Lovu Zdar 1-2/2017

poľovnícky magazín 1-2/2017 IX. ročník 

POĽOVANIE 

S ORLOM 

Pán nebies 

v službe človeka 

ĎALEKÝ 

VÝSTREL 

V rozľahlej 

krajine treba 

ďaleký výstrel 

PUŠKA V SNEHU 

Ako vyčistiť hlaveň 

aj vonku v revíri 

Kamzíky a lavíny 

www.magazinlovuzdar.sk

NISSAN X-TRAIL 

S NOVÝM NAFTOVÝM MOTOROM 

2.0 DCI 130 KW (177K) 

STVORENÝ PRE RODINNÉ 

DOBRODRUŽSTVÁ. 

ZIMNÉ PNEUMATIKY 

A POHON 4x4 ZADARMO 

ZĽAVA PRE ČLENOV SLOVENSKEJ POĽOVNÍCKEJ KOMORY* 3600 € 

Krútiaci moment 

380 Nm 

Pohon All Mode 

4x4-i 

VŠETKY DOBRODRUŽSTVÁ S NISSANOM 

X-TRAIL SA ZAPÍŠU DO VAŠICH RODINNÝCH 

SPOMIENOK. 

S naftovým motorom s výkonom 130 kW (177 k), 

automatickou prevodovkou a inteligentným pohonom 

All Mode 4x4-i pre vás nie je žiadna misia nesplniteľná. 

Do Nissanu X-Trail sa navyše pohodlne vojde až 7 

cestujúcich – môžete si tak byť istí, že vaše spomienky 

budú plné rodinných dobrodružstiev. 

NISSAN INTELLIGENT MOBILITY (Inteligentná mobilita Nissan) predstavuje koncept inovácií Nissan. 

Ponuka je platná pre všetky verzie modelu X-Trail pre členov Slovenskej poľovníckej komory. Pre viac informácií o ponuke pre poľovníkov sa prosím obráťte na predajcu. Ponuka je platná od 1. 1. 2017. 

do 31. 3. 2017. Použité fotografie sú ilustračné. Informácie a skutočnosti uvedené v tejto reklame slúžia výlučne na informačné účely a nie sú považované za súčasť zmluvného návrhu. Viac informácií 

o ponuke získate u autorizovaných predajcov Nissan. Vyobrazenia použité v tejto reklame sú ilustračné. Informácie a skutočnosti uvedené v tejto reklame slúžia výlučne na informačné účely a nie sú 

považované za súčasť zmluvného návrhu. Kombinovaná spotreba: 4,9-6,2 l/100 km, kombinované CO₂ emisie: 129-145 g/km. 

inzLZ2624

príhovor 

Milí čitatelia! 

Mesačník o poľovníctve a prírode 

Ročník IX., číslo 1/2, 

január/február 2017 

Šéfredaktor: 

Mgr. Zsolt Puha 

zsolt.puha@mediawave.sk 

Dizajn a grafická úprava: 

Ing. Andrej Kaprinay 

grafik@blinker.sk 

Marketing a reklama: 

Jana Králová, 0948 727 979 

jana.kralova@mediawave.sk 

marketing@mediawave.sk 

Inzertné oddelenie: 

Tel./Fax: +421 315 623 604, 

mobil: 0948 727 979 

Adresa redakcie: 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

sekretariat@mediawave.sk 

Vydavateľ: 

MEDIAWAVE, s. r. o. 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín, 

IČO: 46 492 658 

ISSN 2453-9651 

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia 

celku alebo akejkoľvek časti bez 

písomného súhlasu vydavateľa je prísne 

zakázaná. 

Prinášame vám naše prvé tohtoročné číslo a veríme, že sa vám 

bude páčiť. Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii diviačej zveri od 

praveku po súčasnosť, rozhodne čítajte ďalej. Úžasne strieľajúca 

puška, precízne strelivo a puškohľad s dobrým cieľnikom sú najdôležitejšie 

predpoklady pre presný výstrel na ďaleké vzdialenosti. Čo však 

treba ešte zobrať do úvahy? Odpoveď takisto nájdete v jednom z našich 

článkov. 

Nechýba ani rubrika Kynológia, kde sa dočítate o odvážnej žene, 

ktorá vo Vogtlande vykonáva svoju službu už dvadsať rokov a skvelú 

povesť získala aj vďaka svojmu hanoverskému farbiarovi. Chcete vedieť, 

aký je hon na diviaka v pohorí Atlas? Presne tomu sa venujeme 

v rubrike Exotika. 

Za pozornosť určite stojí aj poľovanie s orlom, ktorý dokáže uloviť aj 

srnu či vlka. A na záver sa pristavte pri chutnej „bodke“, kde sa dočítate, 

ako pripraviť filety z jelenej sviečkovice. Veríme, že sme pre vás 

pripravili zaujímavé číslo. Príjemné čítanie! 

Katka Macková 

redaktorka 

Nevyžiadané rukopisy a fotografie 

nevraciame ani sa k nim nevyjadrujeme! 

Články od našich zahraničných 

spolupracovníkov sa nemusia 

zhodovať so slovenskou a českou 

poľovníckou legislatívou. 

Za obsah inzercie zodpovedá inzerent. 

Foto na titulke: Shutterstock 

www.magazinlovuzdar.sk 

www.facebook.com/casopis.lovuzdar 

Lovu zdar! – č. 1-2 – 2017 3

obsah 

OBSAH 

6 

8 

14 

16 

22 

Správy z CIC 

Aktuality 

Kamzíky 

a menšie lavíny 

Lov v Tirolských vrchoch 

Ako vyčistiť 

hlaveň aj vonku 

v revíri 

V rozľahlej krajine 

sa požaduje ďaleký 

výstrel 

Žiadne kompromisy 

Ako trafiť cieľ na veľkú 

vzdialenosť 

26 

30 

36 

44 

48 

Božské duo 

Dve nové lovecké pušky 

Artemis a Apollon 

od SAUERu 

Prvoradá je 

bezpečnosť 

Poľovnícka guľovnica 

Steyr Mannlicher SM 12 

História 

diviačej zveri 

Od praveku 

po súčasnosť 

Ako vznikajú 

dobré čižmy 

Na návšteve 

u značky AIGLE 

Jedno srdce 

a jedna duša 

Kynológia: 

Práca s farbiarom 

4 Lovu zdar! – č. 1-2 – 2017

54 

Na hone diviaka 

v pohorí Atlas 

60 

Zmena k lepšiemu 

SUV Jaguar F-Pace 

64 

Poľovanie s orlom 

Pán nebies v službe človeka 

74 

Filety z jelenej 

sviečkovice 


zo života poľovníkov 

Správy z CIC 

Aktualizácie systému hodnotenia 

trofejí – Vypracovanie príručky 

V 

tejto sérii aktualizácií by sme radi predstavili 

nový Systém hodnotenia trofejí Medzinárodnej 

rady pre poľovníctvo a ochranu 

zveri (CIC) a jeho prvkov. V tomto úplne 

prvom článku sa pozeráme na rozvoj súvisiaci 

s Príručkou CIC pre hodnotenie a meranie poľovníckych 

trofejí. 

Po rokoch príprav táto Príručka onedlho nahradí 

červenú knihu CIC. Bude ústredným, ale 

nie jediným prvkom Systému hodnotenia trofejí 

(Trophy Evaluation System = TES) Medzinárodnej 

rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC). 

Cieľom tejto novej Príručky je objasniť metódy 

hodnotenia a urobiť ich takými presnými, ako je 

možné, bez zmeny vzorca, ktorý je dobre zakotvený 

a široko používaný poľovníckou komunitou. 

Náčrt kapitol Príručky, týkajúcich sa najdôležitejších 

európskych druhov, sa distribuoval 

20. februára 2014. Na základe prijatých pripomienok 

bolo jasné, že sa vyžadujú dodatočné diskusie 

s cieľom objasnenia a dosiahnutia spoločného 

ponímania niektorých technických detailov. 

S cieľom poskytnúť platformu pre tieto diskusie 

ZDORJ: MEDZINÁRODNÁ RADA PRE POĽOVNÍCTVO A OCHRANU ZVERI (CIC); CONSEIL INTERNATIONAL DE LA CHASSE 


ústredie CIC zorganizovalo 25. marca 2014 Konzultačný 

deň. Napriek konštruktívnej atmosfére 

na stretnutí účastníci nedosiahli dohodu v 3 bodoch 

(meranie parohov jeleňa a srnca, štandardizovaná 

definícia parohu a regularita trofejí 

srnca), ale zároveň sa vyhlásilo, že tieto detaily 

by nemali spôsobiť ďalšie odkladanie prípravy 

Príručky. 

V rámci 61. valného zhromaždenia hlasoval 

Výbor pre hodnotenie trofejí (Trophy Evaluation 

Board = TEB) o týchto bodoch a týmito poslednými 

krokmi TEB finalizoval technický obsah 

Príručky. Keďže prebieha zostávajúca edičná 

práca a testovanie v praxi, očakáva sa, že nová 

Príručka bude hotová do konca tohto roka. • 

inzercia – inzLZ2608

poľujeme 

Kamzíky a menšie lavíny 

Dvadsiaty štvrtý október – „Čo vtedy čítal starý pán?“ pýtal 

sa môj dobrý kamarát Jóško, ktorému som práve počas 

cesty autom do Tirolska rozprával o Františkovi Jozefovi. 

Boli sme práve v blízkosti Bad Ischl, keď som spomínal, že 

som v poľovníckom kaštieli nášho spoločného panovníka 

nenašiel policu s knihami, ale dokonca ani len knižku 

v jednoducho zariadenej spálni. 


František Jozef bol vášnivým 

a disciplinovaným 

poľovníkom. „Bolo tam ale 

mnoho nástrojov dôležitých 

pri poľovačke: teplomery, 

barometre, merače vlhkosti 

vzduchu... boli nainštalované 

akurát v blízkosti železnej postele 

a okna. Skôr hlásení tu bolo mnoho, 

pretože bol skôr funkcionár 

ako štátnik. Inak bol vášnivým 

a disciplinovaným poľovníkom, 

v čom sa odlišoval od následníka 

trónu Františka Ferdinanda,“ 

odpovedal som kamarátovi. 


poľujeme 

Na svahu väčšieho vrchu 

sme ulovili kamzíka. 

Rudi ide (šplhá sa) 

predo mnou. 

„Boli sme koncom októbra. 

Na spoločným poľovačkách sme 

mali za sebou veľké pohoria: 

Kaukaz, Himaláje, Altas,... a preto 

sme kamzíka alpského nebrali za 

veľkú výzvu. Nikdy nie je dobré, 

ak má poľovník veľké ego – poľovanie 

na alpského kamzíka nie 

je ťažké, je však mužskejšie, ako 

sme si mysleli. 

Šli sme na poľovnícky 

revír nášho hostiteľa 

V tom týždni napadol na Tirolské 

vrchy sneh, ale cesty autom boli 

už dobre schodné. Z Budapešti 

sme za deväť hodín dorazili do 

štvortisícového malého mestečka 

Mayrhofen (630 m n.m.). Išli 

sme na poľovnícky revír nášho 

hostiteľa - poľovníka Johanna Mikescha, 

mestského remeselníka 

maďarského pôvodu, s typickými 

maďarskými fúzmi. Jeho predkovia 

sem prišli zo Zadunajska pred 

takmer troma storočiami. Jeho 

rakúsky dialekt bol pre mňa len 

ťažko zrozumiteľný, ale aspoň 

sa snaží rozprávať pomalšie. 

Pomáha mi aj to, že sám som 

vyrastal vo švábskej dedine. Pri 

pive a veľkom „Wiener Schnitzli“ 

plánujeme ďalší deň. 

Dvadsiaty piaty október 

Johan po nás prichádza o pol 

siedmej na Mazde pick-upe. Polhodina 

hore, na kolesách reťaze. 

Ďalšia polhodina, a ďalej peši. 


Rudi niesol na chrbte 

kamzíka, mne sa 

ušli naše dva batohy. 

Dvojhodinové lezenie v stále 

hlbšom snehu po poľovnícku 

chatu. Sme vo výške 1920 metrov 

nad morom. V chate nás čaká 

pomocný revírnik Rudolf a jeho 

malý syn. Po čaji s rumom o niekoľko 

minút vyrážame dvoma 

smermi. Jóška s Johannom, ja 

s Rudolfom. 

V hlbokom snehu je veľmi ťažké 

napredovať. Ideme s lezeckou 

palicou (Bergstock), ale nepomáha 

veľmi, pretože nie sú stopy. 

Chodník nevidieť, možno ho len 

predpokladať. Pekne svieti slnko. 

Čím je vyššie a čím viac otepľuje 

vrchné časti skál, padajú pred 

nami lavíny pretínajúc náš chodník. 

Ich zvuk je najskôr tichučký, 

prechádza do hlasnejšieho hukotu, 

nakoniec veľký tresk. Tam, 

kde pretli chodník, bude snehu 

do dvoch metrov. Prechádzame 

cez tri takéto zóny s menšími obchádzkami. 

Smerujeme kľukatými 

cestičkami smerom do veľkej 

kotliny. Už sme nad hranicou 

lesa. Hodiny ubiehajú. 

Prvého kamzíka vidíme pod 

náprotivnou skalnou stenou. 

Černastý samec v zimnom šate. 

Je sám. Pomaly sa k nemu 

približujeme, už sleduje, terén je 

otvorený. 

Jóška s Rudim 

si ho obzerajú, 

odhadujú vek 

na desať rokov. 

Na otvorenom území sme sa 

neodvážili pitvať, preniesli 

sme ho pod veľký strom. 

Treba brať do ohľadu 

vodorovný priemet 

Pri troch stovkách metroch sa 

môj sprievodca upokojil, pretože 


poľujeme 

sa pripravujem k výstrelu. Spád 

strely môže byť tridsať stupňový. 

Moja zbraň je Blaser 850 s kalibrom 

8×68 S. Pri výstrele s takýmto 

sklonom treba brať do ohľadu 

vodorovný priemet, ktorý ktorým 

dostaneme približnú hodnotu. 

Musíme merať tak, ako by bol 

kamzík len nejakých štyri desiatky 

metrov od nás. 

Vyhĺbim si do snehu dieru, 

sediac s lakťom podopieraným 

kolenom strieľam. Kamzík beží 

nahor, po päťdesiatich metroch 

zastane. Opakovanie. Kamzík 

postupuje. Ani môj sprievodca 

Rudolf netuší, kam išli dva výstrely. 

Aj po treťom výstrele zviera 

postupuje, ale onedlho zastane. 

Zatacká sa a padá smerom 

nadol asi sto metrov a padne do 

mäkkého snehu. Úľava, radosť. 

Radosť pre poľovníka 

Som veľmi unavený, ale toto sú 

pre poľovníka chvíľky radosti. 

Predierame sa cez sneh z lavín 

až ku kamzíkovi s obavami, keď 

sa pozrieme nad nás na skalu. 

Rudi sa neodváži pitvať na mieste 

pádu. Vytiahli sme ho na bezpečnejšie 

miesto. Pekný, starý desaťročný 

kamzík, hovorí Rudolf. 

Zasiahli ho dva výstrely. 

Starému samcovi viac 

vyčnieva miešok - aj to 

napomáha pri odhadovaní 

veku. Za trofej sa 

považuje aj na chrbtici 

rastúca srsť. 

Čo sa oplatí vedieť o alpskom 

kamzíkovi: je vynikajúco prispôsobený 

vysokohorskému prostrediu 

(800-2 800 m). Podľa francúzskeho 

biológa-poľovníka Pascala 

Durantela v každom mikrolitre 

krvi kamzíka sa nachádza dvanásť 

miliónov červených krviniek, 

kým človek s omnoho väčším 

telom má len päť miliónov! Srdce 

kamzíka váži 350 gramov, naše 

váži okolo 250 gramov. 

Krk samca je zavalitejší a hrubší 

ako u samice, ktorú volajú koza. 

Ich vek sa určuje na základe 

rastových vrúbkov. Každý slabší 

rok na nich možno dobre vyčítať. 

Rožky kamzíka sú dole hrubšie, 

samice ich môžu mať dlhšie ako 

samce. Starému samcovi viac 

vyčnieva miešok - aj to napomáha 

pri odhadovaní veku. Za trofej 

sa považuje aj na chrbtici rastúca 

srsť. Denné zviera, ale jeho aktivita 

je väčšia ráno a skoro večer, 

ako cez deň. Obdobie párenia je 

november - december. 

Sledujeme naše stopy 

Rudi si vezme kamzíka na chrbát, 

dva batohy nesiem ja. Pri 

spiatočnej ceste sledujeme naše 

stopy, napriek tomu cesta do 

chaty trvá dve hodiny. Kamarát 

Jóska je už tam, vyzerá sklamane. 

Trikrát chybil, nepozná 

príčinu. Podľa Johanna musí 

spraviť overovacie výstrely 

večer na strelnici. Niečo zjeme, 

potom sledujeme okolie chaty 

ďalekohľadmi. Jóškovci onedlho 

štartujú. Uvideli jedného kamzíka 

približne na kilometri. Vybrali 

sa za ním s konkrétnym plánom 

zahnať ho do nižších miest vrchu. 

My sme cestou videli šesť kamzíkov, 

ale nie je medzi nimi vhodný 

adept. 

Rudiho auto, staručký Suzuki 

Samurai, je vo veľmi dobrom stave. 

Aj ja mám auto presahujúce 

stredoškolský vek. Prasiak Fero 

(Land Rover Discovery). Koľkokrát 

mi napadne ľudový názov môjho 

auta, spomeniem si na môjho 

stredoškolského učiteľa maďarského 

jazyka Gábora Tótha a jeho 

ZDROJ: NIMRÓD SAFARI 

Napadlo veľa snehu. 


Brokovnice s. r. o. 

ul. Gen. M.R. Štefánika 412/62, 

Trenčín; Tel.: +421 904 222 933; 

+421 904 222 944 

Mail: brokovnice@centrum.sk 

Doplnené všetky skladové zásoby zbrani Sabatti 

Kamzík alpský 

Broková kozlica Redolfi EOS od 1230,-€ 

slová: ľudový jazyk je omnoho 

krajší, ako náš spisovný jazyk. 

Počkáme Jóškovcov pri aute. 

Dorazia k nám po hodine bez 

výstrelu, kamzík prešiel na druhú 

stranu horského hrebeňa. 

Po večeri sme sa vybrali overiť 

zbrane. Strelnica bola niekoľko 

kilometrov od mesta vybudovaná 

v tuneli hydroelektrárne. 

Jóškova Blaser R 93 potrebuje 

korekciu: sedem „klikov“ naspäť 

z výšky... preto strieľal dohora. 

Ani redší vzduch nespôsobí tak 

vysoký výstrel. Večer sme sa ešte 

rozprávali s majiteľom hotela 

pri pive Bergmeister Wurzeli 

a šnapse... 

Konečne sme na chate. 

Dvadsiatyšiesty október 

Jóškovci išli poľovať skoro 

ráno. Ja spím, raňajkujem, 

prezriem si mesto. Na uliciach 

je množstvo ľudí, majú seminár. 

Je to krásne a organizované 

mesto. Jóška mi volá 

o pol desiatej: mám kamzíka. 

Podobá sa na môjho, tiež je to 

starý pán. Žiaľ, fotku nemáme, 

lebo od kamaráta je márnivosť 

vzdialenejšia, ako mesto Makó 

od Jeruzalema (ja by som bol 

na tejto stupnici niekde v Istanbule...). 

Zúčtovanie, odchod o jedenástej, 

do Budapešti sme dorazili 

večer o šiestej. 

• 

Guľová kozlica REDOLFI cena 2365,-€ 

Guľová kozlica Sabatti 

EXPRESS 345 EDL cena 2965,-€ 

Guľový dvoják Sabatti 

CLASSIK 92 EXPRES od 2625€ 

Guľové a brokové strelivo 

BRENNKE dostupné iba u nás 

vo všetkých kalibroch 

Sabatti Rover 870 

ergonomická pažba 720,-€ 

Čistenie 

na guľové 

a brokové 

zbrane 

cena 7,-€ 

Poľovnícka obuv Diotto mod. 

Supergrafite cena 229,-€ 

inzercia – inzLZ2601 

Strelecká podpera 

na nastrelovanie 

zbrane cena 49,-€ 

Oficiálnym a exkluzívnym 

distribútorom značky RISERVA na 

Slovensku je od 1. 6. 2016 spoločnosť 

BROKOVNICE s. r. o.

doplnky 

AKO VYČISTIŤ HLAVEŇ 

AJ VONKU V REVÍRI 

Stačí chvíľka 

nepozornosti. Obzvlášť 

v zime, keď je všetko 

pokryté snehom. Pretože 

keď sneh vnikne do ústia 

hlavne, je to znamenie: 

koniec lovu. V tomto 

prípade je dobré, ak 

možno vyčistiť hlaveň 

bez problémov aj vonku 

v revíri. 


V 

zásade sa odporúča 

chrániť hlaveň počas lovu 

pred vniknutím cudzích 

predmetov. Chránič hlavne 

možno v zápale boja stratiť 

alebo lepiaci pásik na hlavni 

môže stratiť svoju funkciu a odlepovať 

sa. Mrzuté je, keď sa ústie 

hlavne nedopatrením zaborí do 

snehu. Avšak so správnym 

vybavením sa dá 

tento 

Či doma alebo 

v revíri: v okamihu 

je hlaveň 

opäť čistá. 

Čistiaci filc 

problém vyriešiť 

priamo v revíri. 

Malá dóza 

s ošetrovateľským 

setom si nájde 

určite všade miesto. 

Pomocou oceľového lanka, 

potiahnutého umelou hmotou 

s čistiacim filcom, môžeme sneh 

alebo ostatné nečistoty hocikedy 

z hlavne rýchlo odstrániť. Upokojujúce 

je, že pomocou tohto setu 

sme pripravení pre každú situáciu. 

Oceľové lanko je dostatočne 

silné na to, aby 

sme dostali 

sneh z hlavne, 

avšak to je len 

jedna súčasť tohto 

setu. Pre domáce použitie 

alebo použitie v loveckej 

chate sú odporúčané pridané čistiace 

prostriedky. Pritom máme 

na mysli zvlášť loveckú optiku: 

špeciálna látka s mikrovláknami 

je ideálna pre ohľaduplné 

čistenie šošoviek ďalekohľadov 

a puškohľadov. 

• 

Set starostlivosti o zbraň 

ZDROJ: PASSION 

Oceľové lanko: obalené umelou 

hmotou s rukoväťou a setom 

čistiacich filcov pre bežné 

veľkosti kalibrov. 

Gun Coating: keramický vysokovýkonný 

povlak pre ochranu 

pred koróziou a pre zlepšenie 

trecích vlastností. 

Gun Degreaser: odstraňuje 

olej, tuk, povýstrelové splodiny, 

pot rúk a podobne na všetkých 

kovových častiach 

Gun Cleaner: čistiaca pasta 

pre odstránenie povýstrelových 

usadenín v hlavni. 

Látka s mikrovláknami: ideálna 

pre čistenie sklených plôch, 

ako sú šošovky ďalekohľadu 

a puškohľadu. 


náboje 

V rozľahlej krajine 

sa požaduje ďaleký výstrel 


Úžasne strieľajúca puška, precízne strelivo 

a puškohľad s dobrým cieľnikom sú najdôležitejšie 

predpoklady pre presný výstrel na ďaleké vzdialenosti. 

