OD KULTÚRNYCH HODNÔT K HODNOTE KULTÚRY

OD KULTÚRNYCH HODNÔT 

K HODNOTE KULTÚRY 

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji 

Kľúčové slová a pojmy: 

kultúra — kultúrna identita — kultúrne hodnoty — miestna (lokálna) kultúra — kultúrna politika — nástroje 

kultúrnej politiky — kultúrny rozvoj — kultúrna inštitúcia — kultúrne dedičstvo — tradičná kultúra — umenie 

— investície do kultúry — kultúrne prostredie — decentralizácia — rozvoj publika — strategické plánovanie 

— strategické partnerstvá — medzinárodná spolupráca

Dokument od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry je výsledkom trojročného programu Kultúrna 

politika od Amsterdamu po Žilinu realizovaného Nadáciou – Centrum súčasného umenia v spolupráci s Odborom 

kultúry Žilinského samosprávneho kraja; European Cultural Foudation (ECF), NL; Ministerstvom 

kultúry SR. Projekt bol financovaný programom MATRA Holandského kráľovstva a ECF. 

Do projektu boli zapojené regionálne a lokálne organizácie žilinského kraja, ktoré spoločne v partnerstve 

s kultúrnymi inštitúciami, slovenskými i zahraničnými expertmi a profesionálmi z regiónu analyzovali, podstupovali 

a iniciovali procesy zahŕňajúce rozvinutie regionálnej kultúrnej politiky. 

Na zostavení dokumentu sa podieľali: 

Martin Šmatlák, Vysoká škola múzických umení, Bratislava 

Peter Táborský, Národný trust, nezisková organizácia, Bratislava 

Michaela Chalupová, Národný trust, nezisková organizácia, Bratislava 

Mária Rišková, 13 kubikov, nezisková organizácia, Bratislava 

Július Gajdoš, Západočeská univerzita, Plzeň, ČR 

Martina Bausová, nezávislá sociologička, Praha, ČR 

Viera Michalicová, Nadácia – Centrum súčasného umenia 

Kristína Paulenová, Nadácia – Centrum súčasného umenia 

Balázs Sátor, The Civil Society Development Foundation, Budapešť, Maďarsko 

Peter Ničík, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina 

Jana Bírová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina 

Jana Valachová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina 

Sandra Kubániová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina 

Eva Chrústová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina 

Iveta Zuskinová, Liptovské múzeum, Ružomberok 

Katarína Šušoliaková, Žilinská knižnica, Žilina 

Miroslav Žabenský, Oravské osvetové stredisko, Dolný Kubín 

Lucia Benická, Dom fotografie, nezisková organizácia, Poprad 

Zuzana Gažíková, Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš 

Angelika Fogášová, Knižnica Antona Habovštiaka, Dolný Kubín 

Jana Jakubčiaková, Komunitná nadácia Liptov, Liptovský Hrádok, 

Marek Adamov, truc sphérique, nezisková organizácia, Žilina

Obsah 

1. Zámery a ciele dokumentu 5 

1.1 Základné zámery a ciele dokumentu 5 

1.2 Východisková definícia kultúry, význam lokálnej kultúry pre rozvoj regiónu 7 

1.3 Kultúra na úrovni samosprávneho kraja 9 

1.4 Definícia kultúrnej politiky 10 

1.5 Nástroje kultúrnej politiky v pôsobnosti štátu a verejnej správy 13 

1.6 Kultúra a finančné zdroje 14 

2. Súčasný stav a potenciál kultúry v Žilinskom kraji 16 

2.1 Všeobecné základné informácie 16 

2.2 Historické, kultúrne a geografické osobitosti 16 

2.3 Kultúrne dedičstvo 18 

2.4 Kultúrne aktivity regionálneho alebo nadregionálneho významu 

2.5 Sociokultúrny potenciál Žilinského kraja 21 

2.5.1 Demografický profil regiónu 21 

2.5.2 Národnostné zloženie a religiozita Žilinského kraja 21 

2.5.3 Ekonomický a vzdelanostný potenciál obyvateľstva 22 

2.6 Výsledky prieskumov – stav kultúry v Žilinskom kraji 23 

2.6.1 Prieskum publika a preferencie záujmov 23 

2.6.2 Výsledky SWOT analýzy 25 

2.7 Najzávažnejšie okruhy problémov tvorcov a šíriteľov kultúry 28 

2.7.1 Finančné zdroje na kultúrne aktivity a činnosti 28 

2.7.2 Efektívnosť práce a motivácia ľudských zdrojov 28 

2.7.3 Organizačné a riadiace vzťahy 29 

2.7.4 Infraštruktúra, priestorové a technické vybavenie 29 

2.7.5 Iné 29 

2.8 Najvýraznejšie výhody a nevýhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK ku kultúrnym organizáciám 30 

2.9 Koncepčné nástroje kultúrnej politiky v Žilinskom samosprávnom kraji, kultúra z pohľadu 

výkonu samosprávnych a riadiacich činností ŽSK 31 

2.10 Prehľad a obsahová rešerš všeobecne záväzných predpisov (nariadení) na úrovni ŽSK 

so vzťahom k oblasti kultúry 33 

2.11 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) nástrojov kultúrnej 

politiky uplatňovaných na úrovni ŽSK 34 

2.12 Pasportizácia nehnuteľného majetku vo vlastníctve ŽSK a v správe kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (základná infraštruktúra a jej stav) 36 

2.13 Prehľad štruktúry ľudských zdrojov v kultúrnych organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK – stav za rok 2006 38 

2.14 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) nástrojov kultúrnej 

politiky uplatňovaných na úrovni samosprávy (vybraných) miest a obcí v Žilinskom 

samosprávnom kraji 39 

2.14.1 Materiálne a technické podmienky 39 

2.14.2 Legislatívne nástroje 39 

2.14.3 Finančné zabezpečenie 39 

2.14.4 Ľudské zdroje a motivačné nástroje 40 

2.14.5 Spolupráca ŽSK s mestami a obcami v oblasti kultúry 41 

2.15 Financovanie kultúry v Žilinskom kraji 44 

2.15.1 Financovanie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 44 

2.15.2 Financovanie ďalších kultúrnych aktivít a projektov z rozpočtu ŽSK 50

2.15.3 Financovanie kultúrnych aktivít z rozpočtu miest a obcí 53 

2.15.4 Financovanie kultúrnych aktivít prostredníctvom daňovej asignácie 57 

2.15.5 Medzinárodná spolupráca – reálny stav a možnosti 58 

2.15.6 Financovanie kultúrnych aktivít z fondov Európskej únie 59 

2.15.7 Zdroje neziskového a podnikateľského sektora 61 

2.15.8 Zdroje z vlastnej činnosti 62 

3. Vízie kultúrnej politiky Žilinského samosprávneho kraja a hlavné ciele 

dlhodobej rozvojovej stratégie 64 

4. Nástroje a rozvojové riešenia kultúrnej politiky Žilinského samosprávneho kraja 69 

4.1 Spoločenské, politické a legislatívne nástroje 70 

4.2 Finančné a ekonomické nástroje 71 

4.3 Zásady pre vytvorenie Grantového systému kultúry ŽSK 74 

4.4 Inštitucionálne (organizačné) a riadiace nástroje – kontraktové financovanie 

a transformácia organizácií 76 

4.5 Doplnkové nástroje kultúrnej politiky ŽSK – metodická pomoc pre fundraising 

v oblasti kultúry ako motivačný faktor rozvoja ľudských zdrojov 79 

4.6 Súhrn odporúčaní jednotlivých kapitol dokumentu 81 

4.7 Pozícia odboru kultúry Úradu ŽSK v procese uskutočňovania stratégie rozvoja kultúry 84 

4.8 Návrh akčného plánu realizácie stratégie 87 

Zoznam skratiek 90 

Slovník – kľúčové slová a pojmy 91 

5. Prílohy dokumentu 93 

5.1 Najvýznamnejšie tradičné podujatia a aktivity regionálneho a nadregionálneho významu 93 

5.2 Kultúrna identita a jedinečnosť kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 97 

5.3 Pasportizácia nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 115 

5.4 Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 116 

5.5 Stavebno-technický stav objektov vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 121 

5.6. Implementačný plán 2007 – 2013, Investičné projekty ŽSK v oblasti kultúry 2007 – 2013 122 

5.7 Prehľad získaných finančných prostriedkov z projektov za obdobie rokov 2002 – 2007 

kultúrnymi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 126 

5.8 Vzájomná spolupráce kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

s obcami a mestami Žilinského kraja v roku 2006 a návrh spolupráce v roku 2007 127 

5.9 Rozdelenie prostriedkov z celkového rozpočtu ŽSK na kultúru v rokoch 2002 – 2007 128 

5.10 Podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK v rokoch 2003 – 2007 129 

5.11 Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK k celkovému rozpočtu ŽSK v rokoch 2002 – 2007 130

1. Zámery a ciele dokumentu 

1.1 Základné zámery a ciele dokumentu 

Zámerom predkladaného dokumentu je najmä: 

— pomenovať zdroje kultúry (čo máme), 

— definovať víziu a ciele (čo chceme), 

— určiť nástroje na dosiahnutie cieľov (ako udržať hodnoty a efektívnejšie využiť zdroje), 

— iniciovať časový plán realizácie (kedy čo treba urobiť, aby sme lepšie využili zdroje). 

Dosiahnutie tohto zámeru je možné najmä prostredníctvom: 

— analýzy doteraz používaných nástrojov kultúrnej politiky 

— definovania silných stránok aj problémových okruhov v Žilinskom kraji 

— pomenovania niektorých doteraz používaných pozitívnych postupov, koncepcií, aktivít, 

— prijatia plánu a realizácie inovácií (myšlienok prinášajúcich nové riešenia, ktoré sa doteraz nerealizovali), 

— komunitného princípu (spätnej väzby čo najširšej komunity odborníkov z oblasti kultúry 

i zástupcov občanov Žilinského kraja), 

— priebežného vyhodnocovania realizácie plánu a jeho postupnej evaluácie. 

Cieľom dokumentu je aj kvalifikovane odpovedať na tieto základné otázky súvisiace 

s ďalšou existenciou a rozvojom kultúry a kultúrnych hodnôt: 

— Ako poskytnúť kvalitnejšie a dostupnejšie služby v oblasti kultúry v Žilinskom kraji? 

— Ako podporiť čo najširší okruh kvalitných kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji? 

— Ako najefektívnejšie použiť finančné prostriedky ŽSK v oblasti kultúry? 

— Ako zefektívniť prácu kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK? 

Prijatie strategického dokumentu o kultúrnej politike Žilinského samosprávneho 

kraja je začiatkom novej etapy v kontinuálnom procese rozvoja kultúry a kultúrnych 

hodnôt v ich prirodzenom a historicky etablovanom kultúrno-spoločenskom 

priestore. Potreba prijatia takéhoto dokumentu prirodzene vyplynula z prechodu 

kompetencií na samosprávne orgány, ako aj z doterajšieho vývinu kultúry a kultúrnych 

hodnôt v prostredí regiónov Žilinského kraja. 

Na strategický dokument budú nadväzovať realizačné programy kultúrnej politiky ŽSK na konkrétne 

obdobie – so stanovením čiastkových cieľov, konkrétnych nástrojov, ich očakávanej efektivity a kritérií 

i spôsobu vyhodnotenia. Prijatie a schválenie týchto realizačných programov by malo vychádzať zo 

základných zámerov obsiahnutých v tomto dokumente a uskutočňovanie aj vyhodnocovanie týchto programov 

by sa malo stať prioritou činnosti odboru kultúry a ďalších zložiek Úradu ŽSK. 

Garantom realizácie programov kultúrnej politiky je odbor kultúry Úradu ŽSK a rozhodovacím 

aj hodnotiacim orgánom celého procesu je Úrad ŽSK, Komisia kultúry Zastupiteľstva ŽSK a Zastupiteľstvo 

ŽSK. 

Predkladaný dokument je záverečným výstupom trojročného projektu Kultúrna politika od 

Amsterdamu po Žilinu, ktorý spoločne realizovali Nadácia – centrum súčasného umenia a Úrad Žilinského 

samosprávneho kraja (odbor kultúry). 

Hlavným cieľom predkladaného dokumentu je poskytnúť rozhodovacím orgánom a exekutívnym zložkám 

ŽSK analytické a koncepčné podklady pre prijatie základných zásad a nástrojov kultúrnej politiky ŽSK 

a pre realizáciu tejto politiky aspoň v strednodobom horizonte. 

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007 — s. —

Základným zámerom predkladaného dokumentu je na základe poznania súčasného stavu kultúry, definovania 

kultúrnych hodnôt v tomto priestore, pomenovania problémov aj možností ďalšieho rozvoja kultúry 

v Žilinskom kraji, ako aj na základe návrhu niektorých základných systémových riešení prispieť k realizácii 

takej kultúrnej politiky na úrovni samosprávneho kraja, ktorá bude vytvárať predpoklady pre rozvoj kultúry 

a kultúrnych hodnôt nielen v regionálnom, ale aj národnom a medzinárodnom kontexte. 

Po pripomienkovaní a prijatí príslušnými orgánmi a Zastupiteľstvom ŽSK môže byť predkladaný dokument 

nielen podkladom pre rozvoj kultúry v Žilinskom kraji, ale aj východiskom pre lepšiu a efektívnejšiu 

spoluprácu v oblasti kultúry na viacerých úrovniach: 

— samosprávny kraj a štát (ŽSK a Ministerstvo kultúry SR) 

— samosprávne kraje navzájom 

— samosprávny kraj a mestá/obce (ŽSK a miestne zastupiteľstvá, magistráty, obecné úrady, 

resp. ŽSK a Združenie miest a obcí Slovenska) 

— samosprávny kraj a zahraniční partneri a inštitúcie. 

Prijatie predkladaného dokumentu orgánmi ŽSK a realizácia zásad aj východísk obsiahnutých v dokumente 

môžu byť zároveň modelom alebo inšpiráciou pre vypracovanie a schválenie podobných koncepčných 

dokumentov aj v iných samosprávnych krajoch Slovenskej republiky. Pri postupnom prechode rozhodovacích 

kompetencií aj časti verejných finančných zdrojov z centrálnej štátnej úrovne na úroveň regionálnych 

a miestnych samospráv má prijatie predkladaného dokumentu dôležitý význam aj z hľadiska ďalšieho 

rozvoja kultúry v celej Slovenskej republike. Väčšina kultúrnych inštitúcií, ako aj výrazná väčšina 

kultúrnych aktivít existuje a realizuje sa na regionálnej, resp. na miestnej úrovni. Aj preto je dôležité 

a pre budúcnosť kultúry na Slovensku nevyhnutné, aby sa práve na týchto úrovniach prijali a realizovali také 

systémové opatrenia a riešenia, ktoré budú môcť následne vytvoriť vzájomne koordinovaný a zároveň miestne 

či regionálne špecifický systém kultúrnej politiky v Slovenskej republike. 

Proces vytvárania a etablovania takéhoto systému je však potrebný najmä „zdola“ – t.j. z priestoru, kde väčšina 

kultúrnych aktivít aj hodnôt vzniká a existuje v spoločenskej komunikácii i v spôsobe uchovávania a šírenia 

týchto hodnôt. V potrebnej koordinácii zásad, nástrojov a exekutívnych aktivít kultúrnej politiky medzi 

centrálnou, krajskou a miestnou úrovňou verejnej správy je práve samosprávny kraj tou úrovňou, ktorá môže 

tento proces koordinácie účelne a efektívne iniciovať – ako vhodná platforma medzi „veľkou“ a miestnou 

kultúrou či ako priestor na pomedzí centrálneho a miestneho rozhodovania v správe vecí verejných. 

Realizácia cieľov koncepcie rozvoja kultúry v ŽSK by mala viesť najmä k: 

— decentralizácii kultúry a procesov kultúrneho rozvoja, 

— zlepšovaniu sociálnej súdržnosti a kvality života prostredníctvom kultúry, 

— zvyšovaniu ekonomického potenciálu kultúry a kultúrnych aktivít, 

— posilňovaniu pozície kultúry a kreatívneho priemyslu v kontexte ekonomiky, 

— zvyšovaniu rozmanitosti kultúrnych prejavov a hodnôt, 

— zvyšovaniu konkurencieschopnosti kultúrnych subjektov, 

— rozvoju kultúrnej infraštruktúry, 

— zlepšeniu dostupnosti kultúry v kontexte spoločenského aj individuálneho života, 

— vytvoreniu podmienok pre lepšie poznávanie svojej kultúry i iných kultúr, 

— systémovej podpore aktivít, ktoré približujú ľuďom jedinečnosť a pozitívne hodnoty tradičných 

lokálnych kultúr a regionálnej kultúry, 

— podpore aktivít, ktoré motivujú ľudí k tvorivosti, kritickému mysleniu a ku kontaktu a stotožneniu sa 

so svetom kultúrnych hodnôt. 

 

Podľa dotazníkového výskumu, ktorého zadávateľom bola v roku 2002 Nadácia národný trust pre historické miesta a krajinu 

Slovenska, bolo vyše 55% organizácií pôsobiacich v kultúre zriadených z úrovne kraja, čo je jednoznačne najvyšší podiel. 

V prehľade organizácií podľa zriaďovateľa nasleduje takmer 12% organizácií zriadených Ministerstvom kultúry SR a necelých 6% 

organizácií zriadených mestom alebo obcou. Ďalších 5% organizácií je zriadených iným ministerstvom a zvyšok organizácií má 

iného zriaďovateľa (mimo pôsobnosti verejnej správy), resp. svojho zriaďovateľa v dotazníkovom prieskume neuviedlo. 


1.2 Východisková definícia kultúry, význam lokálnej kultúry pre rozvoj regiónu 

V kultúrnom obraze každej krajiny sa odzrkadľuje stav spoločnosti v priebehu histórie. Aj preto si každé 

spoločenstvo, každý národ alebo každý kultúrne, duchovne aj ekonomicky vyspelý štát neustále vytvára 

nástroje, ktorými sa usiluje uchovať a rozvíjať kultúrny obraz krajiny vrátane kultúrneho dedičstva. Je 

dôležité, aby sa v tomto procese kultúra stala vecou záujmu celej spoločnosti a jej rozhodujúcich zložiek. 

„Po celé desaťročia sa s literatúrou zaobchádzalo ako s luxusom, ktorý zostával napospas kupcom, zákonom 

senzácie a dopytu, z ktorých sa slobodný duch až pričasto vytráca. Zmeniť tento stav možno iba tak, že sa celé 

písomníctvo zmení na životnú možnosť. Nejde mu pomáhať ideálmi, ale iba osvietenou hospodárskou politikou, 

práve tak, ako sa chráni niektoré ohrozené odvetvie priemyslu.“ 

Tieto slová napísal rakúsky spisovateľ a esejista Robert Musil vo eseji Ako sa pomáha básnikom v roku 

1923 – v období narastajúcich hospodárskych problémov a ohrozenia slobodného myslenia v európskom 

kultúrnom, spoločenskom aj politickom kontexte. Pomenoval tu však principiálnu požiadavku, ktorá 

bola a je aktuálna stále. Je ňou potreba vzájomnej koexistencie aj vzájomného rešpektu vo vzťahu 

medzi kultúrou a politikou. 

Tak ako kultúra potrebuje pre svoju kontinuálnu existenciu premyslenú pomoc zo strany politiky, tak aj 

politika potrebuje kultúru na to, aby sa z politického prostredia nevytratil slobodný duch a tvorivé myslenie. 

Vzájomný vzťah kultúry a politiky musí vychádzať na strane politikov z rešpektovania slobody tvorby 

a šírenia kultúrnych hodnôt a zároveň z pochopenia materiálnych potrieb pre kontinuálnu existenciu a rozvoj 

kultúry. Zo strany tvorcov a šíriteľov kultúry zase tento vzťah vyžaduje pochopenie nástrojov a možností, 

ktoré politika má na to, aby mohla pre spoločnosť zabezpečiť primerané podmienky na dôstojné jestvovanie 

kultúry ako jednej zo základných spoločenských potrieb. 

Prioritnou strategickou úlohou kultúrnej politiky v Slovenskej republike je zmena vzťahu spoločnosti 

ku kultúre a k jej miestu v živote spoločnosti. V súčasnosti kultúrne potreby nemajú v spoločnosti 

dominantné ani výrazne dôležité postavenie, pretože primárne pozície majú materiálne potreby a istoty. 

Kultúrny obraz Slovenska ovplyvňovala v minulosti aj v súčasnosti jeho geografická poloha v strede Európy. 

Slovensko je prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou stredoeurópskeho kultúrneho priestoru. Jeho 

základy vytvárali a rozvíjali mnohé národy a etniká. 

Historický kultúrny profil Slovenska formovalo veľa dramatických udalostí aj spoločenských či politických 

protirečení. Napriek tomu však možno konštatovať, že na území dnešného Slovenska sa za posledné 

tisícročie kontinuálne formovali a rozvíjali pôvodné etnokultúrne celky. V priebehu historického vývinu 

krajiny a spoločnosti sa formovala identita jednotlivých sociálnych a kultúrnych komunít či sídiel v regionálnej 

členitosti, no zároveň sa na území Slovenska zdôrazňoval a udržiaval stredoeurópsky kontext a európska 

kultúrna príslušnosť. 

Dôkazom toho je aj bohaté kultúrne dedičstvo vytvorené a zachované na území Slovenska a jeho 

regiónov. Toto dedičstvo pretrvalo aj napriek mnohým deformáciám a deštrukciám, ktoré voči nemu prinieslo 

obdobie totalitných politických režimov počas a po druhej svetovej vojne. Napriek cenzúre a štátnemu 

riadeniu kultúry, aj napriek selektovaniu kultúrneho dedičstva a tvorby nových hodnôt podľa ideologických 

kritérií vzniklo a začalo na Slovensku pôsobiť už pred rokom 1989 neformálne hnutie na záchranu a obnovu 

životného prostredia, kultúrneho dedičstva a tvorivej umeleckej slobody. Hlavným cieľom mnohých aktivít, 

ktoré boli a sú súčasťou tohto pohybu a procesu zmien, bolo a stále je obnoviť a zachovať vzájomnú harmóniu 

človeka a prostredia, v ktorom jestvuje, ktoré užíva aj spravuje. 

V súčasnosti sa naša krajina nachádza v období postupnej transformácie ekonomického systému, 

verejnej správy, politického systému a celej spoločenskej štruktúry. Prechádzať naraz a vo veľmi krát- 


kom historickom čase procesmi transformácie aj integrácie je neobyčajne zložité. Navyše, táto kombinácia 

integračných a transformačných spoločenských procesov nemá v moderných dejinách svoj historický 

precedens. 

Aj preto na tieto procesy pôsobia mnohé a neraz protichodné vplyvy. Vývinu ekonomického systému 

a náprave jeho predchádzajúcich deformácií stále nezodpovedá ucelený systém právnych predpisov. Stále nie 

je dôsledne ukončená reforma verejnej správy, a preto ani nemôže byť dôsledne koordinovaná politika centrálnych 

a miestnych orgánov štátnej správy a samosprávy. Dnešné územnosprávne členenie Slovenska iba 

sčasti zodpovedná prirodzenému historickému vývinu krajiny. Reforma verejnej správy a s ňou súvisiaci 

prechod kompetencií na samosprávne orgány preto môže priniesť aj ohrozenie kontinuálnej činnosti 

viacerých regionálnych kultúrnych inštitúcií. Podiel územnej samosprávy na finančných zdrojoch je neraz 

príčinou toho, že vo finančnej tiesni sa prostriedky používajú väčšmi na spotrebu, a nie na rozvoj. Operatívne 

riešenia aktuálnych problémov prevažujú nad systémovými zmenami s dlhodobým efektom a retardačné 

stereotypy v myslení a konaní jednotlivcov aj spoločnosti pretrvávajú. 

Jedným z pretrvávajúcich stereotypov spoločenského myslenia je aj oddelené vnímanie ekonomickosociálnej 

sféry a kultúry. Kultúru mnohé rozhodujúce zložky spoločnosti vnímajú len ako súhrn kultúrnych 

a umeleckých, profesionálnych či neprofesionálnych aktivít, a nie ako živý hodnotový systém. Tento systém 

je však prítomný v každodennej existencii spoločnosti aj jednotlivca a je prirodzenou súčasťou prostredia ich 

existencie. 

Kultúra je najmä v transformujúcich sa krajinách stále väčšinovo vnímaná ako luxus, ako niečo 

výnimočné alebo nadštandardné. Ako „nadprodukt“, ktorého existencia je síce historicky kontinuálna 

a spoločensky potrebná, no v zložitej ekonomickej situácii nepatrí medzi prioritné hodnoty ani medzi 

základné existenčné potreby. A to tak vo verejných financiách, ako aj vo výdavkoch jednotlivca. Ilustráciou 

tohto postoja je napríklad aj to, že na Slovensku sa realizovali alebo aspoň naprojektovali transformačné 

procesy v sociálnej sfére, zdravotníctve, školstve či vo verejnej správe, no transformáciu v oblasti kultúry ako 

svoju prioritu zatiaľ neprezentovala žiadna politická garnitúra. 

Výsledkom tohto pretrvávajúceho stavu je okrem iného aj to, že investície do kultúry sa považujú za 

ekonomicky neproduktívne zdroje. Často sa pritom zabúda na skutočnosť, že kultúra sa podieľa na vytváraní 

nielen duchovných, ale aj ekonomických a sociálnych hodnôt. Že je to práve kultúra, ktorá má 

nenahraditeľnú úlohu pri odhaľovaní zdrojov rozvoja a kvality života celého spektra populácie či spoločenstva 

vrátane jeho ekonomických a sociálnych systémov. 

Kultúra je zložitý systém, ktorý v sebe zahŕňa poznanie, vieru, umenie, právo, morálku, zvyky a všetky 

ostatné schopnosti a obyčaje, ktoré si človek v historickom vývoji osvojil. Ide o pojem, ktorý v sebe obsahuje 

nielen rozmer estetický, ale i etický, sociologický a ekonomický. Kultúra je spoločným menovateľom 

určitej skupiny, národa, štátu. Vyspelosť štátu alebo iného spoločenstva sa meria jeho vzťahom k ľudským 

právam, demokratickou vyspelosťou a kultúrnou úrovňou. 

Vo všeobecnej definícii je kultúra spôsobom života určitej spoločnosti alebo spoločenstva. Predstavuje 

základné normy správania tohto spoločenstva obsiahnuté vo zvykoch, jazyku, spôsobe obliekania, náboženstve, 

obradoch, ako aj v právnych a etických normách. 

 

V komuniké Európskej komisie o európskej agende pre kultúru v globalizujúcom svete (máj 2007) sa uvádza, že kultúrny 

priemysel a kreatívny sektor sú významnými prispievateľmi európskeho HDP, ekonomického rastu a zamestnanosti. Pre 

ilustráciu – nezávislý výskum uskutočnený pre Európsku komisiu ukázal, že v roku 2004 bolo v 25 krajinách EÚ zamestnaných 

v kultúrnom sektore viac ako 5 miliónov ľudí, čo predstavuje 3,1% z celkového počtu zamestnanej populácie. Zároveň kultúrny 

sektor v roku 2003 vyprodukoval približne 2,6% z celkového HDP Európskej únie, pričom tento podiel kultúrneho 

sektora na celkovom HDP zaznamenal výrazný nárast najmä v období rokov 1999 – 2003. Kultúrny priemysel a ním vytvorené 

ekonomické aj kultúrne hodnoty sú významným príspevkom pre európsku ekonomiku a pre zvyšovanie jej konkurencieschopnosti 

v globalizačných trendoch. 


Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako „súhrn osobitých duchovných, materiálnych, 

intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou 

aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. 

Dôležitým poslaním kultúry v 21. storočí je zvyšovanie kvality života a zdieľanie hodnôt, ktoré tvoria 

zmysel a obsah existencie jednotlivca aj spoločenstva. Bez týchto hodnôt spoločnosť nemôže existovať. 

Nebude mať žiadnu hodnotu ani žiadny účel. Na to, aby sme porozumeli sebe aj navzájom, je potrebný 

dialóg, aby sa ľudia stretávali s túžbou spolu hovoriť. Aby hovorili, počúvali a zistili, či sú schopní spoločného 

porozumenia. Kultúra na to vytvára jedinečný priestor. 

Kultúra je podstatným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života jednotlivca v spoločnosti. 

Pokiaľ má štát alebo lokálne spoločenstvo živú a slobodne sa rozvíjajúcu kultúru vo všetkých jej smeroch 

(od kultúrneho dedičstva až po alternatívne formy umenia), demonštruje tým, že prosperuje aj ekonomicky 

a poskytuje istú úroveň právnej istoty. Právna istota a ekonomická prosperita majú vplyv na rozvoj kultúry, 

ide však o vzájomný vzťah. Kultúrna úroveň národa je jednou zo základných podmienok pre vytvorenie stabilne 

fungujúcej ekonomiky a trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. 

Kultúrnu identitu môžeme označiť ako identifikáciu človeka s konkrétnymi postojmi, návykmi, tradíciami, 

hodnotami, interpretáciami, spôsobmi myslenia, cítenia a konania (vzorcami správania) konkrétneho 

spoločenstva. V minulosti sa kultúrna identita vymedzovala väčšinou prostredníctvom národnej kultúrnej 

identity, ktorá v sebe integruje biologický, lingvistický (viazanosť na konkrétny jazyk), politologický, 

sociálno-psychologický (vzorce správania), teritoriálny a kultúrno-historický prístup (skúsenosti). 

V súčasnosti sa kultúrna identita vníma čoraz väčšmi ako regionálna či lokálna identita, vychádzajúca 

z prirodzeného historického, geografického a sociálno-kultúrneho vymedzenia konkrétneho lokálneho spoločenstva, 

v ktorom vznikajú šíria sa a uchovávajú sa kultúrne hodnoty, ktoré sú pre toto spoločenstvo príznačné. 

Aj preto je dôležité zmeniť spoločenský pohľad na kultúru a na jej význam pre existenciu spoločnosti 

– nielen pre jej duchovný rozvoj, ale aj pre sociálny a ekonomický rozvoj. Pre takúto zmenu pohľadu je zároveň 

dôležité uvedomovať si a zdôrazňovať význam a funkcie lokálnej kultúry a jej meniacu sa pozíciu 

v celospoločenských kultúrnych systémoch. 

1.3 Kultúra na úrovni samosprávneho kraja 

Lokálna kultúra, jej existencia a kontinuálny rozvoj je základom kultúrnej diverzity a návratom ku kultúrnym 

hodnotám, ktoré existujú a fungujú v ich prirodzenom spoločensko-historickom kontexte. Lokálne 

kultúry sú základom udržania a rozvoja kultúrnej identity a rôznorodosti. Ich význam a spoločenské 

pôsobenie vzrastajú najmä v súvislosti s globalizačnými a integračnými procesmi v spoločnosti 21. storočia. 

Hodnotový rámec, ktorý lokálne kultúry vytvárajú, je zároveň základným hodnotovým rámcom, 

v ktorom sa odohrávajú a budú odohrávať dominantné spoločenské procesy súčasnosti. Je preto nevyhnutné, 

aby tento lokálny kultúrny kontext dostal primerané miesto v hierarchii dôležitosti konkrétnych 

úloh a rozvojových zámerov na lokálnej (krajskej, regionálnej a miestnej) úrovni. 

Štúdia Lokálna kultúra ako predmet kulturologickej analýzy zdôrazňuje, že pojem lokálna kultúra fixuje 

rôznorodosť kultúr. Je základom existencie kultúrnej rozmanitosti na európskej aj na národnej úrovni. Lokálna 

kultúra je zároveň priestor pre vytváranie, formovanie a existenciu prirodzene etablovaných spoločenských 

hodnotových noriem. Tieto normy a hodnoty sa neformujú a prirodzene neexistujú na centrálnej 

(štátnej či nadnárodnej) úrovni, ale vznikajú a fungujú predovšetkým na lokálnej (regionálnej a miestnej) 

úrovni – teda tam, kde sa prirodzene sformovali v dlhoročnom procese kultúrneho a hodnotového vývinu. 

 

Hubáček, O. – Matějů, M. – Soukup, V.: Lokální kultura jako předmět sociokulturní analýzy. In: Acta culturologica, zv. 13, 

s. 18 – 24. Filozofická fakulta Univerzity J.A.Komenského, Bratislava 2005. 


Podľa uvedenej štúdie sú pre súčasný stav lokálnej kultúry príznačné najmä tieto zmeny: 

— premena obsahov (v kultúrnych procesoch a spoločenskej komunikácii), 

— premena inštitúcií (forma, financovanie, riadenie, činnosti), 

— premena záujmov a záujmových spoločenstiev (združovanie podľa prirodzených záujmov, spoločných 

hodnôt a potrieb), 

— premena podpory lokálnej kultúry a jej správy i riadenia (decentralizácia, prenos kompetencií a zdrojov, 

ekonomizácia činností, zmena vlastníckych vzťahov), 

— premena aktivít (rôznorodosť obsahov, profesionalizácia záujmových činností, nárast relaxačnej funkcie 

kultúry), 

— premena účasti na kultúrnom živote (zmena motivácie účasti a aktívneho prístupu ku kultúre a kultúrnym 

hodnotám), 

— premena infraštruktúry (obmedzenie prístupu ku kultúre v dôsledku zmien vo vlastníckych vzťahoch, 

zhoršenie ekonomickej dostupnosti kultúry, zhoršenie podmienok pre udržanie a rozvoj kultúrnej 

infraštruktúry, premena funkcií kultúrnej infraštruktúry). 

Tieto zmeny v systéme a existencii lokálnej kultúry by mali vnímať a akceptovať aj rozhodovacie 

a riadiace zložky na lokálnej úrovni. Okrem iného aj preto, lebo v súvislosti s narastaním významu kultúrnej 

rozmanitosti a kultúrnych hodnôt pre existenciu a rozvoj celej spoločnosti, ako aj pre uskutočňovanie 

a riadenie spoločenských procesov v národnom aj medzinárodnom kontexte jednoznačne narastá význam 

lokálnych kultúr a lokálnych kultúrnych či kultúrno-spoločenských systémov. Aj preto je dôležité práve 

na lokálnej (krajskej, regionálnej, miestnej) úrovni nielen uvedomovať si význam kultúry pre regionálny aj 

pre celospoločenský rozvoj, ale aj sformulovať, prijať a realizovať také systémové opatrenia, ktoré zabezpečia 

rozvoj kultúry a kultúrnych systémov v súlade s lokálnymi rozvojovými programami a kontextom. Priestorom 

pre prijatie a pre uskutočňovanie takýchto opatrení je práve program kultúrnej politiky prijatý 

a realizovaný na lokálnej úrovni. 

1.4 Definícia kultúrnej politiky 

Kultúrna politika je stratégia krokov a postupov ako včleniť kultúru do spoločenského života. Cieľom 

kultúrnej politiky je kultúrny rozvoj, „kulturizácia“ a socializácia/ zospoločenštenie. 

Až do súčasnosti možno v európskych krajinách nájsť dva základné modely (princípy) kultúrnej politiky: 

— centralistický 

— decentralizovaný 

Kultúrna politika jednotlivých členských štátov EÚ má síce svoje špecifiká, ovplyvnené kultúrnohistorickým 

vývojom, hlavný dôraz sa však kladie na prechod od centralizovaného riadenia k decentralizácii. 

Práve tento proces je často sprevádzaný prekážkami na rozličných úrovniach riadenia. 

Jednou z takýchto prekážok v postsocialistických štátoch je aj samotný pojem kultúrna politika. Ten totiž 

mnohým stále pripomína predchádzajúce chápanie tohto pojmu, ktorý v minulosti predstavoval najmä proces 

uplatňovania ideologického vplyvu politiky na kultúru a kultúrne hodnoty. 

Slovensko, podobne ako viaceré krajiny bývalého východného bloku, ešte nemá dostatočne zadefinované 

ciele svojej kultúrnej politiky na dlhšie obdobie. Hľadajú sa cesty a postupy ako realizovať 

niektoré z čiastkových zámerov, no pod tlakom množstva ekonomických a sociálnych problémov súvisiacich 

s transformáciou nevenujú politické elity potrebnú pozornosť otázkam týkajúcim sa kultúrnej politiky. 

Vývoj v oblasti kultúrnej politiky priniesol v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia spoločnú tému 

pre väčšinu krajín, hoci jej reflexia vo východnej a západnej časti Európy bola rôzna. Tou spoločnou témou 

je hľadanie vlastnej kultúrnej identity. V novovzniknutých štátoch zahŕňa táto téma v sebe aj vymedzo- 

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007 — s. 10 —

vanie sa voči okolitým štátom a to najmä tým, s ktorými ich spája určitý úsek spoločnej histórie. V západnej 

Európe sa téma identity vníma predovšetkým prostredníctvom dimenzie európskej kultúrnej identity. 

Najmä v krajinách Európskej únie vyúsťuje často do otázky, či existuje alebo môže existovať spoločná 

európska kultúrna politika alebo či je možné hovoriť len o kultúrnych politikách jednotlivých európskych 

štátov. 

V kontexte európskej kultúrnej politiky a jej vzťahu ku kultúre jednotlivých členských štátov je potrebné 

v prvom rade uviesť Európsku kultúrnu konvenciu prijatú Radou Európy v Paríži 19. decembra 1954. 

Podpísala ju vtedy aj bývalá Československá republika, hoci do roku 1992 táto konvencia nebola nikdy 

v češtine ani v slovenčine publikovaná. V jedenástich článkoch sa signatári konvencie zaväzujú k jednotnému 

postupu a k ochrane aj k realizácií ideálov a princípov spoločného kultúrneho dedičstva. V nasledujúcich 

rokoch však v podmienkach bývalého režimu nešlo iba o formálnosť podpisu tejto deklarácie, ale priamo 

o ignoranciu a potieranie spoločného európskeho postupu, ktorý bol nahradený socialistickým realizmom. 

Dôsledky tejto „kultúrnej politiky“ znášame dodnes. Devastácia kultúrneho dedičstva sa prejavovala systematickým 

ničením všetkého, čo odkazovalo ku kultúre minulosti a bolo nahradené vtedajšou ideológiou. 

Ďalším materiálom, ktorý stojí za zmienku je tzv. kultúrna klauzula Európskeho spoločenstva (Cultural 

Clause of EC), v ktorom sa spoločenstvo okrem iného zaväzuje: 

1. Spoločenstvo bude prispievať k rozvíjaniu kultúr členských štátov s rešpektom ich národnej a regionálnej 

diverzity. 

2. Je nevyhnutné podporovať spoluprácu a kultúrne výmeny v záujme rešpektovania a podpory kultúrnej 

a jazykovej rozmanitosti v Európe a zlepšenia vedomostí európskych občanov o iných európskych 

kultúrach a súčasného zvyšovania ich povedomia o spoločnom európskom kultúrnom dedičstve, ktoré 

zdieľajú. Podpora kultúrnej a jazykovej spolupráce a rozmanitosti teda prispieva k dosiahnutiu 

toho, aby sa európske občianstvo stalo hmatateľnou realitou, prostredníctvom podpory priamej účasti 

európskych občanov na integračnom procese. 

Podstatné je, že v tomto materiáli sú frekventované slová ako: zlepšovanie znalostí a šírenie kultúry, uchovávanie 

a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, nekomerčné kultúrne výmeny, umelecká a literárna tvorba, 

posilnenie spolupráce, atď. 

Dôležitou oblasťou v rámci EÚ je aj séria dokumentov Umenie vo vzdelávaní alebo vzdelávanie v umení 

– Arts in Education and Education in the Arts. Sú to určujúce materiály pre ďalšiu podporu kultúry, 

pretože prostredníctvom nich sa vyhlasujú aj grantové podnety pre kultúrne inštitúcie. Doterajšia štatistika 

síce vypovedá o takmer minimálnom čerpaní Slovenskej republiky z týchto zdrojov, no tento stav je väčšmi 

dôsledkom nedostatočnej pripravenosti SR na zapojenie sa do procesov kultúrnej politiky EÚ, a nie prejavom 

jej nejasnej kultúrnej politiky na európskej úrovni. 

Vývoj chápania obsahov kultúrnej politiky v Európe jasne naznačuje, že keď hovoríme o kultúrnej 

politike, chápeme ju predovšetkým ako tzv. štátnu kultúrnu politiku alebo ako kultúrnu politiku realizovanú 

na nižšej úrovni verejnej správy. A to bez ohľadu na to, či konkrétny orgán štátnej alebo verejnej 

správy definuje priority svojej kultúrnej politiky v nejakom významnom dokumente alebo nie. 

Kultúrna politika sa realizuje najmenej na troch úrovniach: štátnej/národnej, regionálnej a miestnej. Cieľom 

štátnej kultúrnej politiky je, aby celý proces kultúrneho rozvoja prebiehal zdola nahor. Nie je to 

však vždy možné, najmä kvôli nedostatočnej kvalifikačnej pripravenosti pracovníkov na nižších úrovniach. 

V takýchto prípadoch je úlohou kultúrnej politiky na štátnej úrovni strategickým postupmi priebežne zabezpečovať 

a zvyšovať takúto pripravenosť. 

Kultúrna politika je v európskom priestore najčastejšie chápaná ako štátom a/alebo samosprávou 

utvárané prostredie, v ktorom sa uskutočňujú procesy tvorby, uchovávania a šírenia kultúrnych 

hodnôt. Tieto procesy sa uskutočňujú na medzinárodnej, celoštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni – a to 


paralelne a rovnoprávne, bez hierarchizácie dôležitosti aj bez zdôrazňovania významu niektorej z nich. Pre 

kultúru a pre jej existenciu aj hodnotový rozvoj nie je totiž primárne dôležité to, na akej úrovni sa kultúrna 

politika uskutočňuje, ale najmä to, s akými zámermi, cieľmi, nástrojmi a výsledkami sa kultúrna politika 

uskutočňuje. 

Kultúrna politika predstavuje cieľavedomé pôsobenie verejnej správy na podmienky kultúry a ich 

prostredníctvom na kultúru. Kultúrna politika je kontinuálna starostlivosť verejnej správy a jej predstaviteľov 

o vytváranie, udržiavanie a skvalitňovanie podmienok pre kultúrny rozvoj – t.j. pre vznik, existenciu 

a uchovávanie kultúrnych hodnôt ako hodnôt celospoločenských a trvalých. Pozitívne chápanie kultúrnej 

politiky predpokladá celospoločenský konsenzus v tom, že podpora kultúry a podmienok jej existencie 

z verejných zdrojov je legitímna a pre spoločnosť nevyhnutná činnosť a zároveň, že priamy politický 

a ideologický vplyv na kultúru je v demokratickej a hodnotovo orientovanej spoločnosti neprípustný. 

Kultúrna politika nie je zameraná len na priamu podporu kultúry z verejných zdrojov, ale oveľa silnejšie 

pôsobí na tento sektor využívajúc iné nástroje podpory ako outsorcing, privatizáciu, verejno-súkromné 

partnerstvá (public private partnership), daňové úľavy a mnohé iné nástroje. Kultúrna politika má priame 

prepojenia aj s inými spoločenskými systémami a s oblasťami hospodárskeho záujmu na národnej, 

regionálnej aj miestnej úrovni: hospodárstvo, rozvoj sociálnej oblasti a zamestnanosti, zahraničné vzťahy, 

životné prostredie, vzdelávanie a ďalšie. 

Kultúrna politika je úzko spojená s trvalo udržateľným rozvojom spoločnosti. Dokument Rady Európy 

Z okraja do stredu (In From the Margins) uvádza štyri kľúčové princípy kultúrnej politiky, ktoré sa rozvíjajú 

v Európe: 

— podpora a presadzovanie kultúrnej identity (identita sa tu nechápe ako stav, ale ako proces a systém 

vzťahov), 

— pestovanie kultúrnej rozmanitosti (rozvoj medzikultúrneho porozumenia a spolupráce), 

— podpora tvorivosti v umení, výskume a vzdelávaní, 

— presadzovanie účasti na kultúrnom živote (nielen ako šírenie spotreby, ale aj podpora aktívnej participácie 

na rozvoji vlastných schopností pre vnímanie kultúrnych artefaktov). 

Regionálna kultúrna politika je službou občanovi a jej zmyslom je kultúrny rozvoj regiónu a zvyšovanie 

kvality života ľudí. Realizuje sa prostredníctvom: 

— akceptovania a približovania hodnôt spoločnosti, 

— posilňovania sociálnej súdržnosti, kultúrnej a národnej identity ľudí v regióne, 

— prijímania pozitívnych vplyvov globalizácie ako medzikultúrneho dialógu a porozumenia, 

— podpory tvorivosti, 

— podporovania občianskej spoločnosti (vrátane cirkví a náboženských spoločností) a komunitného 

života, 

— sprístupňovania kultúry, 

— motivácie ľudí k účasti na kultúrnom živote. 

Význam regionálnej kultúrnej politiky zdôrazňuje aj aktuálny dokument – Návrh koncepcie rozvoja 

miestnej a regionálnej kultúry, ktorý vzniká v spolupráci Národného osvetového centra a Združenia miest 

a obcí Slovenska. V dokumente sa okrem iného uvádza, že predpokladaný vyšší ekonomický rast Slovenska 

má v nasledujúcich rokoch vytvoriť predpoklady pre väčšie investície aj do rozvoja kultúry, pričom sa 

bude naďalej postupne zvyšovať záujem o služby v tejto oblasti. Na miestnej úrovni bude vystupovať do 

popredia (so zlepšovaním podmienok na vzdelávanie, využívanie informačno-komunikačných technológií 

a zbližovaním miestnych kultúrnych a komunitných inštitúcií) význam kultúry, komunitný a duchovný 

život a tvorba nových kultúrnych hodnôt. Územná samospráva sa už dnes podieľa na podpore a na 

zabezpečovaní kultúry finančne rovnakým objemom ako ministerstvo kultúry a centrálne inštitúcie v oblasti 

kultúry. Táto rovnováha je len medzistupňom v trende posilňovania podielu územnej samosprávy na 

financovaní kultúry. 


Koncepcie a stratégie pre oblasť rozvoja miestnej a regionálnej kultúry majú uľahčiť obnovu kultúrnej, 

historickej a spoločenskej kontinuity procesov na miestnej a regionálnej úrovni, podporiť zachovávanie 

a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, identity a tradície. Ako uvádza dokument NOC a ZMOS, rozvoj 

miestnej a regionálnej kultúry je prínosom pre viaceré oblasti, z ktorých sú najdôležitejšie najmä tieto: 

— predstavuje jednu z priamych foriem programov a aktivít sociálnej prevencie, prevencie kriminality 

a prevencie pred inými negatívnymi spoločenskými javmi; 

— má významnú iniciačnú a integrujúcu úlohu v procese komunitného a miestneho rozvoja; 

— významne prispieva ku skvalitneniu procesov strategického plánovania sídla a regiónov; 

— prispieva k rýchlejšiemu spoločenskému a hospodárskemu pozdvihnutiu zaostávajúcich sídiel a regiónov; 

— podporuje rozvoj ľudských zdrojov a skvalitňuje výchovno-vzdelávací proces; 

— zlepšuje prípravu na projekty regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka; 

— podporuje zlepšovanie starostlivosti o krajinu a kultúru prostredia. 

Zároveň sa v uvedenom dokumente uvádzajú aj niektoré základné princípy, ktoré je potrebné rešpektovať 

pri zabezpečovaní kultúry z verejných zdrojov – na miestnej (obce a mestá), regionálnej (samosprávne kraje) 

aj celoštátnej úrovni: 

— princíp partnerstva – národné, regionálne a miestne kultúrne inštitúcie sú si z hľadiska významu pri 

zabezpečovaní kultúry rovnocenné, nie je medzi nimi vzťah podriadenosti a nadriadenosti; 

— princíp územnej spolupráce – územná spolupráca obecných, regionálnych a národných kultúrnych 

inštitúcií a územnej samosprávy prebieha najmä vo väzbe na územie sídla a regiónu. V tomto kontexte 

osobitnú úlohu má regionálna samospráva pri dokumentácii a ochrane kultúrneho dedičstva a pri 

rozvoji kultúry v rámci jednotlivých historických regiónov, ako aj pri podpore rozvoja kreatívneho 

priemyslu a spoluvytváraní inovačnej politiky kraja, pri rozvoji medziregionálnej spolupráce, pri 

monitoringu procesov v oblasti kultúry na úrovni kraja; 

— princíp odbornej a metodickej spolupráce – zahŕňa vzájomnú výmenu riadiacich skúseností a zručností 

kultúrnych inštitúcií v území, odbornú prípravu a vzdelávanie pracovníkov a dobrovoľných 

pracovníkov v oblasti kultúry; 

— princíp solidarity – o čo nižšia úroveň verejnej správy, o to diverzifikovanejšie formy práce a činnosti 

v oblasti kultúry; osobitným cieľom dotačných systémov a schém by mala byť podpora ekonomicky 

zaostávajúcich regiónov a sídiel najmä v pri systémovej podpore aktivity, ktoré tvoria prioritný verejný 

záujem v oblasti kultúry pri rozvoji sídiel a regiónov; 

— princíp kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity – táto kontinuita zahŕňa okrem iného 

aj spoločenské vedomie, niektoré ustálené vzorce správania, sociálne štruktúry a vzťahy v komunite 

a regióne, vývoj a zmeny kultúrnej krajiny, odhaľovanie a uplatňovanie prirodzeného rozvojového 

potenciálu územia, ktorý zahŕňa tak prírodné, kultúrne, ako aj ľudské zdroje; 

— princíp podpory verejného záujmu v oblasti kultúry – pri podpore kultúry z verejných zdrojov 

je potrebné vychádzať z predpokladu, že z verejných zdrojov sa podporujú len tie aktivity, ktoré sú 

predmetom verejného záujmu v oblasti kultúry. 

1.5 Nástroje kultúrnej politiky v pôsobnosti štátu a verejnej správy 

Za najvýznamnejšieho rozhodovateľa v oblasti kultúrnej politiky možno v európskom kultúrnom a historickom 

kontexte považovať verejnú správu, ktorá hrá dôležitú rolu v podpore kultúry a to buď priamo 

– dotáciami, alebo nepriamo – reguláciami a motiváciami (napr. daňové zákony a zvýhodnenia). Štát a verejná 

správa má teda prostredníctvom volených politikov k dispozícii nasledovné nástroje pre uplatňovanie 

kultúrnej politiky. 

Pomocou legislatívnych nástrojov môže štát a celá verejná správa pomáhať rozvoju kultúry a iniciovať 

alebo zabezpečovať aktivity na tomto poli. Nie sú to len ratifikované medzinárodné dohody, zákony a podzákonné 

normy týkajúce sa dominantne aktivít v oblasti kultúry. Významnú rolu zohrávajú aj ostatné zákony 


týkajúce ekonomických pravidiel, daní, združovania občanov, upravujúce vzťahy medzi štátnou správou 

a samosprávou, atď. 

Ďalším nástrojom kultúrnej politiky je financovanie kultúry. Tento nástroj v sebe zahŕňa jednak prerozdeľovanie 

verejných financií pre činnosť inštitúcií a organizácií v oblasti kultúry ako aj celý súbor pravidiel 

a úprav, ktoré môžu generovať prílev finančných prostriedkov do kultúry z iných zdrojov než z verejných. 

S legislatívnymi a finančnými nástrojmi priamo súvisia aj nástroje inštitucionálne, pomocou ktorých 

verejná správa vytvára a zabezpečuje inštitucionálnu a organizačnú základňu pre výkon tých kultúrnych 

činností, ktorých výkon a zabezpečenie je účelné a potrebné uskutočňovať v prostredí verejnej správy a jej 

inštitúcií. 

V súčasnosti si významnejšiu pozornosť zasluhuje aj nástroj, ktorý je na Slovensku zatiaľ málo docenený. 

Je ním dostupnosť kultúry a informácií o nej pre všetkých obyvateľov. Veľmi dôležitou súčasťou všeobecnej 

informovanosti je aj dostupnosť špecifických informácií pre pracovníkov v oblasti kultúry a umenia a ich 

celoživotné vzdelávanie. Na to sa v prostredí verejnej správy používajú metodické, evaluačné a informačné 

nástroje ako doplnkové nástroje kultúrnej politiky. 

Na úrovni praktickej realizácie kultúrneho rozvoja (v kultúrnej praxi) potom možno vravieť o nástrojoch 

kultúrneho rozvoja ako kontinuálneho procesu zvyšovania kultúrnosti a kvality života jednotlivca aj spoločnosti. 

V tejto oblasti sú dôležitými nástrojmi kultúrneho rozvoja a kultúrnej politiky najmä: 

— kultúrne projekty: metódy podpory kultúrneho rozvoja, 

— prípadové štúdie: metódy kvalitatívneho výskumu, stratégia výskumu, výskum jednotlivých zložiek 

v reálnom živote, ktoré odhaľujú problémy a potreby určitého spoločenstva. 

1.6 Kultúra a finančné zdroje 

Vzťah medzi kultúrou a umením na jednej strane a finančnými zdrojmi vynakladanými na tieto činnosti 

na strane druhej je základom úvah o financovaní kultúry, širšie aj uvažovania o kultúrnej politike a vzťahu 

medzi kultúrou a ekonomikou. 

Samotné modely financovania kultúry vyplývajú z modelov kultúrnych politík a predstavujú kľúčové 

nástroje plnenia konkrétnych kultúrnych politík. Existuje niekoľko základných modelov kultúrnych politík, 

odlišných podľa postavenia a úlohy štátu pri ich plnení: 

— liberálny model, 

— štátno-administratívny model, 

— decentralizovaný model, 

— model nezávislej kultúry. 

Liberálny model je založený na súkromných iniciatívach v oblasti kultúry a umenia s trhom ako jediným 

regulátorom vzťahov v kultúre. V rámci tohto modelu kultúrny priemysel zohráva kľúčovú úlohu, pretože 

vytvára štandardizované kultúrne produkty určené na masovú spotrebu. Základným zdrojom príjmov v tomto 

modeli je trh s kultúrnymi produktmi a službami. Štátno-administratívny model je charakteristický 

výraznou prítomnosťou štátu v kultúrnom živote. Štátny rozpočet je hlavným zdrojom príjmov v kultúrnej 

oblasti, štát poskytuje finančné prostriedky na rozvoj kultúrnej produkcie a niekedy vypracováva dlhodobé 

koncepcie a vízie na rozvoj umenia a kultúry. V rámci tohto modelu zohrávajú kľúčovú úlohu štátom riadené 

kultúrne inštitúcie. Decentralizovaný model je charakteristický koexistenciou série miestnych kultúrnych 

politík, pretože kultúrna politika spadá do kompetencie miest a regiónov. V rámci tohto modelu zohrávajú 

kľúčovú úlohu mestá a mestské kultúrne inštitúcie, ako aj regionálne inštitúcie a orgány verejnej správy 

a miestnej samosprávy. Hlavným zdrojom príjmov v kultúre sú v tomto modeli mestá a vyššie územné celky, 

ktoré poskytujú finančné prostriedky na existenciu a rozvoj kultúry a kultúrnych hodnôt. Model „nezávis- 


lej kultúry“ je charakteristický hlavnou úlohou odborných orgánov, ktorým vláda udelila právomoc, a to 

aj v prípadoch, kedy vláda nemá na ne priamy vplyv. Hlavným zdrojom príjmov v tomto modeli je štátny 

rozpočet alebo rozpočet verejných financií, no rozdeľovanie týchto zdrojov sa uskutočňuje prostredníctvom 

rozličných grantových programov s dôležitou funkciou odborných orgánov (posudzovateľov) pri rozhodovaní 

o rozdelení zdrojov. 

Všetky uvedené modely sa nenachádzajú v čistej podobe, takže všetky národné kultúrne politiky obsahujú 

– v rôznom pomere – črty každého z nich. To isté sa týka aj financovania kultúry – aj keď väčšina 

objemu finančných prostriedkov investovaných do kultúry sa rozdeľuje v závislosti od prevažujúceho modelu 

kultúrnej politiky, tak v každom z jednotlivých modelov prakticky dochádza k spájaniu jednotlivých zdrojov, 

a teda k tzv. viaczdrojovému financovaniu kultúrnych činností, aktivít a projektov. Systém zvyčajne doplňujú 

dary od jednotlivcov, organizácií a spoločností. Aj napriek tomu možno väčšinu príjmov vo väčšine krajín 

zaradiť do jednej z dvoch skupín príjmov: príjmy od štátu a príjmy zo sponzorských darov. Príjmy získané na 

trhu za predaj umeleckých diel sú v európskom kontexte zanedbateľné. Okrem získavania príjmov od štátu 

a príjmov od podnikateľského sektora sa značné množstvo finančných prostriedkov investuje do kultúry 

prostredníctvom nadácií. Nadácie (štátne alebo súkromné) sú nezávislé pri rozhodovaní o tom, čo budú 

financovať. Preberajú stále dôležitejšiu úlohu pri kultúrnej produkcii, sú vitálnym prvkom financovania 

kultúry a tvoria prepojenie medzi súkromným podnikateľským a verejným sektorom. 

V systémovom prostredí, ktoré je základom pre kontinuálny rozvoj kultúry a kultúrnych 

hodnôt vo verejnom záujme, je dôležité spolupôsobenie a vzájomná koordinácia kultúrnej 

politiky štátu (verejnej správy) a kultúrnej praxe, ako aj koordinácia v uplatňovaní 

jednotlivých nástrojov kultúrnej politiky na jej jednotlivých úrovniach. 

Tieto nástroje často existujú a pôsobia aj bez toho, aby boli súčasťou koncepčného a 

dokumentu alebo strategických zámerov štátnej správy či samosprávy. Kultúrna politika 

na jednotlivých úrovniach verejnej správy totiž existuje aj bez koncepčného dokumentu 

a rozvojového programu. Pre efektívne uplatňovanie jednotlivých nástrojov kultúrnej 

politiky a pre priebežné vyhodnocovanie ich efektivity je však potrebné, aby 

tieto jednotlivé nástroje mali svoj hodnotový, systémový aj realizačný rámec, ktorým 

je stratégia kultúrnej politiky pre konkrétnu úroveň verejnej správy. 


2. Súčasný stav a potenciál kultúry 

v Žilinskom samosprávnom kraji 

2.1 Všeobecné základné informácie 

Počet obyvateľov: 695 326 (k 31.12.2006) 

Rozloha: 6 810 km 2 (13,8 % územia Slovenskej republiky, tretí najväčší kraj SR) 

Žilinský kraj pozostáva z piatich regiónov Orava (okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín), Liptov 

(Liptovský Mikuláš, Ružomberok), Turiec (Martin, Turčianske Teplice) Kysuce (Čadca, Kysucké Nové 

Mesto), Horné Považie (okresy Žilina a Bytča). 

