APRÍL <strong>2010</strong>www.nitra.skNitriansky scénograf František Perger (uprostred) s Ing. arch. Jozefom Frtúsom (z¾ava) ariadite¾om Ponitrianskeho múzea Antonom. Števkom.Scénografia ako zhmotnená fantáziaprác, ktorá je v priestorochDAB vystavená do koncajúna.Jeho dielo si mohli pozrieaj návštevníci reprezentatívnejvýstavy o slovenskejscénografii a divadelnomplagáte Šiestyzmysel divadla / SlovenskáZastihnú scénografaFrantiška Pergera a primäho k rozhovoru, nie je takéjednoduché. Napriek tomu,že je už v dôchodcovskomveku, svoj diár má popísanýtermínmi, ktoré musístihnú . Dôležité miestov òom majú vzácne chvíle,strávené s vnukmi, ktorí sú scénografia adnes preòho nenahradite¾nousúèas ou života. Upälsa na nich najmä po neèakanomodchode najbližšiehoèloveka, manželky.František Perger sa podpísalpod vizuálnu stránkunitrianskeho divadla. Pripríležitosti osláv 60. výroèiavzniku divadla pripravili výstavujeho scénografických24divadelnýplagát po roku 1989, ktorúpripravil Divadelný ústavv spolupráci so Slovenskounárodnou galériou od 23.októbra 2009 do 17. januára<strong>2010</strong>. Výstavu inštalovaliv priestoroch Esterházyhopaláca SNG na Nám. ¼.Štúra v Bratislave. Zachytilaostatných 20 rokov slovenskéhodivadla cez zrkadloscénografie, prostredníctvomfotografií, scénickýcha kostýmových návrhov,makiet, rekvizít, plagátova videoprojekcií. Vizuálnepútavou a modernou formoupredstavila výberz tvorby scénických a kostýmovýchvýtvarníkov a divadelnýchzdružení, ktorízásadne poznamenali posledných20 rokov a reagovalivo svojej tvorbe na novépostupy.„Zmeny, ktorými našaspoloènos prešla po roku1989, sa vidite¾ne odrazili ajna tvári divadla: doširokasa otvorili komunikaèné kanály,priechodnos novýchtém, postupov a provoka-
tívnos diel,“ uviedolFrantišek Perger.Vystavené diela pochádzalizo zbierok a fondovDivadelného ústavu, ïalšieexponáty na výstavu zapožièalislovenské divadláa vystavujúci umelci.„Divadelné predstavenieje mnohozložkovým dielom- ako je réžia, scéna, hudba,kostýmy, svetelné efekty,tanec a ïalšie výrazovéprostriedky, no však najdôležitejšíje práve herec.Každá z týchto zložiek sícepôsobí jednotlivo, ale svojímpodielom napomáhaspoluvytvára výslednýefekt. Scéna musí pretospåòa všetky výtvarné zákony,musí ma svoju poetikua filozofiu, ktoré sú navzájomneoddelite¾ne spätés celkovou režijnou koncepciou,“hovorí F. Pergera súèasne dodáva:.„Scénografia sa rodí v procesetvorby - najskôr vznikajúškice, makety, návrhya technická dokumentácia,ktoré slúžia ako podkladypre výrobu v tvorivých dielòach.To všetko musí byAPRÍL <strong>2010</strong>premyslené do poslednéhodetailu. Tak ako herecabsolvuje v procese prípravyskúšky, tak aj práca scénografaje výsledkom tvorivéhoprocesu,“ konštatujeFrantišek Perger. Najviacinscenácii pripravil v spoluprácis režisérom KarolomSpišákom a s režiséromJozefom Bednárikom s ktorýmsa v poslednom obdobípodie¾al na všetkých inscenáciáchv KukurovomZo životopisu F. Pergera: Vyštudoval scénografiuna Vysokej škole múzických umení v Bratislave(1958 - 1962) u profesora Vychodila a prof.Purkyòovej. Po ukonèení školy pôsobil dlhé rokyako scénograf v DAB <strong>Nitra</strong>, kde bol istý èas aj šéfomvýpravy. Mal samostatné aj kolektívne výstavydoma (Pieš any, <strong>Nitra</strong>, Bratislava) a v zahranièí(Paríž, Budapeš , Salgotarián, Varšava, Praha -Pražské quadrinálle, Zoetermeer, Štockholm,Malmo, Gotteborg a i.). Vo foyeri DAB vystavuje spoluso svojím bývalým kolegom scénografomMilanom Ferenèíkom, s ktorým teraz spolupracujena filme, ktorý sa bude filmova v blízkom obdobív Èakajovciach, Nitre a okolí.www.nitra.skScéna k inscenácii O´NEILLA - Smútok pristane Elektre.Divadle Aréna. Peèa svojhoumenia vtlaèil do výnimoènýchpredstavení, ktorétrvali poèas celej noci a bolito súèasne premiéry aj derniéry.Boli to noci venovanéjednotlivým štátom.Ïalšie zaujímavé inscenácii,pri ktorých je uvedenémeno scénografa FrantiškaPergera, vznikli s režiséromMartinom Kákošompo jeho príchode do nitrianskehodivadla a tiežs Jánom Ïurovèíkom (MáriaStuartová, Malý obchodhrôzy). F. Perger sa podie-¾al aj na scénach pre prvéDivadlo tanca - z nich spomenieme:Rómeo a Júlia, èiVták Ohnivák, ktoré bolis úspechom uvedené aj namedzinárodnom festivalev Tokiu. V poslednom obdobíspolupracoval na muzikálochFidlikant na streche,Mária Stuartová, Malý obchodhrôzy a Báthoryèka.pokraèovanie na 26. str.25