marec 2010 - Mesto Nitra

Festoráci Fest 2010K oživeniu vtedajšieho nitrianskehokorza nesporne významnou mierou prispelahumorná postavička z konca 19.a začiatku 20. storočia – Július Festoráci(1850-1906). Festoráci Fest má byťnielen pripomenutím tohto majstra žartua potmehúda, ale aj výsledkom hľadaniehistorickej postavičky,ktorá by oživila ulice mesta. Zároveňvidíme príjemné spojenie 1. aprílaako neoficiálneho „dňa žartu“ so životoma historkami tohto vtipkára.Dnešná pešia zóna sa v tento deň stanemiestom pre malé žartíky, divadielka, performance,priestorom pre prezentáciu malýchdivadelných foriem, súborov, umeleckýchškôl, ktorých cieľom bude vytrhnúťpeších z každodenného stereotypu a pripomenúťim, že smiech je korením života.Ďalšími možnosťami, ako perspektívnerozvinúť tento jednoduchý sviatok, je pripomenutie nitrianskehonárečia, niečoho, čo je výslovne špecificképre naše mesto, prípadne dotvoriťpešiu zónu sochou Festoráciho - akopríklad uvádzame sochu Schöne Nácihov Bratislave, ktorá krášli pešiu zónua je jej príjemným osviežením nielenz pohľadu historického, ale aj z pohľaducestovného ruchu.Aj týmto sviatkom aj Nitra opäť ukážesvoju ľudskú tvár, že sa vie smiať, zabávaťa popritom nezabúda na svojuhistóriu a na ľudí, ktorí túto ľudskú tvárNitry vytvárali pred rokmi.Nitra na snímkach z minulostiPohľad na Nitriansky hrad zo začiatku min. storočia, ešte pred reguláciou rieky.Táto pohľadnica Nitrianskeho hradu pochádza z roku 1930.Zo súkromnej zbierky: B.B.

NITRAOBSAH1 Menej úrazova bolesti7 Každé die achce pozna lásku9 Hotelová akadémiahostilaprominentovAPRÍL 2010EDITORIALwww.nitra.skKeï píšem tieto riadky, tešíme sa, že koneène, podlhom èase, sa rozpustil sneh. Tohto roku sme siho užili viac ako dos . Sme radi, že sa nekåžemepo chodníkoch a po priechodoch pre chodcov. Tešímesa tiež, že na dvere klopú ve¾konoèné sviatky a s nimi ajpár dní vo¾na, ktoré môžeme v pokoji preži s rodinou.Prichádzajúca jar však nemilosrdne ukázala aj menejpeknú tvár nášho mesta - popravde, ove¾a krajšievyzeralo schované v bielej snehovej perine.Vyèkáme chví¾u, kým umelohmotné f¾aše a papiere, porozhadzovanépo priekopách na zaèiatku mesta, prerastietráva. Hneï bude príroda krajšia.Skrátka, jar už cíti vo vzduchu, staèí sa nadýchnu .S tým vzduchom v Nitre to tiež nie je bohvieaké.Nadychovanie zhlboka vám neodporúèam. Úradživotného prostredia vyzýval obyvate¾ov Nitry, aby obmedzilicestovanie automobilovou dopravou. Dôvod?Zneèistené ovzdušie. Hrozbou je prekroèený povolenýpoèet limitných hodnôt tuhých èastíc do ve¾kosti 10 µm vovzduší, èo môže ma nepriaznivé úèinky na ¾udské zdravie.Ak ste mali podráždené horné dýchacie cesty a dusilvás kaše¾, kýchali ste a pálili vás pritom oèi, tak vedzte, žena vine je hustá doprava a zimné posypy ciest. Hold, musímesi uvedomi , že autá sú síce dobrí sluhovia, ale zlípáni.Prelaïmesa však na inú nôtu. Pred nami je Ve¾kánoc a voda isto splaví všetko zlé. Možno aj vášne,ktoré zmietajú verejnos ou pri hodnotení novéhozákona o vlastenectve. Nechápem, o èom sa to tu hovorí.Nerozumie tomu ani moja kamarátka z Naperville, ktorámá vyvesenú americkú vlajku pred barakom. Viac mamrzí, že nám - centru Ve¾kej Moravy - "ukradnú"Bratislavèania sochu Svätopluka. Èo sa dá robi , keï oniuž Štefánika majú.Jar sa usadila aj na nábrežírieky Nitry.Foto: ¼udmila Synaková¼udmila Synaková1

2APRÍL 2010Zapojili sme sa do projektu Bezpeèná školaMenej úrazov a bolestiMesto Nitra chce zvýši bezpeènosobyvate¾ov. Realizáciuprojektu Bezpeèná komunitaa Bezpeèná škola v podmienkachKromìøíža prezentovalivo štvrtok 25. februárav CVÈ Domino pred uèite¾kamiZŠ zástupcovia tohto partnerskéhomesta. Projekt, ktorý jezameraný na znižovanie úrazovostidetí v škole, aj mimoškoly, predstavila zástupkyòastarostu Jarmila Èíhalová.Kromìøížsky model, upravenýna podmienky škôl, smev Nitre zaèali realizova užv septembri 2009.Dušou kromìøížskeho projektuje zástupkyòa starostuJarmila Èíhalová, ktorú teší zaradenieZŠ Slovan Kromìøížv roku 2005 do medzinárodnejsiete Bezpeèných škôl. Vstupdo projektu Bezpeèná komunitaschválila Rada mesta v roku2001. Cie¾om je zníži úrazovosobyvate¾stva do roku 2015o 30 %.Poh¾ad na úèastníkov prezentácie projektu.Foto: ¼. Synakováwww.nitra.skProjekt prezentuje Jarmila Èíhalová, ved¾a nej ZdenìkVopièka a Rudolf Ronec za nitriansku stranu.Na podporu projektu organizujúv meste rozlièné akcie,ktorých cie¾om je znižovanieúrazovosti. Jednou z nich jepodprojekt Bezpeèná cesta doškoly, ktorý upozoròuje na používaniereflexných pások nadetskom obleèení a na školskýchvakoch.Ïalšími akciami sú Olympiádabezpeènej jazdy na bicykli,Deò so zložkami IZS (hasièmi,záchranármi, armádoua Èerveným krížom), kampaòNa bicykli len s prilbou, budovanieohradených detskýchihrísk s informaènými tabu¾ami,na ktorých je uvedené komuihrisko patrí, kam telefonovav prípade úrazu. Okreminého vydali nieko¾ko publikáciía bulletinov s touto tematikou.Kromìøíž má v tomto smereve¾mi dobre rozbehnutú spoluprácus Èeským Èerveným krížom,ktorý v Nitre zastupovalèervenokrížsky aktivista ZdenìkVopièka. Riadite¾ka Základnejškoly Zacha v Kromìøížihovorila o podmienkach zaradeniatejto školy do medzinárodnejsiete Bezpeèných škôl.Viceprimátor mesta FrantišekBaláž sa poïakoval partneromza ochotu predstavi

tento projekt a vyjadril nádej,že sa v nitrianskych MŠ a ZŠpodarí úspešne naštartovaAPRÍL 2010a zníži poèet úrazov. Kromìøízskymodel, upravený napodmienky nitrianskych škôl,sa v Nitre zaèal realizova užv septembri 2009 na 9 ZŠ v prvýchroèníkoch. V súèasnostije projekt rozpracovaný na 1.a 2. roèníky, v štádiu prípravy jepre 3. a 4. roèník.Pod¾a Rudolfa Roneca, koordinátoraprojektu Bezpeènáškola, prvé dva roèníky súhlavne v réžii triednych uèiteliekv súèinnosti s niektorýmiorganizáciami, ktoré odborneparticipujú na projekte. V rámciprojektu už bola zrealizovanázákladná zdravotná prípravav spolupráci so Strednouodbornou školou zdravotníckouv Nitre, a to v rozsahu 4 vyuèovacíchhodín. V apríli pripraviav podobnom rozsahudopravnú výchovu v spoluprácis Veoliou Nitra a štátnou políciou.„V tomto období sa sumarizujúúrazy žiakov ZŠ v škole, ajmimo nej, za obdobie od 1. 9.2009 do 31.1. 2010. Tieto údajebudú pilotné a od tejto štatistikysa bude odvíja naša ïalšiaèinnos ,“ uviedol RudolfRonec z Útvaru školského úraduMsÚ v Nitre.www.nitra.skKoordinátorkou projektuBezpeèná komunita v Nitre jeod r. 2009 Erika Ambroziováz Útvaru primátora. Nako¾kov meste neexistuje jednotnáevidencia úrazov, štatistickéúdaje zachytávajúce vývoj úrazovostiobyvate¾ov mesta Nitrypostupne získava od traumatologickéhooddelenia Fakultnejnemocnice v Nitre.V tomto roku plánuje v spoluprácis vytvoreným pracovnýmtímom napåòa stanovenýakèný plán, ktorý zahàòa preventívneaktivity zamerané navšetky vekové skupiny (t.j. deti,produktívny vek, seniori).¼udmila SynakováAj Kromìøíž chce centrum pre seniorovV minulých dòoch k nám pricestovaladelegácia mestaKromìøíž, aby sa inšpirovali,ako na pôde svojho mesta zriadipodobné centrum pre seniorov,aké máme na Banièovejulici. Po prijatí primátoromNitry Jozefom Dvonèom a viceprimátoromFrantiškomBalážom, sa delegácia, vedenázástupkyòou starostu mestaKromìøíž Jarmilou Èíhalovou,vybrala priamo do zariadeniana Banièovej ulici.Poèas prehliadky ich sprevádzalviceprimátor FrantišekBaláž, vedúca Útvaru sociálnychslužieb MsÚ Naïa Šimováa koordinátorka partnerskýchvz ahov Petra Waldnerová.Vzácnych hostí previedlariadite¾ka Správy zariadení sociálnychslužieb Janka Moravèíková.Okrem toho, že delegáciasi prezrela každú miestnos, viceprimátor FrantišekBaláž odovzdal Jarmile Èíhalovejkompletný projekt centra,ktorý Kromìøížanom poslúžiako návod, aby sa z podobnéhozariadenia mohli už èoskoroteši aj dôchodcovia v partnerskomKromìøíži. Zástupkyòastarostu Jarmila Èíhalováobdivovala klubové miestnosti,telocviène, priestory s výpoètovoutechnikou, ako ajupravenú záhradu. Ve¾ký záujemhostí vzbudil denný stacionárpre ažko zdravotne postihnutýchobèanov a pre seniorov.„Obdobie dôchodkovéhoveku je dos ve¾ká èas života.Seniori tu nachádzajú druhý životnýprogram a je preto dôležité,aby ho ¾udia prežili nielenza múrmi svojho bytu, ale èinorodoa aktívne,“ povedalariadite¾ka Správy zariadeníJanka Moravèíková a dodala:„Tieto priestory senioromumožòujú, aby poproduktívneobdobie svojho života prežilikvalitne a dôstojne.¼udmila SynakováViceprimátor F. Baláž odovzdal projekt centra zástupkynistarostu Jarmile Èíhalovej.Foto: autorka3

Mestá medzi sebou súažiav rôznych oblastiach,napr. ktoré má najkrajšiecentrum, v ktoromje najzaujímavejší kultúrnyživot, v ktorom sa najlepšiežije. V januári 2010bola na Slovensku vyhlásenású až o titul Hlavnémesto biodiverzity. Sú ažje súèas ou medzinárodnéhoprojektu Podporaochrany prírody a biodiverzityv mestských oblastiach.Projekt je èiastoènefinancovaný z programuEÚ LIFE+ .Vyhlásenie nebolo náhodné,ale jedným z dôvodovbolo, že rok 2010bol Organizáciou spojenýchnárodov vyhlásenýza Medzinárodný rok biodiverzity.Jednou z hlavných aktivítje podpora a motivácia mestskýchsamospráv k ochraneprírody a biodiverzity. Do súažesú zapojené mestáz Nemecka, Po¾ska, Maïarska,Francúzska, Španielskaa v súèasnosti sa už pripravujúaj mestá zo Slovenska.Realizáciu zabezpeèujeRegionálne environmentálnecentrum (REC) Slovensko,s podporou MŽP SR, alei Úniou miest Slovenska, pretožehlavnými aktérmi v danejproblematike sa stalihlavne mestá a obce.Dôležitos ochrany biodiverzityv mestách je zdôraznenáfaktom, že od roku 2007 žijeväèšina európskej populáciev mestách.4APRÍL 2010www.nitra.skChceme by Hlavným mestom biodiverzityOdborný pojem biodiverzitamá nieko¾ko definícií.Znamená rôznorodos životana tejto planéte, poènúc živoèíchmi,rastlinami a hubamiaž po mikroorganizmya ich ekosystémy. Biodiverzitourozumieme aj genetickúdiverzitu, ktorá dokazuje,že každý živý organizmus, jesúèas ou obrovskej mozaikyživota na Zemi. Pod pojmombiodiverzita rozumieme i celkovúrôznorodos životaa tým aj bohatstvo prírody -rozmanitos druhov, rozmanitosgenetických zdrojova rozmanitos ekosystémov.Vo vybraných krajinách EÚbol uskutoènený prieskumna vzorke respondentov, ktorímali definova pojem biodiverzita.Výsledok prieskumupoukázal na pomerne vysokúneznalos pojmu.Pod¾a usmernenia REC jepodmienkou zapojenia sa dosú aže vyplni a predloži dotazník.Dotazník je rozdelenýdo piatich oblastí: územnáa druhová biodiverzita, zeleòv sídle, voda, lesy a po¾nohospodárstvo,plánovacienástroje a organizácia, vz a-hy s verejnos ou a environmentálnevzdelávanie. Každáoblas je bodovaná. K danýmoblastiam pribudnú ešteïalšie aktivity. Vzh¾adomna to, že sa do sú aže môžuzapoji aj obce, organizátoristanovili tri ve¾kostné kategórie,v ktorých môže ví az získacenu do ve¾kostnej kate-

górie s poètom do 5 000 obyvate¾ov,do 50 000 obyvate-¾ov a nad 50 000 obyvate¾ov.Ví azné mesto biodiverzitybude ma pri vstupe do mestaumiestnenú dopravnúznaèku s oznaèením „Hlavnémesto biodiverzity 2010“.Zástupcovia ví azného mestazískajú možnos zúèastnisa na stretnutí zmluvnýchstrán Dohovoru o biodiverziteorganizovanom Spojenýminárodmi v japonskommeste NAGOJI. OrganizáciaREC Slovensko, ako vyhlasovate¾sú aže, si vyhradzujeprávo požadova dokumenty,ktoré budú potvrdzovajednotlivé vyhlásenia, ktorémestá uvedú vo svojich vyplnenýchdotazníkoch. Informácie,ktoré poskytnú jednotlivémestá, pomôžu preveriaj miestne environmentálnemimovládne organizácie.„Chceme sa skontaktovaNa pozemku na Štúrovejulici, kde v súèasnosti stojíuž nevyhovujúca budova„azyláku“ vyrastie novýútulok pre bezdomovcov.Na výstavbu nového zariadeniapre ¾udí v núdzi získaloMesto Nitra, ako majite¾nehnute¾nosti, dotáciuz Regionálneho operaènéhoprogramu vo výške viac1 083 377,96 eur.„Už v týchto dòoch sazaène búranie súèasnéhoobjektu. Výstavba novejbudovy potrvá približne jedenrok,“ uviedla JankaMoravèíková, riadite¾kaSprávy zariadení sociálnychslužieb v Nitre, ktoráAPRÍL 2010útulok spravuje. Na toto obdobiesme bezdomovcovvyzvali, aby si našli nejaképrechodné bývanie. Tých,èo nemajú nikoho, pres a-hujeme do nízkoprahovejnoc¾ahárne.“Nový príbytok pre ¾udíbez strechy nad hlavou bymal by otvorený v budúcomroku. Bude ma tripodlažia a okrem dennéhoazylového centra tu budefungova aj stanica osobnejhygieny, práèovòa a samozrejme,ubytovacie priestory.Kapacita zariadenia sazvýši zo súèasných 85 na100 miest.www.nitra.sks rôznymi organizáciami,ktoré pôsobia na území nášhomesta a konzultova s niminiektoré otázky uvedenév dotazníku. Neplnenie environmentálnejlegislatívy, realizáciaaktivít poškodzujúcichživotné prostredie alebodiverzitu na miestnej úrovniby mohli vies aj k odrátaniubodov, ktorými sa jednotlivéaktivity hodnotené. Budenám záleža na každom bode,aby sme uspeli,“ hovoríHelena Rýchla, odborná referentkapre regionálny rozvoj.Termín predloženia dotazníkaje 30. apríla 2010. V súèasnostiuž zainteresovaníodborníci na Mestskom úradezhromažïujú potrebnépodklady, projekty, materiály,ktoré obsahujú požadovanéúdaje na vyplnenie dotazníka.Výstupom by mal bymonitoring stavu biodiverzityza pomoci stanovených indikátorovna porovnanie naSlovensku s inými mestaminavzájom, ale i na medzinárodnejúrovni.„Mesto Nitra má vypracovanérôzne koncepcie z oblastiochrany zelene. Okremtoho ako jediné mesto naSlovensku je zapojené doprebiehajúceho medzinárodnéhoprojektu „Obecnápôda“ , ktorý je zameraný naochranu pôdneho fondu, jehoracionálne využívanie a trvalúudržate¾nos rozvojakrajiny. Jeho doterajšie výsledky,resp. skúsenosti budememôc zakomponova ajdo dotazníka. Nie každémesto má na svojom územíchránenú krajinnú oblas ,prírodnú rezerváciu a množstvoprírodných pamiatok,ktorými sa môže pochváli ,“uviedla Helena Rýchla.¼udmila SynakováNitrianskym bezdomovcom postavia nový azylový domPoèas výstavby útulkuubytuje mesto èas bezdomovcovv nízkoprahovejnoc¾ahárni, ktorá sa nachádzav neïalekom areáli bývaléhocukrovaru. Domcharity svätého Rafa-elaprevádzkuje Diecézna charitaNitra v mestskej budove.Okrem denného centrav nej funguje nízkoprahovánoc¾aháreò s 24 stálymilôžkami. Pod¾a odhadovpríslušníkov Mestskej políciev Nitre a sociálnych terénnychpracovníkov siNitru, ako miesto svojho trvaléhobydliska, zvolilo približne200 bezdomovcov.(SY)5

