OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja 

OBSAH 

ÚVOD 1 

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY 2 

1.1 Teoretické východiská 2 

1.1.1 Región ako systém 2 

1.1.2 Regionálny rozvoj 7 

Zhrnutie: 1.1 Teoretické východiská 16 

1.2 Stručná charakteristika Žilinského kraja 19 

1.3 Inovácie 22 

1.3.1 Všeobecné definície 22 

1.3.2 Inovácie a podnik 23 

1.3.3 Rozdelenie inovácií 26 

1.3.4 Ako prebiehajú inovácie 28 

Zhrnutie: 1.3 Inovácie 32 

2 REGIONÁLNE INOVAČNÉ STRATÉGIE 35 

2.1 Význam iniciatívy Regionálnych inovačných stratégií 35 

Zhrnutie: 2.1 Význam iniciatívy Regionálnych inovačných stratégií 37 

2.2 Inovačné stratégie vybraných európskych regiónov 38 

Zhrnutie: 2.2 Inovačné stratégie vybraných európskych regiónov 42 

2.3 Regionálna inovačná stratégia Žilinského regiónu 43 

Zhrnutie: 2.3 Regionálna inovačná stratégia Žilinského regiónu 46 

3 PREPOJENIE STRATÉGIE S DOKUMENTMI NA EURÓPSKEJ A NÁRODNEJ 

ÚROVNI 47 

3.1 Prepojenie stratégie na inovačnú infraštruktúru Európskej únie a Slovenskej republiky 47 

3.1.1 Hodnotenie stavu rozvoja inovácií z hľadiska Európskej komisie 47 

3.1.2 Hodnotenie stavu rozvoja inovácií domácimi zdrojmi 51 

3.1.3 Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Lisabonská stratégia 

pre Slovensko 68 

3.1.4 Inovačná stratégia pre SR 2007 – 2013 79 

Zhrnutie: 3.1Prepojenie stratégie na inovačnú infraštruktúru Európskej únie a 

Slovenskej republiky 88 

3.2 Prepojenie stratégie na Národný strategický a referenčný rámec SR 2007-2013 89 

3.2.1 Prepojenie dokumentu na Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast 94 

Zhrnutie: 3.2 Prepojenie dokumentu na Národný strategický referenčný rámec 108 

3.3 Prepojenie stratégie na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského 

samosprávneho kraja 110 

Zhrnutie: 3.3 Prepojenie dokumentu na Program hospodárskeho a sociálneho 

rozvoja kraja 116 

4 ANALÝZA INFRAŠTRUKTÚRY REGIONÁLNEHO VEDECKÉHO A 

TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA V ŽILINSKOM REGIÓNE 118 

4.1 Inovačné charakteristiky Žilinského regiónu 118 

4.1.1 Porovnanie v rámci Stredného Slovenska 127 

4.1.2 Inovačná kapacita 135 

Zhrnutie: 4.1 Inovačné charakteristiky Žilinského regiónu 138 

4.2 Popis kľúčových organizácií v Žilinskom regióne 141 

Zhrnutie: 4.2 Popis kľúčových organizácií v Žilinskom regióne 171 

4.3 Finančné programy pre podporu a zavádzanie inovácií 175 

4.3.1 Prehľad špecifických podporných programov subjektov verejného sektora 176 

4.3.2 Prehľad špecifických podporných programov subjektov súkromného sektora 185 

4.3.3 Záver: Čo nie je v prehľade, alebo silné a slabé stránky finančných podporných programov 

pre malých a stredných podnikateľov v SR 198 

Zhrnutie: 4.3 Finančné programy pre podporu a zavádzanie inovácií 200 

5 ANALÝZA INOVAČNÝCH A TECHNOLOGICKÝCH POTRIEB 

PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV V ŽILINSKOM REGIÓNE 202


5.1 Zameranie a ciele analýzy 202 

5.2 Interpretácia hlavných výsledkov prieskumu 205 

5.2.1 Komparácia výsledkov prieskumu v Žilinskom regióne s výsledkami porovnateľného 

zisťovania na národnej úrovni 206 

5.2.2 Identifikácia väzieb medzi prostredím inovačnej aktivity na národnej úrovni, na úrovni 

regionálnej samosprávy a podnikov 208 

5.2.3 SWOT analýza inovačného potenciálu podnikov a inštitúcií Žilinského regiónu 211 

Zhrnutie: 5 Analýza inovačných a technologických potrieb a podnikateľských 

subjektov v Žilinskom regióne 215 

6 ANALÝZA REGIONÁLNYCH PODPORNÝCH SLUŽIEB PRE REGIONÁLNE 

PODNIKY 218 

Zhrnutie: 6 Analýza regionálnych podporných služieb pre regionálne podniky 239 

7 ANALÝZA SILNÝCH A SLABÝCH STRÁNOK, PRÍLEŽITOSTÍ A OHROZENÍ 

S CIEĽOM NÁJSŤ PRÍČINY, KTORÉ SÚVISIA SO SILNÝMI A SLABÝMI 

STRÁNKAMI V REGIÓNE 242 

7.1 Vytváranie stratégií zo SWOT analýzy 246 

7.2 Špecifikácia problémových oblastí 248 

Zhrnutie: 7 Analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození s cieľom nájsť 

príčiny, ktoré súvisia so silnými a slabými stránkami v regióne 250 

8 BENCHMARKING POSTAVENIA ŽILINSKEHO REGIÓNU V POROVNANÍ S 

VYBRANÝMI REGIÓNMI EÚ 253 

8.1 Tematická skupina 1: Vnútorný rozvoj MSP 255 

8.1.1 Skúsenosti vybraných regiónov 255 

8.2 Tematická skupina 2: Spolupráca medzi VaV a podnikmi 259 


8.2.2 Rast informovanosti a lepšie využitie ochrany duševného vlastníctva – patenty, 

ochranné známky, atď. 262 

8.3 Tematická skupina 3: Skúsenosti vo vybraných sektoroch 269 

8.3.1 Špecifická skúsenosť vybraných regiónov: Vytváranie cezhraničných klastrov 

(automobilový, ICT) 269 

8.4 Tematická skupina 4: Efektívne využitie Štrukturálnych fondov 275 


8.5 Tematická skupina 5: Spolupráca medzi inovačnými sprostredkovateľmi 278 


8.6 Tematická skupina 6: Rast povedomia o inováciách (Södermanland) 282 


Zhrnutie: 8 Benchmarking postavenia Žilinského regiónu v porovnaní s vybranými 

regiónmi EÚ 284 

9 STRATÉGIA INOVAČNÉHO ROZVOJA ŽILINSKEHO REGIÓNU – MOŽNÉ 

SCENÁRE ROZVOJA 296 

9.1 Scenáre budúceho vývoja v oblasti inovácií v Žilinskom regióne 299 

9.1.1 Zotrvačný scenár budúceho vývoja inovácií v Žilinskom regióne 300 

9.1.2 Žiaduci scenár budúceho vývoja inovácií v Žilinskom regióne 302 

9.2 Odporúčania systémových opatrení rámcovej stratégie Žilinského regiónu pre oblasť 

inovačného rozvoja 305 

9.3 Návrhy riešenia systémových opatrení 307 

9.3.1 Inovačná politika a kultúra 307 

9.3.2 Spolupráca pri inováciách – prenos výsledkov VaV do praxe 309 

9.3.3 Infraštrukturálna podpora inovácií 313 

9.3.4 Financovanie inovácií 315 

9.3.5 Vedomostná základňa pre inovácie 317 

10 NAVRHOVANÉ PROJEKTY NA PODPORU REGIONÁLNEJ INOVAČNEJ 

INFRAŠTRUKTÚRY V ŽILINSKOM REGIÓNE 320 

10.1 Vedecko-technologický park 322 

10.2 ASP centrum 324


10.3 Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov 325 

10.4 IKT vzdelávacie centrum 328 

10.5 Univerzitné brokerské centrum 328 

10.6 Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja – CEIT 

(Stredoeurópsky technologický inštitút) 329 

10.7 Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja pre komponenty 

do automobilového priemyslu - CEAPV 332 

10.8 Klaster pre drevospracujúci priemysel WOOD – NORD 334 

10.9 Klaster ložiskovej výroby 337 

10.10 Klaster doprava budúcnosti 339 

10.11 Klaster v oblasti IKT 341 

10.12 Regionálny inovačný portál 342 

10.13 Regionálny inovačný fond 345 

10.14 Vytvorenie partnerstva za účelom vytvorenia pracoviska spoločnosti MAR SK 

a Žilinskej univerzity 346 

10.15 Záver 349 

11 NAVRHOVANÉ PILOTNÉ AKTIVITY V RÁMCI REGIONÁLNEJ INOVAČNEJ 

STRATÉGIE ŽILINSKÉHO REGIÓNU 350 

11.1 Schémy pre začínajúcich podnikateľov 351 

11.1.1 Nenávratný grant 351 

11.1.2 Úver 351 

11.1.3 Financovanie v období rastu 353 

11.1.4 Štúdia uskutočniteľnosti pre finančné schémy podpory podnikania 353 

11.2 Rast povedomia o dôležitosti inovácií a podnikania 356 

11.2.1 Dni otvorených dverí 357 

11.2.2 Inovačné súťaže 358 

11.2.3 Inovačné ocenenia 361 

11.3 Iniciácia spolupráce a transfer technológií 363 

11.3.1 Woskshopy 363 

11.3.2 Interaktívny inovačný portál 365 

11.3.3 Inovačný asistent 367 

11.4 Práva duševného vlastníctva 371 

11.4.1 Dni patentov 371 

11.4.2 Agentúra propagácie práv duševného vlastníctva a agentúra na využitie výsledkov výskumu 373 

11.5 Budovanie klastrov 374 

11.5.1 Štúdia uskutočniteľnosti pri budovaní klastrov v Žilinskom regióne 374 

11.5.2 Deväť pilierov pre vybudovanie inovatívnych klastrov v Žilinskom regióne 377 

Zhrnutie: Stratégia inovačného rozvoja Žilinského regiónu 380 

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK 382 

ZOZNAM POUŽITÝCH CUDZÍCH SLOV A VÝRAZOV 385 

ZOZNAM LITERATÚRY 386 

PRÍLOHY


ÚVOD 

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja sa realizuje 

v rámci implementácie Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu s oficiálnym 

názvom „Žilinská inovačná politika“. 

Je to projekt šiesteho rámcového programu Európskej únie na podporu výskumu a vývoja, 

ktorý vznikal pred dvomi rokmi s cieľom podporovať a uskutočňovať súvislú dlhodobú 

stratégiu pre vytváranie inovácií a uplatňovanie výskumu a vývoja do podnikateľského 

prostredia v Žilinskom regióne. Hlavným zámerom je najmä posilňovanie jeho 

konkurencieschopnosti, prosperity a zabezpečenie jeho udržateľného rozvoja v prudko sa 

meniacich podmienkach vo svete. 

Riešitelia projektu, ktorí zahrňujú mnohých odborníkov z verejnej správy, 

akademickej sféry i podnikateľského prostredia pripravujú pôdu pre regionálne 

inštitucionálne štruktúry na podporu inovácií, založené na sieti spolupráce medzi existujúcimi 

inštitúciami a organizáciami. Majú snahu vytvoriť strategický inovačný rámec, ktorý bude 

aktivovať existujúce firmy k zavádzaniu ďalších inovácií na všetkých úrovniach 

a k vytváraniu pozitívnej kultúry pre nových podnikateľov v najrôznejších oblastiach 

inovácií.. 

Hlavným cieľom projektu je vytvoriť prostredie pre regionálne inštitucionálne 

štruktúry na podporu inovácií, založené na sieťach spolupráce medzi existujúcimi inštitúciami 

a organizáciami a zavádzanie strategického inovačného rámca, ktorý bude aktivovať 

existujúce firmy k zavádzaniu ďalších inovácií na všetkých úrovniach a k vytváraniu 

pozitívnej kultúry pre nových podnikateľov. Jedným z predpokladov je postupné vytváranie 

autonómnych a stabilných sietí so zastúpením kľúčových ľudí z vedy, administratívy 

a priemyslu v rámci regiónu, rovnako ako aj na “nad regionálnej” úrovni v susedných 

krajinách i v zahraničí. 

Hlavným cieľom tejto stratégie je stanoviť priority regionálneho inovačného rozvoja 

na základe predchádzajúcich analýz ako ponuky a dopytu inovačného potenciálu, SWOT 

analýzy, analýz porovnávania inovačných regiónov v Európe a výstupov z metódy 

predvídania budúceho rozvoja v oblasti inovácií „Regional Technology Foresight“. 

Navrhovaná stratégia určuje dlhodobú stratégiu podpory inovácií, výskumu a 

vývoja a najmä podnikateľského prostredia v Žilinskom regióne s výhľadom 

posilňovania jeho konkurencieschopnosti a prosperity, na zabezpečenie jeho udržateľného 

rozvoja v prospech ľudí žijúcich v našom regióne. 

Veríme, že navrhovaná stratégia sa premietne do rozvojovej politiky Žilinského 

samosprávneho kraja pre oblasť podpory podnikania a inovácií v období rokov 2007 – 2013 

a pomôže pri efektívnom čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie, čím dosiahneme 

trvalý hospodársky rast nášho regiónu. 

1


1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY 

1.1 Teoretické východiská 

Nasledujúca časť uvádza teoretické východiská, ktoré viedli k využívaniu regionálnej 

inovačnej stratégie ako jedného zo základných nástrojov regionálneho rozvoja. Podstata 

uvedenej teórie tkvie v jej preverení praxou. V podstate všetky uvedené skutočnosti sú 

odrazom reálnych procesov. Rýchly technický vývoj v dnešnej spoločnosti je známy jav. 

Spoločnosť sama prešla a neustále prechádza mnohými, často závažnými zmenami. Veda sa 

snaží vo všeobecnosti pochopiť tento vývoj, zistiť jeho príčiny, zdokumentovať toto poznanie 

a hlavne poučiť sa z neho – navrhnúť možné východiská a postupy. Učenie sa z reálnych 

javov a historického vývoja je prvá časť východiska vedeckého poznania. Tou druhou je 

invencia, nové nápady, nové postupy, lepšie a efektívnejšie riešenia problémov. Inovácia ako 

taká je spojením poznania a invencie. Teoretická časť dokumentu predstavuje práve tú prvú 

časť – poznatkovú bázu, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou procesov v rámci regionálnej 

inovačnej stratégie, ako aj regionálneho rozvoja ako takého. 

1.1.1 Región ako systém 

Systémový prístup je metóda, ktorá sa často využíva pri riešení problémov 

interdisciplinárnej povahy. Región a procesy v ňom prebiehajúce vytvárajú skutočne 

interdisciplinárny jav. Systémový pohľad na región je vhodný pre pochopenie množstva 

vzťahov, ktoré vytvárajú vnútornú štruktúru regiónu i jeho prepojenie so širším okolím. 

Vedecký prístup k regiónu ako systému je primárne zameraný na efektívne riadenie, či 

manažment. Toto sa pomocou rôznorodých nástrojov a ich vzájomných kombinácií (verejná 

politika, ekonomika, financie, dopravná infraštruktúra, turistický ruch, umenie a pod.) snaží 

dosiahnuť synergický efekt vo forme procesu regionálneho rozvoja. 

Región je vo všeobecnosti vymedzený ako určitá oblasť, časť územia s danými 

vlastnosťami, ktorá je geograficky ohraničená. Región je taktiež súčasťou štruktúry rozdelenia 

politickej moci. Región je sám o sebe riadený v zmysle samosprávy, ale zároveň je i súčasťou 

širšej štruktúry správy. Taktiež v rámci regiónu existujú ďalšie celky, ktoré spravujú časť 

kompetencií samostatne a časť prenechávajú na regionálnej úrovni. 

Región je vo svojej podstate zložitý systém, ktorý z rôznych uhlov pohľadu tvorí vždy 

inú časť širších spoločensko-politických systémov. Z toho vyplýva, že aj samotné používanie 

pojmu región nie je jednotné a v podstate ani nemôže byť. Vo všeobecnosti môže tento pojem 

označovať tri druhy geografického, resp. správneho usporiadania, teda región: 

- subnacionálny, ako časť územia jedného štátu, napríklad kraje; 

- supranacionálny, resp. nadnárodný, čiže zoskupenie určitých štátov, napríklad 

Pobaltie, Stredná Európa alebo aj Visegradská skupina a pod.; 

- transnacionálny, ktorý tvoria územia dvoch alebo viacerých štátov, napríklad 

euroregióny. 

V našom prípade sa bude región vo väčšine prípadov chápať v prvom zmysle, čiže ako 

časť územia štátu. Aj subnacionálny región je možné posudzovať z rôznych kritérií. Ako 

základné je možné uviesť kritérium homogenity a kritérium funkcionality. 

2


Podľa kritéria homogenity je možné región rozdeliť na homogénny a heterogénny. 

Homogénny región je územný celok, ktorý vykazuje podobné vnútorné charakteristiky, 

homogénnu vnútornú štruktúru. Tieto charakteristiky je možné vyjadriť pomocou rôznych 

ukazovateľov ako sú napríklad stupeň zamestnanosti v určitom odvetví (ťažký priemysel, 

poľnohospodárstvo, školstvo, cestovný ruch a pod.), úroveň nezamestnanosti, úroveň príjmov 

atď. Heterogénny región vykazuje nerovnomernú vnútornú štruktúru. Niektoré časti takéhoto 

regiónu sú funkčne špecializované a stávajú sa vlastne určitými centrami rastu. Iné časti sa 

stávajú periférnymi oblasťami. Medzi centrami rastu i perifériami však naďalej existuje silná 

interakcia (napríklad v správe, dochádzke za prácou a pod.). 

V rámci kritéria funkcionality hovoríme tzv. o funkčných regiónoch (spádových – 

nodálnych). Tieto sa definujú podľa spojenia daného územia s určitými ukazovateľmi 

a veľkou vzájomnou závislosťou – interdependenciou. Príkladmi ich vymedzenia môžu byť 

siete dodávateľov, dochádzka za prácou, úzka previazanosť priemyselných odvetví a pod. 

Uvedené kritériá sa môžu navzájom kombinovať. „Zmyslom územného ohraničenia 

a regionalizácie je zjednodušenie komplexného obrazu reality a správy vecí verejných na 

danom území.“ 1 Často sa stretávame s pojmom administratívno-správny región (v prípade SR 

sú to vyššie územné celky – VÚC), ktorý nemusí rešpektovať vyššie uvedené kritériá. 

1.1.1.1 Systémový prístup a regionálny rozvoj 

Systémový prístup sa využíva pri riešení celého radu rôznych problémov v širokom 

spektre vedeckých odborov – v prírodných, technických i spoločenských vedách. Je 

mimoriadne vhodný pre riešenie interdisciplinárnych problémov. Kombinácie metód rôznych 

vedeckých disciplín sú príznačné pre aplikovanie systémového prístupu na daný problém. 

Definícií systému sa v literatúre nachádza veľké množstvo. Vo všeobecnosti systém 

znamená sústavu, čiže usporiadanú rozmanitosť nejakých entít. Systém obsahuje prvky 

a usporiadanú množinu vzťahov medzi nimi. Systém je teda celok, ktorý pozostáva z častí 

(zložiek, prvkov, komponentov, elementov), medzi ktorými existujú väzby (vzťahy, 

súvislosti, relácie). Systém je predmetom teórie systémov, systémovej vedy a iných disciplín. 

Keď hovoríme o systéme, máme vždy na mysli zložitú jednotu, sústavu, niečo zložené, čo nie 

je zložené náhodne, ale podľa určitého poriadku. Pre každý systém je typické, že sa skladá z 

dvoch tried: z triedy prvkov a z triedy vzťahov, relácií, medzi prvkami. Tieto relácie 

nazývame štruktúry. V systéme sú prvky štruktúrami spojené do celku, do jednoty. 

Zobrazenie vlastností systému, ktoré sú pre daný účel podstatné, nazývame model. 

Chápanie systémového prístupu v regionálnom rozvoji je možné vyjadriť 

nasledujúcimi všeobecnými kategóriami: 

- Komplexné chápanie problematiky regionálneho rozvoja v daných – širokých 

súvislostiach. 

- Prezentácia regiónu, objektu skúmania, ako systému. 

- Zobrazenie javov a problémov regionálneho rozvoja formou modelov. 

- Chápanie regionálneho rozvoja ako systému rozmanitých procesov s využitím 

rozvojových faktorov. 

1 SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. 45 s. 

3


- Využitie metód systémového prístupu pre riešenie problematiky regionálneho 

rozvoja. 

Podľa uvedených kategórií je možné posudzovať región ako systém z troch 

základných hľadísk: 

a.) Región ako systém administratívneho usporiadania 

b.) Región ako systém fungovania a reprodukcie. 

c.) Región ako systém funkcií infraštruktúry. 

