SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ - Ústredie práce ...

SOCIÁLNA POLITIKAA ZAMESTNANOSŤmesačník Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SRTéma mesiaca BezdomovciZ obsahu Sociálna kuratelaplnoletých fyzickýchosôb Sociálny čina Najlepšia reportážroku 2006 Príbeh –Po križovatkáchjedného života Fejtón – Čo ozajpotrebujeme k životuNOVEMBER 2006

EDITORIALVáÏení kolegovia,dÀa 19. 10. 2006 ma na návrh ministerky práce, sociálnychvecí a rodiny vymenovala vláda SR za generálnehoriaditeºa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.T˘m som dostal priestor na to, aby som sa mohol podieºaÈna uplatnení priorít a programov˘ch zámerov a cieºovMPSVR SR. Vláda SR sa rozhodla vo svojom vládnomprograme zrealizovaÈ zámery i v oblasti sociálnych vecía sluÏieb zamestnanosti. Prostriedkom k naplneniu t˘chtocieºov sú postupy smerujúce k ukonãeniu experimentovaniana obãanoch Slovenskej republiky s predpokladomuplatÀovania ‰tandardn˘ch postupov a re‰pektovanímhodnôt a tradícií európskej kultúry.V prvom rade chcem personálnymiopatreniami vytvoriÈ na ÚPSVR a úradochpráce tím manaÏérov odhodlan˘chrealizovaÈ úlohy a ciele vládneho programu.To chcem dosiahnuÈ organizaãn˘mizmenami v ‰truktúre ústredia i úradov.V organizaãn˘ch ‰truktúrach chcemvytvoriÈ priestor pre uplatnenie projektov˘cha programov˘ch ‰truktúr Európskehosociálneho fondu. Je nutné vytvoriÈorganizaãné predpoklady pre sledovaniea aktívne zapájanie sa do ‰trukturálnych fondov EÚ s cie-ºom odbremeniÈ rozpoãet ústredia a úradov práce. ëal‰ímcieºom je aktívne sa podieºaÈ na budovaní ‰truktúr Sociálno-implementaãnejagentúry (SIA) MPSVR SR.Z pohºadu dlhodobého horizontu staviam pre Ústrediea úrady práce zámery – v spolupráci s ministerstvom sapodieºaÈ na príprave a budovaní verejnoprávnych sluÏiebzamestnanosti aktívnou spoluprácou so sociálnymi partnermia ZMOS. Aktívne sa chcem podieºaÈ na prípravenovej legislatívy v oblasti sluÏieb zamestnanosti. Budemerazantnej‰ie a aktívnej‰ie vstupovaÈ do medzinárodnejspolupráce s partnermi zEÚ v oblasti medzinárodn˘chprojektov so snahou o efektívnej‰iu, zmysluplnú spoluprácuv oblasti sociálnych vecí a sluÏieb zamestnanosti.Zameriame sa na vybudovanie regionálnych centier(NUTS I aÏ NUTS IV) s cieºom vytvoriÈ administratívneútvary zamerané na sumarizáciu a administratívne spracovaniedokladov zregiónov. Vo vnútri ústredia a úradovchcem vybudovaÈ a sfunkãniÈ prehºadn˘ a transparentn˘systém vzdelávania vlastn˘ch zamestnancov.Na lokálnej úrovni je potrebné skvalitniÈ servis prezamestnávateºov tak, aby sa kvalita sluÏieb zamestnanostizameraná na vyhºadávanie vhodnej voºnej pracovnej silyão najviac priblíÏila potrebám zamestnávateºov. DobavyÏaduje inovovan˘ prístup k aktivaãn˘m opatreniam naregionálnom trhu práce, aby nedochádzalo k jeho neefektívnemuuplatÀovaniu a zabránilo sa zneuÏívaniu systému.V oblasti rekvalifikácií evidovan˘ch nezamestnan˘chpotrebujeme uplatniÈ princíp finanãn˘ch poukáÏok narekvalifikáciu s dôrazom na odstránenie nepruÏn˘ch organizaãn˘chbariér a bariér verejného obstarávania v súãasnostiuplatÀovan˘ch postupov.DôleÏitou úlohou je tieÏ pripraviÈ sa na prenos kompetenciív oblasti hmotnej núdze a aktivaãn˘ch opatrení namestá a obce. S predpokladan˘m horizontom 1. 1. 2009 jezámerom budovanie verejnoprávnych sluÏieb zamestnanostiako samostatnej ‰truktúrovanej organizácie riadenejtripartitn˘mi orgánmi na národnej úrovni.Tieto moje základné zámery sa dajú uplatniÈ len zaaktívnej pomoci tvorivého kolektívu zamestnancov a postupnéhobudovania organizácie orientovanej na klienta.Verím, Ïe sa nám podarí v‰etky tieto ciele naplniÈ.PaedDr. JÁN SIHELSK¯Obsah čísla 11/2006 Poskytnúť šancu na úspech každému 3 O ľuďoch bez domova 3–5 Sociálnoprávna ochrana detía sociálna kuratela 6 Vývoj nezamestnanostiv košickom regióne 7–9 Komunikujme a hľadajmespolu riešenia... 10–11 Peňažné príspevky na kompenzáciu 11 Úloha mužov pri podporerodovej rovnosti 12–13 Vstup Bulharska a Rumunskado Európskej únie II. časť 14–15 Sociálna kuratelaplnoletých fyzických osôb 16 Bezdomovci – pripravenosťhlavného mesta na zimné obdobie 17–18 Na Kukučínovej otvoria útulokpre bezdomovcov 18 Podmienky a postup oceneniaministerkou práce, sociálnych vecía rodiny SR za Sociálny čin roka 2006a Najlepšiu reportáž roka 2006 19–20 Prihláška na udelenie oceneniaministerkou PSVR za Sociálny čin roka 20 Poradňa 21–22 Príbeh – Po križovatkáchjedného života 23–24 Krížovka 25 Fejtón – Čo ozaj potrebujeme k životu 26 Fotoobjektívom 27 Poradie podľa evidovanej mierynezamestnanosti v SR 28Sociálna politika a zamestnanosťVydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinya Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRv náklade 15 000 ks. Nepredajné.Dátum dodania do tlače: 18. 10. 2006Redakčná radaMgr. Katarína Belická – šéfredaktorkaMgr. Martin Labanc, Andrea Haščíková,Mgr. Zuzana Sittová, Igor KňazovickýVedúci vydania: Andrea HaščíkováRedakciaŠpitálska č. 8, 812 67 BratislavaTel.: 02/5975 3718, 3728E-mail: spz@upsvar.skŠéfredaktorkaMgr. Katarína BelickáTel.: 02/ 5975 3715, Fax: 02/ 5975 3781Foto na obálke: Juraj VelebírFoto: archív redakcieJazyková úprava, layout a tlač: public promotion, s. r. o.Supervisor: Mgr. Štefan BerdisReg. číslo: 3197/2004, ISSN: 1336 5053

PREDSTAVUJEMEPRÍSPEVOK NA SAMOSTATNÚZÁROBKOVÚ ČINNOSŤPodpora samozamestnávania UoZ sa rozbiehala oveºapomal‰ie oproti ostatn˘m nástrojom APTP, pretoÏe UoZoãakávali vy‰‰iu finanãnú podporu pre zaãiatok podnikaniazo strany ÚPSVR. ZároveÀ ich odrádzal spôsob poskytovaniadotácie (preplácanie v˘davkov po pouÏití vlastn˘chfinanãn˘ch prostriedkov). Situácia sa zmenilav decembri 2004, kedy sa preplácanie zmenilo na pau‰álnypríspevok.Vzhºadom na rozdielnu mieru nezamestnanosti jednotliv˘chokresov Ko‰íc a príslu‰nosti UoZ ku skupine znev˘hodnen˘chUoZ podºa § 8 zákona o sluÏbách zamestnanostije v˘‰ka poskytovan˘ch príspevkov rôzna (vo finanãnomvyjadrení úrad poskytuje 4 rôzne v˘‰ky príspevkov).Napriek tomu je v˘‰ka príspevku na zaãatie podnikaniarelatívne nízka a urãitou brzdou vy‰‰ieho záujmu je aj vylúãeniefinanãnej podpory niektor˘ch ãinností uveden˘chv Schéme pomoci de minimis.V poslednom období zaznamenávame mierny nárastzáujmu o vyuÏívanie tohto nástroja z dôvodu zv˘‰eniaminimálnej mzdy, ão malo za následok zv˘‰enie v˘‰kypríspevku.Medzi najãastej‰ie podporované ãinnosti patria: vedenieúãtovníctva, stavebná ãinnosÈ, práca finanãn˘chporadcov, obchodn˘ch zástupcov, ãinnosti realitn˘ch kancelárií,oblasÈ sluÏieb, predov‰etk˘m sluÏby relaxaãné,krajãírske dielne, maloobchod v oblasti predaja podporovan˘chv˘robkov.§ 49 A 57 – PRÍSPEVOK NA SAMOSTATNÚZÁROBKOVÚ ČINNOSŤVytvorené – Vytvorené – Vytvorené –obsadené PM obsadené PM obsadené PMv roku 2004 v roku 2005 v roku 2006137 288 148PRÍSPEVOK NA ZAMESTNÁVANIEZNEVÝHODNENÝCH UOZV roku 2006 ÚPSVR podporil na základe príspevkuvytvorenie 120 pracovn˘ch miest, ão v porovnaní s rokmi2004 a 2005 predstavuje mierny nárast. Jedn˘m z dôvodovzv˘‰eného záujmu bolo aj %-né nav˘‰enie v˘‰kypríspevku pri vytvorení pracovn˘ch miest v nepodnikateºskejsfére. Najviac pracovn˘ch miest bolo podporen˘chv oblasti obchodu a sluÏieb a v robotníckych profesiách.Zo skúseností predchádzajúceho obdobia vypl˘vaskutoãnosÈ, Ïe o príspevok nie je zo strany zamestnávateºovoãakávan˘ záujem, najmä kvôli vysokej administratívnejnároãnosti pri refundácii príspevku. Problémov˘msa takisto javí obsadzovanie pracovn˘ch miestznev˘hodnen˘mi UoZ podºa § 8 zákona o sluÏbáchzamestnanosti, ktorí zároveÀ musia byÈ evidovanínajmenej 12 mesiacov. V praxi to znamená, Ïe UoZ,ktorí e‰te nespæÀajú dæÏku evidencie potrebnú k nástupudo pracovného pomeru, zotrvávajú zbytoãne dlhov evidencii.V roku 2006 úrad realizoval v˘zvu ã. 1/2005 a v˘zvuã. 1/2006, ktoré boli schválené MPSVR SR v zmysle § 54ods. 2 písm. a) zákona o sluÏbách zamestnanosti zameranéna podporu vytvárania nov˘ch pracovn˘ch miest formouposkytnutia nenávratn˘ch pau‰álnych príspevkov.O príspevok v rámci obidvoch v˘ziev bol vysok˘ záujem,pretoÏe i‰lo o jednorazov˘ pau‰álny finanãn˘ príspevok,ãím sa odbúrala vysoká administratívna nároãnosÈ spojenáso spôsobom úhrady mesaãn˘ch príspevkov realizovan˘chpri in˘ch nástrojoch APTP.V rámci v˘zvy ã. 1/2005 bolo podan˘ch 98 projektov.Hodnotiaca komisia ústredia schválila 81 projektov. Celkovobolo vytvoren˘ch 183 pracovn˘ch miest, z toho v opatreníã. 1 bolo vytvoren˘ch 129 pracovn˘ch miest, v opatreníã. 2 (PM pre obãanov so ZP) bolo vytvoren˘ch 54 pracovn˘chmiest.Vo v˘zve ã. 1/2006 bolo podan˘ch 123 Ïiadostí. Hodnotiacakomisia ústredia schválila 113 projektov. Celkom bolovytvoren˘ch 216 pracovn˘ch miest, z toho v opatrení ã. 1bolo vytvoren˘ch 77 pracovn˘ch miest, v opatrení ã. 2 (PMpre obãanov so ZP) boli schválené finanãné prostriedky navytvorenie 139 pracovn˘ch miest.Pracovné miesta boli vytvorené prevaÏne v oblasti slu-Ïieb a obchodu.§ 50 - PRÍSPEVOK NA ZAMESTNÁVANIEZNEVÝHODNENÉHO UOZVytvorené – Vytvorené – Vytvorené –obsadené PM obsadené PM obsadené PMv roku 2004 v roku 2005 v roku 200679 143 120§ 54 - PROJEKTY A PROGRAMYvýzva Vytvorenie PM Vytvorenie PMčíslo opatrenie 1 opatrenie 21/2005 129 541/2006 77 139PODPORA ZAMESTNÁVANIA OBČANOVSO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍMZo strany zamestnávateºov je len vo veºmi malej miereprejavovaná ochota zamestnávaÈ obãanov so zdravotn˘mpostihnutím, ão súvisí s ich zníÏenou produktivitoupráce a ãastej‰ími absenciami z dôvodu práceneschopnosti.Príãinou nízkeho záujmu zo strany zamestnávate-ºov aj napriek moÏnosti získaÈ príspevok na vytvorenieCHD alebo CHP je záväzok udrÏaÈ pracovné miesto min.3 roky.Mierne zv˘‰en˘ záujem zamestnávateºov v roku 2005o vytváranie pracovn˘ch miest pre obãanov so zdravotn˘mpostihnutím súvisel so zv˘‰ením poskytovaného finanãnéhopríspevku. V roku 2006 zamestnávatelia vytvorili 193pracovn˘ch miest pre obãanov so zdravotn˘m postihnutímv rámci projektov na overenie nov˘ch aktívnych opatrenítrhu práce prostredníctvom poskytnutia pau‰álnehopríspevku zo ‰tátneho rozpoãtu.Väã‰ina vytvoren˘ch chránen˘ch dielní je zameraná naposkytovanie rehabilitaãno-relaxaãn˘ch a administratívnychsluÏieb.§ 56 - VÝVOJ TVORBY PRACOVNÝCH MIESTV CHDPočet Vytvorené –NP 2 - § 56 uzatvorených obsadenédohôdPMv roku 2004 2 3v roku 2005 5 7v roku 2006 0 0Mgr. SYLVIA MOHLEROVÁ,radca, oddelenie informatiky, analýz a štatistických zisťovaníIng. ZUZANA ZÁRASKÁ,vedúca oddelenia aktívnej politiky trhu prácea projektového riadeniaÚPSVR v KošiciachSOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 9

