SlovenSko konečne proSperuje - Slovenský rozhľad

DOMOV SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 6Správna vízia rozvoja Slovenska zostáva platnou aj dnesMOHLI SME BYŤ BOHATŠÍNiekedy sa stretávam s hanblivou reakciouna uznávanie Vladimíra Mečiarav minulosti, s akousi ľútostivousebareflexiou. Po Mečiarovom podivnommeandrovaní v nedávnych rokoch,po jeho pokusoch nadviazaťspoluprácu s niektorými svetoobčianskymipolitickými stranami, čo pripomínaločudné politicko-šachové rošády,sa podaktorí voliči hanbia zato, že mu v 90. rokoch minulého storočia,ale aj voľačo neskôr dali svojhlas, sympatie a dôveru.No niet sa za čo hanbiť! Keby dôkladneanalyzovali svoje niekdajšie konanie, dospeliby k takémuto rezultátu. Veď oni,sympatizanti, vlastne nezbožňovali Mečiaraako modlu, ale uznávali ho akopremiéra, ako štátnika s rozumnou národohospodárskouvíziou, výhodnou, realizovateľnouVladimír Mečiar, expredseda vlády SR, predseda ĽS-HZDS a expredseda vlády SR Mikuláša perspektívnou.Dzurinda (vpravo), predseda SDKÚ DS, poslanci Národnej rady Slovenskej republikypočas parlamentnej debaty.Foto: Martin PetrenkoDVE VÍZIE, DVE CESTYVo finálnom období Mečiarovej vlády bolivlastne dve generálne vízie rozvoja Slovenska.Prvá spočívala v totálnej elektronizáciia internetizácii SR. Mala svojenesporné klady, ale zároveň prinášalaaj celoplošný systém kontrol populácieSlovenska v podobe pluralitného špicľovania,nahrádzajúceho totalitné kádrovéoddelenia i ŠTB. Okrem toho prinášalamožnosti celoplošného prepieraniamozgov v duchu svetoobčianskejkonzumentskej morálky, teda vystriedaniedoktríny KOMUNIZMU doktrínouKONZUMIZMU. Dnes už je populáciaSlovenska poučenejšia a zrelšia, očom svedčí aj volebné víťazstvo sociálnejdemokracie. Ale vtedy? Vtedy hrozilaprudká internetová názorová infekcia amanipulácia!Druhá generálna vízia rozvoja Slovenskaspočívala v budovaní diaľničnejsiete. Vychádzala z nezvratnéhogeografického faktu, že Slovenskosa nachádza v strede Európy, z čohovyplýva, že NAJKRATŠIE západo-východnéa severo-južné dopravné trasyčas pri komoditách, aké treba prepraviťčo najrýchlejšie a navyše trasy, ktoré šetriadrahú naftu a benzín. Tieto fakty nevyvrátiani brilantný demagóg!Pravdaže, vybudovaná diaľničná sieťby konvenovala všetkým zahraničnýmfirmám a investorom. Príjmy z poplatkovza užívanie diaľnic by významnoumierou plnili štátnu pokladnicu.Diaľničná sieť by podporovala podnikanievšetkých typov: od štátneho posúkromné, od malého po veľké a pritiahlaby investorov aj do zaostávajúcichregiónov.Na tejto sieti by sa „priživovali“ rozmanitépodnikateľské organizácie: autoservisy,čerpadlá pohonných látok, autoumývarne,bistrá, espresá, bufety, motoresty, motely ihotely.... Na diaľnice by nadväzovali rozličnéobchodné a servisné aktivity ako korálkyna šnúre. Mečiar a jeho vládna stranasa prihlásili k vízii o diaľniciach, nasledujúcavládnuca banda pravicových asociálovtúto víziu pochovala, dnešná koalícia RobertaFica – na šťastie pre Slovensko – sak tejto vízii a problematike vracia a napriekNEPRÁVOM VYSMIEVANÉ HESLONerozprávame