Eurá, euroceny a europlaty - Slovenský rozhľad

DVOJTÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, EKONOMIKU A SAMOSPRÁVU28. november 2007 • Číslo 22 • Ročník VII. • CENA 6,- SkBizarnostiPAVOL JANÍKVari už ani netreba pripomínať pôvodnývýznam frekventovanéhoslova republika (res publica – vecverejná). Tento pojem by mal označovať– na rozdiel od rozličných typovsamovlády (monokracií) - politickýsystém založený na princípeslobodnej voľby. Vo všetkých kútochsveta však pod kepienkom republikyneraz prežívajú rozmanitédiktatúry.Ďalším paradoxom je fakt, že mnohéklasické európske demokracie,vrátane Veľkej Británie, sú konštitučnýmimonarchami – od Dánska,Holandska, Belgicka, Švédskači Nórska až po Španielsko. Tosa dokonca vrátilo ku kráľovstvu vrámci demokratizácie pravicovejdiktatúry, ktorá bola formálne republikou.V ponovembrovom Československui terajšej Českej republike, vštátnych útvaroch, ktoré sa hlásiak tradíciám masarykovskej ČSR– získavajú čoraz väčší politickývplyv príslušníci šľachtických rodovniekdajšej rakúsko-maďarskejmonarchie, hoci ČSR vznikla natroskách rozbitého Habsburskéhoimpéria a na zásadách občianskejrovnosti, teda na základe prísnehozákazu udeľovať či používať šľachtickétituly a výsady. V Maďarskusa Habsburgovci stali oficiálnousúčasťou štátneho lobizmu.Na Slovensku záujmy Habsburgovcovotvorene reprezentuje tzv.Paneurópska únia, ktorá pôsobív 24 krajinách (Albánsko, Belgicko,Bosna a Hercegovina, Bulharsko,Česká republika, Estónsko,Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko,Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko,Maďarsko, Nemecko,Rakúsko, Rumunsko, San Marino,Slovensko, Slovinsko, Španielsko,Pokračovanie na 4. straneEurá, euroceny a europlatyAsi nie som celkom sám, kto považuje rozhodnutieDzurindovej vlády o prechode naeuro k prvému januáru roku 2009 za danajskýdar občanom. Na prvý pohľad to vyzerápriamo „frajersky“, staneme sa spomedzištyroch zo zhruba rovnakého postsocialistickéhomarazmu štartujúcich „vyšehradských“ekonomík prvou, ktorá splní prísnekritériá a začneme používať ten najpolapiteľnejšívýdobytok európskej integrácie –spoločnú menu! My, zaznávané a často bezohľadneodkopávané „škaredé káčatko“, čipodľa jednej z kandidátok na najvyšší ústavnýpost v susednom štáte a niekdajšej vysokej štátnejúradníčky nemenovanej veľmoci dokonca„čierna diera“, budeme na rozdiel od Poliakov,Maďarov či Čechov chodiť po Európe bez toho,aby sme museli hľadať zmenárne!Pravda, dzurindistom sa netreba čudovať. KeďPredseda vlády Slovenskej republiky Robert FICO prehovoril na pätnástej mimoriadnej schôdzi Národnejrady SR, ktorá rokovala o návrhu opozície na odvolanie predsedu parlamentu Pavla Pašku. Jej pokusbol zbytočný a neúspešný.Foto: Martin PetrenkoPROGRAM PRE OBČANOVTento rok slávi strana SMER – sociálnademokracia ôsme výročiesvojho vzniku a v tomto duchu sabude niesť aj Slávnostný snem strany8. decembra v Prešove.Za tých osem rokov prešla strananeľahkou cestou: keď som v roku1999 odchádzal zo Strany demokratickejľavice (SDĽ) a rozhodolsom sa založiť novú politickústranu takpovediac na „zelenejlúke“, hoci som mal jasnú predstavuo jej sociálno-demokratickejorientácii, bolo treba vynaložiťmnožstvo úsilia a energie, abysme vypracovali taký program,ktorý by novú stranu dostal nielen do povedomia občanov Slovenskejrepubliky, ale najmä abysi tento nový subjekt získal dôverua podporu širokej verejnosti.Naše úsilie a systematická práca boliANDREJ MAŤAŠÍKRobert Ficorozhodnutie o prechode na euro vláda prijímala,jej kredit medzi voličmi systematicky upadal ačo len trochu racionálne uvažujúci občan vedel,že tento sľub Dzurinda a spol. plniť už nebudú.Pravicovým liberálom sa netreba čudovať,že pri formulácii tejto ambície sa neobťažovaliprepočítať si, do akej situácie tentoekonomický krok dostane slovenského občana.Slovenské platy, vďaka ktorým semprišli zahraničné investície, sa totiž v prepočtena eurá pohybujú rádovo v stovkách,kým na rovnakých pozíciách a rovnaké činnostivykonávajúci ľudia v štátoch niekdajšej„pätnástky“ v peňaženke rátajú tisícky.Isteže, autá, letenky či norkové kožuchy sú pritomuž teraz na našom trhu za ceny rovnaké,Vyhlásenie predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciunapokon korunované úspechom: vroku 2002 sa SMER – sociálna demokraciadostal v parlamentnýchvoľbách do Národnej rady SR. Vopozícii, počas druhej Dzurindovejvlády, SMER – sociálna demokraciapokračoval vo svojej sociálno-demokratickejlínii a vždy podrobovalpravicovú vládu Mikuláša Dzurindunekompromisnej kritike za opatrenia,ktoré išli proti väčšine občanovSR a ktoré zvýhodňovali len úzkuskupinu najbohatších.Keď sa SMER – sociálna demokraciastal v roku 2006 víťazom parlamentnýchvolieb so skoro 30%platných hlasov a 50 poslaneckýmimandátmi v NR SR, vedenie stranyrozhodlo o zostavení vládnej koalícieso Slovenskou národnou stranou(SNS) a Ľudovou stranou –Hnutie za demokratické Slovensko(ĽS-HZDS).Aj keď toto naše rozhodnutiebolo od začiatku podrobené zostrany domácich aj zahraničnýchmédií ostrej kritike a naši neprajníciradi rozprávali o katastrofickýchscenároch, ktoré Slovenskočakajú, mne bolo od začiatkuúplne jasné, že len táto zostavadáva strane SMER – sociálna demokraciamožnosť v najvyššejmožnej miere presadzovať svojsociálno-demokratický program.Z Programového vyhlásenia tejtovlády je úplne zrejmé a jasné, žetáto nová vláda chce mať zo Slovenskasociálne orientovanú trhovúekonomiku.Pokračovanie na 2. straneako vo Viedni či Paríži. Lenže možnosť národnejbanky ovplyvňovať cez oficiálny kurz pomereurópskej meny a našej koruny do istej mierypredsa len tlmí priepastný rozdiel medzi tým, čosi za pracovný výkon môžeme obstarať my a čonaši európski spoluobčania.Za osem rokov ani raz nikto z Dzurindovychvlád čo len slovkom nespomenul, že by našouambíciou malo byť okrem lokajskéhozametania cestičiek a úslužného plneniaaj ešte nevyrieknutých želaní zahraničnýminvestorom aj sústavné úsilie zrovnávať okremcien s Európou aj naše odmeny za prácu.Liberálom nielenže neprekážal masový exodusmladých ľudí v najproduktívnejšom veku dozahraničia, táto novodobá exulantská lavína,ktorá nebola ničím iným ako mladícky priamou ajasne artikulovanou reakciou na zreteľný rozdielPokračovanie na 2. straneHľadieť dopreduDUŠAN D. KERNÝDátum, ktorý na Slovensku nikoho nezjednocuje - tak by sa dnes dalohovoriť o 17. novembri. Ale iba pri pohľade na prázdne námestia a ulice.V skutočnosti je to azda najosobnejší sviatok všetkého obyvateľstva. Nikohotento deň neobchádza, lebo každý si porovnáva svoje možnosti amožnosti svojich blízkych a známych vtedy a dnes. Pravdaže, inak akoto robí malá, mediálne takmer výlučne sa vyskytujúca verejnosť, ktorá sanám prakticky násilne vnucuje. Svojské sú aj pohľady z košiarov - politikov,politológov alebo psychológov.Táto násilná verejnosť obsadila ešte násilnejšie miesto v médiách, ktoré sa zmenilina donucovacie prostriedky jediného správneho názoru. Dá sa azda povedať,že somariny sa vyhlasujú priam vedecky - napríklad zdôvodnením o čo samáme lepšie, lebo robíme oveľa menej na to, aby sme si kúpili televízor či auto.Presne túto vedeckú metódu používal starý, bývalý režim, keď zdôvodňovalzvyšujúcu sa životnú úroveň. Pochopiteľne, to sme iba my zastaliv porovnávaní, ale veda a technika nestojí - tak ako sa nedávajú porovnaťniekdajšie televízory, či autá s dnešnými, tak sa nezastavil vývoj aniv iných oblastiach. Je málo pravdepodobné, že dnešní mladí manželia si prizakladaní rodiny mädlia ruky, že nemusia toľko robiť na TV či auto ako ich rodičia,keďže majú iné starosti a zrejme tak ako ich predchodcovia sa namakajúrovnako dlho, celé desaťročia, kým si zabezpečia primeraný štandard. V tomsa doba iste nemení.Zmena je v úplne inom - dnešné generácie sa neporovnávajú s okolnosťamistarého režimu, ale s nádejami, ktoré vznikli pri jeho rúcaní.Z osobného života veľmi dobre vieme, že nič nie je krutejšie,Pokračovanie na 4. straneLadislav ŤažkýHISTORICKÝ MÍĽNIKSedemnásty november sa naSlovensku bude navždy spájaťs bojom za slobodu a demokraciu.Či si pripomíname ešterok 1939, kedy študenti vyjadrilisvoj protest proti fašistickejokupácii, alebo rok 1989, kedyprotesty študentov napokon vyústilido pádu totalitného režimu,vždy sa nám pri zmienkeo Sedemnástom novembri vynáramyšlienka slobody, ako ajdemokratické odhodlanie bežnýchľudí, bojujúcich proti mocenskejarogancii a svojvôli.Je príznačné, že v oboch historickýchprípadoch to boli práveštudenti, ktorí povstali na obranusvojich akademických práv a slobôd.Centrom boja za demokratickéhodnoty sa stala univerzita. Táistá univerzita, ktorá dnes symbolizujeekonomické napredovanie vduchu vzdelanostnej ekonomiky.Sedemnásty november teda nieje len symbolom slobodného myslenia,ale aj symbolom významuškolstva, vzdelávania a znalostnejekonomiky.V hektike budovania voľnéhotrhu ako keby sme zabúdali nato, čo nás na uliciach v chladnýchnovembrových dňochspájalo. Ľudia túžili po skutočnejdemokracii, ktorá neignoruje požiadavkyširokej verejnosti, bežnýchľudí. Demokracii tvoriacejzáklad fungovania štátu, ktorý pomôžetým, čo sú na to odkázaní.Veď Sedemnásty november bolzároveň bojom za sociálnu spravodlivosťa solidaritu, ktoré k vyspelejdemokratickej spoločnostinerozlučne patria.Sedemnásty november 1989ostane v našich spomienkachako historický míľnik. Otvorilcestu k modernej parlamentnejdemokracii, otvoril cestu k samostatnejSlovenskej republike.Aby však posolstvo sedemnástehonovembra ostalo nepoškvrnené,ľuďom treba dať viac než lenformálne slobody a štatistickúprosperitu. Je potrebné im zaručiťsociálne istoty a dostatočnúživotnú úroveň. Iba tak dámehodnote slobody skutočný obsah,pretože bez materiálneho zabezpečeniaje sloboda pre jednotlivcačasto iba prázdnym gestom. Jedinetým, že budeme načúvať požiadavkámobčanov, naplnímenezabudnuteľné posolstvo sedemnástehonovembra, ktorépolitikov zaväzuje k rešpektupred vzdelaním, demokraciou,slobodou a spravodlivosťou.MOC A SILA SLOVAKultúra je ako príroda. Široká, všeobsiahla a najmä krásna a užitočná. Je dušousveta a jej pokrmom, tvárou človeka. Literatúra v kultúre je ako les v prírode. Nievšak les “monokultúrny”, t.j. vysadený len z jedného druhu dreviny, teda zo samýchsmrekov, jedlí, alebo iných ihličnanov, ale zo všetkých druhov stromov aj listnáčova kríkov, ktoré pravý les (alebo prales) má v sebe, z čoho sa skladá, t.j. zovšetkého drevného rastlinstva, ktoré skrášľuje zem, všetkému živému, dýchajúcemudáva kyslík, je zásobárňou vody, rastlín a živín pre zvieratstvo, vtáctvo i plazy.Taká je aj kultúra a literatúra v nej pre duševný život človeka.“Literárny les”, ten pravý, skutočný sa skladá z rôznych druhov písaných diel. Mnohésa na seba podobajú ako stromy a predsa každé literárne dielo je iné. Aj keď jeto napríklad próza (jedľa), každé dielo ako strom má inú výšku, hrúbku, lesk kôry,je vyrozprávané rôznym spôsobom a predsa len ľudským jazykom, človekom očlovekovi, o ľudstve, sebe samom, božstve, snami o neznámom, ale vždy len tvorcom-človekom.V lese, ako sme už povedali, sú okrem smrekov a jedlí, t.j. ihličnanovaj listnáče, duby, topole, javory, lipy, jasene, brečtany, drienky a šípky, trnky,sú v ňom stovky ba tisíce kríkov, húb a lesných plodov.Aj v literatúre sú rozmanité žánre okrem robotníčky prózy, je tu najmä kráľovná poézia,vážna dáma dráma, pozlátkové filmové a televízne scenáre, je tu veľmi vzácnaa múdra esejistika, popri nej sú tu aj veľmi zaujímavé dojímavé, usvedčujúce asmutné listy, nebezpečné a často márne žaloby a obhajoby, popri nich sú tu eštemätlivé kroniky, diabolské tajné zápisy a udania, úpenlivé prosby ukrivdených, závetymŕtvych, kliatby a zaklínania zlých, zmluvy, odkazy a v škole slohové úlohy.V literárnom lese je všetko to, čo súvisí so slovom, čoho je ono základom. A akovieme, slovo bolo aj na počiatku... A ja dodávam, to slovo nebolo len Boh, ale ajčlovek. Dokiaľ sa človek nevedel dohovoriť, nevedel ani myslieť, nebol ešte človekom.Alebo keby sa nevedel dohovoriť, ani by nemyslel, usmerňovali by ho lenpudy, nebol by človekom. Slovo a človek sa vzájomne vytvárali. Nemohli jeden bezdruhého existovať. Takto SLOVO – BOH stvorilo človeka, ktorý ho za to slovomchválil a chváli podnes.Okrem toho, čo som vymenoval v “literárnom lese” zdanlivo samostatne vyrastajúliterárni obri, živiaci sa z jednotlivých jedincov – osobností i lesa ako celku, literárnikritici, literárna kritika a literárna veda. Lekárka, ochrankyňa i objaviteľka literatúry.A práve ona býva pre les, veľmi často pre jednotlivý strom, práve tak osožnáako zničujúca. Vždy však osudná. V pluse alebo mínuse.Pokračovanie na 10. strane

PUBLICISTIKA SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 2Maďarskí poslanci v EP prehraliVýbor pre občianke práva aslobody v Európskom parlamentev rámci svojho pravidelnéhozasadnutia 5. novembra2007, prerokovával v rámcidiskusie problematiku diskrimináciemenšín v krajináchEÚ. Napriek tomu, že existovaliveľmi silné snahy presadiť,najmä zo strany maďarskýcha nemeckých europoslancov,výdatne podporovaných europoslancamiza SMK, aby výbordebatoval o otázke nedávnoprijatého uznesenia NR SRk Benešovým dekrétom ako osamostatnom bode agendy,napokon tieto iniciatívy nenašlidostatočnú podporu. Aj vďakapodpore politickej skupinyStrany európskych socialistov(PES), v spolupráci s ďalšímifrakciami v Európskomparlamente, sa Slovenskej delegáciiv PES podarilo presadiťnávrh, aby výbor diskutovalvšeobecne o otázkach postaveniamenšín v celej EÚ a nielen na území SR.V rámci diskusie zaznela prevažneod maďarských europoslancov,europoslancov SMK aniektorých nemeckých europoslancovkritika postavenia maďarskejmenšiny na Slovensku a nedávnoprijatého uznesenia NRSR k Dekrétom prezidenta Beneša.Maďarská europoslankyňa KingaGál konštatovala, že deklaráciaslovenského parlamentu májasne diskriminačný efekt, nakoľkopotvrdzuje kolektívnu vinu.Poznamenala, že teraz v EÚ zaznamenávamezhoršovanie politickejklímy vo vzťahu k národnostnýmmenšinám. Súvisí topodľa nej s niektorými politickýmivyhláseniami – konkrétne vsúvislosti s prijatou deklaráciouslovenského parlamentu. „Na čosú také vyhlásenia?“ položila siotázku.Podľa slovenskej poslankyneEdit Bauer (SMK) sa tak Maďarivykresľujú ako vojnoví zločinci akolaboranti. „Situácia na Slovenskuje plná napätia a je neprijateľná,do budúcnosti neakceptovateľná.“tvrdila Bauer.Árpád Duka-Zólyomi (SMK)skonštatoval, že prijaté uznesenienemá miesto v súčasnej Európe,pretože sa nepriamo uznávakolektívna vina.Okrem kritiky uznesenia o Benešovýchdekrétoch europoslanciza SMK Bauer a Duka-Zólyomitiež pripomenuli, že maďarskámenšina v SR postupne strácazískané práva a že na Slovenskudochádza k nárastu nepriateľstvavoči nej.Vladimír Maňka (SMER-SD)protiargumentoval, že prijatiedeklarácie bolo len reakciou nato, akým spôsobom sa k tejtootázke postavila SMK. „Nebolo anie je zámerom SR otázku dekrétovakýmkoľvek spôsobom otváraťči oživovať“ dodal.PROGRAM PRE OBČANOVDokončenie z 1. stranyMy si veľmi jasne uvedomujeme,že Slovensko potrebuje investorov,ktorí musia mať pre svojepodnikanie vytvorené primeranépodmienky, ale nesmie to byťna úkor zamestnancov, ktorí častopracujú len za minimálnu mzdua v neľahkých pracovných podmienkach.Preto si SMER – sociálnademokracia dal za jednuz hlavných úloh upraviť Zákonníkpráce tak, aby posilnil ochranu abezpečnosť zamestnancov. A tosa nám aj podarilo.Rovnako SMER – sociálna demokraciapresadzuje ako ďalšiuzo svojich priorít urýchlenúdostavbu diaľnic a prepojeniezápadu s východom, pretoželen takto dokážeme pritiahnuťinvestorov aj do odľahlejšíchčastí Slovenska a efektívneeliminovať regionálnerozdiely, ktoré sa za roky minulejpravicovej vlády v krajineešte prehĺbili.SMER – sociálna demokraciasa rovnako veľmi jasne prihlásilk záväzku zaviesť na Slovenskueuro od 1.januára 2009 a plniť stým spojené, naozaj veľmi prísnemaastrichtské kritériá. Napriektomu, že vláda sa zaviazala postupneznižovať deficit verejnýchfinancií, z 3,7% v roku 2006 na1,8% v roku 2009, nezabúda naobyčajných ľudí a snaží sa im všemožnepomáhať.Vláda už druhý rok po sebe vyplatídôchodcom vianočné dôchodky,zvyšujeme príspevok pri narodeníprvého dieťaťa z 15.000 na25.000,- Sk, zaviedli sme systémzvýhodnených hypoték premladé rodiny. Rovnako sa zrušilipoplatky pri návšteve lekára, znížilasa DPH na lieky a zdravotníckepotreby, učebnice a knihy z19 na 10%.Vláda rovnako každoročne vyvíjatlak na energetické spoločnostia snaží sa tým zabrániťvýrazným zvyšovaniamcien energií.V parlamente nedávno prešielnávrh zákona, ktorý zabraňujezdravotným poisťovniam vytváraťsi zisky z verejných zdrojov,to znamená z povinných odvodovvšetkých občanov SR. Podľaschválenej novely platí, že poisťovnebudú musieť všetky peniaze,ktoré vyzbierajú od ľudí, vrátiťspäť do systému zdravotníctva.Ak chcú podnikať, tak nech podnikajúformou individuálneho komerčnéhopripoistenia.Dovolil som si vymenovať lenniektoré z krokov, ktoré vládana čele so stranou SMER – sociálnademokracia vykonala vprospech občanov.Môžem vám však sľúbiť, že vláda,ktorej som predsedom, budev tomto trende aj naďalej pokračovať.Držte nám palce.ROBERT FICOMonika Flašíková-Beňová(SMER-SD) vyjadrila poľutovanienad tým, že Slovensko bolo nepravdivovykreslené ako krajina,kde dochádza k zhoršovaniu postavenianárodnostných menšín,súčasne poukázala na postavenieslovenskej menšiny v Maďarsku.Flašíková-Beňová na dôkaz nepravdivosti„obvinení“ vznesenýchzo strany Edit Bauer aKingy Gál predložila viaceré konkrétnefakty a čísla týkajúce saprostriedkov vyčlenených z rozpočtu2007 na menšinové kultúry,vzdelávacieho systému menšín,či neexistencie zákona vmaďarskej legislatíve o zastúpenínárodnostných menšín v maďarskomparlamente.Na obranu slovenskej menšinovejpolitiky sa postavil aj českýeuroposlanec Miloslav Ransdorf,ktorý okrem iného spomenul tiežudalosti v Černovej a zdôraznilskutočnosť, že legislatíva v bývalomČeskoslovensku bola priateľskávoči menšinám a postavenána princípe lojality voči Československu.„Z hľadiska menšinovejpolitiky slovenská vláda plnímedzinárodné normy a požiadavkyEurópskej únie,“ tvrdil českýeuroposlanec.V súvislosti s rokovaním výborumožno konštatovať, že témyako uznesenie NR SR k Benešovýchdekrétom by už nemalimať žiadnu „politickú dohru“v rámci rokovaní pléna Európskehoparlamentu. Nie je iniciovanéžiadne protiuznesenie,diskusiu tým pádom možnopovažovať v tejto veci za uzavretú.Poslancom sa nepodarilopresadiť požiadavku, aby satejto téme venovalo plénumEurópskeho parlamentu v najbližšíchdňoch a diskusia nevyústilaani do rozhodnutia odeklarácii či uznesenia EP.Fakt, že maďarskí poslanci nedosiahlipokračovanie diskusieo tejto téme, je dôkazomaj silnej podpory socialistickejfrakcie PES, ale aj pripravenostislovenských europoslancovza SMER-SD. Tí počasrokovania výboru vystúpili spripravenými argumentmi, týkajúcimisa tak politiky v oblastinárodnostných menšín,ako aj s vysvetlením súvislostínedávno prijatého uzneseniaNR SR.