Magazín Lovu Zdar 8/2016
25.10.2016 • Views
Share Embed Flag

Magazín Lovu Zdar 8/2016

Poľovnícky magazín Lovu Zdar.

Poľovnícky magazín Lovu Zdar.

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
mediawavepublisher

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Sme oficiálni partneri<br />

august <strong>2016</strong> VIII. ročník cena 2,45 € /69 Kč<br />

FLAT<br />

RETRIEVER<br />

LACNÁ<br />

OPTIKA<br />

Pomôže<br />

v núdzi<br />

STRELCOVI<br />

TO NAJLEPŠIE<br />

Winchester<br />

oslavuje 150 rokov<br />

LOV JELENEJ<br />

A DIVIAČEJ ZVERI<br />

V POHYBE<br />

TEST<br />

CZ-USA Huglu<br />

DVOJTYČKY<br />

Výborná pomôcka<br />

pri streľbe na veľké<br />

vzdialenosti<br />

BIELY KAMZÍK<br />

Kráľ Skalnatých hôr<br />

Brusel hádže poľovníkov do jedného vreca s teroristami<br />

Ozbrojení a nebezpeční?<br />

www.lovuzdar.com

inzLZ2474

príhovor<br />

Vážení čitatelia!<br />

Henrieta Halasová<br />

šéfredaktorka<br />

<strong>Lovu</strong> zdar!<br />

Mesačník o poľovníctve a prírode<br />

Ročník VIII., číslo 7, júl <strong>2016</strong><br />

cena: 2,45 € / 69 Kč<br />

Šéfredaktorka:<br />

Mgr. Henrieta Halasová – Bakošová<br />

sefredaktor@lovuzdar.com<br />

Dizajn a grafická úprava:<br />

Ing. Andrej Kaprinay<br />

grafik@lovuzdar.com<br />

Marketing a reklama:<br />

Jana Králová, 0948 727 979<br />

marketing@lovuzdar.com<br />

jana.kralova@mediawave.sk<br />

Inzertné oddelenie:<br />

Tel./Fax: +421 315 623 604,<br />

mobil: 0948 727 979<br />

Adresa redakcie:<br />

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín<br />

redakcia@lovuzdar.com<br />

Vydavateľ: MEDIAWAVE, s. r. o.<br />

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín,<br />

IČO: 46 492 658<br />

Tlač: REMPrint, s. r. o., Bratislava<br />

Rozširuje: Mediaprint KAPA a súkromní<br />

distributéri, v Českej republike rozširuje<br />

PNS, a. s., Praha 9<br />

Predplatné pre SR: Mediaprint KAPA,<br />

zelená linka: 0800 188 826,<br />

e-mail: predplatne@abompkapa.sk<br />

Predplatné pre ČR: SEND Předplatné,<br />

225 985 225, e-mail: administrace@send.cz<br />

EV 2843/08<br />

ISSN 1337-9860<br />

Vychádza 22. 7. <strong>2016</strong><br />

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia celku<br />

alebo akejkoľvek časti bez písomného<br />

súhlasu vydavateľa je prísne zakázaná.<br />

Nevyžiadané rukopisy a fotografie<br />

nevraciame ani sa k nim nevyjadrujeme!<br />

Články od našich zahraničných<br />

spolupracovníkov sa nemusia<br />

zhodovať so slovenskou a českou<br />

poľovníckou legislatívou.<br />

Za obsah inzercie zodpovedá inzerent.<br />

Foto na titulke: Shutterstock<br />

Už takmer rok pre vás každý mesiac pripravujeme rubriku Retro. Vraciame sa v nej<br />

do minulosti, aby sme si pripomenuli časy, keď sa na „poľovky“ chodilo s „pokrovcom,<br />

budíkom a punčochami v primeranom počte“ a ďalekohľad bol odporúčanou<br />

pomôckou, s ktorou sa možno „vyhnúť mnohým námahám a sklamaniam“.<br />

Každý mesiac pri príprave rubriky listujem v knihe Naše poľovníctvo z roku 1935.<br />

Spočiatku to pre mňa bolo len zaujímavé čítanie, príjemná zábava, ako keď pozeráte<br />

starý film a pobavia vás čudné účesy a móda. Lenže pri každej novej téme vnímam<br />

čoraz viac tento pohľad do minulosti ako veľmi užitočný. Nie je na škodu pripomenúť<br />

si, čo bolo. Veď nemať pamäť sa nevypláca. To platí rovnako vo vzťahoch, v politike,<br />

v obchode, aj v poľovníctve.<br />

Keby sme nemali pamäť, nevedeli by sme, že v roku 1935 sa u nás lovil kamzík a diviak<br />

bol vzácnou zverou. Keby sme nemali pamäť, po love sluky by tu už nezostala ani<br />

spomienka. Keby sme nemali pamäť, kto by vedel, že uloviť jeleňa prišiel na Slovensko<br />

na začiatku minulého storočia aj indický maharadža, pretože v našej krajine prekvital<br />

poľovnícky cestovný ruch? Kto by si to pamätal?<br />

Dnes máme k dispozícii zbrane a optiku, o akej sa pred osemdesiatimi rokmi nikomu<br />

ani len nesnívalo, no napriek nevídanému technologickému pokroku sa niektoré<br />

veci nemenia. Aj keď sa zelení ultras snažia verejnosť presvedčiť o opaku, úlohou poľovníkov<br />

je dnes rovnako ako vtedy zver a prírodu chrániť, nie ničiť. Tak hovorí zákon<br />

a jeho neznalosť neospravedlňuje nikoho. Som však presvedčená, že viac ako štúdium<br />

zákona by laikovi prospelo pozrieť sa na poľovníctvo s otvorenými očami a zdravým<br />

rozumom. Mám skvelý tip, kde sa to dá urobiť.<br />

Nedávno sme s rodinou počas dovolenky objavili senzačné miesto. Boli by sme ho<br />

obišli, veď kto by sa už uprostred leta hrnul do múzea. Ale počasie nám v ten deň neprialo,<br />

a to bolo vlastne dobre. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva<br />

v centre Liptovského Mikuláša bolo pre nás objavom roka. Po päťročnej rekonštrukcii<br />

má nielen Liptov, ale celé Slovensko múzeum svetového formátu. Odporúčam, treba<br />

vidieť. Teraz však chcem upozorniť najmä na tú časť expozície, ktorá je venovaná poľovníctvu.<br />

Jeden z informačných panelov hlása: Poľovníctvo je dnes považované za<br />

odvetvie poľnohospodárskej a lesníckej výroby. Jeho hospodársky význam stúpa.<br />

Do tohto múzea, pred tento panel by som postavila nedôverčivých občanov, zaťatých<br />

psíčkarov aj krikľúnskych aktivistov, aby porozmýšľali o tom, prečo a ako poľovníctvo<br />

pracuje v prospech nás všetkých. A rozhodne by som tam priviedla euroúradníkov,<br />

ktorí, odtrhnutí od reálneho života, dostali vo svojich kanceláriách na rue de la<br />

Loi v Bruseli „fantastický“ nápad, obmedziť nadobúdanie a držbu civilných strelných<br />

zbraní. Na Školskej ulici v Liptovskom Mikuláši by si možno uvedomili, že puška bola<br />

vždy vernou družkou poľovníka, a ani teraz nie je poľovnícka zbraň nástrojom zabíjania<br />

v rukách teroristov. Možno by im to tam došlo. Pravda, keby mali pamäť.<br />

www.facebook.com/casopis.lovuzdar<br />

www.lovuzdar.com<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 3

obsah<br />

August<br />

8<br />

12<br />

16<br />

18<br />

22<br />

Nebezpeční?<br />

Poľovníci v jednom<br />

vreci s teroristami<br />

Poľovnícka etika<br />

Zamýšľame sa<br />

nad tradíciami<br />

Retro<br />

Poľovnícka morálka<br />

pohľadom minulého storočia<br />

Mladá krv pod Sitnom<br />

Reportáž z 5. ročníka<br />

Detských dní sv. Huberta<br />

Šaty robia človeka<br />

Veľtrh IWA <strong>2016</strong> a novinky<br />

v poľovníckom oblečení<br />

26<br />

30<br />

32<br />

Pomoc v núdzi<br />

Keď sa vám pokazí optika,<br />

treba rýchlo zohnať náhradu<br />

Keď úlovok beží<br />

Ako som prvýkrát videl<br />

následky obrnnej rany<br />

Zbraň džentlmenov<br />

Testovali sme brokové<br />

dvojky CZ-USA Huglu<br />

36<br />

Strelcovi to najlepšie<br />

Firma Winchester oslavuje<br />

150 rokov svojej existencie.<br />

44<br />

Lov v pohybe<br />

Streľba na pohybujúcu sa<br />

zver má svoje špecifiká.<br />

48<br />

52<br />

56<br />

Geniálne a jednoduché<br />

Pri streľbe sú dvojtyčky<br />

užitočnou pomôckou<br />

Flat retriever<br />

Predstavujeme ďalšie<br />

poľovnícke plemeno<br />

Radí doghandlerka<br />

Ako najlepšie pripraviť<br />

psa na výstavu.<br />

60<br />

64<br />

66<br />

70<br />

74<br />

Zlatý jeleň<br />

Poznáme najlepšie snímky<br />

známej fotografickej súťaže.<br />

Kto si počká...<br />

Príbeh o tom, že trpezlivosť<br />

poľovníkovi ruže prináša.<br />

Biely kamzík<br />

V Skalnatých horách<br />

na jedinečnej poľovačke<br />

Posledný cisárov lov<br />

V roku 1913 sa konala posledná<br />

poľovačka Wilhelma I.<br />

Naša pýcha<br />

Tešíme sa na 26. Dni<br />

svätého Huberta.<br />

4 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

inzLZ2459

zo života poľovníkov<br />

Aktuality<br />

prehliadka<br />

Súťaž poľovníckej fotografie<br />

Múzeum vo Svätom<br />

Antone, osvetová komisia<br />

SPZ a firma Prospect<br />

Doletina Banská<br />

Štiavnica organizujú<br />

21. ročník celoslovenskej<br />

súťažnej prehliadky<br />

fotografií, ktorá sa<br />

bude konať v rámci celoslovenských<br />

poľovníckych<br />

slávností Dní<br />

sv. Huberta <strong>2016</strong> pod<br />

názvom Poľovnícka fotografia <strong>2016</strong>. Do súťažnej prehliadky je možné<br />

prihlásiť fotografie s tematikou poľovníctva na území SR, ktoré neboli<br />

do dňa vyhlásenia výsledkov súťažnej prehliadky nikde publikované.<br />

Každý autor môže poslať najviac tri fotografie. Uzávierka súťaže je<br />

12.08., slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 3. septembra na<br />

nádvorí kaštieľa vo Sv. Antone. Viac na www.polovnickakomora.sk.<br />

memoriál<br />

Poľovnícka štafeta ide ďalej<br />

Regionálna organizácia SPZ so sídlom<br />

v Senici usporiadala 12. júna na strelnici<br />

v Senici časť Čáčov už 20. ročník<br />

Memoriálu Jána Janšáka. Tento<br />

dlhoročný funkcionár okresnej organizácie<br />

SPZ a predseda PZ Jablonica<br />

vychoval dvoch synov aj vnuka. Všetci<br />

od svojho otca a deda prevzali poľovnícku<br />

štafetu. Na memoriáli sa súťažilo<br />

v disciplíne malokalibrovkový štvorboj<br />

v streľbe na papierové terče líšky,<br />

srnca, kamzíka a diviaka. Súťažilo<br />

dvadsať špičkových strelcov, víťazstvo<br />

z predchádzajúcich dvoch ročníkov<br />

obhájil Róbert Láska zo Žiaru nad Hronom.<br />

V zmysle streleckého poriadku<br />

SPK dosiahli traja súťažiaci svojimi<br />

výsledkami titul majster streľby.<br />

súťaž<br />

Deti o pohár prezidenta SPZ<br />

Cez víkend 24. – 25.júna sa opäť stretli žiaci a vedúci<br />

krúžkov mladých priateľov poľovníctva (KMPP) v areáli<br />

Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku na<br />

42. ročníku celoslovenskej súťaže o pohár prezidenta SPZ.<br />

Počas súťažného dňa deti absolvovali dvanásť disciplín.<br />

Ako sprievodný program podujatia mali prednášku strážcu<br />

TANAPu Pavla Balla o živote svišťov v Tatrách a počas čakania<br />

na výsledky súťaže navštívili národopisné múzeum<br />

v Liptovskom Hrádku. Prvé miesto v kategórii A si odniesol<br />

Jakub Fridrich z RgO SPZ Novohrad Lučenec, prvé miesto<br />

v kategórii B zasa František Mrázik z OkO SPZ Liptovský Mikuláš.<br />

V kategórii družstiev už po štvrtýkrát získali putovný<br />

pohár prezidenta SPZ členovia krúžku z RgO SPZ Novohrad<br />

Lučenec.<br />

Vaše foto mesiaca<br />

Podáva sa diviačí hamburger<br />

Za stolom sa zišla rodina Meyer-Loos z juhozápadného<br />

Šlezvicka-Holštajnska. Podáva sa hamburger<br />

s diviačím mäsom. Šéfkou kuchyne je pani domu<br />

Sigrid, ktorá získala poľovný lístok v roku 2011.<br />

Na fotografii je spolu s manželom a ôsmimi synmi<br />

(piati sú nevlastní) a priateľkami jej dvoch synov,<br />

dohromady dvanásťčlenná spoločnosť. Rodina<br />

vlastní poľovný revír s poľami, lesom, vodnými<br />

tokmi a slatinami s jeleňou, a najmä diviačou<br />

zverou. Pri dobrom jedle sa debatuje hlavne na<br />

poľovnícke témy.<br />

TEXT A FOTO: REDAKCIA A ARCHÍV

Spoznáme počet kamzíkov<br />

zver<br />

Poľovníctvo v Holíči<br />

oslavy<br />

Koľko kamzíkov prežilo v Tatrách zimu a koľko mláďat<br />

tu prišlo na jar na svet – to zisťovali dobrovoľníci 30.<br />

júna priamo vo vysokohorskom prostredí v takmer<br />

šesťdesiatich lokalitách TANAPu. V liptovskej časti<br />

Tatier spočítavali kamzíky pracovníci TANAPu, na<br />

poľskej strane zasa pracovníci poľského Tatranského<br />

národného parku. Jarné spočítanie kamzíčej zveri sa<br />

organizuje každý rok v rámci programu starostlivosti<br />

o zver v TANAPe. Na jar sa zisťuje stav tohto vzácneho<br />

živočícha a počet mláďat, v jesenných mesiacoch<br />

sa zasa sledujú stavy tejto zveri pred zimou. Štátne<br />

lesy TANAPu tak majú každoročne prehľad o vývoji<br />

kamzičej populácie. Záchrane kamzíka vrchovského<br />

tatranského, vzácneho endemického poddruhu,<br />

venujú Štátne lesy TANAPu veľkú pozornosť. Vlani<br />

v Tatrách napočítali 1 107 kamzíkov, verme, že tento<br />

rok ich bude ešte viac.<br />

V sobotu 18. júna sa v priestoroch Holíčskeho zámku<br />

konala oslava 90. výročia vzniku organizovaného poľovníctva<br />

v Holíči. Podľa dostupných archívnych údajov bol<br />

20. marca 1926 v Holíči zaregistrovaný Lovecký spolok<br />

a od tohto dátumu sa v meste začala písať história organizovaného<br />

poľovníctva.<br />

Fázy Mesiaca, východy a západy Slnka na august <strong>2016</strong><br />

Tento kalendár pre vás pripravuje:<br />

Mgr. Marek Husárik, PhD.<br />

z Astronomického ústavu SAV<br />

v Tatranskej Lomnici<br />

Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa<br />

1. august<br />

05:18<br />

20:21<br />

8. august<br />

2. august<br />

05:19<br />

20:20<br />

9. august<br />

3. august<br />

05:20<br />

20:18<br />

10. august<br />

4. august<br />

05:22<br />

20:16<br />

11. august<br />

5. august<br />

05:23<br />

20:15<br />

12. august<br />

6. august<br />

05:24<br />

20:13<br />

13. august<br />

7. august<br />

05:26<br />

20:12<br />

14. august<br />

výzva<br />

Žatva s rozumom<br />

V tomto období prichádzajú na svet mláďatá voľne<br />

žijúcej zveri, a to často na poľnohospodársky obhospodarovaných<br />

poľovných pozemkoch. Pri kosbe<br />

týchto pozemkov dochádza k masívnemu úhynu<br />

zvierat, najmä mláďat. Hoci zákon vymedzuje výkon<br />

obhospodarovania, mnohí užívatelia svoje povinnosti<br />

zanedbávajú. Slovenská poľovnícka komora preto<br />

vyzýva na plnenie platných opatrení, aby sme predišli<br />

úhynu mláďat a doslova masakru prírody. Povinnosťou<br />

užívateľa poľovného pozemku je napríklad vykonávať<br />

práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu<br />

pozemku k jeho okraju, či používať pri kosení plašiče<br />

zveri. Viac informácií na www.polovnickakomora.sk.<br />

05:27<br />

20:10<br />

15. august<br />

05:37<br />

19:58<br />

22. august<br />

05:47<br />

19:45<br />

29. august<br />

05:57<br />

19:31<br />

05:29<br />

20:08<br />

16. august<br />

05:38<br />

19:56<br />

23. august<br />

05:48<br />

19:43<br />

30. august<br />

05:58<br />

19:29<br />

05:30<br />

20:07<br />

17. august<br />

05:40<br />

19:54<br />

24. august<br />

05:50<br />

19:41<br />

31. august<br />

05:59<br />

19:27<br />

05:31<br />

20:05<br />

18. august<br />

Spln<br />

05:41<br />

19:52<br />

25. august<br />

05:51<br />

19:39<br />

1. september<br />

06:01<br />

19:25<br />

05:33<br />

20:03<br />

19. august<br />

05:43<br />

19:51<br />

26. august<br />

05:52<br />

19:37<br />

2. september<br />

06:02<br />

19:23<br />

05:34<br />

20:01<br />

20. august<br />

05:44<br />

19:49<br />

27. august<br />

05:54<br />

19:35<br />

3. september<br />

06:04<br />

19:21<br />

21. august<br />

Platí pre Banskú Bystricu. Pre Bratislavu pripočítajte 9 minút a pre Košice odpočítajte 9 minút.<br />

05:35<br />

20:00<br />

05:45<br />

19:47<br />

28. august<br />

05:55<br />

19:33<br />

4. september<br />

06:05<br />

19:19<br />

inzercia – inzLZ2460<br />

inzercia – inzLZ2457<br />

NÁKUP PAROŽIA<br />

SPOľAHlIVO,<br />

KOReKtNe A RÝcHlO<br />

od roku 1986<br />

• NÁKUP ZHODOV • eu výkupca no. 1<br />

• VÝROBA Z PAROŽIA<br />

Špeciálna zľava<br />

pre slovensko 30% na výrobky z parožia,<br />

pri dodanie vlastného parožia až 40%<br />

Artes nAtur s.r.o. • U pískovny, 344 01 Domažlice, ČR • tel. 00 420 379 794 621<br />

e–mail výroba: artes@a-n.cz, e–mail nákup zhodov: nakupzhodov.lz@a-n.cz • www.a-n.cz

téma<br />

Ozbrojení a nebezpeční?<br />

Bohumil Straka<br />

Euroúradníci chcú zastaviť terorizmus obmedzením<br />

legálnej držby zbraní, vrátane poľovníckych.<br />

Odborná konferencia ešte na jar odmietla návrh novely<br />

smernice o zbraniach, Európska komisia však trvá na svojom.<br />

Proces schvaľovania novely pokračuje. Situácia sa nevyvíja<br />

priaznivo, ale ešte stále môžeme niečo urobiť. Každý z nás.<br />

Spor o novú smernicu EÚ o nadobúdaní<br />

a držbe zbraní sa vyostruje.<br />

Európska komisia po minuloročných<br />

novembrových útokoch<br />

v Paríži ušila horúcou ihlou návrh na<br />

zásadné sprísnenie, ktoré je v skutočnosti<br />

zamerané na legálnych držiteľov<br />

zbraní, nie na teroristov.<br />

Hoci odborná verejnosť na konferencii<br />

v priestoroch europarlamentu<br />

v Bruseli podrobila návrh zdrvujúcej<br />

kritike, Európska komisia neustúpila.<br />

O konečnej podobe smernice rozhodujú<br />

ďalšie dva zákonodarné<br />

orgány: Rada EÚ a Európsky<br />

parlament.<br />

Sľuby sa sľubujú<br />

Z právneho hľadiska<br />

väčšina zbraňovej legislatívy<br />

patrí do kompetencie národných<br />

štátov, spoločný právny rámec<br />

EÚ potom stanovuje smernica Rady<br />

91/447/EHS o kontrole, nadobúdaní<br />

a držbe zbraní.<br />

V politických kruhoch sa už niekoľkokrát<br />

objavili tendencie novelizovať smerom<br />

k väčšiemu obmedzeniu a unifikácii<br />

držby zbraní v jednotlivých členských<br />

štátoch, ale doposiaľ k zásadnému<br />

obmedzeniu nedošlo. Teraz však ide do<br />

tuhého. Pôvodne úradníci Európskej<br />

komisie chlácholili držiteľov zbraní, že<br />

pôjde len o zjednotenie značenia a o obmedzenie<br />

nelegálneho obchodu. Na sľub<br />

však Európska komisia rýchlo zabudla<br />

a po novembrových teroristických útokoch<br />

v Paríži predstavila 18. novembra<br />

2015 úplne iný návrh na „riešenie“, ktorý<br />

nás šokoval. Okrem miliardových nákladov<br />

a nadmernej byrokracie by to pre<br />

nás prakticky znamenalo napríklad zákaz<br />

väčšiny poloautomatických poľovníckych<br />

zbraní, skrátenie platnosti zbrojného preukazu<br />

z desať na päť rokov a evidenciu<br />

aj pre vzduchovky a neškodné makety,

Na konferencii v Bruseli sa<br />

zišlo vyše sto odborníkov.<br />

znemožnenie vlastníctva zbrane lesníckym<br />

stredoškolákom do osemnásť rokov<br />

a podľa návrhov v Rade EÚ dokonca aj<br />

zákaz bežných poľovníckych zbraní „vojenských<br />

kalibrov“, teda napríklad 308 W,<br />

30-06 Sprg, 8×57 a iných!<br />

Slovensku sa nepáči<br />

súčasné znenie smernice<br />

o zbraniach a európski<br />

poľovníci vkladajú do nášho<br />

predsedníctva veľké nádeje.<br />

Po útokoch v Bruseli Rada ešte viac<br />

pritvrdila a navrhuje zákaz všetkých<br />

krátkych i dlhých samonabíjacích zbraní<br />

s odnímateľným zásobníkom a ďalšie<br />

obmedzenia.<br />

Štrnásteho júla, v deň štátneho sviatku<br />

Francúzska, vošiel šofér s kamiónom<br />

úmyselne do zhromaždenia ľudí v Nice<br />

a zabil vyše 80 ľudí. Vzhľadom na to, že<br />

vo Francúzsku už teraz platia pre legálnych<br />

držiteľov zbraní veľmi prísne obmedzenia,<br />

legálne nosiť zbraň je takmer<br />

vylúčené, a navyše platí výnimočný stav,<br />

tak, žiaľ, aj táto tragédia jasne ukazuje,<br />

že princíp zákazu legálnych zbraní je neúčinný<br />

a vôbec nerieši otázku terorizmu.<br />

Poľovníci v europarlamente<br />

Vyše sto účastníkov z radov europoslancov,<br />

úradníkov, zástupcov poľovníckych<br />

a streleckých organizácií, zástupcov<br />

výrobcov a predajcov zbraní sa zišlo<br />

1. marca <strong>2016</strong> v Bruseli na odbornej<br />

konferencii na tému smernica EÚ<br />

o zbraniach. Konferenciu usporiadala<br />

v priestoroch europarlamentu organizácia<br />

FACE. Mal som tú česť reprezentovať<br />

na konferencii záujmy našich poľovníkov.<br />

O konferenciu prejavili vážny<br />

záujem aj traja zástupcovia Združenia na<br />

ochranu práv majiteľov zbraní LEX, ktorí<br />

cestovali na vlastné náklady so mnou.<br />

Konferenciu otvoril europoslanec<br />

Karl-Heinz Florenz, ktorý predsedá<br />

europarlamentnej poľovníckej skupine,<br />

v ktorej je vyše 150 europoslancov<br />

z celkového počtu 751. Aj ďalšia rečníčka<br />

Vicky Fordová, predsedníčka europarlamentného<br />

výboru pre vnútorný trh<br />

a spravodajkyňa k novele smernice<br />

o zbraniach, zastávala na konferencii<br />

veľmi rozumné stanovisko.<br />

Pôvodne mala vystúpiť aj eurokomisárka<br />

pre vnútorný trh Elžbieta Bien-<br />

Zástupca EK Alain<br />

Alexis (vpravo)<br />

popudil celú<br />

českú snemovňu.<br />

Legislatívny proces v EÚ<br />

Zákonodarcovia:<br />

Rada EÚ a Európsky parlament<br />

Právo legislatívnej iniciatívy:<br />

Európska komisia<br />

Hlavné prvky postupu:<br />

1. Európska komisia predloží návrh<br />

Rade a Európskemu parlamentu.<br />

2. Rada a Parlament prijmú legislatívny<br />

návrh buď v prvom, alebo<br />

v druhom čítaní.<br />

3. Ak tieto dve inštitúcie nedosiahnu<br />

dohodu po druhom čítaní,<br />

zvolá sa Zmierovací výbor.<br />

4. Ak je znenie návrhu, na ktorom<br />

sa dohodol Zmierovací výbor,<br />

prijateľné v treťom čítaní pre<br />

obe inštitúcie, legislatívny akt je<br />

prijatý.<br />

Ak sa legislatívny návrh zamietne<br />

v ktorejkoľvek fáze postupu alebo<br />

ak Európsky parlament a Rada<br />

nedosiahnu kompromis, návrh sa<br />

neprijme a postup sa končí.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 9

téma<br />

kowska, na konferenciu však napokon<br />

neprišla. Namiesto nej vystúpil jej<br />

riaditeľ kabinetu Thomasz Husak, ktorý<br />

emotívne obhajoval tvrdé zákazy a obmedzenie<br />

Európskej komisie, a pritom<br />

tvrdil, že smernica nie je namierená<br />

proti legálnym držiteľom zbraní. Ale kto<br />

by mu veril? Nikto, súdiac podľa odmietavých<br />

reakcií v konferenčnej sále.<br />

Načo ten zhon?<br />

Bruselská administratíva sa s prijatím<br />

novej smernice neobvykle ponáhľa. Na<br />

konferencii zaznel nasledujúci časový<br />

harmonogram:<br />

– 16. marec – verejné prerokovanie<br />

smernice<br />

– 20. apríl – diskusia v Európskej komisii<br />

– 27. apríl – finálny termín pre pozmeňovacie<br />

návrhy<br />

– jún <strong>2016</strong> – finálne hlasovanie o smernici.<br />

Komisia predstavila svoj návrh na<br />

„riešenie terorizmu“ koncom roka 2015.<br />

Rada vedená holandským predsedníctvom<br />

schválila upravené, ešte horšie<br />

znenie smernice 10. júna v Luxemburgu<br />

silovou formou – prehlasovaním ministrov<br />

vnútra Českej republiky a Poľska,<br />

ktorí jediní boli proti. Slovensko a Nemecko<br />

sa zdržali hlasovania. Smernica<br />

je taký paškvil, že k nej vzniklo rekordných<br />

850 pozmeňovacích návrhov, ktoré<br />

prerokoval europarlamentný výbor pre<br />

vnútorný trh (IMCO) 13. júla. Nemožno<br />

tu hovoriť o výhre či prehre legálnych<br />

držiteľov zbraní. Niektoré sporné body<br />

boli odstránené, iné zmiernené, niektoré<br />

nové vznikli, a najmä – legislatívny proces<br />

sa ešte neskončil.<br />

Na jeseň, presnejšie 22. novembra,<br />

pôjdu návrhy na plénum všetkým<br />

751 poslancom a uskutoční sa zmierovacie<br />

konanie, teda tripartita EK, Rady EÚ<br />

a EP. Výsledok bude pravdepodobne<br />

kompromis<br />

kompromisov, preto<br />

treba pokračovať<br />

v argumentácii<br />

v prospech<br />

držiteľov<br />

zbraní, vo<br />

vysvetľovaní<br />

verejnosti<br />

aj zákonodarcom,<br />

že<br />

Európska komisia<br />

chce koniec<br />

prebíjania.<br />

Dodajte europoslancom odvahu<br />

Je čas, aby každý poľovník, ktorému záleží na jeho zbraniach, prípadne aj<br />

s rodinou a známymi oslovil niektorého europoslanca a podporil ho v snahe<br />

brániť legálnych držiteľov zbraní. Zaberie vám to len pár minút, ale váš<br />

mail môže zavážiť. Keď viete po anglicky, napíšte aj dôležitej europoslankyni<br />

Vicky Ford (hlavná spravodajkyňa smernice z Veľkej Británie).<br />

Vicky Ford<br />

vicky.ford@europarl.europa.eu<br />

Pál Csáky<br />

pal.csaky@europarl.europa.eu<br />

Monika Beňová<br />

monika.benova@europarl.europa.eu<br />

Eduard Kukan<br />

eduard.kukan@europarl.europa.eu<br />

Vladimír Maňka<br />

vladimir.manka@europarl.europa.eu<br />

Miroslav Mikolášik<br />

miroslav.mikolasik@europarl.europa.eu<br />

József Nagy<br />

jozsef.nagy@europarl.europa.eu<br />

Branislav Škripek<br />

branislav.skripek@europarl.europa.eu<br />

Monika Smolková<br />

monika.smolkova@europarl.europa.eu<br />

Ivan Štefanec<br />

ivan.stefanec@europarl.europa.eu<br />

Richard Sulík<br />

richard.sulik@europarl.europa.eu<br />

Anna Zábroská<br />

anna.zaborska@europarl.europa.eu<br />

Boris Zala<br />

boris.zala@europarl.europa.eu<br />

Jana Žitňanská<br />

jana.zitnanska@europarl.europa.eu<br />

obmedzovanie legálnych držiteľov zbraní<br />

nevyrieši otázku terorizmu v Európe.<br />

Zmierovanie bez zmierenia<br />

Pripomeňme si, že do legislatívneho<br />

procesu EÚ sú zapojené tri zákonodarné<br />

orgány.<br />

Európska komisia (EK) legislatívu<br />

navrhuje, v podstate má pozíciu zodpovedajúcu<br />

európskej vláde.<br />

Legislatívne návrhy EK potom potvrdzuje<br />

Rada EÚ zložená zo zástupcov<br />

národných vlád a príslušných ministerstiev<br />

všetkých 28 krajín, a tiež 751-členný<br />

volený Európsky parlament (EP). Ak<br />

Parlament alebo Rada nesúhlasí s návrhom<br />

Komisie, potom nastane v prípade<br />

odlišných stanovísk Rady a Parlamentu<br />

takzvaný zmierovací proces.<br />

Aj keď Rada smernicu odobrila, a teda<br />

ju schválili už dva z troch legislatívnych<br />

orgánov únie, ešte stále ostáva Parlament.<br />

A tu je práve šanca,<br />

keďže europoslanci sú<br />

volení zástupcovia,<br />

na rozdiel od<br />

nikým nevolených úradníkov Komisie<br />

a Rady, ktorí sa nikomu nezodpovedajú.<br />

Europoslanci počúvajú hlas ľudu, preto<br />

treba zmobilizovať všetky sily, aby sme<br />

v poslednej tretine nerovného boja<br />

zabodovali. Podpisujte petíciu, oslovujte<br />

svojich europoslancov. Každý hlas sa<br />

ráta. Europoslanci sú väčšinou naklonení<br />

našim postojom, potrebujú len<br />

vedieť, že si ich postoj ceníme, potrebujú<br />

dodať odvahu, aby ďalej vzdorovali tlaku<br />

Komisie.<br />

A čo slovenské<br />

predsedníctvo?<br />

Od 1. júla prevzala naša krajina na pol<br />

roka predsednícku úlohu v Rade EÚ,<br />

a to je pre poľovníkov dobrá správa.<br />

Slovensku sa nepáči súčasné znenie<br />

smernice o zbraniach a európski<br />

poľovníci vkladajú do nášho predsedníctva<br />

veľké nádeje. Dúfajú, že otočíme<br />

kormidlo a napravíme čo najviac<br />

škôd napáchaných predchádzajúcim<br />

zmätočným a servilným holandským<br />

predsedníctvom.<br />

FOTO: AUTOR A SHUTTERSTOCK<br />

10 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Brexit mieša karty<br />

Pokiaľ ide o zbraňovú legislatívu, s odchodom<br />

Veľkej Británie ubudne jeden silný hlas proti<br />

držbe zbraní. Krátkodobo nám Brexit pomôže<br />

posilniť argument, že občania EÚ majú dosť<br />

nezmyselných regulácií z dielne Komisie. V dlhodobom<br />

horizonte však musím pochybovať,<br />

že Brexit vyženie úradníckeho šimľa z Bruselu.<br />

Šéf Komisie Jean-Claude Juncker už povedal,<br />

že neodstúpi, a naopak hlása „viac Európy“,<br />

teda ešte väčšiu integráciu a rozšírenie eurozóny.<br />

Vôbec teda nepochopil dôvody Brexitu.<br />

Navyše aj ostatní eurokomisári a ich úradníci<br />

majú hrošiu kožu. Čoskoro sa otrasú, možno to<br />

bude časom ešte horšie a väčší vplyv bude mať<br />

akurát Nemecko a Francúzsko, ktoré je najväčším<br />

pôvodcom zbraňových reštrikcií.<br />

Europoslankyňa<br />

a spravodajkyňa<br />

smernice Vicky Ford.<br />

Smernica EÚ o zbraniach je<br />

kontroverzná, návrh nekvalitný,<br />

nálady úradníkov a politikov<br />

v tejto veci sú ťažko predvídateľné.<br />

Nebudú zbrane,<br />

nebude poľovníctvo<br />

Talianskym, francúzskym a anglickým euroúradníkom<br />

je jedno, že smernica prejde, oni<br />

poľovníctvo nemajú, ale nám to nemôže byť<br />

jedno. Bolo by tiež naivné hovoriť si, že sa vás<br />

netýka, čo bude s pištoľami, samonabíjacími<br />

guľovnicami a vojenskými kalibrami, keď máte<br />

guľobrok s poľovníckym kalibrom. Lenže v súlade<br />

s pravidlami sa Komisia po piatich rokoch<br />

k smernici vráti a prehodnotí ju, a príkladov<br />

postupného obmedzovania je dosť. Napríklad<br />

vo Veľkej Británii pred rokmi začali s obmedzovaním<br />

športových strelcov, hobby strelcov<br />

a krátkych zbraní, a potom prišlo aj na poľovníkov.<br />

Dnes musia najskôr predložiť odporúčanie<br />

od dvoch ctihodných susedov (napríklad<br />

bankára a advokáta), musia mať zabezpečené<br />

pozemky, ale ani potom ešte stále nemajú automatický<br />

nárok na poľovnú zbraň. Ak sa teraz<br />

nepostavia držitelia zbraní proti reštriktívnym<br />

opatreniam, strelecká komunita sa rozdelí,<br />

oslabí a o ďalších päť, desať rokov skončí aj<br />

nárokové právo našich poľovníkov na obyčajnú<br />

opakovačku alebo zlamovaciu pušku.<br />

Okrem toho by mala byť výroba a úprava<br />

zbraní a streliva vyhradená už len pre podnikateľov<br />

s licenciou, čo znamená zákaz prebíjania<br />

streliva bežným držiteľom zbraní. Pre mnohých<br />

z nás to bude znamenať koniec zábavného<br />

koníčka, optimálnych laborácií aj finančných<br />

úspor na strelive.<br />

Nálady úradníkov a politikov<br />

Každý poľovník s rodinou môže prispieť svojou<br />

troškou do mlyna. Niekto nájde odvahu a čas<br />

Budú vzduchovky len<br />

na zbrojný preukaz?<br />

osloviť europoslanca, niekto dá zasa najavo<br />

svoj názor v celoeurópskej internetovej petícii<br />

„You cannot stop terrorism by restricting<br />

legal gun ownership“ (Terorizmus nezastavíte<br />

obmedzením legálnej držby zbraní) na adrese<br />

www.gunban.eu.<br />

Obávam sa, že ani svätý Hubert nevie, ako to<br />

dopadne. Smernica EÚ o zbraniach je kontroverzná,<br />

návrh nekvalitný, nálady úradníkov<br />

a politikov v tejto veci sú ťažko predvídateľné.<br />

Našej veci rozhodne prospeje, keď budeme<br />

všetci robiť, čo je v našich silách.<br />

Vrcholom je, že predstavitelia EK používajú<br />

opäť starý trik a neustále opakujú, že legislatívna<br />

úprava nie je namierená proti legálnym<br />

držiteľom zbraní, ale proti teroristom. Podľa<br />

návrhu EK by mal byť zlikvidovaný napríklad aj<br />

Gabčíkov samopal Sten, ktorý má nevyčísliteľnú<br />

historickú hodnotu.<br />

V tejto súvislosti si hovorím, že sľuby<br />

Európskej komisie znejú poľovníkom asi tak<br />

dôveryhodne, ako sľuby československým<br />

výsadkárom počas heydrichiády: Vzdajte sa,<br />

nič sa vám nestane!<br />

•<br />

(Autor je zástupca ČMMJ vo FACE<br />

a predseda výboru Medzinárodnej asociácie<br />

pre sokoliarstvo IAF.)<br />

inzercia – inzLZ2452

téma<br />

SEBECTVO<br />

do poľovníctva nepatrí<br />

Sotva sme sa ocitli v novom<br />

storočí, už si musíme<br />

klásť otázku, kam sa<br />

uberá morálka a etika<br />

v dnešnom svete. Rovnako<br />

sa pýtali ľudia aj pred<br />

sto rokmi a platí to i pre<br />

poľovnícku etiku a tradície<br />

s ňou spojené.<br />

Ethos (z gréčtiny mrav, obyčaj),<br />

čiže etika je určením morálnych<br />

noriem pochádzajúcich<br />

predovšetkým z filozofie<br />

a náboženstva. Morálka je všeobecný<br />

pojem označujúci súbor pravidiel,<br />

ktorý akceptuje spoločnosť, prípadne<br />

skupina ľudí, a ktorý záväzne prikazuje,<br />

čo je mravné, čo je zlé a čo je správne,<br />

dobré. Hádam práve preto odborníci,<br />

ktorí sa zaoberajú modernými trendmi<br />

filozofie a náboženstva, ohlasujú na<br />

prahu 21. storočia tzv. návrat hodnôt<br />

ako ústrednú tému nového veku.<br />

Sloboda, rovnosť, blahobyt<br />

Hodnoty sú predstavy uznávané celou<br />

spoločnosťou alebo aspoň veľkým<br />

počtom jej členov. Hodnoty nám chcú<br />

a majú poskytovať nezameniteľnú<br />

orientáciu. Tradične sa rozlišujú etické<br />

hodnoty ako úprimnosť, spravodlivosť,<br />

vernosť, alebo náboženské hodnoty<br />

– bohabojnosť a láska k blížnemu.<br />

K politicko-spoločenským hodnotám<br />

potom radíme napríklad toleranciu,<br />

slobodu, rovnosť, k materiálnym<br />

hodnotám blahobyt. Hodnoty,<br />

ktoré sa často navzájom prelínajú<br />

a sú previazané, sú výsledkom<br />

konkrétneho hodnotenia konkrétnych<br />

ľudí či skupín spoločnosti, politických,<br />

záujmových či iných, čo znamená<br />

uprednostnenie istého konania pred<br />

iným.<br />

Cnosti nám dávajú poriadok<br />

Cnosti sú schopnosti správať sa v súlade<br />

s hodnotami. Sokrates ako prvý definoval<br />

cnosti ako zmýšľanie zamerané<br />

na uskutočňovanie morálnych hodnôt.<br />

Tým sa kruh definícií uzatvára. Existujú<br />

kresťanské cnosti – viera, nádej, láska.<br />

Potom máme morálne cnosti ako<br />

úprimnosť, súcit, veľkorysosť, miernosť,<br />

či občianske cnosti – odvaha,<br />

usilovnosť, zdvorilosť, prispôsobivosť.<br />

Po hodnotách a cnostiach volajú aj<br />

príslušníci stavovských organizácií,<br />

ako sú aj naše poľovnícke. Kto volá po<br />

hodnotách, nemusí byť zatracovaný<br />

ani v zbesilom tempe 21. storočia. Ba<br />

práve naopak. Nepotrebujeme individualistické<br />

normy, ale tie, ktoré sú<br />

všeobecne záväzné. Žiadne prospechárske<br />

zmýšľanie, pretože subjektivizácia<br />

etiky, vrátane poľovníckej, ústi do<br />

krízy. Potom človek nad sebou nestrpí<br />

žiadnu inštanciu, ktorá by stanovovala<br />

a upravovala hodnoty, je sám sebe<br />

najvyšším zákonodarcom i sudcom,<br />

nemôže vzniknúť žiadny nevyhnutný<br />

konsenzus ohľadom noriem,<br />

čo môže mať ďalekosiahle<br />

dôsledky. Kultúra egoizmu<br />

k tradičnému slovenskému,<br />

českému,<br />

alebo<br />

keď<br />

chcete<br />

Oldřich Koudelka<br />

československému poľovníctvu nepatrí.<br />

Sekundárne hodnoty poľovníckej<br />

etiky sú totiž vlastne totožné so zlatým<br />

biblickým pravidlom: Čo chcete, aby<br />

vám druhí činili, vy čiňte im. Preložené<br />

do reči filozofie – konaj tak, ako chceš,<br />

aby konali aj druhí.<br />

12 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Poľovníctvo bez tradícií?<br />