o chimérach, spomeňmesi na súčasné Chorvátsko! Realizácioudiaľničnej vízie sme sa mohli začaťpribližovať ku vzorovému Švajčiarsku sjeho povestne dokonalou cestou sieťou(žiadalo by sa inšpirovať aj jeho romantickouželezničkou sieťou). Heslo oDRUHOM ŠVAJČIARSKU obsahovalokonkrétny príklad s konkrétnymi aplikovateľnýmišvajčiarskym alebo holandskýmireceptami, preto nebolo frázou, ale motivačnýmpodnetom. Žiaľ, vláda pravicovejbandy asociálov v rokoch 1998 až 2006toto heslo arogantne opľula a rozvoj diaľničnejsiete – ako Mečiarovej „agendy“ –trestuhodne a vlastizradne zabrzdila. Rádby som videl irelevantné ekonomické výpočtyo tom, kde by sme už mohli dnesbyť s dobudovanou diaľničnou sieťou!Nešlo teda o nekritické zbožňovanie dajakéhovodcu, ale o stotožnenie sa s myšlienkamipolitika a premiéra, ktorý malsprávnu víziu a sľubnú koncepciu rozvojaSlovenska. Prinášal vtedy nádej: Budovaniediaľnic namiesto raňajok s Bus-vedú cez nás. Teda trasy, ktoré šetria vážnym prekážkam v nej aj koná. hom!MILANKENDAVývrtky jazykovej kultúryDokončenie zo 4. stranySlovenčina - ako každý jazyk - je dosť nelogická a nedokonalá.Pojmom bielizeň označujeme textílie všetkých farieb, ktoréby sa mohli špecificky nazývať „modrizeň“ atď. Podobne mrkvaje červenou zeleninou, teda „červeninou“. V slove bezpečnosťsa skrýva český základ „péče“, takže správne bysme mali mať bezstarostnosť (štátnu, verejnú, medzinárodnúi osobnú). (V tomto zmysle treba prepracovať metodikuÚstavu pamäti národa a príslušnú legislatívu.) Ajv slove osoba je český pôvod („národ sobě“) a korektnáforma by teda mala byť „oseba“, lenže českú „sebevraždu“nahrádzame slovenskou samovraždou, takže definitívneslovenským tvarom by mala byť „osama“ (mimochodomOsama bin Laden je anglická transkripcia menaUsáma bin Ládin).Samostatnú kapitolu tvoria významové nezrovnalosti dvojíc slov:rukavice - nohavice, rukávy - nohávy, ponožky - poručky. Zaujímavýmprotirečením je fonetický prepis slov džem, džez, džúsa dôsledne slovenská výslovnosť slov bufet, busta, debut.Slovenským jazykovedcom sa väčšmi páčia črty ako (naostatokvraj knižné) rysy našich tvárí, ale naše postavy majú naďalejobrysy, a nie občrty, ba čo viac k našim povahovým črtám patríveľkorysosť, nie velkočrtosť.Jedná sa na trhu, na vyšších spoločenských úrovniach sa konáa rokuje, ale na súdoch sa nadálej pojednáva a vedie pojednávanie.Vhodnejšie ako vyjednávať je rokovať, ale na najvyššejúrovni (napríklad o mieri) rokujú vyjednávači.Na záver mi dovoľte už len logicky nahradiť nešťastné slovospisovateľ. Jednou z možností je novotvar „spisbár“ (veď ideo umelca, ktorý sa zaoberá spisbou podobne ako sa rezbárzamestnáva rezbou či maliar maľbou). Do úvahy prichádza ajneologizmus „spisca“ (podľa pojmu tvorca, ktorý sa zapodievatvorbou). Tretím riešením je „spisáč“ (podľa termínu oráč, ktorýsa venuje orbe). Tak to by bolo na dnes vari dosť vývrtiek jazykovejkultúry.PAVOL JANÍKV lete 1968 bolo ohlásenécvičenie armád Varšavskejzmluvy na území Československa,hlavne vtedajšiehoúzemia Slovenska. A tak satu pohybovali armády všetkýchkrajín Varšavskej zmluvy.Mnohí si vtedy mysleli, žeje to už obsadenie Československa.A tak do redakciekrajských novín SMER prišliobyvatelia a povedali: PánaBoha, čo sa ich nejdete spýtať,čo tu hľadajú, načo sú tu.