(kr)Dokončenie z 1. stranymedzi cenou práce tu a inde v Európe. Možnona 80 až 90 percent tým mladým mužom a ženám,ktorí sa už usadili v Írsku, Anglicku, Belgickua ďalších krajinách naozaj nešlo o získavanienejakých nových profesionálnych zručností, toby naši lekári a učiteľky neboli ochotní vykonávaťčasto podradné manuálne práce. Jedinýmmotívom je to, že zamenej kvalifikovanú prácuzarobia rádovo desaťnásobok toho, čo by dokázalizarobiť doma, vykonávajúc pritom odbornenáročnú prácu. Liberálni analytici mediálnepropagovali názor, že úroveň našichzárobkov môže stúpať iba pozvoľne najmäpreto, lebo máme nízku produktivitu práce.Že ekonomika „nepustí“ a až keď budemepracovať intenzívnejšie, odrazí sa to nazárobku. Lenže čo vidíme – hoci sem prišlizo zahraničia manažéri, ktorí riadia aktivitypresne tak, ako ich organizujú ich kolegoviav Španielsku, Francúzsku či hoci Kórei,odmena za prácu je s výnimkou najvyššieho(importovaného) manažmentu rovnakobiedna, ako v podnikoch, ktoré patria domácimpodnikateľom, či štátu. A ak predavačkav obchodnom reťazci, ktorej produktivitaje navlas rovnaká v Petržalke i neďalekom Hainburgu,alebo zvárač v bratislavskej automobilke,ktorý pracuje v rovnakom výkonostnom rytmeako jeho kolega v nemeckom Stuttgarte,cítia na svojej výplatnej páske rovnaké nedocenenie,aké roky pozná z praxe slovenský učiteľ,policajt či novinár, znamená to, že bublina odvodzujúcavýšku platu od produktivity práce, jednoduchospľasla.Štáty strednej a východnej Európy sú pre zahraničnýchpodnikateľov zaujímavé, pretože ichR. Fico bol na návšteve Kórejskej republikyintenzívny dialógPremiér SR Robert Fico absolvoval v minulých dňoch oficiálnunávštevu Kórejskej republiky. Počas návštevy Robert Fico vystúpilna stretnutí (usporiadanom Federáciou kórejských podnikateľovpre malé a stredné podnikanie) s prejavom o investičnýchmožnostiach na Slovensku. Zdôraznil, že sa končia časy podporyinvestícií do výroby s nízkou pridanou hodnotou. Potom sa stretol sprezidentom Kórejskej republiky Roh Moo-hyunom, na ktorom obajapredstavitelia vyzdvihli a ocenili intenzívny politický dialóg a obojstrannevýhodnú hospodársku spoluprácu. Premiér predstavil Slovenskoako atraktívnu krajinu pre ďalšie investície. Zdôraznil, že na hospodárskuspoluprácu je potrebné nadviazať aj v ďalších oblastiach, akýmisú vzdelávanie či kultúra. Slovenský premiér informoval juhokórejskéhoprezidenta o krokoch, ktoré vláda SR pripravuje po vstupe Slovenskado Schengenského priestoru a po zavedení spoločnej európskejmeny. Obaja predstavitelia reagovali na spoločný fenomén – nedostatokpracovnej sily, ktorý musia riešiť nielen firmy v Kórejskej republike,ale aj na Slovensku.Robert Fico považuje Kórejskú republiku za dôležitého partnera, ktorývýznamnou mierou prispieva k stabilite v regióne východnej Ázie. Vyslovilpresvedčenie, že proces nadväzovania ďalších kontaktov medziJužnou a Severnou Kóreou bude pokračovať a v rozumnom časovomintervale prinesie riešenia, výhodné pre obe krajiny.V rámci stretnutia s juhokórejským prezidentom podpísal premiér SRspoločne s ministrom zahraničných vecí Kórejskej republiky Dohodumedzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej republiky o spolupráciv oblasti kultúry, školstva a cestovného ruchu.Navštívil aj výskumný inštitút Daedeok Innopolis v Daejeone, ktorý zahŕňadesiatky výskumných pracovísk, vrátane univerzitných stredísk.Kórejská republika je jedným z lídrov praktického využívania výsledkovvedy a výskumu, teda komercionalizácie vedeckej činnosti. Požiadalkórejských partnerov o prijatie slovenských expertov s cieľom oboznámiťsa so systémom prepojenia vedy a výskumu na prax a podnikateľskúčinnosť. Na tomto stretnutí konštatoval, že budúcnosť Slovenska ajeho ekonomický rast nemôžu byť postavené na lacnej pracovnej sile,ako tomu bolo za pôsobenia predchádzajúcej vládnej garnitúry. PerspektívaSlovenska je v nových myšlienkach, inováciách a v ich praktickomuplatňovaní. Vedecko-výskumná základňa je na Slovensku solídna,avšak nedostatočne koordinovaná s neúčinným prepojením naprax. V rámci návštevy výskumného inštitútu sa predseda vlády SRstretol s predstaviteľmi kórejského jadrového výskumu. Výroba elektrickejenergie z jadra má v Kórejskej republike podobne ako na Slovenskuveľký význam a stretnutie potvrdilo, že tu existujú významnékapacity na vzájomnú vedeckú spoluprácu.Robert Fico absolvoval aj stretnutie so svojím partnerom predsedomvlády Kórejskej republiky Duck-soo Hanom. Stretnutie potvrdilo vynikajúceekonomické a priateľské vzťahy medzi Slovenskom a Kóreou.Kórejský predseda vlády okrem iných tém informoval slovenskú delegáciuo jeho pripravovanom stretnutí s predsedom vlády KĽDR, ktorémá významným spôsobom prispieť k stabilite na Kórejskom poloostrove.Robert Fico pozval svojho partnera na oficiálnu návštevu Slovenska.(kr)vládne elity pomaly dve desaťročia po skončeníexperimentu so socialistickou organizáciouspoločnosti dokážu ešte stále ponúkať lacnú arelatívne vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, čoznamená pre podnikateľov maximalizáciu ichzisku. Ak sto robotníkov v slovenskom závodedostane na výplatách nie – napríklad – 400 tisíceur (teda asi 14 miliónov Sk), ale 900 tisícslovenských korún, znamená to, že mesačneje pre „investora“ o približne 13 miliónov lacnejšievyrábať tovar na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku,či hoci Bulharsku, než „doma“. Ak ajzohľadníme zvýšené dopravné náklady, dobrú(„západnú“) cenu práce manažmentu, ba i nejakéto „všimné“ vydržiavaným miestodržiteľom,ročne môže rozdiel medzi „cenou práce“ v postsocialistckejEurópe a štátoch „západu“ v prípadejedinej firmičky so stovkou zamestnancovpredstavovať solídnu okrúhlu sumičku100 miliónov,teda po zdanení vyše 2 milióny 300 tisíc euro.Bohužiaľ, Dzurindove „investičné stimuly“ nezabezpečili,aby bol tento zisk reinvestovanýna ďalšie rozširovanie výroby a teda i zamestnanosti.Takže podnikateľ ich bankovým prevodomposunie tam, kde ich potrebuje. A spotrebuje.Ani len cez daň z pridanej hodnoty už štátnedostane nič.Pre slovenskú ekonomiku to všetko má jedinýpozitívny efekt – aj za takýchto „zderských“podmienok je pre občana totiž výhodnejšiepracovať, ako žiť z podpory vnezamestnanosti a pre štát aj daňové príjmy,odvíjajúce sa z tých biednych platov súvýhodnejšie, než vyplácanie podpôr a sociálnychdávok tým občanom, ktorí z nejakýchpríčin – či už rodinných, alebo premalú sebadôveru, či pre citovú väzbu naNa slovíčko,priateliaMILAN PIOVARČIMyšlienky múdrych nám pripomínajú,že nijaká demokracia sa nemôže zaobísťbez autority, nijaká diktatúra nemôžedlho jestvovať bez súhlasu veľkejčasti ovládaných. Ťažko pochopiť,ako si daktorý panovník môže namýšľať,že on je všetkým, a ako si daktorýľud tak ochotne pripúšťa, že je ničím.Je známe, že moc sa ľahko držíprostriedkami, ktorými bola na počiatkuzískaná. Nikto nikdy nevykonávalhanebne získanú moc dobrým spôsobom.Ale žiadna moc netrvá dlho.Nič na svete nie je také nestále a vratkéako povesť o moci, ktorá nespočívana vlastnej sile. A sila bez rozumusa vlastnou váhou zrúti. Známe je aj to,že moc nie je nikdy dosť pevná, ak jepríliš veľká. Vláda založená na nespravodlivostinemá nikdy dlhé trvanie. Aprávo sa toľkokrát zmenšuje, koľkokrátsa zväčšuje moc. Keďže krátkavláda nešetrí ľud, nenávidené vlády sanikdy neudržia dlho, lebo zlým vládnutímsa stráca najvyššia moc. Už históriapotvrdila, že čím vyššie bol vládcavynesený, tým hanebnejšie sa zrútil.Poznáme múdrosť ešte z čias rímskejríše, že kto sa príliš bojí nenávisti, nedokáževládnuť: kráľovstvo totiž strážistrach. Ak naháňaš ako vládca mnohýmstrach, maj sa pred mnohými napozore. Je nevyhnutné, aby sa bálmnohých ten, koho sa boja mnohí.Je pravdou, že aj vysokopostavení samusia obávať nízkych. Kráľom plyniez miernosti väčšia bezpečnosť, lebočasté trestanie síce potlačí nenávisťniekoľkých, ale vydráždi nenávisť všetkých.Netúžme po najvyšších postoch,lebo takého postavenie poskytuje menejvoľnosti. Za tyranov sa pokladajúvšetci, ktorí majú trvalú moc. Potvrdzujesa, že spojenectvo s mocným nikdynie je úprimné, ale aj to, že nikto nemôženapadnúť mocných, ak nechceriskovať. Kto však obratne slúži, drží sičasť vlády, a ak náhodou ozaj zo zvyšnýchvyniká, stáva sa nástupcom.Svetsa riadi príkladom vládcu – aký pán,taký sluha. Ale pozor, prijať nejakú milosťznamená predať svoju slobodu.Eurá, euroceny a europlatysvoje mesto, obec, región a vlasť – odmietajúnúkajúcu sa atraktívnejšiu alternatívuekonomickej emigrácie.Keď sa už sociálne a národne orientovaná súčasnávládna koalícia rozhodla, že akceptuje arealizuje „Dzurindovu voľbu“ a zavedieme eurok 1. januáru 2009, mali by sme ten zostávajúcirok využiť nielen na propagáciu jednotnej meny,ale i na paralelnú úpravu ceny práce u nás naúroveň vyspelých európskych štátov. Ak by štátjednorazovým opatrením k 1. 1. 2009 upravilplaty vo sférach, na ktoré má vplyv na úroveňpovedzme „iba“ 80% odmien za rovnaké aktivityv Nemecku či Francúzsku, trh by sa už postaralo to, aby boli odmeny následne nútené upraviťi súkromné firmy. A vzhľadom na priameprepojenie príjmov štátu na úroveň platov(či už cez priame, alebo nepriame dane),radikálne zvýšenie výdavkov by sa premietlodo rovnako radikálneho (ak nie ešte radikálnejšieho)zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu,čo by v konečnom dôsledku zasa lenposilnilo schopnosť štátu trvale udržiavaťkritériá na euromenu.A potom by nám naozaj už nič nebránilo s hrdovztýčenou hlavou chodiť po Prahe či Budapeštia ironicky sa spytovať, či sa v obchode dá platiťv eurách.V opačnom prípade sa však zjavne budúnajlepšie smiať tí, ktorí si vlastnú menu eštepár rokov podržia a budú svoje národnébanky šikovne využívať na tlmenie najväčšíchekonomických nespravodlivostí súčasnéhosveta. A vláda, ktorá slovenského občanavrhne do eurosveta so slovenským, ajkeď v eurách vyplácaným platom, si môžeuž teraz predstaviť, ako to občan – volič„ohodnotí“. Andrej Maťašík

AKTUALITY SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 3V Prešove bude 8. decembra 2007 Snem strany SMER-SDDom kultúry v Hlohovci sa 10. mája 2003 stal dejiskom riadneho snemu strany SMER – TRETIA CESTA. Delegátisa vtedy zišli z celého Slovenka nielen preto, aby podrobne zhodnotili uplynulú etapu života a práce stranya zvolili nové orgány, ale predovšetkým preto, aby stanovili nové úlohy a vytýčili ciele a zámery pre najbližšieštvorročné obdobie. Dňa 8. decembra 2007 budú v Prešove hodnotiť čo sa zo stanovených predsavzatía programu podarilo splniť. Osobitná pozornosť bude patriť aj téme, ako sa vládnej strane darí realizovať jejvolebný program. Všeobecne sa očakáva, že pozitíva a dosiahnuté výsledky budú v celkovom hodnotení všestrannejčinnosti strany prevažovať. To však neznamená, že na program dňa sa nedostanú problémy či nedostatky,ktoré pretrvávajú v niektorých oblastiach činnosti okresnej organizácie a členskej základne.V tejto súvislosti sme sa troch podpredsedov strany SMER-SD opýtali:1. Čo očakávate od decembrového rokovania snemu strany SMER-SD?2. Prečo sa tohtoročný snem koná v Prešove?Pavol Paška, podpredseda strany SMER-SD1. Očakávam, že decembrový snemposunie sociálnu demokraciu na Slovenskuo ďalší kus dopredu. Odkedyvznikla strana SMER, sociálna demokraciana Slovensku zažila jednoveľké historické vzkriesenie a našasúčasná pozícia nás nielen teší, aleaj zaväzuje. Od snemu do snemu,z roka na rok je SMER-SD silnejšía naša strana má dnes takú podporuobčanov, o akej sa v ponovembrovýchdejinách Slovenska žiadnej straneani len nesnívalo. Vážime si to achceme ľuďom oplatiť ich dôveru arobiť takú politiku, ktorá im pomôžea zabezpečí dôstojný život. Pretožeo tom je sociálna demokracia. O ľudskejdôstojnosti, o solidarite, o sociálnej spravodlivosti. Viacero našich cieľovsa nám už podarilo naplniť, na iných naďalej pracujeme. Našou víziouje moderný sociálny štát, a teda niečo, čo je v Európskej únii celkom bežnéa prirodzené. Ide nám o bežných ľudí a ich problémy. Našim problémomnie je, aby si mal kde nejaký bohatý manažér veľkej firmy zahrať golf.To možno trápilo bývalú vládu. My sme však z iného cesta. Našim problémomje, aby bežní ľudia mali také sociálne podmienky, aké si zaslúži v 21.storočí každý jeden občan EÚ, a teda aj každý jeden Slovák. Chceme daťľuďom viac sociálnych istôt, dôstojné pracovné podmienky, lepšiu životnúúroveň, kvalitnejšie školstvo a zdravotníctvo. Decembrový snem môže stranevnuknúť novú energiu pri napĺňaní týchto jej cieľov a ja očakávam, že satak aj stane.2. Keď hovorím o tom, že SMER-u ide o bežných ľudí, nemám na mysli ibaľudí v Bratislave, ako to bolo počas Dzurindovej vlády. Dzurindova politikauviazla niekde sto kilometrov od Bratislavy a ďalej sa nikdy nedostala. Výsledkombolo prehlbovanie sociálnych nerovností medzi východom a západomSlovenska. SMER-SD sa na rozdiel od bývalej vlády zaujíma o všetkyregióny na Slovensku, a to sa týka aj východu našej krajiny, ktorý bol bývalouvládou systematicky podceňovaný. Pre SMER sa Slovensko nekončí Trnavouči Žilinou. Chceme svojou politikou pozdvihnúť životnú úroveň aj nastrednom a východnom Slovensku. To, že sa snem SMER-u koná v Prešoveje preto symbolické. Je to znak toho, že si uvedomujeme, že práve východSlovenska potrebuje najviac pozornosti pri rozbiehaní a podpore rozvojovýchaktivít. V prešovskom regióne je asi najlepšie vidieť, aké veľké súrozdiely v životnej úrovni na západe a východe našej krajiny. A to radšej aninehovorím o rozdieloch medzi východom Slovenska a regiónmi Európskejúnie. Vláda už ponúkla viacero signálov, že nám naozaj úprimne ide o znižovanieregionálnych rozdielov a že robíme všetko pre zlepšovanie kvalityživota všetkých občanov na Slovensku. A môžete mi veriť, že ako Košičan,pre ktorého je východ skutočným domovom, si z plného srdca želám, abysi ktorýkoľvek obyvateľ Košíc či Prešova mohol raz povedať, že jeho životnáúroveň je taká istá ako u obyvateľa Bratislavy či Viedne. Skrátka, chcelby som, aby ľudia z východu nemuseli chodiť za prácou do Londýna, Dublinu,či kdekoľvek inde, ale aby si mali možnosť nájsť kvalitnú a dobre platenúprácu aj doma. Som presvedčený, že prešovský snem SMER-u ponúknenové myšlienky a plány, ako naplniť tento náš spoločný cieľ. A preto nepochybujem,že bude úspešný a posunie našu stranu vpred.Vladimír Maňka, podpredseda strany SMER – SD1. Každý rok v decembri sa predstaviteliastrany SMER-SD stretnú sdelegátmi strany z celého Slovenskana slávnostnom sneme.Tento raz očakávam, že snemzhodnotí súčasnú vnútropolitickúa sociálno-ekonomickú situáciuna Slovensku aj situáciu v strane.Osobitne treba podčiarknuť pokračovanieintegračného procesu ľavicovýchstrán na Slovensku. Predstaviteliastrany SMER-SD už preddvomi rokmi preukázali, že chcú avedia spájať hodnoty. V integračnomprocese pokračujeme a akojediný politický subjekt spájame vminulosti roztrieštenú politickú scénua strany od stredu doľava. Radi by sme sa poďakovali našim členom,ktorí odvádzajú náročnú a často veľmi obetavú prácu pri riešení každodennýchproblémov.Po rokovaní snemu strany SMER 10.5.2003 v Hlohovci sa uskutočnilapodnetná tlačová beseda, na ktorej sa okrem iných funkcionárovzúčastnili na snímke zľava predseda Robert Fico a podpredsedoviaMilan Murgaš, Pavol Paška a Robert Kaliňák.Foto: Martin PetrenkoÚlohou bude vytýčiť si priority na nasledujúci rok. Predpokladám, že savyjadríme aj k otázke prezidentských volieb.2. V Prešovskom kraji máme viac ako 300 starostov a primátorov, ktorízvíťazili s podporou strany SMER-SD, viac ako 1200 poslancov mestskýcha obecných zastupiteľstiev. V kraji má SMER-SD dlhodobo vysoképreferencie. Ľudia z tohto regiónu si zaslúžia, aby sme sem prišli a ajtakýmto spôsobom sa im poďakovali.Dušan Čaplovič, podpredseda strany SMER-SD1. Úprimné zhodnotenie našichúspechov a neúspechov v roku2007, jasne deklarované naše cielev prospech občanov Slovenskejrepubliky, podporu Ivanovi Gašparovičovi,súčasnému prezidentoviSlovenskej republiky v najbližšíchprezidentských voľbách v roku2009 a rázne vykročenie do roku2008 v schengenskom priestore av ústrety vstupu do eurozóny s väzbouna formovanie vedomostnejspoločnosti, rozvíjania demokraciea sociálneho štátu.2. Najmä preto, že chceme aj taktozadefinovať a prezentovať svojvzťah k východnému Slovensku a ktomuto mnohokultúrnemu a viacetnickémuregiónu. Chceme dokázať, že pre nás nie je tento región „ďalekýale blízky východ“, že potrebuje výraznejšiu podporu, pretože v minulostina neho zabúdali politici pochádzajúci z východného Slovenska,najmä, keď prišli do Bratislavy.Návrat k svojim začiatkomStrany na Slovensku snemujú a takmer vovšetkých cítiť isté napätie, vynikajú frakcie,vytvárajú sa skupinky, verejné či dobreutajené. Snemovanie najsilnejšej stranyvládnej koalície SMER-u môže byť celkomv pohode. A nielen preto, že snemovaniesa udeje 8.12. 