Máj 2007 - ŽSR

ROČNÍK XVII. Máj 20075Foto: Vladimír SALZERMESAČNÍK ZAMESTNANCOV ŽELEZNÍC SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Rozvoj informačnej podpory železnícSeminár OSŽD k problematike Technických špecifikáciípre interoperabilitu (TSI), podsystému Telematické aplikáciepre nákladnú dopravu (TAF) sa uskutočnil vapríli, v SIP Strečno. Rokovania sa zúčastnilo vyše 20expertov železníc členských štátov OSŽD z Bulharska,Estónska, Kazachstanu, Litvy, Lotyšska, Poľska, Slovenska,zástupca UIC a pozorovatelia zo Žilinskej univerzity.Z poverenia OSŽD rokovanie otvoril a viedol JánDékány, vedúci delegácie ŽSR, ktorý okrem privítania,účastníkov seminára pozdravil v mene generálnehoriaditeľa ŽSR.TSI schválila Európska komisiapre dopravu a energetiku akoNariadenie 2001/16/EC s cieľomoživenia železničnej nákladnejdopravy a zvyšovania jej podieluna európskom dopravnom trhu.Nariadenie stanovuje základnépravidlá pre interoperabilitu(vzájomnú spoluprácu) všetkýchúčastníkov železničnej nákladnejdopravy. Tieto pravidlá sú rozdelenédo viacerých podsystémova jedným z nich sú práve TAF,ktoré definujú obsah, formát aspôsob elektronickej výmenyinformácií medzi správcami infraštruktúrya dopravcami. Tentopodsystém bol schválený akoRozhodnutie EC č. 2006/62 a najeho základe bol spracovanýStrategický plán implementácieTSI TAF na transeurópskej konvenčnejželezničnej sieti rozchodu1435 mm. V súlade s týmtoplánom sú všetci účastníci železničnejnákladnej dopravypovinní zaviesť TSI TAF v rámcisvojej pôsobnosti do konca roka2013. S tým je spojený celý radproblémov v legislatívnej, finančnejako aj technologickej oblasti.A práve týmto problémom bolvenovaný seminár v Strečne.Prvá časť seminára bola venovanávšeobecným informáciámo dokumentoch a v druhej častisa prednášatelia zamerali nadoterajšie aktivity na úrovni Eu-rópskej únie, OSŽD a UIC, ktorésú spojené s prípravou implementácieTSI TAF. K tejto oblasti vystúpilizástupcovia UIC, ŽSR,ZSSK CARGO a PKP Informatyka.V tretej - záverečnej časti bolvytvorený priestor na vzájomnúvýmenu skúseností jednotlivýchželezníc z oblasti informačnejpodpory podnikových procesov amožností realizácie požiadaviekEÚ. V rámci tohto bloku vystúpiliaj zástupcovia ŽSR s prezentáciouO TELEMATIKE A INTEROPERABILITEROKOVALI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNIna tému „Prístup ŽSR k TSI TAF“,ktorý sa stretol s veľkým záujmomzúčastnených expertov.Účastníci rokovania schválili Zápisz rokovania, v ktorom zdôrazňujúmimoriadnu dôležitosť uvedenejproblematiky pre ďalší rozvoj informačnejpodpory železničnýchpodnikových procesov a žiadajúaby Výbor OSŽD zabezpečilspoluprácu s príslušnými orgánmiEÚ pri konzultačnej i finančnejoblasti spojenej s implementáciouTSI TAF. Účastníci semináru navrhujúvytvorenie Dočasnej pracovnejskupiny OSŽD, ktorejčlenmi by boli experti zainteresovanýchželezničných spoločnostíčlenských štátov OSŽD a ktoráby sa stretávala minimálne jedenkrátročne s cieľom vymieňať siskúsenosti pri implementácii TSITAF.Ing. Ivan ŠUTKAa Ing. Jozef SEDLÁRIntegrovaný systém dopravyDo roku 2015 začne v hlavnom meste Slovenska fungovaťintegrovaný systém dopravy. Ten počíta so železničným prepojenímtratí od Paríža cez Viedeň až po Bratislavu. Týmtokrokom by sa mala v meste skvalitniť aj hromadná doprava. Investíciasi vyžiada 19 miliárd korún, pričom 80 percent nákladov pokryjúkohézne fondy EÚ a zvyšok by mal poskytnúť štát z vlastnýchzdrojov. Vďaka systému vznikne aj tunel vedúci pod Dunajom aelektričková rýchlodráha. Petržalská rýchloelektrička spojí totonajväčšie sídlisko s mestom. Súťaž na tento projekt by mal magistrátvypísať do troch týždňov. Ešte nie je jasné, či mesto zaobstaráiba trať od Šafárikovho námestia po Bosákovu, alebo aj prezvyšný úsek, ktorý postaví spoločne so štátom a železnicami.Prvé práce by sa mali robiť na Starom moste, ktorý treba prestavať.Po rekonštrukcii bude most slúžiť len električke. Rozdelenie investíciipri budovaní spoločnej trate si mesto, ministerstvo dopravy aželeznice dohodnú po vypracovaní odhadu nákladov. Trať tu mábyť duálna s rozchodom 1000 aj 1435 milimetrov, vhodná na bratislavskúelektričku aj na vlak.A K T U A L I T YOdmeňovanie a mzdy v centre pozornostiPersonálni manažéri z celého Slovenska sa stretli vdňoch 10. a 11. mája vo Vysokých Tatrách. V StarejLesnej sa uskutočnilo už 7. celoslovenské stretnutiepersonálnych manažérov. Cieľom stretnutia bola výmenapraktických skúseností v riadení ľudských zdrojovs dôrazom na motiváciu a odmeňovanie. Totozaujímavé podujatie zorganizovalo Združenie pre riadeniea rozvoj ľudských zdrojov (ZRRĽZ).ŽSR, ako jedného z viac ako 120členov oslovili zástupcovia združenias požiadavkou prezentácieo odmeňovaní v ŽSR, ako jednéhoz najväčších zamestnávateľovna Slovensku.Našu firmu na stretnutí zastupovaliIng. Zuzana Gáletová, riaditeľkaOdboru riadenia ľudskýchzdrojov GR ŽSR (O 510) a Ing.Soňa Kubincová, vedúca oddeleniaodmeňovania a kolektívnehovyjednávania Odboru 510.Okrem prezentácií venovanýchstabilizácii robotníkov vo výrobnejspoločnosti, štruktúre odmeňovaniavo vývojovom centre automobilovéhopriemyslu (cca 500 zamestnancov)a v ŽSR (cca 18 000zamestnancov), obsahoval ajďalšie zaujímavé vystúpenia,ktoré boli venované problematiketabu v HR, motivačným nástrojommanažéra a osvojeniu si pojmovcommitment a lojalita. Prezentáciasystému odmeňovania, ktorýje uplatňovaný v ŽSR, musela vplánovanom rozsahu 60 minútobsiahnuť základné východiská,ich súlad s postupmi v kolektívnomvyjednávaní, ako aj uplatňovanéformy mzdy s ohľadom narôzne fondy pracovného času arealizáciu systému benefitov.Zaujímavou súčasťou prezentáciebolo aj vysvetlenie efektívnosti azásad sociálneho dialógu s ôsmimiodborovými organizáciami,ktoré sú zmluvným partneromzamestnávateľa.V jednotlivých častiach prezentácieboli vysvetlené oblasti predstaveniaŽSR z pohľadu predmetuhlavnej činnosti, základnýchčíselných údajov, ako aj z pohľaduskladby zamestnancov. Eštepred samotným odmeňovanímIng. Kubincová priblížila postupyuplatňované v kolektívnom vyjednávanívedúce k podpisu Kolektívnejzmluvy ŽSR. Riaditeľka O510 Ing. Gáletová vysvetlila aplikáciuSmernice pre odmeňovanie,ako súčasti kolektívnej zmluvy vovšetkých vnútorných organizačnýchjednotkách (VOJ) ŽSR zadodržania prijatých ekonomickýchpravidiel. V rámci diskusie bolivysvetlené kategórie rozpisuplánovaných mzdových nákladov,rozdielne možnosti uplatneniamotivačného prístupu z pohľadu3nezaručenej časti mzdy a pridelenéhoobjemu prémií v súvislostis počtom zamestnancov jednotlivýchVOJ. Vysvetleniedostali aj situácie, kedy dochádzav mnohých prípadoch k nesprávnemuhodnoteniu funkčnostisystému odmeňovania, ktoré nieje chybou samotného systému,ale je zapríčinené nevyužívanímmožností rozdielneho prístupu čiuž k jednotlivým typovým pozíciámalebo pracoviskám, ako ajrovnostárskym prístupom a zbavovanímsa zodpovednosti uvedúcich zamestnancov. Veľaotázok účastníkov seminárasmerovalo k uplatňovaniu Katalógutypových pozícií a jeho využívaniuv systéme spracovaniamiezd a modulov HR v SAP ECC.Záver prezentácie patril stručnémuzhodnoteniu finančných anefinančných benefitov, ako dôležitejsúčasti vytvárania nielenfiremnej kultúry, ale aj vzťahuzamestnancov k ŽSR.Prezentácia ŽSR bola v porovnanís menšími firmami pripravenázámerne len v rovine čo najjednoduchšíchzásadových prístupovk problematike odmeňovania, scieľom vysvetliť celý systém odmeňovania.Zároveň vysvetliť ajPERSONÁLNI MANAŽÉRI SLOVENSKASA STRETLI VO VYSOKÝCH TATRÁCHmožnosti, ktoré so sebou odmeňovanieprináša na jednej stranea súbor obmedzení, s ktorými samusíme uspokojivo vyrovnať nastrane druhej. Z pohľadu zúčastnenýchželezničných spoločnostíje každá takáto výmena názorovprospešná a posúva manažérovna úseku ľudských zdrojov vždyo krok vpred. Pre nás, ako zástupcovfirmy s dlhoročnou tradíciou,je z hľadiska motiváciehrejivým faktom skutočnosť, žeaj napriek veľkej konkurenciipodnikov so zahraničným kapitálom,Železnice SR sú aj naďalejnajväčším zamestnávateľom naSlovensku. A železničiari zostávajúv modrej armáde, či už zpohľadu rodinných tradícií alebošpecifického vzťahu k vlakom asamotnej železničnej doprave.Našou snahou je, aby k vymenovanýmfaktorom patril na neposlednommieste aj systém odmeňo v a n i a a m o t i v á c i eprostredníctvom finančných anefinančných benefitov ŽSR.(kub)

