PrefacKaná PolitiKa - Slovenský rozhľad

DVOJTÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, EKONOMIKU A SAMOSPRÁVU26. september 2007 • Číslo 18 • Ročník VII. • CENA 6,- SkTIEŇ SLOVAPAVOL JANÍKPatrím k veľmi kritickým a skeptickýmľuďom, ale napriek tomusom presvedčený, že slovo eštenepovedalo posledné slovo a žezáujem o pravé duchovné hodnotyexistuje, aj keď to v tejtoetape vývoja priveľmi nevidno.Kedysi dávno som napísal: „Nazačiatku bolo slovo. / A to slovobolo / na papieri. / Nepočuteľné./ Slovo, ktoré možno zakryť/ dlaňou, / alebo inými nepriehľadnýmivecami. / Slovo, ktorémožno poskladať / alebo pokrčiť./ Slovo, ktoré čaká, / kým siho niekto všimne. / Slovo, ktorétrpí / pocitom menejcennosti./ Slovo, ktoré nejde na odbyt./ Slovom: / slovo / na papieri,/ aj keď na začiatku / a tedaprvé. / Vlastne len písaný tieň /slova...“.Reagoval som na neutešenú situáciupísaného slova, ktoré sauž vtedy ocitlo v tieni modernýchobrazovo-zvukových médií. Nikdysom však nebol stúpencomsúperenia literatúry s modernýmielektronickými nosičmi posolstva,naopak vždy som bolzástancom ich spojenectva. Veďliteratúra je nevyhnutne vždy vpozadí nielen divadelnej, ale ajrozhlasovej, televíznej či filmovejtvorby. Hoci sa nové médiá vehementneusilujú emancipovaťa odpútať sa od svojich literárnychzákladov a východísk, jednoduchoto nie je možné. Presnejšiepovedané – vzdialenosťouod literatúry sa moderné médiávzďaľujú od kvality, od duchovnýchhodnôt. Samozrejme - dramatickáliteratúra nie je o slovách,ale o vzťahoch. Teda ešteinak – aká literatúra je v pozadínových médií, také sú nové médiá– v pozitívnom i v negatívnymzmysle. Praktický zánik systematickejprodukcie hraných filmov atelevíznej dramatickej tvorby naSlovensku je samostatnou kapitolou– ku ktorej pribúda podobnýosud rozhlasovej dramatickejtvorby. Ale ja napriek tomu verím,že záujem o písané slovo apravé duchovné hodnoty existuje,ale nebude jednoduché, abysa presadil v prostredí, v ktoromzatiaľ vládnu najmä draví a nekultúrniľudia – počnúc politikmi akončiac podnikateľmi.V parlamentnej debatena 13. schôdzi NR SRprehovorili aj RobertFico a Pavol Paškačítajte na 5. straneDUŠAN D. KERNÝNa Slovensku sa mení, alebo bude meniťvšetko, dokonca aj preklad starého francúzskehoporekadla - za všetkým hľadajženu. Už dnes je jasné, že problémom vládyR. Fica nie je jedna žena, teda ministerkaTomanová a v spore s médiami v podstatenejde o to, či ju fotograf zastihol vnegližé, ako to tvrdili noviny, alebo v domácombavlnenom oblečení, ako bola pravdapodľa ministerky.Toto všetko je pokrm pre masy, dobre zomletýmediálny hamburger. Všetci vieme, že ideo peniaze! Za všetkým nie sú však len peniaze– ide o to, ako zmeniť situáciu na Slovensku.Ako vlastne dosiahnuť, aby terajšia vláda– a napokon aj terajší prezident - boli úplne poslednými,o ktorých sa rozhodlo vo voľbách.V podstate ide o to, aby sa mohutné kapitálovéskupiny alebo penzijné fondy mohli – čiuž chtiac, alebo nechtiac – premeniť na neviditeľnýchvlastníkov, či obchodníkov s mocou.Tou, ktorá je doteraz plus-mínus ešte stálev rukách štátu a pokiaľ ide o tvorbu, čischvaľovanie zákonov, v rukách parlamentuči parlamentnej väčšiny.Ak sa tak stane – nebude to zjav výnimočný– kapitálové skupiny, či penzijné fondy, majúmoc aj v iných liberálnych ekonomikách. Súštáty, kde penzijné fondy vkladajú priamo kapitáldo akcií veľkých a aj globalizovaných podnikov– a potomúplne legitímnepriamo, či nepriamo vplývajú na ich rozhodnutia.Štát a tí, čo sú mimo týchto fondov, samozrejmesú pribraní do kruhu rozhodnutívtedy, keď sa to hodí a vyčleňovaní vtedy,keď sa to nehodí. Nedávne krachy penzijnýchfondov v Británii, či v USA ukázalinielen nové riziká nových pomerov finančnéhosveta, ale aj dnes prevládajúcehosystému liberálneho kapitalizmu.Hovoríme s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR Ing. Marianom JANUŠKOMEurofondy sú štátnym rozpočtom navyše„Operatívna“ porada pred rokovaním vlády Slovenskej republiky. Zľava Marek Maďarič (minister kultúrySR), Robert Fico (predseda vlády SR), Robert Kaliňák (podpredseda vlády SR) a František Kašický (ministerobrany SR).Foto: Martin PetrenkoPrefackaná politikaSTANISLAV HÁBERPredseda SMK Pál Csáky sa zaujímavo bránivoči obvineniam, že teraz žiadajú ospravedlnenieSlovenska za Benešove dekréty,keď tak nerobili v čase, keď boli osem rokovv slovenskej vláde. Podľa Csákyho ich k tomutokroku vyzvali občania a „niektorí politici“.Ako vieme, SMK vyzvala časť predstaviteľovz KDH, aby pripravili text zmiereniamedzi Maďarskom a Slovenskom. Konkrétnetak urobil Vladimír Palko na spoločnejtlačovej besede s Františkom Mikloškom,takpovediac poza chrbát svojho predseduPavla Hrušovského.Po voľbách v minulom roku sa Palkovi nepodarilozaujať post predsedu KDH a teraz na to paradoxnedopláca celé Slovensko. Palko sa správaako odtrhnutý vagón a rieši si vlastnú straníckuagendu mimo straníckej hierarchie KDH. V tejtorebélii ho podporuje aj Mikloško, ktorý sa neúspešneuchádzal pri posledných prezidentskýchvoľbách o najvyšší post v štáte. Je celkom možné,že sa o to pokúsi znova, veď už je aj ženatý.Takáto samostatná Palkova politika s podporouMikloška a Daniela Lipšica však prinášana slovenskej politickej scéne trpkéovocie. Csáky sa na ňu odvoláva a vysvetľujeňou poburujúci návrh SMK na ospravedlneniea vzájomné zmierenie medzi Slovenskoma Maďarskom spôsobom, akýnezodpovedá historickej pravde. Fašistickýmaďarský štát okupoval časť slovenskéhoúzemia v časoch 2. svetovej vojny, za čo bysme sa mali dnes my ospravedlňovať?S logickým návrhom prišiel akurát Vladimír Mečiar,že Slováci sa môžu ospravedlniť len tým občanomSR maďarskej národnosti, ktorí neprijalipo roku 1938 fašistickú maďarskú štátnosť abojovali proti fašizmu.Pokračovanie na 3. straneKoniec Slovenska ako sme ho poznaliZdanlivo je všetko v poriadku. Keby sa neukazovalo,že finančné trhy môžu byť práve takýmzlým hospodárom, ako sa to tvrdí o štáte. Najnovšídôkaz o tom, ako zrútenie hypotekárnehotrhu, či bánk v USA, vyvolalo vlnu paniky,osobných, individuálnych či inštitucionálnychbankrotov a dokoncavyvolalo otrasy aj v Európeje toho dostatočným dôkazom. Okrem tohospor okolo kandidatúry Tošovského doMedzinárodného menového fondu transparentneukázal nespokojnosť s tým, akofunguje táto medzinárodná byrokracia,ako nanucuje štátom isté kritéria – alenapriek ich plneniu sa jednotlivé štáty akoaj svetový finančný systém nedokážu vyhnúťfinančným krízam, krachom, bankrotom.Kým štát je ešte kontrolovateľný,vystavený tlaku na transparentnosť a samozrejmeaj voľbám, kapitálové fondy súod toho ušetrené.Pokračovanie na 2. strane„Nechceli sme urobiť dokument pre celé Slovenskood stola v Bratislave“, hovorí M. Janušek.V piatok 17. augusta prijala Európska komisia Národnýstrategický referenčný rámec SR. Ide o základnýdokument na využívanie fondov Európskejúnie v rokoch 2007 – 2013, ktorý stanovuje národnépriority spolufinancovania zo štrukturálnych fondova Kohézneho fondu v celkovej výške 11,36 mldeur. V jeho obsahu nájdeme infraštruktúru a regionálnudostupnosť, znalostnú ekonomiku, ľudskézdroje a vzdelávanie.V koncepcii nechýbajú marginalizované rómske komunity,rovnaké príležitosti, trvalo udržateľný rozvoja informačná spoločnosť. O tom, ako naplniť cielestrategického rámca prostredníctvom jedenástichoperačných programov, hovoríme s ministrom výstavbya regionálneho rozvoja SR Ing. MarianomJANUŠKOM.Ak sa pozrieme niekoľko týždňov dozadu, nemaliste to ľahké. Podľa opozície ste nezvládliagendu eurofondov, podľa niektorých županovuž nevyčerpáme ani jedno euro v tomto roku...Ako ste prežívali tieto odborné, politické a ľudskéspochybnenia? Neoľutovali ste rozhodnutieísť do vysokej politiky?Nie, neoľutoval som. Keď sa do nás triafali cez médiá,povedal som kolegom, aby nejaký čas nečítalinoviny, nepozerali televíziu, nepočúvali rádio, alenech pracujú koľko môžu a vládzu. A naozaj to bolipredĺžené dni, ale aj noci, víkendy.ANDREJ MAŤAŠÍKPokračovanie na 7. stranePojmy a dojmyKeď sa v slovenskom parlamente stretli opäť raz dva odlišnénázory na spôsob, ako zabezpečiť primerané penzijné zabezpečenieobčanov tejto republiky, zaujali najmä dve veci:Zo včerajších sebavedomých pravicových liberálov, pre ktorýchboli názory vtedajšej ľavicovo orientovanej opozície ibadôvodom na posmeškovanie a ktorí kade chodili, tade „stlalirozumy“ ako len súkromné dôchodkové spoločnosti zabezpečia„švajčiarske dôchodky“, pričom týchdožívajúcich príslušníkov„stratenej generácie“, ktorá už fyzicky nebude mať dosť času ukladaťsi svoje peniaze do tých zázračných strojov, ktoré ich ešte zázračnejšímanažéri prezentovali ako dokonalé stroje, meniace vodu našichkorún na kokakolu švajčiarskych dôchodkov, sa zrazu v septembriRoku Pána 2007 švihnutím prútika presunu do opozície stali zrazuveľkí zástancovia demokratického parlamentarizmu! Niekoľkokrátsa opakovali dojemné scény – pravicoví liberáli sa zrazu dožadovalipozorného posudzovania ich argumentácie, stále nanovosa dušovali, ako im záleží na spokojnosti občanov, odvolávalisa na svoje zámery poprivatizovať čo sa ešte dá, aby bolo zčoho vyplácať dôchodky, kým na ne vzniká nárok tým starším,ktorých osud pripravil o možnosť užívať blahodenia súkromnýchdôchodkových spoločností. Občas to hovorili s tak vážnymitvárami, tak naliehavo ba dojemne, až bol problém neuveriť im takako istej tvári kampane za švajčiarske penzie, ktorého niekdajší zamestnávateľmedzitým stihol získaných poistencov predať inej firmea jeho sľuby môžeme reklamovať kdesi na lampárni.Pokračovanie na 2. straneKrutá pravdaDUŠAN KONČEKKonečne to niekto povedal takako to bolo, bez pozlátok a bezilúzií. V tom si treba slovenskéhopremiéra vážiť, aj keď mu tospočítajú, lebo úprimnosť sa vdemokracii veľmi nenosí. „Nastalaparalýza slovenského hospodárstva,najmä jeho pýchystrojárstva, vrátane dubnického,v dôsledku slobodomyšlienkárskejhavlovskej kvázi humánnejpreorientácie slovenskejekonomiky. Začalo platiť, že výrobkyslovenskej zbrojovky boliantihumánne a vražedné, ale výrobkyčeských, amerických ainých zbrojoviek slúžili posvätnejochrane demokracie. Takábola pravda 90 rokov“. Slovenskýpremiér to povedal v Dubnici.A netreba sa čudovať, že siza tieto slová vyslúžil búrlivý potlesk.To čo povedal, nie je populizmus,je to len holá, ale zároveňaj krutá pravda. Niekto to užna plné ústa povedať musel. Úprimnosťmožno niekedy aj bolí,ale nezraňuje. Slovensko na toskutočne doplatilo. A to už bolonaozaj treba povedať, bez ohľadu,či sa to niekomu páči, budepáčiť, alebo nie. Ľudia, ktorí stratiliprácu a zostali takpovediac namizine, určite nebudú nikdy volaťna slávu V. Havlovi. Dubnickístrojári na to doplatili. Za tzv. humánnudemokraciu sa musí totižaj platiť.

PUBLICISTIKA SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 2Smiešna a detinská politika KDH a jej lídra P. HrušovskéhoRaz boľševikov podporujú, inokedy zatracujúNedávno sme na televíznychobrazovkách mohli sledovaťdebatu medzi dvomi známymislovenskými politikmia zároveň predsedami parlamentnýchstrán – Pavlom Hrušovskýmz KDH a Jánom Slotom(SNS). Mnohí diváci si znej určite urobili pomerne dobrýdojem. Predovšetkým preto,lebo debata, miestami síce ostrá,ale vždy v rámci slušnejdiskusie, bez vzájomného napádaniasa (na rozdiel od mnohýchtakýchto relácií), i keďišlo o tradičných politických rivalov.V tomto prípade môžeslúžiť vzorommnohým naším poslancom NRSR. Žiaľ, aj tu sa vyskytlo jednoALE...Než sa k nemu dostaneme,chceme pripomenúť síce nienajnovší, ale stále aktuálnyvtip: Stretnú sa po voľbáchdvaja priatelia a jeden druhéhosa pýta: „Koho si volil donárodnej rady?“ Ten mu odpovedá:„Bývalých komunistov.“Prvý sa opäť pýta: „Ale v ktorejsú teraz strane?“Tento žart tak trochu súvisí stým naším ALE... Pretože aj vtejto – inakšie zaujímavej ahodnotnej diskusnej relácii –sa vyskytlo to, čo je, žiaľ, súčasťounašej politickej kultúry.Keď už jedna strana nevie čímargumentovať, tak tú druhú obviníz kolaborácie (?!) s bývalýmikomunistami. Stalo sa toaj v tomto prípade. Hrušovský,keď nedokázal Slotovi odpovedaťna jeho konkrétne argumenty,uchýlil sa k úderu podpás. Obvinil predsedu SNS, ženárodniari klesli až tak hlboko,že sú súčasťou vládnej koalície,v ktorej dominujú bývalíkomunisti. (Asi mal na mysličasť členov a predstaviteľovSMER-SD a asi aj ĽS-HZDS).Ján Slota tútoskutočne neférovúa nemiestnu poznámku akobyprehliadol, jednoducho naňu nereagoval. Škoda... Stačilomu spomenúť aspoň niekoľkýchaktívnych členov KDH,bývalých komunistov, ktorí to vtejto konzervatívnej politickejstrane dotiahli dosť vysoko.Alebo mohol použiť ďalší protiargument:KDH a teda predovšetkýmjej lídrovi. P. Hrušovskémuvôbec nevadilo pôsobiťvo vládnej koalícii v prvej vládeM. Dzurindu s SDĽ, ktorása stala oficiálnou nástupkyňouKomunistickej strany Slovenska?Ako to, že si tak dobrerozumel s P. Weissom a neskôrs Migašom, ktorí sa stali symbolmiprerodu (či premeny?!)komunistov na moderných ľavicovýchdemokratov? J. Slotamohol ešte spomenúť ďalšiehovýznamného exkomunistu– Rudolfa Schustera, ktoréhotak KDHaktívne podporovalav prvých našich priamych prezidentskýchvoľbách a samozrejmeKDH mala aj svoj podielna tom, že tieto voľby nakoniecvyhral. Pánovi Hrušovskémutreba oživiť pamäť. V prezidentskýchvoľbách, v ktorýchzvíťazil I. Gašparovič pravicapodporovala E. Kukana, tiežbývalého komunistu, ktorý toza roky diktatúry proletariátu avládnutia jedinej strany dotiaholdosť vysoko i ďaleko – stalsa kariérnym diplomatom, ktorývo svete tak nadšene a intenzívnenielen obhajoval, aleaj presadzoval politiku tzv. totalitnéhoštátu!Vyvolávanie akýchsi „boľševickýchduchov“ je už v západnejEurópedávno prekonané.Stačí si iba viac všímať politickédianie v takých demokratickýchkrajinách, akými sú Francúzskoa Taliansko, v ktorýchkomunisti pravidelne sedávaliv parlamentných laviciach adokonca v nich sedia aj dnes– vo Francúzsku stále ešte akoposlanci komunistickej strany.To už ale nechceme spomínaťdruhú polovicu minuléhostoročia, kedy v Národnomzhromaždení Francúzskej republikybol takmer každý štvrtýposlanec člen komunistickejstrany!Hrať sa na akýchsi antikomunistova teda aktívnych bojovníkovproti všetkému, čo súvisís bývalým režimom u nás, je uždnes tragikomická záležitosť.Pochopili to aj mnohí politici,ktorí sa považujú u nás za typickýchpravičiarov, liberálov, demokratov,republikánov a Bohvie za koho ešte. Škoda však,že to doteraz nepochopiltaký skúsenýslovenský politik, akým P. Hrušovskýbezpochyby je. Aleboto chápe iba vtedy, kedy je tov záujme jeho strany a tedaaj jeho osobného prospechu?Alebo sa môžeme tešiť na to,že pri najbližšej televíznej debateso svojím politickým spojencomEduardom Kukanom zSDKÚ-DS mu tiež začne nadávaťdo exboľševikov?VLADIMÍR MEZENCEVPrvý FicoPremiér Robert Fico sa naďalejteší najväčšej dôvere ľudí spomedzipolitikov. V reprezentatívnomprieskume Ústavu pre výskumverejnej mienky pri ŠÚ SR vyjadriloFicovi dôveru 32,6% respondentov.Na druhej priečke v dôveryhodnostiskončil prezidentIvan Gašparovič spolu s predsedomSNS Jánom Slotom, obajas 13,9%. Nasleduje predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar s 11,2%,minister vnútra Robert Kaliňáks 9,3%, Mikuláš Dzurinda a BélaBugár s 6,1% a Iveta Radičová s5,4%. Takmer štvrtina respondentov(24,6%) uviedla, že nedôveruježiadnej politickej osobnostina Slovensku. Prieskum urobiliv dňoch 1. až 10. septembra navzorke 1117 občanov starších ako18 rokov, respondenti zodpovedalireprezentatívnej vzorke.Pojmy a dojmyDokončenie z 1. stranyAni pravicovo poslancujúca manželka onohonástojčivého propagátora, garantujúceho švajčiarskydôchodok, nestihla nejako občanom vrámci diskusie spomenúť, koľko z manželom tlmočenýchsľubov sa asi tak naplní...Druhým prekvapením bolo zvláštne pružnéobsahové vyprázdňovanie pojmov, ktorýminaši pravicoví liberáli mlátili okolo seba vboji za záujmy súkromných dôchodkovýchspoločností. Príklad – ak bola reč o neprimeranýchplatových podmienkach šéfovtýchto spoločností, argumentovali tým, že ichodmeny súkromné spoločnosti zabezpečujúzo svojich zdrojov – a ako „protiargument“zasvišťali vzduchom aj slová o tom, že je naopakmimoriadne „nemravné“, ak vysoké odmenymajú aj predstavitelia štátnych akciovýchspoločností, ktoré ich vraj vyplácajú „z daní občanov“.Odhliadnuc od toho, že zatiaľ žiadnemédium ani kontrola nepriniesla informáciuo tom, že by v predstavenstváchštátnych akciových spoločností a ich dozornýchradách lietali mesačné gáže vpolmiliónových a vyšších cifrách a občasnéodmeny sa merali v miliónoch (a páni zpravice to dobre vedia, veď osem rokov tie odmenyoni osobne „vymeriavali“ a „určovali“), jezvrátenosť tohto pravicového populizmu v inom:žiadna správcovská spoločnosť nedisponuje vpodzemí svojej budovy nejakou súkromnou baňouna zlaté vajcia či tehličky. Jej „súkromnépeniaze“, to je jednak odštep zo zákonom prikázanýchodvodov, ktoré do nich vkladajú občaniaa ich zamestnávatelia a v štádiu boja o trhto môžu byť ešte aj zdroje, uvoľnené ústredímtýchto napospol nadnárodných firiem. Lenžežiadny medzinárodný koncern, ktorý podniká vdôchodkovom zabezpečení, nie je taký ekonomickýignorant, aby z peňazí, ktorí si na penziuodkladajú Švajčiari či Švédi,trvalo dotovalinadštandardné príjmy slovenských manažérov.Je to v rámci spoločnosti istá výpomoc, ktoráv účtovníctve zostáva a bude ju treba riešiť.Z hľadiska nadnárodného ústredia iste nejdeo nejaké závratné sumy, čože je to pár desiatoktisíc eur pre tých obzvlášť snaživých. Lenžez pár desaťtisíc eur mesačne je pár stotisíceur ročne a keď z toho o pár rokov bude pármiliónov, už to budú peniaze, ktoré firma bude„riešiť“. Možno bude práve expandovať doMongolska či Uzbekistanu a bude tam potrebovaťopäť dotovať rozbeh svojich dcérskychspoločností, ako to dnes vidíme unás. A tak „naše“ dôchodkové spoločnostibudú musieť svoje riadne registrovanévnútorné dlhy riešiť. Buď pôjdu do rizika, abyzvýšili mieru zisku a tak mohli aj vracať požičané,aj platiť rokmi zhýčkaný personál, ajplniť sľuby sporiteľom,alebo odíde s dlhým nosom sporiteľ, ktorémujednoducho nebudú vedieť poskytnúť sľúbenézhodnotenie vkladu. A v extrémnych prípadochsa pokojne môže stať, že príde k „reštrukturalizáciiportfólia“, firmy sa zbalia, svoje aktíva komusipredajú – a ty slovenský sporiteľ, potom naháňajcez okresný súd niekoho, kto to pred dvadsiatimirokmi čosi nasľuboval. A ak ho aj nájdeš,čo potom jeho právnici nájdu na 24 strane hustopísaných „všeobecných zmluvných podmienok“,ktoré v čase náboru slovenských sporiteľovboli k dispozícii iba v angličtine a japonskompreklade?! Určite tam nie je explikácia, čo sapovažuje za „peniaze súkromnej spoločnosti“ ačo sú potom nedotknuteľné a zmluvne zhodnotenévlastné peniaze sporiteľa...Súkromné dôchodkové sporenie je legitímnejedna z možností, ako riešiť primeranézabezpečenie starších ľudí v poproduktívnomveku. Tak, kde ide o dlhodobo zdokonaľovanýsystém to aj prináša ovocie – legislatívazabezpečuje, že krachy týchto spoločnostísú len sporadické a ani pri nich sporiteľ o svojeúložky nepríde a manažéri týchto spoločnostízasa dobre premýšľajú, do čoho pravidelnepribúdajúce zdroje investujú, aby ich maximálnea pritom bezpečne zúročili. Lenže slovenskýpravicovo-liberálnyKlondyke negarantujeani jedno, ani druhé. Pre tridsaťročného milionáraje perspektíva 20 či 30 rokov, keď sa predpokladá,že bude mesačne disponovať istýmisumami, ktoré bude mesačne vydávať a nie prijímať,neskutočne vzdialená! Zato šporťák v garáži,vilka na nejakých tých „šibeničných vŕškoch“,jachtička v Jadrane a pre istotu malý desaťizbovýdomček kdesi na tichomorskom ostrove, ktorýneuznáva Interpol a nemá s Európskou úniouani len diplomatické styky, nieto ešte zmluvu oprávnej spolupráci, to sú kategórie pochopiteľnéa zrozumiteľné. A že kdesi pod Tatrami zostanepár desaťtisíc či pár stotisíc ľudí, ktorí zrazubudú ako „novodôchodcovia“ bať iba 50% toho,čo budú od štátu inkasovať „starodôchodcovia“,to bude problém, ktorý ich trápiť nemusí. Určitenad tým nepremýšľajú ani naši pravicoví liberáli,podistým viacerí z nich na nejakú penziu odkázanínikdy nebudú. A tak rozdávajú rozumy aaspoň v parlamente nôtia evergreeny o švajčiarskychdôchodkoch, lamentujúc nad tým, ako ichzlá ľavicová vláda občanom nechce dopriať.ANDREJ MAŤAŠÍKKresba: Andrej MišanekKoniec Slovenska ...Dokončenie z 1. stranyNejde o boj či zápas s ideologickým fundamentalizmom liberálov či neoliberálov,nejde o nostalgické porovnávania kedy bolo lepšie, či bolestínskenáreky, ako je teraz ťažko a draho. Ide o to – pochopiť, že terajšíkonflikt štátu a kapitálových, či penzijných spoločností saodohráva o kontrolu veľmi dlhých peňazí, desiatok, stoviek miliárdv čase, keď svetový globalizovaný kapitalizmus vstúpil doúplne novej fázy.Samozrejme, dáva nám dostatok chleba a hier, ale dnešné Slovenskojasne musí vidieť, že je to systém postavený výlučne na nepretržitom rastezisku. Vo svete už zanechal, alebo spôsobil množstvo pohrôm, chaosua ani my nemusíme vydržať s dychom. Väčšinu sveta liberálne zmenyzanechali v problémoch a biede.Sú krajiny, štáty, ktoré sa dostali do ťažkých depresií a vycicané skončiliv biede a ich sociálny systém sa zrútil.Okrem toho sú tu aj zahraničnopolitické súvislosti – ako spojenci sa aktívnezúčastňujeme na vojne proti teroru, ale stále viac a viac autoritatívnychsvedectiev ľudí v USA tvrdí, že v Iraku šlo najmä o ropu. Naposledytak urobil Alan Greenspan, dlhoročný šéf americkej federálnej banky.17.9.2007 v zverejnenej 500 stranovej knihe memoárov Vek nepokojov- dobrodružstvo v novom svete. Obvinil prezidenta Busha z ekonomickéhozlyhania, z toho, že sa riadi iba ideológiou bez ohľadu naekonomické dôsledky a na to, ako jeho rozhodnutia vláda nemôže nijakpre ich kontraverznosť uskutočniť. Prezidenta Busha a viceprezidentaCheneyho obvinil z toho, že republikánmi ovládaný kongres opustil(kvôli ich prehnanej antiteroristickej politike, ktorou zvrátili celú americkúvnútornú a zahraničnú politiku) všetky zásady uplatňované pri výdavkocha deficite štátu.Mesiášstvo hlásateľov liberálnej politiky o šťastných zajtrajškochsa presne podobá na povojnové marxistické mesiášstvo o šťastlivejbudúcnosti. Môžeme si dovoliť nové ilúzie o zmenenom svete?Podnikanie ako aj privatizácia anásledný predaj veľkých štátnych podnikovdo zahraničia ukázal, ako mizne podiel a vplyv štátu, neraz vprospech úplne neznámych vlastníkov či štruktúr. (Najvýraznejšieo tom azda svedčí nekonečný príbeh štátu získať naspäť 49%akcií niekdajších slovenských ropovodov Družba, dnes už iba ropovodovna Slovensku).