6APRÍL 2010www.nitra.skPo¾nohospodári sa radili ako majú podnikaMinisterstvo pôdohospodárstvaSR a Èeskoslovenskáspoloènos pre modernépo¾nohospodárstvo zorganizovaliodbornú konferenciu„Podnikanie v po¾nohospodárstve“,ktorá sauskutoènila vo štvrtok 4.marca 2010 v Kongresovejsále Agroinštitútu Nitra.Na konferencii sa zúèastnilaj minister pôdohospodárstvaSR Vladimír Chovan,ktorý v príhovore naznaèilúsilie rezortu presadiv Európskom parlamentespravodlivé dotácie prevšetkých európskych po¾nohospodárovbez rozdielu.„Jedine v tom prípademôže by aj slovenské po¾nohospodárstvokonkurencieschopné!“zdôraznil minister.Na konferencii sa zamesto Nitra zúèastnil primátorJozef Dvonè.Odborná konferencia sazamerala na poskytnutieodborných informáciío možnostiach úspešnéhopodnikania v po¾nohospodárstvev súèasných podmienkachglobalizácie, celosvetovejkrízy a Spoloènejpo¾nohospodárskej politikyEÚ. Príspevky si so záujmomvypoèuli prvovýrobcoviaa spracovateliaproduktov z oblasti po¾nohospodárstvaa potravinárstva.Zaoberali sa tiež rozhodujúcimifaktormi úèinnostipodnikania v po¾nohospodárstve;aktuálnymi problémamiagrárneho trhu naSlovensku a v Európskejúnii a pragmatickými prístupmik podnikaniu vovz ahu na PRV SR 2007-2013.Na záver konferencie prebehladiskusia na témuProblémy agrárneho trhu.Cie¾om tejto konferencie bolosprostredkova odbornejverejnosti v po¾nohospodárstvevýznamné poznatky, informáciea možnosti úspešnéhopodnikania v rezorte,aj v podmienkach súèasnejglobalizácie, celosvetovejhospodárskej krízy a Spoloènejpo¾nohospodárskejpolitiky EÚ.¼udmila SynakováNitrianski seniori žijú aktívnym životomMesto Nitra finanènepodporuje nitrianskych seniorovpri rozmanitých sociálnych,spoloèenskýcha kultúrnych aktivitách.Pochopite¾ne, netreba zabúdaani na finanènú podporumesta pri prvom odchodeobèanov do dôchodkusumou 85 eur.Mesto si taktiež každoroènemalou pozornos ouspomenie na seniorov darovanímvianoèných poukážok.Mesto Nitra nezabudloani na vybrané kategórieobèanov, vèítane dôchodcov,keï im pri zmeneplatobnej meny na Slovenskuodovzdalo eurobalíèkyv hodnote 16,60 eur.Jednota Slovenska, mestskáorganizácia 1, v Nitrepodporuje športovanímzdravý životný štýl svojichèlenov, samozrejme, ajvzdelávacie, poznávacie,kultúrne a športové aktivity.V roku 2009 absolvovali seniori,okrem iných aktivít,ob¾úbené stolnotenisovéturnaje, sú ažili na prvej seniorskejolympiáde èi diskutovalio literárnych dielachv Literárnom klubeJanka Jesenského.V roku 2010 èakajú seniorovz Nitry tri stolnotenisovéturnaje, ale aj Senior -olympiáda v partnerskommeste. Aktivity dôchodcovbudú pokraèova naVansovej Lomnièke, pobytochpri mori a turistickýchpotulkách na horách.Zaujímavým podujatím budeaj tradièné Podzoborskévinobranie, v Mestskomparku na Sihoti. Medzimagnety roku 2010 budúpatri i návštevy DABv Nitre. Spomínané aktivityaktívnych seniorov sú lenkvapkou v mori pri množstveakcií, na ktoré sa nitrianskiseniori ve¾mi tešia.Andrej Janèoviè

Cie¾om kampane je nájs náhradnúrodinu nielen pre najmenšie,ale aj pre staršie deti,o ktoré je medzi rodièmi menšízáujem. K realizácii kampaneich pod¾a MarianyKováèovej viedla skúsenos ,že v Krízovom stredisku CentraSlnieèko sa stretávajú s de mi,o ktoré sa rodièia nevedia postara. Mariana Kováèová zároveòverí, že sa im kampaòoupodarí oslovi aspoò 10 rodièov.„Aj to budeme považovaza úspech. Deti si jednoznaènezaslúžia ži v kompletnej rodine,“uviedla.V Nitrianskom kraji je 11 detskýchdomovov, z toho 19 štátnych.Je v nich spolu 503 detí,mnoho z nich je starších akoAPRÍL 2010Každé die a chce poznarodièovskú láskuCentrum Slnieèko, n.o.v spolupráci s partnermi- Mestom Nitra a Úradompráce, sociálnych vecía rodiny v Nitre, štartujekampaò H¾adám si rodinu,ktorá je spolufinancovanáz Finanènéhomechanizmu Európskehohospodárskehopriestoru, Nórskeho finanènéhomechanizmua štátneho rozpoètu SR.Na tlaèovej besedek tejto kampani sa zúèastnilprimátor NitryJozef Dvonè, riadite¾kaCentra Slnieèko MarianaKováèová, vedúcaÚtvaru sociálneho úraduMsÚ v Nitre Naïa Šimováa zástupkyne Úradupráce, sociálnych vecía rodiny v Nitre.10 rokov. Problém je aj s h¾adanímnáhradných rodièov presúrodenecké skupiny, ktoré sazo zásady nerozde¾ujú. Úradpráce, sociálnych vecí a rodinyeviduje 165 detí, ktoré sú vhodnédo náhradnej rodinnej starostlivosti,80 % z týchto detí sahodí do pestúnskej starostlivostia 20 % do osvojenia, èosú deti v útlom veku do 3 rokov.O die a v súèasnosti žiada 83¾udí, z tohto poètu 70 % rodièovmá záujem o osvojeniea len 30 % o pestúnsku starostlivos.Potenciálny záujemca o dieaz domova si musí poda žiadoso zapísanie do zoznamužiadate¾ov na úrad práce.K žiadosti doloží vyplnený dotazník,potvrdenie od lekárawww.nitra.sko vyhovujúcom zdravotnomstave, doklad o majetkovýchpomeroch a výpis z registratrestov. Potom musí absolvovanajmenej 26 hodín prípravypod vedením odborníkov, v prípadestarších detí sa s nimistretáva v detskom domoves cie¾om zblíži sa.„Mesto Nitra sa prostredníctvomÚtvaru práce, sociálnychvecí a rodiny zameriava na pomocrodinám, ktoré sa dostávajúdo ažkých životných situáciía do krízy,“ uviedla vedúcaNaïa Šimová. „Vtedy musímepristúpi k sanácii takejto rodiny.Plne si uvedomujeme svojuzodpovednos za obyvate-¾ov a zabezpeèenie ich životnýchpotrieb, ako je stravovanie,bývanie a ošatenie. Prostredníctvomtejto kampanesme sa rozhodli oslovi obyvate¾ovmesta, aby si uvedomovalispoluzodpovednos za deti,ktoré sa rodia do takýchtorodín. Ak v týchto rodinách nefungujúzákladné rodièovskéfunkcie a die a musí by zaradenénapríklad do nejakéhoCentra Slnieèka, ve¾mi si uvedomujemeskutoènos , že nieje jednoduché nájs pre tietodeti náhradných rodièov.Na-ším úspechom bude,keï v závere projektu budememôc poveda , že sa našli náhradnírodièia aspoò pre nieko¾kodetí,“ zdôraznila NaïaŠimová.¼udmila Synaková7

8APRÍL 2010„Veríme, že naša škola a triedy3.B a 5.B vám spríjemnia totopopoludnie v spoloèenskejhale Hotelovej akadémiev Nitre,“ zaznelo zo strany hostite¾ovsmerom k vzácnym hosom,ktorých si na tento deòpozvali.Na VIP miestach sedeli primátorNitry Jozef Dvonè, riadite¾tlaèového a kultúrneho oddeleniave¾vyslanectva USA naSlovensku Christopher Scharfa senior evanjelickej cirkvi a. v.Ivan E¾ko. Hos om sa venovalriadite¾ školy Jaroslav Maèek.Po chvíli všetci žiaci nastúpilido polkruhu v sále a predstavilisa rodièom a hos om.„Dnes vám chceme dokáza, že vieme zdoláva problémya prekážky. Pre nás, staršíchštudentov, je dnešok praktickouèas ou maturitnej skúšky,pre mladších spolužiakov jednes roèníková skúška schopnostía zruèností,“ uviedla piataèkazaèiatok banketu, na ktoromžiaci preukázali svojezruènosti, ktoré sa za 3 rokynauèili. Pod vedením piatakovmaturantov, ktorí skladali skúškuz predmetu Manažment akcie,sa snažili blysnú v najlepšomsvetle. Ako konzultanti imposlúžili uèitelia odbornýchpredmetov. Banket z ústranianenápadne riadila zástupkyòawww.nitra.skBanket ako maturitná skúška„Ïakujem za pozvanie na banket, ktorý patrí partnerskémumestu Naperville,“ týmito slovami zaèal primátorJozef Dvonè príhovor na gastronomicko-spoloèenskompodujatí, ktoré žiaci školy pripravili na poèesoslavy nieko¾koroènej spolupráce medzi mestamiNaperville a Nitra.riadite¾a Hotelovej akadémieKatarína Bilicová. Tretiakovsme mohli pozorova ako zvládajúmajstrovstvo èašníckejpráce. Sem-tam sa niektorémuzachvela ruka a z taniera sazošmykol príborový nožík, aleinak bolo všetko v poriadku.Presne pod¾a pokynov vedúcehobanketu, ktorý im velilako vojakom na vojenskomcvièení. Vpravo h¾aï, pochodomchod!V zákulisí, v odbornej uèebnikuchynky, kde vznikalo menuna tento slávnostný banket,pracovali ïalší žiaci. Nervozitaurèite ovládla aj ich ruky. Okohos a tam však nedovidelo.Po slávnostnom prípitkuv podaní triednej uèite¾ky otvorilislávnostný banket, ktorý bolvenovaný partnerstvu medzimestami Nitra a Napervillev USA. Dozvedeli sme sa, preèonesie jedna z nitrianskychulíc meno zahranièného mesta.Bližšie vysvetlenie priniesolprimátor Nitry Jozef Dvonè,keï povedal, že v minulom rokunavštívila delegácia nášhomesta, vedená viceprimátoromFrantiškom Balážom, toto

APRÍL 2010americké mesto. Primátor zdôraznil,že Nitra má nadviazanúpartnerskú spoluprácu nielens Naperville, ale aj s ïalšímimestami. V rámci spolupráceNitry s Naperville existuje eštecelý rad partnerských zväzkov.Tieto kontakty budú zvýraznenéaj 10. výroèím otvoreniaevanjelického kostola, na ktorépráve ¾udia z mestaNaperville prispeli ve¾kým dielom.Jednou zo spomínanýchpodôb je finanèný príspevokamerickej strany vo výške 500000 dolárov na výstavbu nitrianskehoEvanjelického kostolaDucha Svätého v Nitre,ktorý bol vysvätený práve pred10. rokmi. Toto jubileum siV Nitrianskej galérii vo štvrtok11. marca otvorili výstavugrafík srbského umelca VeljkaMihajlovièa. Umelec sa pritvorbe inšpiroval históriou stredovekéhobyzantského kláštoraz roku 1407 v Manasijea chrámom Svätej Trojice, ktorýdal vybudova srbský vládcaStefan Lazareviè.Na vernisáži sa zúèastnilipredseda NSK Milan Belica,primátor mesta Nitry JozefDvonè a zástupca predseduNSK Ján Vanèo. Srbský ve¾vyslanecDanko Prokiè v príhovorezdôraznil spoloèné duchovnékorene našich slovanskýchštátov. Na výstave bolovystavených 30 grafík, tlaèenýchhåbkotlaèou a ruène kolorovanýchaureol svätcov.Z Mihajlovièových grafickýchlistov vanie tajomná atmosféra,z ktorej sa vynárajúnejasné obrysy múrov, ståpova klenieb kláštora. Motívy ožívajúa nevtieravým spôsobompribližujú každodenný životchrámu v postavách mníšokzahåbených do modlitieb. Žánrovémotívy autor vèleòuje dowww.nitra.skevanjelickí veriaci pripomenú23. mája t.r. Nitrianski evanjeliciboli dlhé roky v podnájmeu kalvínov. Napriek bratskejspolupráci túžili po vlastnomkostole a ïalších zborovýchpriestoroch. Ich túžba sa naplnila11. júna 2000, keï bol posvätenýevanjelický kostol DuchaSvätého. ¼. SynakováV galérii diela inšpirované pravoslávnym kláštoromartefaktu ve¾mi citlivo, pretože¾udská postava je výzorom i výtvarnýmspracovaním podriadenácelkovej kompozícii.Veljko Mihajloviè sa vo svojejtvorbe zaoberá srbskýmkultúrnym dedièstvom s fokusomna stredoveké pravoslávnekláštory. Kláštor v Manasijeho zaujal osobitne, pretožes jeho výstavbou sa zaèalo užna sklonku samostatného stredovekéhosrbského štátu.Postavi ho dal despotickývládca Stefan Lazaroviè.Keïže mu patrili strieborné banev Novom Brde, mal dostatokpeòazí na to, aby si moholzaplati najlepších stavite¾ova maliarov toho obdobia. Nafreskách je použitá najkvalitnejšiamodrá farba a zlaté ornamenty.¼udmila SynakováFoto: autorka9

