Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

5. Fol. 6v-7r: Phsnq veli&komuèeniku GewR: po3: Bc+e vhrnyM. Zač.: Gory& xolmi6 ny&nh voìi…grai6te,kri&ny& selny&ä, cvhty& raжdaIte, ï kapadokðä vesna vshmq vosðä, pamätq st+ago Gew…rgðä,v. – Kon.: Bg+u èestq i… xvala, da budetq na vhki6, ï nasq vshxq vhrnyX pi…ni&å& i… la4ka&, ï mr0ði&pánnh s‚ gew…rgðemq polnh, na vhènðe vhki&, v+; akrostichon: GEWRIG¢ B, (akrostichon v zneníGEWRGI¢ B, porovnaj v práci Kyrilische paraliturgische Lieder, s. 454; tu sa publikuje aj jedinýznámy variant piesne zapísaný v Šarišskom spevníku zo začiatku 18. storočia).6. Fol. 7r-8r: I«stðnNaä vesna, Gew…rgðe nasta; pieseň na sviatok svätého Juraja (24. apríla);ide o doteraz najúplnejší zachovaný variant piesne. Ďalšie varianty sa nachádzajú v SpevníkuJána Leša zo Stanče z roku 1940, 12 v Kolopanskom rukopise z roku 1850 a v spevníku MikulášaProca z roku 1889, z ktorého pieseň publikuje Volodymyr Hnaťuk. 13 Ďalšie piesne s podobnýmincipitom (Pravdy vesna, svhtu nasta alebo Істинна весна Георгіе наста 14 ) nemožno na základeobsahovej výstavby textu pokladať za varianty nami prezentovanej piesne. Rovnaký názorvyjadrila aj O. Hnaťuková, 15 keď vo svojom katalógu lemkovských cyrilských paraliturgickýchtextov piesní uvádza osobitne incipit piesne z Kolopanského rukopisu a osobitne aj incipit piesnezo spevníka M. Proca (porov. Kyrillische paraliturgische Lieder, s. 454-455). Nami nižšie publikovanáparaliturgická pieseň z Nižnorybnického spevníka je dielom Justína Korostenského.Svedčí o tom aj neúplný akrostichon v znení IOãSTIN KIWSTENSKII. Ten istý Korostenskijje aj autorom piesne na sviatok Nanebovstúpenia Pána s incipitom I£жe soveršívyj smotrénðe, 16ktorá zachovala úplný akrostichon jeho mena i priezviska. Priezvisko je prevzaté z maďarizovanejpodoby pomenovania dediny Köröstű (Križany) v Šarišskej stolici. 17Phsnq v+-ä6; s.veli&komuèenika Gewrgðä&, PodoB: Radujsä Cr+ce1. I«stðnNaä vesna, Gew…rgðe nasta,w…bnovläetq vo svhth narodq, poìnanðemq xr4ta.Oã…krašaetq cr+kovq, xr4tovu nevhstu,muèeni&èe Gew…rgðe proslavläeM xr4ta.Struä& i…schlätq, i…staèaetq èudno,5. pri&tekaú…òiX do xráma, priemlú…tq netrudnoTverdy&mq U…povanðemq samoxotnh derìnutqna muèenðe ìa xr4ta, Gew…rgðe pli6nutq.I¨zbavlä&etq ï bhdq pravovhrnyxq xr4tðänq,(egoe ne)vozlú…bi& cr+q dðw…kli…tðä&nq10. Na poveli& st+a kopðämi& U…by&ša;i… mnoguú… ï U…troby&, ego krovq i6spusti&ša.років XVIII ст.: його місце в українській духовнокантовій культури та рукописній традиції жанру. In Doruľa, Ján (ed):Slovensko-rusínsko-ukrajinské vzťahy od obrodenia po súčasnosť. Bratislava: Slavistický kabinet SAV, 2000, s. 361-368.12Pozri k tomu publikovaný variant piesne v práci Kyrillische paraliturgische Lieder, s. 455.13Pozri ГНАТЮК, Володимир: Угрорускі духовні вірші. In: Записки Наукового тов. ім. Шевченка, 1902, т. 46, кн.2; т. 47, кн. 3; т. 49, кн. 5, s. 68.14Porovnaj МЕДВЕДИК, Юрiй: Українська духовна пiсня XVII-XVIII столiть. Львiв: Видавництво Українськогокатолицького унiверситету, 2006.15ГНАТЮК, Олександра: Барокковi духовнi пiснi Lемкiвщини. Львiв : Мiсioнер 2000, s. 40; Медведик, Юрiй:Пiснi до почаївської Богородицi. Львiв: Micionep, 2000, s. 313 a 323.16Varianty piesne pozri aj v rukopisoch východoslovenskej proveniencie, ktoré zapísal Ján Juhasevič v roku 1811 a 1812.Ďalšie dva existujúce varianty piesne sa nachádzajú v spevníkoch dolnozemských gréckokatolíkov vo Vojvodine (pozriKyrillische paraliturgische Lieder, s. 780).17Porovnaj Kyrillische paraliturgische Lieder, s. 776-780.124