OCENENÝ MESTOM KOŠICESLOVENSKÉDOTYKY 21V rámci Košíc sa stalodobrou tradíciou pripríležitosti Dní mestaKošice oceovanajlepších jednotlivcovi kolektívy za ichnevšedný prínos preroz<strong>vo</strong>j mesta. Tohtoroku medzi desiatimiocenenými, ktorí obdržaliCenu mesta Košice, bolaj známy sólobábkarTomáš Plaszky. To boljeden z dô<strong>vo</strong>dov nazamyslenie sa nad jehopozoruhodnými a pritomnevšednými aktivitami.o nám o sebe prezradíte?ažká otázka. Som šastne ženatý, mámsyna, dcéru. Pô<strong>vo</strong>dným po<strong>vo</strong>laním somhutník proti vlastnej vôli, nakoko som kvôlis<strong>vo</strong>jmu pô<strong>vo</strong>du nemohol iné študova.Otec bol továrnik. Po absol<strong>vo</strong>vaní hutníckejpriemyslovky v Tisovci som sa dostal doKošíc na vysokú školu technickú. Tak somsa vlastne stal Košianom. Rád cestujem,poznávam nových udí a krajiny. Zaujímajúma cudzie jazyky. Ovládam maarinu,esperanto, anglitinu a trochu rozumiem ponemecky. Rovnako rád chodím po horácha mám rád <strong>vo</strong>du.Aká bola vaša cesta k divadelnémua špeciálne bábkovému umeniu?Kukatá. V roku 1951 nás vyhodili z BanskejBystrice, kde som sa narodil, do jednejdediny na maarských hraniciach - doRimavskej Sei, kde som strávil väšinus<strong>vo</strong>jho detstva. Keže v tom ase eštenebola televízia, ako deti sme si vymýšalirôzne hry a zábavy. Najväším zážitkombolo, ke do dediny zavítal koloto, kúzelníkalebo cirkus. Bol som hne medzi prvými,kto cirkusantom pomáhal pri stavaní šapito,kúzelníkom s nosením vecí a podobne.Samozrejme, že to malo pre ma obrovskúvýhodu, nakoko som dostal zadarmovstupenku a ke bolo treba pomôc poaspredstavenia, tak ma <strong>vo</strong>lali na javisko. Tvárilsom sa, že o niom neviem, i ke sme uždopredu boli dohodnutí na tom, o budemrobi. Tu som sa podvedome nauil základyvystupovania pred obecenst<strong>vo</strong>m. Kecirkus odišiel alej, zaal som hra cirkusaj ja. Pozbieral som úinkujúcich – deti,ktoré vedeli cvii, a tiež s<strong>vo</strong>jho psíka, ktorýovládal niektoré cviky. Obas sme ho upraviliako leva a dali mu na hlavu hrivu. Malsom tiež s<strong>vo</strong>j vlastný zverinec. T<strong>vo</strong>rili hodivý a domáci zajac, skrotený ježko, jaha,skrotené hrdliky, holuby, skrotený jastrab,žaby a rôzne chrobáky. Namaoval som plagáty,urobili sme šapito a hrali sme pre celúSólobábkarTomáš Plaszkydedinu. Tiež ma dospelí divadelníci brávalihra medzi seba ochotnícke divadlo. A kedo dediny zavítalo koovné bábkové divadloDubského so s<strong>vo</strong>jimi maringotkami a marionetami,ja som mal tú možnos, že som samohol <strong>vo</strong>ne pohybova v maringotkách.Medzi týmito