Žilinský kraj leží na severozápade Slovenska. Kraj má 11 okresov, 315 obcí, 18 z nich získalo štatút 

mesta. V mestách kraja žije 51 % obyvateľov, najväčším mestom je Žilina, najmenším Rajecké Teplice. Najľudnatejší 

je okres Žilina (157 407 obyvateľov k 31.12.2005), najrozľahlejší okres je Liptovský Mikuláš (1 

341 km2). Najmenším okresom s rozlohou 174 km2 v rámci kraja je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý 

zaberá 2,6 % z celkovej rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš, na ktorý pripadá 

19,5 %. V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií od miest strednej veľkosti, 

cez malé mestá, vidiecke obce, až po rozptýlené laznícke osídlenia. Prevažujú obce s počtom od 500 do 999 

obyvateľov. Hustotou obyvateľstva 102,0 obyv./km2 patrí medzi relatívne riedko osídlené územia, aj keď 

v rámci regiónu sú značné disproporcie. 

Regióny 

Žilinského kraja 

Horné Považie Kysuce Liptov Orava Turiec 

Rozloha 1 097 km 2 935 km 2 1 988 km 2 1 661 km 2 1 129 km 2 

Počet obyvateľov 

(k 31.12.2006) 

188 670 126 630 132 511 133 313 114 202 

Počet obcí a miest 65 37 81 63 69 

Štátne hranice – Poľsko, Česko Poľsko Poľsko – 

Mestá 

Žilina, 

Rajec, Rajecké 

Teplice, Bytča 

Čadca, Kysucké 

Nové Mesto, 

Krásno nad 

Kysucou, Turzovka 

Liptovský Mikuláš, 

Ružomberok, 

Liptovský Hrádok 

Námestovo, Dolný 

Kubín, Tvrdošín, 

Trstená 

Martin, 

Turčianske 

Teplice, Vrútky 

Celky 

Rajecká dolina, 

Žilina a okolie, 

Terchová a Vrátna 

dolina, Bytčianska 

kotlina 

Horné Kysuce, 

Dolné Kysuce 

Dolný Liptov, 

Stredný Liptov, 

Horný Liptov 

Horná Orava 

Dolná Orava Biela 

Orava 

Dolný Turiec, 

Horný Turiec 

2.2 Historické, kultúrne a geografické osobitosti 

Prvé stopy obyvateľstva zaznamenáva Žilina v staršej dobe kamennej spred 22 000 rokov (nálezy zo žilinskej 

časti Závodie a z Kotešovej), Liptov v období neolitu pred 6 000 rokmi, Turiec pred 5 000 rokmi (ľud 

bádenskej kultúry, jaskyňa Mažárna v Gaderskej doline), Kysuce spred roku nula nášho letopočtu (Ševcovské 

skaly). 


Trvalé osídľovanie územia súčasného Žilinského kraja nastalo od mladšej doby bronzovej (1 300 – 800 

rokov p. n. l.) – ľud lužickej kultúry, kultúra lužických popolnicových polí. Prvým národom, ktorý osídlil 

územie dnešného Slovenska a ktorého meno je známe, sú Kelti (Galovia). Archeologická lokalita a národná 

kultúrna pamiatka Havránok na Liptove, nálezisko sídliska z mladšej doby železnej z obdobia 300 – 100 r. 

pred n. l. dokumentuje, akým spôsobom tu žili. Na prelome letopočtov Keltov vystriedali Germáni, tých v 5. 

storočí Slovania. V čase 300 rokov p. n l. – 200 rokov n.l. zaznamenávame na našom území stavbu nových 

opevnení ľudu púchovskej kultúry. 

V predkresťanskom období vládlo v mysliach ľudí staroslovanské náboženstvo s panteónom bohov, od 

2. storočia začali prenikať na naše územie myšlienky kresťanstva, posilnené najmä príchodom Konštantína 

a Metoda (863). Kultúra i umenie na území terajšieho Žilinského kraja sú hlboko ovplyvnené kresťanstvom. 

Súčasnú podobu slovenského jazyka kodifikoval v 19. storočí Ľudovít Štúr. Vzorom mu bolo liptovské 

a turčianske nárečie. Do skupiny stredoslovenských nárečí patrí okrem spomínaných dvoch aj nárečie 

oravské. Na území terajšieho Žilinského kraja sa hovorilo i kysuckým a horno-trenčianskym nárečím 

(patri do skupiny západoslovenských nárečí) a goralským nárečím. 

Územie Žilinského samosprávneho kraja patrilo od stredoveku až do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava 

a Turiec, západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej stolici. 

Roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská Bystrica a Ilava, dnes 

súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v roku 1960. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený. 

Územie Žilinského kraja je oblasťou s najväčšou hustotou chránených území na Slovensku. Z celkovej 

výmery kraja predstavuje výmera chránených území 3 789 km2 , t.j. 55,8 %, z toho 34,6 % predstavuje 

výmera národných parkov vrátane ochranných pasiem a 19,1 % výmera chránených krajinných oblastí. 

Geograficky do kraja patria (zasahujú) štyri národné parky (Tatranský národný park, Národný park Nízke 

Tatry, Národný park Malá Fatra, Národný park Veľká Fatra), tri chránené krajinné oblasti (Horná Orava, 

Kysuce, Strážovské vrchy), chránené útvary rôzneho stupňa ochrany, prírodné rezervácie, prírodné výtvory 

a chránené náleziská. 

Chránené územia Žilinského kraja: 

— chránené krajinné oblasti (3) 

— národné parky (4) 

— chránené areály (17) 

— prírodné rezervácie (42) 

— národné prírodné rezervácie (62) 

— prírodné pamiatky (39) 

— národné prírodné pamiatky (9). 


2.3 Kultúrne dedičstvo 

„Kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom 

vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne 

slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo 

v minulosti žili na území Slovenska.“ 

(z Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, č. 91/2001 Z.z.) 

Podľa uvedenej deklarácie je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom, na uskutočňovaní 

a zabezpečovaní ktorého sa podieľa štát aj samosprávy. Deklarácia vymedzuje aj základné rámce kultúrneho 

dedičstva: 

— nehmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú najmä jazykové a literárne prejavy šírené ústne 

alebo zvukovými nosičmi, diela dramatického, hudobného a tanečného umenia, zvyky a tradície, 

historické udalosti, zemepisné, katastrálne a miestne názvy, 

— hmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú najmä archívne dokumenty bez ohľadu na spôsob 

zaznamenania informácie, historické knižničné dokumenty a fondy, diela písomníctva, scénografie, 

kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, zbierky múzeí a galérií, diela výtvarného, úžitkového 

a ľudového umenia, dizajnu, architektonické objekty, urbanistické súbory, archeologické nálezy 

a lokality, objekty ľudového staviteľstva, pamiatky výroby, vedy a techniky, historické záhrady, parky 

a kultúrna krajina. 

V roku 2006 evidoval Pamiatkový úrad SR v Žilinskom kraji 4 826 hnuteľných pamiatok (3 367 pamiatkových 

predmetov, 1459 kultúrnych pamiatok) a 1373 nehnuteľných pamiatok ( 1 356 pamiatkových 

objektov, 917 národných kultúrnych pamiatok). 

Kultúrnou pamiatkou zapísanou do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je na území 

ŽSK osada Vlkolínec, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Na základe komparatívnej 

štúdie ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované 

sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. 

Medzi ďalšie národné kultúrne pamiatky na území Žilinského kraja patria archeologické lokality, hrady 

a zámky, kaštiele a kúrie, kláštory, kostoly, ľudová architektúra, mestské pamiatkové rezervácie, meštianske 

domy, paláce a vily, pamätné tabule a pamätné miesta, pamiatkové predmety, pamiatkové rezervácie ľudovej 

architektúry, pamiatkové zóny, pamiatky histórie, pamiatky vedy a techniky, parky, záhrady, historická zeleň, 

prícestné plastiky a kríže. 

Z hľadiska počtu, významu a využiteľnosti národných kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú na 

území Žilinského kraja, je zrejmý kultúrny potenciál tohto územia, ktorého jednou zo základných oblastí 

je práve oblasť kultúrneho dedičstva a jej využiteľnosť pri zvyšovaní dostupnosti a atraktivity kultúrnych 

hodnôt. Spolu s kultúrnymi pamiatkami je z hľadiska kultúrneho potenciálu rovnako dôležitou súčasťou 

kultúrneho dedičstva na území Žilinského kraja aj tradičná (ľudová) kultúra s kontinuálnymi, periodickými 

aj jednorazovými aktivitami (folklórne súbory, festivaly a prehliadky, múzeá v prírode – skanzeny, 

tradičné remeslá, zvyky a rituály, tance a hudba). Mnohé z nich sú súčasťou celoslovenského systému prehliadok 

a podujatí zameraných na ľudovú kultúru a umenie, ako aj na inú záujmovo-umeleckú činnosť. 

 

Tento systém je koordinovaný z centrálnej úrovne a zabezpečuje ho Národné osvetové centrum ako organizácia v zriaďovateľskej 

pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Na jednotlivých aktivitách, ktoré sú súčasťou tohto systému, sa podieľajú najmä regionálne 

osvetové strediská a ďalšie organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Z hľadiska zachovania a udržiavania kultúrnych hodnôt je 

tento systém dôležitou súčasťou kultúrnej politiky tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Zároveň je však potrebné 

zdôrazniť, že tento systém – vytvorený a udržiavaný najmä v bývalých spoločensko-ekonomických a politických podmienkach 

– stále čaká na svoje zefektívnenie a na prípadnú transformáciu najmä vo vzťahu k ekonomickým podmienkam, v ktorých v súčasnosti 

existuje. 


2.4 Kultúrne aktivity regionálneho alebo nadregionálneho významu 

V Žilinskom kraji sa konajú významné tradičné podujatia: medzinárodné folklórne festivaly vo Východnej, 

v Terchovej, Zuberci, Stredoeurópsky festival koncertného umenia (Žilina) – medzinárodný festival 

mladých interpretov, laureátov hudobných súťaží, Scénická žatva (Martin) – celoslovenská súťažná prehliadka 

amatérskych a ochotníckych divadiel, Dotyky a spojenia (Martin) – festival profesionálnych slovenských 

divadiel, Bienále fantázie (Martin) – medzinárodná súťaž detskej výtvarnej tvorby a Bienále knižného umenia 

(Martin) – medzinárodná súťaž knižného umenia, Hviezdoslavov Kubín (Dolný Kubín) – celoštátna súťaž v 

prednese poézie a prózy a tvorbe divadiel poézie, Žilinský literárny festival (Žilina) – medzinárodný týždeň 

literárnej inspirácie, Etnofilm (Čadca) – medzinárodné bienále dokumentárnych filmov o ľudovej kultúre, 

Jašidielňa – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie ľudí s postihnutím v Žiline, Majstrovstvá sveta a 

Európy Disco World (Žilina) – súťaž v disciplínach moderného tanca organizácie IDO. Obsiahlejší zoznam 

najvýznamnejších tradičných podujatí je uvedený v prílohe č. 1. Okrem toho sa na území kraja organizujú 

jednorazové podujatia nadregionálneho významu, napríklad Dni európskeho kultúrneho dedičstva, Festival 

národnostných menšín, Kupé – stredoeurópska konferencia grafických dizajnérov, Multiplace/Žilina – medzinárodný 

festival umenia kultúry nových médií (Žilina, 2007), Svetový kongres FIAP – kongres Federácie 

umeleckých fotografov (Žilina, Ružomberok, 2008) a pod. 

Kandidátmi súťaže „Hlavné mesto kultúry“ sú Martin a Dolný Kubín, obe kandidatúry podporuje Žilinský 

samosprávny kraj. 

Prehľad najvýznamnejších tradičných podujatí a aktivít regionálneho anadregionálneho významu je v 

prílohe č. 1). 

V kraji existuje jedno profesionálne hudobné teleso – Štátny komorný orchester (Žilina) a tri profesionálne 

divadlá (Slovenské komorné divadlo Martin, Bábkové divadlo Žilina a Mestské divadlo v Žiline), 

profesionálne galérie a múzeá (Slovenské národné múzeum v Martine, Považské múzeum v Žiline, Oravské 

múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom kubíne, Liptovské múzeum v Ružomberku, Kysucké múzeum 

v Čadci, Oravská galéria A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Považská galéria umenia v Žiline, Galéria P. M. 

Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Turčianska galéria v Martine, Kysucká galéria v Čadci), knižnice (z nich 

najvýznamnejšie Slovenská národná knižnica v Martine, regionálne knižnice v Žiline, Čadci, Martine, Liptovskom 

Mikuláši a Dolnom Kubíne), hvezdárne (v Žiline, Kysuckom Novom Meste). 

V oblasti miestnej kultúry sú lídrami Terchová, Turzovka, Zuberec, Martin, Žilina, Dolný Kubín, Liptovský 

Mikuláš, Čadca, Ružomberok, Liptovský Hrádok. Významná je tiež spolková, mimovládna, komunitná 

kultúrna činnosť (Matica slovenská, Truc sphérique, Komunitná nadácia Liptov, Kysucká kultúrna 

nadácia, Zbor Žilincov). 

V Žilinskom kraji existuje tiež dlhoročná tradícia v oblasti folklóru, ľudových remesiel (najmä drotárstva), 

neprofesionálneho divadelníctva, neprofesionálnej fotografie, filmu, literatúry (literárne kluby). Folklórne 

podujatia a oživovanie tradícií sa konajú aj v štyroch múzeách slovenskej dediny v prírode (Múzeum kysuckej 

dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, Múzeum slovenskej dediny v Martine, Múzeum oravskej dediny 

v Zuberci, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline). Jedinečnosťou sú taktiž tri historické železničky (Lesná 

úzkorozchodná železnica Tanečník na Orave, Považská lesná železnička v Pribyline a Historická lesná úvraťová 

železnica v Novej Bystrici – Vychylovke). 

Mnohé z aktivít by mali byť začlenené do obsahových priorít čiastkových strategických plánov rozvoja 

kultúry v ŽSK na konkrétne časové obdobie. Preto je dôležitý podrobný prieskum takýchto aktivít a ich 

hierarchizácia podľa určených kritérií (z hľadiska tradície, významu pre rozvoj kultúry, potenciálu medzinárodných 

a iných partnerstiev a pod.). 


Pre účely koncipovania obsahovej stratégie rozvoja kultúry v ŽSK na konkrétne časové obdobie je potrebné 

najmä: 

— doplniť kultúrny profil Žilinského kraja – skompletizovať prehľad aktivít a doplniť kultúrne podujatia 

regionálneho a nadregionálneho významu. 

— určiť kritériá pre hierarchizáciu jednotlivých aktivít a pre určenie obsahových priorít rozvoja kultúry 

na konkrétne obdobie, 

— určiť konkrétne aktivity, ktoré budú začlenené medzi priority ŽSK v uplatňovaní stratégie rozvoja 

kultúry na konkrétne obdobie. 


2.5 Sociokultúrny potenciál ŽSK 

2.5.1 Demografický profil regiónu 

Najdôležitejšou dimenziou, ovplyvňujúcou rozvoj regiónu a jeho kultúru je obyvateľstvo. Žilinský región 

má špecifické postavenie medzi ostatnými krajmi Slovenska, ktoré možno z demografického hľadiska 

rozdeliť na dva celky – sever a východ Slovenska s progresívnym demografickým vývojom a juh a západ 

Slovenska s regresívnym vývojom. Žilinský kraj spolu s Prešovským patrí medzi najkonzervatívnejšie regióny 

na Slovensku. Pre Žilinský kraj je z demografického hľadiska typické najmä: 

— progresívna veková štruktúra s vyšším podielom obyvateľstva v predproduktívnom veku (nad 20%) 

a s nižším podielom obyvateľstva nad 60 rokov, 

— vysoká pôrodnosť, 

— najnižší priemerný vek mužov a žien pri prvom sobáši. U mužov je to 27 rokov a u žien 24 rokov. 

S tým súvisí aj prognóza vývoja Žilinského kraja ako kraja s najmladším obyvateľstvom. Okresy 

Námestovo, Tvrdošín a Čadca patria medzi 14 okresov Slovenska, kde je detská zložka obyvateľstva početnejšia 

ako obyvateľstvo vo veku 65 a viac rokov. Žilinský kraj je krajom, kde sa rodí najmenej detí mimo 

manželstva, čo len dokresľuje konzervatívnu orientáciu v rodinnom správaní. Okrem Prešovského kraja aj 

Žilinský dosahoval najnižšie hodnoty štandardizovanej rozvodovosti u oboch pohlaví s hodnotami 3,03‰ 

u mužov a 2,94‰ u žien. Všetky tieto charakteristiky populačného vývoja poukazujú na vyšší vplyv tradícií 

v tomto regióne Slovenska, ktoré sa prejavujú v konzervatívnejšom postoji k manželstvu a k rodine. Do veľkej 

miery je to ovplyvnené vysokou religiozitou tohto regiónu, taktiež špecifickou národnostnou štruktúrou. 

V roku 2006 bol výsledkom prirodzeného pohybu obyvateľov Žilinského kraja prirodzený prírastok 

357 osôb, nedosiahol však úroveň roku 2005, kedy bol 490 osôb. V roku 2006 bol Žilinský kraj migračne 

ziskový, keď sa do kraja prisťahovalo 2 496 osôb a vysťahovalo sa z kraja 2 290. Celkový prírastok ako 

výsledok prirodzeného a migračného pohybu dosiahol v minulom roku Žilinskom kraji 563 osôb, čo bolo 

o 71 menej ako v roku 2005. 

2.5.2 Národnostné zloženie a religiozita Žilinského regiónu 

Pre Žilinský kraj je charakteristický vyšší vplyv tradícií katolíckeho vierovyznania a taktiež najvyšší podiel 

obyvateľstva slovenskej národnosti (97,5%). Je to región s najnižším zastúpením maďarskej národnostnej 

menšiny, iba 0,1%, a s minimálnym počtom rómskej národnosti 0,4%. 

Tabuľka: Národnosť trvale bývajúceho obyvateľstva v %, rok 2001 

Kraj, okres 

Národnosť trvale bývajúceho obyvateľstva v % 

slovenská maďarská rómska česká rusínska ukrajinská 

Žilinský kraj 97,5 0,1 0,4 0,9 0,0 0,0 

Bytča 98,8 0,0 0,0 0,5 0,0 0,0 

Čadca 97,6 0,0 0,1 0,8 0,0 0,0 

Dolný Kubín 98,2 0,1 0,1 0,7 0,0 0,0 

Kysucké Nové Mesto 96,7 0,0 0,4 0,7 0,0 0,0 

Liptovský Mikuláš 95,4 0,2 0,0 1,4 0,0 0,0 

Martin 96,1 0,2 0,4 1,3 0,0 0,0 

Námestovo 99,3 0,0 0,0 0,3 0,0 0,0 

Ružomberok 97,9 0,1 0,5 0,6 0,0 0,1 

Turčianske Teplice 96,8 0,1 0,1 0,5 0,0 0,0 

Tvrdošín 98,9 0,0 0,0 0,3 0,0 0,0 

Žilina 97,9 0,1 0,1 1,1 0,0 0,0 

Zdroj: http://www.statistics.sk/webdata/slov/scitanie/tab/tab.htm 


Čo sa týka náboženského vierovyznania, v Žilinskom kraji má najväčšie zastúpenie rímskokatolícka cirkev 

75,5%, potom Evanjelická cirkev augsburského vyznania 10, 5% a bez vyznania je 10,4 % obyvateľstva. 

Je to však len priemer za Žilinský kraj. Ak si všimneme konkrétne okresy vidíme, že sú medzi nimi rozdiely. 

Spomedzi okresov vyčnieva napríklad Námestovo, kde až 97,6% obyvateľstva je rímsko-katolíckeho vyznania 

a bez vyznania je len 1,1%. To sa pravdepodobne odzrkadľuje aj v populačnom správaní v tomto okrese. Je to 

okres s najvyšším podielom obyvateľstva v predproduktívnom veku. Veľký počet detí v tomto regióne by mal 

byť určitým odrazovým bodom pre sociálnu politiku v tomto regióne, ale tak isto aj pre kultúrnu politiku. 

Potrebný je rozvoj škôl a univerzít, ktoré by mladých ľudí udržali v regióne. Pretože ďalšou charakteristickou 

črtou pre tento región je jej vysoký úbytok obyvateľstva kvôli migrácii. Pre ďalší rozvoj regiónu je nevyhnutné 

udržať mladých a perspektívnych ľudí. Tomu môžu napomôcť najmä rozvoj pracovných príležitostí, nové 

vzdelávacie aktivity a tiež voľnočasové aktivity s dôrazom na regionálne tradície a kultúrne hodnoty. 

2.5.3 Ekonomický a vzdelanostný potenciál obyvateľstva 

O sociokultúrnom potenciáli obyvateľstva vypovedá aj jeho ekonomická zainteresovanosť. Dôležitý je 

podiel ekonomicky aktívnych ľudí v regióne, podiel samostatne zárobkovo-činných ľudí, ktorí sa môžu 

podieľať na rozvoji regiónu, ale aj podiel nezamestnaných, predstavujúcich nevyužitý potenciál. V období 

transformácie slovenskej ekonomiky po roku 1989 sa odohrali v ekonomickej sfére zásadné zmeny. Nové 

zákony umožnili vznik a rozvoj súkromného sektora. Okrem živnostníkov však v novej sociálnej štruktúre 

možno identifikovať i ďalších aktérov, ako sú samostatne hospodáriaci roľníci, ďalej tzv. slobodné povolania 

(právnici, lekári a pod.), strední a väčší zamestnávatelia či vlastníci, ktorí nadobudli majetok napr. v reštitúcii, 

v privatizačných vlnách alebo priamym predajom. Na základe údajov z Mikrocenzu 1992 môžeme 

sledovať z akých vzdelanostných skupín sa na začiatku regrutovala skupina samostatne zárobkovo činných 

osôb (SZČO). Viac ako 43% SZČO má učňovské vzdelanie a viac ako 32% SZČO úplné stredné vzdelanie, 

z čoho možno usudzovať, že ide hlavne o novo podnikajúcich živnostníkov s remeselnou prípadne 

s obchodnou živnosťou. Pokiaľ ide o rozloženie podnikateľských subjektov, a to fyzických osôb i podnikov 

v jednotlivých regiónoch Slovenska, tak vo všetkých krajoch tvoria väčšinu SZČO živnostníci. Žilinský kraj 

má pomerne vysoké percento podnikateľov. Vzhľadom k počtu obyvateľstva v porovnaní s ostatnými 

regiónmi nadpriemerné. 

Nezamestnanosť v kraji bola v roku 2006 11,8%. 

Z hľadiska kvality ľudských zdrojov v regióne je zaujímavé sledovať i kvalifikačný potenciál ekonomicky 

aktívnych ľudí v regióne. Bratislavský kraj má už dlhodobo vysoko nadpriemerne zastúpený podiel vysokoškolsky 

vzdelaných ekonomicky aktívnych obyvateľov (25,6%). Oproti priemeru Slovenska (13,1%) je to 

takmer dvojnásobok, pričom pri porovnaní s ďalšími krajmi v SR je to dokonca viac ako dvojnásobok podielu 

vysokoškolsky vzdelaných pracovných síl. Žiaden z ďalších krajov Slovenska nedosahuje ani priemernú úroveň 

vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich na Slovensku, teda hodnotu 13,1%. Pri zostávajúcich siedmich 

krajoch Slovenska možno sledovať relatívne rovnomerné rozdelenie vysokoškolákov, pričom v Žilinskom 

kraji je podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na ekonomicky aktívnom obyvateľstve 11,8%. 

Z celkového počtu obyvateľov Žilinského kraja malo v roku 2001 20% ukončené základné vzdelanie, 

vrátane študentov a učňov stredných škôl, 0,5% vyššie vzdelanie, 4,1% úplné stredné všeobecné, 5,3% 

úplné stredné učňovské s maturitou, 15,3% úplné stredné odborné vzdelanie, 23,4% učňovské vzdelanie 

bez maturity, 1,9% stredné odborné vzdelanie bez maturity. Vysokoškolské štúdium malo ukončené 6,9 

% všetkého obyvateľstva Žilinského kraja (z toho 43,7% humanitné vzdelanie, 27,1% technické vzdelanie, 

18,1% ekonomické vzdelanie, 6,5% poľnohospodárske vzdelanie). Na území Žilinského kraja sa nachádzajú 

4 vysoké školy (Žilinská univerzita, Katolícka univerzita, Vojenská akadémia a Univerzita Komenského 

– Jesseniova lekárska fakulta) 


Uvedené sociodemografické údaje ilustrujú potenciál diváckeho zázemia kultúrnych aktivít v Žilinskom 

kraji. Z údajov vyplýva, že demografický, vzdelanostný aj ekonomický potenciál obyvateľstva Žilinského 

kraja je vhodným východiskom aj pre postupné rozširovanie kultúrnych aktivít z hľadiska práce 

s publikom, ako aj pre čiastočné prevrstvovanie záujmov vo voľnočasových aktivitách. 

2.6 Výsledky prieskumov – stav kultúry v ŽSK 

V rámci projektu Kultúrna politika od A po Ž sa uskutočnili špecifické cielené výskumy za účelom zistenia 

stavu a potenciálu kultúry a kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji. Výstupy a poznatky z týchto výskumov 

sa stali jednými zo základných podkladov pre proces koncipovania a vytvárania strategického dokumentu 

o možnostiach rozvoja kultúry v Žilinskom kraji. Výskumy, ktorých výsledky sú uvedené v podkapitolách 

2.7 a 2.8 predstavujú pohľad zvonku na problematiku kultúry a kultúrnych inštitúcií, subjektov a aktivít. 

Tieto výskumy sú následne doplnené pohľadom zvnútra – t.j. rekapituláciou problémov a možností 

rozvoja kultúry z pohľadu odboru kultúry Úradu ŽSK a kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK. Kombináciou týchto pohľadov sa dosiahla vyššia miera objektivity a celistvosti pre pomenovaní východiskového 

stavu. 

2.6.1 Prieskum publika a preferencie záujmov 

Vo februári 2006 agentúra Focus v rámci pravidelného kvantitatívneho prieskumu uskutočnila špecifický 

čiastkový prieskum publika pre projekt Kultúrna politika od A po Ž. Oslovených bolo 132 respondentov zo 

Žilinského kraja. Vzorka bola reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, príjmu a veľkosti sídla. 

Respondentom boli položené dve otázky: 

— Z uvedených rôznych voľnočasových aktivít vyberte tie, ktorým sa zvyknete venovať a následne ich 

zoraďte do poradia, pričom začnite tou aktivitou, ktorú vykonávate najradšej. 

— Ako ste celkovo spokojný/-á s možnosťami kultúrneho vyžitia vo Vašom okolí? 

Výsledky výskumu: 

Otázka 1: Preferencia voľnočasových aktivít 

— Aktivitou, ktorej sa respondenti venujú vo voľnom čase celkovo najradšej je sledovanie televízie. Na 

prvom mieste ju uviedla až tretina respondentov. 

— Prekvapujúce je zistenie, že až 16% respondentov sa vo svojom voľnom čase venuje najradšej vlastnej 

tvorivosti. 

— 14% respondentov na prvom mieste uviedlo čítanie kníh. 

— 9% spomenulo počúvanie rádia ako svoju najobľúbenejšiu voľnočasovú aktivitu na prvom mieste. 

— Ak sa zameriame na prvých päť aktivít v poradí, ktoré označili respondenti za najobľúbenejšie, môžeme 

vidieť, že najčastejšie spomenutou aktivitou zostáva sledovanie televízie. Tú na prvých päť miest 

zaradilo až 80% respondentov. 

— Druhou najčastejšie uvádzanou aktivitou je čítanie kníh. Až 59% respondentov uviedlo čítanie na 

prvých piatich miestach. 

— Počúvanie rádia uviedlo na prvých piatich miestach 58% respondentov. 

— Vlastnú tvorivosť uviedlo 41% respondentov na prvých piatich miestach. Nasledujú aktivity ako 

návšteva zábavných podujatí, pohostinstiev a večierkov, návšteva historických pamiatok, činnosť 

v klube alebo spolku, návšteva kina, návšteva jarmokov a vinobraní, surfovanie na internete. 

— Vo výrazne menšej početnosti sú uvádzané aktivity, ktoré ponúkajú kultúru vyššej hodnoty. 

Návštevu divadla uviedlo na prvých piatich miestach 11% respondentov, návštevu koncertov 10% 

respondentov, návštevu múzeí 7% a návštevu galérií 5% respondentov. 


— Respondenti žijúci v meste častejšie uviedli na prvé miesto počúvanie rádia. 

— Respondenti žijúci v menších obciach častejšie na prvé miesto uviedli pozeranie televízie, vlastnú 

tvorivosť, návštevu tanečných zábav a plesov, účasť na cirkevných aktivitách. 

— Ženy častejšie uvádzali na prvé miesto sledovanie televízie, čítanie kníh, vlastnú tvorivosť, počúvanie 

rádia a účasť na cirkevných aktivitách uviedli na prvom mieste len ženy. 

— Muži na prvom mieste častejšie uvádzali návštevu diskoték, plesov a tanečných zábav, surfovanie na 

internete, ale aj návštevu divadla, koncertov a galérií. 

— Mladší respondenti častejšie na prvé miesto uvádzali návštevu diskoték, zábav a plesov a surfovanie 

na internete. 

— Stredná veková skupina častejšie ako ostatné vekové kategórie uvádzala vlastnú tvorivosť a čítanie 

kníh. 

— Staršia generácia častejšie uprednostňuje pozeranie televízie a počúvanie rádia. 

— Počúvanie rádia a sledovanie televízie častejšie na prvom mieste uvádzali respondenti žijúci 

v domácnosti s mesačným príjmom do 14 tisíc korún, (pravdepodobne práve tá staršia generácia, 

dôchodcovia). 

— Respondenti žijúci v domácnosti s mesačným príjmom nad 20 tisíc častejšie na prvé miesto 

uviedli surfovanie na internete a čítanie kníh. 

— Respondenti v meste častejšie na prvých piatich miestach uviedli čítanie kníh, surfovanie na internete, 

činnosť v klube, návštevu divadla, koncertov, účasť v kurzoch a návštevu historických pamiatok. 

Výsledok odráža skutočnosť, že respondenti v meste majú viac možností zúčastňovať sa týchto 

aktivít ako respondenti v menších obciach. 

— Respondenti na vidieku častejšie uvádzali na prvých piatich miestach sledovanie televízie, návštevu 

diskoték a plesov, zábavných podujatí, kina, pohostinstiev a zúčastňovanie cirkevných 

aktivít. 

— Ženy častejšie ako muži uviedli na prvých piatich miestach čítanie kníh, počúvanie rádia, navštevovanie 

zábavných podujatí, divadla, kina, jarmokov a hodov a zúčastňovanie sa súťaží. 

— Muži častejšie uvádzali aktivity v kluboch, surfovanie na internete, návštevu historických pamiatok 

a návštevu pohostinstiev. 

— Mladá generácia častejšie uvádzala na prvých piatich miestach surfovanie na internete, diskotéky 

a plesy, návštevu koncertov, kina, galérie. 

— Stredná generácia častejšie uvádzala čítanie kníh, návštevu divadla, historických pamiatok a činnosť 

v klube. 

— Staršia generácia častejšie uvádzala sledovanie televízie, počúvanie rádia a návštevu jarmokov, hodov 

a vinobraní. 

— Respondenti z domácnosti s príjmom do 14 tisíc častejšie uvádzali sledovanie televízie, činnosť 

v klube, cirkevné aktivity a zapájanie sa do súťaží. 

— Respondenti žijúci v domácnosti s príjmom od 14 tisíc do 20 tisíc uvádzali častejšie ako ostatné 

príjmové kategórie návštevu zábavných podujatí. 

— Respondenti z domácností s príjmom nad 20 tisíc častejšie uvádzali surfovanie na internete, počúvanie 

rádia, návštevu divadla a historických pamiatok. 

Otázka 2: Spokojnosť s možnosťami kultúrneho vyžitia 

— Skôr nespokojných, nespokojných a veľmi nespokojných s možnosťami kultúrneho vyžitia v ich 

okolí bolo celkovo až 34% respondentov. 

— Viac nespokojní s možnosťami kultúrneho vyžitia sú muži, respondenti mladšej a strednej generácie 

a respondenti z domácností s príjmami nad 14 tisíc korún. 

Výsledky výskumu poukazujú na možný potenciál budúceho publika, ak by sa vytvorili zaujímavé, 

príťažlivé a kvalitné možnosti kultúrneho vyžitia. Výskum publika spolu so sociodemografickými údajmi 

obyvateľstva Žilinského kraja vypovedajú o tom, že tento kraj má výrazný demografický potenciál pre rozvoj 

publika vo vzťahu k ponuke kultúrnych aktivít a hodnôt. 


Z výskumu publika tiež možno konštatovať, že jednou z dominantných línií kultúrnej politiky by 

malo byť zvyšovanie dostupnosti kultúry a kultúrnych aktivít aj hodnôt – a to aj pre tie skupiny obyvateľstva, 

ktoré si z rozličných, ale najmä z ekonomických (čiastočne aj geografických) príčin nemôžu dovoliť 

väčší podiel tradičných kultúrnych aktivít alebo aktivít s vyššou kultúrnou hodnotou (okrem sledovania 

televízie a počúvania rádia) na trávení svojho voľného času, hoci v prípade väčšej dostupnosti týchto aktivít 

by privítali zvýšenie možností kultúrneho vyžitia vo svojom okolí. 

O ďalších možnostiach rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji vypovedá ďalší prieskum, ktorý 

formou SWOT analýzy z podkladov od dotazovaných osôb a organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry 

v Žilinskom kraji uskutočnila Nadácia centrum súčasného umenia v rámci projektu Kultúrna politika od 

A po Ž. 

2.6.2 Výsledky SWOT analýzy 

Výsledky SWOT analýzy vychádzajú z podkladov dotazníkového prieskumu, ktorý bol uskutočnený 

v rámci projektu Kultúrna politika od A po Ž v čase od mája do septembra 2005. Popisuje silné a slabé 

stránky, ohrozenia a príležitosti rozvoja a potenciálu kultúry v Žilinskom kraji na základe expertízy 

v nasledujúcich oblastiach umenia: 

— Divadelné a tanečné umenie 

— Vizuálne umenie 

— Knižnice – kiná – kultúrne centrá a iné 

— Kultúrne dedičstvo 

Zber dát sa uskutočnil formou hĺbkových štruktúrovaných rozhovorov. Celkom 47 respondentov zo 44 

inštitúcií bolo oslovených expertmi z výskumného tímu podieľajúceho sa na projekte „Kultúrna politika od 

A po Ž“. Dotazník zostavený expertmi tímu slúžil ako scenár, predloha rozhovoru. Výberový súbor – respondenti 

boli vybraní na základe nasledujúcich kritérií: 

— organizácia, ktorá sa venuje kultúre 

— pôsobí v Žilinskom kraji. 

Tieto organizácie boli vybraté na základe predchádzajúcich pracovných alebo osobných skúseností s organizáciami 

ako typické (z hľadiska fungovania, zamerania, cieľových skupín, ale aj problémov, ktoré organizácie 

v Žilinskom kraji majú) organizácie venujúce sa kultúre. Vzhľadom na náročnosť dotazníka experti 

museli v niektorých prípadoch prispôsobiť formulácie otázok a štruktúru dotazníka respondentovi. 

Rekapitulácia: 

Celkový počet dotazovaných osôb: 47 

Celkový počet dotazovaných organizácií: 44 

Obsahové zameranie jednotlivých subjektov: (44) 

Pamiatkový úrad – organizačná zložka (1 subjekt) 

mimovládna nezisková organizácia (5) + súkromná spoločnosť (1) v oblasti kultúrneho dedičstva 

divadelné súbory (7 subjektov) 

folklórne súbory (3 subjekty) 

múzeá, galérie, výtvarné aktivity (12 subjektov) 

knižnice (1) 

samosprávy, miestne úrady (5) 

miestne kultúrne a osvetové strediská (3) 

cirkevný zbor (1) 

ostatné MVO, nadácie, jednotlivci (5) 


Typy dotazovaných subjektov podľa zriaďovateľskej pôsobnosti: 

organizačná jednotka celoštátnej inštitúcie v pôsobnosti MK SR (KPÚ Žilina) 

inštitúcie zriadené ŽSK 

inštitúcie zriadené mestom (obcou) 

občianske združenia a iné formy MVO s právnou subjektivitou 

neformálne združenia a subjekty bez právnej subjektivity 

orgány miestnej samosprávy 

súkromné spoločnosti a zariadenia 

jednotlivci (individuálni umelci) 

Vyhodnotenie jednotlivých analýz (najdôležitejšie aspekty): 

Silné stránky (vnútorné vlastnosti subjektov a prostredia): 

— tradícia a historická kontinuita kultúry a umenia, vedomie dôležitosti kultúry 

— kultúrne dedičstvo a jeho jedinečnosť, priestor pre spájanie kultúry a cestovného ruchu 

— relatívne dostatočný počet subjektov pôsobiacich v kultúre, dobrá kvalita súborov a subjektov (folklór 

a ľudová kultúra) 

— dostatok priestorov pre uskutočňovanie kultúrnych aktivít 

— otvorenosť voči zmenám 

— záujem o zvyšovanie odbornosti, efektívnejší manažment a zodpovednejšie riadenie 

— úsilie rozširovať variabilitu finančných zdrojov (hľadanie viaczdrojového alebo alternatívneho financovania 

— aplikácia „malých“ grantových systémov, cielené financovanie aktivít 

— postupný rozvoj medzinárodnej spolupráce 

Slabé stránky (vnútorné vlastnosti subjektov a prostredia): 

— nedostatok strategického plánovania 

— neexistencia alebo slabé vyhodnocovanie a evaluácia dlhodobých plánov 

— priveľmi zviazané (byrokraticky, ekonomicky, hodnotovo) plánovanie procesov v oblasti kultúry 

— málo manažérskych skúsenosti a znalostí z oblasti strategického plánovania 

— dlhodobý nedostatok financií na podporu všetkých kultúrnych aktivít zahrnutých do existujúcich 

rozvojových plánov (konflikt medzi zámermi a možnosťami) 

— nedostatok prirodzených lídrov, odchod osobností 

— neschopnosť rozhodovacích zložiek určovať priority rozvoja a financovania z verejných zdrojov 

— nedostatočná komunikácia medzi rozhodovacími (orgány) a výkonnými (organizácie) zložkami 

— konflikt priorít medzi viacerými organizáciami pôsobiacimi v jednej oblasti 

— málo efektívne systémy riadenia (zastaralé procesy, zotrvačnosť riadiacich mechanizmov) 

— slabý systém motivačných faktorov (ľud. zdroje) 

— nedostatok finančných prostriedkov (verejné zdroje) a málo reálneho sponzoringu 

— rozpor medzi poslaním (cieľmi) a reálnymi možnosťami (najmä inštitúcie VÚC) nedostatočná ekonomická 

nezávislosť subjektov 

— zlá technická vybavenosť subjektov a priestorov 

— slabá alebo nesprávne cielená propagácia a informovanosť 

— nedostatok profesionálnych komunikátorov 

— nevhodná štruktúra zamestnancov inštitúcií a organizácií (nedostatočný personálny audit) 

— nedostatok možností pre uplatnenie ľudských zdrojov (MVO – málo stálych zamestnancov) 

— málo relevantných a dlhodobých medzinárodných kontaktov a partnerstiev 

Príležitosti (vonkajšie vplyvy okolia): 

— postupné rozširovanie možností pre získavanie finančných zdrojov (granty EÚ, asignácia 2% dane, 

sponzoring, aktivizácia firemných aj súkromných donorov) 


— čiastočná zmena rozpočtových pravidiel (možnosť organizácií ponechať si príjmy z vlastnej činnosti) 

— zmena v rozdeľovaní verejných zdrojov (kontraktové financovanie pre organizácie, granty na projekty) 

— postupné zvyšovanie profesionálnej úrovne organizácií 

— relatívne dobré základné ekonomické, geografické aj demografické podmienky pre rozvoj kultúry 

v Žilinskom kraji 

— dostatok diváckeho záujmu a potenciálnej pozornosti publika vo vzťahu ku kultúre 

— evaluácia kritérií pre vyhodnocovanie úspešnosti a efektivity kultúrnych projektov a aktivít 

— nové spôsoby obnovy a využitia kultúrnych pamiatok 

Ohrozenia (vonkajšie vplyvy okolia): 

— nepriama politizácia procesov strategického plánovania (fungovanie „od volieb do volieb“) 

— dogmatizmus v plánovaní (nie zdroje podľa cieľov ale ciele podľa zdrojov) 

— netransparentné rozdeľovanie verejných zdrojov 

— pretrvávajúce prejavy autoritatívneho riadenia procesov v oblasti kultúry 

— prijímanie rozhodnutí (zastupiteľstvo) bez vedomia možných dôsledkov pre oblasť kultúry 

— slabé kultúrne vedomie rozhodovateľov v oblasti štátnej správy aj súkromného sektora 

— komercializácia umenia a kultúry (vplyv médií) 

— nedostatok pozitívnych stimulov od riadiacich (decíznych) zložiek na úrovni VÚC a samosprávy 

— dlhodobá absencia stratégie štátnej kultúrnej politiky 

— nedostatočné vnímanie a definovanie verejného záujmu v oblasti kultúry 

— slabá reflexia kultúrnych aktivít spoločnosťou, slabá participácia spoločnosti 

— nedostatočný záujem médií 

— neodborný a nesystematický prístup zriaďovateľov (verejný sektor), politické zásahy do riadenia organizácií 

aj procesov (verejný sektor, verejné financie) 

— nepriaznivá (nevyhovujúca) legislatíva (verejný sektor) 

— nedostatok nezávislých finančných zdrojov určených na podporu kultúrnych aktivít (v sektore verejných 

financií), nedôsledná fiškálna decentralizácia 

— absencia daňového zvýhodnenia donorov a podnikateľských subjektov 

— ekonomicky slabé obyvateľstvo (nízka „kúpyschopnosť“ vo vzťahu ku kult. aktivitám) 

Vo výsledkoch analýzy je výrazná prevaha spoločných znakov (prierezové vlastnosti) a menej špecifických 

vlastností pre jednotlivé oblasti kultúry. Znamená to, že uvedené vlastnosti subjektov a prostredia sú 

pomenované a pociťované ako spoločné – bez ohľadu na konkrétnu oblasť kultúry (kultúrne dedičstvo, 

ľudová kultúra, umenie a pod.) 

V pôsobení okolia (vonkajšieho prostredia) výrazne prevažujú ohrozenia nad príležitosťami, z čoho 

jednoznačne vyplýva, že stratégia zmien v oblasti kultúry sa musí týkať aj jej okolia. V negatívnom 

pôsobení okolia sú prítomné aj spoločensky a politicky citlivé témy (korupcia a netransparentnosť verejných 

zdrojov, byrokracia, autoritatívne riadenie), z čoho vyplýva nevyhnutnosť osobitnej komunikačnej stratégie 

s decíznymi zložkami pri úsilí o dosiahnutie zmien. 

Z uvedených výsledkov analýzy vyplýva, že z hľadiska ďalšieho rozvoja kultúry má 

Žilinský kraj dobré východiskové predpoklady v kultúrnych tradíciách aj v potenciálnom 

záujme obyvateľstva o kultúrne hodnoty. Pozitívom je aj pripravenosť tvorcov 

a šíriteľov kultúry na také systémové zmeny (vrátane zmien v základných ekonomických 

vzťahoch), ktoré zabezpečia kultúre ďalší rozvoj. Zároveň však treba zdôrazniť, že 

v kultúrnom kontexte Žilinského kraja (tak ako aj na celom Slovensku) je aj priveľa 

existujúcich obmedzení a stereotypov z predchádzajúceho obdobia, ktorých 

výsledkom sú pretrvávajúce problémy v existencii a rozvoji kultúry (podrobnejšie viď 

nasledujúca podkapitola). Len systémové riešenie týchto problémov môže zabezpečiť 

kultúre v ŽSK ďalší udržateľný rozvoj. 


2.7 Najzávažnejšie okruhy problémov tvorcov a šíriteľov kultúry 

2.7.1 Finančné zdroje na kultúrne aktivity a činnosti 

— nedostatočné komplexné riešenia financovania kultúrnej činnosti (legislatívne možnosti, aktivita pri 

získavaní financií zo súkromných zdrojov, koncepčné riešenia) 

— nedostatočné komerčné aktivity a služby niektorých kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK 

— nedostatočné zdroje pre zber, digitalizáciu a uchovávanie prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva 

a prejavov súčasnej kultúry 

— málo možností na spájanie zdrojov z rozličných úrovní verejnej správy (ministerstvo kultúry, samosprávne 

kraje, mestá a obce) 

— nedostatok alebo absencia finančných zdrojov určených na kultúru v rozpočtoch menších miest 

a obcí 

— slabá pripravenosť organizácií na čerpanie finančných zdrojov EÚ (projekty) 

— neúmerná disproporcia v rozdeľovaní objemu finančných prostriedkov medzi „zotrvačným“ rozpočtovým 

financovaním (organizácie) a projektovým financovaním (granty a príspevky na jednotlivé 

projekty alebo aktivity) na úrovni rozpočtu samosprávneho kraja 

— nedostatok finančných zdrojov na inštitucionálne granty (podpora organizácií mimo zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK) 

— neefektívne pokrytie niektorých činností, ktoré môžu organizácie outsourcovať 

— nedostatočné možnosti získavania finančných prostriedkov 

— nedostatok finančných prostriedkov na obnovu objektov kultúrneho dedičstva a na poistenie nehnuteľností 

aj umeleckých diel v depozitoch a expozíciách kultúrnych organizácií aj pri transporte 

— nedostatočná vzájomná spolupráca, spolupráca s dobrovoľníkmi a spolupráca organizácii rôznej právnej 

formy 

— závislosť na rozpočte zriaďovateľa (aj v politickom rozmere), neexistujúce strategické finančné plánovanie 

organizácií (prevaha operatívneho plánovania) 

— nejasné spolufinancovanie činností a podujatí kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti 

ŽSK partnerskými organizáciami. 

2.7.2 Efektívnosť práce a motivácia ľudských zdrojov 

— nedostatok efektívnych nástrojov na zvýšenie osobnej motivácie ľudských zdrojov, nedostatočná aktivita 

a kvalita odborných zručností niektorých odborných pracovníkov 

— nedostatočné finančné hodnotenie manažérov a odborných pracovníkov kultúrnych organizácií prostredníctvom 

tarifných platov 

— nevyužívaný outsourcing – nielen ako finančne výhodnejšie riešenie, ale aj ako profesionálne výhodné 

riešenie v niektorých prípadoch 

— absencia strategického plánu rozvoja ľudských zdrojov na úrovni samosprávneho kraja 

— v priemere slabšia všeobecná kvalifikácia pracovníkov (práca s PC, cudzie jazyky) 

— nedostatočná jazyková a komunikačná vybavenosť ľudských zdrojov, ako aj nedostatočné zvyšovanie 

know-how v oblasti prezentácie zámerov, hodnôt a projektov aj v oblasti fundraisingu a marketingu 

kultúry 

— absencia vysokoškolského vzdelania niektorých odborných pracovníkov kultúrnych organizácií v zriadovateľskej 

pôsobnosti ŽSK 

— nedostatok príležitostí a motivácie k osobnému vzdelávaniu a k zvyšovaniu odbornosti 

— nedostatok osobnej zodpovednosti vo výkone činností 

— necitlivosť alebo ľahostajnosť, pasivita pri zlepšovaní estetických hodnôt a čistoty priestorov pre 

návštevníkov kultúrnych organizácií 

— nedostatočná komunikácia so samosprávou, s tvorcami a lídrami kultúry, s komunitami regiónu 

— pracovno-právne spory odčerpávajúce kultúrnej organizácii kapacity a financie. 


2.7.3 Organizačné a riadiace vzťahy 

— absencia jasných cieľov a vízií kultúrnej politiky v Žilinskom samosprávnom kraji 

— problémy s neexistujúcou, resp. s neaktuálnou a nenapĺňanou/nenaplniteľnou víziou a misiou organizácií 

— chýbajúca koncepcia riadenia a rozvoja aspoň v strednodobom horizonte 

— chýbajúce nástroje motivácie k efektívnemu využívaniu verejných financií a k zvyšovaniu zdrojov 

z vlastnej činnosti 

— nepružný a finančne podhodnotený systém mzdového zaradenia a odmeňovania pracovníkov kultúrnych 

inštitúcií 

— nedostatočný marketing kultúrnych činností, aktivít a projektov 

— nadbytočná miera byrokracie v riadiacich a organizačných vzťahoch 

— absencia jasného zadania a merateľných kritérií (ukazovateľov) na výkon základných činností kultúrnych 

organizácií zo strany ŽSK ako ich zriaďovateľa 

— absencia jasných pravidiel hodnotenia činnosti kultúrnych organizácií a monitoringu tejto činnosti 

— nedostatok jasných pravidiel spolupráce medzi ŽSK a kultúrnymi organizáciami v zriadovateľskej 

pôsobnosti ŽSK (princípy spolupráce a výkonu činností v podobe jedného dokumentu). 

2.7.4 Infraštruktúra, priestorové a technické vybavenie 

— nízka kvalita poskytovaných služieb 

— nedostatočná dostupnosť kultúry vo väčšej vzdialenosti od centier 

— slabá estetická úroveň priestorov, expozícií, propagácie kultúrnych organizácií 

— nedostatočná komplexnosť kvalitných služieb pre návštevníkov kultúrnych podujatí a kultúrnej ponuky 

kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK 

— súdne spory o budovy znemožňujúce získavať financie na obnovu a rekonštrukciu z fondov EÚ 

— neefektívna prevádzka objektov (nehnuteľností) v správe kultúrnych organizácií v zriadovateľskej 


— nedostatočné poistenie budov a majetku kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK 

— nedostatok finančných prostriedkov na opravu všetkých objektov kultúrnych organizácií v zriadovateľskej 


— nedostatočné technické vybavenie kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK. 

2.7.5 Iné 

— nepriliehavý názov osvetových stredísk, 

— nedostatočná realizácia inovácií, 

— nedostatočná kvalita a rozsah prezentácie činnosti kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti 

ŽSK, 

— nedostatočná informačná politika. 


2.8 Najvýraznejšie výhody a nevýhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK 

ku kultúrnym organizáciám 

Žilinský samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti kultúry 23 kultúrnych organizácií, 

ktoré sú kultúrnou jednotou pozostávajúcou zo šiestich organizačných typov (podľa základných činností) 

a ktoré zastrešujú vedeckú, odbornú i výchovno–osvetovú zložku: 

4 múzeá (Považské múzeum v Žiline – s krajskou pôsobnosťou, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava 

v Dolnom Kubíne, Liptovské múzeum v Ružomberku a Kysucké múzeum v Čadci) 

5 galérií (Oravská galéria v Dolnom Kubíne – s krajskou pôsobnosťou, Považská galéria umenia v Žiline, 

Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Turčianska galéria v Martine, Kysucká galéria v Čadci) 

2 divadlá (Slovenské komorné divadlo Martin a Bábkové divadlo Žilina) 

2 hvezdárne (Hvezdáreň v Žiline a Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste) 

5 regionálnych osvetových stredísk (Regionálne osvetové stredisko v Žiline – s krajskou pôsobnosťou, 

Kysucké osvetové stredisko v Čadci, Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne, Liptovské osvetové stredisko 

v Liptovskom Mikuláši, Turčianske osvetové stredisko v Martine) 

5 regionálnych knižníc (Žilinská knižnica – s krajskou pôsobnosťou, Kysucká knižnica v Čadci, Oravská 

knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom 

Mikuláši, Turčianska knižnica v Martine). 

Podrobný prehľad činností jednotlivých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je 

uvedený v prílohe č.2 

Výhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK: 

— ŽSK je dôveryhodná a vplyvná organizácia s dobrým kreditom 

— snaha a schopnosť ŽSK problémy v oblasti kultúry riešiť koncepčne 

— ŽSK je finančne silný a stabilný partner (zriaďovateľ), ktorý zaručuje organizáciám vo svojej zriaďovateľskej 

pôsobnosti cash flow vo výške schváleného príspevku na príslušné rozpočtové obdobie, 

— možnosť bezúročnými pôžičkami (preklenovacie úvery) pomáhať organizáciám pri problémoch súvisiacich 

s omeškaním finančných prostriedkov z iných zdrojov (granty MK SR, program Interreg 

a iné), 

— pomoc organizáciám naplniť podmienku 5% spolufinancovania pri získaných grantoch, 

— možnosť urgentne riešiť vlastnými kapacitami závažné havárie v oblasti správy majetku kultúrnych 

organizácií ŽSK, 

— snaha a schopnosť ŽSK finančne podporovať akvizičnú činnosť knižníc, galérií a múzeí 

— centrálnym nákupom služieb pre ŽSK (z titulu veľkej a dôveryhodnej organizácie) možno dosiahnuť 

nadštandardné výhody aj pre všetky organizácie v jej zriaďovateľskej pôsobnosti (telekomunikačné 

služby a pod.) 

— úsilie ŽSK prideľovať finančné prostriedky pre kultúrne organizácie transparentne a pri rovnomernom 

(pomernom) rozdeľovaní rešpektovať aj potrebu všetkých regiónov Žilinského kraja, 

— v riadiacich vzťahoch dôraz na manažérske, tvorivé a odborné schopnosti a zručnosti väčšiny manažérov 

a odborných pracovníkov kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK, 

— v riadiacich vzťahoch zabezpečenie slobody a nezávislosti kultúrnych obsahov, 

— v riadiacich vzťahoch zabezpečenie samostatnosti organizácií v práci s ľudskými zdrojmi. 

Nevýhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK: 

— nadbytočná miera byrokracie v riadiacich a organizačných vzťahoch, duplicita zadaných úloh v rôznych 

časových intervaloch, 

— nedostatočná informovanosť a spolupráca jednotlivých odborov Úradu ŽSK, 

— nezosúladenie vzťahu, spolupráce a pravidiel medzi ŽSK a kultúrnymi organizáciami v zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK do podoby jedného dokumentu, 


— absencia pravidiel podrobného hodnotenia a monitoringu činnosti kultúrnych organizácií, 

— nie vždy dostatočné množstvo finančných prostriedkov na plnenie všetkých funkcií, vyplývajúcich 

z príslušných platných zákonov, legislatívy a zriaďovacích listín: na údržbu a obnovu objektov kultúrneho 

dedičstva – národných kultúrnych pamiatok, údržbu a obnovu všetkých nehnuteľností vo 

vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií, budovanie a rekonštrukcie depozitárnych priestorov, 

slúžiacich na ochranu zbierkového fondu, reštaurovanie zbierok zbierkotvorných inštitúcií, poistenie 

nehnuteľností v správe kultúrnych organizácií vo vlastníctve ŽSK, poistenie umeleckých diel v 

depozitoch a expozíciách kultúrnych organizácií, poistenie umeleckých diel pri transporte na výstavy 

v správe kultúrnych organizácií, poistenie cudzieho majetku - umeleckých diel, historických, etnografických 

predmetoch a pod. pri transportoch a poškodení na výstavách, odpisy hmotného a nehmotného 

majetku, 

— redukovaná miera právnej subjektivity organizácií a autonómnosti v niektorých rozhodovacích právomociach 

štatutárov – veľká zodpovednosť za správu majetku, nerovnováha medzi povinnosťami 

a právomocami štatutárov, obmedzené možnosti pružného riešenia niektorých technických problémov 

štatutármi kultúrnej organizácie, 

— častá centralizácia riadenia (výber banky, telekomunikačné služby, telefóny, výber softwaru – Fabasoft, 

Magma, Ispin, výber stravovacích zariadení a pod.), niekedy dochádza k zvyšovaniu ekonomickej 

náročnosti, zbytočnej nepružnosti riešenia určitých problémov a výhody z centralizácie obmedzujú 

možnosti získavania výhod a sponzorov pre jednotlivé organizácie, 

— znížená operatívnosť vybavovanej agendy (napr. zmluvy o výpožičke zbierkových predmetov, dodržiavanie 

Zásad hospodárenia a nakladanie s majetkom ŽSK) čo v mnohých prípadoch spomaľuje plnenie 

odborných činností, 

— obmedzovanie v oblasti hodnotenia zamestnancov kultúrnych organizácií za vykonanú prácu prideľovaním 

viazaných mzdových prostriedkov, 

— dlhodobá fixácia počtu zamestnancov: organizácia s malým počtom zamestnancov musí zvládať požiadavky 

zriaďovateľa a iných subjektov v rovnakej kvalite, rozsahu a časovom horizonte ako organizácia 

s nepomerne väčším počtom zamestnancov (nepomer rozloženia síl, väčšia vyčerpanosť personálu), 

— nestabilita politickej scény: štvorročné volebné obdobia so zmenou poslancov a personálnymi zmenami 

na Úrade ŽSK spôsobujú závislosť organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK od rozhodnutia 

poslancov (uprednostňovanie vlastných záujmov), politické vplyvy, častá nedostatočná informovanosť 

alebo nezáujem 

— nevyváženosť podmienok na komerčnú činnosť – rôzny počet a zaradenie zamestnancov, atraktivita 

lokality, prostredia a nehnuteľností (nie každá organizácia spravuje hrad, zámok alebo iné nehnuteľnosti). 

2.9 Koncepčné nástroje kultúrnej politiky v Žilinskom samosprávnom kraji, 

kultúra z pohľadu výkonu samosprávnych a riadiacich činností ŽSK 

V zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. zo dňa 24. 10. 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov 

štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešla kultúra do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych 

krajov s účinnosťou od 1. apríla 2002. Z pôsobnosti Krajského úradu v Žiline do zriaďovateľskej pôsobnosti 

Žilinského samosprávneho kraja prešlo 23 kultúrnych organizácií s príspevkovou formou hospodárenia, 

ktorá sa k dnešnému dňu nezmenila. 

