semaFor - ŽSR

Ž E L E Z N I Č N ÝSEMAFORmesačník zamestnancov Železníc Slovenskej republiky ROČNÍK XXIi február 2012Foto: Ing. Kamil KOČIŠKO

AKTUALITYCyklistika naželezniciŽeleznice SR, ako správca železničnej infraštruktúryprevádzkuje železničnú sieťv celkovej dĺžke tratí 3659 km. Časť z nichuž však nie je v prevádzke. Na mieste je tedaotázka, čo ďalej s týmito úsekmi.- Výhodným riešením sa javí prebudovanietejto časti železničnej siete na cyklistickéchodníky. Ide o všeobecne prospešný projekt,na ktorý by bolo možné získať finančnéprostriedky z fondov Európskej únie. Ajželezničiari by sa takto zapojili do rozvojacestovného ruchu na Slovensku, pričom bysme spropagovali aj železnicu ako takú,-povedal o tomto projekte Ing. Peter Molda,riaditeľ úseku GR ŽSR. Ako príklad uviedoltrať medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou.- Nakoľko ide o chudobnejší región, takátoinvestícia by mohla pomôcť zvýšiť počet návštevníkovtohto kraja, čo by pre túto oblasťbolo iste prínosom.Prebudovaním chátrajúcich železničnýchzastávok na miesta odpočinku, oddychovézóny či malé pohostinstvá by z bývalejželezničnej trate spravilo naozaj ojedineléa výnimočné úseky na cyklistiku či pešiuturistiku. Do úvahy však pripadajú aj ďalšiekrátke úseky železničných tratí, na ktorých ježelezničná doprava už dlhé roky zastavená.Ide napríklad o trate ako je Lučenec – Halič,Šamorín – Kvetoslavov, Piešťany – Vrbovéči úsek medzi Devínskym Jazerom a Stupavou.- Vychádzajúc z podrobnej analýzyOdboru stratégie a vonkajších vzťahov GRŽSR, v spolupráci so samosprávnymi krajmia obcami sa projekty prebudovania bývalýchželezničných tratí na cyklotrasy javia naozajako veľmi atraktívne,- dodal na záver Ing.Peter Molda, riaditeľ úseku GR ŽSR.(sch)2Dve percentá pre SOLIDARITUpomôžu železničiarom v núdziUž ste sa rozhodli, komu darujete sumu vo výške 2 % zo zaplatenejdane? Tak ako po minulé roky, aj teraz môžete finančnú čiastku venovaťneinvestičnému fondu SOLIDARITA zamestnancov Železníc Slovenskejrepubliky. Pomôžete železničiarom a ich rodinám, ktorí saocitli v neradostnej životnej situácii.V roku 2011 fond SOLIDARITA poskytol pomoc40 železničiarom a ich rodinám v celkovej sume26 350,00 EUR. Podporil pozostalých po zamestnancovi,ktorý utrpel smrteľný pracovnýúraz, taktiež aj rodinu zamestnanca, ktorý utrpelzávažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.Šesťkrát boli podporení železničiari, ktorýchpostihla živelná pohroma a 32 podpôr bolo poskytnutýchpre zamestnancov a ich pozostalýchpri ťaživej životnej situácii. Kolegom v núdzi alemôžeme pomôcť veľmi jednoducho. Vyplnenétlačivo „VYHLÁSENIE o poukázaní sumydo výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzickejosoby“ spoločne s tlačivom „POTVRDENIEO ZAPLATENÍ DANE z príjmov zo závislej činnosti“,ktoré na požiadanie vydáva mzdová učtáreň,doručíme najneskôr do 30. apríla priamopríslušnému daňovému úradu podľa trvaléhobydliska. Obidve tlačivá taktiež môžeme zasielaťdo 24. apríla služobnou poštou aj na adresu fonduSOLIDARITA, Klemensova 8, Bratislava. Poukázanásuma ale nesmie byť nižšia ako 3,32 €.V roku 2011 získal fond za zdaňovacie obdobieroku 2010 sumu 15 895,03 EUR. Pripomíname,že neinvestičný fond železničiarov môžeme stálepodporiť aj hodinovou mzdou. Vedenie fonduSOLIDARITA vopred ďakuje všetkým, ktorí neváhajúpomôcť svojim kolegom železničiarom!Nezabudnite na prolongáciuželezničných preukazovMajitelia železničných preukazov by nemali zabudnúťna ich prolongáciu na rok 2012. Môžutak urobiť do 31. marca v pokladniciach iKVC popredložení železničného preukazu a uhradenípríslušnej sumy cestovného. Zamestnanci ŽSRa ich rodinní príslušníci zaplatia za 2. vozňovúcenu 27 €. Takú istú sumu, ale za 1. vozňovútriedu zaplatia aj držitelia zlatej a diamantovejJánskeho plakety alebo Kňazovického medaily,ostatní za 1. triedu zaplatia 40 €. Ak máte dieťaštudujúce na vysokej škole, nezabudnite do 31.marca predložiť potvrdenie o pokračovaní jeho(KB)štúdia v letnom semestri. Zamestnanci, ktorí naželeznici nepretržite odpracovali viac ako 20 rokov,môžu v prolongačnom období požiadať aj ovoľné cestovné lístky do 1. vozňovej triedy. Pokiaľsystém iKVC nedovolí vykonať pokladníkovi prolongáciu,túto skutočnosť ohláste príslušnémuevidenčnému útvaru. Rodinný príslušník môžeindividuálne požiadať o prolongáciu až po vykonaníprolongácie železničného preukazu zamestnancaŽSR. Neprolongovaný železničný preukazje potrebné do 15. apríla odovzdať do úschovy,kde môže byť uložený najviac 2 roky.Personálne zmeny na Odbore210 GR ŽSRGenerálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Ing. Vladimír Ľupták odvolal 31. januára zfunkcie riaditeľa Odboru informačných a komunikačných technológií GR ŽSR Ing. RastislavaCENKÉHO, ktorému zároveň skončilo aj poverenie vykonávať funkciu riaditeľa Železničnýchtelekomunikácií. Následne bol 1. februára do tejto funkcie generálnym riaditeľom vymenovaný.Riadením Odboru informačných a komunikačných technológií GR ŽSR je od 1. februárapoverený Ing. Jozef DUBRAVČÍK.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

Ján Figeľ: Železnice majú krásnuhistóriu, je to doprava nielen súčasnosti,ale aj budúcnostiMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja je jedným z najväčších rezortov a vyplýva z tohoaj obsiahla agenda. Od 9. júla 2010 je v čele ministerstva Ján Figeľ, prvý podpredseda vlády SR. O železnici,jeho pôsobení vo funkcii, ale aj o prepúšťaní a prípadných zmenách po marcových voľbách sadočítate v rozhovore.ROZHOVOR► Ako by ste zhodnotili vaše takmer dvojročnépôsobenie v rezorte dopravy, a predovšetkýmrok 2011 vo vzťahu k železnici,konkrétne k ŽSR?Rok 2011 možno právom hodnotiť akonáročný a turbulentný. Zložitou témou,ktorú ministerstvo dopravy v roku 2011riešilo, bol ozdravný proces na železniciach.Potom čo vláda v marci schválilaProgram revitalizácie železničných spoločností,začala sa ďalšia fáza zápasuo záchranu železničnej dopravy na Slovenskua takmer 30 tisíc miest v troch štátnychželezničných firmách. Ani nie po roku odspustenia programu prináša oživovanie reálnepozitívne výsledky.► Čo považujete za najpodstatnejšie, čosa urobilo na železnici a čo vás osobne tešínajviac?Zastavilo sa neúmerné zadlžovanie železníc.Roky neriešenia tohto problému vytvoriliv železničných spoločnostiach dlh takmermiliardu eur. Ozdravným procesom smerôznym kšeftom na železnici postavili docesty obrovskú prekážku. Veľmi dôležitéje otvorenie osobnej železničnej dopravy,a tým je vstup konkurenčného dopravcu natrať Bratislava - Dunajská Streda - Komárno,čo vytvorí podmienky v tomto sektore na otvorenúčestnú súťaž s pozitívnym efektompre štát a občanov vo zvýšení kvality prepravy.Pre ŽSR ako správcu infraštruktúryto znamená zvýšenie atraktívnosti osobnejželezničnej prepravy, a tým vyššie využitieželezničnej dopravnej cesty a motivácie nazlepšovanie jej parametrov, osobitne traťovejrýchlosti. Proces zvyšovania konkurenčnéhoprostredia, a tým vytvárania tlaku nadopravcov v osobnej doprave na zvyšovaniekvality prepravy pokračuje. Pred zopár dňamibolo úvodné stretnutie s potencionálnymizáujemcami o zadanie zmluvy na osobnúželezničnú dopravu v ďalšom regióne, ktorýmbude podľa zámeru ministerstva regiónokolo Nitry.► Máte na starosti jeden z najväčších rezortovs obrovským záberom a tiež množstvomproblémov. Na akom mieste je prevás železnica?Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálnehorozvoja SR je skutočne veľkým rezortoms veľmi obsiahlou agendou. Pokiaľ ide o železnice,mojím cieľom je, aby sa železničnádoprava na Slovensku stala oveľa viac konkurencieschopnejšouvoči cestnej dopravea atraktívnejšou pre našich občanov. Situácia,keď väčšina tovarových tokov smerujepo cestných komunikáciách mimo železníc,nie je ideálna. Záujmom ministerstva dopravyje, samozrejme, aby sa tento pomer postupnemenil v prospech železníc.► V médiách sa často spomínajú OPD projekty.V tomto smere majú ŽSR náskok v prípraveprojektov, avšak v poslednom obdobíje problematické ich zavŕšenie podpisomzmluvy. Množia sa námietky neúspešnýchuchádzačov. Aká je podľa vás perspektívaa možnosť riešenia?Žijeme v demokratickom právnom štátea spomínané problémy tento fakt dosvedčujú.Riešenie je jednoduché, ale súčasnei veľmi náročné. Spočíva v lepšej kvalite súťažnýchpodmienok, vo väčšom zmysle prečistú hru u súťažiacich, vo väčšej zodpovednostiu posudzujúcich, vo väčšej nezávislostiu odvolacích orgánov i súdov, skrátkav ďalšom zlepšovaní profesionality a posilňovaníobčianskej zodpovednosti všetkýchzúčastnených. Hoci to možno nie je badateľnéna prvý pohľad, pri dlhodobejšom sledovanízmien v našej spoločnosti môžemeskonštatovať, že tento pozitívny proces prebieha.Som preto optimistom a výsledky midávajú za pravdu. Nikto nám neveril v prípadediaľnic a dnes staviame 56 km a dali smeviac ako 4000 ľuďom prácu. Som presvedčený,že to zvládneme aj na železnici.► Rok 2011 bol pre mnohých dlhoročnýchželezničiarov jedným z najhorších, keďžebolo niekoľko etáp hromadného prepúšťania.Vláda SR a premiérka osobne sľúbila,že nezostanú na úradoch práce. Žiaľ bremenosamotného prepúšťania a zodpovednosťzostali na pleciach vedenia a samotnýchľudí, ktorých sa zmeny dotkli. Boli podľavás zmeny v takomto rozsahu nevyhnutné?Nemôže sa stať, že budúca vláda zmení štát-ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 3