Šéfredaktor Ján Kučerák reagovalokamžite, objednal taxíkdo ktorého sme nasadliaj s fotografom Ferom Kocianom.Pri Strečne sme zbadaliveľké sústredenie vojsk a tak,kým Ferko „nepozorovane“stláčal spúšť fotoaparátu, šielsom do vojenskej PAD-ky, čobola V3S-ka, lebo tam ma nasmerovali.Zaklopal som nadvere a vstúpil. Ak niekto dostalranu kladivom po hlave avidel plno hviezdičiek, tak terazto bolo bez tej rany kladivom.Toľko hviezdičiek nanáramenníkoch som nevidelnikdy. Slušne som pozdravila povedal prečo som prišiel.Boli tam tuším podľa týchŠtát ako SamaritánNa podporu zdravia znevýhodnených komunít pôjdev období rokov 2009 až 2015 zo štátneho rozpočtu94 miliónov korún. Tento návrh predložilo Ministerstvozdravotníctva na pripomienkové konanie s tým, že najviacohrozenou skupinou populácie sú predovšetkýmobyvatelia segregovaných a separovaných rómskychosídiel a lokalít.Treba hneď povedať, že obyvatelia týchto lokalít sú „ohrození“už celé desaťročia, napriek tomu ich populácia sa utešenerozrastá a nemožno povedať, že by príčinou úmrtnostiv tejto skupine obyvateľov bola nečistota, či iné sprievodnéznaky týchto rómskych osídlení. Veľkú časť spomínanýchvýdavkov pohltia koordinátori, ktorí budú pracovať v teréne,ale tí nepostavia ani vodovod ani suché toalety a akási zbožnáosveta, ktorú tu majú šíriť, sú zbytočne vyhodené peniaze.Máme mnoho Rómov, ktorí opustili osady, išli pracovaťdo zahraničia, zarobili si peniaze a kúpili si byty v meste alebona dedinkách.Boli tiež „ohrození“, ale postarali sa sami o seba. Takú možnosťmajú vlastne všetci z týchto osád, ibaže náš sociálnysystém niektorých natoľko uspokojuje, že im je vlastne dobretak ako je. Vznešený termín „zdravotná výchova v rómskychosadách“ je vlastne hádzanie hrachu na stenu, vtomto prípade financií na stenu. Inak by Ministerstvu zdravotníctvabolo treba pripomenúť, že na Slovensku v zabudnutýchdedinkách žije množstvo obyvateľov, bez kanalizačnejprípojky, bez kvalitnej vody a aj bez splachovacieho WC.Tí zrejme nie sú „ohrození“.Tento návrh Ministerstva zdravotníctva možno považovaťza návrh pomýleného Samaritána, ktorý okremtoho predpokladá, že rómske lokality tu budeme maťešte ďalšie desaťročia. Štát by sa mal postarať skôr oto, aby tieto osady, ktoré dehonestujú obraz krajiny,zmizli. Podobnými návrhmi a sociálnym systémom ichvlastne skôr udržiavame ako status quo. Podľa prieskumov25 percent Rómov nemá záujem o prácu aaž 50 percent poberá sociálnu podporu. Keď sa niektorídokázali postarať sami o seba, prečo by sa nemohliaj tí ostatní? Prečo by mali byť práve darebácizvýhodnení, povedzme si otvorené, aj na úkor majoritnéhoobyvateľstva? Podobné návrhy jednoducho neriešianič, podobne ako vyhlásenie podpredsedu vlády,že rómske osady tu budeme mať ešte celé roky.Ak niekto ohrozuje sám seba, tak treba povedať, že jeto jeho problém, ak