A K T U A L I T Yo š u m e l ý m o m i e t k a m o d z v o n i l o a j v o V r ú t k a c hNepotrebné priečky a staré okenné tabulesa musia odstrániť, aby uvoľnili priestorpre krajšie vybavenie.d z a l i . C h v í ľ u s a b u d e m e t l a č i ťspolu, komandujúci, námestníkkrízového riadenia, agenda dôchodcova technický úsek. Na poschodíbude desať miestností, v spodnýchDAVKY NA POSTUPNÚSTANICE“, ZDÔRAZŇUJELISOŇZápadní susedia to zobrali veľkolepov programe modernizácie s komerčnýmúmyslom. A to je vhodný dôvodaj u nás pokračovať v ich šľapajach.Veď pekná stanica priťahuje aj ob-Prestavba terminálu v ŽilineVýstavba terminálu začala už v minulostia jeho parametre mali zabezpečiť dosiahnutiepokrytia požiadaviek zákazníkovv plnej miere. Vstupom subdodávateľskýchfiriem, ktoré sa podieľajú na dodávkachkomponentov pre automobilku, dochádzak výraznému nárastu objemu prepráv. –Nárast výkonov je spojený so zavedenímtrasy pre kontajnerové vlaky zoslovinského prístavu Koper, vstupomcez pohraničnú priechodovú stanicuRajka. Vlaky sú určené na spracovaniena vlečke SKD Intrans v Železničnejstanici Žilina – zriaďovacia stanica. Aleterajšie kapacity nie sú dostatočné,táto firma sa rozhodla rozšíriť plochuterminálu a zmodernizovať ju. V súčasnostije k dispozícii zložiskováplocha vo výmere 2 606 metrov štvorcových,pripravuje sa ďalších 3 tisícmetrov štvorcových a hovorí sa orozšírení ešte o 6 tisíc metrov štvorcových.Možnosť pokrytia vykládky anakládky kontajnerov iste naplní predstavyzákazníkov, - vysvetľuje tentoproces vedúci vozňovo – prepravnejkancelárie Žilina Ing. Peter Blaho.5c h o d n í k o v a z p r e n á j m u p l y n ú c epeniaze môžu byť vzpruhou aj prenás.Mária PALIČKOVÁ,foto autorkaTerminál Slovenskej kombinovanej dopravy Intrans, a.s. Žilina je umiestnenýv priestoroch žilinskej železničnej stanice - zriaďovacia stanica.K terajšiemu rozvoju prispelo najmä zvýšenie objemu prepráv kombinovanejdopravy v súvislosti s výstavbou automobilového závodu KIAv žilinskom regióne.Podľa vyjadrenia prednostu Železničnejstanice Žilina Ing. Adama Chmurčiaka, ajkeď vlečka KIA disponuje s plochami prenakládku a vykládku kontajnerov priamopre spoločnosť KIA, terajší stav zabezpečovaciehozariadenia výhybiek odbočujúcichna vlečku KIA, nedovoľuje naplnovyužiť kapacity. Dobudovaniezabezpečovacieho zariadenia a splneniepodmienok pre prevádzku môže zefektívniťa skvalitniť spracovanie vlakov prevlečku KIA.(pal)Foto: Ing. Peter BLAHOPlocha pôvodného areálu.Na realizáciu prác sa prizerajú aj tí, ktorísú viacerými spôsobmi naviazaní na železnicu.Zastihli sme tu aj tajomníčku Správnejrady ŽSR Mgr. Ladislavu Cengelovú spolus prednostom stanice a príslušníkom Železničnejpolície.priestoroch okrem prevádzkovýchbudú sfunkčnené aj sociálne zariadenia,- vysvetľuje Ing. Peter Lisoň.Rušnú atmosféru bude musieť pretrpieťpočas prác výpravca Ján Gálik:– Dúfam, že aj napriek stavebnýmprácam zvládneme vypravovanie,teda laicky povedané vybiehaniena perón, veď bezo mňa vlak neodíde.Ale ja sa veľmi teším nakrajšie prostredie. Aj ľudia okolonás sú všímaví, cestujúci sa prihovárajú,vraj konečne budeme maťvynovenú stanicu.Aj keď na rozdiel od českých kolegov,ktorí k obnove staníc na vytipovanýchtratiach pristupujú pod označením„Živá nádraží“, aj u nás sme sa pustilido ich skrášľovania i bez hesiel.Postupne sa rozostavaný areál prispôsobuje novým požiadavkám.

6 S P R A V O D A J S T V OStavba a údržba tratí v modernej infraštruktúreDvojdňový seminár v českom Děčíne prebiehal pod záštitou riaditeľa VÚŽ,a.s. Ing. Antonína Blažka, GR ČD, SŽDC a firiem Skanska, a ďalších firiem,ktorí so svojimi skúsenosťami, plánmi i stratégiou vystúpili v jednotlivýchprednáškach. Tie sa týkali skúseností z modernizácie českých koridorovv oblasti použitia najnovších stavebných prvkov, prijímania európskychnoriem, zaistenia absolútnej polohy koľaje, použitia koľajového roštutechnológiou DONELLI, zvarovania koľajníc v ČD súpravou KSM 005 nadvojcestnom vozidle a iných zaujímavých oblastí.ÚŽI NA SEMINÁRI V ČECHÁCHIng. Jaroslav Kováčik, riaditeľ ÚŽI vosvojej prednáške predstavil spôsobriešenia správy a údržby zariadení infraštruktúryv ŽSR.Druhá časť seminára bola venovaná problematikeinteroperability, ktoráje pre európske železnice priaplikácii jedného zo základnýchprincípov EÚ- slobodypohybu tovaru, osôb a služieb,vážnou témou. V tejtočasti boli prezentované aktuálneproblémy a ich riešeniev oblasti národného pojatiainteroperability doschválenia TSI infraštruktúrya energie, posudzovaniezhody a overovanie, technickášpecifikácia interoperability,financovanie stavieb avýroby rešpektujúce požiadavkyinteroperability.Rámcovo do tejto problematikyzapadla aj prezentáciariaditeľa ÚŽI ŽSR Ing. JaroslavaKováčika na tému - Rozvoj a údržba infraštruktúryv ŽSR, v ktorejpredstavil spôsob riešeniasprávy a údržby zariadeníinfraštruktúry. PredstavilŽeleznice SR s organizačnýmrozčlenením, s prehľadnýmfinancovaním, zodpovednosťoua výkonomúdržby v kontexte európskychsúvislostí. O hlbšiepoznanie tohto spôsobuorganizácie správy a údržbyprejavili po prednáške záujemaj experti ČVUT, ktorípre ČD pripravujú štúdiumožností riešenia správy aúdržby infraštruktúry ČD.Za takmer samozrejmémožno považovať aj osobnýzáujem expertov z firmyŽelezničiari na spoločnom kresťanskom stretnutíV dňoch 4. až 8. mája sa v Lourdes (Francúzsko), uskutočnil XVI. medzinárodnýkongres kresťanských železničiarov a poštárov. Organizácioukongresu bola poverená Únia katolíckych železničiarov Francúzka a jehohlavným heslom bolo: Mária - Nepoškvrnená ochrankyňa Európy.Kongresu sa zúčastnilo zhruba 100 zástupcov kresťanských železničiarov apoštárov z Bieloruska, Belgicka, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Poľska,Rakúska, Slovenska, Španielska a Talianska. Pri otvorení rokovaní kongresu,jeho účastníkov pozdravil videonahrávkou M. Jacques Barrot, viceprezidentEurópskej komisie pre dopravu.Počas štyroch rokovacích dní odzneli príspevky jednotlivých národných delegácii,ku ktorým sa rozvinula bohatá diskusia. V závere kongresu sa delegátiuzniesli, že nasledujúci medzinárodný kongres kresťanských železničiarov apoštárov v roku 2010 zorganizuje maďarské združenie kresťanských železničiarovv Budapešti.Ing. Marián NEUWIRTH,predseda Krajského klubu Zväzu dopravy pri KDH v KošiciachSkanska, ktorí sú známi svojou progresivitoua vysokým prienikom na trhu stavebnéhosegmentu.Zaujímavosťou seminára bolo aj dejisko a týmbola Vyššia odborná škola v Děčíne (VOŠ),ktorá funguje od roku 1996 v rámci SPŠ stavebnej,ktorej existencia siaha až do roku 1872.VOŠ má odbor železničné staviteľstvo a jejedinou školou v ČR so zameraním na železničnústavebnú problematiku. Štúdium je trojročnédenné, alebo tri a pol ročné - diaľkovépre absolventov úplného stredného vzdelania.Značná časť štúdia je venovaná odbornejpraxi. Celý piaty semester sa študenti zoznamujús prevádzkou činností organizovanýchna ČD a ďalších organizácií, formou stáží.Spolupracujú aj zo zahraničnými inštitúciami,napr. Transrapid umožňuje študentom exkurziuna skúšobnom okruhu magnetickej železnicev Lathene (Nemecko), vrátane jazdy rýchlosťou410 km/h.Ukončením štúdia získava absolvent titul DiS(diplomovaný špecialista) a môže byť zaradenýna funkciu vyžadujúcu vysokoškolskévzdelanie. Záujem o absolventov je značný aniekoľko násobne prekračuje ich skutočnýpočet.Takýto typ školy fungoval na Slovensku lenkrátky, čas napr. vo Zvolene a aj pri iných stavebnýchSPŠ. Dnes môžeme túto školu priateľomz ČD tak trochu závidieť alebo sa inšpirovať.Mgr. Pavel KRAVECZmeny v StabiliteAko posledná z doplnkových dôchodkovýchpoisťovní na Slovensku,sa k 1. aprílu transformovala naakciovú spoločnosť DDP Stabilita,od apríla už ako STABILITA, d.d.s.,a.s. Majoritným akcionárom stálezostávajú ŽSR.STABILITA bude i naďalej vykonávať správudvoch dôchodkových fondov: príspevkového avýplatného fondu. Zmenou názvu vyplynuli pretakmer 150 000 klientov dve zákonom stanovenézmeny.- To, čo sa mení, je spôsob výplaty dávok.Mení sa to, že dávky s rizikom dožitia vyplácakomerčná životná poisťovňa. Dočasnédávky bez rizika dožitia vypláca naša spoločnosť.Druhá zmena, ktorá sa týka celéhosystému, je zmena v pripisovaní výnosov,-informoval o zmenách vyplývajúcich z aktuálnehozákona o doplnkovom dôchodkovom poistenípredseda predstavenstva spoločnostiStabilita Marián Štofko. Ako ďalej dodal, práva apovinnosti poistencov sa nemenia, i naďalejostávajú v nezmenenom rozsahu.Základné imanie spoločnosti Stabilita je 50miliónov Sk. Vo svojej správe eviduje takmer 150000 zamestnaneckých a poisteneckých zmlúv.Najväčší nárast poistencov, 8 000, zaznamenalav 1. štvrťroku 2007. V minulom roku skončilas priemernou mierou zhodnotenia 4,72 percentbrutto a ziskom viac ako 31 miliónov Sk. Priemernávýška uloženého vkladu je 72 tisíc korún.(pal)