1.1.1.2 Región ako systém administratívneho usporiadania 

Pokiaľ definujeme región ako administratívno-správnu oblasť, potom bude región ako 

systém rozdelený na jednotlivé obce, prípadne väčšie celky tvorené prvkami systému verejnej 

správy. Verejná správa, ako systém, je zložená z dvoch subsystémov – zo štátnej správy 

a samosprávy. Môže sa vykonávať na jednej územno-správnej jednotke jedným alebo aj 

dvoma rozdielnymi orgánmi. Územno-správne jednotky tvoria obce, ako základné územnoprávne 

celky, na ktorých je vykonávaná samospráva aj štátna správa a vyššie územné celky 

(VÚC). Pôsobnosť týchto jednotiek, ich právomoci, vzťahy k danému územiu, ako aj ich 

vzájomné formálne vzťahy sú vymedzené zákonom. 

V zmysle systémového pohľadu na samosprávny celok je najlepšie viditeľná jeho 

riadiaca časť – čiže volené a výkonné orgány. Riadiaca časť sa skladá z dvoch všeobecných 

subsystémov: 

- strategické riadenie, orientované na spracovávanie stratégie rozvoja regiónu; 

- operatívne riadenie, čiže aplikačná – výkonná časť riadiaceho subsystému 

nadväzujúca na strategické riadenie. Tu už je možné postupne definovať ďalšie 

subsystémy ako napríklad správny systém regiónu, informačný systém regiónu, 

finančný systém regiónu, daňový systém regiónu, systémy krízového riadenia 

regiónu a pod. 

Rozdelenie verejnej správy na Slovensku 

Verejná správa je činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy a 

verejnoprávnymi organizáciami pri zabezpečovaní verejných úloh. Na Slovensku existuje 

takzvaný paralelný model, v ktorom je štátna správa úplne oddelenou, samostatnou zložkou 

verejnej správy. V iných štátoch môže existovať takzvaný integrovaný model verejnej správy, 

pri ktorom sú niektoré orgány verejnej správy súčasne orgánom štátnej správy aj orgánom 

samosprávy. 

Nasledujúci prehľad zobrazuje základné prvky systému verejnej správy v Slovenskej 

republike: 

1. Štátna správa 

- Ústredná štátna správa – vláda, ministerstvá. 

- Miestna štátna správa – krajské úrady, obvodné úrady. 

4


- Špecializovaná miestna štátna správa – na úsekoch cestnej dopravy a 

pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych 

vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva 

atď. 

2. Samospráva 

- Územná samospráva. 

- Miestna územná samospráva – obce a mestá. 

- Regionálna územná samospráva – vyššie územné celky ktorými sú 

samosprávne kraje (VÚC). 

- Záujmová samospráva – súdna samospráva, verejnoprávne korporácie v 

oblasti poisťovníctva, zdravotníctva, sociálnych vecí, životného prostredia, 

kultúry, školstva, telovýchovy, atď. 

1.1.1.3 Región ako systém fungovania a reprodukcie 

Región je možné definovať aj ako „časť geografického priestoru, ktorá je 

charakterizovaná komplexom prírodných a socioekonomických prvkov, väzieb a procesov“ 2 . 

Ich špecifickým rozmiestnením, usporiadaním a mierou integrácie sa vytvára priestorová 

štruktúra s vlastnými vnútornými zákonitosťami, ktorými sa odlišuje od okolitých 

priestorových jednotiek – regiónov. Regionálne, priestorové procesy je možné opísať ako 

vzťahy medzi javmi (prvkami, zložkami), pri ktorých sú formou premiestňovania osôb, hmoty 

– materiálu, informácií a energie zaisťované a uspokojované vzájomné potreby týchto javov. 

Tieto regionálne procesy sú rozhodujúcou podmienkou vnútornej i vonkajšej integrácie 

regiónov. 

Pri skúmaní regiónu ako systému sa za predmet skúmania považuje priestor, ktorý je 

naplnený vonkajšími a vnútornými vzťahmi dvoch základných prvkov a to človeka 

a fyzických prvkov. Vymedzený priestor a život človeka v ňom sa nazýva osídlenie. Región 

predstavuje určitý hierarchický typ osídlenia, ktorý sa pri svojom fungovaní postupne 

opotrebováva. Z tohto dôvodu sa rozlišuje: 

- Fungovanie, ako prevádzku a používanie, ktoré obsahuje správanie človeka, jeho 

prácu, pohyb, odpočinok a sociálne väzby, ďalej správanie sa prírodných prvkov, 

ako aj umelých prvkov, ktoré človek vytvára. 

- Reprodukcia, ako obnova a tvorba osídlenia, čiže obnova prírodných prvkov, 

reprodukcia človeka, výroba nových umelých prvkov. 

Fungovanie regiónu zamerané na regionálny rozvoj je vlastne cieľom a zmyslom 

efektívneho riadenia regiónu, ako aj pridruženého vedeckého bádania a modelovania. 

Reprodukcia regiónu je vlastne súčasťou jeho fungovania. Fungovanie vyjadruje súčasný 

stav, ktorý sa cez proces reprodukcie transformuje do svojej budúcej podoby. V zmysle 

systémového prístupu sa oba procesy, fungovanie i reprodukcia, považujú za procesné 

subsystémy, ktoré sa podieľajú na regionálnom rozvoji. Tu je potrebné definovať ciele, 

správanie a štruktúru regiónu ako systému. 

2 SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. 46 s 

5


- Ciele regiónu vo všeobecnom ponímaní predstavujú určitý syntetický cieľ – ktorý 

môže byť vyjadrený v ideálnej podobe ako maximálny spoločenský úžitok 

z funkcie regiónu ako systému pre všetky záujmové skupiny na území regiónu. 

Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom regionálneho rozvoja, ktorý človek 

ovplyvňuje pomocou regionálnej politiky. 

- Štruktúra regiónu je z hľadiska človeka ako prvku systému tvorená rôznymi 

sociálnymi skupinami: rodina, pracovná skupina, záujmová skupina, politická 

strana, komerčná organizácia atď. Z ekonomického pohľadu je možné 

štrukturalizovať región na ekonomické (podnikateľské subjekty) a ostatné entity. 

Ďalej je možné členenie podľa fyzických prvkov (nerasty, pohoria, vodné toky 

a pod.), biologických prvkov (fauna a flóra) a umelých prvkov – kultúrnych 

artefaktov (budovy, stavby, technické zariadenia a iné). Dôležité je mať na zreteli, 

že medzi všetkými prvkami systému existujú zložité vzťahy, ktoré vplývajú na 

rozvoj regiónu. 

- Správanie regiónu obsahuje činnosti ako priemyselná a poľnohospodárska výroba, 

doprava, bývanie, školstvo, sociálna starostlivosť, služby, obchod, voľný čas atď. 

Krátkodobé správanie regiónu by malo vykazovať určitý stupeň stability. 

Dlhodobé správanie regiónu by malo vykazovať znaky progresívneho vývoja, to 

znamená ekonomický rast, požadovaný demografický vývoj, úroveň 

medziľudských vzťahov, reprodukčné cykly a pod. 

Základné regionálne funkčné subsystémy, ktoré sú odvodené z procesov fungovania 

a reprodukcie, je možné posudzovať aj z pohľadu uspokojovania potrieb ľudí: 

- produkcia (priemyselná a poľnohospodárska) a produkcia služieb; 

- doprava, všetky jej spojovacie a transformačné funkcie (presuny osôb a tovarov); 

- bývanie, vrátane základných komplementárnych služieb (čiže tzv. občianska 

vybavenosť, inžinierske siete, infraštruktúra atď.); 

- rekreácia, čiže všetko, čo umožňuje účelové a kultúrne využívanie voľného času 

a mimopracovného času. 

Vzhľadom na zložitosť procesov, ktoré v regióne môžu prebiehať, je možné vymedziť 

rámcové oblasti regionálneho rozvoja: 

- rozvoj ekonomiky (priemyslu, poľnohospodárstva, služieb, finančníctva, 

bankovníctva a pod.); 

- rozvoj infraštruktúry (technickej a inštitucionálnej); 

- rozvoj v sociálnej oblasti, vzdelanosti a kultúry; 

- rozvoj v oblasti životného prostredia; 

- rozvoj cestovného ruchu; 

- rozvoj občianskej spoločnosti; 

- rozvoj vedy v zmysle poznatkovej spoločnosti. 

Všetky spomenuté oblasti sú v rámci regionálneho rozvoja čiastkové subsystémy, 

ktoré musia byť riadené – pokiaľ sa má dospieť k zamýšľaným, požadovaným výstupom. 

6


Takto všeobecne definovaný systém – model, je možné využiť pri riadení, plánovaní, 

navrhovaní a zmenách v regionálnom rozvoji. 

1.1.1.4 Región ako systém funkcií infraštruktúry 

Infraštruktúre je v rámci regionálneho rozvoja pripisovaný značný význam. 

Samozrejme ide o jej želaný stav v progresívnom zmysle. Infraštruktúra vo všeobecnom 

ponímaní predstavuje množinu prepojených štrukturálnych prvkov, ktoré potom udržiavajú 

integritu celej štruktúry. Najčastejšie sa tento pojem používa pre označenie umelo, ľudskou 

rukou vytvorených štruktúr. V tomto zmysle teda infraštruktúra predstavuje „dlhodobé 

zariadenia (životnosť) a vybavenie materiálneho (technického), organizačného – 

inštitucionálneho i personálneho charakteru potrebné pre ekonomické fungovanie z hľadiska 

priestoru a deľby práce“ 3 . Do infraštruktúry sa spravidla zaraďuje: 

- Technická infraštruktúra, ktorú tvoria napr. cesty, železnice, vodné a letecké cesty, 

energetické siete, telekomunikácie, odpadové hospodárstvo a informačné siete. 

- Inštitucionálna infraštruktúra, ktorú tvorí sieť verejných a súkromných organizácií 

– inštitúcií v danom priestore. 

- Podnikateľská infraštruktúra, ktorá je tvorená podnikateľskými subjektmi 

a subjektmi podpory podnikania. 

- Sociálna infraštruktúra, ktorá obsahuje vzdelávacie, kultúrne, sociálne a rekreačné 

zariadenia regiónu. 

Infraštruktúra je významným potenciálnym faktorom ekonomického rozvoja regiónu. 

Každý typ infraštruktúry je vlastne relatívne samostatný systém a zároveň podsystém celkovej 

infraštruktúry regiónu. V koncepcii regiónu je možné v mnohých prípadoch spojiť 

infraštruktúru a záujmy. Záujmy v tomto zmysle znamenajú najsilnejšie, najpreferovanejšie 

záujmy pôsobiace v danom regióne. V ideálnom chápaní pôsobia tieto záujmy smerom 

k regionálnemu rozvoju. Región je potom možné definovať ako určité územie s danými 

prvkami, kde existuje špecifická, funkčná a súvisiaca infraštruktúra a presadzuje sa spoločný 

záujem zameraný na jeho rozvoj a zvýšenie blahobytu obyvateľstva. Regionálny systém 

týmto dostáva moment cieľového správania. 

1.1.2 Regionálny rozvoj 

Pojem regionálny rozvoj sa často používa v rôznych významoch a situáciách. 

Vzhľadom na to je potrebné objasniť aj ďalšie – príbuzné pojmy a procesy. Rozvoj je proces, 

ktorý je zameraný na daný cieľ, resp. ciele a podlieha neustálym zmenám a korekciám. 

V minulosti sa regionálny rozvoj často chápal ako súčasť ekonomického – hospodárskeho 

rozvoja a rastu. Dnes je situácia iná a oba pojmy je potrebné dôkladne rozlišovať. 

Ekonomický rast znamená zvýšenie celkového produktu krajiny počas určitého 

obdobia. Väčšinou sa vyjadruje ako ročné tempo rastu reálneho hrubého národného produktu 

(alebo domáceho) danej krajiny. 

3 SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. 48 s 

7


Ekonomický rozvoj predstavuje dlhodobé zvyšovanie ekonomického bohatstva 

krajiny. Jeho podmienkou a zároveň predpokladom je vznik nových ekonomických aktivít, 

ktoré vytvárajú nové bohatstvo, zamestnanosť a taktiež dopyt po výrobkoch a službách. 

Hlavnými činiteľmi ekonomického rozvoja sú podnikatelia, tí ktorí našli nové 

ekonomické činnosti ako aj tí, ktorí udržujú stávajúce. Ďalej je to infraštruktúra poskytujúca 

podnikateľom hmotné a nehmotné zdroje. 

Podnikatelia existujú v prostredí špecifického územia. Toto územie je zložitým 

prepojením sociálnych, kultúrnych, politických, občianskych, podnikateľských, 

priemyselných, poľnohospodárskych, ekologických a ďalších premenných, ktoré vymedzujú 

dané územie a komunitu, ktorá tu žije. V tomto priestore sa v podstate začína ekonomický 

rozvoj krajiny – tento lokálny kontext sa nazýva regionálny rozvoj. 

„Ekonomický a sociálny rozvoj je lokálny jav, ktorý sa rozvíja v určitom regionálnom 

prostredí. Národná ekonomika je potom súhrnom miestnych a regionálnych ekonomík, ktoré 

v sebe obsahuje.“ 4 

Regionálny rozvoj je komplex procesov, ktoré prebiehajú v rámci zložitého systému 

regiónu. Je to vlastne súbor prístupov, politík, plánovania a aplikácií, či vykonávania 

zameraný na vyrovnávanie regionálnych disparít. Na riadenie a ovplyvňovanie týchto 

procesov sa využíva systémový prístup. Výkonnou a podpornou činnosťou pre regionálny 

rozvoj sa zaoberá regionálna politika. 

Regionálna politika predstavuje koncepčné a výkonné aktivity štátnych i regionálnych 

štruktúr zmerané na stanovovanie hlavných smerov, strategických cieľov, ako aj vytváranie 

metód, postupov a zdrojov pre ich realizáciu. Hlavný cieľ regionálnej politiky je všeobecne 

regionálny rozvoj. Tento je v tomto zmysle orientovaný na vyrovnávanie vnútroi 

medziregionálnych disparít a dosahovanie rastu blahobytu v regióne. Za rozhodujúce 

procesy regionálne politiky sa pokladajú: 

- ekonomický rozvoj, 

- rozvoj podnikania, 

- podpora a rozvoj regionálnej infraštruktúry, 

- sociálny rozvoj, 

- environmentálny rozvoj. 

Tieto procesy sú orientované na zvyšovanie a udržiavanie blahobytu ľudí, je to ich 

hlavným cieľom a záujmom. 

1.1.2.1 Teórie regionálneho rozvoja 

Teoretická literatúra k tejto téme je dostatočne bohatá a neustále prináša nové názory 

a poznatky. Všeobecný pohľad na rozdelenie teoretických prístupov ponúka napríklad 

Sweeny 5 , ktorý ich delí na dve skupiny: 

4 SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. 13 s. 

5 SWEENY, G. (ed.) Regional and local development. Dublin : Built Environmental Research Centre, 1995. 

8


- teórie lokalizácie, ktoré sa zaoberajú hospodársko-priestorovou štruktúrou regiónu, 

čiže sa orientujú na jednotlivé firmy a celkové problémy ekonomickej lokalizácie – 

určenia optimálneho umiestnenia firiem alebo ich pobočiek; 

- teórie regionálneho rozvoja, ktoré popisujú a vysvetľujú regionálne odlišné 

procesy rastu a rozvoja. Delia sa na: 

- teórie založené na prístupe „zhora“ – s využitím exogénnych faktorov rastu, 

- teórie založené na prístupe „zdola“ – s využitím endogénnych faktorov rastu. 

1.1.2.2 Teórie lokalizácie 

Teórie lokalizácie sa zaoberajú určovaním optimálneho umiestnenia organizácie alebo 

jej pobočky a faktormi, ktoré takéto rozhodnutie ovplyvňujú. Východiskovým problémom 

organizácie je výber miesta, v ktorom bude zhromažďovať svoje vstupy a odkiaľ bude 

distribuovať svoje výstupy. Vstupy aj výstupy môžu byť umiestnené v rôznych miestach 

a samozrejme podliehajú dopravným nákladom. Vo všeobecnosti organizácia podmieňuje 

umiestnenie svojich aktivít na základe: 

- vstupov, teda je orientovaná na vstupy; 

- trhu, teda je orientovaná na trh; 

- minimalizácie dopravných nákladov. 

Lokalizačné faktory je možné rozdeliť na vstupné (výrobné) a výstupné (predajné). 

Medzi vstupné alebo výrobné faktory sa zaraďuje dostupnosť a náklady na zaistenie hlavných 

prvkov pracovnej sily, prevádzkové aktíva (pôda, budovy, stroje), materiál (suroviny) 

a dispozičné faktory (manažment a správa). Výstupné alebo predajné faktory súvisia s daným 

sektorom trhu. Sú to napríklad možnosti regionálnej distribúcie tovarov, regionálne odlišné 

ceny a pod. 

Okrem týchto faktorov je možné rozlišovať aj ďalšie významné determinanty 

regionálneho rozvoja, konkrétne sú to aglomeračné efekty a infraštruktúra. 

Aglomeračné efekty 

Aglomeračné výhody majú centralizačný efekt, nazývajú sa tiež pozitívne úspory, 

aglomeračné nevýhody, negatívne úspory, majú decentralizačný efekt. Pozitíve aj negatívne 

efekty aglomeračných faktorov je potrebné chápať v súvislosti s regionálnou koncentráciou 

ekonomických aktivít. Čo sa týka priamo úspor, rozlišujú sa interné 6 a externé 7 . 

Medzi lokalizačné výhody sa zaraďuje 

- jednoduchý prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile, 

- kvalitné subdodávky od špecializovaných subdodávateľov, 

- špecializované servisné firmy. 

6 Interné úspory sú úspory z veľkovýroby – čiže úspory, ktoré vzniknú znížením nákladov na jednotku produkcie 

pri rastúcej kapacite. 

7 Externé úspory sú úspory vyplývajúce z lokalizácie a z urbanizácie. 

9


Lokalizačné výhody sa prejavujú medzi rôznorodými organizáciami v rámci jedného 

odvetvia, často vo väčšej miere ovplyvňujú malé firmy. 

Urbanizačné efekty sa prejavujú medzi organizáciami v rôznych odvetviach a medzi 

rôznymi aktivitami. Za urbanizačné výhody je možné považovať napr. kvalitnejšie vybavenie 

a procesy miestnych municipálnych organizácií, intenzívne vzťahy s podnikateľskou 

komunitou a vzájomné vzťahy podnikateľských aktivít, veľkosť trhu práce, dostupnosť 

výrobných služieb, prítomnosť výskumných ústavov, vzdelávacích zariadení a univerzít, 

existencia technickej infraštruktúry, kvalita života v danej oblasti a pod. 

Infraštruktúra 

„Infraštruktúra sa často chápe ako reziduálny lokalizačný faktor, ktorý obsahuje všetky 

doteraz nemenované faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie o umiestnení organizácie.“ 8 

V podstate sú to všetky základné funkcie potrebné pre rast, integráciu a ponuku ekonomiky – 

čiže infraštruktúra technická, vzdelávacia, sociálna, podnikateľská, verejných služieb a pod. 

Istú snahu o integráciu množstva lokalizačných teórií je možné nájsť v názoroch 

E. von Böventera 9 . Podľa neho sú najdôležitejšie a regionálne najzreteľnejšie nasledujúce 

faktory: 

- Aglomeračné faktory: uvažuje sa nad nimi kvôli ich pozitívnym alebo negatívnym 

efektom pri spojení s regionálnou koncentráciou ekonomických aktivít. 

- Dopravné náklady: všeobecné determinanty pre regionálnu mobilitu vstupov 

a výstupov, ako aj pre výrobné faktory. 

- Závislosť ekonomiky na dostupnosti pôdy: rozlišuje sa medzi pôdou pre výrobné 

účely 10 a pôdou pre spotrebiteľské účely 11 . 

Lokalizačná štruktúra ekonomiky regiónu závisí na interakcii všetkých troch 

uvedených faktorov a taktiež na vývojovom stupni ekonomiky ako takej. Dôsledkom 

ekonomického rozvoja dochádza k zmenám lokalizačnej štruktúry ako aj jej závislosti na 

jednotlivých lokalizačných faktoroch. 

1.1.2.3 Teórie exogénneho rozvoja 

Základnou premisou konceptu týchto teórií regionálneho rozvoja je téza, že 

ekonomický rozvoj a ekonomický rast prebiehajú v rôznych odvetviach a regiónoch rôznym 

spôsobom. Existuje množstvo prístupov, ktoré sa zameriavajú na odvetvovú alebo na 

regionálnu polarizáciu. Jedným z tvorcov odvetvovej polarizácie je Joseph A. Schumpeter. 

V jeho chápaní sú to inovácie, ktoré spúšťajú celú vlnu rozvoja ekonomiky. Tieto myšlienky 

ďalej rozpracoval v 50.-tych rokoch dvadsiateho storočia François Perroux. Orientoval sa na 

nové odvetvia, ktoré boli vytvorené priamo inovačnými procesmi. Podľa ich významu pre 

8 SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004.15 s. 

9 In SWEENY, G. (ed.) Regional and local development. Dublin : Built Environmental Research Centre, 1995. 

10 Poľnohospodárstvo, ťažba, technická infraštruktúra, dopravná infraštruktúra, pozemky pre podnikateľské 

aktivity alebo umiestnenie priemyslu, či orgánov štátnej správy a samosprávy atď. 