S ohľadom na to, čo sme povedali, je<br />

stále aktuálny aj odkaz svätohubertských<br />

tradícií, ku ktorým sa hlási väčšina<br />

stredoeurópskych poľovníkov. Tieto<br />

tradície tvoriace neoddeliteľnú súčasť<br />

poľovníckej etiky, nevznikli naraz. Vznikali<br />

dávno pred grófom Sporckom, a dokonca<br />

dávno pred legendárnym svätým<br />

Hubertom, Eustachom, Jilijom či Prokopom<br />

alebodávno pred bájnou Dianou<br />

a Artemis. Lov a neskôr poľovníctvo bolo<br />

opradené mnohými zvykmi a normami,<br />

ktoré sa v tej či onej podobe odovzdávali<br />

z pokolenia na pokolenie. Za celý tento<br />

dlhý čas ho generácie obohacovali, a tak<br />

niet divu, že mnohé časom nadobudli až<br />

nadprirodzené rozmery.<br />

Ani dnes, na začiatku 21. storočia<br />

si poľovníctvo bez tradícií a zvyklostí<br />

nedokážeme dosť dobre predstaviť.<br />

V tradíciách sú obsiahnuté určité<br />

normy, cnosti, hodnoty správania,<br />

ktoré upravujú vzťahy medzi tými, ktorí<br />

vykonávajú právo poľovníctva. Nejde<br />

len o pasívne preberanie tradícií, ale aj<br />

o ich cieľavedomé rozvíjanie.<br />

Väčšina z nás si uvedomuje, že<br />

žijeme v mimoriadne dynamickej<br />

dobe prinášajúcej nové potreby<br />

a požiadavky, ktoré sa – či chceme<br />

alebo nechceme – premietajú aj do<br />

súčasného poľovníctva. Vyžaduje sito<br />

rešpektovať minulosť, obohacovať<br />

ju o prítomnosť, a tým zabezpečovať<br />

prirodzenú kontinuitu pre budúcnosť.<br />

Strach vytvára bohov<br />

Samozrejme, počiatky loveckých a neskôr<br />

aj poľovníckych tradícií možno datovať<br />

do čias, keď od úlovkov existenčne<br />

záviseli nielen jednotlivci, ale aj celé<br />

rody a kmene našich dávnych predkov.<br />

Lovci rýchlo pochopili, že ak má byť<br />

lov úspešný, treba pri ňom zachovávať<br />

určité postupy a pravidlá. Hovoríme<br />

o vyhľadávaní zveri, znalosti stôp, dobrom<br />

vetre, nepozorovanom priblížení<br />

na loveckú vzdialenosť, vábení, ale<br />

aj o spracovaní a zužitkovaní zveriny.<br />

Od toho sa odvíjali rôzne rituály pred<br />

lovom, počas neho aj po jeho skončení.<br />

Rôzne úkony totiž ovplyvňovali lovecký<br />

úspech už pred samotným lovom,<br />

napríklad výcvik so zbraňou, príprava<br />

zbrane, umocňovanie vlastných schopností,<br />

zvyšovanie odvahy, po love<br />

potom obdiv k úspešným. Ľudia začali<br />

uctievať božstvá a bohov či svätých,<br />

ktorí mali chrániť lovcov a byť zárukou<br />

ich loveckého šťastia a úspechu.<br />

Zbožňovali ich predovšetkým z obavy<br />

pred možným neúspechom, prípadne<br />

zranením či smrťou, a to v duchu<br />

latinského príslovia Timor fecita dios<br />

(strach vytvára bohov).<br />

Šamani, kňazi<br />

a zdravý rozum<br />

Obete týmto božstvám predkladali<br />

šamani, kúzelníci a neskôr kňazi. Obetovalo<br />

sa podľa zavedených rituálov,<br />

a tak vznikali stále nové poľovnícke<br />

tradície pretrvávajúce v rôznych podobách<br />

až dodnes. Taká je napríklad aj<br />

svätohubertská tradícia. Tradície, ktoré<br />

majú racionálne jadro, sú životaschopné<br />

aj v modernom elektronickom veku.<br />

Stali sa súčasťou kultúry, samozrejme,<br />

aj súčasťou kultúry lovu<br />

a poľovníctva, etického<br />

prístupu ku zveri<br />

a prírode.<br />

Staré si nedáme,<br />

nové nechceme?<br />

Kultúru národa tvorí priesečník kultúr<br />

všetkých jeho spoločenských vrstiev<br />

od histórie až po súčasnosť. Je pochopiteľné,<br />

že s vývojom ľudskej spoločnosti<br />

sa vyvíja aj jej kultúrnosť, pričom<br />

nemožno popri nových podnetoch<br />

zabúdať na staré, vžité a osvedčené<br />

tradície, cnosti, hodnoty budované<br />

predchádzajúcimi generáciami na základe<br />

ich dlhodobých skúseností. Hlásiť<br />

sa k tomu dobrému, čo generácie<br />

pred nami vytvorili a ďalej to novými<br />

formami a prostriedkami rozvíjať,<br />

je povinnosťou každého z nás aj na<br />

počiatku novej doby. Práve osvedčené<br />

tradície z minulosti nám pripomínajú,<br />

že nesmieme zatracovať všetko<br />

staré, ale zároveň sa nesmieme<br />

brániť ničomu novému, keď to<br />

prináša pokrok.<br />

Zálomok a úcta k zveri<br />

Už sme naznačili, že najviac<br />

loveckých tradícií vzniklo<br />

už v ľudskej prehistórii,<br />

keď od výsledkov lovu<br />

záviselo prežitie celého<br />

ľudského rodu. Do<br />

tohto dávneho<br />

obdobia zrejme<br />

spadá aj vzťah<br />

človeka<br />

k zbra-<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 13

téma<br />

bodení od poddanských povinností.<br />

Preto tiež nemali záujem, aby sa s ich<br />

znalosťami a chovateľským umením<br />

zoznamovali nepoľovníci. Začali teda<br />

nazývať časti tela zveri a jej správanie,<br />

a tiež poľovnícke úkony či zariadenia<br />

pojmami, ktoré boli pre nezasvätených<br />

úplne neznáme. Tak vznikla slovenská<br />

a česká poľovnícka reč s tradíciou pretrvávajúcou<br />

dodnes.<br />

niam (oveľa neskôr aj k strelivu),<br />

k ich výrobe, ošetrovaniu, ale aj vzťah<br />

k vlastnej bezpečnosti. Tiež sem spadá<br />

spôsob identifikácie úlovkov a lovcov,<br />

kladenie zveri na pravý bok, odovzdávanie<br />

zálomkov, zachovanie úcty<br />

k zhasnutej zveri ako ku zdroju obživy.<br />

No a nesmieme zabudnúť na počiatky<br />

osláv úspešných lovov.<br />

Slová, čo sa nedajú preložiť<br />

Všetky zvyklosti, ktoré sa zachovali až<br />

dodnes, vznikali v rôznom čase a na<br />

rôznych miestach. Šírili sa<br />

aj zásluhou prenášania<br />

kultúr z miesta na<br />

miesto a udomácnili<br />

sa predovšetkým<br />

tam, kde<br />

mali ľudia pre<br />

zachovanie tradícií<br />

pochopenie<br />

a nevyhnutné kultúrne<br />

porozumenie.<br />

K takýmto miestam patril<br />

stredoeurópsky priestor. Napokon,<br />

mnoho pojmov v našich jazykoch<br />

sa nedá presne preložiť do iných<br />

jazykov. Napríklad myslivost je typicky<br />

české slovo, pričom jeho ekvivalent<br />

nenachádzame v iných jazykoch, ktoré<br />

ustrnuli na pojmoch lov či lovectvo.<br />

Poľovačka ako rokovanie<br />

„Myslivost“ vznikla v čase, keď už<br />

existencia človeka nezávisela od<br />

úspešného lovu, ale keď už ľudia<br />

chápali zver ako súčasť prírodného<br />

prostredia, v ktorom mala niekedy<br />

dokonca väčšiu hodnotu než lesné či<br />

poľnohospodárske porasty. Právo lovu<br />

si privlastnili veľkí vlastníci pozemkov,<br />

králi, šľachta, panstvo. Noví vlastníci<br />

práva lovu rýchlo pochopili najmä<br />

spoločenský význam loveckých akcií,<br />

na ktoré sa schádzali významní hostia,<br />

aby v príjemnej atmosfére prerokovali<br />

často i dôležité štátnické<br />

záležitosti, rodinné<br />

a majetkové otázky.<br />

Pre významných hostí<br />

museli byť samozrejme<br />

pripravené<br />

hony, zvernicové lovy,<br />

perforzné poľovačky<br />

a iné akcie so zodpovedajúcimi<br />

výradmi.<br />

Tajná reč<br />

Poľovníci dosahovali príslušnú<br />

kvalifikáciu tak, že boli prijatí do<br />

učenia k významným poľovníkom na<br />

panstvách s úspešným chovom zveri<br />

a po vyučení ich slávnostne pasovali<br />

a prijali medzi poľovníkov. Boli oslo-<br />

Od množstva ku kvalite<br />

Postupom času poľovníci pochopili, že<br />

ako cieľ nemožno vidieť iba chov veľkého<br />

množstva zveri, ale rovnaký, ak nie<br />

väčší význam má jej kvalita. To je opäť<br />

hodnota pretrvávajúca dodnes. Začal<br />

vznikať kult silných a ešte silnejších trofejí,<br />

ktorý v žiadnom prípade nie je samoúčelný.<br />

Na kvalitu zveri totiž nemá<br />

vplyv len vlastný chov, či už voľný alebo<br />

intenzívny, ale dôležitú úlohu tu hrá aj<br />

životné prostredie zveri. Poľovníctvo<br />

sa teda začalo rozširovať z oblasti chovateľskej<br />

aj do oblasti ochrany prírody<br />

a ekológie. Nový rozmer dostala aj<br />

poľovnícka etika. Chápeme ju nielen<br />

ako nespochybniteľnú úctu k zveri a jej<br />

životnému prostrediu, ale aj celkovo<br />

ako nenahraditeľnú súčasť našej prírody,<br />

pričom sa staráme o skvalitňovanie<br />

jej chovu, o jej ochranu pred škodlivými<br />

činiteľmi aj o kultúrny lov.<br />

V záujme zveri<br />

Zároveň s novou orientáciou poľovníctva<br />

vznikali a vznikajú nové zvyky,<br />

a to krajové, regionálne, celoštátne,<br />

a dokonca kontinentálne. Najmä keď<br />

sa k ich dodržiavaniu prihlásila Československá<br />

myslivecká jednota založená<br />

vroku 1923 a potom jej nástupnícke<br />

organizácie Českomoravská myslivecká<br />

jednota a Slovenský poľovnícky zväz,<br />

resp. Slovenská poľovnícka komora.<br />

Tieto organizácie zaujímajú k zachovaniu,<br />

udržaniu a rozvoju poľovníckych<br />

tradícií rovnaké stanovisko.<br />

Za najvýznamnejšiu z nových tradícií<br />

FOTO: ARCHÍV AUTORA<br />

14 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

možno považovať hájenie záujmov<br />

zveri nielen z hľadiska jej existencie,<br />

ale aj z hľadiska zvyšovania jej kvality.<br />

Záujmy zveri musíme pri všetkých<br />

legislatívnych a praktických úpravách<br />

považovať za prvoradé. Až potom<br />

prichádzajú na rad záujmy poľovníctva<br />

a napokon aj záujmy poľovníkov či<br />

podnikateľov s pôdou alebo revírmi.<br />

Ďalšou tradíciou, ktorú nám prinieslo<br />

nové storočie a treba ju podporovať,<br />

je vedecký prístup. Jednak k biológii<br />

azoológii zveri, jej chovu a ochrane, ale<br />

aj ku škodám spôsobovaným zverou<br />

na lesných a poľnohospodárskych<br />

kultúrach. Zahrnúť sem musíme aj veterinárny<br />

program, ale aj prehlbovanie<br />

odborných znalostí našich poľovníkov,<br />

rovnako aj zoznamovanie nepoľovníckej<br />

verejnosti s poľovníckou činnosťou.<br />

Veľkú úlohu tu môžu zohrať moderné<br />

multimediálne technológie.<br />

Pohár v ľavej ruke<br />

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že<br />

so súčasnosťou nemá svätý Hubert nič<br />

spoločné. Lenže je to práve naopak.<br />

Práve svätý Hubert sa stal symbolom<br />

životaschopnosti tradičných etických<br />

hodnôt, ktoré sú súčasťou našej poľovníckej<br />

kultúry.<br />

Príbeh svätého Huberta je legendou<br />

o zázračnej náprave náruživého lovca,<br />

ktorému neboli sväté žiadne zákony. Za<br />

to ho stihol trest. Je to však len legenda,<br />

na ktorú pôsobil čas a ľudská fantázia,<br />

a tá jej dodávala širšie rozmery.<br />

Za vlasť sv. Huberta je považované<br />

Belgicko. Nie je náhoda, že práve v belgickom<br />

kráľovstve, v mestečku Saint<br />

Hubert v ardenských lesoch sa okázalo<br />

zachovávajú tradície patróna poľovníkov.<br />

V mestskej bazilike sú vraj uložené<br />

telesné pozostatky svätca, ktorý údajne<br />

žil v rokoch 636 – 727 n. l. Hovorí sa<br />

o ňom, že v mladosti viedol veľmi<br />

rozmarný život, že nedokázal udržať na<br />

uzde svoju náruživosť k lovu a pekným<br />

ženám. Vraj práve z tejto jeho slabosti<br />

pochádza zvyk držať pri poľovníckom<br />

prípitku pohár vždy v ľavej ruke...<br />

Nezabúdajme každý<br />

svojím dielom<br />

prispievať k udržiavaniu<br />

svätohubertských tradícií<br />

aj na začiatku 21. storočia.<br />

Hlas zhora<br />

Legenda hovorí, že náruživý poľovník<br />

Hubert sa nevzdal svojho pôžitku ani<br />

na Veľký piatok. Uprostred lovu sa<br />

mu zjavil jeleň, ktorý nehľadiac na<br />

prenasledovateľov so psami sa obrátil<br />

k Hubertovi. Ten uvidel medzi parožím<br />

jeleňa zlatý žiariaci kríž a počul nebeský<br />

hlas, ktorý ho káral za jeho správanie<br />

a prikázal mu pokánie, vstup do<br />

duchovného stavu a šírenie cirkevnej<br />

pravdy. Na Huberta tento zážitok tak<br />

intenzívne zapôsobil, že sa vzdal svojho<br />

pôžitkárskeho života, loveckej vášne<br />

aj všetkých pozemských pôžitkov<br />

a vstúpil do kláštora. Zmenil sa a stal<br />

sa iným človekom. Rehoľné poslanie<br />

ho od základu zmenilo. Jeho vytrvalosť,<br />

húževnatosť a sebaobetovanie po<br />

jeho smrti ocenili tým, že ho vyhlásili za<br />

svätého. Stal sa patrónom poľovníkov.<br />

Slávnosti naprieč Európou<br />

Belgicko, kolíska legendy o patrónovi<br />

poľovníkov, na svojho hrdinu nezabúda.<br />

Každý rok sa v bazilike v Saint<br />

Hubert konajú v prvú septembrovú<br />

nedeľu poľovnícke slávnosti s názvom<br />

Sviatok medzinárodného poľovníctva.<br />

Krátko nato, tretieho novembra,<br />

tu okázalo slávia sviatok sv. Huberta<br />

a otvorenie poľovníckej sezóny. U nás<br />

je to podobné vo Svätom Antone,<br />

v Českej republike zasa napríklad<br />

v Chlumci nad Cidlinou, Kukse či<br />

v Dube nad Moravou.<br />

Do lesa s úctou<br />

Legenda hovorí, že k Hubertovmu<br />

prerodu došlo na Veľký piatok, keď sa<br />

začína oslava príchodu jari, keď nastáva<br />

znovuzrodenie prírody po dlhej<br />

zime. Nie náhodou situuje legenda<br />

potrestanie lovca práve do obdobia,<br />

keď prekročil vžité zvyky, záväzné regule,<br />

že zver neslobodno loviť cez sviatky<br />

a v nedeľu. Je to síce iba legenda, ale<br />

má v sebe isté racionálne jadro a odkaz<br />

pre súčasnosť. Aj my by sme mali byť<br />

príkladom dodržiavania poľovníckej<br />

etiky svojím každodenným správaním<br />

a konaním, cnosťami, pokorným<br />

udržiavaním a rozvíjaním poľovníckych<br />

tradícií. Aj my by sme mali v určitých<br />

dňoch do lesa vstupovať s úctou a porozumením<br />

a nikdy by sme sa nemali<br />

nechať zviesť z cesty úcty k dielu, ktoré<br />

vykonali generácie poľovníkov pred<br />

nami.<br />

Dobré meno poľovníctva<br />

Nezabúdajme každý svojím dielom<br />

prispievať k udržiavaniu svätohubertských<br />

tradícií aj na začiatku 21. storočia.<br />

Majme to na pamäti najmä v týchto<br />

dňoch, keď si svätohubertský sviatok<br />

pripomíname. Odkaz tradícií hľadajme<br />

v riadnom výkone práva poľovníctva,<br />

preberajme všetko dobré z minulosti,<br />

tvorme nové hodnoty a šírme dobré<br />

meno nášho poľovníctva doma i vo<br />

svete. Majme to na pamäti po celý náš<br />

poľovnícky život.<br />

•<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 15

etro<br />

Poľovníctvom k výchove človeka<br />

H i s t ó r<br />

i a – 1 9 3 5<br />

Kto si nespomína svojho<br />

šťastného detstva, keď<br />

behal po škole ako chlapec<br />

s trúbkou, prakom, lukom<br />

a šípom, keď strieľal vrabcov, alebo<br />

lovil potajomky ryby?<br />

Boli to utlmené výjavy túžby po lovení,<br />

zdedené po našich prapredkoch ako<br />

drahocenné dedictvo a zakorenené v nás<br />

hlboko.<br />

Treba usmerniť naše lovecké<br />

podvedomé vášne podľa pravidiel<br />

šľachetného poľovníctva.<br />

Ľudí vlastniacich poľovný lístok<br />

a predpísaný zbrojný pas nazývame<br />

„poľovníkmi“. To pravde<br />

nehovorí ešte nič, lebo pod týmto<br />

názvom je „mnoho“ a „všelijakých“<br />

poľovníkov, bez ohľadu na<br />

to, ako „poľujú“.<br />

Ja počítam do prvej skupiny<br />

„lovčí personál z povolania“,<br />

o ktorom hovoríme, že je to „zelená<br />

garda“, úlohou ktorej bolo už<br />

v pradávnych časoch byť učiteľmi<br />

a ochrancami celého poľovníctva.<br />

To sú oni, ktorí poľujú s poľovníckou<br />

dbalosťou, získanou teoretickými<br />

a praktickými skúsenosťami<br />

starých poľovníkov.<br />

Za nimi nastupuje mohutný šík<br />

„priateľov poľovníctva“, podľa<br />

dnešných pojmov „fanúškov<br />

poľovníctva“, poľujúcich na<br />

podklade zdedených vášní s plnou<br />

oduševnenosťou a poľovníckou<br />

dbalosťou.<br />

Takýchto je hodne, ba prevážna<br />

väčšina, a považujú za svoju<br />

povinnosť byť organizovanými<br />

v poľoníckych spolkoch. Dopĺňajú<br />

sa z rôznych vrstiev obyvateľstva<br />

a poľujú s dokonalým porozumením.<br />

K „priateľom poľovníctva“ družia sa<br />

„sviatoční strelci“, ktorých poznávacím<br />

znakom je oblek ako zo žurnálu, najlepšie<br />

pušky, z ktorých nič netrafia, majú<br />

drahých psov, ktorých nevedia ani vodiť.<br />

Oni poľujú preto, že poľovanie je módou<br />

a slúžia za cieľ vtipov skutočných poľovníkov.<br />

Sú stálu predlohou humoristických<br />

časopisov, hoci sú všeobecne neškodní<br />

a nepokazia dobrú vôľu.<br />

Sviatoční strelci, ktorí holdujú bohyni<br />

Lovene len z módnych a samoľúbych<br />

pohnútok, zostanú vždy len diletantmi<br />

a babrákmi.<br />

A konečne máme ešte jednu kategóriu:<br />

To sú „strieľači“, „pečienkári“, „postrieľači“<br />

poľujúci len zo slepej strieľačskej<br />

vášnivosti a pažravej chamtivosti, oni<br />

Vzorná výstroj starých lovcov<br />

„zastrelia“ všetko, do posedného chlpu<br />

a pierka, neušetria ničoho, všetko padne,<br />

čo im prijde pred hlaveň.<br />

Pred takýmito „lovcami“ bohyňa Lovena<br />

zahaľuje svoju tvár.<br />

Svedomití lovčí alebo poľovník žije<br />

v stálom styku s prírodou, ctí Stvoriteľa<br />

ako pôvodcu všetkého tvorstva, oživujúceho<br />

lesy a nivy.<br />

Dobrý poľovník zastrelí len toľko<br />

zveriny, koľko treba, a on uvažuje, aby<br />

zemedelstvo a lesníctvo neutrpelo škody<br />

silným rozmnožením zveriny, nakoľko<br />

možno poľuje so psom, aby mohol postrieľanú<br />

zver hneď vyhľadávať a skrátiť<br />

tak utrpenie zveri.<br />

Dobrý poľovník má poznať poľovnícke<br />

zvyky. Tieto síce pochádzajú<br />

z starých panských časov a hodia<br />

sa veľmi ťažko na naše doby, plné<br />

chladného realizmu. Ale treba, nakoľko<br />

to dnešné názory znesú, mať<br />

na ume staré poľovnícke zvyklosti<br />

a nedať im zaniknúť.<br />

Povojnové časy boly poľovníctvu<br />

veľmi nepriaznivé, ale<br />

vďaka ochranným a poľovníckym<br />

spolkom, poľovníctvo sa znovu<br />

povznieslo a môžeme dnes už<br />

povedať, že stav zveriny je na takej<br />

výške, ako pred vojnou 1914-1918.<br />

Etické hodnoty poľovníctva sú<br />

pozoruhodné, ale ani materiálny<br />

význam nesmieme podceňovať.<br />

Štatistikami bolo vyrátané, že<br />

hodnota všetkého, čo s poľovníctvom<br />

v Republike súvisí, predstavuje<br />

kapitál asi 1 miliardy, z ktorého<br />

veľká čiastka pripadá na Slovensko<br />

a Podkarpatskú Rus a je dôvodom<br />

pre vysoké hodnotenie záujmov,<br />

súvisiacich s poľovníctvom.<br />

Školy, poľovnícka literatúra,<br />

denná tlač, umenie, lovecké spolky,<br />

prednášky o poľovníctve v rádiu,<br />

usporiadanie výstav trofejí a psov<br />

musia byť základom pre výchovu<br />

našej dnešnej poľovníckej mládeže.<br />

Tam sa im musí vštepiť láska ku<br />

krásnemu, ušľachtilému poľovníctvu,<br />

aby sa tak zachovalo, čo nám<br />

bolo odovzdané našimi predkami.<br />

Len tak docielime toho, že myšlienka<br />

ušľachtilého poľovníctva prenikne do<br />

širších vrstiev obyvateľstva a privedie<br />

k rozkvetu etické a národohospodárske<br />

hodnoty karpatského poľovníctva.<br />

(František Rössler Rauhried, ukážka<br />

z knihy Naše poľovníctvo, Bratislava 1935)<br />

16 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

TICHO NIELEN V LESE<br />

inzLZ2468<br />

Čo môžete urobiť na jeseň, neodkladajte na jar. Týka sa to tiež<br />

niektorých prác v lese. A pretože živú prírodu zanedlho čaká<br />

útlm, doprajte jej trochu kľudu napríklad tým, že v lese a okolí<br />

budete používať tichú akumulátorovú techniku bez emisií.<br />

Prebierka stromov alebo čistenie podrastu nemusí pre les<br />

a jeho obyvateľov predstavovať taký šok. Namiesto hlučných benzínových<br />

strojov, ktoré plašia zver na kilometre ďaleko, môžete<br />

použiť akumulátorovú techniku. Okrem hluku odpadnú aj emisie<br />

výfukových plynov, ktoré do prírody rozhodne nepatria.<br />

Husqvarna na tieto účely ponúka rad strojov, s ktorými sa nemusíte<br />

hanbiť ani pred pravovernými zástancami benzínových<br />

strojov. Reťazové píly a krovinorezy s bezkomutátorovými motormi<br />

poháňané elektrinou z líthium-iontových akumulátorov sú<br />

vo svojej vrcholnej podobe schopné výkonom konkurovať benzínovým<br />

strojom. V mnohých ďalších ohľadoch sú na tom dokonca<br />

lepšie.<br />

Akumulátorové reťazové píly, vyžínače či krovinorezy sú pri rovnakom<br />

výkone ľahšie než benzínové. Nízka hmotnosť v konečnom<br />

dôsledku znamená menšiu únavu obsluhy i lepšiu ovládateľnosť,<br />

a teda prevenciu zranenia. Konštrukcia s elektromotorom a akumulátorom<br />

dovoľuje ergonómiu priviesť k dokonalosti a dosiahnuť<br />

ideálne rozloženie hmotnosti.<br />

Jednosmerný elektromotor je sám osebe bezhlučný. Všetok<br />

hluk sa obmedzuje na zvuky pochádzajúce z trenia medzi lištou<br />

a reťazou alebo zvuky z rezných zariadení, či už je to vyžínacie<br />

lanko alebo nôž na trávu. Konštrukcia minimalizuje mechanické<br />

prevody, čím sa znižujú straty, zvyšuje sa spoľahlivosť a predlžuje<br />

životnosť. Akumulátorové stroje sú prakticky bezúdržbové.<br />

Minimálne prevádzkové aj servisné náklady sú ďalšou výhodou<br />

akumulátorovej techniky. Žiadny benzín s olejom, zapaľovacie<br />

sviečky alebo vzduchové filtre. Odpadá doprava a skladovanie<br />

paliva. Elektrická energia na nabitie akumulátora stojí pár centov.<br />

Bezkomutátorové motory nemajú uhlíky, ktoré by sa museli vymieňať.<br />

Užívateľská prívetivosť je pri akumulátorových<br />

strojoch maximálna. Namiesto<br />

miešania a doplňovania paliva pre dvojtaktný<br />

motor a ručného štartovania<br />

stačí vybrať akumulátor z nabíjačky,<br />

zasunúť ho do stroja a stlačiť<br />

tlačidlo. Tiež vibrácie sú znateľne<br />

nižšie, čo prispieva k pohodlnejšej<br />

a menej únavnej obsluhe.<br />

Pre ľahkú prácu v lese sú ideálne<br />

akumulátorové reťazové píly Husqvarna<br />

436Li a 536Li a profesionálny krovinorez<br />

s oblúkovou rukoväťou 536 LiL alebo<br />

s rukoväťami 536 LiRX. Všetky tieto<br />

stroje sú kompatibil-<br />

n é<br />

s líthium-iontovými<br />

akumulátormi<br />

36 V, ktoré môžete<br />

použiť s ďalšími<br />

strojmi Husqvarna.<br />

VIAC INFORMÁCIÍ NA WWW.HUSQVARNA.SK

podujatie<br />

POD SITNOM OPÄŤ<br />

Oldřich Koudelka<br />

Videli ste niekedy za teplej<br />

letnej noci lampiónový<br />

sprievod svätojánskych<br />

mušiek s ich rozprávkovými<br />

lampášikmi? Istotne áno.<br />

Je to zážitok, čo pohladí<br />

dušu.<br />

Tak nejako svietili detské očká<br />

počas jubilejného, piateho<br />

ročníka Detských dní svätého<br />

Huberta vo Svätom Antone.<br />

A vôbec neprekážalo, že sem-tam<br />

spadla z neba aj nejaká tá kvapôčka.<br />

Úžasné podujatie, ktorého históriu<br />

sme už pripomenuli v júnovom čísle<br />

nášho magazínu, usporiadalo tunajšie<br />

poľovnícke a lesnícke múzeum s radom<br />

sponzorských partnerov. Na dohľad od<br />

bájneho Sitna, najjužnejšej slovenskej<br />

tisícovky, opradenej mnohými legendami,<br />

pripravili pre deti organizátori<br />

program, na ktorý len tak ľahko nezabudnú<br />

a dokonca môže v budúcnosti<br />

ovplyvniť ich výber školy i povolania.<br />

Našich majstrov vábičov<br />

Ing. Jozef Hlásnika a Ing. Alojza<br />

Kaššáka počúvali malí účastníci<br />

podujatia s otvorenými ústami.<br />

Na stanovišti venovanom ornitológii<br />

bola ustavične tlačenica.<br />

Jasná kométa<br />

Hoci akcia ešte nemá v rodnom liste<br />

zapísané nijaké významné výročie, iba<br />

päťročnicu, stáva sa na slovenskom poľovníckom<br />

nebi jasnou kométou. Tým<br />

jasnejšou, že žiarivo a cielene smeruje<br />

do budúcnosti národného poľovníctva<br />

a tradičných povolaní spojených<br />

s lesom a prírodou. Keď vidíte prichádzať<br />

do Antona desiatky autobusov<br />

z celého Slovenska, za oknami ktorých<br />

sa nedočkavo dívajú stovky detských<br />

očí, ktoré na prahu prázdnin už-už chcú<br />

vybehnúť von do zámockého parku<br />

18 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

NOVÁ ZELENÁ KRV<br />

Poľovnícke signály priblížili deťom<br />

poprední slovenskí trubači.<br />

Väčšina detí po prvý raz<br />

videla zblízka naše plazy<br />

v podobe preparátov.<br />

a zapojiť sa do bohatého programu, je<br />

vám hneď jasné, že ide o organizačný<br />

počin mimoriadneho kultúrno - spoločenského,<br />

vzdelávacieho i zábavného<br />

kalibru. Napokon, už prvý ročník<br />

Detských dní svätého Huberta prilákal<br />

približne dvetisíc tristo návštevníkov.<br />

Ten tohtoročný, jubilejný, nebol iný.<br />

Celkove už počet detí, ktoré podujatie<br />

doteraz navštívili a aktívne sa na ňom<br />

zúčastnili, prekročil desaťtisíc plus<br />

približne dve tisícky osôb nevyhnutného<br />

pedagogického či rodičovského<br />

sprievodu!<br />

V európskych podmienkach podobná<br />

akcia neexistuje a pravdu povediac<br />

ani si neviem predstaviť, kto a kde<br />

by bol ochotný ju usporiadať. Takýto<br />

unikát potrebuje nadčasové nadšenie<br />

a mimoriadny elán, ktorým tu disponuje<br />

kolektív na čele s riaditeľom múzea<br />

Ing. Mariánom Čížom.<br />

Deti sú deti<br />

Areál coburgovského kaštieľa a priľahlých<br />

záhrad je rozsiahly, preto majú<br />

panie učiteľky pri Detských dňoch<br />

svätého Huberta čo robiť, aby zvládli<br />

nápor detského záujmu a „ukočírovali“<br />

svoje skupinky, kým ich prevezmú<br />

do svojej starostlivosti sprievodcovia<br />

z radu zamestnancov múzea, ale aj už<br />

spomenutých sponzorských inštitúcií,<br />

ako sú napríklad lesné závody, lesnícke<br />

školy a podobne. „Musíme myslieť na<br />

všetko. Každý sprievodca je označený<br />

visačkou, má so sebou mapku jednotlivých<br />

stanovíšť s ukážkami, lístky na<br />

stravu, na nápoje, ale tiež - ako dodávam<br />

s istým zveličením – aj na úsmev<br />

a dobrú náladu. Tohto roku po prvý raz<br />

deti na pár okamihov potrebovali dáždniky,<br />

ale ako bolo vidieť, nikomu z nich<br />

to neprekážalo. Deti sú deti,“ povedal<br />

nám riaditeľ múzea Marián Číž.<br />

Niektoré školy, najmä s menšími deťmi,<br />

sa už za roky konania akcie organizačným<br />

požiadavkám takisto prispôsobili,<br />

napríklad rovnakými čiapočkami či<br />

batôžkami, čo pri množstve účastníkov<br />

a krížení ciest z jednotlivých ukážok<br />

a pracovísk uľahčuje najmä spočítavanie<br />

„tých svojich“.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 19

podujatie<br />

Divadlo, vábiči a ti druhí<br />

Z vyše desiatky stanovíšť s veľmi<br />

zaujímavým a nápaditým programom<br />

sa deťom najviac páčilo vstupné<br />

divadelné predstavenie svätoantonských<br />

žiakov základnej školy výstižne<br />

nazvané Legenda o svätom Hubertovi.<br />

Detváky sa tu formou hry, autorských<br />

pesničiek, otázok a odpovedí dozvedeli<br />

všetko potrebné nielen o patrónovi<br />

poľovníkov, ale aj o hlavných predstaviteľoch<br />

lesného kráľovstva. Vstup do<br />

celého dňa potom odtrúbili členovia<br />

Klubu slovenských poľovníckych<br />

trubačov na čele s jeho predsedom<br />

Edmundom Hatiarom. Zodpovedne<br />

môžem povedať, že oboje sa deťom<br />

veľmi páčilo.<br />

Nemalý záujem bol o veľmi<br />

dynamickú, atraktívnu<br />

a poučnú ukážku<br />

sokoliarstva.<br />

Chlapci, ale aj odvážne dievčatá<br />

si ochotne vyskúšali lezenie<br />

po vratkom lanovom rebríku.<br />

To však zďaleka nebolo všetko. Veľký<br />

záujem bol aj o stanovište s ukážkami<br />

vábenia a hlasov zveri či vtákov, ktorému<br />

majstrovsky vládli páni Alojz Kaššák<br />

a Jozef Hlásnik. Spoločne s deťmi<br />

som si často myslel, že čo nevidieť vybehne<br />

z lesnej časti parku jeleň, srnec,<br />

diviak či líška, alebo nad nami zakrúži<br />

krkavec, sojka či holub hrivnák. Znelo<br />

to tak autenticky! Na inom stanovišti<br />

zasa deti rozoznávali medzi preparátmi<br />

zveri ten správny druh, zoznamovali sa<br />

so stopami voľne žijúcej zveri, triafali<br />

šuškami do medveďa, hádzali flintou<br />

do žita, vyrábali vtáčie búdky, ktoré si<br />

potom so sebou odviezli do ich domovskej<br />

školy, alebo za pomoci jaskyniarov<br />

zo Slovenského múzea ochrany prírody<br />

a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši<br />

zlaňovali z vysokých stromov a zvládali<br />

nástrahy povrazového rebríka. Tu mali<br />

takisto možnosť zoznámiť sa s menej<br />

známymi živočíchmi, predovšetkým<br />

hadmi a chrobákmi.<br />

Nemalý záujem bol o veľmi dynamickú,<br />

atraktívnu a poučnú ukážku sokoliarstva<br />

v podaní pedagógov a žiakov<br />

Základnej a materskej školy Maximiliána<br />

Hella zo Štiavnických Baní, kde<br />

sa dokonca sokoliarstvo vyučuje ako<br />

povinný predmet.<br />

Nech žije budúcnosť!<br />

Nemožno sa nezmieniť o skutočnosti,<br />

že lesníci, poľovníci a ďalší, ktorí sa<br />

FOTO: AUTOR<br />

Veľký záujem bol<br />

aj o rozoznávanie<br />

druhov zveri.<br />

20 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Dnes titul Priateľka prírody,<br />