PREDSTAVUJEME„Ľudská spoločnosť je v podstate sieť vzťahov medzi ľuďmi. Keďsi ju predstavíme ako rybársku sieť, potom uzly predstavujú ľudía povrazy či laná vzťahy medzi nimi. Ale čo to vlastne je, tie povrazya laná v ľudskom svete?Jedna odpoveď je – že je to komunikácia.“(Argile a Trower, 1979)SITUÁCIA V OKRESESúãasn˘ okres Ko‰ice vznikol v roku2004 zlúãením 4 b˘val˘ch okresovv rámci mesta Ko‰ice a pôvodnéhookresu Ko‰ice okolie. Aj keì sa ‰tatistickéúdaje stále vykazujú za pôvodnéokresy, na ÚPSVR v Ko‰iciach existujejedno oddelenie sluÏieb odbornéhoporadenstva. Na oddelení pracuje 25odborn˘ch poradcov, ktorí sa kaÏdodennemusia popasovaÈ s neºahkou úlohou,akou je pomoc UoZ pri rie‰ení rôznychproblémov spojen˘ch s ich uplatnenímsa na trhu práce. Pri svojej prácizohºadÀujú predov‰etk˘m individualitujednotliv˘ch klientov, ale aj vplyvrôznych negatívnych javov, ktoré naºudí bez práce pôsobia.SKUPINOVÉ PORADENSKÉAKTIVITYKlienti nachádzajú odpovede na svojeotázky aj na skupinov˘ch poradensk˘chaktivitách, ktoré realizujú odborníporadcovia ná‰ho oddelenia. Súurãené v‰etk˘m, ktorí radi na sebe pracujúa sú otvorení nov˘m moÏnostiam.Uchádzaãi tu majú moÏnosÈ naãerpaÈvedomosti, skúsenosti a zruãnosti,ktoré pri hºadaní zamestnania urãiteocenia. Cieºom je pomocou skupinovéhoporadenstva uchádzaãom o zamestnaniezabezpeãiÈ: zv˘‰enie sebavedomia a schopnostiprezentácie oboznámenie sa s trhom práce, jehofungovaním, zdrojom informáciío voºn˘ch pracovn˘ch miestach sebapoznanie (kto som? kde som? ãochcem? ão môÏem? ão dokáÏem?) získanie základov pracovno-právnehopovedomiaKomunikujme a hľadajmespolu riešenia...Situácia v oblasti zamestnanostiokrese je zloÏitá, pracovn˘ch príleÏitostíje v porovnaní s mnoÏstvom nezamestnan˘chºudí málo. âasto sa na násobracajú s prosbou o pomoc aj klientimimo doporuãenia sprostredkovateºovz oddelenia sprostredkovateºsk˘ch slu-Ïieb. KaÏd˘, kto sa venuje tejto oblasti,môÏe potvrdiÈ, Ïe je to práca ÈaÏká, alezároveÀ aj veºmi prospe‰ná. Te‰í nás, aksa nám podarí poradiÈ a motivovaÈklientov k tomu, aby boli sebestaãnía nestrácali nádej, ktorá je v procesehºadania si práce tak dôleÏitá.Cieºom je zabezpeãiÈ funkãn˘systém sluÏieb predov‰etk˘m formouindividuálneho, ale aj skupinovéhoporadenstva. Poradcovia pri individuálnejpráci s klientom odhaºujú spoloãnes klientom príãiny neúspechu v procesehºadania si zamestnania, rozoberajúkonkrétne problémy, ktoré trápiaklientov a navrhujú rie‰enie. Nie v‰etciklienti v‰ak ihneì spolupracujú. Mnohísú spoãiatku opatrní, no „po prelomeníºadov“ sa otvoria a chcú na sebe pracovaÈ.Zaãnú si uvedomovaÈ dôleÏitú skutoãnosÈ,Ïe poradca je tu pre nicha venuje im svoju pozornosÈ, aby impomohol.10 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 rozvoj kºúãov˘ch kvalifikácií získanie väã‰ej istoty pri osobnomkontakte so zamestnávateºomNa oddelení realizujeme jednodÀovéskupinové poradenské aktivitya viacdÀové poradenské v˘cviky. Súurãené klientom, ktor˘ch spájajú rovnaké,prípadne podobné problémy.JednodÀové skupinové aktivity súzamerané na tieto témy: Formy kontaktu so zamestnávate-ºom – bliωie oboznámenie UoZ s písanímvlastn˘ch inzerátov, rozoznávaniedobr˘ch a zl˘ch inzerátov, priblíÏeniejednotliv˘ch foriem kontaktu so zamestnávateºom,príprava UoZ na telefonick˘rozhovor s potenciálnym zamestnávateºom,oboznámenie sa UoZ s moÏn˘mizdrojmi informácií o voºn˘ch pracovn˘chmiestach s cieºom lep‰ejorientácie na pracovnom trhu. Príprava na prijímací pohovor –príprava UoZ na kontakt s potenciálnymzamestnávateºom, na prijímacípohovor, príp. v˘berové konanie, kladenieotázok s cieºom uvedomenia sivlastného potenciálu, zefektívneniavlastného hºadania si zamestnania, zv˘-‰enia motivácie a aktivizácie jednotlivcaa prehæbenia schopnosti presadiÈ sa. Písanie Ïiadosti, ‰truktúrovanéhoÏivotopisu a motivaãného listu – formoupredná‰ky v kombinácii s diskusiouprezentovaÈ UoZ najnov‰ie trendyv písaní Ïiadosti o zamestnanie zamestnávateºom,‰truktúrovaného Ïivotopisua motivaãného listu s moÏnosÈou vyuÏitiaPC pre záujemcov. Efektívna komunikácia – kºúãk zamestnaniu – nácvik komunikaãn˘chzruãností so zreteºom na postavenieUoZ, za úãelom jeho uplatnenia sana trhu práce, nácvik komunikaãn˘chzruãností pri hºadaní si zamestnania,definícia kºúãov˘ch zruãností a poÏiadaviektrhu práce, uvedomenie si ch˘b.Právne minimum a orientácia v oblastisociálnej politiky – poskytnutie potrebn˘chinformácií zo Zákona o sluÏbáchzamestnanosti, Zákonníka práce, opatrenív sociálnej politike, oblasti sociálnehoa zdravotného poistenia s cieºomzv˘‰iÈ právne vedomie UoZ v oblastizamestnanosti i vo vybran˘ch oblastiachsociálnej politiky. Právne poradenstvo pred nástupomdo pracovného pomeru – oboznámenieUoZ s príslu‰n˘mi ustanoveniamiZákonníka práce v kombinácii s diskusiou,s cieºom zv˘‰iÈ ich právne vedomiev súvislosti so vstupom do pracovnéhopomeru, s jeho trvaním a ukonãením. Individuálna psychodiagnostika –posúdenie osobnosti ãloveka s cieºomvytvoriÈ priestor na sebapoznanie,motiváciu k rozvoju Ïiaducich vlastností,zruãností, vedomostí potrebn˘chpri v˘kone a zvládnutí profesie pomocouosobnostn˘ch testov (IQ testy podohode s klientom). Prostredníctvompsychodiagnostiky je moÏné objasniÈtaktieÏ problémy profesijnej orientácie.ViacdÀové poradenské v˘cviky súzamerané na zv˘‰enie sebavedomiaklienta s orientáciou na rozvoj siln˘ch,slab˘ch stránok, vedomostí, schopností,zruãností a kºúãov˘ch kvalifikácií.Témy viacdÀov˘ch v˘cvikov: Pomoc k svojpomoci – zv˘‰eniesebadôvery klienta, sebavedomias orientáciou na rozvoj jeho osobnosti.Rie‰enie konkrétnych príkladovz praxe, v˘mena poznatkov, rozhovoryriadené lektorom, hranie rolí, brainstormings cieºom zv˘‰iÈ klientovusebadôveru, sebavedomie, sebahodnoteniea sebapoznávanie, rozvoj jehoosobnosti, aktivizácia k motivácii priuplatnení sa na trhu práce. Prosociálna osobnosÈ – orientáciaãloveka na zvládanie záÈaÏov˘ch situácií,zv˘‰enie jeho ochoty byÈ nápomocn˘mpri rie‰ení problémov in˘ch,zmena orientácie smerom od seba

k in˘m. Zlep‰enie komunikaãn˘chzruãností, rozpoznanie a nácvik asertívnehosprávania, zvládanie konfliktn˘chsituácií, identifikácia a rie‰enie záÈaÏov˘chsituácií, zvládanie stresu a nácvikrelaxaãn˘ch metód záÏitkovou formou. Osvojenie si základn˘ch poãítaãov˘chzruãností s Internetom a ich vyu-Ïitie pri uplatnení sa na trhu práce –poradenská aktivita orientovaná naUoZ bez poãítaãov˘ch zruãností – odbúraniestrachu a oboznámenie sa s PC,osvojenie si základn˘ch zruãnostís my‰ou a klávesnicou, prezentáciainternetu a práce s prehliadaãom, poradenstvopri vyhºadávaní informáciío uplatnení sa prostredníctvom internetu,ISTP (integrovan˘ systém typov˘chpozícií) – vypracovanie profilu klientaa európskeho Ïivotopisu. Îivot v nezamestnanosti – oboznámenieklienta so spôsobilosÈami,nácvik zruãností, ktoré zniÏujú pravdepodobnosÈdepresívneho správania akodôsledku preÏívania nezamestnanosti.Zlep‰enie psychosociálnej aktivityUoZ, stratégie sebakontroly, ovplyvÀovanienálady prostredníctvom pozitívnychmy‰lienok, techniky zmeny my‰-lienok, ovplyvÀovanie aktivít prostredníctvomnálady, plánovanie pozitívnychaktivít, sociálne kontakty vyuÏitímzáÏitkovej formy. Aktivita je zameranána úãastníkov vo veku 45 – 55rokov, ktorí predstavujú jednu z najviacohrozen˘ch skupín dlhodobou nezamestnanosÈou.Poradcovia sa aktívne podieºajú ajna plnení cieºov v rámci Národnéhoprojektu VII B „Zefektívnenie, modernizáciaa zvy‰ovanie rozsahu odborn˘chporadensk˘ch sluÏieb“. Oddelenierealizuje od marca 2006 dva internéprojekty: projekt KONSENS je venovan˘uchádzaãom o zamestnanie so zdravotn˘mpostihnutím, ktorí vzhºadom nasvoj zdravotn˘ stav majú znaãne zníÏenémoÏnosti nájsÈ si vhodné zamestnanie.SúãasÈou práce s klientmi, zaraden˘mido spomínaného projektu, je tvorbaindividuálnych akãn˘ch plánov,komplexné posúdenie schopnostía zruãností klientov z hºadiska ich zostatkovéhopracovného potenciálu a 3-dÀov˘ sociálno-psychologick˘ v˘cvikpre klientov so ‰pecifick˘m postihnutím(napr. nepoãujúci, slabozrakí, nevidiaci)s moÏnosÈou vyuÏitia ‰peciálnychpomôcok (indukãná sluãka prenedosl˘chav˘ch, televízna ãítacia lupapre slabozrak˘ch). Do projektu má byÈpoãas obdobia jeho realizácie zaraden˘ch200 uchádzaãov so zdravotn˘mpostihnutím. projekt „UÏ viem, ako ìalej...!“ sazameriava na podchytenie uchádzaãovv poãiatoãnom ‰tádiu ich evidencie,zv˘‰enie ich aktivity pri rie‰ení problémovsúvisiacich s nezamestnanosÈou.Snahou poradcov je priviesÈ uchádzaãovo zamestnanie k uvedomeniu sidôleÏitosti a zodpovednosti za vlastnékonanie pri získavaní vhodnéhozamestnania, ako aj pri osvojovaní sischopností a zruãností potrebn˘ch preuplatnenie sa na trhu práce. Poradcoviasa zameriavajú na prevenciu dlhodobejnezamestnanosti vyuÏívaním foriema prostriedkov individuálnej a skupinovejporadenskej práce s klientom s vyuÏitímmoÏností v˘poãtovej techniky.Uchádzaãi zaradení do projektu majúmoÏnosÈ vypracovaÈ si za pomociPREDSTAVUJEMEodborného poradcu individuálnyakãn˘ plán, spoznaÈ sam˘ch seba prostredníctvomindividuálnej psychodiagnostikypod dohºadom psychológa,získaÈ informácie, potrebné pre svojeuplatnenie sa na trhu práce a vymeniÈsi vlastné skúsenosti s in˘mi úãasÈouna mnoÏstve skupinov˘ch aktivít podºavlastného v˘beru i na základe doporuãeníporadcu. Projekt je plánovan˘ pre6 000 uchádzaãov. v októbri sme zaãali s realizácioutretieho interného projektu Návrat– pre uchádzaãov o zamestnanie, ktorípri‰li do evidencie úradu po ukonãenírodiãovskej dovolenky.Za pomoci extern˘ch dodávateºovporadensk˘ch sluÏieb oddelenie realizuje6 extern˘ch projektov pre rôznekategórie uchádzaãov o zamestnanie.KaÏd˘ z projektov je zameran˘ na urãitúcieºovú skupinu tak, aby uchádzaãizískan˘mi poznatkami dokázali prekonávaÈnedostatky, problémy a prekáÏky,s ktor˘mi sa stretávajú pri uplatÀovanísa na trhu práce.Práca poradcov je nároãná a zodpovedná.Je zároveÀ profesiou etickou,pretoÏe iba etick˘ prístup ku klientovi,oãakávajúcemu pomoc, je profesionálny.NajdôleÏitej‰ím pravidlom v kaÏdejpomáhajúcej profesii, teda aj v profesiiodborného poradcu, by malo byÈ neu‰kodiÈklientovi. Akékoºvek pochybeniesa napráva ÈaÏko, pretoÏe v práciodborného poradcu nejde o veci, aleo ºudí....Ing. MARTA MAJERNÍKOVÁ,vedúca oddelenia služiebodborného poradenstvaÚPSVR v KošiciachPeňažné príspevky na kompenzáciuVytvoriť porovnateľné životné podmienky a šance pre občanov sozdravotným postihnutím je prioritou oddelenia peňažných príspevkovna kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a referátov napiatich detašovaných pracoviskách úradu. Veľkou snahou je integrovaťobčanov so ZP bez ovplyvňovania predstáv ľudí bez ZP.Realizácia pomoci je budovaná na rešpektovaní záujmov, očakávanía inšpirácie občanov so ZP tak, ako je to bežné u populáciebez ZP.Ľudia uplatnenia, vyuÏívania sluÏieb, kultúrnehovyÏitia a in˘ch moÏností,ktoré sú na území mesta prajnej‰ie.V meste sú moÏnosti b˘vaniaso ZP sú aktivovanív oblasti ekonomickej, psychickeja sociálnej. Na dosiahnutiet˘chto cieºov sa vykonávarozsiahle poradenstvo s následn˘mrie‰ením poÏiadaviek ºudí so zdravotn˘mpostihnutím oddeleníma referátmi pôsobiacimi na územíKo‰ice-mesto a Ko‰ice-okolie. Po-Ïiadavky obãanov so ZP z mestaa okolia sú rozdielne, sú ovplyvÀovanémoÏnosÈami pracovnéhov malometráÏnych a bezbariérov˘chbytoch, preto sú lokality, kde je väã-‰ia sústredenosÈ obãanov so zdravotn˘mpostihnutím.PeÀaÏn˘ príspevok na osobnúasistenciu je viac Ïiadan˘ v meste,v okolí je starostlivosÈ kompenzovanáprevaÏne peÀaÏn˘m príspevkomza opatrovanie. Pomoc vo formepeÀaÏného príspevku na prepravuviac ocenia obãania Ïijúci v meste,majú moÏnosÈ vyuÏiÈ taxi sluÏby.Nepriazniv˘ v˘voj chorobnosti,slabá sociálna situácia obãanov soZP, ktorí si nemôÏu vylep‰iÈ svojpríjem, majú vplyv na poãet poberateºovpeÀaÏn˘ch príspevkov nakompenzáciu. V roku 2004 boloevidovan˘ch 6 998, v roku 2005spolu 8 280, k 30. 9. 2006 kumulatívneevidujeme 10 394 poberateºovpeÀaÏn˘ch príspevkov na kompenzáciu.MAGDALÉNA LENDACKÁ,vedúca oddeleniapeňažných príspevkovna kompenzáciu ŤZPÚPSVR KošiceSOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 11

ROZHOVORRodová rovnosť je téma, ktorá čoraz viac rezonuje v spoločnosti. Stretávame sa s ňou v médiách,ale čoraz viac aj na pracoviskách či v bežnej komunikácii medzi ľuďmi. Čo vlastne v sebe zahŕňapojem rodová rovnosť a ako by sa dal všeobecne zadefinovať? Podľa jednej z definícií má rodovorovná spoločnosť rovnomerne zahŕňať a redistribuovať zdroje a moc medzi mužov a ženy. Aby smesi mohli tento všeobecný pojem ilustrovať na konkrétnom príklade, oslovili sme JUDr. VIERU MRÁ-ZOVÚ, Csc., výkonnú riaditeľku Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Tento inštitút sipomocou svojho projektu všímal zapojenie mužov do politiky rodovej rovnosti. Konkrétne ich v analýze,ktorú vypracovali, zaujímala participácia otcov na domácej starostlivosti.Úloha mužovpri podpore rodovej rovnosti1) Ako a preão vznikol samotn˘projekt „Úloha muÏov pri podpore(presadzovaní) rodovejrovnosti? Ak˘ch oblastí sa dot˘ka,aká má byÈ v˘stupná hodnotaprojektu a kto na Àom spolupracoval?Projekt „Úloha muÏov pri podpore(presadzovaní) rodovej rovnosti“je zameran˘ na podporua implementáciu projektov rodovejrovnosti v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ.Projekt je spolufinancovan˘ Európskoukomisiou. Slovenské národnéstredisko pre ºudské práva ho realizovalov spolupráci s ìal‰ími partnermi,ako sú Ministerstvo práce,sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvopráce âeskej republiky,Ministerstvo práce Luxemburska,Centrum rodov˘ch ‰túdií FFUKBratislava a Stredisko pre ‰túdiumpráce a rodiny pri MPSVR SR.Hlavn˘m cieºom projektu Podpora(presadzovanie) rodovej rovnostiz pohºadu muÏov, najmäpokiaº ide o témy „úloha muÏov prizvy‰ovaní rodovej rovnosti,obzvlá‰È úloha muÏov a otcovv zosúladení pracovného a súkromnéhoÏivota“, bolo vykonanie anal˘zyslovenskej legislatívy upravujúcejoblasÈ starostlivosti muÏovo deti a rodinu a ãi sú jej in‰titútyreálne vyuÏívané otcami a muÏmi.ëalej to bol zber komparatívnychanal˘z z vybran˘ch ãlensk˘ch ‰tátovEU (âeská republika a Luxembursko)a podpora príkladov aktívnehootcovstva. Hlavn˘ cieºdopæÀala podporná informaãnáa vzdelávacia kampaÀ na zv˘‰eniepovedomia rodovej rovnostia v˘skum, ako sa muÏi môÏu aktívnepodieºaÈ na podpore rodovejrovnosti v ekonomickej i rodinnejoblasti.Poskytnutie v˘sledkov, zistenía záverov projektu bude slúÏiÈ subjektommajúcim zákonodarnú iniciatívu(poslancom parlamentu, vláde),ministerstvám a ìal‰ím ústredn˘morgánom ‰tátnej správy podieºajúcimsa na príprave v‰eobecne záväzn˘chpredpisov, na ich zmenácha doplnkoch, ako aj na prípravedokumentov nelegislatívneho charakteru(napr. stratégií vlády v oblastijednotliv˘ch politík, akãn˘ch plánova pod.) na zadefinovanie komplexnejstratégie na vládnej a obãianskejúrovni.Vybrané problémy v danej oblastibudú prezentované na konfrenciiusporiadanej v januári 2007 v rámcizaãiatku Európskeho roka rovnak˘chpríleÏitostí pre v‰etk˘ch 2007v Slovenskej republike, ako aj naìal‰ích aktivitách Slovenskéhonárodného strediska pre ºudsképráva, uskutoãnen˘ch práve pri príleÏitostitohto roka.ZároveÀ chceme informovaÈ ‰irokúverejnosÈ prostredníctvom okrúhlehostola v médiách s celoslovenskoupôsobnosÈou za úãasti odborníkovso zameraním na podporu rodovejrovnosti pri zosúlaìovaní pracovnéhoa rodinného Ïivota.V˘sledky a závery projektu budúprezentované v odborn˘ch ãasopisochs akcentom na porovnanie legislatívynadnárodn˘ch partnerov projektu(âeská republika, Luxembursko)zameranej na podporu rodovejrovnosti pri zosúlaìovaní pracovnéhoa rodinného Ïivota. Zverejneniev˘sledkov, zistení a záverov a publikovanie„dobr˘ch príkladov“ budemeìalej uverejÀovaÈ na internetov˘chstránkach Slovenského národnéhostrediska pre ºudské právaa Ministerstva práce sociálnych vecía rodiny SR. V˘sledky a závery projektusa tieÏ môÏu vyuÏiÈ pri v˘uãbe‰tudentov stredn˘ch ‰kôl a vysok˘ch‰kôl s humanitn˘m zameraním priamos rie‰iteºmi projektu i in˘mi subjektmi,ktoré o ne poÏiadajú.Vzdelávaciu oblasÈ doplnímeo odborné semináre, organizovanéSlovensk˘m národn˘m strediskompre ºudské práva v rámci Európskehoroka rovnak˘ch príleÏitostí, prevybrané cieºové skupiny adresátov,zaoberajúce sa problematikou rodovejrovnosti z hºadiska zosúlaìovaniapracovného a rodinného Ïivota(budú to najmä zamestnávatelia,zamestnanci, úrady práce sociálnychvecí a rodiny vrátane uchádzaãovo zamestnanie, personálneagentúry a územná samospráva).V˘skumom získané poznatkymoÏno formulovaÈ ako legislatívnezámery de lege ferenda vo vedeck˘ch‰túdiách i v ponuke adresovanejorgánom podieºajúcim sa normotvorbev danej oblasti ºudsk˘chpráv.2) Poìme teda ku konkrétnymv˘sledkom projektu. Ako vnímateparticipáciu muÏov nadomácej starostlivosti na Slovensku?V projekte bola formou empirickéhov˘skumu sledovaná participáciaotcov na rodinnej starostlivostiprostredníctvom 8 typov ãinností.Z nich sa sedem t˘kalo starostlivostio deti a jedna, ktorej sa t˘ka ajva‰a otázka, mapovala beÏnú kaÏdodennústarostlivosÈ o domácnosÈ.V˘skum ukázal, Ïe v b˘valejrodine súãasnej generácie, tedav tzv. rodiãovskej rodine, bola takstarostlivosÈ o deti, ako aj starostlivosÈo domácnosÈ dominanciouÏien. Zmeny v tejto oblasti sú ajv súãasnosti veºmi malé. Rovnakévykonávanie starostlivosti o domácnosÈotcom a matkou sa zv˘‰ilov priebehu troch generácií iba o 10 %.Na druhej strane sa v‰ak vyskytujúaj prípady v˘luãnej, prípadne prevaÏnejzodpovednosti muÏov za12 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006

