PDF - 5,7MB - Slováci vo svete

očník XV číslo 7-8 júl - august 2010 cena: 18 Kč/0,6 €Oslávenkyňa JankaHaluková (str. 14 - 15)Kúsok Oravy zaBratislavou (str. 18 - 19)MLHAfest (str. 26 - 27)Dielo MichalaDubaya (str. 32)Dobré dniMiroslavaCipáraMAGAZÍN SLOVÁKOV V ČR • ČESKO-SLOVENSKÉ VZŤAHY • KULTÚRA A SPOLOČNOSŤ

6.Súťažročníkliterárnej súťažeJánaKolláraSlovenský literárny klub v ČRvypisuje pod záštitou veľvyslanca SR v ČR, Petra Brňaa s podporou Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČRjeverejnáa anonymná,určená mladýmautorom žijúcim v ČR (naobčianstve či druhu pobytunezáleží) v oblasti prozaickejtvorby v slovenčine alebo soslovenskou tematikou.Žáner je ľubovoľný - poviedka,esej, fejtón a podobne.Súťaž sa vypisuje v troch kategóriách:A. žiaci základných škôlB. študenti stredných škôlC. študewnti vysokých škôl vrátane doktorandova ostatní mladí autori do 26 rokovV kategórii A je predpísaný rozsah do 4 normostránok,v kategórii B do 8 normostránok,v kategórii C do 12 normostránok(1 normostránka má 30 riadkov, 60 znakov v každom riadku).Každý súťažiaci smie poslať jednu, dosiaľ nepublikovanú prácu,a to v troch identických exemplároch. Na príspevku musí byt označenákategória, nie však meno autora. Súťažiaci k zásielke pripojí zalepenú obálku,v ktorej vyplní údaje o autorovi (názov príspevku, meno a priezvisko, adresu,dátum narodenia a kontaktné telefónne číslo).Práce zašlite na adresu:Slovenský literárny klub v ČR,Salmovská 11,120 00 Praha 2,a označte Literárna súťaž Jána Kollára.Uzávierka je 28. októbra 2010, rozhoduje dátum na poštovej pečiatke.Výsledky budú do konca roku vyhlásené na slávnostnom večere v Nostickom paláci v Prahe,v sídle Ministerstva kultúry ČR, za účasti popredných osobností kultúrneho života.V každej kategórii bude udelená prvá, druhá a tretia cena. Všetci ocenení autori budú na vyhlásenie pozvanís uhradením cestovných výdavkov, získajú Cenu Jána Kollára a ďalšie hodnotné vecné ceny od organizátora,partnerov a sponzorov. Všetky ocenené práce budú publikované v literárnom štvrťročníku,česko-slovenskej revue Zrkadlenie-Zrcadlení a honorovanév kategórii A sumami 1500, 1000 a 500 Kč,v kategórii B 2000, 1500 a 1000 Kča v kategórii C 5000, 3000 a 2000 Kč.Porota, zložená z popredných spisovateľov a odborníkov, môže udelit aj zvláštnu prémiu.Partneri:Literárne informačné centrum Bratislava, Národné osvetové centrum Bratislava,Slovenská národná knižnica Martin, Slovensko-český klub Praha, Spoločnosť Jána Kollára Praha, Art Benický Praha

SLOVENSKÉDOTYKYÚVODNÍK ASASA 1Ako exportovaVladimír SkalskýSlovenská literatúra to nemá ahké. Ani nie polovinýtrh oproti eskému. Popri pote obyvatestvaho totiž v porovnaní s eskom okliešuje kúpna sila,itateské návyky i existencia poetných menšín,ktoré nakupujú knihy spoza hraníc alebo vôbec.A z kníh, o sa doma predajú, je väšina prekladovzahraniných bestsellerov alebo farebných encyklopédií,ktoré dobre vyzerajú na polike obývacejsteny. alší segment trhu obsadia eské knihy, ktorésa na Slovensku bežne ítajú na rozdiel od slovenskýchv esku. A pánboh zapla, že to tak je, inakby niektoré tituly i skupiny kníh, najmä odborných,slovenská spolonos vôbec nemala.V tejto situácii je pre slovenského autora vemilákavé a životne dôležité „prerazi“ za hranicami.Toto všetko som si uvedomil, ke ma pozvali, abysom pri príležitosti dvadsiateho výroia Slovenskéhocentra PEN klubu, ktorého som napokon lenom,povedal na „spisovateskom zámku“ v Budmericiachosi na tému Slovenská literatúra v zahranií. Pôvodnápredstava zrejme bola, že pohovorím len o krajanskejliteratúre, o je samozrejme téma vemi zaujímaváa odkedy vediem Svetové združenie Slovákovv zahranií, aj táto organizácia sa jej systematickyvenuje, najviditenejšie vydávaním antológií slovenskejliteratúry v zahranií (druhú, venovanú próze,predstavujeme aj v tomto ísle Literárnych dotykov).Predsa len som si však povedal, že mladé autorkya autorov bude nemenej zaujíma aj druhá zložkaproblému – totiž ako sa slovenská literatúra dostávazo Slovenska von, k zahraninému itateovi, i akoby sa dostáva mohla alebo mala a ako sa nedostáva,prípadne preo...Skúsme sa vži do situácie itatea v USA, JužnejAmerike, Rusku i v Japonsku. Preo by mal siahnupráve po knihe slovenského autora? Literatúra „spodILUSTRÁCIA: LADISLAV HOJNÝslovoTatier“, aby sme využili jedno zvláš nevydarené klišé,nedisponuje svetoznámymi, aspo na univerzite„ítankovými“ autormi typu Jaroslava Haška s jehoŠvejkom, Karla apka s robotom požianým od brata,Franza Kafku alebo Milana Kunderu. A ak aj má autorasvetových parametrov ako Sándor Márai, podarománov ktorého sa dá dodnes v Košiciach chodi akopoda bedekru, nehlásime sa k nemu, lebo písal pomaarsky, neskôr žil v Paríži... Ako keby bol FranzKafka ech ako poleno a písal po esky. Takto prenechávameosobnosti iným kultúram, hadáme, preoich nepovažova za naše, zatia o iné národy hadajúzámienky, aby niekoho považovali za svojho. Akprirátame, že slovenská literatúra dostatone nevyužilazáujem o prechod od komunistického režimuk demokracii, ktorý už i tak opadol, je naozaj ažkézauja. Prirátajme, že vo svete nie je vea kvalitnýchprekladateov zo sloveniny ani osvietených vydavateovs anitou práve k tejto krajine.o teda s tým? Na prvom mieste treba slovenskúliteratúru v zahranií vydáva. Je dobré, že Slovenskomá v tomto smere vybudovaný nadštandardnýsystém podpory v podobe Literárneho informanéhocentra a jeho komisie SLOLIA. Tá podporuje prekladyzo sloveniny. Trochu na škodu je príliš striktná formulácia,ktorá bráni podporova neprekladové slovakisticképrojekty v zahranií i dokonca vydávanieniektorých diel i zborníkov v slovenine napríkladv eskom prostredí. Inštitúcia so sympatickou skratkouLIC systematicky pracuje aj s prekladatemi vosvete, vydáva dôležité koncepné diela, urené (aj)smerom von, spravuje on-line Album slovenskýchspisovateov, vrátane jeho cudzojazyných verzií,prezentuje slovenskú literatúru na podujatiach.Niektoré z nich sú pripravované aj s krajanskýmiorganizáciami, predstavujúcimi „priateské predpolie“.Mimochodom, Slovensko-eský klub, vydavateSlovenských dotykov, alebo Slovenský literárny klubv R, na dlhom rade takýchto podujatí participovali,s podporou SLOLIA aj vydali rad kníh. Mimoriadnedôležitá je prezentácia na knižných vetrhoch, popritradinej úasti sa Slovensko usiluje vystupova ajiniciatívne, i už ide o sprievodné podujatia, alebopriamo o pozíciu hlavného hosa, ako to bolo pred rokomv Bologni a ako by sme radi spolu presadili o dvaroky v Prahe. Popri Literárnom informanom centre,alšie podujatia podporuje slovenské ministerstvokultúry prostredníctvom programu Pro Slovakia.Všetko toto je dôležitý rámec, najdôležitejší je všakosobný vklad autora. Potrebujeme „prvolezca“, ktorýotvorí alším dvere – iste, dá sa mu pomôc, aby sapresadil. Potrebujeme atraktívne formy prezentácie,moderné podujatia prepájajúce žánre a ponúkajúceaj „zábavu“, agresívny marketing, hoci aj virálny nasociálnych sieach, o je zatia v plienkach. Autorimusia sami hada prekladateov, vydavateov, možnostiprezentácie, cestova. Sú takí, ktorých možnouvies ako pozitívne príklady – z mladých autorovurite Michala Hvoreckého, zo starších napríklad MiluHaugovú i prezidenta slovenského PEN klubu GustávaMurína. astejšia je však pasivita a sažovanie sa,že sa pre prezentáciu málo robí. Dôležitú rolu môžehra aj zapojenie krajanských komunít, ich médií,podujatí, lenov.Hada treba aj nápadité prepojenia, v rámci ktorýchmôže slovenská literatúra zauja. Slovensko-eskýklub napríklad pred šiestimi rokmi spolu so štyrmiPEN klubmi z krajín V4 realizoval s podporou Medzinárodnéhovisegrádskeho fondu projekt, prezentujúcistredoeurópsku literatúru ako svojbytný celok. Akoalej? Chce to nielen investova do tejto oblasti viaczdrojov a energie, ale aj uplatni kreatívnejšie nápady,nebá sa experimentova a provokova, využívanajmodernejšie komunikané prostriedky. A cielenesa zamera na nadštandardnú podporu vybranýchautorov, ktorí majú reálnu šancu v danom prostredíprerazi, sta sa prvolezcami, zanechávajúcimi lanáa skoby ostatným.Každopádne príklady typu J. K. Rowlingovej ukazujú,že exportova slovo môže by nielen propagácioukrajiny i stimulom cestovného ruchu, aleaj samo osebe ma až prekvapujúci ekonomickývýznam. Exportova slovo je industriou s mimoriadnoupridanou hodnotou.ÁNO VOBÁM CEZINTERNETNová slovenská koalícia nám hne v zaiatkochsvojich rokovaní dala naozaj pekný darek. Doprogramových téz totiž zaradila aj toko krajanmivyžadované voby cez internet. Ako sme vás už nerazinformovali, Svetové združenie Slovákov v zahraniísi urilo ako jednu zo svojich priorít dosiahnu,aby Slováci roztrúsení po celom svete mohli volinielen poštou, o je asovo a v mnohých prípadochaj nanne pomerne nároné, ale aj jednoduchšie,a to zo svojich poítaov. Konene, ako sa zdá, tokoproklamované požiadavky sa zaínajú napa. Nato však treba do alších volieb vytvori elektronickýidentikátor obanov, ktorý zabezpeí, aby hlasovaliiba raz. Jednotný identikátor by mohol okremvolieb slúži aj na komunikáciu s rôznymi úradmi.Internetové hlasovanie by umožnilo voli nielenuom, ktorí žijú v zahranií, ale aj tým, ktorí budúpoas volieb mimo trvalého bydliska a nevybavia sivoliský preukaz.Okrem toho sa novozvolení politici dohodli, že bysa mali zladi volebné zákony a hlasova by sa malopoda jediného volebného zákona. Malo by tak byjednotné predvolebné moratórium na zverejovanieprieskumov, rovnaké podmienky volebnej kampanea jej nancovania pre všetky druhy volieb. Trebapripomenú, že na Slovensku nás v roku 2014 akáštvoro volieb – parlamentné, prezidentské, európske,aj komunálne. Poda sociológov má viacerovolieb v jednom roku viac-menej negatívny vplyvna úas. Najviac „postihnuté“ by teda mohli bykomunálne voby, ktoré pripadnú až na jese.Naa Vokušová

SLOVENSKÉDOTYKY2 MESIAC ASASA NA SLOVENSKUpolovica mája - polovica júlaBrusel proti postrekomStrana zelených v marci 2010 podala na Európskukomisiu sažnos. Nepáilo sa jej, že slovenskálegislatíva umožuje vykonáva ažbu drevaa chemické postreky v chránených územiach ajbez odborného posúdenia. Poda jej právnehonázoru tzv. ktívne rozhodnutia o vyhovení žiadostiv prospech obhospodarovateov lesov porušujúkomunitárne právo. V júni Európska komisia požiadalaministerstvo životného prostredia o zmenulegislatívy pod hrozbou súdneho konania. Od roku2007 platí v zákone o ochrane prírody a krajinyprávna úprava, ktorá poda Strany zelených povyšujelesnícke záujmy nad záujmy ochrany prírodya krajiny. Poda Strany zelených poslanecká novelazákona zaviedla inštitút tzv. ktívneho rozhodnutiao vyhovení žiadosti v prospech obhospodarovateovlesov. Ak úrad nerozhodne o ich žiadosti do termínuplánovanej innosti, tak sa predpokladá, že úradvydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.Poda Strany zelených sa lehoty na rozhodnutienastavili tak, že sa v nich nestíhalo urobi kvalitnéodborné posúdenie navrhovanej innosti. A takA ... rozum zostáva stáz letného zápisníka urka PražiakaSlovensko – krajina po bitke. Nikde už nepou demokratickúvetu: Takú ti volebnem! Iné ale pou. Tí, o prehrali voby,si skryto i nahlas ažkajú: od dôležitej rozrobenej prácenás odháajú! A tak sa žiadalo pokraova alšie štyri... oštyri, aj desa, dvadsa rokov! Lebo práca dobre platenéhoslovenského profesionála v tej pyšnej budove tam hore nakopci, hne veda hradu, nemá konca, nemá kraja. Roztrhalby sa kvôli nej taký profesionál. Neudo, že ho raní, ke naneho nevaní obania z nioho ni zakriia, že huš, už abolo dos! A hadá vinníkov. Ako prví samozrejme tie hyeny,potkany, ošípané a iné oné – novinári. A s nimi ruka v rukešpinavá, podrazácka, vonkoncom nezodpovedná a nepoctivápolitická konkurencia. Jeden taký, zo strany, o prehrala,si hne aj zapísal do blogového denníka o hnusnomkonkurentovi, ktorý vyhral, že: tchor jeden a urazená kurva.Nie, zle hádate, nie je to ten najslovenskejší, bez ktorého byv slovenskej politike nebolo toho milého íreitého slovnéhosmradu. Tento je zase spomedzi Slovákov najmaarskejší.A povedzme si rovno, že Duray. Ale slovníkom ako ceznajslovenskejší kopirák.Mnohým je teraz na Slovensku smutno. A mnohým zaseveselo. Verajšie pravdy – dnešné srandy, hovorili múdroprapredkovia. A vice versa, dodávame my, o si vieme múdrosvygúgli.Iná je ale všetko pri starom, život sa alej rúti ruslomgranitovým, slnko svieti... obas, vody po záplaváchopadávajú, škody sa rátajú. Aj medvede sa teraz na Slovenskurátajú, že i sa nepremnožili. A to je dobre. Lebo doba ideby zlá, treba sa pripravi na všetko. Nepríjemné by bolostretáva sa raz pri vyberaní kontajnerov s premnoženýmichlpatými kolegami. Aj do jaský sa potom budú tie ichkožuchy celkom hodi. Nechcem ni privoláva, ale aknakoniec bude predsa len treba plati na tých lenivýchGrékov, na ich sirtaki a caciki a bohaté penzie, ni iné uomsa, poda SZ, na Slovensku ažilo drevo v lesocha vykonávali sa chemické postreky poda predstávlesníkov, bez akéhokovek posúdenia ochranármi.Slováci v OSNVevyslanec a stály predstavite SR pri OSN v NewYorku Miloš Koterec sa stal predsedom výboru Valnéhozhromaždenia OSN pre odzbrojenie a bezpenos.Zvolili ho na návrh Východoeurópskejregionálnej skupiny, vymenujú ho poas nadchádzajúceho65. zasadnutia. „Slovenská republikasi vysoko váži dôveru lenských štátov OSNa obsadenie tohto dôležitého postu vníma akopoctu i výzvu, obzvláš v ase obnoveného odhodlaniamedzinárodného spoloenstva posunú agenduodzbrojenia po dlhoronej stagnácii dopredu,“reagovalo Ministerstvo zahraniných vecí SR.V právnom výbore Valného zhromaždenia budeVýchodoeurópsku regionálnu skupinu na postepodpredsedníky poas 65. zasadnutia zastupovapredstaviteka SR v tomto výbore Eva Šurková,právna poradkya Stálej misie SR pri OSN. Obsadenieuvedených postov je poda rezortu zahrani-ia alším potvrdením a ocenením angažovanostisa slovenskej diplomacie na multilaterálnychfórach.Slovensko šéfuje V4Slovensko sa prvého júla ujalo jednoronéhorotujúceho predsedníctva Visegrádskej štvorky.Poas slovenského predsedníctva sa uskutoniaplánované summity na úrovni prezidentov krajínV4 v novembri v eských Karlových Varoch a nabudúci rok v Maarsku. Na úrovni predsedov vládV4 sa uskutonia dva summity na Slovensku - jedenv novembri alebo decembri a druhý v júni 2011. Naúrovni ministrov zahraniných vecí sa uskutoniadve stretnutia v októbri k západnému Balkánu a najar k Východnému partnerstvu. Slovensko, podavyjadrenia Ministerstva zahraniných vecí, chcevyuži predsedníctvo V4 na úspešné splnenie úlohyzodpovedného a konštruktívneho partnera v regionálnomkontexte a vo vzahu k strategickým partneromv EÚ a NATO. Zárove vyvinie maximálneúsilie na presadzovanie sektorových, hospodárskycha regionálnych záujmov SR.na Slovensku nezostane – v horách bude tesno, to sa na ma,medvede, nesmiete hneva. Takže: ráta!Navyše, o ak pri tom vyjde nejaké šastné íslo? LeboSlováci, ako ukázal prieskum, sú na ísla poveriví. Až 57percent na ne verí. (Len tak medzi nami a eským štatistickýmúradom: esi, ktorí sa radi hrajú na pragmatických a nevercov,sú poveriví ešte viac – o dve percentá. Tretí v Európe!)Takže si asi viete predstavi, aká strašná nervozita muselapanova v centrálach slovenských politických strán, kevychýrená slovenská jasnovidka, veštkya a numerologikaZana vzala do rúk kyvadielko a logaritmické pravítko, abyvyrátala, i krehká žena Radiová obstojí po vobách v tomslovenskom chlapaom politickom obkúení. Napätie sa dalokrája. A tu sú, poveriví Slováci (a ešte poverivejší esi),Zanine výpoty: „Numerologicky kombinácia štvorky a planétyJupiter symbolizuje nepokoj, nezhody, ale takisto vysokúporiadkumilovnos, spravodlivos a vemi jasné predstavyo budúcnosti.“ Inými slovami: Radiová na to má! Uff!Slovensko si vydýchlo. Niekde sa radujú. A inde zase nie. Život,o už.V slovenskom parlamente sa rátalo tiež. A ukázalo sa, že užzase tam bude najviac inžinierov, menej doktorov, ešte menejprofesorov a žiaden honoris causa – akože estný titul... oprosím? o ste povedali? Že koko neestných?! Aha, itate zezPlzne...Ako som písal už na sv. Valentína, patróna zaúbených:nebolo treba na toho kórejského riaditea tej slovenskejfabriky v Rimavskej Sobote i v Hnúšti hne s najíreitejšímslovenským zvykom: jednou riadnou po papuli, až okuliareodletia. Urazil sa. A kebyže len to. Kórejci sa vyhrážajú, žezo Slovenska odídu aj so svojimi fabrikami. Lebo v RimavskejSobote na nich Slováci vo fabrike vyrukovali s alším íreitýmslovenským zvykom – chcú založi odbory. oho je vea, tohoje fakt príliš. Situáciu, prirodzene, neprestávam monitorovaani cez letnú dovolenku.

NAVÁDZAKA NATÁLIA ŠUBRTOVÁ ASASASLOVENSKÉDOTYKY 3Splnenýšportový senDvadsaroná Natália Šubrtová pôsobila na jubilejnýchX. zimných paraolympijských hrách v kanadskom Vancouveriako navádzaka v lyžiarskych súažiach zrakovo postihnutejHenriete Farkašovej a spolu získali tri zlaté a jednu striebornú medailu.Natália sa narodila v Kežmarku, ale väšinu života prežila v Martine.Navštevovala tu aj gymnázium. V súasnosti študuje medzinárodnévzahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.Paraolympiáda ti tento rok priniesla tri zlatéa jednu striebornú medailu. Ako ti táto udaloszmenila život?Zmenila aj nezmenila. Ke som sa vrátila z Kanady,tak sa môj život vrátil do starých koají. Skôr vnímammedializáciu. Paraolympijský šport sa zaal viacpropagova. Ale o sa týka zmeny v mojom živote,tá nebola vemi radikálna. udia chodia za mnou,gratulujú mi, ozývajú sa mi starí známi, ale život idealej.Na paraolympiáde si pôsobila ako navádzakaHenriete Farkašovej. Preo si sa rozhodla taktopomáha handicapovaným športovcom?Celý život som závodne lyžovala, potom som išlana dva roky do zahraniia, a ke som sa vrátila,prišla takáto ponuka. Odporuil ma jeden navádza,ktorého sme už mali v tíme. Neskôr ma oslovil samotnýtréner, i by som takéto nieo nechcela skúsia ja som to zobrala. Som s touto prácou úplne spokojnáa šastná, lebo jednak ma lyžovanie vemibaví, je mojou súasou, a jednak pomoc Heni, k jejúspechom, ma napa. Ke sa povie, že sme vyhralizlato, tak to nie je len jej, alebo môj úspech, je toúspech nás oboch.Ako takáto funkcia navádzaky funguje?V praxi to funguje tak, že ja lyžujem pred ou, stálesa otáam, lebo ten kontakt je dôležitý, no a samozrejmemáme vysielaky, do ktorých jej rozprávampoas preteku podmienky trate, pretekových brán,zmenu kopca, prechod zo slnka do tiea a podobne.Každá dvojica je však individuálna a ja jej okremtýchto základných vecí ešte hovorím aj do jej technikyjazdy, o má zlepši, kde má zatlai na spodnúlyžu, alebo povoli.Myslíš si, že je to náronejšie ako klasickélyžovanie?Ke si zdatný lyžiar a lyžuješ celý život ako ja,tak to tak neberieš. Urite je to náronejšie v tomzmysle, že som zodpovedná aj za tú osobu, o jeza mnou. Musím ju navies o najlepšie a hlavne onajrýchlejšie.Vybrala si si práve paraolympiádu.Neuvažovala si niekedy nad tým, že by si sazúastnila aj na olympiáde?Urite áno, každý športovec sa predsa chce dostana takéto vrcholné podujatie. Nakoniec to prišlov takejto podobe, ale urite to nevnímam ako nieomenejcenné, ako nejakú pomoc. Je to pre marovnaký úspech, ako keby som bola na olympiáde.A o v budúcnosti?Asi nie, lebo plánujem zosta s Heou. Vemi siSNÍMKY: ARCHÍVrozumieme nielen na svahu, ale aj mimo, tak nevidímdôvod, preo by som sa tomu nemala venovaaj naalej.Aké to boli pocity reprezentova Slovenskúrepubliku?Krásne a úžasné. Národná hrdos spätá so všetkýmtým, o bolo okolo toho. Aj ke sme malá krajina,tak v zjazdovom lyžovaní na paraolympiáde patrímek tým najlepším. Bol jeden moment, ke sme malivyhlasovací ceremoniál a dávali nám medaily. Nama sa zrazu zosypali všetky emócie, aj slzy boli, alesamozrejme od šastia. Je to jednoducho zážitok bytam, súaži a ešte k tomu vyhra.Ako v zahranií vnímajú Slovákov akošportovcov. Sme pre nich rovnocennýmipartnermi, alebo tam bada nejaké rozdiely?V podstate máme v paraolympijskom športe na zimnýcholympijských hrách iba zjazdové a bežeckélyžovanie a biatlon, a tým pádom sa okruh zužuje,najviac nás je v zjazdovom lyžovaní. Ke ideme napreteky, tak sme ako jedna rodina, fandíme si, objímamesa, tešíme sa s ostatnými a aj iné tímy nástak vnímajú. Povedia si – aha Slováci, vy ste super,vy si tak rozumiete. Takže som sa zatia stretla lens pozitívnym prístupom.Tvoj najzaujímavejší zážitok z Kanady...Atmosféra v poslednom preteku. To bol dvojkolovýpretek, pred druhým kolom sme štartovali akoposledné a pred nami šla kanadská pretekárka. Poasjej preteku tribúna burácala, keže bola domácoupretekárkou a poula som, ako jej tréner hovorí„Vivien, je to tvoje, máš zlato“. Ja som si vtedypovedala, že hm, uvidíme. Ke sme potom prišlido ciea, na výsledkovej tabuli sa zmenilo poradiea Hea bola nakoniec prvá, bolo to úžasné. Ke somvidela na tribúne slovenské vlajky, silno to na mazapôsobilo.Od kokých rokov sa venuješ lyžovaniu?Približne od troch, štyroch. Svoje prvé preteky somabsolvovala asi 5-roná. (smiech)A dúfam, že úspešne...No, vyhrala som cenu za najmladšieho úastníka.(smiech)Venuješ sa, okrem lyžovania, aj inýmšportom?Tancovala som vo folklórnom súbore Turiec a ArsDynasty u nás v Martine, neskôr na univerzite v BanskejBystrici v Urpíne. Tento rok som s tým ale muselaskoni, hlavne kvôli vyaženosti v tohtoronejlyžiarskej sezóne. Kedysi som chodila aj na tenis.Bola som strašne hyperaktívne diea, takže som robilatoho vemi vea, chodila som na klavír, na spev...no a potom na gymnáziu na basketbal.Študuješ medzinárodné vzahy v BanskejBystrici. Stíhaš školu popri tréningocha súažiach?Mám individuálny študijný plán, takže nemusímchodi denne do školy, nerátajú sa mi absencie, toznamená, že ke tam nie som, tak to nie je žiadenproblém, ale musím si uivo dobra. Iná robímvšetko ako ostatní, píšem seminárky, zápoty, len niev tom termíne ako ostatní, lebo väšinou tam vtedynie som. Škola mi vychádza v ústrety, o ma teší.Takže, ke si to viem rozloži, potom to vôbec nieje problém.Vidíš svoju budúcnos niekde navevyslanectve alebo sa chceš venova športu onajdlhšie?Zatia, v blízkej budúcnosti, by som chcelaspoji štúdium, šport i nejaké cestovanie, a potomuvidíme, kam ma život zaveje. Neviem, i právevevyslanectvo, lebo ženy a vevyslanectvo je témaešte stále sasti tabu. Skôr nejaké medzinárodnéorganizácie, možno OSN. Niekokokrát som bola nadobrovoníckej práci, to ma vemi bavilo.Máš aj iné záuby okrem športu a tanca? ítašnapríklad knižky?Vemi rada ítam knihy, aj ke v poslednom asenebolo kedy. Napríklad knihy s problematikou medzinárodnýchvzahov, tie ma v poslednom ase celkomzaujímajú. Rada ítam v cudzích jazykoch. Vždy, keidem napríklad do Španielska, tak si odtia donesiemknihy.Koko jazykov ovládaš?Anglitinu, španielinu, portugalinu, teraz sa navysokej škole uím francúzštinu, a sasti neminu,ale tá je dos biedna.Natália Šepitková