S P R A V O D A J S T V OPočasie praje i železničnej údržbePriaznivé počasie ostatných dní je skvelým pomocníkom a priam napomáhazamestnancom traťových obvodov pri ich práci. Dnes vám priblížimesituáciu na slovenských železničných tratiach, na dvoch rozličných miestach.Prvým pracoviskom, ktoré sme navštívili, bolo SMÚ TO Trebišov ato druhé bolo vzdialené takmer o štyri stovky kilometrov.Skryté kazy na východe SlovenskaNa prelome mesiacov marec a aprílzačali traťováci zabezpečovať údržbubezstykovej koľaje na trati Michaľany– Trebišov, v úseku Úpor – Trebišov.Pri diagnostike pomocou defektoskoputu na niektorých miestach zistili skrytékazy na koľajnici, ktoré bolo potrebnéčo najskôr odstrániť.Z bezpečnostných dôvodov sa na spomenutomúseku zaviedlo prechodnéobmedzenie traťovej rýchlosti. Zároveňsa naplánovala štvordenná, časovoobmedzená výluka, počas ktorej sanedostatky postupne odstraňovali. Vtom istom čase boli v teréne aj traťováciz Trebišova zo širokého rozchoduna traťovom úseku Výhybňa Červenýdvor - Výhybňa Trebišov, kde zabezpečovalipomocné práce pri zváraní termitom.Miroslav Lukáč, koordinátor SMÚTO Trebišov nám k tomu povedal: -Vtýchto výlukách vykonávame aj úpravunivelety koľaje s doštrkovaníma ošetrovaním železničného spodku.V súčasnosti naši zamestnanci odstraňujúdefektoskopické kazy koľajníc,sú aj na opravách priecestína trati širokého a normálneho rozchodu.Vzhľadom na veľký rozsahprác sa budú vykonávať až do koncaroka.Vymedzený čas na opravy v Leviciach nepostačuje...7Práce počas výluky na trati Michaľany – Trebišov,na medzistaničnom úseku Úpor – Trebišov,zabezpečovali zamestnanci z SMÚ TOTrebišov, pracoviska Michaľany. Aj na fotografiina obálke.Na traťovom úseku medzi VýhybňamiČervený dvor a Trebišovomsme zachytili pri práci traťovákov zoširokého rozchodu SMÚ TO Trebišov.S mechanizmami im vypomáhalizamestnanci z MDS Trebišov, MiroslavČižmár a Jozef Krasnich, ktorýchna zábere vidíme s majstrom traťovákovSlavomírom Kollárom primeraní koľaje.na súpravu MFS 100, ktorý ho potomodvezie na dopredu určenú skládku.– Veľká škoda, že na práce mámepresne určený, no krátky čas,- hovoríIng. Dušan Inger. – Kým sa napracovisko dostane všetka technika,už musíme pomaly aj končiť...Dopravanesmie byť obmedzená, - dodáva.Jeho slová potvrdzuje aj výpravcav Beši Michal Jatel. – Našťastietraťováci dodržujú časové termíny,i keď verím, že i niekoľko pridanýchhodín by im pomohlo k zrýchleniuprác,- dodáva výpravca.Po celoprofilovom čistení nasledujúešte podbíjacie práce, ktoré zamestnanciSMÚ TO Levice ukončia v prvejpolovici júna.Traťovákom dôverne známy - uhrabávač štrkuPUŠL 71, ktorý sme zastihli na traťovom úsekuBeša – Podhájska.Na nedostatok práce sa nemôžu sťažovaťani traťováci z SMÚ TO Levice.Tých sme zasa zastihli pri oprave koľajovéholôžka na trati Beša – Podhájska.– V súčasnosti vykonávameceloprofilové čistenie,- približujepriebeh opráv, vedúci SMÚ TO LeviceIng. Dušan Inger, - je súčasťou dlhodobýchprác, ktoré začali v poloviciapríla od Železničnej stanice Húl.Skončiť by sme mali koncom mája vLeviciach.V presne vymedzenom čase, po prechoderýchlika 811 Horehronec, nastávaniekoľko hodinová výluka. Počas nejna trať „nasadia“ ťažkú techniku, pomocouktorej prečistia štrkové lôžko vcelom profile. Vyzískaný odpad putujeDopravnú situáciu počas výluky na úseku Beša– Podhájska mal v čase našej návštevy podkontrolou výpravca Michal Jatel. Na fotografii svýhybkárom Jozefom Hlinkom.Vladimír SALZER,foto: autor,Rudolf GúckyVeľkým pomocníkom prioprave koľajového lôžka natrati medzi Železničnoustanicou Hul a Levicami jeceloprofilová čistička štrkovéholôžka RM 76.

