SLOVENSKÉ10 DOTYKYINFO ASASAGibodove mostya priepastiSlovenský tropický parazitológ žijúciv južných echách, neúnavný publicistaa agilný predseda eskobudjovickéhoobianskeho združenia Dialóg vedy s umenímMichal Giboda zostavil alšiu mimoriadnupublikáciu. Zborník „Mosty a propasti mezivdou a umním“ vydal Tomáš Halamaa MichalGibodadokázal,podobneako to bolov prípadeknižky„Dialogvdya umní“,opäpritiahnuvynikajúcichautorov.Tentoraz celú dvanástku. Nechýbajú medzi nimivýtvarníci Milan Knížák a Vladimír Kokolia,lozof Miroslav Petíek, kybernetik JozefKelemen spolupracujúci na texte s JanouHoráko<strong>vo</strong>u a alší zaujímaví autori.„Mže opravdu existovat umlecká t<strong>vo</strong>rbabez podpory racionální a strukturovanéreexe, anebo mže pežít vda bezindividuální i kolektivní imaginace?“ pýtasa pro<strong>vo</strong>katívne prebal knihy. A autor textudodáva: „Možná práv tato otázka a následnéhledání odpovdí ukazuje cestu, kterou sev poslední dob vydalo už mnoho vdc stejnjako umlc. Umlé rozdlení vdy a umníjako jasn oddlených kategorií bere za svéa jistoty, které byly vizí v 19. a ješt i ve 20.století, pestávají platit.“O vede a umení píše Vladimír Kokoliav závere s<strong>vo</strong>jho textu aj toto: „Oba pístupyjsou hluboké a temné, protože i jejichparadoxní spolený p<strong>vo</strong>d je hluboký a temný;Lao Zi jej popisuje takka jako holanovskoupropast propasti. Teprve tam podle nj leží tapravá brána k úžasu.“Urite sa oplatí texty si preíta. A MichaloviGibodovi patrí uznanie od mikroskopovi štetcov, že sa roky snaží nadväzova dialóg,asto najprv odmietaný z jednej i druhejstrany, potom však pre obe a najmä i pre násvšetkých podnetný a inšpiratívny.(vs)20 rokovslovenskéhoPEN klubuSlovenské centrum PEN klubu oslávilo s<strong>vo</strong>jedvadsiate výroie viacerými podujatiamiv Bratislave a v Budmericiach. Keže PENInternational je jedinou celosveto<strong>vo</strong>uspisovateskou organizáciou, aj oslavymali samozrejme medzinárodný rozmer zaprítomnosti delegácií PEN Centier z eskejrepubliky, Cypru, Chorvátska, Srbska a USA,lenov diplomatického zboru a médií.Iniciatíva založi na Slovensku PEN klubvznikla už krátko pred Novembrom, opredsta<strong>vo</strong>valo aj znanú obiansku statonos.Na prípady prenasledovania spisovateov ajv dnešnom <strong>svete</strong> poukázal poas stretnutiav Bratislavevýkonný riaditeamerického PENklubu Steven L.Isenberg.Po prezentáciáchzahraniných hostívrátane predsedueského PENklubu, pesnikáraJiího Ddeka,sa uskutoniladonácia kníhCelosvetovej PENknižnici, zriadenejv Bratislavez iniciatívypredseduSlovenského centra PEN Gustáva Murína.Medzi darcov sa zaradilo aj Svetové združenieSlovákov v zahranií, Slovensko-eský kluba Slovenský literárny klub v R. V knižnici súpublikácie z 53 krajín.Nasledovala konferencia na zámkuv Budmericiach i stretnutie mladýchslovenských autorov i s delegáciami PENklubov, a s lektormi z Grécka, Malty a eska.Autor týchto riadkov prednášal o slovenskejliteratúre v zahranií. Mladí t<strong>vo</strong>rcovia mali ajmožnos prezentova s<strong>vo</strong>je diela na ítakev anglitine.Vladimír SkalskýI nfo pi. 9. 