V období od vzniku Žilinského samosprávneho kraja a prechodu kultúry do zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK boli schválené nasledovné koncepčné dokumenty: 

— Koncepcia rozvoja kultúry Žilinského samosprávneho kraja (2003) 

— Správa o napĺňaní Koncepcie rozvoja kultúry v ŽSK s návrhom siete kultúrnych inštitúcií 

a s návrhom na vytvorenie fondu kultúry (2004) 

— Všeobecne záväzné nariadenie 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov ŽSK (2004) 

— Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja – časť Kultúra 

(2004) 


Odbor kultúry Úradu ŽSK spracoval dva pomocné koncepčné materiály, ktoré neboli predložené na 

rokovanie Zastupiteľstva ŽSK: 

— Koncepcia organizovania vrcholných podujatí v Žilinskom samosprávnom kraji do roku 2007 

— Návrh na spolufinancovanie nákupu knižničných dokumentov v regionálnych knižniciach Žilinského 

kraja 

Odbor kultúry Úradu ŽSK predložil na rokovanie Zastupiteľstva ŽSK dňa 25. júna 2003 koncepčný materiál 

Koncepcia rozvoja kultúry Žilinského samosprávneho kraja, ktorú zastupiteľstvo schválilo. Ambíciou 

predloženej koncepcie bola predovšetkým analýza kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK s poukázaním na absenciu určenia pravidiel finančného zabezpečenia na strane jednej a s priam nemožnosťou 

financovania iných aktivít či organizácií priamo nepatriacich pod ŽSK. 

Pozitívom predloženej a schválenej koncepcie bolo predovšetkým: 

— podrobné pomenovanie aktuálneho stavu organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, 

— začlenenie rozvoja kultúry do strategických a koncepčných materiálov schvaľovaných na úrovni ŽSK 

(posilnenie vedomia rozhodovateľov o dôležitosti kultúry a uchovávania aj rozvoja kultúrnych hodnôt), 

— podnietenie organizácií v oblasti kultúry k tomu, aby pomenovali svoje čiastkové rozvojové zámery 

a ciele. 

Limitom predloženej a schválenej koncepcie bolo najmä: 

— prevaha analytických a sumarizujúcich informácií nad systémovými koncepčnými riešeniami, 

— parciálnosť a rozdrobenosť jednotlivých konkrétnych cieľov a nástrojov (prevaha riešení pre konkrétne 

organizácie nad spoločnými riešeniami), 

— nedostatočná hierarchizácia (podľa dôležitosti, naliehavosti, rozsahu a významu) jednotlivých 

problémov, nástrojov a riešení, nedostatok spoločných priorít kontinuálneho rozvoja, 

— väčšie zameranie na operatívne riešenia a menej dlhodobých systémových riešení, 

— nedostatok možností pre priebežnú evaluáciu koncepcie a pre jej rozpracovanie na ďalšie obdobia. 

Na základe schválenej koncepcie sa uskutočnili niektoré čiastkové zmeny najmä v systéme financovania 

kultúrnych činností (aktivít a projektov) a vo finančných (rozpočtových) vzťahoch medzi ŽSK ako 

zriaďovateľom a jeho organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúry. Medzi tieto zmeny patrí predovšetkým: 

— určenie percentuálneho rozpočtového limitu pre ročný finančný príspevok schválený organizácii zriaďovateľom, 

a to na základe charakteru (typu) organizácie a jej činnosti, 

— osobitné vyčlenenie financií v rozpočte ŽSK určených na dotácie pre podporu kultúrnych projektov 

a aktivít a zacielených aj mimo sféry verejných financií prostredníctvom VZN 

— dôraz na viaczdrojové financovanie kultúry (motivácia organizácií k získavaniu vlastných finančných 

zdrojov) 

— dôraz na koordináciu činností v oblasti kultúry (koordinácia činností a aktivít s cieľom zvýšenia ich 

efektivity). 

V súvislosti s koncepciou z roku 2003 a s jej následným priebežným vyhodnotením v roku 2004 možno 

konštatovať, že obsahovo v tejto koncepcii nešlo o strategické zámery a ciele dlhodobého rozvoja celej 

kultúry v ŽSK, ale najmä o čiastkové a operatívne riešenia nasmerované predovšetkým vo vzťahu k organizáciám 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Obsah koncepcie z roku 2003 je taktiež jedným z dôkazov 

toho, že po prechode zriaďovateľských kompetencií z centrálnej úrovne na samosprávne kraje v oblasti kultúry 

jednoznačne prevažovali operatívne riešenia a strategické plánovanie sa preto nestalo predmetom záujmu 

a rozhodovania príslušných kompetentných orgánov. 

Vzhľadom na to, že od prvého priebežného vyhodnotenia plnenia koncepcie nebol na úrovni zastupiteľstva 

ŽSK prijatý ďalší koncepčný dokument týkajúci sa rozvoja kultúry, je potrebné vypracovať nový 

návrh koncepčného a systémového riešenia pre oblasť kultúrnej politiky na úrovni ŽSK. 


Do popredia vystupuje najmä potreba: 

— určiť nové rozvojové zámery a ciele aspoň v strednodobom časovom rámci (v nadväznosti na Program 

hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK a na ďalšie strategické dokumenty na úrovni ŽSK aj na 

úrovni ústredných orgánov štátnej správy), 

— určiť priority činností a merateľné kritériá (výsledky) pre jednotlivé oblasti kultúry, prehodnotiť rozsah 

a kvalitu poskytovaných služieb, 

— zvážiť možnosti transformácie ekonomicko-právnej formy a spôsobu hospodárenia kultúrnych organizácií 

(s možnosťou vytvorenia spoločných organizácií na princípe partnerstva samosprávny kraj 

– obec, samosprávny kraj – štát a pod.), 

— vytipovať činnosti, aktivity a projekty pre rozvoj partnerstiev medzi verejnou správou a neziskovým 

a/alebo súkromným sektorom (spájanie zdrojov a aktivít), 

— prehodnotiť štruktúru hlavných činností organizácií v pôsobnosti ŽSK – najmä v súvislosti s prechodom 

na kontraktové financovanie (cielené prideľovanie príspevku podľa konkrétnych a merateľných 

výsledkov a kritérií), 

— zvážiť možnosti a podmienky efektívnejšej správy majetku v súvislosti s rozvojom infraštruktúry kultúry, 

— zvýšiť motivačné nástroje v systéme riadenia kultúrnych organizácií, 

— zvýšiť reálne možnosti pre viaczdrojové financovanie organizácií a aktivít a pre spájanie zdrojov, 

— v rozdeľovaní verejných financií čiastočne zmeniť pomer medzi rozpočtovou „zotrvačnosťou“ a súťažou 

konkrétnych aktivít a činností (zvýšiť objem finančných prostriedkov pre grantový kultúrny program 

na úrovni ŽSK), 

— zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšovania 

dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.). 

2.10 Prehľad a obsahová rešerš všeobecne záväzných predpisov (nariadení) na 

úrovni ŽSK so vzťahom k oblasti kultúry 

Na úrovni Žilinského samosprávneho kraja boli schválené viaceré všeobecne záväzné predpisy (nariadenia), 

z ktorých mnohé sa dotýkajú oblasti kultúry. Z nich najvýznamnejšie sú tieto: 

— Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja: je súčasťou sústavy 

základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja v Slovenskej republike a okrajovo sa dotýka 

aj kultúry. Materiál má ambíciu vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude 

schopný efektívne využívať všetky (prírodné, kultúrne, finančné a ľudské) zdroje, pri zachovaní zdravého 

životného prostredia. 

— Koncepcia rozvoja kultúry Žilinského samosprávneho kraja (pozri predchádzajúca časť). 

— Správa o napĺňaní Koncepcie rozvoja kultúry v ŽSK s návrhom siete kultúrnych inštitúcií 

a s návrhom na vytvorenie fondu kultúry (pozri predchádzajúca časť). 

— Všeobecne záväzné nariadenie: VZN 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov ŽSK 

(základ pre vytvorenie grantového programu – poskytovanie dotácií na konkrétne aktivity a projekty) 

a Dodatok 1 k VZN 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov ŽSK (pozri predchádzajúca 

časť). 

— Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Žilinského samosprávneho kraja: Zásady podrobne 

určujú postup pri hospodárení a nakladaní s majetkom vo vlastníctve Žilinského samosprávneho 

kraja – hnuteľným i nehnuteľným majetkom, riešia otázky nadobúdania a spravovania majetku, predaj 

a kúpu majetku, nájom majetku, výpožičku, fyzickú likvidáciu majetku, nakladanie s prebytočným 

a neupotrebiteľným majetkom, nakladanie s pohľadávkami a iné majetkové práva. 

— Analýza a koncepcia rozvoja cestového ruchu v Žilinskom samosprávnom kraji: Schválený koncepčný 

materiál, ktorý priamo rozoberá možnosti prepojenia a využitia kultúry v oblasti cestovného 

ruchu – najmä v kapitolách Kultúrno – poznávací cestovný ruch, Kultúrny cestovný ruch, Kultúrny 

turizmus. Prílohou dokumentu je prehľad kultúrnych a historických pamiatok kraja. Významnou je 


i príloha: Strategické zámery rozvoja cestovného ruchu v regiónoch ŽSK. V tejto prílohe sú zakomponované 

zámery obcí a miest vrátane zámerov rozvoja v oblasti kultúry (vybudovanie zámockého parku 

Budatín, Obnova a dostavba muzeálneho centra Budatín, poriadanie výstav a pod.). 

— Všeobecne záväzné nariadenie: VZN 2/2003 o ocenení ŽSK, ktorým sa ustanovuje spôsob udeľovania 

ocenení ŽSK (ocenenia boli udelené aj významným osobnostiam v oblasti kultúry). 

— Všeobecne záväzné nariadenie: VZN 3/2004 o používaní symbolov ŽSK vymedzuje symboly ŽSK 

a stanovuje, kto a za akých podmienok môže použiť a používať symboly ŽSK, kto zodpovedá za ich 

použitie a ochranu a stanovuje dohľad nad dodržiavaním nariadenia a určuje pokuty za nesprávne 

a neoprávnené použitie symbolov. 

2.11 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) 

nástrojov kultúrnej politiky uplatňovaných na úrovni ŽSK 

Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ kultúrnych organizácií uplatňuje vo svojej riadiacej práci viaceré 

nástroje kultúrnej politiky: 

— Koncepčné nástroje: spracováva, aktualizuje a priebežne vyhodnocuje koncepciu rozvoja kultúry 

v Žilinskom kraji. V koncepcii stanovuje rozvojové zámery a priority rozvoja na ďalšie obdobie a zároveň 

určuje aj nástroje, formy a metódy postupov pri dosahovaní stanovených cieľov. Koncepcia rozvoja 

kultúry po schválení Zastupiteľstvom ŽSK sa stáva záväzným strategickým koncepčným materiálom, 

naznačujúcim ďalší vývoj a budúce smerovanie. 

— Legislatívne nástroje: ŽSK vydáva usmernenia, nariadenia, vyhlášky a iné legislatívne normy, v ktorých 

záväzným spôsobom upravuje formy, metódy činnosti, zjednocuje postupy a pod. Napr. Smernica 

pre verejné obstarávanie, smernica finančných operácií a pod. 

— Finančné nástroje: sú najúčinnejšie nástroje aktívnej kultúrnej politiky zriaďovateľa. V praxi sa 

efektívne uplatňujú viaceré: 

– ŽSK prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK schvaľuje rozpočty kultúrnych organizácií v oblasti 

bežného i kapitálového transferu. Poskytovaním príspevku zriaďovateľ vytvára reálne podmienky 

na to, aby organizácie mohli plniť svoje poslanie a vyvíjať činnosť. Príspevok od zriaďovateľa 

kultúrne organizácie využívajú najmä na úhradu mzdových nákladov zamestnancov kultúrnych 

organizácií a na krytie prevádzkových nákladov. ŽSK taktiež prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK 

schvaľuje všetky zmeny v rámci schválených rozpočtov kultúrnych organizácií. Zmeny účelu 

použitia už schválených finančných prostriedkov sa realizujú v nadväznosti na aktuálne potreby 

kultúrnych organizácií v súlade so zámermi vyššej efektivity a účelu čerpania finančných prostriedkov. 

– ŽSK ako zriaďovateľ predpisuje výšku príjmov, ktoré majú kultúrne organizácie v priebehu rozpočtového 

roka dosiahnuť. Kultúrne organizácie s príspevkovou formou hospodárenia používajú 

pri plnení svojho poslania finančné prostriedky od zriaďovateľa; vyvíjajú svoju činnosť a organizujú 

rôznorodé aktivity aj za účelom dosiahnutia finančných príjmov, ktoré potom používajú ako 

ďalší zdroj finančného hospodárenia a saturujú ďalšie potreby organizácií. 

– ŽSK prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK poskytuje účelové dotácie – v oblasti bežných i kapitálových 

výdavkov, ktorými navršuje schválený rozpočet kultúrnych organizácií. V oblasti bežných 

výdavkov sú to dotácie najmä na činnosť, na organizačné a finančné zabezpečenie rôznych kultúrno 

– výchovných a vzdelávacích podujatí a aktivít, prezentáciu kultúry v zahraničí, na nákup 

techniky, doplnenie a skvalitnenie hardverového a softverového vybavenia (v súlade s platnou legislatívou 

– nákup do 30 tis. Sk) a pod. V oblasti kapitálových výdavkov sú to dotácie na realizáciu 

investičných akcií – rekonštrukcie, prístavby, nadstavby; v mnohých prípadoch sa riešia havarijné 

stavy najmä striech objektov a vykurovacích systémov. Osobitne významnými a prínosnými sú 

účelové dotácie zriaďovateľa na zabezpečenie zbierkotvornej činnosti kultúrnych organizácií, 

predovšetkým múzeí, galérií a knižníc. V minulosti zriaďovateľ v rámci schválených rozpočtov 

neposkytoval finančné prostriedky na nákup zbierok a prostredníctvom účelových dotácií kompenzoval 

povinnosť zriaďovateľa, stanovenú príslušnými zákonmi – zákon o múzeách a galériách, 


zákon o knižniciach. Od roku 2006 Žilinský samosprávny kraj poskytuje v rozpočtoch múzeí, 

galérií a knižníc účelové finančné prostriedky na nákup zbierok a akvizíciu finančne podporuje 

i prostredníctvom účelových dotácií. ŽSK zároveň prostredníctvom úprav rozpočtov jednotlivých 

kultúrnych organizácií spolufinancuje podporené projekty MK SR na akvizičnú činnosť. Múzeá 

a galérie realizujú nákup zbierok z kapitálového transferu, knižnice z bežného transferu. Významné 

sú účelové dotácie určené na spolufinancovanie projektov. V prípade úspešnosti spracovaného 

projektu ŽSK ako zriaďovateľ poskytuje kultúrnym organizáciám dotácie vo výške predpísaného 

spolufinancovania projektu a to v oblasti bežného i kapitálového transferu. 

— Mzdové a motivačné nástroje: platové zatriedenie riaditeľov – štatutárni zástupcovia kultúrnych 

organizácií sú zatriedení v platových triedach podľa veľkosti kultúrnej organizácie, ale i podľa kvality 

manažérskej práce, významu a rozsahu vykonávaných činností danej kultúrnej organizácie. ŽSK 

spravidla dvakrát ročne udeľuje odmeny riaditeľom kultúrnych organizácií. Určenie výšky odmien sa 

realizuje na princípe zásluhovosti v súlade s kritériami hodnotenia riaditeľov kultúrnych organizácií. 

Odbor kultúry Úradu ŽSK stanovil hodnotiace kritériá (rozsah a kvalita odbornej činnosti, inovácie, 

prezentácia v zahraničí, získavanie mimorozpočtových finančných zdrojov, dosiahnuté výsledky a ocenenia....), 

ktoré motivujú riaditeľov i celé kolektívy v kultúrnych organizáciách dosahovať lepšie a kvalitnejšie 

výsledky. Odmeny riaditeľom kultúrnych organizácií boli však vyplatené i pri mimoriadnych 

príležitostiach: ak štatutár mimoriadne zhodnotil majetok vo vlastníctve ŽSK – napr. získal darom 

zbierky v hodnote niekoľkých miliónov, v oblasti úspešnej projektovej činnosti dosiahol mimoriadny 

finančný príjem – taktiež v hodnote niekoľkých miliónov a pod. Ako motivačný nástroj je dôležitá aj 

lepšia a efektívnejšia deľba práce na jednotlivých pracoviskách – napr. znížením počtu pracovníkov 

zriaďovateľ ponechal objem schváleného mzdového fondu, čo pri nezníženom schválenom rozpočte 

kultúrnej organizácii umožňuje riaditeľovi ušetrený mzdový fond použiť na vyplatenie odmien svojim 

zamestnancom a motivovať ich k dosahovaniu lepších pracovných výsledkov. 

— VZN 4/2004 – Všeobecne záväzné nariadenie o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov Žilinského 

samosprávneho kraja a Dodatok 1 k VZN 4/2004 predstavuje veľmi významný nástroj 

aktívnej kultúrnej politiky ŽSK. V roku 2004 schválilo Zastupiteľstvo ŹSK toto nariadenie, ktorým 

umožnilo poskytnúť dotáciu – nenávratný finančný príspevok z rozpočtu samosprávneho kraja. Pred 

účinnosťou tohto nariadenia ŽSK nemohol poskytnúť žiadnu účelovú dotáciu ani nemohol finančne 

podporiť žiadny subjekt, ktorý nebol v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Prijatím VZN 4/2004 sa kvalitatívne 

zmenili podmienky a možnosti podpory i ďalším subjektom: právnickým a fyzickým osobám 

– podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území ŽSK a súčasne na jeho území rozvíjajú 

významné aktivity v oblasti školstva a vzdelávania, záujmovej umeleckej činnosti a kultúrnych aktivít, 

športu a telovýchovy, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity, verejnoprospešných prác a pod. Pretrvávajúcim 

a závažným problémom je určenie maximálnej sumy dotácie (40tis.sk) aj nízky celkový rozpočet 

dotácií, v dôsledku čoho je v súčasnej podobe tento systém takmer bezvýznamným nástrojom. 

— Ďalším finančným nástrojom podpory kultúry a organizácií v rámci Žilinského kraja – bez rozdielu 

zriaďovateľskej pôsobnosti – je Grantový program pre podporu projektov spolupráce v oblasti 

umenia a kultúry, ktorý vyhlásili Nadácia – Centrum súčasného umenia a ŽSK. Grantový program 

je súčasťou projektu Kultúrna politika od Amsterdamu po Žilinu, ktorý sa realizuje v rokoch 2005 

– 2007 s podporou programu MATRA Holandského kráľovstva na modelovou území ŽSK. Grantový 

program je určený pre všetky typy organizácií a inštitúcií pôsobiacich v oblasti umenia a kultúry 

(neziskové, príspevkové, rozpočtové) s podmienkou, že žiadajúca organizácia musí pôsobiť v Žilinskom 

kraji. Cieľom programu je podpora spoločných projektov na poli umenia a kultúry a podpora 

prípravy väčších (medzinárodných) projektov kultúrnej a umeleckej spolupráce. V súvislosti s týmto 

programom však treba zdôrazniť, že ide o jednorazové riešenie pre rok 2007 (ŽSK na uskutočnenie 

programu poskytol finančné prostriedky z rezervy), na základe ktorého by mali byť následne vypracované 

ďalšie systémové riešenia na úrovni ŽSK (grantový systém pre kultúru). 

V súvislosti s doterajšími uplatňovanými nástrojmi kultúrnej politiky na úrovni ŽSK možno konštatovať, 

že prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti kultúry zo štátu na samosprávne kraje sa riadiaci proces 

v oblasti kultúry čiastočne skvalitnil a obsahovo i rozsahovo rozšíril. Proces riadenia sa pretransformoval 


zo štátnej byrokratickej doktríny a stal sa demokratickejším a transparentnejším. V závislosti od finančných 

a materiálnych podmienok sa rozširuje aj spektrum nástrojov riadenia. 

Pre efektívnejší výkon riadiacich a koordinačných činností by bolo potrebné zvýšiť samostatnosť 

(vo výkone činností, v rozhodovaní aj v ekonomike) a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií za svoje výsledky 

a pôsobenie – najmä v nadväznosti na rozdeľovanie verejných financií a na ich efektívne využívanie. 

Zo strany ŽSK je jednou z najpotrebnejších vecí začať riešiť kultúru v kraji ako celok, a nielen 

čiastočne reformovať riadiace vzťahy k inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. 

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji (kultúrna politika ŽSK) by sa mal stať 

základným systémovým a hodnotovým rámcom, v ktorom sa budú následne uskutočňovať jednotlivé 

koncepčné zmeny a aplikovať jednotlivé nástroje pre výkon kultúrnej politiky ŽSK. 

2.12 Pasportizácia nehnuteľného majetku vo vlastníctve ŽSK a v správe 

kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

(základná infraštruktúra a jej stav) 

Kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pri plnení svojho poslania v intenciách zriaďovacích 

listín a platnej legislatívy spravujú hnuteľný i nehnuteľný majetok vo vlastníctve Žilinského samosprávneho 

kraja značných hodnôt (pozri príloha č.3 Pasportizácia nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe 

kultúrnych organizácií). 

Kultúrne organizácie v spravovaných objektoch s priľahlými pozemkami sídlia, majú v nich administratívu, 

pobočky organizácií, stále expozície, výstavy a vo významnej miere ich využívajú na odborné, vzdelávacie, 

kultúrne, výchovné, prezentačné a popularizačné činnosti. 

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že iba tri kultúrne organizácie nespravujú nehnuteľnosti vo vlastníctve 

Žilinského samosprávneho kraja (Turčianska galéria v Martine, Turčianske osvetové stredisko v Martine 

a Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši). 

Mnohé z objektov, ktoré kultúrne organizácie spravujú sú národnými kultúrnymi pamiatkami, sú 

zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok a sú osobitne pamiatkovo chránené (pozri príloha č.4 

tabuľka Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v Žilinskom kraji). 

Takmer všetky nehnuteľnosti v správe kultúrnych organizácií sú majetkovo právne vysporiadané. 

V prípade nevysporiadaných objektov a pozemkov prebiehajú rokovania o ich vklad do katastra nehnuteľností 

pre vlastníka Žilinský samosprávny kraj: 

— nevysporiadaný je Radenov dom v Čičmanoch v správe Považského múzea v Žiline, 

— objekt č. 5 Budatínskeho zámku nie je zapísaný v katastri z dôvodu, že je postavený sčasti na pozemku 

Železníc Slovenskej republiky, 

— vysporiadavajú sa pozemky pod Historickou lesnou úvraťovou železnicou v Múzeu kysuckej dediny 

v Novej Bystrici – Vychylovke, 

— o objekt Kaštieľa v Divinke prebieha súdny spor o vlastníctvo, v rámci ktorého ŽSK a Obec Divinka 

plánujú spoločnú mimosúdnu dohodu a vyrovnanie 

— v súvislosti so sídlom Bábkového divadla Žilina sa vedie súdny spor medzi ŽSK a Židovskou náboženskou 

obcou o vlastníctvo nehnuteľnosti, kde sa tiež plánuje mimosúdna dohoda. 


Osobitnú kategóriu spravovaných nehnuteľností predstavujú objekty ľudovej architektúry v múzeách ľudovej 

architektúry: 

— v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke nie sú objekty samostatne evidované, sú len 

uvedené v Zozname objektov budov a zariadení Múzea kysuckej dediny a Historickej lesnej úvraťovej 

železnice vo Vychylovke. 

— objekty ľudovej architektúry v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline sú evidované v hmotnom majetku, 

kde každý objekt má svoje inventárne číslo. 

Objekty v oboch skanzenoch nemajú pridelené samostatné súpisné čísla ani kolektívne súpisné čísla a tieto 

skutočnosti spôsobujú veľké problémy pri spracovávaní a podávaní projektov, pri spracovávaní projektovej 

dokumentácie a vybavovaní stavebného povolenia pri stavebných prácach na objektoch a pod. Je potrebné 

tieto problémy riešiť v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. 

V uplynulom období sa zrealizovali mnohé odpredaje nadbytočného a neupotrebiteľného nehnuteľného 

majetku vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií. V súčasnosti kultúrne organizácie spravujú 

nehnuteľný majetok, ktorý je nevyhnutný a potrebný, avšak nie vždy sa nachádza vo vyhovujúcom stavebno–technickom 

stave (pozri príloha č. 5 Stavebno – technický stav objektov vo vlastníctve ŽSK v správe 

kultúrnych organizácií). ŽSK neplánuje odpredávať ďalší nehnuteľný majetok v správe kultúrnych 

organizácií. Má eminentný záujem na urýchlenom dokončení začatých investičných akcií a rozostavaných 

stavieb- najmä Obnova Národného domu v Martine v správe Slovenského komorného divadla v Martine, 

rekonštrukcia Turčianskej knižnice v Martine, rekonštrukcia objektu sídla Liptovského múzea v Ružomberku, 

rekonštrukcia trate historickej lesnej úvraťovej železnice a obnova prepojenia regiónov Kysúc a Oravy. 

Podľa finančných možností bude ŽSK rekonštruovať aj ďalšie nehnuteľnosti s cieľom zhodnocovať a skvalitňovať 

majetok vo svojom vlastníctve. Najvýznamnejšie plánované investičné akcie sú Rekonštrukcia národnej 

kultúrnej pamiatky Sobášny palác v Bytči, Modernizácia podkrovia a obnova strechy Považskej galérie 

umenia v Žiline, rekonštrukcia a obnova Budatínskeho hradu, rekonštrukcia objektu Bábkového divadla 

v Žiline a ďalšie (podrobnejšie pozri príloha č. 6 Plánované investičné akcie a investičné zámery na obdobie 

rokov 2007 – 2010. 

Žilinský samosprávny kraj v období rokov 2002 – 2006 významnou mierou podporil záchranu mnohých 

objektov, ich obnovu, rekonštrukcie, prístavby a nadstavby. V rokoch 2002 – 2007 finančne zabezpečil kapitálové 

výdavky v objeme 400 889 tis. Sk. 

V uplynulom období boli realizované viaceré rekonštrukcie, prístavby a nadstavby objektov – Oravská 

knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Turčianska knižnica v Martine, Žilinská knižnica, Kysucká 

knižnica v Čadci, Kysucké múzeum v Čadci, rekonštrukcia Národného domu v Martine v správe Slovenského 

komorného divadla Martin, výstavba novej kotolne Kysuckej knižnice v Čadci, dlhoročne prebieha 

obnova Oravského hradu v správe Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. 

Kultúrne organizácie podľa možností spracovávajú projekty na obnovu, záchranu a rekonštrukcie objektov. 

Využívajú pritom grantové a projektové možnosti domácich zdrojov, ale v značnej miere získali aj mimorozpočtové 

finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie (podrobnejšie pozri príloha č. 7 

Prehľad získaných finančných prostriedkov z projektov za obdobie rokov 2002 – 2007). ŽSK sa však môže 

zaujímať len o vlastný majetok, kofinancovanie európskych grantov iných organizácií nemôže riešiť aj vinou 

existujúcej legislatívy v oblasti správy majetku samosprávnych krajov, hoci práve kofinancovanie by mohlo 

priniesť omnoho viac zdrojov z EÚ a celkovo lepší stav kultúrnej infraštruktúry. 


2.13 Prehľad štruktúry ľudských zdrojov v kultúrnych organizáciách 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – stav za rok 2006 

štruktúra zamestnancov podľa organizácií 

štruktúra zamestnancov podľa vzdelania 

osvetové 

strediská; 51; 

9% 

hvezdárne; 8; 

1% 

múzeá; 185; 

35% 

SŠ bez maturity 

12% 

základné 

3% 

VŠ druhý stupeň 

23% 

knižnice; 146; 

26% 

VŠ prvý stupeň 

4% 

divadlá; 87; 

16% 

galérie; 74; 13% 

SŠ maturita 

58% 

porovnanie priemernej mzdy 

18 761 

16 437 

19 523 

13 204 

12 189 

priemerná mzda 

priemerná mzda priemerrná priemerná mzda najvyššia najvyššia priemerná najnižšia najnižšia priemerná 

mzda SR SR ŽSK ŽSK 

kultúrne org. ŽSK priemerná mzda (SKD mzda Martin) priemerná mzda (galéria mzda DK) 

(SKD Martin) (galéria DK) 

zdroj: odbor kultúry Úradu ŽSK 


2.14 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) 

nástrojov kultúrnej politiky uplatňovaných na úrovni samosprávy 

(vybraných) miest a obcí v Žilinskom samosprávnom kraji 

Kultúra v mestách a obciach prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí začiatkom 90. rokov minulého 

storočia. 

Nástroje kultúrnej politiky, uplatňované na úrovni samosprávy sú rôzne a v rôznej miere sa aj uplatňujú. 

Zväčša sú však tieto nástroje v mestách a obciach redukované len na poskytovanie priestorov s úhradou ich 

prevádzkových nákladov, ako aj na úhradu mzdových nákladov zamestnancov na úseku či oddelení kultúry 

alebo pracovníkov kultúrnych domov, mestských a miestnych kultúrnych stredísk. 

2.14.1 Materiálne a technické podmienky 

Kultúra sa väčšinou organizovala a aktivity sa usporadúvali v kultúrnych domoch, z ktorých mnohé sa 

premenili na viacúčelové objekty ponúkajúce rôznorodé služby, pričom kultúrne služby tvoria len menšinovú 

časť. Mnohé kultúrne domy chátrajú, sú v nevyhovujúcom stavebnom i technickom stave a nevyhnutne 

vyžadujú rekonštrukcie a technické zhodnotenia. Stavby mnohých kultúrnych domov pozostávali z tzv. 

hliníkových skeletov, ktoré sú tepelne neekonomické a nevyhnutne vyžadujú na obnovu veľké kapitálové 

investície. Mnohé kultúrne domy majú strechy i vykurovacie systémy v havarijnom stave. Problematika 

rekonštrukcie alebo ďalšieho efektívneho využitia kultúrnych domov je jednou zo základných otázok ďalšieho 

rozvoja kultúry na úrovni miest a obcí. 

Vo väčšine obcí a v menších mestách kultúra výkonne pozostáva z aktivít organizovaných v kultúrnom 

dome, kine alebo knižnici. Objekty kultúrnych domov sú často prenajímané aj na iné ako len kultúrne účely 

– realizujú sa v nich rôzne predajné výstavy, ambulantné predaje lacného textilu, drogérie a pod. 

Kiná v obciach sú často technicky zastarané a premietanie filmov sa realizuje 4 – 5 krát do mesiaca, 

mnohé už zanikli alebo sú málo navštevované a skôr či neskôr bez technickej inovácie sú odsúdené na zánik. 

Výnimkou sú väčšie kiná v mestách (prevádzkované súkromnými spoločnosťami alebo mestami) a filmové 

kluby, za ktorými stoja nadšenci. Návštevnosť klubov už v minulosti dosiahla spodnú hranicu a v posledných 

rokoch ich divákov pribúda. Vstupné je v klasických kinách primerané, hoci diktované distribútormi. 

V blízkej dobe nastane v tejto oblasti zmena – v Žiline a postupne aj v iných mestách pribudnú multiplexy, 

ktoré predstavujú pre menšie kiná hrozbu. 

2.14.2 Legislatívne nástroje 

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že mestá a obce neschvaľujú prostredníctvom svojich poslancov 

žiadne koncepčné materiály týkajúce sa kultúry. Vo väčších mestách ponechali kultúrne či kultúrno–spoločenské 

strediská s právnou subjektivitou, alebo ich organizačne začlenili do mestských alebo obecných úradov. 

Na obciach je kultúra – knižnica, kino alebo využívanie kultúrnych domov organizačnou súčasťou 

obecných úradov 

2.14.3 Finančné zabezpečenie 

Mestá v Žilinskom kraji majú vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti kultúrne organizácie, ktoré rôznym 

spôsobom finančne zabezpečujú. Vo väčších mestách a vybratých obciach (napr. Terchová, Zuberec a pod.) 

kultúre venujú primeranú pozornosť a rozsah i kvalita ponúkaných kultúrnych aktivít a služieb je na dobrej 

úrovni. Mestá a väčšie obce poskytujú príspevky na organizovanie podujatí alebo na nákup literatúry v knižniciach. 

Sú však obce, ktoré napríklad neposkytli knižnici na nákup literatúry v priebehu celého kalendárne- 


ho roka ani korunu, v niektorých obciach zatvorili knižnicu. V kultúre obcí a miest vyvíjajú kultúrne aktivity 

najmä knižnice – popri požičiavaní knižničných dokumentov. Mestské a obecné knižnice sú dopĺňané knižničnými 

dokumentmi v rôznej miere – v závislosti od vzťahu primátorov, starostov a poslancov ku knihám 

a kultúre. Ak má vedenie mesta či obce kladný vzťah ku kultúre, financovanie knižníc je uspokojivé. Ak však 

nastane vo vedení obce alebo mesta zmena a nové vedenie neinklinuje ku kultúre, zníži sa objem finančných 

prostriedkov určených na kultúru a nákup literatúry pre knižnice. 

2.14.4 Ľudské zdroje a motivačné nástroje 

V oblasti kultúry a na kultúrnych strediskách v mestách a obciach pracujú zväčša zamestnanci, ktorí 

organizačne zabezpečujú viaceré oblasti: kultúrne podujatia, šport, prácu v knižnici. Často sú ich funkcie 

kumulované napr. s prácou matrikárky, sekretárky alebo inej administratívnej činnosti – náplň práce priamo 

v kultúre je len čiastočne úväzková a prevláda iný druh činnosti, prípadne nie je zabezpečovaná vôbec. Vo 

väčších mestách, najmä tam, kde sú samostatné kultúrne domy, resp. samostatné kultúrne strediská, pracujú 

viacerí zamestnanci na plné úväzky a kultúre sa venujú profesionálne. Vo všeobecnosti je oblasť ľudských 

zdrojov profesionálne, profesijne a odborne značne poddimenzovaná. 

Pre porovnanie uvádzame ako príklad štyri mestá Žilinského samosprávneho kraja s prehľadom 

podpory kultúry v rámci ich územnej pôsobnosti: 

Mesto MARTIN 

— Je zriaďovateľom Kultúrneho centra v Martine, ktoré je samostatným právnym subjektom ako príspevková 

organizácia. Zamestnáva 4 pracovníkov na trvalý pracovný pomer a podľa potreby niekoľko 

pracovníkov na dohodu o vykonaní práce. Zabezpečuje najmä výchovnú, vzdelávaciu a programovú 

činnosť v oblasti kultúry. Zastrešuje tiež kluby národnostných menšín (český, poľský, bulharský 

a maďarský), umelecké teleso Cantica Collegium musicum a záujmový klub Fotoklub Karola Plicku. 

— Kultúra je v rámci Mestského úradu v Martine zastrešovaná odborom spoločenských služieb, pod 

ktorý je včlenené oddelenie školstva, kultúry a športu. V organizačnej štruktúre oddelenia je jedno 

pracovné miesto referenta pre kultúru. Oddelenie na úseku kultúry vytvára podmienky pre kultúrnu, 

záujmovo-umeleckú činnosť v meste, pripravuje návrhy na kultúrne podujatia na území mesta, 

spolupracuje s organizátormi významných podujatí na území mesta, zabezpečuje agendu dotácií pre 

občianske združenia a iné organizácie z prostriedkov mesta na kultúrne účely. 

— Mesto poskytuje dotácie na kultúru v zmysle chváleného rozpočtu (rok 2007 – 400 tis. Sk) prostredníctvom 

Komisie kultúry, školstva a vzdelávania pri Mestskom zastupiteľstve v Martine a účelové 

dotácie podľa schválenia Mestským zastupiteľstvom. 

— Mesto je kandidátom na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, programy a podujatia roka 2013 

budú vychádzať z troch základných ideových a symbolických zdrojov a pilierov, ktoré sú vyjadrené 

v ich názvoch: Via magna (Martin ako križovatka ciest slovenskej i európskej kultúry), Turčiansky 

Svätý Martin (Martin ako mesto európskej kresťanskej tradície), M‘ART IN (Martin ako centrum 

moderného európskeho umenia). 

Mesto DOLNÝ KUBÍN 

— Je zriaďovateľom Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Dolnom Kubíne, ktoré je samostatným 

právnym subjektom s príspevkovou formou hospodárenia. Mesto poskytuje MsKS materiálne 

podmienky – MsKS spravuje priestory Domu kultúry a od mesta dostáva príspevok na úhradu prevádzkových 

a mzdových nákladov. V MsKS je vyčlenených 16 pracovných pozícií na zabezpečenie 

kultúrnych aktivít. Organizačnou súčasťou MsKS je i Kino Choč a Turisticko – informačná kancelária. 

Mesto poskytuje na základe žiadosti MsKS aj účelové dotácie v oblasti bežného transferu, uprednostňuje 

však dotácie v oblasti kapitálového transferu 

— Mesto vyhlasuje grantový systém, v rámci ktorého môže o účelovú dotáciu žiadať subjekt kultúry, nie však 

Mestské kultúrne stredisko. Grantový program mesta: 1 560 000 korún (z toho na kultúru: 315 000). 


Mesto ŽILINA 

— V zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Žilina je len Mestské divadlo, ktorého prevažná časť umeleckého 

súboru je v zamestnaneckom pomere. Mestské divadlo je príspevkovou organizáciou mesta, ktoré 

poskytuje divadlu objekt Mestského divadla a uhrádza prevádzkové náklady. Mesto poskytuje mzdové 

prostriedky pre hercov a zamestnancov divadla a poskytuje Mestskému divadlu príspevok na činnosť. 

Organizačnou súčasťou divadla je aj folklórny súbor Rozsutec a dychová hudba Fatranka, ktoré dostávajú 

aj časť rozpočtu divadla (na základe rozhodnutia riaditeľa), čo je vo všeobecnosti neštandardné 

a nespravodlivé voči ostatným súborom v meste. Divadlo čiastočne plní aj funkciu mestského kultúrneho 

strediska, keďže inú organizáciu Žilina nemá (kultúrne leto, staromestské slávnosti). Divadlo 

však tejto práci nevenuje veľkú pozornosť. Celková dotácia divadla z mestského rozpočtu je cca 15 

mil. Sk, v roku 2004 bola dokončená rekonštrukcia budovy za asi 70 mil. Sk. 

— Mesto Žilina malo vypísaný grantový systém, ktorý bol však zrušený. V súčasnosti nové vedenie 

mesta vyhlásilo nový grantový program, prostredníctvom ktorého bolo v roku 2007 rozdelených cca 

750 tis. Sk na kultúrne aktivity a projekty. 

Mesto TURZOVKA 

— Mesto zriaďuje Kultúrne a spoločenské stredisko Turzovka, ktoré zabezpečuje kultúrno-spoločenskú 

činnosť v organizačných jednotkách Mestská knižnica, Kino Jašík a zodpovedá za prevádzku, 

činnosti a podujatia v Kultúrnom dome Rudolfa Jašíka. 

— Mesto zamestnáva 5 kultúrnych pracovníkov na plný úväzok, hradí mzdové náklady, prevádzkové 

náklady súvisiace s priestormi a poskytuje príspevok na činnosť strediska. Kultúrne a spoločenské stredisko 

Turzovka organizuje veľké množstvo rôznorodých podujatí nielen regionálneho významu, ale 

i celoslovenské a medzinárodné aktivity (veľa sprievodných podujatí, ktoré sú súčasťou Beskydského 

kultúrneho leta a pod.) 

— Prínosné pre oblasť kultúry nielen v Meste Turzovka, ale i celý región je, že získaním grantu z Phare 

CBS sa realizovala rekonštrukcia celého Kultúrneho domu Rudolfa Jašíka a vybudovalo sa moderné 

medzinárodné informačné centrum. 

2.14.5 Spolupráca ŽSK s mestami a obcami v oblasti kultúry 

Všetky kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v ostatných rokoch aktívne spolupracujú 

s obecnou a mestskou samosprávou pri plnení svojho poslania, vyplývajúceho zo zákonov, zriaďovacích listín, 

pričom zároveň rešpektujú lokálne a regionálne špecifiká prostredia, v ktorom pôsobia. 

Formy, metódy a obsahové zameranie vzájomnej spolupráce vychádzajú z už osvedčených tradičných 

podujatí, ale zároveň sa hľadajú nové možnosti spolupráce. Spolupráca prebieha vo viacerých rovinách: 

v organizačnej, finančnej i obsahovo – vecnej. Konkrétnymi dohodami o spolupráci, resp. dohodami o organizovaní 

konkrétnych podujatí sa určí, kto sa akou formou bude podieľať na organizačnom a finančnom 

zabezpečení (priama finančná dotácia, úhrada prevádzkových nákladov, propagácia, honoráre, ceny, odmeny, 

cestovné, nefinančný vklad, poskytnutie know-how a pod.). 

Z kultúrnych organizácií s obcami a mestami v najväčšej miere spolupracujú regionálne osvetové 

strediská a knižnice, ale aktívne spolupracujú vo väčšej či menšej miere takmer všetky kultúrne organizácie. 

Regionálne osvetové strediská – plnením hlavného poslania, ktorým je vytváranie podmienok pre rozvoj 

miestnej kultúry, pravidelne spolupracujú s mestami a obcami najmä nasledovne: 

— sú pravidelným spolupracovníkom mestských a obecných samospráv pri rôznych kultúrno–spoločenských 

projektoch a programoch, 

— sprostredkovávajú, zabezpečujú a mnohokrát v plnej miere realizujú konkrétne kultúrno-osvetové, 

umelecké a vzdelávacie aktivity, 


— poskytujú metodicko – inštruktážny servis a odbornú pomoc jednotlivcom i súborom v oblasti 

záujmovej umeleckej činnosti a v oblasti záujmového vzdelávania, 

— spracúvajú a priebežne aktualizujú databázu informácií o kultúrno-spoločenských podujatiach, 

kolektívoch a osobnostiach jednotlivých regiónov, 

— sú nápomocné pri vypracovávaní a realizovaní projektov výročí miest a obcí, historických udalostí 

a osobností, poskytujú metodickú a odbornú pomoc pri vytváraní a realizácii projektov miestnej 

kultúry, 

— poskytujú pomoc najmä menším obciam pri vydávaní propagačných a iných materiálov. 

Knižnice – popri plnení regionálnych funkcií vo veľkej miere plnia regionálne knižnice aj funkcie mestských 

knižníc. Saturujú knižnično-informačné potreby predovšetkým obyvateľom miest. Mestá prispievajú 

knižniciam nefinančnými vkladmi – poskytujú bezplatný prenájom priestorov, príp. symbolické nájomné 

pre umiestnenie pobočiek knižníc. Mestá zabezpečujú prevádzkové náklady pobočiek knižníc – osvetlenie, 

kúrenie a pod. Mestá participujú na podujatiach, ktoré sú v organizačnej garancii knižníc, aj organizačne 

a finančne: sú spoluorganizátormi literárnych súťaží, prehliadok literárnej tvorivosti, podporujú klubové 

aktivity, poskytujú odmeny víťazom a pod. V niektorých prípadoch mestá finančný príspevok nahrádzajú 

odpustením alebo spätným pridelením dane z nehnuteľnosti v správe jednotlivých knižníc. Treba zdôrazniť, 

že v takýchto prípadoch nejde o skutočné a priame spolufinancovanie činností knižníc, ale len o „cirkuláciu“ 

verejných zdrojov formou (dočasného) odpustenia daňovej povinnosti alebo vrátenia uhradenej dane s určením 

na konkrétny účel jej použitia. Niektoré mestá príležitostne prispievajú knižniciam na nákup literatúry. 

Pomoc knižníc mestám a obciam regiónov sa realizuje vo viacerých oblastiach: 

— oblasť metodiky a koordinácie činnosti: pomoc obciam a mestám pri odborných knihovníckych, 

bibliografických a informačných činnostiach. Pomoc poskytujú na základe požiadavky predstaviteľov 

obcí a miest – spolupráca pri revíziách knižničného fondu mestských a obecných knižníc, vedení 

odborných evidencií, pri vyraďovaní fondu, zaučenie nového pracovníka v knižnici, odborná pomoc 

v procese automatizácie knižnično-výpožičného procesu, zber a čiastkové spracovanie štatistických 

údajov a pod. 

— oblasť metodiky a odbornej pomoci pri vypracovávaní projektov na získavanie mimorozpočtových 

zdrojov a grantov, 

— oblasť akvizičnej činnosti a spracovania knižničných dokumentov – na základe dohôd s mestami 

a obcami sa realizuje centrálne doplňovanie a centrálne spracovávanie knižničných dokumentov fondov 

mestských a obecných knižníc, 

— oblasť kultúrnych aktivít – predstavitelia obcí a miest oslovujú knižnice s ponukou na spoluprácu, 

alebo s ponukou na spoluprácu prichádzajú knižnice; spoločne organizujú a realizujú literárne súťaže, 

slávnosti venované významným dejateľom, spomienkové slávnosti a pod. 

Múzeá a galérie – aktívne spolupracujú s mestami a obcami najmä pri príprave, inštalácii a prezentácii 

výstav, koncertov, sympózií a pod. Múzeá a galérie poskytujú obciam a mestám priestor na prezentáciu 

tvorby umelcov, poskytujú odbornú pomoc v rámci prezentácie tvorby, organizačnej príprave a realizácií 

tvorivých dielní, pobytov a pod. Múzeá organizujú jarmoky ľudových remesiel, tematické programy v múzeách 

v prírode s celodenným programom s ukážkami remesiel, prezentáciami ľudových výrobkov, pričom na 

finančnom zabezpečení týchto aktivít sa podieľajú aj obce a mestá. 

Divadlá: s obcami a mestami sú spoluorganizátormi podujatí pre deti, mládež i dospelých (divadelných 

prehliadok, festivalov, slávnostných akadémií, súťaží a pod.), v rámci ktorých divadlá poskytujú priestory, 

techniku, technický servis pre uskutočnenie podujatia. Vlastnými divadelnými predstaveniami oslovujú obce 

a mestá s ponukou kvalitnej kultúry a možnosťami plnohodnotného využitia voľného času. 

 

Napríklad Mesto Liptovský Mikuláš v roku 2006 vrátilo spätne knižnici finančné prostriedky, ktoré zaplatila za daň z nehnuteľnosti, 

formou projektov na nákup knižničného fondu. Mesto Žilina formou všeobecne záväzného nariadenia prijalo rozhodnutie 

o odpustení dane z nehnuteľnosti pre organizácie pôsobiace v kultúre. 


Ústretová je aj spolupráca kultúrnych organizácií ŽSK s mestami a obcami v oblasti platenia daní z nehnuteľností. 

Mestá a obce, v katastri ktorých kultúrne organizácie spravujú nehnuteľnosti vo vlastníctve 

Žilinského samosprávneho kraja, vyrubujú v zmysle platnej legislatívy platobné výmery na dane z nehnuteľností 

– dane z pozemkov a dane z objektov. Mestské a obecné zastupiteľstvá všeobecnými záväznými 

nariadeniami upravujú platenie daní z nehnuteľností v správe kultúrnych organizácií – veľakrát sčasti 

alebo úplne oslobodzujú kultúrne organizácie od týchto daňových povinností, príp. určia daňovú povinnosť 

iba na objekt a oslobodia od platenia daní z pozemkov alebo naopak. V mnohých prípadoch aj keď vydajú 

platobný výmer, na základe žiadostí kultúrnych organizácií dodatočne objem dane znížia alebo celkom 

odpustia. Sú aj prípady, keď mestá objem vybratých finančných prostriedkov za daň z nehnuteľností spätne 

poskytnú kultúrnej organizácii ako jednorazovú účelovú dotáciu, príspevok na činnosť alebo na nákup knižničných 

dokumentov a pod. 

Celkovo možno spoluprácu kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK s obcami a mestami 

hodnotiť ako dobrú a vzájomne prospešnú. V budúcnosti je pre ďalší rozvoj tejto spolupráce vhodné 

a potrebné najmä: 

— rokovať s predstaviteľmi miest – sídel regionálnych knižníc o finančnej participácii na nákupe knižničných 

dokumentov a možnostiach spolufinancovania činnosti pobočiek regionálnych knižníc, 

— s predstaviteľmi obcí a miest hľadať možnosti finančnej a spoluorganizátorskej participácie na 

rôznych realizovaných aktivitách, najmä kultúrnych podujatiach, 

— rozvíjať spoluprácu v oblasti výberu a využitia dane z nehnuteľností, 

— hľadať ďalšie možnosti vzájomne výhodnej spolupráce, prezentovať koncepčné, strategické a rozvojové 

zámery ŽSK v oblasti kultúry mestám a obciam a iniciovať prepojenie koncepčných zámerov 

a priorít medzi ŽSK a mestami/obcami (napríklad prepojenie priorít grantových programov, spájanie 

podpory jednotlivých projektov z oboch úrovní a pod.). 

Odbor kultúry Úradu ŽSK spracoval koncepčný návrh spolufinancovania nákupu knižničných dokumentov 

regionálnych knižníc, do ktorého zakomponoval finančnú participáciu miest, v sídlach ktorých 

vyvíjajú knižnice činnosť a v ktorých sídlia pobočky knižníc. Návrh predstavuje základ na ďalšie pracovné 

rokovania s vedením miest. Odbor kultúry Úradu ŽSK spracoval aj návrh Koncepcie organizovania vrcholných 

podujatí v ŽSK do roku 2007, ktorý bude potrebné rozpracovať na ďalšie obdobie vo vzájomnej komunikácií 

s vedením obcí a miest Žilinského kraja. 

V prílohe č. 8 je uvedený prehľad rôznorodých aktivít vzájomnej spolupráce kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK s obcami a mestami Žilinského kraja, realizovaných v roku 2006 a návrh 

spolupráce v roku 2007. Naznačuje smerovanie ďalšej spolupráce. Predstavuje iba náčrt aktivít, ktorý bude 

predmetnom ďalších vzájomných rokovaní a pracovných stretnutí s cieľom dohodnúť ďalšie formy a metódy 

vzájomnej spolupráce, ako i organizačnú, finančnú a inú participáciu miest a obcí na podujatiach a aktivitách 

vzájomnej spolupráce. 


2.15 Financovanie kultúry v Žilinskom kraji 

2.15.1 Financovanie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

Príspevok z rozpočtu ŽSK 

V zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je 23 kultúrnych organizácií s príspevkovou 

formou hospodárenia (4 múzeá, 5 galérií, 2 divadlá, 2 hvezdárne, 5 regionálnych osvetových stredísk 5 

regionálnych knižníc). Pri jednotlivých kultúrnych organizáciách existujú výrazné rozdiely v príspevku od 

zriaďovateľa a to v percentuálnom rozsahu poskytovaného príspevku od 50,51% do 90% z rozpočtu organizácie. 

Príspevkové organizácie podľa § 22 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších 

predpisov časť zdrojov získavajú príjmami z vlastnej činnosti. Zároveň ako motivačný prvok je možné 

diferencovane zohľadniť skutočnosť tých organizácií, ktoré sú v porovnaní s organizáciami rovnakého typu 

schopné získať v rovnakých podmienkach neporovnateľne vyššie príjmy. Motiváciou organizácií pre takéto 

diferencované rozdeľovanie príspevku na činnosť je najmä: 

— odmeňovanie štatutárov a vedúcich pracovníkov, 

— väčšie zhodnocovanie majetku v správe kultúrnych organizácií, 

— použitie finančných prostriedkov na nákup zbierkových predmetov, knižničných fondov a pod. 

Základným kritériom pre tvorbu rozpočtu podľa návrhu odboru kultúry Úradu ŽSK je pravidlo, že 

poskytnutý transfer od Žilinského samosprávneho kraja nepresiahne 90% celkového rozpočtu danej organizácie. 

Keďže sa jedná o mnohé špecifiká, pri ktorých musia organizácie rešpektovať platné zákony upravujúce 

ich činnosť, navrhuje odbor kultúry Úradu ŽSK nasledovné systémové úpravy rozpočtov podľa jednotlivých 

typov organizácií takto: 

Divadlá: dotovaný rozpočet v rozsahu 75%. 

Bábkové divadlo Žilina: limitovaná cena vstupenky pre detského diváka, zabezpečuje i zvoz detí na 

predstavenia. 

Slovenské komorné divadlo Martin i Bábkové divadlo Žilina majú možnosť príjmov z prenájmov 

priestorov dotovaný rozpočet v rozsahu od 75 – 80%. 

Galérie: 89% dotovaný rozpočet. 

Hvezdárne: 90% dotovaný rozpočet. 

Knižnice: sú najviac limitované zákonom č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, podľa ktorého poskytujú 

základné knižničné a informačné služby bezplatne. Rozpočet knižníc je dotovaný podielom 90%. 

Múzeá: v tejto oblasti sú najväčšie rozdiely medzi jednotlivými organizáciami v percentuálnom poskytnutí 

transferu od Žilinského samosprávneho kraja, a to v rozpätí od 50,51% do 75%. Zohľadňuje sa 

tu najmä počet objektov v správe jednotlivých organizácií, počet pobočiek i expozícií a s tým úzko 

súvisiaci počet pracovníkov. Ďalšou zohľadňovanou oblasťou sú sezónni, pracovníci, množstvo zbierkových 

predmetov a potenciál návštevnosti národných kultúrnych pamiatok. 

Kysucké múzeum v Čadci: 75%, Liptovské múzeum v Ružomberku 70%, Oravské múzeum P. O. 

Hviezdoslava v Dolnom Kubíne 50,51%, Považské múzeum v Žiline 70% 

Osvetové strediská: 88% dotovaný rozpočet. 

Navrhovanými úpravami sa tak vytvára rezerva v objeme 5 – 9 mil. Sk, z ktorej je možné na základe 

vopred stanovených pravidiel podporovať aktivity živej kultúry, riešenie havarijných stavov, opravy a údržbu, 

valorizáciu miezd a pod. v pomere 0,131% k celkovým výdavkom Žilinského samosprávneho kraja (pozri 

príloha č.10: Percentuálny podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK za obdobie 

rokov 2003 – 2007). 


Kultúrne organizácie uhrádzajú zo schváleného rozpočtu predovšetkým mzdové a odvodové náklady, 

ako aj prevádzkové náklady, resp. ich časť v závislosti od rozpočtových zdrojov. Ďalšie finančné 

prostriedky na svoju činnosť získavajú organizácie z mimorozpočtových zdrojov (z grantov, projektov, 

darov, sponzoringu a pod.), ale aj z príjmov z vlastnej činnosti (zo vstupného, členských poplatkov, 

príp. z predaja katalógov, publikácií, tlačovín a pod.). Prioritným je pritom plnenie poslania a úloh 

vyplývajúcich z platnej legislatívy a zo zriaďovacej listiny každej organizácie. Pri plnení svojho poslania 

organizácie uhrádzajú mzdové a prevádzkové náklady (energie, plyn, kúrenie, osvetlenie) často na 

úkor odbornej správy zbierkových predmetov, v dôsledku čoho len v obmedzenom množstve realizujú 

nákup zbierkových predmetov. Zbierkové predmety a knižničné dokumenty získavajú múzeá, galérie 

a knižnice v obmedzenom množstve aj prostredníctvom darov, príp. zo sponzorských príspevkov. Múzeá, 

galérie i knižnice sú však zbierkotvornými a pamäťovými inštitúciami a akvizičná činnosť by nemala 

byť závislá na daroch alebo na iných jednorazových príspevkoch, pretože tie môžu predstavovať len 

doplnkový zdroj akvizičnej činnosti. Nákup zbierkových predmetov musí byť odborne garantovaným, 

systematickým, cieľavedomým a najmä finančne zabezpečeným procesom – účelovo určenými finančnými 

prostriedkami v rámci schváleného transferu zriaďovateľom. Len pri systematickej akvizičnej činnosti 

môžu múzeá, galérie i knižnice plnohodnotne plniť svoje zbierkotvorné, dokumentačné i prezentačné 

funkcie, ktoré im záväzné ukladá zákon o múzeách a galériách, zákon o knižniciach a súvisiaca platná 

legislatíva. 

Je dôležité poukázať aj na to, že okrem grantového systému Ministerstva kultúry SR a v ojedinelých 

prípadoch aj grantových programov miest – sídel kultúrnych organizácií, nie sú ďalšie grantové a projektové 

možnosti na akvizičnú činnosť. Kultúrne organizácie spracúvajú projekty na rôzne kultúrno-výchovné aktivity, 

do ktorých iba v obmedzenej miere zahŕňajú aj akvizičnú činnosť. 

Podobne kritická situácia ako v akvizičnej činnosti je aj vo finančnom zabezpečení bežných opráv 

a údržby majetku. Kultúrne organizácie používajú finančné prostriedky čiastočne z objemu schváleného 

transferu na príslušný rok. V oveľa väčšej miere však náklady na opravy a údržbu spravovaných objektov, 

strojov a zariadení (vo vlastníctve ŽSK) organizácie uhrádzajú z vlastných príjmov. Keďže najmä múzeá 

a galérie spravujú značné množstvo nehnuteľností, disponibilné finančné rozpočtové prostriedky sú absolútne 

nedostačujúce. Ďalšie kultúrne organizácie – osvetové strediská, hvezdárne, divadlá – taktiež spravujú 

nehnuteľnosti, pričom ich možnosti získať finančné prostriedky z vlastnej príjmovej činnosti sú obmedzené 

a výrazne nedostatočné. V tejto súvislosti treba poukázať aj na zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, podľa 

ktorého sú základné knižničné a informačné služby bezplatné, v dôsledku čoho majú knižnice obmedzené 

možnosti získavania príjmov z vlastnej činnosti. 

Čiastočným riešením vo financovaní organizácií z rozpočtu ŽSK bude, ak zriaďovateľ v rámci schváleného 

rozpočtu a v intenciách súčasne platnej legislatívy účelovo určí dostatočný objem finančných prostriedkov 

na zabezpečenie kvalitného spravovania, využívania a zhodnocovania majetku vo vlastníctve Žilinského 

samosprávneho kraja v správe jednotlivých kultúrnych organizácií, a to najmä: 

— na bežné opravy a údržbu spravovaných nehnuteľností, strojov a zariadení, 

— na akvizičnú činnosť pamäťových, fondových a zbierkotvorných inštitúcií, 

— na ošetrovanie, konzervovanie, reštaurovanie a údržbu zbierkových predmetov, 

— na základné a nevyhnutné investičné akcie: riešenie havárií, prístavby, nadstavby, zateplenie objektov, 

riešenie vykurovacích systémov, modernizácie objektov a pod. 

V súvislosti s rozdeľovaním finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK sa okrem rozpisovania pravidelného 

ročného príspevku na činnosť uplatňujú vo vzťahu k organizáciám ešte tieto finančné nástroje: 

— jednotlivé úpravy schválených rozpočtov kultúrnych organizácií v oblasti bežných i kapitálových 

výdavkov prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK na podporu činnosti a projektov 

— dotácie určené na spolufinancovanie projektov, na ktoré jednotlivé organizácie žiadajú príspevok 

(grant) z iných zdrojov, pri ktorých je podmienkou minimálne spolufinancovanie (napríklad grantový 

program MK SR, štrukturálne fondy EÚ); v prípade úspešnosti spracovaného projektu ŽSK 


ako zriaďovateľ poskytuje kultúrnym organizáciám dotácie vo výške predpísaného spolufinancovania 

projektu, a to v oblasti bežného i kapitálového transferu. 

Kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK mohli v priebehu roka 2006 (tak ako aj v predchádzajúcich 

rokoch) podávať žiadosti o pridelenie účelových dotácií (bežný aj kapitálový transfer) prostredníctvom 

zvýšenia schválených rozpočtov jednotlivých kultúrnych organizácií. Zastupiteľstvo ŽSK 

schválilo v roku 2006 na základe takto podaných žiadostí účelové dotácie pre 23 kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK na podporu činnosti a spolufinancovanie projektov v celkovej sume 

9.794.000,- Sk, z toho 2. 984. 000,- Sk na bežný transfer (kultúrna činnosť a spolufinancovanie projektov) 

a 6.810.000,- Sk na kapitálový transfer (akvizičná činnosť a spolufinancovanie projektov). Rozdelenie prostriedkov 

z celkového rozpočtu ŽSK na kultúru v rokoch 2002 – 2007 je v prílohe č. 9 

Zdroje z odpredaja majetku 

Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja na svojom rokovaní 23. februára 2005 uznesením 10- 

b) schválilo „prednostné použitie kapitálových príjmov vo výške 70% získaných z odpredaja prebytočného 

majetku, na financovanie tých oblastí, v ktorých došlo k odpredaju majetku“. V praxi to znamenalo, že ak 

Zastupiteľstvo ŽSK na návrh správcu majetku odsúhlasilo predaj nadbytočného a neupotrebiteľného majetku 

v správe kultúrnej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (v súlade so Zásadami hospodárenia 

a nakladania s majetkom ZSK), následne bola odňatá správa kultúrnej organizácie k predmetným nehnuteľnostiam, 

ktoré sa mali stať predmetom predaja. Právny odbor Úradu ZSK zrealizoval predaj (vyhotovením 

kúpnopredajnej zmluvy, podpísaním zainteresovanými a následným vkladom do katastra nehnuteľností). 

Finančné prostriedky z predaja majetku prišli na účet Žilinského samosprávneho kraja. Kultúrna organizácia, 

ktorá predtým spravovala predané nehnuteľnosti, požiadala formou písomnej žiadosti o finančnú dotáciu 

vo výške 70% finančných prostriedkov získaných z predaja (podľa kúpnopredajnej zmluvy). Pritom sa 

dodržiavala zásada, že v ktorej oblasti došlo k predaju, do tej oblasti sa 70% finančných prostriedkov vrátilo 

– ak sa predaj realizoval v kultúre, financie sa vrátili do kultúry, ak v školstve, vrátili sa do školstva a pod. 

Kultúrne organizácie si pravidelne podávali žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov z predaja a vždy 

im zriaďovateľ – Žilinský samosprávny kraj poskytol účelové finančné prostriedky ako kapitálový transfer. 

Tieto kapitálové účelové dotácie kultúrne organizácie vždy použili na zhodnotenie majetku vo vlastníctve 

ŽSK a v správe príslušnej kultúrnej organizácie. 

Najčastejšie boli takto pridelené kapitálové finančné prostriedky použité na: 

— rekonštrukcie striech objektov, 

— rekonštrukcie kotolní a vykurovacích systémov, 

— celkové rekonštrukcie objektov, riešenie havárií a pod. 

Objem pridelených účelových finančných dotácií bol pritom v mnohých prípadoch väčší ako 70% z ceny 

za predaj majetku. Často sa stávalo, že v rámci jednotlivých úprav rozpočtu ŽSK v príslušnom roku kultúrna 

organizácia dostala dotáciu vo výške 70% ceny z predaja nehnuteľnosti a v prípade ďalšej potreby boli 

v nasledujúcich úpravách rozpočtu pridelené ďalšie finančné prostriedky. 

V období rokov 2003 – 2005 sa kultúre a kultúrnym organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

(takisto aj organizáciám školstva, sociálnym i zdravotníckym) určoval zriaďovateľ v ročnom rozpočte záväzné 

sumy finančných prostriedkov, ktoré mali tieto organizácie naplniť príjmami z predaja nadbytočného a neupotrebiteľného 

majetku. Nie vždy sa podarilo organizáciám splniť takto učenú výšku príjmov z odpredaja. 

Preto od roku 2006 ŽSK už tieto príjmy v rozpočtoch kultúrnych organizácií záväzne neurčuje, pretože 

organizácie už takmer nemajú neupotrebiteľný ani nadbytočný majetok (v minulých rokoch sa takéhoto 

majetku „zbavili“). 


V priebehu rokov zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (2002 – 2006) boli kultúrnym 

organizáciám schválené kapitálové výdavky vo výške 400 889 tis. Sk. Všetky boli použité na rekonštrukcie 

nehnuteľností, modernizáciu a zhodnotenie majetku vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. 

Finančné prostriedky získané z predaja prebytočného alebo neupotrebiteľného majetku v správe organizácií 

ŽSK tak boli len dočasne použiteľným finančným nástrojom kultúrnej politiky ŽSK, ktorým sa dosiahlo 

najmä: 

— reštrukturalizácia majetku v správe kultúrnych organizácií, 

— zvýšenie disponibilných kapitálových zdrojov určených pre organizácie. 

V budúcnosti však tento nástroj už prakticky použiteľný nebude, nakoľko organizácie už uskutočnili 

revíziu majetku vo svojej správe a následne ŽSK zrealizoval predaj neupotrebiteľného alebo nadbytočného 

majetku. Aj preto bude potrebné okrem plánovaných financií na kapitálový transfer z rozpočtu ŽSK hľadať 

aj ďalšie zdroje financovania nevyhnutných investičných zámerov a aktivít, plánovaných kultúrnymi organizáciami 

ŽSK v nasledujúcom období rokov 2007 – 2010 s celkovým odhadom plánovanej sumy cca 

1,5 miliardy Sk (podrobnejšie viď príloha č.6 – tabuľka Plánované investičné akcie a zámery na roky 2007 

– 2010). 

Vlastné zdroje organizácií (tržby z vlastnej hlavnej aj doplnkovej činnosti) 

Dôležitou zložkou financovania kultúrnych organizácií sú tržby z ich hlavných aj doplnkových činností, 

ktoré sú okrem iného aj prejavom „trhového“ potenciálu jednotlivých organizácií v procese šírenia a sprístupňovania 

kultúrnych hodnôt. Treba však zdôrazniť, že práve táto zložka financovania je výrazne závislá 

jednak na druhu jednotlivých činností (napríklad knižnice sú zákonom viazané poskytovať svoje hlavné 

činnosti a služby bezplatne) a jednak na charaktere a rozsahu majetku, ktorý jednotlivé organizácie spravujú 

(napríklad výnosy z prenájmu priestorov a pod.). 

V rokoch 2004 – 2006 bol priemerný podiel skutočných výnosov kultúrnych organizácií ŽSK k ich 

celkovému rozpočtu cca 15,8%. Zároveň podiel tzv. vlastných výnosov (tržieb z vlastnej činnosti a z prenájmu 

majetku v správe organizácie) na celkových výnosoch organizácií predstavoval v sledovanom období 

v priemere cca 25%. (Do skutočných výnosov je zahrnuté: tržby za predaj vlastných výrobkov, tržby 

z predaja služieb, tržby za predaný tovar, tržby z prenájmu majetku v správe organizácie, výnosy z fondu 

reprodukcie, zo štátnych fondov, od iných organizácií zo ŠR, úroky, zúčtovanie fondov, tržby z predaja NIM 

a HIM, v účtovníctve výkaz ziskov a strát). 

V tabuľke je uvedený prehľad podielu celkových skutočných vlastných príjmov organizácií (mimo dotácie 

z rozpočtu ŽSK a grantov alebo dotácií z Ministerstva kultúry SR) k ich ročnému rozpočtu podľa jednotlivých 

druhov organizácií: 

Podiel vlastných príjmov organizácií k ich celkovému rozpočtu v % 

2004 2005 2006 

divadlá 27,2 25,4 26,9 

múzeá 35,9 34,2 38,3 

galérie 9,7 12,4 12,5 

knižnice 12,4 12,7 12,7 

osvety 11,8 14,6 8,4 

hvezdárne 5,7 5,7 6,1 


Rozdiely medzi jednotlivými typmi organizácií sú ešte výraznejšie v nominálnom prehľade vlastných 

výnosov organizácií za obdobie rokov 2004 – 2006: 

Prehľad sumy vlastných príjmov (súčet tržieb a iných výnosov) organizácií podľa typu (2004 – 2006) v tis. Sk 

2004 2005 2006 spolu priemer/rok 

divadlá 9 709 9 598 12 987 32 294 10 765 

múzeá 25 051 26 461 36 565 88 077 29 359 

galérie 2 143 2 794 3 315 8 252 2 751 

knižnice 5 057 5 575 6 029 16 661 5 554 

osvety 2 045 2 685 1 543 6 273 2 091 

hvezdárne 149 160 208 517 172 

CELKOM KULTÚRA 44 154 47 273 60 647 152 074 50 691 

Vypracovala Ing. Eva Chrustová, v Žiline 23. 10. 2007 

Z uvedeného prehľadu sú zjavné rozdiely v podieloch výnosov medzi jednotlivými typmi kultúrnych 

organizácií. Vzhľadom na to by bolo vhodné hľadať motivačné nástroje na ďalšie zvyšovanie vlastných výnosov 

práve pri tých organizáciách, ktoré majú tento potenciál (viď nasledovný graf – podiely jednotlivých 

typov organizácií na celkových vlastných výnosoch organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK pôsobiacich 

v oblasti kultúry za roky 2004 – 2006). Zvyšovanie vlastných výnosov je však do veľkej miery limitované 

priestorovými a personálnymi možnosťami pri primárnom zabezpečovaní vlastnej činnosti. 

Podiely vlastných výnosov za roky 2004 - 2006 

podľa typu organizácie 

osvety 

4% 

hvezdárne 

0% 

knižnice 

11% 

divadlá 

21% 

múzeá a 

galérie 

64% 



Granty a spolufinancovanie projektov 

Kultúrne organizácie spracovali veľké množstvá projektov na podporu a dofinancovanie svojej činnosti 

aj investičných akcií, ktorými sa uchádzali o finančné prostriedky z rôznych zdrojov, pričom väčšina projektov 

bola podporená. 

priemerná úspešnosť projektov a grantov organizácií ŽSK (obdobie 2002 – 2005) 

typ organizácie 

podané projekty 

schválené 

projekty 

úspešnosť v % 

divadlá 22 21 95,45% 7 957 000 

galérie 68 51 75,00% 4 997 551 

múzeá 92 67 72,83% 50 991 971 

knižnice 108 78 72,22% 4 184 781 

osvety 126 110 87,30% 5 774 617 

hvezdárne 41 21 51,22% 3 546 400 

SPOLU / PRIEMER 457 348 75,67% 77 452 320 

suma pridelených financií 

podiel organizácií na úspešných grantoch podľa počtu 

projektov 

podiel organizácií na úspešných grantoch podľa 

pridelenej sumy 

hvezdárne 

6% 

divadlá 

6% 

galérie 

15% 

knižnice 

5% 

osvety 

7% 

hvezdárne 

5% 

divadlá 

10% 

galérie 

6% 

osvety 

32% 

múzeá 

19% 

knižnice 

22% 

múzeá 

67% 


V priebehu rokov 2002 – 2007 kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK získali z projektov 

celkom sumu 299 409 tis. Sk (pre rok 2007 údaje nie sú ešte definitívne uzavreté vzhľadom na to, 

že nie sú zverejnené všetky výsledky a do konca roka 2007 môžu byť ešte podporené aj ďalšie projekty). Táto 

suma v približnom ročnom priemere cca 50 mil. Sk predstavuje v pomere k celkovým rozpočtovým zdrojom 

poskytnutým organizáciám v oblasti kultúry z celkového rozpočtu ŽSK cca 1,74 % (pozri Príloha č.11: Percentuálny 

podiel získaných grantových prostriedkov k celkovému rozpočtu ŽSK za roky 2002 – 2007) . 

kultúrne organizácie ŽSK – rozdelenie 

získanej podpory podľa zdrojov 

(obdobie 2002 – 2007) 

Ministerstvo kultúry SR 97 252 

celkom 

pridelená suma 

v SKK 

Ministerstvo financií SR 100 347 

fondy EÚ 82 666 

iné zdroje 19 144 

SPOLU 299 409 


iné zdroje 

6% 

fondy EÚ 

28% 

Ministerstvo 

kultúry SR 

32% 

Ministerstvo 

financií SR 

34% 


Vzhľadom na uvedenú úspešnosť „grantových“ projektov organizácií ŽSK v oblasti kultúry je preto potrebné 

zachovať rozpočtový nástroj, ktorým je zvýšenie príspevku organizácie v nadväznosti na povinnú 

mieru spolufinancovania jej úspešných grantových projektov, podporených z iných zdrojov. 

Ďalšími systémovými krokmi vedúcimi k zvýšeniu efektivity a adresnosti financovania kultúrnych 

organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a z rozpočtu ŽSK by mali byť najmä: 

— zmena pomeru „inštitucionálnych“ (príspevky organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) 

a „projektových“ (príspevky na konkrétne aktivity a činnosti bez ohľadu na ich inštitucionálne zabezpečenie) 

financií v rozdeľovaní prostriedkov z rozpočtu ŽSK určených na kultúru a kultúrne aktivity, 

— prechod na kontraktové financovanie organizácií (rozpočet podľa merateľných plánovaných výkonov) 

s možnosťou rámcového strednodobého kontraktu (3 roky), so špecifikáciou kontraktu na príslušné 

rozpočtové obdobie a s transparentným systémom a kritériami pre vyhodnotenie plnenia kontraktu, 

— vytvorenie grantovej schémy v rozpočte ŽSK určenej na jednorazové (prípadne aj periodické) kultúrne 

aktivity a podujatia, s možnosťou účasti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v tejto 

schéme (na kontinuálne činnosti by organizácie získavali financie z príspevku ŽSK podľa kontraktu, 

na jednorazové aktivity by mali možnosť získať granty z rozpočtu ŽSK aj z iných zdrojov), 

— transformácia vybraných príspevkových organizácií napríklad na neziskové organizácie poskytujúce 

všeobecne prospešné služby alebo inú právnu formu organizácie, a to aj s možnosťou účasti 

iných subjektov z verejnej sféry alebo zo súkromnej sféry (neziskový sektor, podnikateľský sektor) 

na založení a financovaní týchto organizácií (napríklad spolupráca ŽS a iný samosprávny kraj, ŽSK 

a obec/mesto, ŽSK a nadácia a pod.). 

Navrhovanými systémovými úpravami možno dosiahnuť vyššiu efektivitu použitia verejných financií 

z rozpočtu ŽSK určených na kultúrne činnosti, aktivity a projekty a zároveň pokračovať v postupnom 

prechode od prežitého „zotrvačného“ rozpisovania rozpočtu organizáciám (podľa predchádzajúceho 

rozpočtového obdobia a s koeficientom úpravy podľa rozpočtových možností) k rozdeľovaniu verejných 

zdrojov podľa konkrétnych aktivít a plánovaných konkrétnych výsledkov (kvantifikovateľných výstupov). 

2.15.2 Financovanie ďalších kultúrnych aktivít a projektov z rozpočtu ŽSK 

V súvislosti s financovaním kultúrnych aktivít z rozpočtu ŽSK existuje všeobecne záväzné nariadenie 

Žilinského samosprávneho kraja č. 4/2004 o poskytovaní darov a dotácií z rozpočtu ŽSK a Dodatok 1 

k VZN 4/2004, ktorým sa umožnilo poskytnúť dotáciu – nenávratný finančný príspevok z rozpočtu samosprávneho 

kraja i subjektom v zriaďovateľskej pôsobnosti iných subjektov. Podľa objemu disponibilných 

finančných prostriedkov tak vznikla možnosť pre ŽSK finančne podporiť aj aktivity v organizačnej garancii 


tých subjektov, ktoré nie sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (analógia 

k štátnemu grantovému systému Ministerstva kultúry SR, ktoré zo štátneho rozpočtu tak podporuje aj činnosť 

neštátnych subjektov podľa osobitných pravidiel). 

Celkový objem finančných prostriedkov určený na prideľovanie dotácií v rámci VZN 4/2004 bol v rokoch 

2004 a 2005 v sume 300 tis. Sk ročne. Pre rok 2006 boli na aktivity zo všetkých oprávnených oblastí 

– oblasti školstva a vzdelávania, záujmovej umeleckej činnosti a kultúrnych aktivít, športu a telovýchovy, 

zdravotníctva, sociálnych služieb, charity, verejnoprospešných aktivít a pod. – vyčlenené finančné prostriedky 

v objeme 1 mil. Sk. Na základe podaných žiadostí boli pridelené účelové finančné dotácie v objeme 

812 432,- Sk, t.j. cca 81%. Vzhľadom k neuskutočneniu sa jedného podujatia organizátor neakceptoval 

účelovú dotáciu vo výške 10 tis. Sk. Neúplné vyčerpanie plánovanej celkovej sumy bolo v roku 2006 spôsobené 

najmä nedostatočnou pripravenosťou projektov alebo subjektov z iných oblastí než z oblasti kultúry. 

Spôsob rozdelenia plánovaných finančných prostriedkov v rámci VZN 4/2004 na jednotlivé oprávnené 

oblasti však neumožnil zvýšiť objem financií pre tú oblasť, ktorá bola na čerpanie najviac pripravená. 

Z oblasti kultúry bolo v roku 2006 z prostriedkov ŽSK rozdeľovaných podľa uvedeného VZN podporených 

spolu 25 projektov, ktorým boli pridelené účelové finančné dotácie v celkovej sume 513 tis. 

Sk, čo predstavuje viac ako 50% celkového objemu financií plánovaných v roku 2006 na rozdelenie podľa 

uvedeného VZN. Zo všetkých oprávnených oblastí tak práve oblasť kultúry získala na tomto rozpočtovom 

zdroji ŽSK najväčší podiel. 

Tabuľka – zoznam rozdelenia finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK na rok 2006 podľa VZN č. 4/2004: 

Schválené finančné prostriedky z VZN 4/2004 

na rok 2006 – oblasť kultúry 

Názov kultúrneho zariadenia 

Centrum voľného času, Stará Bystrica 

Detský folklórny súbor Turiec, OZ 

Filmový klub 23 Dolný Kubín 

Juniorklub, CVČ, Martin 

Kultúrny prameň, OZ, Krásno nad Kysucou 

Mesto Rajecké Teplice 

Mestské divadlo Žilina 

Miestne kultúrne stredisko Terchová 

MKS Liptovský Hrádok 

MKS Trstená 

Obec Beňadovo 

Obec Bziny 

Obec Dubové 

Obec Chlebnice 

Obec Kolárovice 

Obec Lietava 

Obec Ochodnica 

Obec Rudinka 

Obec Veličná 

OZ Spolok priateľov Turzovky 

OZ UJUT Zákamenné 

Rímsko – katolícka cirkev, Krivá 

TK Deep Martico, o.z. Martin 

Žilinský komorný zbor, Žilina 

Živena – SSŽ Žilina 

SPOLU 

Suma dotácie 

40 000,-Sk 

27 500,-Sk 

13 000,-Sk 

20 000,-Sk 

24 000,-Sk 

40 000,-Sk 

15 000,-Sk 

40 000,-Sk 

40 000,-Sk 

20 000,-Sk 

12 000,-Sk 

10 000,-Sk 

30 000,-Sk 

15 000,-Sk 

10 000,-Sk 

10 000,-Sk 

28 000,-Sk 

10 000,-Sk 

15 000,-Sk 

20 000,-Sk 

15 000,-Sk 

8 000,-Sk 

30 000,-Sk 

10 500,-Sk 

10 000,-Sk 

513 000,-Sk 



Z uvedeného prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov na rok 2006 podľa VZN č. 4/2004 vyplýva, 

že aj keď predmetné VZN umožňuje poskytovať finančné prostriedky z rozpočtu ŽSK aj subjektom 

mimo zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, tak väčšina rozdelených finančných prostriedkov bola poskytnutá 

obciam a mestám alebo kultúrnym organizáciám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, pričom podstatne menší 

rozdiel finančných prostriedkov bol poskytnutý organizáciám mimo zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej 

správy (samosprávy) – viď nasledovný graf. 

Podiel na čerpaní prostriedkov VZN 

podľa sféry zriaďovateľa 

OZ a iné 

celkom 

29% 

samospráva 

celkom 

71% 


Skutočné čerpanie finančných prostriedkov podľa predmetného VZN tak síce zrealizovalo pozitívnu 

možnosť prispieť z rozpočtu ŽSK aj na aktivity organizácií mimo jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, no v konkrétnej 

praxi roku 2006 sa využívanie tohto nástroja orientovalo vo väčšmi na rozvoj kultúrnej spolupráce 

medzi ŽSK a miestnou samosprávou, než na podporu kultúrnych aktivít zabezpečovaných 

organizáciami mimo pôsobnosti verejnej správy (samosprávy). Táto skutočnosť pravdepodobne súvisí 

jednak s nominálne aj percentuálne malou sumou disponibilných prostriedkov na rozdelenie podľa predmetného 

VZN a jednak so spôsobom a s kompetenciami ich rozdeľovania (rozhodovanie prostredníctvom 

komisií Zastupiteľstva ŽSK a predsedu ŽSK, a nie s účasťou nezávislých expertných komisií), ako 

aj s nedostatočnou informovanosťou o tejto možnosti. 

V nasledujúcom období bude potrebné pri rozdeľovaní financií z rozpočtu ŽSK na kultúrne aktivity, 

činnosti a projekty subjektov mimo zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK uplatniť najmä nasledovné systémové 

kroky: 

— zvyšovať celkový objem aj podiel (v celkovom rozpočte ŽSK na kultúru) finančných prostriedkov 

rozdeľovaných na kultúrne projekty prostredníctvom „voľnej súťaže“ projektov, 

— z pozitívneho zámeru (vyjadreného prostredníctvom VZN č. 4/2004) vytvoriť osobitný grantový 

systém ŽSK pre oblasť kultúry, 

— uplatňovať sledovanie efektivity (kritériá a postupy) takto rozdelených finančných prostriedkov 

podľa dosiahnutých výsledkov, 

— postupne zvyšovať podiel podporených subjektov mimo zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, 

— motivovať miestne samosprávy k spolufinancovaniu kultúrnych inštitúcií, 

— pravidelne zverejňovať výzvy na podávanie projektov a výsledky rozdelenia finančných prostriedkov, 

— zvýšiť vplyv nezávislých expertných skupín (komisií) na rozhodovanie o rozdelení takto určených 

finančných prostriedkov. 

Realizáciou uvedených systémových krokov sa dosiahne zvýšenie transparentnosti 

a efektivity dôležitého finančného nástroja kultúrnej politiky, ktorým je rozdeľovanie 

finančných zdrojov podľa princípu voľnej súťaže kvality projektov. 

 

Celková rozdelená suma 513 tis. Sk na kultúrne aktivity podľa predmetného VZN na rok 2006 predstavuje podiel 0,016% 

Celková rozdelená suma 513 tis. Sk na kultúrne aktivity podľa predmetného VZN na rok 2006 predstavuje podiel 0,016% 

z celkového objemu financií v rozpočte ŽSK, použitého na bežné výdavky pre oblasť kultúry v roku 2006. Po započítaní kapitálových 

výdavkov sa tento podiel ešte zníži na 0,014%. 


2.15.3 Financovanie kultúrnych aktivít z rozpočtu miest a obcí 

Financovanie a pomer výdavkov na kultúru z rozpočtov obecných a mestských samospráv sú v Žilinskom 

kraji veľmi diverzifikované a podmienené mnohými objektívnymi (veľkosť rozpočtu, možná suma na prerozdelenie...) 

i subjektívnymi (priority obecného zastupiteľstva, existencia silných lídrov v obci, pôsobenie súborov 

a skupín ZUČ v obci...) faktormi. Dôkazom nerovnomernosti financovania kultúry sú aj výsledky 

ročných štatistických výkazov o kultúrno-osvetovej činnosti. 

Sídelná štruktúra do istej miery predurčuje aj lokalizáciu infraštruktúry kultúry. Kultúrne aktivity 

v malých obciach sa často realizujú na verejných priestranstvách a na ďalších otvorených plochách (priestory 

pred obecnými úradmi, ihriská a pod.), v poslednom období sa však i menšie obce snažia vybudovať priestory 

pre dôstojnú prezentáciu a realizáciu aktivít vlastnej miestnej kultúry i kultúry komerčnej – dovezenej. 

Možnosť prezentácie jedinečného a svojbytného na pozadí globálneho a unifikovaného práve prostredníctvom 

miestnej kultúry pochopili a chopili sa jej aj miestne samosprávy. Táto aktivita je po období útlmu 

činnosti v miestnej kultúre na obciach prezentovaná spontánnym vznikom a organizovaním obecných slávností 

a festivalov. Vážnym problémom miestnej kultúry v podmienkach regiónu je nízka profesionalizácia 

a odborná vzdelanostná úroveň pracovníkov vyčlenených pre kultúru v obciach. V dôsledku zrušenia väčšiny 

osvetových zariadení na obciach a tým i úväzkov kultúrno-osvetových pracovníkov, transformáciou a prenajatím 

kultúrnych domov na komerčné účely je v súčasnosti kultúrno-osvetová práca na okraji záujmu mnohých 

obecných úradov a miestnych zastupiteľstiev. Táto nedoceňovaná činnosť sa realizuje zväčša na báze 

dobrovoľnosti ako neplatená funkcia, prípadne ako súčasť kumulovanej funkcie vyčleneného pracovníka 

obecného úradu alebo ako časť výkonu poslaneckého mandátu v miestnom zastupiteľstve. 

Výskumná fáza projektu „ Kultúrna politika z Amsterdamu po Žilinu“ odhalila problém vo financovaní 

miestnej kultúry v jednotlivých mestách a obciach Žilinského kraja. Rozvoj financovania kultúrnych aktivít 

na úrovni miest a obcí nie je systematický proces, ktorý by vyplynul z reformy verejnej správy. Ide skôr 

o systém pokusov a omylov, pričom nedochádza ku komunikácii na širšom fóre, nedefinujú a neakceptujú sa 

skutočné potreby kultúrneho prostredia na lokálnej úrovni, neexistuje komunikácia o rozvojových zámeroch 

kultúry na regionálnej úrovni, absentuje aj kultúrna politika SR na celoštátnej úrovni. Kultúra sa rozdelila 

– financovaním i koncepčne – na množstvo malých častí či podľa príslušného zriaďovateľa. Dôsledkom toho 

je priveľká vzájomná izolácia jednotlivých kultúrnych činností a aktivít na rozličných úrovniach, preferovanie 

úzkych záujmov a aktuálnych potrieb pred rozvojovými plánmi a strategickými zámermi, ako aj zbytočné 

trieštenie kultúrneho potenciálu, ľudských aj finančných zdrojov. 

Niektoré pozitívne príklady spolupráce i financovania: 

— Mesto Žilina: podpora financovania kultúry tu vždy existovala v rôznych formách i objeme (napr. 

investovanie min. 60 miliónov Sk do rekonštrukcie budovy Mestského divadla), problém bol však 

s transparentnosťou rozhodovania o použití verejných financií na jednotlivé kultúrne podujatia. Výhodou 

tohto mesta je, že VÚC financuje šesť kultúrnych inštitúcií so sídlom v Žiline (všetky typy kultúrnych 

organizácií – múzeum, galéria, hvezdáreň, osvetové stredisko, knižnicu s pobočkami, bábkové 

divadlo), ktoré slúžia prevažne občanom mesta. Ministerstvo kultúry zriaďuje v Žiline profesionálny 

Štátny komorný orchester spolu s koncertnou sálou Domu umenia Fatra. Rovnako najmä vďaka grantom 

MK SR (+ EÚ a ďalších nadácií a sponzorov) funguje nezávislé kultúrne centrum Stanica Žilina 

– Záriečie. Dochádza tu tak k určitému nepomeru medzi financovaním a významom, resp. záberom 

jednotlivých kultúrnych inštitúcií, keď pri organizáciách financované z rozpočtu ŽSK, MKSR a iných 

sú prevažujúcim adresátom ich ponuky a služieb obyvatelia mesta Žilina. Tento jav môže do istej 

miery súvisieť aj s tým, že práve Žilina je aj centrom celého Žilinského samosprávneho kraja a sídlom 

 

Napríklad pre región Orava sa pohybuje výška príspevku z rozpočtu obce od 0,-Sk po 4.100 tis. Sk (mesto Dolný Kubín). Príspevok 

z rozpočtov samospráv pre miestnu kultúru bol v roku 2006 nasledovný (príklad – 3 okresy Oravy): Tvrdošín – 5.724 tis. Sk, 

Námestovo-3.000 tis. Sk Dolný Kubín – 4.434 tis. Sk. 


jeho samosprávy a úradu. Mesto obnovilo v roku 2007 grantový program, otvorilo starú radnicu ako 

výstavný priestor, ale dodnes nemá zriadený odbor kultúry, funkciu mestského kultúrneho strediska 

plní čiastočne Mestské divadlo; 

— Mesto Liptovský Mikuláš je vlastníkom objektu Pongraczovská kúria, v ktorej ŽSK – Galéria P. 

M.Bohúňa prevádzkuje Centrum K. Sokola. Objekt mesto rekonštruovalo na vlastné náklady, poskytuje 

ho bezplatne a hradí 50 % nákladov na energie., ostatné prevádzkové náklady a mzdové náklady. 

V oblasti organizačného a finančného zabezpečovania kultúrnych aktivít v objekte aktívnu činnosť 

vyvíja aj Spoločnosť Kolomana Sokola (o.z.); 

— Komunitná nadácia Liptov: je integrátorom spolupráce a zároveň alternatívnym zdrojom financovania 

, ktorý ostatné štyri subregióny nemajú; 

— Mesto Ružomberok: má koncepčnú predstavu i financie, ktorými pravidelne podporuje kultúrne 

aktivity, zároveň silného donora dlhodobo spolupracujúceho s mestom (jeho časťou je aj obec Vlkolínec 

– jediná pamiatka UNESCO na území regiónu). Jediný voľný transfer je dar pre nadáciu, ktorá 

mestu Ružomberok administratívne spravuje voľné zdroje a transparentne ich rozdeľuje na kultúrne 

aktivity v meste. Odborná kultúrna verejnosť to považuje za transparentnejšie, pretože boli dopredu 

vyhlásené podmienky grantového kola, zasadala nezávislá komisia (odborníci z nadácie), ktorá projekty 

vyhodnotila a odporučila mestu na schválenie, nadácia poskytla kultúrnej verejnosti know-how 

v oblasti prípravy a podávania žiadostí, všetky projekty boli formálne vyúčtované a zároveň bola 

prehľadne zmonitorovaná efektivita použitých zdrojov, mesto dostalo na konci roka vyúčtovanie celého 

transferu spolu z výpočtom koeficientu 1 SK z mestského rozpočtu; 

— Mesto Liptovský Hrádok: vybudovaním stálej Expozície ovčiarstva sa posilnila úloha kultúry i cestovný 

ruch v meste, prácou OZ, ktoré pôsobí pri Liptovskom múzeu a využívaním dobrovoľníckej 

a aktivačnej práce, dosiahlo Liptovské múzeum nielen kvalitu práce ale ako jedna z mála organizácií 

využila takmer všetky spôsoby financovania kultúry, vrátane sponzorstva. Mesto má zriadené Mestské 

kultúrne stredisko ako príspevkovú organizáciu, ktorej predmetom činnosti v oblasti kultúry je najmä 

záujmová umelecká činnosť, organizovanie vzdelávacích, praktických hudobných a tanečných kurzov, 

príprava a organizovanie diskoték, príprava a organizovanie tzv. nakupovanej kultúr (t.j. divadlá, 

koncerty, vystúpenia estrádnych a kultúrnych súborov, talk show, operety, muzikály a iné), príprava 

a organizovanie vlastných programov, výpožička kníh, premietanie filmov, príprava a organizovanie 

výročných osláv, sprievodných a kultúrnych podujatí v rámci celomestských akcií, a iné. Mesto investuje 

do kultúry prostredníctvom organizácie MsKS z rozpočtu mesta priamo príspevkom na prevádzku 

cca 4 mil. Sk. V rozpočte mesta sú každoročne vyčlenené aj účelové dotácie určené pre žiadateľov 

– podnikateľské subjekty, ktoré majú na území mesta Liptovský Hrádok sídlo, za predpokladu, že 

dotácia je preukázateľne poskytnutá na podporu všeobecne prospešných služieb alebo účelu napríklad 

aj v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany a obnovy duchovných a kultúrnych hodnôt; 

— Mesto Dolný Kubín: v spolupráci s ostatnými oravskými mestami sa plánuje zapojiť do projektu 

Európske mesto kultúry. V roku 2007 mesto prvýkrát vyčlenilo finančné prostriedky, kde sa formou 

grantu rozhodlo podporiť i kultúrne aktivity. Pozitívom je suma 300 tis. Sk ( podporených 7 projektov 

), negatívom porovnanie s inými oblasťami podpory (1 mil. Sk na šport, ktorý bol vždy prioritou 

s maximálnou možnou finančnou dotáciou). Najväčším negatívom je určitá forma netransparentnosti 

pri vyhodnocovaní, keď komisia uviedla len celkový počet projektov a sumu podpory (chýba podrobnejšia 

špecifikácia podľa subjektov a účelu podpory); 

— Mesto Námestovo: prioritnou oblasťou je cestovný ruch, súvisiaci s veľmi početnou poľskou klientelou 

zo susedného štátu. Momentálne sa realizujú len dlhoročné a jednorazové sezónne kultúrne podujatia. 

Po dobudovaní služieb sa bude mesto vo väčšom rozsahu venovať aj oblasti kultúry – postupné kroky 

chápania kultúry ako jednej zo spoločenských priorít úzko súvisiacej s kvalitou cestovného ruchu; 

— Mesto Tvrdošín: podobnosť s Námestovom, súvisiaca s poľskou klientelou a jej požiadavkami, pričom 

prioritnou sférou investícií sú termálne pramene v Oraviciach; 

— Mesto Martin: má množstvo kultúrnych organizácií, ale aj silné kultúrne zázemie a tradície, dlhoročnú 

podporu štátu i verejnej a mestskej samosprávy. Nachádza sa tu najznámejšie profesionálne divadlo 

v regióne. Tak ako Dolný Kubín, aj toto mesto sa ide zapojiť do projektu Európske mesto kultúry. 

Podobne ako v Liptovskom Mikuláši je tu zrejmá spolupráca medzi mestom a ŽSK vo financovaní 


kultúry – Turčianska galéria sa nachádza v budove mesta ale je organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK; 

— Obec Zuberec: aktívna a úspešná v získavaní a čerpaní finančných prostriedkov z grantových zdrojov. 

Realizuje významný medzinárodný festival Podroháčske folklórne slávnosti, na ktorom organizačne 

i finančne participuje viacero subjektov: obec, Žilinský samosprávny kraj a jeho kultúrne organizácie 

– Oravské osvetové stredisko, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Múzeum oravskej dediny 

(skanzen) vlastní obec, časť zbierok v skanzene sú vlastníctvom ŽSK v správe Oravského múzea P. O. 

Hviezdoslava – príklad dobrej spolupráce vyššej územnej a obecnej samosprávy 

— Obec Terchová: Cyrilometodské dni v Terchovej sú kultúrno-spoločenským podujatím s medzinárodnou 

účasťou. Na jeho viaczdrojovom financovaní sa podieľa Žilinský samosprávny kraj prostredníctvom 

Regionálneho osvetového strediska v Žiline, Obecný a farský úrad v Terchovej, Grantový 

systém Ministerstva kultúry SR a rôzne sponzorské dotácie. 

— Mesto Čadca: Etnofilm Čadca – medzinárodné bienále festivalu dokumentárnych filmov a videofilmov 

o ľudovej kultúre. Významné medzinárodné podujatie finančne a organizačne zabezpečuje 

množstvo kultúrnych a spoločenských inštitúcií: Žilinský samosprávny kraj prostredníctvom Kysuckého 

múzea v Čadci, Kysuckej galérie v Čadci a Kysuckého osvetového strediska v Čadci, grantové 

systémy: Ministerstva kultúry SR a Vyšegrádsky fond, Mesto Čadca, Slovenské národné múzeum, 

Slovenský filmový ústav, Literárny fond, Kysucká kultúrna nadácia, Slovenská televízia, Národopisná 

spoločnosť Slovenska Bratislava, Únia slovenských televíznych tvorcov Bratislava, Vysoká škola 

múzických umení Bratislava, Slovenský filmový zväz Bratislava, Klub filmových novinárov SSN, Klub 

priateľov pre záchranu kultúrnych a historických pamiatok Kysúc. Participáciou všetkých subjektov 

sa z národnej filmovej prehliadky vyvinul medzinárodný filmový festival, ktorý sa stal členom Európskeho 

koordinačného centra filmových festivalov so sídlom v Bruseli. 

— Obec Východná: Východná – celoslovenský festival tradičnej ľudovej kultúry s účasťou jednotlivcov 

i súborov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Na realizácii tohto podujatia sa finančne podieľajú 

štát prostredníctvom Ministerstva kultúry SR a Národného osvetového centra, Žilinský samosprávny 

kraj prostredníctvom Liptovského osvetového strediska v Liptovskom Mikuláši, Obec Východná, 

sponzori, grantové systémy a pod. Organizačné a finančné zabezpečenie je príkladom vzájomnej spolupráce, 

ústretovosti a participácie. 

V stručnej charakteristike jednotlivých miest a obcí by sa dalo pokračovať. Podstatou však je, že kultúra 

na lokálnej úrovni existuje a je viac či menej financovaná samosprávou. Dôležitým faktorom je aj to, že 

tvorcovia a šíritelia kultúry pochopili nevyhnutnosť spájania finančných zdrojov a aktivít na rozličných úrovniach, 

čím sa môže postupne prekonať lokálna izolovanosť jednotlivých aktivít a dosiahnuť vyšší stupeň ich 

rozvoja. V súvislosti s tým je však nevyhnutný aj ďalší krok – vytvoriť ďalšie legislatívne možnosti a finančné 

nástroje pre spájanie financií a aktivít v oblasti kultúry na rozličných úrovniach. 


V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príklady financovania kultúrnych aktivít a činností z rozpočtu mesta 

pri troch mestách regiónu Liptov: 

Financovanie kultúrnych aktivít – rozpočty mestá 

región Liptov 

mesto 

Ružomberok 

Liptovský 

Mikuláš 

Liptovský 

Hrádok 

rozpočet mesta celkom 334 191 780 262 120 141 

z toho na kultúrne služby celkom 15 397 22 126 4 343 

priemer 

podiel na kultúrne služby v % 4,61% 2,84% 3,61% 3,69% 

z kult. služieb celkom vyčlenené na organizácie mesta 12 729 21 557 4 243 

podiel na kult.službách celkom 82,67% 97,43% 97,70% 92,60% 

podiel na rozpočte mesta celkom 3,81% 2,76% 3,53% 3,37% 

z kult. služieb celkom vyčlenené na pamiatky 1 868 469 0 

podiel na kult. službách celkom 12,13% 2,12% 0,00% 4,75% 


z kult. služieb celkom na voľné transfery (granty?) 800 100 100 

podiel na kult.službách celkom 5,20% 0,45% 2,30% 2,65% 


kontrolný súčet 15 397 22 126 4 343 

kontrolný súčet % 100% 100% 100% 100% 

údaje sú v tis. Sk – rozpočet na rok 2007 

zroj: Komunitná nadácia Liptov 

V súvislosti s ďalším financovaním kultúry na úrovni miest a obcí by bolo vhodné sústrediť sa na 

niektoré nasledovné okruhy čiastkových riešení: 

— postupné vytváranie samostatných kultúrnych oddelení v samosprávach v nadväznosti na rozsah kultúrnych 

aktivít a objem financií na miestnej úrovni – odlúčenie oddelení kultúry od rôznych sociálnych 

či iných oddelení príslušnej samosprávy (v súčasnosti je napríklad v Liptovskom Mikuláši 

odbor kultúry spojený s odborom sociálnych vecí a jeho pracovníci viac energie venujú práve sociálnym 

záležitostiam); 

— klásť väčší dôraz na realizáciu kultúrnych podujatí v partnerstvách (mesto často „supluje“ podujatia, 

ktoré robia napr. iné MVO a investuje sa do toho veľké množstvo zdrojov); 

— zvýšiť transparentnosť rozdeľovania finančných zdrojov na kultúru; 

— zvýšiť objem aj pomer tzv. voľných zdrojov do kultúry s možnosťou administrácie týchto zdrojov na 

miestnej úrovni cez nezávislú a transparentnejšiu organizáciu, 

— rozvíjať spoluprácu miest s neziskovými organizáciami za účelom vytvárania partnerstiev s možnými 

pozitívnymi efektmi: zvýšenie účelnosti a efektivity v rozdeľovaní verejných zdrojov, rozvoj darcovstva 

a strategického investovania do oblasti kultúry, rozvoj spolupráce verejného (samosprávy) a súkromného 

sektora (donori, podnikateľské subjekty ako partneri). 

Rozhodujúcu iniciačnú úlohu v podnecovaní zmien a rozvojových zámerov na miestnej úrovni, ako 

aj v procese integrácie zámerov a spájania finančných aj ľudských zdrojov medzi krajskou a miestnou 

úrovňou však môže zohrať práve Žilinský samosprávny kraj, ktorý svojimi rozvojovými zámermi a strategickými 

plánmi vytvorí predpoklady pre zvýšenie aktivít a finančných možností aj na úrovni miest a obcí. 

Dôležité pritom bude, aby na úrovni ŽSK vznikli a uviedli sa do praxe také nástroje kultúrnej politiky, ktoré 

budú podnecovať vzájomnú spoluprácu medzi ŽSK a mestami i obcami v oblasti kultúry na konkrétnych 

projektoch a činnostiach. 


2.15.4 Financovanie kultúrnych aktivít prostredníctvom daňovej asignácie 

Daňové nástroje sú nepriamymi finančnými nástrojmi kultúrnej politiky, ktoré s úspechom fungujú 

v celej oblasti kultúry alebo v niektorej jej súčasti vo viacerých európskych krajinách porovnateľných so 

Slovenskom (Írsko, Maďarsko a iné). Medzi daňové nástroje patria jednak osobitné a cielené zvýhodnenia 

(napríklad investícií do kultúrnej infraštruktúry, kultúrneho priemyslu, ochrany pamiatok a pod.) a jednak 

priama asignácia dane na určité aktivity a činnosti. 

Vzhľadom na uskutočnenú daňovú reformu sa v SR v súčasnosti neuplatňujú žiadne daňové zvýhodnenia 

ani výnimky v súvislosti s kultúrnymi aktivitami a činnosťami. Jediným používaným daňovým nástrojom je 

priama asignácia 2% dane pre zaregistrované neziskové organizácie z rozličných oblastí verejnoprospešných 

činností vrátane šírenia a uchovávania kultúrnych hodnôt. Vo väčšine však chýba know-how kultúrnych 

organizácií na oslovenie individuálnych darcov, ktoré je veľmi potrebné v súvislosti so získaním 2% dane. 

Prehľad financií pre MVO z daňovej asignácie 2%: 

Celkový počet MVO, ktoré využili možnosť získavať 2% 

z toho počet MVO v rámci ŽSK 

Celkové množstvo zdrojov, ktoré sa v r. 2006 získalo 

z toho množstvo zdrojov nakumulovaných v ŽSK 

7.062 organizácii 

cca 650 organizácii 

1.125.060.910,- Sk 

cca 63 miliónov 

oblasť, oblasť, na na ktorú ktorú bola bola využitá využitá asignácia asignácia 2% v 2% roku v 2006 roku v 2006 Žilinskom v ŽSKkraji 

25% 

7% 

31% 

12% 

25% 

zdravotníctvo 

rôzne 

šport 

školstvo, vzdelanie a mládež 

kultúra 

* poznámka: v oblasti rôzne sú započítané organizácie, z ktorých nebolo možné presne vyšpecifikovať, na čo všetko použili získané 2% (ide 

o organizácie, ktoré majú široké pole pôsobnosti). Je teda predpoklad, že časť z týchto zdrojov bola použitá aj na kultúru. 

zroj: Komunitná nadácia Liptov 

Rámcové zhodnotenie efektivity tohto nástroja pre kultúrne aktivity v Žilinskom kraji: 

— možnosť 2% asignácie dane ešte stále využíva malé percento organizácii pôsobiacich v oblasti kultúry; 

výsledky ukazujú, že najviac to využívajú organizácie pôsobiace v oblasti športu, školstva či zdravotníctva; 

— výsledky hovoria o tom, že stále nie je 2% asignácia využitá na 100% a stále sú zdroje, ktoré môžu byť 

využité v prospech verejne prospešných aktivít (teda aj v prospech kultúry); 

— novela zákona umožnila jednoduchým spôsobom získať zdroje a ponúkla možnosť získania zdrojov, 

ktoré by inak putovali do štátnej pokladnice (potenciálnych darcov 2% dane sa jednoduchšie podarí 

presvedčiť na poukázanie časti dane aj vzhľadom na to, že ide o financie, ktoré by tak či tak museli 

odviesť); 

— nie vždy je tento spôsob rovnako efektívny pre všetky MVO, veľmi dôležitým usmerňujúcim faktorom 

je paleta potenciálnych darcov a spôsob ich oslovenia, prípadne protihodnota, ktorá je darcom 

ponúknutá; 

— prepočítaním percentuálneho podielu zdrojov získaných z 2% asignácie sa priamo do oblasti kultúry 

v rámci Žilinského kraja využilo cca 4,5 milióna Sk (výška zdrojov však môže byť väčšia, keby sme 


vedeli presne vyšpecifikovať, ktoré z organizácii z oblasti rôzne, použili zdroje aj do kultúry); 

— pre malé neziskové organizácie či občianske združenia je aj minimálna suma vyzbieraná z podielu 

2% z daní prínosná ako zdroj dofinancovania získaných grantov, ktoré si vyžadujú spolufinancovnie 

z vlastných zdrojov, 

— zdroje sú relatívne voľne použiteľné v zmysle základného poslania neziskových organizácií (neexistuje 

žiadne striktné účelové vymedzenie spôsobu použitia takto získaných zdrojov). 

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa na celoštátnej úrovni neprijme rozhodnutie o ďalších daňových nástrojoch 

kultúrnej politiky, tak je potrebné v čo najväčšej možnej miere využívať existujúcu asignáciu 2% 

dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb aj na účely kultúrnych aktivít a organizácií. 

Na úrovni samosprávneho kraja aj na miestnej úrovni možno uvažovať jednak o rozličných iniciačných 

a podporných aktivitách vo vzťahu oslovovaniu potenciálnych darcov zaregistrovanými organizáciami, 

ako aj o prípadných ďalších daňových nástrojoch uplatňovaných vo vzťahu ku kultúre z tých daní, 

ktoré sú príjmom miest a obcí, resp. samosprávneho kraja (dane z nehnuteľnosti a pod.). 

2.15.5 Medzinárodná spolupráca – reálny stav a možnosti 

Svet sa neustále zmenšuje. Globalizácia ekonomiky aj kultúry nie je len hrozbou, ale aj výhodou týchto 

procesov. V súvislosti s kultúrou je lepšie hovoriť o pozitívach a spolupráci, než bojovať proti otvorenosti 

zabíjajúcej autentickú lokálnu kultúru. Práve lokálna kultúra môže v globalizačných trendoch a procesoch 

najväčšmi pomôcť zachovaniu lokálnych tradícií a historických hodnôt. Globalizácia ekonomického 

trhu síce prináša aj nové unifikované kultúrne produkty a tovary (bez autentickej lokálnej či historickej 

hodnoty), ale zároveň otvára nové komunikačné možnosti aj priestory pre sprístupňovanie a šírenie hodnôt 

lokálnych kultúr. Otváranie trhu aj v oblasti kultúrnych produktov, tovarov a služieb neznamená ohrozenie 

existencie či rozmanitosti lokálnej kultúry a jej hodnôt. Kultúra istého etnika, skupiny či lokality totiž už od 

svojho počiatku vznikala aj pod vplyvmi zvonku, no v súčasnosti sa komunikácia medzi kultúrami zintenzívnila 

a ľudia (kultúry) sú si bližšie než kedykoľvek predtým. 

V prípade medzinárodnej spolupráce medzi kultúrnymi organizáciami (inštitúciami) je primárnou rovinou 

programová spolupráca (výmena) medzi podobnými organizáciami (napríklad galéria s inou galériou), 

často v rovine (re)prezentácie umenia a kultúry jednej krajiny v druhej. Medzi klasickými formami výhod 

medzinárodnej spolupráce dnes množstvo organizácií vidí ako dominantnú výhodu najmä možnosti finančného 

zabezpečenia projektov zo zdrojov Európskej únie alebo z iných medzinárodných fondov. Spolupráca 

v oblasti spájania či združovania zdrojov je pre mnohé projekty a aktivity najmä v oblasti kultúry mimoriadne 

dôležitá a neraz aj nevyhnutná. 

Medzinárodná spolupráca by však v prvom rade mala byť o obsahovej spolupráci, o procese vzájomnej 

komunikácie, príprave, realizácii a zhodnotení – nielen aktivít, ale aj ďalších vecí. Často navonok 

neviditeľná výmena know-how je niekedy omnoho dôležitejším výsledkom medzinárodných projektov organizácií 

z kultúry. Predpokladom úspešného medzinárodného projektu by malo byť v prvom rade vzájomné 

poznanie partnerov, intenzívna komunikácia, ktorá predchádza realizácii. Len v prípade skutočného partnerstva 

založeného na výmene know-how, na spájaní či na pozitívnej konfrontácii kultúrnych hodnôt a na vzájomnom 

poznaní vznikajú projekty s pridanou hodnotou. V podobe väčšieho publika (v dvoch a viacerých 

krajinách), finančného zabezpečenia (koprodukcie) i intenzívnejšej práce (umelcov). 

 

Hodnotový aj marketingový potenciál tzv. world music (hudba vychádzajúca z lokálnych tradícií jednotlivých regiónov, etník, 

skupín či geografických častí sveta) sa v celosvetovom meradle výrazne zvýšil práve vďaka novým komunikačným možnostiam a sieťam 

(internet, digitálne hudobné nahrávky, audiovízia a pod.). 


V medzinárodnej kultúrnej spolupráci sú významným nástrojom či priestorom pre realizáciu konkrétnych 

aktivít kultúrne networky. Hoci začali vznikať už pre niekoľkými desaťročiami, ich význam 

v posledných rokoch významne vzrástol spolu s narastaním medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry. 

Od veľkých európskych alebo globálnych ako napríklad EFAH (European Forum of Arts and Heritage), 

IETM (Informal European Theatre Meeting), Res Artists, ...až po celkom malé a špecificky orientované, 

sú dnes networky prostriedkom medzinárodnej spolupráce, často aktívnejším a prínosnejším ako inštitúcie 

typu UNESCO. Na každú oblasť kultúry alebo región dnes organizácie alebo subjekty pôsobiace v kultúre 

môžu nájsť network, ktorého členom sa môžu stať. Každý z networkov má svoju štruktúru, veľkosť, formy 

komunikácie a členstva, ale pre všetky je spoločné, že predstavujú platformy, na základe ktorých sa rodia 

nové a nové projekty spolupráce. 

Finančné zdroje na medzinárodnú spoluprácu v kultúre môžeme rozdeliť podľa rôznych kategórií – sú 

zamerané geograficky; podľa jednotlivých kultúrnych oblastí, podľa typu projektov. Tieto zdroje pochádzajú 

z inštitúcií financovaných z daní, súkromných fondy a nadácií. Dôležitými inštitúciami, podporujúcimi kultúrne 

aktivity aj finančne bývajú veľvyslanectvá a kultúrne inštitúty jednotlivých krajín. V globalizujúcom sa 

svete sa medzinárodné projekty stávajú zaujímavé aj pre sponzorov – nadnárodné firmy. Vo väčšine prípadov 

pochádzajú finančné zdroje na konkrétny kultúrny projekt z viacerých zdrojov. Spájanie aktivít, záujmov 

a zdrojov je najdôležitejšou cestou k realizácii kultúrnych projektov medzinárodnej spolupráce. Nevyhnutným 

predpokladom jej úspešnej realizácie v podmienkach organizácií a subjektov ŽSK je zvyšovanie 

jazykovej a komunikačnej vybavenosti ľudských zdrojov, ako aj zvyšovanie know-how v oblasti 

prezentácie zámerov, hodnôt a projektov aj v oblasti fundraisingu a marketingu kultúry. 

V súvislosti s rozvojom medzinárodnej spolupráce možno sformulovať niekoľko odporúčaní pre oblasť 

kultúrnej politiky ŽSK: 

— určiť ako prioritu v tejto oblasti dlhodobé a intenzívne partnerstvá medzi kultúrnymi inštitúciami 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a zahraničnými organizáciami, prvotne z regiónu strednej 

Európy, začlenenie do networkov (tejto priorite prispôsobiť aj kritériá pri prideľovaní podpory na 

medzinárodnú spoluprácu alebo na spolufinancovanie projektov); 

— podporiť lepšie podmienky pre hosťovanie zahraničných umelcov a kultúrnych projektov v Žilinskom 

kraji a naďalej podporovať cestovanie pracovníkov kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK do zahraničia (pracovné cesty) ako štartovací bod pre rozvoj budúcich partnerstiev; 

— zabezpečiť zvýšenie kapacity ľudských zdrojov inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – najmä 

v oblasti komunikácie, jazykovej vybavenosti, prezentačných materiálov a využívania nových technológií 

— stimulovať získavanie medzinárodných finančných zdrojov kofinancovaním – grantami zo strany 

ŽSK. 

2.15.6 Financovanie kultúrnych aktivít z fondov Európskej únie 

Pre využívanie fondov EÚ v rokoch 2007-2013 bol vytvorený strategický dokument Slovenskej republiky 

“Národný strategický referenčný rámec”. Tento dokument určuje národné priority, ktoré budú spolufinancované 

zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva, 

pričom tieto definujú rámec pre intervencie fondov na Európskej úrovni. 

Hlavný strategický cieľ Slovenskej republiky na roky 2007-2013 je formulovaný ako: „Výrazne zvýšiť do 

roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní 

trvalo udržateľného rozvoja“. 

Regionálny operačný program (ROP) – špecifická priorita regionálna infraštruktúra 

Pre oblasť kultúry sú zaujímavé aktivity z prioritnej osi 1 – Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry. 

Medzi podporované typy zariadení občianskej infraštruktúry patria aj knižnice, galérie, múzeá a pod. 


v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv z oblasti „pamäťové a fondové inštitúcie na miestnej a regionálnej 

úrovni“, Ďalej z oblasti „nehnuteľné kultúrne pamiatky“ a to nevyužitý, resp. nevhodne využitý pamiatkový 

fond vo vlastníctve verejného sektora. Zaujímavé sú aj aktivity zamerané na investície do technického stavu 

stavebných objektov využívaných pamäťovými a fondovými inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti miestnej 

a regionálnej samosprávy. Podporovať sa môžu tiež aktivity zamerané na investície do technického stavu 

nevyužitých, resp. nevhodne využitých pamiatkových objektov 

V rámci ROP je pre kultúrne aktivity možné využiť aj prioritnú os 2 – Posilnenie vybavenosti územia, 

a to najmä v časti „Regenerácia sídiel“ , ktorá je zameraná na renováciu a rozvoj sídiel. Z hľadiska kultúry sú 

tu oprávnené aktivity zamerané na zlepšenie stavu prvkov hmotnej infraštruktúry prostredníctvom realizácie 

aj týchto typov investičných aktivít: 

— rekonštrukcia objektov využívaných na kultúrno-spoločenské a osvetové účely (kultúrne domy, osvetové 

strediská), teda aktivity zamerané na investície do technického stavu objektov, ktoré nie sú registrovanými 

nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami, za účelom ich využitia na kultúrno-spoločenské 

a osvetové účely; 

— regenerácia sídiel ROP vytvorí aj predpoklady na realizáciu, resp. čiastočnú realizáciu integrovaného 

národného projektu Európske hlavné mesto kultúry. Tento projekt bude realizovaný na Slovensku 

prvýkrát a hoci sa nazýva „kultúrnym“ kladie predovšetkým dôraz na trvalo udržateľný rozvoj miest. 

kultúrneho publika, investície do mestskej infraštruktúry a revitalizácie mesta. 

V ďalšej časti prioritnej osi 2 „Podpora infraštruktúry cestovného ruchu“ v pôsobnosti verejného sektora 

na území SR za účelom efektívnejšieho využitia potenciálu cestovného ruchu sú pre oblasť kultúry sú 

dôležité najmä tieto podporované aktivity: 

— investičné aktivity zamerané na podporu obnovy lokalít významných z hľadiska prírodného a kultúrneho 

dedičstva; 

— podpora budovania a rekonštrukcie zariadení podporujúcich turistickú atraktivitu komplexného turistického 

programu s celoročným využitím (umelecké dielne, festivaly, prezentácie národného folklóru, 

zvykov a tradícií, folklórnych múzeí, atď.); 

— neinvestičné aktivity ako podpora tvorby ucelenej ponuky produktov cestovného ruchu s dôrazom na 

efektívne využitie prírodného a kultúrneho potenciálu; 

— podpora obnovy a rekonštrukcie kultúrno-náučných chodníkov a podobných aktivít v priamej väzbe 

na cestovný ruch. 

Operačný program Informatizácia spoločnosti 

— Hlavným zámerom operačného programu v oblasti efektívnej elektronizácie verejnej správy a rozvoja 

elektronických služieb je optimalizovať procesy služieb poskytovaných verejnou správou a integrovať 

ich technologickú a aplikačnú informačno – komunikačnú infraštruktúru. Pre kultúru je v rámci tohto 

programu dôležitá najmä prioritná os „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich 

národnej infraštruktúry.“ Táto prioritná os je zameraná na vytváranie a sprístupňovanie digitálneho 

obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií. Cieľom prioritnej osi je skvalitnenie systémov 

získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie 

infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni. 

Okrem operačných programov Národného strategického referenčného rámca je možné pre kultúrne aktivity 

a projekty využívať aj finančné zdroje ďalších európskych podporných programov určených pre oblasť 

kultúry. Sú to najmä: 

— Kultúra 2007 – 2013 

— Conserving Europe‘s Architectural Heritage 

— Books and Reading 

— Kaleidoscope 

— European Cultural Month 


— Prestige Projects 

— Media 

— Training in... 