ny rozpočet a ŽSR nedostane prostriedky,ktoré má nateraz schválené práve za cenuvýrazných úsporných opatrení?Zavádzanie zmien a poriadku s cieľomefektívneho hospodárenia na železniciachsprevádzali úspory za desiatky miliónoveur. Za nimi je transparentné obstarávanietovarov a služieb, elektronické aukcie (úsporavyše 2 mil. eur), nižšie ceny za dodávkyslužieb, optimalizácia osobných nákladov čizrušenie nevýhodných zmlúv s rôznymi nastrčenýmifirmami, ktorým išlo len o kšefty.Šetrenie v železniciach nie je samoúčelné.Cieľom je ozdraviť firmy, aby naďalej mohlibyť výrazným zdrojom zamestnanosti preľudí na Slovensku. Možno teda konštatovať,že pristúpenie k týmto zmenám bolonevyhnutné a nebolo možné donekonečnaignorovať neúmerné zadlžovanie železničnýchspoločností. Je pravda, že sme museliprepúšťať, ale zachránili sme tým prácu pre30 tisíc železničiarov. Ak by sme to neurobili,hrozil bankrot a prácu by stratili všetci.► Každá zmena vlády znamená v prípadeštátnych podnikov veľké personálne zmenya často aj automatické negovanie všetkého,čo urobili predchodcovia. Nebojíte sa, že ajnové, perspektívne a systémové opatreniamôžu po voľbách byť veľmi rýchlo zmenené,alebo zrušené?Súhlasím s názorom, že časté personálnezmeny vo vedeniach štátnych podnikov nevplývajúpozitívne na činnosť týchto firiem.Verím však, že bez ohľadu na to, aká vládavznikne po marcových predčasných voľbách,zachová v platnosti a nadviaže na všetkypozitívne riešenia, prijaté našou vládou, ktorépomohli zastaviť hroziaci bankrot železničnýchpodnikov a budú pokračovať v ichozdravovaní. Ten, kto to myslí so železničnoudopravou na Slovensku vážne, mal by v tompokračovať. Musíme prestať vnímať železničnéspoločnosti ako podniky pre straníckea osobné kšefty, ale ako dôležitú dopravu preobčanov i štát.► V jednom svojom ministerskom prejaveste povedali, že železnice boli čiernou dieroua živnou pôdou pre politické kšefty. Ako sauvedená situácia zmenila za vášho pôsobenia?Ovocím ozdravovania počas môjho pôsobeniaako ministra dopravy je razantnéznižovanie strát železničných firiem, ale ajzvýšenie počtu prepravených cestujúcichv osobnej doprave o 1,3 milióna, čo je medziročneo vyše tri percentá viac. Lepšou marketingovoustratégiou a obchodnou politikousme dokázali pritiahnuť na železnice viac ľudí.Pred cestujúcimi sa železnice ukázali v lepšomsvetle aj vďaka nasadeniu nových, bezpečnejšíchvlakov. Od nového železničnéhografikonu premáva na slovenských tratiachuž jedenásť nových vlakov. Šesť elektrickýchposchodových jednotiek, tri súpravy typupush-pull a dve dieselové motorové jednotky.► Na celoeurópskej úrovni stále pretrvávazásadný ,,boj“ medzi cestnou a železničnoudopravou. Ako vidíte vy ako človek, ktorý rokypôsobil v európskom parlamente, budúcnosťeurópskej železničnej dopravy? Zvíťazí železnicav meraní si síl s cestnou dopravou?Plne podporujem snahu EÚ o vytvorenie jednotnéhoeurópskeho železničného priestorua taktiež jej snahu o väčšie využívanie energetickyefektívnejších druhov dopráv. Príkladomje aj cieľ EÚ zabezpečiť štrukturálne zmeny, ktoréby železniciam umožnili účinne konkurovaťa prebrať omnoho vyšší podiel prepravy nákladuna stredné a dlhé vzdialenosti. Toto súvisíaj s cieľom tejto stratégie na zníženie emisiískleníkových plynov a výrazného poklesupomeru závislosti od ropy. Možno teda povedať,že verím v lepšiu budúcnosť železničnejdopravy. Železnice majú krásnu históriu, je todoprava nielen súčasnosti, ale aj budúcnostia budem sa snažiť zo všetkých síl, aby to takbolo aj na Slovensku.Ďakujem za rozhovor.(sch)FOTO: balky a sch4ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

Husté sneženie, mráz a silný vietorkomplikovali železničnú dopravuKým začiatkom februára narobil silný mráz, husté sneženie a vietor poriadne starosti železničiarom na východeSlovenska, od jeho polovice nastali krušné chvíle aj pre Kysuce, Oravu a stredné Slovensko. Sneženie a silnývietor ochromili nákladnú dopravu a na mnohých miestach ju úplne odstavili.Na širokorozchodnej trati sa okrem s niekoľkometrovýmizávejmi na koľajniciach pasovaliaj s vyslobodzovaním zaviateho ukrajinskéhopluhu. Niektoré železničné stanice boli úplnepod snehom a osobná doprava jazdila s meškanímaj s veľkými obmedzeniami. O tom, akábola situácia v jednotlivých mestách, vám najviacnapovedia fotografie, ktoré sme sa snažiliaj napriek nepriazni počasia urobiť, a ktoré stenám aj sami zasielali do redakcie, za čo vámďakujeme. Vyhlásenie druhého stupňa zimnýchopatrení v Košiciach, Trebišove, Budkovciach,Bánovciach nad Ondavou, Bratislave,Čadci, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Krásnenad Kysucou a v mnohých ďalších mestách sastriedalo s prvým stupňom iba počas zmierneniamrazu či vetra. Iba obrovským úsilímželezničiarov sa podarilo udržať trate prevádzkyschopnéaj napriek nepriazni počasia. Viacnapovedia fotografie aj na nasledujúcej dvojstrane.(sch)Foto: Dana SCHWARTZOVÁa Martin BALKOVSKÝKrízový štáb riešil kalamitnú situáciu nakošickej stanici priamo v teréne.AKTUALITYV Košiciach najväčšie problémy spôsobuje zafúkavanievýhybiek snehom. Silný mráz, vietora sneženie spôsobovali ich odstavenie, čomusa v zimnom počasí nedá predísť. Iba neustálaprítomnosť a fyzická práca železničiarovv koľajisku ich udržiavala prevádzkyschopné.Prvý februárový víkend mali železničiariv Košiciach, Trebišove, Bánovciach nad Ondavou,Maťovciach, ale aj v Kysaku a Čiernejnad Tisou plné ruky práce nielen s následkamiobrovského mrazu, ale aj hustéhosneženia a silného vetra. Foto: Milan PAVLIKV košickej železničnej stanici následkom mrazu popraskalo vedenie vodyaj kúrenia. Havarijný stav bol v celej výškovej budove stanice aj na stavadlách.Železničiari sa na širokorozchodnej trati pasovali nielen s niekoľkometrovýmizávejmi, ale aj s vyslobodzovaním zaviateho ukrajinského pluhuneďaleko Budkoviec.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 5

AKTUALITYObrovské úsilie nasadili železničiari pri bPRÍBOVCEStreda 15. 2. od 18.40 h intenzívne sneženie znemožnilokrižovanie vlakov pre výšku snehu a zasneženévýhybky v ŽST Príbovce.HRONSKÁ DÚBRAVAŠtvrtok 16. 2. od 4.20 bola úplne nezjazdnázasnežená trať Hronská Dúbrava – BanskáŠtiavnica. V priebehu dňa prišla snehová frézaz Kremnických Baní, zasahovala od ránaa trať sprejazdnila o 15.27 h. Keďže počas celého dňabola v tomto úseku nezjazdná aj cesta, ľudia zostalidoslova odrezaní od sveta.ČADCA-ŽILINAPri prejazde Žilinou celkovo 41 vlakov meškalo spolu1172 minút, z toho najviac – EN 445, ktorý meškal 171minút. Veľké komplikácie boli aj smerom od Žiliny naČadcu a štátnu hranicu predovšetkým kvôli zastavenejdoprave z Čiech a do Čiech. Českí kolegovia násprostredníctvom ich dispečera informovali, že z dôvodusnehovej kalamity neprevádzkujú železničnú aniautobusovú dopravu na trati Mosty u Jablunkova.Všetkých cestujúcich smerovali cez hraničný prechodHorní Lideč. Situácia sa postupne znormalizovala ažv priebehu piatka. Meškanie spôsobovali v okolí Žilinyaj zaviate výhybky. Ich očistenie, aby bolo možné ichprestavenie, znamenalo výrazné predĺženie doby postaveniavlakovej cesty, takže vlaky meškali. PracovníciŽSR nepretržite dookola čistili výhybky, aby umožniliprejazd vlaku a chvíľu na to boli opäť zaviate snehom.Nielen husté sneženie a vietor, ale aj extrémne nízke teploty spôsobujúproblémy na železnici. Mrazy rovnako ako extrémne horúčavy vplývajú nato, že koľaje vplyvom teplôt pracujú a dochádza k tzv. lomu koľaje – čižek ich praskaniu.Prasknuté miesto môže byť nebezpečné pre plynulosťa bezpečnosť dopravy. Preto pri akomkoľvekzistení lomu koľaje je doprava na danom úseku buďobmedzená, alebo úplne vylúčená, kým sa poruchaneodstráni. Lom koľajnice je trhlina v celom profilekoľajnice (prerušenie kontinuity koľajovej dráhy) avýrazne ohrozuje bezpečnosť dopravy. Z hľadiskasmeru lomu (kolmý, šikmý) a dĺžky porušenia kontinuitysa volí spôsob opravy chyby (koľajnicovéspojky a strmene alebo krátke koľajnicové vložky)núdzová, dočasná a definitívna oprava.K lomom koľajníc dochádza najmä u bezstykovejkoľaje, ktorá je zriadená pri nižších teplotách v rozmedzídovolených upínacích teplôt. Trate sa počasmrazov i horúčav kontrolujú vo zvýšenej miere. Železničiari– pochôdzkari priamo kontrolami na tratipodrobne sledujú a kontrolujú rizikové úseky. Druhoumetódou je ultrazvuková defektoskopia, ktorása vykonáva za pomoci špeciálneho zariadenia.Počas predchádzajúceho obdobia došlo k lomomkoľajníc takmer po celom Slovensku. V Žarnovici,Trebišove, Čeľovciach, Ruskove, Slanci, Komárne,v Ružomberku, Košiciach, Rimavskej Seči, Bratislavea v mnohých ďalších miestach. Všetky doterazzistené lomy boli vždy za krátky čas odstránené,alebo koľajnice vymenené.(sch)KRÁSNO NAD KYSUCOU16. 2. od 5.32 h v Krásne nad Kysucou zostali dvaosobné vlaky doslova zaviate, pričom záveje a nánosysnehu siahali až po okná vozňov. Trať bola nezjazdnádo 11.21 h.ŠRT BUDKOVCE - TREBIŠOVOd 11.30 vo štvrtok 16.2. nezjazdná kvôli obrovskýmzávejom ŠRT Budkovce - Trebišov, na zvládnutie snehubol privolaný pluh z Ukrajiny – doprava obnovenáaž 17. 2. o 14.38 h.TURZOVKAPiatok 17. 2. o 12.02 h Turzovka – Staškov. Počasjazdy vlak Os 4011 narazil do nahrnutého snehuna priecestí s krížmi. Snehová prekážka bolaspôsobená pravdepodobne odhŕňaním snehuz miestnej komunikácie. Došlo k poškodeniu pluhu naHŽKV. Bánovce nad Ondavou Foto: Ing. Kamil KOČIŠKO6Obrovské úsilie vynaložili železničiari, ktorí majú na starosti technický stav výhybieka trakčné vedenie, samozrejme aj dispečeri dopravy, výpravcovia a prednostovia stanícna jviac postihnutých snehovou kalamitou.ČadcaFoto: Stanislav KRÁLIKŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