8 N A O D B O R N Ú T É M UÚIVP radíV predchádzajúcom čísle Ž Semaforu sme si vysvetlilipostup vlakového personálu ak dôjde k roztrhnutiuvlaku na šírej trati a komunikácia medzi výpravcoma vodičom tohto vlaku je možná. Dnes sivysvetlíme, ako má postupovať vlakový personálpri roztrhnutí vlaku v prípade, keď komunikáciamedzi vodičom na šírej trati a výpravcom nie jemožná (nefunkčný mobil, nefunkčný traťový telefón,vzdialené traťové stanovište a pod.).Ak vodič počas jazdy vlaku bez postrkovéhohnacieho dráhového vozidla (HDV)a ktorý je vedený len vodičom zistí vpriebežnom potrubí náhly pokles tlaku,označí čelo vlaku návesťou 49 „Stojprotiidúcim dráhovým vozidlám“. Vyberiesa zistiť príčinu náhleho poklesu tlaku.Ak zistí roztrhnutie vlaku, utiahne všetkyručné brzdy v odtrhnutej časti a zabezpečívlak proti pohybu (čl. 1121). Akosme si uviedli v úvode tohto článku, komunikáciavodiča s výpravcom možnánie je. Pretože pri zanechanej časti nemákto ostať, vodič nemôže s prvou časťouroztrhnutého vlaku pokračovať v ďalšejjazde, preto musí urobiť všetky možnéopatrenia, aby výpravcu o situácii vyrozumela vyžiadal si pomocné hnacievozidlo (použitie vhodného posla, použitienávesti 131 „Zvolávanie všetkýchzamestnancov“ a iné). Pri tejto situáciiby mali vhodne zareagovať aj výpravcovia,ktorí keď zistia, že vlak pravdepodobnestojí na šírej trati, môžu dohodnúťjazdu posunom medzi dopravňami(PMD) za účelom zistenia neukončeniajazdy vlaku najskôr po uplynutí 10 minútod doby predpokladaného ukončeniajeho jazdy a to len v smere, ktorým maltento vlak jazdu ukončiť (čl. 1254).Ak vodič počas jazdy vlaku s postrkovýmHDV, alebo ak je vlak vedený viacerýmičlenmi vlakového personálu (dvaja vodiči)zistí v priebežnom potrubí náhlypokles tlaku, označí čelo vlaku návesťou49 „Stoj protiidúcim dráhovým vozidlám“a odoberie sa zistiť príčinu náhleho poklesutlaku. Ak zistí roztrhnutie vlaku,utiahne všetky ručné brzdy v odtrhnutejčasti a zabezpečí vlak proti pohybu (čl.1121). Ak nie je možné podať informáciuo tejto situácii niektorému z výpravcov,môže vodič s prvou časťou vlaku pokračovaťv ďalšej jazde aj sám, pretože prizanechanej časti ostane vodič postrkovéhoHDV alebo vodič druhý, len sa musípresvedčiť, že odvážaná časť je priebežnea dostatočne brzdená (čl. 1142, 1145).Počas jazdy prvej časti sa na tratiach sautomatickým blokom vodič riadi návesťamioddielových návestidiel, na ostatnýchtratiach musí zastaviť pred najbliž-R o z t r h n u t i e v l a k u - d r u h á č a s ťKOMENTÁR K ČLÁNKOM 1121, 1142, 1144 - 1147, 1155, 1254PREDPISU ŽSR Ž1 - PRAVIDLÁ ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKYším oddielovým návestidlom aj keďdovoľuje jazdu a o jazde vlaku po častiachmusí vodič strážnika oddielu vyrozumieťústne (čl. 1145, 1147). Ak strážnik oddieluoznámi vodičovi, že všetci do úvahyprichádzajúci zamestnanci na šírej trati,vrátane výpravcu stanice do ktorej vlakide, sú vyrozumení o jazde vlaku počastiach, vodič pokračuje s vlakom aždo najbližšej stanice. Pokiaľ vodič tútoinformáciu nedostane, musí počasďalšej jazdy zastaviť pred každým ďalšímoddielovým návestidlom a každéhostrážnika oddielu vyrozumieť osobitne(čl. 1146).Ak vodič neinformoval výpravcu o jazdevlaku po častiach, alebo nedostal správuod zamestnanca na trati, že výpravca jeo tejto skutočnosti vyrozumený, musívodič s prvou časťou roztrhnutého vlakuv stanici zastaviť pred krajnou vchodovouvýhybkou. Z tohto miesta musí vodičvhodným spôsobom informovať výpravcuo jazde vlaku po častiach a vyčkať najeho pokyny (čl. 1144).V tejto súvislosti doporučujeme vodičovi,ktorý sa pohybuje na šírejtrati s roztrhnutou časťou vlaku, abyvšetkým možnými prostriedkami(mobilný, traťový telefón pri oddielovomnávestidle automatickéhohradla a pod.) o tejto skutočnosti informovalvýpravcu a tým eliminovalmožné problémy svojej komunikácies ním po zastavení na vchodovomzhlaví pred krajnou vchodovou výhybkou.Na základe uvedeného textu je možnécelkovú činnosť pri vlaku, ktorý je vedenýviacerými členmi vlakového personálu,alebo vlaku s postrkovým HDV pojeho roztrhnutí heslovite usporiadať donasledujúcej časovej postupnosti.Verím, že správny postup pri riešenítejto a aj tej predchádzajúcej, pre prevádzkovýchzamestnancov nie veľmipríjemnej situácie, je už jasný. A v prípadepotreby sa realizuje v zmysle predpisuŽSR Ž1 Pravidiel železničnej prevádzky,ku spokojnosti všetkýchzainteresovaných zamestnancov.Bc. Emil CHLEBNIČAN1. Označiť čelo vlaku návesťou 49 „Stoj protiidúcim dráhovým vozidlám“.2. Zistiť príčinu náhleho poklesu tlaku vzduchu v priebežnom potrubí.3. Utiahnuť všetky ručné brzdy v odtrhnutej časti vlaku.4. Vždy sa presvedčiť či odvážaná časť je priebežne a dostatočne brzdená.5. Pri zanechanej časti roztrhnutého vlaku ostáva jeden člen vlakového personálu, alebo vodič postrkového HDV.6. Na trati s automatickým blokom sa riadiť návesťami oddielovýchnávestidiel.7. Na trati bez automatického bloku zastaviť pred oddielovým návestidloma vyrozumieť strážnika.8. Ak nie je výpravca vyrozumený o jazde vlaku po častiach, musívodič s vlakom v stanici vždy zastaviť pred krajnou vchodovou výhybkoua ďalej postupovať podľa pokynov výpravcu.

R O Z H O V O R9Ľudia sú najväčším bohatstvom Údržby železničnej infraštruktúryPri vstupe do kancelárie vedúcehoúseku riaditeľa a ľudských zdrojovriaditeľstva ÚŽI v BratislaveVás zaiste ako prvé upúta plagát,kde je veľkým písmom napísané- Ľudia sú najväčším bohatstvomÚdržby železničnej infraštruktúry.Čo toto heslo znamená v prostredíÚŽI a pre vedúceho úseku Mgr.Pavla Kravca?Autorom tohto hesla je zakladateľ konceptumoderného manažmentu Peter F. Drucker. Včom vidíte jeho zmysel a prečo má čestnémiesto vo Vašej kancelárii?Zmysel hesla sa dá jednoducho vysvetliť dodatkom- lebo len ľudia dávajú veciam zmysel, preto súnajväčším bohatstvom organizácie. Od kvality ľudív organizácii, ich odbornosti, ale aj osobnosti jepriamo závislý úspech podniku. Ani najvýkonnejší anajkvalitnejší stroj, bez kvalitnej obsluhy nie je sámo sebe zárukou, že jeho prevádzkou bude skutočnedosahovaná kvalita a požadovaný výkon. Totoheslo je vlastne voľná parafráza myšlienok PeteraF. Druckera, ktorý na „staré kolená“ ako jeden z prvýchrozpoznal kľúčové trendy rodiacej sa informačnejepochy. Drucker poznal príčiny úspechov firiem.Dobre to vystihuje jeho ďalší výrok - Všade, kde vidíteúspešnú firmu, urobil na začiatku niekto odvážnerozhodnutie, táto životná pravda zohráva vo firmáchveľký význam. Nie vždy je rozhodnutie zavŕšenéúspechom, lebo rozhodnutie je spojené so zodpovednosťou.Často krát v reálnom živote vidíme nerozhodnýchalebo váhavých manažérov, len preto,že sa obávajú dôsledkov prípadného neúspechu.Preto, pre firmu niet väčšieho nešťastia ako nerozhodnýmanažér. Neúspešné rozhodnutie (lebočasto môžeme hovoriť skôr o neúspešných, nie onesprávnych rozhodnutiach) možno korigovať, aležiadne rozhodnutie je len akési „vzduchoprázdno“,ktoré vo firme nič nerieši. A ja som si aj z týchto dôvodovzvolil toto heslo ako motto prístupu a práce voblasti ľudských zdrojov a konkrétne v Koncepciirozvoja ÚŽI, ktorá je súčasťou Stratégie ŽSR.Čo je cieľom personálnej stratégie ÚŽI?Hlavným cieľom personálnej stratégie je riadenie arozvoj ľudských zdrojov tak, aby boli dosahovanéstrategické ciele výrobných úsekov ŽTS, OZT, EEpri údržbe infraštruktúry ŽSR. S dôrazom na uskutočneniesystémových zmien v organizačnýchprocesoch, v postojoch a správaní zamestnancov,zvyšovaní odbornej úrovne a identifikácie s ÚŽI,vybudovaním zákaznícky orientovanej firemnejkultúry, čo sa prejaví zvýšením produktivity a konkurencieschopnosti údržby.Aká je koncepcia riadenia ľudských zdrojov aaké sú cieľové skupiny personálnej stratégieÚŽI?Cieľom riadenia ľudských zdrojov je dosiahnutiemaximálnej produktivity a efektivity práce prostredníctvomriadenia procesu prijímania zamestnancov,ovplyvňovania ich výkonnosti, motivácie podávaťmaximálne výkony, podporou firemnej komunikácie.témoví špecialisti podporných činností, ako ekonomika,personalistika, ekológia, krízové riadenie apod.) a výrobní (výkonní zamestnanci SMÚ bezprostrednerealizujúci údržbu).Čo sú aktuálne, nazvime ich horúce problémyv oblasti ľudských zdrojov ?ÚŽI má k dnešnému dňu 6 030 systemizovanýchpracovných miest, z ktorých 60 je v súčasnosti voľných.V pomere k celkovému počtu, to ani nie je veľa,ale ide o kľúčové výkonné profesie údržby, ako jenávestný majster, návestný a spojový dozorca,elektromechanik, elektromontér, traťový strojník.Tento problém sa nazýva mobilita ĽZ. Za rok 2006ukončilo pracovný pomer v ÚŽI 268 zamestnancov,ale prijatých bolo len 233 zamestnancov. Do úvahytreba však vziať aj časový faktor prijatých zamestnancovsúvisiaci s výcvikom a plnohodnotným výkonom,keď o skutočne plnohodnotnej náhrademôžeme hovoriť až po 2 - 3 rokoch potrebných nazískanie zručnosti, na výkon údržby.V čom vidíte príčiny vysokej mobility ?Pokiaľ Železnice SR do roku 2004 v rámci programuracionalizácie, optimalizácie a hľadania efektivityznižovali počet pracovných pozícií, začali na slovenskomtrhu práce významne pôsobiť veľkí zahraničníinvestori. A tak naštartovaná ekonomika začalagenerovať nové pracovné miesta, pre ktoré sa ŽSRstali jedným zo zdrojov dobre vyškolenej a zručnejpracovnej sily.ÚŽI zaznamenáva od roku 2004 významný odlivstredných technicko-údržbárskych profesií ako sú- elektromechanik, elektromontér, návestný majster,traťový strojník a podobne. Situácia je v oblastiBratislavy už tak kritická, že v úseku Zohor - ZáhorskáVes, Zohor - Rohožník v oblasti OZT je z dôvoduDôležitá je tímová spolupráca, presadzovanie firemnýchhodnôt, získavanie si dôvery zamestnancov,ako aj upevňovanie lojality a identifikácie s firmou.Cieľovou skupinou sú manažéri a to: koncepčnímanažéri, konkrétne vedúci úseku R ÚŽI, vedúcipracovnej skupiny R ÚŽI, riadiaci (vedúci výrobnéhoúseku RRP, MO, vedúci oddelenia RRP, MO),prierezoví (prednostovia sekcií, vedúci oddeleníekonomiky, ĽZ, PaM) a výrobná operatíva (vedúciSMÚ, SMO, vedúci prevádzky, majstri). Ďalej sú tozamestnanci - koncepční (systémoví špecialisti RÚŽI), riadiaci (systémoví špecialisti RRP, MO pripravujúcipodklady pre rozhodovanie), prierezoví (syspodstavuzamestnancov obmedzený výkon údržby.Jednou z hlavných príčin vysokej mobility ĽZ nielenv ÚŽI ale celkove v ŽSR je v porovnaní s inými firmamilepšia hmotná stimulácia – odmeňovanie, aleaj poskytovanie benefitov a celkovo lepší imidž inýchfiriem. Paradoxom je, že odborníci odchádzajú z ÚŽIaj v rámci ŽSR do iných vnútorných organizačnýchjednotiek (VOJ), z dôvodu lepšieho odmeňovania.Svedčí o tom aj pomer odchodov viac ako 2 násobkuv neprospech ÚŽI. V roku 2006 bolo preloženýchdo ÚŽI z iných VOJ 30 zamestnancov, ale z ÚŽI doiných VOJ ŽSR odišlo až 64 zamestnancov.Máte poznatky o tom, čo dokáže najviac ovplyvniťrozhodnutie zamestnancov ÚŽI zmeniť zamestnávateľaresp. odlákať železničiarov doiných firiem?Zahraniční investori poskytujú mzdy väčšie než jektorýkoľvek regionálny resp. slovenský priemer vzávislosti od výrobného odvetvia či situácie na trhu.Napríklad firmy pôsobiace v segmente železničnéhostavebníctva „preťahujú“ odborníkov z ÚŽI najmävyššou mzdou. Tak napríklad 22 traťových strojníkovz ÚŽI odišlo v roku 2006 do iných firiem kvôli vyššejmzde. Ďalším príkladom by mohli byť benefity firmyKIA. KIA hradí svojim zamestnancom, ktorí dennedochádzajú do práce, cestovné v plnej výške. Inélákadlá sú v podobe plne hradenej životnej poistky,príspevku na nájomné alebo kúpu bytu v prípadePSA, alebo príspevok na ubytovanie počas prvýchšiestich mesiacov, vianočný a letný bonus, príspevkyna úvery, zľavy na autá, či sociálny program prerodinných príslušníkov, ako je to v KIA. Tieto odmenynie sú však len za účasť, kapitalizácia pracovnejsily je príkladná, ako z učebnice o manažmente,zamestnanci si dôchodok v posledných rokoch vyslúžiav úplne iných firmách, pracovné tempo jezávratné a väčšina zamestnancov to vydrží lenniekoľko rokov.Ďakujem za rozhovor.Dana SCHWARTZOVÁKeďže oblasť ľudských zdrojov je nielen témaso širokým zameraním, ale týka sa naozaj všetkých,tak nielen v rozhovoroch, ale problematikeriadenia a fungovania ľudských zdrojov sabudeme v Ž semafore zaoberať aj v nasledujúcichčíslach.