Na Slovensku máme vozvyku oslavova narodeniny.Blahoželania máme radi ajv prípade, že sa oslava týkaneživých bytostí. Poslednúfebruárovú nede¾u oslavovala80 rokov od svojho založeniaZákladná umeleckáškola Jozefa Rosinského.Ve¾kolepá oslava sa uskutoènilavo Ve¾kej sále Divadla A.Bagara a pozvanie prijalonieko¾ko desiatok hostí.Galaprogram bol spojenýs oceòovaním osobnostíz oblasti kultúry, umeniaa školstva na Slovensku, pôsobiacichna tejto nitrianskejumeleckej škole. Riadite¾kaškoly Alena Vaòová pripomenula,že škola vznikla z iniciatívyvtedajšieho starostumesta. V Mestskej hudobnejškole na Piaristickej ulici sazaèalo vyuèova 16. septembra1929 v hre na klavíria husliach. Prvé verejné vystúpeniežiakov sa konaloo rok neskôr - 14. júnav Okresnom dome. Tento dátumje totožný so založenímspeváckeho oddelenia. Prvíabsolventi školu opustili v r.1936.Na slávnostnom galaprogrameprivítala riadite¾kaAlena Vaòová primátoraJozefa Dvonèa a viceprimátoraFrantiška Baláža, poslancovMsZ, zástupcovÚtvaru školského úradu MsÚa spriatelených ZUŠ JozefaKresánka a Miloša Ruppeltdaa tiež èlenov rodiny JozefaRosinského.Primátor Jozef Dvonè vyzvalrodièov a láskavých10APRÍL 2010www.nitra.skZUŠ Jozefa Rosinskéhooslavovala 80. výroèie založenia

dobrodincov, aby pomáhališkole.„Dnes sme toho svedkami,že máme krásnu budovua štyri odbory, máme chupodporova umenie a vštepovado sàdc nadaným deomlásku k hudbe a umeniu,“uviedol Jozef Dvonè.Do novej budovy venoval novýtelevízor a riadite¾ke zároveòodovzdal Cenu primátora.„Je to vek, ktorý si oceneniezaslúži,“ zdôraznil primátora vzápätí vyzval rodièov,sponzorov a milovníkomumenia: „Robme všetko preto,aby ZUŠ J. Rosinskéhoprekvitala v našom meste ajnaïalej!“Riadite¾ka A. Vaòová sa primátorovipoïakovala za oceneniea vyjadrila nádej, že sabudú snaži presvedèi , abyinvestície neboli do školy vloženénadarmo.Poèas osláv si zaspomínaliaj na nitrianskeho hudobnéhoskladate¾a Jozefa Rosinského,ktorý v Nitre pôsobilviac ako 50 rokov a napísalcelkom 811 diel. V rámcigalaprogramu poïakovalibývalým riadite¾om školy, akoboli Silvester Mandák, AntonFábera, Mgr. Kruèay, EvaJavorková a Viola Smiešková.Na svoje zaèiatky v Nitre spomínalamuzikologièka EtelaÈárska, sólista opery SNDPeter Mikuláš i akademickýmaliar Daniel Bidelnica. Napódiu sa predstavila celá galéria¾udí, ktorí nezištne doprialitalentovaným de omumelecký rozvoj. Daniel Bidelnicaspomínal na AlexandraKišša a Antona Fáberu.S hudobnou gratuláciou prišlaaj skupina Close HarmonyFriends. V programe sapredstavili talentované deti,APRÍL 2010ktoré napokon pod vedenímzbormajsterky Márie Mišunovejspoloène zaspievaliwww.nitra.skFoto: autorkaa zahrali v premiére skladbuZdravica škole!¼udmila Synaková11

Súèas ou chráneného kultúrnehodedièstva je taký ¾udskývýtvor, ktorý má trvalú kultúrnuhodnotu a o ktorom spoloènosrozhodla na jeho zachovaníako jedného zo zdrojovpoznania minulosti a duchovnéhoobohatenia prítomnosti.Predmetom tohto cie¾avedoméhozaèleòovania pamiatokdo života spoloènosti sa stávajúnielen umelecké diela a náležitépísomnosti, ale aj dielastavebné a ich súbory ako historickéèasti sídiel, a tiež dielatechnickej a remeselnej výrobyrôznych druhov. Kultúrnededièstvo predstavujú aj vymedzenéèasti kultúrnej krajiny,v obvode ktorej môžu bychránené tiež jednotlivé historickéobjekty a archeologickénáleziská.Zámerná ochrana a odbornéštúdium dôležitých historickýchdokumentov, umeleckýchdiel a ïalších významnýchhmotných diel ako svedectvao živote minulých generáciíje predovšetkým od dobyrenesancie súèas ou európskejcivilizácie. Panovnícke dvory,náboženské inštitúcie a vzdelaníjednotlivci sa starali o zachovanievybraných písomností,umeleckých predmetov12APRÍL 2010www.nitra.skPredstavujeme pamiatkový fond mesta NitryPrebudíme patriotizmus a spolupatriènos ?Nastávajúci Deò ochrany pamiatok a historickýchsídiel, ktorým si 18. apríla každoroène, na celomsvete, na základe rozhodnutia prijatého ICOMOSTunis (Medzinárodnou radou pre pamiatky a múzeá)dòa 18. apríla roku 1982 s následnou podporou generálnoukonferenciou UNESCO v roku 1983, pripomínameopodstatnenos a nevyhnutnos ochranypamiatkového fondu, považujeme za príležitos k tomu,aby sme otvorili seriál príspevkov, ktorými mienimepostupne predstavi všetky nehnute¾nosti, ktoréobsahovo napåòajú pamiatkový fondmesta Nitry.a ïalších pamiatok, a to nielentakých, ktoré bolo možné premiestnia zhromaždi v uzatvorenýchpriestoroch archívov,knižníc, múzeí ale èiastoèneuž i niektorých umeleckyhodnotných budov alebo ichzvyškov, predovšetkým kuvz ahu k antickému obdobiu.Nástupom romantizmu nasklonku 18. storoèia a hlavnev 1. polovici 19. storoèia s rozvojompriemyslu a ve¾komiest,ve¾mi èasto spojeným s odstraòovanímstarých budova následným nièením historickéhoprostredia, sa zaèalv Európe rodi vážnejší verejnýzáujem o ochranu hmotnéhokultúrneho dedièstva. Už vtedysi ¾udia dokázali uvedomi jedineènospamiatok predchádzajúcichgenerácií a nutnos ichzachovania ako nenahradite¾néhozdroja poznania histórie.Špecializované právne normyna ochranu pamiatok vznikaliv Európe v priebehu prvejpolovice 20. storoèia. Stále významnejšiuúlohu má dnes širšiamedzinárodná spoluprácav oblasti európskeho a svetovéhokultúrneho dedièstva.Slovenská republika ratifikovalamedzinárodné dohovory(Dohovor o ochrane svetovéhokultúrneho a prírodnéhodedièstva, Európsky dohovoro ochrane archeologickéhodedièstva, Dohovor o ochranearchitektonického dedièstvaEurópy), na základe ktorých r.2001 schválila Deklaráciuo ochrane kultúrneho dedièstvaa modifikovala zákon è.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkovéhofondu v znení neskoršíchpredpisov. Ústava SRukladá každému povinnoschráni kultúrne dedièstvoa deklaruje, že nikto nesmieohrozova ani poškodzova národnékultúrne pamiatky.Zachovanie, trvalé udržiavaniepamiatok v dobrom stavevèítane ich prostredia, správnyspôsob využívania a prezentácie,zodpovedajúci ich pamiatkovejhodnote a technickémustavu, je podstatou zákonomstanoveného režimu základnejochrany pamiatkového fondu,ktorý predstavujú jednotlivénehnute¾né a hnute¾né vecia ich súbory, vyhlásené za národnékultúrne pamiatky, a tiežúzemia historických sídiel sosústredenou pamiatkovo hodnotnouzástavbou alebo archeologickýminálezmi a náleziskami,vyhlásenými za pamiatkovérezervácie alebo pamiatkovézóny.Na území mesta Nitry zanechalistopy všetky historickéstavebné slohy, èitate¾né nacelkom šes desiatjeden nehnute¾nýchnárodných kultúrnychpamiatkach, ktoré sú zastúpenétakými druhmi kultúrnychpamiatok, ako sú nielenhrad s areálom, kostoly, kláštory,fary, kaplnky, kalvária, aleaj pôvodné budovy meštianskychdomov, palácov, seminárov,synagógy, kaštie¾a, ïa-

lej aj školy, bytové domy, banky,pošta, strážna veža a transformátorovástanica, tiež niektoréhroby, sochy a aj archeologickélokality. Takmer všetkysú súèas ou dvoch pamiatkovochránených historickyhodnotných územných celkov,ktoré predstavuje od r. 1981Mestská pamiatková rezerváciaNitra ako súbor nehnute¾nýchkultúrnych pamiatok spri¾ahlou zástavbou na územíhradného kopca (Horné mesto)a od r. 1992 Pamiatková zónaNitry na území Dolnéhomesta. Dominantné postaveniehradu a Horného mesta jechránené vymedzeným ochrannýmpásmom, do ktoréhosú zahrnuté urbanistické komplexypriliehajúce k Starémumestu.Súèas ou nitrianskeho pamiatkovéhofondu je aj stoštyridsapä hnute¾ných národnýchkultúrnych pamiatok, ktoréslúžia ako mobiliár kostolov,fár a seminárov, polovica z nichsa nachádza v biskupskej katedráleNitrianskeho hradu.Kultúrne pamiatky sú nenahradite¾nýmzdrojom poznaniaAPRÍL 2010www.nitra.skdejín každého mesta. Pre poznaniepredhistorických kultúrpredstavujú archeologické pamiatkydokonca jediný informaènýzdroj. Nehnute¾né i hnute¾nékultúrne pamiatky a ichsúbory, ktoré sa zachovávajúv autentickej hmote a forme namiestach svojho vzniku obohacujúsvojím estetickým pôsobenímzachované zachránenéživotné prostredie mesta a jehokrajiny a posilòujú u obyvate¾ovpovedomie patriotizmua spolupatriènosti k mestu,ktoré je ich domovom, prispievajúk ich všeobecnej vzdelanostia kultúrnemu rozvoju.V nekompromisnom rozporemedzi finanènými možnosamia požiadavkami na zachovaniepamiatok, ktorý zneisuje a v koneènom dôsledkuspôsobuje znehodnocovanieautentickosti a nenahradite¾nostipamiatok a ich prostredia,je možné obstá iba pochopenímopodstatnenostidôslednej aplikácie zásadochrany a obnovy pamiatokako nosite¾ov duchovného odkazuminulosti.Skutoènos , že sú veci vyhlásenéza národné kultúrnepamiatky a územie za pamiatkovochránené, je poznatkoma súèasne výzvou aktívne sapodie¾a na ochrane ich pamiatkovýchhodnôt. Ochranupamiatkového fondu je pretonevyhnutné chápa nielen akozákonom stanovenú povinnos, ale predovšetkým aj akomorálnu zodpovednos . Èo sapodarí zachova z existujúcehopamiatkového fondu mestaNitry pre ïalšie generácie, záležíteda na každom z nás.Anna Valeková13

14APRÍL 2010V utorok 10. marca sa delegáciamesta Nitry zúèastnilana výroènej schôdziJednoty dôchodcov v Kromìøíži.Okrem toho navštívilinový domov dôchodcov prementálne a zdravotne postihnutýchdôchodcov a zašli ajna návštevu do miestnehoklubu dôchodcov.Po príchode na radnicuv Kromìøíži mali pracovné rokovanieza úèasti zástupcovstarostu Jarmily Èíhaloveja Petra Sedláèka. Prítomnýbol aj riadite¾ Domova dôchodcovv Kromìøíži. Besedasa krútila okolo témy -spolupráca a odborná pomocpri zriaïovaní Domovadôchodcov v Nitre. Za MestoNitra sa na rokovaní zúèastnilizástupca primátoraFrantišek Baláž a poslankyòaMZ a zároveò èlenkaZdravotnej a sociálnej komisiepri MZ O¾ga Csákayová.Následne bola vykonanáprehliadka domova dôchodcov.V poobedòajších hodináchsa uskutoènila návštevaKlubu dôchodcov a rokovanievýroènej schôdze. Pánviceprimátor Baláž rokovalwww.nitra.skDomov dôchodcov v Kromìøížiako vzor pre NitruKoncem února se vKlubu seniorù na Starémpivovaøe konala úvodníporada, která øešila poøádáníletní olympiády seniorùv Kromìøíži. Po loòskémúspìšném startunašich seniorù na velkolepémsportovním podnikuv Nitøe padl návrh pøipravitstejný (neli lepší)den plný sportu a pøátelskýchsetkání u nás.Kromì zástupcù Klubuseniorù a ostatních klubùzdravotnì postižených,sdružených na Starémpivovaøe, se jednání zúèastnilamístostarostkaMUDr. Jarmila Èíhalováa vedoucí Odboru školství,kultury a státní památkovépéèe Jiøí Pánek,jemuž náleží i oblastsportu ve mìstì.Termín olympiády bylstanoven na 1. èervence.Její podstatná èást (lehkoatletickédisciplíny) ses Evou Novákovou, predsedníèkouKlubu UNESCOKromìøíž, bývalou senátorkou,o právnej norme upravujúcejpostavenie a èinnosdobrovo¾níkov, èo naSlovensku absentuje.Výsledkom pracovnej cestybola dohodnutá návštevaodborných pracovníkov, dohodnutápomoc v právneja vecnej rovine pri zriaïovanídomova dôchodcovv Nitre a možná spoluprácav oblasti legislatívy pri prípravezásad a zákona o dobrovo¾níkoch.(SY)V Kromìøíži bude olympiáda seniorovodehraje na stadionu ZŠOskol, zbytek v plaveckémbazénu popøípadìpodle dalších požadavkùv tìlocviènì. Kromìvšech seniorù z Kromìøížebudou pozváni izdravotnì postižení a senioøiz okolních obcía mìst. Pøedpokládá seúèast sportovcù stejnéhoobsazení z nejbližšíchpartnerských mìst, to jez Nitry, Piekar Slanskicha Kremsu.Mìsto Kromìøíž pøedevšímfinanènì podpoøíkonání letní olympiádya postará se o to, abysportovní a doprovodnýspoleèenský programbyl na dobré úrovni.Miroslav Karásek