Štát ešte má možnosť zabrániť deficitu sociálnej poisťovni, ešte je – možno– čas zaistiť ako tak jeden a pol milióna dôchodcov a na sociálnu poisťovňuodkázaných ľudí. Ešte je možno čas uvedomiť si, aký zmenenýfinančný a podnikateľský svet je dnes. A to nie v porovnaní s bývalým režimom,či systémom, ale v porovnaní s tým, čo sme od nového usporiadaniaočakávali pri vstupe do únie v roku 2004!V televízii práve začali vysielať novú reklamu, vyzývajúcu, aby smesi chránili slobodu týkajúcu sa nášho zdravia. Je to azda prvá masívnareklama, ktorá prichádza po masívnej mediálnej kampani anekonečných škandáloch medzi vládou, ministrami na jednej stranea novinami či novinármi na strane druhej. Je to prvý raz, čo reklamaz ktorej nevyplýva menovite kto ju platil, priamo volá do bojaza slobodu - ale len pre niektorých. Dnes má táto sloboda priniesťmožnosť oddeliť sa od štátu, zajtra zrejme možnosť oddeliť štát odjeho možností udržať primeranú kvalitu života pre všetkých. V zápaseo dlhé peniaze, odkladané na penziu, nejde len o to, ako spravodlivo sabudú mať budúci dôchodcovia. Ide aj o to, kto bude o tom rozhodovať potom,keď Slovensko prestane byť vychytenou montážnou dielňou. Avšaknám nemôže ísť o vládu či opozíciu – nám musí ísť o možnosti Slovenska aslovenské možnosti. Slovensko bolo v roku 1968 súčasťou pohybu na ktorýmôže byť hrdé – dokázalo urobiť pokus reformovať politický systém. Ajdnes pred nami stojí výzva – čím prispejeme do Európy – bude to iba nahadzovaniepneumatík, alebo schopnosť ako sa malý štát, malá ekonomikavyhne, drastickým dôsledkom dnešného kapitalizmu, jeho finančných azahraničnopolitických rizík. O tom je pozadie dnešného sporu – ide odefinitívnu zmenu pomerov na Slovensku tak, aby už nijaké voľby, nijaký,čo ako populárny či voličmi podporovaný politik, mohol niečozmeniť bez toho, aby nepočúval kapitál, aby sa tá hlavná moc neodvodzovalaod voliča, ale od finančnej lobby. DUŠAN D. KERNÝ

DOMOV SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 3OBRANA MINÁČOVAV televíznom vystúpení na TA3 sa kardinál Ján ChryzostomKorec vyjadril: „Želal by somSlovensku, aby sme prestalis nekonečným štiepaním,so slovenskou rozpoltenosťou...Želám Slovensku, abysme hľadali nejaké historickézmierenie. Som za to, abysme konečne spolupracovali,a to pozitívne, aj tvorivoukritikou, pre spoločné dobrocelého nášho Slovenska“. Včase, keď si Slovensko pripomína15. výročie prijatia prvejdemokratickej Ústavy SR, prišielpolitik KDH Pavol Minárikso stanoviskom, ktoré idepresne proti duchu posolstvakardinála Korca. Na Kongreseslovenskej inteligencie(KSI) na Donovaloch 30. mája1992 sa podaril malý zázrak,keď sa kresťansky a ľavicovoorientovaní slovenskí intelektuálidohodli na podpore vytvoreniavlastného nezávisléhoštátu.Rokovanie kongresu ovplyvnilinajmä vystúpenia Romanavždy znamenali pre Slovenskosvieži duchovný prievan.Pozitíva jeho invencie prevažujúa stali základom intelektuálnejvýzbroje modernéhoSlovenska.Úctu Mináčovi v historickomprejave v rovnakej budoveSNR vzdal Jozef kardinálTomko už 25. apríla 1991.Cit: „Túto ľudskosť a dobrosrdečnývzťah si musíme obnoviťnajprv medzi sebou v úzkomkruhu, v dedine, meste,na pracovisku, v parlamente,a potom ho šíriť ďalej, leboako hovorí Vladimír Mináč vDúchaní do pahrieb, „stať saSlovákom, úplným Slovákom,znamená stať sa bratom všetkýchľudí; taký je vznešenýodkaz našich dejín“.Proti obrovi myslenia VladoviMináčovi sa postavil duchovnýpiadimužík Pavol Minárik,ktorý obvykle máva problémsformulovať vlastné stanovisko.Politik KDH dokázal, že súmu bližšie inkvizičné rozsudkynež zmierenie. Nízke poli-Kaliského a Vladimíra tické pohnútky zvíťazili nadschopnosťou stať sa skutočnýmbratom všetkých ľudí,teda úplným Slovákom.Mináča. Preto sa logicky napamätnej tabuli na historickejbudove SNR na Župnomnámestí v Bratislave k 15. výročiuprijatia Ústavy SR objavilcitát z Mináčovho prejavuz Donovalov: „Pre nás jeprávo nad všetkými právami,to je naša zvrchovanosť! Prenás je ústava nad všetky ústavy,to je Ústava slobodnejSlovenskej republiky. Amen!“Vladimír Mináč, 1992. Nik sanenarodil neomylný a v životesa mýlil aj známy rebel VladimírMináč. Podstatné je, žejeho kritické eseje o slovenskejhistórii a osobnostiach* * *Podpísali: PhDr. Anton Hrnko(historik), Prof. Marcela Gbúrová(politologička), Prof. MatúšKučera (historik), JUDr. FedorLajda (právnik), Prof. Ján Lazar(právnik), Roman Kaliský (reportéra spisovateľ), Libuša Kľučková(pedagogička), Ján Tužinský(spisovateľ), Drahoslav Machala(spisovateľ), Peter Štrelinger(spisovateľ), Ing. Marián Tkáč(spisovateľ), Peter Jaroš (spisovateľ),Ľubomír Pajtinka (poradcav školstve); Ladislav Lysák(ekonóm), Miroslav Holečko (andragogik).K textu sa pripájajú:Rada Únie slovenskýchnovinárovPredseda – PhDr. Jozef Kuchár,šéfredaktor dvojtýždenníka SLO-VENSKÝ ROZHĽAD, podpredsedoviaPhDr. Andrej Maťašík,šéfredaktor časopisu SLOVEN-SKÉ DIVADLO, PhDr. Milan Piovarči,šéfredaktor časopisu RO-ČENKA ODBOJÁROV, PhDr.Jozef Šucha, publicista, tajomníkPhDr. Miloš Čikovský, riaditeľodboru komunikácie ŽS Slovensko,ekonóm Ing. Rudolf Kuchta,publicista, hospodárka apokladníčka Elena Lettrichová,publicistka, členovia rady Ing.Roman Hofbauer, CSc., spisovateľa publicista, PhDr. Elena Šebová,publicistka, PhDr. DušanD. Kerný, publicista a spisovateľ.Ďalší členovia Únie slovenskýchnovinárov:Ladislav Ťažký, spisovateľ a publicista,Ladislav Zrubec, spisovateľa publicista, Stanislav Háber,spisovateľ a publicista, IgorMráz, publicista a spisovateľ,Jozef Darmo, pedagóg a publicista,Eduard Ivančík, publicista,Imrich Gräffinger, publicista,Juraj Tevec, publicista, DušanKonček, redaktor, Vladimír Mezencev,redaktor, Jozef Galus,redaktor, Milan Bláha, komentátora publicista, Vít Suchý, publicista,Milan Lieskovský, publicista,Ján Kubáň, publicista, AntonMichalík, redaktor a spisovateľ,Ján Magál, redaktor, Valéria Grebečiová,publicistka, KonstantinKopin, publicista, Vít Gergely, redaktor,Mária Kopinová, publicistkaa Benjamin Masaryk, publicista.Pamätná tabuľa na historickej budove Slovenskej národnej radyv Bratislave.Foto: Martin PetrenkoPrefackaná politikaDokončenie z 1. stranySMK si zmierenie predstavuje spôsobom, aký pripomína pichnutie partneradýkou od chrbta. Žiaľ, zjavne vďaka slovenskému politikovi Palkovia jeho nenaplneným osobným ambíciám a Csákyho problematickým postojomk Slovensku. Platí to, čo pripomenul Ján Slota, že v roku 1995bola vďaka Mečiarovi podpísaná spoločná slovensko – maďarská zmluvaa teda každé iné zmierenie je zbytočné. Skôr ide o účelovú hru, veďCsáky otvorene hovorí o spokojnosti v Maďarsku s návrhom SMK, no obdobie,kedy vznikla zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom prirovnal vdiskusii s Miroslavom Jureňom k fašizmu, čo je už absolútny nezmysel.Zjavne má vďaka výrokom Miklósa Duraya SMK k fašizmu oveľa bližšie,než akýkoľvek iný slovenský politický subjekt.Rovnako účelovo sa Csáky správa i v prípade vzniku maďarskýchgárd, keď ich prirovnáva ku kauze „Maliny Hedvigovej“, keďže junazýva takto prekrútene a nie podľa mena Hedviga Malinová. Csákyhoprirovnanie je rovnako prekrútené ako jeho chyba s menomštudentky. Pre Slovákov je príklad zrušenie Slovenskej pospolitosti,to je rovnocenný príklad maďarských gárd a nie zbitá študentka,o ktorej sa zistilo, že nebola zbitá preto, že rozprávala v Nitrepo maďarsky, ako tvrdila ona. Veď keby to bola pravda, v Nitresa občania fackajú v jednom kuse, lebo maďarčinu tam môže človekpočuť na uliciach úplne bežne. Lenže takto prefackaná je skôrslovenská politika a to vďaka rôznym postavičkám v politike, ktoréprefackávajú svojimi vyhláseniami a výzvami často celú spoločnosťrôznymi lapsusami aké obhajujú. Stanislav HáberNÁrodna Rada Slovenskej republiky rokovalA o probléMoch vzdelávanIA v školáchStarý mediálny gulášDôležitým bodom programu rokovania13. schôdze NR SR bol návrh poslancovM. Fronca, L. Szigethiho a F. Devínskehona vydanie zákona o vzdelávaní v školách.Rozprava k tejto problematike raz opäť potvrdila,že odbornosť, politická kultúra, skutočnýzáujem o napredovanie nášho školstva aelementárna slušnosť sú pre viacerých opozičnýchposlancov takmer neznáme. Prázdneslová, všeobecná kritika na adresu vládnej koalíciea ministerstva školstva s patričnou dávnouosočovania, neprispeli k očakávanej pokojnejatmosfére a kvalite rokovania. Mnohíopozičníci - aj Ivan Mikloš, Ferdinand Devínskya najmä Tatiana Rossová, nepovedalinič nové, užitočné a reálne. Zbytočnekradli čas. Návrh do druhého čítanianeprešiel. Chýbali aj opozičné hlasy. Sebachválaa sebaoslava dominovali v opakovanýchvystúpeniach Martina Fronca.Exminister školstva dobre vie, že keď sanepochváli sám, iní to neurobia.Škoda, že poslanci vládnej koalície, dnešnémuposlancovi za KDH razantnejšie nepripomenulimnohé chyby a úmyselné, či neúmyselnéomyly, ktorých sa počas svojho pôsobeniavo funkcii dopustil. Napríklad pri zmenách maturít,likvidácií škôl, centier voľného času, ajučňovského školstva. Aj poslanci z radovKDH by si konečne mali uvedomiť svoj negatívnypodiel na osemročnom vládnutí,ale aj na nesplnených koaličných sľubocho zvyšovaní platov učiteľom, o projekteVráťme šport do škôl a najmä o zvyšovanífinančných zdrojov pre celé školstvo. Nemaliby zabúdať na mnohé slová o prioritách,vzdelanosti a legislatívneho i zvyšujúcehosa finančného zabezpečenia. Aj otom často hovorili, lenže do konkrétnostinedokázali takmer nič premietnuť. Predvolebnésľuby neplnili. Žiaľ, nahradila ich aroganciamoci voči učiteľom, rodičom, žiakom aštudentom a najmä neprofesionálna práca. Pánposlanec Fronc vo svojom prejave k poslancom,ktorých bolo v rokovacej miestnosti iba25, okrem iného povedal: “Reforma školstva jebytostne spojená – spätá s osobou ministra.“V tejto súvislosti je vhodné pre oživenie pamätipripomenúť slová, ktoré na adresu exministraFronca odzneli v čase jeho vládnutia.Júnové rokovanie parlamentu v roku 2004sa zaoberalo problematikou školstva. Prvýmčítaním neprešiel zákon o študentskýchpôžičkách. Zákonu, ktorý s pôžičkamizavádzal aj školné, chýbali potrebnéhlasy vládnej koalície. Vtedajší poslanec,s podporou ktorého koalícia vždy počítala– Ladislav Polka – povedal: „Navrhovanýzákon je legislatívnym gulášom.“František Tóth, štátny tajomník ministerstvaškolstva, v apríli 2005 pre médiá povedal:„Minister školstva Martin Fronc pripravilzákon, ktorý nemá podporu ani jehonajbližšieho spolupracovníka. Je to totižškolský zákon, ktorý má od základovzmeniť vzdelávanie. Je taký zlý, že sanedá ani opraviť. Nič horšie sa vyprodukovaťnedalo. Musela sa s ním zaoberaťnejaká tajuplná skupina, nikto ho nevidel,ani o ňom nerokoval. Minister pripravil zákonnarýchlo a až po kritike, že sa venujelen spoplatneniu vysokých škôl, či zavádzaniunovej maturity. Na všetkých týchtozmenách sa pritom dalo pracovať naraz.“Mnohé objektívne fakty potvrdzujú, žeuplynulé roky ministrovania pána Froncaneboli až také vzácne, úspešné a pre spoločnosťa naše školstva užitočné, ako onich so zahmlenými očami hovoria niektoríopoziční poslanci.Aj pán exminister často tvrdil, že vo vyspelýchekonomicky silných krajinách jednoznačneplatí, že vzdelávanie je najlepšia a dobre kapitalizovanáinvestícia, ktorá sa vždy mnohonásobnevráti. Na Slovensku táto dlhoročná skúsenosťv uplynulom osemročnom volebnomobdobí – neplatila. Štúdia OESD publikovanána jeseň roku 2004 ukázala, že naša kultúrnarepublika sa ocitla na poslednom miestez 30-tich štátov, združených v tejto organizácií,pokiaľ išlo o peniaze investované do školstvaa vzdelávania. Tento žalostný stav spôsobilavládna garnitúra, ktorá šesť rokov našeškolstvo zanedbávala a jej pevnou súčasťoubolo KDH. Nedôstojné rozhodnutia vlády anekompetentná práca, či nadpráca úradníkovministerstva školstva, vzdelávaniedoslova vytlačili na perifériu záujmu a učiteľompripadlo okrajové miesto v spoločnosti.Štátna byrokracia, chránená straníckymitričkami, jednoznačne presvedčená, že juzasiahol lúč neomylnosti, konala bez potrebnejodbornosti, skúsenosti a neraz aj s veľkou dávkouarogancie. Dokumentuje to aj reč faktov.V roku 2004 zanikli mnohé materské,základné aj stredné školy. Zo školskýchslužieb muselo odísť vyše 3 tisíc učiteľov.Odborníci jednoznačne konštatovali zhoršujúcusa situáciu v celom výchovno-vzdelávacomprocese. Hlavné príčiny videli vnedostatočnom finančnom a materiálnotechnickomzabezpečení. Vládna koalíciačasto rozhadzovala milióny na veci nepotrebnéa neužitočné. Školstvo sa ocitlo vtakmer havarijnom stave. Pritom sa kompetentníchválili výbornými ekonomickýmivýsledkami, ktoré vtedajšia vláda dosahovala.Šermovali rôznymi, neraz aj nedôveryhodnýmičíslami. Balamutili väčšinunároda. Aj preto sa zložité problémy školstvaa vedy dostali na okraj záujmu verejnosti.Mierou vrchovatou prispeli k tomu iniektoré vláde naklonené médiá. Celkomsa podriadili koaličným stranám, niekohočasto bezvýznamného vyzdvihovali napiedestál slávy a iného, skutočného odborníkav oblasti školstva a vedy, takmerzatracovali. Je zarmucujúce, že takto saväčšina médií na Slovensku správa k terajšejopozícií aj dnes.JOZEF KUCHÁRSvet bezpoézieKlasickú kultúru pred časom vytlačilkult hercov a ten medzičasomnahradil kult hlásateľov či moderátorov.Mohlo by sa zdať, že slovoešte má aké-také šance. Ibažejeho populárni nositelia, profesionálnišíritelia a verejní používateliasa radšej blysnú imidžomgolfového hráča, ako imidžom trúsiteľaduchaplných myšlienok.S obľubou dávame svojej dobe rôzneprívlastky – informačná, komunikačná,postindustriálna. Teda po slovensky– oboznamovacia, dorozumievacia,presúvajúca zamestnanosť dokultúry, vedy, školstva a ďalších sférspoločenskej nadstavby. Aj tento rozmersúčasnosti by mal byť pre vnútorný,citový a umelecký rozvoj človekaveľmi priaznivý a povzbudzujúci. Ibaže,kto sa už dnes vyťahuje na verejnostisvojou kultúrnosťou, vzdelanosťoua sčítanosťou?Literatúra a osobitne poézia očividnenepatria ani k prioritámsúčasného ministra kultúry SR.Preto sa celkom opodstatneneozývajú hlasy volajúce po zrušeníministerstva kultúry, veď treba naozajzodpovedne zvážiť odbúraniezbytočnej byrokracie, ktorá sav konečnom dôsledku len rutinnepodieľa na likvidácii vitálne dôležitýchinštitucionálnych štruktúrzabezpečujúcich základné podmienkyvzniku a šírenia originálnychliterárnych hodnôt. Fakt je,že z určitého hľadiska by sme možnoväčšmi potrebovali ministerstvošportu, alebo by aspoň bolo vhodnéniektoré ministerské kancelárie zmeniťna ambulantné servisné zariadenia,ktoré sa môžu voľne pohybovaťv pracovnom čase po golfových trávnikoch,tenisových kurtoch, prípadnepo hladinách väčších vodných plôchrýchlosťou výkonných motorových člnov.Ak je slovo dar, tak sa zdá, že ľudia siod nepamäti nevážia dary a väčšmi sicenia to, čo musia sami zaplatiť. Slovom– slovo dnes nemá hlavné slovo,aj keď dozaista ešte nepovedalosvoje posledné slovo. Kým sa slovoopäť raz dostane k slovu, budeme sanaďalej bez slova obklopovať technickýmiprostriedkami umožňujúcimiokamžité spojenie s celým svetom ačoraz väčšmi budeme zabúdať na to,či ešte máme komu čo povedať.V spleti rozmanitých uhlov pohľadu,z ktorých nevdojak pozorujemesvoje okolie i sami seba, samožno ešte kde-tu zachveje básnickéslovo ako trblietavá slza,v ktorej sa zrkadlí more nádeje ioceán bezútešnosti. Nie som sivšak celkom istý, či poézia ešteraz vyšle signály, ktoré dokážuvzrušiť unudených spotrebiteľovvlastného života. Svet na pohonpeňazí pripomína rýchlu montážfilmových záberov, prehľad najotrasnejšíchudalostí čiernej kroniky,kolekciu najvyberanejšíchvojnových zločinov, pásmo bizarnýchvideoklipov, výtrysk prchavýchpocitov a zostrih rozmazanýchsnov.Na začiatku všetkého bolo slovo, ktovie,čo bude na konci. Možno hudba.Alebo už len hrobové ticho. Či naopak,ohlušujúci rachot. To, čo je prenás podstatné uprostred hraničnýchbodov vesmíru, sú len naše krátkeživotné príbehy, stratené v nesmiernychdimenziách času a priestoru.Zo zlomkov večnosti, ktoré máme kdispozícii, sa usilujeme uhádnuť zmyselsveta či aspoň pobytu ľudí na našejmalej planéte, logiku pohybu dejína našu epizódnu úlohu v celkovomkontexte materiálnej a duchovnejskutočnosti. Poézia je tu na to, abynaše márne úsilie dosiahnuť nemožnémalo svoj nezameniteľný štýl.PAVOL JANÍK