1 0 A J T O T O S M E M YGabriela Korytárová, hlavná aktérka nášhopríbehu.- V tom čase som „zaskakovala“ na stanovisku„41“, za križovatkou ciest smeromna Slovenské Nové Mesto a MalúTŕňu. Nočná zmena začala bez problémova vyzeralo to, že tak to pôjde do rána. Nonikdy netreba hodnotiť situáciu predčasne,ako v tomto prípade,- začala so spomienkamina osudný deň pani Gabriela.V tesnom susedstve závorárskeho pracoviskasa nachádza aj rodinný dom. Pôvodnímajitelia sa z neho už dávno odsťahovali,miesto po nich zaujala rodina sosiedmymi deťmi. Bolo čosi po pol desiatejvečer, keď Gabriela Korytárová začulavzrušené hlasy. Len čo vyšla zo svojej „malejbúdky“, zistila, čo sa deje. Z domu šľahaliplamene. Pri dverách stál chlapec aprosil o pomoc. Okamžite zasiahla a pomohlaz horiaceho domu ďalším piatim deťom.Tie boli v dome sami, rodičia podľa ich slovodišli s dvoma menšími súrodencami doneďalekého Trebišova do nemocnice. – Bolato otázka niekoľkých minút, - priblížilapani Korytárová situáciu spred niekoľkýchmesiacov. – Oheň sa nebezpečne šíril aŽ e l e z n i č i a r i v ú l o h eGabriela Korytárová sa plameňov nezľaklaPani Gabika je príjemná, mladá žena. Na železnici pracuje sedemnástyrok. Jej domovskou stanicou je Streda nad Bodrogom, v súčasnostiju však ako závorárku nájdete v Borši. Za roky služby zažila tohodosť, i keď skromne poznamenáva, že v podstate to nebolo „nič zvláštne“.Na piatok 27. októbra minulého roka však bude určite dlho spomínať...MLADÁ ZÁVORÁRKA POHOTOVOU REAKCIOU ZA-CHRÁNILA ŽIVOTY PIATICH DETÍKaždodenný pohľad vodiča traťovéhostroja...Na železnici pracuje sedemnásty rok, vsúčasnosti ako závorárka v Železničnejstanici Borša.až keď som spočítala, že všetky deti súmimo nebezpečenstva, vydýchla som si.Ihneď volala hasičov i policajtov a o vzniknutejsituácii informovala aj nadriadených.Keďže miesto požiaru sa nachádza v tesnejblízkosti trate, upovedomila aj službukonajúcichvýpravcov v Michaľanoch MiroslavaKundráta a v Slovenskom Novom MesteMariána Gedru, aby v tomto smere zastavilidopravu. Vlaky však už boli na ceste, takich pohotovo zastavila sama. Medzitýmdošli hasiči, ktorí po niekoľkých hodináchoheň zahasili. Deti medzitým zobrala nasvoje pracovisko, kde sa o nich postarala. Ikeď závorársky domček ledva stačí prejedného, pomestilo sa doň všetkých päť detí,vo veku od päť, do šestnásť rokov. Až tamsa od nich dozvedela, ako k požiaru došlo.Dom je bez prípojky na elektrický prúd, taksi svietili sviečkou. Od nej sa vznietili perinya nešťastie bolo na svete. – Uložila somich k sebe a snažila sa ich upokojiť, takéboli vystrašené. Najviac im bolo ľúto zamačiatkom, ktoré zrejme ostalo v ohni.Dodnes sa nenašlo. Najstarší chlapec sipriam trhal vlasy, že čo bude, keď sa todozvedia rodičia...- spomína pani Korytárová.Keď sa situácia upokojila a hasičiodišli, deti sa zrazu zobrali a vrátili do vyhorenéhodomu. Jednu miestnosť požiar ažtak nepoškodil a tak sa uchýlili do nej. Ránopani Korytárovú striedala kolegyňa ZuzanaDemjanová. – Bola to neskutočná náhoda,-zaspomínala na októbrovú príhodu. -Akurát som pretriedila veci po deťoch,zobrala ich do roboty, že ich podarujemniektorej kolegyni a zrazu toto. Všetkysa zišli. Veď im nič neostalo. Na druhýdeň prišli na miesto požiaru starosta obceČerhov s riaditeľkou tamojšej základnejškoly. Rodičia sa ani neobjavili, tak sa o detipostarali sami. Ako sa nám podarilo zistiť,skončili v krízovom centre...Dom je v súčasnosti stále opustený. Stopypo požiari ostali, akoby sa tento prípad stalvčera. Porozhadzované, spálené veci pripomínajú,čo sa tam asi stalo. Iba v jednejmiestnosti je ako tak zachovaný nábytok.Opustený, nepotrebný. Ktovie, či sa do tohodomu ešte niekto nasťahuje. Gabriela Korytárováchodí do služby už do „svojej“stanice, no spomienky zostali.Vnútro rodinného domu ostalo takmercelé nepoužiteľné......okrem jednej miestnosti, kde sú nakopeveci, ktoré sa podarilo zachrániť predpožiarom.Zuzana Demjanová (vľavo) vystriedala porušnej nočnej Gabrielu Korytárovú (vpravo)na závorárskom stanovišti.