Ale čo treba ešte zobrať do úvahy? 


náboje 

Len veľmi skúsení lovci 

dokážu pri loveckých 

podmienkach zredukovať 

rozptyl tak, že 

s istotou trafia srnu 

do 240 metrov, kamzíka 

do 300 metrov a divú 

ovcu do 350 metrov. 

Každý druh zveri má svoju 

optimálnu zónu zásahu, 

ktorá závisí od veľkosti 

tela. Pri srnčej zveri je 

táto zóna o priemere cca desať 

centimetrov, u diviakov a kamzíkov 

je to do 15 centimetrov, 

pri väčších ovčích a kozích 

druhoch je to aj 20 centimetrov 

a pri jeleňoch môže mať táto 

zóna až do 30 centimetrov. Je 

jedno, ako blízko alebo ďaleko 

je zver, táto zóna musí byť 

zasiahnutá. 

Nezabúdajme 

na strelecký rozptyl 

Precízne strieľajúca puška s vyberanou 

muníciou spôsobí rozptyl 

prinajlepšom dva centimetre na 

100 metrov. Pri výpočtoch je to 

na 300 metroch už 6 cm. K tomu 

patrí taktiež strelecký rozptyl, 

ktorý je vyčíslený na cca 12 cen- 

STRELECKÝ ROZPTYL 

Presnosť strely/zbrane 

Strelecký rozptyl pri love 

Vzdialenosť 

100 m 200 m 300 m 400 m 

Dosiahnuteľná 

strelecká presnosť 

6 cm 

2 cm 

12 cm 

4 cm 

18 cm 

6 cm 

24 cm 

8 cm 

Leteckú krivku a deformáciu náboja RWS .338 LM Speed TIP PRO je možné presne vypočítať, strelecký rozptyl 

však nie, ten je závislý od aktuálnej formy strelca. 


EFEKTÍVNE ZÁSAHOVÉ ZÓNY PRI ZVERI 

24 cm 

10 cm 

15 cm 

Pred výstrelom je potrebné myslieť na veľkosť zásahovej zóny nezávisle od toho, z akej vzdialenosti strieľame na toto zviera. 

timetrov na 300 metrov – to 

zodpovedá približne štyrom centimetrom 

streleckého rozptylu na 

100 metrov. To je pri loveckých 

podmienkach (nedostatočné 

podopretie, vyšší pulz, lovecká 

horúčka) pre mnohých prijateľná 

hodnota. Šesť centimetrový rozptyl 

zbrane, plus dvanásť centimetrov 

rozptyl strelca – to je už 

potom spolu osemnásť centimetrov! 

Minimálne takto veľká musí 

byť zásahová zóna zveri, ktorú 

chceme na 300 metrov s určitosťou 

usmrtiť. 

Musíme si teda v závislosti 

na veľkosti smrtiacej zásahovej 

zóny každého druhu zveri, rozptylu 

pušky a strelca vypočítať 

maximálnu streleckú vzdialenosť: 

to je potom pri srne okolo 

200 metrov, 250 metrov pri 

kamzíkoch, pri divej ovci a pri 

podobne veľkej divine dobrých 

300 metrov a pri jeleňovi to 

môže byť, s čistým pohľadom 

počtára, aj 400 metrov. Nemožno 

pritom podceniť ani to, 

že niekto môže byť roztrasený 

loveckou horúčkou. Len veľmi 

skúsení lovci dokážu pri loveckých 

podmienkach – predpokladáme, 

že majú tri komponenty 

ako zbraň, patróny a optiku 

dobre nastavené – zredukovať 

rozptyl tak, že s istotou trafia 

srnu do 240 metrov, kamzíka 

do 300 metrov a divú ovcu do 

Čím je cieľ 

viac vzdialený, 

o to užitočnejšie 

a dôležitejšie sú 

pomôcky ako strelecké 

palice, bipody alebo 

ostatné stabilné opory 

pre pušky. 

350 metrov. Pretože aj keď je 

táto zásahová zóna v puškohľade 

zodpovedajúco zväčšená 

a dobre viditeľná, ostáva pre 

strelu vždy rovnako veľká – len 

zacielenie je uľahčené. 

Avšak radosť zo „zoomovania“ 

kamzíka je tlmená fyzikálnou 

skutočnosťou, pretože takzvaná 

výstupná pupila je pri rastúcom 

zväčšení menšia, a teda pohľad 

cez ňu je následne obtiažnejší. 

Aj zorné pole sa znižuje väčším 

zväčšením a pri týchto okolnostiach 

trvá omnoho dlhšie kamzíka 

v puškohľade opäť nájsť. 

Lovci v horách si často nechávajú 

cieľovú optiku na maximálnom 

desať násobnom zväčšení, 

pretože kamzíky, kozorožce 

a podobne zotrvávajú len zriedka 

dlhšie na jednom mieste. 

Najprv si odmerajme 

vzdialenosť 

Pred výstrelom by ste si mali 

pomocou laserového meradla 

vzdialenosti presne na meter 

odmerať, ako ďaleko je daný 

kus vzdialený. Okrem poznania 

letovej dráhy vami zvolenej 

strely – pri strieľaní na 100, 

200 a 300 metrov ste si na rýchle 

nastavenie puškohľadu nalepili 

vhodnú fóliu – takto môžete v prípade 

potreby puškohľad rýchlo 

prestaviť. 

Po meraní a nastavovaní „do 

stredu cieľa“ treba zachovať 

pokoj a sebaistotu v streľbe. Čím 

je cieľ viac vzdialený, o to užitočnejšie 

a dôležitejšie sú pomôcky 

ako strelecké palice, bipody 

alebo ostatné stabilné opory 

pre pušky. Avšak nielen zbraň 

musí ležať pevne, aj lovec za ňou 


náboje 

Kto loví v kopcoch, je 

nútený väčšinou strieľať 

na väčšie vzdialenosti, 

o to je dôležitejšie nájsť 

si stabilnú streleckú 

pozíciu. 

potrebuje nanajvýš uvoľnenú 

pozíciu. 

Veľmi podceňovaným problémom 

pri ďalekých výstreloch je 

vietor a s tým spojený veterný 

odklon strely, v závislosti na 

type a hmotnosti. Trochu ťažšia 

ZDROJ: PASSION, SHUTTERSTOCK 


Jack O´Connor 

Jack OʼConnor (1902-1978) bol známym 

americkým spisovateľom, ktorý 

pracoval ako „strelecký editor“ po 

dobu vyše tridsať rokov pre americký 

magazín Outdoor Life. Vo viac ako 

1 200 článkoch sa zaoberal lovom 

a praktickou streľbou. Bol veľkým prívržencom 

.270 Win. a 7×57. Pre Jacka 

OʼConnora bolo tri sto yardov, teda 

okolo 275 metrov, v tých časoch už 

veľa a zhrnul tieto pravidlá pre streľbu 

na väčšie vzdialenosti (voľne preložené 

z amerického): 

– Ak mám len malú pochybnosť 

o tom, že strelu neumiestnim 

presne, potom guľka ostáva 

v hlavni. 

– Ak je možnosť priblížiť sa k cieľu, 

spravte to v každom prípade. 

– Strieľam len vtedy, keď mám stabilnú 

pozíciu a zver stojí na šírku. 

– Ak je krajina neprehľadná a trafenú 

zver by som po zásahu nemohol 

ďalej pozorovať, nechám ju ísť. 

– Pri silnom vetre upustím od výstrelu. 

strela kalibra magnum má väčší 

veterný odklon strely ako pre let 

optimalizovaná strela rýchlych 

stredných kalibrov ako .270 Win. 

alebo 7 Rem. Mag. Ak sa zaoberáme 

odklonom vetra, musíme 

mať jasno v tom, že vietor môže 

pôsobiť na celkovú letovú dráhu 

rozdielnou silou. Napriek tomu 

ponúkajú vypočítané odchýlky 

bočného vetra dôkaz o tom, ako 

veľmi môže byť strela od cieľa 

odchýlená. 

Stabilná pozícia je dôležitá 

Kto loví v kopcoch, je nútený 

väčšinou strieľať na väčšie 

vzdialenosti, o to je dôležitejšie 

nájsť si stabilnú streleckú pozíciu. 

V kopcoch fúka väčšinou 

normálny vietor o sile stupňa 

tri, jemný vánok päť metrov za 

sekundu, pri ktorých sa listy 

vo vetre len jemne pohojdávajú. 

Pri týchto podmienkach 

sa odchýli napríklad 9,7 g ID 

Classic z kalibra .308 pri streleckej 

vzdialenosti 300 metrov 

o 35 centimetrov, 9,1 g HIT 

z 7 Rem. Mag. len o 20 centimetrov. 

Bohužiaľ nemožno 

(zatiaľ) odklon vetra pri love 

merať. Smer odklonu, či vľavo 

alebo vpravo, nahor alebo 

nadol, nemôže byť predpovedaný. 

Pri citeľnom vetre je preto 

každý výstrel hrou so šťastím. 

Popritom sa musí podariť veľa 

vecí, aby som kus zveri na tristo 

metrov smrteľne zasiahol. • 


MUN-1 

155 € 

GUN BOX 

24 € 

GUN 5 

129 € 

GUN 5EL 

159 € 

OPTIMA 5 

250 € 

MONTANA 5 

257 € 

YUKON 5 

246 € 

MONTANA 10* 

630 € 

GUNMASTER-1 

233 € 

*Model MONTANA 10 si môže zákazník upraviť na verziu pre 5 dlhých zbraní a 3 police! 

Uvedené ceny sú s DPH a bez prípadných prepravných nákladov!

náboje 

ŽIADNE KOMPROMISY 

Trafiť cieľ na veľkú 

vzdialenosť nemá nič 

do činenia so šťastím 

ani náhodou – takýto 

ťažký výstrel je naozaj 

vypočítateľný a popritom 

hrajú dôležitú úlohu 

viaceré komponenty. 

Kedy je kaliber magnum lepšou voľbou? 

S Magnum kalibrami je to podľa 

môjho názoru takto. Keď berieme 

do úvahy lovecky zmysluplné 

strelecké vzdialenosti, ktoré závisia 

od veľkosti zásahovej zóny jednotlivých 

druhov zveriny, potom je len 

málo loveckých možností, kde by 

bol rýchly kaliber magnum skutočne 

nevyhnutný. S magnum kalibrami 

je to azda tak, ako s peniazmi, kde 

sa hovorí, že vás šťastnými neurobia, 

ale vedia upokojiť. Podľa mňa 

možno ešte s vhodným strelivom 

a osvedčenými strednými alebo univerzálnymi 

kalibrami pri streleckých 

vzdialenostiach popísaných v článku 

dobre majstrovať. Toto platí pre 

všetky druhy diviny až po jeleňa 

horského. Až do vzdialenosti tristo 

metrov sa odlišujú 

letové dráhy striel 

kalibrov magnum 

len minimálne 

od stredných 

kalibrov. Viac 

energie nepotrebuje 

žiadna zver, 

Christoph Pirker 

ktorej váha nepresiahne dvesto 

kilogramov. Kalibre Magnum nemajú 

v podstate lepšiu ani presnosť, 

ani účinnosť. Pokiaľ ostaneme na 

hranici 300 metrov, kaliber magnum 

nevyhráva takmer v ničom – pokiaľ 

nie je lovený los alebo riadny jeleň 

lužných lesov. Pre druhy zveri cez 

dve sto kíl, ktoré možno loviť na 

vzdialenosti cez 400 metrov, môže 

byť kaliber magnum lepšou voľbou. 

Je potrebné najskôr popracovať 

sám na sebe: bezpodmienečne 

sa zúčastniť na 

seminároch streľby na diaľku 

od Blaser a ZEISS, podľa možnosti 

aj s vybavením. Tieto semináre 

majú výhodu v tom, že sa nenachádzate 

na strelnici, ale priamo 

v krajine. Takto ste orientovaní 

priamo do praxe. Ďalším kritériom 

je munícia: možno si vybrať optimálnu 

strelu, ktorá preukazuje na 

väčšie vzdialenosti tiahlu letovú 

dráhu a pri zásahu vykazuje silnú 

účinnú silu. Na tieto požiadavky 

sa špecializuje RWS SPEED TIP 

PRO. Vysoká hodnota bázovej 

krivky zabezpečuje aj pri veľkých 

RWS SPEED TIP PROFESSIONAL 

ponúka všetko, čo od dobrej 

strely očakávame: vynikajúci 

okamžitý účinok na rôzne druhy 

divej zveri a na rôzne vzdialenosti, 

najlepšie letové vlastnosti 

a najvyššiu presnosť. 

Mäkké predné jadro 

Presekávacia hrana 

v tvare H 

SPEED TIP 

špička strely 

Poniklovaný plášť 

strely 

Zadná časť v tvare V 

Tvarovo stabilná 

zadná časť 



Vďaka ASV, respektíve ASV+, 

je zasiahnutie cieľa na veľké 

vzdialenosti uľahčené, pričom sa 

strelec riadi bodkou. 

Ďalšie záruky: stabilná 

podložka, presná puška, 

kontrolované spúšťanie. 

vzdialenostiach vysokú rýchlosť 

a zásahovú energiu. Rýchle 

predné jadro strely sa viditeľne 

rozkladá po zásahu cieľa a prenáša 

zvyškovú kinetickú energiu 

do vysokého okamžitého účinku. 

Výsledkom sú minimálne vyosenia 

na veľké vzdialenosti. To je 

veľkým tromfom v neschodných 

terénoch, akým sú napríklad hory. 

Preberá výškové 

nastavenia za lovca 

Myšlienka rýchleho nastavenia zámernej 

osnovy ASV spočíva v tom, 

že si vždy treba držať červený bod. 

Pritom bude použité výškové nastavenie 

vášho puškohľadu. Príliš 

komplikované? Nie s ASV, ktoré 

preberá výškové nastavenia za 

lovca. Určitý druh „vzdialenostnej 

škály“ od 100 do 400 metrov (alebo 

v závislosti na kalibre dokonca 

600 metrov) pritom nahradzuje 

lineárna škála s klikacími zarážkami. 

Pre strelu, ktorá padne na 

200 metroch o 12 centimetrov, po 

šiestich klikoch sa dostaneme na 

hodnotu „2“ (pre 200 metrov), po 

15 klikoch na „3“ (pre 300 metrov) 

a tak ďalej; popritom tu sú, 

samozrejme, zodpovedajúce 

medzistupne. Lovec si musí strážiť 

jedine vzdialenosť k zveri – alebo 

lepšie: merať si ju – a nastaviť si 

rýchle prednastavenie zámernej 

osnovy ASV. Potom už treba len 

pevne držať bod. 

Vysoká hodnota bázovej 

krivky zabezpečuje 

vysokú rýchlosť 

a zásahovú energiu. 

K dispozícii sú rôzne 

vzdialenostné škály 

Pre rozdielne klesajúce krivky 

striel sú k dispozícií rôzne vzdialenostné 

škály, preto je jedno isté: 

.270 WSM klesá výrazne menej 

ako 9,3×62. Na základe tabuliek, 

respektíve online prostredníctvom 

balistického programu na 

Odporúčané strely na veľké vzdialenosti 

stránke Carl Zeiss Sports Optics 

bola vybratá taká škála, ktorá by 

sa čo najviac priblížila použitému 

typu strely. Doterajší ASV ponúka 

päť rozdielnych fólií, ktoré môžu 

byť nalepené na elevátor. Nové, 

stále vyvíjané nastavenie zámernej 

osnovy ASV+ pokrýva deviatimi 

rozdielnymi vzdialenostnými 

škálami väčšiu množinu balistických 

kriviek, predovšetkým pre 

rýchle a razantné strely. Jemnejšie 

rozdelenie zaisťuje ešte presnejšie 

nastavenie na rozdielne 

letové krivky, ktoré robí ASV+ ešte 

presnejším. Je vybavený desiatimi 

hodnotnými kovovými krúžkami 

(jedna lineárna škála a deväť 

vzdialenostných škál), ktoré môžu 

byť rýchlo vymenené. • 

Najvhodnejšie strely na veľké vzdialenosti sú také, ktoré dobre reagujú aj 

na dlhšie vzdialenosti a dostatočne rýchlo zasahujú cieľ. Z RWS sortimentu 

sú odporúčané: 

.270 Win.: HMK 8,4 g / EVO 10,0 g 

.308 Win.: ID Classic 9,7 g / EVO Green 8,8 g 

.30-06: ID Classic 9,7 g / EVO Green 8,8 g 

.300 Win. Mag.: EVO Green 8,8 g / EVO 11,9 g / UNI 11,7 g / HIT 10,7 g 

7 Rem. Mag.: EVO Green 8,2 g / EVO 10,3 g 

7×64: ID Classic 10,5 g / EVO Green 8,2 g / EVO 10,3 g 

8×57 IS: EVO Green 9,0 g 

8×68: EVO Green 9,0 g / HMK 12,1 g / EVO 13,0 g / HIT 10,4 g 

.338 Lap. Mag.: ST PROFESSIONAL 16,2 g 


Príroda je blízko. 

FEHOVA –ZBRANE, RYBOLOV A POĽOVNÍCTVO 

MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA V HUNGEXPO 

V BUDAPEŠTI 

Príďte spolu s rodinou, s priateľmi, alebo s kolegami 

na najväčšie a na najútulnejšie stretnutie poľovníkov, 

rybárov a milovníkov prírody v Karpatskej doline. 

Príďte a strávte s nami celý deň s poľovačkou a rybárstvom, 

čakáme Vás s viacerými novými a vzrušujúcími programami. 

Vážený hosť: Slovensko 

24. zbrane, rybolov a poľovníctvo medzinárodná výstava 

medzi 9-12. februára 2017. 

Prekvapte svojich príbuzných a Priateľov s Vstupenkou na 

FeHoVu! Už od decembra si na webovej stránke môžete kúpiť 

zľavnené vstupenky na jeden deň. 

-Poľovnícke spoločnosti, rybárske spolky a členovia lesníctva si 

môžu kúpiť zľavnené skupinové vstupenky. Kupóny nájdete na 

webovej stránke. 

Ďalšie informácie nájdete na www.fehova.hu 

inzLZ2627

24. zbrane, rybolov a poľovníctvo medzinárodná výstava 

medzi 9-12. februára 2017. 

prekvapte svojich priateľov a rodinu so vstupenkou na FeHoVu! 

Už od decembra si na webovej stránke môžete kúpiť zľavnené vstupenky. 

Poľovnícke spoločnosti, rybárske spolky a členovia lesníctva si môžu kúpiť 

zľavnené skupinové vstupenky. Kupóny nájdete na našej webovej stránke. 

Ďalšie informácie nájdete na www.fehova.hu 

KUPÓN NA ZĽAVNENÚ VSTUPENKU 

COUPON FOR DISCOUNT TICKET 

Po registrácii na webovej stránke alebo priamo vo vstupnej hale 

výstaviska si s platným čiarovým kódom môžete kúpiť jednu 

zľavnenú vstupenku. 

Cena zľavneného kupóna: 1700.- HUF 

After registration on the website of the event or in the Entrance 

Hall, the invitation card with valid bar code one discount ticket 

can be bought. 

The price of the discount ticket: 1700 HUF. 

24. FEHOVA, Medzinárodná výstava rybárstva, poľovníctva a zbraní 

24th FEHOVA Fishing, Hunting and Arms International Exhibition 

medzi 9-12. februára 2017 

 

Platný / Valid: 2017. 02. 9-12. / 9-12.02.2017. 

Miesto konania / Venue: 

Výstavisko, HUNGEXPO, Budapešť / 

HUNGEXPO Budapest Fair Center 

Budapest X., Albertirsai út 10. 

Vstup: brány I., II., III. 

Entrances, visitor’s registration: Gates I., II., III 

Otváracia doba / Opening hours: 

2017. 02. 9-11. 9-18 h 

2017. 02. 12. 9-17 h 

ZVÝHODNENÉ VSTUPENKY 

VĎAKA ČASOPISU LOVU ZDAR! 

www.fehova.hu 

Pre zľavnené vstupenky sa registrujte teraz! 

Registračná karta | Registration Card 

FEHOVA | 9-12.02.2017 

Píšte, prosím, paličkovým písmom / Block letters, please! 

Názov firmy / Company: _______________________________________________ 

Priezvisko /Surname: Ms Mr ______________________________________ 

Meno / First name: ____________________________________________________ 

Pozícia / Position: _____________________________________________________ 

Štát / Country: _______________PSČ / Postal code: _______________________ 

Mesto / City: __________________________________________________________ 

Ulica / Street: ________________Číslo domu / No.: ________________________ 

Telefón/ Phone: ______________Fax: ____________________________________ 

Mobil/ Mobile: ________________________________________________________ 

E-mail: _______________________________________________________________ 

Právomoc / Authority: 

Riadiaca funkcia / Decision maker 

Poradca / Adviser 

Nezúčastňujem sa v rozhodovaní / Not decision maker 

Iné / Other: ________________________________________________________ 

Oblasť činnosti / Field of activity: 

Manažment / Management 

Nákup / Purchase 

Marketing / Marketing 

Výroba / Production 

Predaj / Sale 

Výskum a vývoj /Research, development 

Iné / Other: ________________________________________________________ 

Záujmy / Fields of interest 

Zbrane: palivo, optika, výroba zbraní 

Arms: ammunition, optic equipment, rifle-making 

Poľovníctvo: poľovnícke oblečenie, off-road vozidlá, umelecké výrobky, 

lesné hospodárstvo, preparovanie trofejí, poľovnícka turistika 

Hunting: hunting garment, off-road cars, ornamental items, sylviculture, 

trophy preparation, hunting tourism 

Rybárstvo: chov rýb, rybárska výbava, rybárske výrobky 

Fishing: fishery, fishing equipment, fishery products 

Rybolov: príslušenstvo na športový rybolov, rybárske súťaže, krmivá, 

akvaristika, odborná literatúra a časopisy, rybárska turistika 

Angling: sport angling equipment, angling contest equipment, baiting 

materials, aquaristics, professional publications and journals, fishing 

tourism 

Cieľ návštevy / Aim of visit: 

Záujem o účasť na výstave ako vystavovateľ v budúcnosti/ We intend to 

participate as an exhibitor in the future 

Získanie nových obchodných kontaktov /To establish new business 

contacts 

Prieskum konkurencie / To observe the competitors 

Prieskum trhu / To obtain market information 

Nákup / Purchase 

Relax / Leisure activity 

Iné / Other _________________________________________________________ 

Visitors agree to be included in EDP of HUNGEXPO C.Co. Ltd. 

Sign off: leiratkozas@hungexpo.hu 

Vyplnením registračnej karty súhlasíte s podmienkami HUNGEXPO Zrt. Vyplnenie 

osobných údajov je dobrovoľné! 

Odhlásenie: leiratkozas@hungexpo.hu

zbrane 

BOŽSKÉ DUO 

Presne pre aktuálnu sezónu tu máme dve nové lovecké 

pušky Artemis a Apollon od SAUERu. Ako bude vyzerať 

samotný výstrel božského dua na cieľovej rovinke a akú 

rolu pri love bude hrať princ z Walesu? 

Čítajte ďalej a dozviete sa viac. 