i boji so snehom, mrazom a vetromBreznoDrahňovFoto: Darina VAISOVÁSkalité Foto: Stanislav KRÁLIKV niektorých oblastiach doslova nebolovidieť, kde za normálnych okolností vedieželeznica, výnimkou neboli dvojmetrové záveje,zaviate nástupištia a peróny.So snehovými závejmi bojujeaj skanzen snehových frézKoľajové snehové frézy, ktoré železničiari používajúpočas snehovej kalamity, pripomínajú skôr skanzenako moderné stroje. Najväčším množstvomdisponuje OR Košice – 13 fréz, žilinské OR vlastní 5fréz. Zhodne po 4 sú v stave OR Trnava a vo Zvolene,kde nájdeme aj najstaršiu prevádzkovanú frézuz roku 1971. Najčastejšie sa používajú frézy KSF70. Sú to upravené vozíky MUV 69 doplnené o pluha výfukové odpratávacie zariadenie. Všetky už riadnenadsluhujú, keďže majú viac ako 30 rokov a ichtechnický stav zodpovedá veku a dĺžke ich prevádzkovania.Poruchy vznikajú na elektrickom vedení,nakoľko mechanizmy sú staré a opravy väčšiehorozsahu sa na nich v súčasnej dobe nevykonávajú.Trpia aj prevodovky, hlavne pri práci pluhu. Pri samotnomfrézovaní dochádza skôr k mechanickémupoškodeniu časti fréz, najmä pri zachytení cudziehotelesa na trati. Vplyvom extrémnych poveternostnýchpodmienok zasa zamŕza nafta v palivovompotrubí a nádržiach. Okrem týchto fréz má OR Košiceešte k dispozícii 2, zvolenské aj žilinské OR pojednom kuse modernejšej frézy Beilhack, všetkyz roku 2001. Pred zimnou sezónou sa síce vykonávajúopravy a údržba týchto mechanizmov, alenedajú sa odskúšať v plnom nasadení. Ich funkčnosťpreveria až kalamitné podmienky, ktoré sa alenasimulovať nedajú. A že počas posledných dvochtýždňov sú v plnej prevádzke všetky, ktoré sú funkčné,o tom by vedeli hovoriť ich vodiči a strojníci.(balky)AKTUALITYV utorok 7. 2. ukrajinský pluh SDPM 2181, ktorý pomáhal železničiarom na širokorozchodnej trati so sprejazdnenímtrate, kde boli až dvojmetrové záveje, sám uviazol v obrovskom záveji. Silný vietor a mráz ho uväznili na tratiblízko Bánoviec nad Ondavou na celú noc. Trebišovskí železničiari, traťováci i zamestnanci MDS ho v stredu aj zapomoci veľkej mechanizácie vyslobodili. A tak sa síce s omeškaním, ale šťastne mohol vrátiť domov. O ďalšíchosem dní opäť prekročil hranice a sprejazdňoval ŠRT od Maťoviec až po Hanisku pri Košiciach, tentoraz bezproblémov.Foto: Ing. Krzysztof AWSIUKIEWICZ a MDS TVSnehová fréza na ŠtrbeZamestnanci a technika trebišovskej MDS boli pri vyslobodzovanísnehom zaviateho ukrajinského pluhu,ale aj pri ďalšom odstraňovaní kalamity v neustálomkolotoči.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 7

Motivuje ma rúcať nemenné zvyky, ktoréobmedzujú zákazníkaOd marca bude na trati Bratislava - Komárno prevádzkovať osobnú železničnú dopravu súkromný prepravca RegioJet.So zakladateľom spoločnosti Radimom Jančurom, úspešným českým podnikateľom, sme sa porozprávalinielen o ich pripravenosti na túto službu, ale aj o ďalších plánoch firmy aj pre slovenských cestujúcich.► Predstavte nám spoločnosť Student Agency a RegioJet.Kedy ste sa rozhodli podnikať v osobnej železničnejdoprave?Student Agency je významnou stredoeurópskou dopravnouskupinou, ktorú som založil pred 17 rokmi. Stali smesa postupne lídrami v mnohých oblastiach, a napríkladv Českej i Slovenskej republike nám patrí prvé a druhémiesto v predaji leteniek, v organizácii pracovných čištudijných pobytov, v diaľkovej luxusnej autobusovej doprave.Motív, prečo som začal podnikať v určitej oblasti,bol vždy rovnaký. Nedalo mi, prečo by sme sa mali uspokojiťs určitou nemennosťou a s tým, že nie je možné, abyzákazníci za svoje peniaze dostávali lepšie a lacnejšieslužby a rovnako potom, čo sme úspešne rozbehli našežlté autobusy, ktoré teraz ročne prepravia viac ako 5 miliónovcestujúcich, tak som začal uvažovať o železnici.Železnica stále zostávala ako zakliata, staré vlaky stojanás daňových poplatníkov veľa peňazí a ja som sa tojednoducho rozhodol zmeniť. Preto som v roku 2006 začaluvažovať o tom, že vstúpime do železničnej dopravya prinesieme aj novú kvalitu cestovania, o ktorej sa do tejdoby cestujúcim ani nesnívalo. Od 26. septembra 2011sa to stalo realitou. Naše diaľkové vlaky IC RegioJet vyraziliz Prahy do Ostravy, Havířova a následne až do Žilinya ponúkli sme servis a starostlivosť o zákazníka, ktorása okamžite stala meradlom kvality služieb na železnici.Motivuje ma rúcať roky nemenné zvyky, ktoré obmedzujúzákazníka a kvalitu služieb, ktorú dostáva.► V Česku ste urobili pred pol rokom revolúciu v železničnejosobnej doprave, aká je situácia dnes, aké súpravypoužívate na prevádzku, čo plánujete?Vlaky IC RegioJet vyrazili prvýkrát na české koľaje26. septembra a okamžite priniesli zlom v kvalite železničnejdopravy. Pre prevádzku našich diaľkových vlakovsa nám podarilo obstarať od rakúskych dráh špičkovévozy Ampz, ktoré v ÖBB jazdili väčšinou ako vozidlá1. triedy dokonca s prémiovými oddielmi biznis. My smetieto priestranné vozne pre 48 cestujúcich s koženýmikreslami nasadili ako vozne 2. triedy s tým, že sme ich doplnilio niekoľko vozňov ABmz, do ktorých sme inštalovalitiež malú prípravňu jedál a zázemie pre personál. Všetkyvozidlá sme vybavili úplne novými kobercami, dos-8tali vonkajší žltý náter v korporátnych farbách RegioJet aprešli niektorými ďalšími úpravami, ako je inštalácia wifia pod. Celkom máme k dispozícií cca 40 týchto vozidiela postupne budú prechádzať kompletnou rekonštrukciouinteriéru tak, aby sme v priebehu tohto roka nasadilido prevádzky vozidlá, ktoré budú mať úplne nový a modernýinteriér. Čo sa týka počtu spojov, ešte vo februárirozšírime našu prevádzku na 7 párov vlakov medzi Havířovoma Prahou s tým, že jeden z týchto párov zachádzaaž do Žiliny. Uvedieme do prevádzky aj niektoré ďalšienovinky, ako je napríklad internetová kaviareň na koľajniciach,k čomu využijeme tzv. konferenčné vozy ASmz,ktoré sme tiež kúpili od rakúskych železníc. Čo sa týkaďalších nových vozidiel, ich obstaranie závisí od ďalšiehorozvoja našich služieb či už v rámci Česka alebo Slovenska,aj od výsledku rokovaní s nemeckým DB Bahn,s ktorými vedieme diskusie o možnej spolupráci pri prevádzkovanívlakov na trase Praha - Berlín - Hamburg.► Vo vyhláseniach na adresu RegioJet-u sú v Českua na Slovensku rozdiely, čomu to pripisujete?Situácia v Česku a na Slovensku je iná, a to najmä, čo satýka postoja vládnych a ďalších činiteľov k rozvoju modernejželezničnej dopravy. V ČR zatiaľ išlo len o proklamácies cieľom naliať najväčšie množstvo peňazí do prepletencaČeských dráh, výrobcov a rôznych záujmovýcha lobistických skupín. Zákazník tak za svoje peniaze dostávastrašne pomaly novú kvalitu a to navyše za ceny,ktoré sú oveľa vyššie, než by mohli byť. Preto zlepšenieslužieb na českej železnici sa zatiaľ muselo zaobísť bezúlohy štátu, ktorý by za dane svojich občanov zaobstaralto najlepšie. Na Slovensku je to v súčasnosti naopak.Ministerstvo dopravy pod súčasným vedením sa snažízískať za verejné prostriedky maximum, a to zapojenímvšetkých hráčov, ktorí sa na trhu vyskytujú, teda ZSSKi ďalších dopravcov. V tomto je tu vidieť jednoznačnúsnahu nájsť riešenie, ktoré prinesie najvyššiu kvalitu zanajlepšiu cenu. Takému prístupu je možné potom jedinezatlieskať a dať ho ako príklad i českej reprezentácii.► V roku 2010 ste mali rokovania s Jánom Figeľom, ministromdopravy. Výsledkom je podpísanie zmluvy o prevádzkovaníželezničnej osobnej dopravy, ako by ste charakterizovalipostoj ministra k problematike železníc?Ako príklad z učebnice liberalizácie európskeho železničnéhotrhu. Ešte v roku 2009 bolo vyhlásené výberovékonanie, žiaľ na celú trať šité na monopol a v roku 2010sa objavila naša - výhodnejšia ponuka na jednu trať. Ministerstvodopravy ju porovnalo so súčasným stavom arozhodlo o zmene, pretože nové riešenie bolo výhodnejšiefinančne aj kvalitatívne. Súčasne nové riešenie umožníväčšie využitie potenciálu železničnej dopravy tam, kdesú prepchaté cesty a ľudia dochádzajúci do zamestnaniaprežívajú nekončené desiatky minút v kolónach. Prinesieaj ďalší rozvoj zamestnanosti a ďalšie pozitívne efekty preobyvateľov regiónu Žitného ostrova. Taký postoj ministrak rozvoju železničnej dopravy môže byť jedine príkladompre ďalšie štáty.► Železničná trať Bratislava - Komárno bola do roku2011 v zlom technickom stave a pred časom ŽSR zrekonštruovaliúsek Bratislava – Dunajská Streda. Vašaspoločnosť vybudovala v niektorých staniciach prístreškypre cestujúcich a buduje parkoviská v staniciach, čoešte plánujete pre cestujúcich urobiť?Z vlastných finančných prostriedkov sme celkom investovalizatiaľ 60 tisíc EUR do vybavenia niektorých zastávok,do posilnenia bezpečnosti pomocou kamier a do ďalšiehovybavenia. To bol ale len prvý krok, ktorý sme realizovaliešte pred začatím prevádzky. Prvého februára smezačali s výstavbou záchytných parkovísk v DunajskejStrede a Kvetoslavove a ďalšie investície prídu spoločneso začatím prevádzky 4. marca. Cestujúci by sa mali následnestretnúť s modernými informačnými zariadeniamina zastávkach ukazujúcimi aktuálny čas zostávajúci dopríchodu vlaku a s ďalším vybavením. Samotné vlakyprinesú zlom do kvality služieb, bezpečnosti a rýchlosticestovania.► Spoločnosť RegioJet začala v decembri 2011 prevádzkovaťbez dotácii aj niekoľko spojov z Prahy - cezOstravu až do Žiliny, môžete povedať, či je o tieto spojezáujem cestujúcich.Záujem je obrovský. Naša priemerná obsadenosť sa pohybujeokolo 80 - 90% a musím povedať, bohužiaľ, mnohonašich spojov je vypredaných dlho pred odchodom.To znamená, že cestujúcemu, ktorý príde na naše predajnémiesto tesne pred odchodom vlaku, často nemámečo predať, čo tiež nie je úplne dobré. Aj spätná väzba odzákazníkov je veľmi pozitívna. Preto, aj keď je množstvovecí nových a stále sa učíme, ale s prevádzkou našichdiaľkových vlakov sme veľmi spokojní.► Koľko ľudí zamestnávate na Slovensku? Plánujeteako dopravca investovať aj do ďalších projektov?Už teraz je to približne 70 pracovných miest, ktoré smevytvorili v súvislosti s prevádzkou na trase Bratislava -Dunajská Streda - Komárno. Plánujeme samozrejme ajďalšie projekty. Chceme uspieť v ďalších už vyhlásenýchzadaniach MDVaRR SR a rovnako chceme naďalej rozvíjaťnaše komerčné aktivity na diaľkových spojoch. Predpokladám,že počas niekoľkých rokov budeme na slovenskomtrhu zamestnávať stovky zamestnancov a stanemesa popredným železničným dopravcom v krajine.Ďakujeme za rozhovor.(red)ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