o dve desaťročia možno<br />

titul lesnej inžinierky<br />

Tu sa rodí nová krv slovenského<br />

poľovníctva.<br />

omladine v rámci Detských dní svätého<br />

Huberta na jednotlivých stanovištiach<br />

a inde venujú, tak robia bez nároku na<br />

akýkoľvek honorár a vo svojom voľnom<br />

čase. Jedinou odmenou sú im šťastné<br />

úsmevy stoviek detí a štebotanie ich<br />

hláskov, keď si medzi sebou nadšene<br />

vymieňajú dojmy z bezprostredných<br />

zážitkov.<br />

Na záver našej návštevy sme sa<br />

riaditeľa múzea Mariána Číža spýtali,<br />

ako by tohtoročný jubilejný ročník<br />

Detských dní svätého Huberta zhodnotil<br />

a čo by akcii zaželal do ďalších<br />

rokov, hoci aj v ústrety desiatemu<br />

ročníku. „Stručne – sme spokojní!<br />

Podarilo sa nám splniť cieľ, v ktorý<br />

sme pri prvom ročníku vari ani<br />

nedúfali. Účasť vyše desať tisíc detí<br />

za päť rokov, to je niečo úžasné. Ale<br />

nejde len o čísla. Predovšetkým je to<br />

spokojnosť detí, nevšedné nadšenie,<br />

vedomie, že si od nás odviezli veľa<br />

zážitkov a nových vedomostí. Že sa im<br />

medzi nami páčilo natoľko, že možno,<br />

keď dospejú, niektoré z nich zamieria<br />

do našich radov a budú novou krvou<br />

pro slovenské poľovníctvo, lesníctvo<br />

a ochranu prírody. To nie je málo, je<br />

to nezanedbateľná devíza. V začatej<br />

tradícii preto hodláme pokračovať<br />

a som presvedčený, že prvé malé<br />

jubileum akcie sa stalo dobrým odrazovým<br />

môstikom do nasledujúcich<br />

ročníkov. Detské dni svätého Huberta<br />

<strong>2016</strong> patria minulosti, nech žijú Detské<br />

dni svätého Huberta 2017,“ povedal<br />

Ing. Marián Číž.<br />

•<br />

Stovkám detí z celého Slovenska<br />

sa vo Svätom Antone venovali lesníci,<br />

poľovníci a ďalší dobrovoľníci<br />

vo svojom voľnom čase a bez<br />

nároku na akýkoľvek honorár.<br />

inzercia – inzLZ2469

udalosť<br />

ŠATY ROBIA ČLOVEKA<br />

NA VEĽTRHU IWA <strong>2016</strong> SME SI VŠIMLI AJ NOVINKY V POĽOVNÍCKOM OBLEČENÍ<br />

Neexistuje zlé počasie,<br />

len zle oblečení ľudia.<br />

Pre poľovníctvo to platí<br />

dvojnásobne. Preto sa<br />

pozrieme aj na novinky, ktoré<br />

priniesol tohtoročný veľtrh<br />

IWA v oblasti oblečenia.<br />

Zmrznutý, a pritom šuštiaci poľovník<br />

toho veľa neuloví. V tomto<br />

roku som zaregistroval návrat<br />

klasických, prírodných materiálov,<br />

avšak v špičkovom spracovaní.<br />

Vlna je kvalita, čo nesklame<br />

Začať možno v škótsko - anglickom<br />

klasickom štýle. Reč je o kvalitnom<br />

svetri z kvalitnej vlny a kvalitných<br />

tvídových nohaviciach v ponuke firmy<br />

Laksen. Ochránia vás aj v prípade<br />

veterného a daždivého počasia. Vlna,<br />

najmä dobre spracovaná, hreje aj<br />

mokrá, pritom si zachováva priedušnosť<br />

a človek sa v nej tak veľmi nepotí.<br />

Ale musí ju chrániť pred splstnatením<br />

a riadne sa o ňu starať. Sám som si<br />

kedysi nešetrným vypratím zničil milovaný<br />

sveter a dodnes to ľutujem.<br />

Martin Helebrant<br />

Do mizerného počasia<br />

Klasika sa vracia aj u nás. Ľahká<br />

vetrovka, ktorá sa oblieka cez hlavu –<br />

anorak, je od českej, resp, moravskej<br />

firmy Tilak, ktorá sa dlhodobo špecializuje<br />

na vybavenie pre horolezcov<br />

a ktorú som tento rok našiel aj na IWA.<br />

Anorak je z kvalitnej bavlny s vodeodolnou<br />

úpravou a je pomerne tichý.<br />

Ak nemáte radi bundy cez hlavu, tak<br />

Tilak ponúka aj rozopínacie vyhotovenie<br />

z umelých materiálov.<br />

Anoraky sa šíria a mám ich rád, sú<br />

praktické a hlavne, najmä za naozaj<br />

mizerných klimatických podmienok,<br />

sa absencia predného zapínania javí<br />

ako podstatná výhoda. Po dlhom pôste<br />

sa ich tento rok v Norimbergu vyrojilo<br />

naozaj veľa. Ďalší, opäť z prírodného<br />

materiálu, je od firmy Shooterking.<br />

22 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Príroda aj na oblečení<br />

A prírodné materiály ešte raz – popredný<br />

český výrobca poľovníckeho<br />

oblečenia, firma Banner, tiež ponúka<br />

oblečenie z prírodných materiálov.<br />

Hovorím o zateplených nohaviciach<br />

z jemne brúsenej bavlny na zimné postriežky.<br />

Jemné brúsenie takpovediac<br />

schlpatí povrch látky, a tá potom pri<br />

pohybe nešuští.<br />

V strednej Európe však vládne loden.<br />

Je to klasický materiál na poľovnícke<br />

kabáty hubertus. Nie je loden ako<br />

loden, nájde sa aj podradný, mizerný,<br />

ale ak je naozaj kvalitný, je absolútne<br />

tichý, voda po ňom steká ako po<br />

kačacom perí, a pritom je ľahučký<br />

a dýcha. Otec mal z Rakúska lodenový<br />

„huberťák“, ktorý mu vydržal celý<br />

život a ktorý som tiež istý čas nosil,<br />

kým som z neho<br />

vyrástol. Ale<br />

z lodenu môžu<br />

byť aj nohavice<br />

alebo bundy,<br />

ako dokazuje<br />

ponuka rakúskej<br />

firmy Jagdhund.<br />

Loden je pritom<br />

dosť pevný, aby<br />

sa z neho dal<br />

ušiť aj batoh, čo<br />

dokazuje opäť<br />

Jagdhund.<br />

Severania to naozaj vedia<br />

No treba priznať, že skutočný, severský anorak<br />

vyzerá predsa len trošku inak. Tie naše dnešné sú<br />

väčšinou len tak pod zadok, zatiaľ čo pôvodný bol<br />

skoro až po kolená a kapucňu lemovala kožušina.<br />

Tradičné vetrovky ponúkala firma VRTBR z nórskeho<br />

Bergenu. Tohtoročná IWA nebola práve z najteplejších<br />

a firma mala stánok na vonkajšej ploche<br />

vnútorného parku výstaviska, ale zástupcovia<br />

firmy vyzerali, že sú v tej najväčšej možnej tepelnej<br />

pohode. Všimnite si, že mužská bunda síce vyzerá<br />

ako rýdzi anorak, ale na boku má zapínanie. Tým je<br />

chránené mimo exponovanú čelnú plochu.

udalosť<br />

Vzory a ešte raz vzory<br />

Pokračuje trend kamuflážnych oblekov. Pôvodným realistickým<br />

vzorom (ako príklad slúži zimná bunda a nohavice<br />

Hillman) začínajú celkom silno dýchať na krk najrôznejšie<br />

digitálne maskovacie vzorky. V prirodzených farbách alebo<br />

aj v signálnych, ktoré ale raticová nevníma tak krikľavo ako<br />

ľudské oko. Obe bundy sú od firmy Deerhunter. A v oblasti<br />

taktického oblečenia sa do poľovníckej oblasti tlačí nový<br />

módny hit - „hadie“ šupinaté alebo šesťuholníkové vzory,<br />

ako napríklad Jelou Fox z Fínska. Signálne prvky sú samozrejmosťou.<br />

Smerom k civilnému výzoru<br />

Ako som povedal, do poľovníckeho oblečenia sa tlačia<br />

taktické prvky. Dlhodobí dodávatelia taktického oblečenie<br />

tento rok pochopili, že užívatelia ich výrobkov by radi<br />

mali pohodlné a spoľahlivo fungujúce oblečenie. Prinajmenšom<br />

dvaja výrobcovia taktického oblečenia sa preto<br />

priklonili k civilnejšiemu vyzneniu svojej produkcie. Tým<br />

prvým je americká firma 5.11, ktorá ponúka nový rad Apex<br />

a Travers. Osobne nosím už dlhé roky nohavice 5.11 Tactical<br />

a som s nimi veľmi spokojný, najmä pre ich trvanlivosť<br />

a starostlivosť o detail. Nové rady sú na pohľad civilnejšie,<br />

s menej zjavnými vreckami. Napriek tomu si zachovali<br />

úžitkovosť a až nečakanú „vnútornú transportnú kapacitu“.<br />

A firma dnes ponúka i civilne vyzerajúce košele. Osobne<br />

mám rád základný rad Tactical, ktorý môžem nosiť<br />

v teplých letných dňoch aj ako jediný vrchný odev. Košele<br />

majú rozmerné náprsné vrecká a ventilačnú štrbinu na<br />

zadnom diele. Okrem jednofarebných prevedení sa dnes<br />

ponúka aj v civilne kockovanom dizajne a samozrejmosťou<br />

je možnosť výberu medzi dlhým a krátkym rukávom.<br />

(IMG_<strong>2016</strong>.jpg) Ak hľadáte na internete, pozor - z nejakého<br />

dôvodu je celý rad oblečenia napríklad v Česku nedostupný.<br />

Prečo, nemám tušenie.<br />

FOTO: AUTOR<br />

24 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Poliaci medzi špičkou<br />

Výrobca 5.11 predstavuje kvalitu a pretože je to americká firma,<br />

tak je aj drahá a citlivá na výkyvy kurzu dolára. Pred niekoľkými<br />

rokmi sa ale v našich krajoch začali objavovať veľmi<br />

solídne výrobky podobného prevedenia ako 5.11. Tentokrát<br />

za nimi treba ísť len cez severnú hranicu - firma Helikon-Tex<br />

je poľská. Nekrčte nos, Helikon-Tex dnes nepochybne patrí<br />

medzi špičkových výrobcov a znesie aj tie najprísnejšie meradlá.<br />

Ja osobne už dlhý čas nosím ich bundy (ktoré sa dajú<br />

šikovne vrstviť a je to vlastne systémové oblečenie na celý<br />

rok) a nohavice radu UTP a som s nimi spokojný podobne, ako<br />

s 5.11. Veľa asi bude záležať na postave používateľa. Tento rok<br />

i Helikon-Tex zalovil vo vodách priaznivcov pobytu v prírode<br />

a predstavil nový rad Outback Line. Opäť ide o scivilnenie pôvodne<br />

výrazne taktických radov oblečenia. Cena dnes už nie<br />

je taká výhodná, ako bola pred ešte pred pár rokmi, ale stále<br />

stojí za to sa na produkciu Helikon-Tex pozrieť bližšie, okrem<br />

iného aj preto, že čo nájdete na webe, to u nás aj kúpite.<br />

Ako Helikon-Tex, tak aj 5.11 navyše ponúka aj veľmi šikovné<br />

batohy, brašne a kapsičky, ktoré ocenia najmä tí, ktorí lovia<br />

v prírodnejšom štýle.<br />

Kráľovská noblesa<br />

Poľovníctvo ale nie je len les. Sú to aj spoločenské akcie a tam už s „poľným a lesným“<br />

outfitom nevystačíte. Rakúska firma Habsburg Kleider Manufaktur bývala<br />

aj dodávateľom cisárskeho domu a v jej oblečení si hanbu neurobíte ani na veľmi<br />

noblesných udalostiach. Navyše mám pocit, že z ich oblekov dýcha stredná Európa,<br />

že firma nepodlieha snobskému diktátu škótskej Vysočiny. Z tohto diktátu<br />

sa dá vykročiť, a to dokazovala aj londýnska firma Tba Clothing. Jej oblečenie je<br />

veľmi elegantné, veľmi štýlové a veľmi drahé. Avšak môžete v ňom podľa mňa ísť<br />

už aj na poľovačky organizované kráľovskou rodinou či jej blízkym okolím. •<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 25

optika<br />

Martin Helebrant<br />

Rozmerové porovnanie ďalekohľadov.<br />

Zľava doprava to sú<br />

Levenhuk 10×50 Bino, Leupold<br />

10×50 Tactical (pieskovo žltý)<br />

a Levenhuk 10×52 Monaco<br />

V NÚDZI POZNÁŠ PRIATEĽA<br />

Dôležitou súčasťou<br />

loveckého výstroja je optika,<br />

teda ďalekohľady. Tie<br />

dnešné sú veľmi odolné, ale<br />

čo keď sa predsa len niečo<br />

pokazí? Vždy som si hovoril,<br />

že v takom prípade sa dá<br />

ako pomoc v núdzi kúpiť<br />

niečo lacné.<br />

Znovu som si na to spomenul,<br />

keď mi dovozca ponúkol na<br />

testovanie dva ďalekohľady od<br />

výrobcu Levenhuk, ktorého som<br />

nepoznal. Táto firma vznikla v roku<br />

2002 v USA, teraz preniká aj do Európy,<br />

výrobné zázemie má v Číne. Svoje priame<br />

zastúpenie má dnes už aj v ČR. Na<br />

test mi dovozca poskytol ďalekohľady<br />

10×50 Bino, klasický triéder v takmer<br />

najnižšej cenovej hladine a 10×52 Monako,<br />

cenovo zo strednej triedy. Obaja<br />

sú možní kandidáti na ďalekohľad<br />

v núdzi, Monaco aj ako dostupný poľovnícky<br />

ďalekohľad.<br />

Starý dobrý Leupold<br />

Testoval som už viac ďalekohľadov,<br />

všetky patrili skôr do vyššej alebo<br />

strednej cenovej kategórie. Lenže pri<br />

ich testovaní sa človek dostáva do<br />

problémov - jednoduché podmienky<br />

užívateľského testu bez pokročilých<br />

meradiel a pomôcok, a pokrok v kvalite<br />

ďalekohľadov spôsobili, že je čoraz zložitejšie<br />

medzi testovanými ďalekohľadmi<br />

nájsť nejaký preukázateľný rozdiel.<br />

Ako etalón pre tento test som zvolil<br />

svoj ďalekohľad Leupold 10×50 Tactical,<br />

ktorý používam v poľovníckej praxi.<br />

Patrí do vyššej triedy, cenou aj kvalitou,<br />

a použil som ho hlavne preto, že ho<br />

mám k dispozícii a využívam ho ako<br />

porovnávaciu vzorku už dlhší čas.<br />

Stelesnená jednoduchosť<br />

Levenhuk 10×50 Bino som použil vlastne<br />

proti odporúčaniu dovozcu. Ten<br />

sám hovorí, že na seriózne používanie<br />

jednoznačne odporúča vyššie rady. Ale<br />

išlo mi práve o to, nájsť čo najlacnejšie<br />

riešenie v núdzi. Po dlhom presviedčaní<br />

dovozca s testom súhlasil.<br />

Ďalekohľad je jednoduchosť sama.<br />

26 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Ďalekohľady Levenhuk<br />

10×50 Bino (vľavo)<br />

a 10×52 Monaco (vpravo)<br />

i s prepravnými<br />

obalmi a taškami.<br />

Nemám potuchy, kde ho vyrobili, na<br />

obale je len prosté oznámenie, že ďalekohľad<br />

bol navrhnutý a vyrobený pre<br />

firmu Levenhuk Ltd., USA. Neviem ani,<br />

z čoho je vyrobený, ale aspoň šošovky<br />

sú sklenené, údajne kvality BAK - 4.<br />

O vlastnostiach sa na obale hovorí,<br />

že je ďalekohľad vodotesný s viacnásobne<br />

povlakovanými šošovkami,<br />

že je možné ho upevniť na statív a že<br />

balenie obsahuje prenosné puzdro.<br />

V škatuli sa naozaj nachádza puzdro<br />

z mäkkej látky s jednoduchým nosným<br />

popruhom. Ďalej je tu aj nosný popruh<br />

na ďalekohľad, teda skôr opuchnutá<br />

šnúrka a ďalekohľad samotný.<br />

Ďalekohľad má klasickú konštrukciu<br />

s Porro hranolmi (teda s „prerazeným“<br />

tubusom), na povrchu je potiahnutý<br />

mäkkým plastom. Očnice sú z mäkkej<br />

syntetickej gumy, mostík je zdvojený.<br />

Prvý dojem nie je až taký zlý.<br />

Levenhuk 10×50 Bino – závit<br />

umožňujúci inštaláciu<br />

ďalekohľadu na statív pri<br />

dlhodobom pozorovaní.<br />

Prichádza šok<br />

Ďalekohľad je pomerne veľký, na svoju<br />

veľkosť sa mi zdal byť až podozrivo<br />

ľahký. Avšak už druhé uchopenie ukázalo,<br />

že plast chrániaci vonkajší povrch<br />

tubusov zrejme nedrží na celej ploche<br />

tubusu, mal som pocit, že na niektorých<br />

miestach tubusu nie je spojený<br />

s telom ďalekohľadu a pod prstami sa<br />

posúva. Oveľa väčší šok ma ešte len čakal<br />

- ďalekohľad nemá žiadne ostriace<br />

prvky, ani na jednotlivých okulároch,<br />

ani centrálne. Veľmi jednoduchý návod<br />

hovorí, že ďalekohľad má „plávajúce<br />

zaostrenie“, ktoré vyhovie každému<br />

oku od minimálnej vzdialenosti<br />

ostrenia, teda asi od osem metrov<br />

do nekonečna. V skutočnosti zrejme<br />

ide o optický systém s veľkou hĺbkou<br />

ostrosti. Krytky tvoria štyri gumové kalíšky<br />

nasadené na okuláre a objektívy.<br />

Na seriózne použitie<br />

Ďalekohľad 10×52 Monako je z iného<br />

súdka. Pokrytý je mäkkou syntetickou<br />

gumou, ale tá drží a poskytuje<br />

podstatne istejšie uchopenie. Je<br />

pomerne kompaktný, so strechovými<br />

hranolmi a teda s priamymi tubusmi,<br />

očnice sú výsuvné. Tubusy spája<br />

jediný mostík. Na pravom okuláre je<br />

možnosť dioptrickej korekcie. Ostrenie<br />

je centrálnym gombíkom. Hoci<br />

hmotnosť ukázala len o 130 gramov<br />

viac než u Bina, po uchopení Monaca<br />

máte v ruke ten upokojujúci pocit<br />

hmotnosti, ktorá síce ešte neláme krk,<br />

ale pomáha stabilizovať ďalekohľad<br />

pri pozorovaní. Puzdro je už čiastoč-<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 27

optika<br />

Ďalekohľady Levenhuk<br />

10×50 Bino (hore) a 10×52<br />

Monaco (dole) po sprche.<br />

ne polstrované, ale bez akéhokoľvek<br />

popruhu alebo kotevných miest pre<br />

jeho pripojenie a slúži teda len ako<br />

skladovacia truhla. Nosný popruh ďalekohľadu<br />

je z pružného syntetického<br />

materiálu, široký a pohodlný; neurobil<br />

by hanbu ani ďalekohľadu vyššej<br />

cenovej kategórie. Tiež krytky šošoviek<br />

sú už podstatne praktickejšie riešené,<br />

krytky okulárov sú spojené jedným<br />

plastovým mostíkom, krytky objektívov<br />

šnúrkou. Celok je už zjavne určený<br />

pre seriózne použitie.<br />

Optika nepustí<br />

Oba ďalekohľady a pomerný Leupold<br />

som podrobil jednoduchému pozorovaciemu<br />

testu pri plnom dennom<br />

svetle. Pozoroval som najprv testovací<br />

obrazec ISO 12233. Tu mal Leupold<br />

navrch v rozlišovacej schopnosti,<br />

oproti Monacu viedol o jedno pole<br />

šrafov, oproti Binu dokonca o dve až<br />

tri. To je zrejme daň za univerzálne<br />

„plávajúce zaostrenie“ Binu. Pokiaľ<br />

ide o kvalitu obrazu, Monaco aj Bino<br />

mali okom viditeľnú vankúšikovú vadu<br />

na okrajoch zobrazenia (priamka pri<br />

okraji zorného poľa sa javí ako prehnutá<br />

smerom k stredu tubusu). Pri<br />

Poľovník optiku potrebuje,<br />

rozlišovacia schopnosť<br />

ľudského oka je približne<br />

jedna uhlová minúta, s tým<br />

nič neurobíme a akákoľvek<br />

optická pomôcka ponúkajúca<br />

zväčšenie obrazu je prínosom<br />

a vítanou pomocou.<br />

Monacu som však chybu musel prácne<br />

hľadať, kým pri Biene bola jasne viditeľná.<br />

Napodiv som nenašiel ani pri<br />

jednom ďalekohľade zásadný farebný<br />

Na túto fotku som obzvlášť hrdý. Zachytáva okulár pravého tubusu<br />

ďalekohľadu Levenhuk 10×50 Bino, v zornom poli okuláru je jasne vidieť<br />

oválna kvapôčka vody niekde vnútri prevratnej sústavy ďalekohľadu.<br />

Výsledkom je dokonale abstraktný obraz, pre prax úplne nepoužiteľný.<br />

Ani opatrným ohrievaním ďalekohľadu sa mi nepodarilo vodu odstrániť.<br />

posun, ani v kontrastných miestach<br />

obrazu nemali tmavé body okolo seba<br />

„svätožiaru“. S postupujúcim súmrakom<br />

sa odstup medzi ďalekohľadmi<br />

prehlboval. Na sklonku augusta mi<br />

oproti Leupoldovi Monaco poskytlo<br />

o 15 - 20 minút menej pozorovacieho<br />

času, Bino skončilo dobrou polhodinu<br />

pred Leupoldom. Veľmi príznačná<br />

pritom bola prudká strata kresby a čitateľnosti<br />

obrazu Bina s nastupujúcim<br />

šerom. To je dôsledkom toho, že Bino<br />

obchádza potrebu ostrenia nastavením<br />

veľkej hĺbky ostrosti. Lenže čím<br />

je väčšia hĺbka ostrosti, tým je horšia<br />

svetelnosť, to vie každý fotograf. Tu sa<br />

to len plne potvrdilo. Z pozorovaného<br />

predmetu náhle zostal len neveľmi<br />

jasný obrys.<br />

Test vodou<br />

Pristúpil som k svojmu štandardnému<br />

testu odolnosti voči vode. Bino aj Monaco<br />

majú byť vodovzdorné, ale nemal<br />

som dobrý pocit, keď som vešal oba<br />

ďalekohľady na poličku v sprchovacom<br />

kúte a púšťal na ne vodu. Sprchoval<br />

som sa vyše desať minút, za ten čas<br />

na oba ďalekohľady voľne dopadali<br />

odstrekujúce kvapky vody (ale nie plný<br />

prúd) simulujúce hustý dážď. Žiaľ,<br />

moje temné tušenie (zdieľané s dovozcom)<br />

sa naplnilo. V pravom tubuse<br />

Bina došlo k prieniku vlhkosti niekam<br />

do prevratnej sústavy. V Bine zostal naďalej<br />

použiteľný iba ľavý tubus. Obraz<br />

v pravom tubuse hral všetkými farbami<br />

a pripomínal mi detský kaleidoskop.<br />

Ani týždňové sušenie na plnom slnku<br />

na okne nedokázalo optickú sústavu<br />

zbaviť vody. Monaco sprchovanie prežilo<br />

bez ujmy.<br />

FOTO: AUTOR<br />

28 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Ďalekohľady Levenhuk<br />

10×50 Bino (vľavo)<br />

a 10×52 Monaco (vpravo)<br />

s krytkami. I na<br />

krytkách je jasne vidieť<br />

kvalitatívny rozdiel.<br />

Ďalekohľady Levenhuk<br />

10×50 Bino (hore)<br />

a 10×52 Monaco (dole)<br />

po vybratí z mrazničky.<br />

Test mrazom<br />

Teraz som oba ďalekohľady vložil<br />

do mrazničky s teplotou -16 ° Celzia<br />

a nechal čas a mráz pracovať. V prípade<br />

Bina už to bola len číra zvedavosť.<br />

Po viac ako dvoch hodinách<br />

mrazenia som ďalekohľady vybral.<br />

Na ich povrchu boli miestami namrznuté<br />

kvapôčky vody, ale bolo možné<br />

upraviť medzipupilárnu vzdialenosť<br />

aj pohybovať ostriacimi prvkami<br />

Monaca. Zatuhnutie mechanizmov je<br />

prirodzené, ale funkcii nebránilo.<br />

Hnaný zvedavosťou<br />

Na záver musím zopakovať, že ani<br />

podľa Levenhuk ČR nie je model Bino<br />

určený na seriózne poľovnícke účely.<br />

Test bol hnaný mojou zvedavosťou<br />

a výrobca sa nesnažil tvrdiť, že by<br />

Bino malo plnohodnotnú poľovnícku<br />

optiku. Cena sa pohybuje okolo<br />

1500 KČ, čomu zodpovedá výsledok<br />

testu. Čitateľnosť obrazu bola celkom<br />

nepochybne v porovnaní s profesionálnym<br />

ďalekohľadom Leupold<br />

horšia, na druhej strane za normálneho<br />

denného svetla by sa Bino na<br />

prečítanie srnca iste dalo použiť.<br />

Výkon za šera je ale nízky, potrebám<br />

súmračného lovu nevyhovie a prienik<br />

vlhkosti by vás mohol definitívne<br />

vyradiť z hry.<br />

Monaco je iná pesnička. Predovšetkým<br />

odolá nečasu, aj kresba a výkon<br />

za šera sú lepšie. Nedosahuje síce<br />

kvalitu Leupoldu, ale ten je naozaj<br />

niekde inde a porovnanie nie je voči<br />

Levenhuku fér. Monaco je podľa mňa<br />

v poľovníckej praxi použiteľné, je to<br />

slušný ďalekohľad. Nie je však úplne<br />

lacný, cena je okolo 7 000 KČ. Pomer<br />

TECHNICKÉ ÚDAJE<br />

Levenhuk 10×50 Bino Levenhuk 10×52 Monaco Leupold 10×50 Tactical<br />

výška (mm) 186 165 170<br />

šírka (mm) 192 136 130<br />

hĺbka (mm) 64 62 59<br />

hmotnosť (gram) 740 870 745<br />

ceny a výkonu je však v prípade Monaca<br />

podľa mňa prijateľný.<br />

Nehľaďte len na cenu<br />

Takže to zhrniem. Keď budete v núdzi<br />

alebo budete mať hlboko do vrecka,<br />

môžete siahnuť po nejakej ekonomickej<br />

optike. Poľovník optiku potrebuje,<br />

rozlišovacia schopnosť ľudského oka<br />

je približne jedna uhlová minúta,<br />

s tým nič neurobíme a akákoľvek optická<br />

pomôcka ponúkajúca zväčšenie<br />

obrazu je prínosom a vítanou pomocou.<br />

Určite neodporúčam najlacnejšiu<br />

optiku, aj keby jej používanie<br />

malo byť časovo veľmi obmedzené.<br />

Hoci v posledných rokoch došlo<br />

Ďalekohľady Levenhuk 10×50<br />

Bino a 10 x 52 Monaco na pozadí<br />

testovacieho obrazca.<br />

k obrovskému pokroku v kvalite aj<br />

relatívne lacných ďalekohľadov, na<br />

poľovnícku prax to stále nestačí. Test<br />

to jasne preukázal. Nikdy nemôžete<br />

vylúčiť náhlu prietrž mračien a baliť<br />

ďalekohľad do igelitového vrecka<br />

nie je riešenie. Lacné ďalekohľady<br />

s cenou okolo 1500 KČ nie sú schodná<br />

cesta, na poľovnícke účely potrebujete<br />

aspoň solídnu strednú triedu.<br />

Za tú už zaplatíte (podľa zväčšenia,<br />

svetelnosti a kvality) niečo medzi<br />

štyri až dvanásťtisíc českých korún,<br />

teda okolo dvesto, tristo eur. Ponuka<br />

v tejto kategórii je dosť široká, aby<br />

pokryla potreby akéhokoľvek druhu<br />

lovu a typu poľovného revíru. •<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 29

