12.07.2015 Views

Miklošov div je zrejme lepom - Slovenský rozhľad

Miklošov div je zrejme lepom - Slovenský rozhľad

Miklošov div je zrejme lepom - Slovenský rozhľad

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

SAMOSPRÁVA SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 20093Špinavá kampaň nepriniesla úspechBolo zaujímavé sledovať obe nedeľňajšie politickérelácie (O 5 minút 12 a Na telo), tentoraz zameranéna voľby do vyšších územných celkov. Z pohľaduopozície mali <strong>je</strong>dnostranný priebeh: my sme vyhralivoľby v Bratislave a v Prešovskom kraji koalícia kupovalahlasy. Znelo to ako obohratá gramofónováplatňa (tí mladší už niečo také ani nepoznajú) a tobez ohľadu na diskutujúceho: či to bol Miroslav Hortalebo Ivan Mikloš – znela <strong>je</strong>dna pieseň. V súvislostis prehrou Vladimíra Bajana, doterajšieho predsedu,dokonca zaznelo, že to prehral nielen on sám, alevraj to bola aj prehra Roberta Fica!V oboch reláciách, bez toho,aby sa dohodli predstaviteliastrany SMER-SD, Ján Richtera Boris Zala, povedali to isté:Vladimír Bajan, nezávislý kandidáts podporou SMER-DSprehral lebo,voličov nedokázalpresvedčiť nie so svojimi plánmia víziami, ale nevedel predložiťhmatateľné dôkazy o svo<strong>je</strong>jštvorročnej práci. Stávasa to – kandidát nedokážeosloviť a zaujať potenciálnehovoliča. Nuž, toto bolklasický príklad. Stalo sa az toho prípadu si treba vziaťponaučenie, a že to SMER-SD urobí, o tom nemôženikto pochybovať.Opozícia však ukázala svojupravú tvár pred 2. kolom voliebv Prešovskom kraji. Anisa nechce veriť tomu, čo bolHoci sú už známe výsledky voliebposlancov a predsedov VÚC, predsasa treba troška pozastaviť nad predvolebnoukampaňou. Od kandidátovnajmä z radov opozície padali takésľuby, ktoré niekedy nemali s realitounič spoločné, sľubovalo sa ostošesť avolič sa nestačil čudovať, akých to čarodejníkovmá voliť. Ak si odmyslímeosobné invektívy predvolebnej kampanev niektorých krajoch.Hoci za posledné štyri roky volič takmernič poriadne nevedel, čo sa v tých krajochde<strong>je</strong> a robí. Ale to nie <strong>je</strong> vina voliča, alevina prezentácie samosprávnych krajov.Výsledky voličského záujmu o tieto voľbymožno sú o čosi vyššie ako po minuléroky, ale aj tak nie sú také, aké by sa patrilo,aby boli. Noví predsedovia budú musieťpošpekulovať aj nad tým, ako osloviťschopný volebný tím Jána Hudackéhourobiť. Všetko sa sústredilonaočierňovaniePetra Chudíka, ktorého na letákoch,bilboardoch, v elektronickejreklame neustálenapádal a očierňoval: bezakýchkoľvek dôkazov ľudiaokolo J. Hudackého neustálea rôznymi formami opakovaliiba <strong>je</strong>dno: zabráňme P. Chudíkovistať sa vajdom (?!),zabráňme v 2. kole kupovaniu(?!) hlasov zo strany volebnéhotímu P. Chudíka,atď. Nečudo, že doterajší župan,ktorý v tejto funkcii zostaneďalšie štyri roky, podal trestnéoznámenie za ohováranie.Bola to skutočne nechutná ašpinavá kampaň, ktorá predovšetkýmSDKÚ-DS s KDH neprinieslaočakávaný výsledok.Niečo však predsa len priniesla:občania sa mohli presvedčiť,čo všetko sú schopní urobiťopoziční politici, len aby sapredsedom Prešovského samosprávnehokraja stal ichčlovek. Jednoducho sa neštítiliničoho, a teraz budúešte oni hovoriť o férovosti!Vraj ich aktivisti v 2. kolezabránili kupovaniu hlasovrómskych voličov. Keď tedazabránili, tak ako <strong>je</strong> to možné,že Peter Chudík opäť vyhralbez problémov ako v 1. kole?Ako P. Chudík sám hovorí,nikdy vo žiadnej svo<strong>je</strong>j kampaninespomínalprotivníkov, vždy v nej hovorillen o tom, čo urobil, a čo chceešte urobiť. Nikdy sa neponížilk urážkam protikandidátov.Teda, žiadna agresívna reklama,žiadne útoky a osočovanie,a určite aj to zapôsobilona voličov, ktorí hotretíkrát za sebou posadilina stoličku prvého mužav Prešovskom kraji. Hovorísa, že múdry súper – pokiaľchce vyhrať – použi<strong>je</strong>aj zbrane svojho protivníka.Nuž, ľudia okolo J. Hudackéhotúto storočiami overenúmúdrosť nevyužili ani teraz.Alebo sa spoliehali na to,že aj tá najhoršia a najosočivejšiaantireklama <strong>je</strong> v skutočnostireklama? Potom všakvedome pomohli P. Chudíkovi!Sú to síce absurdné úvahy,ale pri všetkej ob<strong>je</strong>ktivite si neviemepredstaviť prečo toľkoenergie a peňazí vložila opozíciado arogancie, klamstieva urážok. Ako sa hovorí, tohovšetkéhobolo priveľaaj na <strong>je</strong>dného koňa. Našťastie,Chudíkovci sa nedali vyprovokovaťani pri tých najprimitívnejšícha najurážlivejšíchútokoch. Jedno <strong>je</strong> však isté:volebný tím J. Hudackého bymal povinne absolvovať školenieo politickej etike, slušnostimedzi ľuďmi, a v neposlednomrade aj o tom, že po urážke bymalo nasledovať ospravedlnenie.Zdá sa, že im by ani takétoškolenie, bez ohľadu namiesto (Londýn, Brusel aleboParíž) nepomôže...Ešte pred tou cestou na toškolenie by sa mali však všetciz tohto volebného tímu zamyslieť,odkiaľ sa vzalo týchtakmer 10 000 hlasov, ktorétvoria rozdiel medzi dvomi kandidátmiv Prešove. Pri pomernenízkej volebnej účasti <strong>je</strong> toskutočne veľmi veľa. Kydaniešpiny...Vladimír MEZENCEVnajlepší výsledok z doterajšíchÚradujúci predseda Prešovského samosprávneho kraja(PSK) Peter Chudík, ktorý zvíťazil aj v druhom kole volieb,považu<strong>je</strong> tento výsledok za najlepší z regionálnychvolieb, v ktorých doteraz kandidoval.Chudík v centrále svojho volebného štábu pre médiá uviedol,že aj keď účasť na týchto voľbách nebola vysoká, podľa nehosa na nich minimálne v prvom kole zúčastnilo viac ľudí ako saočakávalo.„Je to najlepší výsledok zo všetkých týchto troch volieb,čo značí to, že s čím som išiel do volieb, malo svoju logiku,malo svoj význam a ľudia to pochopili a za to sa imchcem poďakovať a budem tak ďalej pokračovať vo svo<strong>je</strong>jpráci, ako som pracoval doposiaľ,“ konštatoval Chudík.Vyjadril spokojnosť s tým, že sa zmenil pomer síl v zastupiteľstvePSK, kde koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS získala 26 mandátov,čo bude mať podľa neho veľký vplyv na prácu v regionálnomparlamente.Chudík pripomenul, že nasledujúcom období by chcel pokračovaťv rekonštrukcii a budovaní ciest 2. a 3. triedy, čo považu<strong>je</strong>za <strong>je</strong>dnu z najväčších priorít. Dodal, že Prešovský kraj <strong>je</strong>v rámci HDP na tom pravdepodobne najhorší, má druhú najväčšiunezamestnanosť a najnižšiu priemernú mzdu. Veľkýmbohatstvom regiónu sú podľa neho pracovití, svedomití a pohostinníľudia.„Zakladal som tento kraj ešte v roku 1996. Chodím potomto kraji dva roky ako krajský prednosta, teraz osemrokov ako predseda PSK. Budem nadväzovať práve na túspoluprácu s ľuďmi, ktorí chcú spolupracovať,“ povedalChudík. Volebnú kampaň Chudík hodnotil ako špinavú a plnúohovárania. Za všetko vraj hovorí to, že mu prelepovali oči sloganomVoľte župana, nie vajdu a upodozrievali ho, že kupovalrómske hlasy. V tejto súvislosti podal na políciu oznámenie pretrestný čin ohovárania.Chudík získal v druhom kole volieb do vyšších územnýchcelkov 63.179 hlasov, teda 54,06 percenta. Jeho protikandidátoviJánovi Hudackému (KDH, SDKÚ-DS a SaS)odovzdalo hlas 53.686 voličov, teda 45,94 percenta. Volebnáúčasť v PSK dosiahla 19,22 percenta. (TASR)Múdrosť a zodpovednosť začína zdolavoliča a pritiahnuť ho do diania vo veciachverejných, strata záujmu <strong>je</strong> dosť povážliváa s tým nemôžu byť spokojné ani samosprávnekra<strong>je</strong>. Pôjde predovšetkým o to,aby sa samosprávny kraj viac prezentovalnavonok, viac sa „spovedal“ voličovi, viacako doteraz ho informoval a tým samo<strong>zrejme</strong>aj zvýšil záu<strong>je</strong>m voliča-občana odianie v tom ktorom samosprávnom kraji.Neexistu<strong>je</strong> ani spätná väzba medzi volenýmia voličmi. To všetko sú veci, ktorébude treba zmeniť, ak chceme, aby samosprávnekra<strong>je</strong> plnili tú funkciu na ktorúsú určené. Možno by to chcelo aj delegovanieviac právomocí na kra<strong>je</strong>. Rozhodnevšak bude treba, aby samosprávny krajviac spolupracoval s obecnými samosprávami.Ukazu<strong>je</strong> sa, že cez <strong>je</strong>dnéhoposlanca okresu v samosprávnom parlamenteto nie <strong>je</strong> ideálne a ani progresívne.Vyzerá to tak, že takmer v každomsamosprávnom kraji, okrem Bratislavy,<strong>je</strong> predsedom nominant SMER-u s podporouniekde aj opozičných strán. Tentofakt by mohol rozhodnejšie ovplyvniťprogresivitu rozvoja kraja a na druhejstrane to bude aj o zodpovednosti.Práve tu by totiž mali vyrásť schopní poslanciskutočnej demokracie slovenskéhoparlamentu do budúcnosti.Nebolo by múdre, aby sa „cirkusy“ zoslovenského parlamentu preniesli doparlamentov samosprávnych krajov, právetu by sa malo ukázať, že múdrosť azodpovednosť začína zdola a nie zhora.A rozhodne by nebolo dobré, aby smepo troch dňoch od volieb „zhasli svetlo“a znova sa unášali v samosprávnychkrajoch na vlnách pomaly tečúcej riekyLethe...DUŠAN KONČEKPredsedoviaSAMOSPRÁVNYCHKRAJOVs podporoustrany SMER-SDKošickýsamosprávny kraj ZdenkoTrebuľaTrnavskýsamosprávny krajTibor MikušTrenčianskýsamosprávny krajPavol SedláčekNitrianský samosprávny krajMilan BelicaŽilinskýsamosprávny krajJuraj BlanárPrešovskýsamosprávny krajPetER ChudíkBanskobystrickýsamosprávny krajVladimír MaňkaV Bratislavskom krajisa stal predsedom VÚCPavol Frešo, kandidátSDKÚ-DS, KDH, SMK,OKS a SaS.SMER-SD si upevnil pozícieZ hľadiska imidžu sú voľby pre Smer-SD víťazstvom, keďžesi výrazne upevnil pozície medzi poslancami regionálnychzastupiteľstiev a spolu s koaličnými partnermi obsadil sedemz ôsmich postov predsedov Vyšších územných celkov(VÚC). „Ešte nikdy nebolo, aby <strong>je</strong>dna strana alebo<strong>je</strong>dna koalícia mala v rukách všetky kra<strong>je</strong> s výnimkou<strong>je</strong>dného. Na druhej strane Smer stratil práve Bratislavskýkraj, kde sa mu podarilo získať post predseduVÚC v predchádzajúcich voľbách,“ povedal pre TASRpolitológ Juraj Marušiak. Druhé kolo volieb podľa nehovýrazné prekvapenia neprinieslo. „Výsledky prvých kôl tonapovedali,“ komentoval víťazstvo Pavla Freša v Bratislavea koaličných kandidátov vo zvyšných troch krajoch. „Bolto súboj medzi tým, čomu sa na Slovensku hovorí ľavica ačomu sa hovorí pravica,“ charakterizoval Marušiak základnýhodnotový konflikt týchto volieb.(TASR)


ZAUJALO NÁS SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 20094Po výjazdovom rokovaní vlády v Poprade v stredu 25. novembra 2009 slávnostne otvorili 1.úsek diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce, vrátane nového tunela Bôrik. Na strihaní pásky sazúčastnili poprední predstavitelia vlády. Reálne sprejazdnenie úseku pre širokú motoristickúverejnosť sa predpokladá v sobotu 5. decembra. Na snímke v popredí predseda vlády SRRobert Fico počas príhovoru v novom tuneli.FOTO TASR - Lukáš Furcoň• Z redakčnej pošty •Krásna totalita peňazíTakmer 70-ročná hlboko veriaca dôchodkyňa, bývalá právnička, ktorúby sme len ťažko mohli považovať za prívrženkyňu prednovembrovéhopolitického režimu, označila minulý režim za krásnu totalitu. Najprv somnechcel veriť vlastným ušiam. Zrejme len skúša našu reakciu, pomyslelsom si. Všetci traja čo sme s ňou sedeli pri stole sme takmer onemeli.Aj vzhľadom na to, že my sme ľavicovej orientácie a naša kolegyňa sanikdy netajila svojimi pravicovými názormi, ako aj tým, že pred 20 rokmichodila na námestie SNP štrngať kľúčmi. Z osobného presvedčeniatlieskala slovám: „dosť bolo totality.“ Ticho, ktoré trvalo síce len niekoľkosekúnd, našťastie prerušil <strong>je</strong>j ďalší monológ. Až ten ma presvedčil, žeto naša kolegyňa s tou krásnou totalitou myslela vážne. „Neboli drogy,nebolo toľko vrážd, neboli bezdomovci a už vôbec nie žobráci. Nielenženeboli nezamestnaní, ale všetci museli pracovať. Síce nie všetci mali naluxus, ale v porovnaní s dnešnou dobou medzi ľuďmi neboli až tak veľkérozdiely.