11 Bývanie, voľný čas, rekreácia, šport a pod. 

10


odvetvový rozvojový proces ich nazval hnacími jednotkami 12 . Tieto jednotky zodpovedali 

odvetvovým rastovým pólom a môžu byť tvorené jednou organizáciou (firmou) alebo 

skupinou firiem (organizácií). 

Pravdepodobne najobsiahlejším a najprepracovanejším konceptom rastových pólov je 

práca Josého Ramona Lauséna 13 . Jeho teória rozpracováva vzťahy medzi ekonomickým 

rastom a urbanizáciou. Cieľom bolo vypracovať teóriu dynamického regionálneho systému 

rastových pólov. Urbanizáciu chápe ako tvorbu a rozvoj mestských regiónov v dôsledku 

zmien ekonomickej štruktúry regiónu. Rozhodujúcu úlohu tu majú inovácie. Prispievajú 

k tvorbe regionálnych a odvetvových pólov, ktoré označuje ako klastre 14 . Za technické 

inovácie v tradičnom chápaní označuje prvé použitie vedeckých alebo technických znalostí, 

ktoré má komerčný úspech. 

Urbanizáciu a rozvoj chápe Lausén ako postupný proces, kde dochádza k aplikácii 

modelu ekonomických aktivít na geografický región a na jeho odvetvovú štruktúru. 

Predpokladom je, že ekonomický rozvoj je určovaný a podmienený využitím inovácií, a že 

rozvojové a urbanizačné modely sú charakteristické inováciami v dominantnom 

priemyselnom odvetví. Takéto inovácie vyvolávajú ďalšie inovácie v susedných regiónoch 

a pridružených odvetviach. Priemyselné odvetvia s kvalitatívne a kvantitatívne najväčšími 

inováciami vykazujú najvyšší rast. Za rastový pól Lausén považuje odvetvové alebo 

regionálne zoskupenie firiem, ktoré vykonáva aktivity zamerané na export. Formuluje 

nasledujúce hypotézy: 

- Rastový pól je regionálne alebo odvetvové zoskupenie organizácií orientované na 

regionálne exportné aktivity, ktoré sú umiestnené v jednom alebo viacerých 

geografických zoskupeniach v rámci regiónu. V popredí Lausénovej teórie už 

nestoja jednotlivé rastové póly, ale skôr systém rastových pólov, ktoré vyhovujú 

polarizačným princípom. 

- Rozvoj jednotlivých rastových pólov rovnako ako systému rastových pólov je 

určený na základe podnetov odvodených z národných (štátnych) požiadaviek. 

- Priame vplyvy ako aj vplyvy spätnej väzby medzi organizáciami (firmami) na trhu 

prenášajú rast z pólov na geografické, ale aj odvetvové periférie. Regionálne 

šírenie – rozširovanie je teda ovplyvnené lokalizačnými faktormi. 

Lausén odvodil, že regionálna štruktúra geografických zoskupení určuje regionálny 

model procesov postupného šírenia a prijímania inovácií. V tomto zmysle je možné 

považovať za základný a určujúci faktor rozvoja ekonomiky mestské systémy. 

Teórie exogénneho rozvoja sú postavené na prístupe budovania „zhora“. Je pre ne 

charakteristické, že rozvojové podnety vychádzajú z metropolitných centier smerom 

k perifériám. Nasledujúce teórie endogénneho rozvoja tento prístup v postate otáčajú. Dnes 

existuje mnoho príkladov ktoré dokazujú, že model centrum – periféria neplatí, že práve 

v regiónoch, ktoré boli periférne, vznikajú autonómne plnohodnotné rozvojové podnety. 

12 V origináli: unités motrices. 

13 In SWEENY, G. (ed.) Regional and local development. Dublin : Built Environmental Research Centre, 1995. 

14 

Klaster – zhluk – zoskupenie. Týmto pojmom sa v tomto dokumente označuje forma prepojenia 

ekonomických aktivít. Konkrétne môže ísť o súbor regionálnych korporácií, či podnikateľov, ktorí sú vzájomne 

prepojení. K tomuto sa pripájajú aj inštitúcie, ktoré môžu zvýšiť a upevniť konkurencieschopnosť daného 

zväzku. Sú to najmä organizácie terciárneho sektoru zamerané na vzdelávanie, vedu a výskum – najčastejšie 

univerzity, vysoké odborné školy, ako aj rôzne typy vedeckých a výskumných inštitúcií. 

11


1.1.2.4 Teórie endogénneho rozvoja 

Približne v polovici 70-tych rokov dvadsiateho storočia sa objavujú tendencie pre 

podporu tzv. endogénneho rozvoja. Endogénny regionálny rozvoj vyžaduje, aby došlo 

k vypracovaniu cieľov, stratégií a konkrétnych opatrení, ktoré budú zohľadňovať existujúcu 

štruktúru a potenciál regiónu. Neskôr sa objavujú ďalšie prístupy a koncepcie, ktoré 

podporujú väčšiu nezávislosť a sebaurčenie regiónov. Sú to napríklad regionálna politika, 

autonómny regionálny rozvoj, regionálny rozvoj pomocou aktivácie intraregionálneho 

potenciálu, regionálna sebarealizácia a pod. 

Pre tieto prístupy je charakteristický regionálny rozvoj, ktorý sa spolieha na vnútornú 

integráciu regiónu a na využívanie endogénneho – vnútorného potenciálu regiónu. Základné 

prístupy, ktoré sa orientujú na konkrétne lokality regiónov sú: 

- Politické prístupy, ktoré by mali viesť k posilneniu regiónu pomocou 

decentralizácie vládnej moci a prenesením rozhodovacej právomoci na regióny. 

Tieto procesy by mali viesť k väčšej participácii a angažovanosti na regionálnej 

úrovni – takže regionálne programy bude možné lepšie koordinovať. 

- Ekonomické prístupy, ktoré sa orientujú na aktivizáciu, využitie a ekologickú 

podporu regionálneho potenciálu, vytváranie vzťahov vnútornej regionálnej 

produkcie a obchodu, spoluprácu medzi komerčnými i verejnými organizáciami, 

ktorá sa považuje za výhodu pre rozvojové možnosti. 

- Sociálne a kultúrne prístupy, ktoré umožňujú posilnenie a rozvoj autonómnej 

regionálnej identity, rast vnútornej regionálnej komunikácie a podporu 

regionálneho „vedomia“, či „povedomia“, čo je chápané ako silná stránka 

v zmysle rozvoja. 

- Ekologické prístupy, ktoré sa orientujú na optimálnu koordináciu praktických 

opatrení v rámci miestnych prírodných podmienok. Podporujú sa ekologické 

výrobné metódy a využívanie prírodného potenciálu z dlhodobého hľadiska. 

V poslednej dobe sa objavujú skupiny faktorov, ktoré majú vplyv na spontánne 

a autonómne rozvojové procesy regionálnych a lokálnych ekonomík. Celý rad geografických 

oblastí v Európe úspešne generuje svoje bohatstvo a vlastnú prosperitu cez dynamické 

a podnikavé obyvateľstvo nachádzajúce sa v malých a stredných firmách. Konkrétne sú to 

najmä: 

- technický pokrok prostredníctvom inovácií a schopnosti učenia sa; 

- ľudský kapitál a podnikatelia; 

- ekonomický rozvoj ako lokálny a regionálny jav s regionálnou 

inštitucionalizovanou podporou. 

Úlohou vlády je v tomto zmysle vytvárať prostredie, ktoré napomáha podnikateľským 

a inovačným aktivitám v lokálnych alebo regionálnych ekonomikách. Na celoštátnej úrovni sa 

má z hľadiska regionálneho rozvoja vytvárať iba značne široký rámec, ktorý podporuje 

endogénny rozvoj a podnikateľskú vitalitu. Oveľa konkrétnejšia je zodpovednosť 

regionálnych a lokálnych exekutív v zmysle princípu subsidiarity. Regionálne a miestne 

organizácie majú významnú a špecifickú úlohu pri tvorbe atmosféry a prostredia, ktoré 

podporuje rozvojové aktivity. 

12


1.1.2.5 Asociatívna teória, asociatívny model regionálneho rozvoja 

Asociatívny model regionálneho rozvoja, označovaný aj ako „tretia cesta“, pribudol 

k pôvodným koncepciám v posledných desaťročiach. Politiky a stratégie uplatňované 

v regionálnom rozvoji sa stále vo väčšej miere orientujú na spoločenské a komunikatívne 

dimenzie ekonomického rozvoja, teda na tzv. „soft“ nástroje. Medzi tieto „mäkké“ dimenzie 

patria procesy spolupráce, vytvárania noriem a hodnôt, ktoré ovplyvňujú a určujú správanie 

činiteľov v regionálnom rozvoji. Taktiež procesy budovania inštitúcií, ktoré tieto činitele, ako 

aj regionálnych a lokálnych aktérov priťahujú k sebe, čím zvyšujú kolektívnu kapacitu pre 

prípravu stratégií a konkrétnych akcií, postupov pre ich realizáciu. 

Konkrétnymi prejavmi asociatívneho modelu v regiónoch je nielen existencia klastrov 

a podnikových sietí, ale taktiež celý rad iniciatív podporujúcich rast inovácií, ktoré 

podporovala a stále podporuje aj Európska únia. Sem patria napríklad 

- regionálne inovačné stratégie (RIS – Regional Innovation Strategies) a 

- regionálne stratégie pre podporu inovácií a transferu technológií (RITTS – 

Regional Innovation and Technology Transfer Strategies). 

Cieľom týchto procesov je na základe regionálneho konsenzu a budovania 

regionálnych kapacít identifikovať konkrétne projekty inovácií v regiónoch. 

Hlavné procesy, ktoré podporujú asociatívny model v regionálnom rozvoji sú: 

- procesy spolupráce, 

- procesy budovania dôvery medzi partnermi, 

- zvyšovanie kvality sociálneho kapitálu v regiónoch, 

- prispôsobenie sa štruktúry exekutívy a správy, volenej i nevolenej, potrebám 

regionálneho rozvoja. 

Asociatívny model regionálneho rozvoja nie je možné zúžiť na spôsob alebo 

mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa zlepší interakcia medzi firmami a verejnými 

organizáciami v regióne. Je to taktiež spôsob, ako zabezpečiť, aby celá regionálna komunita 

mala prospech z hospodárskeho úspechu firiem umiestnených v regióne. 

Najvýznamnejšie smery v dlhodobom rozvoji regionálnej politiky členských štátov 

Európskej únie sú 15 : 

- posun v cieľoch regionálnej politiky od znižovania regionálnych rozdielov 

smerom k podpore regionálnej konkurencieschopnosti; 

- odklon od tradičných nástrojov politiky na strane dopytu 16 v prospech „soft – 

mäkkých“ opatrení na strane ponuky; 

- zúženie – presné špecifikovanie oblastí, ktoré dostanú regionálnu pomoc; 

- rast lokálnych ekonomických iniciatív (smerovaných zdola – hore); 

- väčšia koncentrácia a väčšie zacielenie – konkretizácia regionálnej politiky, a to 

priestorovo 17 i sektorovo 18 ; 

15 BACHTLER, J. YUILL, D. Policies and strategies for regional development: A shift in paradigm? In Regional 

and Industrial Policy Research Paper. No. 46. Glasgow : EPRC, University of Strathclyde, 2003. 

16 Hlavne programov na podporu podnikania. 

13


- zmeny v oblasti správy a exekutívy smerom k decentralizácii, partnerstvu a ku 

koordinácii politiky; 

- rast záujmu o trvalo udržateľný rozvoj a tzv. sociálne začleňovanie. 

Tieto trendy sa v krajinách Európskej únie začali prejavovať hlavne v programovacom 

období štrukturálnych fondov v rokoch 2000 – 2006. Zdôrazňuje a uprednostňuje sa väčšia 

efektivita regionálnej politiky pred dosiahnutím rovnosti a vyrovnávaním rozdielov. Ďalej sa 

prejavuje silnejšia orientácia na regionálnu úroveň 19 , význam regionálnych schopností – 

kompetencií, úloha programovania na regionálnej úrovni, väčší záujem o koordináciu 

regionálnej politiky 20 , väčší tlak na rozpočty pre regionálnu politiku 21 . 

Je zrejmé, že na regionálnu politiku členských štátov Európskej únie v zásadnej miere 

pôsobia princípy, zásady a možnosti štrukturálnych fondov. Toto pôsobenie však nemusí byť 

vždy, za každých okolností kladné – naopak, často môže viesť k zníženiu vlastnej aktivity 

v regiónoch. Regionálne procesy sa potom orientujú a prispôsobujú v očakávaní externých 

zásahov. 

Uvedené skutočnosti naznačujú zmenu v chápaní procesov regionálneho rozvoja. Je 

možné hovoriť o určitom posune k novej paradigme regionálnej politiky. Tieto procesy sú 

bližšie znázornené v nasledujúcej tabuľke. 

17 Priestorovo – hlavne na mestské oblasti. 

18 Sektorovo – na tzv. klastre. 

19 Regionálna úroveň – čiže regionálne činitele v ekonomickom rozvoji regiónov. 

20 Koordinácia regionálnej politiky ako na štátnej tak i regionálnej úrovni. 

21 Je to v podstate odpoveď na ich krátenie v minulosti. 

14


Meniaca sa paradigma regionálnej politiky 22 

Kritérium Klasická regionálna politika Moderná regionálna politika 

Koncepčný model 

Teória lokalizácie odvetvia: 

Hlavné faktory sú regionálne 

atribúty, napr. výrobné náklady, 

dostupnosť pracovníkov a pod. 

Teória učiacich s regiónov: Hlavné 

faktory tvoria regionálne 

schopnosti, napr. inovačné 

prostredie, klastre, siete 

Charakteristiky politiky 

Dlhodobé ciele a zámery 

Konkrétne ciele 

Spravodlivosť – rovnosť alebo 

efektivita 

Tvorba zamestnanosti, zvýšené 

investície 

Rovnosť a efektivita 

Zvýšená konkurencieschopnosť 

(napr. podnikanie, inovácie, 

schopnosti) 

Oblasti zásahov Úzke (ekonomické, priemyslové) Široké (multisektorové) 

Spôsob realizácie 

Reaktívny, založený na 

konkrétnych projektoch 

Proaktivný, plánovaný, strategický 

Štruktúra politiky 

Priestorové zameranie Problémové oblasti. Všetky regióny. 

Analytická základňa Indikátory regionálnych disparít Komplexná SWOT analýza regiónu 

Hlavné nástroje Programy podpory Rozvojové programy 

Orientácia pomoci 

Podpora podnikom 

Tvrdá infraštruktúra 

Podnikateľské prostredie 

Mäkká – soft infraštruktúra 

Organizácia 

Príprava politiky Centralizovaná (zhora – dole) Kolektívna (založená na dohode 

a dialógu) 

Vedúce organizácie Centrálna vláda Regionálne orgány 

Partneri Nie sú Lokálne orgány, sociálny partneri 

Administratíva Jednoduchá a racionálna Zložitá a byrokratická 

Výber projektu Interný (rozhodovaním) Participatívny (široká účasť) 

Časová orientácia Ročné rozpočty Viacročné plánovacie obdobie 

Hodnotenie 

Etapy Ex post Ex ante, Interim, Ex post 

Výstupy Merateľné Ťažko merateľné 

22 BACHTLER, J. YUILL, D. Policies and strategies for regional development: A shift in paradigm? In Regional 

and Industrial Policy Research Paper. No. 46. Glasgow : EPRC, University of Strathclyde, 2003. 

15


ZHRNUTIE: 1.1 Teoretické východiská 

Región ako systém 

Systém vo všeobecnosti predstavuje určitý celok, ktorý pozostáva z častí (zložiek, 

prvkov, komponentov, elementov), medzi ktorými existujú väzby (vzťahy, súvislosti, 

relácie). Žiadny systém nefunguje sám o sebe, vždy má väzby z inými širšími a väčšími 

systémami. Taktiež časti – elementy, z ktorých sa daný systém skladá vytvárajú vlastné 

komplexné celky. Dôležité je, ktorý systém si označíme ako základný. Jeho časti, prvky 

a vzťahy medzi nimi potom môžeme nazvať podsystémami alebo subsystémami. Príkladom 

môže byť ľudské telo. Organizmus človeka tvorí komplexný systém. Podsystémami môžeme 

potom nazvať obehový systém, tráviaci systém, nervový systém a pod. Spolu vytvárajú 

človeka a jeho telesné procesy. Človek, ako biologický organizmus – systém, je zároveň 

súčasťou širšieho prostredia. Pokiaľ má organizmus ako systém fungovať správne, musí 

prinajmenšom prijímať potravu a tekutiny. Na to, aby sa k nim dopracoval musí vykonávať 

nejakú činnosť – prácu. Takto by sa dalo pokračovať skoro až donekonečna. Obstarávanie 

potravy v dnešnej spoločnosti je mimoriadne komplexný proces – systém procesov. 

Produkcia, distribúcia, predaj, spracovanie, likvidácia odpadu atď. Taktiež nás okamžite 

napadne ďalší systém, ktorý sa úzko viaže k nášmu príkladu. Dnes potravu vo väčšine 

prípadov neprodukujeme sami. Nakupujeme ju. Na to, aby to bolo možné potrebujeme 

peniaze. Peniaze najčastejšie získame prácou vo forme mzdy a takto by sme mohli 

pokračovať ďalej a ďalej. 

Región jednoznačne je systémom. Má nad sebou vyšší systém – štát a v našom 

prípade aj Európsku úniu. Vyšší systém môže pre región predstavovať napríklad aj 

kooperácia s inými regiónmi – vytváranie tzv. euroregiónov a pod. Región v sebe obsahuje 

množstvo komplexných podsystémov, ktoré z najpodstatnejšej časti tvoria ľudia, ktorí 

v danom regióne žijú. Môže to teda byť kultúra, vzdelanostná úroveň, kvalita a kvantita 

pracovnej sily, ale aj dopravná infraštruktúra, podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, 

zdravotníctvo, školstvo, krízový manažment, orgány regionálnej správy a samosprávy atď. 

Systémový prístup je vlastne aplikácia vyššie uvedeného spôsobu myslenia na 

riešenie konkrétnych problémov a situácií. Systémový prístup je interdisciplinárny – 

znamená to, že využíva celé spektrum vied a vedeckých poznatkov (od technických po 

spoločenské). Aké nástroje sa použijú sa určí podľa povahy problému. Problém musíme 

najskôr študovať, preskúmať a poznať ako funguje. Potom sa zvažujú ďalšie kroky – zmeny, 

zlepšenia, riadenie. Čiže napríklad v procesoch regionálneho rozvoja sa často stretneme 

s použitím sociologických metód pri štúdiu javov, matematických a štatistických metód pri 

ich vyhodnocovaní, ekonomických nástrojoch pri plánovaní, manažmentu pri riadení 

a zavádzaní procesov, psychológie pri komunikácii s ľuďmi a pod. 

16


Regionálny rozvoj 

Regionálny rozvoj je potrebné chápať ako proces, ktorý neustále pokračuje. Preto je 

ho potrebné neustále podporovať, riadiť, vykonávať výskum, usmerňovať a prispôsobovať 

k celosvetovým trendom. Dôležité je aké nástroje sa budú v zmysle plánovitého, zámerného 

regionálneho rozvoja používať a kto bude ich nositeľom. Opäť sa tu využíva systémový 

prístup. Škála nástrojov je široká, od prísne vedeckých až po čisto trhové – praktické 

v zmysle liberálneho prístupu. Je teda možné ponechať všetko na trh alebo aktívne prispievať 

k regionálnemu rozvoju – usilovať sa o rast celého regiónu ako takého v rôznych smeroch – 

nie len ekonomicky, ale napríklad aj po stránke kultúry životného prostredia (parky, kvalitné 

chodníky, prístup k verejným službám), cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, kvality 

školstva, zdravotníctva, služieb verejnosti atď. 

Dôležitým aspektom regionálneho rozvoja sú teórie, ktoré sa ním zaoberajú. Nie sú 

to len konštatovania faktov. Dnes tieto teórie predstavujú mimoriadne kvalitnú poznatkovú 

bázu, ktorá je v mnohých prípadoch priamo použiteľná pre praktické činnosti. Tvorba 

regionálnej inovačnej stratégie a procesy s ňou spojené sú v podstate výsledkom 

akumulovania poznatkov. V podstate ich vývoj dospel do určitého štádia a ponúkol 

regionálnu inovačnú stratégiu ako jeden z nástrojov prispievajúcich k regionálnemu rozvoju. 

Ukázalo sa, že je to zároveň aj jeden z najužitočnejších nástrojov v tomto zmysle. 

