Máj 2007 - ŽSR

1 0 A J T O T O S M E M YGabriela Korytárová, hlavná aktérka nášhopríbehu.- V tom čase som „zaskakovala“ na stanovisku„41“, za križovatkou ciest smeromna Slovenské Nové Mesto a MalúTŕňu. Nočná zmena začala bez problémova vyzeralo to, že tak to pôjde do rána. Nonikdy netreba hodnotiť situáciu predčasne,ako v tomto prípade,- začala so spomienkamina osudný deň pani Gabriela.V tesnom susedstve závorárskeho pracoviskasa nachádza aj rodinný dom. Pôvodnímajitelia sa z neho už dávno odsťahovali,miesto po nich zaujala rodina sosiedmymi deťmi. Bolo čosi po pol desiatejvečer, keď Gabriela Korytárová začulavzrušené hlasy. Len čo vyšla zo svojej „malejbúdky“, zistila, čo sa deje. Z domu šľahaliplamene. Pri dverách stál chlapec aprosil o pomoc. Okamžite zasiahla a pomohlaz horiaceho domu ďalším piatim deťom.Tie boli v dome sami, rodičia podľa ich slovodišli s dvoma menšími súrodencami doneďalekého Trebišova do nemocnice. – Bolato otázka niekoľkých minút, - priblížilapani Korytárová situáciu spred niekoľkýchmesiacov. – Oheň sa nebezpečne šíril aŽ e l e z n i č i a r i v ú l o h eGabriela Korytárová sa plameňov nezľaklaPani Gabika je príjemná, mladá žena. Na železnici pracuje sedemnástyrok. Jej domovskou stanicou je Streda nad Bodrogom, v súčasnostiju však ako závorárku nájdete v Borši. Za roky služby zažila tohodosť, i keď skromne poznamenáva, že v podstate to nebolo „nič zvláštne“.Na piatok 27. októbra minulého roka však bude určite dlho spomínať...MLADÁ ZÁVORÁRKA POHOTOVOU REAKCIOU ZA-CHRÁNILA ŽIVOTY PIATICH DETÍKaždodenný pohľad vodiča traťovéhostroja...Na železnici pracuje sedemnásty rok, vsúčasnosti ako závorárka v Železničnejstanici Borša.až keď som spočítala, že všetky deti súmimo nebezpečenstva, vydýchla som si.Ihneď volala hasičov i policajtov a o vzniknutejsituácii informovala aj nadriadených.Keďže miesto požiaru sa nachádza v tesnejblízkosti trate, upovedomila aj službukonajúcichvýpravcov v Michaľanoch MiroslavaKundráta a v Slovenskom Novom MesteMariána Gedru, aby v tomto smere zastavilidopravu. Vlaky však už boli na ceste, takich pohotovo zastavila sama. Medzitýmdošli hasiči, ktorí po niekoľkých hodináchoheň zahasili. Deti medzitým zobrala nasvoje pracovisko, kde sa o nich postarala. Ikeď závorársky domček ledva stačí prejedného, pomestilo sa doň všetkých päť detí,vo veku od päť, do šestnásť rokov. Až tamsa od nich dozvedela, ako k požiaru došlo.Dom je bez prípojky na elektrický prúd, taksi svietili sviečkou. Od nej sa vznietili perinya nešťastie bolo na svete. – Uložila somich k sebe a snažila sa ich upokojiť, takéboli vystrašené. Najviac im bolo ľúto zamačiatkom, ktoré zrejme ostalo v ohni.Dodnes sa nenašlo. Najstarší chlapec sipriam trhal vlasy, že čo bude, keď sa todozvedia rodičia...- spomína pani Korytárová.Keď sa situácia upokojila a hasičiodišli, deti sa zrazu zobrali a vrátili do vyhorenéhodomu. Jednu miestnosť požiar ažtak nepoškodil a tak sa uchýlili do nej. Ránopani Korytárovú striedala kolegyňa ZuzanaDemjanová. – Bola to neskutočná náhoda,-zaspomínala na októbrovú príhodu. -Akurát som pretriedila veci po deťoch,zobrala ich do roboty, že ich podarujemniektorej kolegyni a zrazu toto. Všetkysa zišli. Veď im nič neostalo. Na druhýdeň prišli na miesto požiaru starosta obceČerhov s riaditeľkou tamojšej základnejškoly. Rodičia sa ani neobjavili, tak sa o detipostarali sami. Ako sa nám podarilo zistiť,skončili v krízovom centre...Dom je v súčasnosti stále opustený. Stopypo požiari ostali, akoby sa tento prípad stalvčera. Porozhadzované, spálené veci pripomínajú,čo sa tam asi stalo. Iba v jednejmiestnosti je ako tak zachovaný nábytok.Opustený, nepotrebný. Ktovie, či sa do tohodomu ešte niekto nasťahuje. Gabriela Korytárováchodí do služby už do „svojej“stanice, no spomienky zostali.Vnútro rodinného domu ostalo takmercelé nepoužiteľné......okrem jednej miestnosti, kde sú nakopeveci, ktoré sa podarilo zachrániť predpožiarom.Zuzana Demjanová (vľavo) vystriedala porušnej nočnej Gabrielu Korytárovú (vpravo)na závorárskom stanovišti.