Věstník AMG 1/2013 - Asociace muzeí a galerií České republiky

1[13jednoznačně přispěje i ke zvyšování návštěvnosti stálýchexpozic. Veronika Mikešová, koordinátorka projektu eSbírky,ukázala novinky v aplikaci a zdůraznila, že se prostřednictvímeSbírek dostanou k veřejnosti mnohé předměty,které nejsou v expozicích a neprošly ani krátkodobými výstavami.Konferenci zakončily prezentace Kamila Zágorška o projektu„Open Up!“ a Petra Roubala o projektu „EuropeanaAwareness“, do kterého je zapojené Národní muzeuma Ústav pro soudobé dějiny AV ČR.Krátká diskuse se týkala především kvality obrazovýchdat v eSbírkách a v Europeaně a technických problémůpředávání dat. Vytýkána byla dlouhá (až měsíční) časováprodleva mezi předáním dat a jejich zveřejněním na Europeaně.Julia Fallon apelovala na poskytování obrazovýchmateriálů v co možná nejvyšší kvalitě a bez vodoznaku, abymohly být tyto dále volně využívány bez nutnosti kontaktovatvlastníky dat. V kontrastu s tím byl postoj KateřinyMusílkové z Národního muzea, která argumentovala tím,že poplatky za poskytování kvalitních digitálních kopií jsoujedním ze zdrojů příjmů instituce.Jakub HauserFenomén kultúrneho dedičstvav spoločnosti – dejiny, súčasnýstav a perspektívyMedzinárodná vedecká konferenciaVyvrcholením tohtoročnej činnosti odboru muzeológiaa kultúrne dedičstvo Filozofickej fakulty Univerzity Komenského(UK) v Bratislave bola medzinárodná vedeckákonferencia, ktorej ústredným problémom bolo kultúrnededičstvo v celej svojej šírke. Konferencia sa uskutočnilav dňoch 13.–15. novembra 2012 na pôde Filozofickej fakulteUK v Bratislave. Spoluorganizátormi podujatia boli popri Filozofickejfakulte UK Slovenský národný archív, SNM – Prírodovednémúzeum a Múzeum mesta Bratislavy. Záštitu nadpodujatím prevzal aj minister kultúry SR Marek Maďarič. Nakonferencii odznelo 57 príspevkov od 64 prednášajúcich.Zastúpenie mali odborníci zo Slovenskej a Českej republikyz univerzitných pracovísk, múzeí s celoštátnou pôsobnosťoui so špecializovaným zameraním a vedeckých a pamiatkovýchinštitúcií. Konferencie sa zúčastnili aj zástupcoviaministerstiev kultúry oboch štátov.Konferencia bola rozdelená do troch základných tematickýchokruhov: muzeológia, archívnictvo a knihoveda,kultúrne dedičstvo a pamiatkový fond. Úvodná časť príspevkovsa venovala dejinám múzejného fenoménu, počiatkomformovania múzeí, vzťahu štátu, respektíve ideológiezasahujúcej do činnosti múzeí, ich právnemu postaveniua legislatíve vo vzťahu k jednotlivým múzejným činnostiama pôsobeniu slovenských múzeí združených v Zväze múzeína Slovensku a ich sekciám.Účastníci konferencie venovali pozornosť aj oblasti teóriemuzeológie, osobitnú pozornosť vyvolala problematikadigitalizácie kultúrneho dedičstva ako úloha, ktorej sav súčasnosti venuje pozornosť v rámci všetkých pamäťovýchinštitúcií. Ako však zaznelo, nemôžeme zabúdať, žena prvom mieste musí byť ochrana originálneho predmetuako pramenného dokladu o vývoji prírody a spoločnostipre budúce generácie.Výrazné zastúpenie na konferencii mali príspevky zameranéna oblasť múzejnej prezentácie, respektíve múzejneja galerijnej pedagogiky, ktoré patria azda k najčastejšiepertraktovaným témam v súčasnej muzeológii. Referujúcisa zameriavali predovšetkým na prezentáciu neformálnehovzdelávania v múzeách a galériách, spolupráci múzeí/galériíso školami a spôsobom, ako podchytiť záujem verejnostio návštevu múzeí.Sekcia archívnictvo a knihoveda približovala archívnea knižničné kultúrne dedičstvo, záchranu archívnych a knižničnýchdokumentov na území Slovenska, pôsobenie inštitúciízameraných na ich záchranu či predstavenie významnýcharchívnych a knižných dokumentov, ktoré sa uchovalina území Slovenska, ako aj spôsoby digitalizácie, ochrany,konzervovania a reštaurovania dokumentov v slovenskýcharchívoch.Rozsiahlu časť prednesených príspevkov tvorili referátyzamerané na ochranu pamiatkového fondu – umelecko--historických či technických pamiatok, ako aj pamiatokľudovej architektúry, a to v súčasnosti i v minulosti. Akoupozornili zúčastnení, práve pamiatky ľudovej architektúryv súčasnosti najviac podliehajú zániku, respektíve stavebno-technickýmzásahom, ktoré znižujú ich pamiatkovúhodnotu, keďže jej vlastníkmi sú prevažne fyzické osobya zo strany pamiatkových úradov je náročné zabezpečiť odbornýdohľad, aj v kontexte v súčasnosti platnej legislatívy.Časť príspevkov sa venovala problematike hmotnéhoi nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúrneho kapitálu,22