poľujeme<br />

Martin Helebrant<br />

Keď úlovok vstane a beží<br />

V tomto období roka<br />

zvyknem spomínať na<br />

príhodu, ktorú som zažil<br />

začiatkom leta pred pár<br />

rokmi. Vtedy som prvýkrát<br />

videl následky takzvanej<br />

obrnnej rany.<br />

V<br />

júni sme mali tradičné streľby na<br />

asfaltové holuby. Bývam mimo<br />

revíru a nechcelo sa mi so sebou<br />

ťahať brokovnicu aj guľovnicu.<br />

No sezóna srncov sa už začala, a tak som<br />

k mojej ZH pribalil ešte guľobrokové<br />

hlavne. Bez puškohľadu, len s kolimátorom<br />

Aimpoint Micro.<br />

Večer som upratal dvor, zobral<br />

guľobrok a vyrazil do lesa. Fúkalo, bolo<br />

po daždi, skrátka ideálne počasie na<br />

posliedku, ktorú mám veľmi rád. Videl<br />

som tri srnce, všetky na pár krokov, ale<br />

odstrelový nebol ani jeden.<br />

Úlovok na úniku<br />

Vracal som sa pomaly cez pole naspäť<br />

k autu, keď som zaregistroval v nízkom<br />

poraste na poli ďalšieho srnca. V ďalekohľade<br />

som prečítal, že je to slabý<br />

srnček s jednou slabou vidličkou vpravo<br />

na hlave a čímsi kratučkým na ľavej<br />

strane. Bolo už šero, no videl som, že ide<br />

o lovného jedinca. Pásol sa v priehlbine<br />

s jačmeňom, chvíľami som zazrel len<br />

jeho hlavu. Liezť po bruchu po blatistom<br />

poli sa mi nechcelo. V nádeji, že sa srnec<br />

bude nakoniec vracať do lesa, vybral<br />

som sa pozdĺž steny lesa, no srnec si na<br />

odchod zvolil inú stranu. Vzďaľoval sa<br />

v priehlbine, krytý hranou poľa. Nakoniec<br />

predsa len vyšiel o kúsok vyššie,<br />

odkryl sa tak asi do polovice tela. Bolo<br />

tak na sedemdesiat metrov, zamieril<br />

som a vystrelil. Srnec sa vzopäl, padol<br />

ako podťatý a zmizol v priehlbine. Prebil<br />

som, zavesil som si zbraň na lakeť, keďže<br />

remeň som zabudol doma, vytiahol<br />

z vrecka fajku a chystám sa ju naplniť.<br />

Zrazu pozerám – srnec sa postavil, zatriasol<br />

hlavou a vypálil do lesa. Bežal bez<br />

ťažkostí. Pustil som fajku, oprel pušku do<br />

ramena, vystrelil druhýkrát, ale márne,<br />

chybil som. Srnec unikol aj s klasickou<br />

obrnnou ranou.<br />

Päťkrát a dosť<br />

Ráno som sa na to miesto vrátil. Srnec<br />

vyšiel, sláva, hádam som mu tak veľmi<br />

neublížil. No príležitosť na výstrel mi<br />

nedal. Tak som vymenil hlavne a išiel na<br />

streľby. Ohlásil som obrnnú ranu hospo-<br />

FOTO: AUTOR<br />

30 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

dárovi s tým, že srnec tam chodí a treba<br />

ho uloviť. Počas nasledujúcich víkendov<br />

som sa snažil uloviť srnca celkovo<br />

päťkrát, ale bezvýsledne. Videl som ho<br />

len raz, ale nedal mi šancu. Potom som<br />

odišiel na rodinnú dovolenku.<br />

Znovu známa vidlička<br />

Po návrate som opäť vyrazil do revíru,<br />

tentoraz so svojou ZKK s puškohľadom.<br />

Vedel som, že srnca nikto neulovil,<br />

tak som sa večer vybral k „svojmu“<br />

poľu. Bolo teplo, ani lístok na strome<br />

sa nepohol, jačmeň za mesiac mojej<br />

neprítomnosti narástol pod kolená.<br />

Motal som sa okolo poľa, ale až na<br />

jedného zajaca nikde ani chlp. Nedával<br />

som si veľké šance, predsa len, srnec<br />

sa mohol v jačmeni ľahko schovať. No<br />

vydržal som. Práve som sa chystal prejsť<br />

na iné miesto, keď som uprostred poľa<br />

zaregistroval pohyb. Ďalekohľad ukázal<br />

špičky uší, najskôr som si myslel, že je<br />

to len zajac, potom mi došlo, že by to<br />

musel byť zajac na chodúľoch. Uši sa<br />

objavovali len občas, až po chvíli sa mi<br />

podarilo prečítať aj známu vidličku. Je<br />

to on! Čakal som. Napokon sa srnček<br />

dal do pohybu, ja s ním. Videl som<br />

mizerne, jačmeň ho kryl ako opona.<br />

V stene lesa kúsok odo mňa bol posed,<br />

nízky, ale aspoň niečo. Srnec bol odo<br />

mňa na 50 – 60 metrov, tak som to<br />

riskol a vyšplhal sa na posed v nádeji, že<br />

zhora do jačmeňa lepšie uvidím. Veľmi<br />

to nepomohlo. Po ceste okolo poľa išli<br />

ľudia, srnec sa rozhodol zatiahnuť. Šiel<br />

priamo na posed, nebežal, ale nešiel ani<br />

pomaly. Bol to cieľavedomý svižný krok<br />

rovno na mňa. Viedol som ho v kríži, ale<br />

strieľať sa nedalo, rozbil by som trofej.<br />

Bol to jednoročný srnec,<br />

vyvrhnutý vážil necelých<br />

osem kíl, teda jednoznačne<br />

slabý jedinec.<br />

Mierim od pása<br />

Srnec bol čoraz bližšie, zrazu som mal<br />

plné zorné pole deky a potom som sa<br />

stratil, skrátka som nevedel, kam vlastne<br />

mierim. Srnec bol odo mňa asi na desať<br />

metrov. Zamieril som „od pása“ podľa<br />

hlavne a vystrelil. Srnec padol. Prebíjam,<br />

čakám. Už sa nezdvihol, ale videl som, že<br />

ešte dvíha hlavu. Zamieril som a čakal,<br />

dal som mu čas pokojne skonať. Po pár<br />

minútach ešte stále hýbal hlavou. Zišiel<br />

som z posedu a prišiel k srncovi. Rana<br />

bola vzadu, namäkko, strela vlastne<br />

rozťala brucho a srnec už bol v agónii.<br />

Ukončil som jeho trápenie. Bol to jeden<br />

z mojich najnepríjemnejších výstrelov<br />

a keď vezmem do úvahy, že som na<br />

srnca použil obe guľovnice a ešte nôž,<br />

nemám byť až tak na čo hrdý. Napriek<br />

tomu to bol veľmi dobrý lov.<br />

Čo som zistil potom<br />

Zaujímali ma následky obrnnej rany<br />

spred vyše mesiaca. Zranenie bolo<br />

zreteľné, nie malé, ale hojilo sa dobre<br />

a srnec podľa správania nijako netrpel.<br />

Mal šťastie, že na ranu dočiahol jazykom<br />

a mohol si ju čistiť. Inak by mal v rane asi<br />

rýchlo nakladené vajíčka hmyzu a dostal<br />

by infekciu. Rana sa začínala zapuzdrovať<br />

a keby som srnca nebol ulovil, určite<br />

by sa bol uzdravil. Bol to jednoročný<br />

srnec, vyvrhnutý vážil necelých osem kíl,<br />

teda jednoznačne slabý jedinec. Medzi<br />

prvou a druhou ranou uplynulo 42 dní.<br />

Fotografie dokumentujú, že obrnná rana<br />

nie je také malé zranenie, ako sa občas<br />

hovorí. Rana sa začína zapuzdrovať od<br />

chrbta, nezapuzdrená časť je pokrytá<br />

priehľadnou suchou blankou, na ktorej<br />

sa miestami začína tvoriť nová koža.<br />

Poľujem už veľa rokov, ale toto bolo<br />

prvýkrát, čo som mal možnosť vidieť<br />

následky obrnnej rany, navyše po takom<br />

dlhom čase. Bolo to pre mňa veľmi<br />

poučné.<br />

•<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 31

zbrane<br />

Martin Helebrant<br />

ZBRAŇ DŽENTLMENOV,<br />

Testovali sme brokové dvojky CZ-USA Huglu<br />

Nie som zdatný brokár, ale mám rád brokovú streľbu, najmä<br />

na asfaltové terče. Hoci dnes na strelniciach jednoznačne<br />

dominujú kozlice, prieskum brokovníc, ktorý sme urobili,<br />

ukázal, že aj klasická dvojka s vnútornými kladivkami,<br />

hammerlesska, si drží svoju popularitu.<br />

Ako poľovnícku zbraň ju preferuje<br />

vyše dvadsať percent odpovedí<br />

z nášho prieskumu. Hlbšie<br />

bádanie nad dátami ukázalo,<br />

že dvojky preferujú predovšetkým<br />

poľovníci z lesných poľovných revírov<br />

a mám veľa dôvodov sa domnievať,<br />

že túto preferenciu majú predovšetkým<br />

lesníci a všeobecne poľovnícky<br />

personál. Jednou z možných príčin<br />

je aj skutočnosť, že toto povolanie sa<br />

dedí z otca na syna, často niekoľko<br />

generácií a dvojka je jednoducho<br />

súčasťou rodinnej tradície. Dvojky<br />

majú povesť zbraní ľahších ako kozlice,<br />

často sú vnímané ako zbraň džentlemana<br />

či ako aristokratické zbrane.<br />

Tiež historicky boli prvé viachlavňové<br />

brokovnice dvojky, ich konštrukcia<br />

bola v časoch kresadlových alebo perkusných<br />

zámkov výrazne jednoduchšia<br />

než konštrukcia kozlic a jednoduchosť<br />

si dvojky udržali väčšinou aj v dnešnej<br />

dobe jednotných nábojov. Existuje celý<br />

rad konštrukcií zámkov, ktoré za roky<br />

existencie dvojok došli takmer k absolútnej<br />

dokonalosti. Mám v posledných<br />

rokoch dojem, že záujem o klasické<br />

dvojky pomaly opäť rastie. A napríklad<br />

v Anglicku (alebo všeobecne v krajinách<br />

bývalého britského impéria) ich<br />

obľuba nikdy nepohasla tak ako vo<br />

zvyšku Európy. V USA je to podobné.<br />

Turecko, Česko, USA<br />

Za minulého režimu medzi dvojkami<br />

v našich lesoch dominovali brnenské<br />

dvojky radu ZP. Boli a sú to zbrane<br />

spoľahlivé, dodnes verne slúžiace, ale<br />

32 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

BOHATSTVO NIE JE PODMIENKOU<br />

ich výroba sa už dávno skončila. V roku<br />

2013 predstavila novú veľmi elegantnú<br />

dvojku firma Beretta, ale nové Parallelo<br />

sa cenovo asi bude míňať s finančnými<br />

možnosťami mladého lesníka.<br />

V Európe sa dnes dvojky vyrábajú predovšetkým<br />

v Turecku, ktoré prevzalo<br />

úlohu „ekonomickej zbrojnice“ od španielskych<br />

výrobcov. S renomovaným<br />

tureckým výrobcom brokovníc, firmou<br />

Huglu, sa spojila americká pobočka<br />

Českej zbrojovky Uherský Brod. Pre ňu<br />

Huglu vyrába hneď celú rodinu brokových<br />

dvojok, navyše v cenovo veľmi<br />

priaznivých reláciách. Konečná kontrola<br />

kvality a preberanie vyrobených<br />

a zostavených zbraní však prebieha vo<br />

Zbrojovke Brno (ktorá dnes tiež patrí<br />

pod CZ) a v Brne prebieha i tormentácia.<br />

S ohľadom na americký popud,<br />

ktorý viedol k vzniku týchto dvojok,<br />

aj na americký trh ako taký, sú zbrane<br />

označované ako CZ-USA.<br />

Hurá, budem porovnávať!<br />

Nikdy som z dvojky poriadne nestrieľal,<br />

ale s myšlienkou na test dvojky<br />

som sa pohrával už veľmi dlho. Takže<br />

som neodolal ponuke z Brodu. A tešil<br />

som sa dvojnásobne, keď mi ponúkli<br />

možnosť vyskúšať dvojky hneď vo<br />

všetkých troch ponúkaných kalibroch<br />

- 12×76, 20×76 a 410. Ponúkla sa mi<br />

tak totiž možnosť porovnať správanie<br />

zbraní zhodnej koncepcie v rôznych<br />

kalibroch. Zvedavý som bol najmä<br />

na porovnanie kalibrov 12 a 20. Hoci<br />

brokom dnes dominuje kaliber 12,<br />

dvadsiatky zažívajú značnú renesanciu<br />

a mnohokrát som sa už stretol s názorom,<br />

že pri vhodnej voľbe munície<br />

je v dvadsiatke rovnako brokov, ako<br />

Brokové dvojky CZ USA zľava,<br />

zhora nadol v kalibri 12, 20 a 410<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 33

zbrane<br />

bývalo v dvanástke. Pravda to môže<br />

byť, ak by sme porovnávali lovecké<br />

laborácie dnešnej 20×76 s laboráciami<br />

„krátkej“ 12×67,5, napriek tomu som<br />

bol zvedavý, ako mi vlastne vyjde<br />

porovnanie loveckej laborácie nábojov<br />

rovnakej dĺžky (70 mm). Mimochodom,<br />

v časoch mojej mladosti sa neodporúčalo<br />

strieľať náboje dĺžky 67,5 mm<br />

z komôr dlhých 70 mm s tým, že budú<br />

komory vypaľovať. Dnes sa mi zdá, že<br />

to už nikoho netrápi a z komôr dlhých<br />

76 mm sa bežne strieľa skôr normálny<br />

70 mm náboj. Len neviem, či je to preto,<br />

že pokročilo naše poznanie alebo<br />

či je to vďaka pokroku konštrukčných<br />

materiálov zbraní.<br />

Pohľad na otvorený záver<br />

dvojky v kalibri 12 ukazuje,<br />

že uzamknutie je poistené<br />

ešte priečnym čapom<br />

zapadajúcim do predĺženej<br />

lišty, tzv. Greenerom.<br />

Toto nie sú jednoducho<br />

luxusné zbrane, ale „len“<br />

solídne pracovné nástroje<br />

pre každodenné použitie.<br />

Pozrime sa na ne zblízka<br />

K dispozícii som dostal brokovnice<br />

v kalibri 12 a 20, obe s jednospúšťou<br />

(označenie Ringneck) a dvojku v najmenšom<br />

brokovom kalibri 410, ktorá<br />

mala dvojspúšť. Zbrane 12 a 20 mali<br />

americkú pažbu s oblým spodkom<br />

pištoľovej rukoväte (tento tvar pažby<br />

občas býva označovaný ako „Prince of<br />

Wales“) a 410 mala klasickú anglickú<br />

pažbu. Pažba je drevená, z orecha (asi<br />

tureckého, ako inak), na úchopových<br />

plochách je zdrsnenie jednoduchou<br />

krížovou rybinou, dokonca mám pocit,<br />

že ešte rezanou klasicky mechanicky<br />

a nie pálenou laserom. Pažba je<br />

chránená polomatným lakom. Všetky<br />

pažby boli osadené jednoduchú botkou<br />

z čiernej syntetickej gumy. Napriek<br />

neveľkej hrúbke je pätka delená, zlepená<br />

z dvoch vrstiev s rôznou tuhosťou.<br />

Zámky brokovníc 12 a 20 sa na prvý<br />

pohľad tvária ako postranné, ale po<br />

sňatí pažby som zistil, že je to len<br />

umná kamufláž skrinkového zámku,<br />

rovnakého aký mala aj najmenšia<br />

brokovnica. Záver je vo všetkých troch<br />

prípadoch lôžkový, uzamknutý zdvojeným<br />

klinom, v prípade brokovníc v kalibroch<br />

12 a 20 ešte poistený priečnym<br />

čapom v predĺžení hornej lišty.<br />

Hlavne zbraní v kalibru 12 a 20 majú<br />

výmenné zahrdlenie skrutkované<br />

tradičným T-kľúčom na roveň s ústím.<br />

Na oboch zbraniach sme mali nainštalované<br />

trojštvrťové zahrdlenie (IM, Improved<br />

Modified). Brokovnica v kalibri<br />

410 mala zahrdlenie pevné. Záver je vo<br />

všetkých prípadoch ovládaný klasickou<br />

temennou kľučkou. Poistka je na<br />

hornej strane krku pažby, odisťuje sa<br />

posunutím hmatníka vpred. Poistka je<br />

prostá, čisto manuálna, kam ju dáte,<br />

tam zostane a žiadne automatické<br />

vypínanie ochrany či zabezpečovanie<br />

sa nekoná. Ak je zbraň osadená<br />

jednospúšťou, potom je v zaistenej<br />

polohe možné voliť priečnym posúvačom<br />

na hornej ploche poistky poradie<br />

odpaľovania hlavní. Mieridlá tvorí jemne<br />

gilošová, nepatrne vydutá matná<br />

lišta s guľatou muškou zo žltého kovu.<br />

Obe zbrane boli osadené spojenými<br />

vyťahovačmi. Povrchová úprava lôžka<br />

a zámkov je mramorovaným kalením,<br />

hlavne sú polomatne čiernené.<br />

Kvalita výroby<br />

Viditeľné plochy sú solídne opracované,<br />

černenie je naozaj sýte a mramorované<br />

kalenie je výrazné. To som si<br />

už všimol viackrát - Turci vedia robiť<br />

tradičné, klasické povrchové úpravy.<br />

Lícovanie dreva a kovu je dobré,<br />

mechanizmy zbrane sú pomerne tuhé,<br />

zbrane boli nové a až potrebovali zabehnúť.<br />

Ak začnete skúmať skryté plochy,<br />

zistíte, že tu už výrobca síce šetrí,<br />

ale určite nie na úkor funkčnosti. Toto<br />

nie sú jednoducho luxusné zbrane,<br />

ale „len“ solídne pracovné nástroje na<br />

každodenné použitie. Však aj ich cena<br />

Dvojka je elegantná, aj<br />

keď je v kalibri 12.<br />

34 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Krytie zbraní<br />

Náboje 410 sú drobučké.<br />

Fungujú, ale majte na<br />

pamäti ich medze, účinný<br />

dostrel je výrazne menší<br />

ako u kalibrov 20 alebo 12.<br />

– Krytie testovaných zbraní – kruh<br />

s priemerom 75 cm na 35 metrov<br />

– 12×70, Sellier & Bellot, CORONA,<br />

32 gramov brokov 3,0 mm –<br />

151 zásahov z 219 brokov = 69 %<br />

krytie, hustota 3,42 broku/dm 2<br />

– 20×70, Sellier & Bellot, SB VEGA,<br />

26 gramov brokov 3,0 mm –<br />

113 zásahov z 172 brokov = 66 %<br />

krytie, hustota 2,56 broku/dm 2<br />

– 410, Sellier & Bellot, RED,<br />

12,4 gramu brokov 3,5 mm –<br />

41 zásahov z 50 brokov = 82 %<br />

krytie hustota 0,93 broku/dm 2<br />

je pre vrecko nášho bežného užívateľa<br />

oveľa priaznivejšia.<br />

Súčasne som premeral spúšťový<br />

mechanizmus brokovnice kalibru 12<br />

(jednospúšť). Výsledok ukazuje nasledujúca<br />

tabuľka a graf.<br />

odpor spúšte ľavá pravá<br />

priemer (gram) 3873 4175<br />

minimum (gram) 3680 4000<br />

maximum(gram) 3990 4440<br />

smerodajná odchýlka (gram) 94,5 126,6<br />

Spúšte sú trošku tvrdšie, ale nie<br />

extrémne a ich chod je hladký, netrie.<br />

O slušnom spúšťovom mechanizme<br />

svedčia aj priaznivé hodnoty štandardných<br />

odchýlok. Existujú dva názorové<br />

prúdy na to, aký má byť odpor spúšte<br />

u brokovnice. Prvý prúd hlása, že je<br />

dobré, aby prvý odpal bol tvrdší. Druhý<br />

prúd tvrdí, že naopak druhý odpal má<br />

byť ten tvrdší, aby sa zabránilo nechcenému<br />

odpalu pri spätnom ráze zbrane.<br />

Kto má pravdu, neposúdim, každopádne<br />

odstup v odpore spúšte pri odpaľovaní<br />

pravej a ľavej hlavne tu je a pretože<br />

si môžete voliť poradie, môžete aj<br />

zvoliť tvrdší prvý alebo druhý odpal.<br />

Chod spúšte je hladký s primeraným<br />

prepadom. V spojení s trochu vyšším<br />

odporom sa vcelku veľmi dobre blíži<br />

mojej predstave o bezpečnej, odolnej<br />

spúšti loveckej brokovnice.<br />

Teória a poľovnícka prax<br />

Uspokojený statickou prehliadkou som<br />

sa vydal s kolegami, tromi brokovnicami<br />

a kufrom auta plným munície na<br />

strelnicu. Dvojky sú v Česku primárne<br />

lovecké zbrane, takže ma zaujímalo,<br />

aké bude krytie s poľovníckou<br />

muníciou. Skúšal som ho klasicky,<br />

na vzdialenosť 35 metrov s oloveným<br />

loveckým brokom o priemere 3,0 mm,<br />

resp. výsledky ma celkom prekvapili,<br />

pri zbraniach v kalibri 12 a 20 s výmennými<br />

zahrdleniami bolo krytie niekde<br />

medzi 65 a 70 percent, to je veľmi<br />

veľké krytie. Krytie pri malej 410 bolo<br />

dokonca 82 percent. Krytie pri veľkých<br />

kalibroch bolo pomerne rovnomerné,<br />

pri 410 boli zásahy pomerne výrazne<br />

do stredu zhustené. Napriek tomu mi<br />

dovoľte niekoľko komentárov.<br />

Predovšetkým, využiť takto vysoké<br />

krytie už vyžaduje istú streleckú zručnosť.<br />

To platí najmä pri kalibri 410, kde<br />

hustota zásahov smerom do stredu<br />

výrazne rástla a na okrajoch kruhu<br />

boli voľné miesta. Druhá otázka je, ako<br />

ďaleko je ešte streľba, hoci presne mierená,<br />

skutočne účinná na zver. Náboj<br />

kalibru 12 pokrýva cieľ s hustotou asi<br />

tri a pol broku na decimeter štvorcový,<br />

náboj kalibru 20 ponúka ešte stále<br />

slušných dva a pol broku. Pri 410 to<br />

ale nie je ani jeden celý brok. Čím<br />

menšia je hustota brokov, tým nižšia<br />

bude aj účinnosť hromadnej strely na<br />

zver a rastie riziko, že zasiahnutá zver<br />

unikne a nenájdená zomrie pomaly,<br />

bolestivo a nehumánne. Zvýšiť počet<br />

brokov v náboji možno voľbou brokov<br />

s menším priemerom. Ale menšie<br />

broky budú mať menšiu priebojnosť,<br />

a tiež ich energia bude s rastúcou<br />

vzdialenosťou klesať rýchlejšie. Nech<br />

budeme robiť, čo chceme, pri kalibri<br />

Výstrel z 410 nehne ani<br />

s mladou dámou. Spätný<br />

ráz naozaj nestojí za reč.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 35

zbrane<br />

Zámky a lôžko<br />

brokovnice<br />

v kalibri<br />

20 s jednospúšťou.<br />

Zámky a lôžko<br />

brokovnice<br />

v kalibri 410<br />

s dvojspúšťou.<br />

410 budeme v poľovníckej praxi vždy<br />

obmedzení pokiaľ ide o maximálnu<br />

vzdialenosť účinnej streľby.<br />

Určené na sebaobranu<br />

Skúsili sme aj streľbu na 30 metrov<br />

jednotnými strelami. Použili sme<br />

bežné vlašimské jednotné strely<br />

Special Slug pre kalibre 12 a 20, pre<br />

kaliber 410 sme po dlhom hľadaní<br />

našli náboj Hornady Triple Defense,<br />

ktorý obsahuje jednu jednotnú strelu<br />

kalibru .410 a za ňou v kontajneri<br />

dve sférické strely kalibru .35. Celok<br />

poskytuje na ústí cca 400 Joulov energie.<br />

To určite nestačí na poľovnícke<br />

účely, skôr môžeme hovoriť o akomsi<br />

sebaobrannom určení takého náboja.<br />

Tak či onak, rozptyl dvoch rán z dvoch<br />

hlavní sa v prípade kalibrov 12 a 20 na<br />

30 metrov pohyboval zhodne okolo<br />

6-7 cm. V prípade kalibru 410 bolo<br />

vyhodnotenie komplikovanejšie, šesť<br />

zásahov v terči sa väčšinou vošlo do<br />

priestoru s priemerom 15 cm.<br />

Strelecký test<br />

na asfaltové terče<br />

Bolo nás hneď viacero strelcov, od<br />

skúsených a dobrých brokárov, cez<br />

začiatočníkov až po skôr nadšených<br />

než výkonných, dokonca medzi nami<br />

bola aj jedna dáma. Strieľali sme ako<br />

klasické lovecké koleso, taký trap. Prvý<br />

dojem bol veľmi príjemný. Je pravda,<br />

že s dvojkami som mal v mysli spojenú<br />

Dvojka je zbraňou<br />

džentlmenov, aj keď<br />

napríklad neoplývajú<br />

bohatstvom.<br />

hlavne ľahučkú „tiroláčku“, jednu zo<br />

svojich starších poľovníckych kamarátok.<br />

Tu je dvanástka však celkom<br />

Skúšame krytie. Dopočítavanie<br />

zásahov je protivná piplačka,<br />

ale bez neho to nejde.<br />

slušný kus železa. Ideu o ľahkosti<br />

naplnila skôr až dvadsiatka a štyristo<br />

desiatka - to je taká zvláštna „slamka“.<br />

Ale všetky tri zbrane sú pohotové, mal<br />

som z nich príjemný pocit a v medziach<br />

sériovej pažby dobre sedeli<br />

v ramene. Je uchopenie zbrane odlišné<br />

od kozlice? Nepochybne, odlišný je<br />

najmä zámerný obrazec, kde človek<br />

okrem lišty vidí ešte aj obe hlavne po<br />

stranách lišty. Lesklá guľová muška zo<br />

žltého kovu pritom oko navádza po osi<br />

lišty a na cieľ až prekvapivo účinne. Takže<br />

si zvyknete pomerne veľmi rýchlo.<br />

S 12 a 20 s pažbou „prince of Wales“<br />

sme si po krátkom zoznámení porozumeli<br />

veľmi dobre a produkcia črepov<br />

z asfaltových terčov sa celkom úspešne<br />

rozbehla.<br />

Pozor, páli!<br />

Bol som zvedavý, či sa nejako prejaví<br />

stranový moment preklopenia daný<br />

vodorovnou polohou hlavňového<br />

zväzku. Teoreticky, fyzikálne, by tam<br />

byť celkom nepochybne byť mal.<br />

V praxi som si ho neuvedomoval.<br />

Z hľadiska spätného rázu je 20 o niečo<br />

príjemnejšia ako 12. Rozdiel ale nie<br />

je taký veľký, ako som čakal. Hrajú<br />

tam proti sebe dva faktory - brokov je<br />

v 12 síce väčšej navážky, ale aj zbraň<br />

sama je ťažšia. Nemal som pocit, že<br />

by menší počet brokov v dvadsiatkovom<br />

náboji nejako podstatne ovplyvňoval<br />

počet zásahov. Puška 410 je<br />

však niečo celkom iné. Predovšetkým<br />

mala anglickú pažbu, ten pocit je iný,<br />

ale dá sa naň zvyknúť. Je ľahučká,<br />

veľmi ľahučká a je inak vyvážená,<br />

hlavňový zväzok jednoducho nemá<br />

hmotnosť a človek teda musí ťahať<br />

inak ako s brokovnicou „plnotučného“<br />

kalibru. A jednoznačne sme sa<br />

zhodli, že síce sa s ňou triafať dá, ale<br />

36 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Turecký zázrak<br />

Huglu – úspešný turecký projekt<br />

Výrobu zbraní začal v meste Huglu<br />

(medzi Anatóliou a Konya v južnom Turecku)<br />

Mustafa starší ako rodinnú firmu<br />

v roku 1914. Začal opravami predoviek<br />

a postupne aj s výrobou brokovníc,<br />

najprv jednodušiek so sklopnými<br />

hlavňami. Výrobu brokovníc v Huglu<br />

citeľne rozšírili a povzniesli ešte v medzivojnovom<br />

období Ahmet Tetik a Kamil<br />

Namli. Obchody im išli a tak do výroby<br />

postupne zapájali aj ďalších členov<br />

rodiny a susedov, takže sa z ich dielní<br />

stala akási voľná manufaktúra, ktorá nakoniec<br />

zahrnula značnú časť obyvateľov<br />

mestečka. V zásade rodinná výroba brokovníc<br />

prežila obe svetové vojny, ale išlo<br />

o kusovú výrobu pre vyšší cenový segment.<br />

V roku 1962 potom z manufaktúry<br />

vznikla firma Huglu Hunting Firearms<br />

Cooperative. Výrobný program sa citeľne<br />

rozšíril, okrem tradičných dvojok Huglu<br />

ponúka od 70. rokov 20. storočia kozlice<br />

a od začiatku 90. rokov aj samonabíjacie<br />

brokovnice vo všetkých bežných kalibroch.<br />

Huglu dnes vyrába svoje zbrane na<br />

ploche 25 000 m 2 , družstvo má zhruba<br />

550 členov a k nim zamestnáva ďalších<br />

450 zamestnancov. Je držiteľom certifikátov<br />

riadenia kvality ISO 9001 a ich<br />

produkcia je v súlade s normami CIP<br />

a SAAMI. Zhruba 80 percent produkcie<br />

ide na vývoz. Ak sa dnes hovorí o Turecku<br />

ako o ekonomickej zbrojnici Európy,<br />

potom veľkú zásluhu na tomto názore<br />

má práve firma Huglu.<br />

že občas sme mali pocit, že „holub<br />

preletel dierou“. Malý počet brokov<br />

jednoducho dostatočne nepokryje<br />

plochu holuba, aj keď ste asi zamierili<br />

správne Áno, dá sa s ňou strieľať, ale<br />

ak chcete strieľať účinne, potrebujete<br />

do priestoru cieľa poslať nejaké<br />

minimálne množstvo brokov, a to<br />

vedie k malým priemerom brokov. Tie<br />

vás zase budú obmedzovať v účinnom<br />

dostrele. Jediné strelecké prekvapenie<br />

bolo, ako ľahko človek aj pri<br />

brokovnici kalibru 20 objíme predpažbie<br />

a siahne bruškami prstov na<br />

rozpálenú hlaveň. Mám krátke prsty,<br />

ale podarilo sa mi to veľmi ľahko. Ale<br />

je to ako malé dieťa a horúca platňa<br />

- siahnete raz a potom už si dávate<br />

pozor.<br />

Nie je čo pokaziť<br />

Dvojky sme skúšali s relatívne ľahkými<br />

športovými laboráciami aj s výkonnými<br />

poľovníckymi „Magnumami“.<br />

Všetky tri zbrane fungovali spoľahlivo,<br />

bez zlyhania, napichnutie zápaliek bol<br />

čisto stredové a spoľahlivé. Je otázka,<br />

či sa vôbec dá niečo pokaziť pri takejto<br />

jednoduchej dvojke s vyťahovačom<br />

a nie vyhadzovačom. Možno pri jednospúšti<br />

by mohlo hnevať prepínanie<br />

medzi hlavňami, ale nestalo sa. Prepínanie<br />

je mechanické (nie zotrvačné)<br />

a fungovalo úplne spoľahlivo.<br />

Brokovnice CZ-USA (respektíve<br />

Huglu) sú skrátka to, čo kedysi bývali<br />

dvojky ZP zo Zbrojovky Brno. Jednoduchý<br />

solídny pracovný nástroj. Je síce<br />

elegantný, ale luxus v ňom nehľadajte.<br />

Funkcia je na prvom mieste, a v tomto<br />

ohľade zbraniam nebolo čo vytknúť.<br />

Jedinou slabinou dvojok CZ USA je, že<br />

nie sú tormentované na použitie s oceľovými<br />

brokmi. „Lesárom a poliarom“<br />

to vadiť nebude, ale pre lov vodnej<br />

pernatej zveri je to nepríjemné obmedzenie.<br />

Priznám sa, že sa mi tie dvojky<br />

páčili. Práve svojou jednoduchosťou<br />

a účelnosťou. Asi neprejdem zo svojej<br />

starej ZH na dvojku, ale viem, že už<br />

teraz sa teším, keď mi osud dopraje<br />

možnosť si s nejakou dvojkou obísť lovecké<br />

kolo. Aj takéto prosté dvojky ako<br />

sú CZ-USA Ringneck a Bobwhite totiž<br />

majú svoju osobitú atmosféru, akési<br />

fluidum alebo oduševnenosť. Proste<br />

dvojka je zbraňou gentlemanov, aj keď<br />

napríklad neoplývajú bohatstvom.•<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 37

strelectvo<br />

Strelcovi to najlepšie<br />

Martin Helebrant<br />

V TOMTO ROKU OSLAVUJE FIRMA WINCHESTER<br />

150. VÝROČIE SVOJEJ EXISTENCIE.<br />

Meno firmy je neodmysliteľne<br />

spojené s americkým<br />

zbrojným priemyslom, je to<br />

veľké a slávne meno, ktoré<br />

jednoducho nemožno prepočuť. Asi<br />

najväčšiu slávu dosiahli opakovacie<br />

guľovnice, ktorých záver ovládala páka<br />

vyvedená v podobe prstenca na krk<br />

pažby. Sedlová puška sa stala pojmom<br />

a názov winčestrovka sa používal<br />

a hojne používa dodnes bez ohľadu na<br />

to, kto vlastne zbraň skonštruoval či<br />

vyrobil.<br />

Zbrane aj strelivo<br />

Ale neboli a nie sú to len sedlové pušky<br />

- opakovacia guľovnica Winchester Model<br />

70 z roku 1936 je dodnes ikonická<br />

a kultová zbraň. V roku 1964 pôvodný<br />

model 70 dostal významnú zmenu -<br />

dlhý vyťahovač v mauserovskom štýle<br />

nahradil krátky pazúrik na spôsob<br />

remingtonu. Model 70 sa vyrába<br />

dodnes (len už sa nerobia v USA, ale<br />

v Portugalsku). Dali by sa menovať<br />

ďalšie slávne zbrane, napríklad opakovacie<br />

brokovnice pumpy, ale ja vám<br />

chcem ponúknuť pohľad na Winchester<br />

z iného, trochu netradičného uhla.<br />

Pretože Winchester bol odjakživa<br />

okrem výrobcu zbraní aj podstatným<br />

výrobcom streliva a dal svetu viac ako<br />

70 nových kalibrov. Niektoré zanikli, ale<br />

iné dodnes patria a ešte dlho asi patriť<br />

budú medzi to najlepšie, čo do komory<br />

zbrane môžete vložiť. Poďme sa práve<br />

na ne pozrieť dôkladnejšie.<br />

Náboj do pušky aj revolvera<br />

Prvá skutočná winčesterovka s nabíjacou<br />

klapkou bol model 1866, slávny<br />

yellow boy, prezývaný takto podľa<br />

farby mosadzného puzdra záveru. Táto<br />

Pred katedrálou vo Winchesteri<br />

stojí socha strelca.<br />

38 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Winchester kaliber 12<br />

Mohli by sme tu menovať<br />

všetky slávne zbrane firmy,<br />

ale chcem vám ponúknuť<br />

pohľad na Winchester<br />

z iného uhla. Nie je to totiž<br />

len výrobca zbraní, ale aj<br />

streliva a dal svetu vyše<br />

70 nových kalibrov.<br />

puška ešte používala náboj z čierneho<br />

prachu s okrajovým zápalom, 44 Henry<br />

Rimfire, ktorý mal strelu s hmotnosťou<br />

12,96 gramu s úsťovou rýchlosťou<br />

343 m.s -1 a energiou 762 Joulov. Výkon<br />

síce nič extra, ale poľovačku aj sebaobranu<br />

už nepochybne umožňoval.<br />

Lenže aj yellow boy starol, a tak v New<br />

Havene prišli s novou puškou, opäť<br />

nabíjanou pohybom prstenca pod<br />

krčkom pažby, s modelom 1873. Pre<br />

ňu skonštruovali nový náboj, síce stále<br />

ešte čiernoprachový, ale už so stredovým<br />

zápalom. Náboj 44-40 Winchester<br />

(Center Fire) nebol žiadny gigant.<br />

Nepatrná kužeľová nábojnica je dlhá<br />

len 33,15 mm, celková dĺžka náboja je<br />

40,9 mm, strela s priemerom 10,85 mm<br />

si zachovala hmotnosť 12,96 g a úsťová<br />

rýchlosť 360 m.s -1 dáva strele energiu<br />

840 Joulov. Výkon nebol oveľa vyšší,<br />

ale to bolo dobre, pretože náboj bol<br />

vďaka tomu zvládnuteľný aj v krátkych<br />

strelných zbraniach. V roku 1871 totiž<br />

firma Colt predstavila svoj nový revolver,<br />

neskôr známy ako Peacemaker.<br />

Ten bol pôvodne v kalibri 45 Colt,<br />

ale mal tak pevnú konštrukciu a také<br />

rozmery rámu, že sa do jeho valca po<br />

istých úpravách dal vložiť aj náboj<br />

44-40 Winchester. Mať jeden a ten istý<br />

náboj ako pre pušku, tak pre revolver,<br />

to bola veľká výhoda. A navyše sa náboj<br />

dal prebíjať. Ak winčestrovka bola<br />

zbraňou, ktorá dobyla Divoký Západ,<br />

potom 44-40 Winchester je nábojom,<br />

ktorý dobyl Západ. Náboj žije dodnes,<br />

hoci za jeho využitie sú skôr priaznivci<br />

kovbojskej streľby než čokoľvek iného.<br />

Ale stále je to zaujímavý náboj, ktorým<br />

sa dá aj loviť malá a stredne veľká zver,<br />

a pritom maximálny dostrel asi dvetisíc<br />

metrov umožňuje jeho bezpečné použitie<br />

i v pomerne hustejšie osídlenej<br />

krajine.<br />

Na scéne Browning<br />

Ale ani model 1873 nebol večný.<br />

S nástupom bezdymového prachu jeho<br />

mechanizmus uzamknutým zapretím<br />

skĺbených pák už jednoducho nestačil.<br />

Firma Winchester použila služby asi<br />

najväčšieho zbraňového konštruktéra<br />

všetkých čias, Johna M. Browninga,<br />

ktorý navrhol úplne nový mechanizmus<br />

uzamknutý klesajúcou závorou. Spôsob<br />

ovládania prstencom pod krčkom<br />

pažby zostal zachovaný. Mechanizmus<br />

bol pevný, zniesol vysoké tlaky, ale bohužiaľ,<br />

chýbal náboj. Winchester model<br />

1894 bol teda najskôr ponúkaný v čiernoprachových<br />

kalibroch 32-40 a 38-50.<br />

Pre Browninga to bola degradácia<br />

kvalít jeho zbrane, a tak navrhol vlastný<br />

náboj - 30-30 Winchester. Guľovnicu<br />

s týmto kalibrom (1894) ponúkali od<br />

roku 1895. Na svoju dobu a americké<br />

zvyklosti nezvyčajne malá strela (priemer<br />

7,85 mm, hmotnosť 9,60 gramu).<br />

Okrajová nábojnica je fľaštičková, aby<br />

sa do nej vošlo pri malej strele dostatok<br />

prachu. Bezdymového prachu, pochopiteľne.<br />

Vďaka nemu bola strela veľmi<br />

rýchla - až 700 m.s -1 a teda mala na ústí<br />

2 350 Joulov. Dnes sa nám to možno<br />

Hala u Winchestera. Američanky<br />

pri výrobe zbraní<br />

pre armádu (1918 – 1919).<br />

zdá málo, ale uvedomte si, že slávna<br />

a nepochybne veľmi účinná 50-90 Sharps,<br />

známa medzi lovcami bizónov skôr<br />

ako Big fifty, mala cca 2 600 Joulov.<br />

Pritom výrazne ľahšia strela generovala<br />

významne menší spätný ráz a pri streľbe<br />

na pohybujúci sa cieľ stačilo oveľa<br />

menšie predsadenie. Takže niet divu,<br />

že sa vzápätí stala akýmsi etalónom,<br />

meradlom, ktorým sa hodnotili všetky<br />

nové nastupujúcej bezdymové náboje.<br />

Dá sa použiť na lov malej a strednej<br />

jeleňovitej zveri na vzdialenosti do<br />

200 metrov, na 100-150 metrov aj na<br />

veľké jeleňovité. Náboj žije dodnes,<br />

ponúka ho celý rad výrobcov a súdim,<br />

že kým sa budú vyrábať winčestrovky,<br />

bude tu s nami aj 30-30 Winchester.<br />

V USA je to dodnes jeden z najpredávanejších<br />

nábojov vôbec.<br />

Volanie po plochej<br />

dráhe letu<br />

V roku 1903 americká armáda prijala<br />

do výzbroje novú opakovaciu pušku<br />

(postavenú okolo valcového odsuvného<br />

záveru mauserového typu, s nábojovou<br />

schránkou na 5 nábojov) v kalibri<br />

30-03. Tento kaliber ešte stále mal strelu<br />

v tupej, oblej špičke. Po troch rokoch<br />

sa náboj zmenil na zhotovenie s balisticky<br />

výhodnejšou, špicatou a o niečo<br />

ľahšou strelou a došlo k drobnej úprave<br />

krčku nábojnice (skrátenie o 1,8 mm).<br />

Vznikol náboj 30-06 (Springfield). Hoci<br />

tento náboj dnes patrí medzi najobľúbenejšie<br />

a najuniverzálnejšie, niektorým<br />

lovcom prekážala zakrivená dráha<br />

jeho strely. Najmä v čase po I. svetovej<br />

vojne začalo dochádzať k výraznému<br />

predĺženiu vzdialenosti, na akú ame-<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 39