Prvá je skupina teórií lokalizácie. Tieto teórie sa zaoberajú predovšetkým faktormi 

výberu vhodného miesta pre umiestnenie konkrétnej aktivity. Dôležité je teda nájsť pre danú 

činnosť, či už je to nemocnica, obchod alebo výrobná hala, v rámci možností to najlepšie, 

najhodnejšie miesto. 

Druhú skupinu tvoria teórie exogénneho rozvoja. Tieto sú v podstate založené na 

predpoklade, že tie najpodstatnejšie impulzy pre regionálny rozvoj musia vychádzať „zhora“. 

Pojmom „zhora“ sa myslí nejaká vyššie postavená autorita, ktorá má kompetencie, aby 

určovala ciele a smery rozvoja. Najčastejšie sa za takúto autoritu považuje štát, štátom 

riadené ministerstvá a agentúry. 

Teórie endogénneho rozvoja sú založené na opačnom východisku ako 

predchádzajúce. Základným predpokladom je, že daný systém, v našom prípade región, 

dostatočne pozná svoju situáciu a potreby. Región teda dokáže využiť svoj potenciál a sám sa 

podieľať na svojom rozvoji. Je to teda prístup založený na aktivite „zdola“. Problém tu 

predstavuje najmä rozdelenie financií a rôzne formy zdanenia. Otázkou teda je, koľko 

dostane daný región finančných prostriedkov pre svoj rozvoj, odkiaľ budú pochádzať, podľa 

akých kritérií sa budú rozdeľovať, či má región právo vyberať dane, v akej výške, v akých 

sektoroch atď. Ďalší problém predstavuje počet obyvateľov v regióne, ich sociálna štruktúra, 

aké ekonomické aktivity sa nachádzajú na území regiónu a pod. Je tu teda dôležité nájsť isté 

optimum medzi rozvinutými regiónmi s väčším potenciálom (napr. sa tam nachádzajú 

nadnárodné korporácie, je tam dostatočné množstvo kvalifikovanej pracovnej sily i ponuky 

pracovných miest, nachádzajú sa tam aktivity súvisiace s poznatkovou ekonomikou a pod.) 

a zaostalými regiónmi z nedostatočnou infraštruktúrou, vysokou mierou nezamestnanosti 

a pod. 

17


Poslednú skupinu teórií a prístupov tvoria tzv. asociatívne teórie alebo modely 

regionálneho rozvoja. Tieto sú akousi snahou nachádzať konsenzuálne riešenie regionálneho 

rozvoja. Slovo konsenzus je tu značne dôležité. Konsenzus by sa mal nachádzať a odohrávať 

medzi všetkými aktérmi, v danej štruktúre a zároveň v rámci každého regiónu. Je to určitá 

kombinácia už spomenutých prístupov, ku ktorým sa pridávajú najmodernejšie poznatky 

a vychádza z danej situácie. Znamená to, že napr. v našich podmienkach sa štát ako keby 

rozšíril v istých svojich kompetenciách a činnostiach na širšiu – nadnárodnú úroveň 

Európskej únie. Taktiež to znamená, že prvky, ktoré sú spolu prepojené v nejakom celku ako 

je štát a Európska únia musia mať určitý vplyv na procesy regionálneho rozvoja. Tento vplyv 

má však byť iba rámcový – strategický. Najvyššia úroveň určuje iba tie najširšie ciele 

a poskytuje podporu. Plánovanie, využívanie zdrojov, kontrola a riadenie v zmysle 

regionálneho rozvoja ostáva v kompetencii regiónov. 

18


1.2 Stručná charakteristika Žilinského kraja 

Žilinský kraj zaberá územie severozápadného Slovenska. Má výhodnú geografickú 

polohu na hranici troch štátov, na severozápade hraničí s Českou republikou, na severe a 

severovýchode s Poľskou republikou. Na východe susedí s Prešovským, na juhu s 

Banskobystrickým a na západe s Trenčianskym krajom. 

Územie kraja od stredoveku až do roku 1923 patrilo do stolíc Liptov, Orava a Turiec, 

západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej 

stolici. Roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská 

Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v r. 1960. V júli 1996 bol Žilinský 

kraj opätovne obnovený zákonom č. 221. Kraj má 5 základných regionálnych celkov, v 

ktorých je 11 okresov; z 314 obcí 19 získalo štatút mesta. Okresné mestá kraja sú: Žilina, 

Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, 

Ružomberok, Turčianske Teplice a Tvrdošín. 

Kraje Slovenskej republiky 23 

Podľa sčítania ľudu v máji 2001 v Žilinskom kraji trvalo žije 692 332 obyvateľov, čo 

je 13 % v rámci Slovenska, z toho 352 277 žien a 340 055 mužov. Ekonomicky aktívnych osôb 

je spolu 344 930, z toho 163 084 žien a 181 846 mužov. Podiel ekonomicky aktívneho 

obyvateľstva v kraji je 49,8 %. 

V predproduktívnom veku je v kraji 20,4 % osôb, v produktívnom veku 62,2 % osôb 

a v poproduktívnom veku 17,0 % osôb. Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres 

Turčianske Teplice. V mestách kraja žije 51 % obyvateľov, najväčším mestom je Žilina, 

najmenším sú Rajecké Teplice. 

K slovenskej národnosti sa v Žilinskom kraji hlási 674 766 osôb, k maďarskej 

národnosti 660 osôb. Rómska národnosť je zastúpená počtom 2 795 osôb. Ruskú národnosť 

23 http://sk.wikipedia.org/wiki/Kraj 

19


v kraji uvádza 113 obyvateľov. Na slovenskú národnosť v Žilinskom kraji pripadá 97,5 %, na 

maďarskú 0,1 %, na rómsku 0,4 % a na českú 0,9 %. 

Väčšiu časť rozlohy kraja zaberajú lesné pozemky, a to až 55,1 %. Poľnohospodárska 

pôda zaberá 36,7 %, - z ktorej 69,3 % tvoria trvalé trávne porasty, 28,1 % orná pôda a na 

záhrady a ovocné sady - pripadá len 2,7 % rozlohy poľnohospodárskej pôdy. 

Pre Žilinský kraj je charakteristická rôznorodosť krajinnej štruktúry. Od údolných nív 

vodných tokov (Váh, Kysuca, Turiec a Orava), cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po 

neosídlenú vysokohorskú krajinu hrebeňových pásiem pohorí Vysokých a Nízkych Tatier, 

Chočských Vrchov, Veľkej a Malej Fatry, Javorníkov a Strážovských Vrchov. Ide prevažne o 

hornatú krajinou s nízkym podielom ornej pôdy a osídlenie je prevažne sústredené v údolných 

polohách s výraznou koncentráciou obyvateľstva do miest. 

Nerastná surovinová základňa je prevažne zastúpená horninami typu dolomitov, 

vápencov, štrkopieskov, stavebného kameňa, tehliarskej hliny. Ťažené suroviny sa využívajú 

v rezorte stavebníctva a časť vápencov v hutníctve železa. Surovinovú základňu tvorí tiež 

drevná hmota – významná báza pre drevospracujúci priemysel. 

Ekonomickú základňu tvorí rozvinutý priemysel, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. 

Poľnohospodárstvo nad stavebníctvom prevažuje v regiónoch Orava, Liptov a Turiec. 

Štruktúra priemyslu Žilinského kraja je odvetvovo diverzifikovaná, so zastúpením 

strojárskeho, kovospracujúceho, elektrotechnického, drevospracujúceho, textilného a 

odevného, chemického, celulózo - papierenského priemyslu, produkcie potravín a pochutín. V 

priemysle má výrazne postavenie i v rámci SR výroba celulózy, papiera, výrobkov z papiera. 

Medzi najväčšie priemyselné podniky patria: Severoslovenské celulózky a papierne, a.s. 

Ružomberok, Stredoslovenské energetické závody, š.p. Žilina, Váhostav, a.s. Žilina, Kia 

Motors Slovakia, s.r.o. 

Územie kraja má atraktívne prírodné prostredie, tvoriace podstatnú časť územia, so 

špecifickými prírodnými zvláštnosťami, geomorfologickými a klimatickými podmienkami, 

mimoriadne vhodné pre rozvoj turistiky, vodných a zimných športov. Je bohatý na výskyt 

minerálnych a termálnych vôd, ktoré sa využívajú na liečenie v kúpeľoch Rajecké Teplice, 

Turčianske Teplice, Korytnica a Lúčky, ale aj ako stolové vody. 

Z dopravného hľadiska je územie kraja jedným z najdôležitejších centier nadradenej 

dopravnej sústavy SR. Koncentrujú sa tu dopravné väzby celoštátneho a európskeho 

významu. Územím kraja prechádzajú dôležité medzinárodné cestné ťahy: E 50 Česko - Žilina 

- Košice - Ukrajina, E 75 Poľsko - Čadca - Žilina -Maďarsko a Rakúsko, E 78 Poľsko - 

Trstená - Dolný Kubín - Šahy – Maďarsko, E 442 Česko - Makov - Bytča - Žilina s 

pripojením na E 50 a E 75. Celková dĺžka ciest je 1967 km, z toho 1. triedy 469 km. Cesty 

medzinárodného významu E sú dlhé 292 km a diaľnice 45 km. Kraj má 8 hraničných 

priechodov - Svrčinovec, Čadca-Milošová, Makov, Klokočov s Českou republikou, Skalité, 

Oravská Polhora, Suchá Hora a Trstená s Poľskou republikou. Poloha Žilinského kraja je 

významná i pre železničnú dopravu. Je tu priame napojenie na Poľsko železnicou cez Čadcu 

na Zwardoň a z Česka cez Čadcu a Žilinu v smere na Košice alebo Bratislavu. V blízkosti 

Žiliny sa vybudovalo regionálne letisko v obci Dolný Hričov, ktoré má dnes štatút verejného 

medzinárodného letiska. Pomáha rozvoju medzinárodných stykov i vnútroštátneho obchodu. 

Práve výhodné dopravné spojenie a geografická poloha na styku hraníc troch európskych 

štátov i ďalšie činitele umožnili, že Žilinský kraj nadobúda v súčasnosti významné postavenie 

20


aj v rámci cezhraničnej spolupráce. Zásluhu na tom má aj vznik dvoch euroregiónov - 

Beskydy a Tatry, ktorých súčasťou sú prihraničné oblasti severozápadného a východného 

Slovenska. 

Kraj má rozvetvenú sieť peňažných ústavov. Je tu množstvo pobočiek rôznych bánk a 

sporiteľní. V Žiline sídli centrála Prvej komunálnej banky -Dexia. V kraji je rozsiahla sústava 

škôl všetkých typov vrátane 4 vysokých škôl. Žilinská univerzita má 7 fakúlt, v Martine sídli 

Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského s fakultnou nemocnicou, v Liptovskom 

Mikuláši Vojenská akadémia so 4 fakultami a v Ružomberku Katolícka univerzita s 2 

fakultami. 

Žilinský kraj má 22 národných kultúrnych pamiatok, 1096 nehnuteľných kultúrnych 

pamiatok, 1386 hnuteľných kultúrnych pamiatok, 1 mestskú pamiatkovú rezerváciu, 3 

pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, z toho je Vlkolínec zapísaný v zozname 

svetového kultúrneho dedičstva, 19 pamiatkových zón. V každom okrese sú na počesť obetí 

II. svetovej vojny a SNP postavené pamätníky. Na území kraja boli vyhlásené 3 národné 

parky - Malá Fatra, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, 4 chránené krajinné oblasti, 62 národných 

prírodných rezervácií, 17 chránených areálov, 42 prírodných rezervácií, 39 prírodných 

pamiatok a 9 národných prírodných pamiatok. 

V kraji pôsobí štátny komorný orchester, 3 divadlá, viaceré múzeá a galérie, Slovenská 

národná knižnica, 5 štátnych knižníc, množstvo verejných knižníc v mestách a obciach, 5 

regionálnych osvetových stredísk, 2 hvezdárne. 

V Žilinskom kraji sú veľmi dobré podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Je tu 

bezmála 400 ubytovacích zariadení s vyše 18 000 posteľami, množstvo stravovacích a 

reštauračných zariadení, turistické informačné centrá, hustá sieť turistických trás a cyklotrás, 

termálne i kryté kúpaliská, prírodné a umelé vodné nádrže, lyžiarske vleky a lanovky. 

Využívajú ich nielen domáci návštevníci, ale i tisíce zahraničných hostí. 

Žilinský kraj – územné členenie kraja 24 

24 http://www.hotelsite.sk/sk/r5/zilinsky/ 

21


1.3 Inovácie 

Inovácie hrajú zásadnú úlohu v prebiehajúcej ekonomickej, politickej a sociálnej 

transformácii rozvíjajúcich sa krajín ako aj krajín s rozvinutou infraštruktúrou. Inovácie sa 

stávajú základným prvkom svetovej ekonomiky. Vlády, ktorých prvoradý záujem je dlhodobý 

rozvoj národnej ekonomickej prosperity venujú inovačnej politike trvalú a sústavu pozornosť. 

Inovácie sú rozhodujúce pre úspech na súčasných dynamických trhoch. Riziko 

neúspechu nebolo nikdy väčšie, ako je tomu teraz, a preto sa správna inovačná stratégia pre 

určitý konkrétny výrobok stáva ústrednou otázkou. Približne štvrtinu svojho obratu dosahujú 

napríklad dnes firmy obchodujúce s elektronikou predajom výrobkov, ktoré sú nanajvýš dva 

roky staré. Výroba nových konkurencieschopných výrobkov, hlavne pod časovým tlakom 

vyžaduje stále zložitejšie a náročnejšie technológie, a preto musia firmy investovať stále 

väčšie zdroje do nových technológií ako aj do zdokonalenia výrobných postupov. 

Pri spracovaní Rámcovej stratégie Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja 

musíme definovať, čo vlastne inovácie sú a aký je ich prínos. V súčasnosti existuje množstvo 

definícií a pojmov, ktoré tento pojem definujú. Napriek tomu panuje pomerne veľká 

nejednoznačnosť v ich interpretácii. 

1.3.1 Všeobecné definície 

Slovo inovácia pochádza z latinčiny a znamená „obnovenie“. Za zakladateľa teórie 

inovácií je považovaný americký vedec Joseph Schumpeter 25 , ktorý v roku 1911 formuloval 

tzv. „kombinácie vývojových zmien“, chápané ako prekračovanie obnovovania systémov 

a procesov v uzavretom kruhu. 

Pomenúva päť typických zmien: 

- používanie novej techniky, výrobných procesov a marketingového zabezpečenia 

výroby, 

- zavádzanie nových výrobkov resp. pôvodných výrobkov s novými vlastnosťami, 

- používanie nových surovín a materiálov, 

- zmeny v organizácii výroby , distribúcie a predaja, 

- otváranie nových trhov, zmeny štruktúry trhu. 

Za inovácie považoval len prvé uvedenie nového výrobku, suroviny, technologického 

postupu a podobne na trh, t.j. prvú materializáciu určitej myšlienky na trh (invencie). 

Všetkých ďalších výrobcov nazýval imitátormi. 

Podľa väčšiny súčasných autorov je pojem inovácia kľúčový termín pre podnikateľa, 

resp. manažéra. Podľa Coopra 26 zahrňuje inovácia použitie poznatkov na generovanie 

a praktickú aplikáciu novej idei, prinášajúcu prospech. 

25 TUREKOVÁ, H., MIČIETA, B. Inovačný manažment. Žilina, EDIS, 2003. 

26 COOPER, R.D. Winninig at new products. New York, Adison, 1998. 

22


Podľa dokumentu Green Paper on Innovation 27 vydaného Európskou komisiou je 

pojem inovácia chápaný ako synonymum úspešnej produkcie, asimilácie a používania novosti 

v ekonomickej a sociálnej sfére. Inovácie ponúkajú nové riešenia problémov a týmto 

umožňujú uspokojiť potreby jednotlivca i spoločnosti. 

„Inovácia je obnova a rozšírenie škály výrobkov a služieb a s nimi spojených trhov, 

vytvorenie nových metód výroby, dodávok a distribúcie, zavedenie zmien v riadení, 

organizácii práce, pracovných podmienkach a kvalifikácii pracovnej sily.” 

Podľa konceptu Zákona o inováciách SR 28 inováciou rozumieme nový alebo výrazne 

zdokonalený výrobok alebo službu, zavedený na trh, alebo v podniku, nový alebo výrazne 

zdokonalený proces, založený na výsledkoch nového technologického výskumu a vývoja, na 

novej kombinácii zavedených technológií alebo využití iných, podnikom získaných znalostí; 

ako aj na trhu realizovaná nová pridaná hodnota, ktorá sa dosiahne uplatnením poznatkov 

zahŕňajúcich súbor výskumných, technických, organizačných, finančných a obchodných 

aktivít. 

Podľa prieskumu 200 definícií inovácie spoločným znakom sú predovšetkým 29 : 

- aplikácia novej idey: 38 %, 

- zmena (zlepšenie): 28 %, 

- nová idea: 26%, 

- invencia: 9%. 

Súčasné chápanie pojmu inovácia zvýrazňuje jej 30 : 

- spätosť so spôsobom života organizácie, s myslením a správaním ľudí, 

- vplyv na všetky zložky reprodukčného procesu, 

- vplyv a zároveň závislosť od významných prvkov systémového okolia 

organizácie, ktorá inováciu vytvára a ponúka na trh. 

Podľa Tureková, Mičieta 31 „Inovácia je praktické prenesenie ideí do nových 

produktov (výrobkov a služieb), procesov a spoločenských vzťahov“. 

1.3.2 Inovácie a podnik 

Inovácie a inovačná schopnosť podniku je v súčasnosti považovaná za nevyhnutnú 

podmienku jeho konkurencieschopnosti na globálnych trhoch. V meniacom sa 

podnikateľskom prostredí, ktorého hnacou silou sú stále náročnejšie požiadavky zákazníkov, 

zvyšujúca sa konkurencia, technologický rozvoj a globalizácia, sú inovácie prostriedkom na 

prispôsobenie sa týmto zmenám. 

27 EUROPEAN COMMISSION: Green Paper on Innovation. December, 1995. 

28 Koncept zákona o inováciách. Dostupné na internete [7.12.2006]: www.economy.gov.sk 

29 KOVÁČ, M. Inovácie a technická tvorivosť. Košice, 2002. 



23


Inovácie predstavujú nástroj na tvorbu nových výrobkov a služieb, zlepšovanie 

procesov, ktoré sú nevyhnutné pre trvaloudržateľný rast podniku. 

Ak môžeme uvedené zhrnúť „inovácie sa stávajú najsilnejšou konkurenčnou zbraňou 

podniku“. 

Podľa Košturiaka 32 vo väčšine vedeckých disciplín sa pod pojmom inovácia rozumie 

plánovaná a riadená zmena systému k novému, lepšiemu stavu. 

Pre podniky teda ide obyčajne o plánovanie, vytváranie a realizáciu novej kvality 

výrobku, spôsobu výroby alebo nových metód v organizácii a v manažmente. Hlavným 

impulzom pre inováciu je obyčajne skupina zákazníkov, alebo výsledky výskumu, ktoré 

obyčajne vedú k nasledovným štyrom typom inovácií: 

Typy inovácií v podniku 

Inovácie sú veľmi výrazne spájané s pojmom „nová ekonomika“. Ide tu o 

pripravenosť zastaviť výrobu zastaraných výrobkov a pripraviť sa na nové globálne 

podmienky podnikania. Treba sa pripraviť na príležitosti vytvárané inováciami vyšších radov, 

kde tvorba hodnôt je založená na aplikácii znalostí. Inovácie sú reprezentantom 

intelektuálneho kapitálu, ktorý musí byť rozvíjaný na báze tvorivých, iniciatívnych a 

kvalifikovaných pracovníkov. Bez inovátorov podnik, región a štát nemôže prekonať bariéru 

zaostalosti a chudoby. 

32 KOŠTURIAK, J. Inovácie. Dostupné na internete [7.12.2006]: www.ipaslovakia.sk 

24


Stupnica inovačných radov 

Inovačný rad Charakteristika Obsah inovačnej zmeny 

0 Regenerácia Obnova pôvodných vlastností, prvkov, interakcií, 

štruktúry. 

1 Jednoduchá 

kvantitatívna zmena 

Zvýšenie intenzity interakcií prvkov umožňujúcich 

zvýšiť objem výroby a využitie zdrojov. 

2 Organizačná zmena Jednoduché zoskupenie interakcií vedúcich 

k intenzifikácii a racionalizácii pôsobením danej 

štruktúry. 

3 Adaptačná kvantitatívna Vzájomné prispôsobenie vlastností prvkov 

zmena 

vzhľadom na konkrétnosť obsahu interakcií. 

4 Vznik nového variantu Kombinácia a zmeny vlastností prvkov, dosiahnutie 

nových parametrov a dodatočných úžitkových 

vlastností bez zásadných zmien štruktúry. 

5 Vznik novej generácie Prispôsobenie pôvodnej štruktúry pri zachovaní 

koncepcie s cieľom dosiahnutia nových vlastností. 

6 Vznik nového druhu Prekonanie pôvodnej koncepcie, rekonštrukcia pri 

zachovaní princípu. 