Giovanna Fausti krúti 

hlavou a smeje sa: „Prečo 

nám to nenapadlo? Sme 

ženy, lovkyne, a patríme 

k najlepším adresám so zbraňami 

v celom Gardonetale! A potom 

prídu práve Tedesci s takouto 

myšlienkou!“ Švagor Fabio, technický 

riaditeľ Fausti, študoval 

medzitým návrhy dizajnérov 

SAUERu počas toho, ako Giovannova 

sestra Barbara stále a stále 

vytvárala prototypy s dámskou 

noblesou. „Bene, multo bene,“ 

teší sa otvorene. Takto sa šíri 

posolstvo z Isny ako opreteky. 

Lebo ruku na 

srdce: viac talianskej 

chvály pre nemecký 

dizajn už zrejme 

len tak nebude. 

Príbeh sa začal úplne inak 

Už je to takmer dva roky, čo 

sa dostal do agendy SAUERu 

projekt Brokovnica. Čistokrvná 

brokovnica top kvality za atraktívnu 

cenu môže byť pokojne 

tromfom. Pretože 

práve o ňu sa zaujíma 

čoraz viac 

zákazníkov. 

Takisto 

bol 

tento 

projekt, 

celkom podľa 

tradície SAUER 

brokovníc posledných 

desaťročí, 

uskutočnený s jedným 

kooperačným partnerom. 

Tu padla voľba jednoznačne 

na malú štýlovú manufaktúru 

zbraní u Faustiho Stefana v Gardone. 

Práve tento dom opustilo 

niekoľko tisíc zbraní ročne; 

odkedy 

je pri 

kormidle 

druhá generácia 

tejto rodiny, 

cení sa kvalita nad 

kvantitou. Ako je to zvykom 

pri zbraniach od SAUE- 

Ru, všetky relevantné funkčné 

časti sú vyfrézované zo surového 

kovu. Je jedno, či ide o baskulu, 

monoblok, spúšť alebo hlavné 

funkčné časti záveru, všetko je 

produktom kvalitného precízneho 

obrábania. 

Srdcom zbrane a garantom 

stability a dlhej životnosti je 

Faustiho „Four Locks“ uzatvárací 

systém: dva kliny záveru sa 

uzatvoria hĺbkovo v baskule, aby 

boli optimálne zachytené vertikálne 

sily. Popritom uzatvárací 

pár zasahuje v centre baskule 

do určených vybratí monobloku 


Božské zmenšenie: ústie je grafikom 

zdobené bohmi Artemidou 

a Apolónom, ktorí priniesli 

modelom rovnaké meno. 

a zabezpečuje pomoc pre skalopevnú 

oporu v smere strely. 

Ale aj tie najlepšie prísady sa až 

vtedy stanú komplexnými, keď 

je pridané „korenie“ vo forme 

správneho pospájania a rovnováhy. 

Táto „soľ v polievke“ sa 

presne dávkovala na loveckých 

parkúroch, kde sa v testovacom 

tíme stretli rôzne nastavenia 

zbraní, ktoré pokrývali celé lovecké 

spektrum od začiatočníkov 

až po profíkov. Strieľalo sa na 

Ako je to zvykom pri 

zbraniach od SAUERu, 

všetky relevantné funkčné 

časti sú vyfrézované 

zo surového kovu. 

„Cracks-nízku zver“ bez predchádzajúceho 

oznámenia, odkiaľ 

vylietal holub. Taktiež bol zakázaný 

nácvik streľby, pretože ako 

povedal jeden expert: „Kto stojí 

po celý čas lovu v pohotovostnom 

postoji? Veď zbraň nosíš 

a držíš občas inak. A keď niečo 

príde, musíš rýchlo reagovať.“ 

Zbraň treba bleskovo 

dostať z pokojnej polohy 

do útočnej 

A potom prichádza skutočný 

zážitok: pažba princa z Walesu 

sa totiž ukázala ako optimálna, 

keď už ide o to, že treba zbraň 


zbrane 

dostať bleskovo 

z pokojnej polohy do 

útočnej a umiestniť streleckú 

ruku do správnej pozície. Tu sa 

čudovali aj niektorí zvedaví profíci 

na lovecký parkúr, kde úplne 

„nešportoví“ lovci dokázali z lenivého 

základného postoja ihneď 

aktívne strieľať. Alternatívna 

71-tka a 76-tka poslúžila na to, 

aby boli pokryté všetky muskulatúry 

lovcov a takisto všetky 

druhy lovu, spúšťové hmotnosti 

v okruhu dvoch kilogramov, ako 

aj gilošované a ventilované 7 mm 

mieridlá. Tie sú na základe rýchleho 

zachytenia cieľa a optimálneho 

prehľadu najlepšou voľbou. 

Hotovo. 

Potom prišlo niečo iné 

S uvedením SAUER Artemis-pušiek 

lovkyne spozorovali, že je 

omnoho príjemnejšie a komfortnejšie 

loviť so zbraňou, ktorá 

takpovediac pasuje. A tak prišlo 

to, čo muselo prísť. Odteraz sa 

S uvedením SAUER 

Artemis-pušiek lovkyne 

spozorovali, že je 

omnoho príjemnejšie 

a komfortnejšie loviť 

so zbraňou, ktorá 

takpovediac pasuje. 

táto flinta volá rôzne: „Kedy 

príde konečne puška pre dámy?“ 

Žiadne strachy, páni zaspali 

a dámy majú pravdu! Bleskovo 

rýchlo zapracovali rytci a dizajnéri 

v Isny a na základe doterajších 

skúseností a testovania zbraní 

ženami vznikol model 71-tky. 

Musela mať omnoho menší sklon 

a, samozrejme, griff princa z Walesu. 

A zároveň počas obdobia, 

ako v počítači a v dielni vznikala 

nová pažba, hľadal SAUER vhodné 

testerky. 

O týždne neskôr opätovne 

na loveckých parkúroch 

„Ah, tu je Artemis,“ hovorí Sabina, 

stošesťdesiatšesťcentimetrová 

útla lovkyňa z Nordrhein-Westfalen. 

Nie je to len o tom, že 

si vyskúša tento produkt. Tiež 

pôsobivo ukazuje, ako vie s touto 

bohyňou zaobchádzať. V rovnakom 

loveckom priebehu prvého 

testu trafila 26 z 30 vyhodených 

holubov, odložila pušku do 

stojana a uškŕňajúc sa povedala: 

„Túto si beriem.“ Neskôr na trape 

a skeete si mohli skúsiť zbraň tri 

uchádzačky o lovecké povolenie, 

ako aj dve mladé lovkyne. Všetkým 

bola streľba viac či menej 

príjemná. Jednej preto, lebo 

úspech nemožno jednoducho 

nastaviť, inej preto, lebo v minulosti 

bola ovplyvňovaná názormi 

iných. Časy utrpenia bleskovo 

zmĺkli a dámy zistili, že odteraz 

sa streľba dostala do inej ligy. 

Naspäť do gardy 

Keď Barbara tento kúsok podala 

svojej sestre, Giovanna ňou 

nezačala napodiv mieriť a skúšať 

si ju. Namiesto toho dala dolu 


Vďaka princovi z Walesu, 

jeho pažbe a laserovo presnej 

textúre, pôsobí Apolón 

extrémne elegantne. 


Ultrastabilný: vyfrézovaný z celého monobloku 

má štyri uzatváracie body. Dva hlboko postavené 

kliny, ako aj ochrannú plochu na boku. 

VYHOTOVENIE 

Pažba 

Záver 

Uzáver 

Poistka 

Spúšť 

Váha spúšťania 

Vyhadzovanie 

Hlaveň 

Mieridlá 

Zrnitosť 

Čoky 

Orech s laserovo presnou textúrou a s gumovou čapicou 

Patentovaný „štvorito uzatvárací systém“ so štyrmi istiacimi bodmi 

Anson 

Interceptor-Safety – prerušovač je oddelený od úderníka 

Selektívna jednoduchá spúšť s mechanickým prepínaním 

1,8 do 2,2 kg 

Extra silné automatické vyhadzovanie 

Pájkovaná, vo vnútri silno chrómovaná 

Široké 7 mm, oddelené 

Mosadzná-perlová zrnitosť 

5 vymeniteľných čokov (cylindrický, štvrtinový, polovičný, plný) súčasťou dodávky 

prednú časť, odstránila 

remienok a zbraň odložila 

do kufríka. Všetci čakali, čo 

sa teraz udeje. Giovanna sa 

obhliada dookola, vyskočila 

a zasmiala sa: „No 

čo? Tak si zober konečne 

mužskú zbraň, ideme na 

strelnicu!“ 

• 

TECHNICKÉ DÁTA ARTEMIS A APOLÓN 

ARTEMIS APOLLON 71 APOLLON 76 

Kaliber 12/76 12/76 12/76 

Dĺžka hlavne 71 cm 71 cm 76 cm 

Celková dĺžka 113,5 cm 116,5 cm 121,5 cm 

Hmotnosť 3,3 kg 3,35 kg 3,45 kg 

LOP (lenght over Pull) =dĺžka od stredu spúšte po stred čiapky pažby 34,5 cm 37,5 cm 37,5 cm 

Pokles pažby od nosa 34 mm 36 mm 36 mm 

Pokles pažby od čiapky pažby 50 mm* 55 mm 55 mm 

*(najvyšši bod MC – od zadu) 


zbrane 

PRVORADÁ JE BEZPEČNOSŤ 

Poľovnícka guľovnica Steyr Mannlicher SM 12 

Predstavujeme model 

novej generácie, 

opakovaciu guľovnicu 

Steyr Mannlicher SM 12, 

ktorá dokonale spája 

precíznosť, bezpečnosť 

a tradíciu. 

Odistená guľovnica SM 

12 pripravená k paľbe, čo 

signalizuje nielen červená 

kontrolka, ale aj signalizačný 

piest v ústí hlavy záveru. 

Viac ako 150 rokov skúseností 

v rámci výroby 

vojenských a civilných 

zbraní. V roku 1989 osamostatnenie 

firmy, potom zažíva 

ťažké časy. V roku 2004 získala 

nových majiteľov (Dr. Ernst 

Reichmaier a Gerhard Unterganschnigg) 

a v novom sídle 

v rakúskom Kleinramingbane 

sa začalo so „znovuzrodením“ 

firmy s novou modernou výrobnou 

halou a strojovým parkom. 

Následne predstavujú viacero 

nových modelov pušiek, ktorých 

najmladším členom s viacerými 


novinkami je model 

novej generácie, opakovacia 

guľovnica Steyr 

Mannlicher SM 12, ktorá 

dokonale spája precíznosť, 

bezpečnosť 

a tradíciu. 

Zásobníkový a 

záverový systém 

vyvinul Ulrich 

Zedrosser 

Prémiová značka Mannlicher 

na radosť náročných 

poľovníkov, ako aj pre 

získanie záujemcov obľubujúcich 

klasický valcový 

- odsuvný záver, elegantný 

výzor a najnovšie prvky 

v jednej guľovej zbrani, 

predstavila v roku 2012 model 

Steyr Mannlicher SM 12, 

ktorý nevystriedal výrobu 

dovtedajších modelov guľovníc 

s valcovým - odsuvným 

záverom (CL (Classic) 

II, CL II SX, Mannlicher 

Luxus Take Down, Steyr 

Scout) práve naopak, 

doplnil a obohatil tento 

modelový rad pušiek. 

Zásobníkový a záverový 

systém tejto zbrane 

vyvinul Ulrich Zedrosser, 

zdedila ho po modeli 

Mannlicher SBS (Safe Bolt 

System) 96 predstavenom 

v roku 1996. Pre fanúšikov 

značky Steyr Mannlicher 

samozrejme nová guľovnica SM 

12 nesie na prvý pohľad viditeľné, 

tradičné mannlicherské 

klúčové znaky. 

Všetky súčiastky si 

vyrábajú sami 

Továreň Mannlicher si vďaka 

modernému strojovému parku 

riadenému počítačmi vyrába 

všetky súčiastky do pušky 

SM 12 „doma“. Na vrchnej 

časti sa nachádzajú 3×3 kusy 

závitových otvorov, do ktorých 

možno pripevniť viacero európskych 

a amerických 

puškohľadov (Weaver-Picatinny, 

Steyr Schwenkmontage, 

Docter Sight, Dentler 

Montageschine, MAK Montageadapter, 

EAW Schwenkmontage, 

Recknagel atď.). 

Nová klasická (štýl Mauser), 

odolná, opakovacia guľovnica 

s valcovým - posuvným 

záverom Mannlicher SM 

12 funguje spoľahlivo aj 

v najnepriaznivejšom počasí 

a teréne. Systém záveru nie 

je komplikovaný, jednotlivé 

súčiastky možno rýchlo 

vymeniť, ľahko ho rozobrať 

a poskladať, preto ho 

vieme ľahko udržiavať. Pre 

úplne bezpečné zatváranie 

sú na tele záveru v dvoch 

radoch vypracované 

2×2 kusy pevných 

uzamykacích ozubov, 

ktoré pri uzatváraní 

zapadnú do puzdra 

záveru a pevne ho 

držia. Zatvorenie 

umocňuje pred 

kľukou vytvorený 

malý uzamykací 

ozub. 

Nová klasická, odolná, 

opakovacia guľovnica 

s valcovým - posuvným 

záverom Mannlicher 

SM 12 funguje 

spoľahlivo aj 

v najnepriaznivejšom 

počasí a teréne. 

Úspešný NATO 

test 

Prednosti valcového 

- odsuvného 

záveru umocňuje 

úspešný NATO 

test, počas 

ktorého sa vytvoril 

plynový 

tlak s extrémnymi 

hodnotami 800 barov, 

ktorý tento systém vydržal bez 

ujmy. Na čele záveru sa nachádza 

vyťahovač a vyhadzovač. 

V tele záveru vytvorené otvory 

na odvádzanie plynov slúžia na 

ochranu používateľa zbrane. 

V prípade prieniku nečistôt do 

puzdra (sneh, blato, ľad) napomáha 

bezproblémovému chodu 

zberová cestička v bočnej časti 

záveru. Uhol otvárania záveru je 

70 stupňov. Prevádzková teplota 

je v rozmedzí +70 až -40 °C. 

Telo záveru beží v púzdre veľmi 

hladko. 

Vyhotovenie tela záveru je 

jednoduché. Overme nenabitie 

zbrane, potom po vybratí zásobníka 

záver posunieme dozadu, 

bezpečnostné posuvné ozuby 

posuňme do prednej pozície. 

Následne potiahnutím dozadu 

možno záver vytiahnuť z puzdra. 

Kľuka záveru je typicky mannlicherovsky 

plochá. Kvôli predajnosti 

vyrábajú na konci kľuky aj 

guľôčku pre jej lepšie uchopenie. 

Mimochodom, v opcii (248 eur) 


zbrane 

možno objednať kľuku záveru 

s pružinovým ozubom, ktorý 

zabráni náhodnému otvoreniu 

záveru. 

„Zrýchľovať“ možno 

potiahnutím spúšte 

dopredu 

Pri testovanej zbrani bol odpor 

spúšte továrensky nastavený 

na 700 gramov, táto hodnota 

naozaj umožnila plynulý chod 

a presnú strelu. „Zrýchľovať“ 

možno potiahnutím spúšte 

dopredu. V zrýchlenom stave 

nameraných 330 g pomôže pri 

presných výstreloch na dlhšie 

vzdialenosti. Avšak táto príliš 

jemná spúšť pri nabitej zbrani 

musí byť sledovaná so zvýšenou 

pozornosťou a nabáda k opatrnosti. 

Predovšetkým v zime treba 

byť opatrný, keďže v chlade sa 

kov sťahuje, tak aj najjemnejším 

ťuknutím do spúšte v „zrýchlenom“ 

stave môže zbraň vystreliť. 

Nehovoriac o tom, že pri zimných 

poľovačkách so skrehnutými 

necitlivými prstami je úspešné 

zaobchádzanie s jemnou spúšťou 

jednoducho utópia. 

Pri plánovaní fantázia 

konštruktérov 

nebola na uzde. 

Sústredil sa na bezpečnosť 

Na odbornom fóre zaznelo, že 

z dlhodobého hľadiska zrejme 

Mannlicher spravil dobrý ťah, že 

sa sústredil na bezpečnosť, nešiel 

do teraz módnych, lineárne sa 

pohybujúcich záverov, ale zostal 

pri zaužívaných valcovo - odsuvných 

záveroch s ozubmi jednoduchej, 

ale spoľahlivej konštrukcie. 

Je isté, že mauserovské valcovo 

- odsuvné závery so silnými ozubmi 

sú v odolnosti a spoľahlivosti 

neporaziteľné. Naproti tomu, 

ak chytíme do ruky lineárne sa 

pohybujúci záver, pre laika sa 

skladá i rozoberá veľmi komplikovane, 

vidíme tu veľké množstvo 

pohybujúcich sa kovových 

častí, ktoré sa trú. 

Pri plánovaní fantázia konštruktérov 

nebola na uzde. 

Nemysleli však na to, že táto 

„rozmanitosť“ skrýva opotrebúvanie 

jednotlivých prvkov 

mechanizmu, čo môže spôsobiť 

riziko poruchy ich funkcie. Ak sa 

týmto drahým puškám dostane 


pri nepriaznivých 

poveternostných 

podmienkach do ich 

citlivého systému 

záveru prach, blato, 

sneh, ľad či rastlinná nečistota, 

môže to spôsobiť 

problémy pri správnom 

fungovaní. Okrem iného, 

aj preto nemožno vidieť 

v ruke profesionálneho 

poľovníka v Afrike 

guľovnicu s lineárnym 

záverom. 

Svoje urobil 

aj zákon 

Je pravdou aj to, že zákon 

o zákaze poľovania 

so silnými poloautomatickými 

puškami 

v niektorých štátoch 

na trhu vytvoril priaznivé 

podmienky pre prienik 

takého manuálneho, ale 

zjednodušeným spôsobom 

ovládateľného 

modelu guľovej zbrane 

s lineárnym záverom 

na trh, ktorý výrazným 

spôsobom prevýšil 

v poľovníckej úspešnosti 

klasické guľovnice 

s valcovo - odsuvným 

záverom. Nie náhodou 

sa začiatkom deväťdesiatych 

rokov v kruhu 

poľovníkov loviacich vysokú 

zver stala populárnou 

prvá priamym záverom 

opatrená, moderná R 

93 opakovacia guľovnica. V súčasnosti 

na odborných fórach 

viacero zbraňových inžinierov 

podporilo mienku, podľa ktorej 

výrobcovia poľovníckych 

zbraní pri svojich opakovacích 

guľovniciach - úrovňou vývoja 

mechanizmov záverov, poistiek 

a zásobníkov prakticky 

dosiahli zenit techniky výroby 

guľovníc pre poľovnícke účely. 

Ťažko sa hľadá odpoveď na 

otázku, ako ďalej? 

Najspoľahlivejší 

bezpečnostný systém 

Guľovnica Steyr Mannlicher SM 

12 je vybavená systémom ručnej 

aktivácie a deaktivácie úderníka 

(H. C. S./Hand Cocking System), 

ktorý je v súčasnosti najspoľahlivejší 

bezpečnostný systém. Čo 

sa týka jeho podstaty, ovládač 

systému je navrhnutý veľmi 

ergonomicky a je ho preto 

možné ľahkým tlakom vpred 

aktivovať a naopak posunutím 

smerom vzad deaktivovať. 

Pri oboch možnostiach 

nám kontrolka prezrádza 

jeho stav (biely a červený 

signál). O palebnom stave 

zbrane nás informuje červená 

kontrolka, ako aj piest bezpečnostného 

systému. Pri zlých 

viditeľnostných podmienkach 

môžeme pozíciu ovládača bezpečnostného 

systému overiť 

aj hmatom. Ak nevystrelíme, 

posunutím poistky dozadu 

znehybníme úderník (biela 

kontrolka). Zbraň je v tomto 

stave zabezpečená proti odpáleniu. 

Ľahko obsluhovateľný 

systém aktivácie a deaktivácie 

úderníka zabezpečuje 

naozaj nadpriemernú mieru 

bezpečnosti. 

Reset Action 

Pre zvýšenie bezpečnosti 

pri zaobchádzaní 

so zbraňou bol v roku 

2014 na IWA prvýkrát 

predstavený 

elektronický 

bezpečnostný 

systém „Reset Action“, 

vyvinutý priamo 

spoločnosťou, 

ktorý v opcii 

prvýkrát 

aplikovali na 

novú generáciu 

pušiek 

Steyr Mannlicher 

SM 

12. Na prvý 

pohľad si všimneme len vstavanú 

červenú LED kontrolku. Avšak 

v jej vnútri je inštalovaný senzor 

merania sklonu, ktorý okrem aktivovaného 

úderníka zaregistruje aj 

to, ak zbraň pripravená na výstrel 

už nie je vo vodorovnej polohe. 

Znamená to, že ak jej pozíciu zmeníme 

minimálne o 100° vertikálne 

alebo 50° bočným smerom, v tom 

prípade systém okamžite znehybní 

úderník. 

Ide o ideálny systém, 

ktorý k paľbe pripravenej 

zbrani, ktorá náhle zmení 

svoju polohu, vďaka 

bezpečnostnému systému 

znehybní úderník. 

Nehodám treba 

predchádzať 

V praxi sa môže stať, že nepozorný 

poľovník v poslednej chvíli 

nevystrelí, ale neposunie smerom 

dozadu ovládač systému a neznehybní 

úderník, ale so zbraňou 

pripravenou k paľbe spadne pri 

schádzaní z rebríka, alebo zakopne 

pri chôdzi a spadne a vypadne 

mu puška, prípadne ju v tomto 

stave položí do auta. Vážnym 

nehodám, ktoré môže spôsobiť 

náhodný a nechcený výstrel, treba 

predchádzať, preto ide o ideálny 

systém, ktorý k paľbe pripravenú 

zbraň, ktorá náhle zmení svoju 

polohu, vďaka elektronickému 

bezpečnostnému systému znehybní 

(úderník) a vráti ovládač 

bezpečnostného systému do 

zadnej polohy (biela kontrolka). 

Samozrejme, už len predstava 

o nedbalom poľovníkovi, ktorý 

môže spôsobiť ohrozenie svojho, 

alebo života niekoho iného je 

hrozná. Treba mať na pozore, že 

aj pri poľovníckej puške, ktorá 

môže ukončiť ľudský život, „...čert 

nikdy nespí“! V každom prípade 


zbrane 

Senzor systému „Reset Acion“ okrem stavu úderníka vníma aj uhol 

zmeny sklonu pušky, keď zbraň zmení svoju pozíciu smerom nabok 

minimálne o 55°, alebo smerom nahor o minimálne 100°, vtedy bezpečnostný 

systém automaticky znehybní úderník. 

je potrebné dodržiavať predpisy 

súvisiace s odborným zaobchádzaním 

so zbraňami! 

Bezpečnostný systém 

má svoju cenu 

Samozrejme, zaobstaranie 

bezpečnostného systému „Reset 

Action“ má svoju cenu. V opcii 

stojí jeho inštalácia na pušku 

Mannlicher SM 12 sedemsto dvadsať 

eur. K tomu ešte pripočítajme 

klasický model SM 12 s drevenou 

pažbou v hodnote okolo 2 800 eur. 