“ Škoda len, že tento <strong>je</strong>j názor nedostal priestor pri medializovanídosiahnutých výsledkov od novembra 1989. Pred novembrovými udalosťami<strong>je</strong>dnostranne pozitívne sa hodnotilo socialistické zameranie našejkrajiny a orientácia na Sovietsky zväz. Dnes <strong>je</strong> to propagovanie západnéhospôsobu života, ospevovanie súkromného vlastníctva a rozhodujúcejúlohy trhu (podľa súčasných „analytikov“ všetko vyrieši trh) a zahraničnáorientácia najmä na USA. Pritom pri mnohých heslách keby ste dnes slovoUSA nahradili ZSSR opäť by sme sa ocitli akoby v socializme. Pretopri porovnávaní súčasnosti s minulosťou považu<strong>je</strong>m označenie krásnatotalita za veľmi výstižné. Dnes síce môže každý slobodne vycestovať,kde len chce (aj keď nie všade nás chcú). Samo<strong>zrejme</strong> za predpokladu,že má na cestovanie dostatočné finančné zdro<strong>je</strong>. Každý môže slobodnevyjadriť svoj názor, a keď sa stotožní s vydavateľom, tak ho môže ipublikovať. Keď máte peniaze môžete dnes takmer všetko. Takže krásnutotalitu vystriedala totalita peňazí.Vladimír DobrovičNie všetci občania vnímajú17. november ako zmenu lenk lepšiemu. Nie každý si myslí,že otvorením hraníc sa stalslobodnejší. Áno, každý dnesmôže slobodne cestovať kdelen chce. Samo<strong>zrejme</strong> pokiaľna to má. Lenže čoraz viac <strong>je</strong>tých čo nemajú už ani len nato, aby si zašli za lekárom dosusednej dediny. O dovolenkev zahraničí, ani len nesnívajú.Pred novembrom, keď sme sichceli kúpiť južné ovocie, väčšinousme si museli trpezlivovystáť frontu, alebo mať známosťs predavačkou ovocia azeleniny. Dnes sú pulty predajníplné južného ovocia. Mnohívšak pre zmenu už nemajú nane peniaze. Takže nakoniecbanány hnijú v regáloch a preväčšinu detí sú opäť nedostupné.Pred novembrom sme tunemali žobrákov. Dnes sa s nimistretávame na každom kroku.Neboli bezdomovci – v súčasnostiich môžeme vo väčšíchmestách rátať na stovky. Každýmal do novembra prácu, dnes vmnohých rodinách prevažujú tí,čo prácu nemajú a žijú na hranicichudoby. Na druhej stranevýsledky práce tých, ktorí súešte zamestnaní si čoraz viacejprisvoju<strong>je</strong> užšia skupina podnikateľov.Vonkoncom neplatí, žebohatí súkromníci sú zárukoubohatstva štátu. Každý hrabelen pre seba a štátu v podobedaní odvádza len to najnutnejšie.Len to, čo už nemôže akosizaretušovať do nákladov. Zrejmetí, čo na námestiach v novembrištrngali nevedeli, čo ichočakáva. O tých, čo za dvadsaťrokov rozprávkovo zbohatli sahovorí i píše dosť. Z redakčnejpošty sme preto vybrali časť zlistu nášho čitateľa FridrichaSvíteka z Prakoviec, ktorý <strong>je</strong> ziného súdka: „Nastala drsnáskutočnosť, získali smeslobodu a demokraciu, alesúčasne i nezamestnanosť.Stratili sme sociálne istoty,podstatne sa nám znížilaživotná úroveň, narastá kriminalitaa zvyšu<strong>je</strong> sa násilie.Divokou privatizáciousa položili na kolená takmervšetky dobre fungujúce štátnei družstevné podniky. Prijubilejnom výročí sa porovnávajúveci neporovnateľné.Popiera sa, že tu boli vybudovanéhodnoty, z ktorýchmali prospech všetci, popierasa, že tu bola slušná životnáúroveň. Všetko pozitívnez minulosti sa bez hanbypopiera, akoby tu nebolagenerácia ľudí žijúcich donovembra 1989. Je pravda,že funkcionári i pred novembromboli na tom lepšie akoobyčajní občania. Dnes súvšak tie rozdiely omnohoväčšie. Na <strong>je</strong>dnej strane <strong>je</strong> tuhŕstka miliardárov a množstvomilionárov, na druhejstrane, čím ďalej tým viacklesá životná úroveň väčšinyobyvateľov. Rozrastá sa i početľudí, ktorí žijú na hranicichudoby. A tak z piesne „oláske a vravení pravdy“ zostalilen prázdne, obyčajnéslová. Aj preto na udalosti znovembra 1989 spomínamekaždý s inými pocitmi. Sen olepšom živote sa zmenil nadrapľavú skutočnosť.“Aj taký <strong>je</strong> pohľad na roky minuléaj terajšie.Vladimír DobrovičGLOSÁR Slovenského rozhľaduKriminalizácia?Občan slovenskej národnosti vobci Veľké Trakany sa sťažovalna ministerstve kultúry i na polícii,že obecný rozhlas vysielaloznamy len v maďarskom jazyku.SMK to považu<strong>je</strong> za kriminalizáciu.Starosta obce pripustil,že porušili zákon, ale ako uviedolv obci ži<strong>je</strong> až 97 percentobyvateľov maďarskej národnosti.Už vysielajú v obidvoch jazykoch.Je to prvá konkrétna situácia,ktorá ukazu<strong>je</strong>, že zákon bol potrebnýa <strong>je</strong> účinný. Pokiaľ niektopovažu<strong>je</strong> dodržiavanie zákonaza kriminalizáciu, mal by sadať k anarchistom. Odporúčamto najmä hovorkyni SMKEve Dunajskej, ktorá povedala,že: „Strana maďarskej koalícieprotestu<strong>je</strong> proti zneužívaniuzákona o štátnom jazyku slovenskoupolíciou.“ Nemala byPhDr. MILAN PIOVARČIpodpredseda Únie slovenských novinárovAk pri rozhovoroch spomínameniektorého známehoa náš spoločník nevie, čo <strong>je</strong>zač, zvyčajne povieme, že<strong>je</strong> to prí<strong>je</strong>mný človek. Vôbecsa nezamýšľame nad tým,čo znamená toto označenie.Všeobecne platí, že prí<strong>je</strong>mnýčlovek <strong>je</strong> taký, ktorýna nás dobre zapôsobí tým,že prejaví radosť zo života asvoj kladný vzťah k ľuďom.Ak chceme, aby nás taktooznačili, snažme sa aktívnea úprimne sa zaujímať odruhých. Hovorme s ľuďmio tom, čo ich zaujíma, alenevnucu<strong>je</strong>m im svo<strong>je</strong> témy.Počúvajme ľudí s porozumením.To <strong>je</strong> veľké umenievedieť počúvať, nie každý todokáže. Snažme sa rovnakodávať ako dostávať. Týka sato predovšetkým citovej oblasti.A často si ani neuvedomu<strong>je</strong>me,aká dôležitá <strong>je</strong>takáto morálna podpora, ktorúposkytneme priateľovi vsi mýliť význam slov zneužívaniea dodržiavanie zákona. Kebymala takáto terminológia platiť vpraxi, násilnik by sa mohol brániťzatknutiu a obviniť políciu, žezneužíva zákon a obmedzu<strong>je</strong><strong>je</strong>ho slobodu.Zúčastniť sa áno,hovoriť nieOslavy výročia nežnej revolúcieukázali, že <strong>je</strong> oveľa <strong>je</strong>dnoduchšiebyť <strong>je</strong>dnotne proti niečomuako dohodnúť sa na niečom.Iskrilo sa pri výmene názorov aopozícia volila radšej samostatnéoslavy – ako vecnú diskusiu.Hamletovská otázka, ktorá prinieslanajviac rozporov znela:„Majú bývalí komunisti právo hovoriťo udalostiach novembra?“Podľa médií mi to vychádza tak,že niektorí áno a niektorí nie.Napríklad médiami často oslovovanýpolitológ Miroslav Kusý<strong>je</strong>ho životných problémoch.Najmä v rodinnom prostredí<strong>je</strong> dôležitý vzťah dávať a prijímať.Úzke citové vzťahy súdôležité, a preto buďme pozornía milí k svojim partnerom.Navyše nezabudnimeovládať svoj temperament apri sporoch, či problémochpoužívajme vecné pripomienkyi fakty, a netrvajmeúzkoprso len na svojom. Akhovoríme v spoločnosti, všímajmesi pozorne reakcieposlucháčov a prispôsobmesa im. Pri styku s neznámymisa snažme poznať oblasť ichzáujmov. Lepšie sa nadviažekontakt, keď zistíme, čomáme spoločné. A ešte niečoveľmi dôležité: neužívajmehrubé, vulgárne slová. Aknám niekto pokazil náladu,nevylievajme si zlosť na druhom.Neprenášajme rozladeniez práce do domácehoprostredia a opačne. Afektysú nákazlivé, preto sa odreagu<strong>je</strong>mradšej cvičením, behaním,upratovaním a pod.Ak sa budete riadiť týmitozásadami, verte, že iní iste ovás povedia, že ste prí<strong>je</strong>mnýčlovek.Asimilácia po maďarskyObec Veľké Trakany sa nachádza v južnej časti okresuTrebišov a žijú v nej prevažne obyvatelia maďarskej národnosti.K nej sa hlási aj starosta obce, ktorý ešte donedávnamal asi svo<strong>je</strong> predstavy o jazykovom zákone. Už aj preto,lebo bolo preňho samozrejmosťou oznamovať v obecnomúrade dôležité informácie iba v maďarčine. Čo tam po týchniekoľkých spoluobčanoch, ktorí maďarčinu neovládajú.Nevieme, ako to títo obyvatelia riešili predtým, ale po prijatí, anajmä vstúpení do platnosti nového jazykového zákona, <strong>je</strong>dnarodina podala oficiálnu sťažnosť. Pána starostu potom čakalovypočutie na policajnom oddelení, kde si priznal chybu a ihneďzačal s podávaním informácií v dvoch jazykoch. Našťastie, pokutaza nedodržanie zákona ho ešte obišla.V tejto zemplínskej obci ži<strong>je</strong> však aj ďalší Slovák, ktorý po prisťahovanísa do Veľkých Trakán nevedel ani <strong>je</strong>dno maďarskéslovo. Ako dnes sám tvrdí: „okolnosti ho donútili naučiť sapo maďarsky.“ To <strong>je</strong> tá tzv. asimilácia v praxi, o ktorej takradi hovoria predstavitelia maďarskej národnostnej menšinyna Slovensku. Nakoniec, takýchto prípadov bolo v minulostioveľa, oveľa viac. Občanovi, ktorý nevedel ani slovopo maďarsky a prišiel bývať do prostredia, v ktorom prevládaliobyvatelia maďarskej národnosti, bolo <strong>je</strong>dnoduchšienaučiť sa hovoriť po maďarsky ako si presadzovať svo<strong>je</strong>zákonné práva príslušníka majoritnej národnosti...JÁN SLIAČANáno. Prečítal som si aj odôvodnenie.„M. Kusý sa vážne zamotals komunizmom. Bol profesorommarxistickej filozofiena Filozofickej fakulte UK, v rokoch1968-69 viedol ideologickéoddelenie ÚV KSS. Kusý sito však v 70. a 80. rokoch odtrpel.Po vyhodení z univerzitypracoval ako robotník, a neskôrpatril k pár Slovákom, ktorí podpísaliChartu 77“. Škoda len, žeako hlavný ideológ zistil nevýhodykomunizmu, až keď prišiel olukratívny post. Milan Čič, predsedavlády národného porozumenia,podľa KDH nie, asi preto,že si svo<strong>je</strong> neodtrpel.Korunu diskusii nasadil MartinBútora: „Bývalí komunisti malibyť na oslavách, ale nemali dostaťslovo“. Veru, veru pán prezidentT. G. Masaryk, váš výrok,že „Demokracia <strong>je</strong> diskusia“ užasi nebude platiť.POLITICKÉSENTENCIEMILAN KENDAPoznatok z praxeKoncepciu musia predkladaťiba tí, čo nemajú protekciu.Ani sme nepostrehliAni sme nepostrehli, že stratiltvár. Bleskurýchle si nasadilnáhradnú.Pokrok nik nezastavíSúčasná pohostinnosť sa vyvíjaod spoločenského koktailuMolotovmu.Paradox iba zdanlivýNajviac komplikácií námspôsobujú primitívi.Každý má svoju dvojicuMikuláš chodí s čertom a an<strong>je</strong>lom,politik s gorilou a hovorcom.Dnešní capiDnešní capi sa už nezaujímajúo záhradníctva, ale o členstvov správnych radách.Otrasný poznatokKaždý človek vo svojom životenarazí na nejaké Kartágo,ktoré dokonale zničí.My, chrabrí junáciChrabro vieme položiť hlavuna klát – ak ju treba odťaťprotivníkovi.Oprávnené pochybnostiJe navyknutý brať čo vidí, alenaozaj vidí čo berie?Špecifické zbraneRevolucionári idú do boja spiesňou na perách, intrigánis klebetou na perách.Čo má poriadna krčmaKaždá poriadna slovenskákrčma má svoju tieňovú vládu.Čosi z psychológieDecentné pohŕdanie sa nazývanadhľadom.Politický géniusTo <strong>je</strong> formát! Založil už viacerostrán bez toho, aby donich vstúpil.Červené súknoSlovo vlastenectvo <strong>je</strong> pre niektorých„svetoobčanov“ ako červenésúkno pre býka. Návrh SNSuzákoniť vlastenectvo nevyvolalvecnú diskusiu, ale posmeškya iróniu. Nuž, zákonom saniektoré veci naozaj nedajú riešiť,ale to neznamená, že výchovak vlastenectvu nie <strong>je</strong> potrebná.Napríklad návrh ĽS-HZDS.V rámci pripravovanej zmenyobsahu vzdelávania zvýšiť nadvojnásobok počet hodín zaoberajúcichsa dejinami či občianskounáukou, a aj ich obsah– <strong>je</strong> na zamyslenie.Čudu<strong>je</strong>me sa, že mládež vie veľmimálo o najnovšej histórii? Alečo môže vedieť, keď v učebniciachde<strong>je</strong>pisu <strong>je</strong> o nežnej revolúciia rozdelení ČSFR <strong>je</strong>dnadvojstrana a učí sa <strong>je</strong>dnu hodinu?Jozef Šucha


ROZHOVOR SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 2009 5Hovoríme s blízkym spolupracovníkom vodcu Pražskej jari 1968 profesorom Ivanom LaluhomA. Dubček: Trh má rozvíjať sociálne istoty* Boli ste blízkym spolupracovníkomAlexandra Dubčeka. Pri dvadsiatomvýročí novembra 1989 saFedor Gál vyjadril, že ako spoznalAlexandra Dubčeka a videl, že mástrach z kapitalizmu, rozhodol sapodporovať na funkciu prezidentaradšej Václava Havla, lebo preňhobol Alexander Dubček mužom minulosti.- Dehonestujúce výroky Fedora Gálao Alexandrovi Dubčekovi sú zjavneúčelové. Veľmi málo poznal <strong>je</strong>ho života osobné vlastnosti, aby mohol tvrdiťto, čo teraz prezentu<strong>je</strong>. Kiež by si FedorGál radšej, ako sa hovorí, pozametalpred vlastným prahom. Niktomu predsa nevytýkal, že <strong>je</strong>ho mužombol Václav Havel. Ľudské cnosti,ktoré Dubček vnášal do politiky, a <strong>je</strong><strong>je</strong>tický rozmer, ktoré dnes už, žiaľ, nedominujú,dúfajme, že nepatria mužomminulosti.* Na konferencii k Novembru1989 ste hovorili, že prúd z roku1989, kde boli už iné garnitúry,nadväzoval na prúd z roku 1968.Naozaj sa vzájomne posilňovali?- Tak veľké zmeny, aké nastali v novembri1989 a po ňom, nevznikajúzo dňa na deň. Predchádzajú imzmeny v sociálnych štruktúrach, hodnotovýchorientáciách atď. A predovšetkýmhistória má svoju postupnosťa civilizačnú vývojovú gradáciu.V roku 1968 sa spoločnosť začalaspamätávať z dogmatického zovretiaa kultových foriem riadenia a porušovaniaľudských práv. Českú a slovenskújar chápeme ako prvé veľkéantitotalitné hnutie za demokraciu.Zrušila sa cenzúra, 35 tisíc ľudí bolorehabilitovaných, uvoľnili sa podmienkypre činnosť cirkví, obnovovali sahospodárske a kultúrne styky s Európou,ožívali prvky občianskej spoločnosti,uvažovalo sa o využití trhovéhomechanizmu. Nešlo však všetkonaraz. Jar trvala len osem mesiacov.Bola zastavená okupáciou krajiny. Alepúčiky českej a slovenskej jari prezimovalikremeľský mráz, a v novembri1989 ožili. Medzi tým vyrástla novágenerácia, zmenili sa najmä medzinárodnésúvislosti, padol berlínsky múra Michail Gorbačov uvoľnil priestorpre zmeny. Druhá vlna antitotalitnéhohnutia už bola úspešná. Nová vlnanáde<strong>je</strong> spájala všetkých, tých z prvej,i nových z druhej vlny, ktorí vnášalinovú gradáciu vývoja. Na námestiachštrngali predstavitelia rôznych spoločenskýchskupín proti svojim kolomv plote. Druhá vlna nebola prostýmopakovaním prvej. Nadväzovalana <strong>je</strong>j antitotalitné zameranie a prekračovalapostupne staré horizonty.A začínal spor o hodnotové zameranieďalšej modernizácie krajiny a preberaniaskúseností z vyspelých krajínzápadnej Európy. A to sa odrazilo nahodnoteniach alebo invektívach vočiosobnostiam, ktoré nepasovali do hrynovším zoskupeniam.