strelectvo<br />

rickí lovci strieľali. Bola to doba prvej<br />

vlny záujmu o loveckú streľbu na veľké<br />

vzdialenosti. Medzi významné hlasy<br />

hlásajúce potrebu náboja s plochejšou<br />

drahou letu patril aj slávny americký<br />

zbrojný žurnalista a lovecký popularizátor<br />

Jack O‘Conor. Firma Winchester<br />

ho vypočula. V roku 1925 predstavila<br />

guľovnicu modelu 54, prvú americkú<br />

športovú či loveckú guľovnicu s valcovým<br />

odsuvným záverom, ktorá nevznikla<br />

modifikáciou vojenskej pušky.<br />

Pre ňu Winchester pripravil nový kaliber<br />

nazvaný 270 Winchester. Vznikol<br />

zaškrtením nábojnice 30-06 Springfield<br />

tak, aby používal<br />

strelu s priemerom<br />

7,06 mm s hmotnosťou<br />

9,70 gramu<br />

a dokázal ju vyhnať<br />

z hlavne rýchlosťou<br />

okolo 865 m.s -1 ,<br />

teda s energiou<br />

okolo 3 600 Joulov.<br />

Aj podľa dnešných<br />

meradiel je to<br />

slušný výkon. Fľašková<br />

nábojnica je pochopiteľne<br />

už bez okraja, s drážkou - je to náboj<br />

pre opakovaciu guľovnicu, a sme hlboko<br />

v medzivojnovom období. V dobe<br />

svojho vzniku vzbudil náboj mnoho<br />

veľmi vzrušenej diskusie. Nikto mu<br />

neupieral energiu a plochú dráhu letu,<br />

priznáva sa mu aj príjemné správanie<br />

pri výstrele, ale súčasne odporcovia<br />

nechceli priznať takú terminálnu účinnosť,<br />

akú má napríklad už spomínaná<br />

materská 30-06 Springfield. Diskusie sa<br />

občas vedú dodnes, náboj má svojich<br />

priaznivcov (a je ich naozaj veľa) aj<br />

svojich konkurentov - za zmienku stojí<br />

americký náboj 280 Remington (ktorý<br />

ale prišiel až v roku 1957) a hlavne<br />

európsky náboj 7×64 Brenneke. Ten<br />

vznikol už v roku 1917, a tak je otázkou,<br />

do akej miery bol inšpiráciou pre<br />

konštruktérov Winchestera. Popularita<br />

náboja 7×64 v Európe citeľne obmedzila<br />

rozšírenie náboja 270 Winchester<br />

Náboje .30 Win<br />

na tomto kontinente, oba náboje<br />

sú si vlastnosťami veľmi podobné.<br />

Faktom je, že 270 Winchester je<br />

jedným z najuniverzálnejších stredokalibrových<br />

loveckých nábojov, ktorý<br />

si dlhodobo udržuje vysokú obľubu<br />

u užívateľov.<br />

Winchester 40<br />

S&W kaliber 165<br />

Rýchlejšie a presnejšie<br />

V roku 1935 Winchester ponúkol hneď<br />

dva naj náboje. Tým prvým bol náboj<br />

220 Swift určený predovšetkým na lov<br />

drobnej škodnej (varmint). Pôvodne<br />

preň bola komorovaná guľovnica<br />

model 54 a len o rok<br />

neskôr, hneď od<br />

začiatku výroby,<br />

v ňom bola<br />

komorovaná aj<br />

guľovnica model<br />

70 - rifleman‘s rifle<br />

- puška Strelca.<br />

V nábojnici<br />

dlhej 56 mm<br />

bola usadená strela<br />

s priemerom 5,7 mm a prachová<br />

zlož ju bola schopná<br />

vyhnať z hlavne rýchlosťou<br />

1 250 m.s -1 , teda cez 4 000 ft.s -1 . Že strela<br />

mala hmotnosť len 3,10 gramu? Áno,<br />

ale vďaka rýchlosti mala na ústí vyše<br />

2 400 Joulov, to na drobné hlodavce<br />

a predátory bohato stačilo, a pritom<br />

ich bolo možné loviť aj na extrémne<br />

vzdialenosti. Jedným z prvých užívateľov<br />

bol aj slávny W. M. D. „Karamojo“<br />

Bell, ktorý tento kaliber v guľovnici<br />

Winchester 70 s obľubou používal pri<br />

love srnčej zveri aj jeleňov(!) na svojich<br />

statkoch v Škótsku. Náboj má povesť<br />

mimoriadnej presnosti. Súčasne sa<br />

mu vyčítalo rýchle opotrebenie hlavne<br />

- vypaľovanie prechodového kužeľa<br />

a nutnosť častého, dôkladného čistenia<br />

vývrtu od oteru striel. Vypaľovanie<br />

sa v posledných zhruba dvadsiatich<br />

rokoch podarilo vyriešiť vďaka pokroku<br />

v oblasti strelných prachov. Titul<br />

najrýchlejšieho komerčne vyrábaného<br />

náboja mal náboj 220 Swift až do<br />

konca tisícročia a je dodnes obľúbený<br />

medzi lovcami varmintu. Hovorí sa,<br />

že je to jediný náboj, pri ktorom bez<br />

ohľadu na diaľku streľby spätný ráz<br />

nespôsobí taký posun zorného poľa,<br />

aby ste nevideli dopad strely.<br />

Kráľ revolverov<br />

Druhou novinkou roku 1935 bol náboj<br />

do revolvera. Winchester ho nevyvinul<br />

sám, novinka bola dielom jedného<br />

z vedúcich členov technickej sekcie<br />

NRA Philla B. Sharpa a slávneho revolverového<br />

strelca Elmera Keitha, ktorí<br />

spoločným úsilím vytvorili pre revolver<br />

Smith & Wesson .38/44 Outdoorsman<br />

vysoko výkonné (a tiež vysoké tlaky<br />

generujúce) laborácie 38 Special.<br />

Výkon a možnosti týchto laborácií oslovili<br />

Douglasa B. Wessona, šéfa firmy<br />

Smith & Wesson, natoľko, že požiadal<br />

Winchester, aby náboj dopracovali do<br />

komerčnej podoby. Aby sa zabránilo<br />

použitiu nového náboja v menej odolných<br />

revolveroch, predĺžili u Winchestera<br />

nábojnicu o 1/8" (3,18 mm). Osadením<br />

strelou 158 grainov (10,2 gramu)<br />

ťažkou v tvare zrezaného kužeľa potom<br />

vznikla klasická laborácia náboja, ktorý<br />

sa preslávil ako 357 Magnum - najuniverzálnejší<br />

a najlepší revolverový náboj<br />

všetkých čias. Môžete nesúhlasiť, ale<br />

viac ako 80 rokov existencie tohto náboja<br />

jasne hovorí: 357 Magnum je kráľ<br />

revolverov.<br />

Nenápadný robotník<br />

Potom vypukla druhá svetová vojna.<br />

Americká armáda mala skvelé samonabíjacie<br />

pušky M1 (Garand) v kalibri<br />

30-06 Springfield, ale špecialisti<br />

požadovali niečo ľahšie a kompaktnejšie.<br />

Winchester vyvinul a US Army<br />

v roku 1941 prijala do výzbroje ľahkú<br />

karabínu M1 a s ňou aj jeden z prvých<br />

nábojov strednej balistickej výkonnosti<br />

- 30 M1 Carbine. Asi nikto nečakal, že<br />

nová zbraň a náboj budú mimoriadne<br />

úspešné, veď to nemalo byť kladivo na<br />

nepriateľa, ale sebaobranná zbraň pre<br />

niekoho, kto sa do priameho kontaktu<br />

s nepriateľom dostane len zriedka. Ale<br />

všetko bolo nakoniec inak. M1 Carbine<br />

bola obrovským úspechom a americká<br />

armáda s ňou prešla cez značnú časť<br />

svetovej vojny aj cez vojnu v Kórei.<br />

Zbraň a náboj prevzalo mnoho ozbrojených<br />

zborov po celom svete a podieľali<br />

sa na nespočetných konfliktoch. S výpredajom<br />

karabín M1 po roku 1963 sa<br />

zbraň aj náboj (vďaka dobrej cene)<br />

rozšírili aj medzi civilnými užívateľmi.<br />

40 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Armádna celoplastová strela s priemerom<br />

7,85 mm a hmotnosťou 7,12 gramu mala<br />

úsťovú rýchlosť 578 ms -1 , takže sa svojimi<br />

necelými 1 200 Joulami strelcovi umožňovala<br />

veľmi rýchle opakovanie výstrelov, karabína<br />

pri streľbe dobre držala v zámernej osnove,<br />

pre bežné bojové vzdialenosti bola dostatočne<br />

účinná a neskôr, v civilnom používaní, sa prakticky<br />

valcová nábojnica veľmi ľahko prebijala.<br />

Náboj 30 M1 Carbine je nenápadný robotník<br />

všedného dňa, nie je ani slávny, ani veľký, ale<br />

napriek tomu mu nemožno uprieť miesto na<br />

pomyselnom Olympe kalibrov pre dlhé palné<br />

zbrane.<br />

V sieni slávy vďaka<br />

tristoosmičke<br />

Druhá svetová vojna priniesla pašerákom<br />

novú kategóriu zbraní - útočnú pušku.<br />

Nemci mali svoj náboj 7,92×33 krátky - ale<br />

bolo to vojnové dieťa a narodilo sa pod<br />

diktátom potreby čo najmenej zasahovať do<br />

výrobných liniek streliva (a Nemecko išlo v<br />

„osmičkách“). Sovietsky zväz mal výrazne<br />

lepší náboj vz. 43, t.j. 7,62×39. Amerika mala<br />

svoj 30 M1 Carbine, čo bol síce dobrý robotník,<br />

ale bol výkonovo slabý. Ani karabína<br />

M1 nebola napriek svojej úspešnosti klasickou<br />

útočnou puškou. Amerika, a vlastne<br />

celé vznikajúce NATO, hľadali, čím nahradiť<br />

náboj 30-06 Springfield. Už na sklonku vojny<br />

upozorňoval Rock Island Arsenal, že vďaka<br />

pokroku v strelive by bolo možné náboj<br />

30-06 výrazne skrátiť. Ale za vojny na takéto<br />

zmeny nebol priestor, hoci by výsledok<br />

mohol byť ekonomicky prínosný a zaujímavé<br />

možnosti ponúkal aj pokiaľ išlo o konštrukciu<br />

samonabíjacích zbraní. Amerika po vojne<br />

hľadala novú útočnú pušku, náhradu tak<br />

za pušku M1 (Garand), ako aj za karabínu<br />

M1. K nej vyvinula firma Winchester náboj<br />

označovaný v priebehu vývoja ako T-65.<br />

V roku 1952 ho firma Winchester komercionalizovala<br />

pod menom 308 Winchester.<br />

V roku 1954 ho NATO na zasadnutí v Otave<br />

prijalo ako štandardný pechotný náboj<br />

7,62×51 NATO. USA potom prijali do výzbroje<br />

pušku M14. 308 Winchester nie je svojím<br />

výkonom ani omylom nábojom stredného<br />

balistického výkonu. Je to len o niečo málo<br />

slabší a kompaktnejší 30-06 Springfield.<br />

Jeho celková dĺžka je 71,12 mm, dĺžka nábojnice<br />

51,18 mm a štandardná strela s priemerom<br />

7,85 mm váži 9,33 gramu. S úsťovou<br />

rýchlosťou 838 m.s -1 má cca 3 300 Joulov<br />

(t.j. len o cca 250 Joulov menej ako náboj<br />

30-06 v US Army prevedení M1 a skoro<br />

rovnaké ako prevedenie M2). Hoci bol príliš<br />

PREBIJANIE.SK<br />

ZBRANE<br />

STRELIVO<br />

OPTIKA<br />

Ponúkame Vám kompletné<br />

poradenstvo a servis<br />

pri výbere zbraní, optiky<br />

a kompletného príslušenstva<br />

pre lov a streľbu.<br />

Predstavujeme Vám<br />

strelecké palice 4stablestick<br />

od francúzkeho výrobcu.<br />

MOUNTAIN STICK<br />

BUSH STICK<br />

199 EUR<br />

109 EUR<br />

Tieto palice distribujeme aj<br />

veľkoobchodne v SR a ČR.<br />

Winčestrovka 30-30, 22 s ďalekohľadom<br />

aj bez neho, pumpa<br />

inzercia – inzLZ2467<br />

Ponúkame Vám puškohľady<br />

Delta Optical Titanium<br />

2,5-10x50<br />

480 EUR<br />

2,5-10x56 HD<br />

555 EUR<br />

2,5-10x56 HD SF 585 EUR<br />

2,5-15x56 HD SF 665 EUR<br />

Naše produkty nájdete na<br />

www.prebijanie.sk<br />

ktoré tam nenájdete, kontaktujte<br />

prebijanie@prebijanie.sk<br />

alebo<br />

0905 842 391<br />

Predajňa na adrese:<br />

Kopanice 415/1, 97223 Dolné<br />

Vestenice (okres Prievidza)

strelectvo<br />

rov. Pritom v ňom komorované zbrane<br />

bývajú stále bližšie k malokalibrovke<br />

než k „dospelej“ guľovnici. Problémami<br />

s presnosťou nový náboj netrpel.<br />

V USA je náboj 22 WMR u varmintových<br />

strelcov populárny dodnes, v Európe<br />

jeho väčšiemu rozšíreniu bráni asi vyššia<br />

cena a nedostatok drobných hlodavcov.<br />

Svoje pevné miesto má aj pre<br />

sebaobranné použitie, predovšetkým<br />

sú v ňom komorované subkompaktné,<br />

vreckové revolvery a deringery.<br />

výkonný pre útočnú pušku (ale dnes<br />

sa znovu vracia do obľuby i medzi<br />

vojakmi), mal mimoriadne šťastnú<br />

konštrukciu. Kompaktné rozmery náboja<br />

umožnili kompaktnú konštrukciu<br />

záverov zbraní. Náboj je veľmi presný<br />

(keď to viete, dá sa s ním účinne strieľať<br />

na terče veľkosti mužskej postavy<br />

na 800 i viac metrov). Je univerzálny,<br />

má dosť energie na väčšinu raticovej<br />

zveri na tejto planéte. Dnes je to jeden<br />

z najrozšírenejších nábojov na svete.<br />

Keby Winchester nedal svetu nič iné<br />

ako náboj 308 Winchester, dal dosť na<br />

to, aby jeho meno bolo zapísané na<br />

čestnom mieste siene slávy.<br />

Za málo peňazí veľa muziky<br />

Keď chcete strieľať pre radosť, potom<br />

zrejme začnete a často aj skončíte pri<br />

náboji s okrajovým zápalom v kalibri<br />

0,22". Tieto náboje vás naučia za<br />

primerané peniaze celú streleckú abecedu,<br />

a pritom sa nemôžete vyhovárať,<br />

že zlý výsledok je dielom spätného<br />

rázu alebo iného vedľajšieho prejavu<br />

výstrelu. Malokalibrových kalibrov<br />

bolo mnoho, dnes sa zoznam tých<br />

aktívnych obmedzil hlavne na 22 Short<br />

a 22 LR. A tak to bolo už od medzivojnového<br />

obdobia. Malokalibrovka je<br />

fajn, ale už aj na lov drobných hlodavcov<br />

by aspoň o trochu viac energie<br />

predsa len prišlo vhod. Winchester<br />

zdvihol hodenú rukavicu v roku 1959,<br />

keď ponúkol modernizovanú verziu<br />

svojho čiernoprachového okrajového<br />

náboja 22 Winchester Rimfire. Tento<br />

náboj existoval už od roku 1890, ponúkal<br />

o niečo viac ako 22 LR, ale sprevádzala<br />

ho povesť problémov s presnosťou.<br />

Nový 22 Winchester Magnum<br />

Rimfire tieto problémy nemal. Strela<br />

s priemerom 5,70 mm mala hmotnosť<br />

2,59 gramu a hlaveň opúšťala rýchlosťou<br />

575 m.s -1 , teda s energiou 428 Joulov<br />

(cca trojnásobok energie náboja<br />

22 LR). To je málo na to, aby si ešte<br />

zachovala príjemné strelecké vlastnosti,<br />

a pritom dosť, aby s nábojom<br />

22 WMR bolo možné loviť hlodavce<br />

a drobnú škodnú až do 100 - 150 met-<br />

Kráľ dynastie<br />

Náboj 22 WMR bol súčasťou prvej vlny<br />

„magnumového šialenstva“, v ktorej<br />

Winchester priviedol na svet hneď<br />

niekoľko zaujímavých nábojov. V roku<br />

1956 to bolo „veľké africké perdum<br />

huperdum“ 458 Winchester Magnum<br />

(cca 6 900 Joulov na ústí), v roku<br />

1958 v kalibri 264 Winchester Magnum<br />

(ktorá sa, podobne ako väčšina nábojov<br />

so strelou 6,5 mm v príliš neujala<br />

a dnes je na odchode, hoci ponúka plochú<br />

dráhu letu a solídnych 4 200 Joulov<br />

na ústí) a 338 Winchester Magnum (tá<br />

dlho živorila, ale po roku 2000 prežíva<br />

nečakané znovuzrodenie a získava na<br />

popularite pri love ťažkej americkej raticovej<br />

zveri - cca 5 300 Joulov na ústí).<br />

Spoločná im bola maximálna dĺžka<br />

náboja 84,84 mm - zhodná s maximálnou<br />

dĺžkou náboja 30-06 Springfield.<br />

Kráľom dynastie je však náboj 300 Winchester<br />

Magnum z roku 1963. Strela<br />

s priemerom 7,85 mm a hmotnosťou<br />

9,7 gramu opúšťa hlaveň rýchlosťou<br />

975 m.s -1 a nesie so sebou 4 611 Joulov.<br />

To bohato stačí na akúkoľvek európsku<br />

a americkú raticovú zver a na väčšinu<br />

africkej raticovej až za 200 metrov.<br />

FOTO: SHUTTERSTOCK<br />

inzercia – inzLZ2470<br />

STE PRIPRAVENÍ<br />

NA SKUTOČNÝ OFFROAD?

KTORÉ NÁBOJE DAL WINCHESTER SVETU<br />

rok vzniku celková dĺžka dĺžka priemer hmotnosť úsťová úsťová energia max.<br />

náboja nábojnice strely strely rýchlosť strely strely dostrel<br />

mm mm mm g m/s Joulov m<br />

44 - 40 Winchester 1873 40,89 33,15 10,85 12,96 360 840 2000<br />

30-30 Winchester 1895 64,77 51,80 7,85 9,60 700 2352 2800<br />

270 Winchester 1925 84,84 64,52 7,06 9,60 865 3591 4350<br />

220 Swift 1935 68,01 56,01 5,70 3,10 1250 2422 3360<br />

357 Magnum 1935 40,39 32,77 9,12 10,25 425 926 1890<br />

30 M1 Carbine 1941 42,67 32,77 7,85 7,12 578 1189 2500<br />

308 Winchester 1952 71,12 51,18 7,85 9,33 838 3276 4000<br />

22 Winchester Magnum Rimfire 1959 34,29 26,80 5,70 2,59 575 428 1650<br />

300 Winchester Magnum 1963 84,84 66,55 7,85 9,70 975 4611 5300<br />

300 Winchester Short Magnum 2001 72,64 53,34 7,85 9,70 975 4611 5300<br />

S obľubou ho používajú ostreľovači pre<br />

vzdialenosti do 800 metrov. Pri výstrele<br />

vám puška nezlomí kľúčnu kosť a po<br />

výstrele nemusíte navštíviť zubára.<br />

Dokonca ani ak ste dáma drobnejšej<br />

postavy. 300 Winchester Magnum dnes<br />

ponúka prakticky každý významnejší<br />

výrobca streliva na svete a stretnete<br />

sa s ním na všetkých kontinentoch. Že<br />

všetky náboje z tejto vlny (s výnimkou<br />

22 WMR) majú nákružok snáď netreba<br />

ani zdôrazňovať.<br />

inzercia – inzLZ2450<br />

Winchester sa nikdy<br />

neprestal snažiť posunúť<br />

strelcove možnosti ďalej.<br />

Príliš veľa tepla a tlaku<br />

V roku 2001 Winchester tak trochu<br />

zopakoval históriu prvej vlny „magnumového<br />

šialenstva“, keď predstavil<br />

náboj 300 Winchester Short Magnum.<br />

Náboj v podstate duplikuje výkon<br />

300 Winchester Magnum, nemá nákružok<br />

a všetok ten výkon je zabalený<br />

do priestoru s maximálnou dĺžkou<br />

72,64 mm (dĺžka nábojnice 53,34 mm),<br />

čo znamená, že sa vám vojde do systémov<br />

s dĺžkou zodpovedajúcej nábojom<br />

308 Winchester. Bucľatá nábojnica má<br />

z hľadiska presnosti výhodu rovnomerného<br />

súčasného zážihu a spaľovania<br />

prachu, ale to je zároveň príčina,<br />

prečo sa neskoršie členovia radu WSM<br />

- 270 WSM, 7 mm WSM (obaja z roku<br />

2002) a 325 WSM (z roku 2005) už tak<br />

veľmi neujali. V jedinom okamihu<br />

pálite veľa prachu - to znamená, že<br />

generujete veľa tepla a tlaku. Pri menších<br />

kalibroch to znamená, že všetkým<br />

tým tlakom a teplom pôsobíte naraz<br />

na pomerne malý obvod vývrtu. A ten<br />

sa začne rýchlo vypaľovať, najmä<br />

v oblasti prechodového kužeľa. Hlavne<br />

presnosti to naozaj neprispieva.<br />

V prípade kalibru 325 WSM je zase nepríjemná<br />

malá ponuka striel. Prišli aj<br />

ďalšie náboje, Winchester Super Short<br />

Magnum, svojich konkurentov predstavili<br />

aj ďalšie významné muničky (napr.<br />

Remington), ale z celej druhej vlny<br />

je náboj 300 WSM asi jediný, ktorý sa<br />

naozaj ujal.<br />

Posúvanie možností<br />

Ak sa teda pozrieme na 150. výročie<br />

existencie firmy Winchester z hľadiska<br />

nábojov, je určite o čom hovoriť. Značný<br />

podiel na tom má aj skutočnosť, že už<br />

od roku 1893 Winchester ponúkal vlastné<br />

vyrábané náboje. A už vtedy začal<br />

celkom revolučnými nábojmi plnenými<br />

bezdymovým prachom a už od roku<br />

1894 začal ponúkať aj plastované strely.<br />

Winchester je dodnes jedným z najväčších<br />

výrobcov nábojov všetkého druhu.<br />

A pokračuje s inováciami, ako ukazuje<br />

napríklad náboj 17 Winchester Super<br />

Magnum – náboj s okrajovým zápalom,<br />

so strelou s priemerom 4,4 mm a hmotnosťou<br />

1,30 gramu, ktorá je vďaka<br />

rýchlosti na ústie 910 ms -1 a výslednými<br />

541 Joulov momentálne najvýkonnejším<br />

nábojom s okrajovým zápalom na<br />

svete. Len čas ukáže, či sa nový náboj<br />

ujme, ale keby už nič iné, je to dôkaz.<br />

Winchester sa nikdy neprestal snažiť<br />

posunúť strelcove možnosti ďalej.<br />

•<br />

RADOSŤ Z POĽOVAČKY!<br />

Nosič<br />

zásobníka<br />

pre<br />

BLASER R8<br />

Podložky na strieľanie, predĺženie a ochrana bodky<br />

pažby, pažbové nosiče nábojov<br />

Brokovnice s. r. o.<br />

ul. Gen. M.R. Štefánika 412/62,<br />

Trenčín; Tel.: +421 904 222 933;<br />

+421 904 222 944<br />

Mail: brokovnice@centrum.sk<br />

Poľovnícke oblečenie<br />

zo 100 % vlny, husto<br />

tkanej látky LODEN,<br />

ktorá sa vyznačuje<br />

nepremokavosťou<br />

a dobrou tepelnou<br />

izoláciou. Nešuchoce!<br />

Určené pre poľovníkov<br />

v pohybe!<br />

Púzdra a nosiče nábojov<br />

Batoh ušitý<br />

z nešuchotavého<br />

LODENU<br />

klasického tvaru,<br />

objem 15 litrov.<br />

Oficiálnym a exkluzívnym distribútorom značky RISERVA na Slovensku je od 1. 6. <strong>2016</strong> spoločnosť BROKOVNICE s. r. o.

strelectvo<br />

Na centimetroch záleží<br />

LOV JELENEJ A DIVIAČEJ ZVERI V POHYBE MÁ SVOJE ŠPECIFIKÁ<br />

44 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Streľba na pohybujúcu sa zver je náročná, preto je dobré<br />

pripomenúť si jej hlavné zásady. Pri ich formulovaní sme<br />

vychádzali z vlastnej praxe, aj z poznatkov nemeckého<br />

experta na strelectvo.<br />

Ján Mercel, Emil Obert<br />

Počas celej našej doterajšej<br />

poľovníckej činnosti sme sa<br />

držali zásady, že jeleniu zver<br />

lovíme, len keď stojí, alebo keď<br />

sa pohybuje pomalým krokom. Iba<br />

v 50. – 60. rokoch minulého storočia<br />

bolo možné na nátlačkach loviť jeleniu<br />

netrofejovú zver v pohybe. Novela<br />

zákona o poľovníctve z roku 2013 nám<br />

dala opäť možnosť loviť na spoločných<br />

poľovačkách aj netrofejovú raticovú<br />

zver podľa plánu chovu a lovu.<br />

Užitočná matematika<br />

Streľba na pohybujúcu sa zver je najnáročnejšou<br />

streľbou. Nakoľko strela<br />

potrebuje určitý čas, aby dosiahla svoj<br />

cieľ, a zver zároveň za tento čas prejde<br />

istú dráhu, nie je možné mieriť priamo<br />

na zver. Je potrebné mieriť pred<br />

zamýšľaný bod zásahu na komoru,<br />

teda predsadiť. Rozhodujúcu úlohu pri<br />

správnom predsadení hrajú dva faktory<br />

– čas letu strely k cieľu (vyplývajúci<br />

z rýchlosti strely a vzdialenosti cieľa)<br />

a rýchlosť pohybujúcej sa zveri. Tak<br />

ako sa menia tieto faktory, mení sa aj<br />

poloha bodu zásahu.<br />

Počítame dĺžku<br />

predsadenia<br />

Výpočet si ukážeme na príklade. Jelenica<br />

sa pohybuje poklusom rýchlosťou<br />

20 kilometrov za hodinu (5,55 metrov<br />

za sekundu)<br />

vo vzdialenosti<br />

60 metrov. Aby sme<br />

zistili potrebnú dĺžku<br />

predsadenia, musíme<br />

najskôr vypočítať<br />

čas letu strely.<br />

Ten zistíme tak, že<br />

vzdialenosť cieľa<br />

vydelíme počiatočnou<br />

rýchlosťou<br />

strely. Počiatočnú<br />

rýchlosť strely<br />

uvádza výrobca<br />

a je stanovená<br />

pre každú laboráciu<br />

náboja.<br />

V praxi ovplyvňuje<br />

počiatočnú<br />

rýchlosť strely<br />

aj dĺžka hlavne,<br />

pri krátkych<br />

hlavniach je rýchlosť nižšia ako pri<br />

dlhých. V našom prípade je počiatočná<br />

rýchlosť strely 830 metrov za sekundu.<br />

Čas letu strely teda vypočítame:<br />

60:830 = 0,0722 sekúnd<br />

Dĺžku predsadenia potom zistíme<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 45

strelectvo<br />

tak, že rýchlosť zveri vynásobíme<br />

časom letu strely, teda:<br />

5,55×0,0722. Vyjde nám, že máme<br />

predsadiť 40 centimetrov.<br />

Teória a prax<br />

V poľovníckej praxi odporúčame<br />

využívať údaje o rýchlosti zveri a dĺžke<br />

predsadenia pre jeleniu a diviačiu zver,<br />

ktoré do tabuľky spracoval strelecký<br />

expert Andreas Bach. Hodnoty predsadenia<br />

sú v tabuľke zaokrúhlené. Za<br />

počiatočnú rýchlosť strely považoval<br />

autor hodnotu 830 metrov za sekundu,<br />

uvádzané rýchlosti zveri sú priemerné<br />

hodnoty.<br />

V ďalšej tabuľke Andreasa Bacha sú<br />

uvedené hodnoty predsadenia pri jelenej<br />

zveri v rýchlom pokluse (25 kilometrov<br />

za hodinu) a pri rýchlom úniku<br />

(45 kilometrov za hodinu). Vzdialenosť<br />

cieľa je 40, 60 metra a 80 metrov,<br />

počiatočná rýchlosť strely sa pohybuje<br />

v rozmedzí od 700 do 1 000 metrov za<br />

sekundu.<br />

Uvedené údaje, samozrejme, pomôžu<br />

v praxi len do určitej miery, keďže<br />

na spoločných poľovačkách mierime<br />

inštinktívne. No aj teoretická príprava<br />

a primerané poznatky sú potrebné.<br />

Pri normálne unikajúcej<br />

zveri je odporúčaná<br />

strelecká vzdialenosť<br />

40 m a pri zveri v pokluse<br />

približne 60 m.<br />

Nejde len o vzdialenosť<br />

Uvedené tabuľky poukazujú na niekoľko<br />

dôležitých faktov. Prvý z nich je, že<br />

medzi hodnotami únikovej rýchlosti<br />

jelenej a diviačej zveri nie je veľký<br />

rozdiel. Ďalej si treba uvedomiť, že<br />

u jelenej zveri predsadzujeme vždy<br />

pred prednú časť hrudníka a u diviačej<br />

zveri pred rypák.<br />

Pri rýchlom úniku jelenej zveri<br />

predsadzujeme pri vzdialenostiach<br />

40, 60 a 80 metrov pred prednú časť<br />

hrudníka. Pri rýchlom úniku diviaka<br />

predsadzujeme pred špic rypáka. Ak<br />

je poľovník zvyknutý strieľať s predsadením<br />

na unikajúceho diviaka na<br />

prednú časť rypáka a u jelenej zveri by<br />

predsadil tiež na prednú časť tela (pri<br />

vzdialenosti 60 metrov), tak by strela<br />

zasiahla brušnú dutinu, a nie komoru.<br />

Pri rýchlom pokluse jelenej zveri je<br />

predsadenie znázornené na fotografii<br />

a predsadenie u diviaka na ďalšej fotografii.<br />

Platí, že čím vyššia je rýchlosť<br />

strely, tým menšie je predsadenie.<br />

Nie je pohyb ako pohyb<br />

Údaje v tabuľke č. 2 platia iba vtedy,<br />

ak sa zver pohybuje voči strelcovi pod<br />

90 stupňovým uhlom. V prípade, že<br />

sa bude pohybovať šikmejšie, bude<br />

sa meniť aj predsadenie. Pri šikmom<br />

pohybe zveri smerom k strelcovi je<br />

predsadenie o polovicu menšie ako pri<br />

90 stupňovom uhle. Pri šikmom pohybe<br />

smerom od strelca sa predsadenie<br />

redukuje na bod zásahu, čiže zámerný<br />

bod je totožný s bodom zásahu.<br />

FOTO: AUTORI A SHUTTERSTOCK, SPRACOVANÉ SO SÚHLASOM WILD UND HUND<br />

Predsadenie pri<br />

rýchlom úniku<br />

jelenej zveri<br />

Predsadenie pri rýchlom<br />

úniku diviačej zveri<br />

(zelený bod) a miesto<br />

zásahu (červený bod)<br />

46 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

TABUĽKA Č. 1: RÝCHLOSŤ ZVERI A PREDSADENIE<br />

druh zveri rýchlosťzveri predsadenie (v cm) pri vzdialenosti<br />

km/h m/s 40 m 60 m 80 m<br />

jelenia 25 6, 944 33 50 67<br />

45 12, 5 60 90 120<br />

diviačia 20 5, 55 26 40 53<br />

40 11, 11 53 80 107<br />

TABUĽKA Č. 2: PREDSADENIE PRI ZVERI V POKLUSE A PRI ÚNIKU<br />

počiatočná predsadenie (v cm) pri 40 m pri 60 m pri 80 m<br />

rýchlosť v m/s v pokluse pri úniku v pokluse pri úniku v pokluse pri úniku<br />

700 33 71 60 107 79 143<br />

750 37 67 56 100 74 133<br />

800 35 63 52 94 69 125<br />

850 33 59 49 88 65 118<br />

900 30 56 46 83 62 111<br />

950 29 53 44 79 58 105<br />

1 000 28 50 42 75 56 100<br />

Pri streľbe na pohybujúcu sa diviačiu<br />

a jeleniu zver treba brať do úvahy<br />

aj rozdielny spôsob pohybu zveri.<br />

Kým diviačia zver sa stále pohybuje<br />

relatívne v jednej výške, u jelenej zveri<br />

sa komora pohybuje vpred po akejsi<br />

sínusoide. Pri pokluse a skokoch je<br />

komora raz hore, potom dolu a pri<br />

mierení je nevyhnutné odhadnúť<br />

smer pohybu. Pritom sa však mení aj<br />

rýchlosť zveri, a to pri každom kroku<br />

a skoku vo fáze odrazu a doskoku.<br />

Preto nie som jediný, kto odmieta<br />

strieľať na rýchlo unikajúcu jeleniu<br />

a srnčiu zver, s výnimkou krátkych<br />

vzdialeností. Nemožno totiž podceňovať<br />

riziko zlého zásahu. Aj nemecký<br />

strelecký expert odporúča pri rýchlo<br />

unikajúcej jelenej zveri maximálnu<br />

streleckú vzdialenosť iba 25 metrov.<br />

Pri normálne unikajúcej zveri je odporúčaná<br />

strelecká vzdialenosť 40 metrov<br />

a pri zveri v pokluse približne<br />

60 metrov. Na väčšiu vzdialenosť by<br />

sme mali loviť iba pomaly sa pohybujúcu<br />

alebo stojacu zver.<br />

Na čo ešte myslieť<br />

Príčinou nepresného zásahu jelenej<br />

zveri môže byť aj to, že jelenia zver<br />

pôsobí mohutnejšie ako diviačia<br />

zver, a preto často nesprávne odhadneme,<br />

ako je od nás ďaleko. Potom<br />

sa môže stať, že budeme strieľať<br />

na unikajúcu jelenicu vzdialenú<br />

80 metrov s predsadením iba 90 centimetrov<br />

(namiesto 120 centimetrov),<br />

pretože predpokladáme, že je<br />

vzdialená len 60 metrov. Znamenalo<br />

by to však, že bod zásahu bude na<br />

brušnej dutine.<br />

Aby sme predišli takýmto prípadom,<br />

vytypujeme si vždy v okruhu<br />

streleckého stanovišťa určité dobre<br />

viditeľné body, vopred zistíme ich<br />

vzdialenosť a podľa nich potom budeme<br />

vedieť pomerne presne odhadnúť,<br />

v akej vzdialenosti od nás sa pohybuje<br />

zver.<br />

No a napokon treba dbať aj na dobré<br />

krytie streleckého stanovišťa, pretože<br />

jelenia zver sa vyznačuje vynikajúcim<br />

zrakom.<br />

•<br />

Predsadenie u jelenej<br />

zveri v pokluse<br />

Predsadenie u diviačej<br />

zveri v rýchlom pokluse<br />

(zelený bod) a miesto<br />

zásahu (červený bod)<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 47

doplnky<br />

Dokonalosť<br />

v prostom šate<br />

Dvojtyčky – výborná pomôcka<br />

pri streľbe na veľké vzdialenosti<br />

Martin Helebrant<br />

Priaznivci posliedok<br />

a poľných revírov iste<br />

neraz zatúžia po nejakej<br />

opore, ktorá by im pomohla<br />

stabilizovať zbraň pri<br />

streľbe na veľkú vzdialenosť.<br />

Tradičnou pomôckou je<br />

piršštok, ale objavil som<br />

ešte niečo lepšie.<br />

Ak patríte k priaznivcom posliedky<br />

alebo poľujete v poľnom<br />

revíri, určite ste uvažovali o nejakej<br />

pomôcke na stabilizáciu<br />

zbrane. Tradične sa používa takzvaný<br />

piršštok, poľovnícka palica. Je to jednoduchá<br />

palica zakončená vidličkou, do<br />

ktorej sa založí predpažbie. Je to lepšie<br />

než nič, vylepšenie streleckého komfortu<br />

prinášajú nové varianty palice,<br />

kde sa dá upraviť výška opory jednou<br />

rukou. Palica sa ale aj tak kýva spredu<br />

dozadu a sprava doľava, stabilizácia je<br />

len vo zvislej rovine.<br />

Základom sú dve písmená<br />

Našťastie som objavil vylepšenú<br />

verziu piršštoku tvorenú dvomi<br />

tyčkami spojenými skrutkou. Strelec<br />

ich pred seba postaví do podoby viac<br />

či menej širokého A, pričom si mierou<br />

roztvorenia regulujete výšku opory.<br />

Nad vrcholom A tvoria konce tyčiek<br />

malé V, kde si môžete zbraň oprieť.<br />

V mieste podoprenia je potom zbraň<br />

výrazne stabilizovaná vo zvislej aj<br />

v priečnej osi, hýbe sa už len dopredu<br />

a dozadu. Nezdá sa to, ale áčko je<br />

citeľným prínosom k istote zásahu aj<br />

v porovnaní s poľovníckou palicou.<br />

To napokon vedeli aj lovci byvolov<br />

v USA, ktorí takéto tyčky vždy používali<br />

pri love na otvorených pláňach.<br />

Táto pomôcka nie je v podstate nič<br />

iné ako veľká dvojnožka, ktorú bežne<br />

nájdete na puškách ostreľovačov aj<br />

na niektorých zahraničných poľovníckych<br />

zbraniach.<br />

Proti tradícii<br />

U nás sa dvojnožka montovaná na<br />

zbrani veľmi neujala. Na rozdiel od<br />

poľovníckej palice sa nepovažuje<br />

za súčasť našej poľovníckej tradície<br />

a často sa na ňu v našich revíroch pozerajú<br />

poľovníci s nevôľou. Faktom ale<br />

je, že na zbrani montovaná dvojnožka,<br />

veľká aj malá, je veľkou pomocou a pri<br />

streľbe poležiačky dosiahnete vďaka<br />

nej najlepšie možné výsledky. Slabou<br />

stránkou nízkej dvojnožky je to, že<br />

48 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 49

doplnky<br />

Dvojtyčky sa dajú používať<br />

aj posediačky.<br />

Výškovo korigujeme<br />

zameranie naklopením.<br />

na rovinatom teréne nie vždy nájdete<br />

také miesto, kde vám tráva a porast<br />

nebudú brániť vo výhľade.<br />

Kĺby, nožičky, hlavica<br />

Stabilitu tejto opory možno ešte vylepšiť<br />

použitím troch tyčiek spojených<br />

hore kĺbikmi do trojnožky (do podoby<br />

fotografického statívu). Oporu tvoria<br />

opäť buď horné konce tyčiek alebo,<br />

keď sú tyčky spojené nejakou hlavicou,<br />

môže byť na nej mäkká opierka. Výška<br />

sa dá rovnako regulovať roztvorením<br />

nožičiek. Aj táto opora je veľmi stabilná,<br />

zbraň je stabilizovaná výškovo,<br />

priečne aj pozdĺžne. No už musíte so<br />

sebou nosiť tri tyčky a postavenie opory<br />

už nie je také rýchle ako v prípade<br />

jednoduchej poľovníckej palice alebo<br />

áčka. Všetky spomínané pomôcky navyše<br />

podopierajú zbraň len na jednom<br />

mieste. Pažba kolíše spolu s vaším<br />

ramenom. Na trojnožku sa síce dá<br />

namontovať polstrované korýtko, kde<br />

zbraň položíte a vaše rameno potom<br />

slúži už len na zachytávanie spätného<br />

Svätý grál poľnej streľby<br />

Vždy som tušil, že musí existovať jednoduché,<br />

elegantné, a pritom funkčné<br />

riešenie problému poľnej streľby, svätý<br />

grál. Keď som sa stretol s touto dokonalou<br />

vecou v prostom šate, takmer som ju<br />

prehliadol a zavrhol.<br />

Dvojtyčky nesú plnú<br />

hmotnosť zbrane, držia ju<br />

v požadovanom smere a vy<br />

potrebujete na udržanie<br />

zbrane v správnej polohe<br />

len minimálne úsilie.<br />

inzercia – inzLZ2464<br />

Pozvali ma na lovecké safari do Afriky.<br />

A tam mi ponúkli niečo, o čom hovorili<br />

ako o perfektnej poľnej opore pri streľbe<br />

v stoji na veľké vzdialenosti. Boli to štyri<br />

duralové rúrky spojené štyrmi kĺbikmi<br />

a jednou šnúrkou od topánok do<br />

podivnej konštrukcie, ktorá bola navyše<br />

rázu, ale to už potom máte neskladné výškovo výsuvná. V podstate išlo o dve<br />