2007 v Prešove v metropoleŠariša. V tomto kraji vlastne takpovediaczačínal SMER-SD so svojimi lídramiprvé krôčiky na slovenskej politickej scéne.Práve z Prešovského kraja sa odrazilSMER-SD až k dnešným výšinám. Tu sa začalatá drobná práca, ktorá obnášala niekedyaj nenávisť, lebo v časoch vládnutiaM. Dzurindu, ktorý mal baštu strany v tomtokraji nebolo možné prehliadnuť. Zaujímavéje, že práve tu sa začalo dariť SME-RU nakloniť si na svoju stranu voličov, čosa stalo aj vďaka tamojším členom a sympatizantom.Nebolo to naozaj jednoduchéa možno práve dnes treba oceniť mravenčiuprácu vtedajších funkcionárov na všetkýchúrovniach.V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že výraznýpodiel na budovaní strany v Prešovskomkraji má Stanislav Kubánek (na obr.),predseda Krajskej organizácie v Prešove aposlanec NR SR. Patrí k zakladajúcim členomstrany SMER v Prešove. V zložitých podmienkachbudoval okresné organizácie a získavalľudí pre aktívnu a zmysluplnú, cieľavedomúprácu. Organizoval rôzne podujatia a významnépoliticko-spoločenské akcie na ktorých satakmer pravidelne zúčastňovali najvyšší predstaviteliastrany. Svojou aktívnou a obetavouprácou, organizačnými schopnosťami a najmädobrým bezprostredným vzťahom k ľuďomsi získal potrebnú autoritu, ktorú má aj dnes vpresadzovaní politiky strany.Azda aj preto sa snemovanie strany SMER-SDuskutoční v Prešove a treba dodať, že v parlamentnýchvoľbách strana SMER-SD získalanajviac hlasov práve v Prešovskom kraji.Najsilnejšia strana vládnej koalície SMER-SDteda bude bilancovať prvú fázu vo vládnej koalíciia určite si pri tom môže spomenúť aj nasvoje začiatky v tomto kraji. Obidve bilancie súpozitívne, to treba povedať hneď na začiatku.Už pri samotnom zostavovaní vlády SMER-SDurobil to najlepšie čo mohol urobiť. A neboloto také jednoduché, ako sa na pohľad zdalo,o čom sa možno presvedčiť aj dnes, keď večnenespokojný Vladimír Mečiar zbytočne komplikujesituáciu vo vládnej koalícii a jeho stranapráve preto stráca podporu voličov.Nová vláda okamžite začala rokovania tripartity,čo naznačovalo celkom jasne, žedochádza k obnoveniu sociálneho dialógua sociálneho zmieru v krajine, ktorá sazmietala pod dopadom Dzurindových reforiem,ktoré neboli ani ľudské a ani morálne.Koalícia sa hlásila k tomu, aby savyrovnali rozdiely medzi regiónmi a stretnutias predsedami vyšších územných celkovs predsedom vlády urobili zásadnýobrat v spolupráci centrálnej vlády s regionálnoua komunálnou samosprávou.Z programového vyhlásenia vlády do ktoréhosa dostali predovšetkým zámery volebnéhoprogramu strany SMER-SD vládarozhodla o stiahnutí slovenských vojakovz Iraku, o zrušení poplatkov v zdravotníctve,zastavení rozpredaja zdravotníctvaaj o vianočnom príspevku pre dôchodcov.Ale čo je dôležité zastavila sa privatizáciastrategických podnikov, podarilosa stabilizovať verejné financie, začalo saso znižovaním verejného dlhu a miery inflácie.To všetko súvisí so záväzkom vládyplniť všetky kritéria pre prijatie spoločnejeurópskej meny, kde by Slovensko malovstúpiť ako prvá krajina V4. Začali prichádzaťinvestície s vyššou pridanou hodnotou,čo bola už dlhodobá stratégia volebnéhoprogramu strany SMER, rovnako akocielená podpora ekonomicky slabších regiónov,v ktorých už slovenská vláda zasadalana výjazdových rokovaniach a užaj tu sa začínajú objavovať nové trendy aprvé náznaky spokojnosti s vyrovnávanímrozdielov medzi regiónmi. Naposledy smeboli svedkami veľmi pekného úspechu v súvislostis dobiehaním plnenia kritérií pre vstupdo Schengenského priestoru. To čo sa zanedbaloza Dzurindovej vlády bolo treba naozajdobehnúť a urobiť to, čoho sme svedkomdnes, pred Vianocami sa stratia kontroly nahraničných prechodoch. Vláda a hlavne stranaSMER-SD sa snaží dosiahnuť, aby sa Slovenskostalo postupne sociálnym štátom aj sozavádzaním prvkov solidarity a sociálnej spravodlivostido spoločnosti. Vláde sa darí plniťprogram aj preto lebo vyvíjala a vyvíja tlak nasociálne únosné ceny energií, rovnako sa snažíeliminovať zvyšovanie cien v obchodných reťazcoch,ktoré sa pred príchodom eura usilujúvytĺcť čo najviac z peňaženiek občanov. To niesú populistické kroky, ako tvrdí opozícia, to jerealita, ktorú vláda vidí, o ktorej vie a ktorú sasnaží dostať do tých relatívne sociálne umiernenýchpásiem. Niektoré kroky a úsilia vládynie sú viditeľné dnes, ale budú viditeľné zajtrači pozajtra. Či to je už stratégia efektívneho verejnéhosektoru, čo je predpoklad rozvoja modernéhosociálneho štátu, či kroky k zabezpečeniuenergetickej sebestačnosti, vyváženejšía sociálne spravodlivejší zákonník práce postupnézvyšovanie príspevkov pri narodení prvéhodieťaťa či kroky k budovaniu základov vedomostnejspoločnosti.Ak by sme dali na jednu stranu váhy, to čo sapodarilo vládnej koalícii za obdobie od programovéhovyhlásenia vlády a na druhú možnoaj drobné prešľapy, tak misky váh sa jednoznačnenaklonia na jednu stranu. Nakoniecvidieť to aj z prieskumov verejnej mienky.Už dávno nemala vládna koalícia po viacako roku také výrazné percentá popularityako táto, pričom je tu jasné líderstvo stranySMER. To, čo sľuboval pred voľbami sajednoducho urputne snaží plniť. Niekedyto ide ťažšie, pretože vo vládnej koalíciinie sú jednofarebné strany, ani pritakávačiako v koalíciách Dzurindových vlád. Lídritýchto strán sú dosť tvrdí bojovníci zasvoj program. Vraví sa, že to, čo ťa nezabije,to ťa posilní, aj tak by bolo možné charakterizovaťdoterajšie fungovanie trochstrán vládnej koalícii. Všetko posilňujestranu SMER-SD, pretože dosť principiálnetrvá na tom, čo sľubovala pred voľbami.A to je nielen sympatické, ale odrážasa to aj na živote občanov – voličov.Takže snemovanie strany SMER-SD v Prešovenie je vôbec náhodou. V tomto krajisa budovala na pevných základoch a vjeho sídle bude bilancovať dosiahnuté výsledkya možno aj spomínať začiatky, ktorésú začiatkami dnešných úspechov.DUŠAN KONČEK

NÁZORY SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 4Hľadieť dopreduDokončenie z 1. stranyako sklamanie z nesplnených nádejí. Preto bolidnes prázdne námestia, preto dátum najväčšejzmeny v živote niekoľkých generácií nevyvolávav nikom chuť vyjsť do ulíc a podeliť sa s ostatnýmispoluobčanmi. Čím väčšmi sa nám predhadzuje,ako zle to bolo za bývalého režimu, tým väčšmivzniká otázka prečo sa nesplnili nádeje najväčšiehoprevratu na Slovensku.Akékoľvek iné vysvetlenia, ktorých sme bolisvedkami, sú zavázadzajúce a účelové. Prezrádzajúvšak, že doteraz sa nepodarila ritualizáciaNovembra 1989, že verejnosť neprijalavýklad novembrových udalostí zčastipreto, lebo bola svedkom toho, že to boloinak. Zčasti aj preto, lebo neprijala tak protagonistov,najmä ich ponovembrové správaniesa, ako aj stále väčšmi sa množiacich vykladačovNovembra.Táto ritualizácia sa nedarí aj preto, lebo vo verejnostižije poznanie, že sme sa akosi len pridali keurópskemu pohybu už v čase, keď bolo všetkozrejmé a riziká, ako to ukázali udalosti vo východnomNemecku či maďarská zahraničnopolitickápružnosť, boli už mizivé. Úsilie dnes dodatočnevysvetľovať kŕče režimu o tom, že sa uvažovalo onasadení hrubej sily, dokonca armády a tým dodatočnevylepšovať odvahu novembrových revolucionárov,nie je ani po rokoch pôsobivé. Pripomínaskôr strach a v mnohom aj zbabelosťmnohých, ktorí sa podielali na posilňovaní, alebodokonca priamo profitovali z druhého totalitnéhorežimu u nás po roku 1968 a potom sa rýchlokvasilina revolucionárov. A ešte neskôr na milionárova zanietených golfistov.Faktom je, že mnohé bolo rozhodnuté - Gorbačovsa už vzdal strednej Európy, Moskvazrušilacentrálu komunistických strán,veci sa pohli v Poľsku, NDR, Maďarsku. VBratislave už od apríla 1989 kolovala podrobnáa menovitá informácia na základe analýzykomunistickej strany - s akými silami trebaspolupracovať, ako vyzerá opozícia protirežimu, aké sú jej tváre, s kým bude možnoísť do nového režimu. Treba povedať, že situáciasa takto aj skutočne vyvíjala, vzniklipredpokladané strany a hnutia. Tieto analýzya náväzné východiská z nich sa mýlili iba vjednom - nepodarilo sa udržať Ústavou zaručujúcevedúce postavenie komunistov v celejspoločnosti.Nebolo málo ľudí v Bratislave, ktorí túto analýzučítali - dá sa povedať, že mnohí si povedali „že trebavyčkať kým to samo spadne a medzitým za zaradiť,najmä sa postarať o to, čo je vždy pri prevratochnajdôležitejšie - „nedať sa odpísať“. Všade,vo všetkých táboroch sa, paradoxne presne v duchukomunistickej analýzy špekulovalo s početnosťouradov, koho treba získať, kto sa pridá. Vybraníľudia, mohli by sme povedať komisári prejednotlivé skupiny, či profesie, si robili prehľad vosvojom košiari - základ budúcich zoznamov - asamozrejme budúceho kádrovania.Niektorí si analýzu (zrodila sa po masových protestochv januári 1989 v Prahe) prečítali ako možnostiakejsi regenerácie dubčekovského demokratickéhosocializmu, iní ako možnosť ovládnuťmocenské páky oslabenej strany. Ďalšia časť zostalarozhodne presvedčená o nemožnosti akejkoľvek„opravy“ socializmu. Bola však rozdelená,dnešným jazykom by sme povedali, na liberálov adobre zorganizovaných veriacich, ktorí prešli studenýmkúpeľom počas sviečkovej manifestácie aich početnosť dokázala masová podpisová akciana podporu toho, aby Slovensko navštívil pápežJán Pavol II.Aké pomery vládli napr. okolo roku 1985 názorneukázal jeden z posledných pokusov zdisciplinovaťradyfunkcionárov KSSporadou o tom, ako treba vychádzať s katolíkmi.Vedúci činiteľ s hrôzou v hlase vykladal: „Petíciuna podporu pápežovej návštevy podpísali tisíce,niekde celé dediny a dokonca aj celé dedinskéorganizácie strany na čele s predsedom. Súdruhovia,nuž dobre, keď to už všetci podpísali, alestrašné je, že nikto to nijakým nadriadeným straníckymorgánom ani len nepovedal, nehovoriac,že to neoznámil.“Bola to jedna z epizód, ktoré odštartovalipremenu myslenia na Slovensku medzi všetkýmiuvažujúcimi ľudmi, ktorí ešte boli členmivládnej strany, ale dobre vedeli o jej bezmocnosti.Bolo to jasné aj po tom, čo v roku1986 z Bratislavy odletel M. S. Gorbačov anestretol sa s A. Dubčekom. Slovenská verejnosťostala s otvorenými ústami - nikto jej nedalznamenie, musela si poradiť sama. Bratislava,toto malé a nesúrodé mesto a jeho polmilióna obyvateľov, bola azda po prvý raz vposlednom polstoročí postavená pred otázkusama si zvoliť, čo a ako bude robiť. V zahraničnopolitickýchrozmeroch sa samozrejme,na ako takmer vždy násilne izolovanomSlovensku, vtedy začalo uvažovať len obmedzene.Ako to v rokoch 1985-86 formuloval ovládnej politike V. Mináč: „So skamenelou askostnatelou Prahou nemožno ísť, treba tedaísť s Budapešťou, kde nazrieva zmena.“ V takomtoovzduší aj V. Mináč so svojou vtedajšoupolitickou a literárnou váhou, a tá nebolamalá, rozhodol o zrode Literárneho týždenníkana čele s V. Šabíkom - odvtedy dodnesnejestvovalo médium, ktoré urobilo pre širokéformovanie slovenskej politickej verejnostiv prelomovej epoche viac. Napriek, alebopráve preto, šéfredaktora Šabíka, poprednéhogermanistu, literárneho vedca a literárnehomanagera v novom režime na roky zahnalipriam do neexistencie.V dnešnej kampani okolo Vladimíra Mináča sazabúda, že nastavil chrbát autorom správy o životnomprostredí „Bratislava nahlas“ a nechalsa uviesť ako jej recenzent, hoci stranícke orgánychrlili oheň a síru a redaktor Pravdy sa podútok proti vtedajším ochrancom životného prostrediaradšej nepodpísal, ale zvoleným pseudonymom- Piskorová - aspoň zosmiešnil straníckukampaň. Nikto nepripomína, že v roku 1987 zahájilprotestnú hladovku proti vtedajšej „kultúrnej“praxi spisovateľ Peter Štrelinger. Legendárnou sana pozadí tohto protestu - hladovky stala koncomroka 1988 jeho hádka s vedúcim tajomníkom vtedajšiehonormalizačného Zväzu slovenských spisovateľov.Skončila sa tým, že Peter Štrelingertresol dverami s výkrikom: „Do roka a do dňa tunebudete, verejnosť vás zmetie!“Peter Štrelinger mal pravdaže na mysli spisovateľskúverejnosť, ale pozoruhodné slovo verejnosťuž vtedy žilo v Bratislave a fakt je, že do roka - nazačiatku decembra 1989 doslova odsotil iný spisovateľoného vedúceho tajomníka ZSS od mikrofónuna poslednom takomto veľkom zlomovomzhromaždení spisovateľov na Slovensku so slovami:„Mlč, teraz hovorím ja“.Proti Mináčovi a jeho dielu sa dnes vedie jednaz najväčších politicky motivovaných kampaní,aká sa na Slovensku proti mŕtvemu spisovateľovikedy viedla. Peter Štrelinger patrilmedzi prvých, ktorí boli odídení zverejneprávneho médiapri nedávnych zmenách, onen vedúci tajomníkje najdlhšie slúžiacim slovenským veľvyslancom,ako sa povráva na ministerstve - „My ho odtiaľ nedostanemeazda ani buldozérom“.Výročie Novembra je zrejme u každého plné takýchtoepizód, príhod, osudov ľudí. Dám ruku doohňa za to, že málokto, možno nik normálne neporovnávaceny televízorov, lebo by musel porovnávaťaj ceny benzínu či bytov. Porovnáva všakako sa splnili nádeje, ktoré vzbudovali protagonistizmien, porovnáva vtedajšie a dnešné vyhliadky.Preto sa zrejme ritualizácia novembra či Novembranebude dariť, nebude oslovovať nové generácie.Našou úlohou, naliehavou úlohou, je všakzabrániť deformovaným kampaniam verenoprávnychmédií a zhromaždiť čo najviac svedectiev otom, ako sme speli k Novembru 1989 a čo bolopo tom. Treba zabrániť pokusom o akúsi hrubúčiaru, o jednoznačné onálepkovanie doby a ľudí,aby už bol pokoj. Plnokrvné svedectvo o skutočnomobraze doby a ľuďoch v nej a nie kalendárovéfarbotlače značnej časti dnešných médiípotrebujeme aj preto, aby sa nevyprázdňovalaslovenská štátnosť. Aby tu vzniklo skutočne plnohodnotnédemokratické prostredie právnehoštátu. To sme asi chceli najväčšmi. Vkaždom prípade volanie po lacnejších televízorochsi nepamätám, aj vtedy išlo vlastne oto isté ako dnes - o to, čo uvidíme a čo neuvidímena obrazovkách.DUŠAN D. KERNÝPremiér kontra hypermarketyPredsedovi vlády SR RobertoviFicovi vyčíta kde - čo kde -kto. Častejšie to, čo by maloceniť. Tak napríklad i to, žev záujme nás občanov „vyvolávavojnu“ obchodným reťazcom.Každý o nich vie svoje.Niekto hovorí o pohodlných nákupochza výhodné ceny, iný o diskrimináciínašich výrobcov, ktorílen preto, aby sa dostali na pultytýchto veľkopredajní, musia častosplniť i veľmi ponižujúce podmienky.Mnohí, ktorí sa snažiakritizovať R. Fica za jeho nekompromisnýpostup voči obchodnýmreťazcom asi ani nevedia, očom premiér hovorí. Často používaslovo „marža“. Čo to vlastneje? Rozdiel medzi cenou, ktorúhypermarket platí výrobcovia tou, za ktorú tento konkrétnyprodukt predáva zákazníkovi. V„našich“ hypermarketoch maržaniekedy predstavuje až 40%a tak nečudo, že to predsedovivlády dvíha adrenalín. Má predsadosť znalostí a informácií o tom,ako to v obchodoch chodí. Maržavo výške 10-15% je výrobcamitradične odporúčaná a praktickyvšade inde rešpektovaná. Nie náhodouR. Fico maržu, teda hrubýzisk našich obchodných reťazcovprirovnáva k obchodu so zbraňamia „bielym mäsom“, teda tomu,čo prináša najväčšie zisky.Takmer smiešne vyznievajúreči niektorých tzv. mienkotvornýchnovinárov a rôznych ekonómovo tom, že kroky, ktoréproti veľkoobchodníkom chceprijať vláda, sú v rozpore s princípmislobodného trhu, Európskejúnie, atď., že ich našastrana nikdy nebude smieť realizovať,lebo to nakoniec pocítina svojej koži. Títo všetci už zabudlina nedávno skončené leto,počas ktorého sa práve predstaviteliaEÚ pustili do mobilných operátorov,ktorí si za roomingové telefonátyúčtovali neprimerané sumy.Samozrejme, že sa im to nepáčilo,ale nezostávalo im nič iné, lensa prispôsobiť požiadavkám EÚ.Už aj v tejto súvislosti všetky argumentyo postihu Slovenskej republikyeurópskymi štruktúramivyznievajú naozaj smiešne. Eštejeden podobný prípad, kedy vládaSR už pod vedením R. Ficazamietla privatizáciu bratislavskéholetiska. Tiež sa veľa nahovoriloo sankciách, medzinárodnýcharbitrážach a súdoch, alenakoniec sa až na samotné zastavenieprivatizácie letiska ničnedialo!Ten, kto sa po niekoľkých mesiacoch,strávených v cudzine,vrátil domov na Slovensko, muselbyť nepríjemne prekvapenýz cien potravín, ktoré zaregistroval.Chlieb je drahší o 100%,liter mlieka v priemere o 5 korún.Takto by sme mohli pokračovaťďalej: hovädzím mäsom,mliečnymi výrobkami...Obchodníci a ekonómovia rastcien zdôvodňujú rastom ciena nedostatkom obilovín. Zaujímavé:ani nie pred štyrmi rokmisa v susednej Českej republikevážne hovorilo o tom, žeprebytky obilia sa budú páliť (!)v lokomotívach, pretože sýpkya sklady praskajú vo švíkoch -také sú preplnené. Zdá sa, žeproblém s obilím sa na našomkontinente vytvára umelo a cieľavedomes jediným cieľom -neustále zvyšovať jeho cenu.Ešte kurióznejšia situácia nastalav súvislosti so zvyšovanímcien mlieka a mliečnych výrobkov.Vraj môžu za to Číňania (!),pretože v tejto najľudnatejšejkrajine našej planéty rastie záujemo konzumáciu mliečnychvýrobkov. Číňania sa však chovuhovädzieho dobytka venovalilen okrajovo, je preto nedostatokdojníc a Čína zvýšila nákup týchtosurovín a produktov v európskychkrajinách! Je to skutočne tá pravávýhovorka o ktorej naši predkoviahovorili, že nestojí ani deravýgroš...Nečudo preto, že vláda SR amenovite jej premiér R. Ficochcú zabrániť ďaľšiemu zvyšovaniucien základných potravínvšetkými zákonnými prostriedkami.V záujme nás všetkých...Vladimír MezencevKresba: PhDr. Peter GossányiRadičovej vox populiHovorí sa, že podľa ovocia komu čo poslúži, sa často ex postzistí, na čo bolo čo dobré. Na čo bolo dobré, že Iveta Radičovápodávala niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov pri novelezákona o sociálnom postení, je jasné už teraz. Vznikol totižv parlamente právny lapsus, keď poslanci hlasovali, aj keď hlasovaťuž nemali. Do tohto Radičovej umne nastavenému chaosusa chytil aj predseda parlamentu Pavol Paška, ktorému tiežunikla Radičovej právna slučka.Nasledne sa Paška rozhodol napraviť túto chybu jediným rozumnýmpostupom, keď zo schválenej novely pri jej prepise naprávnom odbore parlamentu dal tento lapsus nezapísať. V právetotiž platí zásada, že neprávnym postupom nevzniká právo.Podľa zákona sa už o pozmeňujúcom návrhu Radičovej nemalohlasovať. Poslanci v omyle však hlasovali, keďže schôdza bolahektická a chyba sa stala. Keďže neprávnym postupom nevznikáprávo, ani Radičovej „pozmeňovák“ nemal právo byť zapísanýdo konečnej podoby zákona. Predseda NR SR teda postupovalsprávne. Opozícia však tento postup označila za neprávny.Vyvolala obrovský mediálny cirkus, v ktorom bol Paška vykreslovanýpriam ako človek z bývalých totalitných čias. Mikuláš Dzurinda sapredháňal s Pavlom Hrušovským, kto povie na Paškovu adresu silnejšieslová.Realita je však iná. Už dnes je jasné, že táto kauza môže pomôcťlen jedinému človeku – Radičovej. Tá odmietala kedysikandidatúru na hlavu štátu, ale termín volieb sa nebezpečne približuje.Potrebovala teda aktívny „pijár“, ktorý ako vidno si robípriamo na úkor predsedu parlamentu.Fakt, že Ivan Gašparovič nakoniec dostal do rúk zápis prijatého zákonaaj so zmätočným pozmeňovákom Radičovej totiž nič nerieši. Nemápraktický žiaden význam. Iba ten, že prezident návrh zákona nemôžetakto podpísať, a musel ho pre Radičovej nezmyselný pozmeňovákvrátiť parlamentu. A poslanci budú musieť opäť rokovať.Už dnes je jasné, že návrh zákona o sociálnom poistení schvália,a Radičovej „zmätok“ odstránia. Potom bude každému jasné, že vpodstate prakticky šlo len o jediné, aby sa táto opozičná političkadostatočne zviditeľnila pred masami voličov. Už aby tu boli prezidentskévolby, aby sa Radičová priamo v praxi dozvedela, čo najej „tančeky“ hovoria skutoční voliči. Nech prehovorí ľud, lebo ztakto nastúpenej prezidentskej kampani hrozí, že sa vyskytnú ďalšieopozičné provokácie, ktoré sú unavujúce a nič praktické neriešia,len politickú reklamu.Stanislav HáberBizarnostiDokončenie z 1. strany ekonomického, diplomatickéhoi špecificky kultúrneho živo-Švajčiarsko, Švédsko, Talianskoa Veľká Británia). Čestným predsedomjej medzinárodného pre-boli dôslednými odporcami zataovládajú najmä ľudia, ktorízídia je Dr. Otto von Habsburg a vŕšenia emancipácie Slovenskaako suverénneho subjektuúradujúcou podpredsedníčkou jegrófka Dr. Walburga Douglas. medzinárodných vzťahov. Tentostav je prirodzene spojený sV každom prípade je aj v USAudeľovanie aristokratických titulov vytláčaním priekopníkov modernejdemokratickej sloven-striktne zakázané ústavou. Napriektomu politická prax toleruje skej štátnosti na okraj spoločnosti.skutočnosť, že nielen americkýchmiliardárov a hviezdy show-businessu,ale aj amerických gevostišľachtických klanov výsme-Ak je nová vlna politickej rozpínanerálovpovyšujú do šľachtickéhostavu vo Veľkej Británii, teda v kých princípov, tak pokračujúcachom elementárnych demokratic-krajine, v ozbrojenej konfrontácii oficiálna personálna prax Slovenskejrepubliky je výsmechoms ktorou sa USA konštituovali akozvrchovaný štát.všetkých osobností, ktoré stáli priPodobné bizarnosti zrejme vysvetľujúaj to, prečo súčasvilizačnevyspelej demokratickejzrode nezávislej a všestranne cinúdemokratickú Slovenskú Slovenskej republiky – stelesňujúcejverejné sny i tajné túžby ce-republiku na rozličných úrovniachpolitického, mediálneho, lých generácií našich predkov.