* Čo si myslíte o terajšom názorovomspore, kto sú dediči Novembra1989? Sú to len úzke intelektuálnekruhy?- Skúsme to trochu z<strong>je</strong>dnodušiť: Dedičstvommôžu byť, a aj sú nové možnostia náde<strong>je</strong>. Tie sú pre všetkých, anáde<strong>je</strong> sú dedičstvom predovšetkýmobčanov, ako sa zvykne hovoriť, radových.Ale <strong>je</strong> i dedičstvo v zmysle statusovýcha ma<strong>je</strong>tkových pozícií. A tamsa už počet dedičov rapídne znižu<strong>je</strong>.Pokiaľ to nie <strong>je</strong> veľká diferenciácia, <strong>je</strong>to viac menej prirodzené, ale náš prípadto nie <strong>je</strong>. Podľa štatistických údajovväčšina pracujúcich, aj keď sa ichpočet zmenšu<strong>je</strong>, poberá dlhodobomzdu, ktorá <strong>je</strong> menšia ako priemernámzda. Čiže dedičmi Novembra smevšetci, aj keď v nerovnakej miere. Aleideály Novembra sú pre všetkých. Anáš život sa naozaj zmenil a dúfajme,že sa aj naďalej bude meniť k lepšiemu.Nádej vraj umiera posledná.* Môžete priblížiť posto<strong>je</strong> AlexandraDubčeka na reformy, ktoré ponovembri znižovali sociálny statusobčanov dosiahnutý do roku zmenyrežimu?- Transformáciu spoločnosti, zavádzanietrhového mechanizmu v spoločnosti,ktorá bola dovtedy vysokohomogenizovaná, kde bola síceprezamestanosť, ale nie nezamestnanosť,kde bola široká paleta (ajkeď skromnejších vzhľadom k výkonuekonomiky) sociálnych istôt, bolopotrebné uskutočňovať podľa AlexandraDubčeka citlivo. Vytvárať k tomu,ako sa vtedy začalo hovoriť, záchrannúsociálnu sieť, ktorá ako trampolínaumožní odpich a návrat nezamestnanéhopomerne rýchlo do pôvodnéhoPri príležitosti Pamätného dňa - vzniku Československej republikysa 28. októbra 2006 v Bratislave na Bratislavskom hrade uskutočnilootvorenie výstavy o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Štátnik,Demokrat, Európan. Na snímke spisovateľ Ladislav Ťažký (vpravo) aŠtefan Laluha (vľavo) si pozerajú výstavu. FOTO TASR - Martin BaumannV hoteli Bôrik sa 18. decembra 2006 stretli významné osobnosti nášho politického a kultúrneho životana krste knihy Alexander Dubček (spomienky, úvahy, komentáre). Autorom knihy <strong>je</strong> dlhoročný priateľA. Dubčeka Ivan Laluha. Krstní rodičia pokrstili knihu vetvičkou zo zlatej <strong>je</strong>dličky. Na snímke zľava synA. Dubčeka Pavol Dubček, starostka obce Uhrovec Zuzana Mačeková, autor myšlienky a sponzor knihyPeter Korec a Ivan Laluha.FOTO TASR - Miroslav Košírerstatusu (to bolo odporúčanie anglickýchexpertov vo Federálnom zhromaždeníČSFR). Alexander Dubčekpodnikol služobnú cestu do Škandinávskychkrajín, ich sociálny modelmu imponoval. Po návrate prehlásil:„Prešiel som rad európskych štátov.Hovoril som s mnohými vedúcimi politikmirôzneho politického a názorovéhospektra. Zaujímal som sa aj onutnosť a únosnú mieru zásahov domechanizmu trhovej ekonomiky. Avšade som sa presvedčil, že sa musiapoužívať rovnako legislatívne i ekonomickéregulátory“. Pri prerokovávaníZákonníka práce odporúčal zapracovaťčlánok, v ktorom sa zakotví abypracujúci mali právo podieľať sa naprerokovávaní otázok rozvoja, riadeniaa kontroly činnosti organizácie.Zasadzoval sa za novú úlohu odborova tripartity. Ale väčšina dobre mienenýchrád, ktoré mali za cieľ vyváženýpohľad na fungovanie ekonomickýcha sociálnych systémov, zanikli v atmosférenadšenia zo šokovej terapiea vidiny ziskov a ma<strong>je</strong>tkov.* Alexander Dubček napriek prenasledovaniua štátnemu sledovaniu<strong>je</strong>ho osoby, aj rodinnýchpríslušníkov, dokázal reflektovaťsituáciu v totalite pomocoutakmer tridsiatky protestných listov.Mal by väčšiu šancu po roku1989 trebárs na úrad česko-slovenskéhoprezidenta, ak by bývalv Česku?- Život Alexandra Dubčeka a <strong>je</strong>ho rodinybol počas normalizácie pod kuratelousilových orgánov. Sledovali asprevádzali ho cestou do práce aj zpráce, pred domom deň i noc sedeliv aute a do domu k nemu vpúšťalilen úzky okruh rodiny a rodinnýchpriateľov. Návštevy z Čiech naložili navlak a poslali späť, do bytu namontovali„ploštice“, sledovali manželkuešte aj v obchode, atď. Ale AlexanderDubček zotrval na svojich postojochz roku 1968 a bol ako morálnysymbol demokratickej verejnosti. Vprvom období (tlak povolil po nástupeGorbačova roku 1985 a <strong>je</strong>ho „prestavbe“)písal najmä protestné listy, vktorých upozorňoval na porušovanieľudských a občianskych práv. Najznámejší<strong>je</strong> z roku 1974, ktorý sa podarilocez talianskych priateľov v Praheposlať do zahraničia, tam bol publikovanýv časopise Listy a L´Unita. Dopissme ako samizdat rozmnožovalidoma a rozosielali, atď. Osobná statočnosťa odvaha mu nechýbala, alesú podmienky, ktoré dočasne limitujúmožnosti.Čo sa týka druhej časti otázky, to <strong>je</strong>vlastne samostatná a dosť hypotetickáotázka, čo by bolo – keby bolo.Osobne si myslím, že strategickézmeny v Európe umožnili istým zoskupeniamrozohrať presuny na šachovnicimoci tak, že Dubčekovi byani pobyt v Česku veľmi nepomohol.* V čase novembrových zmien vyčítaliAlexandrovi Dubčekovi, ženemá na novú dobu program, akávšak bola pravda?- Komplexný program novej doby asinemal nikto. Alexander Dubček postulátysvojho programu prezentovalnapr. v programe na Boloňskej univerzitev roku 1988 a v prejave prizačatí činnosti Federálneho zhromaždeniaČSFR, keď sa stal <strong>je</strong>hopredsedom. A taktiež na fóre európskehoparlamentu 17. januára 1990v Štrasburgu, keď preberal cenu AndrejaSacharova. Východiskom boloodstránenie všetkých deformácií,ktoré do spoločnosti prinieslo obdobietotality, stal sa dôsledným zástancomobčianskych a ľudských práv, asociálnej spravodlivosti. Počas normalizačnéhoútlaku sa od východískz roku 1968 posunul na platformu sociálno-demokratickýchstrán Európy.Uvediem <strong>je</strong>dno <strong>je</strong>ho kľúčové vyjadrenie:„Som stúpencom trhovej ekonomiky,ktorá <strong>je</strong> hybnou silou ekonomickéhoa sociálneho rozvoja. Je to všakiba prostriedok – nie cieľ. Som stúpencomdemokracie“.* Tvrdíte, že hodnotou novembrabol <strong>je</strong>ho pluralitný charakter.Dnes sa však zdá, akoby patent nadvadsaťročný vývoj mali len liberália pravičiari. Akým smerom by samalo Slovensko uberať v duchumyšlienok Alexandra Dubčeka?- November 1989 odstránil direktívnuhegemóniu a vládu <strong>je</strong>dnej politickejstrany, poistenú ešte aj ústavou.Vznikol demokratický pluralitný politickýsystém, parlamentná demokracia.Vzniklo však aj účelové tvrdenie,a aj preto bolo potrebné (alebo najmäpreto), odsunúť Dubčeka a reformátorovz roku 1968 na bočnú koľaj, asíce: akoby sa transformácia spoločnostimohla uskutočniť len liberálnymprístupom a postupom. A tak radikalizmusliberálov, ich šoky vyvolali „kroky“a negatívnu reakciu verejnosti, aoni strácali vo voľbách a prichádzalio pozície. Ide predovšetkým o obdobieešte za života Alexandra Dubčeka.Ale aj vcelku, až na isté výnimky,sa za dvadsať rokov istá skupina politikovpersonálne vo vyššej politike výraznejšienepresadila. Viacej sa t. č.sústreďujú v treťom sektore a v komunálnejpolitike.Alexander Dubček bol zástancomspoločného európskeho domu,proklamoval to ešte v rokoch 1987– 88 za totality. Slovensko <strong>je</strong> členomEurópskej únie, zachytili smecivilizačné modernizačné prúdy,ale, žiaľ, aj hospodársku krízu. Vpredstavách Alexandra DubčekaSlovensko bolo ako konsolidovanákrajina s výrazným akcentomna sociálny rozmer nášho spôsobuživota. A s politikou, ktorá iniciu<strong>je</strong>nie rozpory a vášne, ale konsenzuálnuspoluprácu pri riešeníakútnych problémov. Poľudštenievzťahov medzi občanom a spoločenskýmimechanizmami má ešteveľa rezerv. Stanislav Háber


PUBLICISTIKA SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 2009NAŠI TAKMER NEZNÁMI SPOLUOSLOBODITELIABojovali za našu slobodu a neváhali za nás obetovať aj svo<strong>je</strong> životy. Napriektomu sme k nim, aj ich potokom dosť nevďační. Akosi sme na tozabudli. Alebo, priznajme si otvorene – veľmi sa nám to nehodilo. Jednoduchšiebolo roky tvrdiť, že od Čiernej nad Tisou až po Aš nás oslobodilaNedôverovali imRumunská armáda síce rázne zmenilaspo<strong>je</strong>ncov na nepriateľov a naopak, alevelenie Sovietskej armády <strong>je</strong>j veľmi nedôverovalo.položili svo<strong>je</strong> mladé životy predovšetkýmv slovenských horách, ďaleko od domova.Žiaľ, asi si budeme musieť zvyknúť nasprávanie sa našich historikov, ktorí aj priNemožno sa tomu ani ču-jubileách akosi zabúdajú publikovať svo<strong>je</strong>Sovietska armáda a tak trochu sa na oslobodení podieľal aj I. čs. armádnyzbor v ZSSR. Skutočnosť <strong>je</strong> však trochu inakšia. Po roku 1989 sa ešte vdovať, veď rumunskí dôstojníci komunizmusnenávideli, mali za sebou dlhoročnú či období hortyovskej okupácie južnéhopráce o Viedenskej arbitráži, Malej vojne,bývalej ČSFR začal trochu preceňovať podiel USA na oslobodení Českoprotisovietskuvýchovu. Žiaľ, to všetko a juhovýchodného Slovenska. Nepochopiteľne,ale oveľa radšej sa venujú takýmSlovenska, ale opäť sa zabudlo na ďalšiu armádu, ktorá si rozhodne zaslúži,aby sme <strong>je</strong>j meno skloňovali s úctou a vďačnosťou.odniesli radoví vojaci. Boli veľmi slabovycvičení, sovietske velenie ich posielalo témam, akými si Starí Slováci, či vlastneTak napríklad v 6-dielnej Malej československe<strong>je</strong>ncyklopédii, zostavenej Encyklopedickýminštitútom Československejakadémie vied, v <strong>je</strong>j prvom diele, vydanomv roku 1984, nie <strong>je</strong> v časti o oslobodeníČesko-Slovenska ani <strong>je</strong>dna zmienkao rumunskom podiele na tejto významnejudalosti. Pritom na oslobodení ČSR sapodieľalo vyše 550 000 rumunskýchvojakov, z ktorých 33 250 tu našloaj svoju smrť, alebo boli nezvestní, atakmer rovnaký počet bol zranených.Rumuni sa rozhodne nepodieľali nanašom oslobodení symbolicky, veďtu bojovali dve kompletné armády,dohromady 17 <strong>div</strong>ízií (len pre porovnanie,v časoch vrcholu studenej vojnyboli na území SSR rozmiestnenéiba dve <strong>div</strong>ízie), <strong>je</strong>den letecký zbors 250 lietadlami, samostatný 2. tankovýpluk so 79 tankami, okrem tohošpeciálne útvary a tylové <strong>je</strong>dnotky...Pre porovnanie: západné a južné Čechyoslobodilo asi 150 000 amerických vojakovza svo<strong>je</strong> protisovietske vo<strong>je</strong>nské aktivity aspo<strong>je</strong>nectvo s hitlerovským Nemeckom.Mohlo sa pridať ku antihitlerovskej koalíciiiba tak, že <strong>je</strong>ho armáda bude priamo bojovaťna frontových bojiskách priamo podsovietskym velením. Rumunská armádabojovala ako súčasť 2. ukrajinského frontumaršála R. J. Malinovského, pričomsovietske i rumunské vojská sa dostali nanaše územie po bojoch v Maďarsku. Nanaše územie sa prvé rumunské <strong>je</strong>dnotkydostali už 18. decembra 1944 a v tendeň oslobodili obec Buzicu v južnej častiterajšieho okresu Košice-okolie. Napriektomu sa v tejto obci, prevažne s obyvateľmimaďarskej národnosti, vie o tejtovýznamnej udalosti v <strong>je</strong>j dejinách veľmimálo. V čase písania tohto príspevku smesa telefonicky obrátili na obecný úrad. Naotázku, či vie, že ich obec oslobodila Rumunskáarmáda, nám <strong>je</strong>dna pracovníčkapovedala: „Niečo som o tom dávno počula...