NÁZORY SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 4Prežije nástrahy časuPrejav predsedu vlády SR Roberta Fica na slávnostnom zhromaždení pri príležitostiXV. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republikyVážený pán prezident Slovenskej republiky, pánpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panipredsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,vážené dámy a páni, pamätám sa na to, ako byto bolo len včera - 1. septembra 1992 vo večernýchhodinách v tejto istej sále ma predseda Slovenskejnárodnej rady Ivan Gašparovič vyzval, aby som vnapätej atmosfére hlasovania podľa mena vyjadrilsvoju vôľu predloženému návrhu novodobej slovenskejústavy, toho návrhu, ktorý vyvolával búrlivé diskusie,plamenné reči podporujúce i odmietajúce,ale aj veľké očakávania a nádeje. Slovami - „somza Ústavu Slovenskej republiky“ - som sa ako parlamentnýa politický elév pripojil k nespochybniteľnejväčšine stoštrnástich poslankýň a poslancov. Každýz týchto stoštrnástich Slovákov a Sloveniek svojou mierouprispel k zrodeniu zákona zákonov Slovenskej republiky.Prinajmenšom tým, že zaň povedali „áno“. Bolivšak medzi nami aj takí, bez ktorých byÚstava svetlo sveta neuzrela.U jedných to bola schopnosť tvoriť, u druhých odvahapresadzovať a predvídať obrovský význam ústavodarnéhoaktu pre Slovensko, ktoré sa v zložitých jesennýchmesiacoch roku 1992 ako dieťa tesne pred narodenímdralo k prvému hlbokému nádychu. Prosím, nevygumujmesi svoje vlastné moderné dejiny! Prisúďme v nich autoroma duchovným otcom prvej slovenskej ústavy zaslúženémiesto! Či to bol Milan Čič, Ľubomír Fogaš,Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič alebo Milan Sečanský,alebo už nebohý profesor Hvezdoň Kočtúch, tvrdohlavopresadzujúci ústavný princíp sociálne orientovaného trhovéhohospodárstva. Vážené dámy a páni, Slovenskomá pätnásť rokov modernú ústavu. Prežila aj barbarskénájazdy aj dokázala vstrebať úprimné pokusyo jej vylepšenie vyvolané skúškami času a politickéhoči ústavného života. Niektoré z jej pasáží formulovanýchv onom pamätnom roku 1992 preukazujúnadčasovosť a schopnosť reflektovať zložitosťspoločenských vzťahov. Dovoľte mi tak, ako to urobilpán prezident, dotknúť sa aspoň jednej z týchto pasáží,hneď tej prvej – preambuly - a dobre počúvajme: „Mynárod slovenský spoločne s príslušníkmi národnostnýchmenšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskejrepubliky, teda my občania Slovenskej republiky...“ Dása snáď ešte dokonalejšie skĺbiť národný, národnostnýa občiansky princíp? Dobrá ústava prežije nástrahy časuaj osudové chvíle, nemusí ale prežiť rozmarnosť politikov.Vyslovujem presvedčenie, že široké slovenské politickéspektrum bude v slovenskej ústave, v jej jasnýchodkazoch a zásadách ešte dlhé roky nachádzať Svätoplukovojednotiace posolstvo a nie priestor na politickéavantúry a kampane. Naša slovenská ústava bolasprávne formulovaná nadčasovoa mierne predbieha reálny život. Také sú a také nakoniecmajú byť ústavné texty. Aj otcovia americkej ústavytvorili články o slobode a rovnosti v čase, keď boloúplne prirodzené, že ich rodinné prostredie spoluvytváraliotroci. Ani tvorcovia slovenskej ústavy nepochybili,keď hneď v prvom článku prisúdili Slovensku charakterprávneho štátu, hoci nielen v roku 1992, tri roky po novembri,ale aj dnes po osemnástich rokoch musíme vidieťobrovské rezervy v činnosti súdnictva, či dodržiavaníľudských práv a ich vykonateľnosti. Ústava však našimslzám neverí, uverí len skutkom. Nepochybne sa netrebavyhýbať úvahám, ako ústavu na báze širokejpolitickej dohody zdokonaliť. Absolútnu prednosťmusia však dostať rozhodnutia a skutky vedúce knapĺňaniu litery ústavy, jej zásadných príkazov anajmä k dodržiavaniu ústavných práv a slobôd našichľudí. Nesmieme dovoliť, aby sa vďaka nečinnostia často aj neúcte stalo z nadčasového ústavného textugarantujúceho základné práva a slobody a určitú kvalituštátu vedecko-fantastické dielo. Jednoducho, aj vústavnej sfére platí tvrdá Pascalova logika, keď vyriekol:„Všetky dobré zásady sú už napísané, teraz už zostávalen realizovať ich.“ Ide o jednu z najväčších výziev, nielenpre súčasnú, ale aj pre mnohé ďalšie slovenské politickégarnitúry. Vážené dámy a páni, Ústava Slovenskejrepubliky, ktorej pätnáste výročie prijatia si dnes spoločnepripomíname, tvorí chrbtovú kosť nášho demokratického,právneho a politického priestoru. Právnici, politiciči novinári na ňu často odkazujú alebo ňouzúrivo mávajú či udierajúako stredovekým kyjakom. Aký praktický význam má aleústava pre robotného človeka? Čo mu ústava dáva, čomu odkazuje? Veľmi by som si želal, aby pre Slovákov,Čecha, Maďara, Nemca či Ukrajinca alebo ktoréhokoľvekiného slovenského občana žijúceho naSlovensku bola ústava akousi civilnou bibliou. Bibliou,po ktorej siahne nielen pri starostiach, ale ajtak prirodzene, zo záujmu. Každodenný praktický životnašich spoluobčanov sa určite nenechá vyrušovaťčlánkami ústavy určujúcimi spôsob kreovania alebo početnézloženie ústavných orgánov. Prinajmenšom dveústavou garantované oblasti majú však pre ľudí kľúčovúhodnotu. Sú to základné práva a slobody a ústavou zakotvenýcharakter Slovenska ako sociálneho štátu. Ústavnépráva a slobody občanov a sociálny štát - to nie jenáhodný výber. Zákonodarca v roku 1992 preukázal veľkúpredvídavosť. Najskôr zakotvil v Ústave Slovenskej republikyširoký katalógzákladných práv a slobôdschopných zniesť akékoľvek porovnanie s ústavami vyspelýchdemokracií. Formálne, teoreticky majú teda občanianašej krajiny garantované všetky štandardné politické,sociálne a kultúrne práva. Ako je tomu ale vreálnom živote? Má človek s príjmom 10 000 Skrovnakú možnosť viesť rovnocenný súdny spor, akoho na to oprávňuje ústavné právo na súdnu ochranu?Má takýto človek reálne právo na kvalitnú právnupomoc? Robíme všetko pre to, aby sme naplnili ústavnéprávo ľudí, často po štyridsiatich, päťdesiatichrokoch práce, na primerané starobné dôchodky? Zákonodarcapri tvorbe a schvaľovaní Ústavy Slovenskejrepubliky v roku 1992 veľmi správne predpokladal, ženastupujúca trhová ekonomika bude viesť k rozdielomživotnej úrovne ľudí. Aby tieto rozdiely neboli demotivujúcea neprimerané a neviedli k praktickému obmedzovaniuľudských práv u nemajetných ľudí, čo sa žiaľv mnohých prípadoch stalo, zákonodarca zakotvil jasnýsociálny charakter nášho štátu. Sociálny štát má byťna jednej strane brzdou tvorby nespravodlivo vysokýchsociálnych rozdielov, na strane druhej má jednoznačnevytvárať také podmienky života na Slovensku, ktorékaždému bez ohľaduna jeho príjem zabezpečia, okrem iného, reálny prístupku garantovaným ľudským právam. Bytostná prepojenosťľudských práv a sociálneho štátu, vážené dámy apáni, nie je ideologická fatamorgána. Je to reálny fakt ajeho záväznosť je potvrdená Ústavou Slovenskej republiky.Otázka britského filozofa Berlina - aká je hodnotaslobody bez materiálnych podmienok pre jej využitie? –nie je preto vôbec náhodná. Pätnáste výročie prijatia ÚstavySlovenskej republiky nám vytvára nielen vhodnú príležitosť,ale priamo nás vyzýva k zdôrazneniu zásadnéhovýznamu ústavného článku 55 predpisujúceho sociálnycharakter nášho štátu. Budúcnosť nám všetkýmprinesie veľké výzvy. Slovensko nie sú iba politicisediaci v parlamente alebo vo vláde. Je to predovšetkým5,5 mil. ľudí, ktorí budú pozitíva aj negatívabudúcich výziev znášať priamo na svojich pleciach.My, politici, máme povinnosť, dovolím si povedať- povinnosť ústavnú, bez ohľadu na naše politické názorya postoje postupne dospieť k všeobecnému konsenzuzabezpečujúcemu nerušené napĺňanie sociálnehocharakteru Slovenska, ako to priamo ukladá nie politickýprogram niektorej politickej strany či programové vyhlásenieniektorej vlády, ale priamo Ústava Slovenskej republiky.Len takýto charakter štátu vytvorí ľuďom vhodnépodmienky, aby pociťovali zavedenie eura ako prínosné,aby zvládli dôsledky súbojov o energetické zdroje,aby v narastajúcej konkurencii žili dôstojne. Ústava Slovenskejrepubliky nás politikov vládnych aj opozičnýchpriamo vyzýva k tomu, aby sme v duchu všeobecnéhokonsenzu v otázke sociálneho charakteru Slovenska pripravilispoločný postup na prechod k európskej mene k1. januáru 2009, aby energetická stratégia Slovenskazodpovedala predstavámcelého politického spektra, aby zásadné projekty budovaniacestnej infraštruktúry, diaľnic a rýchlostných komunikáciíneboli prerušované len z dôvodu zmeny politickejgarnitúry. Na takúto kooperáciu s cieľom naplniť obsahústavného článku 55 o sociálne a ekologicky orientovanejtrhovej ekonomike je vláda Slovenskej republiky pripravená.Sociálnemu štátu, dôstojnému životu ľudí a reálnemunapĺňaniu základných ľudských práv dlhujemevšetci ešte veľmi veľa. V tomto presvedčení nás nemôžuukolísať ani pozitívne štatistické ekonomické ukazovatele,ktoré neodrážajú reálny život konkrétnych ľudí. Váženédámy a páni, Ústava Slovenskej republiky je po pätnástichrokoch svojej existencie reálny, životaschopnýdokument najvyššej právnej sily. Vyslovujem ľútosť, žeod roku 1992, kedy spoločnosť s prípravou a schvaľovanímústavy žila - veď si len spomeňme na niekoľko tisícpripomienok, ktoré k návrhu zaslali ľudia vo verejnej diskusii- ako keby sa postupne vytrácala zo spoločenskéhovedomia. Ako som začal spomienkou na historickéhlasovanie 1. septembra roku 1992, dovoľte miaj na záver jednu osobnú skúsenosť: Pred niekoľkýmirokmi, cestujúc na pojednávanie na Ústavnýsúd Slovenskej republiky, som sa v jednom pomerneveľkom meste pokúšal zakúpiť ešte jeden výtlačokslovenskej ústavy. Zabralo mi to veľa času aenergie. Robme všetko pre to, aby sa nám ústavanevymazávala zo života, aby to bol všeobecne prístupnýprávny dokument, aby ľudia mohli konfrontovaťúmysly zákonodarcu z roku 1992 s reálnymživotom v našej krajine. Buďme na Ústavu Slovenskejrepubliky hrdí a prejavujme k nej úctu, určitesi to zaslúži.Najvýznamnejšou dominantou na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave je historická budova Slovenskéhonárodného divadla.Foto: Martin PetrenkoZ výsledkov celorepublikového výskumu na tému Ako vnímate Bratislavu?Hlavné mesto nie je veľká dedinaČo si vlastne Slováci myslia o svojom hlavnommeste? To sa rozhodla zistiť renomovaná agentúrapre výskum verejnej mienky – TNS SR. Sotázkou „Ako vnímate Bratislavu?“ spolupracovníci– anketári oslovili reprezentatívnu vzorku tisícobyvateľov Slovenska, medzi ktorými boli samozrejmeaj Bratislavčania.Respondentom predložili zoznam štrnástich vlastností,z ktorých každý mohol vybrať maximálne tri, ktorépodľa jeho názoru najvystížnejšie charakterizujú našenajvýznamnejšie mesto na Dunaji. Názory na Bratislavusú rôzne a iné majú na ňu samotní Bratislavčania,iné obyvatelia z „vidieka“. Obyvatelia Bratislavysi predovšetkým myslia, že ich mesto je rýchle, príjemné,aktívne a agresívne. Respondenti z ostatnýchčastí republiky si skôr myslia, že Bratislava je drahá,veľká, povrchná a romantická.Respondenti mali posúdiť aj niekoľko tvrdení. Najviacz nich sa zhodlo na tom, že Bratislava ekonomickynapreduje na úkor ostatných regiónov Slovenska.Bratislavy prišlo neúmerne veľa ľudí z ostatných častírepubliky a je oprávnene hlavným mestom Slovenska.Na druhej strane na veľké prekvapenie až veľmimálo opýtaných sa stotožnilo s tradičným konštatovaním,že Bratislava je jedna veľká dedina.Takmer polovica respondentov (47,9, resp.44,8%), bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú,vníma Bratislavu ako drahú a veľkú. Takmer tretinaz nich považuje naše hlavné mesto za modernúmetropolu, štvrtina za úspešnú a každýpiaty z nich aj za špinavú! Vyše 15% si myslí, žeBratislava je atraktívna a predstavuje akýsi magnetna turistov, približne rovnaký počet respondentovju zároveň považuje za romantické mesto,ale asi toľko si zároveň myslí, že Bratislava jepovrchná a falošná.Nuž, aj tu platí že koľko ľudí, toľko názorov. Eštežetakmer polovica sa zhodla aspoň v tom, že je drahá,veľká a rýchla. Teda prisúdili jej vlastnosti, ktoré mátakmer každé rýchlo sa rozvíjajúce a ekonomicky silnéRovnaký podiel respondentov súhlasí aj s tým, že dohlavné mesto... Vladimír Mezencevmartýri chlebového rezortuKauza Petra Gaburu, ktorého akoneposlušného poslanca jeho stranaKDH vylúčila z poslaneckého klubu,naráža na súčasný aktuálny celospoločenskýproblém. Je ňou kauzazvyšujúcich sa cien potravín. Gaburuposadilo do „somárskej lavice“ nakoniec v rokovacej sále parlamentu,ako ju sám nazval, hneď vedľatechnikov zabezpečujúcich ozvučeniesály, lebo okrem iného kritizovalJána Čarnogurského. Ten bol predsedomvlády v rokoch 1991 a 1992,keď sa s týmto obdobím viaže prepadpoľnohospodárstva a likvidáciamnohých fungujúcich družstiev. Lenževo vlastnej strane je kritika zjavnenežiadúca. Pre Gaburu hrá čas, keďcelý svet prežíva potravinovú krízu.Niektorí analytici ju dokonca prirovnávajúk časom spred 60 rokov. Aspoňv Nemecku si na podobné zdražovaniepotravín nepamätajú od 2.svetovej vojny. Ceny základných potravínskáču niekedy aj o viac ako 50percent. Dražie obilie a teda chlieb,ale aj mlieko, či dokonca pivo. Odčias Švejka sa hovorí, že vláda, ktorázdražie pivo, padne. Lenže celýsvet zápasí s rovnakými problémami.Neúroda v tradičných obilniciachUSA, v Brazílii, či v Austrálii a v krajináchEÚ zapríčinila stav, keď sú zásobyobilia najnižšie za poslednýchdvadsať rokov. Opatrenia EÚ, ktorébudú podporovať rozširovanie pestovaniaobilia, hoci ho predtým obmedzovala,sa týkajú až budúcoročnejúrody.Napriek tomu situácia sa nemusízmeniť. Dnes je totiž obilie žiadanýartikel pri výrobe biopalív a tak jehospotreba bude rásť. Ako pripomenulpredseda Slovenskej poľnohospodárskeja potravinárskej komoryIvan Oravec, treba si spomenúť napolitikov, ktorí hovorili, že Slovenskovýrobu potravín nepotrebuje, lebosi ich dovezieme lacné zo zahraničia.Dnes už ich však nie je odkiaľdoviezť. Ako vieme, tieto liberálnepredstavy najprv podporoval federálnyminister životného prostrediaJosef Vavroušek z čias česko – slovenskejfederácie, aby ich aj s chlpmiprevzali ekonómovia typu IvanaMikloša.Našťastie nový minister pôdohospodárstvaMiroslav Jureňa hovorí o obilíako o strategickej surovine. Faktomje, že jeho cena ovplyvňuje aj cenymlieka a mliečnych výrobkov, keďžezvieratá potrebujú obiloviny akokrmivá. Navyše, donedávny ázijský„boom“ lacnej elektroniky a textílii saodrazil v raste životnej úrovne tamojšíchkrajín. A ľudia v nich objavili zrazumliečny svet. Chcú sa stravovaťkvalitnejšie, a tak za peniaze, získanézo spomínaných komodít, vykupujúpotraviny v nebývalej miere. Toim nemôže mať nikto za zlé, naopak,je potrebné sa prispôsobiť trhu a dokázaťna ňom obstáť bez toho, abysa tak dialo na úkor občanov.Vláda Roberta Fica si dala poľnohospodárstvodo troch priorít spoluso školstvom a zdravotníctvom. Nabudúci rok by mal agrorezort získaťuž nie sedemdesiat, ale osemdesiatpercent dotácií starých členskýchštátov. Je to stále málo, ale lepšienež to, čo dokázali poľnohospodáromponúknuť dve Dzurindove vládys neoliberalistickými prístupmi, postavenýmina tzv. nezávislých analytikochrozličných finančných ustanovizní.Všetci nás svorne presviedčali,že investície do poľnohospodárstvasú zbytočné a ide o „prejedené peniaze“.Dnes svetové médiá považujúza top témy, ktorými sú rastúceceny potravín. V Taliansku dokoncaštrajkovali pre zdražovanie ich obľúbenejpasty – cestovín. Francúzi súnahnevaní pre rast cien bagiet a kancelárkaAngela Merkelová má hlavuv smútku, keďže Nemci sú so zdražovanímriadne nespokojní.Do iného svetla sa tak dostáva aj 12.ročník Top Agra ako súťaže o najlepšímanažment v poľnohospodárstve,potravinárstve a v podnikoch služieb,ktorý bude po prvýkrát spojenýaj s medzinárodne uznávanou súťažouAgrofilm. Na slávnostnom vyhlásenívýsledkov po prvýkrát hlavnúcenu Najlepšiemu manažérovi roka– Cenu ministra pôdohospodárstvaodovzdá v Divadle Andreja Bagára5. októbra v Nitre sám Jureňa. Možnoby organizátori súťaže mohli porozmýšľaťaj nad anticenou – akousitabuľou hanby pre všetkých tých slovenskýchpolitikov, ktorí sa zaslúžilio úpadok agro rezortu, či za odvážnyčin v tomto odvetví, ak si trebárspolitik KDH trúfol kritizovať otca – zakladateľatohto politického subjektua je dnes za to trestaný. A tak kýmdoteraz od roku 1989 boli až tisíckybezmenných martýrov chlebovéhorezortu, ktorí museli prácu na pôdepre neustále straty opúšťať a zväčšovalitak rady nezamestnaných, dnessa k nim priradil zrejme aj politik zosubjektu, ktorý mal na tento vývojpodstatný vplyv.Stanislav Háber

PARLAMENT SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 5Odznelo v parlamentnej debatepočas rokovania trinástej schôdze v dňoch 11. - 24. septembra 2007Robert Fico, predseda vlády SRArgument, že ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovánerieši problémy mnohých sociálnych skupín, sa bez ďalšieho vysvetleniaa podporných údajov objavil aj v stručnom odôvodnení návrhuopozičných poslancov na jej odvolanie a má asi takú istú hodnotu, akonapríklad ďalšie dva uvádzané argumenty na jej odvolanie, že vraj zneužívalaslužobné auto, či ignorovala sociálnych partnerov pri prijímanínovelizácie Zákonníka práce. Všetci si pamätáme, dámy a páni, namega kauzu z obdobia, keď som ešte pôsobil ako opozičný poslanec,vyvolanú mojím úprimným priznaním, že niekedy pred rokom 1989 somlekárovi po tom, ako sa postaral o môjho dnes už nebohého otca, dalfľašu koňaku. Veď ma aj na podnet vládnej antikorupčnej činnosti jednotky,vedenej podpredsedom vlády vtedajším pánom Miklošom, vypočúvalina generálnej prokuratúre a chceli o fľaši, jej cene a druhu vedieťúplne všetko.Predstavte si, že dnes by som podal nejaký návrh, alebo politickyatakoval napríklad poslanca Pada z SDKÚ za to, že minule označildrobné obdarúnky lekárom za bežnú a akceptovateľnú vec.Čo by ste povedali? Asi by ste povedali, že som farizej, podvodník,plaziaci sa boľševik, alebo niečo podobné. Nie predstavou,ale faktom je, že návrh na odvolanie pani Tomanovej podpísali ajposlanci, pôsobiaci do roku 2006 na ministerských postoch. Ministerkavraj musí odísť z funkcie, okrem iného preto, lebo zneužívalaslužobné auto a dala si ho poslať do Portugalska. Ak smepredložili jasné dôkazy, že bývalá ministerka pani Radičová sibežne posielala prázdne auto na cesty do zahraničia, na ktorépoužila lietadlo, odpovedala, že ona postupovala v súlade so zákonom.Ako by sa takáto strata tváre, chrbtovej kosti dala asi nazvať.Jednoducho, necháme to na fantáziu ľudí.Nie predstavou, ale faktom je, že v návrhu na odvolanie sa ministerkevyčítalo ignorovanie sociálnych partnerov pri prijímaní novelizácie Zákonníkapráce. Ja si osobne nepamätám okrem návrhu Ústavy Slovenskejrepubliky, žeby k niektorému inému návrhu zákona bola taká širokásociálna diskusia a taký široký sociálny dialóg, toľko rokovaní aexpertných konzultácií. A toto považujú za zlyhanie tí, ktorí v roku 2004predložili do Národnej rady Slovenskej republiky takú novelizáciu Zákonníkapráce, že by sa za ňu nehanbil ani kapitalizmus z prelomu 19.a 20. storočia, pričom verejná diskusia prakticky žiadna nebola. Akonazvať takéto správanie?Zákon o tripartite: Tí, čo podpísali návrh na odvolanie, ho v predchádzajúcomvolebnom období bez mihnutia oka zrušili a sociálnydialóg vždy považovali len za príťaž. Na návrh odvolávanejministerky sme sociálny dialóg opäť zakotvili zákonom, ale protisociálnemu dialógu je vraj súčasná vláda. Niekde mi tu chýbaelementárna logika. Rovnakú kvalitu má aj ďalší argument naodvolanie a to, že vláda a jej konkrétny minister nerieši problémymnohých sociálnych skupín. A dostávam sa k podstate otázkypána poslanca. Tak, my sme vzali, vážené dámy a páni, alebovýznamne znížili 23 tisíc invalidom invalidné dôchodky, aleboťažko zdravotne postihnutým peniaze na palicu a vyhlasovali invalidovza práceneschopných, alebo vy ste to urobili? Kde je jednoduchotá miera farizejstva a kde skončí tá miera farizejstva pripodávaní vašich návrhov?Jeden príklad za všetky. V roku 2004 ste zobrali invalidný dôchodokosobe, ktorá bola 19 rokov na invalidnom dôchodku, pretože utrpelavážny úraz pri dopravnej nehode, trvalé znecitlivenie nohy, jedna rukašesťkrát operovaná, druhá ruka osemkrát operovaná, ťažký úraz hlavy.Mal 59 rokov, tri roky do starobného dôchodku a vy ste mu zobrali invalidnýdôchodok a poslali ste ho do roboty. A vy nás budete obviňovaťz toho, že my nevedieme sociálny dialóg, že my sa nestarámeo sociálne skupiny, prosím vás, skončite s tým farizejstvom,ktoré tu predvádzate od rána do večera. Vláda Slovenskej republikyprakticky okamžite po nástupe začala konať a prijali sme nanávrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutievšetky tieto nespravodlivosti odstrániť a to nielen do budúcnosti,ale aj spätne, my sme kľudne mohli povedať na základe rozhodnutiaústavného súdu, že iba znovu sa budú vyplácať invalidnédôchodky. Ale my sa snažíme tie peniaze ľuďom vrátiť, aj tie,o ktoré prišli vďaka tomuto protiústavnému rozhodnutiu.Okrem tohto ustanovenia, by som chcel len pripomenúť, že začiatkomroka bol novelizovaný zákon, ktorým sa zabezpečil rovnaký prístup kposudzovaniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov,ktorým je poskytnuté bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, upravilisa sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, zvýšili smepríspevok pri narodení prvého dieťaťa o 11 tisíc korún, teraz chcemeísť ešte ďalej, aby mladá rodina pri narodení prvého dieťaťa dostala až25 tisíc korún, vyplatili sme a budeme ďalej vyplácať vianočné príspevkypre dôchodcov. Samozrejme, spomeniem aj nedávne zvyšovaniedôchodkov. Mohol by som pokračovať v mnohých podobných opatreniach,ale naozaj nemám pocit, že by sa táto vláda a táto vládna koalícianestarala o sociálne skupiny ľudí.Reformy a osobitne reformy v sociálnej sfére, aby mali trvalý charaktera trvalý prínos, alebo jednoducho povedané, aby mali zmysel, musiaprinášať zisk väčšine spoločnosti. Zelenú v chápaní predošlej vládymal zisk individuálny. My chceme, aby zisk nadobudol sociálnu dimenziu,aby bol v prospech väčšiny, aby sme hovorili o sociálnom zisku narozdiel od klasického individuálneho profitu. Zisk ako sociálna kategóriamusí byť základným kameňom kvalitnej stavby dlhodobo udržateľnejslovenskej spoločnosti v európskom priestore. Nám ide, našejvládnej koalícii o spoločnosť, ktorá k základnému ekonomickému ziskupridáva hodnotu sociálnej solidarity a tak spevňuje sociálnu stabilituspoločnosti. Najväčším problémom každého sociálneho systémuje, že sa v ňom výrazne prejavuje politický rozmer a politickécítenie, ideologické postoje tých, ktorí ho tvoria. A tak sa staloaj v prípade takzvanej sociálnej reformy, ktorú uskutočnila predchádzajúcavláda. Keď sa akosi zabudlo, že už lisabonská stratégiaEurópskej únie predpokladá skĺbenie hospodárskeho rastua ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnostia zvyšovaním kvality života pre všetkých. Nech by bol naposte ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ktokoľvek, muselby pri koncipovaní