PUBLICISTIKA SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 5Spomíname na GABA ZELENAYA, reportéra, publicistu a prvého predsedu ÚSN pri príležitosti nedožitých 85. narodenínSo srdcom na dlaniLegenda slovenskej žurnalistiky, vynikajúci reportér, glosátor, publicista, spisovateľ, všestrannýšportovec, nadšený organizátor, zakladateľ a prvý predseda Únie slovenských novinárov GaboZelenay by sa 26. novembra bol dožil 85. rokov. Žiaľ z našich radov navždy odišiel 3. augusta2003. Narodil sa 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou. Študoval na Farmaceutickejfakulte UK v Bratislave. Bol vynikajúcim športovcom. Stal sa slovenským dorasteneckýmrekordérom v behu na 60m cez prekážky. Venoval sa aj hokeju. Brankárskydres obliekal za OAP Bratislava, ktoré sa stalo majstrom Slovenska. V ès. ligovej súažireprezentoval v roku 1946 VŠ Bratislava. Darilo sa mu aj ako hokejovému rozhodcovi,trénerovi plávania a basketbalu.K rozhlasovému mikrofónu sa dostal ako 24-roèný, keï v septembri 1946 vyhral nároènýkonkurz. Potom ho z Èsl. rozhlasu dvakrát vyhodili. Na stolièku reportéra si pevne sadolaž v roku 1963, z ktorej odišiel v roku 1987. S mikrofónom sa zúèastnil na mnohýchsvetových podujatiach aj na Olympijských hrách v Mexiku 1968, Sappore 1972 av Moskve 1980 a na viacerých majstrovstvách sveta v hokeji i vo futbale. V telovýchovea športe sa výrazne angažoval aj ako funkcionár a organizátor. Na športovú tému napísaldve zaujímavé knihy. Po novembri 1989 vstúpil aj do politiky. Podporoval sociálnyprogram HZDS. Patril k zakladajúcim èlenom Združenia slovenských novinárov aj Únieslovenských novinárov seniorov, ktorej bol v rokoch 1988 až 2003 prvým predsedom.Vyvrcholením vyše šesdesiatroènej aktívnejèinnosti na poli slovenskej žurnalistiky boli glosáreGaba Zelenaya, ktorými na skvelej odbornejúrovni reagoval na mnohé udalosti z rôznychstránok života obèanov. Odzrkad¾oval vnich starosti, úspechy, prehry, problémy, ale ajchvíle šastia. Je priam neuverite¾né, ako rýchlodokázal nachádza nové a nové zaujímavé i podnetnéa inšpirujúce témy z oblasti politiky, ekonomiky,zdravotníctva, sociálnej, zahraniènejpolitiky, kultúry, školstva, obchodu, služieb ajšportu. Stále.Aj v èase, keï už mohol, obzrúc sa za výsledkamisvojej práce, poveda - staèilo. Neurobil to.Neustále bol pri prameni rôznych tém, nápadova doslova v každodennom novinárskom zhone.Cestoval po celom Slovensku, získaval podnetya informácie. Všade, kde sa objavil, bol v epicentrezaslúženej pozornosti, obdivu a úcty. Urèiteaj preto svoje Glosáre písal s pocitom ve¾kejzodpovednosti.Vždy mal na zreteli budúcnos slovenskéhonároda. Urèite aj preto jeho Glosáre mali ve¾kýohlas v radoch èitate¾ov, ktorým dnes ve¾mi chýbajú.Veï ich názory a osudy, tlmoèené v listochAko chrípková epidémia sa rozšírila zministerstva financií nákaza tresta ajnajchudobnejších a najbezmocnejšíchobyvate¾ov trestmi a pokutami.Bolo mi viac ako smutno na duši,keï som èítal správu zo strednéhoSlovenska, ako úderné päste ministerkyfinancií - exekútori reprezentantkystrany, ktorá sa kedysi pýšila akoochrankyòa práv obèanov, doslovalikvidujú najbezbrannejších. Berú, èovidia. Bezoh¾adne a kruto.V poslednom èase som náramnerád, že ako majite¾ a vodiè nemámani kolobežku. Veï keï vidím, akopri ceste zastavujú hliadky policajtovpredchádzajúce autá, cítimhorkosna jazyku. Kto by totiž, keï chce,nenašiel dôvod prinies do „úbohej“kasièky ministerstva vnútra dajakúkorunu, keï nemajú ani len na benzíndo služobných áut a chodia zjedného kraja mesta na druhý pešo.Do akých krajností sa dostali aj ¾udiav uniforme, tlaèení velite¾mi, mi rozprávaldlhoroèný priate¾. Ide o takmerneuverite¾nú príhoduŽije v meste, kde sú na tom obèaniaa telefonátoch, mali pravidelný priestor v jehonovinách. Najprv v denníku Slovenská republika,kde v rokoch 1997 až 2000 uverejnil až 220zrkadiel a zrkadielok o trápeniach tých, ktorí saso svojimi problémami nemali komu posažova.Zároveò v týždenníku SLOVENSKO DO TOHOnapísal 179 Glosárov.V druhom polroku 2000 sa mi podarilo Gabapresvedèi, aby prestúpil z denníka Slovenskárepublika do redakcie Nového dòa. Neboloto jednoduché. Presviedèanie trvalo pomernedlho. Nakoniec privolil. Mnohí sa pýtali, akosom to dokázal. Moja odpoveï, ako vtedajšiehozástupcu šéfredaktora, znela: „Tak ako vo futbale.Prestup je prestup.“ Nespokojné vždy nespokojnéèierne duše sa hneï zaèali vyzveda, ko¾kovlastne Gabo za príchod do redakcie skutočnedostal. Odpovedal som, že dos ve¾a. Veï akobývalý popredný športovec a tréner si to zaslúži.Mnohí uverili a nevedeli sa s tým pomerne dlhozmieri. Skutoènos však bola úplne iná celkom prozaická.Gabo samozrejme niè nedostal a pre Novýdeò neustále písal bez nároku na akýko¾vek honorár.Ako sám hovoril, prišiel, pravidelne publikoval aodmeòovali sme ho vo vatikánskej mene - pánbohzapla. V rokoch 2000 - 2003 si mohli èitatelia každýdeò preèíta jeho Glosár. Glosáre mali pevné miestov novinách a patrili k tým najčítanejším. Napísal ich831, èo je v slovenskej žurnalistike ojedinelý a ažkoprekonate¾ný rekord. Rekord aj preto, že za celý èasani raz jeho Glosár v novinách nechýbal.Aj táto skutoènos potvrdzuje jeho obdivuhodný zmyselpre zodpovednos, vzah k novinám a najmä kèitate¾om. Práve preto dominantná èas spomienkypatrí jeho Glosárom. Posledný v novinách Nový deòvyšiel 17. júla 2003. Z nich som pre vás, milí èitatelia,pri príležitosti nedožitých 85-tich narodenín GABAZELENAYA vybral len ve¾mi malú èas.Uèia Ľudí b፠saslovenskej národnosti horšie akomenšinoví. Navyše, keï o patriènomje známe, že je prívržencom HZDS. Toje už nepriate¾, ktorého treba potieraako buržoáznych nacionalistov zakomunistov. Jedného dòa zaparkovalsvoje auto na vyznaèenom mieste.Ako „cudzinec“ v meste nevedel, žedomáci policajti tých, ktorých autámajú ešpézetku z iného mesta, sve¾kou pasiou odahujú. Bol jednýmz postihnutých. Aby sa mohol svojímvozidlom vráti domov, musel zaodtiahnutie zaplati 1300 korún. Amestským policajtom pokutu 200korún, vraj za nesprávne parkovanie.Darmo sa ohradzoval, že neporušilpredpis. Onedlho dostal domov predvolanieod polície s upozornením,aby si doniesol aj peniaze. Na pokutu.Vôbec orgán nebral na vedomie,že najskôr by hádam bolo treba celúzáležitos vyšetri a potom prípadneaj tresta. Súdil pod¾a vzoru generálaIvora, že hneï je každý zloèinec abasta. Ibaže, stalo sa èosi zvláštne.Práve na stanovený termín a hodinupredvolania mal pozvanie na audienciuu prezidenta. Službukonajúcemupolicajtovi sa ospravedlnil, že prídeo deò neskôr. No v patrièný deònového termínu ani nestaèil dobrezatvori dvere úradovne, už mu orgánv hodnosti kapitána vyrúbil ïalších200 korún za nedodržanie termínupredvolania. Aj s poznámkou, že homohol necha privies i v putách. Keï„odsúdený“ dostal slovo na obhajobu,len èo zaèal vysvet¾ova, preèo neprišiel,dostal strohú odpoveï: „Mòanezaujíma nijaký prezident. Neprišliste a hotovo!“ Priate¾ mal tri možnosti.Nezaplati a dosta ïalšiu pokutu,alebo žiada prezidenta o milos aodpustenie trestu, èi sa pokúsi hovoris nadriadeným velite¾om. Volil poslednú.Našastie, natrafil na èloveka,hodného hodnosti, ktorú nosí. Tensa chytil za hlavu a z moci úradnejpokuty zrušil.NepravdivékrédoministerkyKto vymyslel nadmerné plagáty,nebol hlúpy èlovek. Stretávamesa s nimi na najnemožnejšíchmiestach. Niektoré nezmyselné,bez akéhoko¾vek ohlasu,iné vám ostanú v pamäti náramnedlhý èas. Taký aký som videlpri dia¾nici s malièkými literamihusto popísaného textu, môžeevokova iba: „Hlupák. To sanedá, èo chceš oznámi, anilen preèíta!“ Podaktoré si všakzapamätáte na dlhý èas. Jednýmz takých bol pred dvoma rokmivýrazný farbou, stvárnením ajsloganom, volebný plagát SD¼.Ten s celou jej špièkou v èervených partajnýchrubášoch so širokým úsmevom presviedèal: „Užnikdy neurobíme to, èím sa previnila naša rodnástrana.“ Odtrhnutie sa od celého národa èinmi, lena len, pre vyvolených a ich deti. S¾ub ešte neopotrebovanýchpolitikov - v èase slávy iných, schovanýchna zastrèených straníckych miestach, znelviac ako vierohodne. Aj ich výborne vymyslenýslogan: „Lepšie ži!“ A volièi uverili. Spomínate sina ich tváre? A ich s¾uby? Dnes má SD¼ v parlamente23 poslancov a vo vláde plno ministrov -ešte nedávno tvrdých vyznavaèov predvoja „jasnejbudúcnosti!“ Hovori o ich jednotlivých nenaplnenýchpredsavzatiach dnes by bolo márnením èasu.Rukolapným dôkazom sú totiž peniaze. Ko¾ko ichkto má, to¾ko razy je èlovekom! Aby mu „neutiekli“,predošlá vláda docielila že obèania ich nosilido bank s vidinou, že sú lepšie uložené v trezoroch,ako schované v poste¾nom matraci. Dokoncasa úrokmi rozmnožovali až srdce plesalo. Mnohí,ve¾mi mnohí dnes už len s nostalgiou spomínajú,ako za každý termínovaný vklad im v banke pripísalaza rok 160 korún za tisíc vložených, ba aj viac.Vyše šestnáspercentný úrok bol bežnou realitou.Staèil „balíèek nápadov“ jednej zo s¾ubujúcich nave¾kom plagáte, „cárovnej Brigity“ (SD¼) a všetkosa rozsypalo na prach. Nielen v skrachovanýchpeòažných ústavoch, ale natrvalo sa rozlúèili aj svysokým ziskom z úrokov veriaci i neveriaci. Staèínazrie do tabu¾ky termínovaných vkladov týchtodní. Mesaèný vklad má úrok okolo 5,75 percenta,trojmesaèný, ktorý mal skoro 18 percent - má6,25. Možno poveda, obèan stráca desa z vkladov.Ba ešte viac, lebo financministerka vymyslelav „balíèku“ ešte aj dane z úrokov. Na porovnanie- s èasmi minulej vlády - šok. Pravda, premiérve¾mi rád vyhlasuje, ako sa podarilo zníži úroky pripôžièkách podnikate¾om. Ale praktický sú to peniaze,ktoré zobral radovým obèanom!Gabo Zelenay v tvorivej besede s prvým šéfredaktorom denníka Novýdeò Dušanom D. Kerným (na snímke vpravo) a jeho zástupcom JozefomKuchárom.Foto: MARTIN PETRENKOPravda, nie takýto rozumný prístupmal k postihnutému primátor mesta,ktorému miestna odahovacia zložkapatrí. Keïže sažovate¾ hovoril poslovensky, jednoducho mu zložil telefóna ani ho neprijal. Navyše pripravilobèana volièa aj o 13 000 korún. Zodtiahnutého vozidla mu totiž ukradlivšelièo v hodnote spomenutej sumy,pretože pracovník zabudol zatvoridvere „úschovne“.Nikto v celom meste nechce o krádežihovori. A v tomto meste sasúdi? Keby bol èlenom Bugipartie,tak to by bolo nieèo iné. Ukážka,ako to bude vyzera v trinástej župe,pod ktorú by malo aj toto mestopatri. Neuvádzam meno priate¾a,názov mesta a regiónu, èi priezviskoprimátora, staèí spomenú, že celýživot sa volal Ondrej, no dnes je užEndré. Som presvedèený, že by urobilipeklo radovému obèanovi, ktorýmá strach. Ako stovky jemu podobných.Èo vravel, som videl napísanéna dokumentoch. Potvrdzujú s¾ubÈarnogurského: „Nauèíme sa ichbá.“ Stalo sa.Z obèanov zdierajúaj kožuV priebehu posledných dní sme mali možnosna televíznych obrazovkách sledova vyjadreniaprotagonistov ekonomickej vedy. Zhodouokolností zástancov naèisto rozdielnych prístupovk tejto viac ako vážnej a dôležitej problematike.Ako sa diametrálne rozchádzali! Na jednejstrane „bojovali“ za svoju pravdu podpredsedavlády Ivan Mikloš a ministerka financií BrigitaSchmögnerová a na druhej ich proajšok, bývalýtvorca toho istého rezortu Sergej Kozlík. V stretnutínázorov, keï reprezentanti vlády dostávaliobrovský priestor v médiách na rozdiel od opozície.Príznaèný bol názorový rozdiel. Ani náhodounechcem rozobera stavbu viet, hodnotumyšlienok, výrazové a argumentaèné schopnosti.Ako obèana ma zaujímalo len a len to,ako sa odzrkad¾uje výsledok ich názorov v praxina mojej peòaženke. Žijeme také roky, žedolár vládne už aj nad každým naším dychom.A tak sa nedá ináè, ako pozrie sa na tabu¾kuNárodnej banky a kurzový lístok dolára ku korune.Za Kozlíka dòa 30.1.1997 ho banka predávalaza 32,583 koruny. Dòa 10. októbra 2000,po dvoch rokoch vládnutia dzurindovcov, ho vzmenárni predávali za 51,20 koruny. Od tejtoskutoènosti sa odvíjajú ceny všetkého, aj potravín.Zatia¾ èo v Èechách v èase, keï za slovenskúkorunu platili korunu dvadsa èeskýchkorún, dnes je kurz naèisto opaèný. Po Klausovinoví ekonómovia svojimi približne tými istýmicestami ako Kozlík urobili kroky, ktoré môžemednes sledova iba so závisou. Dostal sa mido rúk jedálny lístok baru Strahov, ktorý priniesolz Prahy priate¾. Z reštaurácie s prvotriednouobsluhou a na úrovni našej trojhviezdièkovejreštaurácie. Ajh¾a ceny. Vyberám iba niektoré.Zemiaková polievka 10 korún, pórová s vajcom8 korún. Z desa hlavných jedál si mohol hosobjedna jedlo v cenovom rozpätí od 39 korún (omeletuso špenátom a zemiakmi) až po najdrahšie za67 korún a to roštenku na rožni s hranolèekmi a prílohou.Bravèové pliecko po sedliacky s kned¾ou akapustou za 48 korún atï. Na zapitie ponúkali sóduza 4 koruny a pol litra èapovaného piva Gambrius za15 korún. A èo u nás? Na èiernej tabuli pred vchodomdo reštaurácie som si preèítal ponuku ¾udovéhomenu: cibu¾ová polievka s opekaným chleboma opeèená treska so zemiakovým šalátom za98 korún. Tiež v peknom prostredí. V inej vegetariánskejreštaurácii zasa ponúkali kompletnýobed za 395 korún, v èínskej každé hlavnéjedlo za 265 korún a v ïalšej najlacnejšie za85 korún. Za dve deci sódy s bublinkami trebazaplati raz to¾ko ako v Prahe, za štyri decilitre,a nie pol litra ako v Prahe, smíchovskéhožltého moku 27,50 koruny. Rovnako vyzerajú ajceny mäsa. Od júna na Slovensku zdražel tentodruh tovaru o 30 percent. Najlacnejšia údenina,toèená klobása, ktorá stála 5 korún 10 dkg,dnes stojí 8 korún a bravèové mäso je cenou rovnakonedostupné ako hovädzie. Kura z 52,90 korunyza kilogram sa vyšplhalo na 81 korún. Odbornícivyrátali, že za posledné mesiace platíme za všetkood 38 do 560 korún viac ako v júnových dòoch.Pokračovanie na 6. strane

PUBLICISTIKA SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 6Spomíname na GABA ZELENAYA, reportéra, publicistu a prvého predsedu ÚSN pri príležitosti nedožitých 85. narodenínSo srdcom na dlaniDokončenie z 5. stranyA to všetko zásluhou vlády,v ktorej majú najväèšie slovoodborníci ekonómie, obidvajas titulmi odbornýchasistentov ekonomickéhozamerania bratislavskej vysokejškoly. Vzh¾adom na ich teoreticképoznatky je to priam zarážajúce,najmä vraj u najlepšejministerky financií sveta v roku2000 Brigity Schmögnerovej(SD¼) a jej spolupútnika IvanaMikloša (DS, M.E.S.A. 10).Ako im leží na srdci blahobytobèanov okrem spomenutýchfaktov, výrazne pocítime v zime,keï nás èaká zvýšenie cien plynu,elektriny, slovom všetkého,všetkého bez valorizáciedôchodkov!!! Ukážka ako plniavolebné heslo èlenovia vlády ajza SD¼, ktorým sa otàèali z plagátovpred vo¾bami sloganom„Lepšie ži!“ O tomto, ale najmä o tom bude referendum,ktoré jedine môže zabráni ïalšie zdieranienároda z kože!Zastavme šíreniedezinformáciíVôbec sa neèudujem, že mocní sveta zaradili a prijalimedzi najbohatšie štáty sveta aj Slovensko. Mámetotiž na najvyššej úrovni zabehaný systém dezinformácií.Rozbehli ho naši spoluobèania, ktorí dodetailu rozpracovanou metódou dokázali dôkladnepomýli a presvedèi svet o „ažkom utrpení“maïarskej menšiny žijúcej na ¾avom brehu Dunaja.Aj o „neznesite¾nom“ útlaku slovenského národapod Meèiarovou vládou. Dokonca aj najrozhodujúcejšiapredstavite¾ka svetovej mienky MadeleineAlbrightová nazvala Slovensko èiernou dierou. A takdemarš za demaršom nám posielal kdekto, aj keïdoma sme krútili hlavami. Preèo? V tomto trendeve¾mi cie¾avedome pokraèoval nielen pred vo¾bami,ale do dnešného dòa vo zvýšenom tempe MikulášDzurinda. Nehovorí pravdu, kde sa len dá, a s „plechovou“tvárou tvrdí nepravdy, až sa mu z keèkyparí.Prirodzene, tento trend nemohli nezachyti a nenasledova¾udia, ktorých nová demokracia vyniesla navrchol nášho verejného života. Sú to náramne prispôsobiví¾udia, od politikov kade vietor tadia¾ pláš, ažpo malých obchodníkov a susedov. Opantala dokoncaaj skupinu tých, èo majú prísne stráži pravdudanú zákonmi. Policajtov. Neraz si dovolia totiž tvrdiakúko¾vek nepravdu, ktorá síce beztrestne prehrmí,ale zasiahne národ na ve¾mi citlivých miestach.A ovplyvòuje ich myslenie. Je to trauma, ktoráopantala už všetky úseky nášho života. Dokonca dotakej miery, že predstavitelia štátu tvrdia, že najdemokratickejšierozhodnutie, na ktoré má obèan právo,referendum, je nesprávny èin a treba ho bojkotova.Táto vlna dezinformácií zastihla aj úsek, na ktorýsom bol dlhé roky pyšný. Šport. Hrdili sme sa tým,že sme dokázali tvrdo presadzova líniu fairplay. Žia¾,posledné udalosti ukazujú, že aj tento úsek sa dostalna krivé cesty. Prípad podvodov vo futbalovom zväzeje len špièkou toho, èo sa dlhé roky už v športedeje. Dezinformácia kra¾uje už aj v slovenskom olympijskomhnutí. Kto poèúval posledné Noèné rozhlasovédialógy so šéfom misie v Sydney MichalomBenkom, sa o tom mohol presvedèi. Ko¾ko osobnéhochválenkárstva, zavádzania, nejasných a nepravdivýchinformácií sme sa dozvedeli! Aj aká bola vrajnaša výprava úspešná. Èo však hovoria faktografickéèísla? V porovnaní k poètu obyvate¾stva sme malivýpravu s najväèším poètom úèastníkov. Bolo ichcelkove 176, z toho 112 športovcov. Ïalej 41 žurnalistov,neznámy poèet pracovníkov Slovenskéhodomu a tri skupiny politických èinite¾ov so sprievodom(Migaš, Ftáènik a Fogaš, všetci SD¼). Aby športovcia funkcionári mali aj na aklimatizáciu a prípravuv Austrálii maximálne podmienky, žili na mieste 33až 36 dní. Ako tvrdil pán Benko, docielili sme ve¾kýúspech, lebo naša výprava obsadila 38. miesto avraj pädesiat percent zo 112 olympionikov, teda 57,bodované miesto medzi prvými šiestimi!!!Dlhoroènú všestrannú, obetavú, tvorivú èinnos Gaba Zelenaya vysokooceòovali štátne orgány, rôzne inštitúcie a organizácie. V roku 2003prevzal z rúk prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera jednoz najvyšších štátnych vyznamenaní Pribinov kríž II. triedy.Daòových poplatníkov tento pre ve¾mi mnohýchèlenov výpravy iba nádherný výlet mal pod¾a základnýchkalkulácií stá štátny rozpoèet 26 miliónovkorún. Neskôr SOV zvýšil požiadavky na 39 miliónova v praxi sa ukazuje, že to bude okolo 45 miliónov.Chýbajú však správy, akou sumou dolárov prispelna stanovenie výdavkov našej výpravy MOV. Pretoževládne dokonalá dezinformácia skutoèností a o dvaroky nás èaká zimná olympiáda, je viac ako potrebné,aby bola ustanovená komisia odborníkov na èeles bývalými olympionikmi Pribilincom a Goliánom, ktoríby dôkladne prešetrili všetko, èo malo akéko¾vekspojenie s Hrami.Aby celú záležitos nezahrali do autu tí, èo sú a bolizodpovední, ako sa stalo vlani po Univerziáde, ktorástála 330 miliónov a úèas skoro stovky výletníkov doSoulu na rokovanie MOV 88 miliónov korún!Spravodlivosť opäŤdostala fackuPo posledných výrokoch a rozhodnutiach ministraspravodlivosti Daniela Lipšica (KDH) sa vôbecneèudujem, že pod¾a prieskumu verejnej mienky súsúdy a prokuratúra, ktoré patria do jeho rezortu, najnedôveryhodnejšímivykonávate¾mi zákonnej moci.Veï dôveru majú iba u 15,1 percenta obèanov anedôveru jednoznaène vyslovilo dokonca 80,1 percentarespondentov! Skutoènos už nie alarmujúca,ale katastrofálna, o to viac, že zodpovední sa nemôžusažova na vlády minulých rokov. Poèas celéhoposledného štvorroèného obdobia kabinetu MikulášaDzurindu (SDKÚ), aj terajšieho, na èele rezortu stojípredstavite¾ KDH. Kto si vypoèul posledné vyjadreniašéfa spravodlivosti a jeho hovorcu, už nielen krútilhlavou, ale jednoducho sa v duchu pýtal, èi dobrepoèuje. Korunu dalo vyhlásenie o prípade zástupcuriadite¾a väznice v Leopoldove, ktoré tlmoèil prostredníctvommédií verejnosti hovorca Richard Fides:„Minister spravodlivosti Daniel Lipšic prijal personálneopatrenie voèi zástupcovi riadite¾a leopoldovskejväznice. Ten bude musie z Leopoldova odís.Bude preložený do iného služobného úradu v rámciVäzenskej a justiènej stráže.