Mannlicher odporúča po piatich 

rokoch preskúšanie do pušky 

nainštalovaného senzora a akumulátora. 

Nakoľko je reč o novom 

a zriedkavom systéme, stále čaká 

na odozvu z praxe. 

Počas môjho hosťovania na 

poľovačkách v Rakúsku som mal 

možnosť rozprávať sa s viacerými 

poľovníkmi vlastniacimi SM 12, 

dokonca na strelnici som odskúšal 

pušky viacerých kalibrov. 

Boli aj takí, ktorí mali nainštalovaný 

systém „Reset 

Action“, ktorý som 

si prezrel a opatrne 

vyskúšal. 

Duchaplný 

systém, to je isté. Ak by sa v systéme 

SM 12 vyskytla akási chyba 

(Murphyho zákony platia aj tu!), 

bezpečnostný systém zbrane tým 

nebude ohrozený, nakoľko manuálny 

bezpečnostný systém bude 

naďalej použiteľný. 

Špeciálna oceľ 

je kovaná za studena 

Steyr Mannlicher SM 12 s optimalizovaným 

profilom hlavne (O. B. 

P./Optimized Barrel Profil) vyrábajú 

v novej továrni zo špeciálnej 

ocele kovanej za studena. Ochranná 

známka starej firmy, kovanie 

hlavne do tvaru špirály zostalo. Je 

omnoho dôležitejšie, že prispôsobujúc 

sa moderným kalibrom 

guľovníc je hrúbka hlavne väčšia, 

alebo ako pri hlavniach Mannlicher 

Scout, Steyr 

Elite a Pro 

Varmint, ústie hlavne je ukončené 

zakrúžením, čo veľmi pozitívne 

ovplyvňuje presnosť. 

Zrkadlenie hlavne 

je minimálne 

Vyváženosť a presnosť tejto zbrane 

je vynikajúca. Vďaka matného 

náteru Mannox je zrkadlenie 

hlavne minimálne. Dĺžka hlavne - 

v závislosti od modelu - môže byť 

50,8 cm (Mountain, Semi Weight, 

Light), 56 cm (Standard, Stutzen) 

a 63,5 cm (Magnum). Tá ovplyvňuje 

dĺžku pušky, ktorá je pri štandardnom 

vyhotovení 1 115 mm. 

Väčšina modelov je vybavená 

otvoreným mechanickým cieľnikom 

nastreleným na sto metrov. 

Ale niektoré modely (SM 12 Light, 

Stainless, SM 12 SX Standard, 

Light) sú bez neho. 

Hlaveň bez rozptylu 

neexistuje 

Treba počítať s rozptylom hlavne. 

Poznamenám, hlaveň bez rozptylu 

neexistuje, preto v závislosti od 

značky streliva, hmotnosti a typu 

treba počítať s rozptylom. Továrensky 

robia pri nástreloch na 

100 metrov tri výstrely. Guľovnica 

môjho priateľa s SM 12 kalibru 

.300 Win. Mag. má továrensky 

definovaný rozptyl na tri výstrely 

28 mm. Na strelnici som ja sám 

strieľal zo sediacej pozície s jeho 

Kvôli zvýšeniu bezpečnosti možno 

doobjednať kľuku záveru s pružinovým 

ozubom, ktorý zabráni 

náhodnému otvoreniu záveru. 



Steyr Mannlicher SM 12 je presná 

a bezpečná opakovacia guľovnica, 

ktorá v sebe skrýva viacero 

technologických noviniek. 

Ergonomická pažba je vyrobená 

z orechového dreva. 

puškou a strelivom (Norma 11,7 g 

Nosler AccuBond) a dosiahol som 

rozptyl 34 mm. 

Firma veľmi prezieravo modelom 

SM 12 Lead Free vyrába aj takú 

novú pušku, ktorú vyvinuli pre 

vystrelenie bezolovnatého streliva 

s pevným telom. Mimochodom 

nielen plášť hlavne, ale aj ostatné 

kovové prvky pušky SM 12 sú opatrené 

náterom Mannox odolným 

voči opotrebovaniu a korózii. Vďaka 

upravenej výrobnej technológii 

má vypracovanie jej vonkajšieho 

povrchu neodškriepiteľnú kvalitu. 

Nezabudnime, že tento špeciálny 

náter chrániaci plochu zaručuje 

dokonalú ochranu proti korózii 

len dovtedy, kým nie je poškodený 

a tvorí na kovových častiach jednotný 

celok. Puška je montovaná 

s umelohmotným zásobníkom, 

ktorý je dedičstvo SBS 96/Classic. 

Zásobník sa bezpečne prichytáva 

do záchytu zásobníka. Kapacita 

zásobníka - v závislosti od kalibru 

– je štyri kusy (štandard) alebo tri 

kusy (magnum). 

Oplatí sa mať pri sebe 

rezervný zásobník 

Zásobník SM 12 je kompatibilný 

s modelom Mannlicher CL 

II. Nakoľko je zhora priestor pre 

nabíjanie pomerne úzky, nabitie 

pušky zhora nemožno zrealizovať 

dostatočne rýchlo. Preto pri honových 

poľovačkách sa oplatí mať 

pri sebe rezervný zásobník (80 eur/ 

kus). Ponuka kalibrov zaberá dobre 

známe malé a stredné (.243W, 

6,5×55, 270W, 7×64, 30-06, 308W, 

8×57JS, 9,3×62), ako aj magnum 

(7mm Rem. Mag., .300 Win. Mag., 

.300 Wby Mag., 8×68S, .270 WSM, 

.300 WSM). 

Drevená i umelohmotná 

pažba 

Pušku SM 12 vyrábajú ako s drevenou, 

tak i s umelohmotnou 

pažbou v tých istých modelových 

obmenách (Standard, Mountain, 

Semi Weight, Light, Stutzen, 

Stainless, Lead Free, Thumbole, 

Ľavý systém). Guľovnica SM 

12 má bavorskú pažbu vyrobenú 

z orechového dreva s ergonomickým 

tvarom s dvojitou lícnicou 

(E. G. D./Ergonomic Grip Design), 

tvarovo k spokojnosti európskych 

poľovníkov zostali pri tzv. prasacom 

chrbte. Jej elegantný výzor 

umocňuje zdrsnenie rybími šupinami. 

Pri dĺžke pažby sa výrobca 

vybral „zlatou strednou cestou”. 

Model SM 12 vyrábajú aj vo verzii 

celopažba „Stutzen”. 

Tradičný luxusný výzor 

Keď vezmeme do rúk túto pušku, 

je isté, že si ihneď všimneme 

tradičný luxusný výzor typický 

pre mannlicheri. Novinkou je, 

že puška je dostupná aj v súčasnosti 

s „modernou” pažbou 

s dierou Thumbhole. Robustné 

verzie modelu SM 12 vyvíjané do 

ťažkého terénu a krajných poveternostných 

podmienok inštalujú 

s odolnou tmavozelenou umelohmotnou 

pažbou s hliníkovým 

skeletom (M. A. B./Monolitic 

Aluminium Bedding)a s protišmykovými 

vložkami a gumenou 

bodkou. Hmotnosti drevených 

pažieb môžu byť v závislosti od 

hmotnosti modelov a dĺžky hlavní 

2,9 – 3,3 – 3,4 – 3,6 kg. Hmotnosť 

modelov s umelohmotnými 

pažbami je jednotná 3,36 kilogramov. 

Steyr Mannlicher SM 12 je odolná, 

elegantná, presná a bezpečná 

opakovacia guľovnica, ktorá 

v sebe skrýva viacero technologických 

noviniek a je dostupná vo 

veľmi priaznivom pomere cena 

-hodnota. Odporúčame do pozornosti 

náročných poľovníkov, ktorí 

obľubujú pušky modernej kvality 

s tradičným valcovým - odsuvným 

záverom. 

• 


história 

HISTÓRIA DIVIAČEJ ZVERI 

OD PRAVEKU PO SÚČASNOSŤ 

K najväčším a najnebezpečnejším divým sviniam, 

ktoré žili na zemi, patrí ENTELODON. Čo vlastne vieme 

o tejto zveri a kde sa vyskytovala? O diviačej zveri 

sa stále šíria správy o jej tvrdosti a bojaschopnosti. 

Žiaden iný terajší druh zveri nevzbudzuje dojem takou 

početnosťou, telesnou silou a svojráznosťou. 

Ak budeme porovnávať 

spodnú čeľusť dospelého 

diviaka so skôr gracilne 

stavanou spodnou 

čeľusťou srnčej, danielej alebo 

jelenej zveri, nastoľuje sa otázka: 

kde sú prírodopisné korene 

našej diviačej zveri? Kto boli jej 

predkovia? Kde žili a ako boli 

uspôsobení vzhľadom na telesnú 

veľkosť a správanie? Preto sa 

musíme pozrieť do minulosti, 

lebo tam nájdeme niekoľko jej 

pravekých príbuzných: impozantných 

obrovských všežravcov, čiže 

najsilnejšie svine na tejto zemi. 


Stará epocha 

pravekých svíň 

Ako prebiehali zmeny na svete 

pred 25 miliónmi rokov? Napríklad 

ako rozvírený prach a otrasy 

zeme pod obrovskými raticami 

párnokopytníkov. Praveké svine 

veľkosti byvola sa pohybovali 

rýchlosťou 60 km/h. 

Boli to ENTELODON, 

príbuzné našich dnešných 

divých a domácich svíň. 

A pri veľkých vodných plochách 

niekde na ďalekom 

eurázijskom kontinente 

leží na slnku veľká praveká 

sviňa. Zhruba takto si 

možno predstaviť jej život. 

Klíma v staroveku 

v treťohorách, ktorá sa 

začala pred 65 miliónmi 

rokov, bola teplejšia ako 

dnes. V Severnej Amerike, 

Európe a Severnej 

Ázii panovala rozsiahla 

tropická a subtropická teplota. 

Epocha začiatku treťohôr, paleocén 

a eocén, trvala dovedna 

30 miliónov rokov. Od stredného 

eocénu (pred 39 miliónmi rokov) 

a potom z nasledujúehom 

oligocénu a miocénu, teda spred 

asi 29 až 22 miliónov rokov, sa 

zachovali vykopávky (napríklad 

v Severnej Amerike a Európe), 

fosílie nápadne veľkých, sviniam 

podobných cicavcov. Mnohé živočíchy 

v treťohorách boli väčšie 

a objemnejšie, ako ich dnešní 

potomkovia. Stratégia života vtedy 

od živočíchov vyžadovala silu 

a bojovnosť. A toto platilo aj pre 

ENTELODON - obrovské svine, 

ktoré boli v svalovine robustne 

stavané, mali silné kosti a strach 

vyvolávajúce ozubenie. Vedecký 

názov ENTELODON znamená 

tiež „perfektne ozubený“. Síce 

im chýbali von ohnuté kly našich 

dnešných diviakov, ale ich silná 

a viac ako meter dlhá lebka disponovala 

obrovským chrupom 

s robustnými stoličkami a rezákmi. 

Ďalej to boli obrovské, 

dýke podobné očné zuby 

v pravekej čeľusti. Toto 

ozubenie sa podobá chrupu 

dnešnej diviačej zveri 

a domácej ošípanej. 

Päť rodov 

obrovských 

pravekých svíň 

Na základe fosílnych 

nálezov sa vychádza 

z toho, že praveké svine 

ENTELODON boli na 

zemi rozšírené v piatich 

rodoch: ARCHAEOTHER- 

MIUM, MEGACHOREUS, 

DINOHYUS, ENTELODON 

a EOENTELODON. Všetky tieto 

rody, dnes už vyhynuté, reprezentujú 

spolu s dnešnými sviňami 

príbuzenskú čeľaď svíň, v ktorej 

sa telesná veľkosť jedinca pohybuje 

od veľkosti psa až po veľkosť 

dospelého byvola. Ich obrovské 

lebky chránili mozog o veľkosti 

pomaranča. Ďalej mali na hlave 

nápadne dlhé jarmové kosti. 

Spodné čeľuste mali na spodnej 

strane viaceré kostené vyklenutia, 

ktoré zohrávali úlohu pri imponovaní. 

Napríklad pri demonštrácii 

vnútrodruhového hierarchického 

postavenia či dominancie. Ďalším 

charakteristickým telesným 

znakom bol veľmi silno stvárnený 

hrb na chrbte, ktorý poukazuje na 

veľmi dlhé trnové výbežky stavcov 

v oblasti hrudníka. 

Druh ARCHAEOTHERIUM 

MORTONI mal odhadovanú váhu 

tela asi 500 kg a výšku v kohútiku 

1,5 m. Nálezy tohto druhu pochádzajú 

napríklad zo Severnej 

Ameriky a ich vek je odhadovaný 

na 34 miliónov rokov. Ďalší druh, 

MEGACHOREUS LATIDENS, je 

stavbou tela podobný predchá- 


história 

dzajúcemu druhu a pohyboval sa 

rýchlosťou až 60 km/h. 

Nálezy EOENTELODONA sa 

našli v Číne, Európe či Mongolsku. 

Tieto druhy mali výšku v kohútiku 

až 2 m. V porovnaní s masívnym 

telom boli nápadné dlhé nohy, 

ktoré u ENTELODONa umožňovali 

veľmi rýchly pohyb. 

Najväčšia praveká sviňa 

Povedzme si niekoľko viet 

k druhu DINOHYUS HOLLAN- 

DI, pravekej svini, ktorá podľa 

početných nálezov prichádzajúcich 

spred 29 miliónov rokov 

žila v oligocéne a počas miocénu 

pred 16 miliónmi rokov vyhynula. 

V stavbe tela a rýchlosti pohybu 

sa DIOHYUS podobala ostatným 

druhom, ale bola väčšia. Táto 

praveká sviňa dosiahla veľkosť 

býka bisona a výšku v kohútiku 

mala 2,1 m. Dĺžka jej tela bola asi 

3 m. V angličtine je tento druh 

označený ako „gigant pig“, obrovská 

sviňa. Jej život v Severnej 

Amerike sa ukončil so zánikom 

veľkých trávnatých plání, ktoré 

územie predtým obývala. Nálezy 

o jej existencii pochádzajú spred 

13 miliónov rokov. 

Spočiatku bol tento druh 

popisovaný ako mäsožravec, ale 

na základe výskumu jeho chrupu 

je absolútne isté, že to bol typ 

V strednej Európe 

v dôsledku zvýšeného 

pestovania kukurice 

a iných plodín 

bohatých na energiu 

a poskytujúcich dobrý 

úkryt sa diviačia zver 

veľmi rozšírila aj do 

oblastí, kde dovtedy 

vôbec nebola. 

všežravca. Väčšiu časť potravy 

pravdepodobne tvorili okrem 

rastlinnej potravy zdochliny. Ale 

na základe jeho telesnej veľkosti 

a agresívneho vystupovania sa 

vychádza z toho, že praveké svine 

boli vo všeobecnosti uspôsobené 

získať si absolútny rešpekt 

od iných predátorov a druhov. 

Pritom sa vychádza z toho, že 

DIOHYUS a iní zástupcovia čeľade 

ENTELODON neboli žiadnymi veľmi 

úspešnými šelmami, ale padli 

im za obeť novonarodené, mladé, 

bezmocné jedince pravekých 

svíň. Tak, ako aj dnes, dokáže 

naša diviačia zver požierať vlastné 

diviačatá. 

Niekoľko najlepšie zachovaných 

kostier DIOHYUS je na juhu 

Dakoty (Battle Creck) a severozápade 

Nebrasky (Agate Fosssil 

Beds) blízko rieky Niobara. 

Kostry DIOHYUS - pravekej svine 

sú vystavené okrem iného na 

univerzite v Nebraske v múzeu 

Lincolna. Ďalej v múzeu Carnegie 

v Rittsburgu (Pensylvánia), ako aj 

na Harwardskej univerzite v Cambridge 

(Massachusetts). 

Špičkové meno: 

Terminátor pig 

Násilní pravekí predkovia našej 

diviačej zveri pri denných súbojoch 

o prežitie bojovali nielen 

proti potravinovým konkurentom, 

ale tiež navzájom medzi 

sebou niekedy aj so smrteľnými 

následkami. Toto dokumentujú 

početné nálezy zvyškov kostí. 

Nielen u ARCHAEOTHERIUM 

a ENTELODON, ale aj u DINOHY- 

US HOLLANDI sa našli v masívnych 

tvrdých lebkách často 

hlboké viditeľné zahryznutia, do 

ktorých presne zapasovali veľké 

očné zuby - kly vlastných druhov. 

Z toho vyplýva, že stopy po 

súbojoch majú pôvod v nanajvýš 

silno vedených vnútrodruhových 

sporoch. 

Predovšetkým išlo o súboje 

v čase párenia alebo v rivalite 

o potravu, ako aj o vlastné 


teritórium. Tieto agresívne znaky 

správania sú v anglickej literatúre 

pomenované špičkovým názvom 

„terrible pig“ alebo „terminator 

pig“. Uvedenými vyjadreniami 

a popisom je prakticky daná aj 

odpoveď na úvodné konštatovania, 

že praveké svine boli agresívne 

všežravce, impozantné, veľmi 

rýchle a robustné ako pancier. 

A tým je zvláštne postavenie 

dnešnej diviačej zveri a iných 

druhov divých svíň na zemi vo 

vnútri terajšej populácie omnoho 

lepšie zrozumiteľné. Lebo veľká 

časť diviakov sa dnes prejavuje 

vlastnosťami bojaschopných 

predkov. 

Súčasný vývoj 


Diviačia zver (Sus scrofa) patrí do 

rodu Sus (sviňa, čeľade suidae) 

sviňovité, do podradu neprežúvavcov 

a radu párnokopytníkov. 

Súčasné územie rozšírenia tohto 

druhu siaha od západnej Európy 

až do juhovýchodnej Ázie. V dôsledku 

introdukovania do Severnej 

a Južnej Ameriky, Austrálie 

a početných ostrovov v Tichomorí, 

je diviačia zver ako poľovná 

rozšírená takmer po celej zemi. 

Je všežravá a je veľmi schopná 

prispôsobiť sa. V strednej Európe 

v dôsledku zvýšeného pestovania 

kukurice a iných plodín bohatých 

na energiu a poskytujúcich 

dobrý úkryt sa diviačia zver veľmi 

rozšírila aj do oblastí, kde dovtedy 

vôbec nebola. Diviačia zver je 

kmeňový predchodca domácej 

svine. 

Váha a telesná veľkosť tejto 

zveri sa prejavuje rozlične a je 

závislá od geografického rozšírenia. 

Platí tu známe pravidlo, 

že telesná hmotnosť a veľkosť sa 

zvyšuje smerom z juhu na sever 

a zo západu na východ. V našich 

zemepisných šírkach dosahuje 

voľne žijúci diviak zriedkavo 

dĺžku tela 190 cm a váhu 200 kg 

po vyvrhnutí. Ale na severe, napríklad 

v Lotyšsku, a na východe, 

napríklad v Karpatoch a Turecku, 

sú jedince o váhe až o 300 kg. 

Telesne aj trofejovo najsilnejšia 

diviačia zver žije v Rusku pri rieke 

Ussuri a pohorí Sichote-Alin pri 

Vladivostoku. 

Diviačia zver ako druh je 

v Európe, Ázii a v aziatskopacifickom 

ostrovnom svete rozšírená 

v početných poddruhoch. Pôvodne 

sa vyskytovala od britských 

ostrovov a Maroka na západe 

cez celú strednú a južnú Európu, 

prednú Áziu, Severnú Afriku, 

prednú a zadnú Indiu až do 

Japonska a Vietnamu na východe 

a siahala ďalej cez Sumatru, Jávu 

a Novú Guineu. Na severe prenikla 

do južnej Škandinávie a južnej 

Sibíri. Okrem toho sa nachádza 

aj na Sardínii, Korzike, Srí Lanke, 

Taiwane a Filipínach. V severnej 

Afrike bola pred niekoľkými storočiami 

rozšírená pozdĺž rieky Níl 

až po Chartum. Dnes sa vyskytuje 

severne od Sahary. 

Vytvorili sa početné 

poddruhy 

Na základe tohto veľkého rozšírenia 

sa vytvorili početné poddruhy 

a sú diferencované medzi inými 

veľkostnými pomermi určitých 

kostí lebky. Severné poddruhy 

majú okrem toho dlhšiu a hustejšiu 

srsť. Poddruhy na ostrovoch 

sú zásadne menšie, ako na pevnine 

žijúci príbuzní. 

Areál rozšírenia diviačej zveri 

sa v priebehu tisícročí často 

menil. V chladných obdobiach 

sa posúval na juh a v teplejších 

zasa na sever. Ale v posledných 

stáročiach sa územie rozšírenia 

menilo hlavne zásahom človeka. 

Tak napríklad v Anglicku bola 

diviačia zver už začiatkom 17. 

storočia vyhubená. V Dánsku to 

bolo začiatkom 19. storočia.Do 

roku 1900 v Tunisku a Sudáne 

nebola takmer žiadna diviačia 

zver. Ale to sa týka aj Nemecka, 

Rakúska, Talianska a Švajčiarska, 

kde boli regióny bez diviačej 

zveri. Ale v 20. storočí diviačia 

zver získala opäť pôvodné územia 

svojho rozšírenia. Napríklad 

v Toskánsku v dôsledku intenzívneho 

obhospodarovania pôdy 

diviačia zver nebola, ale v roku 

1990 sa tam opäť udomácnila. 

V Rusku sa diviačia zver rozšírila 

z Bieloruska, Ukrajiny, Litvy a Lotyšska 

pozdĺž tokov riek Dnepra, 

Oka, Volgy a Dona a už v roku 

1960 bola na území Leningradu 

a Moskvy a v roku 1975 v Archangelsku 

a Astrachane. V roku 

1970 sa opäť rozšírila v Dánsku 

a Švédsku. Stavy diviačej zveri sa 

začali zvyšovať hlavne v Nemecku, 

Česku a na Slovensku. 

V 20. storočí bola diviačia zver 

introdukovaná v USA, kde sa ale 

pomiešala so zdivočelou domácou 

sviňou, ktorá tam bola už 

od 16. storočia. V USA sa preto 

diviačia zver veľmi neodlišuje od 

domácej svine. Podobná situácia 

je aj v Južnej Amerike, hlavne 

v Argentíne. V Austrálii je diviačia 

zver vyhlásená za škodlivú. 

Rýchlo si zvykne na nové 

potravinové zdroje 

Diviačia zver je v stave prispôsobiť 

sa najrozličnejšiemu životnému 

prostrediu. K tomu prispieva 

aj to, že je všežravcom, ktorý si 

rýchlo zvykne na nové potravi- 


história 

nové zdroje. Ďalej svojou schopnosťou 

rozrývať zem má prístup 

k pomocným zdrojom potravy. 

Mocnými čeľusťami dokáže rozhryznúť 

aj veľmi tvrdú potravu, 

ako sú u nás napríklad marhuľové 

kôstky, ktoré veľmi obľubuje. 

Jej schopnosti prispôsobenia sa 

dokazujú aj tieto príklady: 

V Berlíne sa diviačia zver usadila 

v mestských lesoch a preniká 

do predmestia a dokonca aj do 

centra mesta. Tak boli v máji 

2003 strelené dva diviaky na 

Alexanderplatze. Okolo Berlína 

sa odhaduje asi desaťtisíc kusov 

diviačej zveri. Robia škody v záhradách 

a parkoch. Ale aj u nás 

napríklad 15.3.2013 pobehovali 

diviačatá v Bratislave na Kramároch. 