sociálnej politiky v prvom rade riešiť popretiea dlhodobé ignorovanie troch dôležitých ústavných inštitútov.Tým prvým inštitútom je ľudská dôstojnosť. Ľudská dôstojnosť,ktorá je považovaná za základný pilier koncepcie ľudských práv,ktorá je považovaná za jednu z univerzálnych hodnôt, na ktorýchje založená Európska únia.Pavol Paška, predseda NR SRDámy a páni, kolegyne, kolegovia, ešte predtým ako sa pokúsimzaujať stanovisko k tomu, o čom v tomto bode programu hovoríme,využijem svoju právomoc a odpoviem tak aj pánovi poslancoviLipšicovi, ktorý opäť dnes predviedol svoj veľmi subjektívny,emotívny výklad rokovacieho poriadku. Ako predseda môžem vystúpiťkedykoľvek, keď požiadam o slovo. Zareagujem na to, čotu odznelo pri vystúpení pána poslanca Palka. Nuž, pán poslanecPalko, nebudem to detailne rozoberať, ale viete - pre mňa, ako pre humanistu- sú ľudské dejiny kontinuitou a tá kontinuita má dve základnépodoby. Jedna je úplne prirodzená a ľudsky by som použil výraz genetickáa tá druhá je duchovná. História ľudstva si pamätá v obidvochtýchto základných líniách pokusy o totálnu deštrukciu kontinuity, ktorejvýsledkom je ľudský progres. Žijeme v 21. storočí. Vždy sa na tom podieľaliľudia, mohli by sme aj v tej prirodzenej, alebo ako nazývam genetickej,nájsť pokusy o genocídu, o likvidáciu rás, etník národov. Našťastiesa to nepodarilo. Lenže v tej duchovnej sa tomu hovorí aj duchovnápamäť, takisto poznáme veľa pokusov. Keď som vás počúval, veľmisom sa potešil a získal som pocit, že musím povedať, že ja nemám vieru,ja mám presvedčenie aj na základe historickej pamäti. Tendencie,ktoré aj vy dnes v 21. storočí prezentujete z hľadiska duchovnej kontinuityľudstva, nemajú šancu na úspech. Aj preto, aby nikdy viac neboločierno-biele videnie sveta, aby nikdy viac nebola inkvizícia, aby sa nikdyviac nestrhávali tabule a nepálili knihy. A teraz poďme k tomu o čomsom chcel hovoriť.Dúfam, že každý, kto má pozná vie, že som človek európsky naladenýa európsky presvedčený. Pred mesiacmi v tejto sále sedelo 43 predsedovparlamentov členských krajín Európskej únie a krajín, ktoré sú vasociačnom procese a hovorili sme o budúcnosti Európy. Hovorili smeo európskom národnom povedomí a hľadali sme spôsoby ako usporiadaťnaše vzťahy na národnej, štátnej úrovni tak, aby ten grandiózny európskyprojekt mohol pokračovať. Zásadné kritérium pre hodnotenieakéhokoľvek charakteru a vzťahu je pre mňa racionalita a schopnosťalebo neschopnosť, žiadny iný parameter neuznávam. Hovorím to preto,lebo vôbec sa netajím, že nie som nadšený že riešime tu na tomtorokovaní, ktoré vediem emotívne vystúpenia, ktoré ale z môjho pohľadunie sú tým čo podľa mňa táto krajina, ale aj Európska únia potrebuje.Rozmýšľal som ako uchopiť ten problém, lebo nechcem hovoriťo texte pred chvíľou sme sa veľmi racionálne dohodli aj s predstaviteľmijednotlivých poslaneckých klubov, ale chcem využiťtento príklad na to, aby som demonštroval, že jednoducho nesúhlasíms určitými postupmi a nesúhlasím s určitými riešeniami,nech už prichádzajú z ktorejkoľvek strany.Ešte ani neuschla pečiatka na podaní skupiny poslancov na prerokovaniebodu programu o Benešových dekrétoch a už sa začali diať veci,ktoré žiaľ veľmi dobre poznáme. Niet reakcie bez akcie. Hovorím terazo spôsobe akým vedenie Strany maďarskej koalície pristúpilo k tomutoproblému a akým spôsobom sa snažilo a snaží z neho opäť vytvoriťproblém, ktorý má výrazne poškodiť renomé a postavenie Slovenskejrepubliky v Európskom parlamente. Chcem povedať, že mi vôbec neprekáža,pán predseda SMK Csáky, že využívate komunikáciu s Európskymparlamentom a s európskymi inštitúciami. Je to normálne. Smečlenská krajina, každý občan, každý politický reprezentant má na toprávo, ale vadí mi forma a spôsob akým ste pristúpili k tomuto problémunapriek tomu, že hneď od začiatku celá politická reprezentácia v tomtoparlamente bola ochotná počúvať, komunikovať a rešpektovať návrhyna konečné znenie textu tak, aby jednoducho nedochádzalo k pocitomkrivdy, aby nedochádzalo k pocitom alebo naplneniu predstavy,že si niekto vyrovnáva akékoľvek účty. A pán predseda SMK, nie steto náhodou vy, ktorý ste otvorili problematiku Benešových dekrétov?Možno by sme tu dnes nemuseli sedieť a zaujímať k tomustanovisko. Päťkrát som sa stretol s predsedníčkou maďarskéhoparlamentu pani Katarín Sily pri rôznych príležitostiach, aj počaskonferencie predsedov v Bratislave. Ani raz neprezentovalaoficiálne stanovisko, že by pre oficiálnu maďarskú reprezentáciuboli Benešové dekréty a povojnové usporiadanie problém, dokoncapri poslednom našom stretnutí pri otvorení akademickéhoroka v komarňanskej univerzite otvorene odpovedala na otázkunovinára, že nevie o čom hovorí a že toto nikdy nebolo a nie jeproblém oficiálnych maďarských miest. Pýtam sa - načo vyvolávatea otvárate problémy a myslite si, že nebude na ne reakcia?Budem citovať tým, ktorí nemali možnosť váš list, ktorý ste zaslali už 10.septembra, čo je tiež veľmi dôležité. Požiadali ma kolegovia z maďarskejkoalície, aby sme sa stretli, aby sme mohli hovoriť o návrhu textu.Hovorím to preto, lebo aj dnes tu odznelo, že nebola ochota slovenskýchpolitických subjektov s vami rokovať. Osobne som sa s vami stretola osobne som garantoval to, čo som nakoniec aj urobil, že dôjde kukonzultáciám vo všetkých parlamentných poslaneckých kluboch tak,aby sme sa pokúsili nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať. Ale už 10.septembra bol v Bruseli list. A teraz dovoľte, aby som to použil, nie pretoaby som iritoval aj tento priestor, a našu budúcnosť. Ja verím že nietlepšieho riešenia našej budúcnosti, ako je Európa, európske národnépovedomie a budúcnosť mladých ľudí, ktorí budú žiť v Európe. Skústemi vysvetliť a prepáčte impertinentnosť k otázke: buď niekto u vásnevie po anglicky, alebo niekto zámerne chcel vyvolávať duchov. Prváveta, ktorú ste napísali pánovi Kavadovi, znela: „Chcem vás informovaťo alarmujúcom politickom vývoji na Slovensku.“ Prosím vás čo stemali na mysli? Je alarmujúce to, že som vás prijal a že všetci predstaviteliaslovenských parlamentných politických klubov okamžite reagovalia hľadali konsenzus? Nebude lepšia odpoveď na toto znenie, ako prijatieuznesenia v texte tak, ako sme sa všetci na tom dohodli? Dovoľtemi pokračovať: Opäť otázka, teraz možno aj jazyková, ale aj ústavnoprávna.Xenofóbna extrémistická, rasistická Slovenská národná strana.Pán poslanec, podľa mňa Ústava Slovenskej republiky a trestné kódexyveľmi jasne definujú tieto pojmy. Nie je mi známe, že by Slovenskánárodná strana bez ohľadu na to, či je mojím koaličným partnerom, alebonie, bola v konaní na vyškrtnutie zo zoznamu politických strán, alebože by sa proti nej viedlo na akejkoľvek úrovni trestné stíhanie. Ak mátevedomosť o naplnení obsahu xenofóbie, rasizmu a extrémizmu, čo súvšetko trestné činy na Slovensku, buďte taký dobrý a informujte o tomslovenské inštitúcie a nie inštitúcie v Bruseli.Ale poďme ďalej. V texte, ktorý je opäť veľmi iritujúci, hovoríte ohanebnom dokumente. Už to tu dnes zaznelo z úst aj pána poslancaBerényiho. Bol som trochu prekvapený, lebo to vystúpeniebolo veľmi racionálne a skutočne išlo v kontexte politickej dohody,o ktorej sme hovorili. Dámy a páni, ten list vám kedykoľvekposkytnem. Čo mi opäť na tom prekáža? Nie pocit, alebo možnoaj legitímne právo brániť sa. Slovensko je demokratická krajina.Vy ste pán Csáky ani nevyužili elementárnu možnosť, ktorúdáva všade v demokratickej krajine parlamentný systém a eštepredtým ako sme našli riešenie. My sme ho našli. Riešenie, ktoréje historizujúce, ale ktoré jednoducho nezatvára dvere pred spoločnoubudúcnosťou. Vy ste ale opäť začali robiť zlý obraz Slovenskav európskych inštitúciách. Tak, ako ste to naučený.Dámy a páni, nie je to náhoda, už sme to zažili a dokonca to tu zaznelo,že od roku 2006 sa stupňuje napätie v slovensko-maďarských vzťahoch,no mne to nie je známe. Mne sú známe len určité aktivity, niektorýchposlancov v či už Rade Európy alebo v Európskom parlamente,ktorí reprezentujú buď Maďarskú republiku alebo maďarské menšiny.Opäť náhodou ešte pred tým, ako sme zasadli a hľadali sme prirodzenénormálne demokratické, ľudské riešenie, sa objaví v Európskomparlamente rezolúcia, podpísaná maďarskými poslancami, ktorú keďsi prečítate a porovnáte ju s návrhom textu, opäť zavádzajúco, klamlivovytvára obraz o Slovenskej republike, ako o nedemokratickom, neobčianskomštáte, kde sú práva menšín potláčané a kde 500 tisíc Maďarovprijatím tejto našej spoločnej deklarácie bude ohrozených a budúzbavení svojich občianskych a ľudských práv. Nehnevajte sa na mňa,jednoducho vždy som sa postavil a postavím sa, pokiaľ budem členomparlamentu akýmkoľvek prejavom iracionality v dnešnom 21. storočí,dnešnom európskom priestore. Prečo akési zmierenie, akési prijatiespoločnej deklarácie, pre mňa, už som to povedal je projekt Európskejúnie to najlepšie zmierenie európskych národov, aké sme mohli nájsť.Povedal som to a poviem to aj tu. Pokojne hovorme o zmierení, ale nietak, že budeme hľadať v histórii to, čo irituje našu budúcnosť. My užsme svojím vstupom do Európskej únie svoju budúcnosť pripravili a zabezpečili.Ešte jedna poznámka, pán poslanec. Viem a teraz mi odpusťtenechcem byť osobný, že zastúpenie maďarskej menšiny v inýchpolitických a ústavných systémov má aj inú podobu. Hovorím teraznapr. o Rumunsku alebo krajinách, kde vyplýva poslanecký mandátv národnom parlamente priamo z ústavy a jednoducho je taxatívneurčené množstvo zástupcov menšiny v národnom parlamente.Pán poslanec Csáky, vy ste občan Slovenskej republiky amáte štandardný občiansky mandát. Strana maďarskej koalícievzhľadom na početnú maďarskú menšinu má jednoducho svojureprezentáciu a znovu opakujem, váš mandát je ústavný a občiansky.Je preto vašou povinnosťou Slovenskú republiku chrániťa nie škodiť jej na medzinárodných úrovniach a ja vám chcemtu garantovať, že kedykoľvek sa stane v tomto parlamente, alebov tejto krajine čokoľvek, čo naozaj dá dôvod obrátiť sa objektívnena európske inštitúcie, budem prvý, ktorý bude takýto spôsobiniciovať. Dnes však vám chcem na záver povedať všetkým,ak to naozaj myslíme úprimne so zmierením, tak vás nemôžempožiadať o nič iné, len aby ste sa vzhľadom na tento list a vzhľadomna to, čo sa deje, alebo čo ste chceli, aby sa dialo v Európskomparlamente, ospravedlnili nielen nám kolegom v Národnejrade, ale aj ľuďom na Slovensku bez ohľadu na to, či sú Slovácialebo Maďari.Zo záznamu z rokovania NR SR vybral (jk)

ZAUJALO NÁS SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 6Únia slovenských novinárov si pripomenula jubileum prozaika, dramatika, scenáristu a esejistu Ladislava Ťažkého, Dr.h.c.Mapár slovenského životaVšestranný slovenský prozaik, dramatik, scenárista, esejista a publicista – toto možno povedať oLadislavovi Ťažkom. Do slovenskej literatúry vstúpil v roku 1962, aby zakrátko na to - po roku 1968– bol odsúvaný do sivej zóny neexistencie. Z nej sa naplno vynoril zasa v roku 1989 ako autorská amorálna autorita, aby zasa onedlho, po roku 1993 bola zasa v nových podmienkach a novými metódamiodsúvaný mimo pozornosti verejnosti. No neúnavný autor, ktorý podľa vlastných slov bol nerazna pokraji rezignácii, sa predsa len nikdy nevzdal – a jeho dielo je neodmysliteľné od formovanianielen slovenskej literatúry a publicistiky, ale aj vedomia, poznania a postojov slovenskej verejnostipredovšetkým a najmä v posledných dvoch desaťročiach.Toto všetko sme si pripomenuli nazhromaždení Únie slovenskýchnovinárov v deň jeho narodenín,kde takmer 150 prítomných vzdalohold Lacovi Ťažkému dlhotrvajúcimpotleskom. Autora pozdraviljeho dlhoročný kolega, priateľa spolupracovník Laco Zrubec –spolu s L. Ťažkým napísali a najskôrčasopisecky a potom knižnevydali objavné a originálne dieloVykopaná pravda, ktoré popularizujevýsledky slovenskej archeológiea slovanskej minulosti vôbec.Tým sa zapísali mimoriadne pozoruhodnýmspôsobom do tvorby, týkajúcejsa tejto tematiky, ktorá mádodnes mimoriadne aktuálne rezíduáaj v špičke politických udalostía terajšieho vývoja politického zápasuv SR.Dielo autora 31 kníh, štyrochfilmov, medzi nimi Zbehov apútnikov v spolupráci s J. Jakubiskom,na ktorého formovaniespolupráca s L. Ťažkýmmala svoj vplyv, divadelnej hry– Hriešnica žaluje tmu (SND),ktorá súvisí s azda neprávomzabúdanou skvelou vrchárskouprózou Laca Ťažkého, pripomenulPhDr. Dušan D. Kerný.Neodmysliteľný bol dlhé roky,až do najnovších zmien L. Ťažkýod Slovenského rozhlasu –azda preto aj stál na čele osobnostíslovenského kultúrnehoživota, ktoré vzniesli hlas protestuproti dôsledkom nedávnychzmien.Urobil to tak v predvečer svojich83 narodenín – dožil sa ich v plnomzdraví 19. septembra 2007.A to ako verejnoprávne média reagovalina toto výročie v plnej miereukazuje, ako sú schopné vnímaťrozkošatené dielo jubilanta.Bolo by neúplné nespomenúť triknihy publicistiky, jedna z nich zrokov 1989 – 1996 má príznačnýnázov – Zastavte paľbu. Prosím....Už z titulu je jasné, ako citlivo reagovalautor na neuveriteľný a ajagresívny prístup k vývoju na Slovenskua k formovaniu SR najmä vzahraničí, je dokumentom doby asamozrejme toho, ako ju autor vnímal.Kniha nám pripomína, žeLadislav Ťažký bol aj navrhovanýza prvého prezidenta Slovenskejrepubliky – a nám zostávaiba uvažovať, ako by sa asi boluberal vývoj, keby sa jeho kandidatúrabola ujala, presadila.Dnes táto pripomienka zostávaako dôkaz - akou autoritoubol pre značnú časť verejnostiLaco Ťažký v kľúčových chvíľachnároda, i keď on sám zaradildo svojej knihy túto časť podnázvom Nechcel som byť prezidentomSlovenskej republiky.Práve Laco Ťažký bol tým, ktorý salúčil s Alexandrom Dubčekom nadjeho hrobom – rozlúčková reč jetakisto cenným dokumentom – odobe a rečníkovi.Ťažký dal aj názov dobe, ktoráprišla po auguste 1968 –Osemtisíc a jedna temná noc.Je o dlhých rokoch umlčiavaniaa besných čistiek. V tejtosúvislosti sa nedá pripomenúťjedna epizóda – v tom čase bolpripravený a vysádzaný prekladŤažkého prózy v berlínskom vydavateľstveDer Nation. Ale zoznamneželateľných koloval pocelom vtedajšom soctábore – aRožňava ako nový bod na európskej divadelnej mapeKeď sa pred vyše desaťročím (1994) miniskupinkadivadelných nadšencov rozhodlaopustiť priestor tradičného profesionálnehodivadla so všetkými jeho výhodami ale aj nešvármia pokúsiť sa robiť si divadlo na svojobraz v meste, ktoré po divadle túžilo, alemohlo mu ponúknuť iba strechu nad hlavou,niečo málo peňazí a podporu, mnohí sa TániMasníkovej a jej dvom hereckým oporám,Róbertovi Kobezdovi a Petrovi Szőllősovi čudovali.Pri všetkých výhradách voči revnivosti,intrigám, skrivodlivostiam a škandálom,ktoré sú pre svet profesionálneho divadlapríznačné, je tu predsa len aj tá tradícia, aistý profesionálny bekraund, aj obecenstvonaučené párkrát do roka prevetrať divadelnýkostým – a aj nejaké ministerstvo alebo kraj,ktoré „nejaké“ peniaze naostatok pre divadlovždy nájdu. Ale v Rožňave? „Bude treba vymeniťstrechu na škole alebo opraviť osvetleniea divadlo skončí“ – tipovali vtedy skeptici.Ale ukázalo sa, že so zápalom a pracovitosťousa dá preraziť aj v meste, ktoré nepočítasvoje ročné rozpočty v stámiliónoch. Rožňavskíprimátori, či už bývalý (a dnes zástupca)František Kardoš, alebo súčasný VladislavLaciak Mestské divadlo Actores prijali zasvoje a tak sa pred piatimi rokmi po prvý razo možnosti robiť aj v malom meste veľké divadelnéskutky presvedčili účastníci skromne,ale zato medzinárodne koncipovanéhofestivalu TEMPUS ART. A septembrový tretíročník tohto festivalu, to už bol riadne fungujúcidivadelný stroj, ktorý obslúžil každého aplnil priania okamžite a zázraky o chvíľku.Prezident festivalu, riaditeľ Kabinetu divadlaa filmu SAV doc. Miloš Mistrík, ktorý od začiatkupomáha otvárať slovenské divadelnédvere cez rožňavský festival mnohým zatiaľmenej známym zahraničným divadelníkoms režisérkou a riaditeľkou Mestského divadlaActores i festivalu pripravili skutočne pestrúdivadelnú všehochuť, ktorú spájala snahapredstaviť divákom inscenácie, pre ktoré nieje príznačná chladná profesionálna kalkuláciaa perfekcionizmus, ale radosť z tvorivosti,vôľa a ambícia hľadať nové cesty, ako divadlorobiť inak, emotívne plnšie a tvarovo prekvapivejšie.A hoci – ako sa to festivalom stáva– sa muselo i improvizovať, keď napríkladdivadlo San Martin de Caracas z Venezuelyna poslednú chvíľu muselo z ekonomickýchdôvodov svoju cestu do Rožňavy odvolať,sedem festivalových dní bolo bez hluchéhomiesta. Hralo sa v oboch sálach Mestskéhokultúrneho centra, ktoré bolo skutočným„hlavným stanom“ kde sa stretali jednotlivénitky, v pekne zrenovovanom Starom divadlena radnici, v na týždeň „divadelnej“ kaviarniF1, ale i pod stanom či na námestí a diváci simohli vybrať, od tanečných predstavení, cezinscenácie, ktoré sa pokúšali hľadať novúinterpretáciu tradične, priam notoricky, známychdivadelných tém, klauniády, nové súčasnéhry, ale aj monodrámy, v ktorých stálna javisku sám herec a iba a len na ňom záviselo,či pozornosť divákov získa a udrží, alebobude dohrávať pred preriedeným publikom.A bonbónik – nechýbal dnes najlepšíslovenský baletný súbor, košická CarmenOndreja Šotha zažiarila a nadchla – škoda,že sa hrala už nesúťažne pred odovzdávanímcien, iste by neodišla naprázdno.Pokúsiť sa o čo i len letmú charakteristkuvyše dvadsiatich inscenácií by znamenaloútočiť na trpezlivosť redakcie, tak len pripomeňme– medzinárodná porota rozhodla aCenu za ženský herecký výkon si odnieslatanečnica zo Spoločnosti José Besprosvanyhoz Bruselu Daniela Lucá za postavu MadameButterfly v inscenácii na motívy operyG. Pucciniho Apropó „Butterfly“. Cenu zamužský herecký výkon získal kolektív hercovBílého divadla z Ostravy za už roky na festivalochnahotou účinkujúcich „zrelých mužov“šokujúcu inscenáciu režiséra Jana ČíhalaTy, ktorý lyžuješ. Cena za Najlepšiu réžiupripadla Krzystofovi Zemlovi z poľského divadlaOKNO za bábkovou technikou uvedenúLorcovu Romancu o Perlimplínovi a Belise.Hlavnú cenu sa porota rozhodla udeliťmaďarskému súboru Kompánia (maďarskoslovensko-litovskýproekt) za ich variáciu natému Rómea a Júlie. Nechýbala ani cena diváka,tentokrát si najviac diváckych sympatiízískalo francúzsko-české divadlo Décalagesza inscenáciu Posadnutosť.ANDREJ MAŤAŠÍKmedzi zakázanými autormi bolaj Laco Ťažký. Jeho dielo nielenženemohlo vyjsť, ale sadzbamala byť rozmetaná, prekladvyhodený. Napriek tomusa vedúci pracovníci enderáckehoštátneho vydavateľstvarozhodli neuposlúchnuť. Naprelome doby, keď sa Nemeckozjednocovalo vytiahli sadzbua tisíce exemplárov Lacovejprózy sa mohli dostať k čitateľom.Je to príbeh, ktorý zostalnenapísaný, nesfilmovaný a animodernými nosičmi či médiaminezdokumentovaný, presne nezachytenýhoci žijeme v dobeoral history.Na otázku - prečo zachovali sadzbu,chránili ju a nezničili od roku1968 dlhé dve desaťročia, bolaodpoveď viac ako šokujúca. Viete,ja autobiografický príbeh Ťažkého- čatára Matúša poznám.Bol som v jednotkách wehrmachtu,ktorá po vypuknutí SNP, potom,čo sa slovenská armáda stalapre Nemcov nespoľahlivá, odzbrojovalisme slovenských vojakov,my sme ich deportovali do zajateckýchtáborov odkiaľ niektorí šli dokoncentračných táborov.Na jednej strane bol mapár, douniformy slovenskej armádynahnaný Laco Ťažký, na druhejnahnaný do uniformy nemeckejfašistickej armády ja. Keď sompo desaťročiach dostal do rúktento text a spoznal som udalosť,ktorej som bol svedkom, spoznalsom, ako o tom hovorí slovenskýautor a tento autor je teraz vo svojejvlasti umlčaný, zakázaný, nemoholsom konať inak. Preto som sarozhodol sadzbu zachrániť – vedelsom, veril som, že musia prísť aj prenás Nemcov aj pre vás Slovákov, ajpre mňa a aj pre Laca iné časy.Svedkom tejto scény som bolv dňoch zjednotenia Nemecka,potom sme stáli s LacomŤažkým v októbrovom hrejivomslnku na schodoch Reichstaguv Berlíne a uvedomil som si naplno,aký kamienok vložil Ťažkýdo ľudských príbehov, ako inaksa musíme pozerať na nadchádzajúcepríbehy slovensko –nemeckých vzťahov. Aký obrovskýrozdiel je vo všeľudskomprístupe spisovateľa a človekaŤažkého na rozdiel od tých našichklasikov, rovesníkov Ťažkého,ktorí sa nikdy nevzdali ažchorobnej fóbie voči Nemcoma Nemecku.Pripomínam túto epizódu pri jubileu,aby ostala aspoň malá stopa,ktorej sa možno v budúcnosti chytíme,stopa toho človeka, ktorý sastal mapárom slovenského životana dlhé desaťročia. Napokon jehopríbehy z vojny majú odozvu v nemeckomprostredí, príbehy mapárapredstavil hneď po páde režimuv roku 1989 pred rakúskym literárnympublikom vo Viedni a najnovšiev roku 2006 mu v Rakúsku vyšlavojnová próza Viedenská