“Rozhodnutie ukazuje, že minister, žia¾, neovládaani základné predpisy a zákony platnév jeho rezorte o èinnosti tejto ustanovizne a vplnej miere naplòuje názor vynikajúceho znalcatejto problematiky JUDr. Antona Fabryho,CSc. v uèebných textoch Právnickej fakulty UK vBratislave „Penologia“, keï napísal: „Po demokratickejrevolúcii v roku 1989 sa zaèal na právnickýchfakultách vyuèova dovtedy neznámypredmet o väzenstve. Dovtedy mohli študenti ibana exkurziách pozna a získa niektoré poznatkyo väzenstve, aby si doplnili vedomosti poèasèakate¾skej praxe, prípadne postgraduálnehoštúdia.“ Zrejme pán minister ani neprivoòal k tejtoproblematike. Veï by musel vo svojich rozhodnutiachbra do úvahy nielen historické ustanovenia,ale aj zákony o èinnosti väzenskej strážeplatné v týchto dòoch. V prvopoèiatkoch väzenstvana Slovensku prvým celokrajinským ústavombol Nápravný dom v Senci pri Bratislave,založený cisárovnou Máriou Teréziou na panstveFrantiška Eszterházyho 20.8. 1770. Boli vòom ve¾mi precízne spracované zásady spravovaniaústavu a zaobchádzanie s odsúdenými.Napríklad o povinnostiach riadite¾a stanovilinasledovné: „Keïže zriadenie nápravného trestnéhodomu (domus corectoria) nemá ani tak zacie¾ potrestanie sem odosielaných nešastníkov,ako ich nápravu, nech je povinnosou riadite¾asústavne sa usilova o dosiahnutie tohto cie¾a.Za tým úèelom má by vzorom svojou chvályhodnoua vypestovanou morálkou a jeho každékonanie má by sprevádzané kresanským milosrdenstvomtak, aby svojpomocne, ale ani v krajnejnúdzi, neponížil trestaných a týmto, pokia¾ jeto možné, sa snažil pykajúcich väzòov nasmerovana dobrú cestu a vychova z nich dobrýchobèanov.“Preskoème stároèia a pozrime sa, ako reagovali slovenskízákonodarcovia NR SR o právnom postaveníobvinených vo výkone väzby, teda o najzávažnejšíchzásahoch do osobnej slobody obèanov.Nesporne väzba a výkon väzby takými sú. Pod¾aèlánku 17 odstavec 5 Ústavy Slovenskej republikymožno tak urobi iba z dôvodov a na èas stanovenýzákonom na základe rozhodnutia súdu. Èlánok19 ústavy doplòuje text slovami: „Každý má právona zachovanie ¾udskej dôstojnosti, osobnej cti,dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právona ochranu pred neoprávneným zasahovaním dosúkromného a rodinného života.“ Tieto práva zostávajús poukazom na paragraf 2 odstavec 3 Zákonao výkone väzby v plnej miere zachované. Za týmtoúèelom orgány Zboru väzenskej a justiènej strážezabezpeèujú napríklad anonymitu prepravovanýchobvinených poèas eskortovania, v súlade s ich želanímnepripúšajú k nim médiá a podobne. Toto právoúzko súvisí s prezumpciou neviny, a preto musí byvždy dôsledne rešpektované (Penológia, str. 161).Teda, ako hovorí zákon a príslušné ustanovenia,zástupca riadite¾a väznice postupoval presne pod¾aznenia ústavy a doplòujúcich zákonov, keï prepustilz väzenia obvineného v netradiènú hodinu. Namiestopochvaly dostal trest! Len preto, že mladuèký dnesnielen minister, ale už aj najvyšší sudca, radca avysvet¾ovate¾ práva z roztopašnosti robí si v rezorte,èo sa mu len prisní. Nesmierne si cením prácujustiènej a väzenskej stráže. Je to rozhodne najažšiaverejná služba, akú poznám. Veï jej èlenovia musiadenne pracova s ¾uïmi pod¾a zákonov, ktorým aninajažšie zloèiny nepohli svedomím. To nie je vystúpeniez BMW za ochrany bodyguardov, ale nesmierneažká a zložitá práca. Zo srdca mi je ¾úto èloveka,ktorý bol potrestaný za plnenie povinností.Naozaj sa nemohlo niè sta prepustenému, keïopúša väznicu? ¼udia ho naozaj nemajú v láske.Alebo sažnos bola priaznivo vybavená na žiadossenzáciechtivých televíznych novinárov, zo zlosti, žeim utiekla pred nosom zaujímavá „kos“?Vlci v ovèom rúchu saozývajúNáramne zaujímaví ¾udia vedú politické zoskupenieKresansko-demokratického hnutia. Sem-tamsi zoberú „na paškál“ niektorú skupinu obèanovSlovenska a bijú do nej hlava-nehlava. Nie takdávno to boli homosexuáli a prostitútky, proti ktorýmtvrdo vystúpil aj šéf kádeháckej inkviziènejskupiny Èarnogurský a s ním jeho náramne aktívnyzástupca Palko. Z búrky nebol dážï, iba hàbanezmyselných tvrdení, medzi ktorými nechýbaloani konštatovanie, za ktoré, keby bolo pravdivé,by musel autor dosta Nobelovu cenu. Bývalýminister, dnes poslanec MUDr. Alojz Rakús,súèasne prednosta psychiatrickej kliniky, riadite¾postgraduálneho štúdia psychiatrov, ako aj predsedatejto profesnej skupiny lekárov (akéže krásne„stretnutie“ záujmov) vraj vyhlásil, že sa mupodarilo dvoch takýchto vylieèi. Zázrak zázrakov!V posledných hodinách po týchto akciáchodštartovalo vedenie KDH útok na ïalších - nadôchodcov. „Prevádzkovate¾om akcie nie je niktoiný ako bývalý minister práce za KDH JúliusBrocka. Pred neskúsenými novinárkami naširokorozvinul tému do konštatovania: „Väèšina politikovuž zo zvyku ¾utuje pre zlú sociálnu situáciudôchodcov. Pravdou však je, že už aj rodiny sjedným dieaom majú v priemere na hlavu nižšípríjem ako dôchodcovia. „Potom svoje tvrdeniedoložil akousi pochybnou štatistikou o živote,aký dôchodcovia majú. Nepovedal však, žejeho mesaèný príjem je rovnako vysoký ako „štipko“,ktoré dostáva dôchodca vysokej kategórie,ale za desa mesiacov. A že plat spovedajúcichredaktoriek je za mesiac štvornásobkommesaèného príjmu dôchodcu najvyššej skupiny.“Táranín je v celom vyjadrení až milo. Pán poslanecBrocka zrejme nechodí nakupova a ani sanestravuje doma, a ani ve¾a nepoèul, akou zákernouchorobou a poriadne rozšírenou medzi ¾uïmivo veku je cukrovka. Inak by vedel, že praktickynie je možné, aby mäso robilo 27 percent nákladovna všetky potraviny. Veï kilogram bravèovéhokaré je za 149 Sk, pliecko za 159, bôèik za 88,stehno za 162 a hovädzie zadné za 189 korún zakilogram. Bol som svedkom v mäsiarstve, keï sistará pani kupovala štyri plátky najlacnejšej salámyso smutnými slovami: „Dva sú pre manžela adva na obed pre mòa.“ Pán Brocka zabudol, žeako kresanský poslanec niè zatia¾ neurobil, abysme nemuseli plati nekresanské sumy za lieky,ktoré pod¾a ústavy máme dostáva bezplatne.A bez nich dôchodca nemôže ži. Navyše, ženemôžeme jes všetko, pretože pre diabetikov jediéta nutná, a mesaèný náklad na òu je dnes asi2200 korún a sme prinútení a odkázaní plni príkazylekára, ak nechceme oslepnú, alebo príso konèatiny, prípadne, že nebudeme jes to, èonám predpísal. Dal sa teda pán Brocka v meneinkvizièného tímu KDH do boja s miliónom a dvestotisícamidôchodcov-volièov (v roku 2001 bezvalorizácie dôchodkov), pravda, pokia¾ minister apredseda KDH Ján Èarnogurský nenavrhne (èorobí v poslednom èase ve¾mi èasto) zmenu zákona,pod¾a ktorého seniori-dôchodcovia nebudúsmie voli. Keï vraví, že je možné zruši amnestiu,èo svet nepozná, preèo by nemohol odohnaod urien dôchodcov?Naozaj, bez najmenšej úcty pochopenia súvyjadrenia a skutky generálov tohto politickéhozoskupenia. Majú v címeri hnutia napísané,že je kresanské. Lenže nepoznajú, a tedanemôžu ani dodržiava, základné myšlienkyBiblie. My na posledných schodoch životaich však poznáme a pod¾a nich sa riadimea riadi aj budeme. Aj tie, o ktorých hovoríEvanjelium sv. Matúša v šiestej kapitole a 15.verši: „Starostlivo sa stráòte falošných prorokov,ktorí prichádzajú k vám v ovèom rúchu,ale pod ním sú vlkmi pažravými.“Legenda slovenskej žurnalistikyVe¾kým šastím a nesmiernou hodnotou precelú slovenskú žurnalistiku sú novinárske, rozhlasovéa televízne osobnosti, ktoré dokázalitakreèeno za pochodu nielen informova,ale najmä tvori. Tvori hodnoty, ktoré prinášalinádej na povznesenie ducha. Ich slová malia stále majú vysokú cenu, ako prameò èistejvody. Stali sa legendárnymi postavami. K nímrozhodne patrí Gabo Zelenay s vrodenýmdarom slova a ve¾kej výreènosti. Všestrannýtalent, ktorý sa okrem žurnalistiky dokázal presadiaj ako recitátor, herec, moderátor, ¾udovýrozprávaè, úspešný fotograf a výnimoèný aktívnyšportovec, tréner aj funkcionár. Kolegom aspolupracovníkom, poslucháèom a èitate¾omtakmer vždy prinášal pocit výnimoènosti. Jehoživotná cesta, z ktorej odišiel vo vekunedožitých osemdesiatjeden rokov, jepoznaèená ve¾kou obetavosou, profesionalitoua neustálym bojom za veci potrebné,užitoèné a spravodlivé. V èasoch dobrýcha zlých vedel, kde je jeho miesto, naktorej strane je pravda. Vo chví¾ach spomienkysi uvedomujeme viac ako inokedy,akú užitoènú prácu vykonal. Svojou organizátorskouèinnosou, novinárskou tvorbouv Slovenskom rozhlase, v Slovenskej televíziia v mnohých novinách a èasopisochprispel k zvyšovaniu profesionality v jednotlivýchmédiách na Slovensku.JOZEF KUCHÁRpredseda Únie slovenských novinárov

zaujalo Nás SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 7Zmysel pre nezmyselDramatik Václav Havel preukázal svojzmysel pre nezmysel nielen vo svojich divadelnýchhrách s nádychom absurdity,ale aj vo svojich politických hrách s rovnakýmnádychom, ktoré uvádzal do životapriamo z Pražského hradu. Po nástupedo funkcie prezidenta vtedy ešte Československejsocialistickej republiky, do ktorejho 29. decembra 1989 zvolilo vtedyešte komunistami ovládané Federálnezhromaždenie, jeho ochranu naďalej vykonávala5. správa Štátnej bezpečnosti(Zboru národnej bezpečnosti, Federálnehoministerstva vnútra – všetky tri možnostisú správne). ŠtB bola formálne zrušená15. 2. 1990 rozkazom federálnehoministra vnútra, ale v skutočnosti rozviedkanaďalej pôsobila ako 1. správa FMV akontrarozviedka ďalej pôsobila ako ÚradFMV na ochranu ústavy a demokracie. Inésprávy ŠtB tiež ďalej pôsobili ako rozličnésprávy FMV, ale v tomto období sa naozajzačal proces transformácie československýchtajných služieb, z ktorých sanásledne vyvinuli dnešné spravodajské abezpečnostné inštitúcie ČR a SR.Tento proces charakterizuje paralelné pôsobenieštyrochpersonálnych garnitúrv československých špionážnych a protišpionážnychorganizáciách – do prvej skupinypatria kontinuálne slúžiaci preverení dovtedajšípríslušníci ŠtB, druhú kategóriu predstavujúrehabilitovaní a reaktivovaní príslušníciŠtB, ktorí museli z ŠtB odísť z politických dôvodovpo roku 1968, tretiu vrstvu tvoria niekdajšídisidenti a štvrtý okruh pozostáva z mladýchpracovníkov vyškolených a vycvičenýchzápadnými službami – najmä americkou CIA abritskou MI6.Milovníci mytológie nežnej revolúcie, najmäspomedzi jej domnelých protagonistov,neradi počúvajú o určujúcich medzinárodnýchsúvislostiach i rozhodujúcichvnútropolitických skutočnostiach zbavenýchideologického klišé a pseudohistorickejromantiky.Napríklad v roku 1983 zriadili pod krycímoznačením Gavrilov tajnú komunikačnú linkumedzi centrálou KGB a bytom šéfa moskovskejrezidentúry CIA. Návrhpredložili Sovietia vtedajší riaditeľ CIA William Casey ho pokladalza užitočnú myšlienku. Uvedený faktsvedčí o tom, že medzi sovietskou a americkoušpionážou sa vtedy začalo obdobie novejkvality vzájomnej spolupráce, ktorej zvýšenáintenzita si vyžiadala aj možnosť pohotoveja nepretržitej komunikácie inak súperiacichvýzvedných ustanovizní. Práve pokračujúcesúperenie je typické aj pre všetky iné prípadyspolupracujúcich rozviedok a kontrarozviedok,vrátane spravodajských služieb spojeneckýchkrajín. A tak ani počas pôsobeniaprezidenta Václava Havla, keď začali našinoví priatelia združení vo vojenskom zoskupeníNATO pripravovať mladých československýchšpiónov a kontrašpiónov, sa neskočilivzťahy vzájomnej konkurencie, len zahraničníspravodajskí učitelia nadobudli výhodu, pretožemôžu prakticky bez obmedzenia získavaťagentov spomedzi cudzincov, ktorých zaúčajúdo tajov spravodajského remesla.* * *Vráťme sa na chvíľu do nezabudnuteľnejatmosféry nežnej revolúcie, ale na trochainej úrovni ako sme zvyknutí v našich končinách,presnejšie povedané v našich malýchpomeroch. Zhodou okolností to bolov stredu 29. novembra 1989, keď generálporučíkKGB Rem Krasilnikov zatelefonovalprostredníctvom už spomínanej linkydo bytu šéfa moskovskej rezidentúryCIA Mikea Clinea: „Ahoj, Mišo, tu je Gavrilov.Bol by som rád, keby sme sa mohlizajtra na chvíľu zísť aprediskutovať niektorédôležité veci“. Cline tušil, čo mu chce povedaťšéf sovietskej protiamerickej kontrašpionáže.Samozrejme súhlasil. „A okoľkej?“ „Najlepšie napoludnie.“Zišli sa pred čínskou reštauráciou. Keď Clinepred trištvrte rokom vystriedal Jacka Downinga,Krasilnikov ho tiež pozval sem. Odvtedysa nevideli.Na prelome 50. a 60. rokov Krasilnikov slúžilna rezidentúre v kanadskej Ottawe a neskôr vlibanonskom Bejrúte. V roku 1979 ho vymenovaliza náčelníka prvého oddelenia druhejhlavnej správy KGB – bol teda človekom, ktorýmá odhaľovať a naháňať amerických špiónov,zatýkať ich a posielať pred súd. A terazsa bez nepriateľských úmyslov schádza s veliteľomrezidentúry CIA, ktorý riadi americkýchvyzvedačov na sovietskej pôde.Od začiatku roka 1989 sa udiali zásadnézmeny v sovietskej sfére vplyvu – v Poľsku,v Maďarsku, v NDR padol Berlínskymúr a napokon sa kpolitickým metamorfózampripojilo aj Československo. Cez víkendsa má na Malte zísť sovietsky prezidentMichail Gorbačov so svojím americkýmpartnerom Georgeom Bushom (starším).Chcú prediskutovať situáciu vo svete včase, keď všetci vidia a vedia, že studenávojna v dovtedajšej podobe 40-ročnéhoostrého veľmocenského súperenia ZSSRa USA sa končí.Krasilnikov na schôdzku prišiel v čiernej limuzíne.Šofér vystúpil a diskrétne poodišiel, abynepočul rozhovor. Američan si prisadol k sovietskemugenerálovi. Privítali sa ako starí známi,ktorí sa dlho nevideli.„Nastal čas na to, aby sme usporiadalischôdzku zástupcov našich agentúr navysokej úrovni,“ navrhol Soviet. „Od násby som tam prišiel ja a generál LeonidNikitenko, náčelník správy K, teda kontrašpionážerozviedky. Malo by to byť naJedna perla múdrosti vraví, žesa darovanému koňovi nemámepozerať na zuby. Iná perlatvrdí, že o mŕtvych nemámehovoriť nič - okrem dobrého. Vživote sa však ťažko dá vždyriadiť iba perlami ducha. Najmäak si spomenieme na medzičasomnebohého (predčasnezosnulého) niekdajšiehoministra kultúry Františka Tótha.Ten totiž na darovanú kolekciukníh z VydavateľstvaSpolku slovenských spisovateľovúprimne (teda úplne nediplomatickya absolútne nekultúrne)reagoval slovami: „To jefajn, že vychádzajú knihy, alekto ich číta?“ Nuž – on dozaistanie. Lenže ktorí ministri kultúryčítajú knihy?Doteraz boli slovenskými ministramikultúry Miroslav Válek (básnik),Pavel Koyš (básnik), Ladislav Chudík(herec), Ladislav Snopko (osvetovýpracovník), Dušan Slobodník(prekladateľ a literárny vedec),Ľubo Roman (herec), Ivan Hudec(lekár a spisovateľ), Milan Kňažko(herec), Rudolf Chmel (literárnyvedec) bol ministrom dokoncadvakrát, František Tóth (strojný inžinier)a Marek Maďarič (televíznydramaturg). Už z tohto stručnéhoprehľadu sa dá odpovedaťna otázku, ktorí spomedzi ministrovkultúry zrejme prečítali v životenejaké knihy – určite aspoň tie,ktoré sami napísali.Ako absolvent filmovej a televíznejdramaturgie a scenáristiky dosťdobre viem, aký majú vzťah k literatúreľudia z oblasti dramatickýchumení, kde sa príznačne a výrečnehovorí o literárnej príprave, čoverne odzrkadľuje postoj k literatúreako k pomocnej, podradnej,prípravnej etape vzniku dramatickéhodiela.Pravdaže – všetci slovenskírealizační pracovníci vo sféredramatickej tvorby sú géniovia,ktorých veľmi mrzí a obťažuje,že sa zavše musia znížiťk pôvodným literárnym predlohám.Ešte taký Shakespeare jezavše prijateľný autor, hoci aniten nie je vždy na ich úrovni. Akna Slovensku niekedy vznikneúspešné dramatické dielo, jeto zaručene úspech režiséra,hercov, kameramana, kostýmovéhovýtvarníka atď. Ak sau nás vytvorí neúspešné dramatickédielo, je to principiálnea pochopiteľne spôsobenéneutrálnej pôde, buď v Tokiu alebo v Helsinkách,najlepšie na budúci mesiac.“Cline súhlasil: „Okamžite o tom podám informáciudo Washingtonu“.Ešte v ten deň rozhodli v centrále CIA vLangley: „Ponuku prijímame. OdporúčameHelsinki. Od nás tam vyšleme GusaHathawaya, veliteľa kontrašpionážnehooddelenia, a Miltona Beardena, šéfa operatívyv oddelení pre Sovietsky zväz a východnúEurópu. Teda ľudí na generálskejúrovni“.Štvorica generálov zvláštnych služieboboch superveľmocí sa po prvý raz zišlana sovietskej ambasáde v Helsinkáchvečer 12. decembra 1989, krátko poschôdzke Gorbačova s Bushom. Obajaštátnici sa na Malte dohodli na skončenístudenej vojny a na novom usporiadanípomerov v Európe.Rusi zaviedli amerických spravodajcov dobezpečnej miestnosti odtienenej proti odpočúvaniu.Nachystali pohostenie – šunku, salámy,syry, šaláty a samozrejme fľašky vodky.Obávaný Krasilnikov pripadal Beardenovi skôrako dobromyseľný ruský starček. Nikitenko,zodpovedný za prieniky do amerických tajnýchslužieb, vypovedaný v roku 1984 kvôliGordijevskému z Británie, bol na prvý pohľadmilovníkom života.Program rokovania neexistoval. Generáli sachceliosobne spoznaťa dohodnúť sa na koordinácii v nových medzinárodnýchpodmienkach. Debata sa skončilapo viac ako dvoch hodinách.Obaja Američania sa vracali do svojho hotelapeši. Po desiatich minútach ich dobehol jedenRus: „Pán, Hathaway, stratili ste náprsnútašku. Bearden sa rozosmial: „Gus, terazmajú v KGB všetky tvoje telefónne kontaktyodvtedy, ako si odišiel zo školy. Pozor, možnoje taška od fotografovania rádioaktívna“.