marionetami sa pravdepodobnenaplnil môj osud – osud bábkara. Oisom mal na stopkách. Všetko som si dokonaleodkukal, nieo oduil z <strong>vo</strong>denia bábok.Hne som sa doma pustil do výroby báboka vyrobil si s<strong>vo</strong>je prvé bábky, i ke smenejaké mali aj s malým rodinným divadlom,ktoré nám urobil môj otec. Vyrábal som ichz dreva a z rôznych prírodných materiálov,ako aj kaširované maušky. Nejaký výtvarnýtalent som asi zdedil, takže mi to išlo celkomšikovne. A od tej chvíle som hrával väšinoubábkové divadlo. Texty neboli. Nerád somítal knihy, tak som zaal hra rozprávky,ktoré mi mamka rozprávala po veeroch.Zaal som ich upra<strong>vo</strong>va a vea som improvizoval.Potom sa objavili aj niektoré hotovébábkové hry, ktoré som tiež upra<strong>vo</strong>val namieru. Obas mi kúpila v obchode bábky ajmama, ale najväšiu rados som mal vždyzo s<strong>vo</strong>jich. Ke som konil základnú školu,chcel som študova herect<strong>vo</strong> alebo na artistickejškole. Môj otec bol ale zásadne protitomu. Vždy ho<strong>vo</strong>ril, že nechce ma v rodinekomedianta. Ako som už naznail, neostalomi ni iné len študova na hutníckej priemyslovke,nakoko ostatné školy boli prema „zat<strong>vo</strong>rené“.Po vystriedaní niekokých zamestnanísom v Košiciach v roku 1974 vyhral konkurzv Bábko<strong>vo</strong>m divadle, kde som pracovalSNÍMKA: ARCHÍVako umelecký rezbár a technológ, neskôrako vedúci umeleckých dielní. V prípadepotreby som robil na javisku záskoky a doniektorých hier som bol aj obsadený. Tomi nestailo a popri zamestnaní som zaalrobi výtvarníka a úinkova ako bábkoherecaj v ochotníckom bábkarskom súboreŠtúdio X pri vtedajšom Dome kultúry ROHVSŽ, ktorého som bol spoluzakladateom.V roku 1982 som založil nový ochotníckybábkarský súbor Naivná bábková scénapri Ob<strong>vo</strong>dnom kultúrnom stredisku I., kdesom bol vedúcim súboru, režisérom, výtvarníkom.Popritom som pokraoval aj akosólobábkar.Môžete nám predstavi vašeDivadlo v kufri?V roku 1987 som sa z osobných dô<strong>vo</strong>dovrozhodol opusti Bábkové divadlo. Mojímpô<strong>vo</strong>dným úmyslom bolo úplne odísod bábkariny. Ale zasa zapracoval osuda 1. júla 1987 som založil prvé súkromné„putovné“ bábkové divadlo na Slovensku– Divadlo v kufri. Máme za sebou už vyšedvadsaronú innos. Snažím sa predstaveniapripra<strong>vo</strong>va spontánne. Vychádzajúz priameho kontaktu s divákom za využitiarôznych bábkárskych techník, výtvarnéhoprejavu, hereckého prejavu, hudbya dokonca aj moderny mágie. Som bábkar,klaun a kúzelník v jednej osobe. Vyt<strong>vo</strong>rilsom si vlastný priestor, s<strong>vo</strong>j javiskový svet,ktorý