krv.Inými slovami - Laco Ťažký je týmstredoeurópskym autorom, ktorýnesie, mapuje posolstvo ľudskostizrodené v krvavých vojnových časoch,príbehy prostých ľudí, ktorésú neodmysliteľnou súčasťou modernéhoeurópskeho vedomia.Zhromaždenie po pozdravnýchslovách predsedu únie PhDr.Jozefa Kuchára, členov Spolkuslovenských spisovateľov LacaZrubca a PhDr. Dušana Kernéhosi búrlivým potleskom vynútilovystúpenie jubilanta.Laco Ťažký poďakoval za pozornosť– každá pozornosť hreje, veďkaždý rok, každý mesiac, ba každýdeň po osemdesiatke hreje. „Jasom vám chcel ale povedať o čomtak rozmýšľam, čo by som chcel vbudúcnosti, vtedy, keď príde staroba,“povedal jubilant. Čo by somsi tak želal k narodeninám – „je tosplnenie tejto prosby“.Moja prosba znie: úpenlivo prosím,aby slovenský národ nielenmohol, ale aj chcel hrdo nosiťsvoje meno ako všetci Európania,zveľaďoval svoju vlasť areč, aby pod slovenskou zástavouchránil jej nedotknuteľnosťa celistvosť, učil sa jej históriu,žil kultúrnym, mravným, ľudskydôstojným životom v bratstvea vzájomnej úcte s ostatnýminárodmi, najmä svojimi susedmi.Aby mu už nikdy nevládoliný národ a on inému národuani vlas na hlave neskrivil. Abysa pýšil umom a láskou, zručnosťou,nie hrubou silou a aroganciou,aby nebol chudobnýumom a v dostatku tela a bohatstvaducha žil bez toho, abyraboval, iným majetok bral, ichkrajinu okupoval alebo ju kradolči bohatstvá zeme viac akoiný a na úkor iných užíval.DUŠAN D. KERNÝPrázdna slama v parlamenteReči o ničom náš ľud už dávno prirovnal k mláteniu prázdnejslamy. Vynakladá sa energia, narobí sa veľa hluku a prachua výsledok? Nič. Ako mnohokrát v slovenskom parlamente.Téma zúženia poslaneckej imunity bola na pretrase varivo všetkých volebných obdobiach. Výsledok žiadny. Ostatnápredprázdninová debata na túto tému bola vzrušujúca.Všetci poslanci hovorili o tom, že imunitu treba obmedziťa prebíjali sa v návrhoch ako hráči mariášu. Najvyšší tromfvytiahol predseda parlamentu, ktorý navrhol imunitu úplnezrušiť. Hlasovanie dopadlo tak ako sa po doterajších skúsenostiachdalo čakať. Na imunitu poslancov sa siahať nebude.Pred svojimi voličmi poslanci (aspoň oni si to myslia)obstáli. Veď chceli obmedziť imunitu, ale tá zlá koalícia –opozícia (doplň si čo ti vyhovuje) to pokazila.Prázdna slama sa mlátila aj pri schvaľovaní novely vysokoškolskéhozákona. Jediný bod, ktorý zdá sa všetkých zaujímal,bolo spoplatnenie externého vysokoškolského štúdia,pričom v tom vôbec nebolo ťažisko novely. Pri diskusiáchnielen poslanci, ale dokonca ani médiá nespomenuli, že novelaiba chce uzákoniť to, čo vlastne mimo zákona už dlhéroky existuje. Externý študent síce oficiálne neplatí za štúdium,ale za jeho organizovanie, lenže výsledok je ten - žeho externé štúdium stojí niekoľko desiatok tisíc korún, ktorékončia v rukách rôznych súkromných spoločností. Školaz toho nemá finančný prospech, ak nepočítame honorárepre prednášajúcich.Cez parlamentné prázdniny poslanci nabrali nové sily, priletnom kúpaní zmyli zo seba prach zvírený mlátením prázdnejslamy a teraz môžu pokračovať, veď ako inak - zvyk ježelezná košeľa.Jozef Šucha

ROZHOVOR SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 7Hovoríme s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ing. Marianom JANUŠKOMEurofondy sú štátnym rozpočtom navyšeDokončenie z 1. stranySom rád, že máme na Slovensku odborne schopných,šikovných a pracovitých ľudí a že môžem s takými ľuďmipracovať. Vzájomná dôvera sa oplatila. Mnohí námv tomto úsilí fandili, ale boli aj takí, ktorí kládli prekážky.Isteže ma hnevalo, keď už nešlo o vecnú kritiku, aleo znevažovanie až urážanie. A o brzdenie schvaľovaciehoprocesu v Bruseli. Minulosť je za nami, myslíme nato, čo nás čaká. Aj preto som na tlačovej konferenciipovedal, že mám dobrú správu pre Slovensko. To, čovzíde z projektov, z využitia eurofondov, nebude v obciach,mestách alebo vo firmách slúžiť len voličom koaličnýchpolitických strán, ale všetkým obyvateľom. Či užto bude nová cesta, zmodernizovaná škola, nová čistiareňodpadových vôd alebo toľko prepotrebná kanalizáciači vodovod, ale aj vyšší komfort a kvalita služieb vsociálnych zariadeniach, nemocniciach, no tiež lepší alacnejší prístup k internetu.• Spolu s Luxemburskom, Belgickom, Fínskom aLotyšskom patríme do poslednej päťky, ktorá dostalasúhlas na čerpanie eurofondov. My sa všakradi vystatujeme svojou ekonomikou a jej najväčšímrastom v Európskej únii. Neprotirečia si tietoskutočnosti?Prípravu takého dôležitého dokumentu, ktorý má postaviťpomyselné koľajnice, po ktorých sa chceme dostaťbez problémov do cieľovej stanice - k čerpaniu eurofondov,k efektívnemu využitiu takmer 400 miliárd korún,si nemožno pliesť s pretekaním, kto bude prvý,druhý, tretí... Dôležitá je kvalita východiskového dokumentu,aby spĺňal požadované nároky Európskej komisiea svojimi mechanizmami a vzťahmi vytvoril predpokladyna úspešnosť projektov. O našom strategickomrámci hovoria odborníci z Bruselu, že má tieto hodnoty.Od júna do polovice augusta prijala Európska komisiastrategické rámce trinástich členských štátov EÚ. Takže- kto prvý a kto posledný, akéže naše veľké niekoľkotýždňovéomeškanie o ktorom hovorí opozícia? Jednejkrajine, ktorá patrí do prvej pätnástky EÚ a ktorá sa eštenedávno dávala za vzor v čerpaní eurofondov, hrozí, žebude musieť vrátiť do rozpočtu EÚ miliardy eur za uplynuléplánovacie obdobie. Nemali dobre nastavený mechanizmusčerpania a využívania eurofondov a najmäsystém ich kontroly. My ideme dôslednejšie a naisto.• Národný strategický referenčný rámec schválilavláda Mikuláša Dzurindu len niekoľko týždňovpred parlamentnými voľbami. S koncepciou rámcasa nestotožnila vláda Roberta Fica. K akým zásadnýmzmenám došlo a boli až také potrebné?Dokument predchádzajúcej vlády obsahoval sedemoperačných programov, náš má jedenásť. My mámeodlišné priority. Väčšmi si všímame sociálnu problematiku,aj preto finančné prostriedky vyvažujeme tak, abysme stierali ekonomické nerovnosti medzi regiónmi. Vekonomike nepreferujeme tzv. komparatívnu výhodulacnej pracovnej sily, ale sa orientujeme na vedomostnúekonomiku, ktorá je zdrojom vyššej pridanej hodnoty.Vedomostná ekonomika nie je iba v jednom operačnomprograme, ale prierezovo prechádza viacerýmiprogramami. Napriek malej finančnej alokácii sme sformulovalisamostatný operačný program Zdravotníctvo,hoci EK nebola voči nemu priaznivo naklonená. Väčšiupozornosť venujeme aj otázkam životného prostrediaa v rámci regionálneho operačného programu zasaregenerácii sídel a zamestnanosti. Som presvedčený,že sme strategický rámec nastavili tak, ako to vyžadujúpotreby a záujmy SR a EÚ.• Ktoré operačné programy sú pred definitívnymschválením, ktoré sú v štádiu záverečného rokovaniaa ktoré majú najväčšie podlžnosti?V Bruseli sa do polovice augusta pozitívne vyjadrili kštyrom operačným programom - Regionálnemu, Technickejpomoci, Informatizácii spoločnosti a Doprave.Vzápätí pribudol aj operačný program Zamestnanosťa sociálna inklúzia. Tieto programy si vyžadujú už lenmalé korekcie, po ktorých budeme môcť začať s prvýmivýzvami. Zvyšných šesť programov je v rôznom štádiuschvaľovania. Naďalej intenzívne komunikujeme s EK akonzultujeme jej pripomienky. Napríklad v operačnomprograme Bratislavský kraj odporúča koncentrovať sana oblasti, v ktorých sa dosiahne vyššia pridaná hodnotainvestovaných zdrojov. Nemala by to byť už základnáinfraštruktúra, ako sú cesty, stavby, ale viac sa orientovaťna vedomostnú ekonomiku. V operačnom programeVeda a výskum má päťdesiat percent výdavkov prioritnýchosí zameraných na výskum a vývoj smerovať dooblasti aplikovaného výskumu. Nemá to byť tzv. bádaniepre bádanie, ale výsledkom musia byť konkrétne auskutočniteľné výstupy. V operačnom programe Zdravotníctvoje zasa potreba zabezpečiť súlad s minimálnousieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nanárodnej úrovni, ktorá je v súčasnosti v štádiu prípravy.• Aké významné investičné akcie vzniknú, aleboby mali vzniknúť zásluhou čerpania eurofondov?Treba si uvedomiť, že eurofondy v rokoch 2007 – 2013svojím objemom znamenajú finančný prínos jednéhoštátneho rozpočtu. V tejto optike viďme aj rozsah ichmožností a významu. V operačnom programe Dopravapôjdu peniaze najmä na výstavbu ciest a modernizáciuželezníc, Regionálny operačný program má podporiťobčiansku infraštruktúru, regeneráciu sídiel a cestovnýruch, operačný program Informatizácia spoločnostirozšírenie internetu medzi občanmi a elektronickú komunikáciuštátnej správy. V jedenástich operačnýchprogramoch, v ich jednotlivých opatreniach nájdemetakmer všetky potreby Slovenska - ekonomické, materiálne,sociálne, zdravotné, vzdelanostné, duchovné.Pripomínam, že takmer 400 miliárd korún z eurofondovtvoria akýsi bonus sedemročného obdobia, čokaždoročne štát zabezpečuje, aby riadne fungoval aj sarozvíjal. Predsa len musím upozorniť, že nie každé prianieo eurofondy sa naplní, najmä pokiaľ ide o potrebyobcí. Slovensko je malá krajina, na rozlohe 49 tisíc kilometrovštvorcových máme takmer tritisíc obcí, z ktorýchdve tretiny majú menej než tisíc obyvateľov. Obcesú pospájané cestami, ktoré sú v zlom stave a vyžadujúsi veľké finančné prostriedky na rekonštrukciu a údržbu.Snahou EÚ je vytvárať početnejšie a silnejšie regióny,čo v skutočnosti znamená pomoc väčším obciam,ktoré majú potenciál byť akcelerátorom rozvoja okolitéhoúzemia. Obce budú musieť hľadať v štruktúre vidiekanový význam. Napríklad ako vidiecke turistické centráalebo rekreačné dediny. Takéto zameranie im umožnísa uchádzať o účelové finančné prostriedky. Starostomi primátorom vysvetľujem, že eurofondy nie sú univerzálnymliekom na vyriešenie ich komunálnych problémov,že sú doplnkovým zdrojom. Pre život miest a obcí súrozhodujúce financie zo štátneho rozpočtu, z ich vlastnýchrozpočtov a ďalších zdrojov.• Ako sú na rôznych úrovniach pripravené subjekty,ktoré budú organizačne, metodicky a výkonnezabezpečovať čerpanie eurofondov?V polovici augusta sa skončila sa prvá fáza systémovéhoauditu známej audítorskej firmy KPMG, ktorá skonštatovalarelatívne dobrú pripravenosť tých zložiek, ktorépôsobia aj pri čerpaní eurofondov v programovomobdobí 2004 – 2006. Úprimne ma mrzí, že sa potvrdiloto, o čom už dlhšie hovoríme a čo spôsobuje napätiemedzi naším ministerstvom a župami. Nezávislá audítorskáfirma skonštatovala nepripravenosť vyšších územnýchcelkov ako sprostredkovateľských orgánov v trochprioritách regionálneho operačného programu - regeneráciasídel, projekty zamerané na rekonštrukciu komunikáciíII. a III. triedy a rozvoj cestovného ruchu. Akmá byť VÚC kvalifikovaným a zodpovedným sprostredkovateľskýmorgánom, musí mať v organizačnej štruktúrepotrebný počet odborníkov, ktorí sú zaradení v systémečerpania eurofondov podľa určitých pravidiel. Naúrovni siedmich vyšších územných celkov, okrem Bratislavskéhosamosprávneho kraja, by malo pôsobiť dohromady120 až 130 odborníkov. V súčasnosti má najviac,štyroch pracovníkov košický kraj, banskobystrickýmá iba jedného a ostatných päť krajov nemá ani jednéhopracovníka. Naši experti uvádzajú, že vyškolenieeurofondového odborníka môže trvať šesť aj osem mesiacov.Mám obavu, ako to kraje zvládnu. A mám ju oto väčšiu, keďže zodpovedným orgánom za Regionálnyoperačný program je práve naše ministerstvo.• Pred niekoľkými mesiacmi ste predložili vládeanalýzu administratívnej pripravenosti na čerpanieeurofondov, v ktorej ste konštatovali nedostatokvyše tisíc odborníkov na rôznych úrovniach. Zmenilsa odvtedy tento stav? Ako sa vyrovnávate s tlakom,že na jednej strane je deficit kvalifikovanýchľudí a na druhej strane je snaha znížiť stav štátnejadministratívy až o jednu pätinu?Ide o nešťastné závery, že Slovensko je prebyrokratizované,že má veľa úradníkov. Prieskumy ukázali, žev rámci Európy sme niekde v strede. Inak je tiež veľmidôležité, aká metodika sa použije, kto je a kto nieje úradník. Určite ním nie je učiteľ ani lekár len preto,že patrí do nevýrobného rezortu. Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja sa zameriava skôr na legislatívnuproblematiku regiónov, bytov a stavebníctva, agendaeurofondov je samostatnou vecnou i personálnou kapitolou.Kolegovia, ministri, riešia problémy s euroodborníkmirôzne. Buď presúvajú pracovníkov z iných útvarova školia ich problematike eurofondov alebo prijímajú novýchpracovníkov, ktorí sa „za chodu“ učia a preberajúskúsenosti kolegov, ktorí už dlhšie pôsobia v euroagende.Kolegom vo vláde často prízvukujem, že ak chcúmať problémy s eurofondmi, potom nech nikoho neprijímajúa nech to zostane tak, ako to je... Keď sa naplnorozbehne implementačný proces, na jednom ministerstvebudú musieť administratívne zvládnuť za mesiacaž 150 platieb. V Bruseli nám vyčítajú, že nám dávajúpeniaze na to, aby sa znižovali rozdiely medzi regiónmia noví členovia sa čo najviac priblížili ekonomicky vyspelýmčlenom, no my namiesto potrebného personálnehoposilňovania euroagendy na riadiacich orgánochrobíme kroky späť. EK nástojí na tom, aby každá krajinavyužila maximum svojho podielu pri dodržaní všetkýchpravidiel čerpania eurofondov a ich prísnej vnútornejkontroly.• Často sa vyjadrujete, že proces čerpania eurofondovv rokoch 2007 – 2013 bude jednoduchšíako v období 2004 – 2006, ktoré charakterizovalopriveľa papierovania, schvaľovacích postupov, doplnkov,opráv a príloh. Čo sa teraz zmení?Nadmerná byrokracia - to bola častá kritika predchádzajúcehodvojročného programového obdobia. Nanajbližších sedem rokov sme si zvolili motto „3Z“, čižezjednotenie, zjednodušenie a zrýchlenie. Zjednotenieznamená zhmotnenie rovnakých postupov a formulárovpre všetky riadiace orgány. Zjednodušenie predstavujenapríklad elektronický formulár, predkladanie projektovv menšom počte kópií, či predkladanie rôznych príloha povolení až pri uzatváraní zmluvy. Zrýchlenie sa prejavív úpravách a nastavení celého systému tak, že celýproces od podania žiadosti až po rozhodnutie o projekte,teda o jeho schválení či zamietnutí nebude trvaťdlhšie než 70 pracovných dní. Na internetovej stránkebude mať vytvorené konto každý žiadateľ s informáciamio svojich žiadostiach, projektoch. Prostredníctvomstránky bude môcť vytvárať a zasielať aj nové žiadosti.Elektronický formulár bude mať zabudované rôzne kontroly,aby sa neposielali žiadosti s nesprávnymi údajmi.Do vyriešenie problematiky elektronického podpisu sabudú posielať žiadosti cez internet aj v papierovej forme.Avšak neskôr sa žiadosti aj prílohy budú zasielaťiba cez internet.• Roky ste pôsobili v komunálnej politike, problémymiest a obcí sú vám známe: nekvalitné cesty,schátralé školy, takmer žiadna centrálna kanalizácia,ani čistička odpadových vôd, niet peňazí nazdravotné stredisko, športoviská atď. Čo by maliv tejto chvíli robiť otcovia miest a obcí? S kým saporadiť, na koho sa obrátiť? Už im totiž vyklepkávajúna dvere rôzni agenti sľubujúci, čo všetko prenich s eurofondmi vybavia. Samozrejme, že nie zadarmo...Aj ja mám také informácie. Ak niekto príde k starostovizo súkromnej firmy a oháňa sa známosťami a vopredpožaduje zálohu päť či šesť, ale i viac percent z cenyprojektu, nech sa s ním nebaví. Na Slovensku mámesieť regionálnych rozvojových agentúr. Bolo ich 34,dnes evidujeme už 45. Dotujeme ich, sú povinné prijaťstarostu, rozobrať s ním situáciu v obci, hľadať priorityjej potrieb a rozvoja. Agentúra im vie pomôcť s tvorbouprojektu, aj ho priamo vypracovať. Mestá to majú ľahšie,majú väčší odborný aparát. Apelujem na primátorova starostov, aby sa obklopili dobrými projektovými manažérmi,ktorí im vypracujú kvalitné projekty. Minimálnymiinvestíciami do ľudí získajú maximálne investíciepre mesto. Treba dodať, že financovanie projektov nieje len záležitosť eurofondov, aj keď na nich najviac participujú.Ide o spolufinancovanie, formu spoluúčasti ztroch zdrojov - až 85 percent tvorí zdroj z eurofondov,10 percent je zo štátneho rozpočtu a 5 percent sú vlastnézdroje.• Primátori i starostovia však zažili už aj sklamania.Ide o eurofondy skráteného programového obdobia2004 – 2006, kedy mnohým mestám a obciamneprešiel ani jediný projekt, čo nejedného primátoraa starostu pred občanmi a zároveň voličmi kompromitovalo.Veľa nádejí skončilo v tzv. zásobníkuprojektov. Sú tieto neúspešné projekty definitívneneúspešnými alebo ešte majú šancu na prežitie?Oplatí sa do nich investovať ďalšie peniaze?Budem stručne charakterizovať toto obdobie, v ktoromeurofondy, ale i zdroje zo štátneho rozpočtu predstavujúfinančnú čiastku 63 a pol miliardy korún. Slovenskoako nováčik EÚ nastúpilo do rozbehnutého vlaku eurofondovejpomoci. Nevyhli sme sa chybám, učili sme sana nich. Ku koncu augusta sme mali túto európsku adomácu pomoc pokrytú zmluvami na 93,2 percenta areálne sme z nej vyčerpali 45,6 percenta, čo je 29 miliárdkorún. Keďže pre obdobie 2004-2006 platí pravidlo„plus dva roky“, časť prostriedkov môžeme čerpaťaž do roku 2008. Zmierili sme sa s tým, že nevyčerpámecelý limit, ale verím, že to bude najviac z možného.Treba zdôrazniť, že doteraz ani jedna krajina EÚ nedokázalapridelený limit prostriedkov vyčerpať na sto percent.Teraz ku sklamaniam starostov a primátorov. Je pravdou,že počet žiadostí a v nich požadovaný objem finančnejpomoci presahoval objem prostriedkov, ktoré námEÚ vyčlenila na obdobie 2004 – 2006. To je objektívnaskutočnosť. Iné však je, ako sa v istých prípadoch s projektmimanipulovalo. Dozvedel som sa, že sa cielene triči štyri dni pred ukončením konkrétnej výzvy na podanieprojektov „záhadne“ zmenili podmienky, ktoré splnili ibatí, ktorí boli o nich informovaní dopredu, teda vyčkali siaž na poslednú chvíľu. Tí, ktorí podali projekty o niekoľkotýždňov skôr podľa pôvodných podmienok, boli jednoduchomimo. Nesplnili „nové“ podmienky...• Aký výraz nájsť na takúto nekorektnosť? Manipulácia,klamstvo, klientelizmus, protekcionizmus čiobyčajný podvod?To ponechám na dotknutých starostoch a primátoroch.Dal som si zistiť, ktoré oblasti Slovenska takto netransparentneprofitovali a výsledok ma neprekvapil. Bol tojuh Slovenska. Teraz k projektom, ktoré sú v zásobníku.Na stretnutiach prízvukujem starostom a primátorom,aby ich „oprášili“, prispôsobili novým podmienkam. Dostávamvšak od nich otázku, či sa zohľadní aj to, že sauž raz týmito projektmi uchádzali o európsku pomoc.Odpovedám, že ich výhodou je už nachystaný projekt.Rovnosť podmienok je základným kritériom v eurofondovejpomoci, Európska komisia je v tomto nekompromisná.Napokon, boli komunálne voľby, v samosprávnychfunkciách sú noví starostovia a primátori, majú ajnové volebné programy a vlastné priority. Ak sú totožnés tými, ktoré sú obsiahnuté v projektoch a tie sú v zásobníku,potom stačí investovať peniaze len do zmien,ktoré si pôvodný projekt vyžaduje, aby spĺňal kritériá apodmienky programového obdobia 2007 – 2013.• Značná časť verejnosti sa sťažuje, že problematikeeurofondov nerozumie. Že je priveľmi odbornáa určená len úzkemu okruhu ľudí.Aj ja si uvedomujem, že agenda eurofondov je terminologicky,odborne, technicky i procesne náročná.Hnevám sa na svojich predchodcov, že pri prekladez angličtiny nehľadali adekvátne slovenské výrazy, alesituáciu si zjednodušili tzv. poslovenčením angličtiny.Fondy ovplyvnia život mnohých ľudí, aj preto by mali onich ľudia vedieť čo najviac. Na druhej strane si uvedomujem,že táto agenda je zložitá a poviem priamo, žei vysoko odborná. Je kombináciou práva, ekonomiky,účtovníctva a v konkrétnych projektoch i rôznych technickýchpoznatkov. Chodíme medzi primátorov, starostov,podnikateľov, teda medzi tých, ktorí sú koncovýmihráčmi ako žiadatelia a prijímatelia peňazí z eurofondov.Verejnosť by mala poznať význam tejto pomoci. Organizujemestretnutia, školenia, vydávame publikácie,na internete, na webových stránkach jednotlivých ministerstievmožno nájsť všetko, čo súvisí s eurofondmi.Nemáme ambície, že každý Slovák dokáže vypracovaťprojekt, ale každý by mal prinajmenej vedieť, čo takýprojekt na čerpanie eurofondov znamená a aký má význampre jeho okolie.• Slovensko v ostatných dvoch rokoch dosahuje až10-percentný rast HDP. Aj bez eurofondov. Neprisudzujemeim väčší význam ako v skutočnosti majú?Už som uviedol, že eurofondy sú doplnkovým zdrojomk štátnemu rozpočtu. Častým zdôrazňovaním a glorifikáciouvšak môžeme ich význam devalvovať, lebo onynepochybne veľký význam majú. Vezmime si napríkladdopravnú infraštruktúru. Pokiaľ nevybudujeme diaľnicea rýchlostné komunikácie až na východné Slovensko,neprídu tam významní zahraniční investori. Nevyriešimetam vysokú nezamestnanosť, neznížime regionálne rozdiely,nezvýšime životnú úroveň obyvateľov. Naša ekonomikanemá dnes také množstvo peňazí, aby v krátkomčase prefinancovala výstavbu ciest. Z eurofondov,osobitne Kohézneho fondu, pôjdu značné finančnéprostriedky práve na diaľnice. My však neviďme využitieeurofondov len v konkrétnej stavbe či vo viacerých objektoch,ale v ich synergii, ktoré tieto diela vyvolajú v celejspoločnosti a v konkrétnom regióne. Možno aj právepričinením eurofondov do roku 2010 úplne spojazdnímediaľnicu z Bratislavy do Košíc.Zhováral sa Rudolf GALLO(Verejná správa č. 19/2007)