Poradenstvo ekonomika-INZ-LZ-2204:1/4s 210x70 18.11.2015 23:35 Stránka 1<br />

monštrum.<br />

dvojnožky. Ich nohy boli dolu pozdĺžne<br />

spojené výkyvným kĺbom. Okolo<br />

kĺbov sa obidve dvojnožky roztvárajú,<br />

maximálny rázvor horných vidličiek je<br />

obmedzený slučkou zo šnúrky od topánok,<br />

či aký to bol povrázok. Do horných<br />

vidličiek sa založí zbraň predpažbím<br />

a spodkom pažby. Zbraň spočíva na<br />

dvoch pevných oporách. Do boku sa<br />

zameranie nastavuje polohou spodných<br />

nôh zariadenia, zvislé zameranie sa nastaví<br />

naklopením tyčiek dopredu alebo<br />

dozadu. Tyčky mi teda ukázali, pochválili,<br />

zložili a vrazili do ruky.<br />

Pomohla mi choroba<br />

Na druhý deň sme vyrazili na lov a zistil<br />

som, že sa tyčky nedajú rozložiť. Sprievodca<br />

ich nepoznal, nepodarilo sa nám<br />

ich dať dokopy, a tak si len odpľul. Tyčky<br />

ostali pod sedadlom auta, guľovnicu<br />

som si opieral o trojnožku. Ale stále<br />

mi vŕtalo v hlave, ako je možné, že tú<br />

nefungujúcu haraburdu iní sprievodcovia<br />

tak vychvaľovali. Osud mi pomohol,<br />

zoslal na mňa náhle ochorenie a musel<br />

som ostať v posteli. A tak som začal<br />

skúmať tyčky opreté o skriňu pri posteli.<br />

Pochopil som, ako sa aretujú a podarilo<br />

FOTO: AUTOR

Dajú sa nosiť<br />

v jednoduchom<br />

vrecku.<br />

sa mi ich vysunúť z transportnej polohy ľať až na 300 metrov, možno dokonca<br />

do pracovnej. Potom som začal cvičiť. ďalej. Zbraň je opretá v dvoch bodoch<br />

Položil som guľovnicu na tyčky a od a je veľmi dobre stabilizovaná výškovo,<br />

prvého pohľadu puškohľadom na osamelý<br />

suchý strom v diaľke som vedel, že do bokov. Rameno slúži len ako opierka<br />

v dvoch na seba kolmých rovinách aj<br />

toto je dokonalosť, o ktorej som sníval, a záchyt spätnorázových síl, držanie<br />

ale zatiaľ som ju v praxi nenašiel. Teraz zbrane vyžaduje len minimum svalového<br />

úsilia. Prax v buši potvrdila, že<br />

som ju držal v ruke. Ešte som si musel<br />

nacvičiť rýchle zaujatie streleckej pozície,<br />

rozloženie tyčiek a založenie zbrane dobre použiteľné. Dvojtyčky som ocenil<br />

v otvorenom teréne sú dvojtyčky veľmi<br />

do vidličiek, chvíľu mi trvalo, kým som najmä v situácii, keď som musel dlhé<br />

pochopil, že rozkročením tyčiek môžem minúty čakať, kým sa lovený jedinec<br />

ľahko regulovať výšku opory aj na nerovnom<br />

teréne. Nacvičil som si aj pružnú táciou. V takých prípadoch býva čas na<br />

oddelí od čriedy a nebude krytý vege-<br />

zmenu smeru streľby. Stačí nadvihnúť výstrel veľmi krátky a čakanie na vytúžené<br />

strelecké okienko so zalícenou<br />

jednu opierku zo zeme a špičkou nohy ju<br />

opatrne presunúť do potrebného smeru. zbraňou je úmorné. S rastúcou únavou<br />

Celé to hľadanie a nácvik však ani organizmu<br />

otupenému vysokou teplotou podobnosť účinného zásahu. Dvojtyčky<br />

rúk rastie aj svalový tras a klesá pravde-<br />

netrvalo dlhšie ako trištvrte hodinu až nesú plnú hmotnosť zbrane, držia ju<br />

hodinu. Zaujatie streleckej polohy som v požadovanom smere a vy potrebujete<br />

potom zvládol za pár sekúnd a úplne na udržanie zbrane v správnej polohe<br />

potichu.<br />

len minimálne úsilie. S dvojtyčkami<br />

sami podarilo pár pekných úlovkov,<br />

Čakanie na strelecké okienko skrátka to funguje. Nelovím bežne<br />

Následné lovy ukázali, že pomocou v široko otvorenom teréne, náš revír je<br />

dvojtyčiek (sprievodca im hovoril po zmiešaný, ale neodolal som a dvojtyčky<br />

Poradenstvo polovnici-INZ-LZ-2203:1/4s 210x70 18.11.2015 23:34 Stránka 1<br />

anglicky twinsticks) sa dá účinne strie-<br />

som si kúpil. V lese ich až tak veľmi ne-<br />

Vzdialenosť<br />

medzi vidličkami<br />

je upravená<br />

šnúrkou.<br />

potrebujem, ale keď obchádzam polia,<br />

je to dokonalá pomôcka.<br />

Nie sú dielom náhody<br />

Zaujímavé je, že dvojtyčky vraj nevznikli<br />

spontánne, ale sú dielom cieleného<br />

vývoja. Aj webové stránky dánskeho<br />

výrobcu PH Jagd ukazujú rad rôznych<br />

opierok, ktoré naznačujú systematický<br />

vývoj. Neviem, či niekto dováža dvojtyčky<br />

k nám, ale myslím, že v prípade<br />

potreby si ich možno pomerne jednoducho<br />

svojpomocne vyrobiť. Údajne sú síce<br />

chránené patentom, ale keď im vymyslíte<br />

inú podobu a urobíte si ich pre vlastnú<br />

potrebu...<br />

•<br />

inzercia – inzLZ2465

kynológia<br />

Caffee Noir Black Avatar<br />

Lucia Petreje<br />

BYSTRÁ HLAVA,<br />

MILUJÚCE SRDCE<br />

Flat Coated Retriever: poctivý pracant s jemnou dušou<br />

52 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong><br />

FOTO: I. ZÁSTĚROVÁ

Oddaný telom i dušou až<br />

do konca svojho života.<br />

Ak mu to dovolíte, bude<br />

vás sprevádzať všade, kam<br />

sa pohnete. Zoznámte sa<br />

s plemenom Flat Coated<br />

Retriever.<br />

Tieto poľovné psy sú dnes aj citlivými<br />

sprievodcami handicapovaných<br />

detí, nevidiacich, fungujú<br />

tiež ako záchranári a vyhľadávači<br />

drog. V neposlednom rade sú skvelými<br />

domácimi spoločníkmi, ktorých si jednoducho<br />

zamilujete.<br />

Flat je vo všeobecnosti veľmi nadaný.<br />

Tento rodený prinášač je vynikajúci pri<br />

love na srstnatú či pernatú zver, ale tiež<br />

pri dohľadávaní raticovej zveri. Alena<br />

Kľučková, chovateľka a majiteľka chovateľskej<br />

stanice Black Avatar, sa práci so<br />

psami venuje jedenásť rokov a na flatov<br />

nedá dopustiť. Ako by ich v skratke charakterizovala?<br />

Ako bystrých, elegantných<br />

a inteligentných psov s úžasným nadšením<br />

do práce a veľkým milujúcim srdcom.<br />

Vlohy majú<br />

po skvelých predkoch<br />

Flat pochádza z Veľkej Británie, obľúbený<br />

bol najmä v prvých desaťročiach 20. storočia.<br />

Predkami plemena sú vo veľkej<br />

miere setre, po ktorých flat zdedil skvelý<br />

nos, temperament a eleganciu v pohybe.<br />

Ďalšími predkami sú predchodcovia<br />

dnešných newfoundlandských psov, St.<br />

John‘s labrador a vodné španiele. Dnes sa<br />

Flat Coated Retriever opäť dostáva do povedomia<br />

aj v našich zemepisných šírkach.<br />

Podľa FCI patrí do 8. skupiny – sliediče,<br />

prinášače, vodné psy.<br />

Na začiatku bolo...<br />

šteniatko Airin<br />

„S plemenom Flat Coated Retriever som<br />

prišla prvýkrát do kontaktu pred deviatimi<br />

rokmi, keď som si na prácu v záchranárstve<br />

zaobstarala sučku Airin Mysterious<br />

Falco a cvičila som ju na špeciálne<br />

pachové práce,“ spomína Alena Kľučková.<br />

V roku 2011 založila chovateľskú stanicu<br />

Black Avatar a Airin sa stala zakladateľkou<br />

chovu. V začiatkoch sa s plemenom venovali<br />

výlučne záchranárstvu. Ale postupne<br />

začali inklinovať aj k poľovníctvu, kde dokázali<br />

naplno rozvinúť vlohy Flat Coated<br />

Retrievera.<br />

Zmenila mi život<br />

„Do Airin som sa zaľúbila na prvý pohľad,<br />

v tom čase to však bola zanedbaná<br />

sivá myška,“ začína svoje rozprávanie<br />

chovateľka. „Airinku si totiž ako šteniatko<br />

kúpil človek, ktorý sa s ňou chcel venovať<br />

záchrane. V prvom roku života to nemala<br />

ľahké, pretože nakoniec ju tento človek<br />

´odložil´ a už o ňu neprejavil záujem. No<br />

práve vďaka tomu sme sa my dve našli.<br />

A to sme ešte netušili, ani ja, ani Airin, ako<br />

naše stretnutie zmení naše životy.“<br />

Ťažko na cvičisku,<br />

ľahko na bojisku<br />

„Keď mala Airin dvanásť mesiacov a ja<br />

som ju prvýkrát zbadala, musela som<br />

sa smiať. Totiž, z kotercov vybehlo asi<br />

sedem psov a na ich čele Airin, v papuľke<br />

umelohmotný kvetináč, ktorého sa<br />

ostatní pokúšali zmocniť. Keď som ju<br />

zobrala na ruky, vedela som, že je moja.“<br />

Airin dovtedy nikomu nepatrila, prevoz<br />

do nového domova bol pre ňu ťažká<br />

skúška. Keď si na majiteľku ako-tak po<br />

dvoch mesiacoch zvykla, začalo sa postupne<br />

s výcvikom. „Jemná flatia povaha<br />

je niekedy tvrdý oriešok. Nemôžete si<br />

dovoliť ani krik, dokonca pri zvýšenom<br />

hlase sa môj miláčik tváril, že trpí selektívnou<br />

hluchotou,“ smeje sa chovateľka.<br />

Niekoľko skvelých ľudí, ktorým bude<br />

Alena navždy vďačná, prispelo svojimi<br />

radami a osobnou účasťou k tomu, že<br />

z Airin je dnes úžasný predstaviteľ flatieho<br />

plemena. „Aj keď nie celkom typický,“<br />

dodáva s úsmevom.<br />

Scotty - statočné srdce<br />

„K srdcu mi prirástol aj náš Scotty, ktorého<br />

sme si priniesli z českej chovateľskej<br />

stanice Tercius, kde kladú veľký dôraz na<br />

pracovné danosti psa. Aj preto má Scotty<br />

asi všetky vynikajúce pracovné vlastnosti,<br />

ktoré sme si mohli priať,“ hovorí s láskou<br />

chovateľka.<br />

Scotty alebo Brave Heart Tercius sa ako<br />

Vizitka<br />

Meno psa: Brave Heart Tercius „Scotty“<br />

Dátum narodenia: 21.01.2010<br />

Majiteľ: Mgr. Stanislav Kľučka a Alena<br />

Kľučková<br />

Chovateľ: MUDr. Eva Žampachová<br />

Otec: Black Amandas Almost Scary<br />

Matka: Ike z Vlčích Luk<br />

Výstavy: Grand champion SK, RO; Champion<br />

SK, CZ, RO, PL; Junior champion<br />

SK; 3×CAJC, 22×EXC1, 16×CAC, 6×CACIB,<br />

4×ResCACIB, 5×BOB, 2×BOS, 3×BOGIII,<br />

National Winner SK 2012, King of Champions<br />

III 2012, 2×National Winner PL;<br />

ANKA CUP 2011 - Dual pourpose - najlepší<br />

výstavný a pracovný pes FCR 2011 I.c;<br />

ANKA CUP 2012 - Najlepší výstavný pes<br />

2012 II.c, Najlepší pracovný pes 2012 II.c;<br />

ANKA CUP 2013 - Najlepší výstavný pes<br />

FCR 2013 I.c<br />

Skúšky: JSMP Letničie I.c CACT - 245 bodov,<br />

nos 4; NFTR Beša II.c - nos 4<br />

OVVR Kosorín I.c - 178 bodov; SZVP<br />

Prostějov I.c CACT - 136 bodov, nos 4;<br />

JSMP Trusalová I.c CACT - 238 bodov, nos<br />

4; PZ Borúvka 1c ResCACT - 182 bodov,<br />

nos 4; PZ Lukov I.c CACT, Víťaz skúšok -<br />

188 bodov, nos 4; NFTR Beša I.c CACT;<br />

MFTR Třeboň II.c - 164 bodov, nos 4<br />

statočný hrdina, čo naznačuje jeho meno,<br />

už narodil. „Veď ako inak by ste pomenovali<br />

šteniatko, ktoré matka v januári počas<br />

venčenia porodila do snehu a úspešne<br />

aportovala domov do tepla k ostatným už<br />

narodeným súrodencom.“<br />

Typický flat<br />

Podľa Aleny Kľučkovej je Scotty typickým<br />

predstaviteľom flatej povahy. V hrudi<br />

mu bije milujúce srdce, je oddaný svojej<br />

rodine, závislý od pohladenia, nadšený<br />

pre prácu a v každom momente ochotný<br />

urobiť čokoľvek, o čo ho požiadate. A to<br />

len preto, aby vám vyhovel. „Asi pred<br />

piatimi rokmi sme so Scottym prehľadávali<br />

v dvadsaťčlennej rojnici úsek lúky.<br />

Scotty s typickým flatím vysokým nosom<br />

prehľadával terén, keď zrazu z miesta<br />

vzdialenom asi dvadsať metrov od nás<br />

vyhnal z kríkov samicu diviaka s mladými.<br />

Brave Heart Tercius<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 53

kynológia<br />

Airin Mysterious Falco<br />

Scotty ich ale napriek svojmu mladému<br />

veku neprenasledoval a poslušne sa vrátil<br />

po odmenu.“<br />

Flat je poctivý pracant<br />

V prvom rade je flat poľovným plemenom<br />

a dokáže byť skvelým partnerom na poľovačkách.<br />

Poľovníci ocenia jeho kvalitný<br />

ňuch, radosť z prinášania a obrovskú chuť<br />

chodiť do vody aj v zime. „Je to pes ochotný<br />

pracovať za akýchkoľvek podmienok,“<br />

chváli plemeno chovateľka. „Napríklad<br />

na zimných poľovačkách na kačice, keď<br />

ostatné plemená váhajú, či si namočiť<br />

nohy po kolená, flat sa s ochotou vrhne<br />

do studenej vody a prináša bez oddychu<br />

počas celej poľovačky.“ Alenu Kľučkovú<br />

plemeno uchvátilo od samého začiatku.<br />

Vynikajúci nos a s tým súvisiace stopárske<br />

danosti, vytrvalosť v revíri, precíznosť,<br />

a to všetko podčiarknuté optimizmom<br />

a pripravenosťou na prácu. Flat je poctivý<br />

pracant, na ktorého sa môžete kedykoľvek<br />

spoľahnúť.<br />

FOTO: R. ROVNÝ<br />

Vynachádzavý,<br />

s dobrou pamäťou<br />

Flat si vždy nájde spôsob, ako postrelenú<br />

zver uchopiť a vďaka „mäkkej morde“<br />

zver nepoškodí. Má tiež vynikajúcu<br />

pamäť, presne si pamätá miesta dopadu<br />

ulovenej zveri a nechá sa na tieto miesta<br />

vyslať aj po uplynutí dlhšej doby. Vie byť<br />

tichý a pozorne sledovať okolie. Potrebuje<br />

však správne vedenie, aby svoje prílišné<br />

nadšenie z práce neprejavoval skučaním<br />

z netrpezlivosti.<br />

Pracuje s vysokým nosom<br />

Väčšina psov pracuje s tzv. nízkym nosom,<br />

ale flat je iný. „Flaty prirodzene pracujú<br />

s vysokým nosom. Spôsob jeho práce<br />

môže pre nezainteresovaných budiť<br />

dojem, že nič nerobí, ale opak je pravdou.<br />

Flat beží so zdvihnutou hlavou a ak nenasaje<br />

pachy, ktoré hľadá, zbytočne sa na<br />

danom mieste nezdržuje. No len čo niečo<br />

zacíti, skloní hlavu a prichádza štandardná<br />

práca sliediča.“<br />

Zdravé plemeno<br />

Vďaka pomerne nízkemu počtu jedincov<br />

tohto plemena u nás a v Českej republike<br />

je chov Flat Coater Retrievera neprešľachtený<br />

a pomerne čistý. Keďže je to pes<br />

vyššieho vzrastu, kontrolné röntgeny na<br />

dyspláziu bedrových kĺbov sú jednou<br />

z podmienok na zaradenie do chovu.<br />

U flatov sa nepovinne testujú dedičné<br />

ochorenia očí, patella a prípadne aj choroby<br />

srdca.<br />

Vizitka chovateľskej stanice<br />

Názov: Black Avatar,<br />

registračné číslo FCI 13/11<br />

Chovateľ: Alena Kľučková<br />

Plemeno: Flat Coated Retriever<br />

Alena Kľučková: „Z nášho prvého<br />

odchovu po Airin Mysterious Falco,<br />

ktorého otcom bol prvý poľovne<br />

upotrebiteľný Flat Coated Retriever<br />

na Slovensku Charon z Kroukartí<br />

(majiteľka Vanda Chromá), som<br />

sa rozhodla nechať si šteniatko<br />

Abbigail – „Ebbi“. V roku 2012 sa stala<br />

chovnou sukou zapísanou v plemennej<br />

knihe pod číslom SPKP 101/12.<br />

O dva roky neskôr prebehlo krytie<br />

tejto sučky, ktoré sa zapísalo do histórie<br />

slovenského chovu Flat Coated<br />

Retrieverov. V máji 2014 sa v chovateľskej<br />

stanici Black Avatar narodili<br />

historicky prvé šteniatka plemena po<br />

sučke zo slovenského odchovu.“<br />

Radosť z nich priam srší<br />

Flat Coated Retrievere sú neskutočne<br />

milé a priateľské. „Nie sú to žiadni veľkí<br />

strážcovia, ale svojím hrubým a hlasným<br />

štekotom ohlásia každú návštevu, ktorú<br />

vzápätí od radosti vyoblizujú až za ušami.<br />

A netešia sa len vrtením chvostom, ale<br />

častokrát celou zadnou časťou tela,“<br />

smeje sa majiteľka chovateľskej stanice<br />

Black Avatar.<br />

•<br />

Stručný štandard plemena<br />

Krajina pôvodu: Veľká Británia<br />

Celkový vzhľad: bystrý, živý pes strednej<br />

veľkosti, inteligentného výrazu, ktorý sa<br />

vyznačuje silou bez nemotornosti a plemenným<br />

typom bez prílišnej vychudnutosti.<br />

Charakteristika: všeobecne nadaný pes<br />

s vrodenými loveckými vlastnosťami,<br />

optimistický, priateľský, čo prejavuje veselým<br />

pohybom chvosta.<br />

Temperament: priateľský a pokojný<br />

Hlava a lebka: hlava je dlhá a krásne tvarovaná.<br />

Lebka je plochá a primerane široká,<br />

má nevýrazný stop, ktorý nikdy nezdôrazňuje<br />

tvárové črty. Ňufák je správne vyvinutý,<br />

nozdry sú roztvorené. Čeľuste sú dlhé a silné,<br />

schopné niesť zajaca alebo bažanta.<br />

Oči: stredne veľké, tmavohnedé alebo<br />

orieškovo sfarbené, inteligentného výrazu<br />

(guľaté, vypuklé oči sú veľmi nežiaduce). Nie<br />

sú umiestnené šikmo.<br />

Uši: malé, dobre nasadené, visia dole pozdĺž<br />

hlavy.<br />

Morda: čeľuste sú silné, s dokonalým, pravidelným<br />

a úplným nožnicovým skusom. To<br />

znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú<br />

spodné rezáky a rastú rovno z čeľustí. Zuby<br />

sú zdravé a silné.<br />

Krk: hlava je dobre nesená na krku, krk je<br />

trošku dlhší a suchý. Je symetricky šikmo<br />

vsadený do pliec, dobre prechádza do<br />

chrbtovej línie, čo umožňuje ľahký pohyb pri<br />

sliedení za korisťou.<br />

Predné končatiny: hrudník je hlboký a široký<br />

s dobre tvarovaným hrudným košom, na<br />

ktorom sa môžu voľne pohybovať ramená.<br />

Pohyb predných končatín je pravidelný.<br />

Predné končatiny sú rovné a majú dobrý<br />

kostrový podklad.<br />

Trup: rebrá sú primerane klenuté,<br />

krátke a široké. Mäkký chrbát je veľmi<br />

nežiaduci.<br />

Zadné končatiny: Sú svalnaté, správne zauhlené,<br />

rovné. Postoj pevný, široký. Kravský<br />

postoj je veľmi nežiaduci.<br />

Laby: guľaté a silné, prsty sú zovreté a správne<br />

klenuté. Vankúšiky sú tlsté a pevné.<br />

Chvost: je krátky, rovný a dobre nasadený,<br />

veselo nesený, ale nikdy nie je nesený nad<br />

úroveň chrbta.<br />

Pohyb: ľahký, plynulý, priamy a výdatný pri<br />

pohľade spredu i zozadu.<br />

Osrstenie: husté, jemné až stredne hrubé,<br />

ale kvalitné, priľahlé ako to len ide. Končatiny<br />

a chvost sú dobre osrstené. Plné osrstenie<br />

v dospelosti zvyšuje eleganciu jedinca.<br />

Farba: čierna alebo pečeňovo hnedá.<br />

Veľkosť: žiaduca hmotnosť v správnej kondícii<br />

pre psy je 27-36 kg, pre feny 25-32 kg. Žiaduca<br />

kohútiková výška je pre psy 58-61 cm,<br />

pre feny 56-59 cm.<br />

Chyby: akékoľvek odchýlky od vyššie uvedených<br />

bodov musia byť považované za chyby<br />

a ich závažnosť musí byť určovaná podľa<br />

stupňa prejavu vzhľadom k štandardu.<br />

Poznámka: psi musia mať dve zreteľné a normálne<br />

semenníky, úplne zostúpené do mieška.<br />

FOTO: IVA ZÁSTĚROVÁ, RADO ROVNÝ<br />

54 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

inzLZ2454<br />

A5nasirSKNEW:Sestava 1 31.3.<strong>2016</strong> 7:53 Stránka 1<br />

inzercia<br />

Časopisy<br />

milovníkov<br />

zvierat<br />

âasopisy Svût psÛ a Na‰e koãky vydáva Nakladatelství Minerva CZ, s. r. o., Bruslafiská 1186/14, 102 00, Praha 10,<br />

www.i-minerva.cz, e-mail: minerva@i-minerva.cz<br />

Predplatné pre SR vybavuje: Magnet Press Slovakia, P. O. Box 169, 830 Bratislava 3, t. 67 20 19 31-33,<br />

fax 67 20 19 10 (20, 30), predplatne@press.sk, www.press.sk<br />

Jedin˘ ‰pecializovan˘ ãasopis<br />

urãen˘ v‰etk˘m milovníkom maãiek<br />

âasopis pre majiteºov, chovateºov<br />

a milovníkov psov - pre zábavu<br />

aj pouãenie<br />

inzLZ2462

kynológia<br />

Lenny Sun in their eyes,<br />

ch: V. Valentová,<br />

m: Z. Gašparová<br />

Lucia Petreje<br />

FOTO: ROLAND FÜRI<br />

IDEME NA VÝSTAVU!<br />

Možno patríte k poľovníkom,<br />

ktorí okrem práce so svojím<br />

psom či psami zvažujú aj<br />

vystavovanie. Ak áno, potom<br />

si určite kladiete otázku,<br />

ako správne postupovať<br />

pri príprave psa. Hľadali<br />

sme pre vás odpovede.<br />

Veľa poľovníkov zvažuje okrem práce<br />

so psami aj vystavovanie. Niektorí<br />

to riešia tak, že handlerovi<br />

zveria na nejaký čas psa do domácej<br />

opatery, pod stály dohľad, a handler<br />

s ním trénuje a pripravuje ho na výstavu.<br />

Veľa z nás však chce mať svojho miláčika<br />

pri sebe doma, a s handlerom si dohodneme<br />

tréningy. Viete o tom, že základné<br />

povely zvládnete aj v pohodlí domova<br />

– výstavný postoj či zvykanie na výstavnú<br />

vôdzku? Uľahčíte tak prácu nielen vášmu<br />

psiemu spoločníkovi na výstave, ale aj<br />

handlerovi pri ďalšom trénovaní. Viac nám<br />

prezradila jedna z top doghandleriek na<br />

Slovensku, Alexandra Gašparová.<br />

Kto sa v tom má vyznať?<br />

Výstavy majú svoju hierarchiu a nie na<br />

každej môžu byť udelené všetky tituly.<br />

Poznáme oblastnú, a tiež klubovú výstavu.<br />

Klubové výstavy organizujú chovateľské<br />

kluby, ktoré združujú určitý druh<br />

plemien. Špeciálne výstavy s udelením<br />

titulu CAC môžu byť tiež zároveň klubovými<br />

výstavami. Nasledujú celoštátne<br />

podujatia, národné výstavy s udeľovaním<br />

CAC a Víťaz SR, ktoré môžu byť organizované<br />

iba raz ročne pre psy rovnakého<br />

plemena, ďalej medzinárodné výstavy<br />

s udeľovaním titulu CACIB. Medzinárodné<br />

výstavy sú usporadúvané pod záštitou<br />

FCI. Alexandra Gašparová k tomu dodáva:<br />

„Najprestížnejšia výstava na svete je<br />

Cruftʼs v anglickom Birminghame. Nedá<br />

sa na ňu len tak prihlásiť, pretože pes sa<br />

musí kvalifikovať. Ďalšou významnou<br />

je Westminister v USA. Cenenými sú aj<br />

svetové a európske výstavy, tá svetová<br />

bola tento rok v Moskve a európska<br />

bude v Belgicku. Na Slovensku je určite<br />

najvýznamnejšou výstava Šampión<br />

šampiónov.“<br />

Čo potrebujeme na výstave?<br />

Okrem samotnej úpravy psa a preukazu<br />

so všetkými potrebnými očkovaniami<br />

prichádzajú na scénu aj ďalšie potrebné<br />

veci, ktoré uľahčia vám i psovi pobyt na<br />

výstave. „Ja napríklad uprednostňujem,<br />

ak je pre psa nachystaná prepravka,<br />

v ktorej si môže počas dňa oddýchnuť.<br />

Je to dôležité, inak môže byť pes v kruhu<br />

unavený či nervózny. Veľmi dôležitá je,<br />

samozrejme, výstavná vôdzka,“ radí na<br />

základe svojich skúseností Alexandra.<br />

Nezabudnite na obľúbené dobroty, misku<br />

56 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Je dobré, ak si pes zvykne na výstavnú vôdzku. Nasadzujeme ju pohybom, ktorý vidíte na obrázku. Následne vôdzku<br />

nasadíme tesne za uši, a to tak, aby sa psovi pri prípadnom potiahnutí nezhrnula koža na krku. Je viac druhov<br />

vôdzok, ktoré vyberáme podľa typu plemena – klasické slučkové pre retrievery, retiazkové pre teriéry a podobne.<br />

Čo znamenajú niektoré tituly?<br />

Víťaz triedy – tento titul je možné udeliť<br />

iba psom, ktoré získali známku „výborný<br />

1“. Udeľuje sa osobitne psom a sukám.<br />

CAC – čakateľstvo na Slovenského šampióna<br />

krásy. Môžu ho získať iba psy, ktoré<br />

získali „výborný 1“.<br />

CAJC – čakateľstvo na Slovenského<br />

šampióna krásy mladých<br />

CACIB – čakateľstvo na Medzinárodného<br />

šampióna krásy<br />

BOS – najkrajší z opačného pohlavia<br />

BOB – víťaz plemena. Do súťaže postupujú<br />

psy s titulom CAJC, najlepší dospelé<br />

jedince a veteráni so známkou „výborný<br />

1“.<br />

BIS – víťaz výstavy. Do súťaže nastupujú<br />

všetci víťazi skupín FCI z celého dňa (ak<br />

súťaž trvá dva dni, tak z každého dňa).<br />

na vodu, uterák pre prípad zašpinenia a aj<br />

kefu na česanie, ak je potrebná.<br />

Ako vyzerá výstavný deň?<br />

„Vždy odporúčam počítať s dlhými radmi<br />

na parkovanie pred výstaviskom, preto si<br />

nechajte pri plánovaní cesty dostatočnú<br />

časovú rezervu,“ radí handlerka. „Následne<br />

si nájdeme miesto pri kruhu, v ktorom<br />

inzercia – inzLZ2449<br />

sa vystavuje naše plemeno. Vo výstavnej<br />

kancelárii si vyzdvihneme štartovacie<br />

číslo, ktoré nám pridelia. Chcem upozorniť,<br />

že na vydanie tohto čísla je potrebný<br />

vstupný list, ktorý si vopred, ešte pre<br />

výstavou, vytlačíme z online systému, cez<br />

ktorý sme psa prihlásili.“<br />

Potom sa treba riadiť časovými<br />

pokynmi a sledovať, kedy sa vystavuje<br />

naše plemeno. „Poobede o tretej hodine<br />

sú záverečné súťaže, do ktorých postúpi<br />

víťaz plemena, mladé psy s titulom CAJC,<br />

veteráni so známkou V1 a šteniatka so<br />

známkou VN1.“<br />

Čo hovorí posudok?<br />

Každý posudok obsahuje vopred dané<br />

náležitosti ako názov a dátum výstavy,

kynológia<br />

V postoji musíme dávať pozor na<br />

umiestnenie nôh, aby boli predné<br />

končatiny pekne pod hrudníkom.<br />

Zadné nohy by nemali byť pod<br />

bruchom (vytvoria na chrbte hrb),<br />

ale ani nie veľmi natiahnuté (pokazí<br />

sa zadné uhlenie). Keď psa<br />

učíme ideálny postoj, môžeme ho<br />

nechať ohrýzať dobrotu a ručne<br />

mu naprávať nohy. Opakujeme<br />

povel stoj/postoj.<br />

Pokiaľ máme psa, ktorý si zvykne<br />

sadať, motivujeme ho dobrotou.<br />

Vždy, keď si pes sadne, „potiahneme“<br />

ho dobrotou do polohy postoja.<br />

Slovne mu dávame príkaz<br />

stoj/postoj.<br />

meno psa, plemeno, dátum narodenia,<br />

triedu, meno rozhodcu a podobne. Počas<br />

posudzovania píše do posudku zapisovateľ<br />

slová rozhodcu, či už pozitívne alebo<br />

negatívne. „Hodnotí napríklad výšku psa,<br />

uhlenie predných a zadných končatín,<br />

hĺbku hrudníka, zhryz, kvalitu srsti a iné.<br />

Rozhodca následne zadá psovi známku,“<br />

hovorí Alexandra. „Do posudku sa zapisujú<br />

aj tituly ako CAJC, CAC, CACIB a ďalšie.<br />

Titul však pes môže získať iba vtedy, ak je<br />

ohodnotený známkou výborný 1.“<br />

Tréning je potrebný<br />

„So psom je možné začať cvičiť na výstavu<br />

už od šteňaťa. Dôležitá je hravá forma,<br />

aby ho trénovanie bavilo. So šteňaťom<br />

odporúčam nacvičovať v krátkych časových<br />

blokoch,“ radí Alexandra Gašparová.<br />

Skúsená handlerka ďalej odporúča<br />

cvičiť najskôr v domácom prostredí,<br />

kde je menej vzruchov. Neskôr môžete<br />

tréningy presunúť do kynologickej haly,<br />

kde vám v prípade potreby vedia pomôcť<br />

aj profesionálni tréneri. Výborné je, ak<br />

pes spolupracuje s handlerom dlhodobo.<br />

Navzájom sa spoznajú a v kruhu budú<br />

pôsobiť ako zohratá dvojica. Obrovskou<br />

výhodou skúseného handlera je, že si<br />

vie v kruhu zachovať chladnú hlavu,<br />

vyzdvihne klady psíka a zakryje prípadné<br />

nedostatky.<br />

5 výstavných tipov<br />

doghandlerky<br />

Alexandry Gašparovej<br />

1.<br />

Zaobstarajte si výstavnú vôdzku<br />

v rovnakej alebo aspoň príbuznej<br />

farbe, ako má váš psík. Pôsobí to profesionálne<br />

a kompaktne. Je omnoho krajšie,<br />

ak má napríklad hnedý pes hnedú vôdzku.<br />

Nešťastne zvolená farba by mu mohla<br />

dokonca opticky ublížiť. Nebránim sa ani<br />

ozdobám na vôdzke, napríklad korálikom.<br />

Psie slečny predsa chcú byť tiež štýlové.<br />

2.<br />

Oblečenie handlera je dôležité. Výstava<br />

psov je spoločenská udalosť,<br />

na ktorú určite nie je vhodné obliecť si<br />

rifle alebo tepláky. Ako profesionálna<br />

doghandlerka si vždy obliekam sukňu<br />

alebo šaty so sakom. Vhodný je,<br />

samozrejme, aj nohavicový kostým.<br />

Pánom odporúčam košeľu a spoločenské<br />

nohavice.<br />

3.<br />

Klip na číslo je dobrá pomôcka.<br />

Každý pes má na výstave pridelené<br />

štartovacie číslo, ktoré si musí handler<br />

umiestniť na viditeľné miesto. Veľmi<br />

praktický je kovový klip, do ktorého si<br />

umiestnim číslo a pripnem si ho na sako.<br />

4.<br />

Do ktorej výstavnej triedy patrí môj pes?<br />

Trieda šteniat: od kompletnej vakcinácie<br />

do 6 mesiacov<br />

Dorast: vek 6-9 mesiacov<br />

Trieda mladých: vek 9-18 mesiacov<br />

Stredná trieda: vek 15-24 mesiacov<br />

Otvorená trieda: od 15 mesiacov<br />

Pracovná trieda: od 15 mesiacov<br />

a podmienkou je aj uznaná skúška.<br />

Výstava vždy vopred určuje, ktorý typ<br />

skúšky musí mať konkrétne plemeno<br />

absolvované.<br />

Kapsička na dobroty vyzerá dobre.<br />

Pokiaľ nemáme sako alebo nohavice<br />

s vreckami, môžeme si na dobroty<br />

zaobstarať kapsičku na dobroty. Vyzerá to<br />

elegantne a profesionálne.<br />

Trieda šampiónov: od 15 mesiacov<br />

a pes musí byť držiteľom titulu Národný<br />

alebo Medzinárodný šampión.<br />

Trieda víťazov: od 15 mesiacov s titulmi<br />

Národný alebo Medzinárodný<br />

šampión, Národný víťaz či Klubový<br />

víťaz.<br />

Trieda veteránov: od 8 rokov<br />

Mimo konkurencie/čestná trieda:<br />

Psy je možné vystavovať bez nároku<br />

na poradie a klasifikáciu.<br />

5.<br />

Neprehnať to s dobrotami. Pre mňa<br />

je najdôležitejšia komunikácia so<br />

psom. Určite si dávam pozor na kŕmenie<br />

v kruhu, pretože žiadnemu rozhodcovi sa<br />

nechce pozerať na zuby polepené piškótami<br />

alebo párkami. Treba vedieť vystihnúť<br />

pravý okamih, kedy psa odmeníme. •<br />

Kto je Alexandra Gašparová?<br />

Doghandlingu sa venuje viac ako<br />

päť rokov a niekoľkoročné skúsenosti<br />

s rôznymi plemenami zúročuje<br />

na každej výstave. Okrem Slovenska<br />

a Českej republiky vystavuje psy aj<br />

v Rakúsku, Švajčiarsku, Maďarsku,<br />

Slovinsku či Srbsku. Jej čerstvým<br />

úspechom z júla tohto roka (pozn.<br />

redakcie: článok sme pripravovali<br />

v júli) je výhra v súťaži Junior Best in<br />

Show s Americkým kokeršpanielom.<br />

FOTO: AUTORKA, ROLAND FÜRI A ARCHÍV AUTORKY<br />

58 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

inzLZ2458 inzLZ2456<br />

inzercia<br />

Majster stopár<br />

na www.vimcimkrmim.cz<br />

Pravdivý príbeh o láske a vášni k zvieratám.<br />

hrajú: Eva Benešová, Ota Beneš<br />

réžia: Jiří Langer<br />

kamera: Tomáš Kraus fotografie: Jan Hřebíček<br />

partner filmu: Fitmin

fotografujeme<br />

Poznáme najlepšie snímky fotografickej súťaže<br />

Zlatý jeleň Slávu Štochla<br />

Každý fotograf žijúci v Slovenskej alebo<br />

Českej republike sa mohol zapojiť do<br />

známej súťaže, a to bez ohľadu na členstvo<br />

v poľovníckej organizácii či fotografickom<br />

klube. Boli sme pri tom a poznáme najlepších!<br />

Súťažiť mohli fotografie zobrazujúce živočíchy žijúce<br />

na území Európy, okrem domácich a exotických zvierat.<br />

Jeden autor mohol v každej zo štyroch kategórií<br />

súťažiť najviac s piatimi fotografiami. Okrem prvých<br />

troch miest boli udelené aj osobitné ceny – naša redakcia<br />

udelila cenu magazínu <strong>Lovu</strong> zdar!, a tiež bola udelená cena<br />