7 Vznik nového rodu Vytvorenie nových princípov umožňujúcich úplne 

zmeniť pojatie doteraz existujúcich štruktúr 

výrobkov a výroby. 

Inovácia, ktorá vedie k vzniku nového radu výrobkov spravidla otvára nové trhy, 

výrobné odbory, alebo mení podstatu reprodukčných procesov. Obvykle však inovácia 

vyššieho radu neobsiahne celú potenciálnu oblasť. Až nadväzujúce inovácie nižších radov 

realizujú všetky jej výhody. 

Podľa Kováča 33 inovácie všeobecne ponúkajú nové riešenia problémov vyvolaných 

zmenami v podnikateľskom prostredí, v požiadavkách zákazníkov, v technologickom rozvoji, 

v globalizácii a ďalších aktivitách súčasnej doby. Inovované výrobky, technológie a 

organizácia výroby nie sú len náhradou starých systémov za nové, ale prinášajú novú 

kvalitatívnu roveň, t.j. inovácie sú zhmotnením aplikácie nových znalostí. 

Inovácie sú nevyhnutnou zložkou stratégie podnikania. Ak kvalita produkcie 

zabezpečuje spokojnosť zákazníkov a produktivita zisk pre podnik, potom inovácie 

zabezpečujú podniku schopnosť zvládnuť zmeny podnikateľského prostredia a možnosť 

prežiť v globálnom konkurenčnom prostredí. 

Úlohou inovácií je tvoriť a uvádzať na trh nové výrobky a služby, ktoré splňujú 

rastúce požiadavky zákazníkov na funkcie výrobku, jeho variantnosť a kvalitu, spoľahlivosť, 

životnosť, obsluhu, dizajn, ale aj environmentálnu charakteristiku. Zákazníci preferujú u 

výrobkov novosť, individualitu, prijateľnú cenu, dostupnosť a komfort používania v súlade 

s technickým, ekonomickým a sociálnym pokrokom. 


25


Inovácie sú zároveň prostriedkom riešenia závažných sociálnych faktorov. Evidentné 

sú príklady nových liekov, diagnostických prístrojov, čistých potravín a pod., ktoré predlžujú 

priemernú dĺžku života. V dôsledku inovácií v energetike sa šetria prírodné zdroje, 

bezpečnejšia je doprava a ľudia majú viac príležitosť na využívanie voľného času. Inovácie 

menia štýl pracovného života, zdôrazňujú význam vzdelávania, tvorivosti, komunikácie a 

spolupráce. 

Inovačná firma 

Firma, ktorá vo svojej činnosti vychádza prioritne z inovačnej stratégie. Vyznačuje sa 

vysokým podielom inovovaných výrobkov v štruktúre predaja, používaním vyspelej 

technológie a inovatívnym riadením. Štrukturálne znaky inovačnej firmy sú 34 : 

- vysoký podiel investícií do výskumu, know-how, prípravy výrobkov a technológii, 

automatizácie, 

- pružnosť a viacprofesnosť produkčnej základne zabezpečujúca dostatočnú 

variabilitu a rýchlosť zmien výroby, 

- zmeny kapacity podľa odbytu produkcie, 

- výrobkové usporiadanie materiálového toku, 

- kvalifikované pracovné sily a inovačné zdroje. 

Operačné znaky inovačnej firmy sú: 

- krátky čas na realizáciu zmien podľa požiadaviek trhu, 

- stabilná kvalita produkcie, 

- eliminácia nadbytočnosti vo všetkých zložkách zdrojov, 

- decentralizácia riadenia, 

- časová synchronizácia a kontinuálnosť materiálových a informačných tokov. 

1.3.3 Rozdelenie inovácií 

Z vecného hľadiska sú inovácie najčastejšie rozdeľované na výrobkové, procesné 

(technologické), prípadne ich kombinácie 35 . 

Výrobkové inovácie sú zamerané na: 

- zdokonalenie parametrov a vlastností už vyrábaných výrobkov, 

- vytvorenie celkom nových výrobkov, založených na nových konštrukčných 

koncepciách, princípoch a uspokojujúcich nové potreby zákazníkov. 

Cieľom výrobkových inovácií býva najčastejšie snaha podnikateľov o zachovanie 

trhového podielu, zvýšenie ziskovosti a konkurencieschopnosti organizácie a zabezpečenie 

nových trhov. 

34 Koncept zákona o inováciách. Dostupné na internete [7.12.2006]: www.economy.gov.sk 


26


Uvedené členenie nedostatočne odráža význam služieb. V súčasnosti patria inovácie 

v oblasti služieb medzi rovnako dôležité ako výrobkové inovácie . 

Procesné inovácie (technologické, v riadení a správe) sú najčastejšie zamerané na: 

- zníženie materiálovej spotreby, mzdových nákladov, energetickej spotreby, 

nepodarkovosti, zlepšenie pracovných podmienok. 

Rozdelenie výrobkových a procesných inovácií v podnikateľskej sfére dokumentuje 

prieskum Inovačná aktivita v priemysle a vybraných službách v Slovenskej republike 2001- 

2003 36 . 

Štruktúra podnikov s úspešnou inováciou v rokoch 2001 - 2003 

podľa druhu inovácie 

Inovácia procesu 

8,3% 

Inovácia produktu a 

procesu 

27,5% 

Inovácia produktu 

64,2% 

Štruktúra podnikov s úspešnou inováciou 

Je možné rozšíriť klasické chápanie procesných inovácií vzhľadom na potrebu 

zavádzania nových ideí do všetkých procesov organizácie riadených manažérmi. Tu môžeme 

hovoriť o inováciách manažérskych, ktoré vedú k zmenám procesov, postupov a a prístupov 

používaných v organizácii pre dosiahnutie plánovaných cieľov. Pri takomto chápaní možno 

členiť inovácie na produktové a manažérske. 

Produktové inovácie sú zamerané na zvýšenie záujmu zákazníkov o produkt (výrobok 

alebo službu). Inovácia je zameraná na splnenie existujúcich alebo predvídaných potrieb 

zákazníka. 

Manažérske inovácie sú zamerané na zvýšenie efektívnosti všetkých činností 

manažéra. Inovácia je zameraná do vnútra organizácie na procesy prebiehajúce v produkčnom 

systéme. 

Taktiež rozlišujeme inovácie systémov a spoločenských vzťahov. Tieto vyžadujú 

schopnosť uplatniť systémový prístup pri definovaní, analyzovaní a riadení organizácií. 

Takýto druh inovácií sa najčastejšie týka organizácie práce, zmien správania sa ľudí, zmien 

správania sa organizácie v trhovom prostredí. 

36 TUREKOVÁ, H. Rozvoj podniku prostredníctvom systémových inovácií. Habilitačná práca. Žilina, 2006. 

27


Podľa 37 delíme inovácie na výrobkové, procesné inovácie, inovácie orientované na 

zákazníka a strategické inovácie. Výrobkové a procesné inovácie sú popísané vyššie, 

v nasledujúcom texte si vysvetlíme princíp zákaznícky orientovaných inovácií a strategických 

inovácií. 

Zákaznícky orientované inovácie – podstata tohto druhu inovácií spočíva v tom, že ak 

nedokážeme ponúknuť zákazníkov hodnotu a služby s tým spojené, je zbytočné inovácie 

prinášať na trh. Zákaznícky orientované inovácie sa vzťahujú na všetky aspekty vzájomnej 

interakcie podnik – zákazník, vrátane marketingu, predaja, služieb zákazníkom. V súčasnosti 

je väčšina výrobkov ponúka podobné úžitkové vlastnosti a zákaznícky orientované inovácie 

tvoria oblasť, v ktorej sa môže firma stať lídrom oproti svojej konkurencii. 

Okrem toho každá zmena výrobkových alebo strategických inovácií vyžaduje 

orientáciu na zákazníka, aby sme zabezpečili úspešné splnenie potrieb zákazníka. 

Strategické inovácie – sú pomerne zriedkavé a znamenajú podstatnú zmenu zamerania 

a fungovania podniku. Strategická inovácia vyžaduje inovatívny a rozhodný manažment 

s jasnou predstavou o budúcej orientácii podniku. Príkladom môže byť firma NOKIA, ktorá 

tvorila konglomerát s orientáciou na drevársky priemysel a za posledné desaťročie sa stala 

lídrom na trhu výrobcov mobilných telefónov. 

1.3.4 Ako prebiehajú inovácie 

Inovácia je viac než len idea alebo nápad, je to implementácia = uvedenie nápadu 

do života. Rovnako sa nedá zamieňať s kreativitou. Kreativita je v podstate znalosť, zatiaľ čo 

inovácia predstavuje proces, ktorý začína nápadom alebo predstavou, nasledujú rôzne stupne 

vývoja, ktoré vyústia do samotnej implementácie. Tak ako idea, tak aj kreativita sú 

neoddeliteľnou súčasťou inovácie, napriek tomu ani jedna z nich nepostačuje podniku či 

organizácii úspešne rozvinúť tvorivé myšlienky k naplneniu inovácie. 

Inovácie treba taktiež odlišovať od invencie, ktorá predstavuje schopnosť nachádzať 

nové poznatky, vidieť možnosti užitočných zmien. Nie všetky nové poznatky prerastú do fázy 

realizácie, nie všetky sa stanú inováciami. 

Jedným z cieľov inovácií je snaha o zvýšenie konkurencieschopnosti výrobkov či 

služieb a tým zlepšovanie konkurenčnej pozície na trhu. Dôležitým aspektom je prepojenie 

inovácie s marketingom, čím dochádza k interakcii inovačného systému s ekonomickou 

oblasťou. 

Inovatívne podniky realizujú zmeny prostredníctvom využívania nových trendov, 

realizácie rozvojových programov, využitia skúseností, rozvíjania ľudského potenciálu 

a koordinovanej práce pracovných skupín a tvorivých tímov 38 . 

37 

THE FOUR KINDS OF CORPORATE INNOVATION. Dostupné na internete [7.12.2006]: 

http://www.jpb.com/jenni/ 

38 TUREKOVÁ, H. Rozvoj podniku prostredníctvom systémových inovácií. Habilitačná práca. Žilina, 2006. 

28


Inovačný proces v podniku je komplexný a závisí na širokom okruhu faktorov, medzi 

ktoré patrí výskum, experimentálny vývoj, adaptácia, ochrana a komercionalizácia nových 

výrobkov, výrobných procesov a organizačných foriem. 

Súčasná inovačná politika na národnej i regionálnej úrovni stavia do centra pozornosti 

nielen samotný výskum a vývoj, ale hlavne ekonomickú stránku inovácií, ktorá závisí v čoraz 

väčšej miere nielen na výsledkoch výskumu, ale rovnako na kvalite podnikateľských aktivít a 

na schopnosti jednotlivca, firiem a regiónov prispôsobiť sa permanentným zmenám a 

reagovať na spoločenskú objednávku. 

Postupnosť realizácie inovačného procesu môžeme znázorniť aj podľa nasledujúcej 

schémy 39 . 

NÁPAD 

• potreba 

• definovanie 

• spôsob riešenia 

PRÍLEŽITOSŤ 

• realizovateľnosť 

• efektívnosť 

Tvorba 

invencie 

PRÍPRAVA VÝROBY 

• technológia 

• výrobné zdroje 

VÝVOJ 

• konštrukcia 

• prototyp 

• testovanie 

Tvorba 

inovácie 

OBCHODNÝ PLÁN 

• marketing 

• financovanie 

IMPLEMANTÁCIA 

• výroba 

• vstup na trh 

• rozvoj 

Prenikanie 

inovácie 

Proces inovácie 

Vybrané charakteristiky inovácie 

Riziká inovácie 

Dôležitou charakteristikou inovácie je riziko. Je spojené na jednej strane s nádejou na 

dosiahnutie mimoriadne vysokých prínosov, na druhej strane s nebezpečenstvom neúspechu a 

strát. 


29


Hlavné zdroje rizík: 

- zmena dopytu (zmeny spotrebiteľských preferencií, vstup substituujúcich 

výrobkov a služieb, zníženie kúpyschopnosti zákazníkov, vstup konkurencie), 

- zmeny cien, resp. zmeny nákladov - materiály, energie, mzdy, investičné 

zariadenia, 

- zmeny technológií (materiálov, konštrukcií, technologického spracovania), 

- makroekonomické a politické prostredie (dane, zákony, inflácia a iné). 

Ďalšie zdroje rizík ukazuje schéma typických príčin neúspešnosti inovácie: 

Výrobné riziká 

Riziká udržateľnosti 

inovácie 

Trhové riziká 

Príčiny neúspešnosti inovácie 

Konštrukčné alebo technologické nedostatky inovácie spôsobujúce 

nekvalitu (poruchy) výrobku 

Skutočné výrobné náklady sú podstatne vyššie ako bolo plánované 

Chyby v projektovom riadení 

Nedostatočný potenciál na ďalšie zlepšovanie výrobku resp. služieb 

Nedostatočný servis a iné služby pre nový výrobok 

Nový výrobok nie je kompatibilný s firmou (image, distribúcia) 

Uvedenie dobrého výrobku, ale v nesprávnom čase 

Malý trh, ktorý nemá predpoklady na rozvoj 

Nedostatočná marketingová podpora inovácie: predpoklad, že dobrý 

výrobok bude úspešný aj bez podpory predaja 

Nezohľadnenie zmien trhu (psychologické, demografické a sociálne 

otázky) 

Nesprávny odhad reakcie konkurencie na nový výrobok 

Nové legislatívne obmedzenia (napr. ekológia) 

Náklady 

Charakteristika nákladov na inováciu umožňuje posúdenie kvantitatívnej a 

kvalitatívnej stránky inovácie v ekonomických pojmoch. 

Mimo prirodzených faktorov pôsobiacich v dlhších časových úsekoch ako sú inflácia, 

rast miezd a vstupov, tlak na rast nákladov na inováciu (predovšetkým výskum a vývoj) je 

vyvolaný aj ďalšími faktormi: 

- rast zložitosti nasledovných inovácií (sofistikácia výrobkov), 

- rastúca komplexnosť inovácií (väčší počet variantov), 

- dodatočné sociálne a ekologické faktory (požiadavky na životné prostredie, 

recykláciu, spoľahlivosť výrobkov a pod.). 

30


Dôležité je všimnúť si nerovnomernosť nákladov vo fáze tvorby a vo fáze zavádzania 

inovácie. 

100 % 

0 

IDEA VÝVOJ ZAVEDENIE 

Inovačné náklady v rôznych fázach 

Časové charakteristiky inovácie 

Realizované štúdie vplyvu času vývoja výrobku na efektívnosť podnikania ukázali, že 

oneskorenie zavedenia výrobku na trhu o 6 mesiacov prináša stratu na zisku o 32 %, avšak 

prekročenie nákladov na vývoj o 50 % stratu len 4 %. Podmienky pre skracovanie času 

vývoja sú: 

- silný vlastný výskumno-vývojový potenciál a transfer inovácií, 

- proinovačná stratégia a prostredie v podniku, 

- významná kooperácia s partnermi s dodávateľmi, 

- aplikácia techník, ako sú simultánne inžinierstvo, počítačové systémy, rapid 

prototyping, projektové riadenie a iné. 

31


ZHRNUTIE: 1.3 INOVÁCIE 

Inovácie 

Inovácie hrajú zásadnú úlohu v prebiehajúcej ekonomickej, politickej a sociálnej 

transformácii rozvíjajúcich sa krajín ako aj krajín s rozvinutou infraštruktúrou. Inovácie sa 

stávajú základným prvkom svetovej ekonomiky. Vlády, ktorých prvoradý záujem je 

dlhodobý rozvoj národnej ekonomickej prosperity, venujú inovačnej politike trvalú a sústavu 

pozornosť. 

Podľa dokumentu Green Paper on Innovation vydaného Európskou komisiou je 

pojem inovácia chápaná ako synonymum úspešnej produkcie, asimilácie a používania 

novosti v ekonomickej a sociálnej sfére. Inovácie ponúkajú nové riešenia problémov a týmto 

umožňujú uspokojiť potreby jednotlivca i spoločnosti. „Inovácia je obnova a rozšírenie 

škály výrobkov a služieb a s nimi spojených trhov, vytvorenie nových metód výroby, 

dodávok a distribúcie, zavedenie zmien v riadení, organizácii práce, pracovných 

podmienkach a kvalifikácii pracovnej sily.” 

Spoločným znakom ostatných bežne používaných definícií inovácií sú 

predovšetkým: 

- aplikácia novej idey: 38 %, 

- zmena (zlepšenie): 28 %, 

- nová idea: 26%, 

- invencia: 9%. 

Inovácie a inovačná schopnosť podniku je v súčasnosti považovaná za nevyhnutnú 

podmienku jeho konkurencieschopnosti na globálnych trhoch. V meniacom sa 

podnikateľskom prostredí, ktorého hnacou silou sú stále náročnejšie požiadavky zákazníkov, 

zvyšujúca sa konkurencia, technologický rozvoj a globalizácia, sú inovácie prostriedkom na 

prispôsobenie sa týmto zmenám. 

Inovácie predstavujú nástroj na tvorbu nových výrobkov a služieb, zlepšovanie 

procesov, ktoré sú nevyhnutné pre trvalo udržateľný rast podniku. 

Inovácie všeobecne ponúkajú nové riešenia problémov vyvolaných zmenami v 

podnikateľskom prostredí, v požiadavkách zákazníkov, v technologickom rozvoji, v 

globalizácii a ďalších aktivitách súčasnej doby. Inovované výrobky, technológie a 

organizácia výroby nie sú len náhradou starých systémov za nové, ale prinášajú novú 

kvalitatívnu roveň, t.j. inovácie sú zhmotnením aplikácie nových znalostí. 

Inovácie sú nevyhnutnou zložkou stratégie podnikania. Ak kvalita produkcie 

zabezpečuje spokojnosť zákazníkov a produktivita zisk pre podnik, potom inovácie 

zabezpečujú podniku schopnosť zvládnuť zmeny podnikateľského prostredia a možnosť 

prežiť v globálnom konkurenčnom prostredí. 

32


Úlohou inovácií je tvoriť a uvádzať na trh nové výrobky a služby, ktoré splňujú 

rastúce požiadavky zákazníkov na funkcie výrobku, jeho variantnosť a kvalitu, spoľahlivosť, 

životnosť, obsluhu, dizajn, ale aj environmentálnu charakteristiku. Zákazníci preferujú u 

výrobkov novosť, individualitu, prijateľnú cenu, dostupnosť a komfort používania v súlade 

s technickým, ekonomickým a sociálnym pokrokom. 

Inovácie sú zároveň prostriedkom riešenia závažných sociálnych faktorov. Evidentné 

sú príklady nových liekov, diagnostických prístrojov, čistých potravín a pod., ktoré predlžujú 

priemernú dĺžku života. V dôsledku inovácií v energetike sa šetria prírodné zdroje, 

bezpečnejšia je doprava a ľudia majú viac príležitosť na využívanie voľného času. Inovácie 

menia štýl pracovného života, zdôrazňujú význam vzdelávania, tvorivosti, komunikácie a 

spolupráce. 

Inovácie sú najčastejšie rozdeľované na výrobkové, procesné (technologické), 

prípadne ich kombinácie. 

Cieľom výrobkových inovácií býva najčastejšie snaha podnikateľov o zachovanie 

trhového podielu, zvýšenie ziskovosti a konkurencieschopnosti organizácie a zabezpečenie 

nových trhov. 

Procesné inovácie (technologické, v riadení a správe) sú najčastejšie zamerané na 

zníženie materiálovej spotreby, mzdových nákladov, energetickej spotreby, nepodarkovosti, 

zlepšenie pracovných podmienok a tým rast konkurencieschopnosti vyrábanej produkcie. 

Okrem toho poznáme organizačné, marketingové, strategické inovácie a inovácie 

orientované na zákazníka. 

Inovácie treba odlišovať od invencie, ktorá predstavuje schopnosť nachádzať nové 

poznatky, vidieť možnosti užitočných zmien. Nie všetky nové poznatky prerastú do fázy 

realizácie, nie všetky sa stanú inováciami. 

Medzi základné spoločné črty inovácií patria: 

- Riziká inovácie: toto je spojené na jednej strane s nádejou na dosiahnutie 

mimoriadne vysokých prínosov, na druhej strane s nebezpečenstvom neúspechu 

a strát, 

- Náklady na inovácie: inovácie sa v súčasnosti vyznačujú vysokými nákladmi na 

výskum a vývoj ako aj ostatnými nákladmi, ktoré súvisia s prienikom inovácií na 

trh, 

- Časové charakteristiky pre zavedenie inovácií, t.j. prienik na trh, rast na trhu, 

nasýtenie na trhu, ústup z trhu. 

Inovatívne podniky realizujú zmeny prostredníctvom využívania nových trendov, 

realizácie rozvojových programov, využitia skúseností, rozvíjania ľudského potenciálu 

a koordinovanej práce pracovných skupín a tvorivých tímov. 