ROZHOVORbeÏnú kaÏdodennú starostlivosÈo domácnosÈ (0,6 %, príp. 0,8 % skúmanej1 100-ãlennej vzorky respondentov),a to vtedy, keì muÏ zostávadoma najãastej‰ie z dôvodu nezamestnanosti.V starostlivosti o domácnosÈ pretrvávajústereotypy o muÏskej a Ïenskejpráci. To neplatí pri aktívnejparticipácii muÏa ako otca v rodine.VÏité predstavy okolia nepôsobiaako bariéra aktívnej‰ieho otcovstvazameraného na starostlivosÈ o deti.Môj osobn˘ názor môÏem vyjadriÈlen posúdením svojho najbliωiehookolia a môÏem kon‰tatovaÈ(úprimne), Ïe stereotypy o muÏskeja Ïenskej práci v domácnosti sú prekonanév mojej rodine i u mojichsúrodencov (vek do 50 rokov)a v rodinách synovcov a neterí (vekod 25 rokov) sa uÏ vôbec táto otázkanerie‰i.3) Ako vyzerá deºba prácev domácnosti na Slovenskupodºa v˘skumu, ktor˘ ste uskutoãnili?Doba práce v dne‰n˘ch slovensk˘chrodinách star‰ích ako 35 rokov predstavujeprevaÏujúce dvojité zaÈaÏeniematiek (takmer 50 %). V rámcimlad‰ích vekov˘ch roãníkov (18 –34) moÏno pozorovaÈ v˘razn˘ nárasttradiãného modelu, t. j. otec sa staráo finanãné zabezpeãenie rodiny,matka nepracuje a má na starosti detia domácnosÈ. Do znaãnej miery tentojav spôsobuje vy‰‰í poãet matiek namaterskej alebo rodiãovskej dovolenke,ale najmä Ïien v domácnostia nezamestnan˘ch, príp. s in˘m ekonomick˘mstatusom. Uvedené skutoãnostimôÏu naznaãovaÈ, Ïe u istejãasti mlad‰ích obyvateºov SR sa roz-‰iruje uplatÀovanie tradiãnéhomodelu rodiny ako Ïelanej stratégie.Tak˘to stav vyÏaduje silnú intervenciuv prospech väã‰ieho angaÏovaniasa muÏov v domácej sfére, a toformou legislatívnych opatrenía nástrojov spadajúcich pod ‰tátnuãi firemnú politiku i formou sociálnychkampaní a propagovaním príkladova v˘hod otcovstva. Zv˘‰enieparticipácie muÏov v rodinnej sféreje slovenskou cestou k rodovej rovnosti.4) Ako vyzerá na Slovensku celkovoúloha otca v rodine?Úloha otca v rodine sa prejavujepredov‰etk˘m pri voºnoãasov˘chaktivitách s deÈmi, ale u kaÏdodenn˘chpovinností starostlivosti je jehopresadzovanie iba pomalé. V˘razn˘posun sa prejavil v názoroch a chápaníideálneho otca od otca autoritatívnehok preferencii otca tolerantnéhoa starostlivého. PrekáÏky, sÈa-Ïujúce, ba priam znemoÏÀujúce väã-‰iu participáciu otcov na domácejstarostlivosti, ãasto pramenia z ichdlhodobého odchodu za prácou,najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosÈou.5) Aké sú legislatívne podmienkyna Slovensku t˘kajúce sa participáciemuÏov na domácej starostlivosti?Legislatívne podmienky pre participáciumuÏov na domácej starostlivosti,najmä pokiaº ide o starostlivosÈo deti, a to aj novonarodené, sútakmer rovnaké ako u Ïien. Predpisypracovného práva a práva sociálnehozabezpeãenia v súãasnosti prizosúlaìovaní pracovného a rodinnéhoÏivota muÏa mu dávajú dostatoãn˘priestor pre úspe‰nú angaÏovanosÈv oboch smeroch. Za uvedenieotcovskej dovolenky, ktorá je napríkladv Luxemburgu poskytovanáotcom nielen pri narodení dieÈaÈa,ale i o dieÈa star‰ie, by iste starostlivosÈo deti iba roz‰íril.6) Majú podºa vás muÏi záujemo participáciu na domácej starostlivosti?Pramení tento záujemz vlastnej iniciatívy, alebo jeto skôr parketa osvety v spoloãnosti?Pokiaº ide o záujem muÏov o participáciuna starostlivosti o domácnosÈ(teda nielen o deti), je to oblasÈpre neho ãasto nepoznaného, lebok tomu nebol ani v rodiãovskej rodineuveden˘. Viacerí muÏi v‰ak podvplyvom okolia alebo nevyhnutnejpotreby (napr. choroba manÏelky, jejdlhodobá pracovná cesta a pod.)objavia „ãaro domácich prác“, najãastej‰iesa s obºubou nevenujú vareniu.Osveta by bola skutoãnevhodná, lebo znevaÏovanie domácichprác, ako v‰eobecne menejuznávan˘ch a hodnoten˘ch, nie jenamieste.7) Neexistujú podºa vás oblasti, kdepráve pri participácii na v˘chovedetí b˘vajú znev˘hodnenípráve muÏi?Participácia muÏov na starostlivostio deti a domácnosÈ ãasto sÈa-Ïujú pracovné podmienky a nárokyzamestnávateºa, ktor˘ im viac neÏako Ïenám neumoÏÀuje vyuÏívaÈmoÏnosti upravené v pracovnompráve, alebo v práve sociálnehozabezpeãenia (napr. krat‰í pracovn˘ãas, pracovaÈ ako domáckyzamestnanec).8) Analyzovali ste úlohu otcovu rodín, kde sú manÏelia rozvedení?Napríklad veºa muÏov mázáujem vziaÈ si do opatery deti,ale v mnoh˘ch prípadoch sasúd automaticky prikloní nastranu matky.Táto otázka sa iba v ‰ir‰om kontextet˘ka témy rodovej rovnosti, naktorú bol zameran˘ projekt, a tozosúladenie práce a starostlivostio rodinu muÏa, priãom i‰lo o starostlivosÈnielen o deti, ale ajo zdravotne postihnut˘ch a star‰íchãlenov rodiny. Pokiaº ide o zvereniedieÈaÈa po rozvode rodiãov doosobnej starostlivosti niektoréhoz nich, práva druhého rodiãa voãidieÈaÈu nezanikajú. Preto aj niektorépráva otca vypl˘vajúce z pracovnoprávnychsi môÏe uplatniÈ bezohºadu na to, ãi s dieÈaÈom Ïijev domácnosti. Napríklad môÏepoÏiadaÈ zamestnávateºa o pracovnévoºno z dôvodu starostlivostio dieÈa mlad‰ie ako 10 rokov, ak saoÀ momentálne nemôÏe postaraÈmatka alebo aj iná osoba, ktorá tútostarostlivosÈ zabezpeãuje.Súd by nemal automaticky zveriÈdieÈa do osobnej starostlivostimatky, ale mal by dbaÈ na to, abybolo re‰pektované právo dieÈaÈa nazachovanie jeho vzÈahu k obidvomrodiãom. Súd je tieÏ povinn˘ vypoãuÈdieÈa ako úãastníka konania, akje rozumovo vyspelé, umoÏniÈ muvyjadriÈ sa k otázke svojho zvereniado starostlivosti rodiãov.Bez posúdenia situácie a jejvyhodnotenia ako najvhodnej‰ejpre dieÈa ide skutoãne o zauÏívan˘stereotyp, ak súd iba zisÈuje, ãimatka dokáÏe zabezpeãiÈ starostlivosÈo dieÈa, a neskúma aj moÏnosÈtakejto starostlivosti u otca dieÈaÈa.ëakujeme za rozhovor.Mgr. MARTIN LABANCodbor mediálny a informačnýÚstredie práce,sociálnych vecí a rodinySOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 13

ANALÝZAVstup Bulharska a Rumunskado Európskej únie II. časťEurópska komisia vníma ekonomický vývoj Rumunska a Bulharska veľmi kladne, svedčí o tom fakt, že26. septembra 2006 oficiálne oznámila, že tieto krajiny sú pripravené 1. januára 2007 vstúpiť medzičlenské krajiny Európskej únie. V minulom čísle sme s venovali problému otvárania trhu práce prenové členské krajiny EÚ a ekonomická situácia v Rumunsku. Dnes sa bližšie pozrieme na ekonomickásituáciu v Bulharsku a varianty možného vývoja otvorenia pracovných trhov pre tieto dve krajiny.dokončenie z predchádzajúceho číslaEKONOMICKÁ SITUÁCIA V BULHARSKUV˘ãitky Bulharsku zo strany EÚ smerujú hlavne dooblastí súdneho systému a administratívnych kapacítkrajiny. V krajine sa prejavuje korupcia a neúspechzaznamenáva v boji proti organizovanému zloãinu. Tietoskutoãnosti bránia v˘raznému ekonomickému rastu Bulharskaa odrádzajú potenciálnych investorov.Socio-ekonomická situácia v Bulharsku sa postupomãasu zlep‰uje. Podºa bulharského Národného ‰tatistickéhoúradu poãet ekonomicky aktívneho obyvateºstva (15 –64 rokov), predstavoval v roku 2006 – 3,45 mil., ão predstavujezhruba 44,8 % obyvateºov krajiny. Na tento poãetpripadalo v roku 2006 – 4,3 mil. ekonomicky neaktívnychºudí. Podºa Eurostatu malo Bulharsko v roku 2005hodnotu miery evidovanej nezamestnanosti na úrovni10,1 %, ão je o 6 % menej, ako malo v porovnateºnomroku Slovensko. V súãasnosti evidujú v Bulharsku cca.309-tisíc nezamestnan˘ch ºudí, ão je zhruba 9 % ekonomickyaktívneho obyvateºstva (41,5 % so základn˘mvzdelaním, 48,5 % so stredo‰kolsk˘m a 10 % s vysoko-‰kolsk˘m vzdelaním). Celkovo môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïemiera nezamestnanosti v Bulharsku si udrÏuje stabilnúklesajúcu tendenciu.V roku 2006 dosahovala priemerná mzda v Bulharsku345 BGN, ão je cca 6 730 SKK.POROVNANIE EKONOMÍKMakroekonomické ukazovatele Rumunska aj Bulharskazaznamenávajú v˘razné zlep‰enia, svedãia o tom ukazovatele,ako rast hrubého domáceho produktu, poklesmiery nezamestnanosti, postupn˘ mierny nárast priemernejmzdy a mnohé ìal‰ie.V Bulharsku sa miera nezamestnanosti zníÏila z 17,4 %v roku 2001 na 9,0 % v roku 2006, ão je zníÏenie takmero 10 percentuálnych bodov za 5 rokov. Bulharsko máv porovnaní so Slovenskou republikou mieru nezamestnanostiaÏ o 7,4 percentuálnych bodov niωiu, ako maloSlovensko v roku 2005 (16,3 % evidovan˘ch nezamestnan˘ch).Podºa informácií Svetovej banky a Eurostatu máBulharsko dobr˘ vzdelávací systém s relatívne dobroukvalifikáciou.PRIEMERNÁ MESAČNÁ MZDA V EURONA SLOVENSKU, BULHARSKU A RUMUNSKU1501209060300SlovenskoRumunsko Slovensko 148 Rumunsko 69 Bulharsko 61BulharskoV Rumunsku je situácia v oblasti ekonomického v˘vojaveºmi dobrá. Priemerná mzda v Rumunsku sa v roku2005 pohybovala na úrovni 250 euro, sú odvetvia (napr.IT), kde pracovníci priemerne zarábajú viac ako 1 500euro. V roku 2006 evidovalo Rumunsko len 5,5 % nezamestnan˘ch.Pracovná sila v Rumunsku a Bulharsku je oveºa lacnej‰iaako u nás, svedãí o tom evidovaná minimálnamzda. Zatiaº ão v roku 2005 podºa Eurostatu malo Slovenskopriemernú mzdu 148 euro, Rumunsko malo 69euro a Bulharsko len 61 euro.Otázkami na zváÏenie zostávajú vzdelanostná úroveÀobyvateºstva, jazyková adaptabilita Bulharska a Rumunskaa geografická vzdialenosÈ t˘chto krajín k jednotliv˘mpracovn˘m trhom európskej 25-ky.POROVNANIE SR, BG A ROSlovensko Bulharsko Rumunskopočetobyvateľov 5 384 800 7 761 000 21 658 500slovenskánárodnosť 4 614 854 17 000maďarskánárodnosť 520 528 cca 1mil.mieranezamestnanosti 16,30% 10,10% 7,70%miera dlhodobejnezamestnanosti 11,70% 6,00% 4,40%minimálna mzdav euro (2004) 148 61 69priemerná mzdav euro (2002) 475,6 157 193,4priemerná mzdav PPS (2002) 1094,33 387,41 470,16mierainflácie 2,8 5 9,1HDP/ 1 obyvateľav pps 55 32,1 34,7Zdroj: Eurostat za rok 2004, 2005, 2006, SODB SR 2001,VARIANTY MOŽNÉHO VÝVOJA OTVORENIAPRACOVNÝCH TRHOV PRE RUMUNSKOA BULHARSKOKrajiny Európskej únie neotvoria svoj trh práce pre Bulharskoa Rumunsko (s v˘nimkou Slovenska, ktoré hootvorí). V takomto prípade In‰titút zamestnanosti predpokladá,Ïe moÏn˘ záujem o prácu na Slovensku prebulharsk˘ch a rumunsk˘ch obãanov môÏe byÈ pomernesiln˘. Nie je vylúãené, Ïe v takom prípade bude Slovenskovystavené prílevu legálnych záujemcov o prácu – odkvalifikovan˘ch profesií aÏ po tie menej kvalifikované,lacné pracovné sily. T˘m by mohli vytláãaÈ ãasÈ na‰ichzamestnan˘ch, ãi potenciálne zamestnan˘ch. Podiel existujúcichnelegálnych a pololegálnych rumunsk˘ch14 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006

