BiológiaPrvosienka vyššiaPrvosienka vyššia je jarnou okrasou našichlúk a lesov. Latin<strong>sk</strong>y sa táto rastlinavolá Primula elatior. Rodové meno jezdrobneninou slova primus, čo v prekladeznamená prvý a súvisí s tým,že patrí k naj<strong>sk</strong>ôr kvitnúcim bylinám.Druhový názov elatior znamená vyšší.V minulosti sa používali aj jej ľudovénázvy biela bukvica, dnová bylina, kadrela,kozia brada, kropáček, kaška, Petrovkľúč, prvosna, prvnička, šľakovábylina i mrtvičná bylina. Patrí do čeľadeprvosienkovité (Primulaceae).Rastliny okolo násV ľudovom liečiteľstve bola táto bylinaznáma už od 16. storočia. Ne<strong>sk</strong>ôrupadla do zabudnutia a ľudia ju začaliopäť využívať až v období prvej svetovejvojny. V súčasnosti sa zberajúkvety a vykopávajú sa i jej podzemnéčasti (v marci a v októbri). Majú širokéa rôznorodé uplatnenie – napríklad prichrípke, migréne a nespavosti. Využívajúsa aj na kloktanie pri zápaloch hrdla,tvoria zložku priemyselne vyrábanýchčajových zmesí. Izolovaný saponínje súčasťou kvapiek s odhlieňovacíma vykašliavacím účinkom.Chochlačka plnáDorastá do výšky 15 – 30 cm. Stonkanesie dvojnásobne trojpočetné dlaňovitodelené listy a je zakončená súkvetímstrapec z 5 – 20 kvetov purpurovejalebo bledočervenej farby. Kvety majúhlboko vykrojený dolný a horný py<strong>sk</strong>a dlhú rovnú ostrohu. Ich stopky sú otočenéo 180°. Listene medzi kvetmi súdlaňovito delené, čo je ďalším rozlišovacímznakom.Kvitne od marca do mája. Opeľujúju včely. Plodom je valcovitá tobolka.Semená sú rozširované mravcami, prektoré slúžia ich mäsité olejovité príve<strong>sk</strong>yako súčasť potravy. Sú roznášanéďaleko od mater<strong>sk</strong>ej rastliny.Prvosienka vyššia (Primula elatior)Patrí k trvácim druhom, pretrváva krátkympodzemkom. Dobrými poznávacímiznakmi je bezlistá 15 – 30 cm vysokástonka (stvol), prízemná ružica listovso zvrá<strong>sk</strong>avenou jednoduchou čepeľoupodlhovastého tvaru a súkvetie okolíkpozostávajúci z 5 – 20 kvetov. Každýkvet sa <strong>sk</strong>ladá z päťcípeho zeleného kalichaa sírovožltej koruny. Kalich tesneprilieha ku korunnej rúrke, korunné lupienkysú plocho rozostavené a širokoroztvorené. Kvety nevoňajú. Kvitnú odmarca do mája, opeľujú ich čmele, včelya denné motýle. Suchý pukavý plod tobolkaje dlhší ako kalich. Semená rozširujúmravce a vietor. Rastie na lúkach vovyššej nadmor<strong>sk</strong>ej výške od pahorkatínaž po alpín<strong>sk</strong>y stupeň a vo svetlých lesoch.Uprednostňuje vlhké pôdy, ktorésú kypré a dobre prevzdušnené.22Jej latin<strong>sk</strong>ý názov je Corydalis solidaa patrí do čeľade makovité (Papaveraceae).V niektorej novšej literatúre jumôžeme nájsť ako súčasť samostatnejčeľade zemedymovité (Fumariaceae),ktorá bola z čeľade makovité vyčlenená.Svoje druhové meno táto viacročnábylina dostala podľa podzemnej guľovitejhľuzy, ktorá je plná.Chochlačka plná (Corydalis solida)Chochlačka plná – detail súkvetiaRastie na nevápenatých pôdach v listnatýchlesoch, lužných lesoch i na mokrýchlúkach. V strednej Európe patrímedzi pomerne hojne rozšírené druhy.Celá rastlina je jedovatá, najviac jedovatýchlátok – alkaloidov – obsahujehľuza. Jedovatý alkaloid bulbokapsínpôsobí na centrálny nervový systéma vyvoláva stav smerujúci k obmedzeniupohybu a potlačeniu všetkých reflexnýchpohybov. V takomto stave byboli svaly úplne ochabnuté a končatinyby zostali vo zvláštnych polohách.Otravy ľudí touto bylinou neboli zatiaľopísané (zaznamenané však boli otravyoviec) a vzhľadom na malú dostupnosťhľúz, ktoré sa nachádzajú hlbokov pôde, sú nepravdepodobné. V dávnejminulosti bola táto rastlina ľudovo odporúčanáproti závratom a nervovýmporuchám. Odborníci však pred takýmtokonaním razantne varujú. Pestuje sai v záhradkách, kde v <strong>sk</strong>orých jarnýchmesiacoch <strong>sk</strong>rášľuje vzhľad záhonov.