— Interreg 

Jedným zo strategických rozvojových zámerov v oblasti kultúry ŽSK by preto malo byť: 

— podporovať projekty a subjekty schopné začleniť sa do medzinárodnej spolupráce v rámci európskych 

kultúrnych programov, 

— zvyšovať know-how ľudských zdrojov v kultúre so zameraním na fundraising a získavanie financií 

z európskych fondov 

— zvyšovať informovanosť o možnostiach a podmienkach čerpania financií z týchto programov. 

2.15.7 Zdroje neziskového a podnikateľského sektora 

Súčasnosť si vyžaduje tímových hráčov, medziodborovú a medzisektorovú interakciu – a platí to aj pre 

kultúru. Jednoduché riešenia typické pre marketing z industriálnej doby patria minulosti. Synergický efekt 

spojenia kapacity viacerých partnerov z verejného, podnikateľského a tretieho sektoru prináša v kultúre 

komplexné, tvorivé, adaptované, ekonomicky únosné a sociálne zodpovedné riešenia. Vzniká sieťová 

kultúra, ktorá je motorom ďalšieho rozvoja a najmä trvalého udržania postindustriálnej spoločnosti. 

O sponzoringu ako o jednej z možností, ako sa do tohto procesu môžu zapojiť súkromné firmy, sa u nás 

veľa hovorí a málo sa realizuje v praxi. Krajiny, v ktorých sa sponzoring rozvíjal intenzívne (napríklad Veľká 

Británia či USA) môžu byť príkladom. Deväťdesiate roky 20.storočia tu znamenali renesanciu umenia vrátane 

masívne zvýšeného objemu peňazí, ktoré do kultúry „investuje“ súkromný sektor. Záujem o umenie 

a narastajúce množstvo financií, ktoré sa v ňom pohybuje, sa vyrovnávajú záujmu o šport. Postindustriálna 

spoločnosť je najvzdelanejšia v histórii a kultúra i umenie ako forma trávenia voľného času, ako forma ďalšieho 

vzdelávania a pre firmy ako forma ich (re)prezentácie je stále atraktívnejšia. 

V prípade sponzoringu sa do popredia dostávajú komplexnejšie dôvody než jednoduchá reklama a vizibilita 

z neho plynúca. Firmy sa stávajú stále dôležitejšími aktérmi spoločenského vývoja a s tým si viac a viac 

uvedomujú aj svoju zodpovednosť. Spoločenská zodpovednosť im totiž zaručí pokračovanie ich vlastného 

biznisu – vo svete bez vojen, konfliktov, chudoby na jednej strane a vo svete so vzdelanými, tvorivými 

a „kultúrnymi“ ľuďmi na strane druhej, sa lepšie darí aj ich produktom, ktoré sú viac a viac sofistikované. 

To, že peniaze a priamy marketing nie sú jediným benefitom pre firmy, treba mať v kultúrnej inštitúcii na 

pamäti v prípade hľadania zdrojov prostredníctvom sponzoringu. Rozvoj sponzoringu je v kultúrnej organizácii 

marketingovou stratégiou a v ideálnom prípade je behom na dlhé trate. Cieľom je dlhodobé partnerstvo 

medzi sponzorujúcim a sponzorovaným, zdroje zo sponzoringu sú v prípade úspechu omnoho stabilnejšie, 

dlhodobejšie (a menej byrokratické) než grantové príjmy. 

Kultúrna inštitúcia má projekt a cieľovú skupinu, ktorá je pre sponzora zaujímavá, a preto chce byť 

súčasťou tohto projektu. Ideálne, ak sa podieľa už na jeho príprave. Pre budovanie tohto vzťahu je dôležité 

si okrem zaujímavého projektu a jeho relevancie pre prípadného sponzora uvedomiť, že v každej firme, sedia 

konkrétni ľudia. Firma nie je abstraktná entita, s formálnym riadením, tvoria ju konkrétni ľudia so svojimi 

osobnými preferenciami, túžbami a snami. A práve oni rozhodujú aj o tom, akým smerom sa bude firemná 

kultúra a stratégia sponzoringu uberať. Tiež si treba uvedomiť, že firma – potenciálny sponzor často disponuje 

produktom alebo službou, ktorú organizácia potrebuje. Firmy sú vo všeobecnosti vždy náchylnejšie 

k nefinančnému sponzoringu, voľných finančných zdrojov bude vždy málo. Platí to aj v prípade firiem, ktoré 

nič nevyrábajú – pre kultúrnu organizáciu môže byť veľmi zaujímavé aj bezplatné finančné poradenstvo či 

konzultačné služby, ktoré prispejú k jej lepšiemu riadeniu. Takáto podpora môže mať dokonca podobu sponzorovania 

ľudským kapitálom – firma zapožičia svojho zamestnanca kultúrnej inštitúcii. Zamestnanec na 


druhej strane získa novú skúsenosť, rozhľad v kreatívnej oblasti, vzdeláva sa alebo vo voľnejšom svete umenia 

a kultúry relaxuje od striktného prostredia biznisu. 

Na záver jeden príklad z globalizovanej budúcnosti – network nezávislých kultúrnych centier Trans Europe 

Halles sa v súčasnosti pokúša o pilotný projekt získania globálneho sponzora. Firmám, ktoré pôsobia 

globálne (mobilní operátori, pivovary či výrobcovia techniky), ponúka spojenie globálneho a lokálneho 

– európsky network tvoria centrá, ktorých pôsobenie je výsostne lokálne. Firma tak jeho prostredníctvom 

osloví svoje cieľové skupiny v európskych krajinách decentralizovaným marketingom. Trans Europe Halles 

rozdelí príjem zo sponzoringu na podporu lokálnych aktivít svojich členov a na spoločné networkové projekty 

a výmenu programov. 

V súvislosti s rozvojom kultúrnej spolupráce s podnikateľským sektorom možno sformulovať niekoľko 

odporúčaní pre oblasť kultúrnej politiky ŽSK: 

— stimulovať kultúrne organizácie vyhľadávať sponzorské zdroje – podporou, spolufinancovaním a prípadne 

inými zvýhodneniami zo strany ŽSK, 

— zvýšiť kapacitu kultúrnych organizácií na získavanie sponzorov – vzdelávaním v oblasti sponzoringu, 

marketingu a pod., 

— zabezpečiť vzdelávanie pre pracovníkov kultúrnych organizácii v oblasti komunikácie, PR a marketingu, 

— stimulovať dialóg s podnikateľskými subjektami – organizovaním fóra, šírením informácií o kultúre, 

udeľovaním ceny za filantropické aktivity firiem v kultúre. 

2.15.8 Zdroje z vlastnej činnosti 

Zdroje z vlastnej činnosti sú príjmami z hlavnej činnosti kultúrnych organizácií (vstupného z kultúrnych 

podujatí, organizácie aktivít či služieb v kultúrnej oblasti), ale aj iných činností, ktoré nemusia priamo vyplývať 

z poslania organizácie, ale pomáhajú ho prostredníctvom získaných finančných zdrojov napĺňať. Výhodou 

vlastných príjmov je ich nezávislosť a voľnosť použitia – na rozdiel od príspevkov zriaďovateľa, grantov 

či sponzorských príjmov nie sú viazané na konkrétny účel a organizácia ich môže použiť na najrôznejšie účely 

vrátane nepredvídateľných výdavkov alebo strategického rozvoja inštitúcie. 

Príjmy plynúce z tých činností, ktoré priamo vyplývajú z poslania organizácie, majú alebo mali by mať 

v hospodárení kultúrnych organizácií vždy prioritu, pretože vznikajú z hlavných aktivít organizácie. Majú 

síce limity, ale pre väčšinu kultúrnych organizácií na Slovensku zatiaľ predstavujú potenciál, ktorý môže byť 

väčšmi využitý. Pomer príjmov zo vstupného a nákladov na aktivity je stále príliš nízky. Často sa stretávame 

v kultúre s aktivitami, o ktoré z rôznych dôvodov nie je dostatočný záujem, (neatraktívnosť ale aj slabé 

informovanie), alebo ktoré sú ponúkané za smiešne nízke vstupné, hoci majú výrazne vyššiu trhovú alebo 

obsahovú hodnotu. Dobrým marketingom môže organizácia lepšie reagovať na potreby cieľových skupín aj 

prilákať viac divákov, vhodnou cenotvorbou môže tiež zvýšiť vlastné príjmy. 

Samofinancovanie z podnikateľskej činnosti zahrňuje aktivity, ktoré predstavujú pre organizáciu doplnkové 

podnikanie. V súvislosti s kultúrnymi organizáciami treba vždy vravieť o doplnkovom podnikaní, pretože 

pre kultúrnu organizáciu by takéto „komerčné“ aktivity mali predstavovať doplnkovú aktivitu a prioritou 

zostávajú hlavné aktivity. Dôležitou sa v prípade podnikania organizácií nezaložených na podnikanie stáva 

etika – kultúrne organizácie by mali mať etické kódexy podnikania, určujúce limity podnikania aj to, na čo 

sa použije zisk a ako sa odmenia ľudia, ktorí sa na ňom podieľajú. Rizikom pre kultúrne organizácie môže 

byť najmä ich priveľká orientácia na podnikanie a s tým súvisiace čiastočné alebo výrazné oslabenie hlavných 

aktivít, prípadne strata imidžu neziskovej kultúrnej inštitúcie. 

Klasické príklady samofinancovania kultúrnych organizácií sú prenájmy priestorov, techniky, doplnkový 

predaj publikácií a suvenírov, reklamné a kreatívne aktivity či ďalšie služby predstavujúce využitie potenci- 


álu, ktoré tieto organizácie majú. Sú ale aj zaujímavou službou pre cieľové skupiny. Rovnako zaujímavou 

službou, ktorá môže podporiť aj návštevnosť kultúrnej organizácie, je napríklad prevádzka kaviarne alebo 

ubytovania Tieto služby však vyžadujú väčšie vstupné náklady aj know-how. Pokiaľ sa realizujú vo vlastných 

priestoroch, náklady na ich zriadenie a prevádzku nemusia byť veľké. Zaujímavým zdrojom môže byť aj 

poskytovanie služieb využívajúcich ľudský potenciál organizácie – konzultačné služby, agentúrna činnosť 

a podobne. Samostatnou kategóriou je rozvoj podnikania v kultúre a umení, kreatívny priemysel a uplatnenie 

umelcov v podnikateľskej sfére. Chýbajú však zatiaľ výraznejšie motivačné faktory (podpora podnikania 

v tejto oblasti), vzdelávanie, ako aj inštitúcie, ktoré by zabezpečili uľahčenie výmeny a komunikácie 

medzi biznisom a umením. Kreatívny priemysel je súčasťou znalostnej ekonomiky a mal by sa preto dostať 

medzi jej priority. 

V súvislosti s rozvojom vlastných zdrojov kultúrnych organizácií z ich hlavných aj doplnkových činností 

možno sformulovať niekoľko odporúčaní pre oblasť kultúrnej politiky ŽSK: 

— zabezpečiť vzdelávanie a tréningy pre kultúrne organizácie v oblastiach súvisiacim s marketingom 

a podnikaním, 

— stimulovať organizácie k zvýšeniu návštevnosti a k zvýšeniu podielu príjmov z hlavných aktivít, 

— konzultačnými službami podporiť zmenu v ponúkaných aktivitách, marketingovú orientáciu organizácií 

a ich aktivít, 

— stimulovať zvýšenie kvality služieb, vrátane podnikateľských, 

— oceňovať podnikateľské nápady a finančnú sebestačnosť kultúrnych organizácií, 

— dohliadať na etické kódexy samofinancujúcich aktivít kultúrnych organizácií, 

— stimulovať podnikanie v kultúre, rozvoj kreatívneho priemyslu, komunikácie medzi umelcami, 

kultúrnymi organizáciami a podnikateľskou sférou. 


3. Vízie kultúrnej politiky Žilinského 

samosprávneho kraja a hlavné ciele 

dlhodobej rozvojovej stratégie 

Základným všeobecným cieľom rozvoja kultúry v Žilinskom kraji je zlepšenie kvality života obyvateľov 

kraja prostredníctvom vytvárania, uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt. 

Cieľom rozvoja kultúry v Žilinskom kraji je uchovanie regionálnych kultúrnych tradícií a kultúrneho 

dedičstva, ako aj rozvoj nových kultúrnych aktivít a vytváranie aj prezentácia nových kultúrnych 

hodnôt pôsobiacich v regionálnom aj v celospoločenskom či medzinárodnom kontexte. 

Dosahovanie týchto cieľov je kontinuálny proces, ktorého výsledkom by malo byť neustále zlepšovanie 

podmienok pre individuálny osobnostný a duchovný rast (prostredníctvom motivácie, inšpirácie k hľadaniu, 

spoznávaniu a vytváraniu kultúrnych hodnôt, osobnostných vzorov ponúkajúcich úctu k ľudom, k životu...), 

zlepšovanie podmienok pre rozvoj kultúrnej identity, vzdelávanie, sprístupňovanie a tvorbu 

kultúrnych hodnôt, sekundárne aj zlepšovanie sociálnych podmienok (napríklad lepšia zamestnanosť, 

zdroj príjmov z kultúrnej turistiky). 

Pre uskutočňovanie týchto cieľov je nevyhnutná spolupráca aktérov z oblasti kultúry (rozhodovatelia, 

administratívne zložky, tvorcovia a šíritelia kultúrnych hodnôt, dobrovoľníci a ďalšie zúčastnené subjekty) 

na procese prípravy, schvaľovania a realizácie strategických rozvojových dokumentov na úrovni kraja, ako aj 

spoluúčasť týchto aktérov na strategickom rozhodovaní v oblasti rozvoja kraja alebo sídla. Rozvoj nijakej 

spoločnosti ani jej časti sa nezaobíde bez aktívnej spoluúčasti kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít 

na tomto rozvoji, a teda ani bez vytvorenia primeraných podmienok pre takúto spoluúčasť. 

Dôležitosť kultúry z hľadiska celospoločenského a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj nevyhnutnosť 

vytvárania podmienok pre plnohodnotnú existenciu, uchovávanie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt 

je nevyhnutné zdôrazňovať a uvedomovať si vo vzájomnom prepojení na centrálnej, regionálnej 

aj miestnej úrovni. Aj dokument Návrh koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry v časti Vízia rozvoja 

kultúry uvádza niektoré významné strategické predpoklady a súvislosti rozvoja kultúry v nasledujúcom 

období a v dlhodobom časovom horizonte. 

Vedomie existujúcich kultúrnych hodnôt, ich sprístupňovanie v spoločenskej komunikácii, ako aj vytváranie 

hodnôt nových je fenoménom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou procesu trvalo udržateľného miestneho 

a regionálneho rozvoja. „Podpora miestnych kultúrnych aktivít a kultúrneho života a dôkladné 

poznanie kultúrnych zdrojov územia sa tak stáva konkurenčnou výhodou, silnou stránkou a znakom 

rozvoja obcí.“ 

Toto konštatovanie platí aj na úrovni samosprávnych krajov a ich administratívnych aj rozhodovacích 

orgánov. Práve táto úroveň verejnej správy (samosprávy) je totiž najvhodnejšou platformou na integráciu 

strategických celospoločenských rozvojových zámerov s možnosťami a podmienkami realizácie týchto zámerov 

v konkrétnej kultúrnej praxi na regionálnej a miestnej úrovni. Ak predpokladaný ekonomický rast 

Slovenska postupne umožní investovať viac aj do oblasti kultúry a vzdelávania (v tejto súvislosti treba 

zdôrazniť aj význam výchovy a vzdelávania prostredníctvom kultúry a kultúrnych hodnôt!), tak potom výrazne 

vzrastie aj význam kultúry a sprístupňovania aj vytvárania kultúrnych hodnôt ako dôležitej súčasti 

voľnočasových aktivít jednotlivcov aj skupín (viď časť 2.6.1 Prieskum publika a preferencie záujmov), 

aj ako dôležitej súčasti komunitných aktivít na lokálnej a regionálnej úrovni. 


Pre proces rozvoja miestnej a regionálnej kultúry je nevyhnutné, aby jednotlivé samosprávne orgány 

jednoznačne deklarovali podporu rozvoju kultúry a jej začleneniu do strategických rozvojových zámerov 

a plánov regiónu a aby v nadväznosti na to pomenovali rozvojové ciele pre oblasť kultúry a prijali strategický 

plán ich postupného dosahovania a uskutočňovania rozvojových zámerov. 

V nadväznosti na uvedené strategické rozvojové zámery, ako aj vo vzťahu ku kultúrnemu potenciálu 

regiónu a v súvislosti s analýzou aktuálneho stavu kultúry v regióne možno na úrovni Žilinského samosprávneho 

kraja definovať niektoré hlavné rozvojové ciele pre oblasť kultúry v nasledujúcom strednodobom 

a dlhodobom horizonte – a to tak v spoločnom (prierezovom) pohľade, ako aj podľa jednotlivých 

základných oblastí kultúry a druhov kultúrnych aktivít: 

Spoločné (prierezové) rozvojové ciele v celej oblasti kultúry 

— zmeniť postavenie a vnímanie kultúry vo verejnej správe a v politickom kontexte (namiesto kultúry 

ako „nevyhnutného doplnku“ ekonomických, sociálnych a politických programov pristupovať ku 

kultúre ako k nevyhnutnej súčasti individuálneho aj verejného či spoločenského života); 

— zvýšiť rovnoprávnosť príležitostí v oblasti kultúry (tvorcovia aj príjemcovia kultúrnych hodnôt); 

— iniciovať väčšiu variabilitu a súťaživosť kultúrnych obsahov (podnecovať vytváranie a šírenie nových 

kultúrnych obsahov, od konkurencie subjektov prejsť k súťaži obsahov a hodnôt); 

— podnecovať užšiu spoluprácu projektov aj subjektov (vzájomné spájanie zdrojov, aktivít a činností 

na rozličných úrovniach: mestá/obce – samosprávny kraj – celoštátna úroveň – medzinárodná spolupráca 

– euroregióny) 

— zvyšovať dostupnosť kultúry v kraji (kultúra ako prirodzená súčasť trávenia voľného času, približovanie 

kultúry obyvateľom, nové spôsoby šírenia a sprístupňovania kultúrnych hodnôt). 

Zabezpečiť uchovávanie a rozvoj 

kultúrnych hodnôt 

(kultúrne dedičstvo) 

Podporiť vytváranie, 

sprístupňovanie a vnímanie 

nových hodnôt 

HLAVNÉ CIELE 

Zvyšovať dostupnosť kultúry 

a spoluúčasť na kultúrnych 

hodnotách 


Rozvojové ciele v jednotlivých oblastiach kultúry 

Kultúrne dedičstvo – kultúrna pamäť: 

— záchrana, uchovávanie, odborná evidencia a dokumentácia existujúceho kultúrneho dedičstva 

– hnuteľné pamiatky a nehmotné kultúrne dedičstvo (pasportizácia, centrálna evidencia zbierok, katalogizácia, 

uskladnenie v depozitoch, digitalizácia a uloženie digitalizovaných dokumentov); 

— záchrana a rekonštrukcia nehnuteľného kultúrneho dedičstva – nehnuteľné pamiatky a pamätihodnosti 

na území ŽSK (legislatívna ochrana, reštaurovanie, rekonštrukcia, obnova, nové spôsoby 

využitia pamiatok, prepojenie s oblasťou cestovného ruchu); 

— odborný výskum kultúrneho dedičstva (archeologický, etnografický, kultúrnohistorický v regionálnom 

aj lokálnom kontexte) 

— akvizícia a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva (zberateľstvo a popis ľudovej kultúry, nákup akvizícií, 

kultúrne podujatia, stále expozície, publikačná a edičná činnosť, vedeckovýskumná činnosť a jej 

výstupy, metodická činnosť) 

Tvorba kultúrnych hodnôt 

— podpora umeleckej tvorby, podpora aktérov kultúrneho a umeleckého diania (grantový systém) 

— podpora tvorivosti ľudí, najmä detí a mládeže (tvorivé dielne, vzdelávanie ku kultúre, osveta) 

— podpora zverejňovania a sprístupňovania novovytvorených kultúrnych hodnôt (výstavy, expozície, 

koncerty, kultúrne podujatia, filmy, web stránky...) 

— podpora úcty k ľuďom a úcty k životu (osobnostné vzory, kultúrne podujatia – výročia osobností,...) 

Kultúrne vedomie (poznanie, vzdelávanie, komunikácia) 

— podpora poznávania kultúrnej identity a kultúrnych hodnôt v regionálnom a lokálnom kontexte, 

vytváranie a rozvoj kultúrneho vedomia obyvateľstva (rozvoj informovanosti o kultúre a podpora 

programov vytvárajúcich pozitívny vzťah ku kultúre) 

— podpora poznávania iných kultúr, rozdielnosti v ponímaní kultúrnych hodnôt, v postojoch 

a pohľadoch na svet (medzikultúrny dialóg, workshopy, kultúrne podujatia, diskusie, grantový systém...) 

— podpora vzdelávania v oblasti kultúry a umenia (tvorivé dielne, tréningy, semináre, umelecké školy, 

vzdelávacie kurzy, kultúrne podujatia, diskusie) 

— aktivácia obyvateľstva (najmä mladej generácie) k priamej účasti na kultúre (programy na podporu 

príjmu aj vytvárania kultúrnych hodnôt mladými ľuďmi); 

— výskum v oblasti vedy, kultúry a umenia (výskumné projekty, expedície, pozorovania) 

— edičná činnosť a zlepšenie informovanosti o kultúre a kultúrnom dianí (zlepšenie dostupnosti 

kultúrnej ponuky prostredníctvom profesionálnej informačnej politiky) 

Spolupráca a strategické partnerstvá 

— dobrá spolupráca s komunitou, mimovládnymi organizáciami, obcami a mestami, štátnou 

správou, cirkvami, podnikateľmi (klubová, spolková, komunitná činnosť, spoluorganizovanie kultúrnych 

podujatí v obciach a mestách regiónu, dohody s mestami a obcami o spolufinancovaní kultúry 

a odpustení dane z nehnuteľností, grantový systém) 

— spolupráca s inými oblasťami verejnej správy aj s podnikateľským sektorom pri podpore turistického 

ruchu v regióne (poskytovanie komplexných služieb v rámci kultúrnej ponuky, zlepšenie 

dostupnosti kultúrnej ponuky v rámci služieb turistického ruchu prostredníctvom profesionálnej 

informačnej politiky) 

— medzinárodná spolupráca (vytváranie spoločných projektov, export aj import kultúrnych hodnôt, 

zvyšovanie možností pre spolufinancovanie projektov medzinárodnej spolupráce) 


Pre úspešné dosahovanie uvedených hlavných rozvojových cieľov v oblasti kultúry na území Žilinského 

samosprávneho kraja v lokálnom, regionálnom, celoštátnom aj medzinárodnom kontexte, ako aj pre 

uskutočňovanie hlavných strategických zámerov rozvoja kultúry je nevyhnutné na úrovni rozhodovateľov 

a samosprávnych orgánov kraja vytvoriť nasledovné východiskové predpoklady: 

— zmena pohľadu na kultúru v kontexte spoločenského vývoja, ekonomického rastu a regionálneho 

rozvoja: kultúra a pozitívna kultúrna politika sa musí stať prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou 

rozvojových strategických plánov na úrovni samosprávneho kraja; kultúra sa dotýka alebo priamo 

vstupuje do viacerých spoločenských systémov a ovplyvňuje ich – vzdelávanie, podnikanie, sociálne 

systémy, mediálne a komunikačné systémy – aj preto je čoraz dôležitejšou súčasťou fungovania 

modernej spoločnosti ako celku; 

— zmena prístupu k ekonomike a k financovaniu kultúry: kultúra nie je oblasťou, ktorá len spotrebúva 

verejné zdroje, ale je aj sférou, v ktorej okrem kultúrnych hodnôt vznikajú aj ekonomické 

hodnoty a benefity (nové pracovné príležitosti, priestor pre investície do kultúrneho a kreatívneho 

priemyslu, predaj kultúrnych produktov a služieb, informačné a komunikačné technológie a ich obsahy, 

dizajn, multimédiá, audiovízia...), je čoraz dôležitejšou súčasťou života moderného človeka a znalostnej 

ekonomiky a je aj oblasťou pre výhodné a cielené investície s trvalou či rastúcou hodnotou 

(pamiatky, umelecké diela); 

— zmena princípu rozdeľovania verejných financií do kultúry: od prideľovania zdrojov podľa predchádzajúcich 

činností je nevyhnutné prejsť k rozdeľovaniu zdrojov podľa očakávaných výsledkov 

a výstupov – vo financovaní inštitúcií aj vo financovaní projektov (určiť merateľné kritériá pre 

výstupy a výsledky jednotlivých kultúrnych činností financovaných z verejných zdrojov); len tak totiž 

možno výrazne zvýšiť efektivitu využívania verejných zdrojov, priamu zodpovednosť za ich spotrebu, 

transparentnosť ich využitia aj možnosť monitoringu, priebežnej a účinnej kontroly ich čerpania; na 

regionálnej úrovni je nevyhnutné aj postupne vyvažovať pomer medzi financovaním inštitúcií 

a financovaním projektov z verejných zdrojov; 

— zmena v spôsobe riadenia organizácií a prístupu k subjektom pôsobiacim v kultúre: riadenie 

kvality a hodnoty fungovania kultúrnych organizácií a projektov by malo byť hlavným nástrojom aj 

argumentom pre nárok na verejné financovanie ich činnosti; pre riadenie kvality činnosti organizácií 

je potrebné: 

– v nadväznosti na ich poslanie, úlohy a typ činnosti určiť „základné zadanie“ – vytvoriť nástroje 

a merateľné kritériá priebežnej evaluácie ich činnosti v prepojení s jej priamym financovaním; 

– pri organizáciách v priamej riadiacej (zriaďovateľskej) pôsobnosti ŽSK postupne zvyšovať administratívnu 

a rozhodovaciu samostatnosť ich riadiacich zložiek a ich zodpovednosť za určené 

výsledky aj verejné financie (prechod od administratívneho modelu ku kontraktovému modelu 

riadenia organizácií z pozície ŽSK ako ich zriaďovateľa); 

– zvyšovať obsahovú profiláciu kultúrnych organizácii (podpora špecializácie činností a zvyšovanie 

odbornosti ľudských zdrojov) vytvoriť „modelové typy“ kultúrnych organizácií podľa druhu 

a charakteru ich činnosti; 

– pripraviť odôvodnenú (vo vzťahu k činnostiam a finančným aj ľudským zdrojom) zmenu ekonomicko-právnej 

formy vybratých organizácií za účelom zvyšovania efektivity hospodárenia a spájania 

finančných zdrojov; 

— zmena v komunikácii o kultúre a s kultúrou: podpora kultúrnej komunikácie a investície do nej 

sú rovnocennou súčasťou kultúrnej politiky vyspelej spoločnosti na celospoločenskej úrovni, ako aj 

na úrovni samosprávnych celkov; dôležitý je pritom aj rozmer vzdelávania a osvety v oblasti kultúry 

– investície do kultúrneho vzdelávania sú investíciami do budúcnosti kultúry aj v miestnom či 

regionálnom kontexte, pretože ich výsledkom je predovšetkým príprava výchova vzdelaného adresáta 

kultúrnych hodnôt a spotrebiteľa kultúrnych produktov, a tým aj kontinuálne zvyšovanie záujmu 

o tieto hodnoty a produkty, ktoré zase môže prinášať postupný nárast vlastných tržieb za kultúrne 

produkty a služby; na základe intenzívnej komunikácie iniciovať postupné zvyšovanie vstupu súkromných 

donorov do investícií v oblasti kultúry; 

— zmena v riadení a rozvoji ľudských zdrojov: zvýšiť samostatnosť rozhodovania a zodpovednosť 

riadiacich pracovníkov za efektívne rozdeľovanie práce a za využívanie ľudských zdrojov; uplatňovať 


efektívne motivačné nástroje na rozvoj ľudských zdrojov (podpora vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie, 

ohodnotenie podľa výsledkov, motivačné odmeny a pod.), zabezpečiť transparentnosť kritérií 

a nástrojov na ocenenie práce a hodnotenie ľudských zdrojov; zvyšovať participáciu na tvorbe, 

uchovávaní a šírení kultúrnych hodnôt (darcovstvo a dobrovoľníctvo vo vzťahu ku kultúrnych 

aktivitám a činnostiam). 

V príprave cieľov (stratégia) aj v uplatňovaní nástrojov (realizácia) kultúrnej politiky 

by rozhodovatelia na akejkoľvek úrovni verejnej správy mali mať vždy na zreteli 

to, že stredobodom všetkých zámerov a krokov kultúrnej politiky sú konkrétne 

činnosti kultúrnych organizácií a aktivity ostatných tvorcov, uschovávateľov a šíriteľov 

kultúrnych hodnôt. 


4. Nástroje a rozvojové riešenia kultúrnej 

politiky Žilinského samosprávneho kraja 

Dokument Stratégia štátnej kultúrnej politiky Slovenskej republiky, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry 

SR a schválila Vláda SR v roku 2004, v súvislosti s realizáciou kultúrnej politiky uvádza, že „kultúrna politika 

predstavuje cieľavedomé pôsobenie na podmienky kultúry a ich prostredníctvom na kultúru. Je súborom čiastkových 

politík pre jednotlivé oblasti kultúry. Jej pozitívne chápanie predpokladá celospoločenský konsenzus 

v tom, že podpora kultúry z verejných zdrojov je legitímna a zároveň priamy politický a ideologický 

vplyv na kultúru je neprípustný.“ 

Z takéhoto chápania kultúrnej politiky sa odvíjajú aj jej základné ciele na národnej aj na regionálnej úrovni, 

ako aj nástroje uplatňovania kultúrnej politiky v konkrétnom časovom a priestorovom (regionálnom) 

kontexte. 

Základné nástroje na dosahovanie cieľov kultúrnej politiky možno rozdeliť do nasledovných skupín: 

— spoločenské, politické a legislatívne, 

— finančné a ekonomické, 

— inštitucionálne a riadiace. 

Doplnkovými nástrojmi pre uskutočňovanie kultúrnej politiky sú nástroje: 

— metodické a vzdelávacie, 

— evaluačné a hodnotiace, 

— monitorovacie a informačné. 

Všetky uvedené druhy nástrojov kultúrnej politiky sa v konkrétnej spoločenskej (rozhodovacej, riadiacej 

a koordinačnej) praxi navzájom prelínajú a spájajú v nadväznosti na konkretizáciu rozvojových zámerov 

a na program realizácie strategických i aplikovaných cieľov kultúrnej politiky štátu, regiónu, mesta či 

obce v príslušnom časovom období. 

Rozvojovú kultúrnu politiku štátu, regiónu či mesta nemožno redukovať len na povinnosť verejnej 

správy či samosprávy finančne zabezpečovať kultúrne inštitúcie, činnosti a projekty. Bez vhodných inštitucionálnych 

nástrojov (riadenie a transformácia organizácií), bez efektívnych a transparentných finančných 

a ekonomických nástrojov (kritériá a spôsob rozdeľovania verejných zdrojov a kontrola efektivity ich využívania) 

a bez potrebných evaluačných a vzdelávacích nástrojov (vzdelávanie manažérov v kultúre, evaluácia 

a hodnotenie subjektov) sa totiž akokoľvek pozitívne koncipovaný rozvojový program v oblasti kultúry môže 

napokon zredukovať len na zotrvačné rozdeľovanie verejných zdrojov – neraz aj s rizikom ovplyvňovania 

tohto rozdeľovania politickými či skupinovými záujmami. 

Na určenie základných zámerov a aplikovaných cieľov kultúrnej politiky a na definovanie ich hlavných 

aj doplnkových nástrojov by preto mal nadväzovať program implementácie (uskutočňovania) kultúrnej 

politiky v pôsobnosti konkrétneho orgánu verejnej správy či miestnej alebo regionálnej samosprávy na príslušné 

obdobie. 


4.1 Spoločenské, politické a legislatívne nástroje 

Kultúrna politika je prejavom ambície rozhodovateľov a volených zástupcov realizovať svoj vplyv na kultúrne 

prostredie vytváraním vhodných podmienok pre jednotlivé kultúrne procesy v takej miere, v ktorej 

si to verejný záujem v oblasti kultúry vyžaduje. (Verejný záujem je formulovaný v hlavných cieľoch kultúrnej 

politiky.) Politická reprezentácia môže napomôcť k naplneniu tejto ambície presunutím kultúrnej 

problematiky z periférie spoločenského a politického záujmu bližšie k jeho stredu. Kultúra by nemala byť 

pre politickú reprezentáciu nepodstatnou témou a oblasť kultúry by sa mala stať jednou z priorít pôsobenia 

samosprávy a jej orgánov. Tento postoj korešponduje s aktuálnymi trendmi, ktoré prebiehajú v Európskej 

únii a v jej členských krajinách. V jednotnom európskom priestore je kultúra v najširšom zmysle tohto pojmu 

základným identifikačným prvkom krajiny a efektívnym činiteľom jej presadenia sa aj v ekonomických 

a politických súvislostiach. 

Každý štát či spoločenstvo (regionálne, národnostné a pod.) pri tvorbe svojej kultúrnej politiky vychádza 

z uvedomenia si postavenia kultúry vo svojej histórii a spravidla nadväzuje na tie tradície, ktoré sa prejavili 

ako nosné v predchádzajúcich obdobiach a ktoré vníma verejnosť ako pozitívne. Pri tvorbe kultúrnej 

politiky je mimoriadne dôležité aj to, aby skupiny pohybujúce sa v jednotlivých oblastiach umenia a kultúry 

poznávali svoje problémy a priority. Je to aj základ potreby partnerstiev a spolupráce s inými rezortmi 

a organizáciami, samosprávou i mimovládnymi organizáciami. Podmienkou vzniku zmysluplnej kultúrnej 

politiky je dôkladné poznanie prostredia na základe podrobných analýz situácie i možných vplyvov najlepšie 

prostredníctvom nezávislých monitorovacích pracovísk. 

V podmienkach Žilinského samosprávneho kraja je v oblasti politických a legislatívnych nástrojov 

kultúrnej politiky potrebné najmä: 

— nadviazať na predchádzajúce koncepčné dokumenty a na predkladaný strategický materiál záväzným 

plánom postupnej implementácie a evaluácie kultúrnej politiky ŽSK (zaviazať uznesením zastupiteľstva 

odbor kultúry Úradu ŽSK aby vypracoval a predložil na schválenie takýto plán), 

— zriadiť stály poradný orgán ŽSK – Kultúrnu radu ako spoločnú odbornú platformu zloženú 

z predstaviteľov zastupiteľstva (delegovaní členovia kultúrnej komisie), z pracovníkov Úradu ŽSK 

(delegovaní pracovníci odboru kultúry a prípadne iných zložiek úradu) a z nezávislých odborníkov 

z externého prostredia, 

— postupne rozpracovať Všeobecne záväzné nariadenie zastupiteľstva ŽSK o poskytovaní dotácií na 

Grantový program ŽSK pre kultúrne aktivity, 

— prijať na úrovni ŽSK východiskové kritériá a postupy pre transformáciu vybratých kultúrnych 

organizácií, 

— uznesením Zastupiteľstva ŽSK iniciovať vytvorenie systému merateľných kritérií pre poskytovanie 

finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK na kontinuálne kultúrne činnosti a aktivity zabezpečované 

organizáciami v oblasti kultúry. 

Tvorba kultúrnej politiky je aj o permanentnom hľadaní rovnováhy medzi všetkými aktérmi kultúry. 

Týka sa predovšetkým finančného zabezpečenia kultúry ako jedného z nástrojov kultúrnej politiky, ktoré je 

zároveň najčastejším predmetom politickej aj odbornej pozornosti v oblasti kultúry prostredníctvom diskusií 

alebo navrhovaných zmien. 

 

Čiastočne tieto trendy možno registrovať aj na celoštátnej úrovni v SR, hoci po schválení Stratégie štátnej kultúrnej politiky 

a Akčného plánu implementácie štátnej kultúrnej politiky vládou sa jednotlivé koncepčné a strategické aktivity ministerstva kultúry 

(ako hlavného nositeľa a garanta kultúrnej politiky na celoštátnej úrovni) čiastočne utlmili a nahradila ich séria jednotlivých, neraz 

izolovaných či koncepčne nedomyslených opatrení a nástrojov (napríklad projekt kultúrnych poukazov). 


4.2 Finančné a ekonomické nástroje 

V nadväznosti na otázku financovania kultúry je dôležité riešiť aj problém právomocí a zodpovednosti, 

ktoré má vo vzťahu ku kultúre orgán verejnej správy alebo samosprávy v tejto oblasti. Skutočnosť, že v období 

transformácie sa kultúra dostala na okraj záujmu politických strán a žiadna z nich ju nepovýšila za súčasť 

svojej hlavnej politickej agendy, spôsobuje, že individuálne názory politikov z rovnakého politického subjektu 

sa rozchádzajú v postojoch k úlohám štátnej či verejnej správy vo vzťahu ku kultúre. 

Štátna a verejná správa by sa mala vo vzťahu ku kultúre postupne premeniť z riadiacej inštitúcie na 

servisný orgán, ktorý by na seba prevzal najmä manažérske funkcie pre priamy výkon niektorých činností 

a koordinačné funkcie pre celú oblasť kultúry. V oblasti kultúry sa rozumie manažment ako akceptovaná 

profesionálna forma hospodárskeho vedenia a podpory kultúrnych (v žiadnom prípade však nie umeleckých 

či hodnotových!) procesov v kultúrnych zariadeniach a projektoch. Manažment kultúry je postavený nielen 

formálne, ale aj metodicky, na základoch všeobecného (hospodárskeho) manažmentu, pričom využíva všeobecný 

princíp racionálneho konania. Základnými funkciami manažmentu kultúry sú: 

— riadiaca funkcia, ktorá pozostáva z úloh administratívno-správnych a usmerňujúcich čo možno najefektívnejšie 

hospodárenie s prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, 

— funkcia tvorby zahŕňajúca získavanie financií a prácu s verejnosťou. 

Manažment kultúry je v tomto zmysle súborom funkcií na hospodársku a administratívnu stabilizáciu 

kultúrnych zariadení, nie však na intervenciu do umeleckých procesov ani do procesov vytvárania, sprístupňovania, 

selekcie či uchovávania kultúrnych hodnôt. Nemá zasahovať do práce tvorcov, uchovávateľov a šíriteľov 

hodnôt, ale ich má podporovať a spoluvytvárať podmienky pre slobodnú tvorbu a šírenie kultúrnych 

hodnôt. Zároveň je jednou z primárnych úloh štátu aj verejnej správy starať sa o uchovávanie kultúrnych 

hodnôt osobitného (celospoločenského, historického, medzinárodného, osobitého regionálneho) významu 

a podieľať sa aktívne na vytváraní podmienok pre sprístupňovanie týchto hodnôt. 

V súvislosti s pôsobením orgánov samosprávneho kraja vo vzťahu k tvorbe, uchovávaniu, sprístupňovaniu 

a šíreniu kultúrnych hodnôt je možné definovať niektoré jeho nezastupiteľné činnosti: 

— štatistika a informatika (zber, triedenie a sprístupňovanie informácií a vytváranie databáz z oblasti 

kultúry), 

— koncepčné činnosti a zvyšovanie kultúrneho vedomia rozhodovateľov, 

— koordinácia programov EÚ a zahraničnej prezentácie kultúry 

— vzdelávanie a výchova v oblasti kultúry (výchova a vzdelávanie publika aj tréningy a zvyšovanie kvalifikácie 

ľudí pôsobiacich v kultúre). 

Pri zabezpečovaní a financovaní ostatných činností, kultúrnych aktivít a projektov (v oblasti správy 

a využívania kultúrnych pamiatok aj v oblasti tvorby a šírenia kultúrnych hodnôt) v princípe nie je rozdiel 

v tom, či ich zabezpečuje a realizuje štátna (verejná) organizácia alebo neštátny subjekt. A to tak z hľadiska 

charakteru jednotlivých aktivít a spôsobu i priebehu ich realizácie, ako aj z hľadiska zdrojov ich financovania. 

Model financovania kultúry predstavuje hlavný nástroj plnenia kultúrnej politiky. V súčasnosti, keď je 

trhová regulácia požadovaným spôsobom regulácie aj v systémoch mimo ekonomickej sféry, a zároveň keď sa 

hodnoty vyplývajúce z trhových vzťahov prenášajú aj do ostatných vzťahov, sú kultúra a vzťahy v rámci nej 

významne ovplyvňované týmito faktormi. Pre súčasný ekonomický systém regulovaný trhom a štátom 

je charakteristický proces, v ktorom sa štát postupne vzdáva svojej regulačnej právomoci v prospech 

trhu, alebo v prospech samoregulácie určitej oblasti, ktorá prostredníctvom svojich vlastných pravidiel 

preberá reguláciu ekonomického systému. 


Finančné nástroje kultúrnej politiky zahŕňajú dotácie na činnosť organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

rezortu a granty, určené pre kultúrne aktivity v neštátnej sfére. Úverové a daňové politiky, ktoré sú potenciálnym 

nástrojom kultúrnych politík v mnohých krajinách, súčasné ekonomické reformy na Slovensku 

viac-menej vylučujú (výnimkou môžu byť na úrovni samosprávnych krajov alebo miest a obcí len niektoré 

čiastkové rozhodnutia súvisiace s vyberaním alebo využitím konkrétnych miestnych daní). Finančné nástroje 

teda v súčasnosti narábajú dominantne so zdrojmi verejných financií – a táto situácia sa nezmení ani v blízkej 

budúcnosti. 

Po decentralizácii štátnej správy a po prechode viacerých kultúrnych organizácií pod pôsobnosť samosprávnych 

krajov a miest alebo obcí aj pre túto úroveň verejnej správy platí to, čo konštatovala aj Vláda SR 

v dokumente Stratégia štátnej kultúrnej politiky: „Hlavným limitujúcim faktorom pre takú realizáciu kultúrnej 

politiky, ktorej výsledkom by bolo efektívne naplnenie verejného záujmu v oblasti kultúry, je už dlhodobo 

celkový objem verejných financií vyčlenených na tento účel.“ 

Vo vzťahu k verejným financiám určeným na zabezpečenie činnosti štátnych organizácií ako aj na podporu 

jednotlivých kultúrnych projektov a aktivít je nevyhnutné, aby aj verejný sektor začal pôsobiť ako 

rozumný investor, a nie ako čoraz chudobnejší „darca“. Zvýšený nárok na verejné finančné zdroje určené 

pre kultúru je však možné zo strany kultúry uplatňovať jedine so zabezpečením efektívneho využitia 

týchto zdrojov. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že zodpovednosť voči verejným financiám ešte nemusí 

znamenať obsahovú cenzúru ani byrokratické šikanovanie, a naopak – že „demokratický“ spôsob rozdeľovania 

zdrojov neznamená nahrádzanie osobnej zodpovednosti za rozhodnutia anonymnou kolektívnou nezodpovednosťou 

rozličných komisií. 

Základnými oblasťami pre zmenu doterajšieho spôsobu financovania (nielen) kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy, ako aj financovania jednotlivých kultúrnych aktivít v oblasti 

tvorby, uchovávania, sprístupňovania a šírenia kultúrnych hodnôt, vyžadujúcimi systémové riešenie a zmenu 

doterajšieho systému sú najmä: 

— kritériá na určenie priorít podpornej a dotačnej činnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte 

a preklenutie „zotrvačnosti“ v plánovaní finančných prostriedkov a ich využitia, 

— kritériá a spôsob pravidelného vyhodnocovania použitia pridelených prostriedkov, a to tak neštátnymi 

subjektami, ako aj štátnymi organizáciami, 

— spôsob efektívneho vstupu verejných finančných prostriedkov do neštátnej (obchodnej aj neziskovej) 

sféry, možnosti flexibilného používania týchto prostriedkov na strane žiadateľa a zároveň možnosti 

účelnej kontroly používania týchto prostriedkov zo strany štátu ako (spolu)investora, 

— spôsob efektívneho ekonomického a účtovného spájania verejných financií so súkromnými investíciami 

a s ďalšími neštátnymi zdrojmi ako základný predpoklad viaczdrojového financovania kultúry, 

— systém rozdelenia rozhodovacích, výkonných a kontrolných právomocí pri rozdeľovaní a používaní 

finančných zdrojov štátneho rozpočtu, 

— zvýšenie flexibility pri nakladaní s majetkom štátu (samospráv) a rozšírenie možností na združovanie 

tohto majetku s neštátnymi investíciami. 

Pri rozdeľovaní finančných prostriedkov z rozpočtu verejných financií ako jedného z dominantných 

a zároveň spoločensky citlivých aj sledovaných nástrojov kultúrnej politiky je nevyhnutné vychádzať 

z týchto základných princípov: 

— financovanie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy (samosprávy): 

— jednoznačne orientované na zabezpečenie ich hlavných činností uvedených v zriaďovacej listine; 

— finančné prostriedky sa uvoľňujú postupne na základe kontraktu (v optimálnom prípade strednodobého 

na 3 roky), ktorého obsahom sú konkretizované a podrobnejšie špecifikované hlavné činnosti 

(zo zriaďovacej listiny) aplikované na trojročné obdobie a kvantifikované výstupy z týchto činností; 

— kontrakt podlieha periodickému (ročnému) vyhodnocovaniu a iba v nadväznosti na toto vyhodnotenie 

je možné urobiť prípadné úpravy alebo zmeny kontraktu; 


— primárne nákladové položky pokrývané kontraktom sú: 

– náklady na správu majetku ŽSK v správe príslušnej organizácie (odpisy, mimoriadne investičné 

náklady), 

– náklady na nájom priestorov potrebných na uloženie zbierok, 

– osobné náklady (pričom musí platiť zásada, že podiel administratívno-technických a ekonomických 

pracovníkov by nemal byť viac ako 20% z celkového počtu pracovníkov organizácie); pri 

určení osobných nákladov je potrebné určiť ako záväzný limit podiel osobných nákladov na celkových 

nákladoch organizácie (ten nemôže byť rovnaký pre všetky organizácie, ale musí vyplývať 

z charakteru ich hlavných činností), 

– prevádzkové náklady na hlavné činnosti (podľa zriaďovacej listiny a kontraktu); 

– činnosti a aktivity neuvedené v zriaďovacej listine alebo v kontrakte na príslušné obdobie sú doplnkovými 

aktivitami organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy, ktoré môžu byť financované 

formou grantov na kultúrne aktivity (prístupných aj pre neštátne subjekty); pri takejto 

organizácií musí platiť zásada, že pri konkrétnej činnosti nemôže dôjsť k spojeniu „kontraktových“ 

a „grantových“ prostriedkov. 

— financovanie kultúrnych aktivít a projektov: 

— rozdelenie na tri základné podprogramy – s perspektívou postupného vytvorenia samostatných organizácií 

poverených správou, rozdeľovaním, kontraktovaním a kontrolou čerpania finančných prostriedkov 

ŽSK, alebo s možnosťou administratívy týchto programov prostredníctvom externej neziskovej 

organizácie: 

– Inštitucionálne granty 

– Projektové granty 

– Tvorivé štipendiá (individuálne granty) 

— zásadné uplatňovanie princípu spolufinancovania projektu žiadateľom pri podpore jednotlivých projektov 

a aktivít, s uplatnením týchto zásad: 

– záväzný podiel iných zdrojov je podmienkou pre uvoľnenie pridelených prostriedkov (pri žiadosti 

môže žiadateľ iba deklarovať ďalšie zdroje, ale pri čerpaní ich už musí preukázať); 

– určiť minimálny povinný podiel iných zdrojov, pričom tento môže byť pri každej kategórii grantov 

iný a môže byť diferencovaný aj podľa celkovej výšky rozpočtu na projekt; 

— určenie obsahových a hodnotových priorít ŽSK v dlhodobom a strednodobom horizonte; pri prioritných 

projektoch možnosť viacročného financovania a postupného čerpania prostriedkov v nadväznosti 

na splnenie a priebežné vyhodnocovanie harmonogramu realizácie projektu; 

— pri periodických aktivitách (festivaly a prehliadky) a veľkých projektoch zaviesť systém minimálnej 

automatickej podpory pri splnení určených podmienok zo strany žiadateľa (schopnosť získať iné zdroje, 

návštevnosť, mediálne ohlasy, zahraničná účasť a pod.); 

— pri projektoch s potenciálnym komerčným využitím a šírením (audiovizuálne diela, koncerty a prehliadky 

populárnej hudby, vydavateľské projekty a pod.) uplatňovať princíp návratnosti (reimbursement), 

ak príjmy z využívania diela/projektu presiahnu jeho celkové náklady. 


4.3 Zásady pre vytvorenie Grantového systému kultúry ŽSK 

Prostriedky na GS by mali byť samostatne určené v štruktúre rozpočtu ŽSK, je pritom vecou administratívy 

ŽSK, do ktorej kapitoly (časti) rozpočtu má byť GS začlenený. Princípom by však malo byť jednoznačné 

určenie sumy, ktorá bude rozdelená prostredníctvom GS v príslušnom rozpočtovom období. Za úvahu stojí 

aj možnosť rozpočtovať (plánovať) financie na GS na dlhšie obdobie (cca 3 roky), alebo sa dohodnúť o princípe 

postupného medziročného zvyšovania objemu prostriedkov v GS. 

Navrhované základné obsahové členenie GS: 

— Inštitucionálne granty (len pre organizácie, ktoré nedostávajú priamy príspevok z rozpočtu ŽSK), 

— Projektové granty (pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov, pričom organizácie v pôsobnosti 

ŽSK môžu žiadať o grant len na také projekty, ktoré nie sú súčasťou ich hlavných činností financovaných 

priamo z rozpočtu ŽSK), 

— Individuálne tvorivé štipendiá (pre fyzické osoby – nepodnikateľov) 

Regranting prostriedkov grantového systému zásadne nie je možný. 

Každá z uvedených častí grantového systému môže byť následne osobitne členená podľa obsahu aktivít 

(kultúrne dedičstvo, umenie a pod.) alebo podľa časového určenia (dlhodobé a krátkodobé granty). 

Princíp spolufinancovania projektu žiadateľom musí byť uplatnený, navrhuje sa spolufinancovanie 

v minimálnej miere 20% z celkového rozpočtu projektu, z čoho najmenej polovica (t.j. 10% z celkového 

rozpočtu projektu) musí byť formou finančného plnenia. 

Spolufinancovanie projektu z iných verejných zdrojov (GS MK SR, zdroje EÚ, zdroje miestnej samosprávy, 

iné) nemusí byť uplatnené ako podmienka pre podanie žiadosti, ale malo by byť uplatnené ako 

bonus (výhoda) pri posudzovaní a hodnotení žiadosti. 

Finančný horný limit pre pridelenie podpory by mal byť určený osobitne pre každú z troch základných 

súčastí GS. 

Vymedzenie okruhu projektov a žiadateľov môže byť pozitívne (t.j. určiť tie, ktoré môžu žiadať) alebo 

negatívne (t.j. určiť tie, ktoré sa nemôžu uchádzať o podporu). 

Základné podmienky podania žiadosti o podporu z grantového systému: 

— Žiadateľ má sídlo, alebo pobočku alebo trvalé bydlisko v Žilinskom kraji (okrem žiadateľov – fyzických 

osôb nepodnikateľov pri žiadostiach o štipendiá). 

— Aktivita (činnosť), resp. projekt musí byť zrealizovaný na území Žilinského kraja alebo musí reprezentovať 

Žilinský kraj mimo jeho územia (export kultúry), pričom obsah projektu (činnosti) musí mať 

svoj „pôvod“ (priamy súvis) v Žilinskom kraji. 

— Ak je projekt čistým „importom“ kultúry do Žilinského kraja, tak v žiadosti musí byť jednoznačne 

uvedené, čím tento import prispieva ku kultúrnemu rozvoju Žilinského kraja alebo jeho súčastí. 

Kritériá a kompetencie rozhodovania o pridelení grantu: 

— O udelení grantu (výbere žiadostí na podporu) rozhodujú nezávislé komisie – osobitne pre každú 

z troch súčastí GS) – komisie rozhodujú o schválení žiadosti na základe kvalitatívnych kritérií (administratíva 

ŽSK môže rozhodnúť o zamietnutí, resp. o nepredložení žiadosti na posúdenie výlučne 

z dôvodu formálnej neúplnosti žiadosti, alebo v prípade, ak žiadateľ nemá vysporiadané predchádzajúce 

ekonomické vzťahy (granty) so ŽSK. 


— V komisii má zastúpenie aj Zastupiteľstvo ŽSK (členov komisie volí zastupiteľstvo), zastupiteľstvo 

deleguje na predsedu ŽSK právomoc podpisovať zmluvu o pridelení grantu na základe rozhodnutia 

komisie. Členmi komisií by mali byť aj ľudia mimo ŽSK (nezávislí odborníci). 

— V rozhodovaní komisií musí byť jednoznačne vylúčený konflikt záujmov ich členov. 

— Odporúčanie komisie by malo byť záväzné (rešpektované) pre administratívu ŽSK s tým, že ak administratíva 

(rozhodovatelia) ŽSK nesúhlasia s odporúčaním komisie, môžu konkrétnu žiadosť vrátiť 

komisii na jej opätovné prerokovanie (prípadne doplnenie) a na konečné schválenie je potom potrebné 

vyššie kvórum členov komisie. 

— V procese podávania žiadostí by mali byť vypísané jednotlivé grantové kolá (uzávierky pre podanie 

žiadostí), ktoré môžu byť odlišné pri jednotlivých hlavných súčastiach GS. 

— Spôsob rozhodovania by mal byť kombinovaný: automaticky pridelené body za splnenie určitých 

vopred jasne definovaných kritérií a selektívne pridelené body jednotlivými členmi komisie po 

posúdení projektov v diskusii; z bodovania vznikne rebríček projektov, podľa ktorého potom komisia 

určí projekty odporučené na udelenie podpory. 

Kritériá hodnotenia žiadostí (vyhodnocovanie projektov): 

— reálnosť projektu – rozpočet a finančný plán vo vzťahu k obsahu projektu (diferencované hodnotenie), 

— inovatívnosť projektu (diferencované hodnotenie), 

— význam projektu pre rozvoj kultúry Žilinského kraja a súlad s prioritami rozvoja kultúry ŽSK 

(diferencované hodnotenie) 

— udržateľnosť projektu (hodnôt, ktoré projekt prináša) a dosah projektu vo vzťahu k cieľovým skupinám 

a publiku (diferencované hodnotenie) 

— spolupráca na miestnej úrovni a podpora miestnej samosprávy (automatické bodové benefity) 

— partnerstvá a spolufinancovanie (automatické bodové benefity) 

— dosiahnuté výsledky žiadateľa (bodovanie podľa škály) 

Prideľovanie schváleného grantu – 80% po podpise zmluvy, 20% po odovzdaní vyúčtovania a zdokladovaní 

čerpania grantu a ďalších náležitostí (finančná spoluúčasť žiadateľa a pod.). 

Administratívne spracovanie žiadostí: 

— Administrátor poskytuje konzultácie žiadateľom na základe ich žiadosti – pred podaním jednotlivých 

projektov (žiadostí o grant). 

— Žiadosti zaregistrované po termíne uzávierky nebudú posunuté na ďalšie spracovanie a budú vrátené 

žiadateľovi. 

— Opakované podanie žiadosti je možné (neskoro podanej alebo zamietnutej žiadosti). 

— V čase medzi podaním žiadosti a jej predložením na posúdenie (prerokovanie) komisie administrátor 

vyzve jednotlivých žiadateľov na prípadné doplnenie chýbajúcich príloh alebo povinných informácií 

k žiadosti v určenom termíne (nemôže sa meniť obsah žiadosti !). 

— Administrátor identifikuje žiadateľa (podľa IČO alebo rodného čísla pri FO) a projektu pridelí evidenčné 

číslo, aby sa zamedzilo podaniu viacerých žiadostí v jednej schéme v jednom termíne. 

— Administrátor predloží úplné žiadosti na posúdenie členom komisie; neúplné žiadosti (nedoplnené 

žiadosti aj napriek výzve administrátora) budú vrátené žiadateľovi. 

— Komisia posúdi žiadosti v určenom termíne a určí projekty na podporu aj navrhovanú sumu podpory 

(zápis z rokovania); návrh na pridelenie podpory predloží komisia (prostredníctvom odboru kultúry) 

predsedovi ŽSK na konečné schválenie a na podpísanie zmluvy (viď delegovaná kompetencia zastupiteľstvom); 

žiadosti na nepodporené projekty administrátor vráti jednotlivým žiadateľom. 

— Po podpísaní zmluvy žiadateľom zabezpečí ŽSK prevod finančných prostriedkov na účet žiadateľa 

podľa zmluvy. 


4.4 Inštitucionálne (organizačné) a riadiace nástroje – kontraktové 

financovanie a transformácia organizácií 

Základné typy kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK možno podľa zamerania a obsahu 

ich činností rozdeliť do nasledovných skupín: 

— knižnice 

— galérie 

— múzeá 

— osvetové strediská 

— hvezdárne 

— divadlá 

Zo strany ŽSK by mali byť z verejných zdrojov podporované najmä nasledovné základné kultúrne aktivity, 

ktorých zabezpečenie a realizácia sú súčasťou vereného záujmu v oblasti kultúry: 

— Kultúrne dedičstvo hmotné (hnuteľné i nehnuteľné, vrátane prezentácie výstupov) 

— Kultúrne dedičstvo nehmotné (tradičné i súčasné, živé umenia, vrátane prezentácie výstupov) 

— Veda a výskum (vrátane prezentácie výstupov) 

— Vzdelávanie a podpora kreativity (vo vzťahu k verejnosti, ale i do vnútra organizácií) 

— Živá kultúra, ponuka verejnosti 

— Kultúrne aktivity/podujatia/prezentácie (dlhodobé i krátkodobé) 

— Podpora aktívnej účasti v kultúrnom dianí (profesionálnej i neprofesionálnej) 

Uvedené aktivity je možné rozdeliť do niekoľkých úloh pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, 

ktoré by viedli ku koncepčnosti, kvalite a širšiemu záberu ich činnosti, aktivít a projektov ponúkaných verejnosti: 

— odborné uchovávanie kultúrneho dedičstva (NKP, fondy, zbierky, archívy – aj foto, hudba, knihy, atď.) 