SynagógaUlica pri Synagóge, koncertná a výstavná sieò,tel.: 037/6525 320, 0907 790 298.XXXVII. NITRIANSKA HUDOBNÁ JAR8. 4. (št) 9.00 Ad Libitum (Maïarsko) Monika Nagy -flauta / Peter Kazán - klarinet / Ildikó Szakácz - spev /Hilda Hernádi - klavír. Vstupné 2 eurá.10. 4. (so) 18.00 Jarný benefièný koncert na pomochendikepovaným de om a ich rodinám. Matej Kozub -klarinet / Anita Bakošová a Eva Sýkorová /prieène flauty,Veronika Boldišová / klavír, Zuzana Töröková / harfa,Anna Fintová / akordeón. Vstupné dobrovo¾né.14. 4. (st) 17.00 Náš jubilant ALMANACH NITRA, literárnyveèer. Vstup vo¾ný.23. 4. (pi) 17.30 Koncert pedagógov a bývalých absolventovZUŠ J. Rosinského. Vstup vo¾ný.25. - 29. 4. (ne až št) 18.00 h Konfrontácie, 7. roèníkfestivalu umení koncerty klasickej komornej i orchestrálnejtvorby. Vstupné 2 eurá.25. 4. (ne) 17.00 vernisáž Rezonancie /akademickýmaliar Vladimír Petrík. Výstava potrvá do 6. mája, festivalsa koná s finanènou podporou MK SR.VýstavyDo 18. 4. Speváci v školských laviciach, slovenskí populárnispeváci z poh¾adu ich detstva, školských a študentskýchrokov.Stále výstavy: Osudy slovenských Židov (expozícia holokaustu).Shraga Weil: Grafika.Prehliadky: ut individuálne vstupy: 13.00 - 18.00 hst, št individuálne vstupy: 9.00 - 12.00, 13.00 - 18.00 hso, ne individuálne vstupy: 13.00 -18.00vstupné: 0,50 €/osobaVstupy pre organizované skupiny prostredníctvom NI-SYS-u: 11.00 - 14.00. Nitriansky informaèný systém,Štefánikova tr.1, 949 01 Nitra, infotel: 037/16 186Nitrianska galériaŽupné námestie, tel.: 037/6579 641, otvorené denneokrem pondelka od 10.00 do 18.00.SALÓN NG: 7. 4. o 17.00 Drahomír Prihel. V tvorbesklára Drahomíra Prihela dominujú ekvivalenty ako života svet, èlovek a vesmír. Autor sa sústreïuje na sklenenúplastiku, úžitkové sklo a dizajn. Výstava potrvá do30.5. Kurátorka: Marta HuèkováGALÉRIA MLADÝCH: Do 9.5. Dynastia. Výstava ZuzanyBranišovej reagujúca na problém zmien pôvodnej funkciebudov, napr. na ve¾koobchody s lacným èínskym textilom.BUNKER: 8.4 o 17.00 Ona Off. Prezentácia tvorby výtvarníkaMartina Špirca na nitrianskej pôde bude maAPRÍL 2010KAM V NITREProgramydva spôsoby: „výstavný minimal“ a „debatno-prezentaènýmaximal“. Ak sa chcete dozvedie (skoro) všetkoo jeho projektoch, aktivitách, ma¾bách, videách èi inštaláciách,nenechajte si ujs debatu po vernisáži. Špirecje umelec, ktorý viac pracuje ako vystavuje, keïs ním zaène spolupracova kurátorka, ktorá viac teoretizujeako „kurátoruje“, výsledkom bude nekompromisnýminimalizmus.Výstava mala by pôvodne otvorená prvého apríla, èo sasíce nepodarilo, ale „srandièky“ sa objavujú v každej zoštyroch svetelno-zvukových inštalácií. K ešte väèšejmystifikácii návštevníka má prispie takzvanýUniverzálny kunsthistorický text, ktorý bude parodovaminulé, súèasné aj budúce vernisáže.Táto výstava sa koná v rámci Galérie mladých kurátorov.Potrvá do 2. 5. Kurátorka: Zuzana DuchováAteliér ma¾by, Koce¾ova 23. Výstava je výberom tvorbyumelcov, ktorí sú absolventmi ateliéru prof. JánaBergera na VŠVU v Bratislave. Spoloèným menovate¾omprezentovaných autorov je štúdium v jednom ateliériv rozpätí nieko¾kých rokov. Reprezentaèné sály. Kurátor:Xénia LettrichováAKTIVITY / AKCIE / PROJEKTYVeèery výtvarných reflexií. Besedy s aktuálne vystavujúcimivýtvarníkmi o umení pravidelne raz za mesiac.8.4. asi o 17.30 hod. (po vernisáži výstavy pozvanéhoautora). Hos : MartinŠpirec, ktorý vystaví svojutvorbu na výstave On a Off v Bunkri4-3-2-1... (Cyklus besied so súèasnými slovenskýmispisovate¾mi). Štartujeme znova... 5. roèník besied sosúèasnými slovenskými spisovate¾mi, ktoré moderujeDado Nagy22.4. o 18.00 Hos : Márius Kopcsay13. - 15. 4. Festival dokumentárnych filmov JEDENSVET. Organizátor: Kníhkupectvo a Antikvariát PodVàškom, Nitrianska galériaDo 30. 5. Farebná galéria. Pre každého. Výstava zozbierok Nitrianskej galérie od slovenských výtvarnikov,ako je Róbert Almási, Peter Augustoviè, Karol Baron,Július Bártfay, Igor Benca, Albín Brunovský, Karol Félix,Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Michal Jakabèic,Dušan Kállay a Ján Keleman. Výstava je realizovaná prevzdelávací projekt Tvori môže každý. Cyklus výtvarnýchtvorivých dielní je urèený pre zdravotne, telesnea mentálne postihnuté deti. Projekt finanène podporiloMesto Nitra. Koncepcia výstavy: Elena TarábkováAteliér NG: Výtvarný ateliér Nitrianskej galérie s bohatouponukou výchovno-vzdelávacích programov, tvorivýchdielní a iných zaujímavých aktivít pre MŠ, ZŠ, SŠa VŠ.Ateliér „Mladý tvorca“: Výtvarná tvorba k aktuálnymvýstavám v ateliéri pre jednotlivcov od 8 do 25 rokov.15

Kedyko¾vek a ktoko¾vek bude ma chu , tvori , sme tukaždý štvrtok od 15.00 do 18.00.Pastelkovo: Výtvarný ateliér pre najmenších je otvorenýkaždý utorok od 14.00 - 15.45 hod. pre deti od 4,5do 8 rokov.Bližšie informácie na www.nitrianskagaleria.skPonitrianske múzeumŠtefánikova tr. 1, tel. 037/6510 000, 6514 245, Otv.denne okr. po od 9.-17.00 h, v so a ne od 10.-17.00.8.4. o 17.00 Pamätníky M.R. Štefánika. Zo zbierky JánaManiaèekaDo 11. 4. Trofeje po¾ovnej zveri. Chovate¾ská prehliadkatrofejíKoncerty: 28. 4. o 18.00 Koncert ví azov ŠVOÈ Katedryhudby UKFStále výstavy: Skvosty dávnovekého Slovenska,Nitriansko v zrkadle dejín, Život v lesných a vodných biotopoch,Sondy do hlbín nitrianskeho dávnoveku.Každý pondelok o 14. 30 hod. Klub palièkovanej èipkyKaždú párnu nede¾u o 10. 00 hod. stretnutie èlenovSlovenskej numizmatickej spoloènosti.Diecézne múzeumNámestie Jána Pavla II., 950 50 Nitra, 037/7721 747,otvorené denne okrem po: 10.00 - 18.00.Múzeum ponúka faksimile rôznych dokumentov (úryvokspisu O obrátení Bavorov a Korutáncov, diplomatík, akonapr. potvrdenie Pribinovej donácie ¼udovítom Nemcom,list pápeža Jána VIII. Svätoplukovi, odpoveï tohoistého pápeža Metodovi, ukážky z buly Industriae tuae aQuia te zelo fidei, ukážky z hlaholík), klenotnica.Misijný dom na KalváriiMisijné múzeum ponúka bohatú zbierku umeleckýchpredmetov, ktoré misionári dostali do daru v misiách pocelom svete. Na výstave si môžete prezrie predmety pochádzajúcezo zberate¾skej èinnosti misionárov.AGROKOMPLEXAGROKOMPLEX - VÝSTAVNÍCTVO, Výstavná 4, tel. è.:037/ 65 22 98922. - 25. 4. GARDENIA. 14. medz.predajná výstava prezáhradníctvo, záhradkárov, priate¾ov bosajov a kvetov.22.- 25. 4. DOMEXPO. Postav si dom.22.- 24. 4. MLADÝ TVORCA. 18. predajná výstava výrobkovžiakov stredných odborných škôl a stredískpraktického vyuèovania.23.-25. 4. BOCIAN - VŠETKO PRE DIE A. I. roèník ve¾trhu,venovaného rodièom a de om.Slovenské po¾nohospodárske múzeumDlhá ul. 94, areál AX, 950 50 Nitra, 037/65 72 573,otvorené denne okrem po. od 10.00 do 16.00.16APRÍL 2010ProgramyMúzeum v prírode - SPM - objekt školy, tradièná technikazdobenia ve¾konoèných vajec - batikovanie jarnýmirastlinami, pletenie korbáèov, šibákov z vàbového prútia,prehliadkové jazdy traktorbusom, detským vláèikom,vlakom nitrianskej po¾nej železnice. Živý košiar:stádo oviec s mladými jahòatami košarované vo vo¾nejprírode v centre skanzenu. Vstupné: 2 euro.Skanzen: Málotriedna katolícka škola, pekáreò, mlieènica,mlyny, pálenica, lisovne oleja, èistièka osív, voštinárskyzáboj, vèelíny, vinohr. dom, salaše a senníky.Nitrianska úzkoko¾ajná parná po¾ná železnica: Vozeniepoèas avizovaných podujatí návštevníckej sezóny.Posledný prehliadkový vstup o 16.00 h.Divadlo Andreja Bagara NitraSvätoplukovo námestie 4, 950 53 Nitra, 037/7721 5771. (št) 18.30 TESTOSTERÓN. Ve¾ká sála. Komédia otom, èo si muži myslia o ženách. Výluène pánska spoloènosna nezvyèajnej svadobnej oslave. Réžia PeterMankovecký.6. (ut) 18.30 VŠETKO ZA NÁROD. Ve¾ká sála. Úsmevnépríbehy jedného slneèného leta z národnostne zmiešanéhoregiónu. Réžia Michal Vajdièka .7. (st) 18.30 VŠETKO ZA NÁROD. Ve¾ká sála.8. (št) 19.00 TESTOSTERÓN. DAB hos uje v MDPOHBratislava.9. (pi) 18.30 LAVV. Štúdio. Pravdivá správ o svete a témachdnešných - nás roèných, o ich skutoènom svete,reálnom prostredí, s ich slovníkom. Réžia: S. Sprušanský.10. (so) 18.30 LAVV. Štúdio.15. (št) 18.30 MÀTVE DUŠE. Ve¾ká sála. Román klasikaruskej literatúry je inšpirovaný Danteho Peklom.Vykres¾uje s prísloveèným gogo¾ovským humorom.Panoptikum bizarných, tragikomických a zadubenýchpostavièiek ruského vidieka v konfrontácii s tajomnýmcudzincom Èièikovom. Réžia: Michal Vajdièka16. (pi) 18.30 MÀTVE DUŠE. Ve¾ká sála.17. (so) 18.30 MÀTVE DUŠE. Ve¾ká sála.19. (po) 18.30 MÀTVE DUŠE. Ve¾ká sála.19. (po) 10.00 LAVV. Štúdio.20. (ut) 10.00 MÀTVE DUŠE. Ve¾ká sála.22. (št) 18.30 KOLUMBÍNA. Ve¾ká sála. Hra slávnehofrancúzskeho dramatika vás zavedie do lákavého divadelnéhoprostredia. Réžia: Emil Horváth.22. (št) 10.00, 18.30 LAVV. Štúdio.23. (pi) 18.30 Š ASTNÉ A VESELÉ. Štúdio.Trpkosmiešnakomédia o partnerských vz ahoch, s množstvomzaujímavo rozvrhnutých a neèakane riešených situácií.Réžia: ¼ubomír Vajdièka.

24. (so) 15.00 TESTOSTERÓN. Ve¾ká sála.26. (po) 10.00 KRÁL LEAR. Ve¾ká sála. Po Macbethovia Hamletovi vstupuje na nitriansku scénu Krá¾ Lear!Ve¾ká postava génia shakespearovskej tvorby - žiarivýklenot svetovej dramatickej literatúry! Inscenácia uzatváratrilógiu uvedenia ve¾kých krá¾ovských hier WilliamaShakespeara v netradièných interpretáciách a podobáchna prelome tisícroèí na javisku DAB Nitra.26. (po) 18.30 OKULIARE ELTONA JOHNA. Derniéra.Crazy komédia, v ktorej hrajú ve¾ký význam skutoèné reáliez histórie watfordského futbalového klubu, mala premiéruv roku 1997. Po úspešnom turné britskými divadlamisa inscenácia usadila na nieko¾ko týždòov v londýnskomWest Ende.27. (ut) 10.00 VIŠÒOVÝ SAD. Ve¾ká sála. Komédia velikánaruskej drámy o h¾adaní š astia a zmyslu ¾udskejexistencie, v úlohe Ranevskej Eva Matejková. Réžia:Svetozár Sprušanský.28. (st) 18.30 SARDINKY NA SCÉNU, PROSÍM! Ve¾kásála. Pozývame vás na komediálny výlet do sveta zaoponou - do prostredia divadelného zákulisia. Nazrietepod pokrievku zrodu jedného divadelného predstavenia.Budete svedkami množstva vz ahových zauzlení, dramatickýchkotrmelcov, divadelných intríg aj nepísanýchzákonitostí divadla. Ale aj prejavov kolegiálnej prajnostia hereckej súdržnosti. Réžia ¼ubomír Vajdièka.29. ( št) 18.30 STATKY ZMATKY. Ve¾ká sála. Komediálnypoh¾ad na súperenie pri hromadení hmotných statkov,otázky okolo rodinnej súdržnosti, susedských a medzi-¾udských vz ahov. Réžia: ¼ubomír Vajdièka.30. (pi) 18.30 MODRÁ RUŽA. Ve¾ká sála. Nesmrte¾néšlágre Gejzu Dusíka, ktoré zaznejú z javiska nitrianskehodivadla; z úst postáv a postavièiek slávnej operetyModrá ruža.Staré divadlo K. SpišákaAPRÍL 20107.4. (st) 9.30 PIPI - Divadlo PIKI Pezinok. Ve¾ká sála8.4. (št) 9.30 PIPI - Divadlo PIKI Pezinok. Ve¾ká sála9.4. (pi) 9.30 ELÁ HOP - Divadlo PIKI Pezinok. Ve¾ká sálaPredstavenie vzniklo na základe televíznej relácie predeti. Zatia¾ èo v televíznej relácii deti prichádzali za Eloua Hopom do Èarovného kufríka, tu prichádzajú Ela a Hopmedzi deti. Spolu s de mi navštívia strašidelný zámok,múzeum voskových figurín, zúèastnia sa nakrúcania filmovejrozprávky, zájdu na koncert aj na karneval. Ela aHop sa tešia na vás, staèí len nájs odvahu.11.4. (ne) 15.00 ELÁ HOP - Divadlo PIKi Pezinok.11.4. (ne) 17.00 JÁNOŠÍK. Ukážka z pripravovanej inscenáciev OC Mlyny14.4. (st) 18.00 JÁNOŠÍK. Premiéra Štúdio Tatra15.4. (št) 9.30 JÁNOŠÍK. Štúdio Tatra Inscenácia odhalípozadie vzniku legendy o slovenskom národnom hrdinovi- zbojníckom kapitánovi Jurajovi Jánošíkovi, ktorývraj „bohatým bral a chudobným dával“ , a ktorý vo veku23 liet v Liptovskom Mikuláši za rebro na šibenici odvisol.Inscenácia je súèas ou medzinárodného slovensko-èesko-po¾skéhoprojektu Jánošík - ktorého výsledkombude spoloèná trojjazyèná inscenácia divadlaDRAK z Hradca Králové, Teatru Lalka z Varšavy aStarého divadla Karola Spišáka z Nitry.16.4. (pi) 9.30 JÁNOŠÍK. Štúdio Tatra.16.4. (pi) 18.00 JÁNOŠÍK. II. Premiéra Štúdio Tatra18.4. (ne) 15.00 FARBIÈKOVÁ PRINCEZNÁ. Divadlo ŽihadloMalacky Ve¾ká sála Rozprávka plná farbièiek, pesnièieka dobrej nálady kde okrem Farbièkovej princeznej,krá¾a vystúpi aj trojhlavý drak. Rozprávkové predstavenieurèené pre najmenších.19.4. (po) 9.30 FARBIÈKOVÁ PRINCEZNÁ.20.4. (ut) 9.30 FARBIÈKOVÁ PRINCEZNÁ.21.4. (st) 9.30 FARBIÈKOVÁ PRINCEZNÁ.22.4. (št) 30. VÝROÈIE ZŠ NA FATRANSKEJ Ul.V. sála23.4. (pi) 17.00 Súkromné konzervatórium, V. sála24.4. (so) 17.30, 19.00 Galaprogram - SZUŠ EchoNitra. Ve¾ká sála25.4. (ne) 15.00 ÚSMEV AKO DAR Ve¾ká sála.26.4. (po) 8.30 a 10.00 Galaprogram - SZUŠ EchoNitra. Ve¾ká sála27.4. (ut) 9.30 PALCULIENKA. Štúdio Tatra Poetickábábková inscenácia o dievèatku Palculienke, ktoré sana svet díva optikou malého die a a. Je ako nepopísanýlist papiera. Všetko s èím sa stretne, je pre òu nové.Nepozná nebezpeèenstvo, preto sa èasto dostáva do situácií,ktoré ju vedia poriadne prekvapi . Inscenácia jeurèená pre deti od 3 rokov.28.4. ( st) 9.30 PALCULIENKA. Štúdio Tatra.29.4. (št) 9.30 PALCULIENKA. Štúdio Tatra.30.4. (pi) 9.30 PALCULIENKA. Štúdio Tatra.30.4. (pi) 19.00 JEFFREYMU JE ŠOUFL. Ve¾ká sála.Divadlo Ungelt Praha. Inscenácia inšpirovaná životom atextami Jeffreyho Bernarda. Hrajú: Oldøich Kaiser,Karolina Kaiserová, Rostislav Novák, Jaroslav Hanuš vréžii Juleka Neumanna.Gáleria Foyer/ Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre31.3. - 6.5. OBRÁZKY II. autorská výstava autistickejumelkyne Michaely BatelovejLiterárny klub Janka Jesenského8. 4. o 16.00 Stretnutie so známym spisovate¾omLadislavom ažkým. Kaviareò DAB v Nitre.ARS ORGANI 2010Programy25.4. David Di Fiore: Piaristický kostol sv. Ladislava2.5. István Mátyás: Evanjelický Kostol Ducha Svätého9.5. Mária Plšeková - organ: Piaristický kostol sv.Ladislava, Leonhard Leeb - trúbka16.5. Marianna Gazdíková: Evanjelický Kostol DuchaSvätého17