SLOVENSKÉ4 DOTYKYSLOVENSKÉ ASASA PARLAMENTNÉ VOBYPodobný scenár ako v eskej republike priniesli aj slovenské parlamentnévoby. Víaz, v tomto prípade vemi výrazný, nemá partnerov do vlády.Iveta Radiová z SDKÚ-DS preto strieda v kresle premiéra Roberta Ficazo Smeru – Sociálnej demokracie. Po štyroch rokoch bude Slovensko opävies pravicová vláda a jej predseda bude zo Slovenskej demokratickeja kresanskej únie – Demokratickej strany. Nie je ním však predsedastrany Mikuláš Dzurinda, ale volebná líderka Iveta Radiová, predtýmaj kandidátka na post prezidenta republiky. Spolieha sa bude aj na dvenové strany v parlamente Slobodu a Solidaritu Richarda Sulíka a Most-Híd Bélu Bugára. Vládnu budú vo štvorici s Kresansko-demokratickýmhnutím, ktoré vedie Ján Fige. Uritou komplikáciou je, že štyrochposlancov má aj Obianska konzervatívna strana, ktorá kandidovalana listine Mostu-Híd a ktorej kandidáti sa prekrúžkovali dopredu,rovnako ako štyria kandidáti hnutia Obyajní udia na listine Slobodya Solidarity. V istom zmysle ide teda až o šeskoalíciu...Správa o hlasovanína všetkých SlovenskáchVladimír SkalskýVoby do Národnej rady Slovenskej republiky,ktoré sa konali v sobotu 12. júna, vyhrala privolebnej úasti 58,83 % oprávnených voliov stranaSmer s 34,79 percentami hlasov. Na druhomo rozdiel ôsmich poslancov v prospech pravice.Vladimír Meiar nedokázal privies HZDS do parlamentua vzhadom na klesajúcu podporu hnutiaide poda všetkého o denitívny koniec jehoStrih. V Medzilaborciach víazí Smer - Sociálnademokracia s 61,65 percentami. Do parlamentuby volii v tomto obvode poslali už len SDKÚ-DSso 7,52 % a S-HZDS so 6,76 %. Pre strany pravicovejkoalície hlasovalo roztrieštene 17,86 percentaobanov.A celkom iný svet – Dunajská Streda. VíazíMost-Híd s 50,88 percentami pred SMK s 32,87percentami. Tretia skonila SDKÚ-DS s 6,21percentami a štvrtý Smer - Sociálna demokraciaby neprešiel do parlamentu: 3,64 %.Slobodaa Solidarita má rovné tri percentá a všetci ostatnímajú menej ako percento, KDH 0,74.Nová koalícia získala 60,83 %, reálne však vyšedevädesiat percent, keže SMK sa nedostalado parlamentu.Kysucké Nové Mesto, podobne ako napríkladŽilina je pre zmenu baštou národných strán. Tievšak na ich domácom poli predsalen zvalcovalSmer. V Kysuckom Novom Meste získal 52,80% hlasov. Druhá sa umiestnila SNS s 11,81 %.Nasledujú SaS s 7,87 %, SDKÚ-DS s 7,31 %, KDHs 7,17 % a S-HZDS s 6,40 %. Nová koalícia má23,37 %.Okres Tvrdošín je blízko. Mentálne je všakiný, silne katolícky. Hne za víazným Smeroms 33,77 % koní KDH s 23,75 %. Nasleduje SaSs 12,30 percentami, SNS s 10,58 %, SDKÚ-DSs 8,22 % a S-HZDS s 5,29 %. Pravicová koalíciazískala 45,25 %.Zakaždým iný obrázok, iná víazná koalícia, iníhlavní rivali: SKDÚ-DS pred Smerom, Smer predSDKÚ-DS, Most-Híd pred SMK, Smer pred SNS,Smer pred KDH.mieste sa umiestnila SDKÚ-DS s 15,42 % hlasov, zaou skonili SaS s 12,14 %, KDH s 8,52 %, Most–Híds 8,12 % a Slovenská národná strana s 5,07 % hlasov.alšie strany už neprekroili päpercentné kvóruma do NR SR sa nedostali. Najbližšie k tomu maliStrana maarskej koalície so 4,33 a S-HZDS so4,22 percentami. Nad percentom podpory skoniliešte obnovená Strana demokratickej avice s 2,41a udová strana Naše Slovensko s 1,33 %.PYRRHOVO VÍAZSTVONapriek mimoriadne vysokému volebnémuvíazstvu a posilneniu o šes percent oprotivobám v roku 2006 však vládu Smer zostavinemohol, keže Hnutie za demokratické Slovenskoje mimo parlamentu a Slovenská národnástrana tam prenikla iba s odretými ušami.Zatia o Smer a SNS získali spolu 39,9 percent,pravicové strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Hídv súte 44,1 percent. V prepote na mandáty idepolitickej kariéry. Do parlamentu sa nedostalaani SMK vedená Pálom Csákym, ktorý okamžites celým predsedníctvom podal demisiu.RÔZNE SLOVENSKÁVoby potvrdili, že z politického hadiska neexistujejedno Slovensko. To je jav známy všade,výsledky volieb v Prahe sú tiež znane odlišnéod tých na južnej Morave, avšak Slovensko jerozdelené omnoho výraznejšie a viacerými spôsobmi.Porovnajme pä obvodov: Bratislava,Medzilaborce, Dunajská Streda, Kysucké NovéMesto a Tvrdošín.V Bratislave zvíazila SDKÚ-DS s 29,45 percentamipred Smerom s 23,82 %, SaS s 18,04 %,stranou Most-Híd s 8,43 % a KDH s 8,20 %. Novápravicová koalícia získala spolu 64,12 %.SNS jes 3,51 % mimo parlament rovnako ako S-HZDSs 2,61 %. Pre zaujímavos SMK s 0,67 % až za SDa Paliho kapurkovou.VOBY ZO ZAHRANIIAA o Slováci voliaci zo zahraniia? Úas navobách zo zahraniia sa takmer zdvojnásobilaoproti predchádzajúcim parlamentným vobám,o možnos voli požiadalo poštou takmer sedemtisíc voliov. alší pricestovali na vobyosobne. Napriek tomu je úas stále malá kvôlizložitému korešpondennému systému. Oddelivýsledky vieme v zvláštnom petržalskom obvode,urenom pre Slovákov v zahranií beztrvalého bydliska na Slovensku. Tam vyhralaSDKÚ-DS so 45,26 pred SaS s 17,62 percent,Mostom-Híd s 9,46 % a KDH s 9,27 %. Až na piatommieste za vetkými stranami pravicovejkoalície skonil Smer s 8,53 %. Ostatné stranyskonili pod hranicou piatich percent. SMK získala3,52 percenta, SNS 3,33 a HZDS skoniloso ziskom 0,92 percenta presne na úrovni Palihokapurkovej, veselej politickej strany. Celkovozískala nová koalícia unikátnych 81,6 percenta.Volili najmä mladí udia, celkovo prišlo najviachlasov z eskej republiky, Nemecka, Vekej Britániea Írska.Poda programových téz novej vlády sauskutonia alšie voby prostredníctvom internetu,o dlhodobo požadujú aj Slováciv zahranií. Ich úas by teda mohla by radikálnevyššia a poda odhadov by mohlapredstavova až 5 percent všetkých voliov...

PREZENTÁCIA SLOVENSKEJ KULTÚRYSLOVENSKÉDOTYKY 5V úctek tradíciámPrezentácia a šírenie slovenskej tradinej kultúryv rámci európskeho kontextu je hlavným cieomdvojroného projektu V úcte k tradíciám. V rámcigrantového systému Európskej únie, programuceloživotného vzdelávania, v om spolupracujúSlováci zo štyroch krajín EÚ. Dom Matice slovenskejv Žiline je hlavným organizátorom projektu.Jeho partnermi sú Asociácia francúzsko-slovenskéhopriatestva z Paríža, Obec Slovákov v Tinci,abianska slovenská samospráva v Maarskua Klub M Odboru mladých matiiarov v Martine.Zdenka SamkováZaiatok spoloného projektu sadatuje už do minulého roka do Parížaspolonou realizáciou predvianonýchakcií. Projekt alej pokraoval v apríli2010 stretnutím v mestách severozápadnéhoSlovenska. V rámci tohtostretnutia navštívili zástupcovia organizáciímúzeum drotárstva vo VekomRovnom, kde obdivovali súasnos drotárstvav podobe drahých a vzácnychpozlátených alebo postriebrenýchumeleckých predmetov. alší de sispolone prezreli priestory zrekonštruovanéhoSobášneho paláca v Byti.V Štátnom archíve v Byti si s vekýmzáujmom vypouli rozprávanie riaditekyo vzácnych dokumentoch a zápisochv starých dobových kronikácha matrikách.V poradí už tretím programomv dvojronom období trvania projektuje podujatie, ktoré sa uskutonilo za-iatkom júna vo Francúzsku s názvomTancuj, tancuj, vykrúcaj!. Celkom98 Slovákov a krajanov zo Slovenska,z Maarska a z eska pricestovalo doParíža dvoma autobusmi, aby spolonenaplnili svoje predsavzatie – spoznasa, predstavi sa krajanom svojímkultúrnym programom, svojím gastroumením,svojou hudobnou tvorboua tým, o slovenské si dokázali udržaa vypestova. Svoju prvú cestu smerovalinávštevníci do Meudonu - k pamätníkuMilana Rastislava Štefánika. Pripomenutímsi významu osobnosti - vedca,diplomata a politika – a položenímvencov k jeho pamätníku, tak sa zaalniekokodový pobyt v Paríži.V kultúrnom pásme Tancuj, tancuj,vykrúcaj! mohli všetci úastníci zúro-i svoj pripravený bohatý program.Úžasnú podobu slovenského folklóruvykúzlili taneníci a hudobníci z eska– z folklórneho súboru Šmyka.Odzemok, tanec strašiak, Zemplíni karika brali dych plnej sále krajanovz Francúzska, ktorí neodolalia spolone sa roztancovali v rytme znejúcichpiesní. Hudobnú kulisu celéhoveera dotvárala trojlenná slovenskáskupina PGM so staršími slovenskýmihitmi a evergreenmi.A ako sa predstavili krajania z maarskejBékéscaby? Slovenské špeciality,bohatá gastronómia, poetný spevokols interpretáciou slovenských udovýchpesniiek a hra na citaru. Citara boladávnym hudobným nástrojom dolnozemskýchSlovákov. To, že aj slávnaabianska klobása je dávnym receptomSlovákov žijúcich na Dolnej zemi,dokázali toho veera našim krajanom.Ponúkané slovenské špeciality podávanés kapustou by naši francúzski Slováciv ten veer nevymenili ani za najvychýrenejšiefrancúzske delikatesy.V závere celého veera zástupcoviajednotlivých krajanských spolkovsymbolicky podporili Medzinárodnýsvetový festival slovenskej mládeže,ktorý sa uskutonil v Nitre v doch2. - 5. 7. 2010. Na putovnú štafetupriviazali stuhy s pozdravom tomutofestivalu. Viazaním stuhy sa k nimpridal aj vevyslanec SR v Paríži MarekEštok, ktorý si nenechal ujs príležitosprivíta a pozdravi krajanov. Medzivýznamných hostí tohto veera patrilaaj Kornelia Johanson, predsedníkaslovenského spolku zo Švédska, a lenjeho predstavenstva Dušan Dauík.Podujatie takéhoto rozmeru tu malosvoju premiéru. Stretli sa na omzástupcovia Slovákov z piatich krajín.Všetci ocenili fakt, že projekt V úctePRI POMNÍKU M. R. ŠTEFÁNIKA V PARÍŽIk tradíciám je nanne podporený EÚz programu celoživotného vzdelávania.O príjemné stretnutia a prezentáciuslovenských tradícií v Paríži sa zaslúžiliokrem organizátorov z Matice slovenskejaj francúzski Slováci – EditaManáková a rodák z Vekého RovnéhoVladimír Tabaik. Významne pomohlaaj Božena Krížiková, riaditeka Kultúrnehoinštitútu pri Vevyslanectve SRv Paríži a tiež rímsko-katolícky kazImrich Tóth zo Slovenskej katolíckejmisie v Paríži.Prínosom projektu je obrovská príležitosspozna život krajanov žijúcichmimo Slovenska. Spozna podmienky,v ktorých krajania žijú, študujú a pracujú.Je to príležitos navzájom saui jeden od druhého. Prezentovasvoj život v zahranií krajanom, hadaalšie cesty udržania spolonej komunikáciea spolupráce. To iste hlbokocítili všetci zúastnení. Celý projektV úcte k tradíciám sa skoní v poloviciroka 2011.POZDRAV MATINÉMU FESTIALU V NITRE FORMOU STUHYSOBÁŠNY PALÁC V BYTISNÍMKA: ARCHÍV AUTORKY

SLOVENSKÉDOTYKY 6 EURÓPANIA VO SVETE V BRATISLAVEZrodili saBratislavskéodporúaniaV odvážnom termíne okolo volieb sa 11.-13. júna v Bratislave napozvanie Svetového združenia Slovákov v zahranií zišli zástupcoviajednotlivých európskych diaspór. Konferencia, ktorá sa konalav City hoteli Bratislava, bola súasne valným zhromaždenímorganizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli.Vladimír SkalskýRokovalo sa aj o novom pojatí európskehoobianstva, viacnásobných obianstváchi systémoch volieb zo zahraniia.Hlavným výsledkom podujatia bolo prijatieBratislavských odporúaní.Tie obsahujúokrem iného apel na európske inštitúciea jednotlivé štáty EÚ, aby umožnili svojimobanom v zahranií voli efektívnymspôsobom, najmä prostredníctvominternetu. Európania vo svete konštatovali,že hlasovanie cez internet poda neho nieje nieím nevyskúšaným. Skúsenosti s nímmajú v plnohodnotnej podobe v Estónsku,v rôznych typoch volieb ho vyskúšali voFrancúzsku, Holandsku, Kanade, Švajiarsku,USA i Vekej Británii. Prostredníctvominternetu volia americkí vojaci v zahranií,voli elektronicky mohli aj krajania vovobách do katalánskeho parlamentu.„Mimoriadne pozitívne sme zhodnotili,že prísub volieb cez internet bol súasouprogramov väšiny strán, ktoré uspeliv aktuálnych slovenských vobách.Do roku 2013 nebudú na Slovenskužiadne alšie, a je teda optimálny asna prípravu komplexného volebnéhokódexu, ktorý by takýto systém zaviedol.Otázka bezpenosti je, samozrejme,dôležitá a vážna, avšak v ase masovéhointernetového bankovníctva a zavádzaniadátových schránok umožujúcich právneúkony smerom k štátnej správe riešitená,“povedal autor tohto lánku ako predsedaSvetového združenia Slovákov v zahraniía súasne viceprezident Európanov vo svetemédiám po skonení konferencie. Krátkopredtým voby cez internet zaradila dovládneho programu nová koalícia v eskua niekoko dní po nej naozaj aj vznikajúcislovenský kabinet.Úastníci sa zhodli aj na alšíchodporúaniach, okrem iného na zriadeníAgentúry pre Európanov vo svetepodliehajúcej eurokomisárovi previacjazynos. V kuloároch sa hovoriloaj o tom, že by takáto agentúra mohlasídli v Bratislave a že by o to Slovenskomohlo efektívne usilova. Legitimizuje hoSNÍMKY: ARCHÍVPRI ÚVODNOM PREJAVE POÚVAJÚ VLADIMÍRA SKALSKÉHO SIMON-PIERE NOTHOMB, PREZIDENT EURÓPANOV VO SVETEHANS JORGEN HELMS A NICHOLAS NEWMANPRI PREZENTÁCII SLOVENSKÝCH UDOVÝCH NÁSTROJOV MALA NAJVÄŠÍÚSPECH DRUMBA

SLOVENSKÉEURÓPANIA VO SVETE V BRATISLAVE ASASA DOTYKY 7PREDSTAVITE LABOUR PARTY TIM CLAPHAM V ROZHOVORE S MANŽELMI KRISTIANSENOVCAMI Z DÁNSKALADISLAV BALLEK A RIADITE ZAHRANINÉHO ODBORU KANCELÁRIE PREZIDENTA SRJÁN ŠOTH, BÝVALÍ VEVYSLANCI V ESKU A RUMUNSKUk tomu aj fakt, že v zahranií žije tretinaslovenského národa, vyše dva milióny osôb,ako aj aktívny prístup Slovenska k spoluprácis nimi, napokon aj existencia samostatnéhovládneho Úradu pre Slovákov žijúcichv zahranií, ktorý podujatie tiež podporil.Význam problematiky dokumentuje, že ibavnútri Európskej únie žije prinajmenšom20 miliónov európskych obanov,pochádzajúcich z inej krajiny Únie,než v ktorej teraz žije. To zodpovedáminimálne stredne vekej európskej krajine.Za hranicami EÚ žijú alšie desiatkymiliónov Európanov.Na konferencii, ktorá nadviazala napodujatia v Paríži, Štokholme a Ríme,sa zúastnili predstavitelia strešnýchorganizácií Britov, Dánov, Írov, Nórov,Flámov, frankofónnych Belgianov,Francúzov, Grékov, Rakúšanov, Švajiarov,Švédov, Talianov a samozrejme Slovákovžijúcich v zahranií, predstaviteliaeurópskych inštitúcií, britských,francúzskych a slovenských politickýchštruktúr, vevyslanci a odborníci.Popri pracovnom programe absolvovaliaj banket s udovou hudbou, opernépredstavenie Slovenského národnéhodivadla, plavbu loou po Dunaji, obed naDevíne i prehliadku Bratislavy.Organizácia Európania vo svete sav Bratislave rozšírila o organizácieNórov, Rakúšanov a Švajiarov vo svetea zastupuje tak už strešné organizácie17 európskych diaspór.(Autor je predsedom Svetového združenia Slovákovv zahranií a viceprezidentom Európanov vo svete)JOZEF MARKUŠ S DVOMA ZÁSTUPCAMI SLOVÁKOV VO SVETE, JÁNOM FUZIKOM Z MAARSKAA DUŠANOM DAUÍKOM ZO ŠVÉDSKAPREZIDENT EURÓPANOV VO SVETE HANS JORGEN HELMS

SLOVENSKÉ8 DOTYKYASASA JOSEF POLÁKMecenášslovenskéhoumeniaAnna PapiežováMedzi významné osobnosti, ktorých aktivita jevýrazne spätá s rozvojom kultúry Košíc, patrívýznamný eský muzeológ, historik umenia,inšpektor múzeí na Slovensku a Podkarpatskej Rusi,podporovate slovenského výtvarného umeniaJUDr. Josef Polák.Narodil sa 3. februára 1886 v Prahev rodine továrnika s kartonážou. Rodinažila v blízkosti židovskej štvrti Jozefov,ktorej atmosféra pred asanáciou podstatneovplyvnila Polákov vzah k pamiatkama k umeniu. Na prianie rodinysíce vyštudoval právo, záujem o históriua umenie ho však neopustil. Pretoi poas svojej advokátskej a súdnej praxeuprednostoval prácu v archívocha v múzeách. Bol napríklad pri vznikuŽidovského múzea v Prahe v roku 1906a v roku 1913 spracoval dokumentáciusynagogálnych opôn v Pinkasovej a Staronovejsynagóge v Prahe. Na zaiatkuprvej svetovej vojny narukoval a celúvojnu, s prestávkou na vylieenie zranenia,strávil na východnom fronte. Nakonci roka 1918 prišiel ako dôstojníkspravodajskej služby na Slovensko.Pri jednej zo svojich ciest po Slovenskuzavítal v marci v roku 1919do Košíc. Tunajšie Východoslovenskémúzeum, v tom ase bez riaditea, sastalo jediným štátnym múzeom v eskoslovenskejrepublike a dr. Polákamenovali za správcu, v roku 1924 zariaditea. Pôsobil tu prakticky poascelého obdobia prvej republiky. Držízatia neprekonaný rekord v džkefunkcie – celkovo devätnás rokov.Od zaiatku sa snažil o vybudovanieintenzívneho vzahu medzi košickouverejnosou a múzeom. Okrem výstavporiadal prednášky, organizoval aukciestarožitností, vybudoval odborne zameranúknižnicu s itárou, založil maliarskua kresliarsku školu pre verejnosa spolonos priateov múzea. Pôsobilako znalec v odbore starožitníctvo.Zárove sa intenzívne venoval obohacovaniumúzejných zbierok. Zameralsa pritom najmä na dovtedy zabudnutúdokumentáciu života slovenského národai udového umenia a kultúry, ktorázostávala stredom záujmu maarskýchzakladateov múzea. Zbieral nielendoklady udovej kultúry, keramiku,kroje a alšie dokumenty, ale i cirkevnépamiatky a iné artefakty. Poasjeho pôsobenia vzrástla návštevnosmúzea z predvojnových devätisícosôb na vyše stotisíc návštevníkov rone.Okrem vemi invenného prístupuk popularizácii múzea a slovenskej kultúryvôbec sa dr. Polák profesionálnevenoval i tej menej viditenej stránkemúzejnej innosti, evidencii zbierkovýchpredmetov. Jeho aktivity sa všakneobmedzovali len na múzeum. DoKošíc pozýval divadelné súbory z iech.Sám hry prekladal a režíroval. Do novína asopisov písal lánky o Slovensku.Venoval sa dokumentácii a záchraneslovenských pamiatok. Do košickéhorozhlasu pripravoval populárno-náunéreportáže, napríklad z Važca, z Hepya iných oblastí, ktoré návštevníkomokrem konkrétnych pamiatok približovalii udové zvykoslovie a slovesnosniektorých regiónov.Umeniu a pamiatkam na Slovenskusa venoval aj v rámci svojej vedeckeja bádateskej innosti. Preto ho menovaliza inšpektora múzeí na Slovenskua v Podkarpatskej Rusi. Ako poverenecPamiatkového úradu povooval vývozypamiatok z územia Slovenska do zahraniiaa staral sa o záchranu ohrozenýchpamiatok.V roku 1927sa mu podarilozakúpia priviez doKošíc pravoslávnykostolíkz Kožuchoviec,v ktoromumiestnilivýstavu cirkevnýchpamiatok.Takvznikol malýskanzen udovejarchitektúry,prvý na Slovensku. V kostolíkudr. Polák usporiadal i verejnú produkciuBizetovej opery Carmen z gramofónovýchnahrávok. V 70. rokoch 20. storoiabola však reštaurátorským zásahomzniená vnútorná maba kostola.Dr. Polák uzavrel osobné priatestvás mnohými osobnosami miestnehokultúrneho života, i už s umelcamiudovítom Csordákom, ktorému pomoholpri jeho existenných problémoch,i s pracovníkmi v alších oblastiachkultúry, ako Emilom Ruskom, riaditeomkošického Rádiojournálu alebos Karolom Plickom, fotografom a pracovníkomMatice slovenskej. Vakasvojej priateskej a ústretovej povahea svojej bohatej spoloenskej innostiinšpiroval a prepájal život mnohýchumelcov a osobností.Jeho situácia v Košiciach však nebolaahká. Celé obdobie svojho pobytu elilostrým útokom kvôli faktu, že bol echi kvôli svojmu náboženskému vyznaniu.V miestnej tlai podnikli voi nemupoetné útoky. Jeho situáciu naviackomplikovali i byrokratické prieahys jeho menovaním za riaditea Východoslovenskéhomúzea a priznanímprimeraného platu. Všetkým týmtoažkostiam dr. Josef Polák statoneelil i vaka tomu, že ho naprostookúzlila slovenská príroda a udia. Ajpreto venoval Slovensku a samotnýmKošiciam dvadsa najplodnejších rokovsvojho života, svoje znalosti, schopnosti,energiu a as. Z Košíc dr. Josef Polákodišiel v novembri 1938 v súvislosti sozmenou politických pomerov. Po návratedo Prahy naalej pracoval ako úradníkMinisterstva školstva a národnej osvety.V roku 1940 pre svoj židovský pôvod dr.Josefa Poláka predasne penzionovali.V rokoch 1942-1944 sa však zapojildo práce v Židovskom múzeu v Prahe.V auguste 1944 zatklo Josefa Polákagestapo. Posledné správy o tom, že jenažive, pochádzajú z januára 1945.Pôsobenie Josefa Poláka v Košiciachpripomína pamätná tabua na budoveVýchodoslovenského múzea, ktorúodhalili 29. októbra 2003.V minulom roku nakrútila Slovenskátelevízia dokumentárno-hraný lmo osudoch tohto mecenáša slovenskéhovýtvarného umenia pod názvom Návrattanenice.VYSIELANIE PRE SLOVÁKOVŽIJÚCICH V ČRRO 1 - RADIOŽURNÁL utorok 20.05 - 21.00RO 6/RSE streda 19.15 - 19.30Regina Praha pondelok, streda 19.45 -20.00Ústí nad Labem pondelok, streda 18.45 -19.00Plzepondelok, stredapiatok19.45 - 20.0019.30 - 20.00zostrih utorkovéhoRádiožurnálužurnálueské Budjovice pondelok, streda 19.45 - 20.00Hradec Králové pondelok, streda 19.45 - 20.00Ostrava pondelok, streda 19.45 - 20.00Brno pondelok, streda 19.45 - 20.00Olomouc pondelok, streda 19.45 - 20.00Sever pondelok, streda 19.45 - 20.00Vysoina pondelok, streda 19.45 - 20.00