11. 10. 2012 rozryli diviaky 

záhrady a cintorín v Bratislave 

v Lamači. 29.4.2013 sa v Michalovciach 

medzi panelákmi 

voľne pohyboval veľký diviak. 

9.4.2013 v Kremnici rozryli dva 

diviaky cintorín. Takto by sme 

mohli spomenúť aj ďalšie príklady. 

Najdôležitejšie doteraz popísané poddruhy sú: 

Sus crofa scrofa – stredoeurópska diviačia zver rozšírená v západnej, 

strednej a východnej Európe až po Pyreneje a Alpy. Carl von Linne ju 

vedecky popísal v roku 1758. 

Sus crofa castilianus – iberská divá sviňa na iberskom polostrove. 

Sus crofa meridionalis – diviačia zver na Korzike a Sardínii. 

Sus majori – diviačia zver žijúca v Taliansku a na Sicílii. V severnom Taliansku 

je ale už veľmi pomiešaná – skrížená so stredoeurópskou divou 

zverou. 

Sus crofa barbarus – diviačia zver v Maroku, Alžírsku a Tunisku. 

Sus crofa sennaarensis – núbijský poddruh, čiastočne už vyhubený. 

Sus crofa libycus – palestínska diviačia zver, už vyhubená. 

Sus crofa attila – juhovýchodoeurópska diviačia zver v Iráne a Turecku, 

Kaukaze a na južnom Balkáne v Bulharsku a Rumunsku. 

Sus crofa nigripes – turkestánska diviačia zver. 

Sus crofa sibiricus – žije od Bajkalu až po Mongolsko a Mandžusko. 

Suss.ussuricua – žije na území Ussuri a Východnej Sibíri. 

Sussleucomystax – japonská diviačia zver. 

Sussmoupinensis – severočínsky poddruh diviačej zveri. 

Sus crofa chizodontus – juhočínsky poddruh diviačej zveri. 

Sus crofa taivanicus – žije na ostrove Taiwan. 

Sus crofa vittatus – žije na Sumatre, Jáve, Bali a ďalších ostrovoch. 

Sus crofa papuensis – žije na Novej Guinei a v severnej Austrálii. Nasledujú 

ďalšie poddruhy na ostrovoch Timor a ďalších. 

Sus crofa cristatus – žije v Indii a Indočíne. 

Prispôsobí sa aj 

vlhkým územiam 

Diviačia zver dokáže aj dobre plávať 

a disponuje dobrou tepelnou 

izoláciou, takže sa prispôsobí aj 

vlhkým územiam, čiže jej vhodným 

životným priestorom sú 

nielen ihličnaté a listnaté lesy, ale 

aj veľké močaristé územia, ako aj 

dažďový prales. Severné rozšírenie 

je obmedzené iba tým, že je 

tam dlho zamrznutá pôda, ktorá 

zabraňuje diviakom dostať sa 

k živočíšnej potrave (červy, larvy). 

Vysoký sneh takisto prekáža v pohybe 

aj v hľadaní potravy. 

V klimaticky miernej strednej 

Európe sa rýchlo rozširuje v zmiešaných 

lesoch s veľkým podielom 

buka a duba, v ktorých sa nachádzajú 

aj vlhké bahnité územia. 

V subtropických a tropických 

podmienkach majú srsť kratšiu 

a bez podsady. Na severe zasa 

hustá srsť slúži ako tepelná izolácia 

a dôležitý zásobník energie. 

V horúcich regiónoch je odkázaná 

na zdroje vody, a preto púšte 

neosídľuje. 

Váha a telesná veľkosť 

tejto zveri sa prejavuje 

rozlične a je závislá 

od geografického 

rozšírenia. 

Domestifikácia 


Archeologické nálezy dokazujú, 

že k domestifikácii diviačej zveri 

došlo v prvej polovici ôsmeho 

tisícročia pred naším letopočtom. 

Ale vo vnútri veľkého územia 

rozšírenia prebiehala na rôznych 

miestach v rozličnom čase a nie 

jednotne. Tento proces prebiehal 

obdobne ako u oviec a kôz a bol 

vždy spojený s poklesom telesnej 

hmotnosti. Čiže domestifikovaná 

zver sa vždy vyznačovala nižšou 

váhou, ako príslušná diviačia 

zver. Dokazujú to archeologické 

nálezy kostí divých a domestifikovaných 

svíň. Najstaršie nálezy 

o domestifikácii pochádzajú 

z juhovýchodného Turecka, a to 

z prvej polovice ôsmeho tisícročia 

pred naším letopočtom. V Iraku 

a Európe sú nálezy zo siedmeho 

tisícročia. Nezávisle od toho 

prebiehala domestifikácia v Číne 

v šiestom tisícročí a v Thajsku vo 

štvrtom tisícročí. 

Vývoj domácich svíň v Európe 

viedol k tomu, že výška v kohútiku 

u domácich svíň bola iba 

70 cm. Ale vo svojom fenotype 

(dĺžka hlavy, štíhly tvar tela, husté 

osrstenie a silné štetiny na chrbte) 

sa podobala divej svini. 

Do 18. storočia vrátane sa život 

domácej svine podstatne neodlišoval 

od divej, a preto domáca 

sviňa odolávala drsným klimatickým 

podmienkam a kŕmila 

sa často priamo v lesoch. Doma 

dostávala väčšinou iba zbytkovú 

potravu. Diviak v lese mohol 

takto polokrotké svine oplodniť. 

Výsledkom bolo, že sa spočiatku 

ZDROJ: DR. WOLFGANG SCHULTE; SPRACOVAL ING. JÁN MERCEL 


domestifikované svine málo odlišovali 

od divých svíň. 

Prvá pravá rasa domácich svíň bola 

odchovaná v Anglicku v roku 1770. 

Naše dnešné domáce svine v Európe 

pochádzajú už z moderných chovov. 

K tejto situácii došlo až vtedy, keď bol 

daný zákaz vyháňania svíň do lesa za 

potravou. 

Výcvik a drezúra 


Vo Francúzsku bola 

diviačia zver cvičená 

na vyhľadávanie 

hľuzovky. V Nemecku 

bola zasa vycvičená 

diviačica na vyhľadávanie 

skrytých trhavín 

a omamných látok. 

Táto „policajná Luisa“ 

dosahovala lepšie výsledky, ako cvičený 

pes. Vo Švajčiarsku v cirkuse Otelli bola 

vycvičená diviačica Tinga a vystupovala 

s vlastným programom. Ale v tom 

čase aj v bývalej NDR v Štátnom cirkuse 

vystupovala diviačica Monika, ktorá 

Areál rozšírenia diviačej 

zveri sa v priebehu 

tisícročí často menil. 

V chladných obdobiach 

sa posúval na juh 

a v teplejších zasa 

na sever. 

sa dokonca pohybovala na zadných 

nohách. 

História lovu diviačej zveri 

Diviačia zver patrila už v strednej dobe 

kamennej (mezolit) k dôležitej poľovnej 

zveri človeka. Na základe archeologických 

nálezov je jasné, že diviačia zver 

v strednej Európe 

tvorila 4-5 percent 

poľovnej koristi človeka. 

Na jej lov naši 

predkovia používali 

padacie jamy a zver 

potom lovili drevenými 

kopijami, oštepmi, 

šípmi a lukmi. Hlavný 

podiel koristi tvorili 

diviačatá a lanštiaky. 

Lov dospelého 

bojaschopného kanca 

predstavoval v praveku skúšku odvahy, 

lebo diviak mohol smrteľne poraniť lovca. 

V starom rukopise Carolus Magnus et 

Papa Leo z roku 799 sa spomína úspešná 

poľovačka Karola Veľkého na silného 

kanca. 


história 

Veľké množstvo 

malieb a umeleckoremeselných 

prác dokazujú 

lov diviakov na 

koňoch s poľovníckymi 

psami 

počas dlhého 

obdobia. Na Wittenberskom 

kniežacom 

dvore bolo 

začiatkom 17. 

storočia chovaných 

900 poľovníckych 

psov na 

lov diviačej zveri. Boli to jednak 

ľahké psy, takzvaní diviačiari 

(Saufinder); ťažké psy (Saupacker) 

boli opatrené širokým obojkom 

alebo košeľou z kože alebo 

kovu, ktoré psa chránili pred 

poranením zo strany diviaka. Úlohou 

psov bolo diviaka dlho prenasledovať 

až do jeho unavenia 

a potom zadržať až do príchodu 

poľovníka, ktorý diviaka oštepom 

usmrtil. Pri týchto poľovačkách 

boli často ľudia, kone a psy smrteľne 

poranení. 

Obmedzenia poľovníka 

sa časom zrušili 

Vývojom strelných zbraní sa 

poľovačka stala jednoduchšou. 

Ale v baroku bola nadhánka 

na koňoch pevnou súčasťou 

dvorného života. Okrem toho 

sa zver lovila predovkami vo 

zverniciach. Uložená zver slúžila 

občas na zásobovanie obyvateľstva 

mäsom. Napríklad v roku 

1669 poľovnícky dvor v Drážďanoch 

predal 616 kusov ulovenej 

Prvá pravá rasa 

domácich svíň bola 

odchovaná v Anglicku 

v roku 1770. Naše 

dnešné domáce svine 

v Európe pochádzajú už 

z moderných chovov. 

zveri sedliakom. V Prusku boli 

občania mesta občas donútení 

odkúpiť zver ulovenú šľachtou. 

Na druhej strane sa však vyskytovali 

veľké škody na poliach 

od diviačej zveri. Sedliaci mohli 

svoju úrodu chrániť iba palicami. 

Ale zánikom 

absolutizmu sa 

dovtedajšie obmedzenia 

poľovníka 

zrušili. 

Od poslednej 

tretiny 18. storočia 

bolo v mnohých 

európskych 

krajinách vydané 

nariadenie, podľa 

ktorého diviačia 

zver mohla byť 

chovaná iba vo 

zverniciach.V polovici 

19. storočia výskyt diviačej 

zveri v početných stredoeurópskych 

regiónoch zanikol. Prispelo 

k tomu aj to, že revolúciou v roku 

1848 bolo poľovné právo spojené 

s vlastníctvom pozemku. Majiteľ 

revíru musel vzniknuté škody nahradiť, 

a to viedlo k ďalšiemu decimovaniu 

diviačej zveri. V mnohých 

regiónoch sedliaci používali 

pasce - tanierové železá na odchyt 

diviačej zveri. Takto chyteného 

diviaka potom vidlami zabili. 

Stavy diviačej zveri veľmi 

poklesli. V roku 1940 v mnohých 

regiónoch diviačia zver už nebola. 

Ale po prvých povojnových 

rokoch sa cez poľovnícke zákony 

diviačia zver začala spamätávať. 

Rozvoj poľnohospodárstva, 

a hlavne rozšírené pestovanie 

kukurice spôsobilo, že sa stavy diviačej 

zveri zvyšovali a dnes u nás 

prežíva boom. 

• 


A5nasirSKNEW:Sestava 1 31.3.2016 7:53 Stránka 1 

inzLZ2605 

inzercia 

Časopisy 

milovníkov 

zvierat 

âasopisy Svût psÛ a Na‰e koãky vydáva Nakladatelství Minerva CZ, s. r. o., Bruslafiská 1186/14, 102 00, Praha 10, 

www.i-minerva.cz, e-mail: minerva@i-minerva.cz 

Predplatné pre SR vybavuje: Magnet Press Slovakia, P. O. Box 169, 830 Bratislava 3, t. 67 20 19 31-33, 

fax 67 20 19 10 (20, 30), predplatne@press.sk, www.press.sk 

Jedin˘ ‰pecializovan˘ ãasopis 

urãen˘ v‰etk˘m milovníkom maãiek 

âasopis pre majiteºov, chovateºov 

a milovníkov psov - pre zábavu 

aj pouãenie 

inzLZ2610

na návšteve 

AKO VZNIKAJÚ DOBRÉ ČIŽMY 

Árpád Horváth a Alain 

Buhagiar pri vstupe 

do podniku AIGLE 

Dostali sme prísľub od 

Alaina Buhagiara, regionálneho 

manažéra AIGLE, 

že môžeme navštíviť 

závod. Najskôr si však prezrieme 

predvádzaciu miestnosť 

na jednej z rušných hlavných 

ciest Paríža, ktorá sa nachádza 

v elegantnom prostredí, oproti 

slávnemu javisku Olympia. Pri 

širokom výbere tovaru - módny 

odev, doplnky a topánky - sme 

sa na naše prekvapenie presvedčili 

o tom, že v palete ponuky 

čižiem predstavuje ani nie 10 % 

francúzska výroba; celkový ročný 

obrat 160 miliónov eur ročne 

patrí k 90 %-nému ostatku vyrábanému 

na Ďalekom Východe, 

predávaný samozrejme v iných 

cenových hladinách. Škálu výrobkov 

tvorí zo 61 % odev, 25 % 

čižmy a 12 % topánky. V rámci 

módnych odevov robia výmenu 

kolekcií dvakrát ročne, na čom 

si dávajú veľmi záležať, odkedy 

v roku 2003 odkúpilo dovtedy 

francúzsku spoločnosť jedno 

švajčiarske konzorcium, ktoré 

vlastní aj značky Lacoste a Gant. 

Známa najmä v Ázii 

Značka AIGLE je populárna 

predovšetkým v Ázii, za čo vďačí 

predovšetkým 240 značkovým 

obchodom na kontinente, z ktorých 

je v Hong-Kongu 12, v Južnej 

Kórei 30, Japonsku 74 a v Číne má 

136 vlastných obchodov. Spoločnosť 

vlastní vo Francúzsku 70 samostatných 

značkových obchodov, 

z toho 12 v Paríži. Okrem toho 

v rámci Európy majú predajne 

v Belgicku, Nemecku a Švajčiarsku, 

v ostatných štátoch ich predávajú 

miestni veľkoobchodníci. Celkovo 

v 70 štátoch sú prítomní so 

400 značkovými predajňami. Značkový 

obchod AIGLE dovolia otvoriť 

len tam, kde je dostatočný kapitál 

a odbornosť k tomu, aby bol dlhodobo 

prevádzkovateľný, očakávajú, 

že do kvality treba investovať, 

nejedná sa o víziu rýchlych peňazí. 

Vo Východnej Európe majú dvoch 

spoľahlivých partnerov, rumunské 

Aro Srl. a maďarskú Horváth 


Základový materiál 

odpočíva v 200 kilogramových 

baleniach 

Zošité neoprénové 

vložky čižiem 

Oceľové tvarovacie šablóny 

na všetky veľkosti a modely, 

na ne stavajú čižmu 

Prvou fázou je nalepenie 

podšívky na vložku do topánok, 

na konci pásu čižmy 

pripravené na vulkanizáciu 

Zosilňujúce vrstvy 

gumy sa aplikujú na 

špičku, boky a lem 

és Társa Kft. Realizujú seriózne 

marketingové aktivity, tento rok na 

reklamnú kampaň v televízii minú 

3 milióny eur. 

Kde venujú toľko 

pozornosti kvalite 

surovín, výrobného 

procesu a produktu, tam 

sa garantovane zákazník, 

ktorý si zakúpi AIGLE 

výrobky, nesklame. 

Továreň sa rozkladá 

na 34 hektároch 

Po prezretí predvádzacej miestnosti 

a obchodu v hlavnom meste 

sme poobede cestovali do 300 km 

vzdialeného Chatelleraultu, kde 

nás „vymrštil“ slávny TGV vlak, 

spolu s pánom Buhagiarom sme 

boli na mieste za hodinu a pol. 

Ubytovaní sme boli v útulnom 

staručkom vidieckom hoteli 

mediteránneho vzhľadu, pôvodne 

stanicou poštových holubov, ktorý 

vyžaroval neskutočný pokoj a ponúkal 

len miestne výrobky. 

Na druhý deň nás v továrni, ktorá 

pôvodne slúžila ako vojenské skladisko, 

prijala pani z marketingového 

oddelenia AIGLE. Továreň sa 

rozkladá na 34 hektároch, z toho 

budovy zaberajú 77 000 metrov 

štvorcových. Ešte predtým, ako 

nás nimi previedla, sme dostali 

dôkladný výklad o histórii firmy 

a výrobe čižiem. 

Meno po orlovi 

S výrobou obuvi s gumeným 

vonkajškom sa v Európe začalo 

v roku 1853, kedy Hiram Hutchinson 

priniesol technológiu výroby 

a základný materiál z Ameriky; výrobok 

dostal meno po americkom 

národnom symbole - orlovi, vtedy 

mala značka názov „a’ l’Aigle”. 

Prvá obuv mala len spodnú časť 

z gumy, vrchná časť bola z plátna. 

Vtedajšia materská firma bola vo 

vlastníctve Francúzov, hlavnými 

aktivitami bola výroba základných 


na návšteve 

Jeden z obchodov firmy 

AIGLE oproti so známym 

divadlom Olympia 

materiálov pre výrobu pneumatík, 

závod Aigle na výrobu čižiem bol 

len malým segmentom konzorcia. 

Kedysi pracovalo v prvom závode 

neďaleko Paríža 4 000 ľudí, po 

mechanizácii sa počet 

pracovníkov znížil na 

400, cez deň dokážu 

vyrobiť 4 000 čižiem. 

Upozornili nás na to, 

že nám všetko ukážu, 

ale nie všade môžeme 

fotografovať, 

predovšetkým kvôli 

nepublikovateľným 

výrobným technológiám. 

Ako sa vyrába 

čižma? 

Pozrime sa, ako sa 

vyrába jedna gumená 

čižma patriaca do 

prémiovej kategórie. 

Z Vietnamu dovážajú 

surovú gumu v 20-40 kilogramových 

blokoch do závodu, 

kde prebieha celý proces výroby. 

Zo všetkých zásielok sa berú vzorky, 

ktoré analyzujú v továrenskom 

laboratóriu, na základe čoho 

rozhodnú, čo je potrebné pridať 

k optimálnej kvalite materiálu. 

Gumené rolky následne zomelú 

na prach, prifarbia a pridajú 

presné množstvo pomocných 

materiálov podľa výsledkov laboratórnych 

analýz, potom vyrobia 

gumené koberce o hrúbke 10 milimetrov. 

Po osušení ich natiahnu 

na palety v 200 kilogramových 

balíkoch, kde 24 hodín odpočívajú 

a finalizujú sa chemické väzby. 

Medzičasom sa z polotovarov 

zvlášť skladovaných podľa farieb 

realizujú laboratórne analýzy kvality. 

V nasledujúcej fáze 

ich zlisujú na koberce o hrúbke 

1,5 mm, ktoré natočia na rozmerné 

veľké skladovacie valce, aby 

sa zabránilo ich zlepeniu dáva 

sa medzi ne textilná vrstva. Na 

ďalšom strojovom páse zohriatu 

gumu spájajú s textilným alebo 

neoprénovým materiálom tvoriacim 

vnútro čižmy. Ďalší pás vyrába 

vložky do topánok vo forme 

tabuliek, kedy do gumy pridávajú 

textilnú drvinu, čím bude nielen 

ľahšia, ale aj výrazne pružnejšia. 

Väčšina výroby surového materiálu 

je automatická, človek sa 

zapája len kontrolou prístrojov. 

Čižma vznikne 

po 60 úkonoch 

„Hand made“ sa začína v priebehu 

skladania čižiem. Jedna čižma 

vznikne po 60 úkonoch. Najskôr 

sa na základný materiál v hydraulických 

prešoch 

aplikujú šablóny 

a vyrežú sa časti - 

vložky do topánok, 

vnútro topánok, 

vonkajší obal, 

päta, špička, bočné 

časti atď. - vo veľkostiach 

od 36 do 

50. Potom nastupuje 

zošitie vnútra 

čižmy, následne sa 

nasadí na „kopyto“, 

na ktorom nalepia 

vložku, neskôr 

spevnia špičku 

a pätu, vonkajšiu 

vrstvu, osadia 

klince, pracky, zips 

a nakoniec trojvrstvovú podošvu. 

Finálne sa tieto ručne realizované 

vrstvenia počas jednej hodiny 

vulkanizujú v peci so 140 stupňami. 

Po vychladnutí čižmy ponoria 

do vody, kde sa kontroluje ich 

vodeodolnosť. Finálny výrobok je 

po zabalení uložený do niektorého 

zo skladov, následne sa podľa objednávok 

dostáva do obchodného 

reťazca. 

Z každej série denne 

vezmú 3 vzorky 

Po prejdení všetkých výrobných 

pásov sme boli zvedaví na 



, s. r. o. 

Dámske a pánske spoločenské oblečenie. 

Obleky od 160 € 

Árpád Horváth držiaci 

čižmu AIGLE Parcours 

po kontrole kvality, 

ktorá čaká na zabalenie 

AKTIVA-Z 

GREEN 

Dlhorukávové 

funkčné tričko 

so zipsom ku 

krku. 

Cena: 35,95 € 

kontrolu kvality. Vo viacerých laboratóriách, 

kde sa realizovali rôzne analýzy, sme nemohli 

fotografovať a pomerne veľkú časť zameranú 

na vývoj sme si nemohli prezrieť. Z každej série 

denne vezmú 3 vzorky, ktoré prejdú analýzami 

opotrebúvania, odierania, odolnosti a stability, 

následne ich prerežú, aby prezreli pevnosť 

vrstiev a opotrebovanie materiálu. Najviac 

nám bol sympatický výrobný pás, ktorý polmiliónkrát 

ohol čižmu imitujúc 500 kilometrov 

chôdze. Tento istý test robia s topánkami pre 

200 alebo 300 kilometrov „chôdze“. Po päťhodinovej 

návšteve sme spolu so zamestnancami 

obedovali v ich jedálni, následne sme navštívili 

predvádzací obchod nachádzajúci sa na 

500 metroch štvorcových, kde môžu za priaznivé 

ceny nakupovať ľudia z okolia. 

Návrat do mesta 

Po rozlúčke so zamestnancami sme sa opäť 

s TGV vrátili do mesta. Na druhý deň sme si 

prezreli najdôležitejšie pamiatky Paríža, kde 

bol naším sprievodcom sám pán Buhagiar - už 

však nie oficiálnym tónom. Nakoniec sme unavení, 

ale s užitočnými poznatkami, cestovali 

domov. 

Na základe toho, čo sme videli, môžeme 

pokojne povedať, že kde venujú toľko pozornosti 

kvalite surovín, polotovarov, výrobného 

procesu a konečného produktu, tam sa garantovane 

zákazník, ktorý si zakúpi AIGLE výrobky, 

nesklame. 

• 


ARTIKA-J 

Obojstranný, nešušťavý, 

vodeodolný (8000 mm) 

a priedušný kabát. 

Cena: 269 € 

AKTIVA-L 

FOREST 

Dlhorukávové 

funkčné tričko. 

Cena: 33,95 € 

ARTIKA-T 

Obojstranné, nešušťavé, 

vodeodolné (8000 mm) 

a priedušné nohavice. 

Cena: 179 € 

WILD-T 

Pevné reflexné 

nohavice z mikroteflónu 

s PU membránou. 

Všetky švy sú 

zalepené. Vodeodolnosť 

8000 mm. Priedušnosť 

5000 gr/m 2 . 