BiológiaHrachor jarnýTento predstaviteľ čeľade bôbovité (Fabaceae)má latin<strong>sk</strong>ý názov Lathyrusvernus. Rodové meno je odvodené odgréckeho slova lathyros, ktoré znamenásploštený. Súvisí so vzhľadom plodutejto byliny. Druhové meno vernus saprekladá prídavným menom jarný.Hrachor jarný (Lathyrus vernus)Viacročná bylina zakoreňujúca až dohĺbky 100 cm má hranatú stonku dorastajúcudo výšky 30 – 80 cm. Dobrýmpoznávacím znakom sú perovito zloženélisty zakončené hrotom a súmernépäťpočetné kvety s kalichom a korunoumotýľovitého tvaru tvoriace súkvetiestrapec. Naj<strong>sk</strong>ôr majú purpurovočervenú,ne<strong>sk</strong>ôr modrú farbu. Kvitne v aprília máji, v teplýchoblastiach už odpolovice marca.Opeľujú ho včelya čmele. Suché pukavéplody struky hnedej farby majú dĺžku4 až 6 mm, každý z nich obsahuje 4 až6 semien umiestnených v jednom rade.Patrí k hojne rozšíreným druhom.Vy<strong>sk</strong>ytuje sa <strong>sk</strong>oro v celej Európe, východnezasahuje do západnej Sibíri, naKaukaz a do Malej Ázie. Podobne, akou všetkých bôbovitých rastlín, i u tejtobyliny sa na koreňoch tvoria hľúzky,ktoré obsahujú baktérie viažuce dusíkzo vzduchu. Obohacujú tak pôdu o dusíkatézlúčeniny.Jahoda obyčajnáPredstaviteľka známej čeľade ružovité(Rosaceae) sa latin<strong>sk</strong>y nazýva Fragariavesca. Rodové meno jahody obyčajnejje pravdepodobne odvodené od latin<strong>sk</strong>éhoslova fragrans, čo znamená voňavýa vzťahuje sa na jej plody. Druhovýnázov vescus sa z latinčiny prekladáako malý, chudý (v porovnaní s inýmidruhmi) a vzťahuje sa na veľkosť. Môžesa preložiť aj ako jedlý. Jahoda obyčaj-Jahoda obyčajná počas kvitnutianá je známa i pod ľudovými názvamijahodník, podzemok, podzemná jahoda,smokvica, vtáčenička, zemnica používanýminajmä v minulosti.Obdobie vegetačného pokoja tátobylina pretrváva šikmým podzemkom.Zakoreňuje až do hĺbky 50 cm. Z podzemnejčasti na jar vyrastá prízemná ružicalistov a dužinaté nadzemné stonky.Niektoré stonky sú plazivé, nazývajú sapoplazy. Zakoreňujú, a preto slúžia navegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie.Priama stonka – byľ – je v hornejpolovici chudobne rozkonárená, vyrastáz nej niekoľko malých listov a kvetov.Prízemné listy majú dlhú stopku, sú pomerneveľké, na okraji zúbkované. Sútrojpočetné – každý je zložený z trochlístkov vajcovitého tvaru.Päťpočetné kvetysa <strong>sk</strong>ladajú zo zelenéhokalicha a bielejkoruny, ktorú tvorípäť korunných lupienkov.Vnútri každéhokvetného obalusa nachádza dvadsať tyčiniek a veľkémnožstvo piestikov. Kvitne od aprílado augusta, niekedy i v septembri. Poopelení hmyzom alebo samoope lenísa kvetné lôžko každého kvetu zväčší,zdužnatie a mení sa na tzv. nepravý,resp. zložený plod – plodstvo –, jahodumäsitej konzistencie. Vlastnými plodmisú drobné,semenám podobnénažky,kto ré pokrývajúpovrchjahody. Zreléplodstvá červenej farby majú sladkúchuť a príjemnú vôňu. Rozširuje ichzver a ľudia.Jahoda obyčajná je rozšírená na rúbani<strong>sk</strong>ách,vo svetlých lesoch, na kamenistýchstráňach, v priekopách i nalúkach od nížin až po hor<strong>sk</strong>é oblasti.Obľubuje vápenaté pôdy. Rastie takmerv celej Európe, v miernom pásme Ázie,na východ až k Bajkal<strong>sk</strong>ému jazeru. Vy<strong>sk</strong>ytujesa aj v Japon<strong>sk</strong>u, severnej Amerike,južnej Austrálii, Tasmánii, na Jávea Novom Zélande.Patrí k známym liečivým rastlinám.Mladé listy sa zbierajú v čase kvitnutia,obsahujú tanín, vitamín C a silicu citrónovejvône. Už od najstarších čias sav ľudovom lekárstve pokladá čaj z nichza univerzálny liečivý prostriedok. Plodysa zbierali už v antike ako lesné ovociea využívali sa i liečebne. V 13. storočíu Nikolausa Alexandria tvorili zložkuprípravku, ktorým sa liečili pľúcne choroby.Ľudový liečiteľ Kneipp ich odporúčalkonzumovať na „čistenie krvi“a pri chorobách pečene. V ľudovom liečiteľstvemali uplatnenie i pri liečenídny (choroby spôsobenej nadmernýmhromadením kyseliny močovej v krvi,ktorá sa prejavuje silnými bolesťamikĺbov) a ako diuretikum (močopudnýprostriedok).Zložené plody jahody obyčajnej v prírodeI v súčasnosti sú plody jahody chutnýmovocím v surovom aj konzervovanomstave. Vhodné sú i na priemyselnéspracovanie (výroba marmelád, džemov,kompótov). Niektoré osoby ichvšak neznášajú – po ich konzumácii sana ich tele môžu objaviť vyrážky.Jahody sa často spomínajú v ľudovýchrozprávkach. V Bavor<strong>sk</strong>u pripevňujúpre škriatkov košík plný jahôdmedzi krav<strong>sk</strong>é rohy, aby kravu obdarilimliekom. Podľa astrológie sú jahodyzasvätené planéte Venuši. V Lapon<strong>sk</strong>usa miešajú so sobím mliekom a čučoriedkamina prípravu vianočného pudingu.Vyšívané jahody sa nachádzajúi na osudnej šatke, ktorú ShakespearovOtello daroval Desdemone.Danica Božová, Foto: Vladimír Boža23