časopisu Myslivost. Zároveň bol určený absolútny víťaz<br />

tohto ročníka. A keďže je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť,<br />

pozrite sa na najlepšie fotografie tohto ročníka.<br />

1. Kategória: Cicavce<br />

1. miesto: Helena Kuchyňková – Líščí súboj (ČR)<br />

60 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

2. miesto: Zdeněk Sleha – Jelen (ČR) 3. miesto: Jakub Mrocek – Vlčia svorka (SR)<br />

2. Kategória: Vtáci<br />

1. miesto: Peter Jurík – Boj o potravu (SR)<br />

CENA MAGAZÍNU<br />

LOVU ZDAR!<br />

2. miesto: Lukáš Kovár – Tok dropů (ČR)<br />

3. miesto: Rostislav Stach – Tetřívek obecný (ČR)<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 61

fotografujeme<br />

3. Kategória: Ostatné živočíchy<br />

1. miesto: Zdeněk Sleha – Dlouhozobka svízelová (ČR)<br />

2. miesto: Václav Vašíček – Pravěk (ČR) 3. miesto: Ľubor Čačko –Roháče (SR)<br />

62 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

4. Kategória: Zo života poľovníkov<br />

1. miesto: Václav Vašíček – Strážci revíru (ČR)<br />

ABSOLÚTNY<br />

VÍŤAZ<br />

2. miesto: Juraj Homza – Nočná posliedka (SR)<br />

3. miesto: Michaela<br />

Kossovichová – Čaro vychádzajúceho<br />

slnka (SR)<br />

CENA REDAKCIE ČASOPISU MYSLIVOST:<br />

Milan Fiala – Pod staletým velikánem (ČR)<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 63

príbeh<br />

Andrej Gočár<br />

Kto si počká, ten sa dočká<br />

Poznali sme sa dlho.<br />

Najprv to boli len stopy asi<br />

štvorročného kanca, ktoré<br />

občas križovali Sebeňovský<br />

hrebeň. Prešli dva roky,<br />

kanec lokalitu stále držal<br />

a ja som ho mal v hlave<br />

čoraz viac.<br />

Veľakrát ma ofúkal, párkrát som<br />

ho aj zazrel, dokonca mi dvakrát<br />

ponúkol svoju komoru. Nie, si<br />

ešte mladý, nechám ťa. Raz sa<br />

s tebou určite stretnem, hovoril som si.<br />

Všetky ostatné diviaky ma postupne prestali<br />

zaujímať, zavesil som sa na neho ako<br />

hladný vlk a spriadal plány, ako ho uloviť.<br />

Pred posed som každý víkend vysypal za<br />

vedierko kukurice, dúfajúc, že ho zláka.<br />

Prešli mesiace a on sa ani raz neukázal.<br />

Stopy lanštiakov aj mladého sekáča som<br />

bezpečne rozoznával, ale silnú a hlbokú<br />

stopu kanca nie.<br />

Konečne som sa dočkal<br />

Až v jedno sobotné ráno som našiel na<br />

krmovisku stopu nevídanú a ja som vedel,<br />

že tu bol. Nič iné mi neostávalo, len použiť<br />

fotopascu a dúfať, že sa cez týždeň zastaví<br />

a ja ho budem môcť dôkladne prečítať.<br />

O týždeň skoro ráno trielim do revíru,<br />

vyberám kartu a kontrolujem, čo je na nej.<br />

Okrem jedného sekáča, pár medveďov<br />

a prašivej líšky, nič. Podobný scenár sa<br />

opakoval ešte dve soboty, ale potom... Na<br />

karte fotopasce sa objavil vyzretý kanec,<br />

v tele nie taký veľký ako kukuričné kolosy<br />

z nížin. Jeho zbrane boli také zreteľné, že<br />

som si spočiatku myslel, že je to chyba<br />

aparátu. Na chate som ho podrobne<br />

skúmal a zistil som, že má roztrhnuté<br />

pravé ucho, podľa ktorého ho bezpečne<br />

rozoznám.<br />

Voňavá kukurička robí divy a senior<br />

začal krmovisko navštevovať častejšie. Až<br />

vtedy som v plnej kráse videl jeho silné<br />

zbrane. Blížila sa polovica júla, kanec chodil<br />

k posedu celkom pravidelne, a tak som<br />

sa rozhodol, že počas splnu si zoberiem<br />

dovolenku a ulovím ho. S otcom sa nám<br />

to nepodarilo. Lenže ľahšie sa povie, ako<br />

urobí.<br />

Kam sa podel?<br />

S Maťkou trávime dve noci na posede,<br />

ale okrem medveďov ani chlp. Fotopasca<br />

ukázala, že za posledné dva týždne sa<br />

senior ani raz neukázal. Nedeľné vedierko<br />

kukurice ukončilo moju dovolenku a ako<br />

na potvoru sa mi pokazila aj fotopasca,<br />

ktorú som musel zvesiť a odniesť do opravy.<br />

Moje ďalšie júlové soboty a nedele boli<br />

bez zmeny, pred posedom žiadna silná<br />

stopa, vždy som overil aj zvážnice a známe<br />

kaliská, skrátka po kancovi akoby sa<br />

zľahla zem. Začínal som mať podozrenie,<br />

že ho zlákalo pole, kde má potravy nadostač.<br />

Na druhej strane som tomu neveril,<br />

lebo starý skúsený kanec málokedy vymení<br />

bezpečie lesa za otvorený priestor, kde<br />

ho vidieť na široko ďaleko, aj keď tam má<br />

bohato prestretý stôl.<br />

FOTO: AUTOR<br />

64 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Niečo je pod posedom<br />

A tak sme išli stále dookola - vedierko<br />

kukurice, guľovnica a pred nami noc<br />

v posede. Vietor sa krútil na všetky strany,<br />

tak sme o desiatej usúdili, že sem zver<br />

môže vyjsť len so silnou nádchou a ľahli<br />

sme si spať. Bola ešte prakticky noc, i keď<br />

svitanie sa už začalo opatrne hlásiť, keď sa<br />

Obliekame sa, zapíname gombíky<br />

na košeliach, podkolienky<br />

precízne naťahujeme, veď<br />

k takému kancovi sa patrí<br />

pristúpiť riadne ustrojený.<br />

budím na Martinin pohyb. „Niečo je pred<br />

posedom,“ zašepká. Ja ani nevstávam,<br />

ale keď už dlho pozoruje, s nevôľou idem<br />

k okienku. Skutočne, na kukurici niečo<br />

chodí. Pre istotu opatrne zapínam nočné<br />

videnie. Stačí mi sekunda - je to on. Maťa<br />

mi podáva guľovnicu, pokúšam sa dostať<br />

kanca do puškohľadu. Zreteľne vidím jeho<br />

charakteristické línie a neverím, že to nie<br />

je fotografia ani sen, ale skutočnosť, na<br />

ktorú som tak dlho čakal. Hľadám jeho<br />

ucho a snažím sa o precíznu ranu, lebo<br />

viem, že mám prvú, ale aj poslednú príležitosť.<br />

Kanec po výstrele padá do vysokej<br />

trávy, prebíjam, a súčasne Mati kážem,<br />

aby pre istotu zasvietila baterku. V lúči jasne<br />

vidím ležiaceho kanca, ktorému svietia<br />

zbrane. Všetko sledujem cez puškohľad<br />

a robím dobre, zazrel som, že nie<br />

je zhasnutý, mrkol okom. Druhý<br />

výstrel a odkazujúci zadný beh<br />

zvestoval úspešný lov.<br />

Cigareta, pivo, ticho<br />

Dýcham, akoby som práve zdolal behom<br />

Borišov, optika zarosená, ja stále<br />

pažbu v ramene. Až po pár minútach sa<br />

odvážim zložiť pušku. Je tam, môj lesný<br />

duch, prelud, ktorý som prenasledoval<br />

toľko mesiacov. Životný kanec, ktorý<br />

je dopriaty jágrovi len zriedkavo. Zrazu<br />

neviem, čo mám robiť, tak si len ticho<br />

zapaľujem cigaretu. Maťa otvára pivo, pozeráme<br />

sa na seba mlčky, ako keby sme<br />

sa videli prvýkrát. Stres pomaly ustupuje,<br />

roztápame sa a gejzír poľovníckej radosti<br />

naplno vybuchuje. Obliekame sa, zapíname<br />

gombíky na košeliach, podkolienky<br />

precízne naťahujeme, veď k takému kancovi<br />

sa patrí pristúpiť riadne ustrojený.<br />

So zloženými klobúkmi pomaly kráčame<br />

k nemu.<br />

Pred nami leží v tele pomerne krátky<br />

kanec, ale mimoriadne široký. Zdvíham<br />

mu hlavu, aby som videl pravé ucho,<br />

posledný znak, ktorý potrebujem. Je roztrhnuté.<br />

Radostnú zvesť hneď telefonujem<br />

otcovi, prichádza aj Roman z Moravy,<br />

ktorý si tento moment nemohol nechať<br />

ujsť, samozrejme Dušan z Belej aj s výbornou<br />

kávou a Jožko, ktorý doviezol príves.<br />

Vystlaný čečinou je pripravený na odvoz<br />

vzácneho úlovku. Čo napísať na záver?<br />

Hádam len vyznanie môjho drahého otca,<br />

ktoré mi po tejto poľovačke<br />

napísal: „Takže moja kapitola ‚Nedokončená‘<br />

z druhého dielu Zelených zápiskov<br />

dospela k úspešnému koncu. Presne podľa<br />

kódexu a tradície balkánskych ‚Šiptárov‘<br />

u ktorých vendetu preberá prvorodený syn,<br />

keď otec už nevládze bojovať. Netvrdím,<br />

že tu ide o klasickú krvnú pomstu, ale skôr<br />

o zadosťučinenie nevyrovnaného účtu<br />

z rozohranej rodinnej partie. Ako vyplýva<br />

z prológu v knihe, Andrej urobil všetko, aby<br />

mi zaručil úspech a keď sa to nepodarilo,<br />

bol tak nešťastný ako som ja teraz šťastný,<br />

že strelil svojho zlatého kanca, prvého v našej<br />

rodine. A v nej prežívame súčasne tri<br />

poľovnícke životy a to je niečo tak úžasné,<br />

že neviem byť dostatočne vďačný ‚prozreteľnosti‘,<br />

ktorá to takto zariadila.“ •<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 65

exotika<br />

Jens Krüger<br />

Kráľ Skalnatých hôr<br />

Lov bieleho kamzíka si vyžaduje predovšetkým kondíciu.<br />

Málokto má to šťastie<br />

zúčastniť sa poľovačky<br />

na kamzíka bieleho, ktorý<br />

žije v severoamerických<br />

horách vo výške okolo<br />

štyritisíc metrov.<br />

Nám sa to podarilo.<br />

Vysokohorské prostredie je jeho<br />

prirodzenou lokalitou, a tak<br />

sa škriabeme čoraz vyššie.<br />

Najskôr opatrne cez les, potom<br />

ešte vyššie a vyššie. Na krajinu tam<br />

dolu sme dávno zabudli. Začínam<br />

dychčať a potiť sa na celom tele, ruksak<br />

sa mi lepí na chrbát. Vyzerá to tak,<br />

že moji dvaja sprievodcovia na tom nie<br />

sú oveľa lepšie. Carl a Otto robia čoraz<br />

častejšie nenápadné prestávky, pričom<br />

básnia o kraji a prírode.<br />

Luxus bez civilizácie<br />

Spoľahlivá spoločníčka Mauser M<br />

03 kaliber .300 Win. Mag. je rozložená<br />

v mojom ruksaku pri fľašiach s vodou,<br />

izomaltóze, páperovom spacom vaku,<br />

sušenom mäse, čokoládach a tvarohoch.<br />

Budeme pár dní na ceste a späť<br />

sa vydáme, až keď ulovíme beláka.<br />

Teda – dúfame, že ho ulovíme. Len<br />

veľmi pomaly postupujeme nahor<br />

a dosahujeme kamennú krajinu. Sme<br />

odkázaní len sami na seba, ďaleko od<br />

civilizácie, televízie alebo rádia. To je<br />

luxus! Každým krokom nechávame<br />

všedný deň ďaleko za sebou. My traja<br />

máme spoločný cieľ - vrchol kopca,<br />

na ktorom je aj jeden prameň. Odtiaľ<br />

budeme mať dobrý výhľad a určite si<br />

budeme užívať aj pohľad na nádhernú<br />

krajinu. Avšak teraz sme odtiaľ ešte<br />

stále vzdialení mnoho hodín cesty.<br />

66 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Každý začiatok je ľahký:<br />

Prechod lesom je hračkou,<br />

bolo to len zahrievacie kolo.<br />

Nocľah v horách<br />

Rozdeľujeme si pitnú vodu. Večer<br />

konečne dosiahneme vrchol s prameňom<br />

v závetrí horského hrebeňa.<br />

Hovoríme si len to nevyhnutné,<br />

rozkladáme oheň, niečo si uvaríme,<br />

rozbaľujeme spacáky, lezieme do nich.<br />

„V kopcoch je človek bližšie k nebu,“<br />

mrmle Otto. Z diaľky počujem, ako<br />

sa niekde pod nami kotúľajú dolu<br />

svahom kamene. Ležím na chrbte<br />

a hľadím na hviezdnu oblohu. Výstup<br />

bol vyčerpávajúci, ale úspešný.<br />

Cesta na vrchol<br />

Stúpajúce slnko nás zobúdza. Noc<br />

nebola obzvlášť chladná, silné raňajky<br />

s chlebom, vajíčkami, sušeným mäsom<br />

a horúcou kávou nám dodali silu<br />

na celý deň. Keď sme už konečne hore,<br />

skladám dokopy M 03, ktorá je biela.<br />

Dúfam, že sa mi to podarí rýchlo, pre<br />

každý prípad by som chcel byť pripravený.<br />

„Nemusíš pušku nastreliť?“ pýta sa<br />

Otto. Žiaden strach, moju mauserku<br />

som skúšal veľakrát predtým, žiadna<br />

odchýlka. Pobalíme si veci, zahasíme<br />

oheň a stúpame smerom na vrchol.<br />

Slnko nás rozmaznáva, modré nebo<br />

rozpráva o peknom počasí a vysokom<br />

tlaku. Rôznorodý a plný zážitkov je lov<br />

vo vrchoch, možno tu jedine stroskotať<br />

alebo vyhrať, niečo medzitým<br />

jednoducho neexistuje. A počasie sa<br />

môže zmeniť z minútu na minútu.<br />

Robíme si prestávku.<br />

Konečne biely bod<br />

Plynie hodina za hodinou, ale kráľ vrchov<br />

sa neukazuje. Nevedel som, či sa<br />

tu niekde túla, začal som pochybovať.<br />

Avšak ostávame na našej pôvodnej<br />

pozícií, vyčkávame aj naďalej. Inštinkt<br />

mi hovorí, že sme tu správne. A skutočne,<br />

konečne biely bod! Hlboko pod<br />

nami v údolí sa majestátne objavil<br />

Billy, ako sme ho nazvali, a pozeral<br />

priamo nahor. Ďalekohľady okamžite<br />

zaostria do údolia a ja inštinktívne<br />

skúšam vietor. Vyhovuje, biely kamzík<br />

nezacíti žiaden pach smerujúci od nás,<br />

ak by aj spozoroval náš pohyb. Nasmerujem<br />

na Billyho diaľkomer. „Ešte<br />

sedemsto metrov,“ šepkám priateľom.<br />

„Napriek tomu sa priprav!“ vraví Otto.<br />

Pokladám zbraň na môj ruksak. Biely<br />

kamzík si nerobí prestávky, smeruje<br />

ďalej nahor. Všetko vyzerá tak jednoducho.<br />

„Ešte tristopäťdesiat metrov, ešte<br />

počkaj,“ šepká Carl, ktorý už nejaký<br />

čas drží môj diaľkomer, aby som sa<br />

mohol sústrediť na výstrel. Cez puškohľad<br />

pozorujem, ako sa biely kamzík<br />

takmer hravo pohybuje po štrku,<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 67

exotika<br />

Mauser M 03 so 62 centimetrov dlhou<br />

hlavňou je predurčená na lov<br />

v horách, pretože sa dá zložiť na<br />

čo najmenší rozmer a potom zasa<br />

rýchlo rozložiť.<br />

kameňoch a skalách. „Ako ďaleko?“<br />

pýtam sa. „Dvestoštyridsať metrov!“<br />

odpovedá Carl. „To stačí,“ vravím<br />

rozhodne. Avšak v tom momente sa<br />

Billy stratil za jednou veľkou skalou.<br />

Doparoma! Pozerám bezradne na<br />

Otta a Carla. S týmto som nepočítal.<br />

„A teraz?“ pýta sa Carl. „Pôjdeme za<br />

ním!“ rozhodujem sa rýchlo. „Urob<br />

to. Ja ostanem tu a dám pozor na<br />

naše veci,“ hovorí Carl. Tu však nie sú<br />

žiadni zlodeji, myslím si a Otto vyzerá,<br />

že si myslí to isté. Ale v poriadku, Carl<br />

si potrebuje oddýchnuť.<br />

Ak by sme premárnili<br />

šancu, Billy by zmizol<br />

za kopcami.<br />

Len pomaly<br />

Čím menej ľudí, tým lepšie. Siaham<br />

po mauserke, Otto po diaľkomere a už<br />

sme preč. Kamene sa nám kotúľajú<br />

hlučne pod nohami dolu svahom,<br />

robíme príšerný hluk. Lenže mohol by<br />

som aj kričať. Karta sa obracia a istý<br />

úlovok sa zdá byť zrazu nedosiahnuteľný.<br />

Spomaľujem, zmierňujem tempo<br />

a šepkám Ottovi: „Žiadnu paniku,<br />

len pomaly!“ Musíme vystúpiť<br />

o niečo vyššie, stena zo skál nám<br />

zahatala cestu. Po pár metroch<br />

zostávame stáť, obzeráme si krajinu,<br />

avšak Billyho akoby pohltila zem. To<br />

nemôže byť pravda! Sliedime meter<br />

za metrom a takmer padám – vari<br />

sto metrov od nás odpočíva biely<br />

kamzík. Teraz ale rýchlo! Zamieril<br />

som ihneď spoza skaly, ktorá ma<br />

kryje pri postupe, pri výstupe stále<br />

mierim. Billy je vysoký, stojí vzpriamene,<br />

drží sa od nás nedôverčivo,<br />

otáča sa, chce ujsť. No už prichádza<br />

výstrel a jeho ozvena sa odráža od<br />

vrchov. Biely kamzík zhasol v ohni.<br />

Otto mi klope na rameno: „<strong>Lovu</strong><br />

zdar!“ Obaja sme mokrí ako myši,<br />

naše nečakané šťastie vnímame<br />

ešte len pomaly. Zrazu sa za nami<br />

zjavil Carl ako nejaký duch. Škerí sa:<br />

„Doniesol som vám ruksaky, chcete<br />

ísť ešte vyššie?“<br />

•<br />

Carl má dobrú náladu, výstup<br />

sme zvládli, teraz sa musí<br />

posilniť. To znamená čakanie<br />

a pohľad na jeden biely bod.<br />

Pripravený na zostup.<br />

Rožky kamzíka môže<br />

niesť úspešný lovec.<br />

FOTO: HARRO OBST, JENS KRÜGER, SEBASTIAN OFFEL ZDROJ: PASSION<br />

68 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

, s. r. o.<br />

Predaj aj použitých zbraní!<br />

Rôznorodý a plný zážitkov<br />

je lov vo vrchoch, možno tu jedine<br />

stroskotať alebo vyhrať, niečo medzitým<br />

jednoducho neexistuje.<br />

Kamzík belák ako symbol<br />

Almos 18“NL<br />

100% vodeodolné<br />

a anatomické.<br />

Vyrobené z prírodnej<br />

vulkanizovanej 52%<br />

gumy. Podšité 4 mm<br />

neoprénom a 100%<br />

nylonom.<br />

Cena: 85,00 €<br />

Biely kamzík nazývaný aj kamzík belák (Oreamnos<br />

americanus) je symbolom národného parku Glacier<br />

(USA, štát Montana). Nazýva sa aj parkom 130 jazier.<br />

Prechádzajú ním Skalnaté hory a jeho časť sa nachádza<br />

aj za hranicami v Kanade. Kamzík obýva iba<br />

vysoké severoamerické skalnaté hory od Aljašky po<br />

Montanu, Idaho, Oregon a je vysadený v Južnej Dakote.<br />

Tam sa chráni pred šelmami, ktoré do takých<br />

výšok nevystupujú. Kamzík belák má hustú bielu<br />

srsť, ktorá ho chráni pred mrazmi. Dosahuje až 1,5 m<br />

na výšku a telo je 1,3 až 1,6 m dlhé. Obe pohlavia<br />

sú si veľmi podobné. Zahnuté rohy dosahujú dĺžku<br />

27 cm a majú ich samci aj samice. Biely kamzík žije<br />

vo výške okolo 4 000 metrov.<br />

Canvas<br />

Plátený opasok<br />

spevnený nylonom.<br />

Cena: 19,95 €<br />

Monroy-T<br />

Nešušťavé nohavice<br />

so spevnenými kolenami<br />

a elastickým pásom.<br />

Cena: 47,75 €<br />

Climatic - TS Green<br />

Vysoko-priedušné<br />

krátkorukávové tričko.<br />

Cena: 25,50 €<br />

Savannah-S<br />

Ľahká priedušná<br />

košeľa s krátkym<br />

rukávom. Farba:<br />

Zelená.<br />

Cena: 39,95 €<br />

Pock<br />

Skladateľná šiltovka.<br />

Univerzálna veľkosť,<br />

uťahovateľná zozadu.<br />

Cena: 19,75 €<br />

inzercia – inzLZ2455<br />

Times Blaze<br />

Šiltovka<br />

s nastaviteľnou<br />

veľkosťou.<br />

Cena: 9,50 €<br />

Savannah-L<br />

Ľahká priedušná<br />

košeľa.<br />

Farba: Hnedá.<br />

Cena: 42,50 €<br />

Budova COV Blok-A, 927 05 Šaľa-Veča<br />

e-mail: info@betalov.sk, takacv@centrum.sk, www.betalov.sk,<br />

tel./fax: +421 31 770 89 66, mobil: 0917 955 557, 0905 616 788,<br />

objednávky telefonicky alebo e-mailom

história<br />

Ján Mercel<br />

Pavol Pavlík<br />

POSLEDNÁ CISÁROVA POĽOVAČKA<br />

70 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

V roku 1913 sa konala<br />

poľovačka, ktorá neskôr<br />

dostala prívlastok posledná,<br />

a to hneď z dvoch dôvodov.<br />

Bola poslednou veľkou<br />

poľovačkou cisára Wilhelma<br />

II., a zároveň ňou zanikol lov<br />

pomocou odrádzadiel.<br />

Nemecký cisár pri<br />

výrade v Buckeburgu<br />

Keď cisár Wilhelm II. prechádzal<br />

v chladný večer 31. októbra<br />

1913 so svojím sprievodom<br />

okolo ulovenej zveri za zvukov<br />

lesných rohov trúbiacich zbor<br />

z Weberovej opery Čarostrelec, nikto<br />

z prítomných netušil, že je účastníkom<br />

poslednej dvornej poľovačky s využitím<br />

odrádzadiel v strednej Európe.<br />

Ohromujúci výrad<br />

Najvyššie postaveným hosťom nemeckého<br />

cisára na tejto poľovačke bol<br />

následník trónu arcivojvoda František<br />

Ferdinand d'Este, ktorý mal vtedy pred<br />

sebou už len necelý rok života (zavraždený<br />

pri atentáte 28. júna 1914 v Sarajeve).<br />

Vo zvernici Gohrde v Dolnom<br />

Sasku, kde sa poľovačka konala, ulovil<br />

arcivojvoda v priebehu dvoch dní<br />

31 jeleňov, šesť jeleníc a 35 diviakov.<br />

Cisár ulovil sedem jeleňov, jedného<br />

muflóna a štrnásť diviakov. Cisár trpel<br />

ochorením ľavej ruky, čo mu značne<br />

komplikovalo streľbu – strieľať mohol<br />

len jednou, pravou rukou. Celkový<br />

výrad tejto poľovačky, ktorý si celá<br />

prítomná spoločnosť večer prezrela,<br />

tvorilo 64 ulovených jeleňov, 90 jeleníc<br />

a jelienčat, jeden muflón, 288 diviakov<br />

a štyri srny. Takýto veľký výrad mohli<br />

účastníci poľovačky obdivovať vďaka<br />

použitiu odrádzadiel na určených prechodoch<br />

v pohone, čo bolo charakteristické<br />

aj pre iné revíry.<br />

Prípravy na poľovačku<br />

Všetky revíry, kde sa používali odrádzadlá,<br />

boli ohradené, revír Springe<br />

dokonca múrom. Už týždne pred<br />

poľovačkou sa začali prípravy. Najdôležitejšie<br />

bolo zabezpečiť postačujúci<br />

počet zveri, preto bola jelenia, diviačia<br />

a danielia zver vo zvernici prikrmovaná.<br />

Tiež boli prechody do zvernice<br />

uzavreté. Ak sa nepodarilo prilákať<br />

zver v dostatočnom množstve, doviezli<br />

ju z iných revírov. Zároveň sa pracovalo<br />

na úprave chodníkov a príprave<br />

stanovíšť strelcov – hostí.<br />

Stanovište cisára vo zvernici Gohrde<br />

bolo najčastejšie medzi starými markantnými<br />

stromami a dalo sa spoznať<br />

aj podľa označenia. Vždy bolo ozdobené<br />

cisárskou korunou alebo monogramom.<br />

Bezprostredne pred poľovačkou<br />

cestoval vedúci cisárskeho úradu pre<br />

poľovníctvo do revíru, aby s tamojším<br />

poľovníckym hospodárom presne<br />

pripravil priebeh poľovačky.<br />

Počas príprav boli rozdelené strelecké<br />

stanovištia pre hostí podľa hodnosti<br />

Na cisárskych poľovačkách<br />

sa stretávala<br />

najvyššia spoločnosť.<br />

a streleckej šikovnosti hosťa, pričom<br />

prominentný hosť mal pridelené kniežacie<br />

stanovište vedľa cisára. Tam bola<br />

totiž pravdepodobnosť výstrelu väčšia<br />

ako na iných stanovištiach. Na poľovačke<br />

31. októbra 1913 dostal kniežacie<br />

stanovište František Ferdinand d‘Este.<br />

Priamo k cisárovi<br />

Začiatok poľovačky oznámili lesné<br />

rohy. K stanovišťu cisára boli systémom<br />

prechodov ako prvé vedené dva<br />

silné kance. Dva prechody, ktoré viedli<br />

k cisárovi, boli obojstranne oplotené<br />

alebo vybavené odrádzadlami, takže<br />

diviaky mali iba jednu možnosť, a to<br />

postupovať dopredu. Ku kniežaciemu<br />

stanovišťu viedol ďalší prechod.<br />

Zver uviedli do pohybu hlasy honcov<br />

a psov. Keď padol prvý výstrel z cisárovho<br />

stanovišťa, padacie dvere otvorili<br />

prechod ku kniežaciemu stanovišťu<br />

a následne aj k ostatným. Honci so<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 71

história<br />

Dvorná poľovačka Gohrde 1913<br />

psami stále udržiavali zver v pohybe,<br />

až kým nebola ulovená.<br />

Vo zvernici Letzlingen (Sasko –<br />

Anhaltsko) sa poľovalo výlučne na<br />

diviaky. Zvernica bola ohradená<br />

a uprostred sa nachádzal rozsiahly<br />

hustý lesný porast, kde mala diviačia<br />

zver svoje ležiská. Strelci boli rozostavení<br />

okolo porastu a mohli strieľať len<br />

na zver, ktorá odtiaľ vybehla. Smerom<br />

do porastu sa strieľať nesmelo.<br />

Rovnako ako v Gohrde aj tu bola<br />

zver durená systémom prechodov<br />

označených odrádzadlami smerom<br />

k stanovišťu cisára. Keď cisár ako prvý<br />

vystrelil, potom bola zver tlačená na<br />

všetky ostatné stanovištia. Výber psov<br />

sa nerobil podľa plemena, ale podľa<br />

ostrosti, takže vo svorke bolo možné<br />

vidieť aj dedinské krížence.<br />

Cisárova pravá ruka<br />

Každé stanovište malo presne ohraničenú<br />

plochu, na ktorej mohol strelec<br />

strieľať. Strelcovi bol pripočítaný každý<br />

jedinec, ktorý zhasol na jeho ploche,<br />

a to bez ohľadu na to, že bol zasiahnutý<br />

u susedného strelca, no dokázal<br />

ešte unikať. Zjavne tu teda neplatila<br />

zásada prvej gule.<br />

Na cisárskych poľovačkách sa využívali<br />

aj také spôsob lovu, ktoré nám<br />

dnes pripadajú neetické. Napríklad<br />

čriedu danielov, sparenú neustálym<br />

naháňaním a s vyplazenými jazykmi,<br />

lovili potom naraz v jednom kúte zvernice.<br />

Cisár sa však takýchto spôsobov<br />

vždy stránil a priebeh a výsledky<br />

poľovačky bral skôr športovo. Už od<br />

detstva mal totiž poškodenú ľavú<br />

ruku a pri streľbe ju nemohol používať.<br />

Strieľal iba jednou rukou, pravou,<br />

a to mu sťažovalo mierenie aj samotný<br />

výstrel. Zato bol dosť ctižiadostivý<br />

a vždy sa snažil vyrovnať svojim<br />

hosťom.<br />

Kde sa robila politika<br />

Takéto poľovačky mali okrem lovu ešte<br />

aj iný význam – politický. Práve na poľovačkách<br />

preberal cisár s Františkom<br />

Ferdinandom politické záležitosti.<br />

V ten októbrový večer, o ktorom je<br />

reč, signály poľovných rohov neoznámili<br />

len koniec jednej poľovačky, ale<br />

koniec celej éry dvorných poľovačiek.<br />

Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa už<br />

žiadna takáto poľovačka neuskutočnila<br />

a abdikáciou cisára Wilhelma II.<br />

v novembri 1918 skončila sa éra týchto<br />

poľovačiek navždy.<br />

•<br />

František Ferdinand d'Este (2) ako<br />

hosť Wilhelma II. (1) v Gohrde<br />

ZDROJ: VÝCHODOPRUSKÉ KRAJINSKÉ MÚZEUM LUNEBURG, LESNÍCKE MÚZEUM GOHRDE,<br />

POĽOVNÍCKY ZÁMOK SPRINGE, POĽOVNÍCKY ZÁMOK SCHONEBECK, SHUTTERSTOCK<br />

72 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Prehľad o GPS-kách firmy TRACKER<br />