Cena: 115 € 

GARDE 

Ľahká, hrejivá 

flísová mikina. 

Cena: 86 € 

Budova COV Blok-A, 927 05 Šaľa-Veča 

e-mail: info@betalov.sk, takacv@centrum.sk, www.betalov.sk, 

tel./fax: +421 31 770 89 66, mobil: 0917 955 557, 0905 616 788, 

objednávky telefonicky alebo e-mailom

kynológia 

Jedno srdce a jedna duša 

Práca s farbiarom je od počiatku mužskou 

doménou. Dnes je to už vďaka ambicióznym 

vodkyniam farbiarov aj ženskou vecou. 

A prináša im to naozaj úspech. 


Závideniahodná je idylicky 

postavená horáreň v revíri 

Sachsengrund. Tu vo 

Vogtlande, medzi Krušnými 

horami a hranicou s Českou 

republikou, Gabriela Thomae 

vykonáva dobrých dvadsať rokov 

svoju službu. Okolo dvoch tisíc 

hektárov súvislej lesnej plochy 

patrí k jej revíru. Nuda je pre 

horárku Thomae neznámym slo- 


kynológia 

Inštinkt, skúsenosti a dôvera 

k psovi. Gabriele Thomae 

a Luna zo Silberbachu sú zohratým 

tímom. 

vom. Predovšetkým tu, kde majú 

lesy tohto regiónu výnimočnú minulosť. 

Pre baníctvo, ktorým sa 

tu počas niekoľkých storočí ťažila 

železná ruda, striebro, meď a cín, 

bolo potrebné nepredstaviteľne 

veľké množstvo dreva. Následkom 

toho boli obrovské výruby. 

Potreba dreva pre tavenie rudy 

bola taká enormná, že na opätovné 

zalesňovanie bol nasadený 

So svojím hanoverským 

farbiarom absolvovala 

nespočetné množstvo 

úspešných dohľadávaní, 

z toho veľa z nich bolo 

v extrémne sťažených 

podmienkach. 

rýchlo rastúci smrek. Z pôvodných 

horských zmiešaných lesov 

sa stali smrekové monokultúry. 

Druhá šanca 

pre zmiešaný les 

Dnešným cieľom tu je opäť obnoviť 

zmiešaný les. Týmto dostal lov 

v tomto revíri úplne nezvyčajnú 

hodnotu. Samozrejme ale nie 

pre radosť všetkých lovcov. Veľmi 


vysoké počty vysokej zveri, o ktoré 

sa roky po obrate s údivom 

starali niekoľkí externisti, sú totižto 

dlhšie minulosťou. Nie málo 

lovcov na to smutno spomína. 

Napriek tomu platí dnes oveľa 

viac ako vtedy, že treba na toto 

všetko dávať pozor. 

Gabriele Thomae preto dbá 

predovšetkým na to, aby svoju 

prácu vykonávala pomocou odborných 

znalostí, s citom a triezvym 

pohľadom na vec. Veľký 

význam lovu viedol napokon až 

k povolaniu vodkyne farbiarov. 

Cení si to, že jej služobný úrad 

Sachsenforst prácu dohľadávania 

vo všetkých smeroch zastrešuje 

a podporuje. 

Vyznamenané duo: 

pes a pani 

Ďaleko za hranicami Sachsenforstu 

získala Gabriele Thomae 

úžasnú povesť. So svojím hanoverským 

farbiarom Sirom zo 

Silverbachu absolvovala nespočetné 

množstvo úspešných dohľadávaní, 

z toho veľa z nich bolo 

Pri práci s farbiarmi 

sú okrem výkonu psa 

nevyhnutné aj iné 

faktory, pretože úspech 

dohľadávania závisí 

významným spôsobom od 

samotného vodcu psa. 

v extrémne sťažených podmienkach. 

Pri hlavnej skúške klubu 

Hirschmann 2007 v Grafenwöhre 

vyhral Siro práve prvú cenu 

a za to získal Gussonov putovný 

pohár. 

Žiaľ, Siro dnes už nežije. Osud 

priskorého konca ho dostihol tak, 

ako veľa ostatných veľmi dobrých 

psov. Nástupkyňa Luna zo 

Silverbachu má už štvrtú skúšku. 


kynológia 

Skúsenosti prichádzajú až pri 

love. Úzky vzťah so psom musí 

byť hneď od začiatku. 

Aj s ňou si už mohla Gabriela 

Thomae dovoliť to isté preto, 

lebo malá fenka má vo svojej 

skúsenej mame, Ayle z Hirshmooru, 

excelentnú učiteľku. To, že 

celá Lunina výuka bude ukončená 

bez nátlaku, na to kládla jej 

majiteľka už od začiatku veľký 

zreteľ. Pri práci s farbiarmi sú 

okrem výkonu psa nevyhnutné 

Dôležitá je telesná 

pripravenosť a kondícia. 

Dohľadávanie môže byť 

dlhé a môže viesť cez 

zložitý terén. Kondícia 

tu znamená všetko. 

aj iné faktory, na ktoré Gabriela 

Thomae sústavne poukazuje, 

pretože úspech dohľadávania 

závisí významným spôsobom od 

samotného vodcu psa. V tomto 

prípade od vodkyne. Sú potrebné 

predovšetkým cit, inštinkt a znalosti 

o správaní sa divej zveri. Takisto 

dôležitá je dokonalá telesná 

pripravenosť a kondícia. Dohľa- 

ZDROJ: PASSION, TEXT A FOTOGRAFIE: GUNTHER STOSCHEK 


Tu ihneď vidno: títo 

dvaja si rozumejú. 

dávanie môže byť kilometre dlhé 

a môže viesť cez zložitý terén. 

Kondícia tu znamená všetko. 

Dohľadávanie môže byť 

kilometre dlhé 

a môže viesť 

cez zložitý terén. 

Kondícia tu znamená 

všetko. 

Vhodná zbraň 

Keď chceme dolapiť psom označený 

kus diviny, musíme svoju 

zbraň ovládať aj poslepiačky. 

Gabriele Thomae zbožňuje Blaser 

R 93 v špeciálnom dohľadávacom 

vyhotovení. Nielen preto, 

že je táto zbraň veľmi robustná 

a odolná voči špine, ale aj preto, 

že ju môže použiť vo všetkých 

loveckých situáciách. „Je veľmi 

spoľahlivá a strieľa vždy dobre,“ 

prízvukuje Gabriele Thomae vo 

svojom resumé. „Vždy chodím 

s touto zbraňou a práve preto jej 

tak dôverujem.“ 

• 


exotika 

NA HONE DIVIAKA 

V POHORÍ ATLAS 

Prešlo už niekoľko rokov, 

odkedy ma mamonárstvo 

vypudilo z Afriky, avšak 

nikdy som neprestal 

snívať o tom, že sa 

niekedy budem môcť 

vrátiť na môj vysnívaný 

kontinent. 

Úplne náhodne som narazil 

na internete na inzerát 

v maďarskom jazyku, 

ktorý ponúkal možnosť 

poľovačky na diviakov v Tunisku, 

v pohorí Atlas a v púštnych oázach, 

dokonca pre mňa najobľúbenejším 

spôsobom – honom. Rýchlo som 

zavolal na maďarské číslo uverejnené 

v inzeráte, na ktorom sa ozval 

príjemný ženský hlas. Dotyčná 

osoba ma uistila, že podrobné 

informácie mi vie dať jej manžel 

arabského pôvodu, ale len po 

návrate z Tuniska. O dva dni naozaj 

prišla maďarská kópia prospektu, 

ku ktorej priložili aj ohromnú 

ponuku. Podľa všetkého zistili, že 

som autor, ktorý píše články v Nimróde 

a Nimród Safari a radi ma 

privítajú v Tunisku na predĺžený 

víkend, kde sa môžem zúčastniť na 

honoch diviakov, pričom by chceli 

využiť moje rady pri naštartovaní 

poľovníckeho turizmu v krajine. 

Smel som si vziať 

ďalších troch 

Hneď na ďalší týždeň sme sa stretli 

so sympatickým Kaledom Fetui, 

mimochodom majiteľom hotela 

vo Viedni, a s jeho sympatickou 

manželkou Timeou maďarského 

pôvodu. Dlho sme sa rozprávali 

o tom, ako by som mohol pomôcť 

a zrejme sa im natoľko zapáčili 

moje promptné nápady, že mi 

ako bonus navrhli, že si so sebou 

smiem vziať ďalších troch spoločníkov, 

ktorí nám môžu byť v tejto 

misii nápomocní. Rozhodol som 

sa rýchlo: Pičta Soltész disponuje 

rozsiahlymi skúsenosťami 

s Afrikou, člen vedenia Nadácie 

Nimród Máté Verdes, ktorý hovorí 

viacerými jazykmi, je mladý, dieťa 


Pekné úlovky 

internetovej kultúry, ako aj náš 

sikulkský kamarát Jocó Jakab, ako 

realizátor zahrnutia aj sedmohradského 

trhu. 

Už aj cesta bola 

dobrodružná 

Naše lietadlo štartovalo z Viedne 

a pristálo v neskorých nočných 

hodinách na tuniskom medzinárodnom 

letisku. Už samotná cesta 

tam bola dobrodružná, keďže 

ma na checkpointe zastavili kvôli 

pozostatkom pušného prachu na 

mojom poľovníckom odeve, kým 

Joca nechcel pustiť tuniský colný 

úrad kvôli pasu. Nakoniec sme síce 

s ťažkosťami, ale predsa prešli. 

V meste nás vítala početná skupina, 

ktorú tvorili elegantne oblečení 

páni. Vyžarovali takú auru, ako vo 

Feliniho filmoch z polovice minulého 

storočia talianski malomeštiacki 

páni oblečení na nedeľnú omšu. 

Pri predstavovaní sa ukázalo, že 

všetci sú dôležitými členmi miestnej 

verejnej správy a poľovníctva. 

Oblastní hlavní poľovníci, vedúci 

Kamaráti dostali 

poloautomatický troják 

so slug hlavňou, kým 

mne sa ušla jedna 

dvanástka bock. 

ministerstiev, ochranári, mnoho 

vysokopostavených a vplyvných 

ľudí prišlo k lietadlu. Dlho sme sa 

fotili, potom sme vyrazili na dvoch 

autách na miesto nášho lovu, do 

mesta El-Kef. 

Vtedy sme už boli unavení, preto 

sme sa nie celkom tešili tomu, 

že naši hostitelia vyhlásili, že sa 

počas cesty zastavíme na večeru. 

V tradičnej reštaurácii nám však 

čerstvá grilovaná jahňacina a viacero 

typických tuniských špecialít 

zlepšili náladu. V nasledujúcich 

troch dňoch bolo nepretržitým 

programom, že po každej vážnejšej 

udalosti sme sa zúčastnili na 

vynikajúcom hodovaní. 

Pamiatka na nás 

veľmi zapôsobila 

Do mesta El-Kef ležiacom pri 

alžírskych hraniciach sme dorazili 

neskoro v noci. Smerovali sme do 

najvyššieho bodu centra s hradom 

postaveným v období okolo tisíc 

rokov pred naším letopočtom. 

Ubytovali nás v jednej vyše tisíc 

štyristo rokov starej budove, 

ktorú kompletne zrekonštruovali 

a opatrili všetkými modernými 


exotika 

Uvítacia delegácia na letisku. 

Naše ubytovanie počas 

prvých dvoch dní. 

vymoženosťami. Trojposchodová 

dychberúca pamiatka na nás veľmi 

zapôsobila, preto napriek tomu, že 

sme boli veľmi unavení, len ťažko 

sa nám podarilo zaspať. 

Na druhý deň ráno po rýchlom 

oblečení sme raňajkovali 

s hlavným štátnym poľovníckym 

dozorcom, ktorý nám navrhol, že 

dva dni nám zabezpečí ubytovanie 

on. Vystrelili sme na poľovný 

revír, kde sme dostali inštruktáž od 

zástupcu štátneho dozorcu, podľa 

ktorej dnes budú hnať len pre nás 

maďarských poľovníkov, oni sa 

na nej nezúčastnia, budú nám len 

pomáhať. Na druhý deň budeme 

poľovať už s dvanástimi puškami. 

Samozrejme, pred začatím poľovačky 

sme sa ešte raz dôkladne 

naraňajkovali. 

Noste si svoje zbrane 

Na tuniských poľovačkách sa 

možno zúčastniť len brokovnicami. 

Odporúčame všetkým, aby si nosili 

Panoráma mesta v pozadí 

s pohorím Atlas, fotené 

zo strechy hotela. 

svoje zbrane, pretože pri realizácii 

rýchlych výstrelov je dôležité mať 

takú zbraň, na ktorú sme zvyknutí. 

Kamaráti dostali poloautomatický 

troják so slug hlavňou, kým mne 

sa ušla jedna dvanástka bock. 

Poľovnícka sezóna sa 

v Tunisku ukončí vo 

februári, my sme mohli 

len vďaka individuálnym 

povoleniam poľovať 

koncom apríla. 

Okolité rastlinstvo je večne 

zelené, preto ak sem niekto zavíta 

v akomkoľvek ročnom období, 

musí počítať s výrazným zatienením. 

Postavili sme sa vedľa svahu, 

odkiaľ sme mohli dobre strieľať 

na 30 – 40 metrov, ak by pri mne 

chcel diviak vybehnúť. Samotné 

fľaky lesov nie sú veľké, preto aj 

dĺžka honov len zriedka presiahne 

jeden kilometer. Celé postavenie 

a organizácia poukazovala na vysoké 

znalosti a kultúru hostiteľov 

týkajúcu sa poľovačiek. 

Mohli sme poľovať 

koncom apríla 

Poľovnícka sezóna sa v Tunisku 

ukončí vo februári, my sme mohli 

len vďaka individuálnym povoleniam 

poľovať koncom apríla. 

O takomto čase diviačice vedú 

svoje niekoľkomesačné diviačatá, 

preto sme z pochopiteľných príčin 

nemohli pri hone využiť psov. 

Počas honu sme z hlasov honcov 

pochopili, že je pohyb a diviak na 

území. Žiaľ, výstrel nepadol, ale tri 

kance utiekli z honu mimo dostrelu. 

Poobede do druhej sa realizovali 

ešte tri hony, z ktorých unikli 

„s celou kožou“ ďalšie dva kance. 

Počas obeda sme sa s maďarskými 

druhmi zhodli v tom, že tuniskí 

poľovníci sa rozumejú svojim 

veciam, ich každý pohyb a gesto 

prezrádza profesionalitu, lásku 

a úctu k tomuto športu. Tu sme 

ukončili poľovnícku časť, potom 

poobede nás vzali do viacerých 

okolitých ubytovní a pýtali sa na 

našu mienku, nakoľko by to vyhovovalo 

maďarským poľovníkom. 

Uistili sme ich, že tieto ich nároky 

výrazne prevyšujú nároky maďarských 

poľovníkov a nakoľko ich 

vedia ponúknuť lacno, dokonale 

nám vyhovujú. 

Popritom sme sa samozrejme 

veľmi dobre bavili. Kaled prekladal, 


pretože miestni okrem arabčiny 

najčastejšie používali francúzštinu, 

kým u nás dominovala angličtina 

a nemčina. Veľmi nás prekvapilo, 

ako dobre sa náš rýchlo hovoriaci 

sikulský kamarát dohovorí pomocou 

kuchynskej nemčiny napriek 

tomu, že sme mu často nerozumeli 

ani my. Užíval si hlavne to, že 

medzi tunajšími poľovníkmi našiel 

analogické postavy k szekélykeresztúrskemu 

združeniu. 

Dostali sme maketu 

a koberec 

Večer sme si museli pred večerou 

na hodinku ľahnúť, aby sme si 

oddýchli, neskôr o deviatej hodine 

sme sa vzájomne krátko pozdravili 

a spoločne sme odovzdali naše 

dary. My sme okrem iného dostali 

nádhernú maketu typického druhu 

tohto regiónu, olivy, a koberec, 

na ktorom podľa legendy možno 

splodiť len chlapca. Mohli nám 

ho darovať skôr, nakoľko v našej 

päťčlennej skupine máme celkovo 

sedem dievčat, snáď neskôr ešte 

pomôže aspoň nášmu kamarátovi 

Mátému. Deň sme samozrejme 

ukončili výdatnou večerou. 

Na druhý deň sme sa všetci 

nevedeli dočkať honov, na ktoré 

objednali okolo dvoch desiatok 

honcov a dostal sa nám aj podobne 

početný sprievod. Musím povedať, 

že ešte nikdy nikto takýmto 

vážnym spôsobom nedbal o moju 

fyzickú integritu, ako práve teraz. 

V sprievode sa zúčastnila skupina 

domobrany, policajtov a civilnej 

obrany. Podľa ich slov je v Tunisku 

verejná bezpečnosť dokonalá, ale, 

žiaľ, kvôli negatívnej propagande 

sa znížil počet návštevníkov v krajine, 

a teda aj pre financovanie štátu 

dôležitý zdroj peňazí z turistiky. 

Teraz spravia všetko preto, aby 

ich štátu prinavrátili. Viackrát sme 

prechádzali po kontrolných bodoch, 

na ktorých zastavili takmer 

každé auto. Tu sme si všimli, akí 

sme dôležití VIP hostia, pretože 

my sme prešli obyčajným pozdravom. 

Na jednej horskej serpentíne 

Sikul na somárovi. 

zástupcovia vnútornej bezpečnosti 

odstavili nabok pomalé nákladné 

auto len preto, aby sme si udržiavali 

tempo. 

V Tunisku je verejná 

bezpečnosť dokonalá, 

ale, žiaľ, kvôli 

negatívnej propagande 

sa znížil počet 

návštevníkov v krajine. 

Prosili nás o opatrnosť 

No, ale späť k poľovačke. Vyšli sme 

na najvyšší bod lesa, kde v tichosti 

určili rozdelenie. Na tomto mieste 

žije viacero diviačíc, preto nás 

prosili, aby sme boli opatrní, nie že 

strelíme matku pred jej mladými. 

Už aj samotné postavenie bolo 

sympatické, keďže sme zišli do 

boku kolmého vrchu kopca, ktorý 

pretínalo koryto potoka. Z náprotivnej 

strany sa ukazovali menšie 

čistinky, kam som mohol podľa 

postavenia smerovať výstrely. 

Žiaľ, najzaujímavejšie územie 

bolo vzdialené sedemdesiat až 

deväťdesiat metrov, kam by som 

už len nerád strieľal s poskytnutou 

mnohoročnou elegantnou dvojhlavňovou. 

Krátko po zahájení honu môj 

sprievodca avizoval, že s najväčšou 

pravdepodobnosťou pred nami 

prebehne diviak. Aj som na osemdesiatich 

metroch spozoroval, že 

smerom na kopec ide veľká sviňa, 

na ktorú som na popud sprievodcu 

pokusne vystrelil. Žiaľ, chybil som, 

ale o niekoľko metrov za ňou sa 

rozbehla ďalšia sviňa a o hodne 

nad nimi, asi sto metrov, ďalšia, 

väčšia. Pri tejto vzdialenosti na 

rýchlo bežiaceho diviaka netreba 

riskovať, o chvíľku sa už aj stratili 

v húštine. Ešte dobre, že to moji 

székelykeresztúrski druhovia nevideli, 

pretože určite by bola moja 

povesť „istej ruky“ poškvrnená. 

Diviaky sa pohli 

na viacerých miestach 

Potom som z výkrikov honcov zistil, 

že sa diviaky pohli na viacerých 


exotika 

Vo vnútri hradu El-Kefi. 

Moje stanovište 

počas 

druhého dňa. 

miestach, ale výstrel nezaznel. 

Môj sprievodca mal veľmi dobré 

oko, už z diaľky zaznamenal pohyb 

jedného diviaka, ktorého som ja 

s mojím zhoršujúcim sa zrakom 

a hustým porastom nevedel spozorovať. 

Sledovaním smeru ukazováka 

svojho druha sa potvrdilo, 

že o niečo za mojím dostrelom 

sa preženie na čistinke diviak, na 

ktorého, ak nebude postupovať 

prirýchlo, viem vystreliť. Šiel pekne, 

ležérne, keď som ho zbadal, 

tak som s využitím svojich skúseností 

z honov na zajace v Dömsöde 

vystrelil. Diviak klesol, potom som 

zapálil rakety a odbehol smerom 

k stanovišťu Mátého. Odtiaľ zazneli 

tri rýchle výstrely, potom v okolí 

opäť zavládlo ticho. Po objavení sa 

honcov sme ďalší výstrel nepočuli. 

Po ukončení honu sme najskôr 

s Mátém sumarizovali jeho priebeh, 

na základe čoho sme rekonštruovali, 

že Máté ešte trikrát vystrelil 

na mnou zasiahnutého diviaka 

a dvoma ranami ho aj trafil. Jeden 

výstrel dopadol na telo, druhým 

trafil zadnú nohu. Je veľa krvi, honci 

sa pustili za raneným zvieraťom. 

Za sebou sa ukazovali aj ostatní. 

Počas celej cesty sme 

analyzovali naše zážitky 

a selektovali sme tie 

najzaujímavejšie. 

Jocó videl šestnásť diviakov a šakala, 

medzi nimi jedného ohromného 

kanca, ale nemohol strieľať. Aj Pišta 

videl tohto kanca, okrem toho 

päť ďalších. Bolo tu hodne zveri, 

ale nevyšlo nám to, preto sme sa 

veľmi pripravovali na ďalších päť 

honov, ktoré na dnes plánovali. 

Vtedy sme si všimli, že honci, ktorí 

išli za raneným diviakom, bežia 

rýchlo smerom do údolia. Ako sa 

neskôr ukázalo, jeden z ich kolegov 

upadol do diabetickej kómy a bolo 

ho potrebné odviesť ihneď do 

nemocnice. Všetci honci odprevadili 

svojho kolegu, preto boli všetky 

plánované hony zrušené. Mrzelo 

nás to, keďže sme sa na to mesiace 

pripravovali, ale reakcia a rozhodnutie 

miestnych bolo sympatické 

a pochopiteľné. 

Smútili sme nad 

stratenou príležitosťou 

Dostavili sme sa na obed a s dlhými 

nosmi sme smútili nad honcom 

a stratenou poľovníckou príležitosťou. 

Avšak podľa zvyklostí sme sa 

výdatne najedli a pobrali do Tunisu. 

Počas celej cesty sme analyzovali 

naše zážitky a selektovali sme 

tie najzaujímavejšie, ktoré budem 

vedieť použiť pri neskôr zostavo- 

Úlovky 



vanom článku. Medzičasom prišla 

správa, že našli sviňu, ktorú sme 

s Mátém „premohli“, teda aj som 

strelil atlaského diviaka, aj nie... 

Jocó poznamenal, že nasledujúci 

deň, keď už odídu všetci hostia, sa 

aj v Sedmohradsku nájdu všetky 

kance a medvede... 

Už sa stmievalo, keď predo mnou 

s obrovským hrmotom narazil do 

predného skla auta obrovský hmyz. 

Kaled, ktorý šoféroval, sa veľmi zľakol 

a vykríkol, či to bola sova a aká? 

Odpovedali sme zvedavo, pýtali 

sme sa zvedavo. Upírova? 

