PDF - 5,7MB - Slováci vo svete

SLOVENSKÉDOTYKYÚVODNÍK ASASA 1Ako exportovaVladimír SkalskýSlovenská literatúra to nemá ahké. Ani nie polovinýtrh oproti eskému. Popri pote obyvatestvaho totiž v porovnaní s eskom okliešuje kúpna sila,itateské návyky i existencia poetných menšín,ktoré nakupujú knihy spoza hraníc alebo vôbec.A z kníh, o sa doma predajú, je väšina prekladovzahraniných bestsellerov alebo farebných encyklopédií,ktoré dobre vyzerajú na polike obývacejsteny. alší segment trhu obsadia eské knihy, ktorésa na Slovensku bežne ítajú na rozdiel od slovenskýchv esku. A pánboh zapla, že to tak je, inakby niektoré tituly i skupiny kníh, najmä odborných,slovenská spolonos vôbec nemala.V tejto situácii je pre slovenského autora vemilákavé a životne dôležité „prerazi“ za hranicami.Toto všetko som si uvedomil, ke ma pozvali, abysom pri príležitosti dvadsiateho výroia Slovenskéhocentra PEN klubu, ktorého som napokon lenom,povedal na „spisovateskom zámku“ v Budmericiachosi na tému Slovenská literatúra v zahranií. Pôvodnápredstava zrejme bola, že pohovorím len o krajanskejliteratúre, o je samozrejme téma vemi zaujímaváa odkedy vediem Svetové združenie Slovákovv zahranií, aj táto organizácia sa jej systematickyvenuje, najviditenejšie vydávaním antológií slovenskejliteratúry v zahranií (druhú, venovanú próze,predstavujeme aj v tomto ísle Literárnych dotykov).Predsa len som si však povedal, že mladé autorkya autorov bude nemenej zaujíma aj druhá zložkaproblému – totiž ako sa slovenská literatúra dostávazo Slovenska von, k zahraninému itateovi, i akoby sa dostáva mohla alebo mala a ako sa nedostáva,prípadne preo...Skúsme sa vži do situácie itatea v USA, JužnejAmerike, Rusku i v Japonsku. Preo by mal siahnupráve po knihe slovenského autora? Literatúra „spodILUSTRÁCIA: LADISLAV HOJNÝslovoTatier“, aby sme využili jedno zvláš nevydarené klišé,nedisponuje svetoznámymi, aspo na univerzite„ítankovými“ autormi typu Jaroslava Haška s jehoŠvejkom, Karla apka s robotom požianým od brata,Franza Kafku alebo Milana Kunderu. A ak aj má autorasvetových parametrov ako Sándor Márai, podarománov ktorého sa dá dodnes v Košiciach chodi akopoda bedekru, nehlásime sa k nemu, lebo písal pomaarsky, neskôr žil v Paríži... Ako keby bol FranzKafka ech ako poleno a písal po esky. Takto prenechávameosobnosti iným kultúram, hadáme, preoich nepovažova za naše, zatia o iné národy hadajúzámienky, aby niekoho považovali za svojho. Akprirátame, že slovenská literatúra dostatone nevyužilazáujem o prechod od komunistického režimuk demokracii, ktorý už i tak opadol, je naozaj ažkézauja. Prirátajme, že vo svete nie je vea kvalitnýchprekladateov zo sloveniny ani osvietených vydavateovs anitou práve k tejto krajine.o teda s tým? Na prvom mieste treba slovenskúliteratúru v zahranií vydáva. Je dobré, že Slovenskomá v tomto smere vybudovaný nadštandardnýsystém podpory v podobe Literárneho informanéhocentra a jeho komisie SLOLIA. Tá podporuje prekladyzo sloveniny. Trochu na škodu je príliš striktná formulácia,ktorá bráni podporova neprekladové slovakisticképrojekty v zahranií i dokonca vydávanieniektorých diel i zborníkov v slovenine napríkladv eskom prostredí. Inštitúcia so sympatickou skratkouLIC systematicky pracuje aj s prekladatemi vosvete, vydáva dôležité koncepné diela, urené (aj)smerom von, spravuje on-line Album slovenskýchspisovateov, vrátane jeho cudzojazyných verzií,prezentuje slovenskú literatúru na podujatiach.Niektoré z nich sú pripravované aj s krajanskýmiorganizáciami, predstavujúcimi „priateské predpolie“.Mimochodom, Slovensko-eský klub, vydavateSlovenských dotykov, alebo Slovenský literárny