* * *Nuž – v takomto bizarnom kontexte saodohrala aj voľba dovtedajšieho disidentaVáclava Havla za prezidenta Československejsocialistickej republikykomunistickým Federálnym zhromaždením.Táto udalosť s nádychom absurdityv uvedených súvislostiach aninevyžaduje osobitný komentár. Ibažeby ho niekto iný pokladal za dôležitépohotovo napísať – a postaviť sa - napríklad- na stranu nespochybniteľnýchzásluh Václava Havla o najdôležitejšiehistorické zmeny od konca II. svetovejvojny – prinajmenšom v Československu,zrejme aj v Európe a možno aj nacelom svete. Veď štrnganie pohárikmivodky, ktoré už predtým vypili generáliKGB spolu s generálmi CIA, dozaistanemalo pre zmenu dejín taký veľký významako štrnganie kľúčmi na námestiachčeskoslovenských miest.(Ne)čítajúci ministri kultúryproblematickým literárnym východiskom.V každom prípadeje text v porovnaní s realizovanýmdramatickým dielom niečomenejcenné.Keď v 80. rokoch 20. storočiavytvorili v Slovenskom filme funkciušéfrežiséra, poprední slovenskírežiséri krútili hlavami nadtouto nezmyselnou pozíciou, veďšéfrežisér by mal čítať všetky scenáre,ktoré sa realizujú, čo si niktoz nich nevedel ani len predstaviť.Napokon podobná situácia saopakovala, keď pred časom vytvoriliv Slovenskom rozhlase funkciuuniverzálnej šéfdramaturgičkypre všetky dramatické žánre,ktorú zastávala nemenovaná spisovateľka(a najmä kariérna novinárka)bez akejkoľvek dramaturgickejprípravy.Kresba: PhDr. Peter GossányiDá se zakázat hvězda?(Rozhovor pro Mladou frontu PLUS č. 41 / 2007 s básníkem a novinářemKarlem Sýsem o tom, co by přinesl kontroverzní zákaz komunistickýchsymbolů)DUŠAN SPÁČIL: Co všechno jsou podle vás komunistické symboly? A jaký knim máte vztah?KAREL SÝS: Jsou to symboly práce. I notoričtí pravičáci pořád ještě jedí chlebaupečený z požatého obilí a kosu na komunisty naklepávají kladivem. Já pracujurád. Co se týče pěticípé hvězdy, ta svítí i na americký lid, pravda - bíle. Alei to je symbolické!DUŠAN SPÁČIL: Jak se navrhovaný zákaz symbolů komunismu projeví v životělidí?KAREL SÝS: Navenek nijak - lidi dnes už mají strach, ale doma se budou chechtat.Ostatně se brzy začnou - a to razantně a zcela nesymbolicky - zabývat jinýmproblémem: jak přežít ve společnosti predátorů (nikoli však filmových).DUŠAN SPÁČIL: Myslíte si, že je správné stavět naroveň symboly socialismu afašismu? Přes řadu shod jsou tato hnutí velmi odlišná...KAREL SÝS: Shody mezi fašismem a současným bažením po imperiální světovládějsou vskutku zarážející. Nadčlověk opravdu nemá daleko k supermanovi.Nebýt socialismu, stal by se svět krvavým biftekem pro jednu tlamu už před devadesátilety.DUŠAN SPÁČIL: Pokud by došlo i k postavení řádně zvolené komunistické stranymimo zákon, nebylo by to omezení demokracie?KAREL SÝS: Ani ne; demokracie, stejně jako suverenita, humanita, solidarita adalší atributy lidství jsou přece už dnes krajně omezené a přísně výběrové. Protitomu je Brežněvova „omezená suverenita“, jež svého času vzbudila tolik pokryteckéhorozruchu, jen dětskou hračkou.DUŠAN SPÁČIL: Nepřešli by v případě zákazu komunisté jen do jiné strany?KAREL SÝS: Myslím, že by se tam nevešli. Ostatní strany jsou totiž už plné „komunistů“!Kto po Válkovi?Zoči-voči súčasnej podvyživenosti našej kultúry a osobitne literatúry sa nevdojakvynárajú porovnania s obdobím pôsobenia prvého slovenského ministrakultúry Miroslava Válka, ktorý celkom iste nebol lokálnym básnikomfolklorizujúcej gestikulácie. Hoci mal k Slovensku úprimný a žičlivý vzťah,bol predovšetkým neúprosným básnickým analytikom globálnej krízy ľudskejcivilizácie, čo sa markantne prejavovalo aj vo vyhranenej polohe všadeprítomnejirónie. V zmysle svojej orientácie na nadnárodné estetické aetické hodnoty, ako aj v spojitosti so systematickým reflektovaním univerzálnychproblémov ľudstva sa Válek s rovnakým záujmom dotýkal tém intímneblízkych i zdanlivo vzdialených. Válek svojím životom, myslením a konanímzámerne a cieľavedome prekročil hranice sterilne chápanej poéziea tvorivými činmi i občianskymi postojmi (so všetkými rizikami) vstúpil doverejného diania. Podobne, ako mnohí iní predstavitelia slovenskej kultúry vrozličných obdobiach vývoja, ani on neodmietol politickú výzvu svojej doby,ktorú – ako vieme – si človek nevyberá a zodpovednosť nesie len za vlastnékonkrétne skutky, realizované v historicky danom spoločenskom kontexte.Válek sa bezo zvyšku nezmestí do nijakých ideologických schém – bol ministerkultúry Slovenskej socialistickej republiky s katolíckym pozadím; moderný,kozmopolitne orientovaný človek s výrazným slovenským zázemím;liberálne založený člen vrcholného orgánu komunistickej strany; vo vtedajšomčase úpadku kritérií (mimochodom - akoby dnes nebol ešte väčší úpadokkritérií) vždy kládol dôraz na evidentnú umeleckú a všeobecne profesionálnukvalitu (mimochodom - ktože ho kladie dnes?).Tieto aspekty sotva možno prehliadnuť a určite nenechávajú ľahostajnýmiani tých, ktorí svojimi východiskami, pozíciami, talentovými možnosťami amorálnymi dispozíciami stáli mimo Válkovej osobnej priazne a mocenskejpodpory. Válek ovplyvnil kreatívne úsilia a myšlienkové ambície niekoľkýchnasledujúcich generácií básnikov. Kedysi sme sa spolu denne stretávali naním riadenom ministerstve kultúry. V pamäti mi utkveli najmä dve jeho vyjadrenia.„Vy umriete na duchaplnosť.“ „Som rád, že píšete proti nám. Lenv tom pokojne pokračujte, pretože je to potrebné.“ Dnes vídam Válka už lennadránom v nebeskej kaviarni, kde mi hľadí do očí uhrančivým pohľadom,akoby chcel povedať, že úlohou aj nášho pokolenia je opravovať stroskotanélode, plné pokladov a tajných posolstiev. Ale neviem, či sa ešte nájduna všetko odhodlaní muži, ktorí budú ochotní ponárať sa až na dno svojichsnov o budúcnosti, kde sa v zahmlených zrkadlách pamäti chveje rannýspev tých, čo už dávno pred nami odišli do iných dimenzií súcna. A tak užasi nikdy nebudeme rozumieť všetkým slovám, ktoré Válek pošepky vyslovovaldo mrazivého ticha vesmíru.Jedna vec je však nesporná. Ani jeden z nasledujúcich slovenských ministrovkultúry Miroslavovi Válkovi nesiaha ani po päty. Preto je stále aktuálnanaliehavá otázka nášho duchovného bytia, či nebytia: Kto po Válkovi?Stranu pripravil PAVOL JANÍK

REGIÓN SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 8Politika pravice postavená na hlavuCyklus pomoci začal v PrešoveRok 2007 by sa stáva v Slovenskej republike štartovacím obdobím pre implementáciuprincípu nediskriminácie, rovnakých príležitostí a účasť pri vytváranípolitík a opatrení na regionálnej úrovni. Tento projekt realizuje Národnárada občanov so zdravotným postihnutím v SR s podporou Európskejúnie a vlády SR. Súčasťou projektu sú diskusné fóra za okrúhlym stolom,ktoré prebiehajú na regionálnej úrovni, s účasťou krajských samospráv azástupcov inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tvorbe regionálnej správy a sociálnejpolitiky. Cyklus pomoci prebieha pod hlavičkou Rok 2007 – Európskyrok rovnakých príležitostí pre všetkých. Teda aj pre zdravotne postihnutých.Prvé regionálne stretnutie cyklu sa uskutočnilo 6. novembra na pôdePrešovského samosprávneho kraja, ďalšie diskusné fóra budú realizovanépostupne v sídlach jednotlivých krajských samospráv. Ich cieľom je zvýšiťzáujem zainteresovaných inštitúcií o problematiku zdravotne postihnutýchľudí a tvorbu spoločenských podmienok pre ich pracovné a spoločenskézrovnoprávnenie na konkrétnej regionálnej úrovni. Odstránenie terajšiehostavu diskriminácie zdravotne postihnutých je projektom celoeurópskym,ktorý má v konečnom dôsledku zabezpečiť prirodzenú dostupnosť základnýchľudských práv. Okrem samotnej národnej rady pracujú na Slovenskuaj doterajšie zväzy zdravotne postihnutých, akými sú napr. Únia nevidiacicha slabozrakých, Zväz sluchovo postihnutých, Zväz zdravotne postihnutýcha ďalšie. Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých odštartoval naceloeurópskej úrovni v januári tohto roku v Berlíne „Sumitom o rovnosti“ zaúčasti ministrov, politikov, zástupcov zamestnávateľov, odborov a ďalšíchzainteresovaných zložiek. Prešovské diskusné fórum otvorili spoločne riaditeľkaNárodnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR Anna Rehákovás poslancom NR SR a riaditeľom Úradu Prešovského samosprávnehokraja Stanislavom Kubánekom.Výsledky 10. riadneho rokovania Mestskej rady vPrešove už žiadnym prekvapením neboli, pretože deštrukčnáčinnosť zástupcov pravice vo všetkých orgánochmesta je všeobecne známa. Vďaka tomu anina rokovaní rady nebolo prijatých niekoľko návrhovna úpravu niektorých zmien vo všeobecne záväznýchnariadeniach mesta, k nim navyše aj návrh na novýrokovací poriadok mestského zastupiteľstva, vrátanenávrhu voľby členov mestskej rady. Primátor PavelHagyari komentoval tento stav slovami:- Jednoducho, pravica je proti primátorovi aproti všetkému dobrému a novému, čo chcemrobiť. Pritom však nemám iný záujem, ako využiťmestské peniaze efektívne, aj s prispenímsamotných občanov.Pravica počas troch volebných období svojej vládyzanedbala v meste z hľadiska jeho rozvoja čo sa lendalo a jej „politikou všedného dňa“ je nedovoliť niečourobiť novej garnitúre vedenia mesta. Sporné návrhyvšeobecne záväzných nariadení mesta totiž riešiaúpravy mestských daňových sadzieb smeromhore. Nie drastickým, ale znesiteľným spôsobom.Ide o dane zo stavieb, ktoré neboli zvyšované odroku 2005, dane za psov, daň za využívanie verejnéhopriestranstva, predajné automaty, a ďalšie. Ďalšínávrh VZN predpokladá mierne zvýšenie poplatkuza komunálny odpad, v prepočte o približne 50 halierovna občana a deň. Mesto totiž už nemá vlastnúskládku odpadu a ten z územia vyše 90 tisícovéhokrajského mesta vyváža na cudziu, ktorá zvýšilauskladňovací poplatok. Pod ďalšiu zvýšenú položkusa podpisuje neustále zvyšovanie cien pohonnýchhmôt. Zvýšenie cien energií a potravín sa premietloaj do návrhu na zvýšenie sadzieb za poskytovanieslužieb v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnychslužieb pre deti. Pravica však nesúhlasila ani stouto úpravou, paradoxne sa oháňajúc nízkou platobnouschopnosťou občanov ekonomicky zaostaléhoregiónu. Návrhy na získanie peňazí z iných zdrojov,ktorými by mohlo mesto pokryť zabezpečovaniesvojich základných funkcií pre občanov, však pravicanepredložila. Zdá sa, že absolútne zdeformovanásociálna politika začína prešovskej pravici slúžiť akonová zbraň proti terajšiemu vedenia mesta, s cieľomznemožniť mu dosiahnuť akékoľvek úspechy v presadzovanejpolitike rozvoja.Ešte šťastie, že mestská rada je iba poradným orgánomprimátora a jej stanoviská nemajú rozhodujúcivplyv. Inak by vedenie Prešova opäť sladko spalo,ako za čias vládnutia pravice...Osud Nábrežnej jasnýCelé desaťročie sa Mesto Prešovi Slovenská správa ciest ťahaliza prsty s jednou rodinou,vlastniacou rodinný dom v oblasticestnej stavby tzv. Nábrežnejkomunikácie. Tá už dávnomala byť odľahčovacou dopravnouspojnicou medzi príjazdomdo mesta zo západnej strany avýjazdom na diaľnicu Prešov-Košice smerom na juh. Aj napriektomu, že pre mesto nie jeideálnym riešením, v súčasnejbezmála kolapsovej dopravnejsituácii pomôže aspoň z časti.Neústupčivý majiteľ, brániacisvoje práva a majetok, ktoré siobhájil aj pred súdom, konečnepovolil a práce na tejto komunikáciisa môžu rozbehnúť plnýmtempom.Prešovský primátor Pavel Hagyarisituáciu komentoval slovami:- Je to výsledok mnohých rokovaní,argumentovania a rozhovorov.Dokazujúcich, že nie každýdialóg sa dá viesť z pozície sily,ako sa to robilo doteraz...Bude tohtoročná zima na cestách bezpečnejšia?Najrýchlejší internetOficiálne je od 6. novembra vPrešove, s použitím siete optickýchkáblov, ktorá sa bude ešterozširovať. Súčasťou internetovýchslužieb budú aj ďalšie: káblovátelevízia a telefónovanie, postupnebudú pribúdať modernékomunikačné možnosti. Vedenietretieho najväčšieho mestaSlovenska tento projekt rozširovaniaoptickej káblovej sietepodporuje a jeho realizácii budevychádzať v ústrety. Podľa vyjadreniaprimátora Pavla Hagyarihoje to jedna z dôležitých foriemmodernizácie mesta, keďže významoperatívnej komunikáciestále narastá. Optické káblovérozvody budú rozširované najmäv obytných sídliskových zónachmesta, centrum bude zrejme odrozkopávok ušetrené. Prevádzkusiete zabezpečuje už dlhoročnemiestna spoločnosť, ktorása zo strategického hľadiskaspojila s veľkým slovenským obchodnýmpartnerom, ktorý vložípotrebné investície na rozširovaniesiete.Začiatkom novembra sa stretli študenti hotelovýchškôl v Prešove, aby súťažili o Európskypohár v príprave miešaných nápojov. Eurocup2007 má bohatú tradíciu, tohto roku prebeholuž jeho 15. ročník za účasti 31 slovenských aSlávnosť vojenských jednotiek na východeS čestnými názvamiV súlade s rozkazmi prezidenta republiky a vrchného veliteľa ozbrojenýchsíl Slovenska Ivana Gašparoviča boli zapožičané čestné názvytrom vojenským jednotkám dislokovaným na východnom Slovensku.Slávnostný akt sa uskutočnil v centre Prešova 9. novembra 2007. Odtohto dňa 2. mechanizovaná brigáda v Prešove používa názov Mechanizovanábrigáda generála Rudolfa Viesta, doterajší 22. mechanizovanýprápor v Michalovciach sa zmenil na Mechanizovaný práporgenerála Mikuláša Markusa a prápor logistickej podpory v Prešove jeŠarišský prápor logistickej podpory. Slávnostného aktu prepožičanianázvov sa zúčastnili zástupcovia regionálnej a mestskej samosprávy,územnej štátnej správy, Kancelárie prezidenta republiky SR a Generálnehoštábu Armády SR.Kontinent na nás nemá?12 zahraničných družstiev. V priebehu súťažesa riaditelia zúčastnených škôl stretli so zástupcamiprezídia Európskej asociácie škôlhotelierstva a turizmu AEHT, sídliacej v Luxemburgu.V niekoľkých disciplínach bolo odovzdanýchcelkom 21 zlatých medailí. Absolútnymvíťazom v súťaži jednotlivcov sa stalaTerézia Mináriková zo ZSŠ Továrnická v Topoľčanoch,najúspešnejšie družstvo postavila poriadajúcaHotelová akadémia v Prešove, predstriebornou topoľčianskou školou a bronzovýmSOU SD Jednota v Prešove. Najúspešnejšímzahraničným účastníkom bol Jakub Ucinskiz poľskej školy v Pionkach, Cenu Slovenskejbarmanskej asociácie získal Mario Markovič zoslovinského Bledu.Na našom zábere sme zachytili Miss sympatieEurocupu 2007 A´se Dunbar reprezentujúculuxemburgskú akadémiu hotelierstva a turizmuLHT. Sympatická a stále usmievavá dievčina jevšak rodáčkou z floridského prímorského rajaMiami a na škole v Dierkichu zbiera skúsenostiz európskej kuchyne.V utorok 6. novembrazaznamenalo Slovenskoprvé celoplošnésneženie, veľa sťažnostíbolo na cestách severovýchodnéhoSlovenska.Nie na cestárov,ale na poľských vodičovkamiónov, ktoríjazdili s pneumatikamiojazdenými na hladko,v dôsledku čoho spôsobiliniekoľko kolízií.To bol pre nás impulz k tomu, aby sme na tému zimnej údržbyciest a o ďalších súvisiacich problémoch hovorili s riaditeľomSprávy a údržby ciest Prešovského samosprávneho krajaIng. Vladimírom Kozákom (na obr.).• Z predchádzajúcich rokov vieme, že rovnaké technickénedostatky majú aj kamióny z Balkánu. Nemohliby samotní cestári iniciovať legislatívnu úpravu, ktoráby zakazovala vstup takýmto vozidlám cez hraniceSlovenska? V konečnom dôsledku sa stanú hromozvodomnespokojnosti vodičov oni...- Cestnú sieť Slovenska spravujú tri organizácie. Diaľnicea rýchlostné cesty má na starosti Národná diaľničná spoločnosť,a.s. Bratislava, ktorá vykonáva cez svoje diaľničnéstrediská zimnú údržbu ciest. Cesty I. triedy sú v správe Slovenskejsprávy ciest Bratislava, ale zimnú údržbu ciest nanich vykonávajú samosprávne kraje. Správu a údržbu ciestna cestách II. – III. triedy počas zimy realizujú organizáciezriadené vyšším územným celkom. Problém pneumatík amožnosti smerovania kamiónovej dopravy je nutné doriešiťlegislatívnou formou cez Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikáciítak, aby dopravná polícia v spolupráci s cestármimala nástroj na pružnejšie odstraňovanie vozidiel mimo vozoviek,najmä počas zimného obdobia. Som presvedčený,že potom bude na adresu cestárov podstatne menej sťažností.• Ktoré úseky ciest na území Prešovského kraja považujetena základe získaných skúseností za najkritickejšiev zimnom období, vzhľadom k dlhodobým klimatickýmpodmienkam?- Celý úsek cesty I. triedy č. I/18 od Tatranskej Štrby po Vranov,z dôvodu vysokej intenzity dopravy a šírkového usporiadaniatejto komunikácie patrí k najkritickejším. Terajšia šírkauvedenej cesty neumožňuje prejazd posypových vozidielmedzi vozidlami, čo spôsobuje časté kolóny na tejto trase.Medzi ďalšie úseky ciest na území Prešovského kraja, kdeje sťažená zimná údržba ciest patrí: I/73 – Chmeľovský kopec,znepríjemňujúci vodičom život za Prešovom, smeromna severovýchod, prakticky všetky cesty vedúce k hraničnýchpriechodom s Poľskom, napríklad Tatranská Kotlina –Ždiar – hranica s Poľskou republikou, Krajná Poľana, praktickycelá oblasť Vysokých Tatier a ich podhoria, či už ideo cesty prvej, druhej alebo tretej triedy, akými sú napríkladúseky Hranovnica – Vernár, Šuňava – Teplička a ďalšie. Zostatných spomeniem problematický úsek cez pohorie Magura,okolie vodnej nádrže Starina i oblasť severného Spiša,teda od Belianskych Tatier smerom na východ. Spolu ichmáme bezmála päťdesiat.• Finančná pomoc štátu na úhradu škôd spáchanýchživelnými pohromami prichádza s veľkým oneskorením,keď vôbec príde, sú na území kraja niektoré úseky,ktoré nie sú zatiaľ opravené po povodňových situáciách?- Škody spôsobené povodňami v r. 2006 na cestných komunikáciáchspravovaných SÚC PSK predstavujú hodnotu 240mil. Sk. V súlade s platnou slovenskou legislatívou sme požiadalio finančnú náhradu povodňových záchranných prác,povodňových zabezpečovacích prác a škôd po spracovanípríslušných podkladov. Kvantifikácia škôd bola odovzdanápríslušnému ministerstvu, no bohužiaľ do dnešných dnínedošla žiadna finančná injekcia. Zastupiteľstvo PSK odsúhlasilofinančnú čiastku 60 325 tis. Sk na odstránenie povodňovýchškôd pre r. 2007. Z uvedenej čiastky bola dokončenárekonštrukcia piliera mosta Komárov a mosta VeľkýŠariš. Zároveň začalo sa s prácami na odstránenie zosuvumedzi obcami Gregorovce –Terňa, zosuv pri obci Roztoka,zosuvy medzi obcami Malý Lipník – Sulín a zosuv pri obciKalná Roztoka. Všetky uvedené zosuvy sa podarilo stabilizovaťa sanačné práce budú dokončené do konca tohto roka.Toho času pokračujú práce na rekonštrukcii mosta pred obcouRuská Nová Ves. Ďalšie úseky, ktoré boli poškodené nacestnej sieti povodňami z predchádzajúcich rokov sú iba dočasnesprevádzkované a čakajú na finančné možnosti SÚCPSK v rámci rozpočtu v r. 2008 – 2013.• Na cestách od Vysokých Tatier po Prešov súbežnes hlavnou dopravnou tepnou 1. triedy prebieha výstavbadiaľničného telesa. V ktorých úsekoch možno považovaťzvýšenú pozornosť vodičov za mimoriadne dôležitú?- Výstavba diaľnic v Prešovskom samosprávnom kraji nepokračujetakým tempom aká je predstava motoristov, ktorí využívajúcestnú sieť v danom území. Dôležitý úsek diaľnice D1Važec – Mengusovce sa buduje už skoro 10 rokov. Veľa nádejívkladáme do otvorenia tohto úseku, ktoré sa predpokladáv decembri tohto roku. Vytvorila by sa možnosť riešiť počaszimného obdobia kritické situácie, ktoré vznikajú v úsekucesty I/18 okolo Tatranskej Štrby. Dúfame, že termíny ohlásenézhotoviteľmi uvedenej stavby budú aj skutočnosťou.• Samostatným problémom sú cesty v podtatranskejoblasti vrátane cestného prechodu do Poľska v oblastiJavoriny. Tento úsek cesty medzinárodného významuje už dlhé roky kritizovaný ako technicky zaostalý a zhľadiska dnešných potrieb automobilovej dopravy doslovanevyhovujúci. Neplánujete v spolupráci s poľskoustranou jeho generálne rozšírenie a zmodernizovanie?- Cesta I. triedy I/67 v danom úseku, vzhľadom k svojej polohea šírkovým pomerom je veľmi náročná na zimnú údržbuciest. Správa a údržba ciest oblasť Poprad má pre zimné obdobiezriadené vysunuté pracovisko Podspády. Vzhľadom ktomu, že na danom úseku je zákaz posypu chemickým materiálom,bolo nutné zabezpečiť pre toto stredisko podmienkypre posyp inertným materiálom. Na danom pracovisku ješpeciálne vozidlo sypač nonstop 24 hodín, ktorý je určenýna prvý zásah tak, aby snehovú nádielku dokázal včas dostaťz komunikácie. Poľská strana používa chemický materiál,takže aj túto zimu na ich strane je možnosť udržať vozovkybez snehovej vrstvy, na slovenskej strane treba rátaťv podstate celé zimné obdobie s ujazdenou vrstvou snehu,čomu je nutné prispôsobiť jazdu vozidlom.• Správa a údržba ciest PSK je tohto roku bohatšia onovú techniku, bude táto inovácia stačiť na cesty celéhokraja?- Správa a údržba ciest vybavila jednotlivé strediská 12 špeciálnymimotorovými vozidlami sypačmi. Tieto vozidlá, ktoréokrem podvozku sú vybavené sypacou nadstavbou a snehovouradlicou budú použité pre zimnú údržbu. Pre oblasťVysokých Tatier bol zakúpený autogréder, ktorý bude použitýna odstraňovanie vzniknutých ľadových koľají. Naša organizácianasadzuje v bežných zimných podmienkach v prvomzásahu 116 špeciálnych motorových vozidiel sypačova v prípade nepriaznivých podmienok 24 záložných vozidiel.Uvedené počty vozidiel majú priemerný vek 19 rokov, takžeje nutné ďalej pokračovať s ich obnovou. Nevyhnutnýmprostriedkom pre odstraňovanie závejov sú snehové frézy,ktorých počet je 15 a niektoré sú s vekom nad 30 rokov.Stranu pripravil MILAN GROFČÁK