je ukrytý v kufri. U diváka sa pokúšamzobúdza jeho vlastnú fantáziu a t<strong>vo</strong>ri<strong>vo</strong>stým, o mu ponúkam <strong>vo</strong> s<strong>vo</strong>jich predstaveniach.Používam zložité bábkarské techni-ky, kombinované s jednoduchou premenouvecí v divadelné znaky a dramatické postavy.Výslednicou môjho t<strong>vo</strong>rivého úsilia súucelené sólovýstupy a predstavenia s vlastnoupoetikou a výpoveou. Divadlo v kufriprodukuje programy rozliných podôb odbábkových hier pre deti po klauniády a varietnévýstupy pre dospelých. Všetky scénickéútvary pochádzajú z vlastnej dielne.Aj v tomto prípade som režisérom, výtvarníkoma realizátorom v jednej osobe. Z báboknajastejšie používam marionety na nitiach.Sú to najdokonalejšie, ale ja najažšie ovládatenébábky. Scénické riešenie väšinyinscenácií umožuje predvedenie ajv skromných nedivadelných podmienkach,v školách, škôlkach, dokonca aj v exteriéri.Na domácich i zahraniných festivalochsom získal niekoko významných ocenení.Slovenské bábkarské umenie Divadlov kufri prezentovalo v Chorvátsku, Rusku,Bulharsku, Švédsku, Posku, Rakúsku,Rumunsku, Dánsku, v Tunisku, na Ukrajine,viackrát v eskej republike, v Nemecku,Francúzsku a v Maarsku. Predstaveniauvádzam v slovenine, anglitine, <strong>vo</strong> francúzštine,v nemine, maarine, esperantea dokonca aj v dánštine. S<strong>vo</strong>je bábkarskéumenie uplatujem aj v programoch predeti v televízii a v rozhlase. Francúzskatelevízia v spolupráci s košickým štúdiomSlovenskej televízie z mojej t<strong>vo</strong>rby nakrútiladokument, ktorý odvysielala v paneurópskomkultúrnom magazíne ALICE v 43štátoch sveta.Bábky si teda zhotovujete sám.Ako?Zásadne si bábky vyrábam a zhotovujemsám. Nikdy nepoužívam cudzie bábky.Vytváram si ich doslova na mieru. Mámvýhodu, že som zaínal v bábko<strong>vo</strong>m divadleako technológ bábok. Väšinu si ich vyrezávamz bieleho polystyrénu, nakoko jeto najahší materiál, kašírujem, vymaujemalebo v prípade potreby potiahnem látkou.Sám si tiež šijem aj obleenie na bábky.Niekedy ich rezbujem z dreva. Závisí to odtoho, do akej inscenácie ich použijem.Sólo<strong>vo</strong> vystupova je neahké. ovás k tomu moti<strong>vo</strong>valo?Je to pravda. V prípade kolektívneho hraniaje to trochu iné, ako pri sólo<strong>vo</strong>m hraní,kde je herec odkázaný sám na seba a musíto robi tak dobre, aby upútal pozornosdiváka poas celého predstavenia. Je tovemi nároné na fyzickú kondíciu, ale hlavnena psychiku. Má to s<strong>vo</strong>je aro, nakokoherec tu má viac možností prejavi sa akoosobnos. Zárove je tu možnos improvizácie.Tak sa každé predstavenie stávainým. Nie je stereotypom.Anna Papiežová