ANALÝZAPRIEMERNÁ ROČNÁ HRUBÁ MZDA V EUROV PRIEMYSLE A SLUŽBÁCH2003 2004EU 25 - -EU 15 33088,6 -Belgicko 34643 35704Česká republika - -Dánsko 44692 -Nemecko 40056 40954Estónsko - -Grécko 16738,5 -Španielsko 199220 19827,8Francúzsko 28847 -Írsko - -Taliansko - -Cyprus 18406,4 19290,2Lotyšsko - 3805,8Litva - -Luxembursko 39587 40575Maďarsko 6196,2 7099,5Malta 13602,7 11925,9Holandsko 36600 37900Poľsko - 6230,3Portugalsko 13871,1 15195,8Slovinsko - -Slovenská republika 4944,5 5706,1Fínsko 30978 31988Švédsko 32177,4 33620Veľká Británia 38792,5 41253,4Bulharsko 1677,8 1784,2Island - -Nórsko 42882,3 42223,7Švajčiarsko - 45759,8Zdroj: Eurostata bulharsk˘ch migrantov za prácou by sa mohol preorientovaÈna legálnu prácu, ktorá by v takomto prípadebola dostupná na Slovensku.Efekt tohto krajného variantu na Slovensk˘ trh práceje otázny a závisí od mnoh˘ch protichodn˘ch faktorov.Zistenie vplyvov na Slovensk˘ trh práce si podºa tohtoscenára vyÏiada hlb‰iu komplexnej‰iu anal˘zu. Väã‰inakrajín otvorí svoj trh práce pre Bulharsko a RumunskoPodºa In‰titútu zamestnanosti v takomto prípade Ïiaden„nával“ pracovn˘ch síl na Slovensko nehrozí. Väã‰inaimigrantov bude smerovaÈ do bohat‰ích krajín EÚ,kde bude dostatok nielen pracovn˘ch príleÏitostí, ale ajpríleÏitosÈ vy‰‰ej mzdy, ako by im mohol poskytnúÈ pracovn˘trh na Slovensku.Aj v prípade otvorenia trhu práce len krajinami V5nepredpokladáme Ïiaden pov‰imnutiahodn˘ negatívnyefekt na slovensk˘ trh práce a ekonomiku. Najzaujímavej‰ímikrajinami pre emigrantov z novovstupujúcehoRumunska budú hlavne románske krajiny s románskymijazykmi, ako ·panielsko, Taliansko, Francúzsko, atraktívnosÈbude maÈ aj Veºká Británia a Nemecko. Pre bulharsk˘chemigrantov to bude pravdepodobne Nemeckoa Veºká Británia. Emigranti budú smerovaÈ do krajín, kdeje pre nich jazyková bariéra omnoho men‰ia a mzdyneporovnateºne vy‰‰ie.Ak väã‰ina ãlensk˘ch ‰tátov otvorí svoj pracovn˘ trha otvorí ho aj Slovenská republika, v takom prípade byMESAČNÁ CENA PRÁCE V EURO2003 2004EU 25 288,1 -EU 15 3343,5 -Belgicko 3895,2 3910,1Česká republika 777,1 841,6Dánsko 4101,4 4186,3Nemecko 3726 3747Estónsko 608,4 650,3Grécko 1984,3 -Španielsko 2017 2081,6Francúzsko 3414 3503Taliansko - -Cyprus 1837 1902Lotyšsko 357,3 -Litva 486,6 508,3Luxembursko - -Maďarsko 763,6 838,8Malta 1282,4 1257,1Holandsko 3716 3828Rakúsko - -Poľsko 698,2 699,2Portugalsko 1343 1394Slovinsko 1496,7 -Slovenská republika 585,3 636Fínsko 3547 3698Švédsko 4312,7 -Veľká Británia 3642,4 3848,6Bulharsko 202,2 213,5Rumunsko 245,6 271,8Island 3697,8 3953,8Zdroj: Eurostatpodºa In‰titútu zamestnanosti pre slovensk˘ trh práce,ale aj ekonomiku ‰tátu plynuli isté v˘hody. Slovensko bymalo moÏnosÈ, v prípade záujmu migrantov, vykompenzovaÈsi nedostatok vysoko kvalifikovan˘ch, ale aj nekvalifikovan˘chpracovníkov v niektor˘ch pre domácichnezaujímav˘ch ãi nezastúpen˘ch odvetviach a odboroch.Zahraniãní pracovníci zároveÀ vytvárajú dodatoãn˘dopyt po ubytovacích a stravovacích sluÏbách.Pozitívnym faktorom otvorenia pracovn˘ch trhovmedzi ãlensk˘mi ‰tátmi Európskej únie je obmedzenieãierneho trhu práce. Obãania sa tieÏ zbavia byrokratick˘chproblémov pri získavaní pracovn˘ch povolení,ktoré mali za následok sÈaÏenie moÏnosti sa zamestnaÈ ajv nedostatkov˘ch odvetviach. Otvoren˘, teda väã‰í trhpráce umoÏÀuje efektívnej‰iu alokáciu pracovn˘ch sílpodºa ich ‰truktúry, ão vytvára podmienky pre väã‰iuv˘konnosÈ ekonomík a vy‰‰iu Ïivotnú úroveÀ.In‰titút zamestnanosti preto odporúãa prediskutovaÈa koordinovaÈ túto problematiku (otvorenia, resp. uzavretiapracovného trhu na Slovensku) s krajinami Vi‰egrádskejskupiny (V4 a Slovinsko). AÏ znalosÈ postojovV4 k tejto dôleÏitej otázke by malo predurãiÈ ìal‰iepostupy a stanoviská súãasnej vlády.Mgr. IVANA RAJECOVÁInštitút zamestnanostiSOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 15

LEGISLATÍVAZákon č. 305/05 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnejkuratele (SPOD a SK) a o zmene a doplnení niektorých zákonovpriniesol zmeny aj v práci sociálneho kurátora pre plnoletých.Dovtedy platný zákon o sociálnej pomoci nešpecifikoval konkrétnečinnosti a sociálna kuratela pre plnoletých sa vykonávala viacmenejna okraji sociálnej kurately. Môžeme povedať, že účinnosťouzákona č. 305/05 Z. z. sa začala aj táto práca odbornejšie realizovať.Spomínaný zákon stanovil štandardy a postupy prácev poskytovaní pomoci pre túto špecifickú skupinu klientov.Sociálna kuratela plnolet˘ch fyzick˘chosôb sa vykonáva pre plnoleté osobynajmä: po prepustení z v˘konu trestu odÀatiaslobody (VTOS), alebo z v˘konuväzby (VV); ak je úãastníkom probácie alebomediácie; ak zneuÏíva drogy alebo je závisláod drog; ak bola prepustená zo zdravotníckehozariadenia na lieãbu drogov˘chzávislostí alebo in˘ch závislostí; ak bola prepustená zo zariadenia naresocializáciu drogovo závisl˘ch; po zániku ústavnej starostlivostialebo ochrannej v˘chovy; ak poÏiada o pomoc pri rie‰enínepriaznivej Ïivotnej situácie.Najpoãetnej‰iu skupinu klientovsociálneho kurátora pre plnolet˘ch tvoriaprepustení z v˘konu trestu odÀatiaslobody alebo z v˘konu väzby.VTOS hlboko zasahuje do súkromnéhoÏivota odsúdeného. Mení sa Ïivotn˘‰t˘l, povinnosti, uspokojovanie potrieb,kontakt s okolit˘m svetom. Pri prácis odsúden˘m sa vyuÏívajú rôzne formatívnemetódy ako aj resocializaãné techniky.Ich cieºom by mala byÈ elimináciaaÏ odstránenie správania a postojov,ktoré vedú k poru‰ovaniu ‰tátom stanoven˘chnoriem, a tieÏ formovanie t˘chschopností, ktoré napomôÏu zaãleneniuosoby po prepustení do spoloãnosti.KedÏe pracovníci ÚPSVR s toutoosobou budú pracovaÈ pri jej následnejresocializácii po prepustení, je dôleÏités klientom nadviazaÈ kontakt uÏ poãastrvania VTOS.Sociálny kurátor pre plnolet˘ch uskutoãnilv roku 2006 osem náv‰tev v Ústavochna VTOS (RuÏomberok, B. Bystrica,Suãany, Ilava, Hrnãiarovce nad Parnou,Dubnica nad Váhom, Nitra-Chrenová)a sociálne poradenstvo sme poskytli 30odsúden˘m. Odsúdení mali ãasto máloaktívne vzÈahy k svojim rodinn˘m príslu‰-níkom – najãastej‰ie absentovali kontaktys ich deÈmi. Nav‰tevovali sme rodinn˘chpríslu‰níkov odsúden˘ch v záujme nadviazaniakontaktu medzi nimi a odsúden˘m.16 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006Po ukonãení VTOS nastupuje vlastnejadro práce sociálneho kurátora –postpenitenciárna starostlivosÈ. Jej vyu-Ïívanie závisí predov‰etk˘m od dobrovoºnejspolupráce klienta. V roku 2006bolo prepusten˘ch 69 odsúden˘ch.Po prepustení plnoletej osobyz VTOS sociálna práca s klientompokraãuje najmä individuálnou formou,s ohºadom na resocializaãné potrebyklienta. Jej základom je sociálne poradenstvo,ktoré sa zameriava na poskytnutieinformácií o moÏnostiach rie‰eniasociálnej situácie klienta. Klientovi asistujemepri evidencii medzi uchádzaãovSociálna kuratelaplnoletých fyzických osôbo zamestnanie, podaní si Ïiadostio dávku v hmotnej núdzi, prieskumevoºn˘ch pracovn˘ch ponúk a voºn˘chmiest v útulkoch v prípade, ak sa jednáo klienta bez domova. Klientovi tieÏpomáhame pri rie‰ení osobn˘ch a vzÈahov˘chproblémov. Vìaka referátu PPSje aj tejto skupine klientov umoÏnen˘kontakt so psychológom.ÚãinnosÈou zákona o SPOD a Sk saskvalitnila práca kurátorov a rovnako ajspolupráca oddelenia s ostatn˘mi subjektmia samosprávou. Pri uºahãeníresocializácie v˘znamnú úlohu zohrávain‰titút resocializaãného príspevku.Klient po prepustení potrebuje disponovaÈurãitou finanãnou ãiastkou nazabezpeãenie nevyhnutn˘ch vecí osobnejpotreby. V roku 2006 bolo do septembravyplaten˘ch 31 resocializaãn˘chpríspevkov.VáÏnym problémom je závislosÈ –najmä alkoholová. Niektorí odsúdeníabsolvujú protialkoholickú lieãbupoãas VTOS. ëal‰ích motivujemek lieãbe závislosti, úãasti na resocializaãn˘chprogramoch, stretnutiach anonymn˘chalkoholikov, organizovan˘chskupinovou formou.Sociálna práca s touto skupinouklientov je nároãná, vyÏadujúca siodbornú spôsobilosÈ, flexibilné prispôsobeniesa situácii, schopnosÈ pohotovorie‰iÈ problémy a nemenej dôleÏitáje terénna ãinnosÈ, ktorá nám pomáhavãas odhaliÈ problémy a zvoliÈ vhodn˘postup pri ich rie‰ení.Probaãná ãinnosÈ je odborná interdisciplinárnapráca, ktorá je zameranána aktívne ovplyvÀovanie a rie‰enieÏivotn˘ch udalostí a kolízií obãanav trestno-právnej oblasti.Probácia podºa zákona ã. 550/2003Z. z. o probaãn˘ch a mediaãn˘ch úradníkocha o zmene a doplnení niektor˘chzákonov je: organizovanie a v˘kon dohºadu nadobvinen˘m, obÏalovan˘m alebo odsúden˘m, kontrola v˘konu trestu nespojenéhos odÀatím slobody vrátane uloÏenejpovinnosti alebo obmedzenia, dohºad nad správaním obvinenéhov priebehu skú‰obnej doby pri podmieneãnomprepustení z VTOS, pomáhanie obvinenému, aby viedolriadny Ïivot a vyhovel podmienkam,ktoré mu boli uloÏené rozhodnutím prokurátoraalebo súdu v trestnom konaní.Pri v˘kone probácie probaãn˘ a mediaãn˘úradník postupuje v súãinnostis orgánmi sociálneho zabezpeãenia, so‰kolami, zdravotníckymi zariadenia,cirkvami, záujmov˘mi zdruÏeniamia in˘mi. Spolupracuje so sociálnymkurátorom najmä pri zisÈovaní sociálnejanamnézy klienta a plnení dohºadovéhoprobaãného plánu. Probaãn˘ program sazostavuje v závislosti od druhu obmedzeniaãi povinnosti, ktoré boli klientoviuloÏené. Vzájomná spolupráca a v˘menainformácií medzi zúãastnen˘mi subjektmi,t. j. sociálnym kurátorom a probaãn˘ma mediaãn˘m úradníkom, prispievak lep‰ej kontrole uloÏen˘ch povinnostía motivácii klienta k spoloãenskytolerovanému správaniu. Podstatou probácieje pozitívne vedenia klienta s cie-ºom jeho aktívnej úãasti na skvalitnenísvojho Ïivota v súlade so zákonmi.Probaãn˘ dohºad má prispieÈ k resocializáciipodmieneãne prepusten˘ch.Úãelom je zaistiÈ efektívny v˘kon alternatívnychtrestov a opatrení s dôrazomna prevenciu kriminality. Medzi ‰tandardnépodmienky dohºadu patrí: správanie v súlade so zákonmi,vyh˘banie sa páchaniu trestn˘ch ãinov; byÈ v kontakte s probaãn˘m a mediaãn˘múradníkom podºa stanovenéhoprogramu; prijímaÈ náv‰tevy probaãnéhoa mediaãného úradníka v mieste bydliska; zdrÏovaÈ sa na adrese, na ktorej sadohodne s probaãn˘m a mediaãn˘múradníkom a informovaÈ ho o zmenách; vykonávaÈ prácu, ktorú probaãn˘a mediaãn˘ úradník schválil a informovaÈho o zmenách; nevycestovaÈ do zahraniãia bezsúhlasu probaãného a mediaãnéhoúradníka.Mgr. VLADIMÍRA ANTOLOVÁ,sociálna kurátorka pre plnoletýchÚPSVR Ružomberok