REGIÓN SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 8Staroľubovianský Dávid porazil GoliášovOčakávaný krach je prosperitouKeď sme v apríli tohto roku písalio inšpirujúcom úspechu neziskovejorganizácie Ľubovnianskanemocnica, ešte sme netušili, žeplusy tohto zdravotníckeho zariadeniabudú smerovať k ďalšímekonomickým úspechom raketovýmtempom. Táto nemocnica akoprvá v Prešovskom kraji a podľanašich zistení siedma v Slovenskejrepublike sa s pomocou svojhozriaďovateľa Prešovského samosprávnehokraja pretransformovalazo štandardnej NsP so „živými“dlhmi vo výške približne 100 miliónovSk (október 2005) na neziskovúorganizáciu s pomerom majetku70% Prešovský samosprávnykraj a 30% Mesto Stará Ľubovňa,ktorej zamestnanci a nové vedenieobetovali po dobu jedného apol roka nielen svoju dôveru, aleaj časť svojich miezd. Dnes je všaksituácia diametálne odlišná a z nemocnice,ktorá bola „na odpis“, sastala vďaka novému ekonomickémumodelu zdravotnícka jednotka,ktorá svojim ekonomickým aprevádzkovým „zdravím“ slúži (ajnapriek neprajníkom z radov niektorýchposlancov ZastupiteľstvaPrešovského samosprávnehokraja) ako vzor všetkým zdravotníckymzariadeniam na Slovensku.Ako vzor nemocnice na okrajizáujmu všetkých funkcionárov vzdravotníctve, ktorí sa snažia užpribližne desať rokov tento rezortneúspešne „transformovať“, no jejzamestnanci to dokázali v rekordnomčase.Ľubovnianska nemocnica totiž vkrátkej dobe vyrovnala svoje záväzkya dosiahla kvality solídnejekonomickej jednotky, ktorá mánielen dôveru svojich dodávateľov,ale aj čoraz širšieho okruhu klientov,usilujúcich sa o jej zdravotníckeslužby. Po zavedení krízovéhorežimu v závere roka 2005 sa začalasituácia stabilizovať tak rýchlo,že nemocnica v máji tohto rokaprvý raz upravovala platy zamestnancova vyplatila im odmeny zarok 2006. Nemocnica poskytujesvoje služby v 9 lôžkových oddeleniacha 24 špecializovaných ambulanciách.Pri 220 lôžkach pracujespolu 357 zamestnancov.Vrcholom „drzosti“ tejto nemocnicevoči slovenskému zdravotníctvuje prevzatie certifikátu kvality riadeniaEU ISO 9001-2000 od certifikačnejfirmy Certicom, ktoré sauskutočnilo 14. septembra.Autorkou úspešného ekonomickéhoprojektu je vedúca odborufinancií Úradu Prešovskéhosamosprávneho kraja Ing. MáriaHolíková, členka správnej radynemocnice za PSK, ktorá nám namargo tohto nezvyčajného úspechupovedala:- Spomenutý úspech je iba vrcholomľadovca reálnej situácie. Už vtomto roku realizuje nemocnica investičnýzámer vo výške približne30 miliónov Sk, pričom 17 miliónovkryje svojimi prostriedkami azvyšok cez prevzatý úver. Satisfakcieza svoju vernosť sa však dočkaliaj zamestnanci nemocnice, ktorýchpriemerná mzda sa v októbritohto roka zvýši na 20 600 Sk.Krajské zastupiteľstvo pre budúcnosťV programe 17. rokovania Zastupiteľstva Prešovskéhosamosprávneho kraja boli aj dva dokumenty, ktorésvojim významom ovplyvnia budúce dianie v kraji.Prvým z nich je vznik Regionálnej energetickej agentúryv rámci programu Inteligentná Energia - Európa II(IEE II). Cieľom tohto programu je prekonávanie trhovýchprekážok v oblasti a zvýšiť informovanosť o európskejenergetickej politike a legislatíve. Nepôjde tuiba o občanov, ale aj o dodávateľov a predajcov energie,energetických poradcov a ďalšie profesie. Snahyrealizátorov projektu majú prispieť k bezpečnosti dodávokenergií a ochrany životného prostredia. Regionálnaenergetická agentúra by zároveň mala byť nositeľomplnenia regionálneho energetického plánu.Regionálna energetická agentúra so sídlom v Prešovebude združením právnických osôb, pričom partnermibudú PSK, mestá Prešov, Levoča, Stropkov, StaráĽubovňa a Regionálne poradenské a informačné centrumPrešov. Keďže projekt Regionálnej energetickejagentúry musí mať aj minimálne dvoch zahraničnýchpartnerov, do úvahy prichádzajú Rozvojová agentúraz Cypru a fínsky región Tampere, ktorí už prejavili záujemo partnerstvo.Druhým strategickým krokom krajského zastupiteľstvabolo rozhodnutie o umiestnení a urýchlenýchprípravách Inovačného partnerského centra (IPC),ktoré má vzniknúť podľa vzoru Molde Knowledge Parkv centre krajského mesta. PSK už niekoľko rokov spolupracujes nórskym regiónom More og Romsdal, ktorého„krajským“ mestom je Molde. Na realizácii tohtoprojektu finančné participuje nielen Európska úniaa Slovensko, ale aj Nórske kráľovstvo. Inovačné partnerskécentrum bude v podstate verejno-privátnympartnerským centrom.Financovanie stavebná časť projektu je schválenédo výšky 258 361 eur. Za tieto peniaze by malobyť zrekonštruované jedno podlažie budovy prešovskejmestskej školy zo začiatku 16. storočia, v ktorejdnes sídli krajská Knižnica P. O. Hviezdoslava. Túuž v najbližších dňoch čaká sťahovanie do provizórnycha nepripravených priestorov, keďže začiatokrealizácie projektu je stanovený na október 2007.V marci 2010 by malo Inovačné partnerské centrumzačať fungovať naplno. Keďže však PSK má záujemzrekonštruovať celú budovu a ostatné priestory využívaťpre účely krajskej samosprávy, bude musieťna celkovú rekonštrukciu objektu zabezpečiť ďalšiedesiatky miliónov Sk.Tatran do Ligy majstrovPäťdesiatka prítomných poslancovZastupiteľstva Prešovskéhosamosprávneho kraja(zo 62) sa na svojom 17. rokovanízaoberala aj ďalšou úpravoutohtoročného rozpočtukrajskej samosprávy (v poradíuž 6. úprava). Aj napriek „predrokovaniu“obsahu úpravy v poslaneckýchkluboch, v rozprave bolinavrhnuté dve zmeny, obe sa týkajúcepomoci športu. Po vynútenejprestávke na ďalšie operatívnerokovanie v politických klubochposlanci jednomyseľne schváliliuznesenie, že pridávajú štyri miliónydo neinvestičného fondu PSK,z ktorých sa ujde aj rozvoju mládežníckehošportu a v samostatnejpoložke aj finančnú pomochádzanárom Tatrana Prešovvo výške 500 tisíc Sk na krytiečasti nákladov účasti klubuv kontinentálnej Lige majstrov.Na našej fotografii sme zachytilizáverečnú chvíľu pracovnej prestávkyrokovania, keď (zľava) poslanecPavol Tarcala, predsedafinančnej komisie, predseda PSKPeter Chudík, vedúca finančnéhoodboru Mária Holíková a poslanecMichal Sýkora (obrátenýchrbtom) spolupracovali na konečnomznení v rozprave navrhnutejzmeny. V pozadí riešia rovnakýproblém ďalší poslanci.Aká bude zima pod Tatrami?Už začiatkom septembra ukončila Správa a údržba ciestPrešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK) kompletnýplán zimnej údržby ciest na území kraja, ktoréhohlavným dokumentom je „Operačný plán zimnej údržbyna území PSK pre obdobie 2007/2008“. Ten obsahujeniekoľko zásadných okruhov problémov zabezpečeniazjazdnosti ciest v extrémnych poveternostnýchpodmienkach: Štandard zimnej údržby, Časové limityzabezpečenia zjaznosti, Zimná služba, Dispečerskáa spravodajská služba, Oznamovanie situačných stupňovaktivity, ale aj prílohy, detailizujúce postupy v jednotlivýchsituáciach (zoznam v zime neudržiavaných úsekovciest II. a III. triedy, prehľad nebezpečných miest a úsekov,zoznam úsekov s vylúčením chemického posypuatď). Plánované náklady na túto činnosť prekračujú 38miliónov Sk, pričom Správa zimnej údržby musí zabezpečiťzjazdnosť cestnej siete v dĺžke vyše 2 tisíc kilometrov.Medzi najextrémnejšie a najťažšie oblasti z hľadiskaprírodných podmienok patrí tatranská a podtatranskáoblasť, severný Spiš a severný Šariš. Z hľadiska vyťaženostisa pravidelne stáva najkritickejšou komunikácia prvejtriedy I/18, prechádzajúca krajom pozdĺžne od Liptovapo východnú hranicu štátu. Z bohatej skúsenostícestárov je však známe, že aj najpremyslenejšie opatreniazlyhávajú v zdanlivo jednoduchých situáciach. Stačiajeden-dva kamióny z Balkánu, ktoré majú do hladkaopotrebované pneumatiky a zablokujú cestu a krízovásituácia s nedoziernymi následkami je na svete. Výraznezmeniť situáciu by mohli jednoduché kontroly technickéhostavu nákladných vozidiel na hraniciach štátupri vstupe na naše územie, ktoré by zabraňovali vjazduna zimné cesty nepripravených vozidiel. Aj keď PSK nakúpilsvojej špecializovanej organizácii na údržbu ciest12 nových sypačov, 7 nakladačov a jeden autoagregátv celkovej hodnote 100 miliónov Sk z úveru poskytnutéhoEurópskou investičnou bankou (na území celéhokraja sa tým upravil stav techniky na 116 sypačov preoperatívne nasadenie, pričom ďalších 24 bude tvoriť zálohu),priemerný vek techniky Správy a údržby ciest PSKje 20 rokov...!Slovo má poslanec Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Ing. Milan Cocuľa zo SvidníkaV kraji pod Duklou je málo práceHovorí o sebe, že je Rusín telom a dušou.Pochádza z nádherného hornatého krajapod Duklou, vo svojich 43 rokoch je okreminého aj otcom troch dcér. Možno to spôsobiloabsolvovanie Vysokej školy poľnohospodárskejv Nitre, ďaleko od domova, aleposlanec Milan Cocuľa je večný optimista,nabitý pozitívnou energiou, ktorý chce skaždým komunikovať v dobrom a svoje názorynevnucuje, i keď argumentovať dokážes ľahkosťou a s nadhľadom. Či už v krajskomparlamente, alebo v kresle prednostuObvodného úradu vo Svidníku. Príroda ahubárčenie sú mu prvoradým relaxom, dotejto kategórie patrí aj nohejbal. Má však ajpomerne „úzkoprofilovú“ záľubu, hádzaniesekerou, i keď so Siouxami nemá nič spoločné(okrem hltania „majoviek“ v mladosti).Jeho srdcovou záležitosťou je však činnosťv občianskom združení „Chránime kraj podDuklou“. Ako sa mu páči v politike a najmäv Zastupiteľstve Prešovského samosprávnehokraja, ktorého poslancom je už druhévolebné obdobie a kde to občas vrie?• Okres Svidník je v Zastupiteľstve PSKzastupovaný trojicou poslancov. Zvádzaliste v závere roka 2005 medzi sebouostrý predvolebný boj, alebo išlo odžentlmenské politické dohody?- Mojou filozofiou je bojovať za niečo, nieproti niekomu. Zrejme pred voľbami do krajskejsamosprávy zabrala, pretože v okresesom získal najviac hlasov zo všetkých kandidátov.Väčšinový systém preskúša človekav očiach ľudí širokospektrálnym pohľadomcez politické, odborné až rodinné zázemie.Predvolebné dianie však bolo férové aj zostrany ostatných kandidátov, takže žiadnedžentlmenské dohody nemuseli byť.• Dokážete medzi sebou spolupracovaťtak, že odložíte svoje politické tričkávždy v prípadoch, keď ide o záujemobčanov okresu?- Prvým spoločným krokom nás troch pozvolení bola dohoda, že ak pôjde o problémvlastného svedomia a záujmov väčšinyobčanov v okrese, budeme vystupovať jednotne.Vtedy musia ísť stranícke záujmy bokom.Okrem toho, stále mám na pamäti to,komu vďačím za to, že som bol do poslaneckejfunkcie zvolený. Chvalabohu, zatiaľto vychádza a potreby občanov okresu súprioritou priorít nás všetkých troch.• Aký je v krajskom parlamente vášpostoj k problémom iných okresov čimiest? Zaujíma vás to?- Keby sme sa všetci v pléne vedeli riadiťtým, že čo je dobré pre väčšinu poslancovtoho-ktorého okresu, musí byť dobré aj precelý prešovský parlament a tým aj pre kraj,bolo by to výborné, kráčali by sme rýchlejšiedopredu. Je prirodzené, že všetci nemôžemepoznať všetky kúty a problémynášho kraja tak, ako poslanci, ktorí na danommieste bezprostredne žijú. A preto sasnažím hlasovať tak, aby sa neubližovaloväčšinovým názorom jednotlivých okresov.• Čo považujete (okrem vysokej nezamestnanostia miery sociálnej odkázanosti)za taký problém v okrese či mesteSvidník, ktorý si zasluhuje z vášhopohľadu prioritné riešenie?- To, čo sa kryje s problémom celého Slovenska.A tým je rómsky problém bytovej azamestnanostnej politiky. Mám veľkú obavuz toho, čo nás v tejto súvislosti čaká a neminiev budúcnosti pri jeho riešení.• Nezvyknú sa na seba hnevať Cocuľaposlanec krajskej samosprávy s Cocuľomprednostom obvodného úradu?- Niekedy sa pristihnem, že sa musím narýchlozorientovať, či som prednosta aleboposlanec. Oveľa ťažšie sa mi však rozhoduje,keď poznám všetky informácie aj akopredstaviteľ štátnej správy, aj ako predstaviteľsamosprávy.• Ktorú krajskú inštitúciu by ste vo vašomokresnom meste radi prijali s tým,aby tam bolo jej sídlo?- Rešpektujem Prešov ako krajské sídlo aako také má mať všetky zodpovedajúce inštitúciepatriace krajskému sídlu. Prijal bysom tu s radosťou napríklad Dom národností,lebo Svidník a jeho okolie je akousipríkladnou vzorkou územia, kde v zhodenažívajú Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia,Poliaci a ďalšie národnosti.• Na aký druh výrobnej činnosti by samal váš okres zamerať a špecializovaťv rámci príprav jeho celkového ekonomickéhoa spoločenského rozvoja? Zpohľadu jeho daností a reálnych podmienok...- Ekonomický a spoločenský rozvoj bybol rozvojom vtedy, keby fungovalo aspoňto, čo fungovalo do roku 1989: Úspešnáodevná a strojárska fabrika, poľnohospodárstvoprimerané klimatickým a pôdnympodmienkam. Dnešným bonusom navyšeby mohol byť rozvoj cestovného ruchu,keby sa nám razantnejšie darilo pritiahnuťdo nášho okresu zahraničných a domácichnávštevníkov. Turista tu totiž nájdevšetko - prekrásnu prírodu, múzeá, národnékultúrne pamiatky, drevené kostolíky,možnosti športového vyžitia...• Čo považujete z vašich skúseností ostrieľanéhoborca v krajskom parlamenteza prednosť a čo za slabinu tohto volenéhoorgánu občanov kraja? Vyhovujevám napríklad stav, že o problémochvášho okresu rozhodnú poslanci z druhéhokonca kraja bez dostatočnej znalostiveci a to za dnešnej situácie prevažnena základe príkazu pravicovéhopolitbyra, ktorým sa stala Rada PSK?- Nikdy nie je dobré, keď sa rozhoduje pribežných riešeniach potrieb občanov aleboorganizácií v zriaďovateľskej pôsobnostinašej krajskej samosprávy z pozície diktátupolitickej sily. Na druhej strane si myslím,že svedomie buď človek má alebo nemá.Nemôže ho mať iba podľa chute alebo potreby.Buď je charakterným človekom, ktorýsi zaslúži úctu, alebo nie je! Dejiny násuž niekoľkokrát poučili, ako sa tlak sily časomvypomstí. Preto ma veľmi mrzí, že vZastupiteľstve Prešovského samosprávnehokraja akosi mizne tolerancia a solidarita,chuť aspoň si vypočuť názor slabšieho,ktorý môže byť lepší a múdrejší ako silnejšieho.Tu dole, v regiónoch, je tzv. „vysokoupolitikou“ naša práca v prospech kraja,nie proti nemu!Stranu pripravil MILAN GROFČÁK

POLITICKÁ SATIRA SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007ZABILI IM BAČUOvce vraj plačú, keď ich napadne medveď, rozprávalmi to istý bača v Rejdovej. Aj tak som si to stavovské novinárske obce dve. Jedna, ktorá začalatreba rozumieť, pani Krútka, však? Vlastne aj tak súnikdy nevedel predstaviť, pretože viem, že ovce po príchode Dzurindovej vlády živoriť a tá druhá, ktoráza osem rokov slúžila dzurindizmu a dnes sa snažílen bečia. Aj keď sa pasú, aj keď ich napadnemedveď. Na rozdiel od údajne „mienkotvornej“ byť apolitickou. Alebo lepšie povedané, chrániť záujmytých ovečiek, ktorým nikto ani vlas na hlave ne-slovenskej novinárskej obce, ktorá začala roniťplačky. Ibaže ju nenapadol medveď, ani nikoho skrivil, len sa dozvedeli o sebe to, čo sami asi nevediaa čo im genetika možno zabudla dať do vienka.z nej neroztrhal. Len slovenský premiér povedaltú holú pravdu, ktorú väčšina z obyvateľov Slovenskauž dávno postrehla: to, čo robia niektoré médiá, kotvornej“ novinárskej obci deje. Objaví sa informá-Je zaujímavé sledovať, čo sa žiaľ v slovenskej „mien-už naozaj nemá nič spoločné so žurnalistikou, ani cia, o novom zákone, alebo zámeroch vlády v tommienkotvornou, ani slobodnou a ani nezávislou. Pozornýčitateľ to vie: ten hovorí, že ešte od istej časti obce sa vrhne na túto informáciu a jednoduchoči inom obore. Časť mienkotvornej novinárskejnepočul na túto vládu za celý rok jedno dobré slovo. ju dostane na prvé stránky novín, aby presvedčilačitateľov, že vláda je neschopná. Potom saAko keby všetko robila zle. A paradoxne, jej preferenciesú také vysoké, o ktorých sa nemohlo snívať ukáže, že ten zákon, alebo zámery sa revidujú,doteraz žiadnej vláde. Akúto má potom logiku? A len selektujú, menia a výsledok nie je taký, aký ukázali„mienkotvorní“ odborníci, ale je prijateľnýčo premiér povedal v tieto končiny pár teplýcha aj pravdivých slov, hneď sa na neho vrhli všetcia všetky stavovské organizácie, okrem jedhláseniavlády. To však už „mienkotvorci“ obídupre Slovensko a plní zámery programového vynej.Bolo by skutočne zaujímavé dozvedieť sa mlčaním, alebo len zaregistrujú. A nepriznajú si,napríklad od Slovenského syndikátu novinárov, že sa sami dobehli a dobehli aj svojich čitateľov.Tí na rozdiel od nich to už vedia a tak čita-prečo nespustil také plačky vtedy, keď v STVurobili niekde na hornom poschodí akýsi koncentrák,keď vyhadzovali novinárov ako mačky je celý príbeh „slovenských ukrivdených novináteľnosťtýchto denníkov poriadne schudla. A tona ulicu. Slovenský syndikát novinárov mlčal cudne,ako panna po svadobnej noci. Teraz však hádžu éry si bačovali, ako sa im zachcelo, tvárili sarov“, ktorí plačú - lebo im zabili baču. Za jehozáchranný pás všetkým, aj tým o svedomí, o ktorých božsky ako senátori v Rímskom senáte. Terazmožno pochybovať. O morálke už ani nehovoriac. ich uštipla včela a ronia krokodílie slzy. Pravdažesami nad Lebo toto sú naši a tamtí boli „nenaši“ asi tak tomusebou.Nevkusné vyvolávanie duchovergo VKUSNÉ VYVOLÁVANIE DUCHOVPrvý titulok je od Jána K. Balazsav denníku SME, ten druhý je odautora týchto riadkov. Pod tým prvýmtitulkom sa pustil uvedený autorznova do V. Mináča, ktorý vrajspustil zúrivú kampaň proti AlexandroviSolženicynovi, keď v dieleSúostrovie Gulag opísal utrpenie tisícovpolitických väzňov. Treba povedať,že V. Mináč hodnotil okremtoho aj literárnu úroveň tejto knihya možno povedať, že nebol dostatočnev obraze a ako človek vtedyna výslní literárnej kariéry nespolucítilso svojím ruským kolegom. Tovšak nie je ospravedlnenie V. Mináča.Ale že V. Mináč stál na stranepošliapavania ľudských práv aslobôd, to je od Jána. K. Balazsadosť silná káva. Zrejme nečítal odV. Mináča všetko, okrem jednejknižky, ktorú sa snaží vykladať akovykladač snov. Ale tento pán vie,že všeličo sa dá vykladať všelijako,dokonca aj Biblia.Keby Ján K. Balazs dal svojmučlánku titulok Vkusné vyvolávanieduchov bolo by to naozaj vkusné,keby spomenul aj Ľ. Feldekaso svojou ódou na Brežneva a tobolo v čase, keď všetci na tohtosúdruha nadávali a písali texty nasteny. Ľ. Feldek nemôže povedaťto, čo M. Dzurinda, že báseň napísalv sedemnástich a v osemnástichuž dostal rozum. Možno by bolJednoduchý ale dlhý kódDa Vinci je krátky kód, tým by sa zakódovaná disketa dekódovať nedala. Jednoduchýale dlhý, tak povedal pán generálny prokurátor a dodal, že odkódovanúdisketu V. Mečiarovi nedá. Ten ju dal k dispozícii na odkódovanie a teraz dostanefigu borovú. Nevedno podľa akého zákona chce postupovať pán generálnyprokurátor, že neposkytne výsledky odkódovania, alebo samotný kód V. Mečarovi.Podľa vyššieho princípu mravného by tak mal urobiť. Ale možno, že našezákony vyšší princíp mravný nepoznajú, alebo nechcú poznať. V. Mečiar postupovalštandartne, keď mal v rukách takýto „podvodnícky skvost“ postúpil ho nasprávne miesta. Tie správne miesta už štandardne postupovať nechcú. Najkrajšiena tom by bolo to, že keby mal V. Mečiar disketu už dekódovanú, jeho štandardnýpostup by nenašiel odozvu a tak na vlastne riziko zverejní všetky menána zozname diskety. A čo by mohol robiť generálny prokurátor. Nič, len rozhodiťrukami. Teraz má verejnosť na verejnom trhu kosť, ktorá je naozaj tvrdá a budepoletovať v povetrí, až kým nespadne. Pozoruhodné na tom je, že cudne mlčiavšetky tie občianske združenia, fair play, či iné streštenosti, ktoré sa inak angažujúpri každom kroku sa koalície a teraz mlčia ako hrob. Prečo nebijú na zvony,prečo nekričia, dajte nám mená, nech vieme ako bolo, čo bolo. Opozícia sa tiežokúňa zaujať stanovisko. Keď sa vrátime o niekoľko rokov späť spomenťe si ktovystupoval v reklamách nebankových subjektov, do ktorého košiara patrili títoľudia a skadiaľ vyšli. Je pravda, že aj významné osobnosti si podávali kľučky nadverách nebankových subjektov. Toto V. Mečiar veľmi dobre vie a na to mu netrebadisketu ani dekódovať. Stačí si len všimnúť, ktoré mená figurovali v týchtospoločnostiach, presne v mediálnych výstupoch nebankových subjektov, ktorézadávali elektronických i printovým médiám. Stačí povedať, že tieto mená sapredtým vyskytovali blízko, veľmi blízko politických osobností, ktoré však týmtonebankovým