Zátoka Ha Long - mladyvedec.sk

BiológiaHrachor jarnýTento predstaviteľ čeľade bôbovité (Fabaceae)má latinský názov Lathyrusvernus. Rodové meno je odvodené odgréckeho slova lathyros, ktoré znamenásploštený. Súvisí so vzhľadom plodutejto byliny. Druhové meno vernus saprekladá prídavným menom jarný.Hrachor jarný (Lathyrus vernus)Viacročná bylina zakoreňujúca až dohĺbky 100 cm má hranatú stonku dorastajúcudo výšky 30 – 80 cm. Dobrýmpoznávacím znakom sú perovito zloženélisty zakončené hrotom a súmernépäťpočetné kvety s kalichom a korunoumotýľovitého tvaru tvoriace súkvetiestrapec. Najskôr majú purpurovočervenú,neskôr modrú farbu. Kvitne v aprília máji, v teplýchoblastiach už odpolovice marca.Opeľujú ho včelya čmele. Suché pukavéplody struky hnedej farby majú dĺžku4 až 6 mm, každý z nich obsahuje 4 až6 semien umiestnených v jednom rade.Patrí k hojne rozšíreným druhom.Vyskytuje sa skoro v celej Európe, východnezasahuje do západnej Sibíri, naKaukaz a do Malej Ázie. Podobne, akou všetkých bôbovitých rastlín, i u tejtobyliny sa na koreňoch tvoria hľúzky,ktoré obsahujú baktérie viažuce dusíkzo vzduchu. Obohacujú tak pôdu o dusíkatézlúčeniny.Jahoda obyčajnáPredstaviteľka známej čeľade ružovité(Rosaceae) sa latinsky nazýva Fragariavesca. Rodové meno jahody obyčajnejje pravdepodobne odvodené od latinskéhoslova fragrans, čo znamená voňavýa vzťahuje sa na jej plody. Druhovýnázov vescus sa z latinčiny prekladáako malý, chudý (v porovnaní s inýmidruhmi) a vzťahuje sa na veľkosť. Môžesa preložiť aj ako jedlý. Jahoda obyčaj-Jahoda obyčajná počas kvitnutianá je známa i pod ľudovými názvamijahodník, podzemok, podzemná jahoda,smokvica, vtáčenička, zemnica používanýminajmä v minulosti.Obdobie vegetačného pokoja tátobylina pretrváva šikmým podzemkom.Zakoreňuje až do hĺbky 50 cm. Z podzemnejčasti na jar vyrastá prízemná ružicalistov a dužinaté nadzemné stonky.Niektoré stonky sú plazivé, nazývajú sapoplazy. Zakoreňujú, a preto slúžia navegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie.Priama stonka – byľ – je v hornejpolovici chudobne rozkonárená, vyrastáz nej niekoľko malých listov a kvetov.Prízemné listy majú dlhú stopku, sú pomerneveľké, na okraji zúbkované. Sútrojpočetné – každý je zložený z trochlístkov vajcovitého tvaru.Päťpočetné kvetysa skladajú zo zelenéhokalicha a bielejkoruny, ktorú tvorípäť korunných lupienkov.Vnútri každéhokvetného obalusa nachádza dvadsať tyčiniek a veľkémnožstvo piestikov. Kvitne od aprílado augusta, niekedy i v septembri. Poopelení hmyzom alebo samoope lenísa kvetné lôžko každého kvetu zväčší,zdužnatie a mení sa na tzv. nepravý,resp. zložený plod – plodstvo –, jahodumäsitej konzistencie. Vlastnými plodmisú drobné,semenám podobnénažky,kto ré pokrývajúpovrchjahody. Zreléplodstvá červenej farby majú sladkúchuť a príjemnú vôňu. Rozširuje ichzver a ľudia.Jahoda obyčajná je rozšírená na rúbaniskách,vo svetlých lesoch, na kamenistýchstráňach, v priekopách i nalúkach od nížin až po horské oblasti.Obľubuje vápenaté pôdy. Rastie takmerv celej Európe, v miernom pásme Ázie,na východ až k Bajkalskému jazeru. Vyskytujesa aj v Japonsku, severnej Amerike,južnej Austrálii, Tasmánii, na Jávea Novom Zélande.Patrí k známym liečivým rastlinám.Mladé listy sa zbierajú v čase kvitnutia,obsahujú tanín, vitamín C a silicu citrónovejvône. Už od najstarších čias sav ľudovom lekárstve pokladá čaj z nichza univerzálny liečivý prostriedok. Plodysa zbierali už v antike ako lesné ovociea využívali sa i liečebne. V 13. storočíu Nikolausa Alexandria tvorili zložkuprípravku, ktorým sa liečili pľúcne choroby.Ľudový liečiteľ Kneipp ich odporúčalkonzumovať na „čistenie krvi“a pri chorobách pečene. V ľudovom liečiteľstvemali uplatnenie i pri liečenídny (choroby spôsobenej nadmernýmhromadením kyseliny močovej v krvi,ktorá sa prejavuje silnými bolesťamikĺbov) a ako diuretikum (močopudnýprostriedok).Zložené plody jahody obyčajnej v prírodeI v súčasnosti sú plody jahody chutnýmovocím v surovom aj konzervovanomstave. Vhodné sú i na priemyselnéspracovanie (výroba marmelád, džemov,kompótov). Niektoré osoby ichvšak neznášajú – po ich konzumácii sana ich tele môžu objaviť vyrážky.Jahody sa často spomínajú v ľudovýchrozprávkach. V Bavorsku pripevňujúpre škriatkov košík plný jahôdmedzi kravské rohy, aby kravu obdarilimliekom. Podľa astrológie sú jahodyzasvätené planéte Venuši. V Laponskusa miešajú so sobím mliekom a čučoriedkamina prípravu vianočného pudingu.Vyšívané jahody sa nachádzajúi na osudnej šatke, ktorú ShakespearovOtello daroval Desdemone.Danica Božová, Foto: Vladimír Boža23