Takto sa rodia legendy 

Kaled myslel na netopiera, ale 

rýchlo si nespomenul na jeho maďarské 

pomenovanie. Zrejme takto 

nejako sa rodia veľké legendy ako 

čupakabra, Lochnesská príšera či 

Yeti. Keď jeden Tunisan hovoriaci 

lámanou maďarčinou vidí namiesto 

chrobáka cicavca a vysvetlí 

svojim dôverčivým maďarským 

priateľom, že je to doposiaľ nikdy 

nevidený vták cicajúci krv... 

Do Tunisu sme dorazili neskoro 

večer, kde nás naši ctení hostitelia 

prekvapili tým, že nás ubytovali 

v päťhviezdičkovom Afrika hoteli, 

na pešej zóne hlavného mesta. 

Samozrejme sme neostali bez 

odborného programu. Večerali sme 

s pánom menom Abdelmajid Dabbar, 

ktorý je riaditeľom tuniského 

Úradu ochrany životného prostredia. 

Dobre sme sa porozprávali 

o poľovníctve a ochrane prírody. 

Bolo zaujímavé rozprávať sa so zeleným, 

ktorý vidí úlohu poľovníctva 

pri udržiavaní rozmanitosti prírody 

reálne. Vyskytol sa aj menší konflikt, 

pretože Jocó nechcel ochutnať 

miestnu špecialitu artičoku s tým, 

že sikulovia nejedia vrany. Len 

ťažko sa ho podarilo presvedčiť, že 

jedlo nepripravujú z na brehoch žijúcich 

kaviek (csóka), ale z rastliny. 

Navštívili sme Centrum 

hospodárenia s divou zverou 

Na druhý deň sme navštívili 

tuniské Centrum hospodárenia 

s divou zverou, kde rozhodujú 

o veciach súvisiacich s miestnych 

poľovníctvom. Tu majú poľovníci 

k dispozícii menšie múzeum, 

ubytovňu, strelnicu a honosne 

vybavenú pracovňu. Práve vtedy 

organizovali konferenciu zameranú 

na hospodárenie s divou zverou 

v rámci prestavby tuniského poľovníckeho 

systému. 

V tejto rozprávkovo krásnej 

severoafrickej krajine je dvadsaťštyri 

plus jeden regiónov, z ktorých 

disponujú všetky vlastným 

poľovníckym právom. Stretli sa tu 

zástupcovia regiónov a odborníci – 

ochranári so zapojením zástupcov 

štátu venujúcich sa hospodáreniu 

s divou zverou, na túto konferenciu 

sme mali oficiálnu pozvánku aj my. 

Maďarskú delegáciu vítali veľkým 

potleskom a požiadali nás o krátku 

reč. Zaprial som im veľa šťastia pri 

ich práci a ponúkol som im, že z Maďarska 

im radi poskytneme pomoc. 

Väčšinou sa poľuje 

na diviaka 

V Tunisku sú popravde dve typické 

poľovné územia. Severné hornaté 

s Atlasom a južné púštne so Saharou. 

Väčšinou sa poľuje na diviaka, 

pretože v krajine sa nachádzajúce 

niektoré druhy sú chránené (napr. 

addax, oryx juhoafrický, paovca 

hrivnatá, rimm – gazela, atlaský 

jeleň, hyena pruhovaná). Úlovky 

zvykli spestrovať početne zastúpené 

jedince šakala zlatého. Chodí 

Pekný kanec 

sem veľa talianskych a francúzskych 

hosťujúcich poľovníkov, ktorí 

poľujú najmä na nízku zver (kuropta 

červená, prepelica obyčajná, 

kačice), ale miestnym je sympatickejšia 

poľovnícka kultúra a model 

hospodárenia s divou zverou 

u Nemcov, Rakúšanov a Maďarov. 

V Tunisku je 

25 regiónov, z ktorých 

disponujú všetky 

vlastným poľovníckym 

právom. 

Miestny občan, ak chce začať 

s naším ušľachtilým športom, musí 

predložiť žiadosť, ktorá je podľa 

ochoty úradu vybavená za pol až 

tri roky. S ňou môže poľovať kdekoľvek 

okrem národných parkov, 

kde je lov zakázaný. Teraz sa snažia 

o zavedenie poľovníckych skúšok, 

dokonca podľa maďarského vzoru, 

vyžadujúc prísne teoretické a praktické 

znalosti, následne by chceli 

reorganizovať využívanie území. 

So smútkom v srdci sme sa lúčili 

s novými priateľmi na tuniskom 

letisku. Tento kratučký výlet nestačil 

na to, aby sme lepšie spoznali 

tento priateľský štát a v ňom 

žijúcich obyvateľov, ale verím, že 

sa onedlho budeme môcť vrátiť 

a návštevu korunujeme úspešnejšou 

poľovačkou. 

• 


auto 

ZMENA K LEPŠIEMU 

Trend smerujúci k SUV je nezvratný. Anglická značka Jaguar, dodnes známa 

predovšetkým luxusnými limuzínami a zaoberajúca sa športovými vozmi, sa už ďalej 

nechce uzatvárať iba v tomto výnosnom obchode. Žiaden div, že Jaguar stojí bok po boku 

svojej sesterskej spoločnosti Land Rover a ich know-how klasických terénnych vozidiel. 


SUV však už nemožno považovať 

za módny fenomén. 

V každej krajine sa nachádzajú 

úseky ciest v takom 

stave, že tak či tak stále nižšia 

výška obyčajného osobného 

vozidla môže byť problémom. 

Okrem toho si nielen starší vodiči 

cenia veľmi príjemné nastupovanie 

do vyššie postaveného 

vozidla, nehovoriac o dobrom 

širokom rozhľade. Pre nás lovcov 

predstavujú SUV-čka v prvom 

rade druh vozidla, ktorý nám 

z praktických dôvodov dáva 

výhodu. Vďaka veľkému výberu 

vozidiel, ktoré patria do tejto 

skupiny, si aj individualisti nájdu 

svoj osobný vysnívaný model. 

S novým jaguárom F-Pace je 

zaručený jedinečný zážitok. 


auto 

Pre nás lovcov 

predstavujú SUV-čka 

v prvom rade druh 

vozidla, ktorý nám 

z praktických dôvodov 

dáva výhodu. 

Sedadlá sú jedny z najlepších. Perfektné 

na dlhé trasy, perfektné pre 

vodiča každej postavy. Okrem toho 

tu koža ešte vonia po prírode. 

Je vhodný aj na dlhé trasy 

Toto všetko treba konštatovať 

bez štipky nadutosti. Jeho hladká, 

tichá elegancia popiera nie 

dlhú tradíciu športových vozidiel 

jaguára. Takto svojrázneho ho 

máme radi: jeho dizajn spadá 

pod pojem „politická korektnosť“, 

prinajmenšom ak ide 

o faktor závisti. K noblesnému 

výzoru perfektne pasuje aj moderný 

a úsporný 2,0 L turbodiesel 

s 180 PS. Ale aj v testovacom 

vozidle umiestnený 3,0 L turbodiesel 

so svojimi 300 PS sa ukazoval 

v jazde so spotrebou 8 litrov 

na 100 km prekvapivo úsporne. 

Návod nepotrebujeme. Všetko 

je logicky usporiadané a ľahko 

obsluhovateľné. Všetko 

pôsobí prirodzene a solídne. 


Xenónové svetlo je minulosťou. 

LED svetlá sú každopádne 

praktické. Je neuveriteľné, 

ako F-Pace perfektne osvetľuje 

nočnú vozovku. Kto si na to 

zvykol, ten už nikdy nebude 

chcieť nič iné. 


„Dark Sapphire Blue“ je farba, ktorá pri lovcoch len 

zriedkavo prichádza do úvahy. Pri našom fotografovaní 

dodal F-Pace letnému revíru celkom zvláštny šarm. 

cena 

139 € 

cena za full 

set 199 € 

ArmyTek Barracuda 

XHP35 Hi 

Výkon: 1800 lumenov 

Dosah svetla do 1000 metrov 

Nikomu netreba zdôrazňovať, že mimoriadne 

pohodlný F-Pace je vhodný na 

dlhé trasy. Je jedno, či ide o diaľnice alebo 

priesmyky plné zákrut. O to, že s jeho 

pomocou bez problémov zvládneme aj 

trasy v revíri, ktoré nechceme absolvovať 

peši, sa stará jeho blízke príbuzenstvo 

s legendárnou značkou Land Rover. • 

ArmyTek Predator Pro 

XHP35 Hi 


Dosah svetla 500 metrov 

cena 

105 € 

Elegantné dvadsaťpalcové kolesá robia F-Pace ešte mohutnejším. 

Kto často jazdí po zlých cestách alebo komu 

ide predovšetkým o komfort, pre toho budú vhodnejšie 

osemnásťpalcové kolesá. 


ArmyTek 

Wizard Pro 

XHP50 


Dosah svetla do 120 metrov

sokoliarstvo 

POĽOVANIE S ORLOM 

Pán nebies v službe človeka 

Ako možno skrotiť orla skalného, ktorý ako pán neba 

dokáže uloviť aj vlka? Prečo sa vráti naspäť na rameno 

gazdu tento symbol sily a slobody? Na tieto otázky sme 

hľadali odpovede spolu s kazašskými a maďarskými 

poľovníkmi, ktorých predkovia už odpradávna lovia orlami. 


dňa som sledoval, 

ako vážený osemdesiatštyriročný 

Abljaki Szantakulov 

išiel na vlka,“ začal 

„Jedného 

svoj príbeh Berik, starší kazašský 

poľovník. „Tento starý berkuči 

(s orlom loviaci, „berkut“ - kazašské 

pomenovanie orla skalného) 

sediac na svojom nízkom, strapatom 

koni sa vliekol stepou, na 

ramene s obrovským vtákom. Keď 

spozoroval v snehu vlčie stopy, 

zložil z orlej hlavy koženú čiapočku 

a s hlasným povelom „kik-kik“ 

popohnal svojho orla, ktorý trielil 

do výšin, potom spravil polkruh na 

oblohe. Potom, ako zbadal svoju 

korisť, zišiel za ňu a sťa tieň tesne 

nad zemou s pripravenými pazúrmi 

sa zrazu sa ňu vrhol. Vtedy sa 

začal boj na život a na smrť medzi 

týmito divými zvieratami, pri kto- 

rom raz vlk, inokedy zas orol bol 

navrchu a až sa na chvíľu zdalo, že 

korisť vyhráva, ale onedlho sa ukázalo, 

že sa úlohy nevymenili, orol 

po celý čas kontroloval situáciu. 

Orol ako víťaz 

Nakoniec obe zvieratá znehybneli. 

Šesťkilový orol s rozprestretými 

krídlami a smrtiacimi pazúrmi 

pritlačil k zemi od neho o štyridsať 

kíl ťažšieho vlka sivého, ktorý strnulo 

ležal na boku. Abljakim Szantakulov 

tam dorazil a vtedy sa stal 

zázrak: orol nezabil svoju korisť, 

nezačal sa kŕmiť, ale naďalej ležiac 

na vlkovi prijal od svojho pána 

svoju odmenu. Následne poľovník 

jedným pohybom prerezal vlkovi 

hrdlo.“ Takto rozprával ohromujúce 

poľovnícke dobrodružstvo 

spoločník starého berkuči lovca. 

Prežil ôsmich orlov 

Kazach Abljakim Szantakulov už 

od chlapčenských čias lovil orlom. 

Prežil ôsmich vtákov, pri deviatom 

zomrel. V biednych povojnových 

časoch to bol práve on, kto kŕmil 

svoj klan úlovkami svojho orla. 

Tí, ktorí už videli zblízka orla 

skalného, sa čudujú, ako možno 

skrotiť tohto ohromného vtáka, 

ktorého rozpätie krídiel prevyšuje 

aj dva metre. Treba vedieť, 

že tieto vtáky treba prevychovať 

v dospelosti, keď sú samostatnými 

lovcami. O tom, ako to prebieha 

u Kazachov, raz rozprával Abljakim 

Szantakulov. „Najskôr treba 

vtáka chytiť. Nie je to ťažká úloha, 

potrebujeme len sieť a zvieraciu 

návnadu, napríklad holuba, šťuku 

či zajaca. Obratne treba vyskočiť 

zo skrýše a rýchlo treba chytiť zamotaného 

orla,“ vysvetľoval starý 

poľovník. 

Výchova je bezohľadná 

Potom nasleduje výchova divého 

zvieraťa, ktorá trvá niekoľko 

týždňov a je veľmi bezohľadná. 

„Na hlavu orla natiahneme koženú 

čiapočku a od tej chvíle mu zmizne 

svet spred očí. To je ale len je- 


sokoliarstvo 

den z jeho problémov, veď vtáka 

zvyknutého na kamenné skaly 

treba posadiť na voľný povraz, na 

ktorom vie zostať len veľmi ťažko. 

Orol musí všetkými silami bojovať, 

aby nespadol. Vták sa dostane do 

tak ťažkej situácie, ako akrobat na 

lane so zaviazanými očami, ktorý 

musí deň - noc stáť na lane, dokonca 

lanom často mykajú! Nemá 

ani jednu pokojnú hodinu, kedy 

by mohol pokojne sedieť ,“ hovoril 

Kazach. 

Mučenie ukončí poľovník 

„Hocikto vedľa neho prejde, aj 

v noci, šklbne lanom a proces sa 

začína odznovu. Toto mučenie 

však niekto časom ukončí. Je to 

poľovník, ktorý ho chytil. Stiahne 

z úplne vyčerpaného zvieraťa 

čiapočku, aby mohlo vidieť tvár 

človeka, ktorý mu pomohol zbaviť 

sa týchto múk, ktorý ho pustí 

na ruku s rukavicou, pohladí mu 

perie a nakŕmi ho marinovaným 

mäsom. Potom pokračuje jeho 

hojdanie v tme, ktoré musí byť pre 

zviera nekonečné. Tento proces 

trvá tri -štyri týždne, až kým nič nespôsobuje 

orlovi väčšiu radosť ako 

tvár poľovníka a rukavica, na ktorej 

dostane jedlo a kľud. Odvtedy je 

pripravený slúžiť človeku,“ pridal 

Abljakim Szantakulov. 

Nevie, že je väzňom 

Vták však nevie, že je väzňom. 

Má príležitosť odletieť, ale keď ho 

volajú, vráti sa. Pri poľovačkách je 

orol sluhom človeka, doma presne 

naopak, poľovník je sluhom orla. 

Jeho pán sa o neho stará, patrične 

ho kŕmi, udržuje ho v čistote, často 

ho navštevuje, pred nasadením 

ho napája čajom, hladká svojho 

vtáčieho priateľa. 

Očami vedcov 

Michal Benkő, ktorý je naším 

najlepším odborníkom na Kazachstan, 

spomína podobné skúsenosti. 

„Dĺžka najväčšieho vtáka, 

s akým som sa stretol, dosiahla 

90 centimetrov, rozpätie krídel zas 

220 centimetrov, popritom jeho 

váha dosahovala takmer sedem 

kilogramov. Je vhodný na lov akejkoľvek 

divej zveri okrem medveďa 

a snežného leoparda, ale rozmerných 

jeleňov uloví bez problémov,“ 

delí sa vedec so svojimi skúsenosťami. 

Majiteľ má orla v úcte 

Podľa Benkőa je najúspešnejšia 

jesenná poľovačka. Začína sa 

vtedy, keď sa rodina sťahuje do 

zimného bydliska (aul) a spomenie 

aj to, v akej veľkej úcte si drží 

majiteľ svojho orla. „Berie ho 

takmer ako človeka, stará sa, kŕmi 

a chráni vtáka stojaceho majetok. 

Treba poznamenať, že v minulosti 

na týchto územiach za dobrého 

poľovníckeho vtáka vymenili sto 

baranov, alebo dokonca nevestu,“ 

vysvetľuje kazašský historik 

Ajbolat Kuskumbajev. „V súčasnosti 

cena za jedného poľovníckeho 

sokola presahuje dvestotisíc forintov, 

orol je ešte drahší. Jeho cena 

môže dosiahnuť pol druha milióna 

forintov!“ 

Orlov používali aj Nomádi 

Dr. István Erdélyi, maďarský profesor 

archeológie zaoberajúci sa 

pravekom, tvrdí, že je o stredoázijských 

nomádskych kmeňoch od 

pravekých čias známe, že používali 

na lov vlkov orlov. „Na to poukazujú 

aj veľmi podrobné a dynamické 

poľovnícke výjavy vyobrazujúce 

kresby na skalách, podobne 

v pustatine stojace balvany, ktoré 

držia v pravej ruke poľovníckych 

vtákov,“ vymenúva archeologické 

pamiatky odborník. 

Orol skolí každého vlka 

„Nie je taký veľký vlk, ktorého by 

orly vycvičené na ich lov nedokázali 

skoliť,“ píše Giovanni da 

Pian del Carpine. Vedca, mnícha 

a diplomata poslal pápež v roku 

1245 k veliteľovi Zlatej hordy, 

Batu chánovi, ktorý vítal svojho 


hosťa v maďarskom kráľovskom 

stane, ktorý ukoristil v bitke pri 

rieke Slaná. Taliansky rehoľník 

rozsiahle opísal aj to, že veľký Batu 

poľuje s viac tisíc sokoliarmi, ktorí 

bojujú s najrôznejšími dravými 

vtákmi, ktorým na nohu pripevnia 

striebornú medailu s menom 

majiteľa. Vtákov sledujú sluhovia, 

ktorí ich prinesú naspäť majiteľovi. 

Poľovačka s niekoľkými tisíckami 

osôb trvá týždne a je vnímaná ako 

obrovská slávnostná udalosť. 

Za skvelého poľovníckeho 

vtáka dajú čokoľvek 

„Nomádi sú náruživými poľovníkmi, 

ktorí sú ochotní obetovať 

čokoľvek pre túto záľubu a dajú 

akúkoľvek cenu za vynikajúceho 

poľovníckeho vtáka,“ poznamenal 

jeden očitý svedok z Európy. 

„Marco Polo, ktorý cestoval po 

vnútornej Ázii koncom 13. storočia, 

spomínal, že veľké množstvo 

poľovníckych vtákov krotili pre lov 

vlkov, líšok, jeleňov a kozorožcov ,“ 

pridal profesor Erdélyi. 

V knihe ornitológa Johna Lova 

o orloch, vydanej v roku 1989, 

spomína rekordného kirgizského 

orla, ktorý ulovil počas jedného 

dňa štrnásť vlkov! „V stredoveku, 

v zlatých časoch obrovských 

nomádskych ríš, mali poľovnícke 

vtáky veľmi dôležitú a komplikovanú 

úlohu. Stačí, ak sa pozrieme na 

erby štátov, miest či šľachtických 

rodov, aby sme pochopili ich dôležitý 

heraldický a kultový význam. 

Jazykom heraldiky zobrazenie 

orla značí silu, priestor a ostrý 

zrak. Pre obyvateľov stepí je tento 

vták symbolom slobody, nezávislosti 

a cieľavedomosti. Popritom 

ohromnou silou disponujúci orol 

je schopný poraziť každého, kto by 

chcel zabrániť splneniu ich budúcich 

cieľov. 

Pri poľovačkách je orol 

sluhom človeka, doma 

presne naopak, poľovník 

je sluhom orla. 

Živé totemové zviera 

Čo sa týka kultovej podstaty, v nomádskych 

ríšach bol orol živým 

totemovým zvieraťom, ako napríklad 

turul u Arpádovcov, čiže nosil 

aj náboženské a magické vlastnosti. 

Popritom ho využívali aj ako 

vojenský a diplomatický symbol, 

veď keďže vlastníctvo poľovníckeho 

vtáka znamenalo vyššie spoločenské 

postavenie,“ pokračoval 

profesor Erdélyi. 

V súčasnosti tí, ktorí poznajú 

poľovníctvo s orlami, si myslia, že 

to ľudia robia z dvoch dôvodov: 

pre hospodársku dôležitosť a, 

samozrejme, pre zábavu. „V dávnej 

minulosti všetky skupinové 

honové poľovačky slúžili u Nomádov 

aj strategickým cieľom. Vtedy 

prešli vojaci rozsiahlym výcvikom: 

vytvorili ozbrojené zložky, spojený 

pohyb a pilovali vojenskú 

taktiku a techniku. Popritom mali 

možnosť na akési zahriatie, alebo 

preukázanie odvahy a obratnosti. 

Tento vojenský výcvik bol typický 

pre stredoázijské nomádske obyvateľstvo,“ 

vysvetľuje profesor. 

Zosúladenie pohybu 

Podľa svedectiev písomných prameňov 

tieto pravidelné „vojenské 

cvičenia“ slúžili na to, aby popri 

výcviku jednotlivých vojenských 

jednotiek zosúladili ich pohyb. 

Udatní bojovníci si mohli zlepšovať 

svoje vojenské znalosti, v prvom 

rade lukostreľbu. O tom svedčia 

aj podrobné skalné vyobrazenia 

z prvého storočia pred naším 

letopočtom, ktoré archeológovia 

objavili v pohorí Altaj. 

Lov s dravými vtákmi siaha minimálne 

4 000 rokov do minulosti. 

Niekde vo vnútornej Ázii mohol 

žiť nomádsky poľovník, ktorý ako 

prvý držal poľovníckeho vtáka. 

Vychovaný krotký vták vďaka svojim 

inštinktom poľoval, následne 

sa vrátil k človeku. Takto rozbehlo 

svoju cestu sokoliarstvo. 

Sokoliarstvo má 

starú históriu 

História maďarského sokoliarstva 

je zrejme taká stará, ako 

samotný vznik maďarského ľudu, 

veď v prísloví pramatku Emese 

v sne oplodní sokol (turul). Počas 

obsadenia vlasti už do Karpatskej 

kotliny prichádza ľud s vyvinutým 

sokoliarstvom. Najstaršie 


sokoliarstvo 

maďarské vyobrazenie sokola sa 

nachádza vo Viedenskej kronike. 

Princ Álmos, brat kráľa Könyves 

Kálmána, ulovil pri hrade Csór 

vranu svojím sokolom. „Keď naši 

predkovia prišli na chrbtoch koní 

do Karpatskej kotliny, robili im 

s najväčšou pravdepodobnosťou 

spoločnosť sokoly. Sokoliarstvo 

sa, žiaľ, zatlačilo do ústrania kvôli 

zdokonaľovaniu strelných zbraní, 

ale našťastie zostala hŕstka ľudí, 

ktorí udržiavajú túto ušľachtilú tradíciu. 

V súčasnosti loví v Maďarsku 

orlom len niekoľko poľovníkov,“ 

približuje situáciu sokoliar Dániel 

Gasztonyi. 

Samozrejme, dnes už používajú 

odchované jedince, zjemnili sa aj 

metódy cvičenia. „U nás s orlom 

každý loví peši, ale plánujem, akonáhle 

sa mi podarí vycvičiť nového 

mladého orla, že toho už budem 

využívať na konskom chrbte. Mimochodom 

máme k tomu všetky 

podmienky: usadlosť, kôň, orly, 

len, žiaľ, všetky orly boli cvičené 

pre chôdzu. Našťastie mám dosť 

času, nie som ešte príliš starý na 

to, aby som si na neho počkal. 