V treskúcej zime si poradili so strhnutýmtrakčným vedenímV posledné januárové dopoludnie strhnuté trakčné vedenie úplne paralyzovalo dopravu neďaleko Žiliny na hlavnejtrati Bratislava – Košice. Medzi železničnými stanicami Dolný Hričov a Bytčou zostali nezjazdné obidve traťovékoľaje, na ktorých uviazli 2 nákladné vlaky.Desať minút po 4. hodine došlo k výpadku napájaniatrakčného vedenia na 2. traťovej koľaji,na ktorej sa práve nachádzal rýchlik R 614smerujúci do Bratislavy. Pravdepodobne počasjeho jazdy došlo ku kolízii zberača a trakčnéhovedenia, keďže medzi koľajnicami bola neskôrnájdená prepálená nosná konštrukcia šmýkadlazadného zberača rýchlikového HDV s odpadnutýmobložením. Následný nákladný vlaktrolejový drôt zachytil a intenzívne odieral. Poškodenétrakčné vedenie sa nachádzalo v oblúkua zasahovalo aj do prechodového prierezususednej traťovej koľaje, na ktorej uviazolprotiidúci nákladný vlak. Okrem poškodenýchzberačov HDV zoznam škôd zahŕňa aj93 trolejových vešiakov, 9 bočných držiakov,1 prúdové prepojenie zosilňovacieho vedenia,pokrivený trolejový drôt, vyše 30 metrov zničenéhonosného lana, pokrivené ramená stožiarova viaceré poškodené izolátory. Na opravupoškodeného trakčného vedenia boli sústredenévšetky dostupné sily a prostriedky. Druhútraťovú koľaj sa podarilo sprevádzkovať popoludní,pár minút pred pol treťou. Za nasadeniea profesionalitu pri odstraňovaní prevádzkovejporuchy v nepriaznivých poveternostných podmienkacha treskúcej zime pri teplote -17 ˚Csi 31 zamestnancov odvetvia EE zaslúži obdiva uznanie.(balky)SPRAVODAJSTVOStrhnutých bolo 93 trolejových vešiakov, tzv.laníčka. Tie sú fixované na nosnom lanea držia trolejový drôt v požadovanej horizontálnejvýške 5,5 m.Na mieste zasahoval pracovný vlak z SMSÚ EE TV Žilina, pracovisko OTV Vrútky, nasadenéboli aj 3 motorové vozne trakčného vedenia MVTV z SMSÚ EE TV Žilina - pracovisko OTV Žilina,SMSÚ EE TV Púchov – pracoviská OTV Púchov a OTV Trenčianska Teplá. Vypomáhali ajzamestnanci SMSÚ EE TV Púchov - pracovisko OTV Čadca. Foto: Peter VLČEKOkrem strhnutého trakčného vedenia bolpoškodený aj zberač rušňa nákladnéhovlaku.Priecestie v Parchovanochakosi priťahuje autáPravdepodobne neprimeraná rýchlosť vozidielv kombinácii so stavom vozovky „esíčka“frekventovanej cesty 1. triedy sa v priebehu10 zimných dní podpísali pod 2 nehody naželezničnom priecestí v Parchovanoch, medziTrebišovom a Vranovom nad Topľou. Prvýkrátsa jeden z piatich výstražníkov nedobrovoľnesklonil pred motorovým vozidlom 26. januára.Liatinová pätka stojana popraskala, auto polámalozávorové brvno a ulomilo rameno závory.Ešte v ten deň bolo priecestie vďaka operatívnemunasadeniu zamestnancov SMSÚ OZTZT Trebišov a SMSÚ OZT SO Spišská Nová Vesopäť funkčné. O pár dní, 4. februára, tam alesmerovali znova. Iný cestný kaskadér neubrzdila vyvrátil ďalší z výstražníkov. Odstraňovanienásledkov nehody v nepriaznivom počasí boloo čosi náročnejšie, priecestie sa podarilo zapnúťdo činnosti až o 4 dni.(balky), foto: Miro DACEJPriecestie v Parchovanoch opravovali zamestnanciSMSÚ OZT ZT Trebišov a SMSÚOZT SO Spišská Nová Ves.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 9

„Malé býčky“ aj vo veľkých úloháchsvetových filmovNa začiatku 20. storočia sa pre mnohé súkromné lokálne trate v rakúskej časti monarchie stali typickými maléštvornápravové tendrové rušne radu 178 K.k.St.B. Za ich konštrukciou stál známy rakúsky konštruktér rušňovKarl Gölsdorf.Do horských tratí sa rozbehlo 227 rušňov radu178Parný rušeň 422.0108 v bratislavskom kovošrotev roku 1979 na mieste, kde dlhéroky čakal na záchranu.Rušeň 422.0108 bol krátky čas odstavený aj dnes už v neexistujúcej stanici Bratislava Nivy.Foto: Jan HORNÍKVzniku rušňov radu 178 predchádzala v rokoch1898 a 1900 výroba 25 kusov obdobných rušňovpre rôzne súkromné miestne dráhy na územídnešného Rakúska. Skonštruovala ich firmaKrauss v Linzi, ktorá v roku 1900 ako prvá začalavyrábať aj samotný rad 178. Do výroby sapostupne zapojili okrem firmy Krauss aj lokomotívkavo Floridsdorfe, strojáreň St.E.G. vo Viedni,První českomoravská továrna na stroje v Prahea lokomotívka vo Viedenskom Novom Meste. DoRušeň 422.0108 počas príprav pred odtiahnutímz kovošrotu.ukončenia výroby tohto typu v roku 1924 bolospolu vyrobených 227 kusov.Rušne radu 178 mali svoj charakteristickývzhľad. Mali štyri spriahnuté dvojkolesia, pričomsamotné kolesá neboli lúčové tak, ako to bolopri väčšine parných rušňov, ale kotúčové s mazacímiotvormi. Prvá a tretia náprava boli uloženév ráme pevne, druhá a štvrtá mali priečnyposuv 23 mm. Takéto usporiadanie umožňovalorušňom prechod cez oblúky s polomerom len80 metrov. Na rušňoch bol použitý dvojvalcovýzdružený parný stroj na mokrú paru. Pri takomtousporiadaní bola energia v pare využitá dvakrát.Prvýkrát vykonala prácu vo vysokotlakovom val-10ci, odkiaľ putovala do nízkotlakového valca, kdevykonala prácu druhýkrát. Na rušni bol použitýGölsdorfov rozvod, nazývaný tiež uhlový. Takistoaj rozbiehacie zariadenie, ktoré je nevyhnutnépráve na rušňoch s dvojvalcovým združenýmparným strojom, bolo Gölsdorfovej konštrukcie.Paru pre parný stroj vyrábal ležatý kotol s celkovouvýhrevnou plochou 99,8 m2. Na kotle boliumiestené dva piesočníky a medzi nimi priestornýparný dóm. Prvé rušne mali vpredu kotla naddymnicou tzv. baňatý komín, čiže komín so zachytávačomiskier. Neskôr sa dosadzoval rovnýkomín s iskrojemom vo vnútri dymnice.Rušne radu 178 sa medzi sebou vzájomne odlišovalizásobami uhlia a vody, ktoré si so sebouvozili. Objem vodojemov bol u rušňov 5,2 alebo7,5 m3 a zásobník na uhlie mal objem buď 1,9m3, alebo 2,5 m3. To malo samozrejme vplyvaj na hmotnosť samotných rušňov, ktorá sa pohybovalav rozmedzí 46 až 52 ton. Ani brzda narušňoch nebola jednotná, počas výroby sa narušne dosadzovalo niekoľko typov sacej brzdy.Zhodne však boli na rušňoch jednostrannebrzdené druhá, tretia a štvrtá náprava.Výkon rušňa, ktorý dosahoval hodnotu 420 kWumožňoval rušňom radu 178 v dobe svojhovzniku nahradiť na horských tratiach staršie rušne,ktoré už nepostačovali potrebám prevádzky.Povojnové rušne 422.0 v ČSD obľúbenéV roku 1918 po rozdelení Rakúsko-Uhorskaprevzali novovzniknuté Československé štátnedráhy (ČSD) celkom 105 rušňov a označili ichradom 422.0. Ich pôsobiskom naďalej zostalimiestne trate a medzi personálom boli veľmiobľúbené. Do roku 1938 sa u všetkých rušňovprerobila pôvodne sacia brzda na tlakovú. Počas2. svetovej vojny 34 z nich prevzali nemeckéríšske dráhy, ale po skončení vojny sa všetkyopäť vrátili k ČSD. V rokoch 1945 – 1948 sapočet týchto rušňov u ČSD zvýšil, pretože ČSDprevzali niekoľko takýchto strojov od znárodnenýchsúkromných dráh na Morave, ktoréich mali označené radom 422.9. Ich počet sateda nakoniec ustálil na čísle 117. To už alebolo v období, keď ich význam výrazne klesol,pretože ČSD medzitým zakúpilo množstvo modernejšícha výkonnejších parných rušňov a tievytlačili rušne 422.0 z traťových výkonov. NašliPrvý pokus o sprevádzkovanie – Švermoveželeziarne Podbrezová. Foto: Jan HORNÍKvyužitie pri posune v staniciach a depách, ČSDich predávali na vlečky, z niektorých sa stali vykurovaciekotle. Posledný rušeň – 422.0108, bolzrušený v roku 1970, dojazdil na posune v rušňovomdepe Bratislava východ.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