subjektom neverili a preto teraz môžu pokojne spávať a tešiť sa natie mená, ktoré sa na diskete vyskytujú, pretože mamon je mamon. Treba povedaťaj to, že v prípade vkladov a výberov nešlo o desiatky tisíc, ale často o niekoľkomiliónov. Pán generálny prokurátor zašveholil niečo o nezdanení, čo jetrestné. Ale už nepovedal o morálnej i finančnej ujme tých, ktorí dostali figu borovú.Veď predsa tí známejší a blízky si vybrali aj to, čo možno patrilo týmto tisícomnešťastníkom, čo tam vložili svoje posledné úspory, aby si polepšili, lebovtedy sa už začala hrnúť na národ Dzurindová kamarila so všetkými hlúposťami,ktoré napáchala. Treba pánovi prokurátorovi zrejme pripomenúť vyšší princípmravný. Je ďaleko viac, ako všetky zákony, podľa ktorých chce postupovať.V mene tohto princípu jednoducho treba tieto mená zverejniť, dať ich na verejnýpranier. Lebo sa obohacovali rovnako, ako majitelia nebankových subjektov.spomenul aj Mňačku, ktorý v roku1968 vo viedenskej televízii chválila obhajoval socializmus v politickejdebate, aby vzápätí z tohto socializmuušiel. A bol to A. Solženicyn,ktorý sa na margo pána Mňačku vjednej zo svojich kníh vyjadril, žeto bolo od neho amorálne a zvrhlé.Pokiaľ viem, A. Solženicyn sa k názoromV. Mináča na jeho knihu nevyjadril.Ján K. Balazs sa vyjadrujelen k V. Mináčovi, kvôli tabuli nabudove SNR. A argumentom preneho je aj to, že bol už opitý dopoludnia.Po prečítaní tohto článkunie je možné uveriť, že Ján K.Balazs nevkusne vyvoláva duchovcelkom triezvy, odpoludnia.Už takmer mesiac sú toho plné média, akochúďatko moderátorka Kušnírová havarovala,keď si predtým večer dala dve-tri vodky a do ránanevytriezvela, lebo mála nejaké osobné problémya tak dookola. Z dvoch-troch vodiek je ránočlovek triezvy, keď tie tri neboli predposledné.Keby si každý na Slovensku takto riešil osobnéproblémy, mali by sme tu autoholokaust. Takžetieto pletky slečinky Kušnírovej obstoja tak akurát naneúprimnej spovediu pána farára, ktorýza spoveď budežiadať odpustky.Treba povedať, žecelá táto kauza sa snaží vyzerať ako keby ju vymodelovalscenárista, ktorý pracuje nad imidžom slečinky.V SME sa objaví „inzerát“, ktorým ďakuje lekárom zaošetrenie, ale na druhej strane neďakuje potencionálnymobetiam jej opilosti, že sa nevyskytovali na miestehavárie. Do toho príde spoveď v Novom Čase,ktorá vyzerá ako obhajoba všetkých tých, ktorísi sadnú za volant v opilosti. Keď havaroval pánCuper a niektorí ďalší významní činitelia, médiaich znemožnili pod čiernu zem, slečinku naopakzaradia do stavu celebrít. A kto je to vlastne táKušnírová, opýtal sa človek, ktorý má problémovvyše hlavy a nerieši si ich podobným spôsobom,ako KTO JE TO? Ale celý príbeh pokračuje. ReláciuPolitika.sk televízia JOJ zastavuje na mesiac, leboto má byť akože trest zo strany televízie pre slečinku.Veď to je smiešne, relácia sa zastavuje preto, žeKušnírová v opilosti havarovala a v TV JOJ niet inéhomoderátora, ktorý by ju suploval. Vraj o to sama požiadala,akože sa sama zbičovala pre svoj poklesok.Pravda je tiež aj to, že iný moderátor by mohol slečinkutromfnúť a potom by naozaj vypadla z tejto relácie.Tak si to takto okolkovala. Lebo po mesiaci sa vráti,Kresba: Andrej MišanekDal a dostalZabavil som sa nad titulkom „Dal SMERu, dostal miliardu“. Pre presnosť dalSMER-u údajne 200 tisíc. Naozaj zábavné. Niektorí sa hrajú na Slovenskuna absolútnu demokraciu. Pozrime sa na vyspelé demokracie, kde sa naabsolútnu demokraciu nehrajú. Čo myslíte, koľko dal Bushovej strane odchádzajúciamerický veľvyslanec na Slovensku? Teda dal, aj dostal. Americkýviceprezident tiež dal a dostal. Všetky stravné zariadenia americkejarmády v Iraku má pod kontrolou. A tak by sa dalo pokračovať. Podobnémaličkosti, ako dal Smeru 200 tisíc a dostal miliardu sú v USA nepodstatnéa nestoja ani za zmienku, lebo v takej veľkej krajine sa to jednoducho stratí,ako ihla v kope sena. Všetko to je však legálne, nič tam nie je nezákonné.Kauza je to až vtedy, keď je to nelegálne a nezákonné, ako napríkladkauza Exon v USA. Tak ako platí dal - dostal, tak platí nedal - nedostal. Tietoinformácie, ako ten titulok slúžia len na to, aby si človek niekde v krčmepovedal, tak to je teda strašné, ja sa z tejto krajiny vysťahujem. A jeho susedv krčme, ktorý bol nejaký rôčik za hranicami mu zdupľuje - tam, to tiežtak chodí, lebo taká je holt demokracia. Tatíček Masaryk vravel: Demokracietoť diskuse. A keď bolo treba, tak povedal: Demokracie kuš diskuse.Podobné titulky slúžia len na to, aby sa medzi občanov dostalo to známe:Zbohom ilúzie. Ale ilúzie v demokracii a o demokracii sú len zbytočným mrhanímmysle. Existuje len realita, ktorá je taká aká je, u nás, či v iných vyspelejšíchdemokraciách. Za osem rokov Dzurindu to chodilo tak isto, dal- dostal, nedal - nedostal. A nikto ani nepípol, lebo vtedy to bolo správne,teraz je to už nesprávne, vtedy to bolo demokratické, dnes to nie je demokratické.O tom, že je všetko zákonné, nikto ani nehlesne. A to nie sme vUSA, ale v malom štátiku s piatimi miliónmi občanov, kde za všetkým možnohľadať a aj nájsť sesternicu, bratranca, z prvého až piateho kolena. A ktosa zaoberá takýmto hľadaním, aj nájde. A začne vyludzovať zvuky, podobnéšimpanzom. Tie však o demokracii nevedia nič.Ako vymodelovať z jedovatej slečinky celebrituPachuť úprimnostiakože každá sranda trvá na Slovensku tri dni a potomna to každý zabudne a vymodelovaná celebrita môžesvoje jedovaté slinky fŕkať ďalej, hlavne na koalíciu.Do tohto scenára zapadá aj verejná spoveď vovlastnej televízii. Za účinkovanie v nej možno dostanehonorár v takej výške, v akej bola údajneod pána svojho nadriadeného potrestaná. Krásnevymyslené, krásne vymodelované na city divákov,na ich vnemy, aby ju ľutovali všetci, abysi zaplakali pri jejvyznaní - spovedí,lebo na spoveďchodíme naSlovensku mnohí.Vyspovedáme sa - a hotovo. Problém zmizne zosveta... Veď akože sa to môže stáť každému, každémuz tých možno dva milióny vodičov. Viete si predstaviť,keby sa to tak stalo? Slečinka Kušnírová si topredstaviť vie, preto to aj povedala. Tak ako povedala,že je vďačná, že nikomu neublížila. Komuje za to vďačná? Predposledným trom vodkám,či tým pred tými tromi? Svojím problémom, ktorétakto riešila? A najkrajšia bodka slečinky Kušnírovej:Urobím všetko pre to, aby moje chybyneohrozili dôveryhodnosť televízie. Človek žasne!Dôveryhodnosť TV JOJ stojí na slečinke Kušnírovej?Tak to sú naozaj úbohé základy. Akýžeto pilier? A druhý Mojsejovci? Takáto stavba jeskôr na zrútenie.Celkom logické a normálne by bolo, keby TV JOJnešaškovala, jednoducho slečinku Kušnírovú peknevyviedla z brány TV JOJ a povedala jej jednoduchéAdieu. To by bolo jediné správne riešenie, logické,etické a morálne. To všetko čo sa deje okolotejto kauzy je len pekná kopa umelého hnojiva, ktoréby človek nedal ani na záhumienok, lebo by sa munič neurodilo.Pastierska baladaRektor Univerzity Komenského otvorilakademický rok skoro tak, akokeď bača zavrie rok pasenia oviec.Už mu chýbala v rukách len fujara.Otvorenie akademického roka jeslávnostná a takpovediac vznešenáudalosť, ktorá by sa mala niesťv dôstojnom duchu. Rektor UKpred premiérom a ministrom školstva,ktorý sa na tejto akcii zúčastnili,chytil do rúk bakuľu a začal ňouobšťastňovať všetkých prítomných.Bakuľa v jeho rukách by nebolo tonajstrašnejšie, keby to nebola bakuľapolitická, čo už vonkoncom na takútoudalosť nepatrí a tobôž nie zaprítomnosti vzácnych hostí. RektorUniverzity, ktorý si svoje politickéadolescencie má kde riešiť sa napasovaldo úlohy pastiera. Nie pastieraškoly, ale politického pastiera.To druhé je naozaj nedôstojné a nechutné,ako vravel starý otec, darmobudeš aj v habite, keď ti slamatrčí aj tak z čižmy. Najskôr odstráňtú slamu a potom sa obleč a rozprávaj.Rektor UK osvedčené múdrostistarých otcov nepozná. A NECH-CE POZNAŤ ANI TO, ČO SA MEDZISLUŠNYMI ĽUDMI A SLUŠNOUSPOLOČNOSŤOU PATRÍ. Otvorenieakademického roka naozaj nieje parlamentná debata o peniazocha o návrhu štátneho rozpočtu.RozhladňaZmierenie - krásny výraz. Zmieriťnezmieriteľné sa jednoduchonedá. Zmieriť sa na úrovni, to jemožné. Ale úroveň by muselabyť obapolná.Na TV JOJ vraj budú Mojsejovcidebatovať aj o nesmrteľnostichrústov. Podľa slovenskýchprognostikov sa tým zvýši IQchrústov.Poslanci NR SR Stanislav Kubáneka Dušan Galis sú športovci.Ten prvý je viceprezidentomSvetovej kolkárskej federácie vMnichove a Dušan Galis je splnomocnencomvlády pre šport.Kolky sú na tom pomerne dobre.Futbal stojí iba veľa peňazí.Čo s ním bude?Bola taká riekanka „Andrej Hlinka,nit slaninka, Béla Tuka nitomúka.“ Ako evanjelik nemôžemsúhlasiť, aby A. Hlinka dostal titul„Otec národa“. To, že sa zaslúžilo vznik Slovenského štátu,treba brať ako realitu a nič netrebapreháňať.V. Mečiar venoval R. Ficovi k narodeninámobraz - ženský akt.Tu sa nedá povedať, že kráľ jenahý, ale nahota je niekedy vzácna,len králi sa nahoty boja.Prezidentské voľby sa blížia,budú dvaja vážni kandidáti VladimírMečiar a Ján Čarnogurský.Obidvaja majú prednosti i zradnosti.O tom, kto vyhrá, vie ibaBoh a naši prognostici, ktorí satakmer vždy mýlia.Slováci nerobte si ilúzie. Prídeeuro, to je to isté ako zmena peňazív päťdesiatych rokoch minuléhostoročia.Čakáme na babie leto, to všakakosi neprichádza. Opozícia totižešte nezačala plniť sľuby o horúcejjeseni.Sylvia Kušnírová, moderátorkaTV JOJ, začala uvažovať aj otom, že by sa mohla stáť dopravnoupolicajtkou. Možnože vtedyby bola naozaj populárna.Stranu pripravilDUŠAN KONČEK9

AKTUALITY SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 10Nová vlna diskusie o Rusku a jeho politikeruskí touroperátori v ŽilinEŽilinský samosprávny kraj organizovalv spolupráci s VeľvyslanectvomRuskej federácie vSlovenskej republike v dňoch20.-25. 9. 2007 tretí ročník Infocestypre ruských touroperátorovpo Žilinskom kraji. CieľomInfocesty 2007 bolo prezentovaťkomplexný potenciál kraja, atým presvedčiť zahraničné subjektyz oblasti cestovného ruchu,že ich klienti nájdu v našomkraji všetko, čo spĺňa ichpredstavy o každom type dovolenkyspojenej s návštevou kultúrnych,historických pamiatok,živým a ojedinelým folklórom,výbornou kuchyňou a pre Slovenskotak príznačnou pohostinnosťou.Súčasťou programuInfocesty bol dňa 24.9.2007 ajworkshop venovaný Svetovémudňu cestovného ruchu, na ktoromprezentovali subjekty cestovnéhoruchu zo Žilinskéhokraja svoju ponuku a produkty.Program Infocesty 2007 bol veľmipútavý, bohatý a zameraný naprezentáciu ponúkaných možnostíaktivít cestovného ruchu vrámci Žilinského kraja, ktorý patrímedzi kraje s najvyšším turistickýmpotenciálom. Regióny Žilinskéhokraja – Horné Považie,Kysuce, Turiec, Liptov a Oravaprezentovali svoju históriu, prírodnýpotenciál a tradičnú i súčasnúkultúru. Zahraniční účastníciInfocesty mali možnosťnavštíviť zariadenia cestovnéhoruchu (ubytovacie zariadenia,strediská letnej a zimnej rekreáciea zábavy, kúpele a wellness).Touroperátori si takýmtospôsobom vytvorili ucelený obrazo Žilinskom kraji ako jednejz destinácií záujmu zahraničnejklientely, ktorú budú zastupovať.Peter Kubica, hovorca ŽSKV podstate potichu, bez mediálnej pozornosti slovenských verejnoprávnychmédií, zbavených zahraničných spravodajcov, sauskutočnilo ojedinelé stretnutie prezidenta Vladimíra Putina. Dosvojej rezidencie Bočarov ručej na čiernomorskom pobreží priSoči si pozval zahraničných politológov, aby si s nimi pohovoril oruskej politike. Šlo o členov medzinárodného diskusného klubuValdaj. Pre nás najpozoruhodnejšie na tom je, že jediným členom– a jediným partnerom ruského prezidenta z našej časti svetabol – dr. Ján Čarnogurský. Kým naše médiá sú plné rozhovorovso zahraničnými a najmä zaoceánskymi odborníkmi na Rusko,dr. Čarnoguský je jediný, ktorý mal príležitosť hovoriť s jedným znajspomínanejších svetových politikov zoči – voči. Samozrejmeo budúcom vývoji v Rusku, o nadchádzajúcich voľbách.Vo formovaní dnešnej ruskej politiky a vytváraní jej argumentačného zázemiamá však nemalú úlohupohľad na minulosť,nové hodnotenie aj toho, čo sa odohralo počas druhej svetovej vojny.Ojedinelú príležitosť k tomu poskytla poslankyňa ruskej dumy NataliaNaročnickaja – v Bratislave predstavila aj za účasti predsedu Slovensko-ruskejspoločnosti J. Čarnogurského knihu RUSKO A JEHOMIESTO VO SVETE. Vydalo ju rešpektované Ottovo nakladateľstvo vPrahe, slovenskému čitateľovi ju uvádza predslov PhDr. Dušana D. Kerného,ktorý o.i. napísal:Kniha ruskej vedkyne a političky, poslankyne dolnej komory ruskéhoparlamentu - Dumy za stranu Spravodlivé Rusko (vznikla zlúčenímviacerých strán necelý rok pred parlamentnými voľbami v decembri2006 a vedie ju predseda hornej komory parlamentu – Radyfederácie – Sergej Mironov) bude časť našej verejnosti vnímať akopolemické dielo členky národno-vlasteneckého krídla Vlasť (Rodina).V tomto zoskupení je N. A. Naročnická vďaka mnohým publikáciámisto najčitateľnejšia. Jej zápas o výklad ruských dejín, postaveniaRuska v súčasnom svete, odráža úsilie strany Spravodlivé Ruskoo výrazné zastúpenie v ruskej politike.Dielo vzniklo k 60. výročiu skončenia II. svetovej vojny a víťazstva nadfašizmom, ktoré si na rozdiel od Ruskej federácie pripomíname nie 9.,ale už 8. mája a nie je to iba formálny rozdiel – vedno s inými odráža odlišnýprístup k chápaniu novodobých dejín v nových členských štátochEurópskej únie a NATO i zmenený vzťah k Rusku. Tak ako v prechádzajúcejknihe Rusko a Rusi aj k tomuto pristupovala autorka – podľa jejvlastných slov – so štátnym videním sveta, s pohľadomruskej gosudarstvennostia dôvody polemiky sformulovala takto: „Pod zástavou boja proti totalitarizmuna dejisko dejín sa vyhadzujú nielen sovietske pomníky, aleaj hroby celých tristoročných ruských dejín. Vo Veľkej vlasteneckejvojne šlo o záchranu národa pred agresiou, o záchranu národa predideou nacistickou svetovlády, nie o internacionalistický triedny boj striednym nepriateľom... Dnešný nátlak na nekomunistické Rusko jeoveľa väčší než bol na Sovietsky zväz. Nejde o ideológiu, ide o veľkúmocnosť, jej prístupy k moriam, nezamŕzajúce prístavy, ropu, zatlačeniena severovýchod Euroázie, odrezanie jeho prístupu k Čiernemui Stredozemnému moru a Kaspického regiónu. Nový svetovýporiadok presadzuje na jednej strane univerzálne, nadnárodné hodnoty,na druhej sa však vracia k ideológii superveľmoci... Preto Ruskopostupne a neochvejne mení energiu na nástroj politiky. Druhouzmenou je snaha o národno-štátnu konsolidáciu, čo je predpokladtrvalého vnútorného rozvoja Ruska, jeho spôsobnosti predložiť Západualternatívu vzťahov.“V dovtedajších prácach autorka hájila tézu, podľa ktorej „budúcnosťsveta patrí konštruktívnemu zjednoteniu dedičstva Európy germánskej,románskej a slovanskej, Európy kresťanskej (latinskej)a pravoslávnej.“ Jej polemika umožňuje veľmi dobre sa orientovať vmentálnom i argumentačnom prostredí znovuzrodeného a rastúcehoruského sebavedomia. V máloktorom európskom štáte tak úporne hľadajúodpoveď na to, čo prinesie budúcnosť, málokde je minulosť natoľkoaktuálna i v živých politických sporoch. Nečudo, že svoju knihu prišlapredstaviť na Slovensko, ktoré na rozdiel od iných nových štátov EÚa NATO pristupuje k pamiatke sovietskych vojakov s rešpektom a úctoua považuje ich aj v dnešných pomeroch naďalej za osloboditeľov.Pre N. A. Naročnickú je téma II. svetovej vojny nielen ľudské, ale aj vedeckédedičtvo (jej otec, E. A. Naročnickij s akademikom E. V. Tarlema i. vydali Dejiny diplomacie v zlomovom čase, keď ZSSR vstupoval nascénu svetovej politiky), je predstaviteľkou názorového prúdu sústredenéhona úlohu štátu, na kľúčovú rolu národa, národného uvedomeniaspätého s pravoslávim. Práve toto nadobudlo v dnešnom Rusku nové,V minulých dňoch boli v Prešovskom samosprávnomkraji predstavitelia Obchodneja priemyselnej komory, Generálnejrady departementu Horné Pyreneje a viceprezidentZdruženia francúzsko-slovenskéhorozvoja. Po prvýkrát v päťročnejhistórii medziregionálnej spolupráce medziPSK Hornými Pyrenejami sa spoluprácarozširuje na ekonomickú oblasť. Doterazbola spolupráca orientovaná prevažnedo oblasti zimnej a letnej turistiky a sociálnychslužieb. Rok 2007 sa nesie v znamenípodpory rozvoja obchodu, podnikania ainvestícií v oboch regiónoch.„Cieľom misie je spoznať sa, získať informácieo obchodnej a ekonomickej situáciiv kraji a zoznámiť sa s jeho investičnýmprostredím. Len tak totiž môžuvzniknúť hospodárske vzťahy medzi regiónmi,“skonštatoval Laurent Abadie z obchodneja priemyselnej komory a dodal: „Urobímemaximum, aby sme vysvetlili našimpodnikom, aké je tu podnikateľské prostredie.Verím, že naša spolupráca budetakmer 90 rokov nevídané rozmery. Týka sa to i vzťahu cirkev – štát.Miera ničenia pravoslávia, chrámov, zvonov, ikôn bola v Rusku nevídaná;preto sa medzi veriacimi nespomínala sovietska moc – vlasť – bolato vlasť bogoborčeskaja.Proces obnovy cirkvi nastáva v čase, keď populácia slovanského,pravoslávneho obyvateľstva trvalo a dramaticky klesá, štátspolu s cirkvou hovorí o demografickej katastrofe. Úlohu štátupovažuje nielen cirkev, ale každá vrstva spoločnosti za kľúčovú,bez štátneho zásahu sa to nezmení. Výnimkou je 20-miliónovámoslimská populácie – tá rastie prudko a spravidla v najprosperujúcejšíchčastiach dominantne moslimských republík Ruskejfederácie. (Pozri o. i. Peter Scholl – Latour: Russland im Zangengrif– Rusko vo zveráku – Putinovo impérium medzi NATO, Čínoua Islamom, Berlín 2006.) Túto knihu budeme glosovať v Slovenskomrozhľade neskôr.Ako základ štátu, umožňujúci stratégiu rozvoja, vníma ruskú národnúideu aj Igor Čubajs, ktorý by Rusko scelil, moderne uchopil hodnotypredrevolučnej éry, premenil ho na otvorený štát a tak sa vrátil do Európy.Táto koncepcia je však v protiklade nielen s vlasteneckým cítením,aké prezentuje v súvislosti s Veľkou vlasteneckou vojnou ruskákomunistická strana, neladí ani s národno-vlasteneckými koncepciamizakladateľov strany Vlasť (Rodina). Toto nech je príkladom, že z „konzervatívneho“,„tradicionalistického“ vlastenectva (hodnoty pravoslávia,reforiem v cárskom Rusku do 1914) pramenia rozličné konkurenčnékoncepcie, mnohorakosť vlastenectva, zdôrazňovania návratu, oživeniatoho, čo bolo v Rusku do roku 1917.Iný dôkaz odlišnosti vo vyrovnávaní s minulosťou podali (roku 2007)vládne noviny Rossijskaja Gazeta zverejnením Solženicynovho diela idiskusie za účasti autora o jehoanalýze pádu cárizmuvo februári roku 1917. A v Rusku sa zoširoka diskutuje aj o veľkejtéme II. svetovej vojny, veď jej skutočné dejiny sa dotvárajú lenteraz! Každý rok nachádzajú tisíce padlých z tých rokov, ktorí nebolipochovaní a ukladajú ich do hrobov. Také masové cirkevnéobrady s vojenskými poctami nikde v Európe neuvidíte.Oficiálne dejiny, akademické vydanie, vyšli ešte v sovietskej ére. Vyrovnávanies ruskými dejinami je preto dodnes proces plný sporov, akistenajpozoruhodnejší z neukončených procesov dnešnej Európy, pre náso to zaujímavejší, že prebieha u jej strategického partnera. Môžeme sas ním zoznamovať a hodnotiť, smieme ho vnímať vymanení z vojenskopolitickéhozveráka studenej vojny.N. A. Naročnická napísala svoju prácu v čase, keď nástupníckeštáty ZSSR upierajú Ruskej federácii právo na politickú monopolizáciuvíťazstva nad fašizmom. Výnos ukrajinského prezidentapostavil príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA – Slovenskoich poznalo ako banderovcov) na úroveň príslušníkov ČA.Nezmieriteľne protichodné hodnotenie dejín II. svetovej vojny vtroch pobaltských štátoch a v Rusku je dostatočne známe.Rusko patrí k tým štátom Európy, kde tvorí boj proti fašizmu v občianskych,vnútro i zahraničnopolitických podobách základ formovaniadnešnej identity a štátnej idey. Nemožno nepripomenúť, že vyrovnávanies ruskými dejinami zasahuje aj ruskú pravoslávnu cirkev, jej kladnéhodnotenie či zmierenie s vodcami boja proti vláde V. I. Lenina; je tu inové hodnotenie zvrhnutia cárizmu vo februárovej revolúcii 1917. Pretosa Naročnická odvoláva na pamäti generála Denikina, veliteľa dobrovoľníckejarmády a hlavného veliteľa protikomunistických síl v občianskejvojne, ktoréhotelo s poctami previezliz Francúzska a pochovali na moskovskom cintoríne Svätodanilovskéhokláštora. Generálova dcéra, Francúzka, prijala ruské občianstvo – russkojepoddanstvo – s obradnou vďakou od prezidenta Putina.Naročnická cituje z generála Denikina o hlbokých antiruských postojochgruzínskej inteligencie v rokoch revolúcie a občianskej vojny: užvtedy (roku 1918) gruzínska vláda uzavrela dohodu s cisárskym Nemeckom,ktoré obsadilo Ukrajinu i Pobaltie a bolo hlavným súperomnajskôr cárskeho, potom boľševického Ruska. No a roku 2004 konštatuje:„NATO venuje Gruzínsku osobitnú pozornosť, pretože oprávnenepokladá jeho prozápadnú orientáciu za trvalú.“Podobne píše o Ukrajine: „Správne hodnotenie zdrojov a motívovukrajinského pohľadu na svet je nevyhnutné. Samostatná Ukrajinasa nevyhnutne stáva sokom, nie jednoznačne bratským,priateľským štátom, čo ako by si to milióny jej občanov želali.Odlišnosť geopolitickej orientácie Ukrajiny – bez ohľadu nato, kto jej vládne – bude len v miere presadzovania jej štátnejidey.“Autorka „vychádza z pravoslávneho videnia sveta, no má ďaleko k civilizačnémumesianizmu či determinizmu. Núka vynikajúcu možnosť preruskú školu geopolitickej analýzy bez liberálnych či marxistických vplyvov,práve tak ako od módnych, najmä islamských „euroázijských“ koncepcií.Ako napísal v Meždunarodnej žizni roku 2004 Oleg Beľakov, jedinetaká môže byť ruská odpoveď na výzvy a protirečenia z prelomudvoch tisícročí.“PhDr. Dušan D. KernýFrancúzi majú záujem o spoluprácuúspešná.“ Francúzskym partnerom už prezentovalisvoju činnosť Prešovská regionálnakomora SOPK, SARIO, RPIC a EIC. Navštívilifirmy Tomark, Regada, Cemm Thomé SKv Prešove a Mecom a priemyselný park Chemesv Humennom.„S veľkým prekvapením sme sa dozvedeli,že v Prešove sa vyrábajú ultraľahké lietadlá.Práve letecký priemysel je profilujúcimodvetvím nášho regiónu. Už terazvieme vytipovať konkrétne firmy, ktoré bymohli spolupracovať. Verím, že sa námpodarí identifikovať spoločné body vzájomnejspolupráce,“ hodnotí Laurent Abadie.Delegácia sa zaujímala tiež o vzdelávanie študentovv technických smeroch na Fakulte výrobnýchtechnológii TUKE v Prešove a zaujímavýmstyčným bodom sa stala i pripravovanáregionálna energetická agentúra. Ako zdôraznilJean Philippe Baklouti, „my sme už vytvoriliinformačné centrum pre obnoviteľnézdroje energie pre domácnosti i malépodniky. Orientujeme sa hlavne na využitiebiomasy.“ Aj to je jedna z oblastí, kde očakávameintenzívnejšie možnosti spolupráce.„Išli sme do ekonomickej oblasti, aj keďje to vecou súkromnej sféry, lebo úlohousamosprávnych orgánov je zastrešiť ekonomickévzťahy a dodať im dôveryhodnosť,“vysvetlil podpredseda PSK Milan Baran.Záujem podporiť spoluprácu v ekonomickejoblasti potvrdil obchodný riaditeľ firmy Sanas,Peter Hendrichovský: „Už viackrát sme sapokúšali etablovať sa francúzskom trhu,zatiaľ však neúspešne. Naopak, namiestozákazníkov sme tam predčasom získalidodávateľa na hranovacie materiály.Máme však záujem etablovať na francúzskomtrhu priamo, nielen prostredníctvominých firiem ako je to doteraz.“V programe francúzskej delegácie bola ajnávšteva Vysokých Tatier, kde rokovali o zámerochrozvoja cestovného ruchu, navštíviliniektoré „tatranské lokality“ a prezreli si tiežAQUA CITY v Poprade.Veronika Fitzeková, hovorkyňa PSK