— zveľaďovanie a ochrana a vyhľadávanie kultúrneho dedičstva 

— prezentácia a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva verejnosti 

— podpora vzniku umeleckých aktivít, kreativity vo vzťahu k profesionálom i verejnosti 

— prezentácia živej/súčasnej kultúry verejnosti 

— prezentácia regiónu (na národnej, medzinárodnej úrovni) 

— efektivita, dostupnosť kultúrnych aktivít a spolupráca organizácií na ich realizácii. 

V nadväznosti na jednotlivé hlavné požiadavky na činnosť kultúrnych organizácií možno rozdeliť ich 

základné typy nákladových položiek a ich zdroja financovania: 

— mzdové náklady – kontrakt alebo príspevok 

— kapitálové náklady – grant alebo príspevok 

— prevádzkové náklady – kontrakt alebo príspevok 

— náklady na inú činnosť ako určuje zákon alebo zriaďovacia listina – grant 

Podľa takéhoto členenia nákladov by mohli vzniknúť nasledovné typy organizácií: 

— príspevkové (pôvodná forma) 

— kontraktové 

— grantové 

Výhodou a motiváciou na prechod na kontraktovanú organizáciu by mali byť väčšie finančné zdroje, 

ktoré kontakt ponúkne, voľnosť pri ich prerozdelení na jednotlivé nákladové položky vrátane mzdových 

nákladov. Pričom však takýto systém zároveň postaví organizáciu do situácie menej stabilnej ako príspevkové 

a to tým, že kontrakt bude obnoviteľný po 3 rokoch, v prípade, že bude organizácia napredovať a plniť si 

svoje úlohy vyplývajúce z kontraktu. V prípade negatívneho kvalitatívneho a kvantitatívneho výsledku bude 

môcť ŽSK kontraktovať inú organizáciu. 


Grantové organizácie môžu byť úplne alebo čiastočne všetky organizácie pôsobiace v ŽSK, ktoré sa budú 

uchádzať o granty na jednotlivé projekty (mimo tých, ktoré sú súčasťou kontraktu). V trojročných cykloch 

sa budú môcť uchádzať aj o kontraktovú formu podpory. 

Výhody a motivačné faktory pre organizácie, ktoré sa budú transformovať a prejdú na kontraktované 

financovanie: 

— možnosť dynamickejšieho rozvoja 

— zvýšenie konkurencie schopnosti 

— aktívnejší manažment 

— sloboda riadenia a rozhodovania 

— väčšia flexibilita 

— odbúranie byrokracie 

— diverzifikácia zdrojov 

— lepšia evaluácia 

— budovanie imidžu organizácie 

Možné riziká, ktorým sa má ŽSK počas procesu transformácie vyhnúť: 

— aby prechod organizácií nebol urýchlený a nedomyslený 

— riziko: nedostatok zdrojov / skúseností 

— slabé legislatívne zázemie (nepripravenosť) 

Základné fázy harmonogramu prechodu na kontraktové financovanie 

A. prípravná fáza 

a. audit – majetku (aktuálny stav majetku), financií (ich diverzifikácia), ľudských zdrojov, fondov/zbierok, 

manažmentu / efektivity činnosti; otvorenosť organizácie voči zmene; z auditu vyplynie objem 

potrebných finančných prostriedkov a mieru pripravenosti organizácie na transformáciu; 

b. paralelne prebiehajúce vzdelávanie ľudských zdrojov – o priebehu transformácie, právne a ekonomické 

aspekty transformácie...) 

B. výber organizácií 

a. určenie / vyjednanie obsahu kontraktu 

b. prechodná fáza by mala trvať 1 – 2 roky 

c. trvanie kontraktu: max. 3 roky (obdobie by nemalo ísť v súčinnosti s volebným obdobím na regionálnej 

úrovni) 

Kritériá merateľnosti efektívnosti plnenia/neplnenia kontraktu (kto, akou formou, aké 

sankcie) 

— kto: expertný team (nezávislý od ŽSK) 

— akou formou: monitoring (kvalitatívny a kvantitatívny); 

verejná prezentácia výsledkov činnosti (+ médiá) ako vyhodnotenie kontraktu; 

výročné správy; 

monitoring aj prostredníctvom správnej rady. 

Kritéria hodnotenia činnosti kultúrnych organizácií: 

všeobecné: 

— veľkosť a činnosť organizácie (počet pracovníkov, počet spravovaných objektov, počet kultúrnych 

podujatí a ďalších merateľných výstupov, kvalita a dodržiavanie ročného finančného plánu a plánu 

činnosti) 

— plnenie úloh zriaďovateľa (kvalita povinnej dokumentácie, kvalita a dodržiavanie termínu zadaných 

úloh, dodržiavanie legislatívy) 


— fundraising (podiel získaných finančných prostriedkov k výške príspevku poskytnutého zriaďovateľom) 

— inovácie, kreativita (kvalita a počet inovácií realizovaných v organizácií, počet podaných a realizovaných 

projektov so žiadosťou o finančné prostriedky) 

— public relations (kvalita propagačných materiálov a prezentačných výstupov, kvalita a počet vydaných 

tlačových správ, kvalita web stránky organizácie, kvalita edičnej činnosti) 

— efektívne narábanie s majetkom (efektívnosť využitia pracovného času, efektívnosť využitia priestorov, 

nákladov na kultúrne podujatia, dopravných prostriedkov a pod.) 

— odbornosť (počet vysokoškolsky vzdelaných odborných pracovníkov k celkovému počtu odborných 

pracovníkov, lektorská, edičná, umelecká činnosť odborných pracovníkov, znalosť a využívanie 

cudzích jazykov, počítačová granotnosť) 

— práca s dobrovoľníkmi (počet zmluvných dobrovoľníkov) 

— spätná väzba (záznamy z kontrolnej činnosti, hodnotenie komunitou – médiá, maily, listy, pochvaly/sťažnosti...) 

špecifické (osobitné pre jednotlivé typy organizácií): 

— kultúrne výstupy organizácie (plnenie poslania organizácia na základe príslušného zákona, kvalita 

podujatí a činnosti hodnotená internými hodnotiteľmi: pracovníci odboru kultúry ŽSK, členovia 

kultúrnej komisie ŽSK, dobrovoľníci – experti) 

— profesionálne hodnotenie organizácie externými odbornými hodnotiteľmi: kvalita výstupov organizácie 

(kultúrnych a vzdelávacích podujatí, expozícií...) v kontexte regiónu, Slovenska, Európy – kvalita 

PR – kvalita koncepcie – kvalita podaných projektov – kvalita inovácií – kvalita starostlivosti 

a napĺňania zbierkového fondu – kvalita plnenia výskumných úloh – kvalita web stránky – kvalita 

edičnej činnosti – kvalita práce s návštevníkmi a publikom – kvalita doplnkových služieb; 

— ocenenia organizácie a jej pracovníkov (regionálne, celoslovenské, medzinárodné) 

— kvantifikácia činnosti organizácie na základe porovnávacích kritérií (ročný počet kultúrnych podujatí, 

z toho: ročný počet medzinárodných kultúrnych podujatí, ročný počet podujatí organizovaných 

v spolupráci s mestami a obcami regiónu, ročný počet podujatí organizovaný v spolupráci s ďalšími 

subjektmi a pod.) 

Zlučovanie alebo zrušenie kultúrnych organizácií samosprávneho kraja je vážny zásah do štruktúry 

poskytovateľov služieb v oblasti kultúry. Je podmienený stanovenými cieľmi a finančnou situáciou zriaďovateľa. 

Výhody: 

— ušetrenie prevádzkových finančných prostriedkov (mzdy, prevádzka dopravných prostriedkov, niekedy 

prenájom a náklady na prevádzku priestorov – ak sú zlúčené organizácie v jednej budove) 

— v prípade zlúčenia dvoch organizácií kvalitnejšie podmienky pre prácu menšej organizácie, ktorá bude 

môcť využívať materiálno-technické vybavenie väčšej organizácie 

— možná väčšia kontrola výstupov väčšej (zlúčenej) organizácie 

Nevýhody: 

— pokiaľ sa zlúčenie (zrušenie) neuskutoční na základe dohody medzi organizáciou a zriaďovateľmi 

založenej na presvedčivých argumentoch, ale príkazom „zhora“, vytvára sa kontraproduktívne napätie 

— strata identity organizácie a zánik dlhoročne budovaného mena organizácie 

— finančné náklady na nové propagačné materiály 

— ušetrené prevádzkové finančnú prostriedky môžu byť v niektorých prípadoch minimálne (ak organizácie, 

ktoré sa majú zlúčiť, sídlia v rôznych budovách a pod.) 

— pri zlom manažovaní strata „akcieschopnosti“ pôvodnej organizácie 

Predpokladom prípadného rozhodnutia o zlučovaní alebo rušení niektorých kultúrnych organizácií ŽSK 

by malo byť najskôr vytvorenie konkurenčného prostredia, kde sa prostredníctvom súťaže (grantové systé- 


my, kontraktačné zmluvy) budú môcť o finančné prostriedky ŽSK uchádzať všetky subjekty kraja pôsobiace 

v oblasti kultúry. Len posúdenie kvality ponuky a činností jednotlivých organizácií môže dať odpoveď 

na otázku, či a v akej podobe môže ďalej existovať 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK. 

4.5 Doplnkové nástroje kultúrnej politiky ŽSK – metodická pomoc pre 

fundraising v oblasti kultúry ako motivačný faktor rozvoja ľudských zdrojov 

Východisková situácia: 

— absencia plánovania, stratégie na všetkých úrovniach 

— málo možností vzdelávania – nedostupnosť alebo neznalosť informácií o možnosti dovzdelávania sa 

— slabá odbornosť kultúrnych pracovníkov v oblasti manažmentu kultúry 

— nedostatok ľudských zdrojov pre oblasť získavania finančných prostriedkov 

— slabá diverzifikácia zdrojov – orientácia na centralistický model financovania 

— absencia alternatívnych finančných mechanizmov 

— absencia vedomostí a informácií o alternatívnych finančných mechanizmoch 

— slabá informovanosť o možnostiach rozvoja 10 

Priamym výstupom a odpoveďou na východiskovú situáciu a možnosťou na jej zmenu sú návrhy možných 

metodických riešení pre fundraising, nakoľko sa práve táto oblasť ukazuje ako jednou z najkritickejších 

v kultúre. Ako jeden z najväčších problémov v kultúre a tým i vo všetkých typoch kultúrnych organizácií 

(príspevkové a rozpočtové na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni ako aj neziskové a súkromné) je nedostatok 


Napriek tomu, že prostriedkov plynúcich do kultúry nie je dostatok, je jednou z príčin aj slabá informovanosť 

o viaczdrojovom financovaní kultúrnych aktivít a činností. Tá je dôsledkom doteraz takmer neexistujúceho 

vzdelávania vo fundraisingu a tiež príčinou nedostatku zručností pracovníkov v oblasti získavania 

týchto prostriedkov. 

— Základným bodom smerom k lepšiemu financovaniu kultúry a umenia je snaha o strategické 

plánovanie finančného zabezpečenia (tzv. finančné plánovanie a stratégie) všetkých kultúrnych 

organizácií. V prípade príspevkových organizácii je potrebné zmeniť spôsob strategického plánovania 

– t.j. nespoliehať sa výlučne len na jeden centrálny zdroj, ale naopak snažiť sa zdroje v organizácií čo 

najviac diverzifikovať (získať viacerých donorov), čo umožní vyššiu stabilitu a udržateľnosť organizácie 

a jej aktivít. 

— Metodická pomoc nespočíva v samoštúdiu fundraisingovej literatúry, intuitívneho a často nekoncepčného 

hľadania informácií na internete, ale práve v poskytnutí koncepčného a kontinuálneho 

vzdelávania, kde jedným z najúčinnejších nástrojov vzdelávania je prakticko-teoretické vzdelávanie 

formou tréningov pre fundraiserov, ktoré je zamerané na získanie získanie zručností v tejto oblasti. 

— Štruktúra tréningovej formy v prípade fundraisingového vzdelávania umožní interaktívne prepojenie 

teoretických vedomostí a praktických zručností. Absolvovaním komplexného cyklu tréningov 

získajú pracovníci najmä: 

– informácie o možných finančných zdrojov vhodných pre svoju organizáciu, 

– prípravu prezentácie organizácie, 

– návod na vytvorenie finančných stratégií a plánov organizácií, 

– vytvorenie efektívnej projektovej dokumentácie pre účely grantových žiadostí, 

10 

Návrh metodickej pomoci vychádza z trojročného pôsobenia v regióne, mapovania kvality ľudských zdrojov, možností 

finančných zdrojov a skúmania silných aj slabých stránok fundraisingu (získavania finančných prostriedkov) kultúrnych 

organizácií v žilinskom kraji. Na základe východísk z realizovaného výskumu, hearingov – diskusií so zástupcami 

kultúrnej sféry v žilinskom kraji ako aj z realizácie vzdelávacieho cyklu pre riaditeľov, manažérov a pracovníkov 

organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a umenia v žilinskom kraji sme zistili niektoré potreby vzdelávania. 


– komunikačné zručnosti potrebné pre komunikáciu s donorom 

– znalosti z oblasti PR a marketingu, projektového manažmentu 

– zručnosti písania projektov, 

– iné praktické návody a zručnosti potrebné pre fundraisera, ... 

Tieto špecializované možnosti vzdelávania je možné získať prostredníctvom rôznych zahraničných organizácií, 

ktoré poskytujú vzdelávanie, konzultácie v tejto oblasti (často sú však pre organizáciu finančne náročné), 

no aj na Slovensku existujú subjekty, ktoré vedia vytvoriť na mieru šité vzdelávanie pre organizáciu 

a oblasť jej pôsobenia. 

Ďalšie vzdelávanie bude pre organizácie administratívne a koordinačne zabezpečovať Odbor kultúry 

Úradu ŽSK, keďže zrealizovanie tréningového cyklu pre všetky organizácie v kraji je finančne menej 

náročné než individuálne vzdelávanie svojich pracovníkov jednotlivými organizáciami (ktoré je v konečnom 

dôsledku väčšinou hradené z príspevku ŽSK). Takouto formou bude zároveň garantovaná aj kvalita poskytnutého 

vzdelávania. 

Dôležité je vybrať organizáciu, ktorá je zameraná a špecializovaná na tréningy fundraisingu a celkového 

manažmentu v oblasti kultúry, nakoľko praktické skúsenosti, ktoré tréningom poskytuje musia vychádzať 

z tejto oblasti, keďže sú dôležitým aspektom vzdelávania. Výhodou je keď samotná organizácia má vlastné 

praktické skúsenosti v oblasti kultúry. 

Tréningový cyklus by mal čiastočne nadviazať na už realizované tréningové cykly v rámci vzdelávacieho 

cyklu projektu Kultúrna politika od A po Ž (realizované v rokoch 2006-2007), kde viacerí manažéri a riaditelia 

kultúrnych organizácii žilinského kraja získali základné znalosti a zručnosti v tejto oblasti. 11 

Prvým predpokladom a nevyhnutnou potrebou pre napĺňanie nových výziev blížiaceho sa programovacieho 

obdobia (2007 – 2013) Štrukturálnych fondov EÚ a zároveň pre zlepšenie diverzifikácie zdrojov organizácií 

pôsobiacich v kultúre bude profesionalizácia ľudských zdrojov v oblasti kultúrneho manažmentu. Vzhľadom 

na uvedený fakt sa v predkladanej koncepcii kultúrnej politiky pre Žilinský kraj odporúča poskytnúť 

metodickú pomoc pre oblasť fundraisingu formou absolvovania cyklov praktických vzdelávacích tréningov, 

ktoré sú určené kultúrnym pracovníkom (tzv. fundraiserom) a ktorých výsledkom by mala byť systematicky 

vybudovaná fundraisingová stratégia v jednotlivých kultúrnych organizáciách. 

Ďalším benefitom vzdelávania a metodickej pomoci pre kultúrny sektor v kraji bude najmä: 

— vyprofilovaná pozícia fundraisera v organizácii a jeho náplne práce: systematické budovanie vzťahov 

s donormi, reprezentácia organizácie, vytváranie nových fundraisingových potrieb 

— analýza organizácie a vonkajšieho prostredia 

— vytvorená mapa portfólia možných donorov do budúcnosti 

— dlhodobá fundraisingová stratégia organizácie a jej udržateľnosti 

— zručnosti v písaní projektov a príprave fundraisingového stretnutia – efektívne návody. 

11 

V prípade, že organizácia nemá finančné prostriedky na krytie takéhoto typu vzdelávania, odporúčame žiadať financie 

na rozvoj ľudských zdrojov (ešte efektívnejší by bol spoločný projekt kult. organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

kraja, kde je väčšia pravdepodobnosť úspešnosti) v rámci výziev Štrukturálnych fondov, keďže rozvoj ľudských zdrojov 

bude v najbližšom programovacom období jednou z priorít podpory. Organizácia, ktorá poskytuje vzdelávanie v oblasti 

kultúry môže byť prítomná už pri tvorbe tohto projektu a na základe analýzy ľudských zdrojov a potrieb kultúrnej 

organizácie vie vytipovať požadovanú úroveň, typ vzdelávania pre danú organizáciu ako aj navrhnúť konkrétne témy 

vzdelávacieho tréningu. 


4.6 Súhrn odporúčaní jednotlivých kapitol dokumentu 

Zo strany ŽSK je jednou z najpotrebnejších vecí začať riešiť kultúru v kraji ako celok, a nielen čiastočne 

reformovať riadiace vzťahy k inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. 

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji (kultúrna politika ŽSK) by sa 

mala stať: 

— základným systémovým a hodnotovým rámcom, v ktorom sa budú následne uskutočňovať jednotlivé 

koncepčné zmeny a aplikovať jednotlivé nástroje pre výkon kultúrnej politiky ŽSK. 

— nadviazať na predchádzajúce koncepčné dokumenty a predkladaný strategický materiál záväzným plánom 

postupnej implementácie a evaluácie kultúrnej politiky ŽSK (zaviazať uznesením zastupiteľstva 

odbor kultúry ŽSK aby vypracoval a predložil na schválenie takýto plán), 

— podkladom pre zriadenie stáleho poradného orgánu ŽSK – Kultúrnej rady ako spoločnej odbornej 

platformu zloženej z predstaviteľov zastupiteľstva (delegovaní členovia kultúrnej komisie), z pracovníkov 

úradu ŽSK (delegovaní pracovníci odboru kultúry a prípadne iných zložiek úradu) a z nezávislých 

odborníkov z externého prostredia. 

Implementačný a evaluačný plán kultúrnej politiky by mal: 

— doplniť kultúrny profil ŽSK – skompletizovať prehľad aktivít a doplniť kultúrne podujatia regionálneho 

a nadregionálneho významu, 

— určiť kritériá pre hierarchizáciu jednotlivých aktivít a pre určenie obsahových priorít rozvoja kultúry 

na konkrétne obdobie, 

— určiť priority činností a merateľné kritériá (výsledky) pre jednotlivé oblasti kultúry, prehodnotiť rozsah 

a kvalitu poskytovaných služieb, 

— určiť konkrétne aktivity, ktoré budú začlenené medzi priority ŽSK v uplatňovaní stratégie rozvoja 

kultúry na konkrétne obdobie, 

— určiť harmonogram realizácie kultúrnej politiky a kritériá aj spôsob jej priebežného vyhodnocovania 

a prijímania zmien 

— zabezpečiť zvýšenie kapacity ľudských zdrojov inštitúcií ŽSK – najmä v oblasti komunikácie, jazykovej 

vybavenosti, prezentačných materiálov a využívania nových technológií 

— stimulovať získavanie medzinárodných finančných zdrojov kofinancovaním – grantami zo strany ŽSK. 

V nadväznosti na implementačný a evaluačný plán by kultúrna politika ŽSK vo svojej 

realizácii mala najmä: 

— podporovať projekty asubjekty schopné začleniť sa do medzinárodnej spolupráce vrámci európskych 

kultúrnych programov, 

— podporovať dlhodobé a intenzívne partnerstvá medzi kultúrnymi inštitúciami ŽSK a zahraničnými organizáciami, 

prvotne z regiónu strednej Európy, začlenenie do networkov (tejto priorite prispôsobiť aj 

kritériá pri prideľovaní podpory na medzinárodnú spoluprácu alebo na spolufinancovanie projektov); 

— podporovať vytvorenie lepších podmienok pre hosťovanie zahraničných umelcov a kultúrnych projektov 

v Žilinskom kraji apodporovať cestovanie pracovníkov kultúrnych inštitúcií ŽSK do zahraničia 

(pracovné cesty) ako štartovací bod pre rozvoj budúcich partnerstiev; 

— zvyšovať know-how ľudských zdrojov v kultúre so zameraním na fundraising a získavanie financií 

z európskych fondov, zvyšovať informovanosť o možnostiach a podmienkach čerpania financií z týchto 

programov. 

— stimulovať kultúrne organizácie vyhľadávať sponzorské zdroje – podporou, spolufinancovaním a prípadne 

inými zvýhodneniami zo strany ŽSK, 

— zvýšiť kapacitu kultúrnych organizácií na získavanie sponzorov – vzdelávaním v oblasti sponzoringu, 

marketingu a pod., 

— zabezpečiť vzdelávanie pre pracovníkov kultúrnych organizácii v oblasti komunikácie, PR a marketingu, 


— stimulovať dialóg s podnikateľskými subjektami – organizovaním fóra, šírením informácií o kultúre, 

udeľovaním ceny za filantropické aktivity firiem v kultúre. 

— zabezpečiť vzdelávanie a tréningy pre kultúrne organizácie v oblastiach súvisiacim s marketingom 

a podnikaním, 

— stimulovať organizácie k zvýšeniu návštevnosti a k zvýšeniu podielu príjmov z hlavných aktivít, 

— konzultačnými službami podporiť zmenu v ponúkaných aktivitách, marketingovú orientáciu organizácií 

a ich aktivít, 

— stimulovať zvýšenie kvality služieb, vrátane podnikateľských, 

— oceňovať podnikateľské nápady a finančnú sebestačnosť kultúrnych organizácií, 

— dohliadať na etické kódexy samofinancujúcich aktivít kultúrnych organizácií, 

— stimulovať podnikanie v kultúre, rozvoj kreatívneho priemyslu, komunikácie medzi umelcami, kultúrnymi 

organizáciami a podnikateľskou sférou. 

Vo vzťahu k inštitúciám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti: 

— prehodnotiť štruktúru hlavných činností organizácií v pôsobnosti ŽSK – najmä v súvislosti s prechodom 

na kontraktové financovanie (cielené prideľovanie príspevku podľa konkrétnych a merateľných 

výsledkov a kritérií), 

— zvážiť možnosti transformácie ekonomicko-právnej formy a spôsobu hospodárenia kultúrnych organizácií 

(s možnosťou vytvorenia spoločných organizácií na princípe partnerstva samosprávny kraj 

– obec, samosprávny kraj – štát a pod.), 

— prijať na úrovni ŽSK východiskové kritériá a postupy pre transformáciu vybratých kultúrnych organizácií, 

— uplatňovať kontraktové financovanie organizácií (rozpočet podľa merateľných plánovaných výkonov) 

s možnosťou rámcového strednodobého kontraktu (3 roky), so špecifikáciou kontraktu na príslušné 

rozpočtové obdobie a s transparentným systémom a kritériami pre vyhodnotenie plnenia kontraktu, 

— uskutočniť transformáciu vybraných príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce 

všeobecne prospešné služby, a to aj s možnosťou účasti iných subjektov z verejnej sféry alebo zo 

súkromnej sféry (neziskový sektor, podnikateľský sektor) na založení a financovaní týchto organizácií 

(napríklad spolupráca ŽS a iný samosprávny kraj, ŽSK a obec/mesto, ŽSK a nadácia apod.). 

— uznesením zastupiteľstva ŽSK iniciovať vytvorenie systému merateľných kritérií pre poskytovanie 

finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK na kontinuálne kultúrne činnosti a aktivity zabezpečované 

organizáciami v oblasti kultúry. 

Čiastočným riešením vo financovaní organizácií z rozpočtu ŽSK bude, ak zriaďovateľ v rámci schváleného 

rozpočtu a v intenciách súčasne platnej legislatívy účelovo určí dostatočný objem finančných 

prostriedkov na zabezpečenie kvalitného spravovania, využívania a zhodnocovania majetku vo vlastníctve 

Žilinského samosprávneho kraja v správe jednotlivých kultúrnych organizácií, a to najmä: 

– na bežné opravy a údržbu spravovaných nehnuteľností, strojov a zariadení, 

– na akvizičnú činnosť pamäťových, fondových a zbierkotvorných inštitúcií, 

– na ošetrovanie, konzervovanie, reštaurovanie a údržbu zbierkových predmetov, 

– na základné a nevyhnutné investičné akcie: riešenie havárií, prístavby, nadstavby, zateplenie objektov, 

riešenie vykurovacích systémov, modernizácie objektov a pod. 

— zvážiť možnosti a podmienky efektívnejšej správy majetku v súvislosti s rozvojom infraštruktúry kultúry, 

— zvýšiť motivačné nástroje v systéme riadenia kultúrnych organizácií, 

— pre efektívnejší výkon riadiacich a koordinačných činností by bolo potrebné zvýšiť samostatnosť 

(vo výkone činností, v rozhodovaní aj v ekonomike) a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií za svoje 

výsledky a pôsobenie – najmä v nadväznosti na rozdeľovanie verejných financií a na ich efektívne 

využívanie. 

— v rozdeľovaní verejných financií čiastočne zmeniť pomer medzi rozpočtovou „zotrvačnosťou“ a súťažou 

konkrétnych aktivít a činností (zvýšiť objem finančných prostriedkov pre grantový kultúrny program 

na úrovni ŽSK), 

— zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšo- 


vania dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.). 

— hľadať motivačné nástroje na ďalšie zvyšovanie vlastných výnosov práve pri tých organizáciách, ktoré 

majú tento potenciál 

Vo vzťahu k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov: 

— zmeniť pomer „inštitucionálnych“ (príspevky organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) 

a „projektových“ (príspevky na konkrétne aktivity a činnosti bez ohľadu na ich inštitucionálne zabezpečenie) 

financií v rozdeľovaní prostriedkov z rozpočtu ŽSK určených na kultúru akultúrne aktivity, 

— z pozitívneho zámeru (vyjadreného prostredníctvom VZN č. 4/2004) vytvoriť osobitný grantový systém 

ŽSK pre oblasť kultúry, 

— vytvoriť grantovú schému v rozpočte ŽSK určenú na jednorazové (prípadne aj periodické) kultúrne 

aktivity a podujatia, s možnosťou účasti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v tejto schéme 

(na kontinuálne činnosti by organizácie získavali financie z príspevku ŽSK podľa kontraktu, na jednorazové 

aktivity by mali možnosť získať granty z rozpočtu ŽSK aj z iných zdrojov), 

— zvyšovať celkový objem aj podiel (v celkovom rozpočte ŽSK na kultúru) finančných prostriedkov 

rozdeľovaných na kultúrne projekty prostredníctvom „voľnej súťaže“ projektov, 

— uplatňovať sledovanie efektivity (kritériá a postupy) takto rozdelených finančných prostriedkov podľa 

dosiahnutých výsledkov, 

— pravidelne zverejňovať výzvy na podávanie projektov a výsledky rozdelenia finančných prostriedkov, 

— zvýšiť vplyv nezávislých expertných skupín (komisií) na rozhodovanie o rozdelení takto určených 


— zvýšiť transparentnosť rozdeľovania finančných zdrojov na kultúru; 

— zvýšiť objem aj pomer tzv. voľných zdrojov do kultúry s možnosťou administrácie týchto zdrojov na 

miestnej úrovni cez nezávislú a transparentnejšiu organizáciu, 

Vo vzťahu k miestnym samosprávam a k neziskovému sektoru: 

— Prezentovať koncepčné, strategické a rozvojové zámery ŽSK v oblasti kultúry mestám a obciam a iniciovať 

prepojenie koncepčných zámerov a priorít medzi ŽSK a mestami/obcami (napríklad prepojenie 

priorít grantových programov, spájanie podpory jednotlivých projektov zoboch úrovní apod.). 

— vplývať na postupné vytváranie samostatných kultúrnych oddelení v samosprávach v nadväznosti 

na rozsah kultúrnych aktivít a objem financií na miestnej úrovni – odlúčenie oddelení kultúry od 

rôznych sociálnych či iných oddelení príslušnej samosprávy (v súčasnosti je napríklad v Liptovskom 

Mikuláši odbor kultúry spojený s odborom sociálnych vecí a jeho pracovníci viac energie venujú práve 

sociálnym záležitostiam); 

— rokovať s predstaviteľmi miest – sídel regionálnych knižníc o finančnej participácii miestnych samospráv 

na nákupe knižničných dokumentov a o možnostiach spolufinancovania činnosti pobočiek 

regionálnych knižníc, 

— s predstaviteľmi obcí a miest hľadať možnosti finančnej a spoluorganizátorskej participácie na rôznych 

realizovaných aktivitách, najmä kultúrnych podujatiach, 

— rozvíjať spoluprácu v oblasti výberu a využitia dane z nehnuteľností za majetok v správe kultúrnych 

organizácií, 

— hľadať ďalšie možnosti vzájomne výhodnej spolupráce, 

— klásť väčší dôraz na realizáciu kultúrnych podujatí v partnerstvách (mesto často „supluje“ podujatia, 

ktoré robia napr. iné MVO a investuje sa do toho veľké množstvo zdrojov); 

— zvýšiť reálne možnosti pre viaczdrojové financovanie organizácií a aktivít a pre spájanie zdrojov, 

— vytipovať činnosti, aktivity a projekty pre rozvoj partnerstiev medzi verejnou správou a neziskovým 

a/alebo súkromným sektorom (spájanie zdrojov a aktivít), 

— rozvíjať spoluprácu miest s neziskovými organizáciami za účelom vytvárania partnerstiev s možnými 

pozitívnymi efektmi: zvýšenie účelnosti a efektivity v rozdeľovaní verejných zdrojov, rozvoj darcovstva 

a strategického investovania do oblasti kultúry, rozvoj spolupráce verejného (samosprávy) a súkromného 

sektora (donori, podnikateľské subjekty ako partneri). 


4.7 Pozícia odboru kultúry Úradu ŽSK v procese uskutočňovania stratégie 

rozvoja kultúry 

V roku 2007 odbor kultúry Úradu ŽSK zadefinoval služby, ktoré poskytuje a plánuje poskytovať pre rozvoj 

kultúry Žilinského kraja: 

a) TVORBA A REALIZÁCIA KONCEPCIE ROZVOJA KULTÚRY ŽSK 

— tvorba koncepcie kultúry (v roku 2007 v spolupráci s Nadáciou – Centrum súčasného umenia) 

— návrh čiastkových strategických plánov rozvoja kultúry v ŽSK na konkrétne obdobie 

— realizácia, priebežné vyhodnocovanie a evaluácia koncepcie kultúry – Koncepcia rozvoja kultúry 

v Žilinskom kraji, ročné plány priorít rozvoja kultúry v ŽSK aj priorít kultúrnej politiky 

(činnosti odboru kultúry a ostatných odborov Úradu ŽSK) 

— monitoring, analýza a vyhodnocovanie stavu kultúry v Žilinskom kraji, tvorba dokumentov 

v súlade s Akčným plánom koncepcie rozvoja kultúry 

— tvorba, realizácia a monitorovanie Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK – časť Kultúra 

— iniciovanie a organizovanie stretnutí, brainstormingu a workshopov ako nástroja na realizáciu 

inovácií a riešenie problémových tém kultúry Žilinského kraja 

b) RIADENIE 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – 4 múzeá, 5 galérií, 

2 divadlá, 5 knižníc, 5 osvetových stredísk, 2 hvezdárne 

— príprava návrhov na organizačné zabezpečenie a členenie kultúrnych organizácii (knižnice, múzeá, 

galérie, osvetové strediská, hvezdárne a planetária, divadlá a umelecké telesá) s komplexnou 

dokumentáciou, určenie odborného zamerania organizácií, územnej pôsobnosti a vytvorenie organizačných, 

ekonomických, materiálno–technických a personálnych podmienok na ich činnosť 

— personálne riadenie a rozhodovanie (príprava návrhov na vymenovanie alebo odvolanie riaditeľov 

kultúrnych organizácií, podávanie návrhov na určenie platov a odmien riaditeľov kultúrnych organizácií) 

— organizačné riadenie (aktualizácia zriaďovacích listín, schvaľovanie doplnkov a nových organizačných 

poriadkov kultúrnych organizácií, určovanie koordinačnej a metodickej pôsobnosti pre 

kultúrne organizácie rovnakého typu, kultúrnych organizácií) 

— finančné riadenie (tvorba ročných rozpočtov kultúrnych organizácií, tvorba návrhov a dôvodových 

správ na úpravy rozpočtu kultúrnych organizácií, zúčtovanie finančných vzťahov v oblasti 

kultúry so štátnym rozpočtom za príslušný rok, tvorba návrhov a dôvodových správ v oblasti 

nakladania s majetkom kultúrnych organizácií, tvorba návrhov rozpočtu grantového systému ŽSK 

pre kultúru a zúčtovanie finančných vzťahov grantového systému s rozpočtom za príslušný rok) 

— odborné riadenie (tvorba kritérií na hodnotenie činnosti kultúrnych organizácií) 

c) SERVIS pre 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

— finančný (zabezpečovanie agendy v rámci finančných transferov medzi ŽSK a kultúrnymi organizáciami, 

zabezpečenie finančných a právnych vzťahov s Ministerstvom kultúry SR a inými subjektami 

poskytujúcimi granty na základe získaných finančných prostriedkov z projektovej činnosti 

kultúrnych organizácií) 

— investičný (poradenstvo, tvorba priorít a návrhov na financovanie investičných akcií, stavebný 

dozor v rámci investičnej činnosti kultúrnych organizácií – v spolupráci s odborom vnútornej 

správy Úradu ŽSK) 

— projektový (spolupráca s kultúrnymi organizáciami pri tvorbe projektov a získavaní finančných 

prostriedkov) 

— legislatívny a odborný (legislatívne a odborné poradenstvo v oblasti kultúry) 

— tréningový a edukačný (koordinácia a zabezpečovanie tréningových programov, podpora tréningových 

a vzdelávacích projektov určených pre organizácie a jednotlivcov pôsobiacich v oblasti 

kultúry v ŽSK s cieľom rozvoja ľudských zdrojov v kultúre) 


— informačný (poskytovanie potrebných informácií – v oblasti legislatívy, grantov, vedy, zaujímavých 

domácich i zahraničných kultúrnych podujatí, činnosti odborov (oddelení) kultúry úradov 

samosprávnych krajov...) 

d) HODNOTENIE A KONTROLA 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK: 

— definovanie základných kritérií (merateľných ukazovateľov) pre hodnotenie činnosti kultúrnych 

organizácií 

— definovanie kritérií a spôsobu vyhodnocovania a kontroly využitia prostriedkov z grantového 

systému, priebežná evaluácia týchto kritérií 

— financie (kontrola stavu záväzkov a pohľadávok, sledovanie limitov výdavkov, kontrola čerpania 

výdavkov, dodržiavanie platnej legislatívy a prijatých dokumentov ŽSK, kontrola efektivity a účelu 

vynaložených finančných prostriedkov) 

— správa majetku (kontrola nakladania so zvereným majetkom ŽSK, kontrola plnenia hospodárskych 

zmlúv, kontrola vykonávanej prevádzky a údržby technologických zariadení a budov, kontrola 

vykonanej investičnej činnosti) 

— personálna oblasť (kontrola dodržiavania Zákonníka práce a s ním súvisiacich predpisov, riešenie 

sťažností a petícií) 

— kvalita odbornej činnosti (koncepcia, ročný plán činnosti, aktualizácia ponuky kultúrnych podujatí, 

kvalita realizovanej činnosti a realizovaných kultúrnych podujatí, rozbory činnosti a hospodárenia, 

public relation, propagácia a komunikácia s médiami, web stránka, plnenie úloh zadaných 

odborom kultúry Úradu ŽSK) 

e) SERVIS pre Úrad ŽSK, Komisiu kultúry Zastupiteľstva ŽSK a Zastupiteľstvo ŽSK 

— plnenie priebežných úloh predsedu ŽSK a riaditeľa Úradu ŽSK 

— zabezpečenie technických a organizačných podmienok na zasadnutia Komisie kultúry Zastupiteľstva 

ŽSK (pozvánka, písomné podklady, priestory, zápisnica a pod.) na základe komunikácie 

s predsedom Komisie kultúry Zastupiteľstva ŽSK 

— zabezpečenie písomných podkladov na zasadnutie Zastupiteľstva ŽSK 

— informačný kultúrny servis (spracovávanie podkladov pre tlačové správy odboru informácií 

a zahraničných vzťahov Úradu ŽSK a pod.) 

f) OCHRANA A ZVEĽAĎOVANIE PAMIATKOVÉHO FONDU 

— vytváranie podmienok na ochranu a zveľaďovanie pamiatkového fondu v správe kultúrnych 

organizácií a spolupráca s orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu pri záchrane, 

obnove a využívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území na území samosprávneho kraja 

— vyjadrovanie sa k návrhom na vyhlásenie a zrušenie pamiatok a pamiatkových území 

g) FINANČNÉ RIADENIE A SLUŽBY VEREJNOSTI 

— tvorba grantového programu (systému) ŽSK a návrhov jeho rozpočtu pre kultúru a zúčtovanie 

finančných vzťahov grantového programu s rozpočtom za príslušný rok 

— poskytovanie dôležitých informácií z oblasti kultúry na web stránke odboru kultúry Úradu ŽSK 

— zverejňovanie a aktualizácia komplexnej ponuky mesačných kultúrnych programov v Žilinskom 

kraji na web stránke ŽSK (projekt) 

— tvorba a aktualizácia elektronickej Encyklopédie kultúry Žilinského kraja (projekt, najvýznamnejšie 

kultúrne podujatia, kultúrne inštitúcie, kultúrne dedičstvo, osobnosti kultúry, výročia, 

galéria tvorby osobností, hudobná sieň, ...) 

— zabezpečovanie informovanosti o možnosti získania finančných prostriedkov z domácich i zahraničných 

grantových programov pre kultúru (podpora ľudí, inštitúcií a projektov v oblasti kultúry 

v Žilinskom kraji) 

— organizovanie kultúrnych podujatí a realizácia projektov odboru kultúry, organizovanie 

konferencií, seminárov, workshopov a prezentácií pre pracovníkov kultúrnych inštitúcií, pre 

členov občianskych združení, umelcov 


h) SPOLUPRÁCA pri tvorbe a realizácii spoločných projektov a podujatí: 

— s jednotlivými odbormi Úradu ŽSK, najmä odborom regionálneho rozvoja, informácií a zahraničných 

vzťahov, školstva, sociálnych vecí (napr. výstavy cestovného ruchu, putovné výstavy, kultúrno-vzdelávacie 

podujatia, infocesty a pod.) 

— s inými organizáciami (Ministerstvo kultúry SR, národné kultúrne inštitúcie, obce, mestá, kultúrne 

inštitúcie, mimovládne organizácie, cirkvi) – napr. pripomienkovanie materiálov, kultúrnovzdelávacie 

podujatia 

— s odbormi kultúry samosprávnych krajov Slovenska (spoločná prezentácia slovenskej kultúry 

v zahraničí, kultúrno-športové a vzdelávacie podujatia, kultúrne výmeny a pod.) 

— s domácimi a zahraničnými partnermi pri organizovaní významných slovenských a medzinárodných 

podujatí 

Výkonný orgán, ktorý bude prostredníctvom podrobného akčného plánu realizovať jednotlivé kroky 

stratégie je odbor kultúry Úradu ŽSK. 

Rozhodovací orgán, ktorý bude periodicky vyhodnocovať plnenie akčného plánu a rozhodovať o priebežnej 

evaluácii strategických plánov rozvoja kultúry v ŽSK je Zastupiteľstvo ŽSK a jeho kultúrna komisia. 

Realizácia úloh a projektov vyplývajúcich z tejto stratégie znamená pre odbor kultúry Úradu ŽSK: 

— prehodnotiť organizačnú štruktúru odboru kultúry Úradu ŽSK tak, aby: 

– existoval dostatočný počet pracovníkov odboru kultúry zodpovedných za realizáciu konkrétnych 

úloh a projektov v danom čase 

– pracovníci zodpovední za konkrétne úlohy mali príslušné schopnosti svoje úlohy realizovať 

– pracovníci zodpovední za konkrétne úlohy mali dostatočný čas svoje úlohy realizovať (popri iných 

úlohách priebežne zadávaných vedením ŽSK a úlohách, ktoré vyvstávajú z povinností zabezpečovať 

odborné, administratívne, ekonomické a servisné činnosti pre kultúrne organizácie v zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK a pod.) 

— prehodnotiť oblasti práce odboru kultúry Úradu ŽSK tak, aby: 

– odbor kultúry zabezpečoval najmä plnenie úloh súvisiacich s odbornou činnosťou v oblasti kultúry 

(napr. narábanie s majetkom ŽSK v oblasti kultúry môže zabezpečovať odbor vnútornej správy 

Úradu ŽSK alebo sťažnosti v oblasti kultúry prichádzajúce na ŽSK môže komplexne riešiť odbor 

kontroly Úradu ŽSK a odbor kultúry sa k nim na požiadanie odboru kontroly bude len vyjadrovať) 

– sa vo vzťahu odboru kultúry Úradu ŽSK ku kultúrnym organizáciám vo svojej zriaďovateľskej 

pôsobnosti znížila zbytočná administratíva (viac kompetencií a zodpovednosti kultúrnym organizáciám, 

viac systému v prípade štatistických zisťovaní) 

Časť odborných úloh odboru kultúry ŽSK je možné riešiť aj prostredníctvom externej spolupráce s odborníkmi 

v danej oblasti, netreba preto prioritne zvyšovať počet pracovníkov odboru kultúry. Je nevyhnutné 

definovať ročný plán činnosti a ročný rozpočet odboru kultúry v súvislosti s plnením úloh akčného plánu 

koncepcie kultúry, novú organizačnú štruktúru odboru kultúry a pracovné náplne jeho pracovníkov tak, aby 

sa plán mohol splniť. 


4.8 Návrh akčného plánu realizácie stratégie 

Riešenie problémov uvedených v tomto dokumente a napĺňanie cieľov stratégie prináša akčný plán – realizácia 

jednotlivých krokov stratégie. 

Koncepcia – stratégia 

Základným krokom realizácie stratégie je jej schválenie Zastupiteľstvom ŽSK, tvorba optimálnej organizačnej 

štruktúry odboru kultúry Úradu ŽSK, vytvorenie podrobného akčného plánu, jeho realizácia odborom 

kultúry Úradu ŽSK a evaluácia Kultúrnou radou, vedením ŽSK, Komisiou kultúry Zastupiteľstva ŽSK 

a Zastupiteľstvom ŽSK. 

Všetky úlohy (projekty) akčného plánu budú rozpísané ako samostatné dokumenty. 

Transformácia 

Základným krokom k transformácii kultúrnych organizácií je tvorba programového rozpočtu (kontraktu), 

z ktorého je zrejmé, akým spôsobom sú rozpočtované konkrétne činnosti a kultúrne výstupy organizácie 

vychádzajúce z cieľov konkrétnej kultúrnej politiky. Programový rozpočet je takisto nástrojom na jasné 

zadanie priorít a konkrétnych kultúrnych výstupov zriaďovateľom. Tvorbou programových rozpočtov sa 

otvoria aj organizačné štruktúry kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, ktoré sa prehodnotia 

v rámci konkrétnych zadaní a priorít zriaďovateľa. Vzhľadom na to, že zriaďovateľ je povinný finančne 

zabezpečiť priority, ktoré zadáva, znovu sa otvorí otázka využitia majetku v správe kultúrnych organizácií, 

ktorý je evidovaný na základe pasportizácie. Majetok, o ktorý sa nemôže vlastník (správca) postarať na základe 

nedostatku financií, môže byť ponúknutý na dlhodobý prenájom iným subjektom (napr. občianskym 

združeniam, podnikateľom) tak, aby jeho využitie prinieslo lepšie služby v oblasti kultúry a lepšiu ponuku 

kultúrnych hodnôt. 

Ďalším vhodným nástrojom na uskutočnenie transformácie je zriadenie a činnosť Rady kultúry, ktorá 

môže byť supervízorom realizácie celej stratégie. Radu budú tvoriť osobnosti kultúry, ktoré budú zastupovať 

odbor kultúry Úradu ŽSK, Komisiu kultúry Zastupiteľstva ŽSK, štátne, samosprávne, mimovládne kultúrne 

organizácie, nezávislých expertov a prípadne aj veľkých donorov v oblasti kultúry. 

Vytvorenie dokumentu Kritériá hodnotenia kvality výstupov kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK je predpokladom na vytvorenie interného a externého systému hodnotenia a nevyhnutnou 

podmienkou nielen na realizáciu evaluácie činnosti kultúrnych organizácií, ale aj na vytvorenie grantového 

programu. 

Grantový program prispeje k vytvoreniu konkurenčného prostredia. Objem finančných prostriedkov 

na jeho uskutočnenie by sa mal každý rok zvyšovať. Jednoduchý grantový program pre rok 2008 by sa mal 

neskôr rozčleniť na projektový, inštitucionálny a štipendijný. Jeho forma by sa mala zmeniť z VZN ŽSK na 

samostatný viaczdrojový fond kultúry, na ktorom by participovali aj veľkí donori. 

Na základe realizácie uvedených úloh, projektov a evaluácie by malo dôjsť k prirodzenej transformácii 

kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. O niekoľko rokov by malo byť jasné, ktoré organizácie 

ŽSK ostanú príspevkové a ktoré prejdú na kontraktovú alebo grantovú formu financovania. 

Sieťovanie, spoločné prezentácie, lepšia komunikácia a grantový program prinesú zároveň lepšie podmienky 

pre činnosť kultúrnych organizácií, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. 


Fundraising 

Jednou z prioritných úloh kultúrnych organizácií bude zvýšiť percento financií získaných vlastnou odbornou, 

projektovou a komerčnou činnosťou. Je predpoklad, že v nasledujúcich rokoch viaceré mesta a obce 

budú vo väčšej miere poskytovať finančné prostriedky na kultúru prostredníctvom svojich grantových systémov, 

je tiež predpoklad, že grantový systém Ministerstva kultúry SR sa skvalitní. Na základe uvedeného 

a s prispením dobrého dialógu medzi zainteresovanými sa vytvorí priestor na prepojenie ministerského 

a samosprávnych (obecných, samosprávnych) grantov, čo môže vyústiť v systémové financovanie kultúry na 

Slovensku. 

V období 2007 – 2013 nastane priaznivá situácia pre financovanie investičných i neinvestičných projektov 

kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK z úveru ŽSK a najmä zo štrukturálnych fondov 

EÚ. 

Ďalším zdrojom finančných prostriedkov pre kultúrne organizácie bude skvalitnenie vlastných komerčných 

aktivít. 

Dialóg 

Najdôležitejším výstupom kultúrnych organizácií je inšpirácia ľudí kultúrnymi hodnotami. Je dôležité 

viesť dialóg o hodnotách (kresťanských, antických, všeľudských, kultúrnych, umeleckých, nepomenovateľných...), 

kultúrnej a národnej identite, tvorivosti, inováciách, je dôležité, aby tvorcovia kultúry komunikovali 

navzájom i s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, s konkrétnou komunitou, s užívateľmi 

kultúry. Dialóg (aj medzikultúrny) možno viesť prostredníctvom rôznych foriem: konferencia, brainstorming, 

prezentácia a kultúrna výmena, konzultačné služby... 

Prezentácia kultúry a zlepšenie jej dostupnosti 

Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva, novej tvorby a kultúrnych hodnôt realizujú kultúrne organizácie 

mnohými formami. Priblíženie hodnôt prinesie projekt Web encyklopédia kultúry Žilinského kraja, ktorej 

súčasťou je Aktuálna web ponuka kultúrnych programov Žilinského kraja. 

Digitalizácia kultúrneho dedičstva je ďalším príspevkom k sprístupňovaniu kultúry na Slovensku. Vytvorenie 

celoslovenskej siete digitalizovaných informácií predpokladá finančnú i odbornú pomoc (software, 

hardware) inštitúcií presahujúcich rámec Žilinského kraja (najmä Ministerstva kultúry SR). 

Žilinský samosprávny kraj začal v roku 2007 realizovať projekt označenia významných objektov a národných 

kultúrnych pamiatok (hradov, zámkov, kaštieľov a pod.) infotabuľami. Plánuje sa rozmiestniť dopravné 

značenia kultúrnych objektov nielen na prístupových cestách, ale aj systémovo označiť objekty a ich priľahlé 

parkoviská ďalšími informačnými tabuľami, ako aj rozmiestniť vývesné skrinky na propagačné materiály 

kultúrnych organizácií v blízkosti významných objektov. 

Priblížením kultúrnych hodnôt a práce kultúrnych organizácií budú tiež rôznymi formami realizované 

verejné prezentácie kultúrnych organizácií. 

Zvýšenie kvality kultúrnej ponuky i počtu návštevníkov významných objektov plánuje odbor kultúry 

Úradu ŽSK uskutočniť prostredníctvom projektu Komplexné služby pre návštevníkov, v ktorom stanoví 

kritéria kvality doplnkových služieb pre návštevníkov kultúrnych objektov a podujatí. Kultúrne objekty, ktoré 

budú spĺňať kritéria najvyššej kvality, sa zaradia do najvýznamnejších ponúk cestovného ruchu a plánuje 

sa aj ich zvýhodnenie v rámci neskorších grantových programov. 


Zvyšovanie kvality kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

a vzdelávanie manažérov kultúry 

Zvyšovanie kvality výstupov kultúrnych organizácií je nemysliteľné bez vzdelávania manažérov a odborných 

pracovníkov na všetkých úrovniach. Oblasti vzdelávania, kde je citeľná potreba zvýšiť úroveň kvality 

sú najmä public relation, fundraising, dobrovoľníctvo, marketing, komunikácia, strategické plánovanie, 

kultúrna identita, ekonomika. Vzdelávanie je predpokladom na systémové riešenia v uvedených oblastiach. 

Ďalšími nástrojmi zvýšenia kvality činnosti a zefektívnenia činnosti kultúrnych organizácií sú ekonomický 

audit, personálny audit, audit servisných činností a realizácia inovácií. 

Riešenie aktuálnych problémov tvorcov a prijímateľov kultúry 

Implementáciou stratégie vyvstanú nové problémy i nové riešenia tvorcov a prijímateľov kultúry. Riešiť 

však bude treba aj už pomenované problémy. Z najaktuálnejších problémov kultúrnych organizácií vyvstáva 

poistenie majetku vo vlastníctve ŽSK v správe týchto organizácií. 

Implementačný plán časovej realizácie koncepcie je v prílohe č. 6. 

Realizácia stratégie v oblasti kultúry nie je len manažérsko-technický proces, preto je užitočné aj takéto poznanie: 

„Každú cestu si dôkladne prezrite a zvážte ju. 

Vyskúšajte ju toľkokrát, koľko považujete za potrebné. 

A potom sa spýtajte sami seba: 

Má táto cesta srdce? 

Ak áno, je to dobrá cesta, 

ak nie, je zbytočná.“ 

(Carlos Castaneda) 


Zoznam použitých skratiek 

ŽSK – Žilinský samosprávny kraj 

MVO – Mimovládna organizácia 

MK SR – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky 

KPÚ – Krajský pamiatkový úrad 

VÚC – Vyšší územný celok 

EÚ – Európska únia 

SR – Slovenská republika 

VZN – Všeobecné záväzné nariadenie 

MsKS – Mestské kultúrne stredisko 

ZUČ – Záujmová umelecká činnosť 

FO – Fyzická osoba 

NKP – Národná kultúrna pamiatka 

GS – Grantový systém 

SWOT – analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození 

OZ – Občianske združenie 

PR – Public Relations, vzťahy s verejnosťou 


Slovník – kľúčové slová a pojmy 

Kultúra (všeobecná definícia) 

Kultúra je spôsob života určitej spoločnosti / spoločenstva. Predstavuje základné normy správania tohoto 

spoločenstva obsiahnuté vo zvykoch, jazyku, spôsobe obliekania, náboženstva, obradov rovnako ako aj 

právnych a etických noriem. 

Kultúra [definícia UNESCO (2002)] 

Kultúra je súhrn osobitých duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych vlastností 

spoločnosti alebo spoločenstva, ktorá zahrnuje umenie, životný štýl a spôsoby spoločenského života, 

hodnotové systémy, tradície a náboženstvo 

Kultúrne hodnoty 

Sú to princípy, postoje, kvality, ktoré sprevádzajú ľudskú aktivitu. Sú výsledkom určitých noriem 

a podieľajú sa na našom vnímanie sveta, výrokoch, vzťahoch apod. Sú formované vonkajším prostredím, 

históriou, sociálne – ekonomickou rovinou a kontaktmi s inými kultúrnymi skupinami. 

Kultúrna politika (štátna, národná, regionálna, miestna) 

Je výber prostriedkov a programovanie koncepcie metodických postupov ako včleniť kultúru do spoločenského 

života a prispievať tak ku obohatenie života otvorenej spoločnosti. 

Rozoznáme tri modely KP: 

Kultúrny difuzionismus: vychádza z modernistickej tradície národných štátov 19. storočia, ktorú 

v šesťdesiatych rokoch rozvinul francúzsky minister kultúry André Malraux. Podstatou tohoto modelu je 

vytváranie podmienok pre tvorbu kultúry so zámerom posilovať tak národnú kultúrnu identitu . 

Kultúrny funkcionalizmus: model rozvinutý v 70. a 80. rokoch minulého storočia založený na vytváraní 

podmienok pre demokratickejší kultúrny život, so zámerom intenzívnejšieho podielu všetkých skupín, 

ktoré sa podieľajú na vytváraní kultúrnej rôznorodosti v danej spoločnosti. 

Kultúrny merkantilizmus: vychádza zo zámeru určitých skupín zvýšiť ekonomickú liberalizáciu v umeleckej 

oblasti. Je založený na predstave, že umelecký „produkt“ má rovnakú hodnotu ako akýkoľvek iný 

výrobok a rovnakým spôsobom je možné merať jeho úspešnosť. 

Kultúrna diverzifikácia 

je v súčasnosti považovaná za mimoriadne dôležitú pre dlhodobejšie prežitie ľudstva. Jej základom je 

podpora rôznorodosti kultúry v spoločnosť tzn. podpora a uchovávanie kultúry majoritnej spoločnosti 

tak i minoritných skupín. 

Decentralizácia: 

rozdelenie právomoci rozhodovania na menšie štatutárne celky. 

Kultúrny rozvoj 

je spôsob ako zvyšovať kvalitu každodenného života naplnením strategických zámerov kultúrnej politiky. 

Ku kultúrnemu rozvoju patria: 

Kultúrne projekty: metódy realizácie kultúrneho rozvoja 

Prípadové štúdie : metódy kvalitatívneho výskumu jednotlivých zložiek v reálnom živote, ktoré odhaľujú 

problémy a potreby určitého spoločenstva. 

Kultúrna kompetencia (cultural competence) 

je schopnosť efektívne interagovať s ľuďmi z rozličných kultúr. Zahrňuje štyri zložky: (a) podomie vlastnej 


kultúry, (b) postoj ku kultúrnym rozdielom, (c) poznanie rozdielnych kultúrnych postupov a názorov, (d) 

interkultúrne zručnosti. Rozvinutie kultúrnej kompetencie prináša schopnosť porozumieť, komunikovať 

a efektívne vychádzať s ľuďmi rôznych kultúr. 

Kultúrna inštitúcia 

predstavuje jeden z výkonných článkov kultúrnej politiky a rozvoja. Jej cieľom je posiľovanie kultúry 

v spoločnosti naplňovaním stanovených cieľov, zvyšovaním sebestačnosti a svojou úlohou v rozvoji 

jednotlivých spoločenských komunít. 

Strategické plánovanie: 

vhodné prispôsobovanie organizácie vonkajšiemu prostrediu a ustavičné udržovanie a rozvíjanie schopností 

vo vnútri organizácie. Používajú sa aj názvy ako: strategický manažment, integrálne postupy 

rozvoja a efektívne plánovanie. 

Strategické formovanie 

ako súčasť strategického manažmentu je to proces rozvoja riadenia a jeho realizácia. Dôležitou úlohou 

strategického manažmentu je naplňovanie poslania inštitúcie. 

Strategické partnerstvo 

je vzťah inštitúcii, ktoré v rámci svojho strategického plánovania alebo formovania sledujú spoločné 

ciele. 

Rozvoj publika (Audience development): 

je súčasťou aktivít kultúrnych inštitúcií zameraných na publikum a znamená kvalitatívne rozvíjanie 

publika vo vnímaní, cítení a porozumení kultúrnych artefaktov. Vyžaduje prekonávanie fyzických psychologických 

a spoločenských prekážok, ktoré sťažujú účasť diváka na umeleckom diele v pasívnej alebo 

aktívnej forme. 

Zdroje: 

DRAGIĆEVIĆ ŠEŠIĆ, M. & DRAGOJEVIĆ, S. Arts Management in Turbulent Times, Amsterdam 2005 

HAGOORT, G. Art Management, Utrecht 2003 

MARTIN, M. & VAUGHN, B. (2007). Strategic Diversity & Inclusion Management magazine, pp. 31-36. 

DTUI Publications Division: San Francisco, CA. 

PICK, J. Arts Administration, London & New York 1998 

SHORE, H. Arts Administration adn Management. London & New York 1997 

http://www.proculture.cz 

http://www.artsmanagement.net/. 

http://www.policiesforculture.org 

http://www.labforculture.org/ 

http://www.recap-network.org/ 

http://www.coe.int/T/E/Cultural 

http://www.culturalpolicies.net 

(Text dokumentu neprešiel jazykovou úpravou.) 