Narodil sa ako druhé diea v rodine Pavla Štefánikaa Albertíny, rodom Jurenkovej v dedinke Košariská,na myjavskej pahorkatine, 11. novembra 1873. IgorBranislav už samým narodením, ako prvý potomok pomei, mal predurené, že bude pokraova v Štefánikovskejtradícii. udovú školu navštevoval v rokoch1880-83 v rodných Košariskách, na Myjave a v Šamoríne.Študoval na lýceu v Bratislave a v Kežmarku. Najprvštudoval právo na univerzite v Budapešti, potomteológiu v Šoproni a v Prešove. Filozou a psychológiuvyštudoval v Rostocku. V roku 1898 bol vysvätený zakaza v Miškolci. Prvé pôsobenie mal ako kaplánv Sarvaši. Od 4. marca 1902 pôsobil ako farár naMyjave. Tam nebol spokojný a tak si hadal novépôsobisko. Dozvedel sa, že je voné miesto v Palanke,kde nastúpil ako farár 19. júla 1903.Po príchode do Palanky sa musel najprv zoznámis prostredím, ktoré sa vo vekej miere odlišovalo odjeho predošlých pôsobísk. Spoloné pre všetky prostrediatej doby bola iba zúriaca maarizácia. Rýchlosi osvojil nový jazyk, srbinu, a nadobudol mnohýchpriateov z radov srbskej inteligencie. Nezanedbávalani vzdelávanie mládeže a dospelých. Zapojil sa donárodnobuditeskej práce medzi tunajšími Slovákmi.Stal sa i riadnym dopisovateom rôznych asopisova novín. Organizoval prednášky a bol i sám prednášateomna rôzne témy.Po príchode na Dolnú zem zavítal aj do Petrovca.Bol milovníkom divadla. Na jednom divadelnom predstavenímu do oka padla štíhla, mladá dievina. Bolato Zuzana – Zunka Šusterová, ktorá po smrti svojejmatky, rodom Kotasovej, prevažne bývala u starýchrodiov Kotasovcov. V Petrovci bola kamarátkou EmyKubániovej a spolu si zahrali v divadelnom predstaveníŠkriatok. Asi o rok neskoršie, 27. apríla 1904,stála pred oltárom s Igorom Branislavom Štefánikom.Ženích mal 31 rokov a nevesta o desa menej. Svadbabola v Pivnici. Jej otcom bol známy obchodník,prvý z radov Slovákov, Pavel Šuster. Silbašský farárMichal Šuster bol mladším bratom Zuzany a potomi švagrom Igora Štefánika. V tom ase trvali svadobnéhostiny niekoko dní. Medzi svadobníkmi bol i pražskýštudent, mladší brat mladoženícha, Milan RastislavŠtefánik.Igor Branislav Štefánik bol po vypuknutí prvejsvetovej vojny pre svoje slavianstvo uväznený. Súdv Novom Sade vyniesol rozsudok, že bude väznenýdoma, ale pod stálym dozorom. Trvalo to až do 2.júla 1915, ke sa musel hlási na miesto svojhovyhnanstva. Urené mu bolo mesteko Zirc v Maarsku.Odtia ho vyslali do Bákonybelej. Je to chudobnáIGOR BRANISLAV ŠTEFÁNIK ASASASpolunažívanieSrbov a SlovákovDvadsiateho piateho apríla 1940 zomrel v srbskom Novom Sadepo dlhej a ažkej chorobe evanjelický farár, národno-kultúrny,hospodársky a politický dejate v prvých troch desaroiach20. storoia medzi Slovákmi v Báke, Igor Branislav Štefánik,brat Milana Rastislava Štefánika.Ján GubaSNÍMKA: ARCHÍVoblas iernych lesov - mohutných dubových stromov,takmer pralesov. Do tejto oblasti internovali mnohýchzajatcov z ruského frontu a iných „previnilcov“uhorských národnostných zákonov. V prípade únikumali žandári nariadené striea, takže mnohí tu kon-ili svoju životnú cestu. Po nich ani stopy nezostali.V takýchto podmienkach Igor Branislav Štefánikprežíval najažšie dni svojho života.V Bákonybelej bol kláštor, kde sa schádzali veriacikatolíckeho vierovyznania z celého okolia. Z nejakýchpríin hospodárstvo kláštora upadalo. Tak sa stalo, žesa Igor Štefánik zapojil do „žatvy“, pomáhal pri stroji,viazal vrecia, meral, zapisoval. Po skonení práceprišla na rad výplata a pán farár sa zriekol svojejiastky v koris ostatných robotníkov. Tým si získalobrovskú priaze celého okolia. Národ si ho obúbil.Prvého mája v roku 1946 bol napokon oslobodený.Po návrate domov našiel manželku Zuzanu - Zunkuvychudnutú a chorú. Ich majetok bol upadnutý.V roku 1919 zaal Igor Štefánik spolupracovaSLOVENSKÉDOTYKY 9so Srbskou radikálnou stranou a stal sa poslancomÚstavodarného zhromaždenia. Na prvom zasadnutí(29. marca 1919) prehovoril po slovensky, ím zožalobrovské ovácie. Asi po dvojronej práci bolo zhromaždenierozpustené.Rodinu Štefánikovú zasiahol ažký úder. Štvrtéhomája 1919 tragicky zomrel jeho brat, generál MilanRastislav Štefánik. Príina stroskotania lietadla nieje doteraz vyšetrená. Vo svojich spomienkach staršíbrat Igor Branislav zapísal: „Sám som toko vystopoval,že na generálovo lietadlo bolo pri Vajnorochstrelené. Guka pušky prestrelila benzínovú nádržku.Benzín zaal vyteka. Ale hne sa i podpálil. Chytilisa krídla a zbkly. Prirodzene horiaci stroj v okamžikusa zrútil. Pochoval pod seba generálových sprievodcov...... Kdež to jeho adjutant poruík ... ... vyskoilz aviona a zabil sa na tvrdej zemi. V tom momentevyskoil aj sám generál. Nebolo mu kedy rozmýšaa váha. Plamene už doho šibaly. To sa videlo najeho trochu oškúlaných šatách. Ale i vtedy zachovalpodivuhodnú duchaprítomnos. Skoi chcel nakorunu agáta. To dokazovali niektoré štiepané bonéhalúzy, ktoré neboli vstave zadrža váhu padajúcehotela. Niet sa o divi, že generál v takom životnomnebezpeí a vo výške asi 100 metrov pochybil dakokodecimetrov. Niet toho, bol by s niekokými údermi,prípadne lámkami vyviazol a ostal na žive. No i onpadol na sluchy na tvrdú hrudu. ,Ale ešte vydichoval´ke z obližnej dediny Vajnor rychtár Matej Hlavatý(aj s inými) dobehol ku skonávajúcemu. To mi vravelsám Hlavatý.“ Po pohrebe brata Milana, Igor BranislavŠtefánik s bratom Pavlom odcestovali do Paríža,kde prevzali jeho pozostalos. Obsahovala 1777 jednotieka prepravili ju do Tróje (pri Prahe), kde malovzniknú Múzeum legionárov.V roku 1923 sa Igor Štefánik vrátil spä do Palanky.Ale pre malý plat a rozhárané pomery v cirkevnomzbore, ako aj v národnom živote tamojších Slovákovo rok neskôr odišiel. V roku 1925 pôsobil ako faráraj v rumunskom Nadlaku. Po roku 1927 s manželkoustriedavo žili v Petrovci, v Novom Sade a v Belehrade.Na živobytie si prirábal ako novinár a uite náboženstvana stredných školách. Z tohto obdobia zostalaporiadna písomná pozostalos. lánky na rôzne témyzo spoloenského, hospodárskeho ale i vedeckéhoobsahu uverejoval v Národnej Jednote, Slovenskýchpohadoch, novosadskej Zástave a iných novinácha asopisoch. Písal i dramatické texty a polemiky.V roku 1935 utrpel mozgovú porážku, musel ísna lieenie a potom do dôchodku. Skromnú penziudostával z kazského podporného fondu. Všemožnesa usiloval o prepravu svojej pozostalosti z Nadlaku,ktorú chcel venova Matici slovenskej v Martine. Zozachovanej korešpondencie vidno, že sa to nepodarilo.Zomrel 25. apríla 1940. Manželka Zuzana – Zunkasvoje posledné roky žila v Petrovci, kde i 10. apríla1955 zomrela na rakovinu. Pochovaná je v Petrovci,v rodisku svojej matky.Život a dielo Igora Branislava Štefánika - vekéhonárodovca, bojovníka za práva Slovákov v bývalomRakúsko-Uhorsku, kaza, novinára, publicistu a horlivéhozástancu spolunažívania Slovákov a Srbovv novom štáte, pri základoch ktorého stál, zostáva naposúdenie historikom.

SLOVENSKÉ10 DOTYKYINFO ASASAGibodove mostya priepastiSlovenský tropický parazitológ žijúciv južných echách, neúnavný publicistaa agilný predseda eskobudjovickéhoobianskeho združenia Dialóg vedy s umenímMichal Giboda zostavil alšiu mimoriadnupublikáciu. Zborník „Mosty a propasti mezivdou a umním“ vydal Tomáš Halamaa MichalGibodadokázal,podobneako to bolov prípadeknižky„Dialogvdya umní“,opäpritiahnuvynikajúcichautorov.Tentoraz celú dvanástku. Nechýbajú medzi nimivýtvarníci Milan Knížák a Vladimír Kokolia,lozof Miroslav Petíek, kybernetik JozefKelemen spolupracujúci na texte s JanouHorákovou a alší zaujímaví autori.„Mže opravdu existovat umlecká tvorbabez podpory racionální a strukturovanéreexe, anebo mže pežít vda bezindividuální i kolektivní imaginace?“ pýtasa provokatívne prebal knihy. A autor textudodáva: „Možná práv tato otázka a následnéhledání odpovdí ukazuje cestu, kterou sev poslední dob vydalo už mnoho vdc stejnjako umlc. Umlé rozdlení vdy a umníjako jasn oddlených kategorií bere za svéa jistoty, které byly vizí v 19. a ješt i ve 20.století, pestávají platit.“O vede a umení píše Vladimír Kokoliav závere svojho textu aj toto: „Oba pístupyjsou hluboké a temné, protože i jejichparadoxní spolený pvod je hluboký a temný;Lao Zi jej popisuje takka jako holanovskoupropast propasti. Teprve tam podle nj leží tapravá brána k úžasu.“Urite sa oplatí texty si preíta. A MichaloviGibodovi patrí uznanie od mikroskopovi štetcov, že sa roky snaží nadväzova dialóg,asto najprv odmietaný z jednej i druhejstrany, potom však pre obe a najmä i pre násvšetkých podnetný a inšpiratívny.(vs)20 rokovslovenskéhoPEN klubuSlovenské centrum PEN klubu oslávilo svojedvadsiate výroie viacerými podujatiamiv Bratislave a v Budmericiach. Keže PENInternational je jedinou celosvetovouspisovateskou organizáciou, aj oslavymali samozrejme medzinárodný rozmer zaprítomnosti delegácií PEN Centier z eskejrepubliky, Cypru, Chorvátska, Srbska a USA,lenov diplomatického zboru a médií.Iniciatíva založi na Slovensku PEN klubvznikla už krátko pred Novembrom, opredstavovalo aj znanú obiansku statonos.Na prípady prenasledovania spisovateov ajv dnešnom svete poukázal poas stretnutiav Bratislavevýkonný riaditeamerického PENklubu Steven L.Isenberg.Po prezentáciáchzahraniných hostívrátane predsedueského PENklubu, pesnikáraJiího Ddeka,sa uskutoniladonácia kníhCelosvetovej PENknižnici, zriadenejv Bratislavez iniciatívypredseduSlovenského centra PEN Gustáva Murína.Medzi darcov sa zaradilo aj Svetové združenieSlovákov v zahranií, Slovensko-eský kluba Slovenský literárny klub v R. V knižnici súpublikácie z 53 krajín.Nasledovala konferencia na zámkuv Budmericiach i stretnutie mladýchslovenských autorov i s delegáciami PENklubov, a s lektormi z Grécka, Malty a eska.Autor týchto riadkov prednášal o slovenskejliteratúre v zahranií. Mladí tvorcovia mali ajmožnos prezentova svoje diela na ítakev anglitine.Vladimír SkalskýI nfo pi. 9. 7. – pi. 3. 9.Hrad Stekov, Ústí nad LabemSTEKOVSKÉ HUDEBNÍ LÉTO II.9. 7. SEAN CARNEY BAND (usa)+ BEA&PTASZEK (sk/cz) - mississippi blues23. 7. TOM TWIST (de) – rock‘n‘roll6. 8. MIREK KOVÁÍK – BLUES PRO BLÁZNIVOUHOLKU - poezie&blues20. 8. JACK CANNON BLUES BAND (hun)akustické blues3. 9. LOS REYES DEL K.O. (esp) - soul&bluesFestival organizuje Czechblues o. s. a koná sas podporou mesta Ústí nad Labem pi. 16. 7. – pi. 23. 7. Brnone. 25. 7. – ne. 1. 8. PrahaProART 2010VII. roník medzinárodného festivalu tanca, spevu,herectva a fotograe (workshopy a predstavenia)Slovensko na festivale zastupujúpedagógovia Vladislav Šoltýs, Katarína Vlniešková(Brno), Miloš Galko, Eva Klimáková (Praha) - umeleckézoskupenie Elledanse z Bratislavy s tanenýmpredstavením Jablko18. 7. - Divadlo Bolka Polívku v Brne28. 7. - Divadlo Archa v Prahe pi. 30. 7. o 20.00Klub Rybanaruby, Mánesova 87, Praha 2KATKA KOŠOVÁ A BANDVystúpenie populárnej slovenskej speváky a jej skupiny pi. 6. 8. o 22.00Jazz Dock, Jazz & Blues Bar & Café, Janákovo nábr. 2,Praha 5PETER LIPAKoncert populárneho slovenského jazzového speváka pi. 6. 8. – ne. 8. 8.Valašské múzeum v prírode, Rožnov p. RadhoštmJÁNOŠÍKOV DUKÁT12. roník Medzinárodného festivalu slovenskéhofolklóru v RPredstaví sa okolo 22 folklórnych súborov najmäz eskej republiky, ktoré sa venujú javiskovémuspracovaniu slovenských udových piesní a tancov.Ako hostia vystúpia súbory zo Slovenska - Oovan,FS Drevár, detský FS Vienok, mužská spevácka skupinaSuché karky a Terchovská muzika Tibora Mahuta,ale aj slovenské krajanské folklórne súbory a udovéhudby z alších krajínSúasou festivalu je aj jarmok udových remesiela gastronomické špeciality krajín V4 pi. 13. 8. – so. 14. 8.MikulovEUROTRIALOG MIKULOV12. roník esko-slovensko-rakúskeho hudobnéhoprojektu (rock, jazz, ethno)Slovensko na festivale zastupujú skupiny Chór vážskychmuzikantov a Bez ladu a skladu št. 26. 8. – ut. 31. 8.Ovocný trh, PrahaPRAŽSKÝ JARMARK7. roník Medzinárodného folklórneho festivaluSlovensko na festivale zastupujefolklórny súbor Jánošík zo Svitu so. 28. 8.Restaurace U Kysel, Písty (okres Nymburk)STRETNUTIE SO SLOVENINOU15.30 – Rozprávajme si rozprávku18.00 – Slovenská poézia a prózaÚinkujú: V. Kuerová a M. Matejka ut. 31. 8. o 18.00Prístavisko Na Františku, Praha 1PARNÍK 2010Tradiná plavba loou po Vltave pri príležitosti66. výroia SNP spojená s kultúrnym programom(Zvýraznené podujatia usporadúva alebo spoluusporadúvaSlovensko-eský klub, vydavate Slovenských dotykov,a eskoSlovenská scéna)

PÄDESIATNIK ASASAOperného speváka Petra Poldaufa netreba itateom Slovenskýchdotykov nejako zvláš predstavova, lebo mnohí z nich ho maliv priebehu posledných dvadsiatich rokov možnos vidie na divadelnýchi koncertných scénach. Májový koncert, ktorý sa konal v kostole sv.Michala k jeho pädesiatinám – (narodil sa 13. júla 1960 v Bratislave)- nespomenul, že je tu ešte iné významné jubileum – dvadsapä rokovumeleckej innosti. Sám Petra Poldaufa poznám takmer dvadsa rokov,som rád, že sa môžem ráta do okruhu jeho kamarátov, a preto by somchcel priblíži niektoré etapy jeho umeleckej cesty.Dve významné jubileáPetra PoldaufaVojtech elkoNarodil sa v kultivovanom prostredí, aj ke sažiaden z rodiov umeniu profesionálne nevenoval.Otecko mal pekný hlas, rád spieval a nauil syna nielenod detstva spieva, ale i hra na gitare. Už nazákladnej škole na Vazovovej ulici v Bratislave spievalv speváckom súbore Plame. Ešte nevedel ítaz nôt, len poda sluchu. Po roku zo súboru odišiel.V škole, kde bola rozšírená výuba jazykov, ruštinya neskôr anglitiny, so spevom neprestal. Už v tretejtriede bol známy ako spevák. Mal prezývku „Matuška“.Poznal a rád spieval vea piesní z jeho repertoárui z repertoáru iných spevákov šesdesiatych rokov.Prvým jeho publikom boli spolužiaci. V tom asespieval len populárnu hudbu, ku klasike sa nemalpríležitos dosta. Rodiia ho prihlásili na konkurzdo Speváckeho zboru eskoslovenského rozhlasu.Po absolvovaní prípravky sa dostal do prvého súborua hne sa stal sólistom. Bol tam až do puberty, kepre mutovanie musel spev zanecha. Veru odchod zosúboru aj oplakal.Gymnázium na Vazovovej ulici v Bratislave patrilok prestížnym bratislavským stredným školám, a toznamenalo nielen získa dobré znalosti z mnohýchpredmetov, ale aj možnos realizova sa v mimoškolskejinnosti. Ambiciózna ruštinárka po triednom koleprihlásila Petra na súaž Puškinov pamätník. Hneprvý rok v celoslovenskom kole v Komárne skonil akodruhý, dodnes má doma na pamiatku samovar. O rokneskôr získal tretiu cenu. Ale i šport patril v tom obdobík jeho koníkom. S volejbalovým družstvom vyhralina súaži v Prešove a v rovnakom ase tam prebiehaloceloslovenské kolo Puškinovho pamätníka, v ktorom saumiestnil na prvom mieste. Medzitým v škole naštudovalipásmo z diela Ivana Kraska, v ktorom úinkovaliaj národný umelec Viliam Záborský s docentkou ViktóriouStracenskou. S týmto programom sa dostalina zájazd do Prahy. V maturitnom roníku pripravilprogram o Jánovi Smrekovi, v ktorom spieval a sprevádzalsa na gitare. Na školskej akadémii ho videlapani Mimi Kišoová-Hubová a jej za Juraj Hrubanta povzbudili jeho rozhodnutie študova operný spevna Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení.V rokoch 1979-1984 študoval v triede doc. ViktórieStracenskej. Poas štúdia úinkoval so Súborom zábavymladých spolone so Š. Skrúcaným, M. Nogom,P. Juráom, M. Bahuom a S. Králom asi v dvestopädesiatich kabaretno-revuálnych predstaveniach.Patrila k nim legendárna Fujarová show, Rýchlokurzgeniality, Strapatí gentlemani z Fujarovej show, ktorépripravil Lany Jánošov. Na medzinárodnom festivalepopulárnej piesne Bratislavská lýra získala v ichpodaní pesnika P. Hammela a B. Filana Najlepší zovšetkých svetov 2. miesto a Cenu diváka. Spieval ajv zábavných televíznych programoch.Vytvoril úlohu mladého Gustáva Pappa, v nikdynevysielanom televíznom lme, venovanom tomutovýznamnému slovenskému tenoristovi.Po absolutóriu VŠMU smerovali jeho kroky na operetno-muzikálovúNovú scénu, kde, okrem iného, hralúlohu Jozefa v rockovej opere Evanjelium o Máriiv réžii Jozefa Bednárika, ktorá bola zaznamenaná naCD a pre eskoslovenskú televíziu.Svoju opernú spevácku techniku zdokonaoval nainterpretaných kurzoch v Piešanoch, v Nemecku,v Belgicku. V rokoch 1988-90 bol lenom Opernéhoštúdia Národného divadla v Prahe, ktoré viedol IvoŽídek. Pre Národní divadlo naštudoval napríklad úlohuMasetta z opery Don Giovanni. Pôsobil ako sólistav Komornej opere v Bratislave, v Divadle J. G. Tajovskéhov Banskej Bystrici. V rokoch 1992-1996 bolsólistom Štátnej opery Praha, pre ktorú naštudovalcelkom šestnás úloh. Napríklad Luthera a Crespelav Hoffmannových poviedkach, Nikitia v BorisoviGodunovovi, Toma vo Verdiho Maškarnom plese, Reimaravon Zwetter v Tannhäuserovi. V roku 1994 spievalKaifáša v neobyajne úspešnej eskej premiérerockovej opery A. L. Webbera Jesus Christ Superstarv divadle Spirála na Výstavisku a odohral tam okoloSLOVENSKÉDOTYKY 11šessto predstavení. Spieval aj Vodníka v kontroverznommuzikálovom spracovaní Dvoákovej Rusalky.Úinkoval v scénickom naštudovaní BernsteinovejOmše na Pražskom hrade, ktorá bola reprízovanáv Brne a v Passau.Spieval sólové party v omšiach a kantátach s viacerýmisúbormi – Viedenskými barokovými sólistami,Slovenskou lharmóniou, so Zlínskou a Juhoeskoulharmóniou. Premiéroval skladby súasných slovenskýchskladateov na medzinárodných festivalochBratislavské hudobné slávnosti, Petrohradská jar.Hosoval v Brne, v Liberci, v Plzni, v Ústí nad Labem,v Tepliciach, v Ostrave. Neboli to vždy len operné,ale aj operetné a muzikálové postavy, na ktoré má ajfyzickú dispozíciu.Od roku 1997 je sólistom Juhoeského divadlav eských Budjoviciach, kde stvárnil rad významnýchpostáv. Nerobilo mu problém naštudova ajnároné postavy v dielach autorov hudby dvadsiatehostoroia, spomeniem len Mandarína v opere Kriedovýkruh od Alexandra Zemlinského.Blízka mu je aj piesová literatúra. Pripravil celoveernérecitály z diela J. B. Foerstera a RobertaSchumanna. Pred rokom som ho videl v zaujímavomprojekte, ktorý pripravil pre Terezín. Naštudoval prvépiesne op.1 od Arnolda Schönberga. Svoje schopnostideklamátora predstavil v Piesach o láske a smrtikorneta Kryštofa Rilka, ktoré v krutých podmienkachterezínskeho geta skomponoval Viktora Ullmann.Ako skvelý deklamátor sa uviedol v apríli tohto rokuv Slovenskom inštitúte v ítaní úryvkov z knihy JúliusaVanovia Kronika nepriznaného asu. Len z iastonéhosumarizovania – ve iba operných postáv máPeter Poldauf naštudovaných asi osemdesiat - vidiejeho všestrannos.Všetko je dnes posunuté; kedysi pred sto siedmimirokmi Jaroslava Vrchlického k pädesiatke oslovilislovami „Velebný kmete“. Dnes, mladistvéhopädesiatnika Petra Poldaufa, plného elánu a v najlepšejumeleckej forme – úspešný májový koncert jetoho svedectvom - musíme pozdravi len zdravicou„všetko najlepšie!“, ale najmä zažela mu do alšíchrokov krásne úlohy, nielen operné, spevácke, aleaj inoherné, ktoré odkrývajú jeho alšie umeleckémožnosti.

SLOVENSKÉ12 DOTYKYPOTOMKOVIA ASASA FOTOGRAFASvet maarskýchSlovákovNa slovenskom knižnom trhu sa druhýkrát objavujePál Závada. Románom Potomkovia fotografa sa opädostávame do známeho prostredia.Rodák z Tótkomlósa, teda Slovenského Komlóšav Bekéšskej župe, v ktorej žije poetná slovenskámenšina, na seba v Maarsku upozornil už debutomLis na kulakov v roku 1986. U nás sa mu to podarilopred desiatimi rokmi románom Jadvigin vankúšik,ktorý bol neskôr slmovaný a zahrali si v omi slovenskí herci.Závada je v Dejinách slovenskej literatúryuvedený ako predstavite prózy Slovákovv Maarsku. Slovenské korene považuje za svojunajdôležitejšiu tradíciu, ale sám seba považujeza zmaarizovaného. V jednom rozhovore vraví:„Môj životný príbeh a moja výchova ma viedlik maarskej spisovateskej dráhe, ale zárove mazaujíma moja minulos, a tak svoje knihy staviam natejto tradícii.“Prostredníctvom svojich románov vzdáva tedahold svojim (slovenským) predkom, a to vemipútavým a svojským spôsobom, no je maarskýmspisovateom píšucim po maarsky a na jeho internetovejstránke nenájdete odkaz, ktorým by ste sapreklikli do slovenskej jazykovej verzie. Do jehopísania teda len nevyhnutne presakuje prostredie,ktoré ho formovalo, a tým bolo prostredie slovenskéhoetnika v Maarsku. Nerobí to prvoplánovo,ako by sa niekto mohol domnieva a našastie sazaobíde bez zbytoného pátosu.Závada má v Maarsku status bestselleristua v rámci tunajších možností je na úspech odsúdenýaj na Slovensku. Zaoberá sa totiž výsostnepopulárnymi „nepopulárnymi témami“. i už je toTrianon, pomýlené dedistvo národného povedomiaa s ním súvisiaca (ne)akceptácia cudzincov, alebobiovanie svedomia, ke pripomína úhadne upratanúvinu na zverstvách druhej svetovej vojny.Aj v Potomkoch fotografa (v preklade RenátyDeákovej vydal Kalligram) nám autor predstavujeklasický etnicko-kultúrno-náboženský chuchvalec,aký bol napokon typický aj pre mnohé slovenskéobce: Slováci, Maari, židia, sem-tam nejakí Nemci.Román, ktorý sa odohráva v niekokých asovýchrovinách, sa zaína fotograou námestia maléhomaarského mesteka, na ktorej sa náhodou ocitániekoko lokálnych postaviiek a prišelcov z mesta.Táto snímka dáva napokon za ich príbehmi aj bodku.Závada je vyštudovaný sociológ a itate z tohonepochybne protuje. S istotou a prehadom nássprevádza spoloensko-politickým kontextommaarskej histórie 20. storoia (sociálni radikáli,spomedzi nich najmä smutne preslávené Šípovékríže, Horthyho režim, povojnové socialistickéMaarsko) a necháva svojich protagonistov prežívaaj obdobie druhej svetovej vojny, poas ktorejsa fotografova stopa vytráca v osvienimskýchplynových komorách.Svedomití a ohybní úradníci, ktorí dokážukoexistova s každým režimom, boli v tejto súvislostipodrobení kritike a analýze už mnohokrát.V tomto románe sa autor rozhodol navyše poukázaaj na katolícku cirkev a jej ociálne kruhy.Ich viac-menej súhlasný, iprinajmenšom pasívnypostojsa eštevea udízdráha jasnepomenova,aj ke jeneodškriepitený.Potomkoviafotografa je románnetradiný postavourozprávaa- je rozprávaný v prvejosobe množného ísla.My-rozpráva navyše neustálemení identitu, o je zozaiatku trochu rušivý element,na ktorý si v inak výnimonom románetreba zvyknú. Raz sú oni obeou, inokedy tými,ktorí ubližujú. o nám Závada pripomína, je vlastneexistencia akéhosi nezmyselného stredoeurópskehoklišé, ktorým je zapieranie vlastnej vinya tvrdohlavé pripomínanie krívd, ktoré nám údajnespôsobili tí druhí.Zuzana DemjánováPadol slovenskýaukný rekordAukcia v Košiciach priniesla nové rekordy. Najdrahšie predaným maliaromna Slovensku už nie je udovít Fulla. Vyše stopädesiat obrazov koncom júnavydražila aukná spolonos Darte. Hne dve diela Ladislava Mednyánszkehoprelomili doterajší aukný rekord u nás, ktorý držal so sumou 100 tisíc eur obrazudovíta Fullu V poli na jese. Novým najdrahším obrazom sa stala Veernánálada od Ladislava Mednyánszkeho. Jej predajná cena sa vyšplhala na 250 tisíceur, priom vyvolávacia suma bola ešte o tridsatisíc vyššia.Na druhú prieku sa po nedeli dostal alší Mednyánszkeho obraz. Jeho Vnútrolesa s potokom stálo nového majitea, pochádzajúceho zo Slovenska, 230 tisíceur. Vysoké sumy dali zberatelia aj za Benkov obraz Pri drevároch (50 tisíc) a JasuschovuSkrytú lásku (40 tisíc).Prekvapením dražby boli aj asté niekokonásobné zvýšenia vyvolávacích cien.Napríklad obraz Jozefa Teodora Moussona Zo starých Michaloviec sa predal za27 tisíc, o bolo päkrát viac ako na zaiatku aukcie.„Trh zareagoval a ocenil dobrú ponuku,“ zhodnotil aukciu majite spolonostiJaroslav Kraják. Rekordne vydražené diela poda neho pochádzajú zo súkromnýchzbierok z Maarska a z národnej galérie v Budapešti. „Som rád, že Mednyánszkehovekorozmerné plátna budú na Slovensku, ich nový majite sa uriteoskoro zviditení, sú to nesmierne vzácne diela.“Mednyánszkeho vekorozmerné plátna vznikali najastejšie na našom územív Strážkach alebo Beckove. Krajinomaba bola poda Kataríny Beovej, ktoráMednyánszkemu v SNG predvlani pripravila vekú výstavu, jednou z hlavných líniíjeho tvorby. „Na salónoch sa predstavoval do roku 1900 práve krajinomabou,za ktorú si pomerne rýchlo vyslúžil i obdiv,“ hovorí o Mednyánszkom. Poda nejvedel „výnimone zachyti náladu, intímny pocit z prostredia a transformovaho do diela“.Cena vydražených obrazov sa Kataríne Beovej zdá trochu vysoká, alevzhadom na pozíciu, akú má autor na našej výtvarnej scéne, ju hodnotí akoprimeranú. „Mednyánszky bol cenený už za svojho života. Ako jeden z málaumelcov v tom období mal skúsenosti z Paríža, kde práve vrcholilo obdobie impresionizmu.Bol vemi zorientovaný v aktuálnych trendoch, asto vystavoval,“hovorí kurátorka. Zárove dodáva: „Na trhu v Anglicku alebo vo Francúzsku bysa za takéto sumy nepredal. Pre domáceho zberatea však bude ma uritevzrastajúcu hodnotu.“„Keby nepretrvávalo obdobie krízy, možno by sme sa k takýmto dielam aninedostali,“ tvrdí Jaroslav Kraják. „Hospodársky prepad obchodu s umenímvýrazne pomohol.“ Makléri a podnikatelia poda majitea auknej spolonostiinvestujú do umenia ovea viac, pretože v om vidia istú návratnos. Svediao tom stále narastajúce sumy, za ktoré sa predávajú diela rovnakých autorov. Ajv prípade Mednyánszkeho, ktorého obrazy boli ešte pred pár rokmi vydraženéza zlomkové sumy z terajších, ide poda Beovej o zaruene ziskovú investíciu.Kurátorka hovorí, že nezanedbatené je správne naasovanie predaja,z ktorého sa dá vyaži. „Nijaký vlastník jeho obrazov, ktorý nie je nútený ichpreda, by ich len tak nepredával.“(jm)