7. – pi. 3. 9.Hrad Stekov, Ústí nad LabemSTEKOVSKÉ HUDEBNÍ LÉTO II.9. 7. SEAN CARNEY BAND (usa)+ BEA&PTASZEK (sk/cz) - mississippi blues23. 7. TOM TWIST (de) – rock‘n‘roll6. 8. MIREK KOVÁÍK – BLUES PRO BLÁZNIVOUHOLKU - poezie&blues20. 8. JACK CANNON BLUES BAND (hun)akustické blues3. 9. LOS REYES DEL K.O. (esp) - soul&bluesFestival organizuje Czechblues o. s. a koná sas podporou mesta Ústí nad Labem pi. 16. 7. – pi. 23. 7. Brnone. 25. 7. – ne. 1. 8. PrahaProART 2010VII. roník medzinárodného festivalu tanca, spevu,herectva a fotograe (workshopy a predstavenia)Slovensko na festivale zastupujúpedagógovia Vladislav Šoltýs, Katarína Vlniešková(Brno), Miloš Galko, Eva Klimáková (Praha) - umeleckézoskupenie Elledanse z Bratislavy s tanenýmpredstavením Jablko18. 7. - Divadlo Bolka Polívku v Brne28. 7. - Divadlo Archa v Prahe pi. 30. 7. o 20.00Klub Rybanaruby, Mánesova 87, Praha 2KATKA KOŠOVÁ A BANDVystúpenie populárnej slovenskej speváky a jej skupiny pi. 6. 8. o 22.00Jazz Dock, Jazz & Blues Bar & Café, Janáko<strong>vo</strong> nábr. 2,Praha 5PETER LIPAKoncert populárneho slovenského jazzového speváka pi. 6. 8. – ne. 8. 8.Valašské múzeum v prírode, Rožnov p. RadhoštmJÁNOŠÍKOV DUKÁT12. roník Medzinárodného festivalu slovenskéhofolklóru v RPredstaví sa okolo 22 folklórnych súborov najmäz eskej republiky, ktoré sa venujú javiskovémuspracovaniu slovenských udových piesní a tancov.Ako hostia vystúpia súbory zo Slovenska - Oovan,FS Drevár, detský FS Vienok, mužská spevácka skupinaSuché karky a Terchovská muzika Tibora Mahuta,ale aj slovenské krajanské folklórne súbory a udovéhudby z alších krajínSúasou festivalu je aj jarmok udových remesiela gastronomické špeciality krajín V4 pi. 13. 8. – so. 14. 8.MikulovEUROTRIALOG MIKULOV12. roník esko-slovensko-rakúskeho hudobnéhoprojektu (rock, jazz, ethno)Slovensko na festivale zastupujú skupiny Chór vážskychmuzikantov a Bez ladu a skladu št. 26. 8. – ut. 31. 8.O<strong>vo</strong>cný trh, PrahaPRAŽSKÝ JARMARK7. roník Medzinárodného folklórneho festivaluSlovensko na festivale zastupujefolklórny súbor Jánošík zo Svitu so. 28. 8.Restaurace U Kysel, Písty (okres Nymburk)STRETNUTIE SO SLOVENINOU15.30 – Rozprávajme si rozprávku18.00 – Slovenská poézia a prózaÚinkujú: V. Kuerová a M. Matejka ut. 31. 8. o 18.00Prístavisko Na Františku, Praha 1PARNÍK 2010Tradiná plavba loou po Vltave pri príležitosti66. výroia SNP spojená s kultúrnym programom(Zvýraznené podujatia usporadúva alebo spoluusporadúvaSlovensko-eský klub, vydavate Slovenských dotykov,a eskoSlovenská scéna)
PÄDESIATNIK ASASAOperného speváka Petra Poldaufa netreba itateom Slovenskýchdotykov nejako zvláš predsta<strong>vo</strong>va, lebo mnohí z nich ho maliv priebehu posledných dvadsiatich rokov možnos vidie na divadelnýchi koncertných scénach. Májový koncert, ktorý sa konal v kostole sv.Michala k jeho pädesiatinám – (narodil sa 13. júla 1960 v Bratislave)- nespomenul, že je tu ešte iné významné jubileum – dvadsapä rokovumeleckej innosti. Sám Petra Poldaufa poznám takmer dvadsa rokov,som rád, že sa môžem ráta do okruhu jeho kamarátov, a preto by somchcel