LEGISLATÍVABezdomovci – pripravenosťhlavného mesta na zimné obdobieHlavné mesto zabezpečilo v tomto roku zvýšenie kapacity ubytovaniapre bezdomovcov prenajatím objektov na Hradskej ulici voVrakuni občianskemu združeniu Domov pre každého, ktorýv dvoch budovách zriadil útulok s kapacitou 140 miest. V máji tohoroku bolo v útulku otvorené stredisko osobnej hygieny, občianskezdruženie si prenajalo priestory aj na Ivánskej ceste, kde sú ubytovanéaj rodiny – spolu 27 ľudí. Spolu s útulkom Mea Culpa, ktorémá kapacitu 35 miest, má Bratislava v súčasnosti vytvorenýchokolo 250 miest pre ľudí bez prístrešia.ÚTULOK MEA CULPAV januári 2004 hlavné mesto otvoriloútulok pre bezdomovcov Mea Culpas kapacitou cca 40 lôÏok. V rokoch 2004a 2005 bol útulok v prevádzke sezónne,od roku 2006 je prevádzkovan˘ celoroãne.DôleÏit˘m momentom bolaochota predstaviteºov Trnavskej univerzity,ktorá sa zaviazala finanãne pomáhaÈhlavnému mestu na chod útulku odmája do septembra sumou 40-tisíckorún mesaãne. Primátor BratislavyAndrej ëurkovsk˘ a dekan Fakultyzdravotníctva a sociálnej práce Trnavskejuniverzity Vladimír Krãméry podpísalidodatok k „Zmluve o spoluprácina zabezpeãenie ãinnosti útulku preºudí bez prístre‰ia v Bratislaves názvom Mea Culpa“.ÚTULOK NA HRADSKEJ ULICIPrevádzkuje ho OZ Domov pre kaÏdého,poskytuje doãasné ubytovanie preºudí, ktorí sa náhle ocitli v núdzi, predeti, ktoré uÏ nepatria do detsk˘chdomovov, ako aj pre prepusten˘chz v˘konu trestu. Ubytovanie sa poskytujena dobu 3 mesiacov, najdlh‰ia v‰akna 2 roky. Pracovníci útulku pomáhajúubytovan˘m nájsÈ si prácu. Majú vytvorenúdobrú spoluprácu s obchodn˘micentrami, ktoré majú záujem o rôznepomocné práce, ak˘mi sú upratovanie,dokladanie tovaru, práca v sklade...V útulku nie sú povolené náv‰tevy,nesmie sa tam fajãiÈ, piÈ alkohol, sociálnezariadenie je spoloãné. Izby, v ktor˘chb˘vajú, ako aj spoloãné priestorysi ubytovaní upratujú sami.Na Hradskej ulici sa nachádza aj strediskoosobnej hygieny, ktoré v súãasnostivyuÏíva okolo 20 ºudí, jeho kapacita jev‰ak 70 ºudí. Otvorené je denne od 9,00hod – 18,00 hod a sluÏby sú zadarmo.Bezdomovci sa môÏu osprchovaÈ a majúk dispozícii ãisté o‰atenie. Od 15.novembra, ak budú veºmi nepriaznivéklimatické podmienky – klesnú v˘razneteploty aj skôr), bude maÈ moÏnosÈv stredisku prenocovaÈ 40 ºudí.Zo v‰etk˘ch, ktorí vyuÏívajú sluÏbystrediska, je asi len 20 % Bratislavãanov.Väã‰inou sú to ºudia so základn˘mvzdelaním alebo nedokonãen˘m stredo‰kolsk˘mvzdelaním. Prvé skúsenostiso Ïivotom získava v útulku aj 12detí, ktoré vyrastali v detsk˘ch domovoch.Spolu b˘va vo v‰etk˘ch trochzariadeniach 17 rodín.Rekon‰trukcia priestorov na Hradskejulici si vyÏiada spolu asi 9 miliónovkorún, doteraz sa preinvestovalo5 miliónov. Hlavné mesto uhrádzav‰etky náklady na energie, ão je asi750-tisíc korún roãne.V súãasnosti eviduje obãianskezdruÏenie 90 Ïiadostí o ubytovanie.OZ pri udelení ubytovania úzko spolupracujes kurátormi zmestsk˘chãastí, so sociálnymi sestrami v nemocniciachalebo s pracovníkmi zústavovpre v˘kon trestu. Je dôleÏité vylúãiÈmedzi záujemcami tzv. ekonomick˘chb˘vajúcich, ktorí chcú útulky zneuÏívaÈako lacné b˘vanie, pretoÏe poplatokza b˘vanie je 53 Sk/noc.Hlavné mesto pri rie‰ení problematikybezdomovectva spolupracujes ìal‰ími mimovládnymi organizáciami,ktor˘m prenajíma priestory zasymbolickú korunu, prípadne hradínáklady na energie, alebo si nenárokujedaÀ za vyuÏitie verejnného priestranstva,keì je nutné podávaÈ jedlopre ºudí bezK rie‰eniu problematiky bezdomovectvahlavné mesto prispieva aj prevádzkoudvoch sociálnych ubytovníFortuna a Kopãany, ktoré svojimimoÏnosÈami na prechodné ubytovaniepreventívne pôsobia, aby sa rodiny,ktoré sa dostali do nerie‰iteºnej bytovejsituácie, prípadne jednotlivci,neocitli na ulici a nezvy‰ovali takpoãet bezdomovcov v Bratislave.BEZDOMOVECTVO – ÚLOHAŠTÁTU A POSLANIE CHARITYMPSVR SR povaÏuje zavádzanie sociálnychsluÏieb na zmierÀovanie chudobya na podporu chráneného b˘vania,útulkov, stredísk osobnej hygieny a práãovní,denn˘ch stacionárov za jednuz priorít svojej dotaãnej politiky, smerovanejna realizáciu projektov obcí, vy‰-‰ích územn˘ch celkov, obãianskychzdruÏení, nadácií, záujmov˘ch zdruÏeníprávnick˘ch osôb, neziskov˘ch organizáciíposkytujúcich v‰eobecne prospe‰nésluÏby, registrovan˘ch cirkvía náboÏensk˘ch spoloãností a Slovenskéhoâerveného kríÏa.(Uvedená skutoãnosÈ je obsiahnutávo V˘nose MPSVR SR zo 14. decembra2005 ã. 3749/2005-II/1 o poskytovanídotácií v pôsobnosti Ministerstvapráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskejrepubliky, ktor˘ nadobudol úãinnosÈ1. januára 2006.) Okrem zdrojovdotaãnej politiky ministerstva, uvoºÀovan˘chprostredníctvom uvedenéhopredpisu, je moÏné vyuÏívaÈ a v praxisa aj vyuÏívajú zdroje z Fondu sociálnehorozvoja (program lokálnej infra-‰truktúry) a zdroje z Európskeho sociálnehofondu (ESF).Úlohou ‰tátu je zabezpeãiÈ, abybol vytvoren˘ príslu‰n˘ právny rámecna zabezpeãovanie základn˘ch Ïivotn˘chpodmienok a na poskytovanieadekvátnych sociálnych sluÏieb aj tejtoskupine obãanov. V takomto duchuministerstvo pripravuje návrh právnehopredpisu (návrh zákona o sociálnychsluÏbách), ktor˘ bude predloÏen˘na schválenie v roku 2008. Od tejtonovej právnej normy sa oãakávanajmä vecné vymedzenie sociálnychsluÏieb, úprava podmienok ich poskytovaniaa financovania, ale i roz‰írenie‰kály zariadení sociálnych sluÏiebpre bezdomovcov.Napriek tvrdeniu, Ïe u nás neexistujeprakticky nijaká sociálna sieÈ, Ïiadnein‰titúcie, ktoré by sa touto problematikousystematicky zaoberali, problematikebezdomovectva sa v Slovenskejrepublike venuje pozornosÈ na úrovniorgánov ‰pecializovanej miestnej ‰tátnejsprávy (najmä v rámci sociálnejkurately pre dospel˘ch obãanov), orgánovmiestnej samosprávy vrátanesamosprávnych krajov, ale i na úrovnimimovládnych organizácií. Orgány‰pecializovanej miestnej ‰tátnej správy– úrady práce, sociálnych vecí a rodinyzabezpeãujú v˘kon opatrení sociálnoprávnejochrany detí a v˘kon opatrenísociálnej kurately a okrem toho obãanoviposkytujú pomoc v súlade s príslu‰-n˘mi predpismi, ktorá sa odvíja od problému,ktor˘ v danej chvíli obãan poci-Èuje. Samosprávne orgány, ale i ne‰tátnesubjekty poskytujú podºa platn˘chprávnych predpisov bezdomovcompomoc najmä sprostredkovaním sociálnychsluÏieb prostredníctvom zariadenísociálnych sluÏieb, najmä útulkov,ktoré na tento úãel zriaìujú. SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 17

LEGISLATÍVAMPSVR SR a celá odborná verejnosÈ,zaoberajúca sa problematikou bezdomovectva,vítajú novú právnu úpravuo ohlásení pobytu obãanov Slovenskejrepubliky a registri obyvateºov Slovenskejrepubliky (z. ã. 523/2004 Z. z.,úãinnosÈ od 1. 10. 2004). Minulá právnaúprava umoÏÀovala prihlásenieobãana na trval˘ pobyt za prísne stanoven˘chpodmienok, ktoré väã‰inabezdomovcov nemohla splniÈ (napríkladpreukázanie vlastníckeho vzÈahuk nehnuteºnosti urãenej na b˘vaniea pod.). Podºa súãasnej právnej úpravy,ak obãan nevie v súvislosti s prihlasovanímsa na trval˘ pobyt splniÈ podmienkypodºa §§ 3 a 4 z. ã. 523/2004 Z.z., prihlási sa na trval˘ pobyt podºa § 5citovaného zákona v ohlasovni v mieste,kde sa zdrÏiava.V prípade bezdomovcov, najmät˘ch, ktorí si potrebujú vybaviÈ napr.doklady alebo uplatniÈ urãité nárokyv rámci systému sociálneho zabezpeãenia,nemajú prekáÏky, ktoré by nevedeliprekonaÈ. In˘ pohºad na uvedenú vecmajú samosprávy, ktoré poukazujú nazneuÏívanie in‰titútu trvalého pobytu,ktor˘ umoÏÀuje pobyt napr. vo veºk˘chmestách, kde sa zvy‰uje ich koncentráciaa príslu‰nému mestu, resp. príslu‰-nej mestskej ãasti sa navy‰ujú náklady.Rie‰ením sa ukazuje napríklad refundácianákladov za tohto obãana samosprávou,v ktorej mal posledn˘ trval˘pobyt. Toto rie‰enie je zatiaº v rovináchúvah.BRATISLAVSKÁKATOLÍCKA CHARITACharita v Bratislave poskytovala sluÏbyºuìom bez domova od svojho zaloÏeniav roku 1993. Po transformácii zaãalaBratislavská katolícka charita systematickúprácu s ºuìmi bez domova s dôrazomna registráciu a ìal‰ie vedenieklientov. V Charitatívno-sociálnomcentre poskytovala BKCH t˘mto ºuìompriestor na sociálnu prevenciu a sociálneporadenstvo. V centre mali moÏnostina hygienickú oãistu, v˘daj ãistého ‰atstvaa potravinovú pomoc, sprostredkovaniezákladnej lekárskej starostlivosti,pomoc pri vybavovaní dokladov, získanieinformácií o moÏnostiach ubytovaniaa zamestnania v rámci Bratislavy.Na Kukučínovej otvoriaútulok pre bezdomovcovKošice – Vedenie mesta a Košický samosprávny kraj spolu s Arcidiecéznoucharitou (ADCH) Košice nechcú s príchodom mrazivýchnocí nechať po vlaňajších skúsenostiach s mrazivou zimounič na náhodu. Preto začali pripravovať útulky pre bezdomovcov,aby sa nestalo to, čo minulý rok, keď v uliciach zamrzli minimálneštyria ľudia bez strechy nad hlavou. Podľa našich informáciípred dokončením sú priestory bývalých kasární na Kukučínovejulici, ktoré budú slúžiť ako ďalší, v poradí piaty košický útulok."OtvoriÈ by sme ho chceli na budúcit˘ÏdeÀ, akú bude maÈ kapacitu, zatiaºnie je celkom jasné," povedal nám PRmanaÏér Magistrátu mesta Ko‰ice TiborIão. "Nocºah a sluÏby v novom útulkubudeme poskytovaÈ len bezdomovcom,ktorí na tom budú najhor‰ie."Podºa niektor˘ch odhadov (oficiálna‰tatistika nejestvuje – pozn.red.) po ko‰ick˘ch uliciach by samalo pohybovaÈ okolo 350 – 600 bezdomovcov.Sú v‰ak aj jedinci, ktoríhovoria aÏ o 750 – 1 000 bezprizorn˘chºuìoch Ïijúcich v druhom najväã‰ommeste na Slovensku.ÚTULOK EMAUZY, FIALKOVÁ 3Charita ho v spolupráci s mestom otvorila21. decembra 2001 ako vôbec prvúnocºaháreÀ pre bezdomovcov v Ko‰iciach.V útulku môÏu v prípade krízov˘chsituácií poskytnúÈ prístre‰ie aÏ 35ºuìom. K˘m v‰ak taká situácia nenastane,môÏe tam nocovaÈ len deväȺudí. Viac totiÏ hygienici nepovolili.V˘nimku vedenie Emauzy dostalo vlanilen preto, aby v siln˘ch mrazoch bezdomovcinepomrzli."V t˘chto dÀoch je tam uÏ kapacita plnevyÈaÏená, s t˘m v‰ak niã nenarobíme,"povedal nám Cyril Korpesio z ADCHKo‰ice.CHARITNÝ DOM SV. ALŽBETY,BOSÁKOVAPo zorganizovaní verejnej zbierky a 300-tisícovom príspevku mesta bol oficiálneotvoren˘ 23. júna 2005. Má celodennúpôsobnosÈ a kapacitu 80 miest."Zatiaº e‰te zopár voºn˘ch miestmáme, ale na celodenn˘ prechodn˘pobyt prijímame väã‰inou len t˘ch, ktorísú ochotní spolupracovaÈ," zdôraznilavedúca zariadenia Jolana ·uleková."PrísÈ môÏe kaÏd˘, ale musí maÈ potvrdenieod lekára, Ïe nemá Ïiadnu infekãnúchorobu. V izbách totiÏ b˘va sedemi osem ºudí spolu." Podºa J. ·ulekovejv prípade mrazivého poãasia dokáÏuubytovaÈ a prenocovaÈ aÏ okolo 100 ºudí.Záujem o ‰atstvo bol aj zo strany sociálneodkázan˘ch rodín a dôchodcov.Od roku 2000 vytvára Charitatívno-sociálnecentrum rozsiahlu databázuklientov, ktorá pomáha zníÏiÈzneuÏívanie sluÏieb centra klientmia zároveÀ umoÏÀuje adresnej‰iua kvalitnej‰iu pomoc. Posledné ‰tyrisa BKCH snaÏí získaÈ priestory nanízkoprahové denné centrum, ktorésa napriek rokovaniam s viacer˘miin‰titúciami nepodarilo získaÈ.Od mája 2006 z dôvodu rekon‰trukciebudovy je pomoc redukovanáa sluÏby centra sa prispôsobili priestorov˘ma personálnym moÏnostiam.Charitatívno-sociálne centrum v súãasnostivydáva stravu – polievku a chlieb,pre ºudí bez domova v pracovn˘chdÀoch, v stánku na Tyr‰ovom nábreÏí.Denne tu obslúÏi cca 30 – 50 klientov,ktorí dostanú stravu na základe stravovaciehopreukazu, a pri v˘daji stravyrobia pracovníci centra, aj keìv obmedzenej miere, streetwork a poradenstvo.Magistráthlavného mesta BratislavaKRÍZOVÉ CENTRUM, ALEJOVA 2FungovaÈ zaãalo 19. septembra 2003a poskytuje dva druhy sluÏieb. Ubytovaniev Domove pre rodiãov s deÈmi,ktor˘ má kapacitu 47, a v útulku preosamelé Ïeny s 27 miestami. Nejdeo klasick˘ útulok ako napríklad Emauzyna Fialkovej."V útulku pre osamelé Ïeny mámee‰te asi päÈ miest voºn˘ch, v domovepre rodiãov je kapacita plne vyÈaÏená,"povedal nám vedúci centra MariánBelu‰ko. "ªudí prijímame len na základepodanej Ïiadosti, v prípade krízovejsituácie sa môÏu ubytovaÈ hneì a formalityvybavíme neskôr. Potenciálniobyvatelia domova i útulku v‰ak musiapriniesÈ potvrdenie od lekára, Ïenemajú infekãné choroby."DOM NA RÁZUSOVEJ 37Oficiálne bol otvoren˘ 20. januára2006. Budovu vyãlenilo mesto Ko‰ice.Ubytovanie v útulku s kapacitou 60miest a zo zaãiatku s nepretrÏitou 24-hodinovou prevádzkou vyuÏilo bezplatnedo jeho uzavretia 1. apríla 2006niekoºko sto bezdomovcov."UÏ ãoskoro opäÈ chystáme jehootvorenie, ale v tomto roku bude k dispozíciilen pre matky s deÈmi, ktoré saocitnú v ohrození zdravia a Ïivotov,"uviedol na margo vyuÏitia domuv tomto roku T. Ião. Priemerne bolovlani na Rázusovej ubytovan˘ch kaÏdúnoc okolo 40 ºudí bez domova.Košický Korzár, 6. 11. 2006(krátené)18 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006

MPSVRPodmienky a postup oceneniaministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SRza Sociálny čin roka 2006a Najlepšiu reportáž roka 2006ZÁKLADNÉ CIELEV na‰om okolí je stále veºa bezradn˘ch ºudí, ktorí bez pomociin˘ch len ÈaÏko vedia sami nájsÈ cestu z krízov˘ch Ïivotn˘chsituácií, v ktor˘ch sa nachádzajú. Ocenenie ministerkypráce, sociálnych vecí a rodiny SR za Sociálny ãin rokaje ocenením fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoráv priebehu roka 2006 poskytla pomoc rodine alebo jednotlivcovi,ktorí sa ocitli v ÈaÏkej Ïivotnej situácii, sú v hmotnejnúdzi alebo bez prístre‰ia.SPÔSOB OCENENIA1. morálne ocenenie formou plakety2. finanãné ocenenie formou nákupn˘ch poukáÏokNÁVRH NA OCENENIE MÔŽE PODAŤ fyzická osoba obãianske zdruÏenie nezisková organizácia nadácia ‰tátna organizácia ‰tátny orgán územná samospráva, obec, vy‰‰í územn˘ celok podnikateºsk˘ subjekt cirkevná organizáciaNávrh na ocenenie môÏe podaÈ aj samotná fyzická osobaalebo právnická osoba na vlastné ocenenie, ktorá splnilapodmienky ocenenia.PODMIENKY OCENENIA Cieºovou skupinou, ktorej sa v roku 2006 poskytlapomoc v ÈaÏkej Ïivotnej situácii, sú v hmotnej núdzialebo bez prístre‰ia: jednotlivci rodiny s deÈmi deti osoby spoloãensky neprispôsobivé Forma sociálnej pomoci: finanãná podpora vecná alebo materiálna podpora aktivita, ktorá pomohla zmierniÈ ÈaÏkú Ïivotnú situáciu uverejnenie alebo odvysielanie reportáÏe, prostredníctvomktorej sa pomohlo cieºovej skupine Poskytnutie finanãnej pomoci:subjekt, ktor˘ poskytol finanãnú pomoc alebo vykonalsociálny ãin, musí preukázaÈ, Ïe finanãné prostriedky,ktoré na to pouÏil, nezískal zo ‰tátneho rozpoãtu, rozpoãtu samosprávneho kraja, z finanãného príspevku získaného z lotérií a in˘chpodobn˘ch hier, ãi z dotácií ‰tátnych orgánovNÁVRH MUSÍ OBSAHOVAŤ meno alebo názov fyzickej osoby alebo právnickej osobya jej kontaktnú adresu meno rodiny alebo jednotlivca, ktor˘m bola poskytnutápomoc, podpora alebo vykonaná aktivita a ich kontaktnúadresu charakteristiku podpory, pomoci alebo aktivity: finanãná, vecná alebo materiálna, vykonanie aktivity vyjadrenie hodnoty finanãnej pomoci alebo podporyvSk vyjadrenie hodnoty vecnej alebo materiálnej pomoci,alebo podpory v Sk, pokiaº je moÏné takto poskytnutúpomoc alebo podporu vyjadriÈ vyjadrenie hodnoty aktivity v Sk, pokiaº je moÏné aktivitu,ktorou bola poskytnutá pomoc alebo podpora, taktovyjadriÈ úãel, na ktor˘ bola poskytnutá pomoc, podpora, alebobola vykonaná aktivita k návrhu na ocenenie sa priloÏí dokumentácia o poskytnutípomoci, podpory alebo vykonaní aktivity ãasov˘ horizont poskytnutia pomoci, podpory aleboaktivityVYHLÁSENIE ocenenie za Sociálny ãin roka a Najlep‰iu reportáÏ rokaa podmienky jeho udelenia vyhlasuje ministerka práce,sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejníkritériá ocenenia za Sociálny ãin roka a Najlep‰iu reportáÏroka do 27. 10. 2006 prostredníctvom médií a internetovejstránky Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny Slovenskej republiky písomné návrhy na udelenie ocenenia za Sociálny ãinroka a Najlep‰iu reportáÏ roka sa predloÏia písomneMinisterstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odborusociálnej inklúzie, ·pitálska 4, 816 43 Bratislava, aleboe-mailovou po‰tou kostan@employment.gov.skKRITÉRIÁ OCENENIA návrh musí byÈ podan˘ do 24. 11. 2006 poskytnutie pomoci, podpory alebo aktivity musí byÈuskutoãnené v roku 2006 odbor sociálnej inklúzie v spolupráci s príslu‰n˘miodbormi spracuje odborné stanovisko k predloÏen˘mnávrhom na ocenenie, ktoré predloÏí komisii na rozhodnutie o udelení ocenenia za Sociálny ãin roka a Najlep‰iareportáÏ roka rozhoduje komisia menovaná ministerkoupráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikySOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 19