5. Prílohy dokumentu 

5.1 Najvýznamnejšie tradičné podujatia a aktivity regionálneho 

a nadregionálneho významu 

Folklór 

— Východná (Východná) – medzinárodný folklórny festival 

— Jánošíkove dni (Terchová) – medzinárodný folklórny festival 

— Podroháčske folklórne slávnosti (Zuberec) – medzinárodný folklórny festival 

— Staré nôty mladých strún (Terchová) – medzinárodný festival tradičnej a ľudovej hudby mladých 

interpretov 

— Bačovské dni (Malatiná) – medzinárodný festival valaskej kultúry 

— Gajdovačka (Oravská Polhora) – medzinárodné stretnutie ľudových inštrumentalistov – gajdošov, ale 

i spevákov a členov ľudových hudieb 

— Beskydské slávnosti (Turzovka ) - medzinárodný folklórny festival 

— Goralské slávnosti (Skalité) – medzinárodný folklórny festival 

— Pod Likavským hradom (Likavka) – celoštátna prehliadka detských folklórnych súborov 

— Oščadnická heligónka (Oščadnica) – národná súťažná prehliadka heligonkárov 

— Fašiangy a masopust, nikdy nás neopusť Carneval Slovakia (Žilina) – medzinárodný festival fašiangových 

masiek 

— Krajská prehliadka choreografií folklórnych súborov (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka 

— Krajská prehliadka blokov folklórnych súborov (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka 

— Kubínske krpčeky (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka detských folklórnych súborov 

— Kubínske spievanky (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka detských ľudových hudieb, detských 

speváckych skupín a sólistov 

— Nositelia tradícií (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka folklórnych skupín 

— Krajská prehliadka hudobného folklóru (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka 

— Folklórny festival Ochodnica (Ochodnica) - regionálny folklórny festival s medzinárodnou účasťou 

— Folklórne slávnosti pod Babou horou (Sihelné) – goralský folklórny festival 

— Turčianske slávnosti folklóru (Blatnica) - regionálny folklórny festival 

Hudba 

— Stredoeurópsky festival koncertného umenia (Žilina) – medzinárodný festival mladých interpretov, 

laureátov hudobných súťaží 

— Talenty pre Európu (Dolný Kubín) – medzinárodná súťaž mladých sláčikových interpretov 

— Strunobranie (Martin) – krajská súťažná prehliadka v oblasti folku, world music, etno-pop, keltskej 

hudby, country, bluegrassu, trampskej piesne, rockovej hudby, bluessu, jazzu…. 

— Mládež spieva (Martin) – krajská súťažná prehliadka detských speváckych zborov 

— Divertimento musicale (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka komornej a symfonickej hudby 

— Husľová dielňa (Žilina) – súťaž a workshop 

— Bratislavské jazzové dni v Žiline (Žilina) – jednodňový výber z bratislavského festivalu 

— Magnificat (Čadca) – súťažný festival duchovej piesne 

— Zlatý štít Liptova (Liptovský Mikuláš) – prehliadka hudobných skupín a sólistov 

— Chváľme piesňou Pána (Novoť) – festival mládežníckych a detských cirkevných speváckych zborov 

— Gospelové dni Kysuce (Krásno nad Kysucou) – medzinárodný hudobný kresťanský festival 

— Husliarska súťaž (Dolný Kubín) – súťaž výrobcov huslí 

— Euro Musette – Golden Tango (Rajecké Teplice) – akordeónový festival 


— Folkovanie s Černou Horou (Liptovský Hrádok) – country folk festival 

Divadlo 

— Scénická žatva (Martin) – celoslovenská súťažná prehliadka amatérskych a ochotníckych divadiel 

— Dotyky a spojenia (Martin) – festival profesionálnych slovenských divadiel 

— Žilinská svätojánska noc (Žilina) – medzinárodný festival pouličného divadla 

— Palárikova Raková (Raková, Čadca) – národná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami 

pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby 

— PAN (Liptovský Mikuláš) – celoslovenská súťažná prehliadka pantomímy a pohybových divadiel spojená 

s tvorivými dielňami 

— Belopotockého Mikuláš (Liptovský Mikuláš) – celoslovenská súťažná prehliadka amatérskeho činoherného 

a hudobného divadla 

— Artúr (Žilina) - celoslovenská súťaž dramatických textov pre deti a mládež 

— Námestovské divadelné dni (Námestovo) – krajská súťažná prehliadka ochotníckeho činoherného, 

hudobného divadla, divadla mladých a alternatívneho divadla 

— Detský divadelný medveď (Žilina) - krajská súťažná prehliadka detskej dramatickej tvorivosti 

Výtvarné umenie 

— Bienále fantázie (Martin) – medzinárodná súťaž detskej výtvarnej tvorby 

— Bienále knižného umenia (Martin) – medzinárodná súťaž knižného umenia 

— Fotofórum (Ružomberok) - medzinárodný salón umeleckej fotografie, výstava umeleckých fotografií 

autorov z celého sveta 

— Trienále textilu (Liptovský Mikuláš) – medzinárodná prehliadka textilnej tvorby 

— Festival drotárstva (Žilina) – jediné podujatie svojho druhu na svete, ktoré zahŕňa komplex podujatí 

venovaných problematike drotárstva 

— Doprava vo fotografii (Žilina) – medzinárodná fotografická výstava a súťaž 

— Medzinárodné stretnutia drotárskych majstrov (Žilina) – medzinárodné tvorivé dielne 

— Premeny drôtu (Žilina) – trienále – medzinárodná prezentácia a konfrontácia tvorby autorov pracujúcich 

s drôtom 

— REM-ART (Čadca) – medzinárodné stretnutie študentov a pedagógov stredných umeleckých škôl 

— Medzinárodné trienále smaltu (Čadca) – medzinárodná výstava umelcov zaoberajúcich sa technológiou 

smaltu 

— Medzinárodné sochárske sympózium (Čadca) – periodické medzinárodné podujatie sochárov 

— Človek a jeho tvorivé záujmy (Ružomberok) – národná súťaž a výstava ľudového umenia 

— Výtvarné spektrum (Čadca) – krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej výtvarnej tvorby 

— Výtvarný Ružomberok (Ružomberok) - nadregionálna prehliadka výtvarnej amatérskej tvorby 

— Odevné variácie (Liptovský Mikuláš) – pravidelná každoročná prezentácia odevného dizajnu 

— Prieskumy (Žilina) - výstava konfrontujúca tvorbu študujúcich autorov na výtvarných akadémiách 

— Ekoplagát (Žilina) – súťažná prehliadka vydaných plagátov 

— Betlehemy (Žilina) – bienále tradičnej výstavy tvorcov betlehemov 

Literatúra 

— Hviezdoslavov Kubín (Dolný Kubín) - celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy a tvorbe divadiel 

poézie 

— Martinská poetická jeseň (Martin) – medzinárodné stretnutie literárnych klubov 

— Žilinský literárny festival (Žilina) – medzinárodný týždeň literárnej inšpirácie 

— Jašíkove Kysuce (Čadca) – celoslovenská literárny súťaž mladých prozaikov 

— Jurínova jeseň (Čadca) - celoslovenská literárna súťaž v duchovnej tvorbe 


— Krídla Ivana Laučíka – celoslovenská literárna súťaž začínajúcich autorov 

— O dúhovú lampu z krajiny Zázračno (Žilina) – celoslovenská literárna súťaž v písaní poézie a prózy 

— Slovesná jar (Martin) – cyklus stretnutí s literatúrou 

— Martinská literárna jar (Martin) - festival literatúry, slovenskej knižnej kultúry a pôvodnej tvorby 

— Tvoríme vlastnú knihu (Žilina) – medzinárodná literárno-výtvarná súťaž detí 

— Hranice nie sú prekážkou (Čadca) – medzinárodná detská literárna súťaž 

— Vajanského Martin (Martin) - krajská súťažná prehliadka v umeleckom prednese poézie, prózy a 

divadla poézie 

— Rázusovie Vrbica – regionálna prehliadka literárnej tvorby a recitačného umenia detí Liptova 

— Knižnica roka (Martin) – súťaž o najlepšiu obecnú knižnicu regiónu Turiec 

— Kniha Kysúc (Čadca) – regionálna súťaž o najlepšiu knihu 

— Literárny počin roka (Čadca) – regionálna súťaž literárnych osobností 

— Týždeň slovenských knižníc – súbor podujatí venovaných propagácii knižníc, kníh, čítania 

— Noc s Andersenom – medzinárodné podujatie, noc vyplnená rôznymi aktivitami, v knižniciach 

— Čítanie nás baví (Dolný Kubín) – regionálny literárny festival 

— Knižničný Vševedko – vedomostná súťaž detí 3. a 4. ročníkov základných škôl 

— Kniha roka (Žilina) – čitateľská súťaž 

— Bielsky festival slovenskej literatúry (Žilina) – festival slovenskej literatúry 

— Tvorcovia kníh medzi deťmi (Martin) – regionálny projekt zameraný na podporu čítania a propagácie 

slovenskej pôvodnej literárnej tvorby 

— Večer pri Vajanskom (Martin) – stretnutia súčasných slovenský autorov 

— Dilongova Trstená (Trstená) – celoslovenská súťaž v umeleckom prednese) 

— A slovo bolo u Boha (Ružomberok) – celoslovenská ekumenická recitačná súťaž 

Film, fotografia 

— Etnofilm (Čadca) – medzinárodné bienále dokumentárnych filmov o ľudovej kultúre 

— Tatranský kamzík (Liptovský Mikuláš) – medzinárodná tematická súťažná prehliadka neprofesionálnych 

filmov 

— Kinobus (aj Žilina) – stredoeurópsky filmový festival 

— Doprava (Žilina) – bienále medzinárodnej výstavy fotografií 

— Letná fotoškola (Liptovský Mikuláš) – medzinárodný workshop a festival fotografie 

— Fotofórum (Ružomberok) – medzinárodný salón umeleckej fotografie 

— Oravská osmička (Dolný Kubín) – celoštátna súťaž amatérskej filmovej tvorby 

— Petzvalov mapový okruh (Žilina) – celoslovenská súťaž fotoklubov 

— Neprofesionálny film v Liptove (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho 

filmu 

— Jeden svet v Žiline (Žilina) – týždenný výber filmov z bratislavského medzinárodného festivalu o 

ľudských právach a ich (ne)dodržiavaní 

— AMFO – krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby 

Iné 

— Jašidielňa – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie ľudí s postihnutím v Žiline 

— Cyrilometodské dni v Terchovej (Terchová) – festival venovaných spomienke na prvých slovanských 

vierozvestov 

— Majstrovstvá sveta a Európy Disco World (Žilina) – súťaž v disciplínach moderného tanca organizácie 

IDO 

— Medzinárodná improliga (Žilina) - divadelné, hudobné i literárne improvizácie 

— Rozprávačské Lodno (Lodno) - národná súťažná prehliadka rozprávačov Slovenska 


— Dni nádeje (Žilina) – celoslovenský festival protidrogovej prevencie 

— Majstrovstvá Slovenska detí, juniorov a dospelých v tanečných disciplínach (Liptovský Hrádok) 

— Liptovské dni matky (Liptovské Sliače) – medzinárodný, medzietnický, ekumenický festival 

— Staromestské slávnosti (Žilina) – jarmok a hudobný festival 

— Sárova Bystrica (Žilina) – krajská súťažná prehliadka moderátorov 

— Ovčiarska nedeľa – Ovenálie (Pribylina) – slávnosť chovateľov oviec, salašníkov, ovčiarov 

— Thurzovské slávnosti (Oravský Podzámok) – tematické podujatie s oživením histórie hradu 

— Nočné prehliadky Oravského hradu (Oravský Podzámok) - organizované počas letných mesiacov 

— Augustové slávnosti (Martin) - slávnosti a s nimi spojené aktivity národnokultúrneho významu 

— Pltnícke dni (Nižná) – splav rieky Orava 

— Nedeľa svätého Huberta (Pribylina) – tradičné podujatie venované poľovníctvu a lesníctvu 

— Bambiriáda (Žilina) – akcia/veľtrh organizácií pracujúcimi s deťmi a mladými ľuďmi 

— Týždeň mobility a Deň bez áut (Žilina) – multimediálne podujatie s témou ekologickej a trvaloudržateľnej 

dopravy 

— Čo vieš o hviezdach – regionálne kolá celoslovenských astronomických vedomostných súťaží (Čo 

vieš o hviezdach) 

— Astrostop – regionálne kolá astronomickej vedomostnej súťaže 


5.2 Kultúrna identita a jedinečnosť kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej 


Názvy a obsahy činností, ktoré najviac charakterizujú kultúrne organizácie v zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK (apríl 2007): 

MÚZEÁ 

Kysucké múzeum v Čadci 

A) všeobecná charakteristika 

— Kysucké múzeum je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé 

zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov 

so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody, vedy a techniky, kultúry a umenia na území 

Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť, 

— je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja 

lesných železníc na Slovensku, zhromažďuje, ochraňuje a odborne spracováva hmotné doklady o 

vývoji lesných železníc, 

— zabezpečuje prevádzku, dopravu a prepravu osôb na Historickej lesnej úvraťovej železnici v Novej 

Bystrici – Vychylovke v súlade s príslušnými právnymi predpismi 

B) predmet činnosti múzea 

— na základe vedeckých a múzejných výskumov buduje zbierkový fond hmotných dokumentov o 

prírode a spoločnosti, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva, 

— buduje odbornú knižnicu, dokumentáciu a archív, ktoré tvoria primárnu bázu pre odborné determinovanie, 

prezentáciu a ďalšie využívanie zbierkových predmetov, zbierok a ďalších múzejných fondov, 

— eviduje a dokumentuje zbierkový fond a spolupracuje pri budovaní centrálnej evidencie múzejných 

zbierok v SR, 

— ochraňuje, odborne spracováva, reštauruje, spravuje a sprístupňuje zbierkový fond a vytvára preň 

sprievodnú odbornú dokumentáciu, 

— prostredníctvom edičnej, vydavateľskej a propagačnej činnosti zverejňuje výsledky svojej odbornej 

práce, 

— rieši vlastné výskumné úlohy a podieľa sa na vedecko-výskumnej práci iných inštitúcií, 

— zbierkové fondy prezentuje expozičnou a výstavníckou činnosťou vo vlastných a cudzích priestoroch, 

— vystavuje exponáty a prijíma výstavy iných právnických a fyzických osôb, 

— poskytuje sprievodcovské služby v expozícii Múzea kysuckej dediny a ostatných svojich expozíciách, 

— poskytuje informačné, odborno-poradenské a ďalšie služby v súlade so svojím poslaním a zameraním, 

— nadväzuje priame vzťahy s inými právnickými a fyzickými osobami v rámci poslania a zamerania 

organizácie, 

— zabezpečuje predaj suvenírov, pohľadníc a iných drobných predmetov súvisiacich s poslaním a 

charakterom organizácie, 

Liptovské múzeum v Ružomberku 

— Múzeum roka 2005 

— v roku 2007 – 95.výročie založenia múzea 

— zbierkový fond – takmer 180 000 predmetov 

— pôsobí na území dvoch okresov 


— spravuje 15 objektov a areálov, z toho 11 Národných kultúrnych pamiatok 

— vzdialenosť prvej a poslednej pobočky – 55 km 

— 4 pracoviská s celoročnou prevádzkou expozícií – Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, 

Pribylina 

— 3 expozície s obmedzenou zimnou prevádzkou – Vlkolínec, Maša pri Liptovskom Hrádku, Vyšná 

Boca 

— 3 expozície sprístupnené v predĺženej turistickej sezóne Ludrová, Likava, Havránok 

— 1 expozícia sprístupnená v letnej turistickej sezóne - veža kostola Liptovská Mara 

— návštevnosť – ročne cca 150 000 návštevníkov 

— najnavštevovanejšia expozícia – Múzeum liptovskej dediny Pribylina – cca 65 000 návštevníkov 

— programové podujatia v MLD Pribylina, priemerný počet návštevníkov 1 300 osôb 

— výstavné podujatia 2006 – 61 výstav 

— kultúrne podujatia celkom v roku 2006 – 354 

— špecializácia – dokumentácia histórie výroby papiera na Slovensku 

— jedinečná expozícia Ovčiarskej kultúry v rámci Slovenska 

— vzácne kolekcie zbierkových predmetov – historické zbrane, kolekcia sakrálneho umenia, sklomaľby, 

ľudový odev, kolekcia sklárskych diel Š. Šovánku 

— počet projektov podaných v roku 2006 – 10 na MK SR 

— počet realizovaných projektov podporených EÚ v roku 2006 – 2 

— počet projektov podaných v roku 2007 – 7 na MK SR, 1 Ekopolis, 1 Vyšegrádsky fond 

— najúspešnejší projekt – Vozáreň MLD – celkový rozpočet do 14 000 000.- Sk, ukončený v septembri 

2006 

— výrazná podpora aktivít múzea občianskymi združeniami , ktoré pôsobia pri múzeu 

— vysoká úroveň vzdelávacích , kutlúrno-výchovných podujatí a workshopov – výrazný nárast návštevnosti 

— kvalitná spolupráca s rôznymi skupinami verejnosti 

— dobrá spolupráca so samosprávou a neziskovými organizáciami 

Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne 

— spravuje 10 objektov, z ktorých 7 (Oravský hrad a Budova č. 9 v Oravskom Podzámku, Budova 

Čaplovičovej knižnice, Farbiarsky dom T. H. Florin v Dolnom Kubíne, Rodný dom M. Kukučína 

v Jasenovej, Areál Hviezdoslavovej hájovne v Oravskej Polhore, Oravská lesná železnica v Oravskej 

Lesnej) sú národné kultúrne pamiatky. Poslaním múzea je starostlivosť a ochrana hnuteľného i nehnuteľného 

pamiatkového fondu, ktorý je zverený do správy múzea. 

— základným poslaním múzea je predovšetkým na základe prieskumu a vedeckého výskumu cieľavedome 

zhromažďovať, ochraňovať a odborne zhodnocovať a spracovávať hmotné dokumenty so zameraním 

na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia 

s osobitným zreteľom na región Oravy 

— múzeum je špecializované s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dokumentácie života Goralov na 

Slovensku. 

— riešenie vlastných výskumných úloh a spolupráca pri vedecko-výskumnej činnosti iných inštitúcií, 

— ochrana, odborné spracovanie a sprístupňovanie zbierkového fondu múzea, ktorý je majetkom štátu, 

— prezentácia zbierkového fondu formou expozícií a výstav z oblasti prírody a spoločnosti Oravy, 

— organizovanie kultúrno-výchovných a odborných podujatí, zameraných na regionálnu históriu, 

— učelová budova Čaplovičovej knižnice postavená začiatkom 20. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou, 

— v oblasti celého ŽSK je jedinou zachovanou historickou knižnicou je jedinou zachovanou historickou 

knižnicou súkromného zberateľa a bibliofila Vavrinca Čaploviča z Jasenovej, 

— knižničný fond obsahuje 90 484 knižničných jednotiek z obdobia 14. – 20. storočia so zastúpením 

rukopisov, inkunábul, výtvarnej zbierky, starých máp a rôznorodej odbornej literatúry hlavne európskych 

autorov 


— základnou úlohou je spracovávať, uchovávať, ochraňovať a dopĺňať svoj fond, 

— zároveň jej poslaním je taktiež poskytovať knižnično-informačné služby odbornej i laickej verejnosti 

— podieľa sa na vlastných výskumných úlohách a celoslovenských najmä v spolupráci so SNK v Martine 

s výstupmi v katalógoch, súpisoch a podobne, 

— prezentuje sa vlastnými výstavami z fondu, ale spolupracuje aj s inými inštitúciami napr. so SNG 

v Bratislave – poskytovanie žiadaných diel z výtvarnej zbierky kvôli prezentácii na ich výstavách v rámci 

Slovenska, 

— v poslednom období sa začala aj dobrá spolupráca s pedagógmi tunajších i ďalších oravských škôl formou 

tematických prednášok, besied predstavujúcich históriu knižnice a jej jednotlivých skupín podľa 

zastúpených vedných odborov vo fonde 

Považské múzeum v Žiline 

— Venuje sa na regionálnej úrovni histórii, etnológii, archeológii, numizmatike, botanike, zoológii, geológii. 

— Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako múzeum dopravy. 

— Múzeum vydáva najstarší všeobecne vlastivedný zborník - Vlastivedný zborník Považia - na Slovensku 

a jedinú špecializovanú edíciu na svete venovanú drotárstvu, ktorá vychádza pod názvom Malá knižnica 

drotára. 

— Prevádza sa systematicky výskum Veľkého Rovného 

— Dejiny drotárstva doma a vo svete – ako jediné drotárske múzeum na svete sa venuje komplexným 

dejinám tohto remesla s rôznymi formami výstupu – konferencie, semináre, podujatia, prezentácie, 

zbierkotvorné predmety a pod. Je jediným zariadením na svete, ktoré systematicky dokumentuje dejiny 

slovenského drotárstva doma i v zahraničí 

— Dejiny Žiliny – komplexné spracovávanie dejín významného slovenského mesta, 

— Vývoj prírody v regióne – komplexná dokumentácia a výskum prírody regiónu s rôznymi formami 

výstupu – zbierkotvorná oblasť, články, publikácie a pod., 

— Biografie – edičná rada, jediná svojho druhu na severozápadnom Slovensku, ktorá mapuje významné 

osobnosti a odborníkov z oblasti prírodných, spoločenských a muzeálnych vied v regióne, 

— Festival drotárstva – svetovo jedinečné podujatie sústreďujúce všetkých záujemcov o drotárstvo 

z domova i zo zahraničia, 

— Fontés – na Slovensku jedinečná rada spracúvajúca charakteristiku zbierok múzea, 

— Virtuálne prezentácie – múzeum je priekopníkom virtuálneho spracovania múzejnej problematiky 

na Slovensku, 

— Projekt Múzejná štvrť Trojbrežie – v krajinách Višegradskej štvorky jediný projekt komplexnej múzejnej 

prezentácie, ktorý sleduje najmodernejšie svetové tendencie s pridaním našich regionálnych 

špecifík, 

— Projekt Jánošík a Terchová – netradičné poňatie prezentácie ľudového hrdinu a vlny zbojníctva 

v jeho dobe alebo od skanzenu po virtuálneho Jánošíka, 

— Projekt Stredovek na hrade Strečno – prezentácia stredoveku od klasických po netradičné formy. 

Revitalizácia hradu, 

— Projekt Drotária – projekt komplexného rozvoja netradičného regiónu takzvanej pravlasti drotárov, 

— Projekt Bytča renesančná – oživenie historických kultúrnych tradícií v meste Bytča s poukázaním na 

obdobie Palatína Thurzu, 

— Drotárska databanka – jediný projekt na svete tvoriaci centrálny Server s komplexnými informáciami 

o drotárstve, 

— Infocentrum kultúrneho turizmu – odborný projekt zameraný na hľadanie možností väčšieho zapojenia 

pamiatok do turistického ruchu – školenia, workshopy a pod. 

— Múzeum a deti – projekt, ktorého cieľom je nenásilnou formou privolať deti nie len k múzeám, 

— Otvorené múzeum – projekt hľadajúci možnosti, čo najviac a najdlhšie sprístupniť múzeum verejnosti 

s výraznejším začlenením múzea do živého mechanizmu regiónu. 


GALÉRIE 

Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši 

A) tradícia 

— GPMB je najstaršia regionálna galéria (predtým len SNG v Bratislave a VSG v Košiciach) a najstaršia 

galéria v regióne ŽSK 

— pôsobnosť v regióne ku ktorému sa viaže život a dielo mnohých celoslovensky významných osobností 

výtvarného umenia (od stredoveku po súčasnosť) 

B) zbierky 

— stála expozícia ako prierez slovenského výtvarného umenia a reprezentatívnou zbierkou umenia 19. 

storočia a zbierkou umenia 1. pol. 20. storočia v rámci Slovenska 

— najväčšia zbierka diel Petra Michala Bohúňa, jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 19. 

stor., prezentovaná v stálej expozícii 

— najväčšia zbierka diel Kolomana Sokola na Slovensku, jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 

20. stor., prezentovaná v stálej expozícii 

— vlastný výskum a realizácia plošného ošetrenia zbierkového fondu 

C) činnosť 

— Galéria roka 2006 

— projekt budovania priateľskej galérie – rozširovanie ponuky služieb návštevníkom, zvyšovanie komfortu 

(v súvislosti s tým projekt revitalizácie galérie) 

— jedna z najnavštevovanejších galérií na Slovensku 

— najväčšia špecializovaná výstavná sieň na Slovensku 

— Galéria fotografie – výstavná sieň zameraná na prezentáciu fotografie 

— prezentácia slovenského i zahraničného výtvarného umenia 

— aktívna práca s umeleckou tradíciu a potenciálom regiónu, ktoré sú významné v celoslovenskom 

kontexte 

— aktívne vyhľadávanie a mapovanie tvorby mladých umelcov spätých s regiónom Liptova – vytváranie 

databázy umelcov a poskytovanie priestoru na prezentáciu. 

— pravidelná výstavná činnosť v zahraničí 

— dlhoročná tradícia kultúrno – vzdelávacích aktivít a práce s deťmi 

— tradícia spolupráce so školami všetkých stupňov (MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, ZUŠ) 

— tradícia práce s verejnosťou: 

– pravidelná činnosť klubu priateľov galérie 

– pravidelné tvorivé dielne zamerané na rôzne výtvarné techniky 

– kultúrne podujatia (koncerty, tanečné a divadelné predstavenia a pod.) 

D) finančné zdroje 

— najúspešnejšia galéria pri získavaní grantových finančných prostriedkov 

— najväčší objem získaných prostriedkov z iných zdrojov (mimo rozpočet ŽSK a príjmov zo vstupného) 

E) iné 

— intenzívna spolupráca na rôznych úrovniach: 

– s mimovládnymi organizáciami (synergia s Domom fotografie a Spoločnosťou Kolomana Sokola, 

spolupráca s KNL, Nadácia CSU, Liptovium a pod.) 

– zmluvná spolupráca s partnerskými inštitúciami v zahraničí (GVÚ Hodonín, Múzeum B. Biala) 

– zmluvná spolupráca s miestnou samosprávou – model prevádzkovania Centra Kolomana Sokola 


Kysucká galéria v Čadci 

Kysucká galéria pripravuje vo svojich výstavných priestoroch ročne okolo 15 výstavných podujatí, ktorých 

dramaturgia je zameraná na prezentáciu slovenského, českého a poľského výtvarného umenia. Od svojho 

vzniku usporiadala vo svojich i hosťovských výstavných priestoroch na Slovensku i v zahraničí viac ako 

300 výstav. 

K pravidelne organizovaným podujatiam galérie patrí od roku 1994 „REM – ART Čadca“, medzinárodné 

stretnutie študentov a pedagógov stredných umeleckých škôl, zamerané na prezentáciu, ale i spoznávanie 

a konfrontáciu širokého spektra výtvarných odborov, spojené s tvorivými dielňami pre verejnosť, od 

roku 2001 zamerané vždy na prezentáciu jedného výtvarného odboru a materiálu. K periodickým každoročne 

organizovaným podujatiam patrí už spomínané „Medzinárodné sochárske sympózium – Oščadnica“, 

ktoré sa koná v priľahlom lesoparku kaštieľa galérie. Kysucká galéria sa dlhoročne zameriava na prezentáciu 

a popularizáciu umeleckého smaltu, formou autorských výstav a spoluprácou s Muzeom Beskyd, Frýdek- 

Místek na organizácii „Medzinárodného trienále smaltu“. 

Kysucká galéria v Čadci je charakteristická svojou polohou, ktorá ju predurčuje k úzkej spolupráci s krajinami 

trojhraničia ( Poľsko, Česko, Slovensko – vyššie uvedené medzinárodné podujatia ). Ako regionálna 

kultúrna inštitúcia ojedinele a profesionálne sústreďuje propaguje a prezentuje tvorbu výtvarných umelcov 

kysuckého regiónu a zachováva ju ako kultúrne dedičstvo pre nasledujúce generácie. 

Oravská galéria v Dolnom Kubíne 

A) tradícia 

— regionálna galéria s krajskou pôsobnosťou pre ŽSK založená v roku 1965 sídli v Dolnom Kubíne na 

Hviezdoslavovom námestí v Župnom dome zo 17. storočia – administratívnom a výstavnom centre 

galérie 

— patrí medzi najvýznamnejšie zbierkotvorné inštitúcie a neprerušene plní komplexne galerijnú činnosť 

— dlhodobo druhá najnavštevovanejšia galéria na Slovensku (po SNG, údaj je štatisticky doložiteľný) 

B) zbierky 

— zbierkový fond v ôsmich výtvarných disciplínach v počte 7 537 kusov výtvarných diel (k 31.12.2007) 

patrí medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie vo verejných galerijných inštitúciách na 

Slovensku 

— predstavujú 500 rokov v slovenskom výtvarnom umení 

— jedna časť akvizičnej činnosti je orientovaná na slovenské ľudové a insitné umenie a 

— druhá časť na celú šírku výtvarného umenia 20. storočia 

— tretia časť na umenie 15. - 19. storočia (stredoveká tabuľová maľba a plastika, barokové umenie, ikony) 

— dlhodobá úspešnosť v nadobúdaní zbierkových predmetov formou daru (od roku 2001 získala galéria 

520 kusov umeleckých diel v hodnote 6 227 300,- Sk) 

— najpočetnejšie autorské kolekcie v rámci slovenských galérií: 

– Mária Medvecká (468 ks) 

– Štefan Siváň (95 ks) 

– Karol Baron (153 ks) 

– Milan Paštéka (66 ks) 

– Běla Kolčáková (174 ks) 

– Ignác Kolčák (103 ks) 

— voľné pokračovanie sympózií výtvarného umenia s medzinárodnou účasťou, vďaka ktorým sa podarilo 

významným spôsobom vytvoriť kolekciu zahraničného umenia. V súčasnosti eviduje OG v zbierkach 

29 autorov. 


C) činnosť 

— v Župnom dome v Dolnom Kubíne popri trvalých expozíciách galéria organizuje aj krátkodobé 

aktuálne výstavy domáceho a zahraničného umenia v štyroch výstavných priestoroch na ploche cca 

800m 2 

— Slanický ostrov umenia, Oravská priehrada - jediná expozícia umenia na Slovensku a v strednej 

Európe, do ktorej priváža návštevníkov loď Oravskej galérie, ktorá má zároveň najvyššiu návštevnosť 

spomedzi trvalých expozícií OG, ako jediná galérijná expozícia na Slovensku zarobí na svoju prevádzku 

a vykazuje aj zisk (otvorená sezónne 15. 5. – 15. 9.) 

— v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne vo výstavnej sieni „Ateliér“ v podkroví predstavuje pravidelný 

cyklus krátkodobých výstav 

— vzdelávacie programy Oravskej galérie sú organizované pre rôzne typy škôl a záujmových skupín formou 

lektorovaných prehliadok, tvorivých dielní založených na konfrontácii detí s umením súčasnosti 

i minulosti a jeho interpretácii, ale aj iných špecifických akcií určených pre všetky deti bez ohľadu na 

vek, sociálne prostredie, deti zdravé i handicapované 

— z výsledkov tvorivých dielní galéria pravidelne detské práce vystavuje na verejnej výstave 

D) iné aktivity: 

— Oravská galéria úzko spolupracuje so ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne a s Domom kultúry 

v Námestove v oblasti koncertného interpretačného hudobného umenia. Galéria poskytuje na tento 

účel svoje priestory v Župnom dome a na Slanickom ostrove umenia. 

— V Župnom dome sa pravidelne konajú koncerty a vyhlasovania výsledkov Medzinárodných tvorivých 

hudobných dielní podujatia „Talenty pre Európu“ 

— v rámci Kubínskej hudobnej jesene sa od roku 2007 konajú koncerty „Jazz v galérii“ v spolupráci 

s hlavným organizátorom podujatia ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne 

— v rámci vzdelávacích programov OG spolupracuje so ŠZŠ pre TP a DSS v Dolnom Kubíne na organizovaní 

speváckej súťažnej prehliadky zdravých a telesne postihnutých detí 

Považská galéria umenia v Žiline 

A) výskumná činnosť 

— výrazná orientácia na oblasť aktuálneho výtvarného umenia 

— prezentovanie umenia nových médií a intermédií 

— systematický výskum v oblasti umenia najmladšej generácie 

— ojedinelá zbierka intermediálneho umenia (90. rokov a nového milénia) v rámci regionálnych galérií 

na Slovensku 

— ojedinelá zbierka súčasnej kresby (po 2. polovici 20. storočia) 

— bohato zastúpená tvorba Vincenta Hložníka v zbierke PGU 

B) priestorové dispozície 

— ojedinelý podkrovný výstavný priestor pre projekty alternatívneho rázu 

— jeden z najväčších hlavných výstavných priestorov v rámci regionálnych galérií na Slovensku 

Turčianska galéria v Martine 

Galérijná pedagogická činnosť 

— Najfrekventovanejšími percipientmi tohto druhu aktivít galérie sú deti a mládež. Pre nich vznikajú 

cykly prednášok z dejín umenia (hodiny estetickej výchovy v galérii), stretnutia s autormi 

výstav, tvorivé dielne ako priame reflexie prezentačných aktivít galérie, ale aj autorské projekty detí 

a mladých ľudí, na ktorých participujú od začiatku až do konca, vrátane tvorby nového výtvarného 

prostredia (o.i. návrh a interiérové riešenie pracovných priestorov a pod.) Tieto aktivity do značnej 


miery saturuje systematická činnosť detského ateliéru KOCÚR, ktorý vznikol v r. 2001 a predstavuje 

osobitú a systematickú prácu v atraktívnom prostredí galérie. 

— v spolupráci OZ Všetko pre teba - c.i.t., založenom pri TG začal vyvíjať svoju činnosť Teen art 

centrum, ktoré sa špecializuje na artefiletické, najmä výtvarné aktivity blízke ich veku a záujmom 

v tesnej súčinnosti s diskusnými stretnutiami tematicky zameranými na prevenciu proti sociálnopatologickým 

javom mladistvých (drogová závislosť, vandalizmus) 

— Výtvarný ateliér pre dospelých - v spolupráci s galerijným pedagógom ponúkame dospelým záujemcom 

o výtvarné aktivity a vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia 

— Klubové večery, knižné prezentácie tvoria dôležitú súčasť kultúrno-spoločenskej funkcie galérie 

v regióne 

— Lektoráty patria medzi sprievodné aktivity, ktoré pomáhajú objasňovať a približovať výstavy a ich 

tvorcov s akcentom na stálu expozíciu galérie. 

DIVADLÁ 

Bábkové divadlo Žilina 

— Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2005 oslávilo 

55. rokov existencie od svojho založenia. Do dnešnej doby sa na jeho javisku uviedlo 211. premiér 

inscenácií, účinkovalo na 4 kontinentoch sveta (Amerika, Ázia, Afrika, Európa) v 33 krajinách (Mexiko, 

Filipíny, Egypt, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Rakúsko...) 

odohralo na domácich a zahraničných scénach vyše 13 000 predstavení, ktoré videlo cez 2 500 000 

divákov. 

— Hlavnou umeleckou ideou divadla je podpora, rozvoj a konfrontácia divadla so súčasnou pôvodnou 

tvorbou pre deti a mládež. Repertoárovo prevažujú adaptácie klasických ľudových rozprávok, kladie 

sa dôraz na dramatizácie autorských rozprávok a na pôvodné autorské hry. 

Slovenské komorné divadlo Martin 

A) reprezentácia divadla 

— reprezentovanie slovenského divadelného umenia v zahraničí, rozvíjanie a udržiavanie česko – slovenských 

vzťahov, pravidelná účasť na medzinárodných festivaloch a prehliadkach doma a v Čechách 

(Slovenské divadlo v Prahe, čestný hosť zo Slovenska na Festivale divadiel Moravy a Sliezska v Českom 

Tešíne, divadelný festival Další Břehy v Opave, medzinárodný festival DIVADLO v Plzni, medzinárodný 

festival Setkáni 2007 Stretnutie v Zlíne, festival Divadelní Flóra v Olomouci, medzinárodný 

festival Divadlo európskych regiónov v Hradci Králové..atď.). 

— hosťovanie v regióne a na Slovensku (zájazdová politika divadla, šírenie divadelného umenia do 

miest, kde nie je divadlo, hosťovanie v profesionálnych divadlách na Slovensku) 

B) realizácia divadelných produkcií 

— 4 – 6 inscenácií za divadelnú sezónu 

— umelecké hľadisko – kvalitatívne sa udržiavať na najvyššej umeleckej úrovni 

— podpora pôvodnej slovenskej tvorby, inscenovanie nových textov, iniciovanie nových prekladov 

(objavná dramaturgia) 

— podpora mladých talentovaných tvorcov (režisérov) 

— pôvodná tvorba pre najmenších divákov 

— iniciovanie koprodukčných projektov 

— žánrová pestrosť 


KNIŽNICE 

Knižnica G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši 

— je príspevkovou organizáciou ŽSK, 

— je regionálnou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, 

— je regionálnou verejnou knižnicou pre región Liptov – okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok – 2 

mestské knižnice a 77 obecných knižníc, 

— je mestskou verejnou knižnicou pre mesto Liptovský Mikuláš, 

— patrí do národného knižničného systému – sieť verejných regionálnych knižníc, plní úlohy z toho 

vyplývajúce v konkretizácii na podmienky regiónu Liptov, 

— buduje, uchováva, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje univerzálny knižničný fond na všetkých dostupných 

druhoch nosičov informácií, 

— poskytuje knižnično-informačné služby, ktorými vo svojej územnej pôsobnosti napomáha uspokojovaniu 

kultúrnych, informačných a vzdelávacích potrieb verejnosti, 

— zabezpečuje slobodný prístup k informáciám na princípe rovnosti všetkých používateľov prostredníctvom 

vlastných dokumentov a vonkajších informačných zdrojov 

— základné knižnično-informačné služby poskytuje bezplatne, 

— registrované členstvo v knižnici je 12 mesačné, výpožičná doba dokumentov je 1 mesiac, 

— je najstaršou verejnou knižnicou na Slovensku. Založil ju Gašpar Fejérpataky-Belopotocký 

1.11.1829, 

— je regionálnym bibliografickým pracoviskom, buduje regionálne bibliografické i faktografické bázy 

dát, spracováva a vydáva regionálnu bibliografiu, 

— všetky knižnično-informačné činnosti Knižnice GFB sú plne automatizované, 

— má dislokované pracovisko – úsek náučnej a regionálnej literatúry a úsek dokumentov pre nevidiacich 

– sídli v budove Čierneho orla (správa Liptovské múzeum Ružomberok), 

— má 2 pobočky – umiestnené v ZŠ – sídliská Nábrežie Dr. A. Stodolu a Podbreziny. 

— pri Knižnici GFB pracuje 30 rokov Klub mladých autorov, 25 rokov sa organizuje literárna súťaž 

začínajúcich autorov, 

— vydala niekoľko bibliofílií: Milan Rúfus: Trojvršie s krížom, K. I. Dvořák: Počatia tvarov, Jozef Brisuda: 

Hra na ..., 

— spolupracuje s Liptovským esperantským klubom: autorské besedy, vydanie bibliofílií: Vortobruoj, 

Esperantajo, Safajoj, ... 

— buduje biografickú databázu osobností Liptova. Súpis je momentálne v tlači. 

Kysucká knižnica v Čadci 

A) charakteristika činností 

— Kysucká knižnica v Čadci je regionálna kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Jej hlavným 

poslaním je budovať a uchovávať univerzálny knižničný fond bez ohľadu na nosiče informácií, poskytovať 

používateľom knižnično-informačné služby a zabezpečovať všeobecný a neobmedzený prístup 

občanov k informáciám. Knižnica plní funkciu verejnej mestskej knižnice pre mesto Čadca a regionálnej 

knižnice pre územie okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto. 

— Ako regionálna knižnica je regionálnym strediskom informácií. Získava, buduje a sprístupňuje regionálny 

knižničný fond v súlade s ekonomickým, sociálnym a kultúrnym zázemím okresov. 

— Je regionálnym bibliografickým pracoviskom, buduje regionálne bibliografické i faktografické bázy 

dát, spracováva a vydáva regionálnu bibliografiu, podieľa sa na budovaní Súborného katalógu slovenských 

knižníc a Slovenskej národnej bibliografie. 

— Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým a metodickým strediskom pre knižnice v regióne, poskytuje 

metodickú pomoc a poradenské služby mestským a obecným knižniciam a knižniciam iných 

typov vo svojej územnej pôsobnosti. 


— Knižnica pri plnení svojho poslania prostredníctvom edičnej, vydavateľskej a propagačnej činnosti 

zabezpečuje zverejňovanie a prezentáciu knižnej práce. 

B) charakteristika originálnych, inovatívnych činností 

— sprístupnenie knižničných fondov a informácií na internete (komunikácia s používateľmi, 

— prostredníctvom projektu „Knižnica na cestách“ sa snažíme sprístupniť svoje služby aj ľuďom, ktorí sú 

imobilní, dlhodobo chorí, alebo im iný handicap bráni prísť do knižnice (projekt zahŕňa aktivity napr. 

Donáška kníh a časopisov do domu, prázdninové aktivity v Nemocnici s poliklinikou v Čadci pod 

názvom Pekné slovo liečí, podujatia v domovoch dôchodcov, v penziónoch a domovoch sociálnych 

služieb,...), 

— prostredníctvom zmluvných vzťahov zabezpečuje výber, nákup a distribúciu knižničných dokumentov 

pre obecné a mestské knižnice, 

— Kysucká knižnica v Čadci založila spoločenstvo organizácií a združení, ktoré pracujú s deťmi pod 

názvom Kysucké rozprávkové kráľovstvo, pod touto značkou sa konajú spoločné podujatia pre detí 

a mládež ako Slávnostné oceňovanie členov Kysuckého rozprávkového kráľovstva detí kysuckého regiónu 

za vzorné reprezentovanie svojho kraja a ich pasovanie za rytierov a majstrov Kysuckého rozprávkového 

kráľovstva, 

— vydávanie odborného regionálneho periodika pre knihovníkov a informačných pracovníkov Kysucký 

knihovník 

Oravská knižnica A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne 

— Oravská knižnica je regionálna kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. 

— Plní funkciu regionálného strediska informácií. Buduje a sprístupňuje regionálny knižničný fond. 

— Buduje regionálne bibliografické a faktografické bázy dát. Spracováva a vydáva regionálnu bibliografiu. 

— Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým a metodickým strediskom pre knižnice v regióne, poskytuje 

metodickú pomoc a poradenské služby mestským a obecným knižniciam a knižniciam iných 

typov vo svojej územnej pôsobnosti. 

— Uvedenie a prezentácia nových kníh – s dôrazom na regionálnych tvorcov tak isto základná a nezastupiteľná 

činnosť knižnice. Oravská knižnica využíva dobré kontakty s Vydavateľstvom Matice slovenskej 

a pomáha pri vydávaní kníh súvisiacich s regiónom Orava. 

— Spolupráca v rámci komunitnej činnosti – základný pilier budovania kontaktov medzi verejnosťou 

a knižnicou formou cieleného vyhľadávania partnerov. Obrovská škála možností, knižnica sa jej 

sústavne venuje. 

— Týždeň slovenských knižníc – PR kampaň a festival knižničných podujatí zároveň, má dobrú odozvu 

verejnosti a je mu venovaný veľký priestor v médiách. 

— Autorské besedy – základná a nezastupiteľná činnosť knižnice v rámci kultúrno-výchovných podujatí 

poskytujúca možnosť rôznych kreácií. 

— Noc s Andersenom – nočné čítanie v knižnici – životaschopné podujatie s výbornou odozvou 

u detí. 

— Hviezdoslavov Kubín – besedy a sprievodné podujatia počas súťažnej prehliadky HK sú druhým najväčším 

súborom podujatím OKAH počas roka. Umocňujú dôležitosť HK a zároveň pútajú pozornosť 

na knižnicu. 

— Udelenie ocenenia Priateľ knižnice – nádherná predvianočná bodka za celoročným snažením knižnice 

a jej priaznivcov. Spôsob morálneho ocenenia dobrého vzťahu verejnosti ku knižnici. 

— Klubová činnosť knižnice – netradičná kreativita pod strechou knižnice, využiteľná napríklad počas 

Hviezdoslavovho Kubína. 

— Slávnostný zápis prvákov za čitateľov knižnice a pasovanie na rytierov pekného slova – získavanie 

detí pre čítanie, prvý oficiálny kontakt malých čitateľov s knižnicou. 

— Regionálna súťaž školských časopisov základných škôl – originálna súťaž s tendenciou rastu po 

kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke. 


Turčianska knižnica v Martine 

— budovanie, uchovávanie, spracovávanie, ochrana a sprístupňovanie univerzálneho knižničného fondu 

s dôrazom na regionálnu literatúru Turca, 

— zabezpečovanie činnosti a poskytovanie knižnično-informačných služieb v centre mesta Martin vrátane 

4 automatizovaných pobočiek s internetom, umiestnených na najväčších sídliskách mesta 

a tým napĺňanie úloh v oblasti informačných, kultúrno-vzdelávacích i sociálnych funkcií knižnice, 

— niekoľkonásobná realizácia projektu Klubová knižnica - ideálny priestor pre trávenie voľného času 

detí na sídlisku Záturčie, podporeného z Nadácie deťom Slovenska z grantu Hodina deťom, 

— systematická práca s detským čitateľom v centre mesta i na pobočkách (500 podujatí ročne): 

– pravidelné každoročné vyhodnocovanie najlepších detských čitateľov knižnice 

– konanie podujatí ako Noc s Andersenom 

– realizácia projektu Tvorcovia kníh medzi deťmi (v minulosti čítam, čítaš, čítame...) 

– hodiny informačnej výchovy 

– literárne dopoludnia venované literatúre, čítaniu 

– podujatia osvetového a výchovného charakteru venované ochrane prírody, etickej výchovy, zachovávaniu 

ľudových tradícií a pod. 

– organizácia rôznych druhov vedomostných a literárnych súťaží (Knižničný Vševedko, Venujem 

Turcu). 

— systematická práca s obecnými knižnicami regiónu Turiec, ktorej súčasťou je tvorba projektov pre 

obecné knižnice i vyhodnotenie súťaže o Knižnicu roka. 

— činnosť literárneho klubu Duria, ktorý pri Turčianskej knižnici vyvíja svoju činnosť už desiaty rok. 

Žilinská knižnica v Žiline 

Základnou úlohou knižníc je poskytovať v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený 

prístup občanov k informáciám. Prioritou ŽK je poskytovanie kvalitných knižnično-informačných 

služieb (absenčné a prezenčné výpožičky kníh a periodík, informačné služby, metodické konzultácie 

v oblasti knihovníctva a bibliografie, poskytovanie informácií regionálneho charakteru, vyhotovovanie 

rešerší, prístup k elektronickým databázam, reprografické služby z materiálov knižnice, prístup na 

internet, medziknižničná výpožičná služba, sprístupňovanie zvukového fondu pre zrakovo znevýhodnených, 

sprístupňovanie fondov Francúzskej aliancie a Goetheho inštitútu, fondu a služieb Britského 

centra a pod.) 

— je regionálnou knižnicou s krajskou pôsobnosťou 

— plní funkciu okresnej knižnice pre okresy Žilina a Bytča a mestskej knižnice pre mesto Žilina 

— je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým, metodickým a odborno - poradenským strediskom pre 

verejné knižnice v okresoch Žilina a Bytča a regionálne knižnice Žilinského kraja 

— jej prioritou je poskytovanie kvalitných knižnično-informačných služieb širokej verejnosti 

— ako najväčšia regionálna knižnica v ŽSK poskytuje služby v centrálnej knižnici a desiatich pobočkách 

na území mesta Žilina 

— je plne debarierizovanou kultúrnou inštitúciou 

— ako jediná regionálna knižnica v rámci ŽSK poskytuje služby letnej čitárne 

— je regionálnou knižnicou v ŽSK s najväčším fondom knižničných jednotiek, s najväčším počtom 

používateľov a výpožičiek 

— je najnavštevovanejšou kultúrnou organizáciou v ŽSK 

— v roku 2006 bola verejnou knižnicou s najväčším počtom výpožičiek a návštevníkov na Slovensku 

— v knižnici bol zriadený prvý verejne prístupný internet pre slabozrakých a nevidiacich v Žilinskom 

kraji 

— ako jedna z prvých verejných knižníc na Slovensku začala budovať vlastný fond zvukových kníh pre 

zrakovo znevýhodnených používateľov 

— ako jediná regionálna knižnica v ŽSK sprístupňuje databázy zahraničných odborných článkov konzorcia 

EZB /Elektronische Zeitschriftenbibliotek/ 

— je jednou z dvoch verejných knižníc na Slovensku, kde British council v Bratislave zriadil Britské centrum 

na podporu výučby a štúdia anglického jazyka a súčasnej britskej literatúry 


— je jedinou regionálnou knižnicou v rámci ŽSK, ktorá sprístupňuje fondy Francúzskej aliancie a Goetheho 

inštitútu a v ktorej je zriadené Kontaktné miesto Úradu priemyselného vlastníctva SR 

— v Euroregióne Beskydy spolupracuje s partnerskými knižnicami v Bielsku-Bialej a Frýdku-Místku 

— knižnica spolupracuje s profesijným a občianskym združením - Spolkom slovenských knihovníkov 

a s dobrovoľným záujmovým združením knižníc - Slovenskou asociáciou knižníc 

— Žilinská knižnica získala ocenenie Slovenskej asociácie knižníc za aktívnu činnosť knižnice v roku 

2005 

— Žilinská knižnica získala za vybudovanie Literárneho parčíka najvyššie ocenenie nadácie VOKA (Vidiecka 

organizácia pre komunitné aktivity) za prínos pre komunitný rozvoj 

— riaditeľka Žilinskej knižnice je členkou správnej rady Slovenskej asociácie knižníc, 

v ktorej pracuje ako vedúca sekcie verejných knižníc, 

— vedúca Oddelenia služieb Žilinskej knižnice je členkou Národnej komisie pre služby Slovenskej národnej 

knižnice v Martine, 

— tri pracovníčky Žilinskej knižnice sú členkami šesťčlennej Odbornej skupiny pre tvorbu štandardov 

verejného knihovníctva na Slovensku pri Odbore pre knižničný systém SR Slovenskej národnej knižnice 

v Martine, 

— Žilinská knižnica sa stala partnerom Slovenskej obchodnej priemyselnej komory – Žilinskej regionálnej 

komory. Jej logo s prelinkovaním je vystavené na stránkach www.interbiznis.sk a www.viator.sk 

– Turisticko-informačný sprievodca Žilinským krajom. Recipročne sú logá týchto web stránok a linky 

umiestnené na stránke ŽK. 

— Žilinská knižnica má v rámci regionálnych knižníc ŽSK zriadený najväčší počet chránených pracovných 

miest pre pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou. 

OSVETOVÉ STREDISKÁ 

Kysucké osvetové stredisko v Čadci 

Kysucké osvetové stredisko v Čadci (KOS) je regionálna kultúrna inštitúcia s takmer 55 ročnou tradíciou. 

Od roku 2002 realizuje svoju činnosť ako príspevková organizácia Žilinského samosprávneho kraja. 

Svojou činnosťou a aktivitami sa KOS podieľa na vytváraní podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, 

záujmovej umeleckej a vzdelávacej činnosti, zachovávaní ľudových tradícií a remesiel. Metodicky, dramaturgicky, 

koncepčne, organizačne a ekonomicky. 

— zabezpečuje kultúrne, spoločenské a vzdelávacie podujatia pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov, 

— organizuje obvodné, okresné, regionálne, krajské súťažné prehliadky, 

— je garantom alebo spoluorganizátorom významných národných i medzinárodných prehliadok a festivalov 

s dlhoročnou tradíciou (Palárikova Raková, FF Ochodnica, Rozprávačské Lodno, Oščadnická 

heligónka, Goralské slávnosti, Výtvarné spektrum, Beskydské slávnosti), 

— sprostredkováva umelecké a kultúrne hodnoty iných regiónov Slovenska, 

— realizuje spoločné podujatia so zahraničnými partnermi, poskytujeme odbornú a metodickú pomoc, 

zbierame a poskytuje informácie z oblasti kultúrneho života regiónu, pripravujeme a podávame vlastné 

projekty a spolupracujeme pri tvorbe a realizácii projektov našich partnerov. 

— KOS spolupracuje s miestnymi a mestskými kultúrnymi zariadeniami príslušných samospráv 

(tie zvyčajne poskytujú na jednotlivé aktivity svoje priestory, resp. techniku a pri niektorých podujatiach 

väčšieho rozsahu aj finančné a materiálne zabezpečenie). Táto skutočnosť vyplýva aj zo špecifického 

postavenia KOS v regióne – nerealizujeme svoje aktivity v našich priestoroch podobne ako galérie, 

či knižnice a múzeá. Podujatia, ktoré pripravujeme či už ako garanti, či už ako spoluorganizátori, 

sa konajú na rôznych miestach regiónu. Na veľmi dobrej úrovni je spolupráca KOS so samosprávami 

miest a mestskými kultúrnymi strediskami – Čadca, Kysucké Nové Mesto, Turzovka, kde organizu- 


jeme veľkú časť podujatí v oblasti záujmovo-umeleckej činnosti i v oblasti vzdelávania, veľmi dobrá 

je spolupráca s obcami Oščadnica, Raková, Ochodnica, Lodno, Stará Bystrica, Čierne, Skalité, 

Svrčinovec, Staškov, Makov, Kysucký Lieskovec, Horný Vadičov a ďalšími obcami. 

— Dlhodobo spolupracuje s regionálnymi kultúrnymi inštitúciami (Kysucká galéria, Kysucké múzeum, 

Kysucká knižnica). V prípade potreby si poskytujeme odbornú a technickú pomoc a vzájomne 

propagujeme svoje aktivity. Najkvalitnejšiu a najrozsiahlejšiu spoluprácu máme s Kysuckou 

galériou v Čadci. 

— KOS v širokej miere napĺňa a rozvíja aj spoluprácu so školami všetkých typov (MŠ, ZŠ, SŠ, ŠS, 

ZUŠ), centrami voľného času pre deti a mládež, základnými umeleckými školami, domovmi sociálnych 

služieb, domovmi dôchodcov, spoločenskými organizáciami a združeniami (Neinvestičný 

fond Ženy Kysúc, Slovenský zväz ochrancov prírody, Keric – informačné centrum mladých), Mestskou 

políciou v Čadci, duchovnými združeniami mládeže a pod. Na dobrej úrovni je aj naša spolupráca 

s niektorými farskými úradmi (osobitne Čadca, Oščadnica, Makov, Ochodnica), s ktorými 

spolupracujeme najmä na príprave chrámových koncertov. 

— Oblasti pôsobenia (vychádzajú zo Zriaďovacej listiny a Organizačného poriadku KOS) 

– Záujmovo-umelecká činnosť (amatérska umelecká tvorba) 

- tradičná ľudová kultúra – folklórne skupiny, súbory a sólisti, ľudové remeslá, 

- hudba a zborový spev 

- výtvarníctvo, fotografia, výstavy 

- umelecké slovo – umelecký prednes, ľudové rozprávačstvo, divadlo detí a dospelých 

– Vzdelávanie a voľno-časové aktivity: 

- prednášky, semináre, besedy, tvorivé dielne, jednorazové a cyklické kurzy, kombinované aktivity, 

voľno-časové aktivity pre deti a mládež a pod. 

– Medzinárodné aktivity 

– Metodická, dramaturgická, koncepčná, propagačná, grafická, edičná, informačná, publicistická, 

dokumentačná, štatistická činnosť 

— Jedinečnosť KOS v Čadci: podporuje, rozvíja a prezentuje amatérsku umeleckú tvorbu vo všetkých 

žánroch ako jediné v rámci siete regionálnych kultúrnych zariadení, aktívne pôsobí v oblasti kultúry 

a udržiavania a rozvíjania tradícií, organizuje postupové súťažné prehliadky amatérskej umeleckej 

tvorby a mnohé ďalšie umelecké a vzdelávacie aktivity – preventívne aktivity, práca so zdravotne 

postihnutými deťmi a mládežou a pod., metodická činnosť, organizačná pomoc obciam, mestám 

a iným partnerom. 

— KOS – správa webovej stránky kultúra pre región Kysuce čo nás charakterizuje: kvalitná práca, profesionalizmus, 

humanizmus, spolupráca, rôzne formy činnosti. 

Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši 

— kultúrna príspevková organizácia s metodickou pôsobnosťou na región Liptov – okresy Ružomberok 

a Liptovský Mikuláš v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 

— v mieste svojho pôsobenia vytvára podmienky, podporuje a rozvíja miestnu kultúru 

— aktivizuje a rozvíja amatérsku záujmovú činnosť v oblastiach ochotníckeho divadla, hovoreného slova, 

hudby, spevu, tanca, výtvarného umenia, fotografie a filmu 

— na základe záujmov a potrieb pripravuje a ponúka vzdelávacie a voľnočasové aktivity pre rôzne skupiny 

obyvateľstva z oblasti životného štýlu, zdravotníctva, vlasteneckej výchovy, environmentálnej 

výchovy, primárnej protidrogovej závislosti, športovo-brannej výchovy a záujmových činností. 

— podieľa sa na uchovávaní, ochrane a sprístupňovaní hodnôt ľudovej kultúry pre ďalšie generácie organizovaním 

dvorov tradičných remesiel, jarmoku ľudových remesiel spoluprácou s Klubom tradičnej 

ľudovej čipky, organizovaním tvorivých dielní, batikovania, košikárstva, zdobenia kraslíc a pod. 

— podieľa sa na prezentácii činnosti kolektívov a jednotlivcov v rámci organizovania okresných, regionálnych, 

krajských, celoštátnych, postupových súťaží a prehliadok, tematických i medzinárodných 

podujatí, autorských a tematických výstavných podujatí v amatérskej tvorbe. Je organizátorom 


celoštátnych postupových súťaží v oblasti detského folklóru, v oblasti dedinských folklórnych skupín, 

organizátorom krajských súťaží v oblasti amatérskeho filmu, hudobného folklóru dospelých, folklórnych 

súborov a sólistov tanečníkov v ľudovom tanci. 

— poskytuje poradenské služby realizátorom osvetovej činnosti, je nápomocné pri zostavení scenárov 

podujatí, organizovaných v obciach regiónu 

— úzko spolupracuje s orgánmi štátnej správy, miestnej samosprávy, kultúrnymi inštitúciami, občianskymi 

združeniami, klubmi, školami, cirkvami a ďalšími nositeľmi kultúrno-osvetovej činnosti v rámci 

regiónu 

— zhromažďuje, triedi, analyzuje a dokumentuje informácie o kultúrno-osvetovej činnosti a vytvára 

informačný servis o kultúrnom dianí v regióne 

Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne 

— Osvetová činnosť v zmysle permanentnej kultivácie človeka svojim aktívnym pôsobením na základe 

záujmu a dobrovoľnosti obyvateľov a ich tvorivých schopností prispieva k rozvoju osobnosti, sebaúcty, 

utváraniu želaného spôsobu života i referencií a zmysluplnej voľnočasovej realizácii. 

— Aktivity organizácie sú realizované na základe dokumentovateľného a dokázateľného záujmu 

tvorcov i príjemcov miestnej kultúry a odvíjajú sa od ich potrieb. Aktuálne potreby regionálneho 

kultúrneho trhu sú zisťované štatistickými metódami (ankety, dotazníky, rozhovory). 