priblíži niektoré etapy jeho umeleckej cesty.Dve významné jubileáPetra PoldaufaVojtech elkoNarodil sa v kulti<strong>vo</strong>vanom prostredí, aj ke sažiaden z rodiov umeniu profesionálne nevenoval.Otecko mal pekný hlas, rád spieval a nauil syna nielenod detstva spieva, ale i hra na gitare. Už nazákladnej škole na Vazo<strong>vo</strong>vej ulici v Bratislave spievalv speváckom súbore Plame. Ešte nevedel ítaz nôt, len poda sluchu. Po roku zo súboru odišiel.V škole, kde bola rozšírená výuba jazykov, ruštinya neskôr anglitiny, so spe<strong>vo</strong>m neprestal. Už v tretejtriede bol známy ako spevák. Mal prezývku „Matuška“.Poznal a rád spieval vea piesní z jeho repertoárui z repertoáru iných spevákov šesdesiatych rokov.Prvým jeho publikom boli spolužiaci. V tom asespieval len populárnu hudbu, ku klasike sa nemalpríležitos dosta. Rodiia ho prihlásili na konkurzdo Speváckeho zboru eskoslovenského rozhlasu.Po absol<strong>vo</strong>vaní prípravky sa dostal do prvého súborua hne sa stal sólistom. Bol tam až do puberty, kepre mutovanie musel spev zanecha. Veru odchod zosúboru aj oplakal.Gymnázium na Vazo<strong>vo</strong>vej ulici v Bratislave patrilok prestížnym bratislavským stredným školám, a toznamenalo nielen získa dobré znalosti z mnohýchpredmetov, ale aj možnos realizova sa v mimoškolskejinnosti. Ambiciózna ruštinárka po triednom koleprihlásila Petra na súaž Puškinov pamätník. Hneprvý rok v celoslovenskom kole v Komárne skonil akodruhý, dodnes má doma na pamiatku samovar. O rokneskôr získal tretiu cenu. Ale i šport patril v tom obdobík jeho koníkom. S <strong>vo</strong>lejbalovým družst<strong>vo</strong>m vyhralina súaži v Prešove a v rovnakom ase tam prebiehaloceloslovenské kolo Puškinovho pamätníka, v ktorom saumiestnil na pr<strong>vo</strong>m mieste. Medzitým v škole naštudovalipásmo z diela Ivana Kraska, v ktorom úinkovaliaj národný umelec Viliam Záborský s docentkou ViktóriouStracenskou. S týmto programom sa dostalina zájazd do Prahy. V maturitnom roníku pripravilprogram o Jánovi Smrekovi, v ktorom spieval a sprevádzalsa na gitare. Na školskej akadémii ho videlapani Mimi Kišoová-Hubová a jej za Juraj Hrubanta povzbudili jeho rozhodnutie študova operný spevna Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení.V rokoch 1979-1984 študoval v triede doc. ViktórieStracenskej. Poas štúdia úinkoval so Súborom zábavymladých spolone so Š. Skrúcaným, M. Nogom,P. Juráom, M. Bahuom a S. Králom asi v dvestopädesiatich kabaretno-revuálnych predstaveniach.Patrila k nim legendárna Fujarová show, Rýchlokurzgeniality, Strapatí gentlemani z Fujarovej show, ktorépripravil Lany Jánošov. Na medzinárodnom festivalepopulárnej piesne Bratislavská lýra získala v ichpodaní pesnika P. Hammela a B. Filana Najlepší zovšetkých svetov 2. miesto a Cenu diváka. Spieval ajv zábavných televíznych programoch.Vyt<strong>vo</strong>ril úlohu mladého Gustáva Pappa, v nikdynevysielanom televíznom lme, venovanom tomutovýznamnému slovenskému tenoristovi.Po absolutóriu VŠMU smerovali jeho kroky na operetno-muzikálovúNovú scénu, kde, okrem iného, hralúlohu Jozefa v rockovej