Rušeň 422.0108 bol takto zachytený počas opravy v rušňovom depe Bratislava východ vofebruári 1987. V pozadí stoja ďalšie zachránené parné rušne.jeden rušeň radu 422.0. Výmenou kotlov medzitýmito rušňami sa podarilo získať opraviteľnýkotol a sprevádzkovať rušeň. Dňa 7. augusta1998 rušeň úspešne absolvoval technickobezpečnostnúskúšku na trati Zvolen – HronskáDúbrava a hneď na druhý deň sa ako prevádzkyschopnýexponát aktívne zúčastnil regionálnychZ HISTÓRIE ŽELEZNÍCPo sprevádzkovaní v roku 1998.Zvolen domovom dvoch zachovaných rušňov422.0Do dnešných dní sa na území bývalého Československadochovalo celkom 6 rušňov radu422.0, z toho 4 v Českej republike a 2 na Slovensku.Prvý z rušňov zachovaných na Slovenskuje stroj 422.012. Vyrobila ho v roku 1902lokomotívka vo Floridsdorfe pod výrobným číslom1502. ČSD ho používali až do roku 1952a v roku 1959 ho predali národnému podnikuBučina Zvolen. Rušeň v tomto meste zostal dodnesa v súčasnosti je umiestnený na pomníkuv areáli ŽOS Zvolen.Druhý, na Slovensku zachovaný rušeň –422.0108, je súčasťou zbierok MDC a je zároveňjediným prevádzkyschopným rušňom radu422.0. Vyrobený bol v roku 1909 První českomoravskoutovárnou na stroje v Prahe pod výrobnýmčíslom 347 pre súkromnú miestnu dráhuNezamyslice – Morkovice. Tá rušeň najskôroznačila 410.02 a po zavedení Kryšpínovhosystému označovania rušňov ho preznačilana 422.905. Po zoštátnení dráhy v roku 1945rušeň dostal u ČSD označenie 422.0108. V rokoch1949 – 1963 slúžil v rušňovom depe Brno-HorníHeršpice, následne bol presunutý dorušňového depa Bratislava východ, kde pôsobilna posune v depe. Dňa 3.12.1970 bol ako poslednýsvojho radu zrušený rušiacim výnosomč. 47897/70. Neskôr bol predaný bratislavskémukovošrotu, kde stál až do roku 1979. Tu honašli a zachránili študenti Strojníckej fakultySlovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.V roku 1980 bol prevezený do ŽOS Zvolens cieľom opraviť ho, avšak vedenie podnikuodmietlo túto opravu vykonať. O tri roky neskôrbol rušeň presunutý do Švermových železiarnív Podbrezovej, kde už predtým bol úspešnesprevádzkovaný parný rušeň 310.433. Ani tusa však nepodarilo rozbehnúť opravu, a pretobol rušeň v auguste 1984 prevezený do rušňovéhodepa Bratislava východ. Tu sa ho ujalapartia dobrovoľníkov, ktorá sa pustila do opravyrušňa. Kotol bol odoslaný na opravu do ŽOSČeské Velenice, kde však skonštatovali, že preneodborne dosadenú záplatu na prechodovejstene kotla je neopraviteľný. Neopravený kotolsa teda vrátil späť do Bratislavy a plánovalo sarušeň uviesť aspoň do vystavovateľného stavu.K tomu už nedošlo, pretože kolektív dobrovoľníkovzačal pracovať na sprevádzkovaní parnéhorušňa 331.037 a rušeň 422.0108 len poskladalidohromady. Vo februári 1994 bol rušeň odoslanýopäť do Zvolena, pre zmenu do rušňovéhodepa, kde v oprave pokračovali dobrovoľníciz Klubu historickej techniky. Výrazne im pri tompomohol fakt, že vo Zvolene sa nachádza ešteNa pretekoch parných rušňov v septembri 2011.Na trati pri Tisovci v októbri 1999. Foto:Pavol KUKUČÍKosláv výročia 150 rokov železníc na Slovensku.V súčasnosti je zverený do starostlivosti členomobčianskeho združenia Klub historickej technikypri RD Zvolen a široká verejnosť sa s ním môžestretnúť na rôznych nostalgických podujatiachpo Slovensku. Tiež ste ich mali možnosť vidieťvo veľkých úlohách vo filmoch Vzkriesenie,Dr. Živago či vo filmoch našich železničnýchfilmárov, v ktorých si zahral tento parnýrušeň. Spomenieme aspoň film Ako simalý býček pre kamaráta išiel, ktorý rozprávapríbeh návozu parného rušňa 556.036z Plešivca do Zvolena, alebo sériu filmovz prostredia pretekov malých parných rušňovvo Zvolene, napríklad Nech to para tlačí!z dielne Bc. Emila Chlebničana.Ing. Michal TUNEGAFoto: Jan HORNÍK,Pavol KUKUČÍK a archív MDCŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 11

NA ODBORNÚ TÉMUÚIVP radíČinnosť počasnepredpokladanej výlukyKomentár k článkom 1161, 1165, 1174, 1197, 1245 predpisu ŽSR Z1 Pravidiel železničnej prevádzkya k článku 106 SR 1004 (D) Výluková činnosť ŽSRV bežnej dennej prevádzke sa niekedy žiaľvyskytnú aj také situácie, ktoré sú v zmyslepredpisu Z17 (D17) Nehody a mimoriadneudalosti zadefinované ako nehody, kde priodstraňovaní ich následkov musia prevádz-kovízamestnanci postupovať podľa jednotlivýchustanovení služobných predpisov.A to hlavne tak, aby bola predovšetkým zaistenábezpečnosť zamestnancov, ktorí tietočinnosti vykonávajú a, samozrejme, abybola čo najskôr obnovená prevádzka vovzťahu k jazdám vlakov či už po koľajachv dopravniach s koľajovým rozvetvenímako aj po koľajach v priľahlých medzistaničnýchúsekoch.Jeden prípad ako správne postupovať pritejto činnosti si popíšeme v nasledujúcichriadkoch tohto príspevku.Ale najskôr dopravná situácia.V nemenovanej železničnej stanici došlona zabezpečenom priecestí k nehode kategórie„A“ – Zrážke vlaku, a to tak, že prednáčasť vlaku (vedúce HV a prvý vozeň)stáli v stanici v priestore za vchodovýmnávestidlom a zadná časť vlaku bola eštepred návestidlom na koľaji traťovej (obr.1). Aký má byť správny postup výpravcovpri činnostiach súvisiacich so zaistenímbezpečnosti pri odstraňovaní následkovtejto nehody, si heslovite popíšeme v nasledujúcichodsekoch.Vylúčenie traťovej koľaje – vylúči výpravca,ktorý dostane hlásenie o nezjazdnommieste (Z1 čl. 1165)Ohlásenie nehody výpravcom podľa „Zvolávaciehoplánu vedúcich zamestnancov“(Z1 čl. 1245)Určenie vedúceho prác (v prípade potrebyaj zamestnanca pre jazdu vozidiel na vylúčenúkoľaj) – zápis v telefónnom zápisníkuu niektorého z výpravcov (Z1 čl. 1161)V prípade potreby jazdy pomocného vlakuna vylúčenú traťovú koľaj zo zadnej stanicesprávne vypísanie a doručenie rozkazu„V“ – zodpovedá zamestnanec pre riadeniejazdy vozidiel v slede (Z1 čl. 1197)Vedúci prác zodpovedá za všetky činnostina výlukou dotknutých zariadeniach dopravnejcesty (SR 1004 (D) čl. 106)Ukončenie výluky na základe zápisu v telefónnomzápisníku u výpravcu jednej zosusedných staníc (Z1 čl. 1174)Verím, že tento krátky návod ako postupovaťpodľa ustanovení služobných predpisovpri činnostiach, ktoré úzko súvisias odstraňovaním následkov nehôd alebomimoriadnych udalostí, vám detailnejšieozrejmil problematiku, s ktorou sa v prevádzkemôžete skôr či neskôr stretnúť.Bc. Emil CHLEBNIČANV súvislosti s plnením nariadenia Európskehoparlamentu a rady (EÚ) č.913/2010 o európskej železničnej sietipre konkurencieschopnú nákladnúdopravu, Železnice Slovenskej Republiky(ŽSR) pozývajú všetkých dopravcova zástupcov dotknutých nákladnýchterminálov k účasti v poradnýchskupinách pre nákladné koridory č. 5,7 a 9. Poradné skupiny môžu vydávaťstanoviská k návrhom správnej radykoridoru, ktoré majú priame dôsledkyna investície, kapacitu, riadenie a prevádzkuželezničnej dopravy a dotknutýchterminálov na koridoroch.Bližšie informácie o činnosti nákladnýchkoridorov sú zverejnené na webstránke ŽSR v sekcii Marketing.12STRAHOS 2012Katedra železničného staviteľstva a traťového hospodárstva Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žilinev spolupráci so Železnicami SR - Výskumným a vývojovým ústavom železníc Žilina a Odborom železničnýchtratí a stavieb GR ŽSR usporiada v dňoch 12. a 13. apríla 2012 v Poprade – Hotel Satel 15. seminártraťového hospodárstva STRAHOS 2012Príspevky budú venované prezentácii aktuálnych informácií z oblastí:► skúseností z prípravy, realizácie modernizácie a údržby modernizovaných železničných koridorov,► nových konštrukcií a materiálov na stavbu a opravy železničných tratí a zariadení,► racionalizácie prác a nových technológií na diagnostiku, údržbu, opravy a modernizáciu železničnýchtratí,► legislatívnych podmienok realizácie stavebnej činnosti v železničnom staviteľstve.Odbornými garantmi seminára sú vedúci Katedry železničného staviteľstva a traťového 15. seminár hospodárstva traťového hospodárstvaStavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline prof. Ing. Libor Ižvolt, PhD. a námestník generálneho riaditeľaŽelezníc SR pre rozvoj a informatiku Ing. Jozef Lamprecht.Príspevky budúAktuálne informácie o seminári:Ing. Janka Šestáková, PhD.Katedra železničného staviteľstva a traťového hospodárstva,SvF ŽU, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilinae–mail: janka.sestakova@fstav.uniza.sktel.: 00421 – 41 – 513 58 07 http://svf.uniza.sk/kzsthŽELEZNIČNÝ SEMAFORKatedra železničného staviteľstva a traťovéhStavebnej fakulty Žilinskej univerzityv spolupráci so Železnicami Slovenskej– Výskumným a vývojovým ústavom železníc Žilina a Odborom železnusporiada12. a 13. apríla 2012 v Poprade – Haktuálnych informácií• skúseností z príprava údržby moderkoridorov,• nových konštrukciía opravy železničný• racionalizácie prácdiagnostiku, údržbuželezničných tratí,• legislatívnych podmčinnosti v železničnOdbornými garantmi seminára sú vedúci Katedrya traťového hospodárstva Stavebnej fakulty Žilinprof. Ing. Libor Ižvolt, PhD. a námestník generáSlovenskej republiky pre rozvoj a informatiku Ing. JozefAktuálne informácie o seminári:Ing. Janka Šestáková, PhD.Katedra železničného staviteľstva a traťového hospodárstva, SvF ŽU, Ue–mail: janka.sestakova@fstav.uniza.sk tel.: 00421 – 41 – 513 58