MPSVRzloÏenie komisie: zástupcovia MPSVR SR zástupca mimovládnej organizácie zástupca samosprávy zástupca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodinykomisia predloÏí v˘sledky rozhodnutia ministerkepráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky naschválenie do 5. 12. 2006 pri hodnotení návrhov na udelenie ocenenia za Sociálnyãin roka a Najlep‰iu reportáÏ roka komisia hodnotí predov‰etk˘m: cielenosÈ poskytnutia pomoci, podpory alebo vykonaniaaktivity aktuálnosÈ pomoci, podpory alebo aktivity vplyv pomoci, podpory alebo aktivity na zmenu v Ïivotnejsituácii rodiny alebo jednotlivca komisia nebude akceptovaÈ návrhy na ocenenie, ak ideo osoby na poste ‰tátnych zamestnancov, ktoré vykonávajúaktivity navrhnuté na ocenenie v rámci plnenia slu-Ïobn˘ch povinností.VYHLÁSENIE VÝSLEDKOVMinisterka práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodneo ocenení za Sociálny ãin roka a Najlep‰iu reportáÏ rokav decembri 2006 .Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnena základe odporúãania komisie a udelí 7 ocenení v súlades kritériami hodnotenia: 1. morálne ocenenie fyzickej osobe (plaketa) za finanãnúpodporu alebo pomoc 2. morálne ocenenie právnickej osobe (plaketa) zafinanãnú pomoc alebo podporu 3. vecné a morálne ocenenie fyzickej osobe (plaketaa finanãná odmena) za inú pomoc alebo podporu, aleboza vykonanú aktivitu 4. vecné a morálne ocenenie právnickej osobe (plaketaa finanãná odmena) za inú pomoc alebo podporu, aleboza vykonanú aktivitu 5. tri ocenenia za Najlep‰iu reportáÏ rokaO v˘‰ke finanãnej odmeny rozhodne ministerka práce,sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.PRIHLÁŠKAna udelenie oceneniaministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyza SOCIÁLNY ČIN ROKA1. Predkladateľ návrhu:2. Údaje o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá poskytla pomoc alebo podporu, alebo vykonala aktivitu pre ľudí v ťažkej životnej situácii,ktorí sú v hmotnej núdzi alebo bez prístrešia:3. Údaje o rodine alebo jednotlivcovi, ktorému bola v ťažkej životnej situácii poskytnutá pomoc, podpora, alebo bola vykonaná v jeho prospechaktivita:4. Opis (charakteristika, forma) pomoci, podpory alebo aktivity:5. Prínos:6. Prílohy:20 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006

?Som invalidná dôchodkyÀa.Som vedená na úrade prácea poberám dávku v núdzi. Ponúklimi prácu na aktiváciu, ão som prijala.V zmluve je napísané, Ïe musímodpracovaÈ 10 hodín t˘Ïdenne, pracujemv pondelok aj utorok po 5hodín. Keì bol ‰tátny sviatok 29. 8.,bol v utorok, dostala som príkaztento sviatok si nadpracovaÈ. Urobilasom tak. Ale mala som to naozajpovinné?Alena Papánková, SkalicaPodºa ods. 1 zákona ã.5/2004 Z. z.o sluÏbách zamestnanosti sa aktivaãnáãinnosÈ vykonáva v rozsahu najmenej10 hodín t˘Ïdenne.Podºa ods. 13 predmetného zákona,úrad PSVR uzatvára s uchádzaãomo zamestnanie dohodu o podmienkachvykonávania aktivaãnej ãinnosti.Dohoda o podmienkach vykonávaniaaktivaãnej ãinnosti obsahuje okremin˘ch povinností aj t˘Ïdenn˘ rozsahvykonávanej aktivaãnej ãinnosti, ktorúje uchádzaã o zamestnanie povinn˘dodrÏaÈ.V prípade, ak v rámci rozvrhu vykonávaniaaktivaãnej ãinnosti pripadnejej v˘kon na deÀ ‰tátneho sviatku, resp.na tento deÀ pripadne ãasÈ hodín stanoven˘chv dohode, je potrebné si tietohodiny nadpracovaÈ v súlade s uzatvorenoudohodou.Dagmar Rodinová,Odbor metodiky APTPa projektového riadenia ÚPSVR?Má právo ÏiadaÈ Ïena – matkav˘Ïivné od otca aj v tom prípade,keì sa pred splodením potomkadohodli s otcom dieÈaÈa, Ïe si dieÈabude vychovávaÈ sama a na vlastnénáklady?Zákon o rodine nepripú‰Èa Ïiadnudohodu rodiãov v tom zmysle, Ïejeden z rodiãov si nebude voãi dieÈa-Èu plniÈ vyÏivovaciu povinnosÈ. Takátodohoda nie je moÏná ani predsplodením dieÈaÈa, ani poãas tehotenstvaÏeny a ani v ãase, keì sa dieÈanarodilo.Právo na v˘Ïivné vzniká dieÈaÈu jehonarodením, a toto právo mu nie jemoÏné Ïiadnym právnym aktom anidohodou rodiãov vziaÈ. Na strane druhejje plnenie v˘Ïivného povinnosÈouobidvoch rodiãov a ani jeden z rodiãovsa nemôÏe tejto vyÏivovacej povinnostivoãi svojmu dieÈaÈu zbaviÈ.âo sa t˘ka starostlivosti o dieÈa, rodiãiasa môÏu dohodnúÈ, ktor˘ z rodiãovbude dieÈa vychovávaÈ a zabezpeãovaÈjeho starostlivosÈ. Túto dohodu môÏuurobiÈ aÏ vtedy, keì sa dieÈa narodilo,a takáto dohoda podlieha schváleniusúdom (rodiãovská dohoda schválenásúdom).JUDr. Marta Sebechlebská ,odbor sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej kurately ÚPSVR?Ak˘ je prv˘ krok detí opú‰ÈajúcichDD do reálneho praktickéhoÏivota? Aká platí legislatíva v tejtooblasti?Ak ústavná starostlivosÈ skonãídosiahnutím plnoletosti alebo predæÏenímústavnej starostlivosti do 19 rokovveku, môÏe mlad˘ dospel˘ poÏiadaÈdetsk˘ domov o poskytovanie starostlivostiaÏ do jeho osamostatnenia sa,Otázky a odpovedenajdlh‰ie do 25 rokov veku. Za osamostatnenierozumieme zabezpeãenie sib˘vania a schopnosÈ samostatne saÏiviÈ. Mlad˘ dospel˘ dostáva priodchode z detského domova príspevokna uºahãenie osamostatnenia sa, ktor˘je vo v˘‰ke desaÈnásobku sumy Ïivotnéhominima pre nezaopatrené dieÈa(v súãasnosti je to 22 700 Sk). Poodchode mladého dospelého z detskéhodomova detsk˘ domov najmenejdva roky udrÏiava kontakt s mlad˘mdospel˘m a poskytuje mu potrebnúpomoc pri osamostatÀovaní.V tejto oblasti platí zákonã. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnejochrane detí a o sociálnej kuratelea o zmene a doplnení niektor˘ch zákonova vyhlá‰ka MPSVR SR ã. 390/2005Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoréustanovenia zákona ã. 305/2005 Z. z.Mgr. Kristián Kovácsodbor sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej kurately?Väã‰ina detí sa napriek v‰etkému(príspevok, získanie zamestnania)ocitá na ulici, existujú nejakéochranne opatrenia, preventívnetréningy, ochranne fondy, ktoré byzamedzili sklzu na ‰ikmú plochu?Cely systém starostlivosti o mlad˘chdospel˘ch v detsk˘ch domovochje zameran˘ na rie‰enie budúcnostimladého dospelého. KaÏd˘ prípad rie-‰ia detské domovy individuálnea majú k dispozícii rôzne opatrenia.Mnoho záleÏí aj od samotn˘ch mlad˘chdospel˘ch. Napriek v‰etk˘mopatreniam a snahe detsk˘ch domovovnajväã‰ie problémy evidujemev oblasti zabezpeãenia b˘vania premlad˘ch dospel˘ch. V tejto oblastispolupracujeme najmä s obcami a spoloãnehºadáme rie‰enia.Mgr. Kristián Kovácsodbor sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej kuratelyPORADŇA?Chcela by som sa informovaÈohºadom materskej, ãi mám naÀu nárok, ak mám iba 16 rokova dieÈa ãakám 12. septembra. Ak nie,kto môÏe namiesto mÀa poberaÈmaterskú?Predpokladáme, Ïe sa p˘tate na nárokna rodiãovsk˘ príspevok. Poskytovanímrodiãovského príspevku ‰tát prispievarodiãovi na zabezpeãenie riadnej starostlivostio dieÈa. V prípade maloletého rodiãasúd môÏe priznaÈ rodiãovské právaa povinnosti vo vzÈahu k osobnej starostlivostio maloleté dieÈa, a to rodiãovi star-‰iemu ako 16 rokov, ak spæÀa predpoklady,Ïe v˘kon tohto práva zabezpeãív záujme maloletého dieÈaÈa.Doporuãujeme vám obrátiÈ sa naoddelenie sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej kurately na úrad práce, sociálnychvecí a rodiny v mieste vá‰ho trvaléhobydliska, kde vám poskytnú poradenstvo,a spísaÈ návrh na súd.V prípade, Ïe malolet˘ rodiã nie jeschopn˘ zabezpeãiÈ riadnu starostlivosÈo svoje maloleté dieÈa, súd na návrh rozhodneo zverení dieÈaÈa do náhradnej starostlivostiinej plnoletej fyzickej osoby,ktorá si môÏe uplatniÈ nárok na rodiãovsk˘príspevok.Bc. Jana Kovárováodbor štátnych sociálnych dávok ÚPSVR?Chcel by som sa op˘taÈ, ãi mámnárok na preplácanie cestovn˘chlístkov do zamestnania z úradu práce,keì sa zamestnám a za prácou musímcestovaÈ.MarcelMoÏnosÈ preplácania ãasti cestovn˘chnákladov rie‰i § 53 zákonaã. 5/2004 Z. z. o sluÏbách zamestnanosti.Ide poskytovanie mesaãného príspevkuÏiadateºovi vo v˘‰ke zodpovedajúcejãasti cestovn˘ch v˘davkov na dochádzkudo zamestnania alebo na dochádzkudo miesta prevádzkovania, alebo vykonávaniaSZâ, dopravn˘mi prostriedkami(autobusovou dopravou vrátane v‰etk˘chdruhov MHD, Ïelezniãnou dopravou,leteckou dopravou, vlastn˘m motorov˘mvozidlom).Podmienky poskytnutia príspevku:Îiadateºom môÏe byÈ obãan, ktor˘bol pred podaním Ïiadosti o príspevokna dochádzku za prácou znev˘hodnen˘muchádzaãom o zamestnanie minimálne6 mesiacov, bol vyraden˘ z evidencieuchádzaãov o zamestnanie podºa§ 36 ods. 1 písmeno a) alebo písmeno b)zákona o sluÏbách zamestnanostia o tento príspevok poÏiadal písomne.Îiadateº predloÏil písomnú ÏiadosÈ vrátanepríloh, ktor˘mi sú:a) pracovná zmluva uzatvorená sozamestnávateºom alebo oprávnenie naprevádzkovanie, alebo vykonávanie SZâa doklad preukazujúci dátum zaãatiaprevádzkovania alebo vykonávaniaSZâSOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 21