V posledných rokoch som poľoval 

s mojou samicou s vynikajúcimi 

výsledkami hlavne na srnu, zajaca 

a líšku. V tejto sezóne by som chcel 

naučiť loviť samca. Tento vták sa 

ku mne dostal po viacročnej pasivite, 

preto nebudem mať ľahkú 

prácu, ale mám rád výzvy. Kvôli ich 

rozmerom, práve s orlami možno 

uloviť najväčšie úlovky, avšak 

veľké rozmery môžu skrývať aj nebezpečenstvo. 

Preto s nimi treba 

jednať s najväčšou opatrnosťou, aj 

Nomádi sú náruživými 

poľovníkmi, ktorí 

sú ochotní obetovať 

čokoľvek pre túto 

záľubu a dajú akúkoľvek 

cenu za vynikajúceho 

poľovníckeho vtáka. 

ich cvičenie treba realizovať veľmi 

obozretne. Výchova orla sa takmer 

zhoduje s výchovou sokolovitých, 

s tým rozdielom, že potravu orlom 

nemožno príliš zviazať napevno. 

To môže viesť k agresivite a pokazí 

drezúru orla a s ňou spojený 

zážitok z lovu, dokonca to môže 

byť nebezpečné,“ zakončuje svoje 

myšlienky „orliar“. 

Posadnutý berkuči 

Jedným z najskúsenejších oficiálnych 

poľovníkov loviacich orlom 

je Csaba Olajos, ktorý si v roku 

1993 zaumienil, že bude poľovať 

s orlom skalným. Medzi prvými 

sa začal týmto vtákom oficiálne 

zaoberať, neskôr aj poľovať. „Môj 

orol menom Tajpán je najväčší, od 

neho mohutnejšieho som u nás 

nevidel: 95 centimetrov dlhý, 

rozpätie krídel 230 centimetrov, 

hmotnosť pri love pod päť kilogramov, 

v období, keď neloví, 

môže dosiahnuť šesť kilogramov. 

Jeho meno znamená po kazašsky 

veliteľ, je dokonalý nimród. Treba 

vedieť, že existujú dva druhy orlov. 

Jeden je „mamičkin vták“ chytený 

v divočine, ktorého vychovávajú 

rodičia, druhým je doma narodený-vychovávaný 

vták. Pohľad na 

svet oboch druhov sa výrazne líši,“ 

vysvetľuje Csaba Olajos. 

Nakoľko v Európe žije málo 

orlov skalných, sú veľmi prísne 

chránené. Tým možno vysvetliť 

to, že v Európe cvičia výhradne 

odchovaných jedincov. Ich cena 

je pol milióna forintov, ale cena 

orlov vycvičených k lovu dosahuje 

až trojnásobok. Na ázijskej 

strane Ruska, v Mongolsku, Kazachstane 

a iných stredoázijských 

krajinách, je chytanie a cvičenie 

divých vtákov povolené, pretože 

dosahujú veľké počty. 

Kedy vybrať mláďatá 

z hniezda 

Mláďatá je najvhodnejšie vybrať 

z hniezda do ich štyridsiatich dní 

života. Výhodou divých vtákov je, 

že si viac vážia ľudí. Naopak, doma 

z vajíčka vyliahnuté orly považujú 

aj stokilového chovateľa za svojho 

druha a sú schopní bez rozmyslu 

napadnúť jeho, alebo jeho maličké 

dieťa. Vyvstáva otázka, ktorých 

by sme sa mali viac strániť, doma 

odchovaných, alebo v divočine 

odchytených, ktorí v sebe stále 

majú divosť? 


„Odpoveď je veľmi jednoduchá: 

od doma vyliahnutých, pretože 

oni v protiklade s odchytenými 

svojho pána považujú za druha, 

preto za rovnako silného a nevážia 

si ho ako človeka, pričom ho 

môžu napadnúť, keď sa správa 

agresívne, napríklad neopatrne 

sa dotkne orla sediaceho na 

koristi. Samozrejme, to spraví 

aj pes voči tomu členovi rodiny, 

ktorého nepovažuje za svojho 

pána. Preto sa ho nebojí ani orol 

a vôbec nemyslí na to, že dotyčný 

má sto kíl a disponuje omnoho 

väčšou silou ako on. Môže ho 

mať rád, nakoľko ho považuje za 

svoj pár, ale ak ide o obživu a je 

veľmi hladný, môže sa obrátiť aj 

proti človeku. Divý orol skalný sa 

na svojich druhov díva zlomyseľným 

pohľadom, pretože sa bojí 

o svoju korisť a ochráni si ju aj za 

cenu svojho života. To spraví voči 

samcovi aj samica orla, ak jej 

samec nedá včas korisť,“ hovorí 

berkuči z Nyíregyházi. 

Cvičenie podľa veku 

Výcvik orla prebieha cez jeho 

žalúdok. Treba ho v určitej dobe 

nakŕmiť, vďaka tomu si pomaly 

uvedomí, že to závisí od pána. 

Úlohou človeka je ho vychovávať 

a keď dovŕši vek do sto, sto päť dní, 

posadí ho na klát a uviaže mu na 

nohu „okovy“, potom s rukavicou 

na ruke mu podá mäso. Vták vtedy 

pekne prestúpi na ruku pána a začne 

jesť potravu. Vtedy mu treba 

hlásiť, píšťalou zapískať dlhú a dve 

krátke, alebo len zakričať „Hej hop! 

Hop!“. To musíme viackrát zopakovať 

a tento signál sa vryje zvieraťu 

do hlavy. 

Čiapočkovanie a spútanie 

Podľa Pavlovho reflexu, keď začuje 

hlas píšťaly, naštartuje sa mu 

vylučovanie slín, chce jesť. Okrem 

toho sa musí naučiť, že pán žije len 

preto, aby mu robil dobre a aby ho 

spravil šťastným. „Nasledujúcim 

krokom je čiapočkovanie a spútanie. 

Je známe, že najdôležitejším 

zmyslovým orgánom dravých vtákov 

je oko, preto ak mu nasadia na 

hlavu čiapku, svet preňho zaniká. 

Dostane sa do zmäteného stavu, 

Nakoľko v Európe žije 

málo orlov skalných, sú 

veľmi prísne chránené. 

tento pocit treba prekonať. Vták po 

istom čase pochopí, že pod čiapkou 

sa mu nemôže nič stať. Zdá sa 

to možno trochu zvláštne, ale musí 

uveriť, že najlepšou vecou na svete 

je čiapka! Napríklad preto, lebo 

ak mu ju zložia, dostane odmenu, 

alebo ho pustia lietať, potom až ho 

zavolajú naspäť, nakŕmia ho. Tieto 

pocity sa v ňom zafixujú a bude 

čiapku zbožňovať.“ 

Pri zosadení čiapky musí 

mať pred sebou mäso 

„V začiatkoch zvykol byť zmätený, 

keď mu zosadili čiapku, a nebol 

ochotný zožrať kus mäsa umiestnený 

pod jeho nohami. Vtedy ho 

treba upokojovať hladkaním po 

chrbte, potom je ho dobré poštekliť 

na nohe, aby sa pozrel na 

mäso. Akokoľvek, ale treba ho 

prinútiť, aby jedol. Keď mu zosadíme 

čiapku, musíme dbať na to, aby 

mal vždy pred sebou kus mäsa! 

Medzičasom si musí zvyknúť na 

rukavicu. K tomu využívame opäť 

jeho žalúdok. Na pokojnom mieste 

mu musíme dať čiapku dole z hlavy, 

musíme dať pomocou rukavice 

pod obe nohy kus srdca, pretože to 

je ľahšie stráviteľné. ako napríklad 

stehno. Medzitým treba jemne 

hladkať jeho perie. Nakoniec, keď 

si zvykol na pána, zaľúbil si čiapku, 

prijal rukavicu a „okovy“, môže 

sa začať s poľovníckym výcvikom. 

Pred poľovačkou sa oplatí zopakovať 

vrúcny vzťah orla s pánom,“ 

huncútsky sa smeje Olajos. 

Inseminácia 

Doma chovaný orol skalný si 

pochopiteľne myslí, že jeho pán 

je jeho druhom, veď urobí všetko, 

aby mal pohodlný život. Jeho 

chovateľ ho v noci navštívi každé 

tri hodiny a vtedy s ním vždy 

spraví niečo príjemné. Nakŕmi ho, 

pohladká, pekne sa mu prihovára, 

dokonca mu prinesie do „spoločného 

hniezda“ čečinu. 

Ak je samica spokojná, najčastejšie 

svojho pána začne považovať 


sokoliarstvo 

za svoj pár, s ktorým si vybuduje 

srdečný vzťah. Jej „pár“ ju ešte 

predtým, ako vstúpi do vtáčieho 

„domu“, zdraví zapískaním, orol 

na to šťastne odpovedá svojským 

rytmickým zvukom. Je zaujímavé, 

že takéto orly už nikdy nechcú byť 

v páre so svojimi reálnymi druhmi, 

budú už vždy vyhľadávať spoločnosť 

ľudí, s nimi budú koketovať. 

Vták dáva najavo, že je pripravený 

na ľúbostný akt tým, že si 

priletí do hniezda a čaká, že „pár“, 

teda chovateľ, ho bude stimulovať 

hladkaním chrbta. V tom prípade 

si takmer vymôže rituál párenia. 

Spustí krídla, vydáva príjemné 

zvuky a kloaka začne vibrovať. 

Naštartuje sa dvojtýždňový proces: 

panvová kosť sa roztiahne na dva 

a pol prsta spolu s kloakou, vtedy 

sa môže zrealizovať prvá inseminácia, 

teda umelé oplodnenie. 

„Samica je veľmi citlivý vták. Ak ju 

jej chovateľ počas hniezdenia vyhladuje, 

myslí si, že jej „pár“ nie je 

dostatočne dobrým lovcom, preto 

neznesie vajce. Ak kvočí a chovateľ 

večer, približne tridsať minút po 

zotmení nepríde za ňou sa rozlúčiť, 

je schopná zosadnúť z vajec, pretože 

si myslí, že jej „pár“ zahynul 

a vie, že sama nie je schopná mláďatá 

vychovať,“ hovorí odborník. 

Láska na celý život 

Orol skalný si vyberá pár na celý 

život, keď ho stratí, potom bude 

s najväčšou pravdepodobnosťou 

žiť sám. Bolo viacero prípadov, keď 

hlúpi poľovníci zastrelili jedného 

z nich a lesníci videli viac rokov 

vdovu osamelú loviť. „Čo sa týka 

poľovníctva, nezabudnime, že orol 

skalný, podobne ako sokol, jastrab, 

pustovka, myšiak, čiže každý 

dravý vták, je samostatný jedinec 

so samostatným zmýšľaním. Títo 

vtáci nie sú ako pes, ich nemožno 

drezúrovať, len pilovať ich lovecký 

štýl a rozvíjať techniku,“ vyzdvihol 

špecifiká dravých vtákov veľký 

kamarát orlov. 

Musíme vedieť aj to, že každý 

dravý vták loví pre seba, ale malou 

ľsťou od neho vieme vziať úlovok 

tak, aby nám to nemal za zlé, ale 

nemožno docieliť to, aby svojho 

pána počkal, pričom by nechcel 

svoj úlovok zabiť a ochutnať ulovené 

zviera. „Lesť tkvie v tom, že keď 

chovateľ podíde k orlovi tróniacom 

na úlovku, musí dať najavo, že 

nie je jeho rivalom, ale naopak, 

jeho pomocou. Napríklad tým, že 

ranenej srne dá on ranu z milosti. 

Vtedy orol vidí, že nemá dočinenia 

s rivalom, ale s nápomocnou 

osobou. V takom prípade musí 

dostať odmenu, ktorá v ňom ďalej 

podporuje dôveru. Vtedy vtáka 

možno opatrne postaviť na rukavicu 

a možno mu nasadiť čiapku,“ 

podrobne opisuje kroky výcviku 

maďarský berkuči. 

Úspech poľovníctva závisí od 

troch faktorov: od kondície, techniky 

a taktiky. „Zaujímavosťou je, 

že najľahší úlovok orla predstavuje 

srna, ktorú nasleduje líška. Líšku 

totiž navedie na nesprávnu cestu 

jej bezhraničná sebadôvera, nie je 

schopná uveriť, že sa môže ocitnúť 

v úlohe koristi, nielen lovca. Na 

ulovenie zajaca je však potrebné 

množstvo cviku. Dôvodom je to, že 

zajac počas behu nevypočitateľne 

kľučkuje, keď ho orol dohoní, 

on sa priam katapultuje - vyskočí 

do výšky do dvoch a pol metra, 

potom síce spadne, ale rýchlo beží 

ďalej,“ vysvetľuje Csaba Olajos. 

„Jeden z mojich orlov sa naučil, 

že tento moment katapultu treba 

využiť a v tomto momente zajaca 

chytí, čo sa mu darí zo zaujímavej 

pozície, kým jednou nohou stojí 

na zemi, druhou chytí korisť,“ hrdo 

hovorí majiteľ. 

Nezdary sú nevyhnutné 

Kým nedosiahnu túto profesionalitu, 

zažijú mnoho nezdarov, 

hlavne ak nie sú v dobrej kondícii. 

Vták slabej kondície bez rozmyslu 



napáda zajaca, ktorý spod neho 

vyskočí, on ohromnou silou oblapí 

zem. Útočí bez rozmýšľania ako 

kamikadze, vtedy ho čaká bolestný 

neúspech. Vtedy sa zlostí, hnevá 

a nemá záujem o nový pokus. 

„Cvičený dravý vták kľučkuje, robí 

paraboly, zaútočí na bežiaceho 

zajaca a ak ten spod neho vyskočí, 

rýchlo vystrelí do vzduchu, teda 

má vlastnú techniku. Túto schopnosť 

môže jeho chovateľ vylepšovať. 

Napríklad keď na mňa chce 

vták pristáť, hodím jeho smerom 

na neho sliepku, teda nie priamo 

na neho, ale nabok, aby sa za ňou 

musel dočahovať vo vzduchu, čím 

sledujem to, aby dokázal zareagovať 

na výskok zajaca do akejkoľvek 

strany. Cvičený orol v dobrej 

kondícii to zrealizuje aj dvakrát, 

pričom si nesadne na zem, čím 

signalizuje, že sa vzdáva ďalších 

pokusov,“ dokončuje Csaba Olajos 

svoje myšlienkové pochody o orloch. 

Orla treba presvedčiť 

Pred lovom rozmerných sŕn treba 

orla presvedčiť, že aj on je schopný 

jej ulovenia. Vtedy musíme začiatočníkovi 

ukázať príklad jedným 

skúseným orlom, musí vidieť 

posledné okamihy úspešného lovu 

s víťazoslávne si pochutnávajúcim 

kolegom. Potom, keď zoberú 

profesionálneho orla z úlovku, 

z neveľkej vzdialenosti treba na 

korisť pustiť „zelenáča“, aby aj 

on ochutnal čerstvé mäso. „Najčastejšie 

treba pustiť orla na srnu 

v miestach s trávou po kolená, kde 

jej vidno len hlavu a chrbát. Orol si 

vtedy myslí, že ide na malé zviera,“ 

dodáva Csaba Olajos. 

Lenivý a silný 

Počas cvičenia nemožno zabudnúť 

na to, že orol je lenivý, vypočítavý 

a vie o svojej ohromnej sile. 

Dokonca často je vtákom využívajúcim 

parazitujúci spôsob obživy. 

Napríklad si vezme korisť iných 

vtákov, často konzumuje zdochliny, 

dokonca ide aj na odpadkové 

koše. Na rozdiel od iných dravých 

vtákov, ako jastrab či sokol, ktoré 

ak sú hladné, tak neúnavne útočia 

na všetko, až kým nezaznamenajú 

úspech, ak neuspeje orol, najčastejšie 

svoj boj vzdáva a čaká na 

druhú príležitosť. 

Orol skalný si vyberá 

pár na celý život, keď 

ho stratí, potom bude 

pravdepodobne žiť sám. 

Ako už bola reč vyššie, orol 

skalný je vhodný na lov všetkých 

miestnych druhov dravej zveri 

okrem medveďa a snežného leoparda. 

Na internete možno vidieť 

smiešnu fotografiu, na ktorej orol 

skalný krúži nad medveďom a napáda 

ho raz z jednej, raz z druhej 

strany a poklepkáva mu na hlavu 

na veľkú zlosť maca. „Medzi obľúbenú 

korisť orla patrí kozorožec, 

ktorého hmotnosť môže dosiahnuť 

sto kilogramov, čím poskytne 

potravu rodinke orlov na dlhé 

obdobie. Ohromný pohľad, keď 

niekoľkokilový vták s krehkými 

kosťami tak ľahko zdvihne toto 

veľké zviera a nesie ho kilometre 

k hniezdu. Kozorožec v prvých 

momentoch ešte kope, ale nakoniec 

pozerá nehybne do hĺbky. 

Niektoré orly potom, ako zdvihli 

svoju korisť do vzduchu, ju schválne 

pustia, aby pri páde z výšky 

zahynuli, až následne berú svoju 

obeť do hniezda. Sú to ohromné, 

dychberúce dramatické momenty,“ 

rozpráva kazašský poľovník 

Babakumar Khinajat. 

Keď so svojou korisťou prišiel domov, 

sedí na uhynutom kozorožcovi, 

potom sa s hlavou v záklone 

s nenapodobiteľnou hrdosťou 

obzrie dookola, aby všetci videli, 

aký veľký lovec je ich sused. • 


FeHoVa - 24. medzinárodná výstava: 

„Zbrane, rybolov a poľovníctvo” 

9.-12. 2. 2017, Výstavisko HUNGEXPO Budapešť 

Príďte s Vašou rodinou, s priateľmi, alebo s kolegami 

a strávte jeden deň v duchu zbraní, rybárstva 

a poľovníctva! Prezrite si celú ponuku 

našich vystavovateľov, očakávajú Vás s viacerými 

novinkami, zaujímavosťami, príslušenstvom a darčekmi! 

Okrem širokej ponuky výstav Vás zabavia viaceré, 

už tradičné FeHoVa programy, ale samozrejme aj 

novinky: 

Výstavy trofejí: 

– „Ľadový svet” – polárne trofeje maďarských poľovníkov 

s diorámami. 

– „Znamenité trofeje známych objaviteľov” – expozícia 

najkrajších a najzaujímavejších trofejí 

doplnená fotografiami a biografiami 26 maďarských 

objaviteľov a cestovateľov. 

– „Svet srnca”– odborná výstava o biológii srnca 

a charakteristikách hospodárenia so srnčou 

zverou. 

– Spomienková výstava o Františkovi Jozefovi I., 

ako o poľovníkovi – prezentovanie fotografií, 

originálnych relikvií a trofejí. 

– Spomienka k 50. výročiu úmrtia grófa Žigmunda 

Széchenyiho. 

– Predstavenie abnormálnych jeleních trofejí. 

Čestný hosť: Slovensko – náš sused predstaví svoje 

poľovnícke a dovolenkové miesta, medailové trofeje 

a ponuky na výlety.

Kuchyňa OMÉK – dvakrát denne je prezentácia 

v kuchyni OMÉK a v jednom prípade rozprávanie 

za okrúhlym stolom o otázkach súvisiacich s poľovníckou 

a rybárskou gastronómiou. 

Prvýkrát v histórii FeHoVa: umelecký remeselník 

László Tóth predstaví svoje nože rôznych rozmerov 

a tvarov. 

Tento rok sa po prvýkrát na FeHoVa predstaví 

Holland&Holland! Takmer 200 rokov celosvetovo 

uznávaná spoločnosť predstaví svoje vynikajúce 

zbrane a iné početné, kvalitné produkty. 

Spolok maďarských strelcov spredu nabíjaných 

zbraní privíta návštevníkov výstavou antických 

a moderných zbraní nabíjaných spredu, ktorá je 

doplnená prednáškami, prezentáciou knihy a dedikáciami. 

Tým, ktorí sa nezaujímajú len o poľovníctvo, ale 

aj o rybárstvo, odporúčame porozhliadať sa aj v pavilóne 

G a započúvať sa do prednášok a prezentácií 

známych maďarských rybárov. 

V roku 2017 rybárske spoločnosti prezentujú svoju 

škálu výrobkov v ešte väčšom a modernejšom pavilóne, 

priamo vedľa pavilónu A. 

Okrem tradičných programov, odborných prednášok 

a prezentácií sa pozrieme aj na výsledky 

tohoročných domácich a medzinárodných rybárskych 

súťaží a pozveme účastníkov maďarského 

rybárskeho reprezentačného výberu. Našimi rybárskymi 

hviezdami budú okrem iných: Zsolt Benzár, 

Károly Bokor, Gábor Döme, Viktor Gégény, Ferenc 

Koós, Béla Lukácsi, József Papp, Bence Szabó, Tamás 

Walter. 

Príďte, navštívte výstavu aj Vy! 

Možnosť nákupu zľavnenej vstupenky na internetovej 

stránke výstavy! 

Poľovnícke združenia, lesníci a členovia rybárskych 

združení môžu získať zľavnené skupinové vstupenky 

na výstavu. Zľavové kupóny možno nájsť na stránke 

výstavy: www.fehova.hu/eng

gastro 

Filety z jelenej sviečkovice 

Potrebujeme 

(pre 2 osoby): 

• y 360 g sviečkovice 

z jelenice 

• y 3 PL zeleného 

korenia 

• y 0,25 cl divinového 

bujónu v prášku 

• y 2 čerstvé figy 

• y 90 g masla 

• y 5 cl koňaku 

• y 5 cl portského vína 

• y soľ, korenie 

Postup: 

Predpríprava: Sviečkovicu z jelenice 

očistíme a odstránime aj šľachy 

1. 

a tuk. Odrežeme z nej dve pekné, 

hrubé filety. Figy rozkrojíme na štvrtiny 

a dáme ich na pekáčik. 

2. 

Tepelná úprava: Na panvici rozpustíme 

20 g masla, na ktorom 

do zlatista opečieme filety. Po uplynutí 

želaného času tepelnej úpravy necháme 

filety približne 5 minút odpočívať. 

Panvicu s výpekom si odložíme 

na prípravu omáčky. K figám pridáme 

10 g masla a v rúre pri teplote 180 °C 

ich 2–3 minúty pečieme. Keď sú hotové, 

vytiahneme ich z rúry a odložíme 

k mäsu. 

3. 

Omáčka: Do výpeku v panvici 

prilejeme koňak a portské víno. 

Do zmesi vsypeme divinový bujón 

v prášku a zredukujeme. Do omáčky 

metličkou zašľaháme zvyšných 60 g 

masla a podľa potreby dochutíme. 

Omáčku prepasírujeme cez sitko, aby 

bola hladká, pridáme zelené korenie 

a necháme ho približne 15 minút 

lúhovať, ale už neprihrievame. Mäso 

a figy prihrejeme v rúre. Filety potom 

naaranžujeme na úhľadnú kôpku 

zemiakového pyré s hľuzovkou. Figy 

uložíme vedľa zemiakového pyré 

s mäsom a popolievame omáčkou 

s korením. 

TEXT: FRÉDÉRIC LAGRANGE A STÉPHANE RAVET; FOTO: BRUNO BERBESSOU 


WWW.RTVS.SK 

Obľúbený magazín pre všetkých drobnochovateľov, 

pestovateľov, milovníkov záhrady a gazdovského dvora. 

inzLZ2600 

V SOBOTU 

POPOLUDNÍ

inzLZ2609

Lovu Zdar 1-2/2017

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?