Neprivrel oči ani pri lopate štrku,veď aj to je krádežKeď Peter Grecula, jediný robotník v doprave železničnej stanice Liptovský Mikuláš, nastupoval 26. januára napracovisko, ešte netušil, že jeho šichta bude riadne akčná. Pri plnení bežných pracovných povinností zbadalv oplotenom priestore stanice podozrivý pohyb asociála. Ani na okamih neváhal a hneď sa postavil zoči-vočidotyčnému, ktorý práve na lopate vynášal posypový materiál.Práca robotníka v doprave je stereotypná, alezároveň rôznorodá. V rámci plnenia pracovnýchpovinností sa každý deň pohybuje v celomobvode stanice, upratuje, vynáša smeti,vykonáva drobné opravy. Pre bezproblémovýchod stanice je takýto človek nenahraditeľný.V Liptovskom Mikuláši sa spoliehajú na šikovnosťa svedomitosť 58-ročného Petra Greculu.Aj v ten deň, 26. januára, už stihol odniesť vodusignalistom, pozametal schody pri stavadlách,povyhadzoval sneh od prestavných tyčí výhybiek,očistil nástupištia. – Prichádzal som k svojejmiestnosti, chcel som poroznášať obedyna stavadlá. A vtedy som zbadal cudziu osobuv našom areáli. Na lopate akurát odnášala štrkz našej kopy posypového materiálu. Stretli smesa na schodíkoch skladu, - opisuje situáciu PeterGrecula. Po jeho výzve o krádeži začali vzduchomihneď lietať nadávky a vyhrážky, ktorévyústili do fyzického ataku. Náš zamestnaneczachytil lopatu, skrútil ju, štrk sa vysypal. Dotyčnýzaútočil a trafil Petra poriskom do nosa, vzápätího oprel o zábradlie. Celý incident spísalaaj hliadka polície. Niekto si povie, že kvôli lopateštrku sa neoplatí riskovať zdravie, ale Peter Greculato vidí inak. – Šlo o princíp. Poznám ho, jeto známa firma, čudák. Štrk potreboval na posypaniechodníka pred neďalekými predajnýmistánkami. Keby sa slušne opýtal, povolíme muzobrať pár lopát štrku. Veď aj my sme radi,keď sú posypané prístupové chodníky, nielenpredstaničný priestor. Ale takto si to bral akozo svojho, kradol. Dnes to bol štrk, zajtra tomôže byť zvrškový materiál. – Napriek novémupoznatku a strachu o život by sympatický PeterGrecula svoj postoj nezmenil. Pri podobnej situáciiby znova takto zareagoval. Jeho povahaa čestné svedomie mu nedovolí konať ináč. Veďide o krádež, ktorej musí zabrániť.Martin BALKOVSKÝ, foto: autorZimné počasie je nevyspytateľné. Preto jeposypový materiál voľne prístupný, abysa mohli kedykoľvek operatívne posýpaťnástupištia aj predstaničný priestor.ZAUJALO NÁSŽelezničná zastávka Brusno v novom šateŽelezničná zastávka Brusno – kúpele, ktorápatrí pod ŽST Banská Bystrica, má nový, modernejšívzhľad. Staré okná vo vestibule sú užminulosťou a nové presklené okenné stenylepšie tesnia aj krajšie vyzerajú. Nové sú ajplastové výdajné okienka a presklené vstupnédvere do čakárne. Fasáda dostane tiež novúpodobu, no jej dokončenie podlieha lepšiemupočasiu. Práce na vonkajšej omietke by mohlibyť dokončené v apríli až máji tohto roka. Celéto bude stáť približne 30 000 eur z financií ŽSRa realizácia je v rukách dodávateľskej firmyJuve plus, s.r.o..Do tohto regiónu chodí veľké množstvo turistova návštevníkov kúpeľov, takže obyvatelia obceako aj starostka sa vynovenej stanici veľmi potešili.Brusno navštívil pred niekoľkými dňami ajminister Ján Figeľ a v sprievode Jána Zachara,námestníka GR ŽSR pre prevádzku, a starostkyobce Viery Krakovskej si prezreli vynovené železničnépriestory.(ika)Vynovená železničná zastávka Brusno......a jej historický vzhľad.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 13

ZAUJALO NÁSFungujúce železnice sú pre štát takédôležité ako obehová sústava pre človekaŠéf Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Peter Belinský je na cestáchtakmer denne. Slovensko pozná ako málokto, železnice nevynímajúc. Celých8 rokov, ktoré študoval na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, bolijeho spoločníkom na trase Vranov nad Topľou – Žilina práve vlaky. PeterBelinský poskytol pre Ž semaforu rozhovor.Bezpečná a moderná doprava je jeden zozákladných predpokladov aj pre rozvoj cestovnéhoruchu. Aké miesto v systéme majúželeznice?Nie také, ako by mohli, a podľa mňa mali mať.Železnicu vnímam ako nosný dopravný systémpre verejnú osobnú, ale aj nákladnú dopravu.Železnica by mala byť podstatne využívanejšia,ako je dnes. Jazdíme na upchatýchcestách namiesto toho, aby sme bez stresusedeli v kupé. Preto treba podporovať pokračovaniemodernizácie koridoru Bratislava– Žilina – Košice na vyššiu traťovú rýchlosť.Dlhodobým cieľom je dosiahnuť cestovnýčas medzi Bratislavou a Košicami do trochhodín.Otázne je, či sa v čase recesie nájdu na rozvojovéprojekty peniaze...Musia sa, inak sa z krízy nedostanemea prestanú nás brať za dôležitého hráča v európskejdoprave. Na budovanie dopravnejinfraštruktúry by sa mali aj naďalej používaťzdroje fondov Európskej únie, ktoré najmenejzaťažujú štátny rozpočet.Je zahrnutie Slovenskej republiky do sietevysokorýchlostných tratí TEN-T reálne ?Je to pre Slovensko životne dôležité najmä nazákladných osiach Balt – Jadran, Hamburg –Balkán a Paríž – Mníchov - Viedeň - Bratislava.Podmienkou je vybudovanie modernéhomultimodálneho dopravného uzla v centreBratislavy. A rovnako intenzívne treba podporiťaj dopravnú infraštruktúru na východe Slovenskaako strategického dopravného uzlapre nákladnú cestnú a železničnú dopravu.Východné Slovensko má významný potenciálstať sa križovatkou strategických záujmovpre tok a logistiku tovarov po železnici efektívnejšímprepojením Európy a Ázie, čo môžepriniesť pre tento región ekonomický rozvoja zamestnanosť.Ďakujeme za rozhovor.(red)Deviataci a ôsmaci pozor!Dopravná akadémia v Trenčíne ponúka v školskom roku 2012 – 2013 vzdelanie v týchto odboroch:3767 6 00 Dopravná akadémia3759 4 00 Komerčný pracovník v dopraveabsolvent pripravujúci sa na výkon povolania v oblasti logistiky v doprave6405 4 02 Pracovník marketinguabsolvent pripravujúci sa na výkon povolania v oblasti cestovného ruchuVo všetkých odboroch je dĺžka štúdia 4 roky.Ukončenie štúdia je maturitnou skúškou.Dopravná akadémia, Školská66, 912 50 Trenčín,tel. č. 032-2855 203, fax. 032 2855 666e-mail: skola.trencin@dopravnaakademia.skPrijímacie skúškyPrijatie sa uskutoční bez prijímacích skúšok na základe výberového konania.Prijímacia komisia bude brať do úvahy výsledky, ktoré žiaci dosiahli na základnej škole a body z MONITORU žiakov 9. ročníkovzo slovenského jazyka a literatúry a matematiky.V prípade veľkého záujmu žiakov o určitý študijný odbor a v prípade voľného miesta v inom študijnom odbore bude žiakom,ktorí nebudú môcť byť prijatí na zvolený študijný odbor, ponúknutá možnosť študovať na inom študijnom odbore.Dopravná akadémia v Trenčíne má moderný školský areál.Zabezpečuje komplexný výchovno-vzdelávací proces, ubytovanie, stravovanie, možnosti kultúrneho a športového vyžitia.14ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