sa štát o niektorých, ktorí ohrozujúsamých seba začína starať podobným spôsobom, tíiní si môžu povedať, že je to nespravodlivé. Je na to ajiný prívlastok, ktorý sa nástojčivo vynára vo verejnosti,pretože zvýhodňovanie istej skupiny obyvateľstva jevlastne na úkor tej druhej.DUŠAN KONČEKOsud jednej reportáže z roku 1968hviezdičiek samí generáli asedeli nad hrbou máp. Spýtalisa ma či mám „bumašku odobkomu“, čo som samozrejmenemal a ani som v tej chvílinevedel, čo to je obkom. Odpovedalsom, že mám len novinárskulegitimáciu, čo bolosamozrejme málo a tak ma ztej PAD-ky slušne vypoklonkovali.Vedomosti z prezenčnejslužby boli ešte čerstvéa tak som si všimol, že išlohlavne o spojovacie vojská.Sadol som si teda do taxíka aišli sme ďalej smerom na Žilinu.Vtedy vodič zbadal, žeza nami si to šinie Moskvič sruskou poznávacou značkou.Možno náhoda. Vodič zrýchlil,Moskvič tiež. A tak prišielnápad, Ferko ostatok filmuvycvakaj do podlahy a film sizoberiem a vlož do fotoaparátunový. Tak sa stalo. Pred Žilinouvodič zrýchlil a snažil sastriasť Moskviča v uličkách.Nepodarilo sa. Podarilo sa mivšak vyskočiť z auta aj s filmoma ukryť sa v predajni kobercov.Fotografa Fera Kocianazaistili aj s fotoaparátom.Po čase som z predajne kobercovvyšiel a s vodičom taxíkasme hútali čo ďalej. Reportážsme museli dodať dosiedmej večer a už bolo popoludnie.Bez fotografií tobude nanič. Ale bez Ferkanemôžeme ísť domov. A taksme začali pátrať. Asi po hodinesme zbadali Ferka, akonám víťazoslávne máva s fotoaparátomv ruke a radostnevolá, samozrejme nič tam nenašli.Zobrali ho na VB a tammu prezreli fotoaparát a pýtalisa ho, prečo fotografoval. Povedal,že na príkaz šéfredaktoraa redaktora.Celostranová reportáž aj sfotografiami na druhý deňv krajských novinách vyšla.Mala názov „Ryba a hosť potroch dňoch smrdí“, čo jeruské príslovie. Vzbudila rozruch,lebo to bolo presne vten deň, keď Alexander Dubčekišiel na rokovanie doČiernej nad Tisou. Šéfredaktorreportáž odobril, cenzúrauž nebola. Reportáž prevzaliv skrátenej podobe aj vtedajšieLiterárne listy v Prahe. Apo príchode vojsk Varšavskejzmluvy bola práve táto reportážhlavným dôvodom odchoduautora z redakcie, vrátanevydávania ilegálnych novín vhorách nad Harmancom.Po rokoch, a potom ako človekprichádza k argumentoma faktom týchto dní postupnezisťuje, že entuziazmus a zapáleniepre čosi, o čom nevietecelkom úplnú pravdu,nie je vždy najlepšie riešenie.Ale časy to boli pre žurnalistikupekné, pričom aj slušnosť,aj istá ohľaduplnosť v autorochexistovala, nebolo trebavymýšľať ani etický kódex, čipodobné zvrátenosti. A reportážemali dokonca aj literárnuúroveň, na rozdiel od súčasnýchžurnalistických žánrov,ktoré rozoberajú citát politikaad absurdum. A to je všetko.Príliš málo pre čitateľa. Vtedynoviny išli na dračku, dnesdostáva z nich človek skôrhnačku. Poznám desiatkyľudí, ktorí si noviny odkladalia majú ich dodnes. Dnešnénoviny si takmer nikto neodkladá,ale na dedinách vravia,že si treba raz do týždňa kúpiťrozšírené vydanie jednéhodenníka, lebo pri rozkladaníohňa v šporáku dobrehorí......DUŠAN KONČEK