PORADŇAb) potvrdenie zamestnávateºa preukazujúcemiesto v˘konu zamestnania, aktoto nie je zhodné s miestom v˘konuzamestnania uveden˘m v pracovnejzmluve alebo doklad preukazujúci miestoprevádzkovania, alebo vykonávaniaSZâ, ak toto nie je zhodné s miestomprevádzkovania alebo vykonávania SZâuveden˘m v oprávneníc) potvrdenie zamestnávateºa o trvanípracovného pomeru zamestnanca alebodoklad preukazujúci trvanie prevádzkovania,alebo vykonávania SZâ, ktoré nieje star‰ie ako 3 dniÎiadateº môÏe poÏiadaÈ o príspevoknajneskôr do 6 mesiacov od nástupu dozamestnania alebo zaãatia prevádzkovania,alebo vykonávania SZâ. Opätovneje moÏné poskytnúÈ príspevok pouplynutí 2 rokov od nástupu do ostatnéhozamestnania alebo od ostatnéhozaãatia prevádzkovania, alebo vykonávaniaSZâ. Na v˘‰ku príspevku je stanovenátabuºková suma v závislosti od kilometrickéhopásma. Vypláca sa v mesaãn˘chintervaloch v dæÏke zodpovedajúcejobdobiu jeho ostatného vedeniav evidencii uchádzaãov o zamestnanie,najviac poãas 12 mesiacov od jeho nástupudo zamestnania alebo zaãatia prevádzkovania,alebo vykonávania SZâ.Príspevok poskytne úrad PSVR do 30kalendárnych dní odo dÀa predloÏeniaÏiadosti vrátane príloh, a to buì po‰tovoupoukáÏkou, alebo bezhotovostn˘mprevodom. Príspevok za kalendárnymesiac sa vyplatí vo v˘‰ke hodnoty zodpovedajúcejrozãlenenému kilometrickémupásmu. Maximálna v˘‰ka príspevkuje 2000 Sk v prípade, ak cesta zaprácou presahuje 600kilometrov.Mgr. Martin Labancodbor mediálny a informačný ÚPSVR?Dopoãula som sa o moÏnosti, Ïeako nezamestnaná a vedená v evidenciiúradu práce môÏem ÏiadaÈv prípade, ak idem na konkurz,o preddavok na náhradu ãasti cestovn˘chv˘davkov. Aké sú moje moÏnostiv tomto prípade?ãitateºkaUchádzaãovi o zamestnanie, ktor˘z dôvodu finanãnej núdze poÏiada úradpráce, sociálnych vecí a rodiny o preddavokna náhradu ãasti cestovn˘chv˘davkov na pohovor, v˘berové konaniena vopred dohodnut˘ termín, môÏe byÈv zmysle zákona poskytnut˘ preddavokna náhradu ãasti cestovn˘ch v˘davkovvo v˘‰ke 50 % z predpokladan˘ch cestovn˘chv˘davkov. Tento preddavok samôÏe poskytnúÈ najviac v sume 350 Skv hotovosti. Pri stanovení v˘‰ky sumypreddavku doporuãujeme overiÈ si cenuvlakového spojenia (autobusového spojenia)prostredníctvom internetu. Poskytnutiepreddavku uchádzaãovi o zamestnanie,ktor˘ sa zúãastní v˘berovéhopohovoru u zamestnávateºa, musí byÈ22 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006podloÏené písomnou pozvánkou, resp.potvrdením o pozvaní na v˘berov˘pohovor.Mgr. Martin Labancodbor mediálny a informačný ÚPSVR?Som slobodná tehotná Ïena.Chcem sa vás sp˘taÈ, ãi mámnárok na nejak˘ príspevok, nejakúdávku pred narodením a po narodenídieÈaÈa.1. V˘poãet sumy dávky a príspevkovpre slobodnú tehotnú Ïenu:Nároky: 1 640 Sk – dávka 350 Sk – zv˘‰enie dávky od ‰tvrtéhomesiaca tehotenstva 60 Sk – príspevok na zdrav. starostlivosÈ 1 460 Sk – príspevok na b˘vanie, aksú splnené podmienky 3 510 Sk – suma nárokov 1 900 Sk – ochrann˘ píspevok, ak bybola práceneschopná viac ako 30 dní 5 410 Sk – suma nárokovV˘‰ka dávky a príspevkov v hmotnejnúdzi predstavuje rozdiel medzi sumounárokov a príjmom obãana.2. V˘poãet sumy dávky a príspevkovpre slobodnú Ïenu po narodení dieÈaÈa:Nároky: 2 630 Sk – dávka 120 Sk – príspevok na zdrav. starostlivosÈ 2 300 Sk – príspevok na b˘vanie, aksú splnené podmienky 1 900 Sk – ochrann˘ príspevok preosamelého rodiãa, ktor˘ sa osobne,celodenne a riadne stará o dieÈa do 31t˘ÏdÀov veku dieÈaÈa 6 950 Sk – suma nárokovV˘‰ka dávky a príspevkov v hmotnejnúdzi predstavuje rozdiel medzi sumounárokov a príjmom spoloãne posudzovan˘chosôb napr. 6 950 – 4 440 (rodiãovsk˘príspevok), t. j. 2 510 Sk.Po predloÏení potvrdenia od pediatra,Ïe sa rodiã s t˘mto dieÈaÈom zúãast-Àuje na preventívnych prehliadkach,dávka 2 510 Sk sa zv˘‰i o dávku v sume350 Sk pre rodiãa dieÈaÈa do jednéhoroku veku.Mgr. Lýdia Ravasováodbor pomoci v hmotnej núdzi ÚPSVR?Rada by som vás poprosilao informácie t˘kajúce sa legalizáciepráce slovensk˘ch opatrovateliekv Rakúsku, prípadne, ak minemôÏete pomôcÈ, kde by som samohla obrátiÈ ohºadne t˘chto informácií?Ako agentúru, ktorá sprostredkujelegálnu prácu v zahraniãí,zaujíma ma predov‰etk˘m, ãi a kdesa majú na‰i ºudia hlásiÈ a o ak˘pracovno-právny vzÈah pôjde,a tieÏ otázka odvodov a poistenia.Pani IvanaS úãinnosÈou od 1. novembra 2006na základe Nariadenia spolkovéhoministerstva hospodárstva a práce sapozmeÀuje v Rakúsku nariadenieo zamestnávaní cudzincov. Do platnostivstupuje nová legislatíva vzÈahujúca sana obãanov z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátovEÚ, ktorí vykonávajú v Rakúsku opatrovanieºudí v súkromn˘ch domácnostiach.Opatrovateºky/opatrovatelia z nov˘chãlensk˘ch krajín EÚ môÏu uÏ voºnepracovaÈ v rakúskych súkromn˘chdomácnostiach, na túto prácu uÏ nepotrebujúpracovné povolenie. Podmienkouje, aby ich zamestnávateº (v danomprípade súkromná domácnosÈ) dodrÏalstanovené kritériá:1. zamestnávateºom musí byÈ súkromnádomácnosÈ, v ktorej Ïije ãlovek vyÏadujúcisi ‰peciálnu starostlivosÈ (t. z.aspoÀ jeden z ãlenov domácnosti jepoberateºom opatrovateºského príspevku/príspevkuza bezmocnosÈ,v Rakúsku oznaãovan˘ ako „PflegegeldStufe 3“);2. cudzia osoba/opatrovateº musí musídostávaÈ mzdu vy‰‰iu, ako je „príjmov˘limit“ v Rakúsku (viac ako _333,16 mesaãne v roku 2006) a musíbyÈ registrovaná v systéme sociálnehopoistenia v Rakúsku.Z uvedeného vypl˘va, Ïe opatrovateº/cudziaosoba, ktorá sa stará v domácnostio ãloveka vyÏadujúceho si ‰peciálnustarostlivosÈ, musí byÈ riadne zamestnanána základe „kolektívneho vyjednávaniapre zamestnancov v súkromn˘chdomácnostiach“. Pre prácu opatrovateºasa nevyÏaduje Ïiadne ‰peciálne vzdelanieani iné podmienky.V Rakúsku môÏe byÈ pracovná zmluvauzatvorená písomne alebo ústne. Aknastúpite do práce, musíte obdrÏaÈ odzamestnávateºa pracovnú kartu, tzv.Dienstzettel (ide o doklad o zamestnaní,v ktorom sú vymedzené náleÏitosti pracovnéhopomeru: pracovn˘ ãas, plat ap.).Do 3 dní od nástupu do pracovnéhopomeru vám musí daÈ zamestnávateºkópiu registrácie v systéme sociálnehopoistenia, na základe ktorej máte moÏnosÈsi overiÈ podmienky, na ktor˘ch stesa dohodli v prípade ústnej formy pracovnejzmluvy.V prípade súkromn˘ch domácnostív Rakúsku existuje ‰peciálny druh kolektívnehovyjednávania, tzv. Mindestlohntariffır Haushalt Beschäftigte. Z tohovypl˘va, Ïe ak pracujete v súkromnejdomácnosti ako opatrovateº staréhoalebo chorého ãloveka, máte nárok naplat minimálne vo v˘‰ke 1 283 mesaãne,vzÈahujúci sa na 238 hodín práce. Akpracujete v 14-dÀov˘ch intervaloch(kaÏdé 2 t˘Ïdne sa meníte s inou opatrovateºkou),náleÏí vám suma vo v˘‰ke642 mesaãne. Informácie nájde aj nawww.eures.skIgor Kňazovickýodbor mediálny a informačný UPSVR

Po kriÏovatkáchjedného ÏivotaStretávame ich ãoraz ãastej‰ie. Podopierajú chrbtom múr domuna ulici. Pred sebou majú plastov˘ pohár s drobn˘mi. Vysedávajúv parku na opusten˘ch laviãkách a okolo seba majú h⁄buigelitov˘ch ta‰iek. Prechádzajú pomedzi ºudí na Ïelezniãn˘chstaniciach a autobusov˘ch nástupi‰tiach. Nazerajú do odpadkov˘chko‰ov, kontajnerov a obãas znich ãosi pre seba vylovia.Pred kostolmi prosia o súcit vystret˘mi dlaÀami. Niekedy na nászavolajú na ulici a poÏiadajú o pár drobn˘ch na jedlo, roÏok, naautobus domov, ãi na lieky od lekára. Nosia so sebou v‰etok svojmajetok. Nikam sa neponáhºajú. âas merajú podºa striedaniadÀa a noci. Roãné obdobia vnímajú ako dobré a zlé ãasy. PreÏívajú.Sú ako ziného sveta a v inom svete.„V·ETKO SA TO ZAâALO T¯M,ÎE MÔJ OTEC NECHCEL BYËVOJAKOM.“RozprávaÈ zaãal neochotne, útrÏkovite.Martin, vysok˘ chlap okolo ‰tyridsiatky,s hustou, tmavou a kuãeravou hrivou,s tvárou stmavnutou a s oãami bezlesku. âlovek, ktor˘ oãividne nerád spomína.Po chvíli pokraãoval:„OTEC RAD·EJ PODPÍSAL,ÎE NAMIESTO VOJENâINYPÔJDE ROBIË DO BANE,lebo to mu viac vyhovovalo. Vzali ho doHandlovej. E‰te nikdy nebol v takomveºkom meste. Bol jednoduch˘ chlapecz dediny a tu stretol vysoké, tmavovlasé,mladé a pekné dievãa – moju mamu.Okrem toho, Ïe dobre vyzerala, sa ajrada zabávala a tieÏ rada chodila dospoloãnosti. Otcovi sa veºmi páãila, taksa vzali. Nakoniec otec zostal pracovaÈv bani, aj keì si v nej uÏ vojnu odrobil.V Handlovej dostali podnikov˘ byta v Àom som sa narodil ja. ëal‰ích súrodencovsom nemal. Otec zarábala mama bola v domácnosti. Mal sompekné detstvo. Keì otec zarobil v baniviac peÀazí, presÈahovali sme sa do jehodediny. VÏdy chcel maÈ veºk˘ dom, a takho ãoskoro postavil. Mama sa v‰ak nadedine necítila dobre, nemala spoloãnosÈ,stále bola sama.Vtedy som e‰te chodil na uãÀovku. AniuÏ neviem preão, nechal som ju v treÈomroãníku. Nebavila ma. Keì to otec zistil,bol z toho dosÈ ne‰Èastn˘. Vybavil miu seba v práci zamestnanie, aby ma malpod kontrolou. A tak som zaãal akopomocn˘ robotník. âo mi povedali, tosom urobil. MoÏno by som si nakonieczvykol a bol ako otec, ale zrazu som sis ním prestal rozumieÈ. Aj keì som sadovtedy lep‰ie cítil s otcom, stále viacsom zostával doma s mamou. Posielalama kupovaÈ víno, núkala ma, nech sis Àou vypijem.âASOM SOM PRI·IEL PITIUNA CHUË, A TAK SME SPOLUDOMA POPÍJALIa bolo nám spolu dobre. Otec nám nadával,prestal doma nechávaÈ peniaze,nákupy robil iba sám a ja som ho zaãalnenávidieÈ. Aj do práce som prestal chodiÈ.S mamou sme nakoniec prehºadávalicel˘ dom, na‰li sme vkladné kniÏkya vybrali z nich peniaze. Za ne smePRÍBEHkupovali pitie. Îilo sa nám ºahko. Otecna to pri‰iel aÏ skoro po roku. Rozãúlilsa, plakal a nadával nám, aÏ nakoniecdostal infarkt. Do polroka dostal ìal‰ía zomrel. S mamou sme zostali v domesami.UÎÍVALI SME SI ëALEJSPOLU PENIAZE,KTORÉ PO OTCOVI ZOSTALI.Netrvalo to v‰ak dlho, peniaze sa minuli,nemali sme na inkaso, a tak námvypli elektrinu aj plyn. Mama si zaãalapoÏiãiavaÈ od susedov, v krãme pila nasekeru a z domu popredávala v‰etko, ãosa dalo, ão malo nejakú hodnotu. Nakoniecsme sa rozhodli, Ïe dom predáme.Aj tak bol uÏ skoro prázdny, ‰pinav˘a zadæÏen˘. Kúpili ho na‰i susedia zaslu‰nú sumu a okrem toho nám dali jednoizbov˘byt. Peniaze sme si rozdelili napoloviãku. Mysleli sme si, Ïe mámepokoj na niekoºko rokov.MAMA ALE O SVOJE PENIAZEPRI·LA DOSË R¯CHLO.Niekto ju okradol v krãme a potomnemala niã. Moje peniaze mi tieÏ nevydrÏalidlho. Pripravila ma o ne jednastar‰ia rozvedená Ïena, ktorá sa okolomÀa toãila dovtedy, k˘m som nieão mal.V tom malom byte sme Ïili s mamou lenkrátko. Dovtedy sme b˘vali v dome nadedine a Ïivot v paneláku nám vôbecnesedel. Plno susedov a v‰etko bolo cezsteny poãuÈ. Keì sme si pozvali náv‰tevya kamarátov z krãmy, hneì námsusedia búchali na radiátor a mali protivnéreãi. MoÏno sme robili viac kriku,ale my sme sa radi zabávali. Nájomnésme veºmi neplatili, matkin vdovsk˘dôchodok nám nestaãil ani na pitiea ani na jedlo.A TAK SME PREDALI AJ BYT.Mama sa vrátila na dedinu, do ná‰hostarého domu. Tam ju, pravdaÏe,nechceli. Stále v‰ak bola opitá a nevládalauÏ nikam ísÈ, preto ju nechávaliprespávaÈ v chlieviku pri sviniach. JaâO SI SPOMÍNAM, TAK SA NA·IODVTEDY âASTO HÁDALI.Najãastej‰ie otec mame vyãítal, Ïe sa naÀu nemôÏe spoºahnúÈ, Ïe on zarába,nakupuje, stará sa o domácnosÈ, o hydinua prasatá a ona niã nechce robiÈ a lensa na fºa‰u pozerá. Mama ãoraz viacpopíjala. Nakoniec jej nemohol nechaÈani Ïiadne peniaze na nákupy, hneì byich prepila. A stále to bolo hor‰ie a hor-‰ie. Veºmi som sa za mamu hanbil.SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 23