Slovenskí železničnífilmári boli najúspešnejšíZáujmová skupina Film a video FISAIC sa na nedostatok nových zážitkovsťažovať nemôže. Nielen že ich samotní filmári s obľubou vyhľadávajúa dokumentujú, ale po rekapitulácii skúseností z minulého roku veríme,že si aj naďalej budú klásť vyššie ciele.Aby bolo aj nezainteresovaným čitateľomjasné, na čo narážame, musíme sa vrátiť doaugusta minulého roku, kedy sa v belgickomGente uskutočnila medzinárodná súťaž Filma video FISAIC 2011. Bol to už jej 24. ročník,na ktorom slovenských železničiarov reprezentovalospolu 19 filmov. Z uvedeného počtubolo 12 filmov ocenených. Najvyššie uznanie– striebornú medailu získal komediálne ladený film Posledná vôľa od Bc. Emila Chlebničanaz ÚIVP IV Zvolen. Všetkých členovfilmovej sekcie však veľmi potešilo aj to, žeChvíľky napätia na súťaži v belgickomGente. Zľava: M. Kalach, Emil Chlebničana Štefan Bartko.vzhľadom k počtu ocenených filmov získalanaša slovenská skupina spomedzi siedmichzahraničných delegácií ocenenie ako najúspešnejšíúčastník súťaže. Touto cenou bolizaujímavé CD s výberom vážnej hudby. Anisme sa nemuseli dlho radiť s vedúcim filmárskejsekcie Bc. Štefanom Bartkom a ďalšímikolegami filmármi o tom, ako s touto cenounaložíme. Bolo nám jasné, že patrí nášmulektorovi Mgr. Ladislavovi Munkovi, s ktorýmsa na filmárskych seminároch, súťažiach čina letnej filmovej škole stretávame už skorodesať rokov a ktorý nás od filmových začiatkovpostupne zoznamuje vysoko profesionálnyma pritom ľudským spôsobom s tajomstvamifilmovej reči. Slávnostné odovzdanieocenenia sme naplánovali ako súčasť jesennéhočesko – slovenského filmového festivalu,ktorý sa uskutočnil v novembri 2011 v SIPStrečno. Prekvapil vysoký záujem o účasťna tomto našom stretnutí, spolu sa nás tu ajs českými kolegami filmármi FISAIC zišlo 43.Vnímame to ako pozitívny signál, že vieme ajv rámci záujmovej činnosti vytvoriť pre ľudízaujímavé a obohacujúce prostredie. V skupinefilmárov sa príjemne cíti aj začiatočník,pretože citlivo vníma, že má možnosť sa veľanového na prednáškach a diskusiách o konkrétnychprípadoch naučiť nielen od lektora,ale aj od svojich kolegov. Myslím, že môžemes pokojným svedomím konštatovať, že v sekciiFilm a video FISAIC fungujeme ako veľkákamarátska rodina. Na tomto jesennomstretnutí nechýbala prednáška o filmovejdramaturgii, veľa polemík o ocenených zahraničnýchfilmoch a pozreli sme si novinkyz českej i slovenskej železničiarskej filmovejponuky.Vlastne aj bolo načase, lebo na jeseň nászase čaká národná súťaž Film a video FISAIC2012. Ale ešte pred tým všetkých záujemcovpozývame na najbližšiu akciu filmovej sekcieFISAIC, ktorou bude jarný seminár v dňoch13. – 15. apríla 2012 v SIP Strečno. Viac sio ňom povieme zase niekedy nabudúce...AJ TOTO SME MYIng. Soňa KUBINCOVÁ,prezidentka FISAICÚčastníci novembrového festivalu v SIP Strečno.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 15

FOTO HÁDANKAZimná súťaž!RELAXAká je vrcholová stanica najväčšieho vlekuTransporta VL-1000 v lyžiarskom strediskuSkiarena- Fačkovské sedlo (Klak)?Správne odpovede zasielajte na adresuredakcie do 7. marca.Informácie o stredisku nájdete nawww.skiarena-fackovskesedlo.skFOTO: Dana SCHWARTZOVÁVýhercovi správnej odpovede venujelyžiarske stredisko Skiarena – Fačkovskésedlo víkendový pobyt v horskom hoteli KLAK,s polpenziou a celodenným skipasom predve osoby v termíne do 31.3. 2012.Dnes naša otázka znie: Viete, kde je to?Ak poznáte správnu odpoveď na dnešnú fotohádanku, napíšte nám jua zaradíme vás do žrebovania. Víťaza odmeníme, preto nezabudnitev odpovedi uviesť svoje meno a adresu pracoviska.Správna odpoveď na januárovú fotohádanku je: Železničná stanica Humenné.Víťazkou sa stala a vecnú cenu získava: Hana VARJANOVÁ z Radvane nad Laborcom.Blahoželáme!Správna odpoveď januárovej súťaže:Park Snow Donovaly má 11,03 km zjazdovýchtratí.Celodenné skipasy do strediska Park SnowDonovaly získali:Adam FABULA, Ing. Peter ŠEBO, MarianaMOŠKOVÁ a Alica SANISLOVÁ.Výhercom gratulujeme. 16ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

Cudzincov tu vnímajú akoplnú chodiacu penaženku(3. cast cestopisu Ludevíta Kostova)TRIPOLI, BEJRÚTDo Tripolisu sme prišli v poobedňajších hodinách.Ubytovali sme sa v hoteli, ktorý pripomínal väzenie,ale aspoň sme mali kde zložiť hlavu a po náročnomdni si oddýchnuť. Nakoľko nám dochádzala hotovosť,vybrali sme sa hľadať bankomat. Tripoli ležína brehu Stredozemného mora, a tak sme využilipríležitosť a utekali sa na pláž okúpať. Naša radosťnetrvala dlho. Zhrozili sme sa pri pohľade na neskutočneznečistené pobrežie. Pod návalom toľkýchodpadkov nebolo vidieť piesok. Radšej sme sa tedaotočili a späť do hotela. Po noci prežitej na železnejposteli v zatuchnutej izbe, s miernymi náznakmiPetra- top pamiatka našich kolegov cestovateľov.Zľava: Miloš, Ľubo, Milan a Ľudo v pozadí Al-Khaznet(Pokladnica).plesní na stenách, sme sa pobrali na akúsi stanicu,odkiaľ odchádzajú súkromné mini autobusy doBejrútu. Boli to staré dodávky na prepravu 13 ľudí.Platí sa vodičovi hneď pri nastupovaní. Nás to stálo3000 LEB, čo je okolo 1 €.Po hodinke a pol jazdy sa pred nami objavilo nádhernémesto plné výškových budov, čulého ruchua krásnych áut. Vzhľadom sa vôbec nelíšilo odklasických európskych metropol. Vystúpili sme nastanici a po krátkom blúdení sme našli aj náš hotel.Bol na vynikajúcej úrovni so všetkými službami.K dispozícií bol internet a miestna kantína, v ktorejsme si večer pozreli dokonca aj zápas Ligy majstrov.Tak ako sme boli sklamaní plážami v Tripolise,tu sme boli naopak očarení. Všade bol jemnýzlatistý piesok, slamené prístrešky bez poplatkova samozrejme more bolo krásne belasé a čisté.A tak sme si vychutnali oddych na piesku pod slnečníkomaž do večera. Ráno sme vyrážali okoloôsmej a v pláne sme mali opätovný presun do Sýries cieľom Damask. Na autobusovej stanici sme sarozhodli namiesto autobusu využiť služby na našepomery lacnej a hlavne pohodlnejšej taxislužby.S taxikárom sme sa dohodli na cene 110 tisíc LEB.Cesta ubiehala veľmi dobre a bez väčších zdržanísme prešli výstupnou libanonskou kontrolou.Cez Sýriu do DAMASKU s veľkými problémamiAvšak na sýrskej hranici sa začali veľké komplikácie.S odstupom času môžem povedať, že boli18na celej našej ceste aj najväčšie. Je smutné, žeproblém sme nespôsobili my a v žiadnom prípadesme ho nemohli ani ovplyvniť. I keď sme boli skvelepripravení a všetko sme mali do najmenších detailovnaplánované a premyslené, pri cestovaní samôže stať všeličo.Pri bežných formalitách spojených so vstupom dokrajiny nám zistili, že naše víza nie sú v poriadku.Zostali sme zaskočení a poukazovali sme na to,že nemôžu byť neplatné, nakoľko sme v Sýrii užboli. Colník nám ukázal, že vo vízach boli urobenéopravy a chýba tam pečiatka úradu, ktorý danéopravy robil. Hneď sme si spomenuli na sýrskehokonzula v Bratislave, ktorý sa pri vypisovanívíz pomýlil a niečo následne opravoval.Snažili sme sa všemožne colníkom vysvetliť,že sme v tom nevinne. My by sme predsažiadne korekcie do pasu a hlavne do víz nerobili.Nič nám však v tej chvíli nepomáhalo.Zavolali sme na slovenskú ambasádu v Damasku.Po vysvetlení, v akých problémochsme sa ocitli, nám len stroho odpovedali,že to nie je v ich kompetencii a prajú námveľa šťastia. Nezabudli ešte spomenúť, žev danom čase sa neodporúča cestovaniedo Sýrie. Popritom všetkom začal naše nervyskúšať aj vodič taxíka a pýtal od nás plnú sumu110 tis. My sme mu dali za polovicu prejdenej cesty,čiže 60 tis. a viac sme vtedy ani nemali. Museli smesa preto spoliehať opäť len sami na seba. Medzitýmk nám prišli dvaja vojaci so samopalmi a v ichsprievode sme boli deportovaní do akejsi hraničnejmedzizóny.Na libanonskej hranici nás po vysvetlení našej situácieodviedli do starej miestnosti k veliteľovi základnea ten s nami vybavil všetky formality. Snažil saAko z rozprávky Tisíc a jedna noc. Pláž v Bejrúte.dokonca vniesť do komunikácie aj trošku humoru,predsa z danej situácie, v akej sme sa ocitli, smeboli „mierne“ mimo. Zaujal ma jeden z libanonskýchvojakov, sediaci na starej železnej postelia hrajúci sa s kovovými putami. S kamennou tvárousa na nás pozeral ako na hrozbu pre jeho krajinu.Nakoniec všetko dobre dopadlo a povolili námopätovný vstup do Libanonu. Neostávalo nám ničiné, len sa presunúť naspäť do Bejrútu a vyhľadaťsýrsku ambasádu. Zohnali sme si taxík a zamierilipriamo na ambasádu. Tá však už bola zatvorená.Rozhodli sme sa prečkať noc vonku, na miestnejpláži. V hlavách sa nám už vynárali rôzne scenárea ďalšie alternatívy. Posledným možným riešenímvzniknutej situácie bolo, ak by nás nepustili cezhranice, preletieť do Ammanu, no letenka pri konkurenciiiba dvoch dopravcov by bola dosť drahá. Nato by sa vynárala aj ďalšia otázka, či by vôbec malozmysel pokračovať v ceste a nekúpiť si radšej letenkuz Bejrútu niekam do Európy. Všetko sme vsadilina jednu kartu a tou bola sýrska ambasáda.Ráno, po prebdenej noci na pláži, sme prišli predambasádu a netrpezlivo očakávali, kedy ju otvoria.Jej dvere sa otvorili presne o 9,30 a po bezpečnostnejprehliadke sme vošli dnu. Boli tam dvajaúradníci, ktorí s nami zjavne nechceli komunikovať.Po dlhšej chvíli čakania sme podišli k jednémua vysvetlili náš problém. Vrátil nás na miesto, vrajmáme čakať. Po hodine prišla za nami slečnaa opýtala sa, ako nám môže pomôcť. Rozpovedalisme jej celý problém, že potrebujeme len pečiatkuk vízam, na základe čoho môžeme pokračovaťďalej v ceste. Zobrala si naše pasy a povedala,aby sme počkali, kým príde konzul. Ubehla ďalšiahodina, keď sa v dverách opäť zjavila slečna. Spýtalasa, či nemáme číslo na konzula do Bratislavy,vraj sa s ním potrebujú spojiť. Dali sme jej číslo ajna mobil, aj na pevnú linku. Tu sa vyskytol ďalšíproblém. Mobilné telefóny síce vykazovali pokrytielibanonskou sieťou a následný príjem signálu odviacerých libanonských operátorov, ale to bolo asitak všetko. Ani jednému z nás sa nedalo volať a aniposielať správy. Slečna nám len oznámila, že sabudú pokúšať spojiť so Slovenskom a odporučilanám čakať. Po chvíľke hrania sa s telefónom a ručnomvyhľadávaní jednotlivých operátorov sa miv reproduktore ozval vytúžený vyzváňací tón a ešteviac ma potešil konzulov hlas. Hneď som mu začalvysvetľovať, do akých problémov nás dostal. Keďsom skončil, vyžiadal si k telefónu konzula, tak sommobil podal jednému z úradníkov a ten ho odniesolkonzulovi. Po približne pol hodinke sa vrátil s telefónoma opäť sme počuli staré známe „čakajte“.Naša nálada sa však začala radikálne zlepšovať.Dúfali sme, že si to hádam medzi sebou vysvetliaa my budeme môcť nerušene pokračovať v ceste.Po nekonečnom čakaní sme dostali odpoveď, poktorej nám zmrzol úsmev na perách: - Je nám ľúto,ale pečiatku potvrdzujúcu platnosť víz vám nemôžemedať, a to z dôvodu, že sme sýrska ambasádana libanonskom území a musí tam byť len odtlačokpečiatky konzulátu na Slovensku.Ale vraj nám môžu vydať nové víza s tým, že požiadaťo ne by sme museli na druhý deň a na vybaveniesa čaká týždeň, čo pre nás nič neriešilo.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR

Pokúsil som sa ešte raz zavolať konzulovi a ani neviem,ako je to možné, ale opäť sa to podarilo. Povedalnám, aby sme urýchlene išli na hraničný prechoda hlásili sa u kapitána Amira, veliteľa základneMasnaa. Zohnali sme narýchlo taxík, dohodli sana cene 100 tis. LEB do Damasku a ponáhľali sana hranicu. Všetko išlo opäť hladko a bezväčších problémov. Po príchode na sýrskyhraničný prechod sme sa pýtali priamo nakapitána. Hoci sme na sýrskeho konzulav Bratislave boli nahnevaní, bol to práveon, ktorý musel poriadne pozaťahovať zapáčky a svoju chybu následne napraviť.Všetko bolo nakoniec v absolútnom poriadkua mohli sme pokračovať ďalej v našejceste.Do Damasku sme prišli po druhej popoludnía po posledných skúsenostiachsme sa už nechceli dlhšie zdržiavať v Sýriia rozhodli sme sa čím skôr dostať do Jordánska.Napokon, bol už štvrtok a konzulnás varoval pred cestovaním v piatok. Preto smelen presadli z jedného taxíka do druhého a už smeuháňali smer Ammán.JORDÁNSKE KRÁĽOVSTVONa hranici sme sa tentoraz nezdržali dlho a vo večernýchhodinách sme už boli v hlavnom mesteAmmán. Po namáhavom dni spojenom so stresoma únavou sme sa konečne mohli poriadne natiahnuťa vychutnať si pohodu v hoteli s blahodárnousprchou. Ráno niečo po šiestej sme si to namierilido Petry. Autobus JETT nám však nešiel, tak sme samuseli premiestniť na druhú autobusovú stanicu.Odchytili sme taxikára, dohodli sme sa, a nakoniecnás vysadil aj tak na úplne inom mieste. Na otázku,kde je stanica, len nechápavo krútil hlavou. Vedelisme, že každé ďalšie vyjednávanie by bolo zbytočné,tak sme zaplatili 2 JOD (jordánsky dinár) avystúpili. Sedeli tam dvaja postarší páni, z ktorýchsa nás jeden ujal a všetko vysvetlil. Dokonca námpo arabsky napísal názov stanice a dodal, abysme viac ako jeden dinár taxikárovi ani nedávali.Tak sme aj spravili a po bezmála piatich minútachjazdy taxíkom sme prišli na malú autobusovú stanicu.Pri vystupovaní nás oslovil pán v dlhom bielomoblečení, vraj kam chceme ísť. Odpovedali sme, žedo Petry a hneď sme sa spýtali aj na cenu. Lístokstál 8 JOD, čo je za 250 km dlhú cestu dobrá cena.Zaviedol nás k svojmu mini autobusu s 22 miestamina sedenie. Po usadení a zložení batohov námostávalo dosť času. Museli sme vyčkať, kým sa nášautobus plne obsadil cestujúcimi. Dali sme si kávua džús s ľadom a po hodinke sme vyrazili.VITAJTE V PETRE – našej top pamiatke!Do Petry sme prišli tesne pred obedom. Ani smesa poriadne nestihli rozhliadnuť a už nás obkolesilitaxikári. Dali sme im adresu nášho hotela a zjednalicenu na 1 JOD. Tešili sme sa, akú super cenu sanám podarilo zjednať, avšak ani nie po minúte jazdysme zostali zaskočení, keď taxikár zastavil a ukázalna náš hotel. Bol vzdialený od stanice asi 150metrov. V tejto časti sveta sa mi zdalo, že domácimali stále navrch a boli o krok vpred. Po ubytovanív príjemných izbách sme si pobalili menšie batohy,naplnili sme ich vodou a energetickými sladkosťamia vybrali sa na prehliadku skalného mesta Petra.Vraj existovalo už v dobe kamennej, no mne sa spájalen s Nabatejcami, ktorí založili kráľovstvo a PetraMiestny dopravný prostriedok v rokline as-Siqsa stala jeho hlavným mestom. Vstupné stálo 50 €,to však platí len pri pobyte v Jordánsku viac ako dvadni. Inak zaplatíte za prehliadku 90 €. Je to hlavnez toho dôvodu, že veľký počet turistov sem zavíta najednodňový pobyt formou fakultatívnych výletov zosusedného Egypta alebo Izraela.Pripravte sa, že do samotného skalného mestavedie dlhá cesta. Najprv musíte prejsť prašnoukrajinou po kľukatej, no vydláždenej ceste. Asi v jejpolovici sa nachádzajú akési kamenné sarkofágynazývané Djinn. Na opačnej strane je hrobka Obeliskova Triclinium. Sú zároveň aj prvými pamiatkamina ceste k Petre. Ďalej už len pozvoľna klesámea po 30 minútach prichádzame k veľkej skale,v ktorej sa nachádza úzky vchod do tiesňavy nazývanýSiq. Ten objavil v 19. storočí Burckhardt, ktorývstúpil do tiesňavy a následne ako prvý Európanzazrel stratené mesto Petra. Tu si treba dať pozor,lebo miestni podnikavci vám budú ponúkať odvozv starom „rozhrganom“ voze ťahanom jedným somárom,poprípade sa môžete zviesť na ťave alebokoňovi. Ja osobne odporúčam ísť pešo. V 40-stupňovýchhorúčavách v tieni je to síce úmornejšie,no krajšie, nakoľko máte čas si všetko popozeraťa pofotiť. Hneď po vstupe do tiesňavy začnete pozvoľnaklesať. Točitá roklina nazývaná as-Siq másteny dvíhajúce sa do výšky takmer 90 metrov atie bránia dopadu slnečných lúčov. Je dlhá asi kilometer.Miestami sa priechod tiesňavy zužuje asi lenna dva metre. Kde-tu vykukne aj kúsok zelene držiacejsa na strmých stenách, ktoré hrajú pestrýmifarbami. Strieda sa tu svetložltá s červenou, ktoráprechádza až do hnedkastej. Tento nádherný obrazkrajiny je doplnený dupotom somárov, ťahajúcichstaré vozíky s turistami.Asi po pol hodinke sa ako keby mávnutím kúzelnéhoprútika skaly rozostúpili a pred nami sa objaviladych vyrážajúca tridsať metrov vysoká stavbavytesaná do skaly. Nazýva sa Chaznat al-fir´aun(Faraónova pokladnica) alebo aj Al- Khazneh.Je vyzdobená zaujímavými perzskými motívmi.Známa je aj z filmu o Indiana Jones. Mňa najviacfascinoval jej povrch, ktorý mení farby počas dňa.V jednej chvíli je Pokladnica červeno-ružovkastá,neskôr úplne červená, žltkasto-oranžová alebomá nádych do hneda. Je to spôsobené dopadomslnečných lúčov. Pred ňou sa rozprestiera malénámestie a následne sa pokračuje do samotnéhostarobylého mesta. Hneď na začiatku nás ohúriloveľké množstvo chrámov a kráľovskýchhrobiek vytesaných do skál. Ešte dodnes tuprebývajú miestni obyvatelia. Vzhľadovo súbudovy vyzdobené množstvom stĺpov. Nachádzasa tu aj divadlo s hľadiskom v tvarepolkruhu. Postavené bolo Nabatejcamia neskôr ho prebudovali Rimania. V historickýchdokumentoch je zmienka, že v časenajväčšej slávy žilo v Petre okolo 40 000ľudí. Najväčší rozmach zažívala v 3. storočípred n. l.. Po štyroch storočiach prospievaniabola obsadená Rimanmi a následneupadol aj jej význam. V šiestom storočí jupostihlo aj ničivé zemetrasenie a následnepadla do rúk Arabom.Podarilo sa nám odčleniť od davu turistov a vybralisme sa úzkym, prudko stúpajúcim chodníkom. Tennás doviedol na vrchol kopca Jebel al-Madhbah.Miesto, kam sme sa dostali, sa podobá náhornejplošine, ktorá slúžila na rôzne obradné rituály, z ktorejsa nám naskytol veľkolepý pohľad na celú Petru.Bolo vidieť hlavnú cestu, ktorá sa krásne kľukatilapomedzi skalné hrobky. V pozadí vystupovali mohutnékopce Jebel Haroun, Jebel Barra, aj Jebel al-Habees, na úpätí ktorého stál Qasr al-Bint (chrámzasvätený Dusharesovi – hlavný boh Nabatejcov).Po krátkom oddychu sme sa presunuli opäť nahlavnú kolonádu a prezreli si kláštor Ad-Deir, SilkTomb (Hodvábnu hrobku), ako aj Palác faraónovejdcéry Kasr al Bint al Firaum. Všetko sa však zajeden deň stihnúť nedá, veď na dokonalé prezretietohto starobylého mesta sa odporúčajú tri dni. Petraje verejnosti prístupná len do 19.00, a tak smesa pobrali k nášmu hotelu. Pri odchode sme eštevenovali pár pohľadov Pokladnici, ktorá opäť hralainými farbami. Večer sme unavení a zničení po náročnomdni padli do postele. Zaspávali sme všaks krásnym pocitom, veď sme absolvovali prehliadkuPetry, novodobý siedmy div sveta, ktorá bola TOPpamiatkou celej našej cesty.Ráno o 4.45 nás zobudil hlas vychádzajúci z vedľajšejmešity a spievajúci verše z koránu. Po rýchlychraňajkách sme si to namierili na autobusovú stanicu,tentoraz už pešo. Pred nami bola 169 km dlhácesta do prímorského mesta s názvom Aqaba. Autobusodchádzal o siedmej ráno a stál 5 €.Pokračovanie nabudúce...Petra. Silk Tomb (Hodvábna hrobka).ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 19CESTUJTE S NAMI