23.5. Pavel Kohout: Piaristický Kostol sv. LadislavaKrajské osvetové stredisko v NitreFatranská 3, 949 01 Nitra 037/6531 545, 7335 988,otvorené v prac. dòoch okrem utorka 10.00 - 17.001. a 15. 4. o 17.00 FOTOKLUB7. 4. o 17.00 Equilibrium - klub o zdravom bývaní7. a 21. 4. o 17.00 Grafológia - klub8. 4. o 16.00 KLUB DIABETIKOV a poradenstvo nielenpre diabetikov. Téma: Základné vedomosti o potravinách9. 4. o 16.00 MALIARSTVO Smery a štýly - 2. polovice20. storoèia, výtvarný dialóg pre neprofesionálnych výtvarníkova verejnos s PaedDr. Evou Leho ákovou, PhD.12. a 14. 4. o 14.00 Pletieme zo šúpolia. Organizovanétvorivé dielne pre žiakov ZŠ zamerané na ozdobné srdieèka,krúžky, vajíèka14. 4. o 8.00 Biologická olympiáda - kategórie E14., 21., 28. 4. o 16.00 Košíky zo šúpolia, tvorivá dielòapre verejnos - nauèíte sa plies tradièné misky, dózy,košíky14. 4. o 16.30 Prvá pomoc, prednáška pre verejnoso základných spôsoboch praktického zvládnutia technikys lektorkou PhDr. Emíliou Gregušovou16. 4. o 16.00 BLIŽŠIE K TRADÍCIÁM, seminár pre vedúcichdetských folklórnych kolektívov zameraný na zvykyjarného a letného obdobia a rozbory audiozáznamovdetských programov s lektorkou PhDr. A. Jágerovou.19. a 21. 4. o 14.00 Šúpolienka, organizované tvorivédielne pre žiakov ZŠ zamerané na zhotovovanie postavièiekz kukurièného šúpolia21. 4. 18.00 SPOMIENKY CESTOVATE¼A, Singapur,Malajzia, Thajsko - pútavé rozprávanie o zážitkochz cesty s premietaním fotografií s cestovate¾om M.Kretterom22. 4. o 9.00 Ako písa projekty, vzdelávanie oh¾adnemetodiky a techniky vypracovania a realizácie projektovzameraných na ekológiu, lektorky Ing. KatarínaBéresová a Ing. Mária Chòapeková, spoluorganizátorSlovenská agentúra životného prostredia v Nitre26. 4. o 16.30 ORIENTÁLNY TANEC II. stupeò - zápisa otvorenie29. 4. o 9.00 Štúrov Zvolen, krajská sú až v rétorike30. 4. o 15.00 KUCHÁR, ÈAŠNÍK, KUCHÁR-ÈAŠNÍK(kombinácia), otvorenie akreditovaného kurzu MŠ SRHVIEZDOSLAVOV KUBÍN - sú až v prednese poéziea prózy15. 4. o 9.00 regionálne kolo Nitra, I. - III. kategória16. 4. o 9.00 regionálne kolo Nitra, IV. - VI. kategóriakaždý utorok - ŠACH - 15.30 deti, 16.30 dospelíDielòa ¾udových remesiel (štvrtok) 8., 15. a 29. 4.Viazanie uzlov (10.00 - 12.00) pre deti predškol. vekuFiletové variácie - háèkovanie / 14.00 - 16.00 / pre dospelýchtýž. - kurzyJOGA každý po 16.30, každý ut - 16.00 a 17.30RELAXAÈNÉ CVIÈENIA každý ut 10.3018APRÍL 2010Programy23. 4. - 7. 5. VÝTVARNÉ SPEKTRUM - výstava výtvarnýchdiel krajského kola sú aže pre neprofesionálnychvýtvarníkov, vernisáž 23. 4. o 17.00CINEMAX1.-14. 4. Ako si vycvièi draka. 3D. Anim., USA, 97 min.MN-12. Najnovšie dobrodružstvo rodièov chlpatej KungFu Pandy a zeleného Shreka sa odohráva na drsnomSevere, ktorý obývajú ešte drsnejší Vikingovia a spolus nimi i draci. Jediný, kto nie je drsný ani trochu, je hlavnýhrdina Šky ák. Vikinský teenager nejako nemôže zapadnúmedzi ostatných obyvate¾ov rodného ostrovaBlpu, pretože na rozdiel od nich viac než svaly (ktorýchmá pomenej), používa hlavu.1. - 7.4. Arthur a Maltazardova pomsta. An./rod.,Franc., 93 min., MN-12. Ne¾útostný boj s Maltazardom,vládcom zakázaného mesta, odvážnych priate¾ov rozdelil.Artura odviezol otec preè a Selénia sa nachádzamedzi životom a smr ou. Dramatický útek a poslednésekundy pred zatvorením brány do sveta Minimojov...1.- 28. 4. Imaginárium Dr.Parnassa. Dobr./fant./myst.,Kan./Fr, 122 min., MN-12. Dr. Parnassus kedysi dávnovyhral nesmrte¾nos v stávke s diablom pánom Nickom.O mnoho storoèí neskôr našiel pravú lásku a s diablompodpísal novú zmluvu. V nej bolo napísané, že sa vzdávasvojej nesmrte¾nosti výmenou za mlados , ale jehoprvorodené die a sa v deò svojich 16. narodenín.1. - 7. 4. Samec. Rom. komédia, USA, 97 min., MN-15Nikki si je ve¾mi dobre vedomý svojich kvalít a dokážeich náležite využi . ¼ahko okúzli ktorúko¾vek ženu, naktorú sa pozrie. Nikkiho najnovšia koris je sebavedomáprávnièka v najlepšom veku.1.- 14. 4. Pevné puto. Horor. Dráma, thriller, fantasy,USA/VB/Nový Zéland, 135 min, MN-12.Hrdinka filmu rozpráva svoj nevšedný životný a posmrtnýpríbeh. Adaptácie rovnomennej knihy AliceSebold, ktorá sa stala pravou literárnou senzáciou, saujal režisér Peter Jackson, ktorý si urobil meno na inejklasike - Tolkienovej trilógii Pán prsteòov.1. - 14. 4. Tri sezóny v pekle. Milostná dráma,SR/ÈR/Nem., 110 min., MN-12. Píše sa rok 1947 a dobapraje zmyselnosti, extravagancii, humoru a nekoneènémuoèakávaniu. Ivan Heinz, elegantný dandya vtipný provokatér, má práve devätnás . Uteká z domu,aby sa vydal na nekonvenènú cestu oslavujúcu slobodua umelecké ideály.8.-21.4. Bratia. Dráma, USA, 104 min., MN-15. Pýchourodiny Cahillovcov je starší syn Sam, otec dvoch malýchdcér, vzorný manžel a hlavne - mariòák, ktorý trávidve tretiny roka na zahranièných misiách. Zato mladšiemusynovi, ¾ahkomyselnému Tommymu, ktorý jeèastejšie vo väzení než doma, nemôže otec Cahill prísani na meno.8.- 14. 4. Box. Sci-fi/thriller, USA, 115min., MN-15.Norma Lewis (Cameron Diaz) je uèite¾kou na súkrom-

nej strednej škole a jej manžel Arthur (James Mardsen)je technikom v NASA. Ide o úplne priemerný manželskýpár, ktorý žije bežným životom na predmestí so svojimmalým synom, pokia¾ sa pri ich dverách neobjaví tajomnýmuž s ve¾mi znetvorenou tvárou (Frank Langella)a ponúkne im nieèo, èo im môže navždy zmeni život:krabièku.15. - 30. 4. Súboj titanov. 3D. Fant./dobr., USA, 118min., tento film je nevhodný pre maloletých do 15 rokovSúboj titanov je príbehom boja o moc, v ktorom sa postavia¾udia proti krá¾om a králi proti bohom. Boj medzisamotnými bohmi môže znièi celý svet.15. - 28.4. Prestupný rok. Rom. komédia, USA/Írsko,99 min., MN-12. Je prestupný rok a 29. februára sa blížiírska tradícia, pri ktorej muž musí poveda áno, pokia¾je požiadaný o ruku. Anna sa teda po štyroch rokochvz ahu rozhodne ís do Dublinu a tam bez predchádzajúcejdohody požiada svojho priate¾a Jeremyho o ruku.Ale poèasie jej nepraje, a tak je jej plán v ohrození.15. - 21. 4. New York, milujem a. Rom. dráma, Fr/USA,110 min., MN-12. Od samého zrodu filmov bol New Yorkjedným z vysnených filmových miest. Bol zveènený nafilmovom plátne stovkami rôznych spôsobov. Teraz tuale je úplne nový, odlišný a nepopierate¾ne romantickýpoh¾ad na toto mesto - poh¾ad oèami lásky.15. - 28. 4. Lov na exmanželku. Rom. komédia, USA,110 min., MN-12. Lovec zloèincov Milo dostane za úlohuzatknú svoju bývalú ženu, pretože sa nedostavilak súdu. Milo sa preto svoju ex-manželku snaží dostatspä všetkými možnými spôsobmi a niektoré z nich súnetradièné. Do deja sa ešte k tomu zapletú špinaví policajti,ktorí obchodujú s drogami, takže bude postaranéako o humor tak aj o akciu.22. - 30. 4. Pestúnka v akcii. Akèná kom., USA, 92 min.,MN-12. Akèná komédia, v ktorej agent CIA zistí, že byšpiónom je vlastne len zábavkou v porovnaní so zložitouúlohou - postráži tri deti. Zaslúžilý tajný agent s tvárouhviezdy kung-fu filmov Jackieho Chana má pred sebouïalšiu z množstva životu nebezpeèných misií.22. - 30. 4. Na hrane temnoty. Thriller, USA/VB,115min., MN-15. Prepracovaný detektívny thrillers Melom Gibsonom, ktorý sa v hlavnej filmovej úloheobjavuje prvý krát od roku 2002 kombinuje skvelý scenárpriamoèiarou akciou. Detektívovi ThomasoviCravenovi umiera v náruèí jeho vlastná dcéra.22.-30.4. Wall Street 2: Peniaze nikdy nespia. Dráma,USA, 127min., MN-12. Oliver Stone sa vracia do svetaburzových maklérov na Wall Street. A takisto sa vraciaaj Michael Douglas ako finanèný žralok Gordon Gekko(za svoj výkon dostal Oscara). Tentoraz pôjde o súbojstarého veterána s nováèikom.ARTMAX /filmy pre nároèného diváka každú stredu7.4. Èas umiera , 14.4. Imaginárium Dr. Parnassa,21.4. Staré, nové, požièané a modré, 28.4. Hra osuduDETSKÉ KINO/(každú sobotu a nede¾u)APRÍL 2010Programy3.-4.4. Arthur a Maltazardova pomsta, 10.-11.4. Lovcidrakov, 17.- 18.4. Asterix a Vikingovia, 24.-25.4.Garfield 2.Filmový klub Nitra7.4. o 20.00 Keï sa muž vracia domov. Nekonvenènákomédia o spletitostiach rodinných vz ahov a lásky.Známy operný spevák Karle sa vracia domov. Mesteèkonáhle ožíva. Uprostred davového šialenstva je aj plachýa èerstvo zasnúbený èašník Sebastian. Práve teraz saod svojej lesbickej matky dozvedá, že jeho otec nie jedávno màtvy, ale živý a zdravý. Dánsko-Švédsko, 2008,93 min., 2 Eurá12.4. o 20,00 Hlad. Telo ako zbraò - skutoèná dráma zoseveroírskej väznice v roku 1981. Situácia medzi odsúdenýmiz radov IRA a dozorcami sa zaèína vymyka kontrole.Ponižujúce a brutálne praktiky dozorcov vyvolávaodpor väzòov. Ich vodca Bobby Sands (1954-1981) dávapokyn k odmietaniu akejko¾vek hygieny... neskôr vyhlásigenerálnu hladovku. Sú írski väzni obyèajní teroristialebo novodobí muèeníci? Režisér Steve McQueenvo svojom debute originálne spája vizuálnu a zvukovústránku a získal Zlatú kameru na MFF v Cannes 2008.Írsko - V. Británia, 2008, 96 min., 2 Eurá.19.4. 20.00 LOUISE - MICHEL. Ís na úrad práce alebozabi šéfa? Èierno-èierna komédia o finanènej kríze.Louise je nevrlá samotárska robotníèka v továrni, v ktorejpracujú samé ženy. Keï vedenie továreò jedného dòazradne opustí, rozhodnú sa ženy da dokopy svoje odstupnéa najmú si zabijaka, aby sa za ne pomstil. Franc.,2008, 94 min., 2 Eurá26.-27. 4. FEBIOFEST 201026.4. ANTIKRIST. Najjnovší film Larsa von Triera, ktorýponúka zážitok hranièiaci s fyzickým prežitkom...27.4. PROTEKTOR. Film Mareka Najbrta, ktorý námukáže, èo všetko sme ochotní zradi pre lásku...Koncerty13.4. (ut) 19.00 IMT SMILE TOUR 2010: ODYSEA DVA.ŠPORTOVÁ HALA Samostatné turné jednej z najúspešnejšíchslovenských skupín. Jedineèná šou pre ¾udí, ktorísa stanú súèas ou koncertov.Nitrianska hvezdáreò8. 4. o 17.00 h Zasadnutie astronomickej radyo 18.00 h Astronomická poradòa22. 4. od 20.00 h Veèerné pozorovanie oblohy28. 4. o 10.00 h Èo vieš o hviezdach? (krajské kolo)Každú stredu a štvrtok o 9.00, 10.30, 13.00 h Exkurziedo astronomickej pozorovate¾ne pre skupiny zo škôl.Návštevy treba vopred dohodnú na è. t.: 037/6537449ZUŠ J. Rosinského v Nitre16.4. o 17.00 Koncertná sála: Klavírny recitál MartinyJanegovej a jej hostí19

