Čo včera platilo, dnes už neplatí… 20 Sk alebo 1€ za recept už v ...

úvodníkO žasnutí a súdochPred pár rokmi si istý podivín z našej dediny povedal, že pozemok pod mojím domomje jeho. A keby si to len povedal, on s tou hlúposťou šiel rovno na súd. Ten súdho však neposlal kade ľahšie, ale začal konať. A ja som nestíhal žasnúť. Žasol somtakmer desať rokov, naučil som sa chápať pojmy ako petit, katastrálny operát či naliehavýprávny záujem a zistil som, že dokázať pravdu v konfrontácii s ľudskou hlúposťouje občas poriadne ťažké.Rovnako si pred pár rokmi iný podivín z akejsi holandskej dedinypovedal, že tým, že v susednej nemeckej dedine dovolia isté veci robiťiba ľuďom, ktorí ich robiť vedia, sa porušuje akési jeho právo usadiťsa. Či tak nejako, viete nie som právnik... No a keby si to len povedal,on tú susednú dedinu presvedčil, že má pravdu. Zákon,nezákon, jeho právo usadiť sa je predsa viac ako zákon. Zopár občanovsi však myslelo pravý opak a tak neváhali a tiež šli na súd. A tensúd ich tiež neposlal kade ľahšie, ale tiež začal konať. A rovnako mnohínestíhali žasnúť. Žasli tiež pekných pár rokov.Žasnúť sa dá z viacerých príčin – pozitívne aj negatívne. Verím, žeoný podivín z našej obce pri vynesení rozsudku žasol minimálne takako som opakovane žasol ja, keď kadejakí pseudoznalci predkladalisvoje posudky a pseudoadvokáti svoje argumenty. Neviem, nebol somna vynesení rozsudku. Rovnako som nebol na vynesení rozsudkuv Luxeburgu a rovnako verím, že tí pseudolekárnici kdesi z Holandska či odkiaľ, ktorísa rozhodli vylepšiť nemecké lekárenstvo, žasli minimálne rovnako, ako som predpár rokmi žasol ja, keď som čítal nález nášho ústavného (sorry za výraz) súdu v principiálnerovnakej veci.No a do tretice nestíham žasnúť nad niektorými mojimi kamarátmi a kamarátkami,ktorí sa tiež svojho času rozhodli vylepšiť slovenské lekárenstvo – niektorí tak, že vzalina seba zodpovednosť a sú nezávislými lekárnikmi, iní tak, že sa tej zodpovednostizbavili a sú lekárnikmi závislými. Kým tí prví väčšinou unisono mlčia (asi ešte nepredýchaliten úžas z rozsudku), tí druhí sa poponáhľali s vysvetlením, že v tom rozsudkusa síce píše, že lekárnik má byť nezávislý, ale že je to v podstate taká beletria,nezáväzné čítanie ku káve. Lebo vraj nech nás ani nenapadne robiť z farmaceutovmanažérov a z manažérov farmaceutov. Koľký dôvtip.Dve právne veci. V tej prvej si akýsi podivín zmyslel, že moja pôda je jeho. V druhejsi ďalší podivín zmyslel to isté – že moja pôda je jeho. Že lekárnická pôda je ibakus zeme, po ktorej môže chodiť kadekto, stavať na nej, čo sa mu zapáči a siať do nejakúkoľvek burinu.Dva rozsudky. V tom prvom súd jasne povedal, že právoplatný a nespochybnený listvlastníctva je viac ako dojmy, v tom druhom iný súd povedal to isté. Že odbornosťa profesionalita sú viac ako kšeftárske predstavy špekulantov.Ja som sa podľa prvého rozsudku už zariadil – oplotil som ho, postavil som si naňom dom, zasadil stromy a pravidelne kosím trávu.Podľa toho druhého rozsudku sa však musíme zariadiť všetci. Tí, ktorí prehrali a ktorýmzobral ich prihlúplu argumentáciu už zagágali. My sme zatiaľ ticho. Dokedy?Mgr. ondrej SUkEĽ,lekáreň don Bosco, HumennéLEKÁRNICKÉ LISTY 6/2009