Čo včera platilo, dnes už neplatí… 20 Sk alebo 1€ za recept už v ...

systémov sociálneho zabezpečenia môžučlenské štáty stanoviť pre osoby poverenémaloobchodnou distribúciou liekovprísne požiadavky, najmä pokiaľ ideo podrobné pravidlá ich uvádzania natrh a dosahovania zisku. Konkrétne môžustanoviť, že maloobchodný predaj liekovmôžu zabezpečovať v zásade len farmaceuti,a to vzhľadom na záruky, ktorémusia farmaceuti poskytovať, a na informácie,ktoré musia byť schopní spotrebiteľovipodať.– Vtomto ohľade treba pripustiť, vzhľadomna možnosť priznanú členským štátomrozhodnúť o úrovni ochrany verejnéhozdravia, že členské štáty môžu požadovať,aby boli lieky distribuované farmaceutmi,ktorí sú profesijne nezávislí. Môžutiež prijímať opatrenia umožňujúceodstrániť alebo obmedziť riziko zásahudo tejto nezávislosti, pokiaľ by takýto zásahmohol ovplyvniť úroveň spoľahlivostia kvality zásobovania obyvateľstvaliekmi.– Pokiaľ ide o prevádzkovateľa, ktorý je farmaceutom,nemožno poprieť, že jehocieľom je podobne ako u iných osôb,snaha o dosahovanie zisku. Na takútoosobu sa však hľadí tak, že ako profesionálnyfarmaceut nebude lekáreň prevádzkovaťs výlučným ekonomickýmcieľom, ale aj so zreteľom na odbornéhľadisko. Jeho súkromný záujem na dosahovanízisku je tak zmierňovaný vplyvomjeho vzdelania, odborných skúsenostía zodpovednosti, ktorú nesie, leboSlek inForMUjEprípadné porušenie zákonných aleboetických pravidiel nielenže znižuje hodnotujeho investície, ale podrýva aj jehovlastnú profesijnú existenciu.– Na rozdiel od farmaceutov nemajú osoby,ktoré nie sú farmaceutmi, už zo samotnejpovahy veci vzdelanie, skúsenosti a zodpovednosť,ktoré by boli rovnocennévzdelaniu, skúsenostiam a zodpovednostifarmaceutov. Za týchto podmienok jetreba konštatovať, že neposkytujú rovnakézáruky ako farmaceuti.– Uvedený cieľ, odstránenie rizika, by bolomožné dosiahnuť podľa tvrdenia Komisie,aj menej obmedzujúcimi opatreniami,ako sú povinná prítomnosťfarmaceuta v lekárni, povinnosť uzavrieťpoistenie alebo systém primeraných kontrola účinných sankcií. Podľa názoruSúdneho dvora, riziká pre nezávislosťpovolania farmaceuta nemôžu byť s rovnakouúčinnosťou odstránené ani prostredníctvomuloženia povinnosti uza -vrieť také poistenie, ako je poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú treťouosobu. Toto opatrenie by síce mohlopacientovi umožniť, aby získal finančnúnáhradu za škodu, ktorú prípadne utrpel,uplatní sa však a posteriori a je menejúčinné než uvedené pravidlo, a to v tomzmysle, že dotknutému prevádzkovateľovinijako nebráni v pôsobení na farmaceutovv zamestnaneckom pomere.– Sohľadom na voľnú úvahu členských štátovsa však členský štát môže domnievať,že existuje riziko, že právna úprava, ktorejcieľom je zaistiť nezávislosť povolaniafarmaceuta, bude v praxi porušovaná,keďže záujem na dosahovaní ziskov nieje u osoby, ktorá nie je farmaceutomzmierňovaný rovnakým spôsobom akov prípade nezávislých farmaceutov a, žepodriadenosť farmaceutov ako zamestnancovvo vzťahu k prevádzkovateľovi immohla sťažiť možnosť odporovať pokynomtohto prevádzkovateľa.V čom teda spočíva základný význam vyššieuvedených rozsudkov Súdneho dvora?V tom, že Súdny dvor rozhodol, že obmedzeniemožnosti prevádzkovať lekáreňalebo nadobúdať podiely v spoločnostiachprevádzkujúcich lekáreň osobami, ktoré niesú farmaceutmi, je možné odôvodniť cieľomspočívajúcim v ochrane verejného zdraviaako jedného, a to najvýznamnejšieho všeobecnéhozáujmu a vrámci neho spoľahlivéa kvalitné zásobovanie obyvateľstva liekmi.Význam ochrany zdravia a života má teda takývýznam, že je ním možné odôvodniť obmedzenieslobôd pohybu garantovanýchZmluvou, medzi ktoré patrí sloboda usadiťsa a voľný pohyb kapitálu. Osoby, ktoré niesú farmaceutmi, na rozdiel od farmaceutov,nevytvárajú rovnaké záruky pre verejné zdraviea finančnú rovnováhu, ako farmaceuti.Iba farmaceuti sú zárukou odbornosti nakladanias liekmi, zamestnaný lekárnik nieje podľa Súdneho dvora nezávislý lekárnik.Obmedzenie vlastníctva lekárni iba na farmaceutovneznižuje spoľahlivosť zásobovaniaobyvateľstva liekmi.II.SLOVENSKÁREPUBLIKA Do 30. apríla 2000 v Slovenskejrepubliky mohla získať povoleniena prevádzkovanie verejnejlekárne iba fyzická osobafarmaceut.