INZERCIA SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 11Výhradný dovozca a distribútor v SRRENOJAVA s.r.o., PREŠOVzneškodňovanieodpadovMORIDLÁ, LAKY, FARBY, VOSKYA OLEJEnemeckej firmy HESSE&LIGNALs 95-ročnou tradíciou sú určenépre profesionálov, stolárov a prevšetkých tých, ktorí chcu dosiahnuť perfektnú povrchovúúpravu nábytku, dverí, obkladov a iných výrobkov z drevapoužívaných v interiéri.pRíRODné nÁtERY nA DREVONátery na drevo na báze prírodnýcholejov a voskov od výrobcu OSMOCOLOR, Nemecko. Tvrdé olejovévosky na podlahy, dekoračné vosky,olejové lazúry, špeciálne oleje na drevo, špeciálne ošetrujúcevýrobky na drevo, ktoré sú vodeodolné, nepraskajúa neolupujú sa. Vhodné i na najnamáhanejšie výrobkyz dreva v exteriéri (okná, dvere, pergoly a iné).ZINGA – uNIkátNy systémstudeNého ZINkovANIAĽ. Štúra 17, 082 21 Veľký Šariš,Prevádzka: Jilemnického 2, 080 01 PrešovČítajte novinySLOVENSKÝ ROZHĽADaj na internetovej stránke:www.slovenskyrozhlad.skSystémom ZINGA môžete dlhodobo chrániťproti agresívnemu prostrediu – protikoróznaochrana výrobkov zo železných kovov,porovnateľná so žiarovým a galvanickýmzinkovaním. Vhodná hlavne pre výrobkyväčších rozmerov, na opravu poškodeného žiarovo alebogalvanicky pozinkovaného povrchu, zinkovanie v teréne, ktorénie je možné urobiť klasickými technológiami zinkovania.jedNIčkA v povrchovej úprAveŠiroký sortiment striekacej technikyod výrobcu KREMLIN REXSON,Francúzsko.Nech už aplikujete čokoľvek, Kremlinmá pre vás vždy riešenie, ktorévám pomôže byť produktívnejšía naviac aj ušetríte. Dodávameako manuálne, tak aj automatickéstriekacie pištole na nanášaniemoridiel, tónovaných lakova lazúr, plničov, vrchných lakova všetkých druhov antikoróznychmateriálov.RENOJAVA s.r.o. Pod Kamennou baňou 35, 080 01 Prešovtel./fax: 00421-51-7721 789, 00421-905-651 297 e-mail: renojava@renojava.sk, www.renojava.sk

ŠPORT SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2007 12Ešte jeden návrat ku kvalifikácii SR - Wales 2:5Futbal je aj umenieNajpopulárnejšiu a najrozšírenejšiu hru na svete často porovnávame s divadlom.Teraz, po debakli s Walesom 2:5 sa to tiež núka. Akéže to bolo vTrnave divadlo? Zo strany našich nijaké majstrovstvo, zanietenie, profesionálnevýkony, dramatickosť, nijaké nadšenie v hľadisku, žiadna pohodapo skončení. Do takého divadla by veru na budúce málokto išiel. A zrejmenepôjde aj keď to bude futbal. Právom sa po spustení opony otvorili všetkydoteraz uzamknuté brány kritiky. Múdri sú teraz aj tí, ktorí doteraz pochlebovalihráčom i trénerom a kričali na plné ústa, ako musíme súboje sÍrskom i Walesom vyhrať. Nič z toho sa nestalo, slovenský futbal spadol doešte väčšieho blata než bol doteraz. Črtá sa najhorší celkový kvalifikačnývýsledok zo siedmich pokusov, lebo Slovensko si už nie je isté, že je lepšienež Wales a Cyprus, ešte si azda trúfneme na San Maríno, kde majú spoluKuna s Hrušeckým, Jokl s Hrdličkomatď. Dnes to nedokážu ani piati.Pripustime, že Mintál s dvoma gólmisplnil svoju úlohu, nie je to všakhrotový hráč, po zranení mu eštechýba kondícia a stále aj rýchlosť.Ostatné prednosti to nevyvážia.Hološko nie je ani zďaleka Bellamya iba postava a snaha nič neriešia.Pritom malo hrať naše mužstvo útočne.Ako však s jedným vysunutým a soslabou podporou zálohy? Naše mužstvovinou zlého útočenia nevyhra-zo dvadsať hráčov a štát ako futbalové ihrisko. Hanba, hovoria odbornícii fanúšikovia. A pritom ju zapríčinili na zopár výnimiek naši najlepší, a bez lo päť zápasov za sebou a útočníkovvýnimky všetko futbaloví miliónarí a tzv. profesionáli.nemáme. V základe boli samí legionári.Sklamal celý kolektívČo sa vlastne stalo? Jedenástkanašich legionárov, doplnená Obžeroma Žofčákom z domu sa zrútilav boji proti mužstvu, ktorémulen nedávno dalo v Cardiffe päť kusov.Pritom prebralo iniciatívu, viedloa chvíľu sa zdalo, že mu pridá dalšíchpäť. Po chvíli však akoby padla na trávnikneviditeľná vodíková bomba, ktorávšak zničila iba našich, kým hostí polialasvätenou vodou. Zrazu reprezentantiSlovenska nevedeli nič a behaliako skupinka chalanov po lúke za dedinou.S kolektívnym výkonom to nemalonič spoločné, s prívlastkom našichnajlepších tiež nie. Nečudo, žedostali päť. Možnože nedostatočnú zavýkon by nedostali azda dvaja: Mintál zNorimbergu, ktorý dal naše dva góly, aČech z Porta, lebo jediný dal do hry ajkúsok srdca. Ostatní zapríčinili nevídanýprepadák a po jedenástich rokochdovolili Walesu u súpera nastrieľať päťgólov. Presvedčili sa, ako ďaleko sú zavyspelejšími jedenástkami súperov, ajtakých, ktoré nepatria ani k európskemupriemeru. Taký je slovenský futbal,od reprezentácie cez ligu, mládežníckesúťaže až po najmenších v školskýchprípravkách. Tak ich vedú najlepšítréneri a dirigujú volení i nasadenífunkcionári. Kdeže je bývalá čs. metodika,kde hráči európskej triedy, najmäz ME 1976 z Juhoslávie a majstrovskýchmužstiev Slovana či Trnavy...Všetko sa stratilo, stroskotal aj siedmypokus presadiť sa na európske či svetovéjavisko.Slabiny v každom radeSkúsme sa pozrieť konkrétnejšie nazlý výkon mužstvá. Naraz zisťujeme, ženemáme ani brankára, ktorí bývali vždyoporou čs. a slovenských mužstiev.Kde sú nasledovníci Schrojfa, Stacha,Javorka, Kéketiho, Švajlena, Semana... Na špici nám ostali Čontofalský,Hajdúch, Kuciak, Senecký... V porovnaníso spomenutými druhotriedni.Teraz mal Senecký prsty najmenejvo dvoch góloch. Je ďaleko od skutočnejosobnosti, iba rýchlo vykvasenýreprezentant.Keď sa voľakedy postavili v obranepred začiatkom zápasu Šafránek,Popluhár, Pluskal, L. Novák, pred nimiKvašňák trebárs s Kunom, v útokuScherer s Kadrabom, Adamcom aPospíchalom, súperom vstávali vlasya dostávali triašku, také to boli figúry.Dnes? Videli ste. Nič osobitné, iba postupnýchaos. A každý z pätice P. Petráš,Klimpl, J. Ďurica, Greško i Žofčákrobili také chyby až to bolelo. Vyústilido vlastného gólu Petráša. Kdeže súčasy bývalých stopérov, Popluhára,Horváta, Jarábka, Hojsíka a ďalších.Kde krajní obrancovia typu Gogha čiPivarníka, Dobiáša, Bombu...Myslíte, že by to bol Škrteľ zachránil?Tentoraz ani celé hasičskédružstvo.Záloha - duša jedenástky. Mladí, strední,s malými skúsenosťami, s ôsmimi atromi zápasmi na konte (Sapara a Hamšík)to vo vážnom zápase nemohliutiahnuť. A krajní (Šesták, Obžera aČech)? Najmä prví dvaja majú ďalekood moderných útočných záložníkov,ktorí majú za povinnosť dávať góly.Šesták nevie obísť hráča, Obžera sastratil, Čech nehral na svojom miestea narúšal disciplínu. Voľakedy stačilidirigovať hru Masopust s Pluskalom,Až sa človek čuduje, ako môžu byťv zahraničí vôbec v kádroch svojichmužstiev. Možno si to vysvetliť aj tak,že predsa len, ak hrajú, ocitnú sa medzikvalitnejšími futbalistami a ich nedostatkysa skôr stratia, ako keď majúbyť sami piliermi. Niet však za nichsúcich náhradníkov za hranicami a týmskôr doma. Preto je a ešte dlho budenaše mužstvo slabé. Tak veľmi, že sinevie rady s jedným disponovanýmBellamym.Absencia umeniaNázorov na tento zápas i celý náš futbalodznelo doteraz dosť. Žiaľ aj výhovoriek.Isté a neodškriepiteľné je,že nevidieť po takmer pätnástich rokochnijaký futbalový pokrok. V každejkvalifikácii naše mužstvo niektorézápasy zbabralo. Najmä naivitou. Našiv zahraničí nepriniesli väčšiu kvalitunež máme doma, nedali hre srdce. J.Kocian je trénerom číslo sedem, ktorýnesplnil cieľ. Čo je nám platné, že zohrámepár vyrovnaných zápasov, keďmužstvo stále nevie vyhrávať a dávaťgóly keď je to potrebné? Perspektíva?V reprezentácii nie je zaujímavá.Tá musí hrať stále na úrovni a káderdopĺňať za pochodu. Môžemeto všetko zhrnúť a napísať, že kopanedostatkov v našom futbale sa dávtesnať do jednej vety. Naši reprezentantinevedia stále hrať na európskejúrovni a ťažko sa niekedyprebojujú na ME či MS. Všetky chybysa dokonca zmestia aj do dvochslov: neumenie hrať. A futbal, to jeaj umenie, ako spomenuté divadlo.Naši herci (futbaloví) však umelcinie sú. V zápasoch s Írskom a Walesomto iba potvrdili.SenzáciaČesko je motoristická krajina. A predstavtesi, že majstrom na krátkej plochejdráhe sa stal slovenský mládenec,ešte iba 17-ročný Martin Vaculík.Je to odchovanec AMK Žarnovica, jazdiaciza AMK Slaný v ČR. V Česku tospôsobilo šok. Veď je to najmladšímajster v histórii od roku 1949 a prvýzo zahraničia. V Česku je plochá dráhapriam masová, u nás máme iba zopárplochodrážnikov. Martin sa narodil5. apríla 1990 a k športu ho priviedolotec, bývalý pretekár, ktorý kúpil synovimotocykel, keď mal syn 9 rokov.Nečakaný majster Česka študuje naStrednom odbornom učilišti drevárskomv Žarnovici a chce byť elektromechanikom.V škole mu vychádzajú vústreti. Veľký úspech dosiahol a prekvapeniepripravil na stroji GRM, čo nieje nič iné ako bývalá Jawa. Po tejtosenzácii sa bu budú zrejme ľahšie plniťplány. Chcel by jazdiť v poľskej lige,lebo tá je svetoznámejšia než česká.Chce sa predstaviť aj na juniorskýchmajstrovstvách Európy a zajazdiť si voŠvedsku i Anglicku. Ak budú dobré výsledky,mal by sa objaviť aj na veľkýchcenách v rámci majstrovstiev sveta atam už jazdia iba najlepší z najlepších.Verme, že to dokáže.Každý to už dávno vie, že šport je obchod. Amaterizmus v súvislostis vrcholovým športom je už pochovaný. Všade ide v prvom radeo peniaze. Nezarába sa už iba vo veľkých športoch akými sú futbal,hokej, basketbal, tenis i mnohé dalšie individuálne športy, aleaj v malých odvetviach, napríklad v ping-pongu sa už môžu hráčina slušnejšej úrovni dobre uživiť. Je tu čas, keď im to už väčšinaľudí a fanúšikov ani nezávidí. Všetko sa dá zakryť jedinou vetou:Staň sa aj ty vrcholovým športovcom a budeš tiež bohatý. PredtýmSlovenskí futbalisti klesli výkonmi proti Írsku a najmä Walesu hlboko natrávnik, nemali sa z čoho radovať a ani nevyskakovali. Uprostred trojiceje obranca Maroš Klimpl. Žiaľ, k zodpovednosti za tieto blamáže sa zatiaľnikto nehlási, hráči, tréneri ani funkcionári. V minulosti sa totiž zatakého výsledky a hru vinníci označili a najmä tréneri odchádzali. Terazje ticho, ako keby búrka nebola bývala.Dve milionárky zo Zlatej ligyJelena Isinbajevová z Ruska a Sanya Richardsová zo Spojených štátovamerických, žrďkárka a štvorstovkárka sa majú prečo usmievať. Stalisa atletickými milionárkami.Foto APČlovek 100 m za 9,74 sek.Nestáva sa často, že niekto prekoná platný svetový rekord na 100 m. Terazsa to stalo, hoci je to takmer neuveriteľné. Niekoľko dní predtým AsafaPowel neuspel na majstrovstvách sveta v Osake keď skončil tretí, no všetkosi vynahradil v talianskom Rieti. Utvoril svetový rekord časom 9,74 sekundy.O tri stotiny zlepšil svoje tiež svetové maximum. 9,77 sek. ktoré zabeholpredtým trikrát. Zaujímavé, že 24-ročný šprintér z Jamajky dosiaholtento priam neuveriteľný čas už v rozbehu a pritom ešte záver pretekov v poslednýchmetroch zvolnil azda už na posledných pätnástich metroch. Bolato jeho piata stovka pod desať sekúnd, čim iba naznačoval svoj talent majstrovstvoi výborné vedenie trénerom S. Francisom. Powell už dávnejšie avizoval,že sa cíti vo výbornej forme a rekord by mohol padnúť. Dokázal to apo rekorde povedal, že by mohol dosiahnuť aj čas 9,68 sek. Na rekord boliideálne podmienky, sila vetra plus 1,7 m, teplota 27 stupňov. Zaslúžil si 25000 dolárov za tento výkon. A tak môžu priaznivci športu a atletiky osobitneuvažovať, kde sú vlastne hranice ľudských možností. Športovci ich prekonávajú,hoci sa zdá, že je to už nemožné. Musíme si však uvedomiť, že stálesa zlepšujú tréningové možnosti, ľudský organizmus vedia odborníci lepšiepriprať zásluhou aj nezakázaných prostriedkov, vedia naordinovať špeciálnustravu i regeneráciu. Okrem toho sa zlepšuje výstroj i výzbroj, kvalitnejšiesú dráhy, no a keď sa potom zídu dobré poveternostné podmienky a formašportovca, može sa zrodiť, ako teraz, rekord. A Powell sa „vyhráža“, žeho môže ešte aj vylepšiť.Uvidí Praha NHL?V zámorí uvažujú o tom, že hokejová NHL by mohla na budúci rok odštartovaťaj v Prahe. Funkcionári tejto súťaže usúdili, že v Európe by sa mohlozačínať pravidelne a každoročne. Tento rok padla voľba na Londýn, kde sazačne 29. septembra, no už o rok by to mohla byť aj Praha. Rozhodovať otom budú už v Londýne koncom mesiaca. Svoje štadióny ponúkajú aj ekonomickysilné Nemecko a Švédsko, ale Praha má svoje argumenty i šance.Má modernú Sazka arénu, zaručený je záujem fanúšikov a v Česku je veľkáhokejová tradícia. V neposlednom rade je tu aj Jaromír Jágr, populárny vUSA i Kanade, ktorý za Prahu tiež veľmi bojuje. Jeho hlas nie je zanedbateľný.Ďalším argumentom je, že český zväz hodlá o rok oslavovať storočnicučeského hokeja, kde má svoj značný podiel aj slovenský hokej. Ak by Prahakonkurz vyhrala, na vlastné oči by rozhodne chceli vidieť prvý zápas nasledujúcehoročníka aj slovenskí fanúšikovia.však drvivá väčšina cúvne, lebo dostať sa medzi najlepších v Európeči na svete, to je čím ďalej tým väčší kumšt. Preto sa už takmernikto nečudoval, že v atraktívnej atletickej lige bolo aj také pravidlo,že kto v nej vyhrá šesťkrát vo svojej disciplíne, bude sa deliť omilión dolárov.Tento rok sa to podarilo iba dvom atlétkam a stali sa milionárkami,keď si sumu rozdelili. Jelena Isinbajevová, 24-ročná skokankao žrdi z Ruska a Sanya Richardsová, americká štvorstovkárka ktorámá 22 rokov a je jamajského pôvodu. Ruska sa v sezóne dvakrát,zatiaľ neúspešne, pokúšala o svetový rekord 502 cm, Američankadvakrát zlepšila svetový výkon roka na 400 m za 49,29 a 49,27sek.Dresy s nápisom Jackpot Winner im na stupni víťazom zaslúženepatrili, rovnako ako symbolické kľúče od zlatého pokladu. Obe súsympatické, populárne a neobyčajne výkonné. Američanka sa užvlani delila o milión s ďalšími dvoma atlétmi, Jelena získala takúveľkú sumu po prvý raz. Sľúbila, že časť peňazí dá chudobným deťomv rodnom Volgograde. Američanka si naplánovala odložiť väčšiukôpku na život po športovej kariére. Atletická Zlatá liga, to jeako Liga majstrov vo futbale. Je v nej najviac peňazí a berú ich nielendve najlepšie. Aj ostatní špičkoví atléti, ktorí sa do ligy prebojujúvýsledkami a ďalšie dosiahnu, berú peniaze. Za štart, za víťazstvá apopredné umiestenia, za prekonanie rekordu podujatia, európskehoči svetového rekordu, za jeho atakovanie a podobne. Znamenáto, že z voľakedy chudobnej kráľovnej športu sa stáva boháčka,pravda, najmä pre majstrov. Organizátori majú peniaze. Od sponzorov,ale aj od divákov. Veď si len uvedomme, že na dvoch ostatnýchsúťažiach v Bruseli tlieskalo atlétom 47 000 divákov a v Berlína nafinále ich bolo dokonca 70 000! Celá liga bola vlastne aj v tomtoročníku veľkým divadlom a neobyčajnou popularizáciu atletiky.O Z V E N YProtest z BarcelonyStarý známy problém sa opäť ozvalz Barcelony. Predseda FCJoan Laporta varuje Eurósku futbalovúúniu (UEFA), že veľké klubysú pripravené vzbúriť sa, ak nebudúdostávať kompenzácie za hráčovzranených v medzištátnych zápasoch.Vyhrážal sa, že kluby súschopné zobrať problém do vlastnýchrúk a dokonca zmeniť orgán,ktorý medzinárodné súťaže organizuje,teda FIFA a UEFA. Laportapovedal, že kluby zvažujú, abyzakázali hráčom zúčastňovať sa napriateľských zápasoch. Samozrejme,najviac by na takýto návrh doplatilimenšie štáty a chudobnejšiezväzy. Zatiaľ nevedno, akú podporumá Barcelona a Laporta u inýchveľkých klubov.Bude hrať Maradona?Má sa zopakovať štvrťfinále futbalovýchMS 1986 Argentína - Anglicko,ktorý Argentínčania vyhrali2:1. Maradona dal známy „božígól“ rukou a druhý pridal po veľkomsóle, ktorý neskôr označili zanajkrajší v histórii. Mali by hrať tí istíhráči, a to 14.októbra v anglickomBirminghame. Samozrejme, že divákovby mal prilákať najmä 46-ročný Maradona. Anglickí veterániby radi prehru z roku 1986 odčinili,no diváci sú zvedavý, či by nebodajDiego senzačný gól rukou nenapodobnil.Ďalším otáznikom jeaj to, či by Maradona vôbec nastúpila na koľko minút. Stále má totiždosť starostí so závislosťou na alkoholei na drogách, z čoho sa užviackrát liečil.Čudné ruské trestyRuská gymnastika stratila pod nohamipôdu. Reprezentanti sklamalina MS v Stuttgarte. Nevyhrávajú.Zrejme aj preto vylúčila federáciado konca roka z kádra majstra Európyvo viacboji M. Deviatovskéhoa majsterku Európy na kladine J.Lošečkovú. Maxim nedocvičil zostavudo konca, čo sa vraj v ZSSRnikdy nestalo. Pre zranenie nohynenastúpil na posledné náradieviacboja. Júlia zase nepredviedlazostavu, ktorú od nej tréner žiadala svojvoľne si ju zamenila a skrátila.To sa pokladalo za porušenieetiky i disciplíny. Rusov totiž jasnepredstihli Čínania a vedenie to nezvládlo,lebo bolo navyknuté iba víťaziť.A tak trestalo hlava-nehlava anehľadalo chyby na pravom mieste.Gigantický MMMv KošiciachKošický Medzinárodný maratónmieru bude opäť veľký. Organizátorioznámili, že sa prihlásilo vo všetkýchkategóriach viac než 2500účastníkov. Mesiac pred štartom,7. októbra, ich bolo 2619, z nich403 maratóncov. Účastníci budú z30 štátov. Miroslav Vanko a MarcelMatanin sú favoriti na titul majstraSlovenska. Vanko je nováčika chce sa pokúsiť o miestenku naOH v Pekingu. Limit je 2:15:00hod., B limit 2:18:00 hod. Mataninje víťazom maratónu v Lipsku.Smelé predpovede hovoria, že bymohli skončiť aj v prvej desiatke.Starosti však robí trať, lebo viaceréulice Košíc sú v rekonštrukcii.Sú však prísľuby, že do štartu budevšetko v poriadku.Stranu pripravil IGOR MRÁZSlovenský rozh¾ad - Vydáva: TREND INTERNATIONAL. Šéfredaktor: Jozef Kuchár. Adresa redakcie 831 04 Bratislava, Trnavská cesta 29/A. Telefóny: 02/443 72 101, 0903/618 296, fax: 02/443 73 731. Filiálnaredakcia 080 01 Prešov, Masarykova 10. Telefón a fax: 051/772 06 06. E-mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk, www.slovenskyrozhlad.sk. Vychádza dvakrát mesaène. Rozširujú: Kapa-press, s.r.o., Košice,KAPA-DAB preŠOV, s.r.o. a vydavate¾. Registraèné èíslo MK SR: 2468/2001. ISBN-1335-7743. Sadzba a tlač: DATAPRESS, s.r.o. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.