33


Proces inovácie zahŕňa tieto kroky: 

1. Tvorba invencie: 

a. Nápad 

b. Príležitosť 

2. Tvorba inovácie 

a. Vývoj 

b. Príprava výroby 

3. Prenikanie inovácie na trh 

a. Obchodný plán 

b. Implementácia 

Ak môžeme uvedené zhrnúť „inovácie sa stávajú najsilnejšou konkurenčnou 

zbraňou podniku“. 

34


2 REGIONÁLNE INOVAČNÉ STRATÉGIE 

2.1 Význam iniciatívy Regionálnych inovačných stratégií 

Väčšina IRE (Inovačné regióny Európy) regiónov sa pustila do projektov regionálnej 

inovačnej stratégie (RIS) s podporou z Európskej komisie. Projekty RIS pomáhajú regiónom 

optimalizovať svoje inovačné kapacity a rozšíriť regionálny inovačný systém. V mnohých 

regiónoch bol projekt RIS štartovacím bodom pre úspešné iniciatívy posilňujúce inovácie. 

Mnoho regiónov sa zaujíma o získanie lepšieho prehľadu aktuálnych výsledkov o 

svojich inovačných stratégiách. V súčasnosti sa realizuje osem projektov s cieľom porovnania 

dopadov inovačných politík, aby bolo možné vytvoriť prostriedky pre interregionálny 

benchmarking. Uskutočňujú sa aj ďalšie projekty pre rozšírenie regionálnej inovácie. 

Source: IRE 

Sieť IRE –brána k znalostiam o inováciách v Európe 

Minulú dekádu členské regióny IRE generovali bohatstvo skúseností o regionálnych 

inovačných schémach a aktivitách. Sieť IRE dáva európskym subjektom riadenia 

a vykonávateľom inovácií prístup k vedomostiam dostupným pre celú Európu. Rozsah služieb 

– ako konferencie a workshopy, identifikácia expertov a partnerov, na mieru ušité informácie 

o príslušných dobrých praktikách, atď. – realizovaných Sekretariátom IRE poskytuje 

členským regiónom nové nástroje, schémy a interregionálne výučbové príležitosti 

o propagácii inovácie. Tri regionálne podskupiny IRE pracujú spoločne na témach 

regionálnych inovačných systémov, transfere poznatkov medzi univerzitami a podnikmi 

a inovačnými klastrami a odporúčaniami výrobnej politiky, ktoré môžu byť použité ďalšími 

regionálnymi inovatívnymi aktérmi. 

35


Cieľom projektu regionálnej inovačnej stratégie je rozvinúť inovačnú stratégiu, ktorá 

berúc do úvahy špecifické podmienky regiónu, ktoré obsahuje, prispieva k zvýšeniu 

regionálnych inovačných schopností a konkurencieschopnosti. Aby sa toto mohlo stať, 

stratégia potrebuje mať politickú a inštitucionálnu podporu pre jej implementáciu a musí byť 

doplnená akčným plánom s konkrétnymi opatreniami, aby mohla byť spustená v regióne. 

RIS je postupný, dlhotrvajúci proces, ktorý vychádza zo skutočných potrieb firiem a 

regiónu. 

Projekt RIS budú tvoriť tri stupne: 

- stupeň 0 – definícia, 

- stupeň 1 – analýza, 

- stupeň 2 – definícia stratégie, hodnotenie, monitorovacie a implementačné 

mechanizmy, pilotné projekty. 

Pre dosiahnutie úspešných výsledkov projektu projektový manažment RIS potrebuje 

orientovať každý stupeň na každú aktivitu tak, aby prispeli ku konečnému cieľu – rozvoju 

inovačnej stratégie, ktorá môže zmeniť región. 

Tieto stupne boli koncipované zo skúseností projektov RIS, ktoré sa uskutočnili za 

posledných 10 rokov a majú za cieľ asistovať projektovým manažérom a ďalším ľuďom, 

ktorých sa týka proces RIS, správne plánovať a implementovať aktivity dôležité pre úspech 

projektu, ako aj pomôcť im vyhnúť sa úskaliam pozdĺž cesty. 

Úspech v kontexte programov RIS musí brať do úvahy rozdiely medzi regiónmi, čo sa 

týka existujúcich regionálnych prostriedkov, stupeň inovačnej zrelosti a súčasný stupeň 

spolupráce a interakcie medzi rôznymi činiteľmi (podnikateľmi, VaV a politikmi) v systéme. 

Po tejto stránke je to relatívne úspech a tak odpočet výsledkov by mal vziať do úvahy 

štartovací bod regiónu. 

RIS sa realizujú na základe „triple-helix“ – trojitú špirálu ako model inovácií, ktorý 

predstavuje viacnásobné recipročné vzťahy na rozličných miestach v procese kapitalizácie 

znalostí. 

„Triple-helix“ vyjadruje nový vzťah univerzít, priemyslu a regionálnej vlády, vhodný 

na podporu regionálneho inovačného rozvoja. Je to relatívne voľný vzťah, ale už vzájomne 

závislý, so vzájomným prekrytím úloh. 

36


ZHRNUTIE: 2.1 Význam iniciatívy Regionálnych 

inovačných stratégií 

Cieľom projektu Regionálnej inovačnej stratégie (RIS) je rozvinúť inovačnú 

stratégiu, ktorá berúc do úvahy špecifické podmienky regiónu, ktoré obsahuje, prispieva 

k zvýšeniu regionálnych inovačných schopností a konkurencieschopnosti. Aby sa toto mohlo 

stať, stratégia potrebuje mať politickú a inštitucionálnu podporu pre jej implementáciu a 

musí byť sprevádzaná akčným plánom s konkrétnymi opatreniami, aby mohla byť spustená 

v regióne. 

Realizácia regionálnych inovačných stratégií je kľúčovou aktivitou členov siete IRE – 

Inovačných Regiónov Európy. Keďže sa jedná o typizované projekty, pri Európskej komisii 

vznikla iniciatíva, ktorej cieľom je podpora a sieťovanie regiónov, ktoré podobnú stratégiu 

realizujú. Sieť IRE v dnešnej dobe tvorí približne 235 európskych regiónov. 

RIS je postupný, dlhotrvajúci proces, ktorý vychádza zo skutočných 

potrieb firiem a regiónu. 

RIS je príležitosť pre regionálne inštitúcie, aby v spolupráci so zainteresovanými 

kľúčovými hráčmi vytvorili a následne realizovali aktivity zamerané na zvýšenie inovačnej 

kapacity regionálnych firiem. 

37


2.2 Inovačné stratégie vybraných európskych regiónov 

Podniky ako aj iní inovační aktéri obyčajne pracujú na regionálnej úrovni. Regióny sú 

preto najvhodnejšie pre realizáciu podporných opatrení na podporu inovácií v podnikoch. Sieť 

IRE bola založená Európskou komisiou v polovici 90-tych rokov s cieľom sprostredkovať 

regiónom výmenu skúseností a informácií a umožniť im tak zvýšiť ich efektívnosť pri 

podpore inovácií a konkurencieschopnosti regionálnych podnikov prostredníctvom realizácie 

regionálnych inovačných stratégií. Dnes je členom IRE 235 regiónov. Väčšina z nich aj 

realizovala, či realizuje projekty regionálnych inovačných stratégií. Patria k nim aj regióny 

Dolné Rakúsko a Södermanland, ktoré sú partnermi v projekte Regionálnej inovačnej 

stratégie Žilinského regiónu. 

Dolné Rakúsko 

Dolné Rakúsko ponúka hlboké vedomosti a výrazné skúsenosti s riadením a účasťou 

na projektoch RIS. V roku 1997 sa Dolné Rakúsko podieľalo na projekte RIS, skúsenosti a 

know-how dolného Rakúska vzhľadom na spojenie medzi stratégiou a štrukturálnymi fondmi 

ako aj štátnymi programami tvoria pridanú hodnotu pre Regionálnu inovačnú stratégiu 

Žilinského regiónu. Jeho skúsenosti a profesionalizmus v riadení projektov RIS sa 

odzrkadľujú v pokroku, ktorý dosiahlo od roku 1997 a ako sa odvtedy región rozvinul. Región 

Dolné Rakúsko je teraz jeden z najinovatívnejších regiónov v Rakúsku a Európe (Dolné 

Rakúsko spolu s Viedňou ako viedenským regiónom je jedným z 22 európskych excelentných 

regiónov v rámci siete PAXIS) a je skúseným partnerom pre tento projekt. 

Tak ako aj v Žilinskom regióne, sú tu zastúpené hlavné priemyselné odvetvia. Za 

podpory Európskej únie a regionálnych inovačných stratégií sa okrem priemyselných odvetví 

rozvinul i technologický sektor. 

Okrem toho Dolné Rakúsko spojilo svoju RIS so štrukturálnymi fondmi (cieľ 2). Ako 

je uvedené v príručke pre žiadateľa, toto je dôležitá vec v priebehu tohto projektu a očakáva 

sa, že región Dolné Rakúsko odovzdá všetky svoje vedomosti a skúsenosti na tomto poli 

Žilinskému regiónu. 

Dolné Rakúsko je najväčšia z deviatich rakúskych provincií a je lokalizovaná na 

severovýchode krajiny obklopujúca rakúske hlavné mesto a provinciu Viedeň. Prosperujúc 

z dobre rozvinutej infraštruktúry (rieka Dunaj ako centrálny spoj, rakúske najväčšie letisko, 

železničné a cestné spojenia) znamenali, že región tradične mal veľký vplyv na politický 

a ekonomický rozvoj celého Rakúska. Dolné Rakúsko hraničí na severe s Českou republikou 

a smerom k východu so Slovenskom spolu tvoriac dĺžku 418 km. Tento región charakterizuje 

vysoký štandard bývania v kombinácii s nízkou nezamestnanosťou (v porovnaní s inými 

európskymi regiónmi) a niekoľko vynikajúcich spoločností. Ekonomická dôležitosť 

poľnohospodárskeho sektora, ktorý stále predstavuje 7% ekonomickej aktivity, klesá. 

Aj napriek tomu štrukturálne problémy zotrvávajú v starých priemysloch a v rozsiahlej 

vidieckej oblasti. Región je nedostačujúci v oblasti technológie hlavne v dôsledku nižšej 

reprezentácie budúcich technologických sektorov a odpovedajúcim malým a stredným 

podnikom. Dolné Rakúsko sa usiluje prispôsobiť nerovnováhu cez narastajúcu spoluprácu 

s Viedňou na základe prístupu pomocných firiem k výučbovým inštitúciám a poskytovateľom 

technológie ako aj službám a trhom (1,6 miliónov obyvateľov vo Viedni s veľkou hustotou 

38


populácie). Preto Dolné Rakúsko a Viedeň spojili svoje inovačné sily a svoje trhy do názvu 

„Región Viedeň“. 

Niekoľko univerzít a výskumných inštitútov je lokalizovaných v Dolnom Rakúsku, 

napr. Donau University Krems, Fachhochschule Wiener Neustadt, Krems, St. Pölten, 

Wieselburg a Tulln, the Academy of the Land Niederösterreich in Krems, a the Austrian 

Research Centre Seibersdorf najväčší priemyselný inštitút v krajine. Medziuniverzitné 

výskumné centrum pre agrobilógiu, IFA Tulln zaručilo vedeckú spoluprácu medzi troma 

univerzitami vo Viedni. 

Regionálny rozvoj so špeciálnym zameraním na štruktúru podpory regionálnej 

inovácie je chápaný veľmi vážne regionálnou vládou, ako je zdokumentované a praktikované 

vo forme „Regionálny inovačný systém Dolného Rakúska“ (pozri www.ris-noe.at). ECO 

Plus, regionálna agentúra rozvoja v kraji, propaguje tvorbu podnikania a klastrového 

manažmentu, koordinuje manažmenty priemyselných a podnikateľských parkov a je 

zodpovedný za cezhraničné projekty a rozšírenie EÚ. Spolu s krajom vlastní podiely 

v rôznych regionálnych rozvojových infraštruktúrach, ako sú regionálne inovačné centrá. TIP, 

technologickí a inovatívni partneri, ktorí sú spoločnou iniciatívou kraja a obchodnej komory 

sú lokálnymi kontaktnými bodmi pre inovácie a VaV v podnikoch. Ďalšie regionálne alebo 

lokálne kontakty zahrňujú jednotky „regionálneho manažmentu“ ako lokálne kontaktné body 

a NÖBEG poskytujúci štartovací kapitál pre inovatívnych podnikateľov, spolu s ďalšími 

inštitúciami, tvoria ekonomickú podpornú infraštruktúru Dolného Rakúska. 

Úsilie posilniť inovácie a podnikanie majú v Dolnom Rakúsku najväčšom 

z Rakúskych deviatich federálnych štátov, dlhú tradíciu 

V r. 1979 začala regionálna vláda a štátna obchodná komora iniciatívu na pomoc MSP 

nájsť nové spôsoby rozšírenia ich aktivít cez inovácie a využitie nových technológií. 

Program „Technologických a inovatívnych partnerov“ v Dolnom Rakúsku, alebo 

v skratke TIP bol prvým svojho druhu v Rakúsku. Ponúkal dolnorakúskym MSP podporu 

a tréning behom inovačného procesu využívajúc prístup k informáciám, technologickým 

dodávateľom, financiám, dokonca budúcim partnerom. Potom monitoroval progres 

spoločnosti v implementovaní svojich individuálnych inovačných projektov a tiež rozšíril 

služby o skúsených a špecializovaných konzultantov, ako časti na mieru ušitého 

informačného balíka. Tento konzultačný servis bol spolufinancovaný regionálnou vládou 

a EÚ. 

TIP program je len jedným z balíka opatrení navrhnutých na podporu inovácií 

a podnikania v severovýchodnej provincii, ktorá obklopuje Viedeň a zdieľa spoločné hranice 

s Českou republikou a Slovenskom. Ale je to jedna z najúspešnejších iniciatív. 

Irma Priedlová, ktorá je zodpovednou osobou v inovačných a technologických 

inováciách v dolnorakúskom rezorte ekonomiky, technológie a turizmu povedala, že TIP bol 

často prvým prístavom požiadania o podnikateľské investovanie do inovačných projektov 

v Dolnom Rakúsku. „Okolo 300 až 500 spoločností kontaktovalo TIP pre pomoc a radu každý 

rok“, povedala Priedlová. 

39


V skutočnosti, za posledných 30 rokov, mal program hlavný dopad na ekonomiku 

Dolného Rakúska. Spoliehajúc sa na ťažký priemysel a poľnohospodársku aktivitu, bola 

provincia schopná úspešne posilniť ducha inovácie a podnikanie v jej rastúcom sektore MSP. 

Södermanland 

Oblasť Stredné Švédsko zahŕňa kraje Uppsala, Västmanland a Södermanland 

s populáciou 805.150 obyvateľov. Mesto Uppsala je jedným z najrýchlejšie rastúcich 

magistrátov vo Švédsku. Periféria regiónu má dlhú tradíciu v baníctve a v oceliarskom 

priemysle. Aj keď bane boli teraz vo veľkom uzatvorené, výroba ocele zostáva dôležitou pre 

množstvo menších miest v regióne. Centrum regiónu je poznačené high-tech priemyslami, 

ktoré zahŕňajú strojárstvo, informačné technológie, medicínu a liečivá a obchodné služby. 

Švédsky farmaceutický priemysel je reprezentovaný veľkou spoločnosťou, ktorá má 

rozsiahle VaV vybavenie, ako aj výrobnú stránku v Uppsale. Množstvo menších spoločností 

v lekárnictve, diagnostike a biotechnológii vyvinulo spin-off z tejto aktivity. Spojenia na 

Uppsala Univerzitu sú silné v mnohých ohľadoch. Strojársky priemysel regiónu je hlavne 

v meste Västerås ako aj v mestách Eskilstuna a Enköping. 

Sektor služieb je silný hlavne v strednom Švédsku s podielom 76,1% v zamestnanosti. 

Nezamestnanosť zaznamenáva rozdiely medzi Uppsalou (6.6%), Västmanlandom (8.6%) a 

Södermanlandom (9.2%). Kraj Västmanland je jediným so značným podielom pokrytia 

populácie pod štrukturálnymi fondmi EÚ okolo 19%. 

Región má silnú VaV základňu s viac ako 5.800 ľuďmi ročne. VaV sú silné hlavne vo 

farmácii a strojárstve, čo je doložené súčasným majoritným súkromným centrom Corporate 

Research pre VaV vo Västeråse. Má tiež prístup k trom univerzitám, trom inštitúciám 

vyššieho vzdelania a početným interdisciplinárnym centrám prinášajúcim vynikajúcu vysoko 

vzdelanú pracovnú silu. Prítomnosť rastúcich sektorov v biotechnológii, farmácii a IT, ako aj 

blízke spojenie s medzinárodným letiskom Arlanda, dobrá komunikačná infraštruktúra, 

diaľnice a spojenie s morom priviedli celý región bližšie k medzinárodným trhom. 

RITTS centrálne Švédsko pokrýva tri kraje Södermanland, Uppsala a Västmanland, 

ktoré spoločne majú populáciu viac ako 0,8 milióna obyvateľov. Kým niektoré oblasti na 

okraji regiónu sú stále charakterizované starou priemyselnou štruktúrou s vysokým stupňom 

závislosti na miestnych dominantných spoločnostiach a poľnohospodárstve, región je tiež 

doma v high-tech priemysloch, ako sú strojárstvo, informačné technológie a farmácia. HDP 

na osobu v regióne je pod priemerom EÚ. 

Región má silnú VaV základňu, hlavne vo farmaceutickom priemysle a strojárstve, čo 

je ilustrované prítomnosťou majoritného súkromného centra ABB Corporate Research pre 

VaV vo Västeråse. Región má univerzity, tri inštitúty vyššieho vzdelania a rôzne 

interdisciplinárne centrá excelentnosti. Výsledkom tohto je vysoko vzdelaná pracovná sila. 

Štúdie a analýzy, ktoré boli uskutočnené ukázali, že v regióne bolo toho veľa na 

vybudovanie, čo by nemalo byť podceňované, ale povýšené a podporené. Predsa len, na 

posilnenie regionálneho inovačného systému bolo identifikovaných päť strategických cieľov 

pre región. Stredné Švédsko by malo: poskytnúť jednoduchšiu a transparentnejšiu pomoc 

firmám, aktivovať súkromné zdroje peňazí, skúseností a myšlienky na inovácie 

a technologický rozvoj, mobilizovať zdroje univerzít a veľkých spoločností smerom k spin- 

40


out a podpore MSP, propagácii podnikania a dosiahnutiu maximálnych výsledkov z verejných 

investícií koncentráciou na sektory a spoločnosti so silne vybudovaným potenciálom. 

Pre každý strategický cieľ boli realizované „úderné tímy“. Tieto obsahujú hlavný tím 

troch alebo štyroch ľudí s podporou medzinárodného alebo lokálneho poradenstva. 

Záverom bolo, že bolo žiadaných mnoho aktivít, aby RITTS mohol splniť svoje ciele. 

Podľa „úderných tímov“ by mal RITTS Stredné Švédsko vytvoriť databázu „otvorené dvere“, 

obsahujúcu informácie o všetkých krajoch a ich organizáciách, klastrovú analýzu komisie pre 

príslušné sektory v každom kraji, spustiť podnikateľské programy na školskom stupni, 

povzbudiť tri univerzity v regióne na vybudovanie „spin-out partnerstva“ s odsúhlasením 

spoločných pravidiel a definovaním „podmienok služieb“ na zdieľanie podporných zdrojov 

pre spin-out podnikateľov, implementovať podnikateľskú sieť financovania, zvážiť školiaci 

program pre budúce implementácie, znovu navštíviť spin-out firmy v dlhodobých 

prostriedkoch, vytvoriť spoločné zastúpenie do príslušných národných orgánov všetkých 

projektov RITTS vo Švédsku, s ohľadom na ťažkosti zapríčinené švédskym daňovým 

systémom pre súkromných investorov. 

41


ZHRNUTIE: 2.2 Inovačné stratégie vybraných európskych 

regiónov 

Partnermi Žilinského regiónu v projekte Regionálnej inovačnej stratégie sú dva 

zahraničné regióny, región Dolné Rakúsko a región Södermanland vo Švédsku. 

Úlohou partnerských regiónov v projekte je sprostredkovať realizátorovi skúsenosti 

s projektmi podobného typu, ktoré už boli realizované. Zároveň umožňujú pohľad na 

problémy regiónu „zvonku“, nezaujatým pohľadom a navrhovať riešenia, ktoré by inak 

z realizácie projektu možno nevznikli. 

Región dolné Rakúsko je teraz jeden z najinovatívnejších regiónov v Rakúsku a 

Európe (dolné Rakúsko spolu s Viedňou ako viedenským regiónom je jedným z 22 

európskych excelentných regiónov v rámci siete PAXIS) a je skúsený partner pre tento 

projekt. Jeho skúsenosti a profesionalizmus v riadení projektov RIS sa odzrkadľujú v 

benefitoch, ktoré získalo od roku 1997 a ako sa odvtedy región rozvinul. 