EUROVEASLOVENSKÉDOTYKY 13SNÍMKY: ARCHÍVNováBratislavskáriviéraZora ŠtelbaskáZase alšie sídlisko pre milionárov! Zase alšiemiesto, kam normálny lovek nevojde... Práve to simožno v duchu hovorili obyvatelia Bratislavy vždy,ke prechádzali križovatku na Dostojevského rade,na ktorej niekoko rokov nefungovali semafory – neboldôvod, keže sídlisko pri Dunaji bolo vo výstavbe. Podlhom akaní však semafory zaali fungova, zákazodboenia bol zrušený a na nové nábrežie Dunaja sapostupne prichádza pozrie celé mesto. A o je zaujímavé,po hromžení na novú štvr už nie je ani stopy.Ono známe „každé udo trvá tri dni“ v prípadeEurovey asi plati nebude. Odkedy túto novú bratislavskúštvr na nábreží Dunaja vekolepo otvorili,neutícha v nej ulý ruch. Ke pred rokmi developeripredstavili myšlienku postavi v Bratislave nákupnúpasáž s bytmi, kanceláriami, reštauráciami, pešouzónou, parkom a promenádou, vea udí si predstaviloalší z projektov, na ktorom len niekto zbohatne,prípadne uzavretú štvr pre bohatých, znienieuž aj tak neusporiadaného dunajského nábrežia prihistorickom centre... Tento raz však boli predsudky,našastie, neoprávnené. Bratislava dostala naozajpekný darek pred novou letnou sezónou.Pre mnohých sa návšteva novej štvrte zaína už prinovom moste. Konene sa dá prejs priamo okolo riekybez toho, aby ste museli rýchlou chôdzou prebehnúcez bonú ulicu plnú áut, aby ste sa dostali k nejakémuvýhadu. Upravená rampa vás od reštaurácie Danubiusvedie z hlavného chodníka dolu k vode. Odtia tok Eurovei trvá pomalou chôdzou necelých pä minút.Apropos – hlavný chodník na strane historického centraprešiel takisto rekonštrukciou. Pribudol nový protipovodovýmúr a laviky obrátené smerom k rieke. Škodalen, že múr nepostavili až za lavikami. Posedenies výhadom by bolo omnoho príjemnejšie.Ak by ste akali extrémne moderné tvary novéhosídliska, možno budete sklamaní. Celý komplexbudov pôsobí nenútene, príjemne, nemá žiadne rušivéarchitektonické prvky, z ktorých majú Bratislav-ania, pouení predchádzajúcimi menej vydarenýmiprojektmi, husiu kožu. Pri vstupe do štvrte lovekudoslova zaplesá srdce – konene aj v našom hlavnommeste máme nákupné centrum, ktoré si nevšimneteako prvé. Pred vami sa totiž rozprestrie koberec hustéhozeleného trávnika so stromami, kamennými kvádrami,ktoré slúžia ako laviky a po slnenom ránepríjemne hrejú. Aj chodníky by ste v parku hadalimárne. Jeden síce vedie pod parkom popri rieke, alena námestíko a ku kaviaram sa môžete dosta jedinepo tráve. Nikdy by som neverila, aký to môže byzážitok hlavne pre mestom rozmaznané deti a ichmamiky, ktoré si zvykli cez víkendy usporadúvacelodenné výlety práve do nákupných stredísk.Úplným unikátom sú stroje na cvienie rozmiestnenéna niekokých miestach v parku. Pôsobia ako maláprovokácia, podpichnutie, alebo žeby vtipné vyjadrenienázoru investora o Slovákoch? Stroje sú každopádnezadarmo a každý okoloidúci si na nich môžeponaahova svaly a kosti. Na moje poudovanie ichmálokedy vidím neobsadené. Lozia po nich deti, frajerujúna nich tatkovia. Dokonca sa tieto stroje stalijednou z pravidelných zastávok športujúcich dám,ktoré si predtým chodili zabeha okolo Dunaja. Dnesto majú v kombinácii s posilovou zadarmo. Cenousú jedine zvedavé pohady okoloidúcich.Eurovea je jediné miesto blízko starého mesta, kdesa môžete dosta až celkom k Dunaju. Prechádzajúcelode sa však dajú pozorova aj z troch mól, ktoré súdos vysoko nad vodou a teda aj výhad z nich je o tozaujímavejší.Ambíciou tohto projektu na zaiatku bolo, aby saz tejto štvrte stalo miesto, kde sa budú stretávaudia, aby bola cieom prechádzok pre rodiny s demi,aby sa z tejto asti Bratislavy stala vyhadávanáoddychová zóna. Podarilo sa!

14SLOVENSKÉDOTYKYJANKA HALUKOVÁSpomínam si vemi živo, ke som ju prvýkrát stretol. Bolo to na jeseroku 1985, v Klube ministerstva školstva na Píkopech, kde Klubslovenskej kultúry uvádzal nejaký literárny program. Ani už neviem,kto nás predstavil, ale hne ma upútala svojím úsmevom a miloutvárou. Ke krátko po otvorení Domu slovenskej kultúry odchádzalaDr. Oga Seberová do iného zamestnania, odporuila mi ju za sebaako produknú. Janka Haluková mohla nastúpi až 1. mája 1986, aleakal som na u s vekým oakávaním. Aj ke už odvtedy uplynuloneuveritených dvadsaštyri rokov, nikdy som to neobanoval. Za tenas, prvých osem rokov, sa stala mojou najbližšou spolupracovníkou.Najprv v oddelení kultúrno-výchovnej innosti a neskôr, ke som sa stalriaditeom Domu slovenskej kultúry, nahradila ma vo funkcii tajomníkyKlubu slovenskej kultúry.referentkou a viedla prevádzku pästolôžkovejubytovne. V tom období si rozšírila vzdelaniena strednej škole sociálno-právnej. V roku 1981prešla na generálne riaditestvo Stavivá, kde sastala referentkou pre výchovu a vzdelávanie,organizovala odborné kvalikané kurzy prezamestnancov desiatich krajských závodov. Odroku 1986 bola zamestnaná v Dome slovenskejkultúry. Ako produkná a dokumentaristkapripravovala jednotlivé programy. Práve tu bolomožné využi jej schopnosti. Mala prehad takmerŽenas nevyerpatenýmelánomVojtech elkoMala pre túto prácu najlepšie predpoklady. Vzahku kultúre – k folklóru, k divadlu a k literatúrejej bol vrodený. Získala ho už v rodnom Utekái.Mamika bola ochotníckou herekou a svoj záujempreniesla aj na dcéru. Základnú školu navštevovalav Utekái. Už na strednej škole, ktorú Jankaabsolvovala v Poltári, sa aktívne zúastovalana mimoškolskej innosti. Vysokoškolské štúdiázaala v Bratislave, ale ako sa obas stáva,zamilovala sa a myslela si, že školu dokoníneskôr. Domácnos a výchova dvoch dcér ju nazaiatku pohltili a odchod s manželom v roku1974 do Prahy priniesol nové výzvy. Manžel Pao sastal vedúcim strediska Pozemných stavieb BanskáBystrica v Prahe. Janka od roku 1976 pracovalapre Pozemné stavby Košice. Stala sa sociálnouv každej oblasti kultúry. Vlastné organizanéschopnosti jej pomáhali zvláda nároné akcie, iuž išlo o každoroné exkurzie, prípravy folklórnychprogramov, ale aj literárnych, hudobných a kebolo treba i výtvarných. Prednosou väšinypracovníkov v oddelení kultúrno-výchovnejinnosti bolo ich vzájomné zastúpenie sa. Jankamala na starosti aj folklórny súbor Limbora,ktorý bol pri Dome slovenskej kultúry. astonebolo jednoduché zladi záujmy súboru a domu.

JANKA HALUKOVÁSLOVENSKÉDOTYKY 15Nešlo vždy len o peniaze. Jankine vemi dobrékontakty, i už v Osvetovom ústave v Bratislavealebo v martinskej Šatnici, ale aj v jednotlivýchpodnikoch, ktoré zaiatkom devädesiatychrokov prestali podporova svoje folklórne súbory,umožnili výhodný nákup krojov pre Limboru. Kesa Limbora v decembri 1993 osamostatnila, malapekné veno v podobe krojovej výbavy. Škoda,že si na to dnes, pri výroiach tohto úspešnéhoslovenského folklórneho súboru, už niktonespomenie.Kdyby tady byla Janika!Najdôležitejšia bola jej práca s lenskouzákladou Klubu slovenskej kultúry. Jejtrpezlivos, ochota pomôc a nápaditos bolipríslovené. Prichádzali za ou najmä tí staršílenovia, ktorí asto potrebovali, aby ich lenniekto vypoul, poradil, pomohol. Pre všetkytie tetky Milky bol klub druhým domovom.Niektoré historky z toho obdobia sú priamúsmevné. Spomínam si, že ke niekedy nebolaSNÍMKY: ARCHÍVprítomná na exkurzii, ktoré klub organizoval,i už na Slovensko, do Maarska k družobnejškole u krajanov v Sarvaši, alebo do Francúzska,ke nieo nevychádzalo, ako by si úastnícipredstavovali (ale kto vie vyhovie všetkým?!)som poul hlasy: „Kdyby tady byla Janika!“,„Preo tu nie je Janka?!“Obdivoval som, ako dokázala zvláda všetkynovinky. Nemálilo sa jej absolvova kurzymanažmentu v kultúre pre koordinátorovneziskových organizácií, kurzy poítaovejtechniky, písania projektov a možnosti erpaniaprostriedkov zo štrukturálnych fondovEurópskej únie.Jej informovanos je dodnes neprekonatená.Príslovené to bolo už v roku 1993, hne porozdelení štátu. V Prahe ešte nebola otvorenáslovenská ambasáda a zvonil jeden telefón zadruhým. A neboli to len z radov lenskej základne,ale z ministerstiev, redakcií, zo Slovenskai z iech. Túto úlohu ešte nikto nikdy neocenil.Azda najkomplikovanejšie obdobie bolo v roku1994, ke už nebol Dom slovenskej kultúry,ktorý vytváral zázemie pre klub. Nový riaditeSlovenského inštitútu nemal záujem o to, abymal v budove kanceláriu úspešný klub a bolotreba hada nové priestory. Najprv v PaláciLucerna, neskôr v Panskej ulici. Ani tam to nebolovždy bezproblémové; spomínam si na vyhoreniepriestorov od úderu blesku. Vtedy bolo vidie,ako si lenovia KSK vážia tajomníku, ke sanašlo toko rúk, ktoré pomáhali pri obnovení.Ešte dnes vidím oslavu pre všetkých, ke saspolonými silami pod Jankiným vedením otváraliobnovené priestory KSK. Sú kapitoly, ktoréradšej teraz podrobnejšie nespomínam. Súvisias nedobrovoným Jankiným odchodom z funkcietajomníky Klubu slovenskej kultúry. Závis,malos, komplexy sú azda v stredoeurópskomprostredí astejšie, než kdekovek inde vo svete.Janka si v roku 2004 spolu s dvoma Slovenkamiotvorili obchodnú kanceláriu. V rámci nej robilirôzne projekty. K najvýznamnejším patrilaspolupráca s Matejom Mináom na vzdelávacomprojekte Lotéria života - Sila udskosti. Vemi sicenila, že mala možnos osobne pozna aj SiraNicholasa Wintona. Za podpory ministerstvaškolstva R sa podarilo rozšíri projekt po eskýchškolách. Zárove koordinovala projekt Dialógkultúr, spolupracovala na projekte Pozvaniek nádeji - Stretnutie kresanov, organizovalabály. V záverenom období svojej profesionálnejinnosti bola zamestnaná v Ústrednej cirkevnejkancelárii eskobratskej cirkvi evanjelickej akofundraiser a projektový manažér. Od januára jesíce v dôchodku, ale „ženu s nevyerpatenouenergiou“ nemožno necha bez aktivít.Spolupracuje ako koordinátorka projektu z fondovEÚ na propagáciu cirkevných pamiatok.Aj ke odišla z Klubu slovenskej kultúry, naalejsa podiea na práci alších slovenských spolkov.i už ide o Kollárovu spolonos, Štefánikovuspolonos, pomáha s niektorými projektmi ajv Slovensko-eskom klube. Ale najmä je aktívnav Slovenskom evanjelickom zbore, kde sa stalapresbyterkou. Sem-tam sa snaží pripravi akciepre lenov slovenských spolkov, alebo aj inýchzáujemcov, napríklad exkurziu na Dolnú zem,Veselice v Mánese, Predvianoné stretnutie preseniorov, i koncerty v slovenskom evanjelickomkostole. Obas pomáha spolu s Dr. MartouVerébovou s niektorými projektmi, napríkladteraz s prípravou publikácie Ruda Prokopa Warhola eskoslovensko, ktorej uvedenie bude spojenés výstavou v Košiciach a v Prahe.Vždy bola pre u vemi dôležitá rodina, prektorú má teraz viac asu. Jej manžel Pao jejpomáhal, ke robila dokumentáciu nielen v Domeslovenskej kultúry, ale aj v KSK. Jeho záujemo históriu bol na to najvhodnejším predpokladom.Vea vecí by nebolo možné zvládnu, keby nemalaoporu v manželovi a dcérach. Práca, ktorú rokyrobila, si vyžadovala nasadenie viac ako osemhodín denne a asto to boli i veery.JubilantkaCelý as svojho života v Prahe si udržiavalaaj slovenské zázemie. Každý rok v augustechodieva na rodinné stretnutie v rámcifolklórneho festivalu Koliesko do Kokavy nadRimavicou. Tento rok tam oslávi aj rodinnéjubileá. Manžel Pao bude ma šesdesiatpärokov, Janka šesdesiat a zárove štyridsiatevýroie svadby.Záujem o divadlo, hudbu, folklór a vôbeckultúrne aktivity u nej nepoavuje a práve terazbude ma možnos sa im viac venova. Kontakty,ktoré celoživotne v oblasti kultúry získala, dnesnezištne odovzdáva mladším v inštitúciácha spolkoch, s ktorými spolupracuje.V súasnosti Janka aj so zástupcami alšíchslovenských spolkov pripravuje Stretnutiek dvadsiatemu piatemu výroiu otvorenia Domuslovenskej kultúry. To bude príležitosou, aby sapo rokoch videli všetci tí, ktorí sa v Prahe, alei mimo nej podieali na slovenských aktivitáchv tom, omu sme kedysi zvykli hovori eskoslovenskýkultúrny kontext.Neostáva mi ni iné len zažela našejjubilantke do alších rokov všetko najlepšiea vea úspechov v každom smere jej pôsobenia!

16SLOVENSKÉDOTYKYMIROSLAV CIPÁRFototermín v záhrade odbil maxirýchlo, tri cvaknutia, otoil sa a idemednu. To však bola posledná vec, ktorú chcel ma majster Cipár rýchloz krku. Na všetky otázky odpovedal pokojne, plynule prechádzalz témy do témy, otváral alšie dvere k príbehom, ktoré sa nedajúpoúva inak než so zatajeným dychom. Hlbokým pohadom sa vracalspä do minulosti, od nedávnych stretnutí so súasným umením, ktorého zaujíma, aj ke je nevkusné, cez pobyt v Indii, až k zachránenýmobchodným knihám svojho starého otca, ktorého nazval kysuckýmšamanom. Hoci by mohol oslavova svoje jubileum, 50 rokov aktívnehovystavovania, retrospektívnymi pohadmi do svojej bohatej tvorby,rozhodol sa netradine - radšej predstavil, o má nové na výstave NewCipár v galérii Danubiana pri unove. Ako vraví, plánov má toko, že sato skrátka nedá všetko stihnú.Takých starých, prerobených vecí je na výstaveviac?Na niektorých sochách sú nosnice z maštale, ktoréboli úplne prehnité, ale tým, že boli moovkou konzervované,nezhnili úplne. Bolo treba ich len vyrajba,vyisti, napusti a je z toho krásny život asu.V tom krutom kuse dreva. To je také uvažovanieo najprostejších veciach sveta. Ma porozumenie preveci, ktoré vyzerajú, že už nestoja za re.Podobnými vecami ste obklopený aj u sebadoma. Máte k nim silný vzah?Urobiťz každéhodadobrýdeňZuzana KostelníkováKto vlastne prišiel s nápadom nerobi retrospektívuvašej tvorby, ale ponúknu divákom novéhoCipára?Je to v celku jednoduché. Jubileá uhranú a mátepocit, že treba nieo zavši, zarámova a podpísa.S nieím sa zmieri alebo nieo akceptova. Prišlamožnos urobi výstavu v nejakej galérii regionálnejalebo národnej, ale keže ja som nevyužil spôsobtoho ovplyvovania, že by mi mohla výstavu urobigaléria, tak som to vzal na seba. A chcel som si ajuprata veci, ktoré na ma akali. Dostal som sa dokontaktu s Danubianou, zaradili ma hne do výstavyslovenského umenia pre Španielsko a zrazu som bolv kolekcii, ktorá bola lichotivá. Kúpili moje veci, malsom pocit, že je všetko v poriadku.Priestor Danubiany akoby „súzvuil“ s vašouvýstavou. Mali ste rovnaký pocit?Túžil som po výstave v nejakom peknom priestore.Ten prvý priestor k výroiu vymyslela moja dcéra,ktorá je maliarka a žije v Prahe. V galérii La Femmev Prahe usporiadala moju samostatnú výstavu. Opäto bolo vemi lichotivé. Pozvala tam na otvorenieMilana Lasicu a Mekyho Žbirku. o viac som si moholpria?! Výstava v Danubiane sa vtedy už pripravovala.Tamojšie priestory sú vemi špecické, niektorépriehady fascinujúce. Na také miesto som dal ajViedenské zlato, obraz, ktorý mal najväší úspech,je na 6 záujemcov. Vemi ma to potešilo. Išlo aleo to, ako akcentova priestor, preto som doprostreddal sochy.Používate vea dreva a juty. Je to tým upratovaním?Môj životopisec, ak ho tak môžem nazva, to dlhonechápal. Stále mal dojem, že je to druh šporovlivosti,že používam staré veci. Je to pravda, sú to recyklovanéveci. Juta, to sú staré vrecia, bolo mi úto ich vyhodi.Drevá majú tiež zaujímavý príbeh. Pochádzam z osadyna Kysuciach. Je tam kopec, ktorý je v drotárskychlegendách považovaný za stred pomyselného impériaDrotárie. Na tom kopci je malá školika, jednotriedka,na ktorej je pôjd. Bolo na om množstvo drevenýchrámov – bývalé okná a súasti rekvizít z divadielka,ktoré boli urené na spálenie. Ja som tomu zabránil,teraz sú všetky na mojej výstave.Áno. Hlavne, ke sa nieo zachráni. Ke objavíte,že nieo zaniká.Aký bol váš najväší objav?Jedna z najúžasnejších vecí, ktoré mám, sú obchodnéknihy môjho starého otca.ím bol váš starý otec?Bol drotársky ue, ktorý ako dvanásroný chlapecodišiel do Rakúska. No ke bolo treba ís navojnu, tak sa vrátil a musel sa nejako živi. Na kopcisi založil krmu s obchodom a mal obrovské knihy,ktoré som zreštauroval. Sú v nich rubriky, kde jenapísané meno spoluobana, ktorý bol aj zákazník,ale aj robotník. Boli to udia, ktorí žili z ruky do úst,maloroníci, dopestovali si, o mohli, ale petrolej,so, olej si museli kúpi. Roník musel prís k starémuJánovi Cipárovi a požiada ho o pôžiku. Povedzmeza tri litre petroleja sa s ním dohodol – v kolonke máda a dal je napísané: „Pol da oral.“Váš starý otec musel by vemi srdený lovek...Nielen to, bol aj nesmierne vzdelaný. Vedel plynulopo nemecky, bola to veká výhoda pri vyjedná-

vanach pre iných udí. Môj starý otec bol v Rakúskuna farme, ktorá patrila nedoštudovanému kazovi,schopnému loveku. Tohto mladého Cipára nauilveci nevídané. Mastikárstvu, opravovaniu zlomenín,vykbenín, lieivé postupy, ktoré boli na Kysuciachúplne neznáme. Prišiel tam ako taký šaman. Mal ajvlastnos dobrého diplomata. Ak prichádzala búrkaalebo, naopak, ak nepršalo a bolo treba sa modli,on bol ten sprostredkovate. Pamätám si ho, ako bralhospodárske náradie, spravil z neho stavbiku a modlilsa k živlu.o z toho sa prenieslo až k vám? o ste po staromotcovi zdedili?Hádam ni (smiech), ani po nemecky neviem, somvemi zlý obchodník...Ale zase ste rozhadený a scestovaný...Aj môj otec cestoval, odišiel do Ameriky, kde robilv drotárskej manufaktúre. Všetci sme svetobežníci.Práve dnes doobeda som ítal svoje listy, ktoré sompísal našim známym z Indie, kde som pracoval, a tielisty boli vemi pôvabné. Informoval som ich o veciach,o ktorých som predpokladal, že nepochopia. Napríklad,ako vyzerá priestor, v ktorom pracujem, aký som malpracovný as, ako sa dopravujem do práce...Ako ste sa tam dopravovali?Taxíkom. A mal som svojich sluhov. Na stolíku sommal zvonek.U Cipárovcov zvoní telefón. Zo záhrady príde paniVilma a všetko vybaví – bola to ona, kto vybavil poastroch telefonátov aj tento rozhovor, naplánovaladátum, as aj miesto konania, zorganizovala fotenie,aj to, kde si na rozhovor sadneme.Máte skvelú manažérku!To je o nej všeobecne známe. Až je to pre manepríjemné (smiech).Na koho ste v Indii zvonili zvonekom?Mal som svojho pjúna, sluhu, ktorý prišiel, uklonilsa a bol mi k dispozícii, okovek som chcel.Pochopili to nakoniec vaši známi?MIROSLAV CIPÁRKto vie... možno si mysleli, že to predstierama nafukujem, že sa tam trápim a že tam živorím.Do Indie ste odchádzali v ase normalizácie, boloto šastie, že vás tam pustili?Bol to medzinárodný konkurz na obsadenie expertskéhomiesta pre vydavateský komplex Children´sbook Trust, ktorý bol súasou alšieho obrovskéhokomplexu Nehrú House. To vydavatestvo vydávalonielen knihy, ale aj asopisy, medzi nimi vplyvnýpolitický asopis, ktorý na ma spoliehal. Mala tamvzniknú postgraduálna fakulta pre ilustrátorov. Masi vyhliadli v medzinárodnej súaži. Raz som tamposlal balíek svojich knižiek a zabudol som na to.Potom mi zrazu poslali zmluvu na 5 rokov, odpadávalisme z toho.To ste sa museli poriadne poteši!?Mne sa nechcelo ís. Bolo mi tu dobre. Ale mojažena, manažérka, povedala, tam musíme ís už kvôlideom. A tak sme išli.Nakoko vás pobyt v Indii ovplyvnil na alšieroky?India je vekolepý fenomén. Precestovali sme jucelú. Hlboko na nás zapôsobila. Vo svojej podstate,nemennosti, stabilite. Zaujímali sme sa o literatúru,lozou, vzahy medzi náboženstvami, naše služobníctvobolo aj hinduistické aj moslimské. Ke smesa rozhodli, že pôjdeme na cestu okolo Indie, udiaz ambasády sa na nás dívali ako na bláznov. Išli smedo obrovského rizika. Mali sme jeden procak s párvecami, bedding, to je tá plachta, ktorá je pre vásvšetko. Zamotáte sa do nej, vleziete do Gangy, umyjetesa, necháte ju vyschnú, zabalíte sa a idetealej. To bolo to požehnanie.A v tvorbe?Doktorka Peterajová o mne povedala, že som jedinýzo slovenských umelcov, ktorý nereaguje na akademickútradíciu a že pramene, ktoré erpám sú alekood Európy a že to nebola náhoda, že som sa túlal poSrí Lanke, v Amerike, na Kube, v Japonsku... stáletam bola potreba pozrie sa niekde na archaické formy,ktoré pre ma znamenajú najpodstatnejšie jadráSNÍMKY: AUTORKASLOVENSKÉDOTYKY 17a jadierka, z ktorých sa dá nieo vykultivova. Somtaký vtáik letáik. Ni ma neovplyvuje, ale všetkosa snažím vníma a som šastný, že ma to stále drží.Nedávno ma operovali, ležal som v nemocnici a dívalsom sa na plafón. Uvažoval som, že ke je loveksám, vtedy musí by múdry. Teraz vypovedz, o omje ten svet! Jak to je! Tam zrazu cítite, že mám takémnožstvo príprav a postupov, že ich už nestihnem anizrealizova.India aj všetko, o bolo za ou teda prišlov správny as?Pôvodným vzdelaním som monumentálny maliar,ale robím aj gracký design, logotipy, gracké úpravy,typograu, sochy, monumentálne práce... tamniekde je zvláštny vzorec môjho sveta – otáa sa vždysmerom niekam k tomu alšiemu, nasledujúcemu.Patrím do generácie, ktorá vyrástla na vašichilustráciách. Po roku 1989 však poet detskýchkníh, ktoré ste ilustrovali, výrazne klesol. Prišli porevolúcii ešte v tomto smere zaujímavé ponuky?Ale áno, hoci ich bolo ovea menej. Vydavatestváprebrali udia, ktorí mali dojem, že na knihách sa dálen zarába a že sa nedá robi osveta. Ale zabudnitena to, že som bol ilustrátor.Preo na to nerád spomínate?Spomínam rád, ale je to jedna z tých vecí... vyštudovalsom monumentálne maliarstvo, ale pritom somsa venoval ilustrácii, lebo mi ponúkli ilustrova knihu.A potom alšiu. Zrazu som zistil, že som ilustrátor.Ilustrácie vás však asi najviac preslávili...To je len kvôli tomu, že to vychádza v mnohýchkópiách. Je to nespravodlivé voi umeniu, že sapopulárne druhy dostanú viac do popredia. Nemalsom rád, ke som prišiel do spolonosti a predstavilima ako ilustrátora. Chcel som, aby ma predstaviliako výtvarníka.Ako sa vám pái dnešné umenie?V umení vždy existovala stredná vrstva a potom tí,ktorí radi pohoršovali. Umenie sa však dnes zaalotvári intelektuálne. Mnohí z umelcov prestali byakceptovaní a stali sa verejnosou, pretože boli nepochopitení.Umelec by mal prináša nejakú správu,nad ktorou má divák žasnú. Tam nastáva v súasnomstave umenia puklina, ktorá sa stále viac otvára a zdása, že sa nebude da preklenú. Všetky tie nevkusnosti,veci, ktoré nepatria na verejnos, videá, ktorésú vyslovene nepríjemné... Vojtech Mihálik napísalbáse, v ktorej je takáto citácia: „V citíkoch som sarýpal ako v nose, kým prešiel môj as. A zatia vachtalosa v poetickom sóse stádo sterilných géniov.“Ale nestane sa, že by som nad týmto umením mávolrukou a povedal, že je to blbos. Mám stále vôu dotoho vnika. Bolo by mi úto, keby som zistil, že minieo uniká.Tým pádom asi máte plný denný program? ovšetko stihnete?Dnes som mal taký hlúpy de. Koním sadu ilustráciíŠalamúnova piese piesní. Je to úžasný projekt.Vytlaené archy budúcej knihy sa dostanú ku mne, jatam nakreslím svoje ilustrácie, ide to ku kníhviazake,ktorá z toho spraví knihu. iže v každej knihe sú originály.Po operácii stále nie som t, ale dnes som tokonene dokonil. Mám z toho dobrý pocit.A tak sa zo da stal dobrý de...Musíme z každého da urobi dobrý de. A troška sanamáha. Necítil som sa dobre, ale mám pocit víazstva,že sa mi to podarilo urobi.