— Činnosť organizácie je systematická, širokospektrálna, garantuje odbornosť, profesionalitu, 

koncepčnosť a kontinuitu. Táto činnosť prostredníctvom vzdelávacích aktivít a podujatí záujmovoumeleckej 

činnosti sleduje nielen jednorazové a krátkodobé, ale aj dlhodobé a verejnoprospešné 

ciele (zvyšovanie kreativity obyvateľstva a jeho vzdelanostnej úrovne, želanú zmenu názorových 

postojov a hodnôt, kultúrnu identifikáciu a identitu či tvorbu kultúrnych statkov s neopakovateľnou 

originálnou hodnotou). 

— Práca Oravského osvetového strediska neprodukuje iba kultúrne statky a služby, ale poslaním je aj 

vyhľadávať, uchovávať, zveľaďovať a sprostredkovávať kultúrne bohatstvo, občan v tomto vzťahu 

vystupuje aj ako šíriteľ kultúrnych posolstiev – ako aktívny subjekt a prostredníctvom nich uspokojuje 

svoje kultúrne potreby. Organizácia tým prispieva k zvyšovaniu emocionálnej, morálnej a intelektuálnej 

úrovne občanov a plní výchovno-vzdelávaciu a sociálnu funkciu. Prispieva k identifikácii 

občanov so spoločenstvom, mikroregiónom, v ktorom žije a naopak – prostredníctvom a umožnením 

spoznávania iných kultúr napomáha interkultúrnemu dialógu v rámci procesov globalizácie. 

— Oravské osvetové stredisko plní nezastupiteľné poslanie pri uchovávaní, sprístupňovaní, a zveľaďovaní 

tradičných i súčasných kultúrnych hodnôt v regióne, svojou vzdelávacou činnosťou 

veľkou mierou prispieva k získavaniu nových vedomostí a zručností, ako i k získavaniu nových 

postojov a návykov a v rámci svojej územnej pôsobnosti vytvára a odborne usmerňuje aktivity 

miestnej kultúry. V rámci finančných a personálnych možností a v súlade so zriaďovacou listinou 

zabezpečuje kultúrno-osvetovú činnosť v regióne Orava a vytvára podmienky pre rozvoj miestnej kultúry 

v jej najširších podobách a polohách. Od záujmovo-umeleckej činnosti orientovanej na tradičné 

kultúrne symboly regiónu, ako i nové, súčasné a experimentálne, cez odbornú pomoc pri príprave 

a realizácii kultúrnych a vzdelávacích podujatí až po koordináciu a usmerňovanie rozvoja miestnej 

kultúry a vytváranie databázy kultúrnych aktivít a subjektov kultúry. 

— Pri svojej činnosti vychádza z miestnych a regionálnych kultúrnych, sociálnych i demografických 

špecifík, ktoré determinujú činnosť i poslanie strediska. Špecifiká v činnosti, smerovaní 

vychádzajú i z priestorových a personálnych možností, zo skladby jednotlivých žánrov záujmovej 

umeleckej činnosti, z dopytu po jednotlivých kultúrnych produktoch a službách - v oblasti ZUČ 

i vzdelávania, ako i následnej reflexie na ne. 

— Prvoradým cieľom a poslaním organizácie je zachovanie regionálnej kultúrnej diverzity v súčasnom 

svete globalizujúcich sa, unifikujúcich a nivelizujúcich kultúrnych hodnôt, zachovanie a trvalé 

udržanie dynamiky rozličných prejavov miestnej kultúry, vychádzajúcich z tradičných i súčasných 

kultúrnych symbolov, noriem a vzorcov, s ktorými sa identifikuje lokálne spoločenstvo. Organizácia 

plní významné poslanie v budovaní regionálnej identity ako prejavu zodpovednosti ľudí v prístupe 


k sebe samému, vo vzťahu k ostaným, voči hodnotám, ktoré vytvorili a prostrediu, ktoré ich obklopuje. 

Pomáha tak vytvárať spoločné povedomie, identitu obyvateľov. 

— Činnosť organizácie je zameraná na podporu neprofesionálov, amatérov. Aktívni tvorcovia aktivít 

miestnej kultúry vykonávajú svoju činnosť vo svojom voľnom čase, takmer pravidelne bez nároku 

na honorár. V súboroch a krúžkoch záujmovej umeleckej tvorivosti, s ktorými aktívne spolupracuje 

organizácia je združených viac ako 3000 aktívnych členov. Práca s dobrovoľníkmi vyžaduje osobitnú 

metodiku, prístup a je realizovaná v ich mimopracovnom čase. 

— Odborné poradenstvo v oblasti regionálnej kultúry, konkrétna odborná pomoc pri príprave 

a realizácií aktivít. Odborná dramaturgická a programová garancia a koordinácia významných 

aktivít v rámci regiónu, s úzkym naviazaním na medzinárodné partnerstvá. Stredisku sa komunikáciou 

s miestnou samosprávou darí koordinovať termíny i dramaturgie najvýznamnejších kultúrnych 

aktivít, v úzkej súčinnosti s miestnou samosprávou vytvorilo model regionálnych a miestnych 

folklórnych festivalov (Oravské kultúrne leto), je ich odborným garantom. Takto spolupracuje so 

samosprávami v Oravskej Porube (Dni obce), Zázrivej (Zázrivské dni), Veličnej (Folklórne slávnosti 

dolnej Oravy), Malatinej (Bačovské dni), Chlebniciach (Chlebnický chlebíček), Dlhen ned Oravou 

(Deň obce), Tvrdošínom (Folklórne Oravice), Zubercom (Podroháčske folklórne slávnosti), Habovkou 

(Stará cesta), Vavrečkou (Odpustové slávnosti), Sihelným (Folklórne slávnosti pod Babou horou), 

Oravskou Polhorou (Letný festival pod Babou horou, Gajdovačka). 

— Medzinárodná kooperácia a partnerstvá pri projektoch a aktivitách. Odborné poradenstvo 

v oblasti miestnej a neprofesionálnej kultúry a v sprostredkovaní medzinárodných partnerstiev. 

Oravské osvetové stredisko je lídrom v oblasti medzinárodnej spolupráce a kontaktov. Tieto sprostredkováva 

ďalším organizáciám. Výsledkom je celý rad úspešne realizovaných projektov, ktoré rezonujú 

aj v medzinárodnom meradle. Projekt Beskydský kultúrny kruh presieťoval a prezentuje súbory, skupiny 

a jednotlivcov z oblasti tradičnej ľudovej kultúry, vytvorené Centrum slovensko-poľskej kultúirnej 

spolupráce, sprostredkováva slovensko-poľské kultúrne kontakty a prezentuje aktívnych tvorcov 

miestnej kultúry v oblasti folklóru a tradičnej remeselnej tvorby. Stredisko má stabilných partnerov v 

Poľsku, Českej republike, Maďarskej republike, kooperuje so samosprávami, kultúrnymi inštitúciami 

i ozruženiami v Taliansku, Francúzsku, Holandsku a v Slovinsku. 

— Projektová činnosť a projektová kooperácia. Stredisko je iniciátorom alebo partnerom niekoľkých 

medzinárodných projektov, je iniciatívne pri získavaní mimorozpočtových zdrojov. Ako prvé z kultúrnych 

organizácií bolo úspešné v Medzinárodnou Višegrádskom fonde, úspešne projekty realizuje 

aj prostredníctvom Stredoeurópskej nadácie, Protidrogového fondu, grantového systému MKSR a 

fondov Euróspekj únie. 

— Oblasť mediálnej prezentácie a public relations. OOS sa programovo a komplexne zameriava na 

mediálnu prezentáciu nielen svojich kultúrnych produktov, ale i celej miestnej kultúry regiónu. Ide 

o systém tlačových správ, mesačných terminovníkov a ďalších mediálnych výstupov, podobne, programovo 

je zabezpečovaná aj oblasť vzťahov s verejnosťou. Organizácia má prepracovaný adresár aj 

spôsob zasielania informácií elektronickou formou, záujemcov o informácie z oblasti kultúry získava 

aj anketovou formou, médiom je aj časopis Zdravý život, ktorý OOS vydáva. Stredisko propaguje aj 

kultúrne aktivity obcí a miest. Za jeden z úspechov koordinácie a kooperácie s ďalšími subjektami 

– najmä miestnou samosprávou je vydávanie katalógu kultúrnych a športových aktivít, ktorý začalo 

stredisko vydávať ako prvé v kraji (v roku 1998). V súčasnosti sú v katalógu zahrnuté aktivity približne 

30-tich subjektov zo Slovenska a cca. 20-tich z Poľska. 

— Poskytovanie a sprostredkovanie informácií, databáz z oblasti kultúry – informačné centrum, 

digitalizácia prejavov nehmotnej kultúry. Realizáciou prvej časti projektu Beskydský kultúrny 

kruh vytvorilo stredisko verejne prístupnú databázu tvorcov a nositeľov ľudovej kultúry v oblasti folklóru 

a ľudových remesiel, podobne spracováva databázy z iných oblastí miestnej kultúry, v roku 2007 

je pripravené elektronicky presieťovať kultúrne a samosprávne inštitúcie v regiónoch Orava, severná 

Morava a Bielsko-Biala (ich aktivity). Projekt „Digitalizácia nehmotných kultúrnych prejavov Oravy”, 

je v súčasnosti ako zámer v zásobníku projektov pre programovacie obdobie 2007-2013. 

— Vzhľadom ku skutočnosti, že sa v regióne nenachádza odborné astronomické zariadenie, Oravské osvetové 

stredisko úspešne zabezpečuje vzdelávaciu a prezentačnú činnosť aj v oblasti astronómie. 


Z veľkým záujmom sa stretáva cyklus vzdelávacích aktivít Astronomické dni, realizovaný v spolupráci 

so základnými školami v regióne, vzdelávacie semináre pre pedagógov a vedúcich astronomických 

krúžkov, ktoré v regióne pôsobia, výtvarné súťaže Zem je len jedna a vesmír očami detí, ako i vedomostná 

súťaž Čo vieš o hviezdach. Účastníci súťaží sú úspešní aj v celoštátnych kolách. Stredisko spolupracuje 

s hvezdárňami v Žiline, Čadci, B. Bystrici, Kolonici a so Slovenskou ústrednou hvezdárňou 

v Hurbanove. 

— Prostredníctvom vzdelávacej, prezentačnej a klubovej činnosti podporuje oblasti neprofesionálnej 

výtvarnej tvorby obyvateľov regiónu, združuje, vzdeláva a podnecuje k tvorbe záujemcov o amatérsky 

film, fotografovanie i výtvarníctvo. Pri stredisku aktívne pracuje klub fotografov a klub výtvarníkov. 

— Poskytovanie vzdelávacích aktivít pre cieľové skupiny obyvateľov tretieho veku (tvorivé dielne remesiel 

a výtvarných činností, klubová činnosť – klub výšivky a ručných prác) a pre deti a stredoškolskú 

mládež. 

— Silnú a rozvinutú činnosť v oblasti ľudovoumeleckej tvorby dokumentuje prepracovaný systém 

tvorivých dielní pre rôzne vekové kategórie a rôzne remeselné techniky, realizovaný v Škole remesiel, 

stredisko združuje takmer stovku ľudových remeselníkov, prezentuje ich prácu formou slovenských 

i medzinárodných výstav, katalógov, ponúka výrobky prostredníctvom Centra slovensko-poľskej kultúrnej 

spolupráce i internetovej databázy, spolupracuje pri realizácii všetkých významnejších tradičných 

ľudových jarmokov v regióne (Zuberec, Malatiná, Veličná, Dolný Kubín, Oravice...) a sprostredkováva 

ľudovoumeleckú tvorbu i zariadeniam cestovného ruchu. 

— Stredisko je lídrom folklórneho hnutia v regióne. Je odborným garantom všetkých významných 

prezentačných i konfrontačných aktivít v oblasti folklóru – folklórnych festivalov i súťaží, prostredníctvom 

tanečných škôl a inštruktáží sa programovo zameriava aj na odborný rast lídrov v oblasti. 

— Stredisko je koordinátorom aktivít v oblasti primárnej protidrogovej prevencie. Aktívne spolupracuje 

s ďalšími partnermi a osobnosťami v tejto oblasti – Policajný zbor, prokuratúra, súd, resocializačné 

zariadenia, zdravotníctvo, školstvo, neziskové a mimovládne organizácie... a realizuje odborne 

garantované, úspešné a dlhodobé projekty – napr. mediálny projekt Zdravý život či trojročný cyklus 

vzdelávacích seminárov pre výchovných poradcov a realizátorov voľnočasových aktivít ukončený certifikátom. 

Regionálne osvetové stredisko v Žiline 

— Regionálne osvetové stredisko v Žiline je príspevkovou kultúrno-osvetovou organizáciou Žilinského 

samosprávneho kraja s krajskou pôsobnosťou. Jeho špecifické miesto v kontexte kultúrno-osvetových 

organizácií je dané programovými cieľmi vychádzajúcimi zo zriaďovacej listiny organizácie. Ústredným 

tvorivým motívom organizácie je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovej 

umeleckej činnosti, zachovávanie tradícií, ochrana a zveľaďovanie národného kultúrneho dedičstva, 

organizovanie kultúrnych, umeleckých a vzdelávacích podujatí podľa potrieb a záujmov širokých 

i špecifických skupín obyvateľstva. Väčšina z podujatí a aktivít Regionálneho osvetového strediska 

v Žiline má dlhodobý charakter a pozoruhodnú úspešnú tradíciu. 

— V súlade s napĺňaním hlavných cieľov zariadenia Regionálne osvetové stredisko v Žiline realizuje 

významné aktivity – metodicko-inštruktážny servis, prednášky, dialógy, klubové podujatia, tvorivé 

dielne, semináre, prehliadky, festivaly, výstavy, koncerty, špeciálne koncipované kultúrno-spoločenské 

podujatia pri príležitosti rôznych lokálnych či regionálnych výročiach, ktoré odpovedajú nielen na 

záujmy špecifických skupín obyvateľov žilinského regiónu, ale aj na programové vyhlásenia vlády 

v oblasti kultúrneho dedičstva, ochrany národného zdravia, boja proti drogám, násiliu, kriminalite, 

... Aktivity zariadenia poskytujú adresátom vzdelanie, osvetu, možnosť tvorivo rozvíjať schopnosti 

a talenty, zmysluplnú zábavu, relax. Významnými sú poznávacie a vzdelávacie podnety v oblastiach 

životného štýlu, umenia, spoločenských vied, zdravovedy, psychológie, medziľudských vzťahov a 

komunikácie, sociálnej prevencie negatívnych javov, estetiky, etiky, ekológie, poznávania iných kultúr 

a pod. (Akadémia tretieho veku – zdravoveda a životný štýl seniorov, Sféry dôverné – cykly 

dialógov pre stredoškolskú mládež o problémoch sexuality a partnerského spolunažívania, Drogy 


v živote – život bez drog – protidrogová prevencia, Rozhovory s píšucim policajtom – dialógy o 

príčinách a následkoch kriminality, Násilie nemožno ničím ospravedlniť – tvorivé dialógy o fenoménoch 

násilia, Deň Zeme – aktuálne otázky ochrany prírody a životného prostredia, ...) 

— Zariadenie ponúka a naďalej bude ponúkať aktivity pre tvorcov, organizátorov i záujemcov v jednotlivých 

oblastiach záujmovej umeleckej činnosti, v oblasti občianskeho vzdelávania a voľnočasových 

aktivít ako: Drôtovanie, umelecké maľovanie na hodváb, pletenie košíkov a korbáčov, paličkovaná 

čipka, ... 

Rovnako obľúbenou sa stala oblasť klubových aktivít: 

— Literárny klub Silans pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline ponúka inšpiračný tvorivý 

priestor pre záujemcov a tvorcov poézie a prózy – v rámci jeho pravidelných mesačných stretnutí sa 

prezentujú so svojimi prácami mladí členovia i mladí začínajúci autori. Vyvrcholenie ich činnosti 

predstavuje Žilinský literárny festival a Celoslovenská literárna súťaž O dúhovú lampu z krajiny Zázračno, 

v ktorých participuje široká celoslovenská obec profesionálnych literátov, začínajúcich autorov 

i milovníkov literárneho kumštu. Klub vedie básnik Miloš Ondrušek. 

— Klub praktickej rétoriky pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline – v súčasnosti píše svoju 

krátku dvojročnú, ale úspešnú tradíciu. Je pódiom tvorivosti a poznávania rétoriky, pestovania zručností 

a návykov všetkých tých, ktorí ich potrebujú zveľaďovať vo svojom živote z hľadiska profesionálneho 

i z hľadiska osobného záujmu. Predsedom klubu je PhDr. Vincent Tkáč, CSc. 

— Divadelný klub Makovice vznikol pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline v roku 1995 a 

odvtedy sa vyprofiloval pod vedením herca a režiséra Jozefa Abafiho na úspešné záujmové divadelné 

zoskupenie nadaných mladých ľudí. Divadelné zoskupenie naštudovalo a realizovalo niekoľko desiatok 

úspešných vlastných divadelných hier pre najmladšiu vekovú kategóriu detí i pre mládež. Každoročne 

osloví niekoľko materských a základných škôl divadelnými predstaveniami z environmentálnou 

tematikou a témami zameranými na hodnoty priateľstva, vzájomnej pomoci, usilovnosti a morálky. 

Osobitné postavenie v kontexte aktivít zohráva mimoriadne úspešná Improliga – zábavno-súťažné 

predstavenie divadelných zoskupení v oblasti divadelných, pohybových a literárnych improvizácií, 

ktorá v čase presiahla hranice regiónu i Slovenska. 

— Klub neprofesionálnych fotografov Obzor úspešne pôsobí pri Regionálnom osvetovom stredisku 

v Žiline takmer už 30 rokov. Obsahom jeho pravidelných tvorivých stretnutí je umelecká konfrontácia 

a rast jednotlivcov – členov i ďalších záujemcov v oblasti umeleckej fotografie. Úrodou klubových 

i individuálnych fotografických snáh bývajú každoročne regionálna a následne krajská súťažná prehliadka 

AMFO, špeciálne individuálne i kolektívne výstavy a tvorivé projekty oslovujúce nielen tvorcov, 

ale aj záujemcov. Klub sa už niekoľko rokov aktívne zúčastňuje celoslovenskej súťaže fotoklubov 

pod názvom Petzvalov mapový okruh. Zariadenie bolo v rokoch 2000 a 2005 hlavným organizátorom 

a nositeľom vyvrcholenia tejto súťaže. Vedie Juraj Rek. Ďalšou inovatívnou výpoveďou je projekt 

pozoruhodných osobností umeleckej fotografie regiónu pod názvom Lux collegium, ktorý sa úspešne 

prezentoval v Bratislave a čakajú ho ďalšie prezentácie na Slovensku i v Poľsku. 

— Klub neprofesionálnych výtvarníkov pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline má za sebou 

tradíciu niekoľkých desiatok rokov, v ktorej je zúročená cieľavedomá aktivita zameraná na individuálny 

a kolektívny rast participujúcich v oblasti výtvarnej tvorivosti, na vyhľadávanie a rast výtvarných 

talentov i na estetickú výchovu rôznych vekových a záujmových skupín obyvateľov. žilinského regiónu. 

Vrcholovou aktivitou popri vzdelávacích, podujatiach monotematických či profilových skupinových 

výstavách predstavuje regionálna súťažná prehliadka neprofesionálnych výtvarníkov Tvorba. 

Kmeňoví členovia klubu i ďalší regionálni autori sa úspešne prezentujú aj v rámci ďalších kolektívnych 

i sólových výstav v jednotlivých oblastiach Slovenska a na vrcholových celoštátnych súťažiach obsadzujú 

popredné miesta. Tvorivou pedagogickou osobnosťou klubu je akad. mal. Stano Lajda. 

— Klub Paličkovanej čipky pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline je priamou odpoveďou 

na požiadavku ochrany živého kultúrneho dedičstva a jeho zveľaďovania a sprístupňovania záujemcom 

o tento druh umelecko-remeselnej tvorivosti. V rámci klubu záujemkyne získavajú zručnosti 

v jednotlivých technikách paličkovanej čipky. Klub sa úspešne prezentuje na podujatiach, ako sú Staromestské 

slávnosti, kolektívne či individuálne autorské výstavy v Žiline i za jej hranicami. Vedúcimi 


osobnosťami klubu sú pedagogičky a majsterky tejto tvorivej oblasti pani Mária Hnidková a Katarína 

Búranová. 

— Klub zelenej kultúry pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline vznikol v roku 1996 na 

požiadavku poznávania, ochrany a zveľaďovania prírody a životného prostredia a na hľadanie nových 

foriem a metód ekologickej výchovy zrozumiteľnej a inšpiratívnej pre rôzne sociálne i vekové skupiny 

obyvateľov. V klube sa od jeho vzniku uskutočnili desiatky podujatí aj nadregionálneho významu. 

Na základe požiadavky záujemcov vyrástla na pôde klubu mimoriadne úspešná aktivita pod názvom 

Poradňa o hubách a liečivkách, ktorá v mesiacoch jún až september každoročne ponúka odborné 

poradenské služby obyvateľom – zberateľom húb a bylín, ale aj informácie o lokalitách a kultúrnych či 

prírodných pamätihodnostiach žilinského regiónu. Garantom odbornosti sú vyškolení mykológovia 

a špecializovaní prírodovedci. 

— Klub grafológie pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline dlhé roky vedú vrcholní predstavitelia 

Slovenskej grafologickej spoločnosti RNDr. Eduard Jablonský, prezident a Doc. PhDr. Ján 

Scholtz, viceprezident. Členmi klubu sú väčšinou absolventi kurzov o grafologických zákonitostiach, 

ktoré realizovalo Regionálne osvetové stredisko v Žiline a v rokov 2002 – 2007 odškolilo 56 záujemcov. 

— Diskusný UCHO klub pri ROS v Žiline sa vyprofiloval na pôde tohoto zariadenia v priebehu 15 

rokov. Jeho obsahom je poznávacia záujmová činnosť v oblastiach histórie, filozofie, astronómie a 

záhadológie, ....V súčasnosti ju vedie MVDr. Miloš Jesenský, známy autor literatúry faktu a záhadológ. 

— QUO vadis je inšpiratívnym diskusným klubom o alternatívach života. Na jeho realizácii sa podieľajú 

traja spoluorganizátori Cirkev bratská, OZ Ježiš pre každého a Regionálne osvetové stredisko v Žiline. 

Prostredníctvom významných osobností kultúrneho, spoločenského a vedeckého života Slovenska 

ponúkajú tradičné i netradičné pohľady na rozličné oblasti života jednotlivca i spoločnosti. 

Turčianske osvetové stredisko v Martine 

— Scénická žatva – festival slovenských amatérskych divadelných súborov so zahraničnou účasťou 

— Turčianske slávnosti folklóru – folklórny festival – prezentácia turčianskych folklórnych kolektívov 

a ich hostí nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia 

— Výstavy – prezentácia tvorby členov štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov a ich hostí 

doma i v zahraničí 

— Divadlo – ochotnícke súbory – reprezentovanie regiónu v zahraničí (napr. Česko, Srbsko, Poľsko) 

— Folklór – folklórne kolektívy a ľudový výrobcovia – reprezentovanie regiónu v zahraničí (napr. Holansko, 

Česko, Poľsko, Srbsko..) 

— Športové podujatia – športom proti drogám, rasizmu ... 

HVEZDÁRNE 

Hvezdáreň v Žiline 

Hvezdáreň v Žiline v rámci popularizačnej a odbornej činnosti vykonáva špecializovanú osvetovú činnosť, 

jedinečnú svojim obsahom i formami. K jedinečným a významným z nich patria najmä: 

— popularizácia vedy, najmä astronómie a príbuzných prírodných vied v živom kontakte s návštevníkmi 

(exkurzie, besedy, prednášky, verejné večerné pozorovania), 

— informovanie verejnosti o významných astronomických javoch a úkazoch v médiách, 

— priame pozorovania objektov na oblohe astronomickými ďalekohľadmi na pozorovateľni Na Malom 

diele, dni a týždne otvorených dverí, 

— konzultačná, školiteľská, poradenská a odborná činnosť pre okruh dobrovoľných spolupracovníkov 

z radov astronómov-amatérov, 


— metodická činnosť pre učiteľov prírodovedných predmetov, praktické technické poradenstvo pri jednotlivých 

pozorovacích kampaniach (napr. IHW – kométa Halley 1986, VENUS transit 2004), 

— tvorba programov, prezentácii a tlačených materiálov ku významným astronomickým úkazom a 

javom, ich sprístupnenie širokej verejnosti formou verejných pozorovaní, 

— príprava pozorovacích kampaní a pravidelných pozorovaní v rámci siete hvezdární a pozorovateľní 

na Slovensku (napr. celoštátna meteorická expedícia, dotyčnicové a planétkové zákryty, astronomická 

olympiáda), 

— podujatia – večerné verejné pozorovania – pre deti a mládež v letných táboroch, 

— spolupráca s ostatnými organizáciami v oblasti kultúry, školstva a vedy pri realizácii jednotlivých 

domácich a medzinárodných projektoch v oblasti kultúry a vzdelávanie 

Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste 

— Kysucká hvezdáreň je celoštátnym koordinátorom v oblasti pozičných meraní – sú to špecializované 

astronomické pozorovania (zákryty hviezd Mesiacom a ďalšími malými telesami slnečnej sústavy, 

zatmenia Slnka a Mesiaca, dotyčnicové zákryty...), predpovede úkazov, spracovanie pozorovaní, 

redukcie pozorovaní, spolupráca so zahraničnými koordinačnými centrami, 

— patrí medzi 5 najúspešnejších slovenských hvezdární v pozorovaní slnečnej aktivity, pozičných meraniach, 

pozorovaniach medziplanetárnej hmoty, 

— realizuje v spolupráci s domácimi partnermi i partnermi v zahraničí medzinárodné pozorovacie expedície 

za významnými astronomickými úkazmi, 

— spolupracuje s vedeckými, vzdelávacími astronomickými zariadeniami a občianskymi združeniami 

doma a v zahraničí pri realizácii odborno – pozorovateľských a popularizačno – vzdelávacích aktivít, 

— využíva svoju polohu v prihraničnom regióne (zatiaľ ako jediná hvezdáreň na Slovensku) na spoluprácu 

s partnermi v Poľsku aj Českej republike, hvezdáreň realizovala dva projekty EÚ s partnermi 

v Poľsku, dva projekty s partnermi v ČR, 

— patrí medzi najúspešnejšie slovenské hvezdárne (s výnimkou planetárií) v počte návštevníkov podujatí 

za rok , 

— v spolupráci s ďalšími kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami zabezpečuje kultúrne a vzdelávacie programy 

v celom regióne Žilinského kraja, 

— ročne vyprodukuje 3-4 nové multimediálne vzdelávacie programy s astronomickou a prírodovednou 

tematikou pre všetky vekové kategórie návštevníkov 


5.3 Pasportizácia nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych 

organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

— Viď samostatný dokument 


5.4 Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií 

v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

Národné kultúrne pamiatky na území Slovenskej republiky – členenie podľa krajov 

Ochranu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území upravuje Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového 

fondu. Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, 

ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia 

sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje pre jeho ochranu 

na území celej Slovenskej republiky. Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre: register 

hnuteľných kultúrnych pamiatok, register nehnuteľných kultúrnych pamiatok, register pamiatkových rezervácií 

a register pamiatkových zón. Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú Ministerstvo 

kultúry Slovenskej republiky (ústredný orgán), Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (špecializovaná štátna 

správa) a krajské pamiatkové úrady. 

Podľa Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa kultúrne pamiatky a národné kultúrne 

pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok považujú za „národné kultúrne pamiatky“. 

Národné kultúrne pamiatky podľa ich druhu a typu členíme na hrady (niektoré z nich sú chránené už iba 

ako pamiatky archeológie), kaštiele a kúrie, kláštory a kostoly, ľudová architektúra, meštianske domy, paláce 

a vily, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny, archeologické lokality, pamiatky histórie, pamiatky techniky, 

parky, záhrady a iná historická zeleň, prícestné plastiky a kríže, pamätné tabule a pamätné miesta a pod. 

Nehnuteľná národná kultúrna pamiatka sa skladá z jedného alebo viacerých pamiatkových objektov 

a hnuteľná národná kultúrna pamiatka z jedného alebo viacerých pamiatkových predmetov. Pamiatkový 

úrad Slovenskej republiky k 01.01.2007 v rámci Slovenska eviduje v Ústrednom zozname pamiatkového 

fondu SR 9 525 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 13 212 pamiatkových objektov 

a 14 437 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 30 410 pamiatkových predmetov. Až 98 

% hnuteľných národných kultúrnych pamiatok je sakrálneho charakteru. 

Pamiatkový úrad SR zverejnil evidenciu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NhKP) 

v SR podľa jednotlivých krajov k 01.01.2006: 

Poradie podľa 

NhKP 

Kraj Pamiatkový objekt NhKP 

1. Prešovský 3 446 2 661 

2. Banskobystrický 2 383 1 784 

3. Košický 1 785 1 406 

4. Bratislavský 1 511 1 049 

5. Žilinský 1 356 917 

6. Trnavský 886 592 

7. Trenčiansky 862 558 

8. Nitriansky 893 534 

Spolu za SR 13 122 9 501 

Ďalej Pamiatkový úrad SR zverejnil evidenciu hnuteľných národných kultúrnych pamiatok (HKP) v SR 

podľa jednotlivých krajov k 01.05.2006: 

Poradie 

podľa HKP 

Kraj Pamiatkový predmet HKP 

1. Prešovský 8 012 3 651 

2. Banskobystrický 5 614 2 753 

3. Košický 4 339 2 644 

4. Žilinský 3 367 1 459 

5. Nitriansky 2 661 1 324 

6. Trenčiansky 2 770 1 182 

7. Trnavský 2 065 830 

8. Bratislavský 1 402 549 

Spolu za SR 30 230 14 392 


Nižšie uvádzame podrobnejší prehľad národných kultúrnych pamiatok na území Žilinského kraja podľa 

jeho 11 okresov: 

Kód Okres Pam. objekt NhKP 

Pam. 

predmet 

HKP 

501 Bytča 40 31 124 55 

502 Čadca 110 80 145 62 

503 Dolný Kubín 137 90 307 146 

504 Kysucké Nové Mesto 17 17 52 31 

505 Liptovský Mikuláš 187 121 980 428 

506 Martin 272 139 353 136 

507 Námestovo 76 64 453 212 

508 Ružomberok 157 90 247 102 

509 Turčianske Teplice 49 39 211 93 

510 Tvrdošín 98 86 156 61 

511 Žilina 213 160 339 133 

Žilinský kraj 1 356 917 3 367 1 459 

Žilinský kraj má v rámci pamiatkových rezervácií na svojom území jednu mestskú pamiatkovú rezerváciu 

a tri pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Pamiatkové rezervácie na Slovensku k 01.01.2006 (18 mestských 

pamiatkových rezervácií a 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry) sú uvedené v tabuľkách 

nižšie. Okrem toho sa na Slovensku nachádzajú pamiatkové zóny mestské, vidiecke a špeciálneho typu 

v počte 85, z nich v Žilinskom kraji sa nachádza 19. 

Mestské pamiatkové rezervácie 

č. Vyhlásené Mesto Poč. pamiatok 

1. 1950 Banská Štiavnica 215 

2. 1950 Bardejov 131 

3. 1950 Kežmarok 256 

4. 1950 Kremnica 116 

5. 1950 Levoča 363 

6. 1950 Prešov 254 

7. 1950 Spišská Kapitula 24 

8. 1950 Spišská Sobota 77 

9. 1954 Bratislava 268 

10. 1955 Banská Bystrica 199 

11. 1981 Nitra 23 

12. 1983 Košice 501 

13. 1987 Trenčín 113 

14. 1987 Trnava 143 

15. 1987 Žilina 57 

16. 1990 Svätý Jur 25 

17. 1991 Podolínec 63 

18. 1995 Štiavnické Bane 23 

Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry 

č. Vyhlásené Mesto Poč. pamiatok 

1. 1977 Čičmany 36 

2. 1977 Podbiel 56 

3. 1977 Vlkolínec 75 

4. 1977 Ždiar 183 

5. 1979 Špania dolina 83 

6. 1981 Osturňa 157 

7. 1981 Sebechleby 89 

8. 1981 Veľké Leváre 25 

9. 1983 Brhlovce 25 

10. 1990 Plavecký Peter 28 

(zdroj: Pamiatkový úrad SR, www.pamiatky.sk) 


Na základe porovnania počtu národných kultúrnych pamiatok na Slovenku podľa jednotlivých krajov, 

Žilinský kraj sa v počte nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok umiestnil na 5. mieste a v počte hnuteľných 

národných kultúrnych pamiatok na 4. mieste. Navyše Žilinský kraj je podľa rozlohy tretím najväčším 

krajom Slovenskej republiky (po Banskobystrickom a Prešovskom kraji). 

Z uvedeného vyplýva, že hoci Žilinský kraj nie je v rámci 8 krajov Slovenska v počte národných kultúrnych 

pamiatok umiestnený na prvých priečkach, nijakým spôsobom sa tým neznižuje význam kultúrnych 

pamiatok, ktoré sa na jeho území nachádzajú, dôležitosť ich ochrany a starostlivosti o ne, ani využitie tohto 

významného pamiatkového potenciálu. 

Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK 

Žilinský samosprávny kraj sa môže pýšiť nielen nádhernou prírodou, ale i skutočným bohatstvom kultúrnych 

a historických pamiatok. Na území kraja, ktorého plocha je 6 788 km 2 , a ktorý zaberá 13,8% územia 

Slovenskej republiky (čo predstavuje 3. miesto v rámci krajov SR), sa nachádza množstvo nehnuteľných 

i hnuteľných kultúrnych pamiatok, 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Vlkolínec, Čičmany a 

Podbieľ), 5 múzeí v prírode – 4 múzeá ľudovej architektúry (Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici 

– Vychylovke, Múzeum slovenskej dediny v Martine – Jahodníckych hájoch, Múzeum oravskej dediny 

v Zuberci a Múzeum liptovskej dediny v Pribyline) a Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok, 1 

mestská pamiatková rezervácia (Žilina) a 19 pamiatkových zón. 

V zozname hradov na Slovenku chránených ako kultúrne pamiatky sa nachádza niekoľko hradov 

Žilinského kraja: Hrad Súľov – Súľov-Hradná, Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Liptovský hrad 

v Liptovskej Sielnici, Hrad Liptovský hrádok v Liptovskom Hrádku, Hrad Blatnica v Blatnici, Hrad Zniev 

v Kláštore pod Znievom, Hrad Sklabiňa v Sklabinskom Podzámku, Hrad Likava v Likavke, Hrad Hričov 

v Hričovskom Podhradí, Hrad Lietava v Lietave, Hrad Strečno v Strečne, Budatínsky zámok v Žiline. 

Nemenej významné národné kultúrne pamiatky v Žilinskom kraji sú Kaštieľ Bytča, Sobášny palác v Bytči, 

Budova Matice slovenskej, Národný cintorín a Prvá budova SNM v Martine, Historická lesná úvraťová 

železnica v Novej Bystrici - Vychylovke, resp. NKP Kysucko-oravská lesná železnica, Oravský hrad v Oravskom 

podzámku, Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku, Pamiatky černovskej masakry v Ružomberku, 

Pamätný dom Čierny orol v Liptovskom Mikuláši. Medzi národné kultúrne pamiatky patria i prvé slovenské 

patronátne gymnáziá (v Žilinskom kraji sú to Martin a Kláštor pod Znievom) i stredoveké nástenné maľby, 

kde má Žilinský kraj taktiež svoje zastúpenie. 

Kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK majú vo svojej správe množstvo významných 

národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú majetkom ŽSK. Medzi tie významnejšie patria: Oravský hrad 

v Oravskom Podzámku, Hrad Likava v Likavke, Hrad Strečno v Strečne, Budatínsky zámok v Žiline, Sobášny 

palác v Bytči, Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok, Historická lesná úvraťová železnica v Novej 

Bystrici – Vychylovke a Úzkorozchodná lesná železnica v Oravskej Lesnej a ďalšie. 

Prehľad nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej 

pôsobnosti ŽSK uvádzame v tabuľke nižšie. 


Nehnuteľné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 

Názov nehnuteľnosti 

Katastrálne 

územie 

Adresa 

Národná 

kultúrna 

pamiatka 

(NKP) 

Názov NKP 

Hvezdáreň v Žiline 

Makovického dom - Dom pamätný a tabuľa Žilina Horný Val 20 NKP 

Dom meštiansky 

pamätný 

Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne 

Čaplovičova knižnica, budova Dolný Kubín Dolný Kubín NKP 

Múzeum Biblioteka 

Čaplovičiana 

Farbiarsky dom, budova (Florinov dom) Dolný Kubín Dolný Kubín NKP Dom farbiarsky 

Pamätný dom M. Kukučína v Jasenovej, objekt Jasenová súp. č. 47 NKP Dom ľudový pamätný 

Oravský hrad, objekty Oravský Podzámok NKP Hrad s areálom 

Administratívna budova, objekty Oravský Podzámok NKP Budova administratívna 

Hviezdoslavova hájovňa, objekty Oravská Polhora súp. č. 729 NKP Horáreň pamätná 

Úzkorozchodná lesná železnica Oravská Lesná Tanečník - Beskyd NKP Železnica lesná 

Považské múzeum v Žiline 

Hrad Strečno s areálom Strečno Strečno NKP 

Hrad s areálom, 

Strečniansky hrad 

Budatínsky hrad s areálom Budatín Topoľová 1 NKP Hrad s areálom 

dom č. 42 Čičmany Čičmany 42 NKP Dom ľudový 

Radenov dom Čičmany Čičmany 137 NKP Dom ľudový 

Sobášny palác Veľká Bytča Bytča, súp. č. 107 NKP Palác sobášny 

Kysucké múzeum v Čadci 

Kaštieľ Radoľa Radoľa Radoľa, súp. č. 103 NKP Kaštieľ 

Historická lesná úvraťová železnica 

Nová Bystrica 

Nová Bystrica- 

Vychylovka 

NKP Železnica lesná 

Liptovské múzeum v Ružomberku 

Roľnícky dom vo Vlkolínci Ružomberok Vlkolínec NKP 

Hrad Likava Likavka Likavka NKP 

Gotický kostol (Kostol Všech Svätých v Ludrovej) Ludrová Ludrová - Kúty NKP Kostol 

NKP Čierny orol 

Lipt. Mikuláš 

Ul. 1. mája 196, 

Lipt. Mikuláš 

NKP 

Dom ľudový zrubový, 

stodola a maštaľ 

Palác hradný, Likavský 

hrad 

Robotnícky dom 

pamätný 

Veža kostola (zvyšky gotického kostola) Lipt. Mara Lipt. Mara NKP Kostol 

Archeoskanzen Liptovská Mara - Havránok Lipt. Mara Lipt. Mara NKP 

Archeologická lokalita, 

Hrad 

Sedliacka usadlosť Bukovina Bukovina Bukovina NKP 

Dom ľudový, hosp. 

budova a sýpka 

Banícky dom Vyšná Boca Vyšná Boca Vyšná Boca NKP Dom ľudový 

Maša Liptovský Hrádok - expozícia baníctva a hutníctva 

Liptova 

Administratívna budova (Soľný úrad) 

Galéria P. M. Bohúňa v Lipt. Mikuláši 

Lipt. Hrádok 

Lipt. Hrádok 

Lipt. Hrádok, Maša 

- Podjaková 

Partizánska 153, 

Lipt. Hrádok 

NKP 

NKP 

Zvonica a vážnica 

Budova administratívna 

Ľudový zrubový dom Važec Važec 41 NKP Dom ľudový 

Oravská galéria v Dolnom Kubíne 

Budova OG - Župný dom 

Kostol Slanica 

Zemianska kúria - Budova Galérie Márie Medveckej 

Plátenícky dom (depozit a príručné sklady pre Slanicu) 

Kysucká galéria v Čadci 

Dolný Kubín 

Slanica 

Medvedzie pri 

Tvrdošíne 

Dolný Štefanov 

Hviezdoslavovo 

NKP Dom župný pamätný 

nám. 11 

Slanický ostrov 

Kostol a pomník A. 

NKP 

umenia 

Bernoláka 

Tvrdošín NKP Kúria 

Štefanov nad 

Oravou 65 

NKP 

Usadlosť (dom 

plátenícky) 

Kaštieľ v Oščadnici Oščadnica Oščadnica 13 NKP Kaštieľ a park 

Žilinská knižnica 

Kaštieľ Divinka Divinka Divinka 143 NKP Kaštieľ 

Slovenské komorné divadlo Martin 

Nár. dom a Divadelné štúdio - súp. č. 651 

Martin 

Divadelná 1, 

Martin 

NKP 

Divadlo pamätné a 

tabuľa pamätná 


Počet nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v správe kultúrnych 

organizácií v zriaď. pôsobnosti ŽSK podľa regiónov 

Horné Považie 7 

Kysuce 3 

Turiec 1 

Orava 11 

Liptov 11 

Spolu: 33* 

* V rámci jednej pamiatky sa môže vyskytovať niekoľko pamiatkových objektov napr. Oravský hrad v Oravskom Podzámku 


5.5 Stavebno-technický stav objektov vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych 

organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 



5.6. Implementačný plán 2007 – 2013, Investičné projekty ŽSK v oblasti 

kultúry 2007 – 2013 

Stratégia rozvoja kultúry Žilinského kraja 2007 

Implementačný plán 2007 - 2013 

Zodpovedný: odbor kultúry Úradu ŽSK 

Úlohy a projekty 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 

KONCEPCIA - STRATÉGIA 

Prijatie dokumentu stratégie kultúrneho rozvoja 

Prehodnotenie organizačnej štruktúry odboru kultúry 

Monitorovacie správy dokumentu stratégie kultúrneho rozvoja 

TRANSFORMÁCIA 

Rozpočet KO ŽSK - Programové financovanie 

Jasné zadanie kultúrnych výstupov a podmienok zriaďovateľom 

(definovanie konkrétnych priorít - aktivít KO ŽSK) 

Zriadenie a činnosť Rady kultúry 

Nové organizačné štruktúry KO ŽSK 

Kritéria a systém hodnotenia kvality výstupov kultúrnych organizácií ŽSK 

Evaluácia činnosti KO (pravidlá a realizácia) 

Pasportizácia a využitie majetku 

Lepšie podmienky pre činnosť kultúrnych organizácií, ktoré nie sú v 

zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (financie, prezentácie...) 

Grantový program ŽSK (jednoduchý, VZN) 

Grantový program ŽSK (projektový, inštitucionálny a štupendijný, VZN) 

Grantový program viazczdrojový (vytvorenie samostatného fondu kultúry) 

Transformácia kultúrnych organizácií 

FUNDRAISING 

Grantové programy (MK SR, obce a mestá) - KO ŽSK 

Granty EÚ - investičné a neinvestičné projekty 

Úver ŽSK - investičné a neinvestičné projekty 

Skvalitnenie komerčných aktivít KO ŽSK 

DIALÓG 

Komunikácia a sieťovanie (brainstormingy, spoločné riešenie 

komunitných problémov) 

Konferencia o inováciách v kultúre 

Konferencia o hodnotách v kultúre 

Konferencia o komunikácii s mestami a obcami 

Medzikultúrny dialóg - kultúrne výmeny a prezentácie 

Konzultačné služby 

PREZENTÁCIA KULTÚRY a zlepšenie jej dostupnosti 

Aktuálna web ponuka kultúrneho programu Žilinského kraja 

Web encyklopédia kultúry Žilinského kraja 

Digitalizácia a sprístupnenie kultúry - sieť digitalizovaných kultúrnych 

objektov 

Dopravné značenia kultúrnych objektov na prístupových cestách 


Označenie objektov (infotabule - parkoviská, samotné objekty, vývesné 

skrinky) 

Verejné prezentácie výstupov regionálnej kultúry a kultúrnych hodnôt 

Komplexné služby pre návštevníkov 

VZDELÁVANIE MANAŽÉROV KULTÚRY 

Public relation 

Fundraising 

Dobrovoľníctvo 

Marketing 

Komunikácia 

Strategické plánovanie 

Kultúrna identita 

Ekonomika 

ZVYŠOVANIE KVALITY kultúrnych organizácií ŽSK 

Ekonomický audit 

Personálny audit 

Audit servisných činností 

Systémová dobrovoľnícka práca v KO ŽSK 

Systémový marketing KO ŽSK 

Systémové public relation KO ŽSK 

Systémový fundraising KO ŽSK 

Realizácia inovácií 

RIEŠENIE AKTUÁLNYCH PROBLÉMOV tvorcov a prijímateľov kultúry 

Poistenie majetku 

INVESTIČNÉ PROJEKTY 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 

Obnova prepojenia regiónov Kysúc a Oravy prostredníctvom: 

a) rekonštrukcie trate Historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej 

Bystrici - Vychylovke 

b) dobudovania areálu Oravskej lesnej železnice s realizáciou pôvodnej 

ľudovej architektúry 

Modernizácia podkrovia a obnova strechy Považskej galérie umenia 

v Žiline a vybudovanie stálej expozície V.Hložníka 

Rekonštrukcia a modernizácia Turčianskej knižnice spojená s 

debarierizáciou zariadenia 

celkový rozpočet 

v mil. Sk 

69 296 000 

26 900 000 

40 000 000 

Stavebné úpravy budovy Liptovského múzea v Ružomberku 34 000 000 

Rekonštrukcia a zvýšenie energetickej efektívnosti Kysuckej knižnice 

v Čadci prostredníctvom zateplenia budovy, výmeny okien a ďalších 

stavebných zmien 

44 500 000 

Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky - Sobášneho paláca v Bytči 40 000 000 

Obnova objektov areálu Budatínskeho zámku v Žiline 301 500 000 

Ukončenie rekonštrukcie historického objektu Soľný úrad - Národopisné 

múzeum Liptovský Hrádok 

36 500 000 

Nadstavba Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne 42 600 000 

Rekonštrukcia domu J. Holánika za účelom zriadenia Múzea drotára 

Jozefa Holánika v Dlhom Poli 

2 500 000 


Obnova Oravského hradu v Oravskom Podzámku (Oravské múzeum P. 

O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) 

a) Obnova a modernizácia exteriérového osvetlenia hradu 

b) Renovácia Thurzovho podkrovia 

c) Renovácia Thurzovho paláca a priestorov Dolného hradu 

d) Sanácia poškodených omietok na Oravskom hrade. 

105 000 000 

Bábkové divadlo Žilina - Modernizácia polyfunkčného kultúrneho 

zariadenia - stavebné úpravy, rekonštrukcia, debarierizácia, prístavba a 

nadstavba 

35 000 000 

Zariadenie rekonštruovaných priestorov Turčianskej knižnice v Martine 2 750 000 

Kompletná revitalizácia historických objektov Galérie Petra Michala 

Bohúňa v Liptovskom Mikuláši - objekt galérie v Liptovskom Mikuláši 

210 000 000 

Planetárium - Multifunkčné vzdelávacie astronomické zariadenie 80 000 000 

Vybudovanie areálu pre kultúrno-výchovné podujatia v Múzeu liptovskej 

dediny v Pribyline 

33 000 000 

Kompletná revitalizácia Galérie Jana Hálu vo Važci, vybudovanie art 

residency centra (Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši) 

20 500 000 

Vybudovanie stálej expozície koľajových vozidiel, rekonštrukcia mobiliáru 

v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke 

7 000 000 

Modernizácia objektov súvisiacich s poskytovaním služieb návštevníkov 

Historickej lesnej úvraťovej železnice v Múzeu kysuckej dediny v Novej 

Bystrici - Vychylovke 

4 000 000 

Zakúpenie a rekonštrukcia parnej lokomotívy (Oravské múzeum P. O. 

Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) 

7 000 000 

Vybudovanie Jánošíkovho skanzen v Terchovej (Považské múzeum 

v Žiline) 

60 000 000 

Obnova pamiatkového areálu SKD v Martine - I.Etapa 77 500 000 

Obnova pamiatkového areálu SKD v Martine 

II.Etapa ( vstup, dvor, oplotenie) 

5 500 000 

SKD Martin – Rekonštrukcia výmenníkovej stanice 3 000 000 

SKD Martin – zateplenie dielní, výmena okien 1 000 000 

Odvlhčenie suterénu Čaplovičovej knižnice – 1 900 000 

Celková suma 1 290 946 000 

Poznámky: 

KO - kultúrna organizácia (kultúrne organizácie) 

Každý z krokov má prípravu-realizáciu-vyhodnotenie 

Príprava dokumentácie a realizácie projektu (Investičné projekty) 

Realizácia projektu 


Zásobník ďalších investičných projektov 

Rekonštrukcia Kaštieľa v Oščadnici a vytvorenie Kysuckého arboréta (Kysucká galéria v Čadci) 

Rekonštrukcia infocentra a sociálnych zariadení pre návštevníkov vrátane prístaviska na oboch stranách (Oravská galéria 

v Dolnom Kubíne - Slanický ostrov umenia) 

Osvetlenie hradov Žilinského kraja - Starhrad, Likava, Lietava, Hričov 

Rekonštrukcia budovy Oravského osvetového strediska v Dolnom Kubíne – vybudovanie centra ľudovej kultúry (dielní 

ľudových remesiel a výstavných priestorov) 

Rekonštrukcia hospodárskej budovy pri kaštieli v Oščadnici (Kysucká galéria v Čadci) 

Rekonštrukcia objektu Galérie Márie Medveckej v Tvrdošíne (Oravská galéria v Dolnom Kubíne) 

Prístavba čitárne k Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) 

Obnova budovy č.9 Oravského hradu v Oravskom Podzámku (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) 

Prezentácia goralskej architektúry v Oravskej Lesnej (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) 

Mobilné zastrešenie nádvoria v Župnom dome v Dolnom Kubíne (Oravská galéria v Dolnom Kubíne) 

Rekonštrukcia, modernizácia a bielenie všetkých priestorov v Župnom dome v Dolnom Kubíne (Oravská galéria v Dolnom 

Kubíne) 

Vybudovanie letnej čitárne Turčianskej knižnice v Martine 

Prístavba objektu Liptovského múzea v Ružomberku 

Rekonštrukcia Florinovho domu (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) 

Rekonštrukcia Makovického domu v Žiline (Hvezdáreň v Žiline) 

Rekonštrukcia objektu Kysuckej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste 

Rekonštrukcia objektu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši (Liptovské múzeum v Ružomberku) 

Výstavba vstupného objektu NKP Havránok Liptovská Mara 

NKP Havránok - Rekonštrukcia a obnova expozičných objektov areálu archeologickej lokality Havránok Liptovská Mara 

Vybudovanie funkčnej železničnej trate Považskej lesnej železničky v areáli MLD Pribylina a dobudovanie obslužnej 

železničnej architektúry 

Rekonštrukcia a vybudovanie expozičnej haly Považskej lesnej železničky v MLD Pribylina 

Rekonštrukcia konzervačnej haly na DEPO Považskej lesnej železničky v MLD Pribylina 

Oprava šindľových striech na objektoch drevenej ľudovej architektúry v MLD Pribylina 

Kaštieľ z Parížoviec - oprava šindľovej strechy a vybudovanie podkrovia, oprava fasády a výstavba interiérových 

vykurovacích telies 

Ranogotický kostol v MLD Pribylina - rekonštrukcia strechy, fasády ,hydroizolačné práce, klimatizačné zariadenie slnečné 

kolektory a odvlhčovacie zariadenie 

NKP usadlosť Bukovina – expozícia spôsobu života a hospodárenia a rekonštrukcia uzavretej usadlosti 

Potočná dedina - vybudovanie bodnej píly Valaška v MLD 

Rekonštrukcia objektov horno - liptovského baníctva Maša - Vážnica Liptovský Hrádok 

Rekonštrukcia objektov horno- liptovského baníctva - NKP Banícky dom Vyšná Boca 

NKP Gotický kostol Ludrová – rekonštrukcia strechy a obvodového plášťa a interiérových konštrukčných prvkov objektu 

kostola a rekonštrukcia oplotenia so strieškou a vstupnou bránou 

NKP Roľnícky dom vo Vlkolínci - rekonštrukcia strechy, sanácia a opravy zrubovej konštrukcie 

NKP Hrad Likava - statické zabezpečenie južného paláca , sprístupnenie severného paláca 

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Galérie Márie Medveckej v Tvrdošíne – rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia 

Oravská galéria v Dolnom Kubíne: Mobilné zastrešenie nádvoria v Župnom dome v Dolnom Kubíne 

Oravská galéria v Dolnom Kubíne: Modernizácia a bielenie všetkých priestorov v Župnom dome v Dolnom Kubíne cca 

10 000 m2 

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Slanický ostrov umenia: Rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia v interiéri kostola 

Žilinská knižnica - Stavebné úpravy – výmena podhľadov v centrálnom objekte Žilinskej knižnice, rekonštrukcia 

elektrického vedenia a osvetlenia, inštalácia protipožiarnej signalizácie, rekonštrukcia garáže a rampy 

Žilinská knižnica - Nákup kompaktných regálov do archívu v centrálnom objekte Žilinskej knižnice 

Prístavba objektu Knižnice Gašpara Fejérpataky – Belopotockého v Liptovskom Mikuláši 


5.7 Prehľad získaných finančných prostriedkov z projektov za obdobie rokov 

2002 – 2007 kultúrnymi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 



5.8 Vzájomná spolupráce kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti 

ŽSK s obcami a mestami Žilinského kraja v roku 2006 a návrh spolupráce 

v roku 2007 



5.9 Rozdelenie prostriedkov z celkového rozpočtu ŽSK na kultúru 

v rokoch 2002 – 2007 

ROZDELENIE PROSTRIEDKOV Z CELKOVÉHO ROZPOČTU ŽSK NA KULTÚRU v rokoch 2002 - 2007 

v tis. Sk 

ROK 2002 2003 2004 2005 2006 2007 CELKOM 

CELKOVÝ ROZPOČET ŽSK 1,237,963 2,419,933 3,113,490 3,497,229 3,471,998 3,469,077 17209690 

ROZPOČET NA KULTÚRU 138,226 169,829 226,978 232,603 297,955 197,706 1,263,297 

% podiel rozpočtu na kultúru 

z celkového rozpočtu ŽSK 

11.17 7.02 7.29 6.65 8.58 5.70 7.34 

Komentár: V celkovom objeme finančných prostriedkov určených na kultúru sú zahrnuté aj všetky účelové dotácie z mimorozpočtových 

zdrojov (z Ministerstva kultúry SR, MF SR, iné grantové zdroje), ktoré sú kultúrnym organizáciám prideľované rozpočtovými 

opatreniami. Všetky účelové dotácie z podporených grantov kultúrnym organizáciám sú prideľované prostredníctvom Žilinského 

samosprávneho kraja. Celkový objem finančných prostriedkov zahŕňa nielen schválené príspevky kultúrnym organizáciám od 

zriaďovateľa, ale i navýšenia, resp. zmeny schválených príspevkov v rámci jednotlivých zmien rozpočtov v príslušných rokoch a účelové 

dotácie z mimorozpočtových zdrojov. 

Medziročné zníženie objemu finančných prostriedkov ŽSK na kultúru v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 je spôsobený: 

– rok 2007 ešte nie je ukončený: v tabuľkovom prehľade v roku 2007 je v celkovom objeme finančných prostriedkov zahrnutý objem 

upraveného rozpočtu na kultúru za mesiace január – september 2007 (schválené príspevky + navýšenia rozpočtov v rámci 1. – 4. 

úpravy rozpočtu ŽSK na rok 2007 v oblasti kultúry). V štádiu príprav sú návrhy na 5. a 6. úpravu rozpočtu ŽSK v roku 2007 v oblasti 

kultúry. V dôsledku týchto skutočností údaje za rok 2007 nie sú úplne porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi – koncoročný sumár bude 

pravdepodobne vyšší. 

– v roku 2006 získalo Slovenské komorné divadlo Martin mimorozpočtové zdroje na obnovu Národného domu v Martine celkom 86 000 

tis. Sk, z toho z MK SR vo výške 58 0000 tis. Sk a z MF SR vo výške 28 000 tis. Sk. Vzhľadom k skutočnosti, že všetky tieto získané 

mimorozpočtové zdroje boli prideľované Slovenskému komornému divadlu Martin prostredníctvom ŹSK, celkový objem finančných 

prostriedkov určených na kultúru bol značne navýšený. 


5.10 Podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK 

v rokoch 2003 – 2007 

Percentuálny podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK poskytnutým na príspevky 

kultúrnym organizáciám 

v tis. Sk 

Rok 2003 2004 2005 2006 2007 celkom: 

Celkové výdavky ŽSK 2,419,933 3,113,490 3,497,229 3,471,998 3,469,077 17,209,690 

Celkové výdavky ŽSK poskytnuté na 

príspevky kultúrnym organizáciám 

169,829 226,978 232,603 297,955 197,706 1,125,071 

Rezerva na kultúru 1,000 1,000 4,543 4,686 9,717 20,946 

% podiel rezervy k výdavkom ŽSK 

poskytnutým na príspevky kultúrnym 

organizáciám 

0.59 0.44 1.95 1.57 4.91 1.86 

Komentár: prehľad je uvedený za obdobie rokov 2003 – 2007 vzhľadom k skutočnosti, že v roku 2002 boli kultúrne organizácie 

v pôsobnosti Krajského úradu v Žiline a materiály sú v archíve. 


5.11 Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov kultúrnych 

organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK k celkovému rozpočtu 

ŽSK v rokoch 2002 – 2007 

Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov k celkovej sume príspevku poskytnutého z rozpočtu ŽSK 


v tis. Sk 

Rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007 celkom 

Celkové výdavky ŽSK 1,237,963 2,419,933 3,113,490 3,497,229 3,471,998 3,469,077 17,209,690 

Celkové výdavky ŽSK poskytnuté 

na príspevky kultúrnym 

organizáciám 

138,226 169,829 226,978 232,603 297,955 197,706 1,263,297 

Získané grantové prostriedky 1,967.00 15,032.00 38,607.00 53,460.00 127,133.00 63,210.00 299,409.00 

% podiel grantových prostriedkov 

k celkovej sume príspevku 

poskytnutého z rozpočtu ŽSK 


1.42 8.85 17.00 22.98 42.67 31.97 23.70 

Vypracoval: Ing. Eva Chrustová 

V Žiline: 10.10.2007

OD KULTÚRNYCH HODNÔT K HODNOTE KULTÚRY

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?