20.4. Školské kolo sú aže Nitrianska lutna 201023.4. o 17.30 Synagóge: Koncert pedagógov a bývalýchabsolventov“29.4. o 17.30 Koncertná sála: Klavírny koncert žiakov6. roèníka30.4. o 17.00 Koncertná sála: Fryderyk Chopin a jehohudbaFraòa Mojtu 18, tel. 741 91 62: po.: 8,00 - 18,00 h.,ut.: 9,00 - 18,00 h., st. - pia.: 8,00 - 18,00 h.Klokoèina - Jurkovièova ul., tel. 651 98 61: po. - pia.:8,30 - 18,00 h. Bibliograficko-informaèné oddelenie,Samova 1, tel. 651 98 87: po. - pia.: 8,30 - 15,30 h. -ponúka regionálnu literatúru.Okrem odbornej a krásnej literatúry pre dospelých a detiknižnica ponúka špeciálne dokumenty (gramoplatne,mg kazety, videokazety, CD platne, CD ROM, DVD a patentovéspisy), okolo 500 titulov periodík a zvukové knihypre nevidiacich a slabozrakých.V ponuke knižnice sú i výchovno-vzdelávacie podujatiapripravujúce èitate¾a na prácu s knihou. Organizujú ichpracovníèky knižnice na Ul. Fraòa Mojtu i v poboèke naKlokoèine. V apríli navštívia knižnicu a budú besedovas èitate¾mi detská spisovate¾ka Zuzka Šulajová(19.4.2010 o 10,oo hod. - Fraòa Mojtu 18), regionálnispisovatelia Miroslav Pius (21.4.2010 o 10,oo hod. -Fraòa Mojtu 18) a Ružena Smatanová (28.4. o 10.oo h- Fraòa Mojtu 18). V poboèke na Klokoèine sa uskutoènízaujímavé stretnutie s RNDr. Petrom Štrbom, PhD.(28.4.2010 o 10,oo hod.). Pre školy budú pripravenépodujatia zamerané na ochranu prírody a Mesiac lesov,z oblasti hudobnej výchovy o tvorbe hudobného skladate¾aTibora Andrašovana, o príprave na ve¾konoènésviatky a poèas celého mesiaca budú organizované podujatiav rámci sú aže Èítajte s nami.Podujatia sú urèené pre organizované návštevy zo škôlvšetkých stupòov a druhov. V prípade záujmu si trebadohodnú termín osobne alebo telefonicky na vyššieuvedených èíslach.Akademická 4, NITRA Tel. èíslo: 037/ 79 10 21120KRAJSKÁ KNIŽNICA K. KME KAKNIŽNICE V NITREKrajská knižnica Karola Kme kaKnižnica AgroinštitútuAPRÍL 2010Ul. Fraòa Mojtu 18, Nitra28.4. o 9.30 Zaujímavosti o drevinách - stromy v našejprírode, spolupráca s UKF Nitra, lektor Peter Štrba28.4. o 10.00 Prázdniny u starej mamy - besedas Ruženou Smatanovou, urèené pre žiakov I. stupòa ZŠ28.4. o 10.00 Hovorená bibliografia k 90. výroèiu narodeniaslovenského jazykovedca Františka MikuDom Matice SlovenskejProgramy21.4. o 10.00 Po kom je pomenovaná vaša ulica?Vedomostno – vzdelávacie podujatie prežiakov ZŠ Malásála DMS30.4. o 10.00 Sadíme my máje....- stavanie mája priDome Matice slovenskejPo - Pi: 9.00 - 15.00 h úradné hodiny DMSUt: každý párny 15.00-17.00 h stretnutia klubu filatelistovpri DMSUt: druhý v mesiaci 16.30 h zasadnutie výboru MO MSv Nitre15. - 16. h úradné hodiny pre èlenov a sympatizantovMO MSŠpecializovaná odborná knižnica v oblasti manažmentupo¾nohospodárstva, pedagogiky a psychológie prístupnápre verejnos . Výpožièné hod.: po - pi 8.00 - 15.00Slovenská po¾nohospodárska knižnica pri SPUŠtúrova 51. Verejná vedecká knižnica špecializovaná napo¾nohospodárstvo a príbuzné oblasti. Èitatelia majúk dispozícii elektronický katalóg, elektronické plnotextovédokumenty, internet a široký okruh informaèných služieb.Otváracie hodiny: po. - štv.: 8.30 - 18.00 h, pia:8.30 - 17.00 h, tel. 6517 743, e-mail: slpk@uniag.skUniverzitná knižnica UKFDrážovská cesta, 949 74 NItra, tel./fax: 037/7336977,www.lib.ukf.sk.Akademická knižnica, ktorá poskytuje knižnièné a informaènéslužby pracovníkom, študentom univerzity a širokejverejnosti. Knižnica je vedecko-informaèným, bibliografickýma poradenským pracoviskom. Zabezpeèujebibliografickú registráciu publikaènej èinnosti pedagógov,vedeckých pracovníkov a doktorandov.Otváracie hodiny:výpožièné oddelenie: po-št: 9.00-18.00, pi: 9.00-16.00, so: 8.00-13.00študovòa Dražovská cesta: po-št: 9.00 - 20.00, pi:9.00-16.00, so: 8.00-13.00študovòa ŠD Zobor: po-st: 10.00 - 18.00, št: 8.00-16.00, pi: 8.00-14.00, so: 8.00-13.00študovòa Hodžova ul.: po: 9.00-18.00, ut-št: 8.00-18.00, pi: 8.00-16.00, so: 8.00-13.00študovòa Kraskova ul.: po-pi: 8.00.-16.00BRITSKÉ CENTRUM, pôsobiace pri Univerzitnej knižniciUKF v Nitre, pozýva návštevníkov do svojichpriestorov na Hodžovej ul. 1. Požièiavame aktuálnebritské èasopisy, súèasnú britskú beletriu a najnovšiepublikácie z oblasti výuèby a štúdia anglického jazyka.Kontakt: www.uk.ukf.sk, tel. 037/6408105.

St: 14.00 - 20.00 h stretnutie krúžkov saleziánskejmládežeŠt: 10.00 - 11,30 h nácvik Speváckeho zboru Nevädzapri DMS Nitraa Centre seniorov v NitreŠt: 16.30 h šachový klubŠt: 17.00 h stretnutie OZ ARCHAPi 14.00- 20.00 h stretnutie krúžkov saleziánskej mládežeNe: 15.00 h stretnutie OZ ArchaCentrum BudúcnosCentrum poradensko-intervenèných služieb BUDÚC-NOS , Wilsonovo nábrežie è. 82, Nitra pozýva všetkýchzáujemcov, ktorých sa dotýka závislos od alkoholu aleboiných návykových látok a chceli by nájs ¾udí s rovnakýmproblémom a rieši ho v svojpomocnej skupine.BOHOSLUŽBY V NITRERímskokatolícke bohoslužby:Katedrálny chrám - Bazilika sv. Emeráma, Nitrianskyhrad: : po - so 7,30; ne - 7.00, 9.00 hKostol sv. Ladislava - piaristi: po - pia 7.00, 12.15,18.00, so 7.00, 18.00; ne 7.00, 8.30, 10.00, 11.15-deom,18.00 hKostol Navštívenia Panny Márie na Farskej ulici,Kláštor: po - so 6.00, 7.00, 16.15; ne 6.00, 7.30, 9.00,10.30 detská a 16.15 hKostol sv. Petra a Pavla, františkáni: po - so 6.30, 18.30h; ne 7.00, 8.30, 10.00, 11.15 v maïarskej reèi, 18.30Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Kalvária: : po - so6.30 h a 19.00; ne 7.00, 9.00, 10.30 dKaplnka v nemocnici: po - pi o 15.30 h; ne o 10.30Kostol sv. Gorazda, Klokoèina: po - pi 6.30 h a 18.00 h -po-pi; v so 6.30; ne 6.30, 8.00, 9.30, 11.15 a 18.00 hKostol sv. Martina, Chrenová: : po - so 6.30, 17.30; ne6.30, 8.00, 9.30 detská, 11.00 a 17.30 hKostol sv. Ur., Èermáò: 8.30; 9.30 a 11.00 hKostol sv. Františka Xaverského, Dražovce: št - so:7.00; denne o 17.00; ne 8.00 a 10.00 hKostol sv. Petra, Janíkovce: po - pia v zime o 18.00, vlete o 19.00; so o 7.00; ne o 8.00 a 10.45 hKostol - Nar. Panny Márie, Horné Krškany: pi 17.00;ne 9.00 hKostol sv. Ondreja, Dolné Krškany: 7.30, 10.30 hKostol Všetkých svätých, Kynek: št 18.00; ne 9.15 hKostol sv. Cyrila a Metoda, Mlynárce: po, str, pi o18.00; ne 8.00, 10.30 hKostol Nanebovzatia Panny Márie, Párovské Háje: -: ne11.00 h, str 18.00 h, v každý prvý pi v mesiaci 19.00 hKaplnka sv. Vincenta, Šindolka (Marianum): po - so6.25; ne 9.00 hAPRÍL 2010NISYSKostol sv. Imricha, Štitáre: st 19.30 h, ne 9.00 h alebo10.30 h pod¾a vyhláseniaKostol sv. Urbana, Zobor: ut - so 18.00; ne 8.00, 11.00 hKaplnka sv. Svorada, LÚ Zobor: st 15.45; ne 11.00 hKláštor Najsvätejšej Trojice, Služobnice Ducha svätéhoustaviènej poklony, Dražovská 15. Bohoslužby: posoo 6.45, ne o 8.00 h.Kres anský zborPodzámska 17, Nitra, ut. 18.30, ne. 9.30, 16.001. (pi)10.00 hStarokatolícka cirkev na SlovenskuV nede¾u a v prikázané sviatky o 9.00 h v kaplnke sv.Gorazda na Chrenovskej è. 15.Gréckokatolícke bohoslužby:Párovce - Kostol sv. Štefana, - iba v nede¾u o 10.00 h.Cirkev adventistov siedmeho dòaBohoslužby v každú sobotu o 9.45 h v modlitebni za kostolomna Ulici Fraòa Mojtu è. 10. www.casd.skCirkev bratskáV nede¾u o 10.00 h na Nitrianskej ulici è. 21Evanjelické bohoslužbywww.nitra.skNitriansky informaèný systém, Štefánikova tr. 1, NitraINFOTEL.: 0042137/161 86, è. tel. 037/741 09 06, fax:741 09 07, e-mail: info@nitra.sk, www.nitra.sk.poskytuje:•informácie o podnikoch a firmách v meste Nitra, o kultúrnychpodujatiach, o športe a relaxe, o službách všetkéhodruhu, o pamätihodnostiach a zaujímavostiach,•zabezpeèuje predaj máp, predaj publikácií o Nitrea Slovensku, predaj kultúrno-spoloèenského mesaèníkaNITRA, predaj spomienkových a darèekovýchpredmetov, predaj poh¾adníc...,•vykonáva ubytovací servis, faxové a kopírovacie služby,vylepovanie plagátovUl. Andreja Sládkovièa è. 12 - Evanjelický kostol DuchaSvätého: V nede¾u o 10.00 h s detskými službamiBožími a vo št o 18.00 h. V ut o 19.00 h - biblická hodinapre staršiu mládež, v pi o 17.00 h pre dorast.Reformovaná kres anská cirkevV nede¾u o 8.30 h v modlitebni za starým kalvínskymkostolom na Ulici Fraòa Mojtu21

V mesiaci APRÍL 2010 osláviavýznamné životné jubileum títoobèania mesta Nitry:75 ROKOV: Helena Adámeková, ZlaticaAlmannová, Jozef Andrášik, MiladaBaèová, Irena Bahelková, Emília Bá ová,Pavla Bystrianska, Irena Dedíková, PavolDoleš, Ing. arch. Vilma Dubravická, MartaFendeková, Irena Galbavá, AlexanderGális, Magdaléna Granátová, MagdalénaGriaèová, Jozef Guba, doc. Ing. ValentínaGunárová, Anton Hagara, Jozef Helma,Terézia Ivanèíková, Helena Janèová,Jiøina Keèkéšová, PhDr. Eva Kolníková,CSc., Irena Komorová, ValériaKondrádová, Mária Krá¾ovièová, LibušaKubicová, Tadeáš Kukuèka, VojtechMarenèák, Mária Melicherová, AgnešaNitrianska, Anna Páleníková, KláraPatzková, Agáta Pintérová, KláraPintérová, Marta Poláková, AnežkaPösová, Emília Rafajdusová, IvanSeèanský, Pavlína Straková, JulianaSzombathová, Otto Šámšon, GabrielaŠišková, Anton Tlèik, Jozef Urban, ¼udovítVinco, Jozef Vnuèko80 ROKOV: Antónia Benková, OtoBoledoviè, Mária Civáòová, Štefánia Èanakyová,MVDr. Ján Èerney, AnnaDobrovodská, Milan Dragula, EmíliaDubayová, Jaroslava Fitková, JúliusGašparoviè, Ing. Klára Grígelová, PeterHabuda, Ján Hauptvógel, VladimírChmelík, Antónia Chrenková, AnnaIvanèíková, Anna Kabinová, AnnaKocianová, Jozefína Koš álová, JozefKováèik, Anna Lakatosová, MargitaLichtnerová, Hedviga Malinová, JozefMaron, Helena Modzgová, HelenaMoravèíková, Anna Nagyová, Ing. ¼udmilaPoledníková, Miroslav Seifert, AlžbetaSokolová, Anton Švec, Mária Tóthová85 ROKOV: Irena Blašková, JozefínaDubecká, Jozef Foltán, Valéria Fraòová,Ferdinand Galgánek, Anna Gáliková,Helena Hroteková, Terézia Ivanèíková,Pavel Klenko, Žofia Koribanièová, Ing.22APRÍL 2010Jubilanti v roku 2010www.nitra.skAnton Košík, MáriaKuchtová, Prof. Ing. JánPlesník, Anna Rojková,Alžbeta Sláviková, AnnaStrehárska, Alžbeta Škrovinová,Helena Vencelová, O¾ga Vozárová86 ROKOV: Martin Babík, Pavol Babušík,Mária Frólová, Františka Gocmanová,Jozefína Hederváriová, Alžbeta Horná,Jolana Jesenièová, Teodor Mochnáè,¼udmila Pružinová, Aurélia Sabová,Jeanetta Štyblová, Štefan Vaòo,Juraj Vilèek, Eduard Wölcz87 ROKOV: Ján Borovský,Mária Èernáková, Ružena Èinèurová,MUDr. Ján Kollárik, O¾ga Miklošková,Anna Naništová, Ing. Eduard Omelka,Katarína Pekáriková, Mária Pilková,Magdaléna Vilemová88 ROKOV: Anna Èuláková,Eva Gyulaiová, Pavel Kaòa,Ing. Peter Kovalský, Katarína Lauková,Ing. Františka Princová, AlžbetaRoháèová, Anna Slavkovská,Mária Verövá89 ROKOV: Anna Gajdošová,Emília Chobotová, Júlia Lukaèková,Júlia Okenková, Júlia Petreková90 ROKOV: Gejza Bahelka,Mária Èeryová, Rozália Danková,Pavlína Letková, Mária Stasinková,MUDr. Ján Toèík, Margita Uharèeková,Helena Voltemarová91 ROKOV: Júlia Gregušová, MichalKoribaniè, Ing. Florián Svetlanský92 ROKOV: Jolana Bitterová, FrantišekŠtefanka, Ing. Pavel Vážan,JUDr. Gejza Višòovský93 ROKOV: Karol Fraòo, AlžbetaKaplanová, Ružena Tóthová94 ROKOV: Rudolf Ïuriš, Karol Trup95 ROKOV: Mária Barvíková,Michal Šimko96 ROKOV: František Bakács97 ROKOV: Jolana Kotorová98 ROKOV: Helena Hlobenová