22SLOVENSKÉDOTYKYVAŠA KRÍŽOVKATentoraz je v tajnike citát od spisovatea Romaina Rollanda, ktorý zaínaslovami „Všetkého, oho...“. Riešenie pošlite do konca júla na adresu:SLOVENSKÉ DOTYKY, Salmovská 11, 120 00 Praha 2, alebo e-mailomna adresu dotyky@czsk.net. Traja vylosovaní riešitelia dostanú od redakciejednu z nových kníh z produkcie Slovensko-eského klubu alebo Slovenskéholiterárneho klubu v R.Tajnika v májo<strong>vo</strong>m ísle ukrývala citát Friedricha Nietzcheho: „Manželst<strong>vo</strong>je obdobie udského ži<strong>vo</strong>ta, ke je žena šastná a muž ženatý.“Knihy vyhrávajú Dagmar Jarombeková z Chocne, Peter Melovi z í-an u Prahy a Katarína Gasnárková z Brna.Srdene blahoželáme!POMÔCKY:UD, TETROV,AFARA, MONO, GALÓN (SKR.)LOLE, FEZ, TK,AJAN, LASA, AZALIETAJUCI TANIER2. ÈASTAJNIÈKYRAPOTAÈKAOBCHODNÁAKADÉMIA(SKR.)ŽIVOÈÍCHS VE¼KÝMIKLEPETAMIPRESTAL ŽUPRÍSLOVKAZNOVAUSMERÒUJEVZH¼ADINAKÚDIV, ÚŽAS(POET.)ŠPZ OKRESUTRNAVASTARŠÍ NÁZOVTHAJSKAUNITEDKINGDOMŠPANIELSKO(SKR.)HLUCHÁÒOVIPODOBNÝLESNÝ VTÁK1. ÈASTAJNIÈKYZVÝŠENÝ TÓN"A"STAROARMÉNSKEMESTOLEPIDLOSEKA, RÚBAVKUS (HOVOR.)INDEPENDENTJOURNALRÚBAMOL KORZIKYLESKLÉ DREVOVHODNÉNA PREGLEJKYPROTIKLADUJEC (HOVOR.)PLAVIDLÁMOL RUSKAVLNA NAHLADINE,PO ŠPANIELSKYDÔRAZNENAPOMÍNASTARÁ STRELNÁZBRAÒOSMIÈKAV KARTÁCHOMÁMILSUEZSKÝPRIEPLAV(HOVOR.)MULTI OBJECTORIENTED(SKR.)OBYVATE¼SASKAŠPANIELSKA VY-CHOVÁVATE¼KASELKUPÈINA(KÓD JAZYKA)ZOSTALO,POBUDLOUSA(KÓD ŠTÁTU)AVIVÁŽ,PO FRANCÚZSKYV URÈENOMÈASE, NAÈASDISKOTÉKA(HOVOR.)ÈASDÁMSKEHOODEVUSTREDNÝSTUPEÒKAMBRIAJAZVA, ŠRÁM(ZAST.)SMEROVÉ ŽRDENA VOZEÈISTIACIPROSTRIEDOKMOL GRÉCKADOSAHOVALDRUH PEÒAZÍREMEÒTALIANSKE SÍDLOAZERBAJDŽANŠPORT. KÓDKRAJINYVITÍM UTVORILVŽDYZELENÁRASTLINAZÁKLADNÁÈÍSLOVKAVÝMENA(HOVOR.)3. ÈASTAJNIÈKYPRITEKANIEDLHÝ ÚZKYMORSKÝ ZÁLIVLISOVAÈ(Ž. ROD)DVOJROÈNÁRASTLINAJAPONSKO(KÓD ŠTÁTU)RASTLINSTVOREHO¼NÍKBEZ KÒAZSKEJHODNOSTI... PAULO(BRAZÍLIA)POPRED(PREDLOŽKA)LATIN. PREDLOŽKAVÝZNAMOM PRESTRATA NA VÁHETOVARULESNÝ LISTNATÝSTROMROVNAKÝ,PO LATINSKYMENOSPEVÁÈKYFITZGERALDOVEJTÝKAJÚCI SAKOZYMPZ FILIPÍNMALÁ OSON,PO NEMECKYPROBLÉMBIBLICKÝ VRCHBÝV. TALIAN.PEÒAŽNÁJEDNOTKARADIO CLUBARGENTINO(SKR.)DRVIL NA PRACHNÁTEROVÁOCHRANNÁLÁTKABOJAZLIVO,NESMELOUVEDENIENOVÉHO DIELARUSKÝ SÚHLASMALÝ FALDNATIERA TUKOMPLAÈ (POET.)FYZ. JEDNOTKASO ZNAÈKOU FSKR.SÚHVEZDIAJEDNOROŽECTRMA-VRMA,ZMÄTOK (HOV.)ZNAÈKA ÚSTNEJVODYREGIONÁLNYROZVOJOVÝ FONDHNEDÝ CHLPATÝPLODONÁRIEKA V ZAIRERUSKÉ MESTOLESKLÁKALANDROVANÁLÁTKAVYHÀÒAL(RUKÁVY,SUKÒU)TATU MÁŠOKRÚHLATURECKÁÈIAPKA4. ÈASTAJNIÈKYVÍAZNÁ KORISPRIATE¼ (TELEG.)POZNÁMKA,PO ANGLICKYASOCIÁCIAVÝZKUMNÝCHORGANIZÁCIIŽENSKÉ MENO(27.3.)OBLÍŽMÁMENIE,KLAMVZORKA,KRESBA (ODB.)
Change language