klubv R, na dlhom rade takýchto podujatí participovali,s podporou SLOLIA aj vydali rad kníh. Mimoriadnedôležitá je prezentácia na knižných vetrhoch, popritradinej úasti sa Slovensko usiluje vystupova ajiniciatívne, i už ide o sprievodné podujatia, alebopriamo o pozíciu hlavného hosa, ako to bolo pred rokomv Bologni a ako by sme radi spolu presadili o dvaroky v Prahe. Popri Literárnom informanom centre,alšie podujatia podporuje slovenské ministerstvokultúry prostredníctvom programu Pro Slovakia.Všetko toto je dôležitý rámec, najdôležitejší je všakosobný vklad autora. Potrebujeme „prvolezca“, ktorýotvorí alším dvere – iste, dá sa mu pomôc, aby sapresadil. Potrebujeme atraktívne formy prezentácie,moderné podujatia prepájajúce žánre a ponúkajúceaj „zábavu“, agresívny marketing, hoci aj virálny nasociálnych sieach, o je zatia v plienkach. Autorimusia sami hada prekladateov, vydavateov, možnostiprezentácie, cestova. Sú takí, ktorých možnouvies ako pozitívne príklady – z mladých autorovurite Michala Hvoreckého, zo starších napríklad MiluHaugovú i prezidenta slovenského PEN klubu GustávaMurína. astejšia je však pasivita a sažovanie sa,že sa pre prezentáciu málo robí. Dôležitú rolu môžehra aj zapojenie krajanských komunít, ich médií,podujatí, lenov.Hada treba aj nápadité prepojenia, v rámci ktorýchmôže slovenská literatúra zauja. Slovensko-eskýklub napríklad pred šiestimi rokmi spolu so štyrmiPEN klubmi z krajín V4 realizoval s podporou Medzinárodnéhovisegrádskeho fondu projekt, prezentujúcistredoeurópsku literatúru ako svojbytný celok. Akoalej? Chce to nielen investova do tejto oblasti viaczdrojov a energie, ale aj uplatni kreatívnejšie nápady,nebá sa experimentova a provokova, využívanajmodernejšie komunikané prostriedky. A cielenesa zamera na nadštandardnú podporu vybranýchautorov, ktorí majú reálnu šancu v danom prostredíprerazi, sta sa prvolezcami, zanechávajúcimi lanáa skoby ostatným.Každopádne príklady typu J. K. Rowlingovej ukazujú,že exportova slovo môže by nielen propagácioukrajiny i stimulom cestovného ruchu, aleaj samo osebe ma až prekvapujúci ekonomickývýznam. Exportova slovo je industriou s mimoriadnoupridanou hodnotou.ÁNO VOBÁM CEZINTERNETNová slovenská koalícia nám hne v zaiatkochsvojich rokovaní dala naozaj pekný darek. Doprogramových téz totiž zaradila aj toko krajanmivyžadované voby cez internet. Ako sme vás už nerazinformovali, Svetové združenie Slovákov v zahraniísi urilo ako jednu zo svojich priorít dosiahnu,aby Slováci roztrúsení po celom svete mohli volinielen poštou, o je asovo a v mnohých prípadochaj nanne pomerne nároné, ale aj jednoduchšie,a to zo svojich poítaov. Konene, ako sa zdá, tokoproklamované požiadavky sa zaínajú napa. Nato však treba do alších volieb vytvori elektronickýidentikátor obanov, ktorý zabezpeí, aby hlasovaliiba raz. Jednotný identikátor by mohol okremvolieb slúži aj na komunikáciu s rôznymi úradmi.Internetové hlasovanie by umožnilo voli nielenuom, ktorí žijú v zahranií, ale aj tým, ktorí budúpoas volieb mimo trvalého bydliska a nevybavia sivoliský preukaz.Okrem toho sa novozvolení politici dohodli, že bysa mali zladi volebné zákony a hlasova by sa malopoda jediného volebného zákona. Malo by tak byjednotné predvolebné moratórium na zverejovanieprieskumov, rovnaké podmienky volebnej kampanea jej nancovania pre všetky druhy volieb. Trebapripomenú, že na Slovensku nás v roku 2014 akáštvoro volieb – parlamentné, prezidentské, európske,aj komunálne. Poda sociológov má viacerovolieb v jednom roku viac-menej negatívny vplyvna úas. Najviac „postihnuté“ by teda mohli bykomunálne voby, ktoré pripadnú až na jese.Naa Vokušová