20SLOVENSKÉDOTYKYPOHADOM Z GLOBÁLNEJ DEDINYDvojevolieba pár faktov a kcií z ich pozadiaEgon T. LánskýV našich dvoch globálnych, ba i európskych dedinkách sme si povobách vydýchli, mnohí uverili, že sa podarilo osi zmeni. Isté je, žev parlamentoch, eskom i slovenskom, budú sedie nepravdepodobnesilné nové strany, že volii a aspo niektorí politici (bývalí aj novoprišlí)si uvedomili moc krúžkovania a nové vládne koalície sa chystajú kukorytám. Obania, niektorí s obavami, iní s potešením, oakávajú zmeny.Sotva sa všetci dokajú toho, v o dúfali, ale to sa ešte len uvidí.Krátko po vobách viacerí komentátori poukazovalina podobnos situácie v esku a naSlovensku. Sám sa prikláam k názoru eskéhoprezidenta Klausa, že z vekej asti je podobnosiba zdanlivá – predovšetkým v tých vyššiezmienených novotách – ale to je forma, nieobsah. Obecne možno hovori aj o tom, že obenové koalície vyrástli z podhubia predchádzajúcehopolitického chaosu, ten mal ale zväša inépríiny v esku, než na Slovensku, aj ke sa dápoveda, že v oboch krajinách fungovali vládyso zreteným cieom, o najviac využi svoj aspri moci a nahraba, o sa len dá. Obe boli alepostavené na rôznych, o aj absurdných, vnútornýchvzahoch:Na Slovensku, kde fungujúca sociálna demokraciaprakticky nikdy neexistovala – a tedaani u obanov nie je mentálne zakotvená– si mocný Smer-SD, vedený Robertom Ficom,politikom, s boševizujúcimi manierami, (ktoré,žia, u obanov v podvedomí a akosi dedinezakotvené sú) pred štyrmi rokmi osedlal obochsvojich slabých koaliných partnerov a od nichzas prevzal metódy meiarovských populistickýchprivatizátorov aj slotovských nacionalistov,ktorým sa privatizácia do vlastných vreciek tiežnikdy nehnusila, len predtým nemali príležitos.Bola to však silná koalícia, ktorá valcovala slovenskúspolonos a okato si kupovala podporuslabých a biednych, priom svoj as pri mocivyužívala na vlastný prospech. Prítomnos nacionalistovvo vláde umožovala úspešne využívamaarskú kartu tým skôr, že doma i za hranicoumaarskí politici ten ohe založili a potom dos chuou prikladali.V esku z volieb roku 2006 nevyšla víazneprakticky žiadna strana. Dve Topolánkove vládysa držali koryta kupovaním a preahovanímposlancov napríklad strany zelených, ktorejmedzi iným zmenou zákona umožnili vytvori siposlanecký klub šiestich poslancov (to zaruujepráva na komfort a peniaze). Za svojich šesposlaneckých hlasov dostali zelení tri ministerskékorytá a mnoho alších vysokých postov, toje politický kšeft doslova nevídaný. Obanom narozdiel od Ficovho rozdávania Topolánek opasokskôr uahoval, napríklad zavedením platiebv zdravotníctve, i zvýšením DPH, priom sáms kamarátmi okato provokoval vekopanskýmživotom. Na Slovensku tiež neexistovala rivalitapodobných osobnostných typov (Paroubek-Topolánek).Bez paralely na Slovensku je aj pád druhejTopolánkovej vlády a dôsledky s ním spojené.V rozpore s takmer všetkými eskými médiamia samozrejme s Mirkom Topolánkom a jehopolitickými kolegami, rozhodne odmietampropagandistickú kciu údajnej hanby vo svete,ke takzvané „socky“ zhodili vládu, ktorá práveúspešne viedla Európu. Nemienim sa púša dohlbšej analýzy, len pripomeniem, že to úspešnévodcovanie malo príchu hesla „Európe toosladíme“ a odér tureckého záchoda v Bulharskuna umeleckej konštrukcii, za ktorú lenvlády z vlastného rozhodnutia, ale zo štátnehovrecka kamarátovi dohodil pár miliónov korún.K veci hodno doda, že vlády v demokratickomsvete padajú napríklad po vyslovení nedôveryparlamentom. To bol aj tento prípad a „sockám“by sa to nebolo mohlo podari, keby sa asvládnych poslancov (za ODS i za zelených) nebolapridala. V demokratickom svete sa národnévlády tiež neudržujú, aby mohli, prepytujem,vies Európu, ale v záujme fungovania vlastnéhoštátu. No a v tomto prípade parlamentnáväšina usúdila, že táto vláda v záujme eskéhoštátu nie je.Na tomto mieste nie je mojou vecou súdi, ito bolo oprávnené, alebo nie. Uvidíme ostatne,ako bude od júla prebera „vládu nad Európou“ovea skúsenejšie, ale nad hlavu zadženéa zdanlivo sa rozpadajúce sídlo EÚ Belgicko, bezplnohodnotnej politickej vlády a v hospodárskyi politicky chúlostivej situácii nielen v Európe.A i bude ktosi – v Európe, i v Belgicku – oprávnenepoukazova, akú hanbu si Belgianiasvojimi vobami spôsobili.Naopak má zmysel poukáza na vážnu politickúchybu, ktorú vodca eských sociálnych demokratovJií Paroubek svojej strane – a ja sa domnievam,že i štátu - spôsobil, ke v septembrilanského roka, doslova v poslednej chvíli zasiahola zastavil prípravy na voby v už schválenomtermíne, aj samotnú, už rozbehnutú, volebnúkampa. Tým nielenže poškodil svoju politickústranu, ktorá by vtedy bola voby najskôr vysokovyhrala. To je predovšetkým vec jeho strany.Umožnil však aj vznik akejsi nepolitickej, alepolitikmi dosadenej vlády, ktorá mala pôvodnefungova pol roka. V skutonosti je v tejto chvíliv úrade už vyše roka a zrejme ešte nejaký asbude. A to už je aj vec moja.Tá vláda si samozrejme rýchlo získala sympatieväšiny eských obanov, omu sa netrebadivi. Po rokoch drsných, asto arogantných,ba vulgárnych ahaníc, „privatizácií“ a hádokodrazu ustal politický boj a s ním i všetkynepríjemné sprievodné znaky. Nebolo sa s kýmháda, ani nebolo o o. Tá vláda nemala nijaképolitické poverenie ani politické spory, jejpovinnosou bolo iba spravova spolonos.O chúlostivejších otázkach, pokia sa dostalina pretras, aj tak zozadu rozhodovali tí,o rozhodli o jej zostavení. Predseda vládyJan Fischer sa stal najobúbenejším zo všetkýchdoterajších predsedov. Napriek tomu sadomnievam, že tej vláde, vrátane jej predsedu,všelio možno vytknú. Predseda Fischer samedzi iným oraz astejšie s nebývalou istotoua rozhodnosou vyjadroval o veciach a uoch,o ktorých toho vea nevedel. Napríklad o novom„prezidentovi“ a novej „ministerke zahraniiaEÚ“ hovoril ako o starých známych, hoci o nichsotva poul. Dodnes tiež, prinajmenšom slovne,rieši chúlostivé medzinárodné problémy. Na toneobdržal nijaké politické poverenie. Naivnostakých vyjadrení, napríklad o riešení situácie naBlízkom východe, ilustruje skutonos, že problémusa boja v oblasti historicky vemi skúsenékrajiny a politici. Minister nancií Janota, skôrrozpotový odborník než hospodársky analytik,sa, myslím si, že dos nemiestne, krátko pred

POHADOM Z GLOBÁLNEJ DEDINY ASASASLOVENSKÉDOTYKY 21vobami a až do samotných volieb vyjadrovalo svojej podpore a vobe strany TOP 09,ministerka zdravotníctva Jurásková do poslednejchvíle nezvládla organizáciu a priebeh okovaniaproti epidémii/neepidémii prasacej chrípky,ani nevyriešila problémy mladých lekárov, i užs platmi, alebo so získavaním odbornej kvalikácie– to boli veci nepolitické, administratívne.Ministerka spravodlivosti Kováová od prvejchvíle vo vládnom kresle presadzovala hlavneseba, svojich favoritov a zasahovala do právnechúlostivých prípadov. To všetko mal a moholpredseda vlády ovplyvni, rovnako ako niektorénákupy ministerstva obrany bez výberovéhokonania, i kandidatúru lena svojej vlády Pecinuza sociálnu demokraciu vo vobách.Niektoré, nie bezvýznamné, problémy majúpravdaže Slovensko a esko podobné. Koalície,ktoré sa tvoria a ašpirujú na vládnutie v obochkrajinách, zmieujú potrebu prednostne riešiproblematiku súdnictva (presnejšie povedanépráva, i justície), zdravotníctva, ekonomikya korupcie. Okaté zneužívanie práva a v súvislostis právom, ale i s politikou, aj korupcia súpliagou oboch štátov. Ide o dedistvo z minulostia obávam sa, že riešenie nebude jednoduchouvecou jednej vlády. Príklady svedia: Slovenskýšpeciálny súd na ochranu pred korupcioua organizovaným zloinom sa vemi nevydaril.Poda Ústavného súdu napríklad nebol nezávislý,ke podliehal previerkam Národného bezpenostnéhoúradu, teda súasti výkonnej moci.V esku je zas v dobrej pamäti prípad starostu,senátora a podpredsedu vlády unka. Ten sa síceskupine vysokých justiných initeov podarilozmies zo stola, zato sa títo initelia stali podadvojnásobného, hoci doteraz neprávoplatného,rozhodnutia súdu „justinou maou“. Takistoje známy prípad „zloinného spolenia“ okolosudcu Berku, ktorý spolu s alšími umožovalpodvodné konkurzy podnikov a tie sa potom zalacný peniaz dostali do neoprávnených rúk.Zdravotníctvo a sociálna politika sú v obochštátoch podnancované, na Slovensku viac nežv esku. Ja by som ešte dodal školstvo a vedu,oboje aj z medzinárodného hadiska potrebnéodbory pre úspešný pokrok a rozvoj spolonosti.Nejaké kroky budú nevyhnutné, ale pre ekonomikuv oboch štátoch v ase stále ešte trvajúcichdôsledkov recesie nesmierne obtiažne.No a ke sme sa dostali k otázkam ekonomiky,nemožno sa vyhnú zmienke o tom, že saesko aj Slovensko – dve globálne, ba európskededinky – dostali do koniktu s EÚ. V prípadeSlovenska je vec chúlostivejšia, je totiž lenomeurozóny a odmieta sa podiea na pomociGrécku. To je citlivý postoj a slovenskí politicisú si toho dobre vedomí. Vznikajúca koalícia byrada prenechala rozhodnutie Ficovej, zrejmeodchádzajúcej vláde, ktorá sa tomu ale vyhýbaa asi aj vyhne. Nová vláda tak hne nebude a ajke tvoriaca sa koalícia do príspevku Gréckunijakú chu nemá, sotva bude ma šancu uhnú.Ani Nemecku, najmocnejšiemu štátu EÚ, sato nepodarilo, hoci sa bránil, ako sa len dalo.Guvernér Európskej ústrednej banky Jean-Claude Trichet nedávno povedal, že EÚ lenoveurozóny zbankrotova nenechá (ím si nezískalpríliš sympatií v niektorých lenských štátoch)a tak asi aj bude. eska, nelena eurozóny, savec priamo netýka, ale odchádzajúci premiérFischer sa na nedávnej vrcholnej schôdzke EÚhorlivo vyjadril, že sa jeho krajina odmietapodiea na chystanom zdanení bánk. O tom alebude rozhodova iný premiér zvolenej eskejvlády. Zatia šlo iba o politické rozhodnutie, nieo zákon EÚ. A politické rozhodnutie nevyžadujenutne súhlas. Pokia sa ale vec stane právnounormou EÚ, napríklad vo forme poplatku, eskosa jeho prijatiu nevyhne, lebo poplatok možnopresadi väšinovým hlasovaním. Toho by si malby vedomý koniaci eský „nepolitický“ premiértým skôr, že odchádza do funkcie podpredsedujednej z európskych bankových inštitúcií.Ekonomickú kapitolku uzavriem názorom, žerozhodne treba odmietnu osoovanie z akejkovekstrany, že sú azda Slovensko a esko na„gréckej ceste“ a to vinou socialistov. V skutonostipatrí esko, o do zadlženia k najstabilnejšímeurópskym ekonomikám, Slovenskok priemeru. A predovšetkým v esku štátny dlhnarástol mohutne za posledných dvoch vlád a tiesocialistické neboli.Ešte zmienka o trianonskej karte. Zdá sa, žetak ako volebné výsledky v Maarsku ju pomohlinaplno rozohra, voby na Slovensku a vývojpo nich veci trochu upokojil. A tak majú sícev Maarsku zákon o dvojakom obianstve preMaarov v zahranií, zato na Slovensku nemajúv parlamente Stranu maarskej koalície. Ajsamotný nacionalistický rozruch na obochstranách trochu utíchol, ve Slotova Slovenskánárodná strana tiež ešte prežíva poriadnyšok, ke sa tak-tak dostala do parlamentu,ale s vládou a tým aj s korýtkami bude zrejmekoniec. Dobrá správa zo slovenských voliebje, že z Maarmi obývaných okresov na juhuSlovenska prakticky v každom ostala SMK podiarou. Nacionalizmus na dunajskom pomedzíSlovenska a Maarska sa pravdaže nevytratil,doasne potlaené chúky iste ešte vzbknu. Tubude potrebný naozaj energický krok zo stranyEÚ, ve od Španielska na západe, po potenciálnychašpirantov na lenstvo na východe,takmer všade majú štáty problémy s menšinami.V prípade slovensko-maarských sporov by azdamal zaintervenova aj Visegrád, ide predsao štyri krajiny, ktorých disidenti za komunistickéhorežimu vedeli nezištne spolupracova.Napokon, o sa volieb, kampaní a padlých politickýchvodcov týka, Jií Paroubek zo súkromiaodporúal svojim kritikom cez Facebook, abysa pozreli do zrkadla. Užitoná rada - aj prepadlých pánov Topolánka, Fica, a alších. I sámParoubek by sa mal poriadne zahadie, ak sa,ako vyhodený starý plyšový macko Kuki, z najnovšieholmu Jana Svráka, ešte chce vráti.Podozrievam, že chce.Slovenskédivadlov PraheTak ako každorone aj tento rok v máji a júnipriviezlo slovenské divadlo to najlepšie zo svojejprodukcie do Prahy. Festival už po pätnástyraz usporiadalo Divadlo Bez zábradlí v spoluprácis obianskym združením Adria a hlavným mestomPraha a náš asopis Slovenské dotyky bol opä jednýms mediálnych partnerov pútavej divadelnejprehliadky. Tá si ako každorone dala predsavzatiezoznámi eských divákov s novinkami slovenskejdivadelnej scény, alebo ešte raz pripomenú vemiúspešné tituly.O otvorenie prehliadky i jej zakonenie sapostaralo Slovenské národné divadlo. Na zaiatkumája priviezlo inscenáciu komédie zo súasnostiod Mariusa von Mayenburga Ksicht, ktorá parodickyhovorí o tom, že v dnešnom svete o úspechu,peniazoch i sláve môže rozhodova aj šikovný plastickýchirurg, ktorý urobí z udí takých, ako je topráve potrebné. V hlavnej úlohe vystúpila TáaPauhofová, ktorá je známa aj z mnohých eskýchlmov.Divadlo Astorka Korzo 90 uviedlo v eskej premiérehru pre zamilovaných od Johana WolfgangaGoetha Stella. Do nej obsadil režisér Juraj Nvotavari všetky hviezdy Astorky, medzi nimi ZuzanuKonenú, Martu Sládekovú, Adyho Hajdu i BorisaFarkaša.Populárne Radošinské naivné divadlo vystúpilouprostred júna až v dvoch doch a prinieslo horkosmiešnusprávu o stave súasnej rodiny a morálky.Autor Stanislav Štepka ju nazval „Mám okno“.Nuž a zlatým klincom celého festivalu sa nepochybnestalo divákmi i kritikou oceované predstavenieTaniare, ktoré sme mohli vidie v Hudobnomdivadle Karlín. Táto inscenácia získala ocenenieDosky 2001, Objav sezóny (Ivana Kuxová) a Najlepšiaréžia sezóny 2000/2001. Na námet inscenáciedivadla Theatre du Campagnol Le Bal režiséra Jeana-ClaudaPenchenata ju napísali Martin Porubjaka Martin Huba, ktorý ju nielen režíroval, ale stal saaj patrónom celej tohtoronej prehliadky. Slovenskouhistóriou 20. storoia sa diváci pretancovalis Ladislavom Chudíkom (v alternácii s MartinomHubom), Emíliou Vášáryovou, Kamilou Magálovoua alšími hercami Slovenského národného divadla.Ich herecké, ale najmä pohybové umenie ocenili nazáver diváci vytrvalým potleskom postojaky. Predstaveniezrejme usporiadatelia priviezli do Prahynaposledy, pretože je prevádzkovo a nanne veminároné. Tento rok skrátili poet ostatných predstavení,aby mohli Taniare znovu pripomenú.Ale rozhodne to stálo za to!

SLOVENSKÉ22 DOTYKYVOJTECH ASASA ELKOKu koncu júna sa konal v Martine 6. roník Dní Milana Hodžu,ktoré sa uskutonili pod záštitou predsedu vlády SR, Mesta Martina Obce Suany v spolupráci s Úradom vlády SR, Žilinského samosprávnehokraja, Ústavom politických vied SAV v Bratislave, Slovenskou národnouknižnicou v Martine, Bilingválnym gymnáziom Milana Hodžu v Suanocha Evanjelickým a. v. cirkevným zborom v Suanoch. Okrem pietneho aktukladenia vencov k hrobu a buste Milana Hodžu bola odovzdaná prestížnaCena Milana Hodžu, ktorú tento raz získal slovenský historik, žijúci v Prahe,a náš dlhoroný aktívny spolupracovník Vojtech elko. Prikladáme príhovor,ktorý Vojtech elko v Martine pri tejto príležitosti predniesol. (red)CenaMilana HodžuVážené panie a páni, slávne zhromaždenie!Patrím do generácie, ktorá sa na strednej školeo Milanovi Hodžovi neuila. Ale ani moji uitelia,a mal som na dvanásroenke v Treníne kvalitnýchSNÍMKA: ARCHÍVuiteov, na tom neboli lepšie. Príin bolo viac a dnessú už všeobecne známe. Študoval som na vysokej školehistóriu a nieo málo som sa dozvedel o Hodžoviv rámci štúdia dejín prvej republiky. Uvonenie koncašesdesiatych rokov to umožovalo. alej somna Milana Hodžu narazil pri písaní diplomovej práceo Demokratickej strane, lebo jej predseda Dr. JozefLettrich videl v Hodžovi svojho ideového predchodcu.Pochopitene v iných podmienkach.Až ponovembrové zmeny roku 1989 v eskoslovenskumohli prinies návrat niektorých mien do historickejpamäti spolonosti.Vaka politológom a historikom, ako boli žia uždnes nebohý Pavol Luká, alebo Jozef Jablonický iMiroslav Pekník, boli uskutonené nielen konferencieo Milanovi Hodžovi, ale zaali vychádza aj jehopráce. Ve trvalo viac ako pädesiat rokov, než vyšlajeho Federácia v strednej Európe!Každorone konané Hodžove dni, ktoré sú venovanénielen Milanovi Hodžovi, ale aj jeho súpútnikomv politickom ase, rozšírili škálu historického poznania.Zaiatkom devädesiatych rokov boli aktuálneHodžove myšlienky o integrácii Európy. ím jenapríklad aktuálny pre nás Milan Hodža dnes?Jeho politické snahy, ktoré v druhej polovicitridsiatych rokov smerovali k získaniu príslušníkovnemeckej a maarskej menšiny k aktívnemu postojuk eskoslovensku, sú známe. Jeho nemecké prejavy,ktorými sa obracal pred vobami v roku 1935k spišským Nemcom, alebo zvolenie Štefana Csomoraposlancom na kandidátke agrárnej strany, sútoho svedectvom. Mnohí tomu nerozumeli, ale MilanHodža videl alej.Milan Hodža, i sa nám to pái alebo nie, je dodnesnajvýznamnejším stredoeurópskym politikom slovenskejnárodnosti.Položil by som otázku inak: o my dnes dlhujemeMilanovi Hodžovi? Aj ke slovenská a eská historiograaurobili v posledných dvadsiatich rokoch veapre poznanie doby, v ktorej žil a pôsobil Milan Hodža,chýba nám dodnes jeho kvalitný životopis. Ten by malobsahova jeho pôsobenie v troch rozdielnych asovýchobdobiach. Od zaiatku žurnalistických aktivítdo roku 1918, obdobie prvej republiky a potomposlednú fázu jeho života v exile.Treba, aby vyšlo kritické vydanie jeho lánkov. To,o vychádzalo v tridsiatych rokoch, bolo podmienenénielen stavom vtedajšieho historického bádania naSlovensku, ale aj politickou situáciou, ve Hodža bolvtedy inný politik. Treba v tomto smere aj asovonadviaza na to, o vyšlo, a dovies jeho žurnalistikuaž do konca jeho politických aktivít.Kritický pohad na Milana Hodžu nezmenšuje jehovýznam v našich dejinách. Musíme si uvedomi, že tobol lovek z mäsa a krvi, a posudzova ho bez predsudkov,ale aj zveliovania.Je pre ma veká es, že aj ke slovenského pôvodu,ale oban inej krajiny, som prvým zo zahraniia,kto dostal takéto prestížne ocenenie. Udelenie tejtoprestížnej ceny je úspechom nielen pre ma. Pretoto beriem aj ako ocenenie uom, s ktorými somspolupracoval. V prvom rade by som chcel spomenúIng. Jozefa Havaša, ktorý bol viac ako štyridsa rokovdušou slovenských aktivít v tom, omu sme zvyklihovori esko-slovenský kultúrny kontext. Vaím zavea mojim spolupracovníkom zo slovenských spolkova na záver nemôžem nespomenú môjho partneraMira, ktorý viac ako dvadsa rokov podporuje všetkyaktivity, ktoré podnikám a vytvára mi na to vhodnézázemie.ŠtudentihadajúriešeniePä škôl zo Slovenska vybrali do štvrtého roníkamedzinárodného vzdelávacieho projektu Akadémiastredoeurópskych škôl/Academy of CentralEuropean Schools - aces 2010/2011. Rozhodlao tom medzinárodná výberová komisia, ktorá sauprostred júna stretla v Prahe a vybrala 45 zo 138prihlásených projektov z 15 európskych krajín.Svoje projekty uskutoní 104 škôl zo stredneja východnej Európy.Témou štvrtého roníka aces je „Nájdi riešenie!Ako si poradi s koniktmi v školách a vo svojomokolí“. Do každého z predložených 138 projektovboli zapojené dve až tri základné alebo strednéškoly z rôznych krajín strednej a východnejEurópy. Zo Slovenska sa zapojilo 14 škôl, ktoréspolu so zahraninými partnermi prihlásili svojeprojekty.Vzdelávací projekt škôl aces vznikol v roku2006 a je nancovaný Nadáciou ERSTE. Partnermiprojektu aces sú obianske združenie Velí dom(Slovensko) a nezisková organizácia InterkulturellesZentrum (Rakúsko). Projekt aces aktívnepodporuje výmenu a spoluprácu medzi krajinamistrednej, východnej a južnej Európy, medzilenskými i nelenskými štátmi Európskej únie.Sie vzdelávacieho projektu aces tvorív súasnosti viac ako 500 škôl z 15 krajína podporujú ho ministerstvá školstva vo všetkýchpartnerských krajinách, ktorými sú Albánsko,Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko,Chorvátsko, eská republika, Maarsko, Kosovo,Macedónsko, Moldavsko, ierna Hora, Rumunsko,Srbsko, Slovensko a Slovinsko.Od 27. septembra do 1. októbra sa uskutonív Senci pri Bratislave stretnutie zástupcov všetkýchvybraných projektov v rámci aces 2010/2011.Uitelia a študenti budú ma možnos zúastnisa na workshopoch a seminároch zameranýchna inovatívne metódy a nástroje vyuovania,projektový manažment, toleranciu a vzájomnýdialóg a riešenie koniktov. Mladí udia z rôznychkrajín budú ma príležitos spozna sa, zabavisa spolu, vymeni si informácie o svojich školách,krajinách a rozdielnych sociálno-kultúrnychpodmienkach.(si)

PREZENTÁCIA SLOVENSKEJ KULTÚRY ASASASLOVENSKÉDOTYKY 23SetkáníStretnutieI ke daždivé poasie spôsobilo, že sa niektorésprievodné vystúpenia 15. roníka medzinárodnéhodivadelného festivalu Setkání - Stretnutie Mestskéhodivadla Zlín museli odohra, namiesto vonku, vovnútorných priestoroch, divácku úas to prílišneodradilo. Poetnou návštevnosou sa môžepochváli i 21 inscenácií v hlavnom programe voVekej sále, Štúdiu Z a na Malej scéne, ktoré od17. do 22. mája videlo celkom 5 315 divákov. Zlínskedivadlo sa na týžde stalo hostiteom celkom 205Daniela Koláová, Pavla Tomicová, Anna Šišková,Ladislav Mrkvika i Jana Boušková. Tohtoronýmipartnermi festivalu bolo Slovenské národné divadloBratislava a poský Akademicki Orodek InicjatywArtystycznych od. Práve riadite poskéhostrediska Tomasz Bieszczad nemohol prís nasvoje vystúpenie z dôvodov dopravnej komplikáciespôsobenej záplavami.Dramaturgicky vyhranená prehliadkas jednoznanou orientáciou na podporu pôvodnejJÁGR - KLADEÁKSNÍMKY: ARCHÍVMÁM OKNOpozvaných hostí z radov divadelných kritikov,režisérov, dramaturgov, zástupcov médií a alšíchinštitúcií, z toho 97 bolo študentov divadelných škôl.Slovensko-eský klub je už tradiným a dlhoronýmpartnerom tohto významného festivalu.Na Setkání – Stretnutí sa tento rok blysli mnohépopredné eské a slovenské osobnosti: od prvejdámy eskej republiky Lívie Klausovej až po hereckéhviezdy známe nielen z televíznych obrazoviek.Dorazili obidvaja patróni prehliadky ZdenaStudenková a Miloš Mejzlík, herec Slovenskéhonárodného divadla Dušan Jamrich prevzal zasvoju domovskú scénu Cenu riaditea divadla zadlhoronú spoluprácu a partnerstvo na festivale,v inscenáciách sa objavili populárne herecké tváreako David Matásek, Ondej Pavelka, Norbert Lichý,MÁM OKNOdramatickej a inscenanej tvorby sa v tomtoroku niesla v duchu podtitulu Hra-Nehra. Cieomfestivalu bolo zárove prezentova úplne pôvodnéhry, adaptácie i dramatické novinky preloženéz cudzieho jazyka. Zárove muselo ís o prvéuvedenie daného titulu v echách i na Slovensku odjanuára 2009.„Napriek tomu, že na hodnotenie divadelnéhofestivalu, jeho jubilejného pätnásteho roníka,ešte len nastáva as, som presvedený, že splnilposlanie, ktorému je festival zasvätený: predstavito nové – dramatické texty, súasnú hru a súasnévidenie sveta a spolonosti, nové inscenanétrendy. Tým je tento festival vychýrený, a pretosi zaslúži plnú podporu. O to viac sa bude usilovai nový roník Setkání - Stretnutie 2011,“ zhodnotilBRENPARTIJAtohtoroný roník riadite Mestského divadla ZlínAntonín Sobek.Najväšími festivalovými hitmi z diváckehohadiska bolo tradine predstavenie Radošinskéhonaivného divadla, nielen vaka hokejovémumajstrovstvu sveta predstavenie Jaromír Jágr,Kladeák v podaní Stredoeského divadla Kladnoi Námestie bratov Mašínovcov, s ktorým prišloKlicperovo divadlo Hradec Králové. Nabité boloi Štúdio Z pri predstaveniach Buchiet a bábok Prahas názvom Lynch, domovského Mestského divadla Zlíns názvom Frida Kahlo, Štúdia Rubín Praha s názvomKauza Salome, Divadla Letí Praha s názvomZamurovaná i Emotion Collection s rovnomennouinscenáciou.Veronika Jarešová