Ústavnému súdu Slovenskejrepubliky bol dňa 17. februára1999 doručený návrh skupiny 34poslancov Národnej rady Slovenskejrepubliky na začatie konania podľa čl. 125písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade§ 35 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 2 písm.p) a § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekocha zdravotníckych pomôckach, o zmenezákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov a o zmene a doplnenízákona Národnej rady č. 220/1996 Z.z. o reklames čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky.Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 citovanéhozákona: „Lekárenskú starostlivosť vo verejnejlekárni a v pobočke verejnej lekárnemôže poskytovať len fyzická osoba na základepovolenia krajského úradu, ak spĺňapodmienky uvedené v § 3 a 6 a preukážeodbornú spôsobilosť diplomomo skončení vysokoškolského štúdiav študijnom odbore farmáciaa diplomom o špecializácii v odborelekárenstvo.“Nálezom Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, sp.zn. PL. ÚS37/1999, z 25. mája 1999, zverejnenýmv Zbierke zákonov Slovenskejrepubliky pod č. 122/1999 vyslovilÚstavný súd SR tieto právnezávery:1. Zákonné obmedzenie práv právnickýchosôb oprávnených poskytovaťlekárenskú starostlivosť inak, akou fyzických osôb poskytujúcich lekárenskústarostlivosť, predstavuje prekročeniepodmienok ustanovených čl. 13ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vzťahujúcichsa na právo podnikať zaručenéčl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.2. Právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky zaručuje rovnaképodmienky pre fyzické osoby farmaceutovaj nefarmaceutov vo verejných,ako aj nemocničných lekárňach. Rovnaképodmienky platia aj pre slobodu výkonupovolania, ktorú možno obmedziťv tej miere, v akej to rozumná úvahao všeobecnom prospechu pripúšťa zaúčelné.3. Ak právnická osoba poskytuje lekárenskústarostlivosť prostredníctvom „odbornéhozástupcu“, je daná garancia odbornostipri poskytovaní tohto druhuzdravotnej starostlivosti, a tým aj verejnýzáujem v danom spoločenskom vzťahu.4. Strata možnosti poskytovať lekárenskústarostlivosť vo verejných lekárňach a ichpobočkách právnickou osobou na základezmeny právnej úpravy znamená ajobmedzenie jej vlastníckeho práva nadnevyhnutnú mieru a v rozpore s verejnýmzáujmom. Takéto obmedzenia súv rozpore s princípom právneho štátu,s právnou istotou, ktorá zahŕňa dôveruobčana v právo a navyše aj v ochranu nadobudnutýchpráv, osobitne majetkových(vlastníckych) práv.1. mája 2000 nadobudol účinnosť zákonč. 119/2000 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákonč. 140/1998 Z.z., na základe ktoréhomohli povolenie na poskytovanie lekárenskejstarostlivosti získať aj právnické osoby.Závery vyslovené Ústavným súdom SRpod bodom 2. a 3. sú v zrejmom rozpore sozávermi Európskeho súdneho dvora. Tátoskutočnosť sama o sebe nič nemení na právenefarmaceutov byť spoločníkmi právnickýchosôb prevádzkujúcich lekárne. Vytváravšak široký priestor pre orgány štátuvyporiadať sa so všetkým zlým, čo neobmedzenévlastnenie lekární a nakladanies liekmi prinieslo na slovenský lekárenskýtrh pod rúškom konania v záujme pacienta.Zdroj: www.slek.skLEKÁRNICKÉ LISTY 6/200911