Región Södermanland má silnú VaV základňu, hlavne vo farmaceutickom 

priemysle a strojárstve. Región má univerzity, tri inštitúty vyššieho vzdelania a rôzne 

interdisciplinárne centrá excelentnosti. Výsledkom tohto je vysoko vzdelaná pracovná sila. 

RITTS Centrálne Švédsko pokrýva tri kraje Södermanland, Uppsala a Västmanland, ktoré 

spoločne majú populáciu viac ako 0,8 milióna obyvateľov. 

42


2.3 Regionálna inovačná stratégia Žilinského regiónu 

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja sa realizuje 

v rámci implementácie Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu. 

Dôvody pre realizáciu Regionálnej inovačnej stratégie v Žilinskom regióne: 

- Potreba zvyšovania konkurencieschopnosti a potreba uspieť v medzinárodnej 

konkurencii (väčšina z európskych regiónov už začala proces zameraný na 

zvýšenie svojej konkurencieschopnosti). 

- Zabezpečiť medzinárodné postavenie regiónu. 

- RIS je štartovacia iniciatíva pre systematický prístup k tvorbe inovácií v regióne. 

- Zlepšenie klímy vzájomnej spolupráce medzi kľúčovými aktérmi v regióne. 

Dlhodobá vízia rozvoj Žilinského regiónu je, prostredníctvom RIS procesu, vytvoriť 

aktívne prostredie pre výskum a vývoj, inovácie a podnikanie v Žilinskom regióne. 

Hlavným cieľom Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu je vytvoriť 

prostredie podporujúce regionálny inovačný potenciál, podpora spolupráce medzi 

existujúcimi inštitúciami a organizáciami, a vytváranie strategického rozvojového rámca, 

ktorý bude aktivovať existujúce podniky k zavádzaniu ďalších inovácií na všetkých úrovniach 

a k vytváraniu pozitívnej kultúry pre nových podnikateľov. 

Jedným z predpokladov bude vytvorenie autonómnych a stabilných sietí so 

zastúpením kľúčových ľudí z vedy, administratívy a priemyslu (trojitá špirála) v rámci 

regiónu, rovnako ako aj na “nadregionálnej” úrovni v susedných krajinách i v zahraničí. Tento 

cieľ plne zodpovedá technickému obsahu pracovného programu “Výskum a inovácie”: 

“Povzbudiť regionálne inovačné politiky a transregionálnu spoluprácu”. Konkrétne 

projektové ciele zahrňujú viac „vysoko výkonných“ firiem Žilinskom regióne, ľahší prístup k 

vedomostiam a odborným znalostiam ako aj zlepšovanie podpory pre podnikateľské subjekty. 

Odrážajú vedecké, technické, širšie spoločenské a strategické ciele v oblasti výskumu a 

inovačných aktivít. Okrem národného aspektu berú do úvahy aj európske vedecké, technické, 

širšie spoločenské a strategické ciele v oblasti výskumu a inovačných aktivít, integrovaním 

cieľov šiesteho rámcového programu a špeciálneho programu “Štruktúrovanie európskeho 

výskumného priestoru”. 

Projekt zahrňuje štyroch partnerov: Žilinská univerzita – reprezentuje Žilinský 

samosprávny kraj Žilina, región Dolného Rakúska – európsky excelentný región, región 

Södermanland, Švédsko a BIC Bratislava – reprezentuje Regionálne inovačné centrum (IRC). 

Projekt je riadený riadiacim výborom vytvoreným zo všetkých kľúčových regionálnych 

zástupcov na poli inovácií. 

Vývoj Žiliny bude založený na regionálnych komparatívnych výhodách ako aj na 

posilňovaní regionálnych nevýhod a slabých miest. Strategické zámery projektu: 

- inovačné regionálne partnerstvo medzi vedou, administratívou, priemyslom 

a spoločnosťou ako celkom, 

43


- nové prostredie na podporu inovačného myslenia, ktoré bude viesť k prosperite 

a sociálnej udržateľnosti v Žilinskom regióne v spojitosti s vývojom európskeho 

podnikateľského a sociálneho rozvoja, 

- región, ktorý prináša novú pridanú hodnotu v spoločenstve európskych inovačných 

regiónov. 

Jedným z predpokladov bude vytvorenie autonómnych a stabilných sietí so 

zastúpením kľúčových ľudí z vedy, administratívy a priemyslu (trojitá špirála) v rámci 

regiónu, rovnako ako aj na “nadregionálnej” úrovni v susedných krajinách i v zahraničí. 

Krátkodobé ciele projektu: 

- propagácia inovácií a informácií o inováciách, 

- postupné vytváranie inovačnej kultúry v regióne - zvyšovať povedomie o 

inováciách medzi podnikmi, verejnou správou a samosprávou, 

- vytvoriť prostredie podporujúce regionálny inovačný potenciál, podpora 

spolupráce medzi existujúcimi inštitúciami a organizáciami, 

- vytváranie strategického rozvojového rámca, ktorý bude aktivovať existujúce 

podniky k zavádzaniu ďalších inovácií na všetkých úrovniach, 

- zvýšenie spolupráce, vytváranie sietí s inovačnými firmami v rámci i mimo neho, 

- výstupy RIS – pilotné aktivity nadviažu na priority štrukturálnych fondov EÚ 

s cieľom ich efektívneho využitia v prospech regiónu, 

- Návrhy projektov pre realizáciu na základe analýzy a benchmarkingu v rámci 

projektu Žilinská inovačná politika. 

Očakávané výsledky projektu z dlhodobého pohľadu: 

Transfer najnovších technológií do priemyslu prostredníctvom toku vedomostí 

a inovatívnych sietí so zameraním na podporu mladých inovačných podnikov; rast malých 

a stredných podnikov s vysokou pridanou hodnotou výrobkov a služieb ako aj vývoj nových 

oblastí podnikania zameraných na high-tech; 

- Väčší počet „rastových“ podnikov pôsobiacich vo všetkých sektoroch. 

- Viac podnikov svetovej triedy so silným prepojením na regionálne dodávateľské 

reťazce. 

- Viac spoločností, ktoré využívajú možnosti informačných technológií, internetu 

atď. 

- Viac spoločností zameraných na podporu mladých inovačných a kreatívnych ľudí. 

Vytváranie pracovných príležitostí, hlavne v oblasti sofistikovanej a vysoko 

kvalifikované práce; 

- Ľahší prístup podnikateľov k regionálnej báze poznatkov. 

- Podpora pre regionálne centrá excelentnosti a znalostí. 

- Vhodné tréningové podmienky na všetkých úrovniach. 

44


Podpora podnikateľských iniciatív, rozvoj malého podnikania a zlepšenie ich prístupu 

k financiám cez finančné nástroje EÚ; 

- Zlepšenie prístupu k financiám. 

- Sektorové podporné programy úzko spojené s potrebami podnikateľov. 

- Finančné podporné programy zamerané na strategické potreby a podnikateľské 

požiadavky. 

- Tréningové schémy, ktoré vychovávajú ľudí so schopnosťami nevyhnutnými 

v podnikaní. 

Pracovný plán realizácie Žilinskej inovačnej politiky 

1. Zriadenie štruktúry riadenia projektu. 

2. Výber expertov podieľajúcich sa na realizácií projektu. 

3. Zvyšovanie povedomia. 

4. Definovanie metodiky projektu a zhoda s kľúčovými hráčmi na cieľoch projektu, 

pracovnom pláne a metodike. 

5. Budovanie spolupráce s partnerskými regiónmi. 

6. Výskum dostupných údajov týkajúcich sa ekonomických záležitostí a inovačného 

systému v regióne. 

7. SWOT (“silné a slabé stránky, príležitosti, hrozby”) analýza regiónu a analýza 

odvetví s rastovým potenciálom v regióne. 

8. Analýza regionálneho dopytu a ponuky. 

9. Prvé závery za účelom tvorby strategického rámca a akčného plánu. 

10. Definícia, realizácia a testovanie konkrétnych pilotných aktivít. 

11. Vytvorenie monitorovacieho systému za účelom sledovania a hodnotenia týchto 

pilotných aktivít. 

12. Vytvorenie transregionálnej štruktúry a medzinárodného postavenia regiónu. 

45


ZHRNUTIE: 2.3 Regionálna inovačná stratégia Žilinského 

regiónu 

Projekt Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu zahrňuje štyroch partnerov: 

• Žilinská univerzita – reprezentuje Žilinský samosprávny kraj Žilina, 

• región Dolného Rakúska – európsky excelentný región, 

• región Södermanland, Švédsko, 

• BIC Bratislava – reprezentuje Regionálne inovačné centrum (IRC). 

Projekt je riadený riadiacim výborom vytvoreným zo všetkých kľúčových 

regionálnych zástupcov na poli inovácií. 

Hlavným cieľom projektu je vyvíjať a uskutočňovať súvislú dlhodobú 

stratégiu pre tvorbu a starosť o inovácie, výskum a vývoj ako aj o 

podnikateľské prostredie v Žilinskom regióne, s výhľadom posilňovania jeho 

konkurencieschopnosti, prosperity a na zabezpečenie jeho udržateľného 

rozvoja. 

Celkový cieľ projektu je prostredníctvom RIS procesu vytvoriť aktívne prostredie pre 

výskum a vývoj, inovácie a podnikanie v Žilinskom regióne. Kľúčovým cieľom je príprava 

pôdy pre regionálne inštitucionálne štruktúry na podporu inovácií, založené na sieťach 

spolupráce medzi existujúcimi inštitúciami a organizáciami, a zavádzanie strategického 

inovačného rámca, ktorý bude aktivovať existujúce firmy k zavádzaniu ďalších inovácií na 

všetkých úrovniach a k vytváraniu pozitívnej kultúry pre nových podnikateľov. 

46


3 PREPOJENIE STRATÉGIE S DOKUMENTMI NA 

EURÓPSKEJ A NÁRODNEJ ÚROVNI 

3.1 Prepojenie stratégie na inovačnú infraštruktúru Európskej 

únie a Slovenskej republiky 

Inovácie patria medzi hlavné hnacie elementy hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

národnej ekonomiky. Prostredníctvom inovačných procesov dochádza k pozitívnym 

kvalitatívnym zmenám v spoločnosti. Nositeľom týchto zmien môžu všetky oblasti života 

štátu (verejná správa, neziskové organizácie, sociálne služby) avšak stredobodom pozornosti 

a inovačných aktivít sú malé a stredné podniky. Dôvodom je, že tieto procesy vyúsťujú vo 

vyššiu konkurenčnú schopnosť podnikov, následkom čoho sa získavajú nové trhy. Týmito 

extenzívnymi procesmi sa nielenže zvyšuje zamestnanosť, ale prosperita podnikov vyúsťuje 

do regionálneho a celoštátneho hospodárskeho rozvoja. 

Posudzovanie úrovne inovácií v podniku, regióne, krajine alebo hospodárskom 

zoskupení nie je jednoduchou záležitosťou. Príčinou tejto skutočnosti je niekoľko dôvodov, 

ale ako hlavný dôvod sa javí nejednotná interpretácia, čo je „inovácia“ a ak prekonáme tento 

problém vymedzenia obsahu pojmu, otvára sa ťažkosť pri definovaní určujúcich faktorov, 

ktoré vystihujú podstatu inovácií a dajú sa číselne kvantifikovať. 

Ďalším aspektom je prístup k hodnoteniu, to znamená, „aké sú dôvody hodnotenia“ 

alebo „čo hodnotením sledujeme“. Komplexnosť problému sa zvyšuje aj uhlom pohľadu na 

hodnotenie, čo v našom prípade znamená či hodnotíme inováciu zvonka – v našom prípade 

z pohľadu nadnárodných spoločností ako je UNIDO, OECD alebo Európska komisia alebo či 

hodnotíme stav zvnútra, z pohľadu Slovenskej republiky. Aj tu musíme prihliadnuť na to, či 

hodnotenie uskutočňuje štátna správa, alebo zdroj je mimo tejto sféry. 

Pre potreby spracovania Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu sme sa rozhodli 

uskutočniť hodnotenie: 

1. zo zdrojov Európskej únie, 

2. zo zdrojov domácich. 

3.1.1 Hodnotenie stavu rozvoja inovácií z hľadiska Európskej komisie 

Hodnotenie inovácií z pohľadu Európskej komisie slúži na porovnanie inovačnej 

výkonnosti jednotlivých členských krajín, Európskej únie s USA a Japonskom a na prípravu 

takých programov a schém, ktoré účinne podporia tento proces za účelom ďalšej akcelerácie 

hospodárskeho rozvoja. 

Už niekoľko rokov sa Európska komisia (EK) snaží o vybudovanie takého 

hodnotiaceho systému, ktorý by napĺňal: 

- stanovenie relevantných faktorov prezentujúcich inovačné procesy, 

- transparentnosť hodnotenia, 

47


- porovnateľnosť, 

- identifikovateľnosť údajov, 

- vypovedateľnosť. 

V rámci EK sa pravidelne uskutočňuje analýza, ktorej názov je European Innovation 

Scoreboard – Comparative Analysis of Innovation Performance (ďalej EIS) . Periodicita tejto 

analýzy je ročná a vzhľadom na jej dlhšie trvanie je možné identifikovať aj trendy a smery 

vývoja. 

Posledným publikovaným hodnotením bol rok 2005. EIS 2005 obsahuje indikátory 

a trendy všetkých 25 členských krajín EU, ďalej Bulharska, Rumunska, Turecka, Islandu, 

Nórska, Švajčiarska, USA a Japonska. 

Systém hodnotenia vychádza z 26 inovačných indikátorov, na základe ktorých sa 

hodnotí efektivita inovačného procesu. 

Inovačné indikátory rozdeľujeme do 4 skupín: 

Inovačné vstupy: 

- Inovačné hnacie prvky, ktoré merajú štrukturálne podmienky potrebné pre 

inovačný potenciál: 

o počet absolventov univerzít technického a vedeckého smeru na 1000 

obyvateľov vo veku 20-29rokov (zistiteľné v EUROSTAT), 

o počet obyvateľov z terciárnym vzdelaním na 100 obyvateľov vo veku 25-64 

(EUROSTAT, OECD), 

o miera prieniku širokopásmového internetu (počet širokopásmových pripojení 

na 100 obyvateľov) (EUROSTAT), 

o účasť na celoživotnom vzdelávaní na 100 obyvateľov vo veku 25-64 

(EUROSTAT), 

o dosiahnutá úroveň vzdelania mládeže (% z obyvateľstva vo veku 20-24, ktorí 

dosiahli minimálne sekundárne vzdelanie), (EUROSTAT). 

- Tvorba poznatkov, ktoré merajú investície do činností VaV a ktoré sa považujú za 

kľúčové elementy pre úspešnú znalostnú ekonómiu: 

o verejné výdavky na VaV - % z HDP (EUROSTAT, OECD), 

o výdavky podnikateľského sektora na VV - % z HDP (EUROSTAT, OECD), 

o podiel VV v medium high-tech a high-tech výrobe (% z výdajov na VaV 

výroby (EUROSTAT, OECD), 

o podiel podnikov, ktoré získali verejné zdroje na inovácie (EUROSTAT), 

o podiel výdajov na univerzitný výskum a vývoj financovaný podnikateľským 

sektorom (EUROSTAT, OECD). 

- Inovácie a podnikanie, ktoré merajú inovačné snahy smerom k úrovni podnikov: 

o MSP, ktoré inovujú v rámci firmy - % z celkového počtu MSP (EUROSTAT, 

CIS), 

48


Inovačné výstupy 

o inovatívne MSP kooperujúce s ostatným - % z celkového počtu MSP 

(EUROSTAT, CIS), 

o výdaje na inovácie - % z celkového obratu (EUROSTAT,CIS), 

o zárodkový rizikový kapitál - % z HDP, ( EUROSTAT), 

o výdaje na IKT - % z HDP, ( EUROSTAT) 

o počet MSP aplikujúcich netechnologické zmeny - % z celkového počtu MSP 

(EUROSTAT,CIS) 

- Aplikácie, ktoré merajú výkon, vyjadrený v pracovných a podnikateľských 

aktivitách a ich pridaná hodnota v inovatívnych sektoroch: 

o zamestnanosť v high-tech službách - % z celkovej pracovnej sily, 

(EUROSTAT), 

o export technologicky náročných produktov ako podiel z celkového exportu 

(EUROSTAT), 

o predaj produktov, ktoré sú nové na trhu - % z celkového obratu (EUROSTAT, 

CIS), 

o predaj nových produktov, ktoré nie sú nové na trhu - % z celkového obratu 

(EUROSTAT, CIS), 

o zamestnanosť v medium-high a high-tech výrobe - % z celkovej pracovnej sily 

(EUROSTAT). 

- Duševné vlastníctvo, ktoré meria výsledky dosiahnuté z hľadiska úspešného 

know-how: 

o patenty EPO na milión obyvateľov (EUROSTAT), 

o patenty USPTO na milión obyvateľov (EUROSTAT), 

o triádové patenty na milión obyvateľov (EUROSTAT), 

o nové obchodné značky EÚ na milión obyvateľov (OHIM 4), 

o nové Komunitárne osvedčenia dizajnov na milión obyvateľov (OHIM4). 

Z uvedených indikátorov sa na základe štatistických metód vypočítava Summary 

Innovation Index (Súhrny inovačný index - SII), ktorý poskytuje komplexný pohľad na 

jednotlivé krajiny. 

Koncept inovačnej efektivity sa hodnotí ako „schopnosť firiem inovačné vstupy na 

inovačné výstupy). Pomer medzi súhrnným indexom pre inovačné vstupy (vzdelávanie, 

investície do inovácií a podobne) a výstupom (obrat firiem tvorených novými produktmi, 

zamestnanosť v high-tech oblastiach, patenty a podobne) poskytuje nástroj pre hodnotenie 

národných inovačných systémov. 

Čo sa týka vstupov, Slovenská republika sa umiestnila na 28. mieste z 29 hodnotených 

krajín, z hľadiska výstupov SR bolo 17 a celkove na základe Súhrnného inovačného 

indikátora sa SR umiestnila na 26.mieste. 

49


Na základe získaných údajov a ich spracovania je možné európske krajiny rozdeliť do 

4 skupín: 

- “Vedúce krajiny” , kde patria Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nemecko. 

- „Krajiny s priemerným výkonom“ , kde patria Francúzsko, Luxembursko, 

Veľká Británia, Holandsko, Rakúsko, Belgicko, Nórsko, Taliansko a Island. 

- „Krajiny dobiehajúce“, kde zaraďujeme Slovinsko, Maďarsko, Portugalsko, 

Česko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Cyprus a Malta. 

- „Krajiny strácajúce pôdu“, kde patria Estónsko, Španielsko, Bulharsko, Poľsko, 

Slovensko, Rumunsko a Turecko. 

Toto rozdelenie znázorňuje nasledujúci obrázok. 

Koncept inovačnej efektivity je kľúčovým faktorom určujúcim inovačnú politiku. 

Inovačná efektivita môže byť charakterizovaná ako schopnosť firiem transformovať inovačné 

vstupy na inovačné výstupy. 

Na základe jednoduchej extrapolácie súčasného inovačného výkonu a miery rastu 

Slovensko, Malta a Poľsko nedosiahnu priemer EÚ skôr ako za 50 rokov, čo je vidieť na 

nasledujúcom obrázku. 

50


Európska komisia hodnotí aj výkony jednotlivých členských krajín. Slovensko od roku 

2001 zaznamenáva hospodársky rast, znižuje sa inflácia, rastie zamestnanosť a hrubý domáci 

produkt rastie ročne v hodnotách nad 6 %. V roku 2000 dosahoval HDP na obyvateľa 47,2 % 

priemeru EÚ, v roku 2005 táto hodnota dosiahla už 54,2 %.Zvýšila sa aj produktivita práce a 

dosiahla sa makrekonomická stabilita. 

Menší pokrok sa dosiahol v oblasti mikroekonomickej stability, nedostatočné sú 

investície do školstva, výskumu a vývoja a podpora inovačným aktivitám je skôr formálna a 

ani štrukturálne fondy v programovom období 2004 – 2006 nepriniesli výraznú zmenu v 

inováciách SR. 

Podľa EÚ na Slovensku výrazne investovali súkromné firmy do high-tech inovácií, 

avšak za tento proces Slovensko vďačí zahraničným investíciám, ktoré sú realizované 

veľkými nadnárodnými spoločnosťami etablujúcimi výrobné pobočky v SR. 

Veľmi nepriaznivé sú údaje týkajúce sa verejných výdavkov na VaV, výdaje na VaV 

vykonané súkromným sektorom, objem zárodkového kapitálu a ďalšie nevyhnutné položky 

podporujúce inovačný proces. Aj vďaka týmto nepriaznivým okolnostiam Slovensko je 

hodnotené ako 28. v EÚ. 