“Napriek tomu, že onedlho Buzicaoslávi 65. výročie oslobodenia, nechystána najťažšie úseky frontu v SlovenskomRudohorí a Nízkych Tatrách. Bez patričnéhovybavenia ťažkými zbraňami. Svo<strong>je</strong>urobila aj mimoriadne studená zima a takstraty Rumunov v bojoch v slovenskýchhorách boli neobyčajne vysoké. Nadtým si však v Malinovského štábe, či vsamotnej Moskve veľké starosti nerobili.Spo<strong>je</strong>ncom, ktorým Sovietska armádaveľmi nedôverovala, sa nikto ani nesnažilpomáhať. Preto sa ani nemožno čudovať,že v marci 1945, priamo v štábe maršálaMalinovského, sovietska kontrarozviedkazaistila generála G. Avramesca, dovtedyveliteľa 4. armády a čerstvo vymenovanéhoministra vojny! Obvinili ho s pronacistickýchpostojov, odvliekli na Sibír,kde ešte v tom istom roku zomrel. Rumunskívojaci od 18. decembra 1944 do12. mája 1945 na území Česko-Slovenskaoslobodili 1 722 obcí a miest, zajali20 480 nepriateľských vojakov. Ich stratyboli však tiež veľké: spomenuli sme už33 250 mŕtvych a nezvestných, a takmerexistovali, alebo nie, či Svätopluk bol naBratislavskom hrade, alebo nie, či Jánošíkbol hrdina, alebo iba zlodej a zloduch.Aj týmto témam sa venujú ibapreto, lebo takto môžu polemizovať svýrokmi premiéra Roberta Fica a zdása, z toho majú <strong>je</strong>dinú profesionálnuradosť. Musíme to opäť konštatovaťa uvidíme, ako sa naši historici, zaoberajúcisa dejinnými udalosťami 20.storočia vysporiadajú s udalosťamipo 17. novembri 1989. Dvadsiate výročietýchto udalostí <strong>je</strong> skutočne dostatočnýa vážny dôvod publikovať čo najviacdnes už historických poznatkov a úvaho dňoch, ktoré tak zmenili život v celejstrednej Európe, ale po skúsenostiachs mnohými tzv. kapacitami som osobnedosť skeptický. Česť skutočným výnimkám,ale predchádzajúce i súčasne rokypotvrdzujú, že naši vedci zámerne menilidejiny, alebo pracovali a pracujú povrchne.Stačí spomenúť taká slávnu kapitolunašich dejín, akou bolo Slovenské národ-zadelených v šiestich <strong>div</strong>íziách. sa pripomenúť si túto významnú udalosť. rovnaký počet zranených. Mnohí z nich v né povstanie v roku 1944. Alebo sa <strong>je</strong>hoV obciach, ktoré oslobodila Sovietska studených nociach v slovenských horách dejiny sústavne menia, prepracovávajú,Ako to vlastne bolo?armáda spravidla na obecnom úrade doslova zamrzli. O obetiach, ktoré prinieslivojaci z Balkánu – naši osloboditelia miesta, ktoré už dávno mali byť objavenéalebo sa objavujú stále nové a nové bieleV <strong>je</strong>seni 1940 v Rumunsku prevzala moc (predtým MNV) pri niektorom z výročívo<strong>je</strong>nská fašistická diktatúra gen. I. Antonesca,orientovaná na nacistické Ne-vojakom. Buzica však nič podobné dovšetkým preto na čestnom vo<strong>je</strong>nskom z našich osloboditeľov dostali opäť tam,odhalili pamätnú tabuľu sovietskym – vedia azda najviac Zvolenčania. Už pre-a spracované. A tak sme sa od <strong>je</strong>dnýchmecko. V roku 1941 krajina vstúpila do nemá a ani asi nikdy nebude mať. Asi cintoríne vo Zvolene spí svoj večný sen kde nás tak tlačí topánka: ku kapitole našichdejín, ktorej sme doteraz nevenovalivojny a pripojila sa k útoku proti ZSSR. V preto, lebo dnes odhaľovať podobné vyše 10 500 Rumunov. Je však nepochopiteľné,že na Slovensku sa z historikov, patričnú pozornosť. Napriek tomu, že <strong>je</strong>auguste 1944 ozbro<strong>je</strong>né povstanie antifašistovspoločne s postupujúcou Soviet-ani zaujímavé, a kto by z poslancov ktorí sa zaoberajú našimi modernými de-to našou povinnosťou nielen k vlastnejpamätné tabule už nie <strong>je</strong> moderné askou armádou oslobodilo krajinu spod obecného zastupiteľstva venoval svoj jinami, tejto problematike nikto poriadne histórii, ale aj k tým obetiam vojny, ktorénadvlády gen. Antonesca a <strong>je</strong>ho prívržencov.Rumunsko však muselo zaplatiť daň cembri 1944 u nich vlastne bolo? pochopiteľná nevďačnosť voči tým, ktorí zaplatili svojimiosobný čas zisťovaniu, ako to v de-nevenoval a nevenu<strong>je</strong>. Je to zároveň ne-obetovali životy za našu slobodu a za toživotmi...Chýba nám ob<strong>je</strong>ktívne a hlboké spracovanie udalostí po 17. novembri 1989Historici sa do toho nehrnú, výhovoriek majú dosťOslavy 20. výročia udalostí po 17. novembri 1989 priniesli aspoň niečo nové. Je ním konštatovanie,že doteraz nemáme hodnotné dielo, ktoré by ob<strong>je</strong>ktívne zhodnotilo a priblížiloto, čo sa vlastne pred dvadsiatimi rokmi stalo. Tieto dve desaťročia môžeme prirovnaťk tomu, čo sa udialo v Rusku po Októbrovej revolúcii. Spočiatku nikto nepovažovalza dôležité venovať sa udalostiam, ktoré zmenili dejiny nielen Ruska. Potom, po rokoch,už sa ľahko dali dejiny falšovať. Každá zo zainteresovaných strán po svojom, teda tak,ako <strong>je</strong>j to vyhovovalo.Až 80 (!) rokov po výstrele z Aurórysa začala formovať ob<strong>je</strong>ktívnapravda, na čom mali zásluhuM. Gorbačov, B. Jeľcin a neskôrV. Putin. Práve posledný ztejto trojice urobil zatiaľ najviac,a neustále mu ide predovšetkýmo celonárodné zmierenie. Veďmusia byť predovšetkým Rusi apotom sa vyrovnávať s tým, prečobol niekto „biely“ a iný „červený.“Vráťme sa však domov. Nemôžemesa čudovať, že mladío Novembri 1989 nevediatakmer nič. Pedagógovia,ktorí boli v tom čase vysokoškoláci,majú v podstate ibaosobné zážitky a skúsenosti,a tí mladší, ktorí prišli učiťtak pred desiatimi rokmi, vediaešte menej. Aj preto sa vrámci možností tejto téme vyhýbajú,alebo si splnia „svojupovinnosť“ niekoľkými frázami.Takže, v rukách nemáme nič.Zainteresovaní tvrdia, že nemámeani peniaze, ani dostatočnýpočet odborníkov. Na druhejstrane už asi máme viacpolitológov ako pánskych holičov.Zaujímavé, televízne štáby– pokiaľ potrebujú maťich bleskové reakcie na vyjadreniaR. Fica, Ľ. Jahnátka,P. Pašku a ďalších predstaviteľovvládnej koalície – taknájdu pred kamery toľko politológov,koľko ich len chcú.Naše vysoké školy, ktorých <strong>je</strong>skutočne neúrekom, mávajútiež dostatočný počet politológova táto „odbornosť“ nie <strong>je</strong> užvyhľadávaná iba preto, lebo <strong>je</strong>ich nadbytok.Je však zaujímavé, že bokomstoja aj historici. Ťažko pochopiť,prečo ich nezaujíma tátotéma, ktorá <strong>je</strong> pomerne čerstvá,<strong>je</strong> nemálo svedkov, ktorí sa pamätajúna sled udalostí po 17.novembri 1989, zároveň majúmnožstvo vlastných poznámok,novín i videonahrávok. Musímevšak konštatovať, že v susednejČeskej republike sú na tom lepšie,a tamojší historici sa vôbecnevyhovárali na nedostatok peňazí,či času. Jednoducho si robilisvoju prácu, a čo <strong>je</strong> pritomnajzaujímavejšie, každý z nichzbieral materiály indviduálne,bez ohľadu na kolegov, a tak saobjavili na svete „ne<strong>je</strong>dnofarebné“práce. U nás <strong>je</strong> úplne zvrátenásnaha niektorých „protagonistov“Novembra 1989, aby„Ústav pamäti národa vydal serióznumonografiu k Novembru1989.“Český historik, Jiří Suk, sa užcelé desaťročia systematickyvenu<strong>je</strong> udalostiam po 17.Novembri 1989. Podľa neho„<strong>je</strong> pravdepodobné, že niektoz ŠtB chcel tvrdým zásahomproti študentskej manifestáciivyvolať občianske nepoko<strong>je</strong>,ktoré by zvrhlo rigidnéJakešovo politbyro. Ale dianie,ktoré zásah vyvolal, moholťažko niekto riadiť či manipulovaťpodľa nejakého generálnehoscenára.“ Čo si, napríklad,J. Suk myslí o Čalfovom angažovanív tých pohnutých dňoch?„Marián Čalfa bol profesionálnyštátny úradník, nie komunistickýideológ. Jeho pragmatickáústretovosť, znalosť procedurálnychzvyklostí a fungovaniaštátneho aparátu pomohli kľahkému prechodu moci. Čalfarýchlo pochopil situáciu acelkom sa dal do služieb demokratickéhohnutia. Spojilsvoj ďalší politický osud snovým prezidentom VáclavomHavlom. Čo za to očakávalako protihodnotu? Myslímsi, že ho viedli predovšetkým kariérnedôvody. Okrem toho nechcelodísť do dejín ako porazenýa vysmievaný komunista.Čalfa bol podpredseda komunistickejvlády, člen Adamcovhotímu, ktorý sa ho však rozhodolopustiť. Už ako nový premiér vládynárodného porozumenia malv rozhovore medzi štyrmi očamiHavlovi ponúknuť, že ho Federálnezhromaždenie, plné komunistov,zvolí za prezidenta republiky.Čalfa, i keď začínal akopremiér s podporou KSČ, pragmatickykomunistickú ideológiuopustil...“Zaujímavé poznatky má aj ďalšíčeský historik Pavel Žáček.Podľa neho (vie to z výpovedípríslušníkov ŠtB) v lete 1989ŠtB dostala pokyn, aby udržalisituáciu v štáte pokiaľ možnonezmenenú do jari 1990,keď mal byť zjazd KSČ, a kdesa už predpokladalo, že nastanúisté zmeny. I vďaka vývoju vPoľsku, Maďarsku, a v poslednejfáze v NDR. ŠtB mala týmtozmenám pomáhať svojimi špecifickýmiprostriedkami – agentúrnousieťou a manipulatívnymizásahmi do situácie. Komplikovalosa to aj tým, že v čele stranystál Jakeš, ktorého šéf celejŠtB, generál Lorenc, nemalveľmi rád.“ Ako vidieť z týchtoniekoľkých citátov dvochčeských historikov, naši susediaviac analyzujú, viac vychádzajúz celkovej politickeja spoločenskej situácii v krajine,a vôbec im, na rozdielod niektorých našich, nezáležína glorifikovaní tzv. vodcovrevolúcie.Vedenie Historického ústavuSAV si myslí, „že <strong>je</strong> najvyšší časna serióznu analýzu revolúcie.“Ale... Nie sú ľudia, ani peniaze.Preto aktivity historika SAV, Dr.Jozefa Žatkuliaka s <strong>je</strong>ho tímomsú svetlou výnimkou, či bielouvranou? Je to ale veľmi, veľmimálo! Je to iba začiatok cesty,ktorá z hľadiska slovenskéhoprístupu k problematike predstavu<strong>je</strong>dlhý tunel bez svetla...6Všetci smesi sľúbililásku...Jedným z dôsledkov Novembra1989 <strong>je</strong> neustályrast vzájomnej nedôverymedzi ľuďmi. Potvrdil to ajminuloročný prieskum Sociologickéhoústavu SAV. Ikeď sa to nechce ani veriť,ale Slováci patria medzinajmenej dôverujúcichľudí v Európe.V roku 1991 si približne každýpiaty občan SR myslel, ževäčšine ľudí možno dôverovať,ale v uplynulom roku užiba každý dvanásty! Na druhejstrane, ešte v roku 1991,75 % respondentov si myslelo,že opatrnosti v styku sinými ľuďmi nikdy nie <strong>je</strong> dosť,pred rokom ich už bolo až 82percent.V ostatných európskychkrajinách až tretina opýtaných<strong>je</strong> presvedčená, ževäčšine ľudí možno dôverovať.Jednoducho, u násvládne presvedčenie, žeľudia sú vo svojom jadreegoisti, a nie sú veľmičestní. Preto si iba 5 % našincovmyslí, že sa snažímepredovšetkým pomáhať druhým.Zaujímavé <strong>je</strong>, že takým prelomovýmrokom v klesaní dôveryhodnostiv tých druhýchbol rok 1999, teda obdobie,kedy už rok na Slovenskuvládla koalícia pod vedenímSDKÚ. Sociológovia tvrdia,že takýto prejav nedôverynepriaznivo ovplyvňu<strong>je</strong> a<strong>je</strong>konomiku krajiny.Teda čím <strong>je</strong> nedôvera vyššia,tým vyššie sú aj tzv. transakčnénáklady a väčšie nárokysa kladú aj na políciu a súdy.Iným problémom <strong>je</strong> rast nedôveryv čase hospodárskejkrízy, pretože pod vplyvomekonomického tlaku majúmedziľudské vzťahy veľmiďaleko k ideálnym.Ľudia sa predovšetkýmobávajú i toho, že tvrdákonkurencia ich ohrozu<strong>je</strong>,a tí druhí môžu využiť ichkrátkodobé zaváhanie.Nedôveru medzi ľuďmizvyšujú aj niektorí naši politici.Stačí spomenúť týchz SMK, ktorí sa za každúcenu snažia očierňovaťnašu republiku, a teda ajmajoritnú časť obyvateľstvaod Budapešti cez Brusel,Štrasburg až po sídloOSN v New Yorku.Toto očierňovanie a spochybňovaniesúčasnej koaličnejpolitiky sa potom vraciaako bumerang: osočovaniepolitikov Smeru a <strong>je</strong>ho koaličnýchpartnerov má viesť kprehlbovaniu presvedčenia,že na Slovensku nemožnonikomu dôverovať...Stranu pripravilVLADIMÍR MEZENCEV


SPOLOČNOSŤ SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 20097Útokmi Lipšic možno zakrýva minulosťOdvolávanie ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej v parlamente malo <strong>je</strong>dnéhorežiséra. Bol ním bývalý exminister Daniel Lipšic, ktorý za KDH dotiahol<strong>zrejme</strong> farizejstvo do polohy umenia. Jednoducho preto, že sám v pozícii ministrapodal na sudcov 49 kárnych opatrení a teraz by chcel hlavu ministerkyza <strong>je</strong>dno <strong>je</strong>diné podanie voči sudkyni, o ktorej <strong>je</strong> známe, že má zjavne bližšiedo opozičných lavíc.Ak teda Petríková o nej hovorí, že sa správaako politička, má na to konkrétne dôvody,ktoré by sa pri šetrení tejto kauzy buďdokázali, alebo vyvrátili. Odhliadnuc odkauzy tejto sudkyne, neobstoja Lipšicoveargumenty, že sme vraj po dvadsiatich rokochtam, kde sme boli pred pádom komunistickéhorežimu.Silné slová tohto politika z KDH všaknenasledujú silné skutky. Trebárs priznaniesi chyby pri prieskumoch verejnejmienky, keď bol v ministerskomkresle a kontrolou sa zistilo, že sa takneúsporne prehajdákali štátne peniaze.Ostatní, ktorí sa pridali k Lipšicovejhre, doteraz nevysvetlili, prečo neprotestovaliproti politizácii súdnictva,keď bol tento mladý kariérny politikzo stajne KDH na ministerskom poste.Veď 49 návrhov na kárne opatrenie <strong>je</strong>už skutočne pekné číslo.Neustále obmieľanie mena predsedu Najvyššiehosúdu SR Štefana Harabina <strong>je</strong>rovnako mimo. Veď Harabin podal len trinávrhy na kárne opatrenia, čo <strong>je</strong> absolútnesymbolické číslo s tým, aké predstavu<strong>je</strong>Lipšic vo funkcii ministra. Nakoniec,Harabina a Petríkovú <strong>zrejme</strong> právom podržalaaj Súdna rada SR pri hlasovaní.Všetci <strong>je</strong>j členovia odmietli výzvu stovkysudcov ako vťahovanie justície do politiky.Výsledok 16 : 0 <strong>je</strong> veľavravný. Všetkých16 členov Súdnej rady SR odmietlo výzvua tak vyslovilo Harabinovi s Petríkovoudôveru. To nie <strong>je</strong> automatické číslo. Jednoduchoani <strong>je</strong>den člen Súdnej rady SRnesúhlasí s Lipšicovou kritikou.Ak si to rozoberieme bližšie, <strong>je</strong> predsakaždému jasné, že kolektív šestnástichodborníkov zjavne nemá žiadnepochybnosti, kto politizu<strong>je</strong> súdnictvo.Ak sú to navyše najvyšší predstaviteliasúdnictva, potom inak vyzerá aj petíciastovky sudcov. Jednoducho ich päť vietLen dvadsaťdeväť kilometrovod Bratislavy si svornenažívajú obyvatelia v malebnejobci Hrubá Borša, bezohľadu na svoju národnosť.Postupným rozširovaním sícepribúdajú občania slovenskejnárodnosti, dovolím si všakkonštatovať, že vo veľkej prevahesú tu ešte stále občaniamaďarskej národnosti.Prevažujúcim hovorovým jazykomv obci <strong>je</strong> maďarčina. Na južnomSlovensku nič zvláštneho.Za mojich školských čias bolav dedine Základná deväťročnáškola (ZDŠ) pre prvý až piatyročník. Už roky však deti chodiado základnej školy v neďalekejKráľovej pri Senci, kde somja chodil od šiesteho ročníka.Mali