A J T O T O S M E M Y1 1a n j e l o v s t r á ž n y c hRozhodli zlomky sekundy a pohotová reakciaNešťastná láska, frajerina, alkohol? Ťažko povedať, čo bolo príčinouudalosti, ktorá sa mohla skončiť tragicky. Nebyť okamžitej pohotovostinášho kolegu, na cintoríne v Šuranoch mohol pribudnúť čerstvýhrob a mladé dievča, ktoré ešte vlastne ani nezačalo žiť, už nemuselobyť medzi svojimi blízkymi...Záchranca Jozef Valent na „svojom“stavadle.LUCIA SA ZÁSLUHOU SIGNALISTU JOZEFA VALENTAZO ŠURIAN NARODILA DRUHÝKRÁTVšetko sa odohralo 5. apríla v Železničnejstanici v Šuranoch. Jozef Valent, signalistazo stavadla 1 nastúpil do nočnej zmeny. OPrednostka Železničnej stanice v ŠuranochAlžbeta Ivičičová na kontrole výkonuslužby na stavadle 1, kde pracuje JozefValent, na ktorého počin je patrične hrdá.tom, čo zažije o niekoľko minút, sa mu určiteani nesnívalo...O čo vlastne šlo? Nechajmespomínať hlavného aktéra.- Bolo krátko po siedmej hodine večer,keď som počul volanie o pomoc. Vyšielsom medzi koľaje, čo sa deje. Čo somuvidel, ma až zmrazilo. Na neďalekommoste viselo nad koľajiskom mladé dievča.Prvé, čo mi napadlo bolo, že sa hrajú...no v momente som zbadal, že to nie jehra, ale boj o život. Otočená bola chrbtomk mostu a zozadu ju pridržiavali chlapeca dievča. Netrvalo ani zlomok sekundy auž som sa rozbehol k nim, - opisuje dramatickúsituáciu Jozef Valent. Most je odstavadla č. 1 vzdialený niekoľko desiatokmetrov. No kým sa dostal na miesto, kdesedemnásťročná Lucia visela, musel prekonaťnielen prekážky v podobe drôtenéhooplotenia, ale i množstvo schodov. I keď svypätím síl, dobehol práve včas. Cestou eštestihol zastaviť náhodne okoloidúce hasičskéauto, ktorého posádka si všimla, ako ich po„železničiarsky“ - krúžením rukou zastavu-je. – Rozhodovali sekundy... Kamarátka,ktorá visiacu dievčinu držala zozadu zaruku, už nevládala a dlane sa pomalypúšťali. Hodil som sa na chodník a pevneju schmatol,- dodáva náš kolega. To už bolipri nich hasiči, ktorí pomohli pri vyťahovaní.Čo sa vlastne deje, si zrejme uvedomila ažkeď ju zachránili. Keď pocítila pevnú zempod nohami, skolabovala a ostala ležať nachodníku. Zrazu sa okolo nich nahrnulapartia asi pätnástich jej rovesníkov, ktorí juzobrali a z mosta akoby zmizli... Jozef Valentbol už na ceste na svoje pracovisko. Prvé,čo počul už z diaľky, bol telefón, ktorý ne-pretržite zvonil. Ani sa poriadne nevydýchala ohlásil sa. Službukonajúci výpravca JánMajerčík spustil naňho kopu otázok. –Vravelsom mu, nechaj ma aspoň vydýchať sa,hneď ti poviem, čo sa stalo... V dopravnejkancelárii bol pomaly poplach. Ešte sa nikdynestalo, aby hneď na prvé zavolanie JozefValent nedvíhal. Ján Majerčík spomína naudalosť takto: - Akurát som chcel Jožoviohlásiť prípravu vlaku a on nič. Prezváňammu päť, či šesť krát a opäť nič. Preľakolsom sa, či sa mu nebodaj niečo nestalo.Keď konečne zdvihol upokojil, som sa abol som rád, že ho počujem. Keď sa poriadnenadýchol, dozvedel som sa, čo sana stavadle odohralo,- povedal výpravcaJán Majerčík.Jozef Valent si dnes môže len domyslieť, čosa vtedy vlastne stalo, čo bolo dôvodomLuciinho konania. - Verzií je viacero. Vrajto bola frajerina, dokázať partii, že prejdepo cestnom nadjazde ponad trať, možnoto bol alkohol, ale spomínala sa i nešťastnáláska. V každom prípade to bol strašnýnerozum, skratové konanie, - zamyslenekomentuje konanie mladej dievčinyJozef.Pri páde z mosta hrozilo nebezpečenstvodopadu buď na trolej, alebo priamo dokoľají.Jozef Valent vo svojom „kráľovstve“.Jozef Valent pracuje v ŽSR od roku 1980.Vo funkcii signalistu nepretržite 27 rokov. –Nikdy by som si nepomyslel, že raz budempracovať na železnici a už vôbec nie, žetu vydržím toľko rokov. Dnes by som alenemenil,- spokojne dodáva.Prednostka Železničnej stanice v ŠuranochAlžbeta Ivičičová má na adresu Jozefa Valentaiba pochvalné slová. K pracovnýmpovinnostiam pristupuje maximálne zodpovedne,čím prispieva k zabezpečeniu plynuleja bezpečnej železničnej prevádzky. – Načotoľko slov, - dodáva náš kolega zo Šurian.– Toto by určite urobil každý na mojommieste. Šťastie, že sa všetko skončilodobre. Teraz už viem, čo sú to zlomkysekundy a pohotové reakcie. Stačilo prísťiba o čosi neskôr a mladé dievča skončív trolejoch a potom na koľajniciach a...Piateho apríla tohto roku sa vlastne narodiladruhýkrát, vďaka svojmu anjelovistrážnemu.Vladimír SALZER,foto: autorVýpravcu Jána Majerčíka poriadne znepokojilo,keď po vytočení čísla na stavadlo,signalista Jozef Valent nezdvíhal.

1 2 Z A U J A L O N Á SV udržiavaných rušňoch cítiť tep sŕdc nadšencov„Výpravca“ Ján Zadorožný vypravil prebudenúKatku a spolu s Antonom Hampejsomz Moravy svojim oblečením pripomenulimnohým zašlé časy...Fajnšmekri, ktorí každoročne navštevujúna sklonku apríla výstavuparných a koľajových vozňov a odštartujúcestu rušňa Katka v Košiciach,hovoria o masovom záujmeľudí o toto zaujímavé podujatie. Ajtento rok boli ich slová naplnené dobodky. Zdá sa, že areál rušňovéhodepa v južnej časti mesta už nebudev najbližších rokoch stačiť...Davy ľudí sa priam hrnuli do tohto priestranstvav sobotu 21. apríla, pripravenípopásť si oči na vystavených rušňoch zrôznych historických etáp, ale aj klásť otázkyobsluhujúcemu personálu a šéfom železníc.Približne 10 tisíc obdivovateľov istesúhlasilo so slovami predstaviteľov mesta,kraja a železníc, keď použili výrazy obdivunad snahou nadšencov – dávať dokopymašiny, ktoré by možno končili na šrotovisku.Vrcholným bodom býva už pravidelnerituál zapaľovania ohňa v parnom rušniKatka. Aj nasledujúce slová výpravcu tohtovlaku svedčia o obdive: - Tento najstaršíparný rušeň mi prirástol k srdcu a sompoctený, že ho môžem vypraviť. Na železnicisom nikdy nepracoval, napriektomu môžem tu naplno prejaviť svojehobby a to dokonca v dobovej uniformez roku 1934. Obliekam si ju iba pri výnimočnýchpríležitostiach, - hovorí JánZadorožný, ktorý priznal, že si ju dal ušiť navlastné náklady a presne podľa pôvodnýchstrihov. Železničné znalosti potvrdil i zdôraznením,že aj pre Katku platia predpisy.Po zime sa obvykle skontroluje kotol, rošty,lapače sadzí v komíne, tak aby Katka bolav dobrej kondícii. Po tomto akte sa rušeňpreváža na korbe nákladného auta doČermeľa - na „svoje“ koľajnice. Premávauž pätnásť sezón, od 1. mája do 2. septembrapočas voľných dní.Klub historických železníc na predstavovanieexponátov pritiahol aj dve mašiny zPoľska a jednu z Rakúska. Tu sa prezentovaliprvýkrát. Pozornosť pútali dieselmotorovéa elektrické rušne. – My sme tu užobišli všetko čo bolo možné, syn stláčalpáčky, budíky, všakovaké gombíky priamov rušňovodičovej kabíne. A pri rozhovorochsa dozvedám, že mnohí venujúošetrovaniu týchto exponátovdesiatky hodín a zaberá im to všetokvoľný čas. Viacerí už zasväcujú ďalšiugeneráciu do údržby rušňov. Zaslúžili by- Tak na tomto rušni som jazdil do Čiernejnad Tisou..., zaspomínal si bývalý rušňovodičJozef Sedlák, ktorý celý svoj pracovnýživot zasvätil železnici.Päťdesiatjeden ročnú jubilantku Katku anielen ju prišli pozdraviť do košickéhorušňového depa tisíce obdivovateľov.

si metál, - obdivne zdôrazňuje Juraj Onderko,jeden z množstva návštevníkov.Kus histórie v čiapkeNebol jediný v netradičnom mundúre. Laikby jeho oblečenie a čiapku zasadil niekdemedzi francúzske légie, alebo žeby doRakúsko-uhorskej monarchie ? Nuž to čomal oblečené na sebe dokázal predviesť spatričnou noblesou. Anton Hampejs z ČeskejTřebovej, ktorý robí na údržbe budov vČeských dráhach, má nezvyčajného koníčka.U kamarátov (tiež zacielených na koľajea železničné unikáty) si často obzeraluniformy železničiarov z rôznych období.– Zaujali ma čiapky k príslušným oblekomz toho - ktorého obdobia. A veru už budedesať rokov, čo ich vyrábam. Teraz somsa zameral na roky 1900 – 1918. ŠijemZ A U J A L O N Á SKATKA JE PO PREBUDENÍ UŽ NA SVOJEJ TRATIpodľa francúzskych vzorov. Vzácnosťousú najmä zachované odznaky TR 12,vyrobené vo Viedni a tie sa pripínajú načiapky. Čo tu vidíte pochádza z roku 1921.Už zostalo zachovaných iba tridsať kusov,- ukazuje detaily i cenné kúsky ozdôbpán Hampejs.stanice a tam som sa dosýta vynadíval.Ale až keď boli oslavy 150. výročia železníc,začal som sa vážnejšie zaoberaťzhotovovaním modelov vlakov. Nerád salúčim so starými drobnosťami a nefunkčnýmivecami. A tak z písacích, šijacíchstrojov, od hodinárov som získaval súčiastkya špekuloval ako ich využijem.A tak vidíte, ľudia ma poznajú a prinášajúcelé škatule vecí z ktorých sa zrodilototo, – ukazuje na plné stoly výtvorov JánNovák. Priznal sa, že mal obavy z reakciíželezničiarov, či jeho dielka prijmú, ale užtakmer desať rokov ho pozývajú na rôznepodujatia.Mária PALIČKOVÁFoto: Štefan MORÉ a Igor MOLNÁR1 3Dlhé stoly plné mašiniek zaujmú kvôliširokej škále farieb i tvarov. Množstvozlatej farby nadchlo najmä deti, veď odkráľovstva to nemá ďaleko, dospelí žasliskôr nad zlatými rukami tvorcu Jána Nováka.- Doniesli sme súčiastky...... však Vy už viete, čo s nimi,- takto saprihovárajú Jánovi Novákovi návštevnícijeho výstavy modelov vláčikov, ktorá bolasúčasťou predstavovania rušňových exponátov.Do jeho kráľovstva vstupovali ľudiapriam s bázňou a úctou, aby nič nezhodili,aby tvorcovi diela preukázali obdiv. Dlhéstoly plné rušňov a vozňov, ktoré nie jemožné definovať, zaradiť, ale nadchnúkvôli širokej škále farieb i tvarov. Množstvozlatej farby nadchlo najmä deti, veď odkráľovstva to nemá ďaleko, dospelí žasliskôr nad zlatými rukami tvorcu i jeho božskoutrpezlivosťou. – Vykonávam inépovolanie, ale už ako dieťa som pri návštevetety v Prahe obdivoval zoradenévlaky. Bývala v blízkosti MasarykovejJediná Detská železnica na Slovensku privítala prvého mája Katku a tak si aj v tomto rokurušeň i železnička spokojne nažívajú v Čermeľskom údolí.Avšak prvý máj nebol až taký pokojný, vlak totiž prepadli banditi...