PRÍBEHsám som na tom nebol oveºa lep‰ie.Túlal som sa po meste, sem-tam somprespával u kamarátov, nakoniec mi alezostali iba kamaráti, ktorí tak ako janemali kam ísÈ. V lete to nebolo aÏ takzlé, ale keì pri‰la zima, zaãalo to byÈhor‰ie. Vyhºadali ma majitelia ná‰hostarého domu, aby som sa postaralo svoju mamu. Bola uÏ v hroznom stave.Celá opuchnutá, ‰pinavá, neudrÏalamoã a mala veºké bolesti, lebo jej zlyhávaliobliãky. Vzali ju do nemocnice nalieãenie, no kedÏe aj tu ìalej pila, taktam dlho nevydrÏala. Nevedel som, ãomám s Àou robiÈ. Jeden kamarát bezdomovecmi poradil, aby som skúsil ísÈ naúrad, za kurátorkou na sociálku. Pri‰ielsom tam aj s mamou.VTEDY SOM SI PRV¯KRÁTUVEDOMIL, ÎE ÎIJEME ZLE.Stáli sme tam, ja a mama, dvaja dospelíºudia, ktorí sa o seba nevedia postaraÈ.Kurátorka nám poradila a pomohlamame, aby sa dostala do domovadôchodcov, lebo uÏ bola dôchodkyÀa,a mne dala adresu na azylák. Koneãnesme mali strechu nad hlavou a mohlisme byÈ v teple. O matku bolo dobrepostarané. V domove mali aj lekára.Mne sa v útulku celkom páãilo. Muselsom si síce zvykaÈ na poriadok, aby somsa um˘val, pral si veci, upratal izbu, alebolo tam dobre. Mohol som si navariÈa veãer nám pú‰Èali telku.AJ VLASTNÚ POSTEª SOM MAL.Na Veºkú noc a Vianoce bolo aj pohostenieod nejak˘ch sponzorov. Mal somtam úplne in˘ Ïivot ako vonku. NajÈaÏ-‰ie bolo pre mÀa pravidlo azyláku, Ïesa nesmie piÈ. Pri príchode sa fúkaloa opit˘ch nepustili dnu. Kto nafúkal,musel vonku poãkaÈ, k˘m nevytriezvel.Niekoºkokrát sa aj mne stalo, Ïe som saopil. Nedalo sa so mnou vydrÏaÈ, dobíjalsom sa nasilu dnu, aj keì mi tozakázali. Preto ma z azyláku vyhodili.Zase som sa dostal na ulicu. Chodievalsom si niekedy posedieÈ do kostola.Spomenul som si, ako som v detstvemini‰troval, modlil som sa za sebaa moju mamu.RAZ SOM V KOSTOLESTRETOL MARIKU.Bola trochu retardovaná. Vyrastalav detskom domove a teraz Ïila v chatkeu svojej tety. Pozvala ma k sebe a odvtedysme spolu Ïili. Jej tetka bola rada, ÏeMarika nie je sama, ja som bol rád, Ïemám kde b˘vaÈ. Keì Marika otehotnela,ºudia z charity nám pomohli vybaviÈsobá‰, vyobliekali nás, aj nejaké pohosteniesme mali. Narodila sa nám dcérka.Dali sme jej meno JoÏka. Mala vrodenúvadu srdca a do dvoch t˘ÏdÀovnám zomrela. E‰teÏe sme ju stihli daÈpokrstiÈ. Ja som zaãal viacej piÈ, Marikasa nervovo zrútila a vyhodila ma z chat-24 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006ky. Vtedy mi na úrade ponúkli prácuu súkromníka. Keì som dostal prvépeniaze, kúpil som víno a i‰iel za svojouÏenou. Na‰iel som ju v chatke s priate-ºom, s ktor˘m Ïila predt˘m, ako stretlamÀa. Vtedy som sa stra‰ne opil. I‰ielsom na stanicu a pil som ãuão a nakoniecpivo. Posledné, ão si pamätám, bolpollitrov˘ pohár na mojej hlave.PREBRAL SOM SA V NEMOCNICI,KDE MA JEDEN MLAD¯ LEKÁRNAHOVORIL NA LIEâENIE.I‰iel som teda na protialkoholické a tamma ubytovali. Po t˘Ïdni som nad sebouzaãal váÏne uvaÏovaÈ. Mal som doma teraz som bezdomovec. Som Ïenat˘a Ïenu nemám. Bol som otec a dcérunemám, som sám. Po ìal‰om t˘Ïdnisom to vzdal. Na komunite v lieãebnisom napadol spolub˘vajúceho a skonãilsom zase na ulici. Potom som Ïil krátkos kamarátom JoÏom. V‰elijako sme sizháÀali peniaze, aj sme kradli. Raz smeukradli nieão väã‰ie a chytili nás.DOSTALI SME SA DO BASY.V TOM âASE ZOMRELAMOJA MAMA.Na‰Èastie sa o jej pohreb postaral domovdôchodcov. Keì ma pustili z basy, stretlisme sa s JoÏom a oslávili slobodu. Oslavav‰ak nedopadla celkom dobre. Pohádalisme sa na nejakej hlúposti, pobilisa. Ja som pri tej hádke spadol takne‰Èastne, Ïe som si dolámal nohu. Odvtedysom zaãal krívaÈ, ale na invalidkuto nebolo. Cez leto som prespávalv meste pri rieke, obãas aj v parkua v lese. No teraz uÏ zase b˘vam v útulku.Keì zaãne zima, tak sa väã‰ina bezdomovcovnasÈahuje do azyláku. Aj jasom pri‰iel naspäÈ. Predsa len je tuteplo, najesÈ sa dá lacno a za pár korúnsi môÏem kúpiÈ nejaké ‰aty. T˘ch desaÈkorún za b˘vanie a päÈ za polievku nie jeveºa. K˘m zaãne poriadne mrznúÈ,nanosili sme si drevo z lesa a napílili hodo zásoby.ªUDIA Z ÚTULKU MI POMOHLIVYBAVIË SI DOKLADY.I‰li so mnou aj na úrady, aby som bolpoisten˘ a mal nejaké peniaze zo sociálky.Ako keì som bol v azyláku prv˘krát,aj teraz som si musel zase zvykaÈna poriadok, um˘vanie a upratovanie.âlovek si r˘chlo odvykne. Vadilo im, ajkeì som si do izby Èahal v‰elijaké veci,ão som na‰iel pri kontajneroch. OpäÈsom musel prestaÈ piÈ. Keì som Ïilvonku, tak som si najskôr kúpil ãuãoa potom jedlo. Víno zohreje a je ajvesel‰ie. Ale teraz musím byÈ ãist˘,aspoÀ keì prichádzam dnu do útulku.SnaÏím sa dodrÏiavaÈ domáci poriadok,s nik˘m sa nehádam a váÏim si to,Ïe sa mám kde umyÈ a vyspaÈ. Máme tuaj vlastného lekára. Keì som Ïil naulici, bol som niekoºkokrát chor˘ a ajmi bolo tak zle, Ïe som musel za doktorom.âudne sa na mÀa v‰ak v ãakárniostatní pozerali. Asi som smrdel a videli,Ïe som ‰pinav˘. Rad‰ej som tam uÏviackrát ne‰iel. Teraz je to ale jednoduch‰ie.Starajú sa o nás milí a dobríºudia.VIEM, ÎE SI VLASTNEZA V·ETKO MÔÎEM SÁM.Ani neviem, preão som tak˘, ak˘ som.Zvykol som si. ËaÏko sa nieão zmení.Nemám kde b˘vaÈ, lebo nemám peniaze.Peniaze nemám, lebo nikdenerobím, no a nerobím preto, lebotoho veºa neviem a práce je málo ajpre t˘ch, ktorí si ju vedia udrÏaÈ. Najlep‰iemi je, keì mám kde prespaÈ,keì mám ão jesÈ a keì na mÀa niektodá pozor, aby som neurobil nejakúhlúposÈ. Podal som si na úrade aj ÏiadosÈna sociálny byt. Najskôr v‰akdávajú byty rodinám s deÈmi, takÏemusím ãakaÈ. Neviem, ãi budem vedieÈsám b˘vaÈ. Keì som sám, ÈaÏkosa prinútim robiÈ si poriadok, staraÈsa o svoje veci. Neviem, ãi to zvládnem.V útulku to je iné, keì na nieãozabudnem alebo sa mi nechce, tak mito pripomenú. Zvykol som si uÏ napohºady ºudí okolo mÀa, keì idemcez mesto. Viem Ïe som in˘ ako oni.Aj oni sú iní ako ja. Som v‰ak vìaãn˘v‰etk˘m, ão sa nám, bezdomovcom,snaÏia pomôcÈ.“MARTIN JE JEDEN Z MNOH¯CH,ktorí vyãnievajú z davu, aj keì sa sna-Ïia byÈ nenápadní. Udierajú do oãísvojou inakosÈou, kaÏd˘ z nich másvoj Ïivotn˘ príbeh, svoje kriÏovatkyÏivota, ktoré ho doviedli aÏ na druhústranu spoloãnosti. Skoro vÏdy v násprebudia nejaké emócie. Keì ich stretneme,môÏeme ich odsudzovaÈ alebozatracovaÈ. Máme veºa moÏností,môÏeme ich ºutovaÈ, chápaÈ a pomôcÈim. Jednu moÏnosÈ v‰ak ako ºudianemáme – nemôÏeme k nim byÈ ºahostajní.Ing. IGOR JAKE·,ÚPSVR Ko‰iceÚtulky pre bezdomovcov v Košiciach: Útulok Emauzy, Fialková 3, Košice, kontakt: 055/622 51 71 Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova 8, Košice, kontakt: 055/ 229 22 01 Krízové centrum, Alejová 2, Košice, kontakt: 055/642 00 04

KRÍŽOVKATajnička – október 2006:Blahoslavený je, kto nemá čo povedať, a neodieva to do slov. (Tuwim)SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006 25

FEJTÓNČo ozaj potrebujeme k životuUrãite ho kaÏd˘ uÏ niekedy stretol – chlapíka s jednou,ãi dvoma igelitkami nabit˘mi do prasknutia. Vláãi si v nejcelé svoje imanie, cel˘ svoj domov. Zrejme uÏ niã viacnemá. NuÏ, ão? Je to bezdomovec, povieme si, aj tak viacnepotrebuje. Veì kam by si to aj dal. A do istej miery je tovlastne aj pravda, veì ãlovek nie je slimák, aby si vláãil nachrbte cel˘ dom!I keì… Viete si to predstaviÈ? Ako by sa tí movitípachtili pod Èarchou svojej obrovitej vily (alebo dokoncaniekoºk˘ch víl, domov, chát, chalúp, víkendov˘ch domãekov,letn˘ch domov a víl, ão majú pri kaÏdom mori)… Toby bola ‰kodoradostná satisfakcia pre nás „niãnemajov“.A ako by sa asi pohybovali ºudia z panelákov? Zrejmeako obvykle: jeden ãihí – druh˘ hota, to uÏ je len za robota!To uÏ rad‰ej nosiÈ na chrbte ãím menej, skutoãne iba tonajnutnej‰ie. Tak ako to robia horolezci a turisti – diaºkoplazi.Spomínam si na svoj prv˘ „ãunder“– ruksak, dve deky,igelitové vrece, e‰us, nôÏ, sekerka, zápalky, poºná fºa‰a, ‰tyridsaÈkorún a ‰trnásÈ rokov.Môj star‰í brat na „ãunder“ chodieval, ale mÀa vziaÈnechcel a ‰anca aspoÀ vytiahnuÈ z neho, ako to tam vyzerá,bola minimálna. Mal som ‰trnásÈ, boli prázdninya dobrodruÏstvo...? Kde? Na ulici, okolo domu? Pche!Mal som ‰trnásÈ, boli prázdniny a dobrodruÏstvo bolov‰ade... Ale iba v‰ade tam – na „ãundri“!Môj nesmel˘ návrh, aby ma rodiãia na ãunder pustili,veì uÏ budem maÈ pätnásÈ (nikto napodiv nekomentoval,Ïe som si rok pridal), bol zamietnut˘ aj so spoluúãasÈouzradcovsk˘ch hlasov mojich star‰ích súrodencov.Mal som ‰trnásÈ, boli prázdniny a rovnako na tom bolie‰te dvaja moji kamo‰i. A tak keì raz mamka odi‰ladoobeda na nákupy, po návrate na‰la namiesto synáãikaiba lístok: I‰iel som na ãunder do âiech. Ozvem sa.Jeden z nás sa odtratil uÏ kdesi za Brnom a nás dvoch saujal star˘ tramp – samotár z osady Strieborná lí‰ka. Nauãilnás ako preÏiÈ, ako nájsÈ vodu na pitie, ako r˘chlo zaloÏiÈoheÀ jedinou zápalkou, zamaskovaÈ ohnisko, aby po Àomnezostala ani stopa, aj ako sa s úsmevom prihovoriÈ gazdinejotrepan˘m sloganom: Dobr˘ deÀ, pani domáca, nemáte trochuvody, lebo som tak˘ hladn˘, Ïe ani neviem, kde budemspaÈ. Nauãil nás aj iné triky – napríklad ako sa posadiÈ neìalekoºudí pracujúcich povedzme pri mláÈaãke a provokatívnesa nudiÈ, k˘m im neprasknú nervy a nesp˘tajú sa, ãi by smedokázali aj robiÈ nieão iné – napríklad chytiÈ sa vidiel. Keì uÏrybka zabrala, staãilo iba prik˘vnuÈ a robota (a teda aj zárobok)bol ná‰. Zas bolo na chlieb, zemiaky, ale aj pivko a tabak.Mimochodom, odi‰iel som z domu so ‰tyridsiatimi korunamia po troch t˘ÏdÀoch som sa z ãundra vrátil so stotridsiatimi.Tom – tak sa volal ten star˘, ãi vlastne skôr ostrieºan˘tramp (pretoÏe star‰í od nás bol sotva o tri roky) neskôr priznal,Ïe nás spoãiatku povaÏoval za star˘ch vlkov, ktorí sa naholubov iba hrajú – to vìaka ná‰mu neobyãajne skromnémuv˘stroju. Vyznavaãi woodcraftu (lesnej múdrosti – presnej‰ípreklad by asi bol lesn˘ fortieº) najviac totiÏ oceÀujú skromnosÈvybavenia a nápaditosÈ v jeho vyuÏívaní. A poviemvám, Ïe je to naozaj kum‰t – a nielen lesn˘ kum‰t – preÏiÈs minimálnymi prostriedkami.Ale priznajme si, Ïe ão môÏe byÈ zábavné, nev‰ednéa adrenalínové na ãundri, to nemusí byÈ cool v kaÏdodennomÏivote. Je cool preÏiÈ v rámci TV-‰ou iba s jedn˘mnoÏom a zápalkami t˘ÏdeÀ – dva na pustom ostrove. A inéje celé roky temer bez niãoho existovaÈ na pustom ostrove,ktor˘ obm˘va more nev‰ímav˘ch tvárí.A v tomto ãase, vÏdy, keì stretnem takého „igelitkovéhomuÏa“, naskoãí mi do mysle detsk˘ popevok: „Ide zima,ide mráz, kam sa vtáãik, kam schovቅ.?“Ozaj, kam?Du‰an BrindzaIlustrácia: Roman HumajPracovné ponuky v EÚVáÏení ãitatelia, nakoºko poãet redakãn˘ch príspevkovnám rastie a poãet redakãn˘ch strán zatiaº nie, rozhodlisme sa po zrelej a zodpovednej úvahe vyuÏiÈ plochu, naktorej ste v na‰om ãasopise doteraz mohli nájsÈ krátkyv˘ber z ponuky voºn˘ch pracovn˘ch miest v rámci EÚ, nauverejÀovanie in˘ch rubrík. Zoznam oveºa väã‰iehomnoÏstva pracovn˘ch miest nájdete na stránke ná‰hoúradu www.upsvar.sk, zloÏka eures, alebo priamo nastránke www.eures.sk.Vaša redakcia26 SOCIÁLNA POLITIKA A ZAMESTNANOSŤ 11/2006

FOTOOBJEKTÍVOMInaugurácia novéhogenerálneho riaditeºa ÚPSVRDÀa 18. 10. 2006 bol vládou Slovenskej republiky na návrh ministerky VieryTomanovej vymenovan˘ do funkcie generálneho riaditeºa Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny PaedDr. Ján Sihelsk˘.Na slávnostnom uvedení do funkcie bola prítomná paniministerka Viera Tomanová, ako aj ‰tátni tajomníciJUDr. Eleonóra Kr‰íková a Ing. Peter SikaPo niekoºk˘ch t˘ÏdÀoch po odvolaní predchádzajúcehogenerálneho riaditeºa do najvy‰‰ieho kresla ústrediazasadne nov˘ ãlovek s nov˘mi predstavami a cieºmi.UÏ pri prvom stretnutí s vedúcimi pracovníkmi odborova úsekov pán generálny riaditeº naãrtol svoju predstavuo fungovaní celej in‰titúcie.Pani ministerka Viera Tomanová a pán generálny riaditeºJán Sihelsk˘ si neskôr so záujmom vypoãuli názory svojichkolegov, pracovníkov ÚPSVR.Text a foto: redakcia SPaZ

PORADIE PODĽA EVIDOVANEJ MIERY NEZAMESTNANOSTI V SR*Slovensko celkovoÚzemie Ku koncu sledovaného mesiaca v % Ku koncu predchádz. mesiaca v %SLOVENSKO 9,27 9,75Poradie krajovÚzemie Ku koncu sledovaného mesiaca v % Ku koncu predchádz. mesiaca v %Banskobystrický kraj 15,60 16,05Košický kraj 15,07 15,60Prešovský kraj 13,35 13,88Nitriansky kraj 8,99 9,62Žilinský kraj 6,94 7,45Trnavský kraj 5,30 5,80Trenčiansky kraj 5,17 5,66Bratislavský kraj 2,33 2,54Poradie okresovKu koncu Ku koncu ZmenaPor. Územie sledovaného predchádzaj. poradiamesiaca v % mesiaca v %1 Rimavská Sobota 28,35 28,45 •2 Revúca 25,66 26,85 •3 Trebišov 21,56 22,12 •4 Kežmarok 21,41 21,46 -25 Veľký Krtíš 21,19 21,59 •6 Rožňava 21,01 21,86 27 Košice - okolie 19,17 19,98 •8 Sabinov 19,08 19,98 •9 Lučenec 18,99 19,45 •10 Sobrance 18,57 19,06 •11 Poltár 18,36 18,85 •12 Gelnica 17,15 17,94 •13 Michalovce 16,19 16,45 -114 Vranov nad Topľou 15,63 16,63 115 Žarnovica 15,33 15,85 •16 Krupina 15,16 15,72 •17 Levoča 14,32 14,57 -118 Svidník 14,20 14,72 119 Medzilaborce 14,14 14,32 •20 Banská Štiavnica 13,81 13,05 -721 Detva 13,62 13,81 -122 Bardejov 13,49 13,81 123 Levice 13,43 14,04 324 Snina 13,25 13,72 125 Prešov 12,95 13,55 •26 Stropkov 12,81 13,57 227 Žiar nad Hronom 12,78 13,19 128 Spišská Nová Ves 12,58 13,02 •29 Brezno 11,99 12,79 •30 Šaľa 10,38 11,36 •31 Humenné10,15 10,98 •32 Nové Zámky 9,83 10,43 -133 Turčianske Teplice 9,55 10,69 134 Košice II 9,30 9,77 •35 Kysucké Nové Mesto 8,95 9,33 -136 Poprad 8,76 9,20 -337 Dolný Kubín 8,69 9,26 -138 Ružomberok 8,67 9,20 -239 Zvolen 8,59 9,28 240 Partizánske 8,56 9,08 -1*) V uplynulom období vykazované ako miera disponibilných evidovaných nezamestnaných.Ku koncu Ku koncu ZmenaPor. Územie sledovaného predchádzaj. poradiamesiaca v % mesiaca v %41 Bytča 8,44 9,41 642 Stará Ľubovńa 8,27 8,41 -443 Košice III 8,25 8,66 144 Komárno 8,00 8,51 •45 Košice I 7,92 8,38 -246 Topoľcany 7,88 8,57 347 Zlaté Moravce 7,80 8,50 248 Košice IV 7,44 7,78 •49 Tvrdošín 7,37 7,73 •50 Liptovský Mikuláš 7,21 7,61 -151 Námestovo 7,17 7,49 -252 Prievidza 7,00 7,60 •53 Čadca 6,91 7,63 354 Senica 6,88 7,40 •55 Martin 6,69 7,20 -156 Dunajská Streda 6,57 7,25 157 Považská Bystrica 6,33 6,92 •58 Bánovce nad Bebravou 6,22 6,52 -159 Nitra 6,08 6,68 160 Banská Bystrica 5,70 6,03 -161 Hlohovec 5,55 6,37 162 Skalica 5,24 5,79 •63 Galanta 4,99 5,25 •64 Žilina 4,76 5,11 -165 Nové Mesto nad Váhom 4,61 5,03 -166 Myjava 4,60 5,23 267 Piešťany 4,21 4,66 •68 Trnava 4,12 4,54 •69 Malacky 4,00 4,21 •70 Púchov 3,64 4,13 •71 Ilava 3,30 3,75 •72 Senec 3,11 3,46 -173 Pezinok 3,07 3,52 174 Trenčín 2,63 2,96 •75 Bratislava V 2,18 2,33 •76 Bratislava III 1,83 1,99 -177 Bratislava II 1,80 2,08 178 Bratislava IV 1,79 1,89 •79 Bratislava I 1,78 1,83 •Zdroj: ÚPSVR