sme tiež možnosť chodiťdo Jelky, kde bola aj ZDŠ s vyučovacímjazykom maďarským.Nepamätám sa, že by niekohoz našej dedinky dali rodičia zapísaťna „maďarskú“ školu. Aj tíčo sa rozhodli pre Jelku chodilido slovenskej školy. Maďarskyhovorili doma, v škôlke, na ulici,takže rodný jazyk si všetci veľmidobre osvojili. Keďže moji rodičiaboli Slováci a od kolísky navníma sudcovský stav jasne ako snahu opolitizáciu justície. Je známe, že politiciKDH od svojho vzniku radi vyčítajú oponentomto, čo oni sami robia. Týmto spôsobomsa <strong>zrejme</strong> chcú kryť pred verejnosťou,aby nebolo tak ľahké ich prehliadnuť,že ide v skutočnosti o maslo na ich hlave.Lipšic bol ministrom spravodlivosti. Sudcoviasi ho živo pamätajú. Vedia tedaposúdiť z titulu svojho najvyššieho orgánu,kto a čo robí, či robil a tým vplýval nasúdnu moc. Laikovi <strong>je</strong> ťažké vidieť zazáves súdnej moci. Prečo sa však snažíLipšic znižovať autoritu Súdnej radySR? Prečo útočí na Harabina a Petríkovú?Veď <strong>je</strong>ho konanie má čisto politický podtónzjavne motivovaný blížiacimi sa voľbamia snahou prekryť vlastné škandály.Našťastie, sudcovia mu na tento lep nesadlitak ako očakával. Ak <strong>je</strong> sudcov vyšemňa hovorili v rodnej slovenčinepo maďarsky som nevedel. Primojich prvých kontaktoch mapreto nezriedka ostatné detipočastovali označením „butatót“ (hlúpy Slovák). Aby sa mideti nevysmievali, rodičia mazačali učiť hovoriť po maďarsky.Dodnes som maďarčinu nezabudola keď sa stretnemso starším človekom (nadosemdesiat) z našej dedinybez problémov prehovorímk nemu v <strong>je</strong>ho rodnej reči. Smojimi rovesníkmi a s mladšímizásadne hovorím po slovenskyi keď oni medzi sebouhovoria po maďarsky. V našejobci Slováci spolunažívajú sobčanmi maďarskej národnostibez konfliktov a vôbecnemajú problémy s uplatňovanímjazykového zákona.Veľmi prezieravé sa pritom ukázalorozhodnutie spoluobčanovmaďarskej národnosti dávaťsvo<strong>je</strong> deti do slovenských škôl.Pomáha im to počas štúdia nastredných i vysokých školácha univerzitách a v konečnomdôsledku aj pri praktickom zaradenísa do spoločnosti. Prirozhovore s Boršanmi maďarskejnárodnosti necítite cudzíprízvuk tak príznačný pre tých,ktorí navštevujú tzv. maďarskúškolu. Nedochádza pritom kasimilácii občanov maďarskejnárodnosti, stále <strong>je</strong> v našejdedine prevládajúcim hovorovýmjazykom maďarčina.Nad týmto pozitívnym príkladomby sa mali zamyslieť všetci tí čoneustálym napádaním zákona oštátnom jazyku usilujú sa narúšaťvzťahy medzi obyvateľmi nanárodnostne zmiešanom územíjužného Slovenska. Vytrvaléútoky predstaviteľov SMK zbytočnevnášajú neistotu medziobčanov maďarskej národnosti.Predseda SMK Pál Csáky opätovnestraší spoluobčanov pokutami.Pritom veľmi dobre vie,že na Slovensku sa môžu všetciobčania slobodne rozprávať vosvojom rodnom jazyku. Zákonim to nezakazu<strong>je</strong>, takže imnemôžu zato hroziť ani žiadnesankcie. Páni z vedeniaSMK namiesto ohlupovaniarodákov by si skôr mali spytovaťsvo<strong>je</strong> svedomie za spôsobosemročného vládnutia. „Zabudli“na sociálne zabezpečeniesvojich spoluobčanov,Kresba: Andrej Mišanektisícky, <strong>je</strong>dna necelá desatina z nich samohla mať pokojne za Lipšica lepšie. Navyše,hlavou tejto kampane <strong>je</strong> menosudkyne Jany Dubovcovej, ktorá pôsobilana ministerstve spravodlivostipráve za čias Lipšica. Ostatní sudcoviasi zjavne myslia opak. Po toľkých rokochsamostatného Slovenska <strong>je</strong> už teda čoporovnávať. A možno to <strong>je</strong> to, čo si Lipšicpred spustením kritiky nezrátal.Možno rovnako, ako keď organizovalžiarovkové referendum v roku 1992.Vtedy Lipšic chcel, aby ľudia zhasnutím,alebo zapálením lampy dali poklesom,či stúpnutím napätia v sietinajavo, či sú za vznik samostatnéhoSlovenska. Lipšic bol známy svojimodmietavým postojom k vzniku samostatnéhoštátu.A dnes, keď sa vďaka vzniku Slovenskejrepubliky 1. januára 1993 stal ajon súčasťou dejín, lebo bol <strong>je</strong>j ministromspravodlivosti, štátu škodí opäť,ak svojou činnosťou chce spolitizovaťtretí pilier štátnej moci a to práve súdnictvo.STANISLAV HÁBERNebojte sa slovenských škôlnevytvorili na južnom Slovenskudostatok pracovnýchpríležitostí, ale za to usilovnechodili a naďalej chodia prerozumy do Maďarska. Lenťažko uveriť, že tam zastupujúzáujmy slovenských občanovmaďarskej národnosti. Maďarskýparlament, ani maďarskávláda nezabezpečí pre našichobčanov prácu, nezlepšízdravotníctvo a nezvýši sociálnedávky. V súvislosti skritizovanou novelou zákonao štátnom jazyku považu<strong>je</strong>mza dôležité pripomenúť nedávnevyjadrenia podpredseduvlády Dušana Čaploviča.Vykonávací predpis k novelejazykového zákona bude vytváraťvšetky podmienky nato, aby občania SR neboli vžiadnej oblasti diskriminovaní.Novela nie <strong>je</strong> namierená protinárodnostným menšinám naSlovensku ani proti používaniujazyka národnostných menšín.Jej hlavný význam spočíva v plnejaplikácii štátneho jazyka voverejnom styku a v zachovanídvojjazyčnosti na jazykovo zmiešanomúzemí.Vladimír DobrovičŠtíhle formuláciemohutných myšlienokNápaditý a produktívny autor Milan Kenda sa v tomtoroku prihovára verejnosti už druhým knižným súboromaforizmov a epigramov. Jeho najnovšia kolekcia duchaplnýcha dômyselných autorských riešení sa nazývaVýlet do Satirónie. Časť uvedeného titulu dozaistanetreba inteligentným čitateľom vysvetľovať ako imaginárnukrajinu, v ktorej panu<strong>je</strong> dvojvládie satiry a irónie.Bez zveličovania možno konštatovať, že útla knižka zvydavateľstva Daxe, ponúka čitateľom štíhle formuláciemohutných myšlienok.Priestorovo až priveľmi úsporné vydanie dokonca vzbudzu<strong>je</strong>opodstatnenú otázku o vhodnosti či únosnosti vysokej koncentráciekrátkych humoristických textov na miestami neprimeranestiesnenej ploche. V tejto súvislosti nemám na mysliautorské výkony, ktoré cieľavedome a legitímne smerujú kuskratkovitému vyjadreniu zhusteného významu, ale ob<strong>je</strong>ktívnezmenšovanie sadzby, ktoré spe<strong>je</strong> k hranici čitateľnosti zhľadiska veľkosti písma, osobitne v špecifickom prípade prvejkapitoly Rad dobrých rád.Závratné duchovné akrobacie skvelého literárnehožongléra sú skutočne hodnotným spestrením únavnestereotypného knižného trhu, na ktorom inak kraľu<strong>je</strong>najmä dobre viditeľná ruka sebavedomej priemernosti,bezostyšného konjunkturalizmu, ako aj arogantnej dominancieokázalých polygrafických a obchodných trikovnad slovom a <strong>je</strong>ho umeleckou variabilitou.PAVOL JANÍKZbytočný luxusDvojkolové voľby do VÚCsú pre Slovensko zbytočnýluxus, ktorý treba <strong>je</strong>dnoduchozmeniť, pretože naozajnemáme na to, aby smezbytočne vyhadzovali peniazena takúto „demokraciuo ničom“. Stačí <strong>je</strong>dno kolo,víťaz sa stane predsedoma bodka. Naozaj sa už trebazamyslieť v slovenskomparlamente nad tým, akodocieliť, aby sme za také –či onaké voľby vyhadzovalipeniaze von oknom. Rovnakotreba konečne zosúladiťvolebný systém, teda všetkydruhy volieb. Občan <strong>je</strong> naozajotrávený ak každý rok aj trirazy musí k volebným urnám apotom účasť aj tak vyzerá. Poslancislovenského parlamentunamiesto tohto, aby uvažovaliako slovenskí gazdovia, hrajúsa na „Človeče, nehnevaj sa“.Zaoberajú sa <strong>je</strong>dnoducho povedanéz hľadiska štátu až príliščasto aj nedôležitými otázkami.Najnovšie fajčením.Implementácie európskej legislatívybudú pokračovať v slovenskomzákonodarstve a potommôže vzniknúť otázka, načo akomu treba slovenský parlament.Aby sa zaoberal sám sebouza nekresťanské peniaze,to naozaj nikomu chýbať nebude.Treba viac hovoriť aj o kultúrenášho parlamentu. Dúfajme,že starosti občanov budú naprograme rokovaní prvoradé.DANIEL BACHÁT


AKTUÁLNA PUBLICISTIKA SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 2009Aktuálne hospodárske programy pomáhajú Slovákom hľadať prácu doma8Svitá viac nádejí na zamestnanieRozhodnutie premiéra Roberta Fica uložiť hospodárskym rezortom úlohy, podľa ktorých majú navrhnúťspôsoby vytvárania pracovných miest, sa ukázala ako skutočne zmysluplná téma v čase krízy.Určite ju ocení súčasných takmer 370 tisíc nezamestnaných, ktorých už nemáme šancu vyvážaťdo zahraničia, ako sa často robilo v minulých obdobiach. Slovensko aj podľa OECD musí hľadaťriešenia pri prekonávaní regionálnych rozdielov. Otázka však v kríze znie tak, kam investovať, abysa nám prostriedky skutočne efektívne vrátili? Premiér Fico hovorí zatiaľ o investíciách vo výške118 miliónov eur (3,6 miliardy slovenských korún).Dom žerie energiuMinisterstvo výstavby a regionálnehorozvoja SR ponúka zamestnanosť previac ako desaťtisíc ľudí vďaka zatepľovacímprogramom. Podľa odborníkov<strong>je</strong> každá budova najväčším hltačomdrahých energií. Náklady na udržanietohto programu odhadu<strong>je</strong> ministerIgor Štefanov na 100 až 120 miliónoveur. O efektívnosti hádam nik nepochybu<strong>je</strong>,veď odborníci z celéhosveta sa zhodujú v tom, že východiskomz krízy môže byť podporatzv. zelených programov. Znižovanieenergetickej náročnosti prinášaefekt pre každú spoločnosť dobudúcnosti a celkovo pre ľudstvoako také, keďže sa znižu<strong>je</strong> výrobaskleníkových plynov.Takmer sto percent bytov na Slovenskubolo postavených po roku 1945.Dnes sa investície do bytov pohybujúna úrovni 75 percent na teplo, a podľatvrdení riaditeľky Technického askúšobného ústavu stavebného, ZuzanyŠternovej, usporiť sa dá až desaťpercent energií. Preto sa zatepľovacieprogramy stali hitom aj pre úniu.Stop výrobe áutVytvorenie ďalších takmer štyri tisícmiest odhadu<strong>je</strong> minister hospodárstvaĽubomír Jahnátek nákladmitakmer 130 miliónov eur, z ktorýchnajviac by šlo ako priama investičnápomoc pre zahraničných investorov,ktorí preinvestujú takmer 700 miliónoveur na Slovensku. Pritom by malibyť tieto prostriedky viazané na triroky existencie nových pracovnýchpozícii. S podporou automobilovéhopriemyslu sa však už neráta, lebo<strong>je</strong>dnostranná zameranosť Slovenskatýmto smerom v časoch Dzurindovejvlády vytvára hrozbu prepadu slovenske<strong>je</strong>konomiky v čase kríz, čo smeuž pocítili.Napriek povedanému sa v novembripodarilo dotiahnuť zaujímavúnovú investíciu do bratislavskejautomobilky, ktorá prešla do rúknemeckého investora takmerpred dvadsiatimi rokmi ešte začias vlády Vladimíra Mečiara. Máveľký význam pre celé Slovensko,keďže sa odhadu<strong>je</strong>, že investícia navýrobu malých rodinných áut vo výške308 miliónov eur prinesie vytvoreniepäťtisíc nových pracovných miest.Celkovo by mala priniesť po nabehnutívýroby našej ekonomike až štvorpercentnýrast.INVESTÍCIEPrioritu však majú investície mimo automobilovéhopriemyslu. Rozhodu<strong>je</strong>sa o investíciách do cestovného ruchu.V hre <strong>je</strong> viacero veľkých pro<strong>je</strong>ktovna východe a strede Slovenska.Pozitívny výsledok priniesla však aj zahraničnácesta Jahnáteka do Brazílie.SES Tlmače budú vyrábať dva kotle atechnológiu v celkovej hodnote vyše47 miliónov eur pre tamojší petrolejárskygigant Petrobras v prístavnoma priemyselnom komplexe Suape.Možnosti vývozu do Južnej Amerikysú aj v sortimente rúr pre ŽeleziarnePodbrezová, či na vývoz hnojív znášho chemického priemyslu.Drahé podpery plotovNa hnojivá upozorňu<strong>je</strong> aj ministerpôdohospodárstva VladimírChovan, ale v inom kontexte. Žiaľ,pozostatkom kríz v agrosektore<strong>je</strong> smutné dedičstvo v podobe o37 percent vyšších cien na poľnohospodárskuchémiu, než za akúmôžu slovenskí farmári hnojivá nakupovaťv okolitých štátoch. Tentorozpor by mal obchod rýchlo vyriešiť,inak naši poľnohospodári budú hľadaťhnojivá v zahraničí. Na ministerstvepôdohospodárstva sa však dlhodobozaoberajú otázkami zamestnanosti, ahoci sa na poste ministra vystriedaliza štyri roky štyria ministri, kontinuita vtomto smere nebola prerušená, skôrnaopak. Za ministrovania MiroslavaJureňu sa po prvýkrát národný vyrovnávacídoplatok k európskym fondomdvihol na maximálnu Bruselom povolenúvýšku 30 percent. Pôvodne tútovýšku sľúbil poľnohospodárom ešteMikuláš Dzurinda na Kodaňskom samitev roku 2003 pred pristúpenímSlovenska do EÚ. Po vstupe do únievšak tento sľub splnila až Ficova vládav roku 2007. Ako hovoril ďalší ministerStanislav Becík, nie <strong>je</strong> dobré, ak navidieku ľudia podopierajú ploty, lebonemajú čo robiť a žijú na sociálnychdávkach.VIDIEKSlovensko <strong>je</strong> pritom v rámci únie naprvom mieste v percentuálnom zastúpeníobyvateľstva žijúceho na vidieku.Sme teda vidieckou krajinoua snaha o likvidáciu poľnohospodárstvapodobnými typmi politikov, akýmisú Ivan Mikloš, či Dzurinda, podľaktorých si lacné potraviny dokážemezo zahraničia priviezť, bola nezmyselnoupredstavou. Už 23. septembratohto roku vláda vo svojom nariadeníčíslo 381schválila podporuvytvárania novýchpracovných miestv poľnohospodárstve.Na každénové miestomôže podnikateľzískať maximálne6 640 eur, ak totomiesto bude existovaťminimálne24 mesiacov. Celkovo<strong>je</strong>den