1 4 Z A U J A L O N Á SOrdinácia nielen v ružovej záhrade, ale aj na staniciA je to tu! Do našich domácnosti konečne vstúpil podlhom čase nový slovenský seriál so slovenskýmihercami. Námet overený históriou a azda aj seriálomNemocnica na okraji mesta, kde sa udomácnilo lekárskeprostredie, tento krát pod názvom Ordinácia vružovej záhrade. Klapka z natáčania seriálu odznelaaj na železničnej stanici v Pezinku a my sme boli pritom...Aj keď leitmotívom seriálu sú lekári,sestričky a ordinácie, autori sa nevyhnúani iným reáliám života, čo nás vôbecneprekvapuje. O to viac však boli prekvapenícestujúci, ktorí sa 30. marcanachádzali v priestoroch železničnejstanici v Pezinku. Neprehliadnuteľnýfilmový štáb a známi herci, Emília Vášáryová,Emil Horváth a Elo Romančíkvzbudzovali pozornosť. Železnice acestovanie sú a aj určite vždy budúvďačným spestrením každého filmu čiseriálu. Darmo, železnice sú fotogenické...Mgr. Jozef LEHOCKÝRežisérka MartaFerencová (vľavo)vysvetľuje EmíliiVášáryovej a EmiloviHorváthovi ichpohyb na nástupišti.Mozaika filmov a fotografiíTento rok bude pre amatérskych priaznivcov filmárskeho umenia a FI-SAIC- u určite zaujímavý a výnimočný. Sekcia FILM A VIDEO (F+V) FISAICsa v ňom pripravuje na medzinárodnú filmársku súťaž, ktorá sa uskutočnív septembri v Českej republike, v meste Kroměříž. Už roky pretrvávajúcedobré vzájomné vzťahy s českými železničiarmi aj filmármimotivujú slovenských železničiarov prestaviť sa na tejto súťaži s čonajlepším filmovým výberom za Slovensko.Prvým stretnutím členov sekcie F+V FISAIC vtomto roku bol už tradičný jarný filmársky seminár,ktorý sa uskutočnil posledný aprílový víkend vSIP Strečno. Zúčastnili sa ho tento krát okremfilmárov aj členovia sekcie FOTO FISAIC, ktorírovnako majú záujem prezentovať svoje aktivitya na tomto stretnutí sa podrobne zaoberali možnosťamiďalšej činnosti sekcie FOTO. Ich úvodnýmpríjemným gestom bolo poskytnutie vlastnýchfotografií pre nástenný kalendár ŽSR 2006.V tomto roku plánujú na jeseň zorganizovanienárodnej súťaže. Stretnutie obohatil svojou odbornouprednáškou aj umelecký fotograf JurajBača.Na seminári sa zúčastnila takmer tridsiatka kolegovzo všetkých troch železničných spoločností.Filmári sa pod odborným vedením Mgr. LadislavaMunka venovali ďalším poznatkom zoblasti teórie filmového umenia s dôrazom nazáklad väzieb vo filmovom diele a dodržaniepostupov ako aj možností využitia strihovejskladby. Hlavnou náplňou seminára však bolaako obvykle, prezentácia vlastnej filmovej tvorbyželezničiarov s následnou odbornou diskusiou,ktorej spestrením sú vždy aj poznatky samotnýchfrekventantov seminára a ich odborné posúdeniea celkové zhodnotenie Mgr. Munkom.Od roku 2003, odkedy sa skupina železničnýchfilmárov pravidelne dvakrát do roka stretáva naseminároch, festivaloch a súťažiach v SIP Strečno,jej členovia urobili poriadny krok vpred dotajov filmárskeho umenia. Najlepšie zhodnotiť tomôže Mgr. Munk ako dlhoročný odborný garanttejto sekcie: - Je úžasné stretávať sa s ľuďmiz rôznych železničiarskych profesií, ktorýchspája láska k filmárčine! A práve láska jerozhodujúcou emóciou, posúvajúcou ichtúžbu lepšie poznať tajomstvá filmovej reči.A že skutočne chcú, je vidieť na ich stále sazlepšujúcich výsledkoch. Na krátkych dramatickýchútvaroch, cestopisoch, profilochosobností, dokumentárnych filmoch zo železničiarskychakcií či filmov o prírode, oLETNÁ FILMÁRSKA ŠKOLArodine, o ľuďoch okolo nich. Ale, a to maobzvlášť teší, vznikajú aj kvalitnejšie odbornéželezničiarske náučné filmy, ktoré majúsvoje praktické uplatnenie v systéme vzdelávaniaželezničiarov. Je naozaj úžasnéstretávať sa s ľuďmi, ktorí hľadali spôsob,ako vyjadriť svoje názory, pocity, videnietohto sveta.... A že ho našli popri svojomzamestnaní práve vo videofilme, že tejtoláske vedia venovať svoj voľný čas... Zrejmesú vo svojich profesiách títo naši filmárinaozajstní železničiarski odborníci, pretožeaj dôslední a snaživí sú aj na filmárskej pôde...Možno aj preto si občas poviem, že aj ja bysom chcel byť aspoň na chvíľu železničiarom,aby som sa im sem-tam čo i len priblížil, abyZdá sa, že nejaký zdravotnýpríbeh sa bude odohrávať ajv Železničnej stanici Pezinok.E. Horváth pociťuje nezvyčajnúslabosť a E. Vášáryovási robí starosti... Samozrejme,iba v seriáli, kde si„zahrajú“ koľajnice i vlaky...som sa im mohol aspoň z časti vyrovnať,keďže oni s chuťou a radosťou tak úspešnevnikajú do tajov filmárskej abecedy,- zhodnotilstretnutie Mgr. Munka. Povzbudivé slová, alei slová chvály od ozajstného odborníka si našikolegovia filmári za svoju jedinečnú činnosťprávom zaslúžia.Merítkom ich filmárskeho rastu naďalej zostávajúmedzinárodné súťaže F+V FISAIC. Do tejtohtoročnej postúpia filmy na základe výsledkovnárodnej súťaže F+V FISAIC, ktorá sa uskutočnilav novembri 2006 a záverov spomínanéhoodborného filmárskeho seminára. V medzinárodnejsúťaži F+V FISAIC sa pravidelne raz zadva roky stretávajú zástupcovia viac ako 20európskych železničných správ. Dúfajme, žetento rok priateľská atmosféra súťaže v Čecháchbude našim filmárom naklonená a že sa námpodarí získať aj niektorú z medailí. Medzinárodnásúťaž má presne stanovené technické aumelecké pravidlá pre hodnotenie, ktorými sariadi odborná porota v súlade s reglementomFISAIC. Ale ešte kým zaznie na jeseň úvodnázvučka súťaže, majú filmári možnosť využiť ajna posledné úpravy a ďalší filmársky rast Letnúfilmovú školu (LFŠ), ktorú organizuje Odborriadenia ľudských zdrojov v spolupráci s ÚIVPBratislava, SIP Strečno a Mgr. Munkom.LFŠ sa uskutoční v dňoch od 28. júla do 3. augustav SIP Strečno a ďalší, aj noví záujemcoviasa môžu prihlásiť u Bc. Jurčovičovej, tel.920/7075.- I keď úspechom je pre mňa každá chvíľkav živote, ktorú sme dokázali využiť naplno apre dobrú vec. Myslím si, že aktivity FISAICu,ktoré motivujú železničiarov k aktívnemuvyužívaniu voľného času, k takejto mozaikeúspešných chvíľ rozhodne patria,- povedalaIng. Soňa Kubincová, prezidentka FISAIC naSlovensku.Ing. Soňa KUBINCOVÁ