BSLOVENSKÉ24 DOTYKYBIG ASASA BAND GUSTÁVA BROMAarometerdobrej hudbySNÍMKY: ARCHÍVV tomto roku oslavuje orchesterBig Band Gustáva Broma,nasledovník Orchestra GustávaBroma, výroie - uplynulo totižsedemdesiat rokov od jehozaloženia a pätnás rokov odsmrti legendárneho kapelníka.Naa VokušováVLADIMÍR VALOVI SO SISOU SKLOVSKOU GUSTÁV BROMOrchester, ktorý založil Gustáv Brom, zaal profesionálnukariéru v júni 1940. Džkou svojej existencies jedným kapelníkom drží tento orchester primátv celej Európe. Gustáv Brom, vlastným menomGustáv Frkal, sa narodil 22. mája 1921 vo VekýchLevároch. Vyštudoval gymnázium v Brne a hudobnúškolu v Kromíži. V roku 1939 bol z politickýchdôvodov väznený. Je autorom množstva tanenýchpiesní, medzi inými Snní ve dvou, Adéla i Vitamínovýcharleston - najslávnejšou je však nepochybneDobrý den, majore Gagarine. S orchestrom saGustáv Brom zúastnil na mnohých vekých medzinárodnýchjazzových festivaloch, absolvovali spoluviac než 250 zahraniných turné a nahrali niekokostoviek gramofónových platní. Orchestrom prešlidesiatky významných hudobníkov a obúbenýchspevákov.Od roku 1994 je vedúcim orchestra Vlado Valovi,súasný riadite Slovenského inštitútu v Prahe, ktoréhosi Brom vybral za nástupcu. Ako Vlado Valovipotvrdzuje, posledným želaním Gustáva Bromabolo, aby to kapela „tiahla alej“. Dlhodobo spolupracovals Bromom najprv ako hudobný režiséra neskôr tiež ako aranžér a príležitostný dirigentod zaiatku sedemdesiatych rokov a nahral s ními zatia posledné album Big Band of My Dreams.V Prahe orchester oslávil svoje okrúhle výroiekoncom mája koncertom na Pražskej jari, kdezahral väšinu skladieb práve z tohto albumu. Tenv Divadle Hybernia pokrstil Karel Gott. Pri tej príležitostipodotkol: „Vždy som obdivoval veké bigbandy a som hrdý na to, že som zaínal v pražskejkaviarni Vltava, kde hral aj Gustáv Brom. Barometromdobrej hudby pre ma je, ke mám husiu kožu,a to sa mi stalo pri spolupráci s týmto vynikajúcimorchestrom.“TIBOR LENSKÝ JE DLHORONÝ SPEVÁK A MANAŽÉR ORCHESTRA

SLOVENSKÉOSEMNÁSTY RONÍK ART ASASA FILMDOTYKY 25FRANCÚZSKA FILMOVÁ LEGENDA GÉRARD DEPARDIEUPATRÍ K NAJVŠESTRANNEJŠÍM HERECKÝMOSOBNOSTIAM SÚASNOSTITohoroný ARTlm festival,ktorý sa už poniekokýkrát konalpopri Trenianskych Tepliciach ajv Treníne, sa držal osvedenéhoprogramu: predstavi výberz mozaiky súasnej svetovejkinematograckej scényv žánrovej, tematickej a druhovejrozmanistosti. Popri súažnýchsekciách v medzinárodnej súažihraných lmov predstavilištrnás lmov. Krátkych lmovbolo v súaži štyridsatriz dvadsajedna krajín.Celkove bolona festivale 270 projekcií a v rámcinich uviedli 240 lmov zo 48 krajín.Bokpo boku„ASI DOZREL AS, KE MÔŽEM NA MOST SLÁVY PRIPEVNI SVOJEMENO. ALE JE TO PRÍJEMNÝ POCIT,“ POVEDAL MILAN KAŽKOTabuku Hercova misia na Moste slávy si priskrutkovali Josef Abrhám, MilanKažko a Gérard Depardieu. Ocenenie Zlatá kamera za celoživotný vklad do svetovejkinematograe tento rok udelili nedávnemu osemdesiatnikovi Václavovi Vorlíkovia slovenskému kameramanovi Stanislavovi Szomolányimu.Okrem súažných sekcií uviedli organizátori prvýkrát aj sekciu Art lm deom.Tohoroné majstrovstvá sveta vo futbale našli odraz v sekcii Futbal je náš život.Nešlo pritom len o premietanie leurópskych lmov, ale dokonca sa futbalovoutémou predstavil aj hútanský lm Pohár. alšie z celkového potu trinástich sekciíboli: Európske zákutia, Láska a anarchia, Okolo sveta, Island poda Fridrikssona,Prísuby z východu, Slovenská sezóna a Hviezdne spomienky. Zaujímavý bol výberdesiatich hollywoodskych komédií, ktoré uvádzal Milan Lasica.Popri lmových projekciách boli pripravené semináre, workshopy, už po tretírok tiež výstava Mladé výtvarné umenie na ARTlm feste. Študenti Katedry sôchobjektu a inštalácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v kúpelnom parkupod spoloným názvom Side by side vystavili práce šiestich z nich. Upozornili tým,že jednotlivé formy umenia môžu existova „bok po boku ”, môžu sa navzájomdopa, inšpirova a spoluvytvávra festivalovú atmosféru. V Treníne predstavilna koncerte svoj kompakt Už, za ktorý získal ocenenie, Richard Müller so svojimhosom Danom BártomK storonici zakladateskej postavy slovenského lmu Paa Bielika bola uvedenámonograa o on z pera Petry Hanákovej. Uvádzal ju Ladislav Chudík, predstavitehlavnej postavy azda najvýznamnejšieho Bielikovho lmu Kapitán Daba. LadislavChudík pri tejto príležitosti vyslovil názor, že ak by mal niekedy v slovenskom lmeby nakrútený remake nejakého lmu, tak urite by malo ís o Kapitána Dabaa.Súasne si posažoval na malý záujem slovenskej verejnosti o slovenský lm.Na Art lme je treba oceni, že vas akreditovaným študentom do dvadsiatichšiestich rokov poskytuje cinemapas zadarmo. Preto aj tento rok bola pomernevysoká návštevnos. Už minulý rok bol v tomto smere prelom, ale tento rok saodhaduje poet návštevníkov na dvadsa osem tisíc.Hlavnú cenu Art Film Festu, Modrého anjela za najlepší lm, a nannú prémiu15 tisíc eur získal ruský lm Ako som prežil toto leto režiséra Alexeia Popogrebského.Modrým anjelom za najlepšiu réžiu spojeným s nannou prémiou 5 tisíc eurbol ocenený režisér lmu Libanon Samuel Maoz. Ocenenie Modrý anjel za najlepšíženský herecký výkon a nannú prémiu 2 500 eur získala mladá americká herekaJennifer Lawrence za postavu vo lme Zmrznutá kos režisérky Debry Granik.Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon spojenú s nannou prémiou 2500 eur si odnáša rumunský herec George Pistereanu, ktorý si zahral vo lme Ak sichcem píska, pískam režiséra Florina Serbana.Filmový festival je možno považova za vydarený, ale predsa len by bolo dobréodstráni anomáliu, že tabuka Hercova misia sa skrutkuje na moste, pod ktorýmneteie voda a na pôvodných miestach na moste, kde boli inštalované predchádzajúcetabuky, je pritom ešte dos miesta pre alších odmenených aspo v desiatichbudúcich festivaloch. Nemusíme sa milova, ale rešpektujme sa. Ve už je dvadsiateprvé storoie!Vojtech elkoESKÝ HEREC JOSEF ABRHÁM SA POVAŽUJE ZA POLOVINÉHO SLOVÁKA, KEŽE JE JEDINÝMPOTOMKOM SLOVENSKÉHO DRAMATIKA A EVANJELICKÉHO FARÁRA JOZEFA HOLLÉHOSNÍMKY: ARCHÍVKRÁ ESKÝCH ROZPRÁVOK A KOMÉDIÍ VÁCLAV VORLÍEK OSLÁVIL OKRÚHLEOSEMDESIATE NARODENINYKNIHU FILMOVEJ TEORETIKY PETRY HANÁKOVEJ „POMOJKAL“ LADISLAV CHUDÍK

SLOVENSKÉ26 DOTYKYASASA MLHAFESTPicházíšústednímtopením...Viola Vyholená-Šípivá(úryvkovitý záznamz Mlhafestu – esko-slovenskéhofestivalu autorskéhoítania v pražskom Unijazze19. a 20. júna 2010)„Nemžu si pomoct, byl to kolosální sukces,“ pochválilsa po skonení Mlhafestu jeho organizátor a živýanimátor Alexandr Králík, vlastným menom PrezidentSaša Gr. z pražského literárneho klubu Mlha. „Zabitema, ale myslím si to isté,“ nadviazal spoluorganizátora spolumoderátor tohto dvojdového maratónuítaného umeleckého slova, hudby a priateskýchstretnutí, (taktiež prezident) Mathej Thomka z martinskéholiterárneho Mädokýša. „Nehnevajte sa, alemôj pocit z toho celého je, že máte viac než pravdu,“uzavrela som to nakoniec ja za alšieho organizátora- pražský Slovensko-eský klub. Len reprezentantibratislavského Literisu nepovedali ni, lebo už bolina spiatonej ceste – zrejme nedokaví pochváli sadoma, aký skvelý dojem v pražskom Unijazze hneza rohom Václaváku svojimi vystúpeniami zanechali.Nebudem vás viac napína, milí itatelia, dobrávec sa skrátka podarila. Prvý roník esko-slovensko-posko-lužickosrbsko-literárnehofestivalu autorskéhoítania si svojím záberom, kvalitou, šarmoma osobitou žilivou atmosférou (kde inde nesmelýmbásnikom spontánne zatlieskajú aj krásne barmankyod priahlého pultu? odpoviem si sama: len v itárniUnijazzu, taktiež spoluorganizátora!) – doslova zamiesilna alší roník.EVA HAUSEROVÁ ÍTA SVOJU POVIEDKUSNÍMKY: ARCHÍVJANA, DANNY A STANLEY DŽEMUJÚ

SLOVENSKÉMLHAFEST ASASA DOTYKY 27NAJVÄŠÍ ESKÝ ŽIJÚCI BÁSNIK RADEK LEHKOŽIVVLADO ŠIMEK Z LITERISU. DOBRÉ, NIENechcite odo ma, aby som zo svojej dievenskejhlavy teraz vysypala, kto komplet všetko tam bol,víno pil, koláe jedol a haiku so sidžom recitoval.Nieo vidíte na fotkách, na nieo si skúsim spomenú.Literárne autorské ítaky, to je svojský žáner. Nájdusa ešte takí, ktorí na nich svoje básne, poviedkya všakovaké úryvky a útržky ítajú nervózne a trochukoktavo. Väšinou dnes už ale natrafíte skôr na suverénnychrecitátorov až performerov, ktorí vedia, ževýrazný osobný zjav môže napísané obohati o alšírozmer. Sledova takých je naozaj rados. Mne sarátal Jan Nejedlý v sobotnom bloku autorov pražskejMlhy, ke sa s chuou položil do svojho priamehoprenosu z rádia Vopruz, alebo bítnicky naliehavýmladý Peter Krutek (alebo to bol Erik Šimšík? tí mafakt zabijú) z Literisu, za ktorým chýbala už len pulzujúcadžezová hudba...Ozaj, hudba. Na moravskú pesnikárku JankuKuklovú som sa tešila, na moju obúbenú pesnikuPicházíš ústedním topením... Poda jej skveléhocédeka ju viacerí poznajú pod umeleckým menomJana Jablonczek; na Mlhafeste hrala po oba dnipomedzi ítajúcimi s bratislavským džemovým duomDanny and Stanley za chrbtom a dávali s takou vervou,že im pri záverenej vždy museli vytrhnú kábel.Ono totiž bez hudby by asi ani najväší fanatiktú dvojdovú básnickú a prozaickú riavu neprežilbez následkov. Preto sa hojne vyskytovali napríkladhojivé gitarové predely Milady Karez; martinský básnik,fejtonista, pesnikár, uvzatý pestovate zrnieksprostosti a najnovšie aj románopisec Peter „Kefo“Šrank špikoval svoje vystúpenie i vystúpenie autorovMädokýša piesovými vsuvkami, do ktorých zapájalpublikum. Vidie naozaj skvelého básnika, inakseriózneho žilinského právnika, Petra Staríka, ako(predsa len trochu okúavo) ahá refrény Kefovejoriginálnej detskej piesne: „uo-uo-fuo“ i takakosi, bolo až milo pôvabné. Vlani vydal výbornúzbierku Chodec a na Mlhafeste potvrdil, že pochvalnéchýry, ktoré sa o nej po Slovensku šíria, sú podložené.Peter zarecitoval aj anglický preklad jednej básne.Okrem anglitiny a sloveniny zaznela aj poštinaa tak trochu exotická lužická srbina. Anka Kaczmarska,ktorá žije v Prahe už desa rokov, recitovalazo svojej posko-eskej zbierky Chwile*Okamžiky.Takto v nej napríklad vidí mladých Bratislavanov:V bratislavských kavárnách/ mladí hlasití a kouící/nešikovní/ takoví východo-evropští/ takoví málo jensví./ Radek ermák, doktorand z pražskej Karlovejuniverzity a špecialista na lužickosrbskú kultúru,predniesol báse jedného z najlepších súasnýchbásnikov v Nemecku – zabite ma, meno mi uniklo– v autorovej rodnej lužickej srbine. Hne po om,ak ma dievenská pamä neklame, vystúpila EvaŠTÁB OPERATÍVNE ZASADÁ, STARÍEK POZORUJE,PEPÍK SA OBRACIA CHVOSTOMHauserová, známa eská spisovateka a bojovníkaza nás, ženy, s poviedkou dopísanou len pred párhodinami.Ale bol aj Thomkov literárny workshop s odmenenýmivíazmi, ktorí na zadané žánry a pár konkrétnychslov brilantne súkali päveršia, minipoviedky – básnikPetr Miklas sa o víazstvo delil s alším literátom,ktorého meno mi bohužia vypadlo, bola hodinka ozvienz paraliterárnych konferencií – docent Smrallavýs referátom o staroslovenskom vekomoravskom Protoglase,bol Franta Kostlán s piesou a priam amenkovskougitarou a samozrejme s alšími poznámkamik svojej paraliterárnej štúdii o uhdskej poézii, bolnajväší súasný žijúci eský básnik Radek Lehkoživ- dobre cez dva metre výšky, Marek Belza s prezentáciousvojho vydavatestva, bola noná vášnivádiskusia s mladými básnikmi z Literisu – Vlado Šimekz nich najdivokejší -, ktorí majú viac než sto chutípohnú slovenským literárnym životom, bola ZorkaŠimnková, ktorá v spolupráci s eskoSlovenskouscénou robí svoje legendárne Depky - Veerypimených depresí... Kto ešte?... Na tokých somzabudla, iste sa urazia. Ale ve, prepáte mi všetci,aj nadlovek je len lovk, ako hovorí Boris Lilovv epigrame Povzdych árijca zo svojej knižtiky Mimikrya masakry, ktorú mu vydal Literis.Celé dva dni nás na Mlhafeste pozoroval zo svojhoakvária sumec Pepík. Bude mu za nami asi smutno.estmír Huát, šéf Unijazzu, píše vo svojom júnovomspravodaji, že Pepíka idú presahova do botanickejzáhrady Na Slupi. Akvárko mu je už malé. A z klietkyv rohu od nadšenia vrieskal papagáj tak hlasno, žena v jednej chvíli (nebolo to vtedy, ke René Vank,autor knihy Nezahrada, ítal zo svojej tradine hustejsci- poviedky?) museli hodi deku. A hote ju užaj na ma. Koním.Dovidenia o rok na alšom Mlhafeste, prezidenti,literáti, pesnikári, papagáji...

SLOVENSKÉ28 DOTYKYASASA VÁŽNA HUDBASlovácia nový typ festivalovEpocha moderných operných a divadelných festivalovs oslnivými umeleckými hviezdami zostarla.Niektoré z nich miznú dokonca zo stabilnýchkultúrnych máp u nás doma i v zahranií. Tútonepríjemnú skutonos som si uvedomil vo chvíli,ke som tento fakt bilancoval nad spomienkovýmiriadkami svojej knihy, ktorú som vydal ako poslednýspis k stému výroiu narodenia geniálneho dirigentaa zakladatea slávnych Salzburských letných hiera po nich v šesdesiatych rokoch Vekononých hierv Salzburku (Osterfestspiele), ktoré boli každoronýmkultúrnym meradlom pre všetky medzinárodnéoperné udalosti celého európskeho kontinentus plejádou skvelých operných sólistov, režisérov a scénickýchvýtvarníkov, ktoré tu zhromaždil Herbert vonKarajan ako výkvet umeleckej epochy 19. storoia.Ako priamy žiak a spolupracovník epochálnehoumelca a všeobecne uznávaného vrcholného dirigentasvojej doby som poas desaroí mohol totoumelecké hemženie sledova zblízka. Karajanovizávistliví nepriatelia tomu pokútne hovorili „cirkusKarajan“. Umelec však tento posmešok znášalv spolonosti s porozumením.Doba nesporne vekých umelcov a vrcholnýchumeleckých snov 19. storoia odišla do nenávratna.Dnes tu stojíme pred problémami, ktoré mladýmumelcom a súasnému publiku kladie nárok navkus nového storoia. Tento nárok a cítenie dobysa z vekej miery dotýka tiež scénického, tvorivéhoa reprodukného umenia, vo všeobecnom slovazmysle národných a medzinárodných slávností hudby,tanca a pridružených odvetví, vrátane ich vizuálnehopoatia a prezentácie.Pred tieto pálivé otázky bola postavená tieždramaturgia jedného z našich najambicióznejšíchmedzinárodných festivalov v eskej republike– Smetanovej Litomyšle. Operný, spevácky, orchestrálnya folklórny komplex, ktorý prešiel v uplynulýchdesaroiach množstvom neuveritených umeleckých,názorových a reprodukných premien, tentorok, vaka obetavosti, nezdolnému organizanémuúsiliu a pohotovosti novonastupujúcich kultúrnychkruhov, dovšil svoj 52. roník. Dnes udivuje tým, žedokázal opusti svoje dávno vytúžené, nereálne snysta sa v budúcnosti „eskoslovenským Salzburkom“a našiel dos tvorivých síl na potrebnú regeneráciuv asoch úelného medzinárodného zjednocovaniaeurópskych umeleckých kruhov, kde by maluspokojova svojich priaznivcov novými hodnotami,ktorými žijú súasné generácie.Nemožno zabúda na to, že reprezentatívny obrazkultúrnej Litomyšle a jej slávností vytvárala vždyslovenská národná zložka, ktorej odraz sa prejavovalv medzinárodných súvislostiach. Ako nezniitenýpríklad možno spomenú zájazdy operných súborovSlovenského národného divadla do Rakúska a Nemecka,pamätihodné vystúpenia sopranistky LuciePoppovej s Karajanom a Berlínskymi lharmonikmina Vekononých hrách v Salzburku. Neskoršie objavnévystúpenia Edity Gruberovej s legendárnymdirigentom Karlom Böhmom vo viedenských opernýchpremiérach alebo mladistvého tenoristu PetraDvorského v talianskych operných veeroch. Tietospomienky sa úzko prelínajú s prvými úspešnýmironíkmi litomyšlianskych slávností, ktorým Bratislavaa jej sólisti v rozhodujúcich okamihoch vždypodávala pomocnú ruku.Tiež tohtoroný 52. roník Smetanovej Litomyšlenápadne prihliadol k týmto významným umeleckýmreminiscenciám. Za dirigentské pulty poprednýchorchestrov sa postavili a niekokokrát vystriedalielitní slovenskí dirigenti Peter Feranec a OndrejLenárd, popri luxemburskom hosovi NicholasoviBrochotovi a predstavitemi mladšej dirigentskejgenerácie z iech. Do tematického programu VivatOffenbach zasiahla osvedená garnitúra poprednýchDni starej hudbyslovenských sólistov na ele s bratislavskou AdrianouKohútkovou, Miroslavom Dvorským a basistom PetromMikulášom. Slovenský sólista Michal Lehotskýnaštudoval s talianskymi hosami Pucciniho operuTosca, postavu Cavaradossiho. Mená slovenskýchtenoristov Michala Lehotského a Otokara Kleinatentoraz gurujú ako výnimoný festivalový prínospopri prvoradých eských sólistoch Ivanovi Kusnjerovi,Richardovi Novákovi a Dagmar Peckovej. Preširoké uspokojenie poetného publika pripravili naševedúce operné scény z Prahy a z Brna kompletnénaštudovanie Smetanovej Predanej nevesty, MozartovejKúzelnej auty a ajkovského baletu Labutiejazero. Spolu s pôvodnými scénickými dielamiJiího Pavlicu Ej lásko... a Missa brevis a detskouoperou Jaroslav Kiku „Ogari“ sme boli svedkaminového pokusu o festival našich dní.Jií VitulaPrvý raz patril bratislavský festival Dni starej hudby exkluzívne stredoveku a renesancii s ažiskom nahudbu sakrálnu. Sedem koncertov v kostoloch Bratislavy ponúklo fascinujúci svet hudby, ktorá na našichpódiách dlhodobo absentuje.Religiózna hudba z celej Európy, zastúpená v rôznych kresanských konfesiách – tak sa dá zhrnú dramaturgiatohtoroného festivalu Dni starej hudby, ktorý sa konal v prvej júnovej dekáde. Úvodný koncerttelesa Schola Gregoriana Bratislavensis, rovnakokoncert známej budapeštianskej Scholy Hungaricaboli príažlivé najmä pre poslucháov, ktorých zaujímajúdejiny hudby na našom území. Zazneli výluneukážky zo vzácnych bratislavských hudobných prameov– Bratislavského misála, Bratislavského antifonáraa Kódexu Anny Hannsen Schumanovej.Záujemcovia o tvorbu zo starších období si prišli nasvoje na koncerte tria Mediaeval, ktoré netradinedoplnilo anglickú hudbu 13. storoia svojráznoutradinou nórskou udovou hudbou so sprievodombicích a drumble (!). Aj nekresanské spoloenstvámali duchovnú hudbu, bez ktorej by Európa nebolakompletná. O nej podal svedectvo belgický súbor LaRoza enorese s neuveritene farebnou hudbou zostredozemnej sefardickej diaspóry.Rekonštrukciou reformanej bohoslužby 16. storo-ia bol koncert eského súboru Societas incognitorum. Záver festivalu patril Ruskému patriarchálnemuzboru, ktorý pod vedením jednej z najznámejších osobností v oblasti sakrálnej hudby Anatolija Grindenkauviedol za sovietskej éry zakázanú hudbu 16. a 17. storoia, v druhej polovici veera s „odskokom“ do 19.a 20. storoia.(raj)SNÍMKY: ARCHÍV