podnikateľmôže po dobutroch finančnýchrokov získať dotáciuaž do výšky 400 tisíceur.Ministerstvo pôdohospodárstvaaktuálne vytvorilopro<strong>je</strong>kt podporyzvýšenia zamestnanostiv lesníctve.Pôjde o pracovnémiesta pri obnovelesa, čo predstavu<strong>je</strong> čistenie porastovýchplôch po ťažbe dreva, ošetrovanieči ochrana mladých lesnýchporastov a ich oplocovanie, ale aj prerezávkyporastov do 50 rokov. Súvisís tým celková ochrana lesa spolus údržbou lesných komunikácií,teda čistenie priekop a presvetľovanieciest, či zvažníc. V neposlednomrade <strong>je</strong> to výroba lesnej štiepky, sčím súvisí príprava biomasy. Celkovosa ráta so zamestnaním takmer trochtisíc ľudí za náklady vo výške 16,6 miliónaeur. Smerovať by mali najmä dotradične chudobných regiónov Spiša,Gemera, Liptova, Oravy a Kysúc.V poľnohospodárstve sa však čorazviac presadzu<strong>je</strong> predaj z dvora. Vďakatýmto pravidlám zavedeným po povoleníBruselom vládou SR môžu farmáripriamo predávať svo<strong>je</strong> potravinymimo obchodných reťazcov. Tým saKresba: PhDr. Peter Gossányivytvárajú možnosti plnšej zamestnanostina vidieku, veď na <strong>je</strong>dnopredajné miesto môžu farmárizískať od troch tisíc až do dvestotisíc eur podpôr. Pre automaty namlieko mimo fariem zasa z národnejpomoci až do 15 tisíc eur. Najnovšieobilninárom svitla nová nádej po informáciách,že slovenská tvrdá pšenica,tzv. drumka, spĺňa najprísnejšie pestovateľskénormy a Taliani sú schopnívykúpiť všetku, ktorá sa u nás dorobí.Tona pekárenskej pšenice stojípritom okolo sto eur, kým tvrdá odrodadvakrát toľko. Zatiaľ ju pestu<strong>je</strong>mena výmere okolo osem tisíchektárov, ale sme schopní tútoplochu zvýšiť aj desaťnásobne, aždo rozlohy 120 tisíc hektárov.Stranu pripravilSTANISLAV HÁBERPredaj priamo spotrebiteľovi vytvára konkurenciu najmä pre obchodné reťazce a oživu<strong>je</strong> obchodPopulárne mlieko z automatovV novembri predseda vlády SR Robert Fico spolu s ministrom pôdohospodárstva SRVladimírom Chovanom otvorili nový mliečny automat pre občanov v Nových Zámkoch.Predaj surového kravského mlieka pomocou automatov <strong>je</strong> v Európe rozšírený spolus priamymi dodávkami z fariem do škôl či rôznych zariadení. Len v Rakúsku takýtopredaj predstavu<strong>je</strong> v regiónoch až 40 percent z celkovej produkcie mlieka. Preto smesa na Slovensku chytili rozumu aj my a to ešte skôr, kým vypukla tohtoročná mliečnakríza. Prvé automaty sa na Slovensku začali montovať v novembri pred rokom.Konkrétny dopadpomociDnes záu<strong>je</strong>m o mliečne automatyataku<strong>je</strong> hranicu sto kusova neustále stúpa. Preto slovenskávláda aktuálne využila novépravidlá použitia štátnej pomoci,ktoré vyhlásila Európska komisiaa v rámci tohto programude minimis zvýšila štátnu pomoczo zdrojov štátneho rozpočtuna dotáciu na zavedeniemliečneho automatu zo 7 tisícna 15 tisíc eur.Pre zvýšenie možnosti čerpaniaštátnej pomoci vrámci de minimis, o čomrozhodla Európska komisiana <strong>je</strong>seň tohto roku, vládapredĺžila na svojom zasadnutí18. novembra výzvuna predkladanie žiadostí opreplatenie mliečnych automatovz 15. novembra, kedymala končiť, do konca tohtokalendárneho roka. Dovtedymôžu farmári požiadaťnajviac o 15 tisíc eur na dotáciuna mliečny automat.Takto slovenská vláda hľadákonkrétne riešenia, ako zvýšiťzamestnanosť na slovenskomvidieku.Tým, že bude väčší odbytmlieka, vytvorí sa pre farmárovmožnosť chovať viac kusov dobytka,konkrétne kráv s trhovouprodukciou mlieka a zamestnávaťľudí. Sú to všetko nepriamepostupy, ktoré majú priamykonkrétny dopad.Zázrak z BánoviecPritom ešte pred dvoma mesiacmibola situácia úplneopačná. Mliekarne žiadali slovenskýchfarmárov, aby znížilivlastnú produkciu mlieka až o20 percent. Výrobcovia mliekazačali rokovať so zahraničnýmizáu<strong>je</strong>mcami a našli si nové trhy.Sú schopní zásobovať mliekomkonkrétne odberateľov v Bulharskuza výhodnejšie výkupnéceny. Dokonca Bulhariponúkli našim farmárom dlhodobézmluvy. Táto hrozba„zobudila“ aj spracovateľovmlieka na Slovensku a dnesponúkajú lepšie výkupnéceny aspoň na úrovni európskehopriemeru. Zavedenévládne podpory však tiež znamenajúoživenie trhu. Investícieprinášajú nové možnostipracovných príležitostí.Farmári dnes hovoria o predajisurového kravského mliekapriamo spotrebiteľovi na úrovni<strong>je</strong>dného percenta slovenskejprodukcie. Možno sa to zdámálo, ale za rok <strong>je</strong> to obrovskýpokrok. Doteraz bolo vštátnej pomoci na mliečneautomaty vyčlenených 20miliónov slovenských korún,vďaka zvýšeniu možnostide minimis, ktorú sme využili,tak vo vláde vyčlenilina mliečne automaty dvojnásobok,teda 40 miliónovslovenských korún, čo <strong>je</strong>vyše 1,3 milióna eur. Návratnosťinvestície pri zavedenímliečnych automatovsa dnes ráta na dva roky,čo sú skutočne podnikateľskérekordy a to práve vpoľnohospodárstve, kde toide najťažšie. Priam o zázrakuhovoria zahraniční experti opredajnosti mlieka cez automatnapríklad v Bánovciach nadBebravou, kde sa predáva od800 do 1100 litrov surovéhokravského mlieka denne.KonkurenciaobchoduVďaka automatom sa aj na Slovenskuzačne spamätávať celýmliečny sektor, keďže hrozivonízke výkupné ceny mliekasa dostávajú na prijateľnejšiuúroveň. Rovnako ľudia vítajúmožnosť nákupu zdravýchmliečnych výrobkov, keďženado<strong>je</strong>né mlieko obsahu<strong>je</strong>obrovské množstvo živínv oveľa vyššej kvalite akoupravované mlieko v obchodnejsieti. Malý zázrakdosiahli výbornou spoluprácouzúčastnené sub<strong>je</strong>ktya štátne organizácie. V rekordnekrátkom čase totiž Úradverejného zdravotníctva spolus Úradom pre normalizáciu ameranie dokázali spolu so Slovenskouobchodnou inšpekciouvytvoriť rámec predpisovna predaj nebalených výrobkovv súlade s prísnymi kritériamiplatnými v Európskej únii.Predaj surového kravskéhomlieka <strong>je</strong> neustále podzvýšenou kontrolou Štátnejveterinárnej a potravinovejsprávy, takže konzumentimôžu byť spokojní. Platívšak odporúčanie Úraduverejného zdravotníctva, žesurové kravské mlieko trebapred konzumáciou pasterizovaťalebo prevariť, najmäpri príprave mlieka pre malédeti.Predaj surového kravskéhomlieka priamo spotrebiteľovivytvára konkurenciu najmä preobchodné reťazce rovnako akoaj pre mliekarne, oživu<strong>je</strong> sa takcelý obchod s mliekom u nás.Dopady takejto formy predajamajú teda širší celospoločenskýefekt.


POLITICKÁ SATIRA SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 2009Črtá sa pravicová koalíciaStrany Most-Híd a SaS začali spolupracovať. Zatiaľ vytvárajútím pre ekonomiku, čím by sa mal vytvoriť priestor na prehĺbenieďalšej spolupráce. Predsedovia obidvoch strán zároveňkonštatovali, že spolupráca ich obidvoch, ale aj ďalšíchopozičných strán <strong>je</strong> zanedbávaná. Obidve strany by chceli byťpo parlamentných voľbách v pravicovej koalícii. Signál <strong>je</strong> teda jasnýa zrozumiteľný, aj pre SDKÚ, aj pre KDH, ale aj pre SMK, lebov takomto prípade by existovala aj spolupráca SMK a Most-Híd. Akby sme vychádzali z predpokladu, že Most-Híd a SaS sa dostanúcez päťpercentnú hranicu, <strong>je</strong> to dohromady asi 10 percent, plusSMK s piatimi percentami, to <strong>je</strong> už pätnásť. KDH a SDKÚ môžumať dohromady do 25 percent hlasov. Matematika <strong>je</strong> <strong>je</strong>dnoduchá25 plus 15 rovná sa 40. Koalíciu by tak tvorilo šesť strán. O 60percent hlasov musí bojovať terajšia koalícia a ministrany. Netrebasa nechať učičíkať vysokým percentom príklonu verejnej mienkypre stranu SMER, pretože súčasná opozícia bude používať, vlastneuž začala, všetky prostriedky, aby naklonila misku váh na svojustranu. Aj preto taká ofenzíva na všetkých frontoch, voľby sa totižblížia, a kým sa súčasná koalícia musí pasovať s krízou a niekedyaj vlastnými chybami, opozícia využi<strong>je</strong> každú smietku, aby očiernilakoalíciu. A <strong>je</strong> celkom jasné, že mediálne technológie sú už na svetea začínajú pomaly, ale isto mlieť v prospech opozície. S príchodomnového roka to bude už delostrelecká príprava, po nej mínometnáa nakoniec útok za leteckej podpory. A tak sa naozaj treba zamyslieť,ako opozícii prekrížiť plány. Najlepšia cesta <strong>je</strong> rukolapná, tedatá, keď sa naplnia prognózy rastu slovenskej ekonomiky už koncomtohto a začiatkom budúceho roka. Opozícia bude totiž mávaťrastúcou nezamestnanosťou ako toreador červeným súknom predbýkom. Ale slovenská nezamestnanosť nikdy neprekročí „úžasnécifry“ za Dzurindu, len americká prekročila už desať percent.Šepkári dôverne pošepkaliSDKÚ chce iniciovať poslaneckýprieskum v Slovenskejinformačnej službe, ohľadnegarážovej firmy s emisiami.Toto z vlastnej hlavy v SDKÚnemajú. Ich priateľskí šepkárispoza mláky im čosi pošepli,a tak už chcú snoriť tam, kdeby radi našli to, čo im chýba.Lenže to <strong>je</strong> naozaj naivita, čo užmá SIS s touto kauzou. Vraj o tommala vedieť a informovať o tomvládu. Slovenská SIS nie <strong>je</strong> CIA a<strong>je</strong>j ďalších trinásť spravodajskýchspoločností, ktoré v Amerike vediao všetkom, aj o tom, kto vámopravoval a kedy chladničku. Dokauzy by chceli teda namočiť ajSIS-ku, aby mohli všetko obrátiťna spravodajské hry slovenskejvlády, čo znie vždy mediálne dobre,lebo všetci teraz sledu<strong>je</strong>melen podobné filmy na komerčnýchstaniciach. Vyvolať špionomániupred voľbami <strong>je</strong> tiež <strong>je</strong>denz variantov dlhodobého scenáraopozície. A ktovie čo ešte chystajú.Len tak na okraj, pred párEurópski lídri 27 krajín sa dobrena<strong>je</strong>dli a po <strong>je</strong>dle vybrali novéhoprezidenta a ministerku zahraničiaEÚ. Tak, ako sa vyberá pápež.Treba povedať, že nie všetci európskilídri boli týmto výberomnadšení, ale <strong>je</strong>dnoducho v Európskejúnii to tak bude chodiťaj naďalej, bude treba zasadnúťza stôl a nájsť kompromisy. A takfrancúzsky a nemecký návrh sa ujalako najlepší, pretože nezvýhodnilznáme mená európskej a svetovejpolitiky (Blair, Juncker), ale vsadilna skromných politikov, takpovediacdobrých úradníkov. Európska únianie <strong>je</strong> zatiaľ superveľmoc, ale zväzokštátov.A <strong>je</strong> isté, že ani nový prezident čiministerka zahraničných vecí sa nemôžustavať na úroveň šéfa na Elyzejskýchpoliach či šéfa na Downingstreet. To Van Rompey aj pochopil,keď povedal: „Hoci naša sila <strong>je</strong> v<strong>je</strong>dnote, naša mnoho obraznosť<strong>je</strong> naše bohatstvo“.dňami vyšla správa, že poslanciukrajinského parlamentu, tedakomisia zistila, že Juščenko vôbecnebol otrávený, všetky materiályna súde boli podvrhmi, a malchorobu zvanú rosanea spo<strong>je</strong>nús inými chorobami. Na základetohto sa Juščenko dostal k mocia stal sa takmer mučeníkom. Totosú známe technológie, ale zdá saosvedčené. Kým sa neodhalia.Možno by niečo o tom vedelpovedať pán Demeš a ďalší slovenskíprofesionálni revolucionári,ktorí asistovali na Ukrajine včase oranžovej revolúcie. A taksa pred voľbami treba pripraviťna všetko. Posledné vyhláseniaopozície jasne hovoria, že napriekmizerným percentám chcúprevziať moc na Slovensku. A zakaždú cenu. Pri takomto chcenísa na peniaze nehľadí, ani na morálku,vlastne na nič. A tak by saSIS nemala nehať dehonestovať,ale mať sa na pozore, pretože jumôžu tak ako v minulosti do niečohozatiahnuť.Vyštudovaný ekonóm sa veľmi natento post nepchal, hoci politikou sazaoberá s veľkým nadšením. Jedenz belgických novinárov, ktorý robil sVan Rompeyom rozhovor povedal,že „stráviť s ním pol hodinu <strong>je</strong> toisté, ako keby som sedel na hodinefilozofie“ Nový prezident EÚsi sám píše svo<strong>je</strong> vystúpenia, píšeaj básne, a nie <strong>je</strong> pre neho problémvziať do ruky pero. Jeho internetovýblog obsahu<strong>je</strong> vyše 1 100 mien, čoznamená, že <strong>je</strong> priaznivcom internetovýchdiskusií. Nuž a <strong>je</strong>ho poéziamá svo<strong>je</strong> čaro. „Vietor rozvievavlasy/ prešli roky a vietor stáledu<strong>je</strong>/ Žiaľ vlasov už niet“.Možno zaujímavejšia <strong>je</strong> <strong>je</strong>ho životnáfilozofia: „Ja sa predsa nemôžemzaoberať politikou 14 hodín denne“,povedal v <strong>je</strong>dnom rozhovore.„Chcem, aby som mal osobný arodinný život“. Aby si mohol niekedypovedať „dnes nič nerobím,čítam knihu, píšem knihu“. V tomtorozhovore pripomenul, že keďKresba: PhDr. Peter GossányiRozpaky a veľký ú<strong>div</strong>Nedávno som sa stretol s <strong>je</strong>dnýmmladým Rusom. Hovorili sme o všeličom.Povedal mi však <strong>je</strong>dnu zaujímavúvec – nevie totiž pochopiťČechov. Zložili zbrane pred Hitlerom,ktorý im zobral Sudety, prezident imutiekol za „kopečky“, Rusi ich oslobodili,vrátili im Sudety. Česi sa prihlásili kukomunizmu (voľby 46), a teraz vládne vČechách rusofóbia. Vravím mu, nečakaj.nikdy vďačnosť za vďačnosť, to <strong>je</strong>slovenské príslovie.Na Slovensku sa tým riadime (ako nepísanýmzákonom) aj v súčasnosti. Napríkladtoť nedávno KDH, opustila naprotest proti prítomnosti R. Schustera aM. Čiča starú budovu SNR. Títo páni zKDH vládli v Dzurindovej vláde spolu skomunistami, teda s SDĽ. Títo istí pánivolili R. Schustera za prezidenta, lebonebyť <strong>je</strong>ho SOP-ky, neboli by vládli vPoslankyňa Žitňanská sa zasa vyznamenala.Všetky právoplatné rozsudkychce zverejniť na internete.