Z A U J A L O N Á SPivo a para v symbióze - na koľajniciachZáchrana pamiatok je, alebo aspoňby mala byť, pre každý národ posvätná.V súčasnosti tomu hovorímekultúrne dedičstvo. V súkromnomživote si zvyčajne dedičstvo chránimezubami-nechtami, ale už vo verejnomči v štátnom kontexte tomutak nie je. Veľa kultúrnych pamiatokslovenského národa je v jeho bývalýchhlavných mestách Viedeň, Budapešťči Praha a ich navrátenie dovlasti je otáznikom. Je však smutné,že aj to, čo ešte máme doma, a jetoho dosť, je v dezolátnom stave anevieme to dať do poriadku.HISTÓRIA ŽELEZNÍC NA PONITRÍ OŽÍVASlovensko má veľa historických pamiatok aj vrámci železníc, vďaka tým osvieteným predstaviteľomželezníc, ktorí pomáhali a pomáhajú totodedičstvo zachovávať. Žiada sa však urobiť ešteviac preto, aby jeho zachovanie a zveľaďovanienebolo živelné. Vďaka patrí najmä fanúšikom aodborníkom, ktorí sa tomu venujú každú voľnúminútu. Človek skutočne cíti povznášajúci pocit,keď sa po dlhých rokoch podarí zachrániť unikátnutechniku a môže sa s ňou popýšiť predobecenstvom. Je to ako jedno dejstvo divadelnejhry.Takéto „malé divadelné formy“ zažili fanúšikoviaa obyvatelia Topoľčian a Prievidze 21. apríla.Najprv sa Topoľčancom predstavil zrekonštruovanýšpeciálny vozeň na prepravu piva Lp510 017 v reklamnom nátere pivovaru Moraviaz roku 1894. Aby sa tento krásavec predviedolv plnej kráse, prišli do Topoľčian členovia Veteránklubu železníc pri Rušňovom depe Poprad shistorickým motorovým vozňom M 240 0042.Po „vyzvŕtani“ na točni v bývalej vozebnej staniciTopoľčany sa spolu vydali na hodinovú cestuPonitrím do Prievidze. Tam už zástup obdivovateľov„obiehal“ okolo zakúreného parného rušňa464.001, ktorý počas uplynulých 12 rokov obetavorekonštruovali členovia Prievidzského pa-Prvé historické stretnutie parného rušňa 464.001 s vozňom na prepravu piva v Železničnejstanici Prievidza.Historická súprava - motorový vozeň M240 0042 s vozňom na prepravu piva Lp510 017 sú v topoľčianskej stanici pripravenéna premiérovú cestu do Prievidze.rostrojného spolku. Dychový orchester dotváralcelkovú slávnostnú atmosféru štýlovou hudbou,„mašiny“ pískali, brzdili a fučali. Čo si môže železničiarskyfanúšik viac priať? „Motorák“ požičalpovoziť „pare“ pivný vozeň a tak bolo čo fotiť ifilmovať, ale aj čomu zatlieskať.Samozrejme, že veľkú radosť mal aj Ing JiříKubáček, CSc, ktorému sa rozšírila zbierkazreštaurovaných historických železničných vozidielv Múzejno-dokumentačnom centre ŽSR onové exponáty.1 5V jednom z analytických článkov o propagáciituristických destinácii u nás, som sa dočítal, ženajlepšiu štátnu propagáciu u nás robia súkromnéfirmy. My môžeme oponovať a dokumentovať,že aj štátne firmy, konkrétne ŽSR, rôznymi aktivitamipriťahujú turistov, najmä železničiarov. Atých nie je málo (napr. FISAIC, USIC, parnéjazdy a zrazy historických vozidiel, výročia tratía podobne).Z celého podujatia boli nadšení aj návštevníci zLuxemburska. Jean-Marie Thill z Train 1900,Association des musée et tourisme ferroviaire,ktorý prevádzkuje železničku pre turistov nám onej povedal: - Železnička v Luxemburgu, vmestečku Pétange je v prevádzke od májado septembra, každú nedeľu. Má 7 kilometrova za sezónu 2006 previezla 7000 zákazníkov.Raz za týždeň robíme pre záujemcov výletna 30 až 60 kilometrovom úseku. O návštevníkovnúdzu nemáme. Jeden z rušňov našejželezničky bol zrekonštruovaný u vás - naSlovensku.Aj Slovensko so svojimi krásami a veľmi zaujímavýmhistorickým parkom by mohlo ponúknuťdomácej a zahraničnej klientele nejeden peknýzážitok na tratiach ŽSR, počas celej letnej sezóny.Mgr. Jozef LEHOCKÝ,foto: autorCyklisti pozor!Blíži sa termín cyklistických pretekov. Dňa10. júna na vás čaká už 2. ročník MajstrovstievSR železničiarov na 100 kilometrovejtrati Sereď – Piešťany – Sereď.Prihlásiť sa môžete na adresewww.sered.sk.Bližšie informácie na tel. čísle0903 532 893.Na všetkých zdatných borcov z radov železničiarovsa teší jeden z organizátorovDušan Holbík, ŠK Cyklo-Tour Sereď.

O Z N A M1 7

F O T O F I S A I C1 9Najkrajšia fotografia roka - fotografická súťaž železničiarovSúťaž pokračuje! Zapojte sa aj vy!Svoje fotografie (vo formáte jpg) so železničnou aj neželezničnou tematikou posielajte na adresulehocky.jozef@zsr.skPrezrite si svoje archívy a ukážte nám svoju tvorbu. Niektoré zo súťažných fotografií budeme ajnaďalej zverejňovať na tejto strane. Súťaž sa končí 1. októbra 2007.TEŠÍME SA NA VAŠE FOTOGRAFIE!V rozkveteV odkveteAutor: Ing. Ján CENKÝ,Odbor dopravy GR ŽSRSvetloZačiatok jariAutorka: Margita PUSZTAIOVÁ, ZSSK

TVÁR ŽSRTretí ročník súťaže!Dnes prinášame druhú šesticu súťažiacich a zároveň zopár základných informácií o priebehu súťaže.Súťaž trvá od apríla do 1. augusta. To znamená, že postupne budeme na tomto mieste v každom čísle zverejňovaťfotografie a krátku charakteristiku prihlásených železničiarok. Súťaž uzavrieme po predstavení ostatnýchsúťažiacich 1. augusta. V augustovom čísle Ž semafor-u budete mať možnosť uvidieť celú zostavu súťažiacichs pridelenými číslami a samozrejme fotografiami. Počas celej súťaže máte možnosť hlasovať a posielať svojimfavoritkám hlasy. Telefonický, e-mailom alebo aj písomnou formou pošlite hlas svojej favoritke.Pri príležitosti Dňa železničiarov vyhlásime nielen víťazku súťaže, ktorá získa najviac hlasov od poroty, ale ajvíťazku čitateľskej súťaže, o ktorej rozhodnete svojimi hlasmi.Milé kolegyne, ak ste sa ešte neprihlásili, neváhajte!Zašlite do redakcie svoju fotografiu a odpovede na tieto otázky:1. V akej funkcii a odkedy pracujete v ŽSR?2. Aké sú vaše životné ciele?3. Obľúbená farba a záľuby.4. Máte svoj idol, prečo?Milí kolegovia, ak máte vo svojom kolektíve kolegyňu, ktoráje pre vás zaujímavá, sympatická, výnimočná, taká, ktorú byste radi videli v novinách a predstavili ju aj ostatným železničiarom,pošlite nám svoje tipy do redakcie. Na veku a funkciinezáleží.Jediným kritériom je byť zamestnankyňou ŽSR.7 8 9Ing. Katarína BLAŠKOVÁ1. V ŽSR pracujem od roku 2001 akochyžná v Účelovom zariadení ŽSR StarýSmokovec.2. Byť nenahraditeľnou mamou mojim deťom,dobrou priateľkou - priateľom aspoľahlivou partnerkou svojmu partnerovi.3. Modrá. Záľuby šport, in-line korčuľovanie,lyžovanie, plávanie, príroda.4. Konkrétny nemám, ale vo všeobecnostije to obraz pozitívne naladeného, vyrovnanéhočloveka.Andrea NITKOVÁ1. V ŽSR pracujem od roku 1989, v súčasnostiako odborná referentka v AO OR Trnava.2. Mojím prvoradým cieľom je urobiť všetkopreto, aby z mojej dcéry vyrástla úspešnáosobnosť.3. Modrá. Zaujímam sa o nové trendy v oblastiinteriérového designu, bytovej výstavby.4. Z hviezdnych idolov som už vyrástla, ale istýmspôsobom sú pre mňa idolom ľu dia, ktorísi aj v dnešnej dobe, kedy sa slušnosť nenosí,zachovali „chrbtovú kosť.“ Je ich veľmimálo, ale našťastie ich zopár okolo sebamám.Anikó HORVÁTHOVÁ1. V ŽSR pracujem od roku 1997, vsúčasnosti ako operátorka v Železničnejstanici Čierna nad Tisou.2. Zdravie v rodine, prežiť život tak,aby som nič nemusela ľutovať.3. Svetlé, jarné farby. Šport, bicyklovanie,aerobik, literatúra.4. Speváčka Celine Dion a herečkaJulia Roberts. Páčia sa mi aj akoženy – matky. A všetci, ktorí v životedosiahli úspechy.10 11 12Zuzana DEMJANOVÁ1. V ŽSR pracujem od roku 1996, vsúčasnosti ako tranzitérka – prípravárkav Železničnej stanici Michaľany.2. Byť dobrou mamou a vychovaťdeti.3. Modrá. Záľub je viacero, no asinajväčšie sú hubárčenie a rybárčenie.4. Idolom sú moji rodičia, pretože súto skvelí ľudia.Júlia BUTALOVÁ1. V ŽSR pracujem od roku 1988, vsúčasnosti ako staničná robotníčkav Železničnej stanici Humenné.2. Šťastne sa dožiť dôchodkovéhoveku a zdravie pre celú rodinu.3. Farbu mám rada modrú. Najradšejpracujem v záhrade, no v prvomrade je moja rodina.4. Vzorom boli pre mňa moji rodičia -svojou pracovitosťou.Anna BELEJOVÁ1. V ŽSR pracujem od roku 1994, v súčasnostiako výpravkyňa vo výhybni ČervenýDvor, ktorá patrí pod stanicu Slanec.2. Zabezpečiť pre moju rodinu, ktorú nadovšetkomilujem, čo najlepší a najhodnotnejšíživot.3. Žltá a zelená, lebo to sú farby jari a túzbožňujem. Mám rada šport a pohyb vprírode.4. Veľkým vzorom je pre mňa moja mamička,lebo je dobrá a pracovitá a vie siso všetkým poradiť.