DOMOV SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 10Hovoríme s prof. Ing. Michalom Kolcunom, PhD., vedúcim Katedry elektroenergetiky FEI TU v KošiciachZ predajcu môže byť importér...V súčasnosti naše univerzity, ich fakulty a katedry,dôkážu pripraviť medzinárodné odborné podujatiana najvyššej úrovni. Jedným z dôkazov predchádzajúcichslov je aj 4. medzinárodné vedeckésympózium ELEKTROENERGIA 2007 ktoré sa nedávnokonalo vo Vysokých Tatrách. Výkonnym organizátoromsympózia bola Katedra elektroenergetikyFakulty elektrotechniky a informatiky Technickejuniverzity v Košiciach v spolupráci s VSE, a.s. Košice.Význam tohto podujatia zdôraznil aj ministerhospodárstva Ing. Ľubomír Jahnátek, ktorý nad nímprevzal záštitu. O samotnom vedeckom sympóziusme sa rozprávali s prof. Ing. Michalom Kolcunom,PhD., vedúcim Katedry elektroenergetiky naFEI TU Košice a zároveň garantom tohto podujatie(na obr.).• Ako charakterizujete samotné sympózium?Jeho obsahová náplň bola pomerne obsiahla, vovyžiadaných prednáškach a referátoch štyroch pracovnýchsekcií pokrývala takmer všetky dôležité oblastismerovania súčasnej elektroenergetiky v teóriii praxi. Jednotlivé pracovné sekcie sa venovalivýrobe, prenosu, distribúcii a spotrebe elektrickejenergie (sekcia A), technike vysokých napätí a diagnostikev elektroenergetike (sekcia B), elektrickýmochranám, poruchám a analýze porúch (sekcia C),riadeniu elektrizačnej sústave a liberalizácii trhu selektrinou v sekcii D.• Môžete niečo povedať o samotných účastníkochsympózia?Pod tatranské končiare do hotela Forton (BývalýEnergetik) v Starej Lesnej prišlo až 228 odborníkovz dvanástich európskych krajín, pričom zahraničníúčastníci tvorili vyše polovicu zo všetkýchprítomných odborníkov. Boli to najmä zástupcoviauniverzít, s ktorými má naša katedra, prostredníctvorôznych programov, úzke pracovné kontakty.Nechýbali však ani vyšší riadiaci pracovníci priamoz výroby a distribúcie elektrickej energie. O vysokejpracovnej aktivite účastníkov nášho vedeckéhosympózia svedčí aj to, že okrem deviatich vyžiadanýchprednášok, ktoré odzneli na plenárnom zasadnutív úvodný deň sympózia, do sekcií prihlásiliaž 155 referátov, z nich 130 sme si mohli aj vypočuť.Bola to skutočne zaujímavá a hodnotná konfrontáciadomácich poznatkov so zahraničnými.Nečudo, že neustále rastie v zahraničí záujem onaše sympózium.• Okrem účasti v sekciách, ste v rámci sympóziaiste absolvovali mnoho osobných stretnutíso špičkovými odborníkmi z univerzít i energetickejpraxe. Predpokladám, že témou vašichrozhovorov nebola len výmena prísne vedeckýchpoznatkov, ale skôr ich aplikácia do praktickejelektroenergetiky. Zaujíma ma preto Vášnázor na rozvoj slovenskej energetiky, adresnejšieako by mala vyzerať ES SR, povedzme v20-tych rokoch tohto storočia, najmä v oblastizdrojov. Ktoré z vyžiadaných prednášok považujetev tomto smere za určujúce?Áno, na túto tému sa veľa diskutovalo v kuloárochsympózia i pri mojich stretnutiach s kolegami z praxe.Názory sú v podstate zhodné. Pri ďalšom rozvojielektroenergetiky u nás treba vychádzať z reality, žez dôvodu likvidácie jedného bloku jadrovej elektrárneV1 v Jaslovských Bohuniciach a štyroch blokovtepelnej elektrárne vo Vojanoch sa inštalovaný výkonelektrizačnej sústavy znížil celkom o 880 MW.Deficit výkonu môže spôsobiť, najmä pri nepriaznivýchzimných podmienkach, že SR ako exportnákrajina sa ocitne medzi importnými. Vzhľadom nacelkovú situáciu v rámci UCTE (ktorej sme už riadnymčlenom), bude do roku 2020 chýbať najmä regulačnývýkon. Úloha je teda jasná v SR sa urýchlenemusíme venovať výstavbe nových zdrojov. Rádby som veril, že to bude cestou dostavby dvoch blokovv JE Mochovce. Zároveň sa musí rýchlejšie realizovaťaj podiel el. energie z obnoviteľných zdrojov,aby sme splnili svoje záväzky k EÚ z ekologickéhopohľadu. Napokon, tieto súvislosti boli predmetomspomínaných vyžiadaných prednášok na sympóziu,spomeniem napríklad vystúpenie pána JánaHudackého, poslanca EÚ za SR.• V súvislosti s problémami ktoré ste naznačili,ako by mali technické univerzity na Slovensku,skvalitňovať prípravu kádrov?Kvalita výučby na technických univerzitách závisínajmä od dvoch faktorov, od kvality pedagogickýchkolektívov a od kvalitného vybavenia laboratóriínajmodernejšou technikou. S prvým faktorom siuniverzity poradia ťažko, pretože udržať špičkovýchodborníkov na katedrách, pri súčasných reláciáchv odmeňovaní, je prakticky nemožné. Domnievamsa, že tu chýba rozhodnejšie slovo našej vlády aaktivita poslancov. Druhý problém sa dá riešiť vovnútri univerzít, systematickou výskumnou činnosťoua vzájomne prospešnou spoluprácou s praxou.Predsa prijatím SR do EÚ sa otvorili doteraz nevídanémožnosti na riešenie medzinárodných projektov,finančne veľmi atraktívnych. Treba viac odvahya kreativity učiteľov a študentov. Rovnako je užitočnáspolupráca s praxou. Na jednej strane univerzitaprostredníctvom aplikovaného výskumu dokáže vyriešiťmnohé technické problémy praxe, na stranedruhej máme za čo budovať laboratória. Týmto smeromsa uberá aj naša katedra. Môžem celkom zodpovednepovedať, že mnohé naše laboratóriá smevybudovali a sústavne inovujeme vďaka dlhodobeja systematickej spolupráce s takými spoločnosťami,ako sú SEPS Bratislava, VSE Košice, SiemensBratislava, ABB Bratislava, Landis+Gyr Bratislava,Schneider Electric, Hasma a ďalšími. Patrí im za topoďakovanie.• Nie tak dávno sa otvorili brány aj vašej katedrypre ďalší akademický rok 2007/08. MôžeteVašim študentom odkázať niekoľko povzbudivýchslov?Elektroenergetika na technických univerzitách patrímedzi najstaršie študijné odbory elektrotechnickýchfakúlt a s týmto prívlastkom ju aj dnes mnohíadepti vysokoškolského štúdia vnímajú ako neatraktívnyodbor, prípadne ako odbor len pre fyzickyzdatnejších chlapcov. Je to prirodzene skreslený,laický pohľad, stačí navštíviť naše laboratória. Súčasnáelektroenergetika nie je o hádzaní uhlia dokotla, ale strategické odvetvie národného hospodárstva,ktoré funguje na báze využitia najnovšíchinformačných technológií a riadiacich systémov, zabezpečujúcichspoľahlivú a bezpečnú prevádzkuelektrizačnej sústavy. Súčasným pracovným nástrojominžiniera v elektroenergetickej praxi sa stal predovšetkýmpočítač. Musím zdôrazniť, že Katedraelektroenergetiky na FEI TU v Košiciach je jedinouv rámci Slovenska, ktorá má akreditáciu pre všetkytri stupne vysokoškolského štúdia v študijnom programeElektroenergetika. Preto dvere našej katedrypre budúcich elektroenergetických inžinierov súvždy otvorené. Vladimír MezencevMOC A SILA SLOVADokončenie z 1. stranyLiterárna veda, najmä príležitostná kritika je tiež len literatúra a tvorba.Je to tvorba o tvorbe, literatúra o literatúre. Aj keď zdanlivo vyzerá,alebo sa tvári ako propagátorka, sudkyňa, žalobkyňa, liečiteľka, leboobhajkyňa literárneho diela, avšak vždy je to štuka, ktorá popreháňatlstnúcich kaprov v literárnom rybníku, alebo jednoducho zopár ich ajzožerie, alebo aspoň tak poraní, že sami uhynú.Ak Johann Wolfgang Goethe zvolal: “Zabi ho! To je kritik!” Ja volám: “Čítaj ho!Pouč sa od neho. Je to múdry a spravodlivý kritik.”Ale, čo ak nie je ani múdry, ani spravodlivý, ak je dokonca zlomyseľný? Protitomu nemôžeš nič robiť, si v úlohe, či pozícii stromu a kôrovca. Ak stromu neprídena pomoc vtáčik-letáčik, alebo lesný lekár doktor ďateľ (čitateľ), si odpísaný.Príde lesník a schnúci strom dá vyťať. Spisovateľ má predsa len eštejednu možnú šancu záchrany. Áno, tak ako strom má proti kôrovcovi záchrancudoktora ďatľa, tak spisovateľ má možného záchrancu v osobe iného, ďalšiehokritika a to nie jedného. Veď v literárnom lese, v ňom, či popri ňom žijedruhý les, les kritikov a literárnych vedcov. Tieto dva lesy sú však tak zrastené,popreplietané, a tak veľmi príbuzné, že nemôžu jeden bez druhého žiť. Niekedymi literárna kritika a veda pripadá ako polícia v ľudskej spoločnosti, vedazasa ako justícia. Chyby, ktorých sa obe dopustia nie sú tak časté (aj keď kruté),preto si nezaslúžia, aby boli zakázané alebo opovrhované. Zakázať políciumožno len výmenou za inú. Ale ani tá nie je obrnená proti omylu. Ani lekárov– ak sa dopustia aj omylu – nemožno zakázať. Namiesto nich by sa zjaviliroje šarlatánov, mágov a šamanov, vykladačov z rúk.Ale zostaňme pri literárnych kritikoch a vedcoch.Stručne. Aj oni sú literárni tvorcovia, ktorí pri svojej tvorbe nesú obrovskú zodpovednosťza existenciu mnohých autorov. Jedno viem, že nesmú rúbať literárnyles, najmä ten ešte nedorastený, samovysiaty, ten čo práve vyšiel z hlbínduše a prihlásil sa k životu predstaviť sa slnku, čitateľskej verejnosti. Ale ak mukritik dá hneď, za čo ako objavné dielko na hlavu kráľovskú korunu, zabil ho,zaklial, urobil z neho autora jedného diela. Aj to síce môže byť viac ako desaťiných, ale aj “kráľ” mohol ešte čosi urobiť, možno aj sám seba prekonať. Zabiťho však môže aj necitlivou kritikou.Každého autora, spisovateľa i kritika treba vidieť a hodnotiť v celku. Ak mu vyčítamechyby, nezabudnime na klady, ak vidíme to čo dielu chýba, nezabudnimena to čo prinieslo. V žiadnom prípade hodnotenie nemá vyznieť sladkasto,nekriticky, oslavne, ale samozrejme nie ubíjajúco kriticky. To sa jednoduchochvíli, keď chce počuť o sebe ak už nie slovo oslavné, tak aspoň prajné. Prajnosťje vzácna veľká ľudská morálna hodnota, ktorá má až liečivé účinky, robízázraky v prijímateľovi, ale hovorí aj o šľachetnosti prajníka. V literárnej kritikepráve táto kategória chýba. Aj v prajnosti možno poukázať na autorove slabosti.Ale prajnosť má tú prednosť, že kladom diela dávajú prednosť pred jehoslabinami. Jednoducho v takýchto prípadoch sa treba na osobnosť, na autorapozerať prajne, spravodlivo, nehanbiť sa preukázať radosť z toho dobrého,čo “hodnotená, oslavovaná, kritizovaná, predstavovaná” osobnosť urobila.Závisť, nevďak, antipatie, zlosť, či dokonca fóbia, tu nemajú miesta. Takýtokritik nech síce píše, ale len pre svoje vlastné potešenie. Presnejšie, ukojeniea mocenské vyžitie.Na záver ešte pripomínam, že to čo bolo, čo ako vynikajúco už napísanétým najtalentovanejším spisovateľom, nie je zďaleka všetko čo prežilčlovek, národ, ľudstvo, čo si vzali do hrobu dejiny i utrpenie, ktoréľudstvo prežilo a nevypovedalo. Každý človek prežil svoj (v absolútnejväčšine nenapísaný) mimoriadne zaujímavý, poučný, žalujúci románalebo drámu, avšak nie každý vie to čo prežil, aj napísať, nie každý jeochotný sa pred svetom vyspovedať. Škoda. Bez spovede (úprimnosti),tej najúprimnejšej spovede a výpovede sa nemôže zrodiť umelecké,pútavé a poučné literárne dielo.Každý (nielen básnik a spisovateľ) za to čo napíše a zverejní, je zodpovednýtomu čo mu dal slovo, tomu čo ho naučil hovoriť, tomu čo ho naučilpísať a čítať, každý je zodpovedný aj svojmu svedomiu. Slovo mámoc zachrániť, ale aj silu zabiť.Keď čítam dobrú knihu (napríklad Eliotove úvahy o poézii, alebo Červeňákoveštúdie o ruských klasikoch, či úvahy Jána a Pavla Števčeka o slovenskej literatúre,alebo Alexandra Matušku ako pre mňa sympaticky pochopil môjho stotníkaAmenmáriu a jeho samých dobrých vojakov, ale aj Pavla Plutku, ako hlbokoa poeticky uvažuje o Dunajských hroboch, alebo listy Petra Libu a JánaChryzostoma kardinála Korca a ďalších a mnohých kritikov a vedcov) mámpocit, že sa ako spisovateľ modlím, t.j. obohacujem svojho ducha a blížim sak nevídanej kráse, múdrosti a dobru. Vtedy sa presviedčam, že každé literárnedielo, počínajúc listom a končiac trilógiou, je tvorcovou – autorovou skúškoua darom Stvoriteľovi, ktorý nám daroval SLOVO.Veď to bolo na počiatku a bude aj na konci.Aké? Pravdepodobne odovzdávajúce sa do jeho priazne. Odkiaľ vyšlo, tam saaj vráti a rozplynie. Bez poézie: Prach si a na prach sa obrátiš! Platí to aj prenepatrí. Na to nie je autor (osobnosť) pripravený, najmä pri oslavách v danej Slovo.LACO ŤAŽKÝPochybné zámeryKauza Slovenský pozemkový fond skrýva dosť veľké nebezpečie,pretože ide o Tatry. Vedelo sa o tom dosť dlho. Vedelo saaj o tom, že situácia v Slovenskom pozemkovom fonde, kdedlho po nástupe novej vlády „trčal“ na vedúcom poste nominantSMK. Občania, ktorí majú na Slovensku výhrady k činnosti Slovenskéhopozemkového fondu (a je ich veľa, stačí si pozrieť korešpondenciu)v súvislosti s vlastníctvom pozemkov, pričom podnikateliana pôde vlastníkom nič neplatili a ani s nimi nemali uzavreté zmluvy, tísa márne obracali na Slovenský pozemkový fond. Ministerstvo pôdohospodárstvaim zasa odpovedalo, že s tým nemá nič spoločné (sic !)a Slovenský pozemkový fond im odporučil, aby sa súdili. Podobnýchhorúcich zemiakov je na Slovenskom pozemkovom fonde dosť,za nominanta SMK sa tu diali veci, ktoré nemajú nič spoločnéani s právom a ani s dobrými mravmi. Prečo sa nominant SMKtak dlho držal na tomto poste aj za novej vlády? Túto otázku simusí zodpovedať samotná súčasná koalícia. Ale zrazu sa občania,ktorí dostali z MP SR listy, že nemá nič spoločné so Slovenskýmpozemkovým fondom dozvedajú, že predsa len má. Je jasné,že kauza Briza skrýva v sebe veľa nebezpečenstiev, možno veriť,že sa odkryjú aj veci, ktoré tu „hviezdili“ v časoch šéfovania SPF nominantomza SMK. Ale to, čo sa stalo v prípade kúpy pozemkov v Tatráchje absurdnosť sama o sebe. Argumenty, že všetko bolo v súladeso zákonom nie sú presvedčivé, aj predaj SPP, či elektrárni za Dzurindovejvlády bol v súlade so zákonmi, čiže to nie je ani v kauze Brizaargument, ktorý pred verejnosťou obstojí. Silné reči predsedu HZDSprilievajú do ohňa ešte viac petroleja. Otázka stojí tak, prečo savšetky kauzy posledných dní spájajú práve s touto stranou v koalícii.Je to náhoda, alebo zámer? Isté je, že koalícia sa ani v prípadetejto závažnej kauzy nerozpadne. Odišiel úradník SPF, premiérodvolal ministra pôdohospodárstva. Ale tu o to nejde, ide o tie pozemkyv Tatrách, na čo je slovenský národ zvlášť citlivý. Ak sa totiž HZDSbude ďalej štorcovať, tak na tejto kauze len prerobí. Na druhej straneak najsilnejšia koaličná strana nezaujme principiálny postoj, prerobítiež. Prerobí politicky, čo sa odrazí na dôvere občanov. Nebude tojednoduché, ale pôjde predovšetkým o to, aby sa pozemky v Tatráchnezneužili na akési pochybné investičné zámery. Bude zrejme trebakonečne použiť aj silnú ruku, aby sa podobné veci už v budúcnosti nestali.DUŠAN KONČEKZanikol Slovenský rozhlas?To, čo sa deje v Slovenskom rozhlases frekvenciami je naozajSodoma – Gomora. Ľudia na niektorýchslovenských dedinkáchmajú problém vyladiť si vysielanieSlovenského rozhlasu, pretožeak sa im to aj podarí, vpadneim to éteru maďarčina, aleboaj iné stanice. Obchodníci s tranzistormitiež o tom vedia, pretoževám ochotne poradia. Márne sikúpite namiesto svojho dožívajúcehorádia tranzistor, Slovenskýrozhlas aj tak nezachytíte. A takna dedinkách už rezignovali, počúvajúiné stanice, kde slovenčinaznie veľmi čudne a kde samladí tinedžeri bavia nielen nasebe, ale aj na svojom blízkomči vzdialenom okolí. A bavia savlastne na všetkom, čo im padnepod ruku. Podobné hlúpostisa tetkám a ujkom na dedinkáchpočúvať nechce a tak chlapi radšejidú do krčmy. Aj takto sa Slovenskýrozhlas snaží vzdelávať ainformovať svojich bývalých poslucháčov.Takže vlastne na dedinkáchuž zanikol, len o tomešte vedenie nevie, rovnako akoo tom nevie Rada SRo.DUŠAN KONČEKPreferencie politických stránVýskumy verejnej mienky na Slovensku a to nie je výrobné tajomstvosú také aké sú. Tí, čo sa na nich podieľajú dokážu niektoré veci postaviťz nôh na hlavu. Predsa je však na nich aj kúsok pravdy, ktorúby niektorí experti týchto agentúr výskumu radšej nechceli vidieť. To,že najdôveryhodnejším politikom je Robert Fico alebo prezident IvanGašparovič netreba pochybovať. Ale kde sa tu vzala zrazu pani Radičová,ktorá sa pomaly dostáva hore, ako keby ju tam niekto tam pomaličkytlačil. Ako je napríklad možné, že najnedôveryhodnejším politikomje Ján Slota. Zrejme sa výskum verejnej mienky robil niekde vKomárne. To, čo sa deje vo výskumoch verejnej mienky na Slovenskubolo vždy a je aj dnes nevieryhodné. Tieto výskumy len odrážajú našumentalitu, ako aj mentalitu tých, ktorí sa na nich podieľajú. Ak tu neprídenejaká seriózna agentúra, ktorá bude výskumy robiť na skutočneprofesionálnej úrovni, tak je celkom zbytočné sledovať a aj uverejňovaťdoterajšie výskumy agentúr, okrem Ústavu pre výskum verejnejmienky pri Štatistickom úrade SR. Niektoré výskumy možno nazvať ajtak, že želanie je otcom myšlienky.Vyšší princíp mravnýAk chce minister pôdohospodárstva tvrdiť, že nie je zodpovedný zaSlovenský pozemkový fond, jednoducho nemá pravdu. Boj o pozemkysa dávno začal. Vieme veľmi dobre, že všetko čo na Slovensku ležídnes, je lukratívne pre tých, čo na to majú. A to čo sa stalo s pozemkamina základe ktorých kauza vznikla je takpovediac problém. A zaňmusí byť niekto zodpovedný. Na jednej strane je to pán Bríza a na druhejaj minister. Nie je nič zvláštne, ak by bol odstúpil ergo vlastná stranaby ho stiahla. Stalo by sa niečo? Nič. Ide naozaj o vyšší princípmravný. Tu predsa nejde o to, či tam bude Jureňa, alebo Janko Paľko.Ide aj o to, aby sa na Slovenskom pozemkovom fonde spravil konečneporiadok, lebo za obidve Dzurindové vlády tu boli škandalóznepomery.DANIEL BACHÁT