Človeka pri takomto návrhu napadnenajskôr <strong>je</strong>dno, za ktorého operátoratáto pani poslankyňa „kope“.Na druhej strane tomuto návrhu chýbaakákoľvek logika. Podľa OSP na verejnompo<strong>je</strong>dnávaní sa môže zúčastňovaťkto chce a môže sa na vlastnéoči o všetkom presvedčiť. Okrem tohomáme aj inštitút zahladzovania trestov,ak sa však objaví na internete, <strong>je</strong>ho zahladenie<strong>je</strong> vlastne bezpredmetné. Vtomto návrhu <strong>je</strong> príliš veľa kotrmelcovDzurindovej vláde, a nebolo by ani Dzurindovejvlády. Spolu za <strong>je</strong>dným stolomsedeli s vybíjaným komunistom Kukanoma tvárili sa ako apoštoli na svätýchobrázkoch. Ten Kukan teraz v európskomparlamente sedí s komunistobijcomP. Šťastným a tvária sa ako by ich<strong>je</strong>dna mater mala. M. Vašáryová, radaobletovaná komunistami, dnes píše akokeby <strong>je</strong>j ukradli Rusi raňajky. Pochopíteto? Asi tak ťažko, ako ten Rus týchČechov. Slovenské príslovie – za vďačnosť,nečakaj nikdy vďačnosť – trebana Slovensku uzákoniť. Aby sme <strong>je</strong>dnoduchovedeli na čom sme. Nebudemesa potom ani čudovať, a nebudeme aniu<strong>div</strong>ení. To, že sme <strong>div</strong>í a <strong>div</strong>ní, <strong>je</strong> aj takjasné. A KDH <strong>je</strong> ešte aj sväté, alebo saaspoň tak tvári... Ale nečudujte sa, naich čele <strong>je</strong> Figeľ, a ako sa na Slovenskuvraví, čo fígeľ, to groš...Chaotický návrh OD POSLANKYNEa že práve s tým prišla právnička, ktorása začas potulovala aj na ministerstvespravodlivosti, nie <strong>je</strong> ničím iným lenvnášaním ďalšieho chaosu do slovenskéhosúdnictva. Napríklad, ako tvrdínavrhovateľka, sudcovia potrebujúspätnú väzbu. To znamená, že asi každýrozsudok by mal diskusiu, kde by sarealizovali právni pederasti a svojráznimudrlanti. Pani Žitňanská sa pustila ajdo Ústavného súdu, kde <strong>je</strong>ho sudcoviaevokujú to, čo evoku<strong>je</strong> v evokáciipani poslankyne. Nuž ďalší expert poD. Lipšicovi, tentokrát v sukni. Ale o toide, čím horšie, tým lepšie.Básnik a barónka v čele Európskej úniebol v belgickej vláde ministrom prerozpočet, bola dovolenka šesť-sedemtýždňov v roku, a bola to vtedy<strong>je</strong>dna z najlepších belgických vlád.Možno sa len usmievať nad pracovnýmentuziazmom „nechcem dovolenku“,či „pracu<strong>je</strong>m 16 hodíndenne“. Otázka spočíva v tom, či<strong>je</strong> takto úspešnejšie viesť krajinu.Belgičania sa dnes však obávajú, žeodchodom svojho premiéra do EÚsa vrátia problémy medzi Valónmi aFlámmi a krajina bude čeliť rozpadu,ako pred nástupom Van Rompeyado kresla ministerského predsedu.Nepísaným zákonom v EÚ <strong>je</strong>, žeak sa predsedom EÚ stane pravicovýpolitik, tak ministrom zahraničnýchvecí sa musí stať ľavičiar.Keď britský premiér videl, že dokresla prezidenta neuspe<strong>je</strong> s TonyBlairom, navrhol do kresla ministerkyzahraničných vecí Katrin Ashtonovú.V mladosti bola známa, akoaktivistka anglického hnutia jadrovéhoodzbro<strong>je</strong>nia. Vyštudovala ekonómiua má dve deti. Nemá skúsenostiv diplomacii, ale predsedala Snemovnilordov a v anglických vládachzastávala posty ministra vzdelania ajustície.„Predpokladám, že mo<strong>je</strong> skúsenostihovoria samé za seba.Myslíte si, že som chodiace ego?Nie, nie som taká. Hodnoťte mapodľa mo<strong>je</strong>j práce a myslím si, žebudete so mnou spokojní a hrdína mňa“, povedala novinárom. Panibarónka Ashtonová bude ministerkoupäť rokov, kým prezident len 2a pol roka.Kým však po dobrom <strong>je</strong>dle lídrivybrali dvoch vrcholových predstaviteľov,nezamysleli sa nadtým, kedy má napríklad K. Ashtonovanastúpiť do úradu. Od 1.decembra, alebo až po vytvoreníEurópskej komisie. Chaos kompetenčnýchsporov v Bruseli tedapokraču<strong>je</strong>, a V. Klaus sa na pražskomhrade baví...9Prekvapujúci nápadPri Bratislave ma údajne vzniknúť európskecentrum hazardu, akýchsi neznámych investorov,ktorých okrem iného s touto myšlienkou vyhodiliz Rakúska, Maďarska i Slovinska. Ak saslovenský minister financií nad takouto investíciouvzrušu<strong>je</strong>, tak mu treba povedať, že nerobídobre. Vieme veľmi dobre, že cez Slovenskoa na Slovensko už prichádzajú drogy. Realita<strong>je</strong> taká, že naša republika <strong>je</strong> síce „slovenskýDetroit“, ale v tom <strong>je</strong> zároveň aj veľké riziko nezamestnanosti,keď zasa dôjde k nejakej kríze.Budovať tu európske stredisko hazardu, hier,prostitúcie, drogových výčinov nie <strong>je</strong> žiadneterno, skôr naopak. Bolo by zaujímavé vedieťako sa k tejto myšlienke stavajú naši najvyššíústavní činitelia, pretože nejde len o akúsistavbu, ale ide o citeľný zásah do budúcnostislovenskej mladej generácie. Nie sme natom zasa tak dobre, aby sme namiesto boľavýchproblémov slovenskej pospolitosti výskalinad tým, ako budeme hrať hazard. Zvlášť, akpodobné pro<strong>je</strong>kty odsúvajú všade vo svete naperifériu, alebo ich vôbec nechcú. Radovať sanad každou investíciou za každú cenu <strong>je</strong> nebezpečné,Dzurindovci skočili na autopriemysel zakaždú cenu a dnes sa trasieme, aby sa niečonestalo. Výstavba európskeho centra hazardumôže mať nedozerne následky. Okrem toho,budu<strong>je</strong>me sociálny štát, a teda sa treba spýtaťako <strong>je</strong> zlučiteľné európske centrum hazardu stýmto zameraním? Máme aj pomerne vysokúnezamestnanosť, ktorá ešte bude v budúcomroku kulminovať a z krízy sa budeme liečiť tak,ako ostatné krajiny dva-tri roky. Bolo by tedamúdre, nielen od ministra financií, aby sa nadeurópskym centrom hazardu vážne zamyslel.Trenčianske hodiny...Kauza na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka<strong>je</strong> spolitizovaná. To <strong>je</strong> pravda. A bude sa politizovaťďalej, ak vedenie neodstúpi. To bolo <strong>je</strong>dnoduchoprvé, čo malo urobiť. A nie váhať, čia čo niekto prešetrí, preskúma a podobné výhovorky.To, čo sa tam udialo <strong>je</strong> <strong>je</strong>dnoducho suniverzitou nezlučiteľné. A ešte o to viac, že nesiemeno A. Dubčeka. Za to, čo sa stalo nesiezodpovednosť vedenie univerzity. Ak teda neodstúpi,ťažko hovoriť o morálke, statočnosti,cti, čestnosti a podobne. Alebo sa naozaj ničnestalo? Niekto si to vymyslel? Aj tak by sa všakvedenie malo „zmestiť do kože“ tých študentov,ktorí tu študujú, čo si asi myslia, čo môžu očakávaťod univerzity po tejto kauze. A pôjde to snimi celé štúdium, ak nie celý život...Účelový chválospevNa internetovej stránke „sme“ som si prečítalúvahu „Verejnosť <strong>je</strong> len <strong>je</strong>dna“, od autora, ktorýsíce nebol podpísaný, len bolo uvedené, že<strong>je</strong> sociológ a zakladateľ Verejnosti proti násiliu.Tento sociológ v celom článku vzýval Nezávislúmaďarskú iniciatívu, ktorá úzko spolupracovalas VPN. Na tom by nebolo nič čudné, kebytento neznámy sociológ NMI nepostavil na takýpiedestál, ako keby tá bola vytvorila na Slovenskuzáklady demokracie a podobne. Sociológmal asi na očiach konské kantáre. Mal by totižvedieť, že NMI už dávno vedela, čo sa budediať, lebo mala dobré informácie od americkýchkongresmanov maďarského pôvodu. Atak sa hneď pripútala k VPN s vedomím, čo akby... Teda, nič viac len to isté, o čo sa pokúšalaj Kádar v roku 1968, lebo čo ak by sme mohlisiahnuť na juh Slovenska. A o to isté išlo NMI.Bola nielen informovaná, ale pozerala a počúvalapozorne a zistila, ako povedal Fedor Gál:prišiel Mečiar a vedel všetko, že tí páni vo VPNnevedia nič, čo <strong>je</strong> len logický preklad repliky F.Gála. Pán neznámy sociológ toto samo<strong>zrejme</strong>prehliadol a všetky <strong>je</strong>ho chválospevy na NMIsmerujú len k tomu, aby prispel k z<strong>je</strong>dnoteniurozhádaných politikov SMK a Mostu-Hídu a takposilnil rednúce rady KDH a SDKÚ.Stranu pripravilDUŠAN KONČEK


ŠPORT SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 200911Ani <strong>je</strong>dna z minulých vlád nedala športu toľko ako FicovaŠtát ponúkol rekordnú sumuNapriek rôznym iným sociálnym programom a celosvetove<strong>je</strong>konomickej kríze, schválila vláda pre šport na rok2010 vo svojom rozpočte rekordnú sumu 16 276 746 eur,čo <strong>je</strong> po prepočte 490 353 278 korún. Toľko nedala našport doteraz ani <strong>je</strong>dna z predošlých vlád. Tieto peniazeprídu do športu z kapitoly Ministerstva školstva SR, Ministerstvaobrany SR, Ministerstva vnútra SR, Úradu vlády SRa ďalej prispejú navyše aj obce a územné celky. Bude toteda dosť peňazí, iba s nimi rozumne hospodáriť.V kapitole Ministerstva školstvaSR <strong>je</strong> na národný programrozvoja športu určených84 712 046 eur so zámeromvytvoriť optimálne podmienkyna rozvoj športu v rôznych formácha úrovniach a na úspešnúreprezentáciu a propagáciuSR.Šport na školách a rekreačnýšport bude zo svojho podieluobnovovať turistické a cyklistickéchodníky, do športových súťažízapojí 260 000 žiakov ZŠa SŠ, ktoré vyhlási ministerstvoškolstva, Olympijské okienkopodporí pro<strong>je</strong>kt Otvorená škola- oblasť športu. Štátna športováreprezentácia má v pláne získaťaž 230 medailí na veľkýcheurópskych a svetových podujatiach,podporí rozvoj 85 športovýchodvetví a aj organizovanie50 významných športovýchpodujatí v SR. Športovo talentovanámládež má dosiahnuť,aby 39 percent <strong>je</strong>j športovcovpatrilo do útvarov talentovanejmládeže a zriadi päť stredískolympijskej prípravy. Materiálno-technickýúsek podporí výstavbu,rekonštrukciu a modernizáciu10 športových ob<strong>je</strong>ktov.Z kapitoly úradu vlády budepodpora športu na všetkýchúrovniach i podpora organizovaniašportových podujatí telovýchovných<strong>je</strong>dnôt, klubov a občianskychzdružení. K dispozíciibude aj časť rezervy predseduvlády, ktorý ju používa najmä napodporu športových úloh.Ministerstvo vnútra bude dotovaťStredisko štátnej reprezentáciepre svojich členov, športovékluby polície a ich ma<strong>je</strong>tok.Ministerstvo obrany nekonkretizovalosvo<strong>je</strong> úlohy avšak má nastarosti najmä svoju rozpočtovúorganizáciu Vo<strong>je</strong>nské športovécentrum Dukla. Je predpoklad,že podporí šport sumou4 465 000 eur. Obce by malina šport vynaložiť roku 201010 800 000 eur. Vyššie územnécelky, ktoré <strong>zrejme</strong> čakali nanové voľby nešpecifikovali svo<strong>je</strong>výdavky na šport, bude všakv ich záujme, aby sa na úsekušportu presadili. Také <strong>je</strong> tedav oblasti športu predpoveď nanajbližšiu budúcnosť. Roku2010 by sa mal v európskej asvetovej konkurencii posunúťopäť o kúsok ďalej. Príležitostinúkajú okrem iných podujatí ajZimné olympijské hry vo Vancouveria Majstrovstvá sveta vofutbale v Juhoafrickej republike.Hokejisti nás opäť sklamaliJe tu olympijská sezóna. Preto na zimné športysústredenejšia pozornosť. Najmä na hokejistov,ktorí začali s vážnejšou prípravou pred pár týždňamina Nemeckom pohári. Isteže, zostava nebolabez viacerých zahraničných hráčov prvotriedna,ale tak to mali aj Nemci, Američania a Švajčiari. Apredsa skončili naši poslední, bez víťazstva v riadnomčase a iba so šiestimi gólmi v sieti súperov.Odvykli sme si od víťazstiev na turnajoch. Akurát,že dokážeme súperov stavať na nohy a vlievať imsebadôveru. Aj druhý či tretí sled svetových mužstiev<strong>je</strong> už nad naše sily. Ani esa, čo prešli krstomNHL, či hrajú v ruskej KHL sa nedokážu presadiť.Naši hráči na tejto úrovni zabudli čo <strong>je</strong> to presnezakončovať, nehrajú hokej, ale snažia sa ibabezducho plniť príkazy trénerov, zo strachu robiachyby a dostávajú góly. Nevyužívajú sa presilovky.Chýba agresivita. Stále <strong>je</strong> veľa vylúčení a gólovmálo. Aj také esa ako Marcel Hossa, Kukumbergči Ružička sa v tom slabom priemere stratili. Odzačiatku prípravy <strong>je</strong> sebavedomie i umenie nabode mrazu. Na turnaji bolo 25 hráčov, no naVancouver v tejto forme nemôže počítať ani polovicaz nich. Preto hrali naši so Švajčiarskom 2:3,Kulturisti sapochlapiliKulturistické MS sa konalinedávno v katarskej Dauhe.Slováci priniesli dvemedaily a obaja to boliznámi osvedčení borci.Striebro získal do 75 kgIgor Kočiš a bronz vybojovaldo 60 kg Adam Cibuľa.Igora prekonal Bahrajčan Husain,ktorý bol aj podľa nehoo niečo lepší. Adam skončilmedzi veľmi vyrovnanou štvoricoutretí. Povedal, že moholbyť druhý, ale aj štvrtý. Je topodľa neho vec pohľadu rozhodcovčo <strong>je</strong> v tomto športepravda. Na MS bolo 166 borcovzo 46 štátov. Do Európyputovalo z deviatich päť medailí,z nich dve patria Slovenskua to <strong>je</strong> pekný úspech.s Nemeckom 1:2 po nájazdoch a s USA vyhrali3:2 tiež po nájazdoch. Účtovanie si všíma hokejovýsvet a <strong>je</strong> rozhodne pred ZOH vo Vancouverisklamaním.Tréner Ján Filc nikdy vážnejšie nepokritizu<strong>je</strong> hráčov.Vždy hľadá a nájde nejaké zrniečko, ktorého poteší. „Škoda, že sme prehrali prvý zápas.Bola to nešťastná prehra. Päťminútové vylúčenieBartoviča bolo rozhodujúce. Odskúšali sme sihráčov, z ktorých by mohlo v budúcnosti niečobyť. Mali sme choroby aj zranenia. Mám pocit,že postupne sa to zlepšovalo.