Odišli spomedzi násV mesiaci FEBRUÁR 2010nás opustili títo obèania mesta Nitry:O¾ga Bošanská, 86-r.,Stavbárska 20Imrich Svitaè, 77-r., Jurkovièova 29Kornélia Ševèíková, 60-r., Chme¾ova dolina81Ing. Anna Švihrová, 75-r., Svätourbanská 4Gašpar Lackoviè, 97-r., Lesná 2Pavel Žibritovský, 88-r., Ïurkova 22Mária Földešiová, 90-r., Kopanická 14Angela Matejovièová, 84-r., Dolnoèermánska62Anna Prípadová, 61-r., Hlavná 2Michal Bibeò, 81-r., Kalinèiakova 22Ricardo Bihari, 0-r., J. Zelenáka 5Ladislav Méri, 62-r., Hlboká 73Imrich Nekoranec, 92-r., Tr. A. Hlinku 34Július Kováè, 75-r., Krèméryho 29Magdaléna Vaòová, 85-r., Párovská 24Ján Vychlopen, 53-r., Trnavská 27František Skyva, 80-r., Štefánikova tr. 92Soòa Gajdošová, 44-r., Zvolenská 32Milan Tomka, 72-r., Podzámska 5Jozef Borek, 54-r., Damborského 7APRÍL 2010www.nitra.skJozef Duda, 54-r., Beethovenova 6Benedikt Javorèík, 45-r., NitraJozef Pánis, 65-r., Novozámocká 182Alica Šišmová, 77-r., Chrenovská 3Ing. Anton Zaujec, 61-r., Benkova 10Cyril Buc, 66-r., Kláštorská 160Jozef Kováèik, 81-r., Jurkovièova 18Alžbeta Kreháková, 86-r., Výstavná 39Ing. Ján Török, 74-r., Kamenná 114Anna Chochlíková, 60-r., Záborského 17Alžbeta Durèáková, 95-r., Železnièiar. 52Viktor Mikloviè, 81-r., Moskovská 8Anton Horváth, 78-r., 1. mája 14Gabriel Mego, 75-r., Považská 14Gabriela Kocúrová, 84-r., Za Humnami 51Matilda Kukuèková, 68-r., Ro¾nícka 73Alžbeta Sivoková, 87-r., Železnièiar. 52Miroslav Kytka, 53-r., Stavbárska 10Veronika Klenková, 94-r., Železnièiar. 52Emília Nemeèková, 70-r., Dolná 5Mikuláš Palkoviè, 80-r., Párovská 13Zdenìk Vlk, 78-r., Považská 14Mária Mihalíková, 89-r., Benkova 8Anton Uher, 95-r., Kupecká 5Donka Petrova Eneva, 65-r., Sojèia 3Karol Luèan, 86-r., Maginova 2Albína Sulanyiová, 81-r., Tatarkova 21POVEDALI SI „ÁNO“Vo februári a v marci 2010 sa na spoloènú cestuživotom vybrali tieto dvojice:10. február: Ing. Ján Ochodnický a GladysJágerová, obaja z Nitry13. február: Peter Jurík z ¼udovítovej a HelenaGregorová z Nitry, Bc. Ján Krivý a MáriaIllášová, obaja z Dolných Lefantoviec20. február: Milan Buch z Hruboòova èasVýèapky a Eva Matyóová z PohranícIng. Vladimír Slovák a Bc. Erika Bernáthová,obaja z Nitry27. február: Ing. ¼udovít Švercel z Nitry aAlexandra Bahureková zo Selíc, Juraj Orlík zNitry a Zuzana Farská zo Serede, Ivan Setey zBrhloviec a Jana Vychlopenová z Nitry3. marca: Rudolf Valent a Anna Šeïová, obajaz Nitry6. marca: Christopher Paul MARKLAND zoSpojených štátov amerických a KarinWinklerová z Nitry, Vladimír Bekényi a LíviaTrusková, obaja z Nitry23

APRÍL 2010www.nitra.skNitriansky scénograf František Perger (uprostred) s Ing. arch. Jozefom Frtúsom (z¾ava) ariadite¾om Ponitrianskeho múzea Antonom. Števkom.Scénografia ako zhmotnená fantáziaprác, ktorá je v priestorochDAB vystavená do koncajúna.Jeho dielo si mohli pozrieaj návštevníci reprezentatívnejvýstavy o slovenskejscénografii a divadelnomplagáte Šiestyzmysel divadla / SlovenskáZastihnú scénografaFrantiška Pergera a primäho k rozhovoru, nie je takéjednoduché. Napriek tomu,že je už v dôchodcovskomveku, svoj diár má popísanýtermínmi, ktoré musístihnú . Dôležité miestov òom majú vzácne chvíle,strávené s vnukmi, ktorí sú scénografia adnes preòho nenahradite¾nousúèas ou života. Upälsa na nich najmä po neèakanomodchode najbližšiehoèloveka, manželky.František Perger sa podpísalpod vizuálnu stránkunitrianskeho divadla. Pripríležitosti osláv 60. výroèiavzniku divadla pripravili výstavujeho scénografických24divadelnýplagát po roku 1989, ktorúpripravil Divadelný ústavv spolupráci so Slovenskounárodnou galériou od 23.októbra 2009 do 17. januára2010. Výstavu inštalovaliv priestoroch Esterházyhopaláca SNG na Nám. ¼.Štúra v Bratislave. Zachytilaostatných 20 rokov slovenskéhodivadla cez zrkadloscénografie, prostredníctvomfotografií, scénickýcha kostýmových návrhov,makiet, rekvizít, plagátova videoprojekcií. Vizuálnepútavou a modernou formoupredstavila výberz tvorby scénických a kostýmovýchvýtvarníkov a divadelnýchzdružení, ktorízásadne poznamenali posledných20 rokov a reagovalivo svojej tvorbe na novépostupy.„Zmeny, ktorými našaspoloènos prešla po roku1989, sa vidite¾ne odrazili ajna tvári divadla: doširokasa otvorili komunikaèné kanály,priechodnos novýchtém, postupov a provoka-

tívnos diel,“ uviedolFrantišek Perger.Vystavené diela pochádzalizo zbierok a fondovDivadelného ústavu, ïalšieexponáty na výstavu zapožièalislovenské divadláa vystavujúci umelci.„Divadelné predstavenieje mnohozložkovým dielom- ako je réžia, scéna, hudba,kostýmy, svetelné efekty,tanec a ïalšie výrazovéprostriedky, no však najdôležitejšíje práve herec.Každá z týchto zložiek sícepôsobí jednotlivo, ale svojímpodielom napomáhaspoluvytvára výslednýefekt. Scéna musí pretospåòa všetky výtvarné zákony,musí ma svoju poetikua filozofiu, ktoré sú navzájomneoddelite¾ne spätés celkovou režijnou koncepciou,“hovorí F. Pergera súèasne dodáva:.„Scénografia sa rodí v procesetvorby - najskôr vznikajúškice, makety, návrhya technická dokumentácia,ktoré slúžia ako podkladypre výrobu v tvorivých dielòach.To všetko musí byAPRÍL 2010premyslené do poslednéhodetailu. Tak ako herecabsolvuje v procese prípravyskúšky, tak aj práca scénografaje výsledkom tvorivéhoprocesu,“ konštatujeFrantišek Perger. Najviacinscenácii pripravil v spoluprácis režisérom KarolomSpišákom a s režiséromJozefom Bednárikom s ktorýmsa v poslednom obdobípodie¾al na všetkých inscenáciáchv KukurovomZo životopisu F. Pergera: Vyštudoval scénografiuna Vysokej škole múzických umení v Bratislave(1958 - 1962) u profesora Vychodila a prof.Purkyòovej. Po ukonèení školy pôsobil dlhé rokyako scénograf v DAB Nitra, kde bol istý èas aj šéfomvýpravy. Mal samostatné aj kolektívne výstavydoma (Pieš any, Nitra, Bratislava) a v zahranièí(Paríž, Budapeš , Salgotarián, Varšava, Praha -Pražské quadrinálle, Zoetermeer, Štockholm,Malmo, Gotteborg a i.). Vo foyeri DAB vystavuje spoluso svojím bývalým kolegom scénografomMilanom Ferenèíkom, s ktorým teraz spolupracujena filme, ktorý sa bude filmova v blízkom obdobív Èakajovciach, Nitre a okolí.www.nitra.skScéna k inscenácii O´NEILLA - Smútok pristane Elektre.Divadle Aréna. Peèa svojhoumenia vtlaèil do výnimoènýchpredstavení, ktorétrvali poèas celej noci a bolito súèasne premiéry aj derniéry.Boli to noci venovanéjednotlivým štátom.Ïalšie zaujímavé inscenácii,pri ktorých je uvedenémeno scénografa FrantiškaPergera, vznikli s režiséromMartinom Kákošompo jeho príchode do nitrianskehodivadla a tiežs Jánom Ïurovèíkom (MáriaStuartová, Malý obchodhrôzy). F. Perger sa podie-¾al aj na scénach pre prvéDivadlo tanca - z nich spomenieme:Rómeo a Júlia, èiVták Ohnivák, ktoré bolis úspechom uvedené aj namedzinárodnom festivalev Tokiu. V poslednom obdobíspolupracoval na muzikálochFidlikant na streche,Mária Stuartová, Malý obchodhrôzy a Báthoryèka.pokraèovanie na 26. str.25

APRÍL 2010dokonèenie z 25. str.S Martinom apákom sapodie¾al na najúspešnejšomnitrianskom muzikáliPacho sa vracia a Kubo naNovej scéne v Bratislave.Základným znakom Pergerovejtvorby je jednoduchosa úèelnos , farebnosa myšlienková jasnos . Oddetailizovania v poèiatoènejfáze vlastnej tvorby prešielpostupne k významnémuznaku, ktorý sa stal nato¾kosilným, že nahradilvyššou formou akýko¾vekdruh opisnosti, ilustratívnosti,no však presnej èitate¾nostimyšlienky inscenácie.Okrem scén navrhovalk mnohým inscenáciám ajkostýmy. Je autorom viacerýchdivadelných plagátov.Navrhoval scény aj pre inscenáciev televízii, pre inéslovenské divadlá, aj pre divadláv zahranièí. Na inscenáciáchspolupracoval s televíziouaj filmom - s filmovýmištúdiami Koliba,Barrandov, AKTIV FILMMníchov a Frankfurt nadMohanom.František Perger patrí dogalérie nosite¾ov Cenywww.nitra.skScénografia ako zhmotnená fantáziaScéna k inscenácii M. Horníèka - Dvaja muži v šachu.V nitrianskom Divadle pým, originálnym a ojedinelýmAndreja Bagara sa v týchtoprojektom. Tento pô-dòoch zaèínajú prípravy na vodný slovenského muzikálnávrat Adama Šangalu nazrkadlí v sebe motívyscénu. Pôvodný slovenský rovnomennej knihymuzikál, ktorý mal premiéruLadislava Nádaši Jégeho.v divadelnej sezóne Autorom libreta je renomo-2003/2004, sa vráti spä na vaný filmový a televíznynitrianske divadelné dosky scenárista Jozef Paštékaobnovenou premiérou (autor nemenej slávnej televíznejv septembri tohto roku.verzie tohto diela),Vedenie divadla sa k tomutohudbu skomponoval Vašokroku odhodlalo na zá-Patejdl a texty piesní napí-klade neutíchajúceho záujmusal známy básnik a textárdivákov. ADAM ŠAN- Kamil Peteraj. Všetky tietoGALA bol naozaj ve¾kole-atribúty dávajú muzikálu26mesta Nitry. Toto vysokéocenenie prevzal spolus Adelou Gáborovou z rúkprimátora Nitry JozefaDvonèa 30. júna 2007.¼udmila SynakováFoto: H.MišovièAdam Šangala sa vracia na scénu DABpeèa jedineènosti. Vtomtkvie aj jeho nesmrte¾nos .Ako uviedla Eva Bányiováz propagaèného oddeleniaDAB v Nitre, nové naštudovanieADAMA ŠANGALU,pod vedením SvetozáraSprušanského, si vyžiadaurèité zmeny. Príprava muzikálusa zaèala konkurzomdo taneènej zložky obnovenéhomuzikálu. Premiéra jenaplánovaná na septembertohto roku.(SY)

APRÍL 2010www.nitra.skTeatro Tatro: So Zázraèným automatomaž na Kultúrnu olympiádu do VancouveruNitrianske Teatro Tatro saso Zázraèným divadelnýmautomatom dostalo až naKultúrnu olympiádu do kanadskéhoVancouveru. Potešite¾nébolo, že vïakasvojej úèasti priblížili slovenskúkultúru svetovej verejnosti.Realizácia projektubola finanène ve¾mi nároèná.Finanènou injekciouvypomohlo okrem ministerstvakultúry ajmestoNitra. Osobitne sa na celejveci angažoval primátormesta Jozef Dvonè.Èlenovia Teatro Tatro poslali primátorovi J.Dvonèovi poh¾adnicu,ktorou vyjadrili vïaku za finanènú podporu pri realizáciiich projektu.„Hlavnou myšlienkoujedného z vrcholných svetovýchkultúrnych podujatíje vráti športovým olympijskýmhrám pôvodný antickýrozmer,“ uviedol IvanGontko, jeden z autorovprojektu Zázraèný divadelnýautomat.A èo vlastne mohli divácivo Vancouveri vidie ? Zázraènýautomat pozostávalz historického nákladnéhoauta, ktoré mali upravenéna putovné javisko. Naòom odohrali dopredu naprogramovanéživé divadelné,pantomimické abábkové èísla, ktoré tematickyúzko súviseli so zimnýmiolympijskými hrami.„Divadelnými prostriedkamivyjadrili zimné športy,ktoré boli súèas ou olympijskýchhier, podobnýmspôsobom sa predostrelištáty, zúèastnené na tomtove¾kolepom športovom podujatí.Nešlo o súvislé divadelnépredstavenie, aleo rýchle, vtipné, krátke výstupya scénky. Divadelnýautomat fungoval po stlaèenítlaèidla. napr. ¾adovýhokej. Vtom sa nákladnéauto otvorilo ako èarovnáskrinka a pred divákmi saobjavilo javisko pre zvolenúscénku. V jednotlivýchscénkach využili netradiènédivadelné techniky a vizuálneefekty.Okrem reálnych hereckýchvýkonov použili rôzneprojekcie, bábky, chodcovna chodú¾och, hudbu èi inéšpeciálne efekty.„Naše nadšenie sa oplatilo.Myslím, že sme do Vancouverupriviezli nevšednýdivácky zážitok,“ povedalIvan Gontko. Projekt pripravilièlenovia divadelnéhozdruženia Teatro Tatropod vedením režiséraOndreja Spišáka a scénografaFera Liptáka.¼udmila Synaková27