INFORMÁCIE SLOVENSKÝ ROZHĽAD November 2007 11Športové gymnázium v Košiciach oslavuje 25-ročnú existenciuVychováva úspešných reprezentantov Je veľmi málo pojmov, ktoré možno spájať s celouSMER zvyšuje náskokV dňoch 1. až 9. novembra realizoval Ústav pre výskum verejnej mienkypri ŠÚ SR sociologický prieskum zisťujúci volebné preferencie politickýchstrán pôsobiacich na Slovensku. Osloveným občanom bola položená nasledujúcaotázka: „Predstavte si, že by sa voľby do Národnej rady SR konaliuž teraz. Ktorú stranu, hnutie, koalíciu by ste volili?“ Z prieskumu vyplýva,že začiatkom novembra by sa volieb do NR SR nezúčastnilo 17,0%opýtaných a ďalších 14,6% respondentov sa nevedelo rozhodnúť, ktorústranu by volilo. Volebné preferencie jednotlivých politických subjektov súvypočítané z odpovedí 68,4% potenciálnych voličov, ktorí si vybrali niektorýz uvedených politických subjektov.(údaje v %)Politický subjekt:september2007október2007november2007SMER- sociálna demokracia (SMER) 39,1 40,9 42,1Slovenská demokratická a kresanská únia - DS (SDKÚ-DS) 12,2 14,5 15,6Slovenská národná strana (SNS) 13,1 11,4 11,6Strana maarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) 9,5 7,2 8,7udová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (S-HZDS) 12,3 11,9 8,6Kresanskodemokratické hnutie (KDH) 9,6 9,8 8,6Komunistická strana Slovenska (KSS) 1,5 2,3 2,5Slobodné fórum (SF) 0,5 0,8 0,9Hnutie za demokraciu (HZD) 1,7 0,8 0,8Aliancia nového obana (ANO) 0,4 0,1 0,3Iná politická strana, hnutie, koalícia 0,1 0,3 0,3Ak by sa voľby do parlamentu skončili podľa prieskumu, zastúpenie v ňomby malo šesť politických strán: SMER – sociálna demokracia by obsadila67 kresiel, SDKÚ – DS 25 kresiel, SNS by mala nárok na 18 mandátov,SMK na 14 a ĽS – HZDS a KDH by pripadlo po 13 mandátov.„Do vienka sme dostali oficiálnynázov – Internátna športováškola v Košiciach a ten absolútnenezodpovedal realite.Nemali sme ani internát, tedaštudentský domov, ani jednošportovisko a vlastne ani školskúbudovu. O ňu sme sa vtedymuseli deliť so Strednou priemyselnouškolou hutníckou,“spomína na začiatky tejto dnesuž slávnej školy jej prvý riaditeľPaeDr. Karol Gumán. To všetkosa udialo pred štvrťstoročím,teda v školskom roku 1982-83.Vtedy tu bolo 113 žiakov a šesťučiteľov. V súčasnosti je žiakovuž 577, z toho 491 v športovýchtriedach, 42 učiteľov, 24trénerov, 5 vychovávateľov.Od zrodu školy sa veľa zmenilo.Niekoľkokrát aj samotný jej názov.Z Internátnej športovej školy sastala „iba“ Športová škola v Košiciach(1988), neskôr Osemročnéšportové gymnázium (1991), terazje oficiálny názov Športové gymnáziumv Košiciach na Popradskej č.1. Škola má už dávno aj svoj internát(študentský domov), aj vlastnú,i keď nevyhovujúcu budovu a akokaždé učebné zariadenie v republikepociťuje sústavný nedostatokpeňazí. Napriek všetkým problémomsa jej darí napĺňať svoje poslanie– vzdelávať talentovanýchmladých športovcov a pripravovaťich na štátnu reprezentáciu. Školaje veľmi náročná: skĺbiť klasickévšeobecné štúdium s aktívnymšportom si vyžaduje veľa odriekanianielen od samotných žiakov,ale aj od ich pedagógov a trénerov.Pri takýchto slávnostných príležitostiachsa zvykne predovšetkýmbilancovať. Nakoniecje aj čo. Na tejto škole vyrástliúčastníci olympijských hier,svetových a európskych šampionátov.Zoznam ich medailistovi samotných účastníkov by bolveľmi dlhý. V každom športovomodvetví, ktoré pôsobia naškole, nájdeme nemálo tých,ktorí vzorne a zároveň úspešnereprezentovali nielen Slovenskúrepubliku, ale pred jej vznikomČSSR, resp. ČSFR. Pôvodne– teda pred 25 rokmi na školeštudovali iba mladí hádzanári, atlétia atlétky, plavci a plavkyne, športovístrelci, zápasníci a športovégymnastky. K ním potom pribudlikrasokorčuľovanie, bedminton,hokej, stolný tenis, vodné lyžovanie,basketbal, tenis, vodné pólo,vzpieranie, futbal, karate. Kuriozitouje však štúdium na tejto školev nešportovej triede Vladimíra Draveckého.Tento absolvent Športovéhogymnázia v Košiciach v letepodpísal profesionálnu zmluvu samerickým profesionálnym hokejovýmklubom NHL Los AngelesKings a i keď v súčasnosti sa aklimatizujevo farmárskej AHL v tímeManchester Monarchs, zainteresovanínetrpezlivo čakajú na jehopremiéru v NHL. Kto bol najúspešnejšíabsolvent tejto školy? Ťažkopovedať. Nakoniec to ani nieje tak podstatné. Určite však medzitých najznámejších patriaIgor Kováč zo Spišskej NovejVsi, bronzový medailista z majstrovstievsveta v atletike v roku1997 v Aténach (beh na 110 mprek.), Jaroslav Jokeľ, dvojnásobnýúčastník OH v Barcelonea Atlante (vzpierač), KatarínaKráliková, juniorská majsterkaEurópy vo vzpieraní, JaroslavHorváth, majster sveta v kulturistike,majster sveta vo vodnomlyžovaní v roku 2006 MiroslavHríbik, atlétky – sestry dvojičkyDana a Jana Veľďakové, finalistkynedávneho svetového šampionátuv atletike v Japonsku,ďalší juniorskí majstri Európyvo vzpieraní Viktor Gumán a RichardTkáč, na OH 1996 štartovalav športovej gymnastikeaj Klaudia Kinská, Samuel Piasecký,tiež športový gymnasta,vyhral aj jedny preteky Svetovéhopohára a niekoľkokrát sastal najlepším slovenským gymnastomroka, na OH 2004 štartovalna maratóne ďalší odchovanecškoly Marcel Matanin, naOH 1992 v Barcelone bol členomreprezentácie ČSFR v HádzanejĽ. Hudák...Mnohí z tých, ktorí študovali na tejtoškole sú dnes úspešnými profesionálnymišportovcami v poprednýcheurópskych kluboch. Čo satýka kolektívnych športov – hádzanej,futbalu a vodného póla – z bývalýchštudentov jubilujúcej ustanovizneby možno bolo zostaviť vkaždom z týchto odvetví aj dva kolektívy– účastníkov najvyšších domácichsúťaží. Spomeňme ibatakých futbalistov, ako R. Zábavník,M. Sapara, M. Kozáčik,B. Vaščák, R. Zéher, I. Lišivka,J. Majoroš, P. Piatka, R. Urban,T. Oravec, T. Labun, Š. Zošák,T. Šimko, R. Šimko, L. Džogan.Oba mestské kluby, futbalovýi hádzanársky by bez bývalýchžiakov školy ani nemohli existovať,to isté platí aj o atletickomoddieli Akademika TU Košice.Súčasný riaditeľ Športového gymnáziav Košiciach PaeDr. SlavomírŠIPOŠ stojí na jeho čele odroku 1991. V súčasnosti má ibajedno želanie – aby sa toto gymnáziumpresťahovalo z nevyhovujúcichpriestorov do nových. Školasídli v objekte, postavenom v roku1964 (išlo vtedy o základnú deväťročnúškolu) s jednou malou telocvičňou.Problém presťahovaniapomáha riešiť aj zriaďovať Športovéhogymnázia v Košiciach, jedinéhov Košickom a Prešovskomkraji, VÚC – Košický samosprávnykraj. Vraj je už všetko, ako sa hovorí,na spadnutie. Ešte do koncatohto kalendárneho roka sa má jubilujúcešportové gymnázium presťahovaťdo pomerne moderneja rozsiahlej budovy SOU spojov.Riaditeľ to ale nechce zakríknuť, ikeď to sťahovanie je naozaj na tejnajlepšej ceste.Aj na tomto jubilujúcom gymnáziuplatí, že úspešní mladí športovcisú aj vynikajúcimi žiakmiškoly. Teda kto sa dobré učídosahuje dobré výsledky aj našportoviskách – zdôrazňuje zástupkyňariaditeľa PhDr. TaťjanaŠvecová. Až 85% absolventovkošického Športového gymnáziabez problémov absolvuje prijímaciepohovory na naše univerzitya ďalšie vysoké školy, čiuž na Slovensku, alebo v zahraničí.Okrem priestorov sa všakzačínajú na Športovom gymnáziuv Košiciach, ako na každejškole podobného zamerania vniečom inom: pred rokmi bol naIŠŠ neúprosný výber talentov,toľko bolo veľa záujemcov o štúdiumna tejto prestížnej škole.Tá je samozrejme stále prestížna,len tých veľkých športovýchtalentov je akosi stále menej...VLADIMÍR MEZENCEVAKTUALIZOVANÁ PUBLIKÁCIAIndividuálna rozhodovacia činnosť v oblastiverejnej správy je nielen veľmi početná,ale aj veľmi rozmanitá. Popri úpravezák. č. 71/1967Zb. o správnom konaní, vjednotlivých druhoch konania (napr. priestupkovom,katastrálnom, vyvlastňovacoma ďalších druhoch konania) treba vprocesnom postupe aplikovať ďalšie procesno-právneustanovenia, ktoré sú obsiahnutév jednotlivých hmotno-právnychpredpisoch.Pomoc zorientovať sa v spleti procesno-právnychustanovení ponúka publikácia „Správneprávo procesné“ z dielne kolektívu vedenéhoJUDr. Mariánom Ševčíkom CSc. Ideo druhé aktualizované vydanie, ktoré možnooznačiť ako publikáciu zameranú na osobitnúčasť správneho práva procesného, v ktorejsa rozpracovávajú nasledovné vybranédruhy správneho konania: Priestupkové konanie(JUDr. Darina Budinská), Katastrálne konanie(JUDr. Marián Ševčík CSc.), Matričnékonanie (JUDr. D. Budinská), Konanie o zhode(JUDr. M. Ševčík CSc.), Konanie o sťažnostiach(JUDr. Marián Ševčík CSc.), Vyvlastňovaciekonanie (Prof. JUDr. Milan ŠtefanovičMigranti hľadajú bezpečiehistóriou vývoja ľudskej civilizácie. Jedným z nich je ipojem migrácia. Migrácia je spojená s ľudskou civilizáciouod prvopočiatku a je tomu tak dodnes. S migráciousú spojené vzostupy i pády, zrody i zániky, chudobaa bohatstvo, s migráciou je spojená minulosť,súčasnosť i budúcnosť Európy. Dňa 1. mája 2004 sastala Slovenská republika členskou krajinou Európskejúnie a prevzala na seba všetky záväzky, vyplývajúcez tohto medzinárodného právneho aktu. Nakoľkoje migrácia jednou z ťažiskových tém Európskejúnie, bolo potrebné priblížiť sa k európskemu ponímaniumigrácie prijatím Koncepcie migračnej politikySlovenskej republiky.Migračná politika každej krajiny prináša so sebou veľaúskalí, ktoré treba prekonávať. Jednou z foriem prekonávaniaproblémov je potreba pozitívne ovplyvňovať verejnúmienku občanov v prospech uľahčenia integrácie migrantova azylantov do spoločnosti. Pomocnú ruku pri takomtopočine sme našli v rámci možností, vyplývajúcich z Iniciatívyspoločenstva EQUAL (Spoločnosť ľudí dobrej vôle), začo patrí poďakovanie všetkým, ktorí sa zaslúžili o jej vytvorenie.Toľko z predslovu riaditeľa Migračného úradu Ing.Bernarda Priecela ku knihe Migrácia a azyl v Slovenskejrepublike. Kniha sa zaoberá problematikou cudzineckou iazylovou, nástrojmi migračnej politiky, podielom medzinárodnýchi mimovládnych organizácií, ako aj orgánov samosprávyna plnení úloh migračnej politiky u nás.Problém utečencov je vážny všade vo svete, teda aj unás. Slovensku zhoršuje situácie skutočnosť, že musíchrániť nielen seba, ale ako hraničný štát Európskejúnie aj záujmy jej ostatných krajín. Preto práca s utečencamije veľmi náročná nielen pre úrady, ktoré satouto problematikou zaoberajú, ale aj pre našich občanov,pretože k týmto ľuďom, ktorých zúfala situáciaprinútila opustiť domov i vlasť v nádeji na lepší život vcudzine, treba si vytvoriť dobrý vzťah ako základ vzájomnejkomunikácie a harmonického spolužitia.Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov rozdeľujetýchto zúbožených ľudí do dvoch skupín. Utečenecje človek, ktorý utiekol zo svojej krajiny pre odôvodnenýstrach z prenasledovania alebo násilia. Rovnakoaj presídlenca prinútila vojna alebo podobné vážnenebezpečenstvo opustiť domov, ale stále býva vovlastnej krajine.Nikto s istotou nevie, koľko utečencov a presídlencov živorív protizórnych táboroch, alebo koľkí sa pri hľadaní bezpečiatúlajú z miesta na miesto, z krajiny do krajiny. Okremmiliónov skutočných utečencov sú milióny ďalších zúboženýchľudí, ktorí si chcú zlepšiť svoj životný údel jedinýmspôsobom, ktorý poznajú – presťahovaním sa do inej krajiny,kde sú oveľa lepšie životné podmienky: Hovoríme im,že sú to ekonomickí migranti. Väčšina ekonomických migrantovdobrovoľne čelí vážnym ťažkostiam a neistote. Nejakodajú dokopy peniaze na cestu, lebo chudoba, násilie,diskriminácia i represívne režimy – a niekedy všetko dohromady– spôsobujú, že sa im život v domovine zdá beznádejný.Napriek nebezpečenstvu, ktoré migrácia prináša,rady ekonomických utečencov vo svete rastú. Každý roksa ilegálne preváža do Európy asi pol milióna ľudí. Mnohíz migrantov nikdy nenájdu bezpečie, ktoré hľadajú. A máloutečencov nachádza bezpečné a trvalé útočisko. Podľaniektorých zdrojov môže byť vo svete v pohybe okolo 40 až100 miliónov ľudí, z toho polovicu tvoria deti.Po krvavých vojnách v dvadsiatom storočí ani začiatokdvadsiateho prvého storočia neznamenal skončeniekrviprelievania a prenasledovania, ktoré nútia ľudíutekať, aby si zachránili aspoň holé životy. A tak mnohínašli dočasný domov v utečeneckých táboroch ainých dočasných útulkoch v obave, že by mohli prísťo život, ak by sa odvážili vrátiť domov. Tento problémje vo svete všeobecne známy, a predsa nikto s istotounevie, koľko utečencov či presídlencov živorí v provizórnychtáboroch, koľkí blúdia svetom a hľadajú bezpečnémiesto pre seba i svoju rodinu.Milan PiovarčiVláda myslí najviac na rodiny a domácnostiO tom, že Európa ako kontinent jeneobyčajne ekonomicky silná, niktonepochybuje. Jej hospodárstvovšak trpí na chronicky nedostatoksurovín a elektrickej energie. Pociťujeto už aj naše Slovensko. Mámenajdrahšiu elektrinu zo všetkýchkrajín Višegrádskej štvorky a takmersa vyrovnáme cene tejto energiev Nemecku, dokonca naše firmyza elektrinu platia ešte viac, nežnemecké! Rozhodne to nie je vinasúčasnej vlády, ale je to dôsledokniekoľkoročnej energetickej politikyjej predchodcov, predovšetkýmdvoch vlád M. Dzurindu.Na Slovensku sa môžeme aspoň tešiť vtom, že zvyšovanie cien elektriny budeu nás pomalšie, než v susedných krajinách.Tak napríklad Nemecko už oficiálneoznámilo zvýšenie elektrickejenergie od 1. januára 2008 o 10%, vsusednej Českej republike rátajú sozvýšením až 15%. Ťažko si ale predstaviť,aká bude v Európe situácia v roku2050. Podľa prognostikov bude vtedyna starom kontinente veľmi akútnynedostatok elektriny. Možno ale nie vovšetkých krajinách, niektoré sa na tútosituáciu budú vedieť dôkladne pripraviť.Žiaľ, Slovensko sa stáva z krajiny vyvážajúcejelektrinu štátom importujúcimtento druh energie. Aj to je dôsledoktoho, že predchádzajúce vlády sa týmtovážnym problémom takmer vôbecnezaoberali, ale aj keď, tak veľmi nedôsledne.Okrem toho o problémy savždy postarajú aj tzv. ochrancovia prírody.Tí nechcú ani vodné, ani atómky, čitepelné elektrárne. Dokonca sú aj protivyužívaniu obnoviteľných zdrojov energie,napríklad proti veterným elektrárňam.Tie vraj menia ráz krajiny a podľanich ju špatia. Nuž, každý má právona svoj vlastný názor, ale ten by mal byťjednoznačne konštruktívny a nie naopak.O tom, že elektrickej energie jeuž u nás i v okolitých krajinách nedostatok,svedčia aj prvé dražby elektriny.Teda napríklad tak, ako niektorýchkomodít, či už ide o hliník, zlato, platinu,kávu... Aukcia u nás súvisela užs elektrinou, vyrobenou v budúcomroku (!) a o veľkom záujme obchodníkovsvedčí aj to, že cena elektrickejenergie na nej stúpla až o 28%!Vláda určite nebude vedieť ovplyvniťcenu elektrickej energie na slovenskýcha zahraničných dražbách a žiaľ,ani spotrebu elektriny vo výrobnýchpodnikoch. Tá je v porovnaní so západnouEurópou v priemere až štyrikrátvyššia! Predovšetkým na túto skutočnosťsa musí upriamiť technológiou výroby.Pokiaľ nedôjde k zmenám, naševýrobky budú stále drahšie a to skutočnenie je dobrá perspektíva...Kabinet premiéra R. Fica však myslí nanaše domácnosti. V tomto prípade využívavšetky svoje možnosti na to, abyelektrárne predávali túto elektrinu čonajlacnejšie. JÁN SLIAČANDrSc.), Správa daní a poplatkov (Doc. JUDr.Alena Pavlíčková PhD.)S uspokojením možno konštatovať, že z novéhovariantu publikácie „Správne právo procesné“boli vynechané časti pôvodne málospracované z procesno-právneho hľadiska(napr. Správa zdravotníctva, Správa životnéhoprostredia, Azylové právo) a bola zahrnutánová časť „Konanie o sťažnostiach.“ Na spracovanízbrusu novej kapitoly publikácie trebavyzdvihnúť tú časť, v ktorej autor rozpracovávaprávnu situáciu, v ktorej subjekt, voči ktorémusťažnosť smeruje vyvíja činnosť, resp.nečinnosť, ktorá je nezlučiteľná s literou zákonao sťažnostiach, najmä ak nespolupracuje sorgánom, ktorý rieši sťažnosť, nepodáva úplnéinformácie, nepredkladá listiny a pod. (str.153). Ide totiž o otázky, ktoré pri spracovávaníproblematiky sťažnosti v právnickej literatúresú často opomínané.Obdobne pozitívne možno hodnotiť zahrnutiespracovania konania o zhode, ktorého právnaúprava nadobudla na význame po vstupe Slovenskejrepubliky do Európskej únie.Pre bežného občana budú obzvlášť zaujímavéčasti zaoberajúce sa matričným konaním(do kontaktu s týmito procesnýmiustanoveniami sa dostane takmer každýobčan), konaním o sťažnosti ako aj daňovýmkonaním. Pozornosť si dozaista získaaj spracovanie priestupkového konania akatastrálneho konania, ktoré sú spracovanéz hľadiska posledných právnych úprav.V úvode publikácie autori zdôraznili, že uvítajúvšetky pripomienky a námety, ktoré by podnietilik ďalšiemu zdokonaleniu publikácie apodnietili by odbornú diskusiu na tému správnehopráva procesného. Členmi autorskéhokolektívu doplneného a aktualizovaného vydania„Správneho práva procesného“ sú jednakčlenovia Katedry správneho práva, práva životnéhoprostredia a finančného práva Právnickejfakulty Trnavskej univerzity, ako aj pracovníčkaz praxe pôsobiaca na Obvodnomúrade v Bratislave.Záverom sa žiada poželať publikácii veľa poznatkovchtivých čitateľov, a informovať, žepublikáciu „Správne právo procesné“, aktualizovanévydanie, vydal Eurounion s.r.o., Bratislava2007 s doporučenou MOC 220 Sk.prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc.,poslankyňa NR SR