“ To nie sú vety opodstate veci. Rovno treba povedať, že mužstvov takomto zložení nedokáže hrať poriadny hokej,aký sa od Slovenska čaká. A rozobrať hru aspoň<strong>je</strong>dnotlivých radov, nielen konštatovať, čo smemohli všetci vidieť aj na obrazovkách. Ani zďalekato nebola na Nemeckom pohári naša prvá blamáža zimné olympijské hry sa blížia. Takto sa všakkredit ani forma nezískava. Tento mesiac bude vKošiciach a Sp. N. Vsi ďalšia previerka. Súpermibudú opäť Švajčiarsko, ale aj Česko a Bielorusko.Teda ešte väčšia sila než v Nemecku. Ale poslednémiesto na turnaji <strong>je</strong> neprípustné.Náš tzv. amatérsky box veľminežiari, no medzi profesionálmisa objavil pozoruhodný borec.Je to už 32-ročný Tomáš Kovács(185 cm a 81 kg), rodákz Galanty, člen KO Box Clubuv tom meste. Boxu<strong>je</strong> v profesionálnejkategórii light heavyweight.Profesionálom <strong>je</strong> už takmerdva roky. Z. Petrányi <strong>je</strong> <strong>je</strong>ho manažér,Z. Nagy tréner a kondíciumá na starosti S. Nagy. Ako profesionálboxoval 14-krát, všetkovyhral a z toho 10-krát k.o. Razboxoval doma o titul kontinentálnehomajstra WBF a vyhral nadMaďarom Z. Kissom. Teraz zaseobhajoval titul v Nemecku, tiežproti Maďarovi G. Gásparovi azdolal ho v 3. kole k.o.Už od roku 2003 <strong>je</strong> známe, že 21. zimnéolympijské hry budú od 12. do 28. februára2010 v Kanade. Ten dátum sa nezadržateľneblíži a preto sme sa rozhodli,že vám tento štát a olympijské mestátrochu priblížime. Všetko sa bude diať vBritskej Kolumbii, čo <strong>je</strong> <strong>je</strong>dna z provinciíkrajiny s javorovým listom. Čím viacbudeme o dejisku vedieť, tým viac násmôže olympijský dej zaujímať. Slovenskávýprava sa, samo<strong>zrejme</strong>, zúčastní,televízia nám ju bude denne približovať.KANADA VZNIKLA 1. júla 1867, keď saz<strong>je</strong>dnotili oblasti Dolnej Kanady, HornejKanady, Nového Škótska a Nového Brunswicku.Hlavným mestom <strong>je</strong> Ottawa, ktorámala do roku 1855 názov Bytown. Je to terazštvrté najväčšie mesto štátu po Toronte,Montreale a Calgary. Vzdialené od nás asi6600 kilometrov.ROZLOHA KANADY, druhého najväčšiehoštátu na svete, <strong>je</strong> takmer 10 miliónov štvorcovýchkilometrov. Kanada <strong>je</strong> 203-krát väčšianež Slovensko! Z juhu na sever má 4634km, zo západu na východ 5514 kilometrov.Leží na severe severoamerického kontinentua <strong>je</strong> to najsevernejší štát na svete. Obmývaju Atlantický, Tichý i Severný ľadový oceán.Na severe <strong>je</strong> večný mráz. Najväčším pohorímsú Kordillery (Mont Logan 5959 m).Najdlhšou riekou <strong>je</strong> Mackenzie - 4241 km.Jazier do troch kilometrov <strong>je</strong> takmer 32 tisíc.Najväčšie čisto kanadské - Veľké medvedie- by zabralo takmer tri štvrtiny Slovenska.OSÍDLENIE KANADY <strong>je</strong> zahalené rúškamitajomstiev. Pramene uvádzajú, že Indiánitu žili už pred 30 000 rokmi, iné, že pred15 000 rokmi. Pred 6000 rokmi vraj prišliz Čukotky Eskimáci. Prvými Európanmi boliokolo roku 1000 Vikingovia, predkovia Švédov,Dánov a Nórov. Primát sa dáva NóroviL. Erikssonovi pôvodom z Grónska a T.Karlsefnimu z Islandu. Až v 16. storočí prenikaliAngličania a Francúzi do vnútrozemia.Názov Kanada dal krajine Francúz J. Certiera znamená to „dedina“ či „osídlenie“. ŠtátVysvietené olympijské kruhy sa odrážajú vo vodách prístavuv dejisku ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri 4. novembra2009. TASR/APLyžiari majú starostiPozerali ste azda na prvé majstrovstvá Európy v lyžovaní v hale voFrancúzsku? Usporiadala ich v zjazde novovzniknutá Európska lyžiarskafederácia (ESF) a majsterkou sa stala naša Veronika Zuzulová.Viacerí lyžiari prišli, iní podujatie bojkotovali ako zbytočné,nepotrebné a nedôstojné. Aj my máme podobný názor, lyžiarskychdisciplín <strong>je</strong> aj tak veľa a teraz ešte v hale! FIS preto tieto ME neuznáva.Trať <strong>je</strong> krátka, spád svahu iba 18-percentný, <strong>je</strong>dna jazda trvá 37sekúnd, <strong>div</strong>áci nemajú miesta. Zdá sa teda, že Rakúšania, Francúzi,Taliani a Švajčiari vymýšľajú. Nóri, Švédi, Fíni, Nemci a ďalší súproti tejto novinke a majstrovstvá bez nich sú menejcenné. PredsedaFIS G. Kasper dokonca pohrozil účastníkom šampionátu sankciami,ba aj zákazom štartu na Svetovom pohári či ZOH! Tak ďalekoto hádam nepríde. Naša lyžiarska federácia sa musí napriek tomurozhodnúť, na ktorú stranu sa pridá, bez ohľadu, že prvou víťazkou<strong>je</strong> naša reprezentantka. Uvidíme, ako sa tento spor vyrieši. Slovenskélyžovanie má aj inakšie starosti. V. Zuzulová sa opäť zranila.Tentoraz na tréningu v americkom Lovelande a hneď pricestovaladomov. V podozrení bol roztrhnutý väz v kolene. Našťastie sa ukázalo,že to nebude roztrhnutie, ale iba natiahnutie väzu. Poškodenésú však aj úpony a svaly. Teda nijaká veľká radosť. Celý decemberbude práceneschopná a potom sa uvidí. Nejaké preteky pred ZOHby ešte mohla stihnúť. Bude to však stačiť? Súperky budú zdravéstopercentne, vytrénované ešte viac a naše eso po zranení nevyjazdené,bez patričného sebavedomia. Bolo by dobre keby neplatiloiba zúčastniť sa.Máme skvelého boxeraJe to pozoruhodné, veď Tomášnemá doma súperov a tak chodíza nimi do Maďarska do rôznychmiest.Dokonca aj každý deň, čo <strong>je</strong>veľmi namáhavé. ŠampiónWBF má však síl a chuti dosť,stále chce napredovať. Jehootec Pavol bol čs. reprezentant,boxoval aj brat. Škodalen, že Tomáš nedokázal veľaako amatér, hoci má za sebouviac než 200 zápasov.Môžeme mu však držať palceteraz. Veď 18. decembra má vpláne boxovať v Galante o titulmajstra sveta federácie WBFproti Keňanovi S. Onyangovi. Tobude pre Slovensko veľký boxerskýsviatok.Pôjdeme do Kanady na olympijské hrymá Pacifickú železnicu z východu na západ,ktorej konečná stanica <strong>je</strong> práve vo Vancouveri.Budovali ju najmä Číňania.KANADA MÁ 32,3 milióna obyvateľov ažijú v nej ľudia z celého veta. Je tu viacnež 200 národností a etnických menšín.Prevažujú Kanaďania (11,7 mil.), za nimiAngličania, Francúzi, Škóti, Íri, Nemci, Taliani,Číňania. Čechov má byť 80 000, Slovákov51 000. Uvádzajú aj Čechoslovákov,vraj 33 500. V ostatnom období prichádzado Kanady ročne 250 000 prisťahovalcov.Kanada <strong>je</strong> federácia zložená z desiatichprovincií. ZOH budú, ako sme spomenuli,v Britskej Kolumbii. Až roku 1982 prijali vKanade vlastnú ústavu. Britská kráľovná <strong>je</strong>aj kráľovnou Kanady. Vymenúva svojho zástupcu- generálneho guvernéra. Od septembra2005 <strong>je</strong> ním, či ňou Michaelle Jeanová,prvá černoška v histórii, pôvodom zHaiti. Štátnym ministrom pre šport <strong>je</strong> GaryLunn. Úradnou rečou Kanady <strong>je</strong> angličtinaa francúzština.O Z V E N YFakľa nesmie zhasnúťOlympijský oheň z Grécka už pricestovaldo Kanady. Z Olympieho priviezlo vo<strong>je</strong>nské lietadlo.Stošesť dní bude putovať po krajine,kým príde do dejiska ZOH -Vancouveru. Prejde 45.000 kilometrova ponesie ho celkovo12.000 ľudí. Olympijský oheňby nemal cestou zhasnúť, hovorili.Hoci už im vraj zhasol 11-krát.Bežci sú však pripravení, majú ajnáhradný oheň. Kanaďania si dávajúna pochodeň väčší pozor anosia až štyri náhradné ohne. Neprí<strong>je</strong>mnostiteda nečakajú, hociv Kanade vystrájajú silné vetry adažde. Organizátori sa však navšetko pripravili a bežci oheň doVancouveru prinesú. Raz sa totižuž stalo, že mali s ním pred Calgary1988 dosť starostí.Nevídaná masakraStalo sa niečo nepredstaviteľné.Venezuelská polícia našla pri hraniciachs Kolumbiou mŕtvoly <strong>je</strong>denástichfutbalistov. Boli z amatérskehotímu, od 17 do 38 rokov.Postrieľali ich. Jeden chlapec(18 r.) prežil a všetko porozprával.Celé mužstvo Los Manicerosuniesli z Kolumbie do Venezuely.Čo to bolo za komando a načí príkaz konalo, nie <strong>je</strong> ešte stáleznáme. Podozrenie padlo natzv. národnú oslobodzovaciu armádu.Samo<strong>zrejme</strong>, že sú v tomaj drogy, ktoré <strong>zrejme</strong> kolumbijskíchlapci predávali. Do prípadu saspolu s políciou zapojili aj prezidentioboch štátov. Ničomu všaknepomôžu. Hrozný prípad <strong>je</strong> odzrkadlenímsúčasného sveta.Čudné pravidláv JaponskuIsteže, poriadok v športe by malbyť, no nesmie sa to preháňať.V Japonsku zakázali plavcoma plavkyniam farbiť si vlasy, nosiťnáušnice či farbiť aj nechty.K športu to vraj nepatrí, pripomínato rockové hviezdy. Až doživotnýdištanc môžu dostať aj tí,ktorí počas sústredení navštíviaspálne opačného pohlavia. Plavcimuseli nové pravidlá podpísať,aby mohli potom niesť prípadnúzodpovednosť. Tresty sú rozdelenéod 5 rokov až po doživotie.Vlnu vystrájania mladých v športetreba skutočne zastavovať. Plavciidú príkladom. Podobné pravidlá,aj keď nie také drastické, zaviedliuž aj v Amerike a v Austrálii.Športovci majú byť v tomto prípadevzorom.Doping straší stáleDopovanie <strong>je</strong>, zdá sa, nevyliečiteľnáchoroba. Kontroly sú stálečastejšie, ale vidina lacnýchúspechov a peňazí <strong>zrejme</strong> priťahu<strong>je</strong>viac. Medzinárodná atletickáasociácia (IAAF) potrestala ďalších,až 15 hriešnikov. Španielskaprekážkarka J. Oniyaová a vytrvalkyňaL. Hunterová z NovéhoZélandu dostali po dva roky zákazu.Potrestali naraz až siedmichBrazílčanov! Aj ruský kla<strong>div</strong>ár A.Koroľov <strong>je</strong> v tom. Zastúpenie máaj Keňa, Mexiko či Španialsko.Športovci strácajú pocit zodpovednosti,necítia hanbu a uchyľujúsa k dopingu viac a viac. Isté <strong>je</strong>,že to nie <strong>je</strong> iba prípad atletiky, aletakmer všetkých športov. Ktoviena čo sa hriešnici spoliehajú, veďsú vlastne stále pod kontrolou.Stranu pripravil IGOR MRÁZ


INZERCIA SLOVENSKÝ ROZHĽAD December 200912NOVÝNOTETO PRAVÉ PREVÁŠ ŠTÝL AJPEŇAŽENKU.JEDNODUCHO.OD9 999 €(301 229,87 Sk)S protokolomo zošrotovaníďalšia zľava-1000 €(-30 126,00 Sk)MICRAPRIATEĽSKÉTECHNOLÓGIE.PRIATEĽSKÁ CENA.JEDNODUCHO.OD7 999 €(240 977,87 Sk)NISSAN CITY CARSWELCOME TO SIMPLICITYPre viac informácií a možnosť testovacej jazdy navštívte vášho predajcu Nissan!EUROLANDS, spol. s r.o.odštepný závod Prešov, Petrovanská 42, 080 01 Prešovtel.:051/771 03 14, 051/771 03 55, e-mail: eurolands@eurolands.skwww.nissan.skUvedená cena <strong>je</strong> cena pre model v základnej výbave vrátane šrotovného poskytnutého zo strany Nissan vo výške 1000 Eur zo základnej ceny vozidla. Uvedená zľava vo výške 1000 Eur <strong>je</strong> poskytovaná zo strany Nissan zo základnej ceny vozidla aj bez využitia nároku na šrotovné. Uvedenávýbava môže byť rôzna v závislosti od konkrétneho modelu. Pre bližšie informácie o cenách a výbave prosím kontaktujte našich Nissan predajcov. Použité fotografie sú ilustračné. Informácie a skutočnosti uvedené v tejto reklame slúžia výlučne na informačné účely a nie sú považovanéza súčasť zmluvného návrhu. Táto ponuka <strong>je</strong> platná pre zmluvy uzavreté so zákazníkmi do 31. 12. 2009. K tejto ponuke <strong>je</strong> možné uplatniť si šrotovné na základe protokolu o zošrotovaní vozidla v súlade s výnosom MH SR č. 1/2005 v znení výnosu MH SR č. 3/2009 (2. kolo šrotovného).Všetky ceny sú uvedené v Eur a Sk podľa konverzného kurzu 1 Eur = 30,1260 Sk, a sú vrátane 19% DPH. Ceny uvádzané v Sk sú len informatívne. Spotreba: Note: 4,5–6,6 l/100km, Micra: 4,6–6,8 l/100 km, emisie CO 2: Note: 119–149 g/km, Micra: 120–163 g/km.MIVAplusMIVA PLUS SPOL. S R.O.Výstavba priemyselnýchparkov a areálovStavebná činnosťEkologické stavbyVO VLAKUUBYTOVACIE,REŠTAURAČNÉA MIMORIADNESLUŽBYzneškodňovanieodpadovĽ. Štúra 17, 082 21 V. Šariš,Prevádzka: Jilemnického 2,080 01 PrešovLetná 45, 040 01 Košice,tel.: 055/622 25 03, fax: 055/625 32 73,mivaplus@iol.skČítajte týždenník SLOVENSKÝ ROZHĽAD aj nainternetovej stránke: www.slovenskyrozhlad.skĎalšie číslo novín dostanete 9. decembra 2009 a potom každú streduv stánkoch MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a.s. Bratislava na celom SlovenskuSlovenský rozh¾ad - Vydáva: TREND INTERNATIONAL. Šéfredaktor: Jozef Kuchár, zástupca šéfredaktora: Vladimír Dobrovič, 0915 798 909. Adresa redakcie: 811 05 Bratislava, Dobšinského 16. Telefóny:0910 490 276, fax: 02/443 737 31. Filiálna redakcia 080 01 Prešov, Masarykova 10. Telefón: 0902 877 665. E-mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk, www.slovenskyrozhlad.sk. Vychádza každú stredu. Rozširujú:MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso a.s., Bratislava po celom Slovensku a vydavate¾. Evidenèné èíslo MK SR: 1149/08. ISBN-1335-7743. Tlač: VERSUS, a. s., Bratislava. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!