inzLZ2463<br />

V tejto tabuľke priblížime rozdiely medzi jednotlivými<br />

modelmi obojkov Tracker G400FI, Tracker G500FI Black<br />

Magnum, Tracker G1000 Maximal a Tracker SUPRA.<br />

inzercia<br />

inzLZ2451<br />

* škála ak normálny chytrý telefón ma 5/10<br />

Hlavným rozdielom medzi obojkami nie je dosah ako v prípade<br />

u modeloch založených na rádiovom spojení iných značiek,<br />

ale citlivosť príjmu mobilných sietí a v použitej mobilnej<br />

technológii. Dosah sledovania je neobmedzený u všetkých modeloch.<br />

Novinka na trhu je obojok SUPRA, ktorý má vďaka špeciálne<br />

vyvinutej super anténe, maximálny možný príjem mobilného<br />

signálu. Modely G1000 MAXIMAL a G500 Black Magnum sú<br />

optimalizované na frekvenciu 900 MHz, čím dosahujú veľmi<br />

dobrý signál aj v kotlinách. Základný model Tracker G400FI<br />

má tiež externú GSM anténu a signál podstatne lepší ako akýkoľvek<br />

telefón, ale v porovnaní s optimalizovanými modelmi<br />

mierne zaostáva. Ale vďaka Tracker SIM-karte obojky automaticky<br />

používajú všetky dostupné siete, bez ohľadu na operátora.<br />

Navyše vďaka anténam, obojky prijímajú signál podstatne<br />

citlivejšie ako akýkoľvek chytrý telefón.<br />

Ďalšou výhodou obojkov Tracker je, že s každou pozíciou<br />

ukáže indikátor hlásenia, či pes hlási alebo nie. Vo všetkých<br />

obojkoch je zabudovaný mikrofón, takže v prípade neistoty<br />

môže užívateľ na obojok zavolať a zistiť, čo pes práve robí.<br />

Pohotovostný režim bateriek závisí od nastaveného intervalu<br />

sledovania od 18 hodín. V prípade potreby sa interval dá<br />

znížiť, aby sa dal pes lokalizovať bez problémov aj na druhy<br />

deň.<br />

FAZIT: Tracker systém ponúka spoľahlivé sledovacie obojky<br />

vo Fínskej kvalite, s neobmedzenou vzdialenosťou sledovania<br />

od základného modelu až pre najnáročnejších zákazníkov.<br />

V nasledujúcom čísle priblížime aplikáciu Tracker for Android<br />

a Tracker for iOS<br />

Obchodný partner:<br />

Distribúcia a predaj: TGI s.r.o. tgi@tgi.sk, Tel. 0905 633 777<br />

ANIMALIS, s.r.o., www.crazypaws.eu, +421 905 288 479

dedičstvo<br />

Oldřich Koudelka<br />

Slávnosti sú naša pýcha<br />

Vo Svätom Antone sa budú začiatkom septembra konať 26. Dni svätého Huberta<br />

Jeden môj vzácny<br />

priateľ napísal, že keď sa<br />

kedysi dávno stretli pri<br />

svätoantonskom kaštieli<br />

tri kamarátky, Príroda,<br />

História a Kultúra, boli to<br />

ešte slečinky. V kalendári sa<br />

uvádzalo 18. storočie a im<br />

sa tam tak zapáčilo, že pod<br />

Sitnom ostali dodnes.<br />

Dnes sú to už dámy, sedia v parku<br />

pri kaštieli za stolíkom, popíjajú<br />

kávu a s úľubou sa obzerajú<br />

okolo seba. Autorom týchto slov<br />

je Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea lesníctva<br />

a poľovníctva vo Svätom Antone. Ku<br />

svojim slovám rád dodáva, že je len málo<br />

miest, ktoré pozorne načúvajú dejinám,<br />

prírode a ľudskému dielu, aby o nich následne<br />

pútavo rozprávali nám aj všetkým,<br />

ktorí prídu po nás. Svätoantonský kaštieľ<br />

a príroda, ktorá ho obklopuje, rozprávajú<br />

o známych aj menej známych osobnostiach<br />

z rodu Koháry a Coburg, no tiež<br />

príbehy obyčajných ľudí, ktorí s láskou<br />

povýšili remeslo na umenie.<br />

Ďalšie štvrťstoročie<br />

Začnime ale trocha od konca. O pár dní,<br />

v prvý septembrový víkend, vstúpia do<br />

nového štvrťstoročia tunajšie Dni sv.<br />

Huberta. Bude sa tu konať už 26. ročník<br />

tejto kultúrno – spoločenskej akcie<br />

určenej poľovníkom aj širokej verejnosti.<br />

Slávnosti sú bez zveličovania prestížnou<br />

akciou. Účasť na podujatí, ktoré už dávno<br />

prekročilo hranice Slovenska, je tradične<br />

vynikajúca, do obce sa schádzajú tisícky<br />

členov a priaznivcov Hubertovho cechu,<br />

ich blízkych a priateľov. Nikdy nechýba<br />

početná skupina VIP hostí. No úprimne<br />

– len málo z tých, ktorí tu prevzali<br />

a prevezmú vysoké poľovnícke vyznamenania,<br />

ktorí sa podieľajú na bohatom<br />

umeleckom a spoločenskom programe,<br />

pripravujú občerstvenie, prezentujú firmy<br />

či sa prídu pod Sitno len tak zabaviť –<br />

pozná históriu tohto čarovného miesta.<br />

Preto sa vráťme v čase a urobme si výlet<br />

do svätoantonskej histórie aj do histórie<br />

tunajšieho múzea, ktorého činnosť má<br />

výrazne nadnárodný charakter.<br />

Máme šťastie<br />

V dnešnom svete plnom nepokoja<br />

a devalvácie hodnôt je čoraz ťažšie nájsť<br />

miesto na nerušený duševný oddych,<br />

zdroj pozitívneho myslenia a kultivovaného<br />

spoločenského relaxu. Slovenskí aj<br />

stredoeurópski poľovníci majú to šťastie,<br />

že majú takéto miesto už viac ako polstoročie.<br />

Toto miesto vďaka pokorným,<br />

mimoriadne zanieteným, odborne, kultúrne<br />

i ľudsky jedinečným osobnostiam<br />

systematicky prispieva k záchrane tradičných<br />

etických a kultúrnych hodnôt lovu<br />

a poľovníctva. Tým pútnickým miestom<br />

poľovníkov je múzeum vo Svätom Antone,<br />

ktoré bude mať v decembri už 54 rokov.<br />

Ako sa to začalo<br />

Vzniku múzea predchádzali významné<br />

udalosti. Múzejníctvo má v regióne<br />

Banskej Štiavnice dlhú tradíciu siahajúcu<br />

do konca 19. a začiatku 20. storočia. Už<br />

74 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

na začiatku júna 1890 bolo verejnosti<br />

v rámci baníckeho a lesníckeho kongresu<br />

sprístupnené Mestské múzeum.<br />

„Lesníctvo a poľovníctvo sa tiež viaže<br />

k histórii mesta a jeho blízkeho okolia.<br />

Lesné hospodárstvo bolo s baníctvom<br />

úzko spojené v dôsledku hospodárskych<br />

záujmov panovníckeho dvora. Lesnícka<br />

prevádzka slúžila predovšetkým<br />

podnikaniu v ťažbe rúd. So zreteľom<br />

na túto skutočnosť bola v meste v roku<br />

1763 založená Vyššia lesnícka škola s rakúsko-uhorskou<br />

pôsobnosťou. O sedem<br />

rokov neskôr ju premenovali na Banícku<br />

akadémiu, kde sa vyučovalo aj lesníctvo.<br />

V roku 1807 vznikol pri akadémii Lesnícky<br />

ústav. V roku 1846 bol celok premenovaný<br />

na Banícku a lesnícku akadémiu.<br />

Vplyv tradície založenia a fungovania<br />

lesníckej akadémie bezprostredne<br />

podnietil myšlienku vytvorenia múzea<br />

s tematikou lesníctva a poľovníctva práve<br />

v tomto regióne,“ uviedol Marián Číž, od<br />

roku 1988 zamestnanec svätoantonského<br />

múzea a od roku 1995 jeho riaditeľ.<br />

Projekt na papieri<br />

Cesta ku vzniku múzea však bola dlhá<br />

a plná prekážok. V súvislosti s uvoľnením<br />

objektu v obci južne od Banskej<br />

Štiavnice povereníctvo pôdohospodárstva<br />

požiadalo 29. decembra 1949 povereníctvo<br />

školstva, vied a umenia<br />

o vyslovenie súhlasu na zriadenie<br />

lesnícko – poľovníckeho múzea na účely<br />

prezentácie týchto odvetví odbornej<br />

i laickej verejnosti. „Zámok vo Sv. Antole<br />

ako objekt plne zámeru vyhovoval a keď<br />

myšlienku podporilo aj riaditeľstvo štátnych<br />

lesov, ktoré po znárodnení malo<br />

budovu zámku v správe, zdalo sa, že nič<br />

nebráni realizácii. A to už aj preto, že základ<br />

múzea mala tvoriť rozsiahla zbierka<br />

trofejí a iné zbierky uložené v zámku. No<br />

čas ukázal, že to bol omyl,“ dopĺňa informácie<br />

o začiatkoch zložitého procesu<br />

Marián Číž.<br />

Zemiaky majú prednosť<br />

S prípravnými prácami na zriadenie<br />

múzea sa začalo v roku 1950 na základe<br />

účelovej dotácie Zväzu poľovníckych<br />

spolkov v Bratislave a Československej<br />

mysliveckej jednoty v Prahe. Sľubne sa<br />

vyvíjajúcu myšlienku založenia múzejnej<br />

kultúrnej inštitúcie v Antole však<br />

hneď od začiatku komplikovali problémy<br />

a stretávala sa s nepochopením.<br />

Z dnešného pohľadu dochádzalo aj k absurdným<br />

situáciám, keď napríklad v roku<br />

1951 dostalo prednosť pred pokračovaním<br />

budovania expozície uskladnenie<br />

obilia a zemiakov v zámockých priestoroch.<br />

O osem rokov neskôr to nemalým<br />

dielom takmer prispelo ku katastrofe,<br />

keď sa vzhľadom na preťaženie suterénnych<br />

pilierov takmer zrútilo juhozápadné<br />

krídlo. „Všetko zlé je ale na niečo dobré,“<br />

konštatuje Marián Číž. „Zodpovedné<br />

orgány si vtedy konečne uvedomili, že<br />

národnú kultúrnu pamiatku prvého stupňa<br />

treba urýchlene vyprázdniť, stavebne<br />

zabezpečiť a zachrániť jej bohaté historické<br />

a umelecké predmety. Aby sa už<br />

nikdy nemohlo opakovať to, že napríklad<br />

orientálny stolček vykladaný slonovinou<br />

bude slúžiť ako stupienok pre robotníkov<br />

podávajúcich si vrecia s obilím.“<br />

Poslednými majiteľmi boli<br />

Coburgovci, ktorí obec aj<br />

zámok získali sobášom.<br />

Predchodcovia múzea<br />

Reálnym predchodcom Lesníckeho<br />

a drevárskeho múzea vo Zvolene<br />

a Sv. Antole bolo Lesnícke múzeum<br />

v Bratislave. Existovalo v rámci Múzejného<br />

spolku Československého zemědělského<br />

muzea, neskôr Slovenského<br />

múzea a Slovenského národného múzea.<br />

Slávnostne ho sprístupnili 4. mája 1930.<br />

Vystavené v ňom boli exponáty z lesníckej<br />

zoológie, preparáty zveri, modely<br />

poľovníckych zariadení, vývoj parožia<br />

a mnoho fotografií a drobných umeleckých<br />

predmetov. V roku 1944 však múzeum<br />

utrpelo značné škody pri bombardovaní<br />

Bratislavy a následnom požiari.<br />

Premiestnenie zbierok do nového zvolenského<br />

múzea sa uskutočnilo v roku<br />

1955. Nádejne sa vyvíjajúce múzeum<br />

situované do zvolenského zámku však<br />

nemohlo mať dlhé trvanie, pretože sa<br />

čoskoro muselo pristúpiť ku generálnej<br />

oprave celého objektu. Bohaté zbierky<br />

sa presúvali na rôzne miesta, pričom<br />

neraz došlo k ich poškodeniu a znehodnoteniu.<br />

Napokon ich na prelome<br />

rokov 1961-1962 sústredili do štátneho<br />

zámku v Antole. Premiestnenie malo byť<br />

dočasné, neskôr sa mali zbierky vrátiť<br />

do Zvolena. To sa však už nikdy nestalo.<br />

Zvolenský zámok sa stal sídlom Múzea<br />

stredoslovenského umenia ako súčasti<br />

Slovenskej národnej galérie.<br />

Interiér ako hlavná atrakcia<br />

Funkčne bol síce antolský zámok Lesníckym,<br />

drevárskym a poľovníckym múzeom,<br />

ale v skutočnosti jeho návštevníkov<br />

najviac zaujímal coburgovský interiér,<br />

ktorý zaberal poschodie hlavnej budovy.<br />

Zariadenie po bývalých majiteľoch<br />

zámku, rodoch Koháry a Coburg, štýlový<br />

nábytok, obrazy, umelecké predmety,<br />

zbierky trofejí jeleňovitej aj inej zveri – to<br />

všetko bolo hodnotné a návštevnícky<br />

atraktívne. Bolo potrebné vyriešiť rozporuplnosť<br />

účelného rozčlenenia múzea.<br />

Marián Číž k tomu hovorí: „Po mnohých<br />

rokovaniach, hľadaní kompromisov, ale<br />

aj stretoch na všemožných úrovniach<br />

bola 1. decembra 1962 konečne verejnosti<br />

slávnostne sprístupnená časť samostatnej<br />

poľovníckej expozície a zbierky<br />

interiéru, ktoré na základe rozhodnutia<br />

Okresného národného výboru v Žiari<br />

nad Hronom prevzalo múzeum do svojej<br />

správy.“<br />

Antol alebo Anton?<br />

A prečo sa v starších materiáloch o obci,<br />

kaštieli i múzeu objavuje pomenovanie<br />

Svätý Antol? Vysvetľuje Marián Číž: „Je<br />

to jednoduché. Prvého júla 1996 sa<br />

občania v referende rozhodli vrátiť sa<br />

k pôvodnému názvu obce, ktorý bol<br />

Svätý Anton. Dedina leží na úpätí Sitna<br />

s nadmorskou výškou 1 009 metrov.<br />

Prvé nálezy svedčiace o tunajšom<br />

osídlení pochádzajú z mladšej doby<br />

bronzovej, keď tu žil ľud lužickej<br />

kultúry. Anton bol v čase Arpádovcov<br />

nemeckou kolóniou, neskôr splynuli<br />

kolonizátori s pôvodným slovenským<br />

obyvateľstvom. V starých dokumentoch<br />

v nemčine sa dedina uvádza ako<br />

In der Au, hádam podľa vŕb a topoľov,<br />

ktoré rástli pozdĺž riečky Štiavničky.<br />

Nazývala sa aj Szentantal, Sankt Anton,<br />

Sent Antal, ale aj Scenantollo, Sanctus<br />

Antonius, Zenthantal, Swaty Antal a konečne<br />

v roku 1920 prijíma názov Svätý<br />

Anton. V roku 1960 došlo k nelogickému<br />

premenovaniu na Svätý Antol, náprava<br />

nastala o 36 rokov neskôr.“<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong> 75

dedičstvo<br />

Z ruky do ruky<br />

Svätoantončania sa vždy živili predovšetkým<br />

ťažbou zlata a striebra, a tiež prácou<br />

v lese. Po husitských vojnách a zemetrasení,<br />

ktoré kraj postihlo v roku 1443,<br />

pripadlo panstvo grófovi Illésházymu,<br />

ktorý tu nechal vybudovať kostol zasvätený<br />

svätému Antonovi Pustovníkovi. Po<br />

bojocha Turkami a následnej epidémii<br />

cholery obec získal nový majiteľ. V roku<br />

1629 sa ním stal Peter Koháry. Obec<br />

sa rozrástla na zemianske mestečko,<br />

pôvodný stredoveký hrad prebudovali na<br />

pohodlný zámok v poľovníckom duchu<br />

obklopený anglickým parkom. Poslednými<br />

majiteľmi boli Coburgovci, ktorí obec<br />

aj zámok získali sobášom. Koháryovci<br />

vymreli po meči.<br />

Novodobá história<br />

História múzea by zabrala stovky strán<br />

a je obsahom mnohých odborných<br />

statí uverejňovaných v populárnych<br />

zborníkoch múzea. Za všetky medzníky<br />

spomeňme aspoň rok 1965, keď došlo<br />

k presťahovaniu knižnice zo Zvolena do<br />

Sv. Antola. Ďalej si pripomeňme roky<br />

1967 – 1970, keď bola doplnená lesnícka,<br />

drevárska a poľovnícka expozícia a následne<br />

vybudované nové depozity. V roku<br />

1985 bol areál zámku vyhlásený za národnú<br />

kultúrnu pamiatku a o tri roky neskôr<br />

prešlo múzeum pod Ústrednú správu<br />

múzeí a galérií a Slovenské národné<br />

múzeum. V roku 1992 prešlo pod priamu<br />

správu Ministerstva kultúry SR. Podieľalo<br />

sa na mnohých poľovníckych výstavách<br />

doma i vo svete. Organizovalo významné<br />

akcie, napríklad majstrovstvá Európy<br />

vo vábení jeleňov, výstavy, semináre,<br />

kongresy. Múzeum navštívili významné<br />

osobnosti, napríklad nórsky kráľovský<br />

pár, prezident SR Ivan Gašparovič či J.<br />

V. Simeon Sachsen-Coburg und Gotha<br />

s manželkou kráľovnou Margaritou.<br />

Raz hore, raz dolu<br />

Život každej podobnej inštitúcie je trochu<br />

ako na hojdačke. Úspechy striedajú<br />

nezdary, radosť zasa napätie z problémov.<br />

Tie prišli v roku 1990, keď múzeu hrozil<br />

zánik. Jeho pracovníci hľadali spôsob,<br />

ako ho zachrániť. Pri jednej z ciest do<br />

Bratislavy sa zastavili vo vtedajšej redakcii<br />

poľovníckeho časopisu a spoločne došli<br />

k záveru, že pre návštevníkov múzea treba<br />

pripraviť viac ako len strohé expozície.<br />

Ročne navštívi múzeum<br />

okolo 45 tisíc ľudí.<br />

Tak vznikla myšlienka usporiadať vo<br />

svätoantonskom areáli podujatie, ktoré<br />

by prilákalo poľovnícku aj nepoľovnícku<br />

verejnosť. A aké iné by mohlo byť než<br />

zamerané na legendu poľovníkov sv.<br />

Huberta? Toho si však pripomíname až<br />

začiatkom novembra, a tak bolo súčasťou<br />

návrhu organizovať túto akciu už začiatkom<br />

septembra, keď je ešte predpoklad<br />

stabilného pekného počasia a veľa sprievodných<br />

podujatí sa môže konať v parku<br />

a na nádvorí.<br />

„Prvé Dni sv. Huberta sa konali 14.<br />

a 15. septembra 1991,“ spomína Marián<br />

Číž. „Prezentovali sme tu etiku a estetiku<br />

poľovníctva a prekvapil nás veľký záujem<br />

verejnosti. Netrvalo dlho a slávnosti sa<br />

stali celoslovenskou záležitosťou s presahom<br />

do zahraničia. Sú našou pýchou.“<br />

Chrániť a prezentovať<br />

Od 1. júla 2001 patrí múzeum do zriaďovateľskej<br />

kompetencie Ministerstva<br />

pôdohospodárstva SR. Vďaka tomuto<br />

rezortu sa do veľkej miery podarilo kaštieľ<br />

a jeho areál opraviť a zlepšovať každodennú<br />

činnosť múzea. Po delimitácii lesníckej<br />

a drevárskej zložky sa oveľa intenzívnejšie<br />

buduje poľovnícke múzeum a zveľaďujú<br />

sa umelecko – historické zbierky, predovšetkým<br />

pôvodný mobiliár rodov Koháry<br />

a Coburg. Hlavným poslaním múzea je<br />

chrániť a prezentovať zbierky, a tiež areál.<br />

Na zámku sa zachoval takmer všetok<br />

pôvodný mobiliár, a tak môžu návštevníci<br />

vidieť, ako sa tu žilo v minulých storočiach.<br />

Čo môžete vidieť v kaštieli<br />

„Hlavným poslaním múzea je chrániť,<br />

konzervovať, reštaurovať, dokumentovať<br />

a prezentovať umelecko-historické<br />

a poľovnícke zbierkové<br />

predmety a trofeje, a tiež spravovať<br />

areál Národnej kultúrnej pamiatky<br />

zámok Svätý Anton. Múzeum vlastní<br />

vyše štrnásťtisíc unikátnych exponátov<br />

a plocha expozície zaberá asi<br />

tritisíc metrov štvorcových. Zámok<br />

je v rámci Slovenska unikátny aj<br />

tým, že sa v ňom uchoval prakticky<br />

všetok pôvodný nábytok, zberateľské<br />

exponáty, obrazy, trofeje a dnes,<br />

po postupnej obnove a reštaurovaní,<br />

majú návštevníci jedinečnú<br />

možnosť vidieť, ako sa na takom<br />

panskom sídle žilo v osemnástom,<br />

devätnástom i dvadsiatom storočí,“<br />

hovorí Marián Číž.<br />

A čo ďalej?<br />

Posledným užívateľom zámku bol bulharský<br />

cár Ferdinand Coburg. Odborníci<br />

múzea dnes pracujú na filmovom projekte<br />

Po stopách Ferdinanda Coburga a aj<br />

takto sa snažia verejnosti priblížiť históriu,<br />

geografiu aj biológiu. „Úloha múzea pri<br />

výchove a vzdelávaní najmä detí a mládeže<br />

je veľmi dôležitá a svojím spôsobom<br />

nezastupiteľná,“ vysvetľuje riaditeľ múzea.<br />

„Preto organizujeme pre túto skupinu<br />

návštevníkov mnoho zaujímavých aktivít,<br />

napríklad nočné prehliadky, divadelné<br />

predstavenia, vystúpenia sokoliarov,<br />

poľovnícke výstavy, koncerty, Vianoce pre<br />

zvieratká v zámockom parku, prehliadky,<br />

prednášky a besedy. Nesmieme zabudnúť<br />

na Detské dni sv. Huberta.“<br />

Svätý Anton a svet<br />

Ročne navštívi múzeum okolo 45 tisíc<br />

ľudí. Výstavy realizuje múzeum vo vlastných<br />

priestoroch, prípadne v predsunutej<br />

expozícii v poľovníckom zámočku Predná<br />

Hora, ale aj v ďalších múzejných a prezentačných<br />

zariadeniach v rôznych mestách<br />

Slovenska i v zahraničí. Za prelomový<br />

považuje riaditeľ múzea rok 1990, keď na<br />

celoštátnej výstave v Nitre vytvorili dve<br />

veľké expozície: „Vtedy sme sa vydali na<br />

symbolickú cestu Svätý Anton – Slovensko<br />

– svet. Rovnako sme nazvali výstavu<br />

k 50 rokom múzea. V roku 2001 sme ako<br />

prvé múzeum na svete získali cenu CIC<br />

a v roku 2005 certifikát na titul Múzeum<br />

roka Ministerstva kultúry SR.“<br />

FOTO: AUTOR A ARCHÍV<br />

•<br />

76 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Pozvánka na Dni sv. Huberta <strong>2016</strong><br />

Srdečne pozývame všetkých čitateľov<br />

poľovníckeho magazínu<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! na celoslovenské poľovnícke<br />

slávnosti Dni sv. Huberta, ktorých<br />

26. ročník sa bude konať v areáli<br />

svätoantonského kaštieľa v dňoch<br />

3. a 4. septembra <strong>2016</strong>.<br />

Oslavy sa konajú pod záštitou Ministerstva<br />

pôdohospodárstva a rozvoja<br />

vidieka SR. Hlavnými organizátormi sú:<br />

Múzeum vo Svätom Antone, Slovenská<br />

poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky<br />

zväz, firma Šomek a významnými spoluorganizátormi<br />

sú LESY SR, š. p. a Vojenské<br />

lesy a majetky SR, š. p.<br />

Môžete sa tešiť na osvedčené sprievodné<br />

podujatia: ukážky sokoliarstva, poľovníckej<br />

kynológie, atraktívny rybolov, módnu<br />

prehliadka poľovníckeho oblečenia, poľovnícky<br />

chodník, súťaž Stopami zveri,<br />

ukážky streľby z lukov, kuší a historických<br />

zbraní, divadelné predstavenie Paradajz<br />

Píkčr, špeciálnu klubovú výstavu alpských<br />

jazvečíkovitých duričov, laserové strelnice,<br />

dychovú hudbu Sitňanka, folklórnu<br />

skupina Sitňan, súťaže: Hájnikova žena<br />

– o najsympatickejšiu poľovníčku, Poľovníctvo<br />

vo fotografii, Poľovnícky nôž <strong>2016</strong>,<br />

Poľovnícky šperk <strong>2016</strong>, Poľovnícky klobúk,<br />

Naj brada – o najdlhšiu a najkrajšiu<br />

bradu, vtipné súťaže „ 5F poľovníka“ , v hádzaní<br />

flinty do žita, Antonský diviak <strong>2016</strong><br />

– v streľbe lukom na terč, Majstrovstvá<br />

Slovenska vo vábení jeleňov Halali a MS<br />

vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri. Na<br />

podujatí budú odovzdané medaile MPRV<br />

SR a medaile sv. Huberta zaslúžilým poľovníkom.<br />

Zlatým klincom programu osláv bude<br />

už tradične svätohubertovská omša so<br />

sprievodom s uloveným jeleňom a obetnými<br />

darmi. Bohoslužba je dôstojným vzdaním<br />

vďaky Stvoriteľovi za prírodu a život<br />

v nej. Pred omšou bude koncert, na ktorom<br />

vystúpi už tradične Barbora Šaling<br />

Legényová, kvarteto lesných rohov Laugarício<br />

a domáci chrámový spevokol zo<br />

Svätého Antona.<br />

Novinky: Výstava VTÁKY (výtvarné práce,<br />

sokoliarstvo , pernatá poľovná zver,<br />

Ferdinand Coburg ako ornitológ, unikátne<br />

kolibríky, fotografie biómov Brazílie,<br />

motívy vtákov na odznakoch, známkach,<br />

minciach, výstava Unikátne trofeje Spiša,<br />

program o vtákoch a ornitológii (45 rokov<br />

SKS pri SPK), výstava výtvarných prác<br />

akad. soch. Ladislava Sulíka, výstava fotografií<br />

poľovnej zveri Mariana Slováka<br />

a Vladimíra Viciana a pripravujeme ďalšie.<br />

HUBERTOVSKÁ KVAPKA KRVI<br />

Aj teraz sa môžu návštevníci osláv zapojiť<br />

do Hubertovskej kvapky krvi. Počas<br />

šiestich ročníkov sa zúčastnilo odberu<br />

spolu už 216 darcov. Veríme, že poľovníci<br />

opäť dokážu pomôcť aj s tou najvzácnejšou<br />

tekutinou. Vopred úprimne ďakujeme.<br />

TEŠÍME SA NA VAŠU NÁVŠTEVU!<br />

(za organizátorov: Marian Číž)<br />

inzLZ2466

gastro<br />

Bažantia polievka s hubami<br />

Potrebujeme:<br />

• y 4 stehná z bažanta<br />

• y huby (asi dve hrste)<br />

• y koreňovú zeleninu na 1 hrniec<br />

(mrkva, zeler, petržlen, kaleráb)<br />

• y 1 mladú cibuľku<br />

• y 1 zelenú papriku<br />

• y cibuľu, cesnak (podľa chuti)<br />

• y olivový olej<br />

• y 100 g slaniny<br />

• y asi 100 ml suchého bieleho vína<br />

• y soľ, kyslú smotanu<br />

• y mleté biele korenie<br />

• y štipku šafranu a mletého zázvoru<br />

Postup:<br />

1.<br />

Cibuľu nakrájame nadrobno,<br />

ostatnú zeleninu (koreňovú,<br />

mladú cibuľku, papriku) a slaninu<br />

nakrájame na menšie kúsky. Cesnak<br />

pretlačíme. V hrnci rozpálime<br />

trochu olivového oleja a opečieme<br />

na ňom slaninu. Pridáme cibuľu<br />

a upražíme ju dosklovita. Potom<br />

pridáme ešte nakrájanú zeleninu,<br />

huby a cesnak. Podlejeme trochou<br />

vína, prikryjeme a krátko pomaly<br />

podusíme.<br />

2.<br />

Do základu pridáme bažantie<br />

stehná, dolejeme vodou, ochutíme<br />

koreninami a varíme všetko<br />

spolu, až kým je mäso mäkké.<br />

Ku koncu varenia pridáme<br />

3. zvyšné víno, premiešame<br />

a necháme prejsť varom. Potom<br />

pridáme kyslú smotanu, znovu<br />

premiešame a dovaríme.<br />

Podávame s bielou bagetou<br />

4. ugrilovanou na olivovom oleji<br />

alebo s rezancami (prípadne s jedným<br />

i druhým). Ozdobíme čerstvým<br />

petržlenom.<br />

RECEPTY SÚ Z KNIHY VARÍME Z DIVINY, VYDAVATEĽSTVO PERFEKT<br />

Víno k receptom odporúča:<br />

Beáta Vlnková<br />

prezidentka Asociácie someliérov SR<br />

Bažantia polievka s hubami, zeleninou,<br />

slaninou, smotanou a zázvorom je<br />

sýta, plná opulentných chutí. Vyberieme<br />

k nej preto víno podobného charakteru.<br />

V Rakúsku asi 80 km za Viedňou smerom<br />

na západ sa nachádza malebný vinársky<br />

región Wachau, ktorý produkuje Veltlínske<br />

zelené a Rizling rýnsky známy v celom<br />

svete. Na návšteve vo vinárskej rodine<br />

Pichler - Krutzler svetovej triedy sme ich<br />

ochutnali niekoľko a k našej polievke<br />

sme vybrali Riesling z polohy Kellerberg<br />

v akostnom zaradení Smaragd, ročník<br />

2015. Vína z Wachau majú svoj vlastný<br />

systém klasifikácie vín. Sú rozdelené<br />

do troch skupín: Steinfeder, Federspiel<br />

a Smaragd, jedným zo základných kritérií<br />

je obsah alkoholu. Smaragd je označenie<br />

pre najlepšie a najviac cenené vína<br />

z Wachau, majú obsah alkoholu viac<br />

ako 12,5%. Až optimálna zrelosť hrozna<br />

umožňuje vyrábať vína tejto kategórie.<br />

78 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Divinové ragú<br />

Potrebujeme:<br />

• y 1 kg diviny (stehno z jeleňa,<br />

diviaka)<br />

• y koreňovú zeleninu (mrkvu, zeler)<br />

• y 4 paradajky, cibuľu<br />

• y asi 2 dl červeného vína<br />

• y pol hrste brusníc<br />

• y bobkový list<br />

• y soľ, čierne mleté korenie<br />

• y celé nové korenie<br />

• y rozmarín, citrón<br />

• y olivový olej<br />

Postup:<br />

1.<br />

Mäso dobre umyjeme, osušíme<br />

a dôkladne odblaníme. V hrnci<br />

rozpálime olej a orestujeme na<br />

ňom nadrobno nakrájanú cibuľu.<br />

Pridáme mäso nakrájané na kocky<br />

a opražíme ho.<br />

2.<br />

Pridáme nakrájanú koreňovú<br />

zeleninu, bobkový list, čierne<br />

a nové korenie. Podlejeme červeným<br />

vínom a necháme prikryté<br />

dusiť takmer domäkka. Podlievame<br />

vývarom.<br />

3.<br />

Potom pridáme na kocky nakrájané<br />

paradajky, brusnice, soľ<br />

a rozmarín. Dusíme domäkka.<br />

4.<br />

Keď je mäso mäkké, vyberieme<br />

ho a uchováme v teple.<br />

Omáčku rozmixujeme dohladka.<br />

Ak chceme mať v omáčke aj kúsky<br />

zeleniny, rozmixujeme len časť<br />

omáčky.<br />

5.<br />

Podávame s pečenými zemiakmi<br />

alebo knedľou. Do ragú<br />

pred podávaním kvapneme trochu<br />

citróna.<br />

Víno má ovocnú arómu, prevláda<br />

citrusové ovocie, marhule, biela<br />

hruška. Hrozno ležalo na šupkách<br />

6 - 8 hodín a to sa zjavne odráža na<br />

jeho chuti. Je plné, šťavnaté, cítite<br />

chuť prezretého hrozna, s mimoriadne<br />

dlhou dochuťou. Pri varení<br />

odporúčame použiť víno od toho<br />

istého vinára tej istej odrody, ale<br />

nižšie akostné zaradenie – t.j. Steinfeder<br />

alebo Federspiel a už k hotovej<br />

polievke si doprajeme toto jedinečné<br />

víno v zaradení Smaragd.<br />

Je čas dovoleniek, tak po víno<br />

k divinovému ragú si zájdeme do<br />

Talianska, až na samotný juh do<br />

„opätku“ – do Puglie. Dozrieva tu<br />

krásne hrozno – Primitivo (v Amerike<br />

známe pod názvom Zinfandel).<br />

San Marzano Primitivo di Manduria<br />

60 ani Sessantanni ročník 2013 má<br />

tmavú, granátovú farbu. V nose cítime<br />

tmavé lesné ovocie, čučoriedky,<br />

čierne korenie a mletú kávu. Chuť<br />

je plná, vyvážená, cítime prezreté<br />

tmavé ovocie. Hrozno je zo šesťdesiatročných<br />

vinohradov a bolo<br />

zberané ručne. Mohutné víno s vyšším<br />

obsahom alkoholu a hladkými<br />

zamatovými tanínmi sa bude krásne<br />

snúbiť s divinovým ragú.

krížovka<br />

Stretnú sa dvaja kamaráti, a jeden sa pýta druhého:<br />

– Odkiaľ máš tie pekné topánky, veľmi sa mi páčia, z čoho sú vlastne?<br />

– Z krokodíla. Choď do Afriky, kúp si lov na krokodíla - ako ja - a budeš mať topánky.<br />

Po mesiacoch sa znovu stretnú: – Tak čo, bol si v Afrike a máš už topánky z krokodíla?<br />

– Ani nevrav, bol som tam, aj troch krokodílov som ulovil, lenže som... (dokončenie v tajničke)<br />

Vylúštenú tajničku pošlite do 8. 8. <strong>2016</strong> e-mailom na adresu redakcia@lovuzdar.com alebo na korešpondenčnom lístku na<br />

adresu <strong>Lovu</strong> zdar!, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. Ak posielate vylúštenú tajničku mailom, nezabudnite uviesť svoje meno<br />

a poštovú adresu. Trom úspešným lúštiteľom pošleme knižné odmeny!<br />

Tajnička z minulého čísla: strelcov u nás nemáme, ale klamárov áno.<br />

Knihy posielame týmto vyžrebovaným ľúštiteľom: Tomáš Malý, Ilava; Peter Kocka, Humenné; Klára Vidrová, Zvolen.<br />

80 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 8 – august <strong>2016</strong>

Predplaťte si LOVU ZDAR!<br />

Milí čitatelia!<br />

Ak si chcete predplatiť mesačník<br />

<strong>Lovu</strong> zdar!, môžete tak urobiť<br />

poštou, telefonicky, faxom alebo<br />

e-mailom. Predplatné je možné<br />

len na celý rok.<br />

V roku <strong>2016</strong> už 11 vydaní!<br />

ZVÝHODNENÁ CENA 22 EUR!<br />

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA PRE SR<br />

Prosíme o čitateľné vyplnenie objednávky!<br />

Počet výtlačkov (ks) od čísla/dátumu.<br />

LOVU ZDAR! – ročné predplatné<br />

Na základe mojej objednávky žiadam o zaslanie poštovej<br />

poukážky<br />

Zaplatím v hotovosti na uvedenej adrese<br />

Bankovým prevodom<br />

ADRESA DODÁVKY, ak si objednávate titul pre seba:<br />

ADRESA PLATITEĽA, ak objednávate titul ako darček:<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................<br />

<br />

ADRESA FAKTURÁCIE:<br />

Ušetríte<br />

4,95 €<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Názov firmy ....................................................................................<br />

Kontaktná osoba ............................................................................<br />

Adresa/PSČ/štát .............................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

IČO ........................................ IČ DPH .............................................<br />

Bankové spojenie ...........................................................................<br />

Ak bude fakturácia na firmu, ale zasielanie požadujete na inú adresu, tu<br />

uveďte adresu, na ktorú treba zasielať objednané výtlačky:<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

Dátum: .................................,<br />

Podpis., príp. pečiatka<br />

OBJEDNÁVAM AKO DARČEK PRE:<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

OBJEDNÁVKY ZASIELAJTE POŠTOU, TELEFONICKY, FAXOM,<br />

E-MAILOM ALEBO OSOBNE NA:<br />

MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, A. S.,<br />

Oddelenie inej formy predaja, Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava<br />

Tel.: 00421 2 4989 35 63, 02/4989 35 64, 02/4989 35 65, 02/4989 35 66<br />

Zelená linka: 0800 188 826; Fax: 02/3222 22 56<br />

E-mail: predplatne@abompkapa.sk, objednavky@ipredplatne.sk<br />

Týmto zároveň dobrovoľne udeľujem svoj súhlas na spracovanie mojich osobných údajov vo vašom informačnom systéme za účelom evidencie v zmysle zákona 428/2002 Zb.<br />

o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Údaje nebudú poskytnuté tretej strane. Beriem na vedomie, že môj súhlas môžem kedykoľvek zobrať späť.<br />

VYPLNÍ PŘEDPLATITEL<br />

Předplatné časopisu<br />

LOVU ZDAR! pro ČR<br />

OBJEDNÁVÁM: Roční / 11 vydání: (11 × 59 = 649 Kč)<br />

Od vydání: ......................................................................................<br />

Titul, příjmení (název firmy): ......................................................<br />

Jméno: ............................................................................................<br />

Bydliště (sídlo): .............................................................................<br />

PSČ a dodávací pošta: ..................................................................<br />

Tel./Fax: ................................ E-mail: ...........................................<br />

<br />

JEN V PŘÍPADĚ, POŽADUJETE-LI DAŇOVÝ DOKLAD:<br />

IČO: ........................................... DIČ:..............................................<br />

VÝTISKY DODÁVEJTE NA ADRESU (vyplňte jen v případě, že se od<br />

předchozí adresy liší):<br />

..........................................................................................................<br />

..........................................................................................................<br />

Datum: ..................................................,<br />

Podpis., příp. razítko<br />

OBJEDNÁVKU POŠLETE NA ADRESU:<br />

SEND Předplatné, spol. s r. o., Ve Žlíbku 1800/77, Hala A3, 193 00 Praha<br />

9 Horní Počernice, ČR. E-mail: send@send.cz, SMS: 605 202 115. Call<br />

centrum Tel.: 225 985 225 GSM: 777 333 370. Objednávky a reklamace<br />

časopisu: administrace@send.cz, 225 985 225

inzLZ2473

skvelá<br />

kombinácia<br />

zábavy<br />

inzLZ2472

inzLZ2453

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!