Reisv díkudovítoviZ Múzea udovíta Štúra v Modre se dovídám, žese letos pipravuje na dny 28. a 29. íjna pracovníseminá s názvem „Nové kontexty života a diela udovítaŠtúra“.Pipomínám si podobnou poslední vdeckou konferenciv lednu 2006, v rámci ociáln vyhlášenéhoRoku udovíta Štúra, a myslím také na tehdejšípražskou oslavu k 190. výroí Štúrova narození,kterou uspoádal v Nostickém paláci na Maltézskémnámstí 17. íjna 2005 Slovensko-eský klub. V rámcislavnostního veera zaznla hudba i recitace(Štúr, Sládkovi, Alexander Matuška), Vladimír Reispeetl svj píspvek, pánové Ladislav Ballek, velvyslanecSlovenské republiky, a eský slovakista EmilCharous prezentovali mou Knížku o život udovítaŠtúra. Zmínili se i o dvou pedchozích bratislavskýchvydáních této mé práce ve slovenském znnís názvem Skvitne ešte život. Když potom v asopiseSlovenské dotyky v lánku Nevšedné jubileum líilaNaa Vokušová prbh tohoto slavnostního veera,o Reisov píspvku: „O svoje zážitky pri vydaníslovenského variantu tejto knihy, ktorý vyšiel v Bratislavev roku 1965 a potom v rozšírenom vydanív roku 1971 pod názvom „Skvitne ešte život“, sas nami podelil redaktor Vladimír Reis.“Ve skutenosti mluvil Reis o jiné knize, která vyšlao nco díve v Praze, už v lednu 1956. Byl to výborz kratších prací udovíta Štúra, s názvem K pátelm,k bratrm. Mylná informace Slovenských dotykm mrzela. Ihned jsme na ni reagovali v literárnírevue Zrkadlenie-Zrcadlení (4/2005, s. 111–112): Pomé krátké noticce K pátelm, k bratrm v polovinlet padesátých následoval v plném znní Reisv píspvekDík udovítovi. Takto se uskutenila i tištnáverze tohoto Reisova textu.Za co dkoval? Na poátku padesátých let v minulémstoletí poznali kulturní pracovníci ve Státnímnakladatelství krásné literatury, hudby a umní(pezvaného pozdji na proslulý Odeon) nebezpenýtlak shora po vyhlášení boje proti buržoaznímunacionalismu. Práv proto uskutenili svou „drobnoupodkopnou innost“ – zcela podle Engelsova termínu„negace negace“! Byla to „malá eská negacikavelké státní negace“. Reis vzpomíná, jak redakce„kolem roku padesátého tvrtého poala diskutovato tom, že práv v dob, kdy je ped echy vyvolávánapedstava o stálém rozvratnictví Slovák, žepráv tehdy je teba dát eskému tenái na stldkazy, že žijeme v jednom stát s národem, s kterýmstojí za to si porozumt“. Vznikla ediní adaSlovenská knihovna, kterou zahajoval první svazek- udovít Štúr: K pátelm, k bratrm. „Museljsem uznat, že tento plamenný polemik je schopendrazn oponovat uápnuté unikaci naizovanéstrany, že nejspíš on vyburcuje ono soutživé spole-enství s echy, jako to udlal ped sto lety.“ Nako-ÚVAHAnec Reis dodal, že je pro nho tato osobní vzpomínkanadmíru uspokojivá. „Obzvlášt dnes m tší, žei udovít m uil hledat a snažit se o povzbuzeníosobitosti, tvoivé otevenosti a zanícení pro úsilívydat ze sebe to nejlepší. A dnešek moje, tedy našecílení potvrzuje, dává mu dote nebývalou intenzitu,protože souasný celosvtový trend zdrazujevzájemné chápání a souinnost národ.“Po smrti Vladimíra Reise roku 2007 se zabývaltímto úsekem jeho innosti Evžen Lukeš ve fundovanéstati Vladimír Reis a edice Slovenská knihovna(Zrkadlenie-Zrcadlení, 1/2007, s. 71-73). V témžeísle pineslo Zrkadlenie i nkteré ukázky z Reisovýchliterárních prací, mezi nimiž je také do té dobynepublikovaná meditace Dvrn (s. 81). Chápu jijako jakýsi prolog k pozdjšímu Díku udovítovi.Avšak nešlo v ní pouze o léta padesátá, sahaladál do minulosti, do autorových studentských let zaválky: „Z lágr v reichu si má generace nesla domvysoký sen. Já, že budu svobodn myslet a psát.Ale po osmatyicátém nás pokoili na suspendovanélidi, jak ten stav nazval Jan Zábrana.“ „Alev té dob temna mi literatura zstala jako svtýlko.Rodinné geny m pipoutaly ke Slovensku. DdaAntonín vydával v r. 1907-1910 revue Naše Slovensko– snad práv v ní jsem zddil ukazatele smru.Dala mi první poznání, jaký prokrvený, živoucí organismusse vytvoil z kooperace dvou národ žijícíchodnepamti vedle sebe.“ „Od plky padesátých letzaal Odeon pipravovat Slovenskou knihovnu a poní Novou slovenskou knihovnu. Pi redigování knihjako bych se ubíral známou cestou, tušenou už zastudií. Zasnní nad knihami a rukopisy perostlado rozhovor se slovenskými autory a slovenskýmiilustrátory, lingvisty a literárními vdci.“ „Novotnéhovelkostrana nevrle sledovala naše edice Štúra,Vajanského, Tatarky. A Husákova velkostrana eklaeským slovacistm stroze: esko-slovenské vztahypatí výhradn do naší kompetence.“ „Ve mn všakžijí ob literatury, moje mateská i ta slovenská.Ob se m po dlouhou dobu temna ptaly, zdali sivím se sebou rady a zdali se neopustím. Pronikajíse vzájemn, domlouvají se a ovlivují, nkdy sivjedou do vlas. Bez obrazu lidí, myšlenek a píbh,které ve mn zažehly, bych to byl já už jenomnapl.“V krátké meditaci autor vyslovuje vícekrát za ncosvj dík. Až po petení tohoto dosud neznáméhorukopisného textu jsem lépe porozumla tomu, prozaíná Dík udovítovi draznou vstupní vtou: „udovítŠtúr nabídl svým dílem a vystupováním novoumetodologii, podle níž by vývoj moderního slovenskéhonároda lépe využil zdroj, ze kterých vyrstá,a vedla by tudy zetelnjší cesta do budoucna vespletitosti doby, ve které ji formuloval.“Zdenka SojkováSLOVENSKÉDOTYKY 29Prvý júnový víkend sa stala terasaSlovenského rozhlasu v Bratislave miestomociálneho otvorenia Dní architektúrya zárove spomienkou aj poctou jej tvorcoviŠtefanovi Svetkovi. Nielen budova rozhlasuna chvíu sprítomnila Štefana Svetka. Známytvorca, ktorý ju navrhol, sa svojim bývalýmkolegom a priateom prihovoril z archívnehozáznamu a otvoril tak víkendové Dniarchitektúry.„Jeho mimoriadna osobnos, solitérnosa monumentálnos spôsobuje, akoby tu bolstále. Sú tu jeho veké diela, ale aj ohromnýmorálny odkaz. Nikdy sa nebál hovorio veciach nahlas a pomenova ich pravýmimenami,“ povedala koordinátorka Dníarchitektúry Henrieta Moravíková,ktorá zárove zdôraznila potrebu pripomenúaj iné osobnosti.Pyramídalen v BratislaveSNÍMKA: ARCHÍVAkcia dostala názov Bratislava hore-dole(Bratislava Up & Down), o zdôraznilo pohadyna vertikálny smer rozvoja mesta. Poas dvochdní tu architekti, historici a konštruktéripredstavili takmer dvadsa dominánt Bratislavy.Tie, ktoré ponúkajú výnimoné konštruknériešenie spojené s atraktívnym výhadom,ako napríklad televízny vysiela, zárove ajpriestory málo viditené, no pre život mestanevyhnutné (Bunker B-S-8, krypta Dómusvätého Martina).Návštevníci sa mohli dosta aj do ateliérov,tie však lákali prevažne študentov architektúry.„Verejnos zanevrela na architektúru a eštesi k nej nenašla cestu spä,“ tvrdí HenrietaMoravíková. „Pritom ide o plnohodnotnúsúas kultúry, nie sú to ,len‘ budovya konštrukné diela. O architektúre existujejedna z najkrajších esejí, KrematóriumDominika Tatarku. Kto však dnes píšeo architektúre? Chce to ešte nejaký as, abysme jej znova dokázali rozumie. udia samusia naui diskutova s jej tvorcami, tí zasenaopak, rešpektova verejnos.“Riešením nízkeho záujmu o architektúrupoda Moravíkovej môže by dnešnáekonomická situácia: „Možno práve teraz jeobdobie vekej šance pre dobrých architektov,ktorí tu sú. Musia totiž viac premýša, do ohoinvestujú as. A tým môže by výsledok lepší.“(jm)SNÍMKA: ARCHÍV

SLOVENSKÉ30 DOTYKYVAŠA ASASAKRÍŽOVKATentoraz je v tajnike citát anglického spisovatea Oscara Wilda.Riešenie pošlite do polovice augusta 2010 na adresu: SLOVENSKÉZDRUŽENIEPODNIKOVULOMKTO MÁ NASTAROSTI PSAŽENSKÝ HLASNOTA C(V PARTITÚRE)OVANULCHÒAPKADOTYKY, Salmovská 11, 120 00 Praha 2, alebo e-mailom na adresudotyky@czsk.net. Traja vylosovaní riešitelia dostanú od redakcie jed-PRUDKO CHYTILnu z nových kníh z produkcie Slovensko-eského klubu.Tajnika v májovom ísle ukrývala taktiež citát Oscara Wilda: „Bigamiaje jedna žena naviac, monogamia je to isté.” Knihy vyhrávajú: Jozef3. ÈASTAJNIÈKYBureš, Zlín, Eva Pavelková, Bratislava a Miloš unga, Praha 81.Srdene blahoželáme!ŠPANIELSKESÍDLOTERESTRICKÁORCHIDEAINTERNETPROTOCOL (SKR.)SÍNUS,PO ÈESKYPOMÔCKY:ASTÚRIA, ALOJ,EEDEN, ANTAL,OLOT, GAAN,AYNA, RMM,BEK, DELAVOSOBNÉZÁMENO1. ÈASTAJNIÈKYODBORNÍKV OPTIKEŽELEZNICAKAUKAZSKÁHORSKÁ OSADA,AULRYŽAS KÚSKAMIBARANINYFRANCÚZSKYÈLENRYBÁRSKA SIE(ZAST.)OBRUBADOKOLAMOTANÍMNAVINULOTRÁPILA,SUŽOVALAMETROPOLANAURUPROTI VÔLISLOVENSKÝLEKÁR (JURAJ,1912)ZÁSTUPJAPONSKÝOSTROVOBYVATE¼DÁNSKAHVIEZDAV SÚHVEZDÍLABUDOTIERAVÝDVOJKRÍDLYHMYZPLYTKÝ MORSKÝZÁLIV4. ÈASTAJNIÈKYRIEKA V ETIÓPIIEXISTOVAMUŽSKÉ MENO(25.10.)SOCIETY OFCONSTRUCTIONLAW (SKR.)ROZHOVOR(EXPR.)SKONHOLANDSKÝSPISOVATE¼OBDOBIEDRGNUTIEBÚRAMESIACJUPITERAJAZEROV BIELORUSKUREVÍZNY LEKÁR(SKR.)MPZ MALIUDIERA, BINIE MENEJ,PRÁVE TAKJUDSKÝ KRÁ¼ŠPANIELSKAPROVINCIAPOZOROVAKAMEÒ NAOSTRENIE KOSYSÍDLO VŠPANIELSKUZATÅCCHRÁNENÁOBLAS (SKR.)SAMEC MORKYLOSOSOVITÁRYBAPRÍSLUŠNÍKNÁRODADOMÁCEZVIERADRVI, LISOVA(ANGL.)POSTAVENIE,HODNOS(HOVOR.)ORGÁNY ÈUCHUOVLÁDAMVÝLEV RIEKYMALÉ PLAVIDLOTU H¼AJAVA SCRIPT(SKR.)SUROVINA NAVÝROBU PIVAZ BOÈNEJSTRANY2. ÈASTAJNIÈKYROÈNÉ OBDOBIEVÝROBCAELEKTRONIKYEPOCHA TRIASUFRANCÚZSKYSKLADATE¼(EDUARD)OBCHODNÁAKADÉMIA(SKR.)MENO PSAUROBILJASNEJŠÍMSÍDLOV SUDÁNESÍDLO V SÝRIITABLETKA(ODB.)ÈESKÝ HEREC(JOSEF, 1918)SOMÁLSKESÍDLOJAP. BOJOVÉUMENIEZVYŠNÝPRODUKT PRIDESTILÁCII NAFTYŠTÁTJ. AMERIKYPROTIKLADCITOSLOVCEKLEPANIAMIZOLVO VLASTNOMDOMEBARBAR .....(FILM.)KRÍK (HOV.)DEDINAVLASTNÍTEOPAKMÉTA,PO ÈESKYUNIÓNEUROPEA (SKR.)DRUH PAMÄTÍDRUH DROGYOKREM (NÁR.)RUS. FILOZOF(IGORSEMJONOVIÈ)SIERRA LEONE(KÓD ŠTÁTU)SLOVENSKÁLEKÁRSKASPOLOÈNOSCHLAP (EXPR.)MÁ SCHOPNOSNIESPREDLOŽKAŠPZ OKRESUKOŠICEZVYŠOKATLÉT,PO ÈESKYSEPARÁTNEANASTÁZIA(DOM.)

Po DOTYKY ASASASLOVENSKÉDOTYKY 31Halina Pawlowskáa manekýnka z BratislavyHalina Pawlowská, dáma s neprehliadnutenou postavou a krásnou tvárou,je televíznou humoristickou autorkou non plus ultra a najradšej tvorí preverejnoprospešnú televíziu. „Doma“ sa cíti najmä v publicistických programochdivákovi predkladaných naživo. Jej seriály (nikdy nie „nekonené“ ako u inýchspolupracovníkov televízie) nejdú z výrobného pásu, autorka v nich so svojímprirodzeným humorom pozvaných hostí presvieda, že s úskaliami života sa dábojova. Pri jej mikrofóne sa striedajú najmä „obyajní udia“, ktorých onasvojím udským prístupom rýchlo zbaví trémy.Po nejakej pauze sa s touto autorkou opä stretávame na obrazovke T 1v trištvrtehodinovej štvrtkovej relácii nazvanej Mamba šou (mamba je jedovatýhad). V prvej išlo o výhody a nevýhody vemi vysokých a nízkych udía druhá sa niesla v znamení titulku Môj nos. Ako hlavný hos v nej vystúpilaslovenská manekýnka – vysoká, štíhla, modrooká blondínka (Halinin pravýopak) Adela Banášová. Tí, o sledovali vekú spevácku esko-slovenskú súaž,už vedia, preo: kvôli jej nie práve krátkemu nosu. Tam bola totiž moderátorkou.Na uštipanú úvodnú otázku, i jej ten nos nebol na prekážku, ke juvyberali za manekýnku, prekvapila smiechom striedanou odpoveou: „Prosímvás. A o renomovaná Tereza Maxová? Tá ho tiež má dlhší!“ Rozhovor s oubol od zaiatku do konca vtipný, plný sebairónie z jednej i druhej strany. Divákbol milo prekvapený pohotovosou A. Banášovej. Ke totiž spolu s LeošomMarešom moderovala spomínanú súaž, bola iba „tou druhou“, ktorá evidentneobdivovala kolegovu moderátorskú dokonalos – k tej tam mala prialeko.Úlohou alšieho hosa relácie – prekladatea a básnika bolo predstavi svojhodomáceho maznáika – nosáa erveného, ktorý je podobný malej líštike,lenže má poriadne dlhý nosík. Rozprávanie o živote s ním sa striedalo s vtipnýmipohyblivými kresbami – mimochodom vhodne oživujúcimi celý tento program.Dlhým potleskom prítomných v sále bolo odmenené vystúpenie odbornejparfumérky, ktorú živí vlastný nos. A nemusí by ani extra dlhý, len musí denneucha stovky rozliných vôní i pachov a spoahlivo ich rozoznáva. Tentovzácny nos sa vraj už teší na dovolenku pri mori, ktorú si poda Haliny naozajzaslúžil. A na cestu mu zahrali hudobníci z rozliných astí tejto planéty – originálnakapela Mamba šou.Televíznych programov, najmä tých publicistických, ktoré loveka bezvšetkých formálností v tomto uponáhanom svete naozaj pobavia, mámepramálo. A príina je možno vo výbere autorov. Zodpovední redaktori by samali azda viac obraca na takých, o majú dobré, originálne nápady a nevtieravý,prirodzený humor, ako napríklad aj Halina Pawlowská.Jolana KolníkováPREDPLATNÉPonúkame vám možnosť za mimoriadne výhodnýchpodmienok si náš časopis predplatiť.Jedno číslo vás bude stáť len 10 Kč(na Slovensku 10 Sk/0,33 €), pričom cena vo voľnom predajije 18 Kč/18 Sk/0,6 €)! Dostanete ho teda za 55 percent cenya nemusíte ho zháňať po stánkoch!!!Sami si môžete zvoliť aj obdobie!Zašlite objednávkový kupón s vyznačeným predplatnýmobdobím (prípadne si časopis objednajte telefonicky),my vám začneme zasielať magazín Slovenské dotykya zároveň vám pošleme i vyplnenú zloženku,ktorou uskutočníte úhradu.Predplatné v ČR:Písomné objednávky:Vydavatelství MAC, s. r. o.U Plynárny 85,101 00 Praha 10Telefonické objednávky:272 016 638Predplatné v SR:Písomné objednávky:Magnet-Press Slovakia,P. O. Box 169, Teslova 12, 830 00BratislavaTelefonické objednávky:244 454 559, 244 454 628Firmy (z ČR i SR) môžu uhradiť predplatné aj na základe faktúry.Platí normálny postup, treba len na objednávkový kupón dopísaťheslo „faktúra“ a priložiť lístok s vaším IČO, DIČa bankovým spojením.Objednávky do zahraničia (mimo ČR a SR) na rok 2006 prijímaredakcia. Poplatok 15 USD (Európa a zámorie pozemnou cestou),respektíve 20 USD (zámorie letecky) uhraďte na náš účet číslo192786560227/0100 v Komerčnej banke, pobočke Praha-Mesto.SLOVENSKÉ DOTYKYMagazín Slovákov v ČROBJEDNÁVKOVÝ KUPÓN.........................................................................................................................meno a priezvisko.........................................................................................................................adresa (vrátane PSČ).........................................................................................................................od mesiaca:do mesiaca:.................................................................podpisMesačník SLOVENSKÉ DOTYKY,Magazín Slovákov v ČR, č. 7-8/2010Vydavateľ: Slovensko-český klub, Anastázova 15, 169 00 Praha 6, IČO: 65398777Vydavateľstvo: Vydavatelství MAC, spol. s r. o., U plynárny 85, 101 00 Praha 10Adresa redakcie: Salmovská 11,120 00 Praha 2, tel.: 224 918 483tel./fax, záznamník: 224 919 525, e-mail: dotyky@czsk.net, http://dotyky.czsk.netŠéfredaktorka: Naďa Vokušová, zástupca šéfredaktorky: Vladimír Skalský,grafická úprava: Jozef Illiaš, jazyková úprava: Eva SvorováInzerciu prijíma redakciaRozširuje PNS, Mediaprint&Kapa, Transpress a súkromní distributériVychádza s finančným príspevkom Ministerstva kultúry ČRPodávanie novinových zásielok povolila Česká pošta, s.p., odštepný závod Praha,č. j. NOV 6098/96 zo dňa 23. 8. 1996, reg. č. MK ČR 7535,Vyšlo 20. 7. 2010Redakčná rada:Anton Baláž, Ladislav Ballek (predseda), Vojtech Čelko, Ľubomír Feldek,Vladimír Hanzel, Emil Charous, Ján Rakytka, Vladimír Skalský,Juraj Šajmovič, Marián Vanek, Robert Vano, Naďa Vokušová, Gabriela Vránová

SLOVENSKÉDOTYKY32 STORONICA ASASA MICHALA DUBAYAV minulých doch, presne 4. júna, sme si pripomenuli 100 rokovod narodenia významného východoslovenského dejatea a maliaraMichala Dubaya. Práve pred desiatimi rokmi naša D + Gallery eštev priestoroch na Václavskom námestí uskutonila prvú súhrnnú výstavu jehotvorby. V tomto roku, v septembri, si budeme môc opä pozrie prierezmaliarovej tvorby, tentoraz v jeho rodnom kraji, v Prešove.Pod vplyvomeurópskej modernyMichal Dubay pochádzal z Haavy na východnom Slovensku akonajstaršie zo siedmich detí. Po štúdiách na Karlovej univerzite v Prahesa zaal venova výtvarnej tvorbe a stretáva so študentmi akadémie,predovšetkým s Deziderom Millym a Fedorom Manajlovom.V roku 1939 zaal pedagogicky pôsobi na gréckokatolíckom gymnáziuv Prešove, kde vyuoval najmä výtvarnú výchovu. V tomto období sazapája do výtvarného diania v regióne nielen ako výtvarník,ale aj ako organizátor mnohých výstav. Po roku 1945 rozvíja svojuinnos predovšetkým ako kurátor v prešovskej galérii, neskôr akoriadite Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a nakoniec ako riaditeŠtátnej vedeckej knižnice v Prešove. ažko poveda, ako tieto aktivity,ako aj fakt, že bol najstarší zo siedmich detí (jeho mladší brat OrestDubay sa venoval po štúdiách predovšetkým grackej tvorbe, v ktorejdosiahol znaný ohlas i ocenenia) ovplyvnili jeho maliarsku tvorbu.Naposledy za svojho života sa totiž verejne prezentoval v roku 1975a odvtedy až do smrti už nevystavoval.Prešovská galéria v roku 1994 vystavila in memoriam prierez jehotvorby od zaiatku 30. rokov po prelom 70. a 80. rokov. A ako sme už nazaiatku spomenuli, v roku 2000 k nedožitým 90. narodeninám uviedlaD + Gallery Praha prierez jeho celoživotnou tvorbou.Do výtvarného života vstúpil Mil Day – pod týmto pseudonymomsa s jeho tvorbou stretávame na viacerých výstavách, napríklads Deziderom Millym Evou Byssovou, v roku 1949 znovu s D. Millyma svojím mladším bratom Orestom. Pseudonymom sú podpísané aj jehoobrazy zo spomínaného obdobia.V jeho výtvarnej tvorbe od zaiatku nestaí romanticko-sentimentálnypohad na krajinu, ale orientuje sa na uplatovanie vtedy novýchumeleckých smerov, najmä kubizmu. Preto v tridsiatych rokoch v jehokresbách, akvareloch a olejoch cítime silný vplyv pražskej avantgardy –Václava Špálu, Josefa apka (s ktorým ho spájalo priatestvo uzatvorenépri apkovom pobyte v Oravskom Podzámku na Orave a alších). Ajke neskôr v jeho živote maba môže by vzhadom na jeho sociálnea ekonomické podmienky otázkou skôr sviatoných chví a záub,preukázal v nej nielen mladícke nadšenie, ale i programové prihláseniesa k európskej moderne.Jeho obrazy sa nachádzajú v zbierkach Prešovskej galérie, v Košickejgalérii výtvarného umenia, v D + Gallery v Prahe a v súkromnýchzbierkach v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Prahe a v Zürichu.Veríme, že aj tohotoroná pripomienka storonice od narodeniaMichala Dubaya bude milým a zaujímavým poinom.Jiina Divácká

dubay

Slováci vo sveteInternetový portál Slovákov žijúcich v zahraničíw w w . s l o v a c i v o s v e t e . s kOd októbra2007Centrálna adresa slovenského sveta! • Centrálna adresa dvoch miliónov Slovákov v zahraničí!Denne aktualizovaný portál Slováci vo svetevydáva Svetové združenie Slovákov v zahraničís podporou Úradu pre Slovákov žijúcichv zahraničí a v spolupráci s Tlačovou agentúrouSlovenskej republiky, Slovenským rozhlasom,Maticou Slovenskou a so Slovensko-českýmklubom, ktorý zmluvne zlúčil s portálom Slovácivo svete svoj internetový denník Český a slovenskýsvet a rádio Slovenský svet. Web-designa technická podpora Aglo Solution, s. r. o.Vydavatelia sú otvorení prospešnejspolupráci s ďalšími partnermi.• podrobné spravodajstvo zoSlovenska a slovenského sveta• publicistika Slovákov v zahraničí• osobnosti• zvukové správy• praktické informácie• prehľady a štatistiky• legislatíva• blogy• slovenské akcie vo svete• diskusie• právna poradňa• virtuálna knižnica• on-line televízne a rozhlasovévysielaniea ďalšieSvetové združenie Slovákov v zahraničí vzniklo v roku 2002 a má dnes osem desiatokčlenských organizácií v 23 krajinách sveta a množstvo významných individuálnych členov.Do združenia sa zaradili všetky najvýznamnejšie a najpočetnejšie slovenské spolky vo svete.Členská základňa organizácií združených v SZSZ presahuje pol milióna.

PRÍLOHA MESAČNÍKA SLOVENSKÉ DOTYKYJÚL - AUGUST2010SLOVENSKÁ PRÓZAV ČESKU 1993-2009VLADIMÍR SKALSKÝLiterárne dotyky, príloha Slovenských dotykov, predstavilicelým seriálom slovenskú poéziu v Česku. Išlo o širší výber,než aký sa potom ocitol v prvom zväzku antológie Medzi dvomadomovmi, venovanom poézii. Druhý zväzok je venovanýpróze, opäť ho vydalo Svetové združenie Slovákov v zahraničíspolu s Literárnym informačným centrom a Maticou slovenskoua opäť časť, venovanú Česku, zostavoval autor tohtotextu. Tento raz sme sa rozhodli priblížiť slovenskú prózuv Česku v jednom ucelenom materiáli, a hoci teda nevyhnutneskrátene oproti antológii, nejde tak celkom o výber z nej.V jednotlivostiach totiž naopak ideme nad jej rámec.Už v prvom dieli sa konštatovalo, že české prostredie a osobitnePraha majú samozrejme v dejinách slovenskej literatúrycelkom mimoriadne miesto. To platí pre prózu prinajmenšomv rovnakej miere ako pre poéziu, iné to nie je ani v prípade esejistiky,ba aj v oblasti drámy vznikli v Prahe mnohé významnéslovenské diela, Jurom Tesákom Mošovským a PavlomKyrmezerom počínajúc a Ľubomírom Feldekom končiac.Ak sa vrátime k próze (hoci i toto platí aj pre ostatné formy),treba zdôrazniť, že význam českého prostredia je navyše viacvrstvový.Nielenže v tomto inkubátore vzniklo mnoho z dôležitýchprozaických diel, ale objavili sa viaceré základné vývojovétendencie. A navyše Praha, české krajiny, Česi sú ajfrekventovanou témou či motívom mnohých diel, ktoré vzniklina Slovensku či inde v slovenskom svete. Z diel s tematikouPrahy možno spomenúť hoci román Mila Urbana Hmly na úsvite,Kukučínovho Lukáša Blahoseja Krasoňa či Vámošov románAtómy Boha, ale aj Ťažkého Kuriéra z Východu alebo TatarkoveNavrávačky.Z tejto šírky slovenských literárnych dotykov s českým prostredímmá antológia ambíciu zachytiť iba jeden veľmi konkrétnyvýsek. Je daný základným editorským prístupom tejtoantológie – ide o prozaickú tvorbu Slovákov žijúcich v zahraničí.V prípade Česka to znamená, že mapujeme iba obdobie,keď v Českej republike žijú Slováci ako komunita v zahraničí,čiže po roku 1993. Preto výpočet uverejnených autorov nieje v porovnaní s inými krajinami dlhý napriek tomu, že fenoménslovenskej prózy v Česku je naozaj mimoriadny. Za vytýčenýmihranicami ostáva panteón autorov. Najstaršie koreneslovenskej literatúry v českom prostredí súvisia, popri užzmieňovaných dramatikoch, viac s poéziou, jazykovedou a históriou- Ján Silván, Martin Rakovský, kodifikátor českej gramatikyVavrinec Benedikt z Nedožier (rektor Univerzity Karlovejrovnako ako Ján Jessenius), neskôr Ján Kollár, Pavol JozefŠafárik či kodifikátor pre zmenu slovenskej gramatiky MartinHattala. Významné bolo napokon aj pôsobenie Ľudovíta Štúrav Česku, ktoré na pražskom Žofíne pripomína pamätná tabuľa.Skutočnú vlnu slovenskej prózy predstavoval až akademickýspolok Detvan. Kontinuitu slovenského literárneho životav Prahe ilustruje, že Martin Kukučín (vlastným menom MatejBencúr) sa nechal k románu Lukáš Blahosej Krasoň inšpirovaťv tom čase osemdesiat rokov starým príbehom rozporuplnejlásky slovenského básnika Sama Hroboňa k známej kráskečeského obrodenia Bohuslave Rajskej počas Hroboňovho pobytuv meste nad Vltavou. Pochopiteľne Detvan, to je aj LadislavNádaši-Jégé, Albert Škarvan, Dušan Makovický, Ján Smetanay,Jozef Gregor-Tajovský (neskôr v Prahe žila a tvorila jeho manželkaHana a dcéra Dagmar Gregorová-Prášilová). Popri nichaj ďalšie osobnosti mimo oblasť prózy, na prvom mieste zakladateliaJaroslav Vlček a Pavel Socháň, ale aj Ivan Krasko, MilanRastislav Štefánik, Vavro Šrobár či Mikuláš Schneider-Trnavský.Treba však povedať, že napríklad i M. R. Štefánik napísal v Praheviacero zaujímavých prozaických textov, redigoval časopisUmelecký hlas i rubriku „Slovenské věci“ v denníku Čas.V roku 1902 sa zrodil Akademický odbor Českoslovanskej jednotya v roku 1912 jej literárny odbor. Okrem toho jednota usporadúvalaaj pravidelné každoročné slávnosti „Praha Slovensku“a česko-slovenské porady v Luhačoviciach.Po roku 1919, teda po vzniku Československej republiky, sauž študenti, ktorých dovtedy študovalo v Prahe niekoľko desiatok,dali rátať na stovky. Jeden z nich, Dobroslav Chrobák, tuzačiatkom deväťdesiatych rokov založil dva slovenské literárnečasopisy – „Svojeť“, v ktorej sa najviac angažovali Gejza Vámoša Janko Alexy, a „Mladé Slovensko“. Možno viac ako VladimírClementis alebo Ján Poničan pociťoval dvojdomosť dlhší časv Prahe žijúci Ladislav Novomeský, ktorý tu pôsobil nielen v rokoch1929-1939, ale sa sem vrátil aj po prepustení z väzenia v roku1956. V Prahe pôsobili aj Ján Kostra, Alexander Matuška, čiMichal Chorváth.V roku 1924 zo spolku Detvan vystúpila skupina komunistickyorientovaných štunetov, medzi nimi Ján Poničan (spolu s VladomClementisom, Danielom Okálim či Andrejom Siráckym).Vzniklo tak hnutie Davistov, nazvané podľa časopisu DAV.Ak vynecháme zásadné počiny Ivana Kraska a RudolfaFabryho na pôde poézie, zastaviť sa určite musíme pri JánoviSmrekovi, ktorý sa v tridsiatych rokoch spojil v Prahe s nakladateľomLeopoldom Mazáčom a začali spolu nielen vydávaťknižnú edíciu slovenskej literatúry, ale založil aj kľúčovýliterárny časopis Elán. Dá sa povedať, že to bolo obdobie,keď kontakty českej a slovenskej literatúry vrcholili. Na medicínudo Prahy prichádza Gejza Vámoš, na filozofickú fakultuVladimír Reisel, na vysokú školu politických a hospodárskychvied Fedor Cádra a neskôr Ladislav Ťažký. Prišlo pražské obdobieDominika Tatarku, Zuzky Zgurišky, Hely Vojanskej (rodenejChaje Wolfowitz), ale aj trochu kratšie obdobie Petra Karvaša.Vidno, že širšiemu expozé sme sa nemohli vyhnúť. Súčasne sapróza prelína s ostatnými zložkami slovenského literárneho životav českom prostredí; nie je možné ju neorganicky vydeliť.Ako sme už načrtli, vzťah slovenskej a českej literatúry je osobitý,navzájom sa obohacovali, so Stanislavom Šmatlákom ho-