APRÍL 2010www.nitra.skEpigramami triafa priamo do „èierneho“Na hodine literatúry smesa nauèili, že epigram je lyrickýžáner, ktorý struènea duchaplne vystihuje nejakúživotnú pravdu. Pod¾askúseného epigramatikaNitrana, Milana Hodála, jeepigram krátka satirickábáseò, ktorá - ak má trafido „èierneho“- musí by zakonèenáprekvapujúcoupointou. Dnešné epigramysú vlastne dvojdielne básne.Prvá èas nasto¾ujeproblém èi myšlienku, druháèas ho prekvapivýmspôsobom rieši. MilanHodál pred pár rokmi vydalsatirickú knižku epigramovROZCVIÈKA, v ktorej predstavilmalé útržky zo svetatakých neduhov a ¾udskýchslabostí ako sú hlúpos ,chamtivos , honba za peniazmia iné. Vtipné štvorveršianútia èitate¾a k zatovkapelami Horkýže slíže alebo Desmod“. Na fotke s kniž-Milan Hodál: „Viem si predstavi zhudobnenie mojich texmysleniu,a preto sa táto kou Rozcvièka.Foto: ¼. Synakovápublikácia stala lahôdkoupre mnohých vnímavých èitate¾ovpracovalKedysi som hodne spolu-predstavi ich zhudobnenieaj so Slovenským skupinami Desmod aleboÈím žije v týchto dòoch rozhlasom. Som aj autoromGladiátor.skúsený epigramatik?rozhlasového kabare-Prezradíte èitate¾om, èo-Neustále píšem, aj keï tu Podnikový aerobik a podobnýmu sa venujete profesio-možnosti publikovania,projekt chcem skúnálnemuhlavne v novinách a èasopisoch,si aj v budúcnosti. Môj profesionálny život jesú dnes do znaènej Samozrejme, vždy som pí-vlastne životom dnešnéhomiery obmedzené. sal aj tzv. vážnu poéziu, ktorúbežného èloveka, ktorý siV minulosti existovalv poslednom období svojou prácou zarába na ži-humoristický èasopis Roháè,uprednostòujem pred sativobytie.epigramy mali svoje rou teda epigramami. Lá-Som vyštudovaný inži-miesto aj v obrázkových kajú ma aj práce na pesnièkovýchnier ekonóm, ale pracujemèasopisoch. Dnes takátotextoch. Mnohé v oblasti obchodu. Inakmožnos neexistuje. básne sú upravené do podobysom š astne ženatý a mojeSvoje epigramy uverejòujempesnièkového textu, tri baby - manželka a dvezväèša v regionálnej takže nitrianske kapely, ako dcéry - sú mojimi múzamitlaèi a v celoštátnom dvojtýždenníkuaj iní hudobníci, sa môžu a zároveò aj prvými èitate¾-TELE plus. prihlási . Osobne si viem kami a kritièkami. Ve¾a èíaj28

tam a chvalabohu aj ve¾aaktívne športujem.Kam chodíte po inšpiráciu?Inšpiruje ma bežný život.Pochopil som, že ak máma báseò širšie posolstvo,musí vychádza z prežitého.Musí dokáza oslovi širokýokruh èitate¾ov. To sadá, iba ak aj im je spracovanátéma blízka. Preto trebaspracova témy, ktoré„ležia na ulici“, lebo právetie sú najpravdivejšie a èitate¾im uverí.Každý tvorivý èlovekuplatòuje pri tvorbe iné finesya metódy. Prezradítenieèo zo svojej kuchyne?Tvoríte vo dne, èi skôrpod rúškom noci?Je to èastá otázka. Nápadpríde znenazdajkyv ktorúko¾vek dennú èi noènúhodinu. Je to akási iskra,ktorá preskoèí a v hlave sazrazu zaènú vynára rýmya metafory. Dobrá báseòvšak chce aj remeslo, tedamusíte ju upravi aj po rytmickejstránke. Niekedy sataká báseò dolaïuje aj nieko¾kodní...Viem, že píšete aj básne…èítala som krásneverše o Vianociach. Neuvažujetenadvydanímknihy básní?…teraz sa venujem hlavnetzv. vážnej poézii. Mámv pláne po mojej satirickejknižke epigramov ROZ-CVIÈKA, vyda na budúcirok knižku básní. Som rád,že ukážky z nej budú uverejòovanéaj v kultúrnospoloèenskommesaèníkuNITRA. ¼udmila SynakováAPRÍL 2010NAJVIAC MI IDENefièím v žiadnom bizniseObèas si báseò napíšemMám svoju prácuPrimeraný platNa bežný život je to akurátSom produkt dnešnej réžieaž tak zle sa mi nežijeradšej mám cukor ako bièa vsádzam hlavne na pocitŽivot mám vcelku pokojnýsom alergický na vojnya nenávidím poklonkya ešte viacej obojkyNefièím v žiadnom bizniseobèas si báseò napíšemživot je záznam. Veta po vetetakto si chodím po sveteŽivot je nekoneèná riekanajviac mi ide o èloveka…LIEÈIM SACítim že užhoršie znášamkaždodenný stresNapriek tomu vyhlasujemNie som starý pes !Treba mi lenvšetky svojeprehry vyležaNechce sa miešte odísdo starého železa…Milan Hodálwww.nitra.skAkupunktúra po slovenskyKaždý Slovák povedao nej to¾ko môže:Do chrbtov si vrážamemiesto ihiel nožeKravaNastavila stádukrivé zrkadlo.Aký obraz vidí?Samé hovädo!EPIGRAMIÁDAPREZERÁM SI GLÓBUS....Staèil pohyb jedinýz glóbu sú len èrepiny.Stuhnem… Potom skríknem:- Preboha!!!- Celý svet mi ležípri nohách....STRATILA SA ÈESNuž èo na to poveda ?Ja mám svoju mienku.- Lepšie strati dneska èesako peòaženku.STREDOVEKPod gilotínou prišiel o hlavu.Stalo sa v stredoveku kdesi.Aký to býval vtedy paradox.Aspoò sa, chudák,neobesil.......TAXISVýplata? Aké nepodstatné.Život je vzrušujúci taxis.Èloveka predsa odjakživakupredu posúvajú taxy...Významnými slovenskými autormi epigramov boli JonášZáborský, Jozef Ignác Bajza, Janko Jesenský a z èeskýchautorov vám možno zo školských lavíc utkvelo v pamätimeno Karla Havlíèka Borovského. V období antiky sa pojmomepigram oznaèoval istý druh nápisu. Antický epigrambol vlastne nápis na chráme, náhrobku, alebo na obetnomdare. Jeho úèelom bolo pripomína stavite¾a chrámu atï.,darcu, alebo ak chcete „prinášate¾a“ obete. Epigramom savysvet¾oval význam príslušného nadpísaného predmetu.Spoèiatku to bývala próza, neskôr elegické distichon.V rímskej literatúre to už bola navyše vtipná báseò. RimanMartialis napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používalaj iné básnické formy ako elegické distichon a jehoepigramy už mali satirický charakter.29

Pred rokom sa objavil v zábavnejrelácii Jana KrausaUvo¾nite sa prosím. UmenieBohumila Divílka sme mohliobdivova aj na otvorení 20.roèníka výstavy Nábytok abývanie v Nitre. Divákov zaujalneuverite¾nou ohybnosousvojho tela, keï sa v priebehupár minút naukladal dosklenenej škatu¾ky. Telu dávazabra od mladosti, ale keïžeby už bol rád rentiérom,s¾úbil, že cvièeniu sa budetakto intenzívne venova lendo devä desiatky. Bob Divílekmá kalendárnych 65 rokov,ale jeho telo je telom 30-tnika. Prezradil mi, že ránozaèína výskokom z postele,stovkou klikov bez prestávkya ïalšími rozcvièovacímicvikmi. V mladosti sa venovalšportovej gymnastike a kulturistike.So Slovákom BorisomPlintovièom sa ako prvýÈech zúèastnili 1. MS v kulturistike.Doma má vo vitrínkenieko¾ko medailí a pohárov.„Asi 60-krát som zví azilv rôznych pohárových rebríèkoch,ale pre mòa je dôležitéto, že športovanie môžemzúroèi až do dnešnéhodòa,“ povedal mi Bob Divílek,ktorý skoro každý deò30APRÍL 2010trénuje. „Držím sa v kondícii,aby ma niè nezaskoèilo. Sosvojím program môžem vystupovakedyko¾vek. A cítimsa pritom vynikajúco,“ chválisa. Aj keï by už mohol by nadôchodku, neodmieta pozvaniana rôzne podujatiaa dodnes je jeho profesiouvystupovanie s Golden šoua Elastic šou. „Na západe nestaèilojedno vystúpenie,musel som si naštudova ajnieèo ïalšie. Elastic šou somodkukal od jedného Inda,pod¾a obrázka, na ktorom liezoldo skrinky. Ja používamwww.nitra.skElastický Bob nosí dom so sebousklenenú škatu¾ku. Robím topre zábavu a som rád, že ¾udomsa moje vystúpenie páèi,“dodal. Bob Divílek bolv Nitre asi pred 15 rokmi.Vtedy úèinkoval v jednombare na pešej zóne. Tentorazcestoval z Nitry domov doZlína, ale hneï v pondelokodchádzal na poznávací zájazddo Japonska. „Idem sipozrie krajinu vychádzajúceSlnka. Veï žijeme nielen prácou,ale aj na to, aby sme sinieèo užili,“ doložil elastickýmuž Bob Divílek.¼udmila SynakováKachi - každý sa môže sta ví azomNákupno-zábavné centrumMLYNY sa èoraz èastejšiestáva miestom, kam ¾udiachodia nielen za nákupmia posedia si v niektorej z kaviarní.Mlyny sú aj miestompre zábavu a zážitky. Najmäpoèas víkendov tu organizujúkoncerty populárnychspevákov. Jeden z poslednýchvíkendov patril výnimoèneRomanovi Volákovi,ktorý sa koncom októbra vrátilz majstrovstiev sveta v karatez talianskeho Marina diCarrara s ôsmimi zlatými medailami.Bojovým umeniamsa zaèal venova ako 14-roèný.Dnes je držite¾om 40 titulovmajstra sveta v karate,kempe, kung fu a kickboxe.Tieto tituly získal v siedmichsvetových asociáciách. V súèasnostije èlenom Sloven-

APRÍL 2010Roman Volák s divákmi aj diskutoval.www.nitra.skFoto: ¼. Synakováskej federácie karate a reprezentaènéhotímu SR. Prvýúspech a zároveò dve zlatémedaily vybojoval už ako 22-roèný vo Švajèiarsku, v kategóriáchforms a weapons.Ïalší ve¾ký úspech slávil popríchode z USA v lete roku2000, kde sa zúèastnil otvorenýchmajstrovstiev svetaUS Open v Orlande a o týždeòneskôr svetového šampionátuv New Orleans.Pripísal si na konto pä prvenstieva stal sa najúspešnejšímSlovákom v poète získanýchzlatých medailí v jednomroku. Zároveò vyhral titulabsolútneho majstra svetav karate a ako jedinýEurópan si z Ameriky priniesoltrofej z tejto kategórie,ktorá dosahuje výšku 204cm. O rok neskôr zopakovalobhajobu a taktiež si pripísalna konto ïalších pä výhier.Po vystúpení Romana Volákapatrilo pódium v Mlynochnitrianskemu klubu karateKachi. Tento klub bol založenýv roku 1999 jeho terajšímprezidentom RóbertomKonèálom, ktorý je zároveòaj hlavným tréneromklubu. Kachi Nitra si dokázalovybudova ve¾kú a kvalitnúzákladòu èlenov rôzneho veku.Názov klubu Kachi Nitraje odvodené od japonskéhoslova KACHI, ktoré v prekladeznamená „ví az“ a vystihujefilozofiu klubu „každýsa môže sta ví azom.“Venujú sa tréningu Goju - ryukarate. Je to jeden z najrozšírenejšícha najúèinnejšíchštýlov karate vo svete. Ichzverenci sa už nieko¾ko rokovpravidelne zúèastòujú narôznych domácich i medzinárodnýchsú ažiach. Na základepoètu získaných medailíz Majstrovstiev SR saklub môže pýši už viacerýmititulmi najúspešnejšiehomládežníckeho klubu karatena Slovensku.V tomto klube trénuje ajúspešná slovenská reprezentantkaMonika Višòovská,ktorá sa stala historickyprvou majsterkou Európy zoSlovenska v kategórii kumite.Klub udržiava ve¾mi dobrékontakty s JaponskouFederáciou Karate (JKF),ktorá je najsilnejšou národnoufederáciou karate nasvete. Tréneri klubu sa zúèastòujúna odborných seminárochs najuznávanejšímijaponskými majstrami.Ve¾mi dobré vz ahy udržujemeaj s klubmi v USA, kde sinašich trénerov pozývajú poèasletných mesiacov vyuèovakarate americkú mládež.ŠK Kachi je riadnym èlenomSlovenského zväzu karatea Západoslovenského zväzukarate.(syn)31

Pred dveramistojí Ve¾ká nocÈím to je, že akosi ubúda ¾udí,ktorí majú radi Ve¾kú noc. Tietosviatky pritom patria k najstaršímv našej civilizácii. Ve¾kej nocipredchádza dlhý èas príprav a 40-dòový pôst, ktorý sa dodržiava užcelé stároèia. Nevz ahuje sa všaklen na jedlo, ale na celý spôsob života.V tomto èase nebývajú zábavyani svadby. Obmedzuje sakonzumácia mäsa, poriadnejší sazrieknu aj syrov a vajec - teda potravín,pochádzajúcich z teplokrvnýchzvierat. Teraz si už môžetedopria , èo vám srdce ráèi. NaVe¾kú noc sa jedia aj rôzne, tzv.obradové jedlá. Najznámejšie jejedlo z vajec, z údeného mäsaa žemlí, tzv. baba, peèka, stratenékura, plnka a pod. Ponúka sa aj naVe¾konoènú nede¾u všetkým èlenomrodiny a na Ve¾konoèný pondeloksa ním zas ponúkajú polievaèi.Vajíèka dodnes dostávajúchlapci aj muži za šibaèku a polievaèku.Po dlhotrvajúcom pôste sú žiadanouzmenou v jedálnom lístkuaj mäsité jedlá. U nás na Ve¾kú nocide údená šunka a klobásy. K prastarýmve¾konoèným pokrmompatril baranèek. Pretože si každýnemohol dovoli skutoèného baranèeka,nahrádzal sa baranèekomupeèeným z kysnutého alebotreného cesta. Baranèekom sazdobí okno alebo stôl s farebnýmikraslicami, v poslednom obdobípatrí k ozdobám ve¾konoènéhostola aj trávièka z rýchleného obilia.Prajem vám veselé ve¾konoènésviatky. ¼udmila SynakováAPRÍL 2010Mesto Nitra –Mestský úrad v Nitrewww.nitra.skŠtefánikova tr. è. 60, 950 06 Nitra,Tel.: 65 02 111, fax: 65 02 331, www.msunitra.skE-mail: msunitra@ msunitra.sk, www.nitra.skPrimátor mesta: ......... doc. Ing. Jozef Dvonè, CSc.e-mail: ........................................ primator@nitra.skZástupca primátora: ................ Ing. František Baláže-mail: ...................................... balaz@msunitra.skZástupca primátora:............................ Štefan Štefeke-mail: ..................................... stefek@msunitra.skPrednosta MsÚ: ........................... JUDr. Igor Kršiake-mail: .............................. prednosta@msunitra.skHlavný kontrolór: ................... Ing. František Halmoe-mail: ..................................... halmo@msunitra.skWeb stránka: ................................ www.msunitra.skReferát klientskeho centra služieb: (prízemie budovyvpravo), po, ut, št: 8.00 - 15.00, str: 8.00 - 16.45, pi:8.00 - 13.45, so: 8.00 - 12.00 (podate¾òa a pokladnica).Tel: 65 02 325, fax: 65 02 331.Klientske centrum služieb MsÚ: matrièný úrad, evidenciaobèanov a domov, stavebný úrad, odd. komunálnychèinností a životného prostredia, poradenstvo -projekt Solidarita s obèanom, útvar soc. služieb, odd.miestnych daní a poplatkov, podate¾òa, NISYS.STRÁNKOVÉ HODINY: v pondelok, utorok, štvrtok od8.00 do 15.00 h, v stredu od 8.00 do 16.45 h, v piatokod 8.00 do 13.45 h.POKLADNICA: po. 8. - 14.30 h, ut., št. 9. - 14.30, st. 8.- 16.15 h, pi. 8.- 11.30 h, so. 8.-12.00 h (prízemie).MESTSKÁ POLÍCIA: Cintorínska ul., è. tel.: 69 22 555,sídl. Klokoèina, è. tel.: 77 30 845 alebo 159, internet:www.nitra.sk, alebo (www.mspnitra.sk).Nitriansky informaèný systém - NISYS, Štefánikovatrieda è. 1, INFOTEL:037/16 186, è. tel.: 037/741 09 06,fax: 037/741 09 07, e-mail: info@nitra.sk.Web stránka: www.nitra.skkultúrno-spoloèenský mesaèník. Vychá-dzavždy 1. v mesiaci. Vydáva Mesto Nitra -Mestský úrad v Nitre. Redaktorka: Mgr. ¼udmilaSynaková. Predseda Redakènej rady Mesta Nitry: Ing.František Baláž, podpredsedníèka: Mgr. Renáta Kolenèíková,èlenovia redakènej rady Mesta Nitry: JUDr. IvanaBuranská, Mgr. Andrej Janèoviè, Mgr. Michala Kopèeková,Mgr. ¼udmila Synaková, Mgr. Mariana Záturová.Adresa redakcie:Mestský úrad, Štefánikova tr. 60, 950 06 Nitra, èíslotel.: 6502 396, e-mail: synakova@msunitra.sk. Sadzbaa tlaè: Cart print, s. r. o., Nitra. Evidenèné èíslo: EV 3918/09.Temat. skupina A11, ISSN 1336-4685. Uzávierka èísla: 15. 3.2010, zadané do tlaèe 22. 3. 2010.32