opere Evanjelium o Máriiv réžii Jozefa Bednárika, ktorá bola zaznamenaná naCD a pre eskoslovenskú televíziu.S<strong>vo</strong>ju opernú spevácku techniku zdokonaoval nainterpretaných kurzoch v Piešanoch, v Nemecku,v Belgicku. V rokoch 1988-90 bol lenom Opernéhoštúdia Národného divadla v Prahe, ktoré viedol I<strong>vo</strong>Žídek. Pre Národní divadlo naštudoval napríklad úlohuMasetta z opery Don Giovanni. Pôsobil ako sólistav Komornej opere v Bratislave, v Divadle J. G. Tajovskéhov Banskej Bystrici. V rokoch 1992-1996 bolsólistom Štátnej opery Praha, pre ktorú naštudovalcelkom šestnás úloh. Napríklad Luthera a Crespelav Hoffmannových poviedkach, Nikitia v BorisoviGoduno<strong>vo</strong>vi, Toma <strong>vo</strong> Verdiho Maškarnom plese, Reimara<strong>vo</strong>n Zwetter v Tannhäuserovi. V roku 1994 spievalKaifáša v neobyajne úspešnej eskej premiérerockovej opery A. L. Webbera Jesus Christ Superstarv divadle Spirála na Výstavisku a odohral tam okoloSLOVENSKÉDOTYKY 11šessto predstavení. Spieval aj Vodníka v kontroverznommuzikálo<strong>vo</strong>m spracovaní D<strong>vo</strong>ákovej Rusalky.Úinkoval v scénickom naštudovaní BernsteinovejOmše na Pražskom hrade, ktorá bola reprízovanáv Brne a v Passau.Spieval sólové party v omšiach a kantátach s viacerýmisúbormi – Viedenskými barokovými sólistami,Slovenskou lharmóniou, so Zlínskou a Juhoeskoulharmóniou. Premiéroval skladby súasných slovenskýchskladateov na medzinárodných festivalochBratislavské hudobné slávnosti, Petrohradská jar.Hosoval v Brne, v Liberci, v Plzni, v Ústí nad Labem,v Tepliciach, v Ostrave. Neboli to vždy len operné,ale aj operetné a muzikálové postavy, na ktoré má ajfyzickú dispozíciu.Od roku 1997 je sólistom Juhoeského divadlav eských Budjoviciach, kde stvárnil rad významnýchpostáv. Nerobilo mu problém naštudova ajnároné postavy v dielach autorov hudby dvadsiatehostoroia, spomeniem len Mandarína v opere Kriedovýkruh od Alexandra Zemlinského.Blízka mu je aj piesová literatúra. Pripravil celoveernérecitály z diela J. B. Foerstera a RobertaSchumanna. Pred rokom som ho videl v zaujíma<strong>vo</strong>mprojekte, ktorý pripravil pre Terezín. Naštudoval prvépiesne op.1 od Arnolda Schönberga. S<strong>vo</strong>je schopnostideklamátora predstavil v Piesach o láske a smrtikorneta Kryštofa Rilka, ktoré v krutých podmienkachterezínskeho geta skomponoval Viktora Ullmann.Ako skvelý deklamátor sa uviedol v apríli tohto rokuv Slovenskom inštitúte v ítaní úryvkov z knihy JúliusaVanovia Kronika nepriznaného asu. Len z iastonéhosumarizovania – ve iba operných postáv máPeter Poldauf naštudovaných asi osemdesiat - vidiejeho všestrannos.Všetko je dnes posunuté; kedysi pred sto siedmimirokmi Jaroslava Vrchlického k pädesiatke oslovilislovami „Velebný kmete“. Dnes, mladistvéhopädesiatnika Petra Poldaufa, plného elánu a v najlepšejumeleckej forme – úspešný májový koncert jetoho svedect<strong>vo</strong>m - musíme pozdravi len zdravicou„všetko najlepšie!“, ale najmä zažela mu do alšíchrokov krásne úlohy, nielen operné, spevácke, aleaj inoherné, ktoré odkrývajú jeho alšie umeleckémožnosti.