IIMEDZI DVOMA DOMOVMIvoríme aj o spoločnom česko-slovenskom literárnom kontexte.V Prahe vyštudovala (ale naopak aj prednášala) veľká časť slovenskejinteligencie v časoch, keď sa rozhodovalo o národnomkultúrnom smerovaní. Množstvo slovenských spisovateľov našlov Prahe svoj „druhý domov“, ako to výstižne pomenoval, odvolávajúcsa na slová vyznania Prahe z pera Vavra Šrobára, českýliterárny historik a slovakista Emil Charous. Neľahkú tému„Praha a slovenská literatúra“ vynikajúco spracoval v rovnomennejknihe „Druhý domov“, ktorá vyšla v Prahe v roku 1998.Rovnaký autor vydal v roku 2001 v Slovensko-českom klubeantológiu „Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov. Prahav zrcadle slovenské literatury“, o rok skôr prišiel rovnaký vydavateľso zborníkom „Slovenská literatúra v Prahe 2000“, ktorýbol na rozdiel od antológie širokého historického záberu prehľadomaktuálneho stavu na prelome dvoch tisícročí.Slovenská literatúra v Česku nestratila dych ani po rozdeleníČesko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov.V Česku pôsobí plejáda slovenských prozaikov a básnikov,vydávajú knihy, v roku 2002 vznikol Slovenský literárny klubv ČR, ktorý združuje viac než štyridsiatku autorov a je kolektívnymčlenom českej Obce spisovateľov a Slovenského centraPEN. Jeho predsedníčkou je Oľga Feldeková, čestnými predsedamisa pri založení stali Vojtech Zamarovský a veľvyslanecLadislav Ballek. Slovenský literárny klub v ČR vydáva spoluso Slovensko-českým klubom a oboma PEN klubmi rozsiahlya prestížny literárny štvrťročník, česko-slovenskú revueZrkadlenie-Zrcadlení. Organizuje tiež Literárnu súťaž JánaKollára v troch vekových kategóriách, ktorá objavila množstvomladých talentov, a vyvíja rozsiahlu kultúrnu činnosť, zameranúi na prepájanie slovenských a českých literárnych klubov.Prílohu Literárne dotyky má aj mesačník Slovenské dotyky,vydávaný Slovensko-českým klubom. V minulosti vydávalZväz Slovákov v ČR literárny štvrťročník Slovenské rozhľady.V Prahe i Brne je etablovaná univerzitná slovakistika, venujúsa jej však napríklad i bohemisti v Olomouci.Do antológie sme zaradili prozaikov Ľubomíra Feldeka,Oľgu Feldekovú, Jána Rakytku, Naďu Vokušovú a postmodernúpostavu Gaca Novomesského, publikujúceho pod viacerýmimenami. Koniec-koncov, mystifikácia patrí k postmoderneneodmysliteľným spôsobom. Treba dodať, aj v prípadeďalších autorov možno zaznamenať príklon k rôznym hybridnýmžánrom, intertextualite a ďalším typicky postmodernýmprvkom. Život vo veľkom, multikultúrnom meste, kde sa necítiaako cudzinci, ale sú plnohodnotnou súčasťou tunajšieho(nielen) literárneho života ich tak oproti jadru slovenskej prózyv zahraničí posunul do inej polohy. Mimoriadne zaujímavýje slovenský fejtón v Česku, ktorý sa zásluhou manželovFeldekovcov, Mariána Vaneka a Nade Vokušovej stal svojbytnýmfenoménom. Prakticky všetci zmienení autori sa venujú čivenovali aj iným žánrom, v prípade viacerých z nich je dokoncaťažisko tvorby v próze, dráme či esejistike, prípadne v novinárskejtvorbe, aj ich prozaická tvorba je však neopomenuteľnáa vyhradila im tak miesto v tejto antológii. Samozrejme, v Českupôsobia aj ďalší významní slovenskí literáti, venujúci sa próze:Marián Palla v Brne, Vladimír Kavčiak, Mikuláš Bielik čirabín Karol Sidon v Prahe píšu po česky, fejtónu sa venuje ajMarián Vanek, inak i popredný karikaturista a ilustrátor, esejiFedor Gál alebo Egon T. Lánský, detskej literatúre Irena Gálováa Peter Stoličný, spomedzi mladých autorov možno pripomenúťmladého psychiatra Róberta Kačenáka či Mateja Thomku,vedúcu osobnosť literárno-klubového života. Nataša Tanskávytvorila aj rozsiahle prozaické dielo (populárna je jej „šťukológia“),to však do roku 1992.Slovenská próza i literatúra ako celok je životaschopná a jeintegrálnou súčasťou literárneho života v zahraničí i slovenskéholiterárneho diania vôbec, hoci vykazuje i nejedno špecifikum.Práve i tým je mimoriadne cenná.V antológii sú ukáźkami zastúpení Ľubomír Feldek, OľgaFeldeková, Gaco Novomesský (alias Viola Vyholená-Šípiváalias Dušan Malota), Naďa Vokušová, Ján Rakytka a MichaelaRosová. Vyberme aspoň dva krátke texty...V ZIME K NÁM NECHODIL CIRKUSOĽGA FELDEKOVÁV zime k nám nechodil cirkus.„Cirkusy chodia iba v lete,“ hovorila mimama keď som bola raz v zime smutná, žeu nás už dávno nebol cirkus. Ale predsa lenaj v zime prišiel. -- nie síce cirkus, ale hypnotizérs manželkou. Ich vystúpenie sa malo konaťv Hasičskom dome.Mama mala taký zvyk privádzať k nám nanávštevu niekoho z ulice. A práve vtedy, keďmalo byť to vystúpenie, priviedla k nám nanávštevu jednu pani, ktorá mala ústa namaľovanéúplne načerveno, ešte aj predné zuby.Práve se mali na obed zemiaky s kyslým mliekom.My sme to jedli stále.. A tak tým mamaponúkla aj tú paniu. Pani hovorila po českya vypýtala si ešte jeden hrnček mlieka.„Jste světová kuchařka, pustím vás na vystoupenízdarma,“ ďakovala.Mama jej ešte prihodila lyžicu zemiakov.Pri stole sedel aj môj ujo. Toho pani nepozvala.Ujovi bolo jasné, že keby chcel ísť aj on,lístok si musí kúpiť. Ale predebatovať to moholaj zadarmo.„Váš muž uspí koho chce?“ vypytoval sas obdivom.„Ano. On umí hypnotizovat,“ povedalapani.„Ja som vojenčil s jedným, ten uspal aj kuru.Mal zrastené obočie nad nosom, chvíľu sa dívalna kuru, a tá v momente zaspala. Aj hus,ale to trvalo dlhšie. Potom sme jej vykrútilikrk a bola hostina.“Ujo sa pri tej spomienke začal smiať a smialsa a smial, kým ho mama nezahriakla: „To jeuž len za hrdinstvo!“„Prečo mal zrastené obočie?“ opýtala somsa.„No akože? To musí mať, keď chce hypnotizovať.“„Váš hypnotizér má tiež zrastené obočie?“opýtala som sa panej.„Kuš!“ okríkla ma mama a bolo po debate.V ten večer poriadne mrzlo. Cestou k Hasičskémudomu sme ja a mama fajčili. Tedalen akože. Z úst nám išla para, keď sme dýchali.Ja som radšej začala dýchať nosom, lebokeď mrzlo a dýchala som ústami, stvrdla mivždy spodná pera a nemohla som ani rozprávať.Pri vchode do sály som hneď zbadala túpaniu. Predávala lístky a hneď ich aj trhala.Zdalo sa mi, že je to škoda, ale radšej som bolaticho, aby ma pani nezačula a aby nezabudla,že nás má pustiť zadarmo.Nezabudla.Len čo nás zbadala, zvolala:„Máte na židličkách napsáno REZER-VOVÁNO.“Sála bola nabitá. Mnohí ľudia stáli a prichádzaliďalší a ďalší. Všetky stoličky boli obsadené.Mama sa predierala nazad ku vchodu.Išla reklamovať. Ľudia sa tlačili a mňa zatlačiliblízko k javisku. Mamu som už až do koncapredstavenia nezazrela. Až doma som sa dozvedela,že predsa len sedela.Zhaslo svetlo, osvetlené bolo iba javisko.Prišiel pán v cylindri a s ním sa znova objavilaaj naša známa namaľovaná pani v krásnychdlhých šatách, skoro ako princeznovských.

MEDZI DVOMA DOMOVMIIIIPán nemal zrastené obočie, ale aj tak vedel.kúzliť. Vyberal z klobúka farebné šatky a podávalich panej. Ona sa vždy uklonila. Vybralz neho aj sliepku a rôzne iné veci. Potom ohlásil,že ide hypnotizovať. Všetci sme si muselizakvačiť prsty oboch rúk za hlavou.„A teď zkuste, můžete-li si prsty rozpojit.“Ľudia si ruky rozpojili a pán povedal:„Komu se to nepovedlo, je medium. Prosím,aby media přišli ke mně na jeviště.“Prihlásili sa traja chlapi. Jeden bol pitý.Podal hypnotizérovi ruku a povedal: „Ja somŠtevo Médium.“Ľudia sa smiali, až dupotali nohami.Na poslednú chvíľu som sa ako štvrté médiumprihlásila aj ja. Mala som predsa na to právo,lebo tá pani u nás jedla. Čo na tom, že somsi mohla ruky rozpojiť? Zatajila som to.Pani každému médiu doniesla stoličku.Zdalo sa mi, že ma nespoznala, tak som jupotichu pozdravila „boskaam“. Ani potomma nespoznala. Pán nás začal hypnotizovať.Tvrdil nám, že spíme. Ja som nespala. Malasom síce zavreté oči, alé škáročkami som sadívala, či neuvidím mamu. Nezazrela som ju,lebo mama bola v tme. Zato som tými škáročkamividela, ako pán trhá noviny.„A teď vám dám zbaštit báječnej salátek.“Každému z nás dal do úst potrhané novinya my sme ich žuli ako šalát. Aj ja som ichžula, lebo som sa bála prezradiť, že nie somzhypnotizovaná.. „Chutnej salátek, chutnej,“hovoril ten pán a zase sa všetci ľudiasmiali. Keď sme noviny požuli, povyberalnám ich z úst. Potom nás akože odhypnotizoval.Ľudia tlieskali, my sme sa klaňaliSTRATA ANJELANAĎA VOKUŠOVÁa odišli sme k ostatným. Neviem, aké kúzlarobil ďalej, lebo som musela odpovedaťtým, čo sa ma vypytovali, aké to bolo, keďsom bola zhypnotizovaná. Povedala somkaždému, že normálne, presne také, akokeby som spala.Vystúpenie sa skončilo a vyšli sme zo sályvon.Vonku sa zatiaľ oteplilo, lebo padal sneh.Keď je veľký mráz,.sneh nepadá -- mraky súvtedy asi zamrznuté, alebo čo. Zatiaľ čo smeboli vnútri, napadlo snehu po pás a padal ďalej.Už sme nefajčili, ani mi netvrdla spodnápera. Podišla som k mame. Práve sa zhováralas tým opitým, ktorý bol tiež zhypnotizovaný.„Boli ste naozaj zhypnotizovaný?“ opýtalasa ho.„Ale prd,“ povedal ten chlap. „Ale srandamusí byť.“„A ty čo?“ obrátila sa na mňa mama prísne.„Bola si zhypnotizovaná?“„Bola.“„Neklam!“„Bola,“ povedala som a bolo mi do plaču.„Jasná vec, že bola,“ povedal ten opitý. „Detidokáže zhypnotizovať každý somár.“Mama už nepokračovala vo vyšetrovaní,lebo sa blízko nás ozval krik.„Čo si tak gúľala očami po tom cylindrákovi?“„Kto gúľal? Ja že som gúľala?“Oproti sebe stáli Ištók a jeho žena. Ľudia sazačali pristavovať okolo rozvadených manželom.Asi im hypnotizér nestačil. Ľudia sa radšejpozeraju, keď je niečo naozaj.„Gúľala, ja ťa zabijem, ty sviňa!“ kričal Ištók,zapálil si cigaretu, podal ju žene a sebe zapálildruhú. Obaja vyfúkli dym, ale už nie akože,ale naozaj. Moja mama rada rozbraňovalatakých, čo sa hádali, alebo bili. Bola učiteľkaa učitelia rozbraňovať musia.„Nekrič Lojzo! Čo už len mohla nagúľaťv takej tme.„Asi bola zhypnotizovaná,“ povedal ktosi.„ Tak to dajako bude,“ povedal Ištók. A eštedodal: „Zabijem aj toho cylindráka .“Pred domom nás čakal ujo. Mama mu všetkoporozprávala, aj o hypnotizovaní, aj o tom,ako sa Ištók vyhrážal. že cylindráka zabije.„Každý človek musí raz zomrieť. To je mojnázor,“povedal ujo a ešte dodal: „Tú bielukuru, tú nosnicu nám niekto ukradol.“Brodili sme sa za ujom do dvora. Na bielomsnehu ležali biele pierka. Ani ich nebolo poriadnevidieť. Ráno mama porátala sliepky,a naozaj, jedna biela nosnica chýbala.„Či to tá sliepka v cylindri nebola tá naša?“zvolala som.„Nie,“ povedala mama. „Bola by som juspoznala.A ujo povedal:„Načo by hypnotizér kradol sliepku, keď siju môže vytiahnuťz klobúka?“Tak som už bola ticho.Pierka z našej nosnice ešte dlho ,ležali nasnehu. Len občas ich trochu nadvihol vietor.Na jar, keď sa roztopil sneh, boli pierka prilepenék zemi. Ani vietor už nimi nepohol. Keďuschne zem a celkom sa oteplí možno vzlietnua konečne príde naozajstný cirkus.Po prvýraz začula šum tých tichých krídiel zachumlaná v bielomprostredí ťukajúcich nemocničných minút. Provizórne zapojené rádiopráve produkovalo hmlisté tóny, vonku sa cerilo este zubaté slnkoa nahliadalo cez nie práve najčistejšie okno, keď jej niečo ľahulinkosadlo na na líce, akoby sa oň otrel letiaci čmeliak. Zľakla sa, bálapohnúť, len očami klipla. Tvár zrazu nečakane rozoznelo crescendodrobučkých bozkov a telo to rozozvučalo ako činely. Prestala existovaťbolesť, strach, všetky nepríjemné pocity akoby sa prepadli niekdehlboko pod posteľ, akoby ich tam zamietla upratovačka s úsmevomMony Lisy. Bol tam. Rozpačitý anjel s rukou ľahšou ako okvetný lístok,s úsmevom rozkvitajúcej jari, so súcitom a smútkom v tvári. A potombol navždy všade tam, kam sa len pohla. Tichúčko nad ňou letel, keďráno vstávala i keď si večer líhala unavená do postele. Šumel jej nadhlavou krídlami, keď sa zahryzávala do kôrky chleba, keď v obchodebrala do rúk pár topánok, keď surovo kládla slovíčka do tváre počítača.Ak niekedy, nie často, ale predsa len zvýšila hlas v práci, nespokojnea trošinku zúfalo vyletel vysoko nad ňu, trepajúc veľmi rýchlokrídlami a prikladal si chlácholivo prst k ústam, obzerajúc sa dookola,aby jej ukázal niečo prekrásne, niečo vzbudzujúce úsmev a zaháňajúcechmáry z čela. Letel jej životom, ako nedmysliteľný vzduch, ktoréhovzácnosť si uvedomujeme i keď sa stane bežný, ako voda, ktorejnajsladšiu chuť vstrebávame až pri zúfalstve hlbokého pocitu smädu.Zvuk jeho krídiel začala brať ako čosi prirodzené, počula ho, keď dorúk bral jej zimou skrehnutú dlaň a dýchal na ňu, keď jej ovieval letnouhorúčavou rozpálenú tvár, keď sa smial zmätkom, ktoré vytváralaokolo seba, keď sa hneval za všetko zlé, čo i nechtiac urobila... A aksa jej aj neodmysliteľná bolesť života zahryzla do toho citlivého svaluv hrudi, ten upokojujúci šum ju vracal zasa do sveta snov, nádejí, dosveta čohosi ako viery. Nie v boha, v čosi viac a v čosi menej opísateľné.Vedela dobre, že sa jej nemôže nič stať, nemôže sa vrátiť zlá choroba,nemôže nič bolieť, ale nemôže ani nikomu ublížiť, nič až tak veľmipokaziť, nezanechať žiadnu zlú stopu na svete. Pretože, ak vás za rukuvedie anjel, tak ísť týmto svetom je také jednoduché...A zrazu sa niečo stalo. Nevedela si vôbec vysvetliť čo. Bola hlbokáa tmavá noc a vtedy sa zobudila, ako sa jej často stávalo. A ako vždysa započúvala, aby si uvedomila ten už roky známy a dôverný šumkrídiel. Jej sluch ho ulovil a opäť spokojne s výdychom pritisla tvár namalý vankúš. V tom momente sa však vyľakane strhla. Znovu sa dotoho zvuku započúvala. Bol iný, čosi bolo iné a nevedela si v prvommomente uvedomiť čo. Sústredene počúvala a na chrbte sa jej perlilikvapôčky potu. V izbe ani nie tak veľmi ticho, ako mala pôvodne dojem,šumel odvlhčovač. Taký prístroj... Opäť sa strhla a prudko sa otočilana druhú stranu. Ležal tam pravidelne oddychujúc muž so zarastenoutvárou a rozstrapatenými vlasmi. Ležal vedľa nej človek...• • •Chvíľu po tom išla alejou a na hlavách stromov zlátlo lístie, ktoré práveslniečko maľovalo do zlatočervenej farby. Za ruku držala maléhočloveka, neustále poskakujúceho a vrtiaceho sa ako kolovrátok. Svetlévlásky mu padali do veľkých hnedých očí.„A videla si niekedy anjela?“ spýtal sa vysokým hláskom po tom, čoprebral tisíce iných dôležitých tém.„Nie“, vyhŕkla prudko, ešte než stačil vo vzduchu doznieť jehootáznik.„Aha“, povedal malý človek a znovu párkrát poskočil.„A ako vyzeral?“ spýtal sa po chvíli.Zasmiala sa.„Je to taká veľká biela krabica a dole má šuplík, ktorý čas od času vytiahneša vyleješ z neho vodu. Jaj... a strašne to hučí...“„Hučí,“ prikývol spokojne a chápavo malý človek a než mu v tomstihla zabrániť, zohol sa a objal okolo krku práve popri nich prechádzajúcehopittbulteriéra...

IVSPOMIENKY SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍV apríli tohto roku pri zasadaní česko-slovenskej komisie historikovv Banskej Bystrici otvoril seminár pre verejnosť emeritnýprofesor Katedry histórie Fakulty humanitných a prírodnýchvied Univerzity Mateja Bela, Július Alberty.Tohoročný jubilant, narodil sa 19. augusta 1925 vo VyšnejPokoradzi, vydal v minulom roku veľmi zaujímavé spomienky,v ktorých rekapituloval svoju životnú cestu. Pochádzalz maloroľníckeho prostredia. Ľudovú školu navštevoval v rodnejobci, gymnaziálne štúdiá začal v Rimavskej Sobote, ale poviedenskej arbitráži, keď bola oblasť, v ktorej sa nachádzaRimavská Sobota, odstúpená horthyovskému Maďarsku, pokračovalv Tisovci.Vysokoškolské štúdium histórie začal v roku 1943 v Bratislave.Podrobne píše o svojich prednášajúcich – DanieloviRapantovi, Alexandrovi Húščavovi, Branislavovi Varsíkovia ďalších známych menách slovenského univerzitného prostredia.Evokuje atmosféru študentského života vo vojnovejBratislave. K povinnostiam študentov patrilo napríklad cezprázdniny robiť mlatobného komisára, ktorý zapisoval preNajvyšší úrad pre zásobovanie množstvo vymláteného obilia.Opisuje ako prežíval Slovenské národné povstanie v oblasti,ktorá hraničila s Maďarskom. Tam v tom čase SzálásihoŠípové kríže zvrhli režim Mikuláša Horthyho a prevzali moc.Pútavo zobrazuje prechod frontu v rodnej obci. Ešte pred dokončenímštúdia nastúpil cestu stredoškolského učiteľa, lebonajmä na prinavrátených územiach chýbali kvalifikovaní učitelia.Pôsobil v Lučenci, v Brezne, v Banskej Bystrici. Vďakasvojim pedagogickým schopnostiam sa stal krajským inšpektorombanskobystrického kraja. Po založení Vyššej pedagogickejškoly v Banskej Bystrici stal sa jej profesorom, pôsobiltu tiež ako prodekan i dekan. Ako tridsaťdvaročný sa stal najmladšímdekanom na Slovensku. Po organizačných zmenáchstal sa prvým dekanom na Pedagogickej Fakulte v BanskejBystrici. V čase normalizácie, z politických dôvodov, muselukončiť svoje pôsobenie pedagogického a vedeckého pracovníka.Od jesene 1973 sa stal technicko-hospodárskym pracovníkomOblastnej galérie v Banskej Bystrici a pracoval tam aždo odchodu na dôchodok v roku 1985. V spomienkach píše ajo publikáciách, na ktorých sa, v tomto období, ale aj v dôchodku,autorsky podieľal.Vo svojich spomienkach podrobne opisuje, ako sa vyvíjaloškolstvo na Slovensku, priebeh často nepremyslených zmien,napríklad školská reforma z roku 1953, ktorá v snahe nasledovaťsovietsky vzor, devalvovala úroveň nášho strednéhoškolstva. Kritizuje aj chybné experimenty v oblasti učiteľskéhovzdelávania.Július Alberty opisuje svojich kolegov i ľudí, s ktorými prichádzaldo styku v rôznych obdobiach života. Pri niektorýchpíše len krstné meno a iniciálu. Je to škoda, lebo u mien akoboli povereníci školstva Ondrej Klokoč či Ernest Sýkora, alebostredoslovenský tajomník strany Rudolf Cvik, si čitateľ vie dosadiťpriezvisko, ale pri ďalších už nie. Iste, väčšina zo spomínanýchosôb už dnes nežije, ale mnohí príbuzní menovanýchby takto viac vedeli o svojich blízkych, ktorí patrili do okruhuJúliusa Albertyho.Zaujímavo vysvetľuje svoj vzťah ku Komunistickej straneSlovenska a jej politike. Podrobne rekapituluje udalosti rokov1968-70 a svoje postoje z pohľadu dekana pedagogickej fakulty.Nezamlčiava perzekúcie voči svojej osobe a v tej súvislosti anichovanie niektorých ľudí z pedagogickej fakulty a straníckehoaparátu, ktorí v normalizácii videli príležitosť na svoj kariérnypostup. Na druhej strane spomína aj statočných ľudí, ktorímu pomohli, ako regionálny historik Július Bolfík, zamestnanecONV z Rimavskej Soboty, alebo jeho niekdajší spolužiakz gymnázia, riaditeľ banskobystrickej galérie, Ján Paľo.Július Alberty vo svojich spomienkach prináša aj úsmevnéhistorky, napríklad ako pašoval pre manželku pletené šaty,ktoré jej v Budapešti zakúpil z ušetrených diét. Z obavy predkontrolou si vzal na seba vykasané dámske šaty a na to si obliekolkošeľu s viazankou.V závere knihy spomína svoje postoje k novembru 1989 a rehabilitácii,ktorá mu umožnila návrat na fakultu.Knižka veľmi dobre dokladá atmosféru, ktorá v slovenskomstredoškolskom školstve panovala najmä v povojnovýcha v päťdesiatych rokoch. Pre záujemcu o začiatky vytváraniavysokoškolského štúdia v Banskej Bystrici je neoceniteľnásvojimi informáciami. Verím, že kniha zaujme nielen historika,ale aj mnohých niekdajších študentov, ktorí v rokoch pedagogickéhopôsobenia Júliusa Albertyho patrili medzi jehoposlucháčov.Vojtech ČelkoJÚLIUS ALBERTYHISTORIK V PRÚDE ČASUÚRYVOKPolitické orgány nariadili budúcej ZOKSS novú analýzu, na ktorú sa odvolávalaj môj prepúšťací dekrét. Robili jutakí členovia KSS – zamestnanci, ktorínemali priamy podiel na dianí, sledovaliho len „spoza plota“, alebo o udalostiachlen počuli a nemali ani osobnostnépredpoklady orientovať sa v pomerocha hodnotiť ich. Analýzu som náhodoučítal. Bola to slohová práca v duchuPoučenia z krízového vývoja. Koncomroka 1970 už v réžii nového vedenia pedagogickejfakulty prebehlo tzv. pracovno-politickéhodnotenie. Pre väčšinuriadiacich pracovníkov bol zámer pracovnestíhať ľudí za ich zmýšľanie a politicképostoje neprijateľný, ale aktívnesa proti nemu nepostavili. Začas prepúšťaniezo zamestnania blokoval výborROH na čele s Fridrichom Baníkom. Odjanuára 1971 sa aj tento orgán deštruovala dezignovaní zamestnanci sa prepúšťali„so súhlasom ROH“.Za stratou členstva v KSS a funkcie dekanasom vôbec nebanoval. Bol som alepresvedčený, že tie roky bezhlavého presadzovaniastraníckej personálnej politikyv 50. rokoch boli už dostatočnou skúsenosťounevracať sa k praktikám, ktorénemali nič spoločné s právom na prácu.Som presvedčený, že som z funkcie odišieldôstojne, so cťou, s čistými rukamia svedomím.Veľmi rýchlo som ale zistil, že som sa staldruhoradým človekom. S nastupujúcimdekanom som sa dohodol, že predbežnea dočasne prejdem na Ústav pre regionálnyvýskum (v takomto znení somdostal aj prekladací dekrét) a okrem bádateľskejpráce budem i naďalej vykonávaťpedagogické povinnosti v bývalomrozsahu. Súhlas dekana bol ale falošný,lebo už v prvej situačnej správe na ministerstvonapísal, že ma „vyradí“ z vyučovaciehoprocesu. Nielen prednášky,ale akýkoľvek styk s poslucháčmi sommal zablokovaný, čím som sa dostal doneočakávanej a ťažkej situácie pre svojzáväzok Slovenskej historickej spoločnosti,že sa začnem zaoberať historickoudemografiou, aby sa Slovensko mohloprezentovať v Roku svetovej populácie(1975), a aby sa na Slovensku tentomoderný odbor histórie začal kreovať.Počítal som so spoluúčasťou poslucháčovcez seminárne a záverečné práce.