3.1.2 Hodnotenie stavu rozvoja inovácií domácimi zdrojmi 

Európska komisia hodnotí stav rozvoja inovácií z hľadiska potreby zabezpečenia 

rozvoja celého spoločenstva a vykonáva túto aktivitu veľmi podrobne a cielene za účelom 

prípravy optimálnych programov a schém, ktoré skôr zohľadňujú európske priority. Z úrovne 

Slovenskej republiky je žiaduce, aby sa v inovačnom systéme odrazili domáce priority a to na 

úrovni národnej, regionálnej a cezhraničnej. Žiaľ, uvedený prístup absentuje a chýba národný 

a regionálny prístup k podpore inovácií. Na regionálnej úrovni a čiastočne národnej je možné 

identifikovať európske programy, ktoré však svojim rozsahom, finančnými prostriedkami 

a dopadom by mali tvoriť len doplnkovú časť k národným aktivitám. 

51


3.1.2.1 Hodnotenie stavu rozvoja inovácií – dokument Implementácia 

vedy a techniky do praxe v SR 

V rámci riešenia štátneho programu "Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky 

do roku 2015", ktorej riešiteľom bol Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), 

riešila spoločnosť BIC Group, s.r.o. v roku 2003 aj oblasť implementácie vedy a techniky do 

praxe. Hoci pri definovaní predmetu riešenia sa riešitelia neobmedzili len na implementáciu 

vedy a techniky do praxe, ale sústredili sa na širší aspekt a tým bola aj oblasť inovácií. 

V rámci úlohy „Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015“ časť 

„Implementácie vedy a techniky do praxe v SR“ boli analyzované oblasti: 

- Riešiteľské organizácie (technology provider). 

- Prijímajúce organizácie (technology receiver) a absorpčnosť podnikateľskej sféry 

- Integrovaný výskum a vývoj. 

- Regionálna spolupráca vo výskume a vývoji (VaV) a transfer technológií - 

Regionálne inovačné štruktúry 

- Nástroje implementácie výstupov vedy a techniky (VaT) - Inštitucionálne prvky 

implementácie. 

- Nástroje implementácie výstupov VaT - finančné schémy na podporu transferu 

technológií a inovácií. 

- Nástroje implementácie výstupov VaT - nepriame nástroje na podporu (daňové, 

programové a i.). 

- IPR – ochrana duševného vlastníctva. 

- Integrácia SR do európskych a svetových štruktúr (z aspektu implementácie). 

- Multilaterálne, bilaterálne a štátne programy. 

- Ľudské zdroje pre transfer technológií. 

- Veda a technika v kontexte inovačného riadenia. 

Riešiteľský tím vykonal analýzu SWOT oblastí implementácie vedy a techniky do 

praxe a inovačných procesov v SR a dospel k nasledovným záverom: 

Prednosti 

- existencia skúsenosti a tradície v riadení cyklu výskum - výroba – použitie, 

- zastavený úpadok niektorých výskumných organizácií (počet inštitúcií, objem 

prác, počet výskumníkov) a ich určitá stabilizácia resp. oživenie, 

- racionalizovaná štruktúra pracovísk výskumu a vývoja u organizácií ktoré ukončili 

transformáciu zo štátnej formy na privátnu formu, 

- existencia inštitúcií realizujúcich všetky formy VaT: veda a základný výskum, 

vývoj, transfer (SAV, univerzity, výskumné organizácie, transferové inštitúcie a 

podnikateľské subjekty), 

- nová legislatíva umožňujúca vykonávať podnikateľskú činnosť vysokoškolskému 

sektoru s vlastnými výsledkami vedy a techniky, 

52


- pružné, malé podnikateľské subjekty výskumu a vývoja vzniklé transformáciou 

z veľkých celkov, ktoré pôsobia v oblasti implementácie vedy a techniky, 

- malý, ale pomaly vzrastajúci záujem podnikateľskej sféry o výsledky výskumnej 

a vývojovej činnosti, 

- porovnateľnosť a konkurenčná schopnosť rozhodujúcich akademických 

a vysokoškolských pracovísk výskumu a vývoja a organizácií aplikovaného 

výskumu s obdobnými pracoviskami pôsobiacimi v priestore ERA, 

- otvorený priestor pre hľadanie programovej náplne partnerov a zdrojov minimálne 

v EÚ, 

- riešenia sú možné cez programové dokumenty prístupovej podpory z EÚ v rámci 

skoordinovania strategických celoštátnych a regionálnych rozvojových a 

odvetvových programov (len čiastočne využité), 

- pretrvávajúce komunikačné väzby subjektov aplikovaného výskumu a vývoja 

s podnikateľskými subjektami príslušných priemyselných odvetví pri 

rozpracovávaní inovačných zámerov týchto odvetví, 

- vytvorenie spoločných pracovísk SAV a vysokých škôl založených na dohodách 

o spolupráci v oblasti vzdelávania a výskumu, 

- zvyšujúci sa podiel organizácií výskumu a vývoja, ktoré splnili kritériá zavedenia 

systému kvality v činnosti organizácie a vlastnia certifikát podľa ISO 9000/2000, 

- disponibilné produkčné kapacity vo všetkých odvetviach priemyselnej výroby, 

- už existujúca a v niektorých oblastiach aj dobre fungujúca sieť BIC (podnikateľské 

a inovačné centrá), 

- existencia kancelárií pre styk s priemyslom (ILO) pri univerzitách a výskumných 

inštitúciách zaoberajúcich sa implementáciou výstupov VaT, 

- koncentrácia špecialistov v oboroch metalurgie, strojárskych technológií, 

elektroniky, drevárstva, chémie, sklárstva, papierenských technológií, mobilnej 

techniky, telekomunikačnej techniky, stavebníctva, textilu, energetiky, 

- potenciálna a funkčná základňa pre prípravu stredo - a vysokoškolských kádrov, 

- systémová postupnosť pri vzdelávaní (stredné školy, odborné školstvo,, bakalári, 

inžiniersky stupeň, doktorandi), 

- relatívne vysoká úroveň vzdelania najmä mladej generácie, 

- intelektuálna flexibilita pracovnej sily a relatívne vysoká úroveň jej vzdelanosti, 

- dobrá úroveň kreativity u vývojových pracovníkov, 

- kvalifikovaná pracovná sila v odvetviach priemyslu a služieb schopná využívať 

nové poznatky vedy a techniky, 

- regionálna vyváženosť rozloženia akademických, vysokoškolských a výskumných 

pracovísk v rámci územia SR, 

- geografická poloha, ktorá motivuje zahraničné firmy k investovaniu na tomto 

území najmä formou inovačného transferu v prihraničných oblastiach, 

- blízkosť významných európskych centier VaT a blízkosť významných európskych 

trhov. 

53


Nedostatky 

- chýbajúca stratégia rozvoja inovácií na celoštátnej úrovni, 

- chýbajúca stratégia rozvoja inovácií na regionálnej úrovni, 

- dlhodobá absencia programovej orientácie a finančnej podpory inovácií, výskumu 

a vývoja, 

- nízka informovanosť o inovačných potrebách (zámeroch) podnikateľskej sféry, 

najmä malých a stredných podnikov, 

- absencia lokalizácie bariér pri vertikálnom transfere vedeckých poznatkov, 

- nedostatočné informácie a štatistické údaje o VaT a implementáciách zvlášť, 

- nekompatibilita údajov o VaT a implementácii jej výsledkov s údajmi EÚ 

(štruktúra Eurostat), 

- nedostatočne artikulované požiadavky podnikateľskej sféry na výskumnú sféru, 

- nedostatočné využitie informačných a komunikačných technológií občanmi, 

vládou a súkromnými firmami, 

- neexistencia inovatívneho plánovania a riadenia v regiónoch, miestnej správe 

a samospráve, 

- výrazný pokles priemyselnej výroby na tvorbe HDP, 

- nedostatok finančných prostriedkov na VaT v podnikovej i štátnej sfére, 

- nedostatok finančných programov a schém podporujúcich akceleráciu výstupov 

VaT do praxe (podporné schémy, zárodkové a rizikové fondy), 

- nepripravenosť štátnej správy a súdov na implementáciu európskych legislatívnych 

noriem v súvislosti s integráciou SR do EÚ, 

- zdecimovaná a roztrieštená výskumno-vývojová základňa v niektorých nosných 

rozvojových oboroch, 

- neukončená transformácia organizácií a štruktúr v jednotlivých sektoroch vedy 

a techniky a ich otvorené postavenie v trhovej ekonomike, 

- výskum na pracoviskách vysokých škôl a SAV rieši len čiastkové výskumné 

problémy hospodárskej sféry, bez garancie zásadnej a komplexnej technologickej 

zmeny výrobného procesu daného subjektu, 

- roztrhnuté reťazce riadenia cyklu výskum – výroba – použitie, 

- pretrvávajúca izolovanosť pracovísk jednotlivých sektorov vedy a techniky pri 

riešení výskumných problémov a ich implementácii do praxe, 

- široká vedecko – výskumná orientácia pracovísk akademického a vysokoškolského 

sektora s nízkou koncentráciou disponibilných finančných a personálnych zdrojov, 

- absencia špecifických pracovísk poskytujúcich služby a sprostredkovanie transferu 

výsledkov výskumu a vývoja (technologické centrá, brokerské 

spoločnosti/technologickí brokeri, kancelárie styku s priemyslom, vedecké a 

technologické parky, podnikové inkubátory), 

- nízka kvalita existujúcich podporných pracovísk (napr. BIC, ILO) - nedostatočné 

technické, personálne a organizačné zabezpečenie, 

54


- podkapitalizácia existujúcich pracovísk (napr. BIC, ILO) a vyššia náročnosť pri 

zabezpečovaní financovania (chýbajú verejné zdroje, podporné fondy), 

- nízka mobilita pracovníkov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch vedy 

a techniky s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v rámci dočasne 

zriadených tímov na riešenie výskumných problémov stanovených programov 

resp. projektov výskumu a vývoja, 

- nízka úroveň marketingovej práce pripravujúcej implementáciu výsledkov 

výskumu a vývoja v rámci štátneho a vysokoškolského sektoru vedy a techniky, 

- nízky počet akreditovaných laboratórií pracovísk výskumu a vývoja vo 

vysokoškolskom a štátnom sektore, 

- nedostatočná intenzita medzinárodnej vedeckej spolupráce ako základu 

medzinárodnej integrácie v rámci formovania európskeho výskumného priestoru. 

- slabá prístrojová a laboratórna vybavenosť, 

- nedostatočné programové prepojenie zámerov výskumno-vývojových aktivít na 

podnikateľskú sféru, 

- nedostatočné prepojenie výstupov vedy a techniky na užívateľskú, podnikateľskú 

sféru, 

- slabá previazanosť zámerov výskumu a vývoja s ťažiskovými investičnými 

zámermi najmä v oblasti priemyslu a infraštruktúry, 

- nedostatočná sieť vedecko - technických parkov, technických centier 

a inovačných inkubátorov, centier pre technologický transfer, ako východiskovej 

formy prvotnej (štartovacej) implementácie výsledkov výskumu a vývoja, 

- podstatne zmenená stratégia rozvoja podnikateľských aktivít likvidujúcich alebo 

obmedzujúcich inovatívne kapacity, 

- značné daňové a odvodové zaťaženie ekonomických subjektov, 

- štrukturálne deformácie v oblastiach ekonomického rozvoja, 

- problém neprehľadných a nejednotných „pravidiel hry“ podnikania a konkurencie 

(vrátane prílišnej regulácie trhu a nízkej vymáhateľnosti práva), rôzne formy 

selektívnej „podpory“ niektorých subjektov (dotácie, daňové úľavy, záruky za 

úvery apod.), 

- nízka konkurenčná schopnosť voči vyspelej konkurencii a jej pomalý rast 

zabrzdením podpory VaT, 

- pretrvávajúca vysoká materiálová, energetická a dovozná náročnosť priemyselnej 

výroby, 

- naďalej vysoký podiel výrob s nízkym podielom pridanej hodnoty, 

- nedostatočné prepojenie na medzinárodnú spoluprácu, jazyková bariéra 

zamestnancov, 

- nedostatočná pripravenosť malého a stredného podnikania (MSP) na pôsobenie 

v rámci jednotného vnútorného trhu (JVT) EÚ v konkurencieschopnosti kvalitou a 

v oblasti inovácií a to aj v dôsledku ich znevýhodnenia (obmedzenosť získavania 

zdrojov, nadmerné odvodové zaťaženie), 

55


- neexistujú nepriame nástroje na podporu inovácií a implementácií vedy a techniky 

do praxe, nedostatočné zapájanie vysokých škôl a univerzít (zo strany vedenia) do 

podporných činností v oblasti zavádzania výsledkov VaV do praxe, 

- nedostatok vlastných investičných prostriedkov na inovácie, ako aj prostriedkov na 

vedu, výskum a vzdelávanie, 

- nízka úroveň strategického riadenia podnikov, čím chýba vymedzenie potreby 

implementácie výstupov VaT do praxe, 

- negovanie potreby inovácie produktov, výrobného procesu a riadenia firmami, 

- nízky absorpčný potenciál - nedostatočná podpora malým a stredným podnikom 

schopným absorbovať výsledky výskumu a vývoja a uplatniť ich na príslušnom 

trhovom priestore, 

- nezáujem podnikov o inovačnú orientáciu firiem, 

- nízka morálka v ekonomických procesoch („tunelovanie“ podnikov vlastnými 

manažmentmi a nízka platobná disciplína), 

- masová reprofilácia pracovníkov, špecialistov, laboratórnych a prototypových 

kapacít výskumu a vývoja, 

- nedostatočná kvalifikácia a praktické skúsenosti špecialistov a manažérov v oblasti 

projektového riadenia, marketingu, 

- nízky podiel odborníkov pre inovatívne riadenie na úrovni centra a regiónov, 

- nedostatočne odborne kvalifikovaný manažment firiem, ktorý nemá proinovatívne 

zmýšľanie a orientáciu, nedostatočná schopnosť aplikovať nové poznatky a 

technológie do praxe, 

- nedostatky pri povinnej certifikácii na Slovensku i pre zahraničie (odborníci), 

- nedostatok odborníkov na certifikáciu v podnikoch, 

- nedostatky pri stanovení požadovanej odbornej profilácie, 

- nedostatočná propagácia styčných odborností, 

- nízka účasť na celoživotnom vzdelávaní, 

- strata prioritného postavenia, spoločenského ako aj finančného ohodnotenia 

tvorivej, vynálezcovskej činnosti odborníkov z priemyslu, ale aj vysokých škôl, 

SAV, poradenstva a pod., 

- zanedbaná, slabo riadená a finančne nepodporovaná oblasť ochrany duševného 

vlastníctva, informatiky, odbornej tlače a špecializovaných výstav patentov 

a vynálezov, 

- nevybudované regionálne koordinačné a poradenské organizácie pre transfer 

technológií, nákup a predaj know -how, profesné združenia a informačné centrá, 

- nízky podiel výstupov zo sféry pracovísk VaV ako vstupov do dokumentov 

rozvoja územia alebo odvetvia, 

- absolútny nedostatok koordinácie v oblasti implementácie VaT na regionálnej 

úrovni najmä v oblasti informácií, poradenstva, podnikateľských aktivít a prípravy 

podmienok pre realizáciu zámerov medzi centrom, regiónmi, miestnou správou, 

podnikateľskými subjektmi, pracoviskami VaV. 

56


Príležitosti 

- členstvo v EÚ a NATO poskytne Slovensku šancu patriť k centru euro-americkej 

civilizácie a v dôsledku toho účinnejšie reagovať na nové výzvy a globálne 

problémy, 

- využitie vstupu strategických investorov, okolo ktorých sa sústredí analýza 

možných prepojení na podporu VaV a TT, 

- vytvorenie zrovnateľných štruktúr pôsobiacich v rámci Európskeho výskumného 

priestoru (ERA) v oblasti implementácie výsledkov vedy a techniky, 

- presadenie sa v rámci voľnej súťaže v oblasti vedecko – technických programov 

EÚ, najmä po máji 2004, 

- garancia sektora vedy a techniky, ako nositeľa inovačnej politiky štátu a realizátora 

zvyšovania pridanej hodnoty vo všetkých výrobných i nevýrobných odvetviach 

hospodárstva SR, 

- previazanie zámerov implementácie výsledkov výskumu a vývoja do výrobných 

odvetví a služieb v rámci ekonomiky SR so stratégiou Národného rozvojového 

plánu a zdrojmi podporujúcimi jeho realizáciu (štrukturálne fondy EÚ), 

- zadefinovanie preferovaných priemyselných odvetví a zvýšená podpora VaT 

v týchto oblastiach, 

- prijatie politiky na úrovní štátu resp. regiónu (VÚC), ktorá bude motivovať k 

zapojeniu veľkých investičných aktivít resp. veľkých investorov do procesu 

podpory implementácie (s dôrazom na preferované oblasti, napr.: automobilový a 

drevospracujúci priemysel, biotechnológie, informatika a iné), 

- prispôsobenie sa kvalifikácii a vedecko-technickým poznatkom EÚ, 

- účasť na realizácii spoločných a koordinovaných politík EÚ v oblasti VaT, 

- možnosť presadiť pridanú hodnotu ako rozhodujúce ekonomické kritérium pre 

schválenie podpory výskumu a vývoja, 

- je možné očakávať zlepšujúcu sa pozíciu SR v medzinárodnej deľbe práce vrátane 

VaT, 

- podporiť z úrovne štátu, regiónov, podnikateľských subjektov účasť na 

medzinárodných programoch pre fázu implementácie vedy a techniky do praxe 

účelovými finančnými zdrojmi a profesnými kontraktačnými pracoviskami, 

- možnosť sformulovať štátne a regionálne priority pre implementáciu vedy a 

techniky do praxe, vyčleniť adekvátnu finančnú podporu pre programy, 

- zapojenie sa do medzinárodných sietí pracovísk výskumu a vývoja najmä 

vytváraných centier excelencie“, 

- priorizovať vytváranie domácich sietí excelencie, vyhľadávať organizačné 

a riešiteľské prepojenia cez Integrované projekty zo 6. Rámcového programu EÚ, 

- vytvoriť pracoviská pre tvorbu a obchodovanie s know-how s medzinárodným 

prepojením, 

- využitie štrukturálnych fondov EÚ bude mať pozitívny dopad na rozvoj VaT a 

ekonomiky SR, 

57


- využitie nových nástrojov programovania v EÚ (Inovatívne regióny, účelové 

programy pre rozvoj inovatívneho podnikania a programov podpory VaV, TT 

z fondov EÚ), 

- zvýšenie atraktívnosti práce v organizáciách a na pracoviskách výskumu a vývoja 

všetkých sektorov vedy a techniky, 

- narastanie významu nehmotných faktorov konkurencieschopnosti, 

- zahraničné firmy hľadajú partnerov alebo kapacity pre rozvojové programy 

v regióne, pôsobiská úspešných podnikateľských jednotiek, 

- využitie vstupu strategických investorov, okolo ktorých sa sústredí analýza 

možných prepojení na podporu VaV a TT, 

- narastajúci význam budovania kvalitnej poznatkovej základne o progresívnych 

smerovaniach vývoja vo vyspelom svete a jej prepojenia na potreby rozvoja SR, 

- vytvára sa príležitosť pre zakladanie nových a reprofiláciu existujúcich výskumnovývojových 

jednotiek nezávislých alebo prepojených na podnikateľské subjekty, 

- možnosť nadobudnutia vysokej flexibility výskumnej základne vo vzťahu 

k potrebám trhu (zákazníkov – podnikov, doma a v zahraničí), 

- zvýšenie výkonnosti a efektívnosti organizácií a pracovísk výskumu a vývoja vo 

všetkých sektoroch vedy a techniky, 

- rozvoj odvetví, výrobkov a technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje a 

šetriacich životné prostredie, 

- zvyšovanie vplyvu VaT v oblasti ochrany životného prostredia, 

- existencia potenciálu pre rozvoj informačných technológií a rozvíjanie aktivít 

v oblasti informačných technológií, 

- prijatie takej koncepcie štátnej politiky v oblasti zavádzania inovácií a 

implementácie VaV do praxe, ktorá bude smerovať k vytváraniu inovačných 

centier, technologických agentúr a iných inštitucionálnych nástrojov vo všetkých 

oblastiach SR, kde existuje najmä ľudský potenciál, 

- rozvíjanie potenciálu pre budovanie vedecko-technologických parkov a 

inkubátorov, 

- využije sa existujúci duševný potenciál v oblasti konštrukčného vývoja, 

technologickej prípravy výroby, 

- posilniť výchovu manažérov pre riadenie inovačných procesov, špecialistov pre 

programové riadenie a marketing, 

- zmeniť finančné hodnotenie u špičkových pracovníkov výskumu a vývoja, 

vynálezcov, programových manažérov adekvátne medzinárodnému hodnoteniu 

a ich prínosov pre rozvoj, 

- zvyšovanie motivácie ľudských zdrojov v EÚ na dosiahnutí zásadnej zmeny 

prístupu v oblasti rozvoja a implementácie VaT, 

- narastajúci význam rozvoja ľudských zdrojov pre výskum a vývoj s cieľom 

rozvíjania znalostného potenciálu, 

- nevyhnutná programová prestavba učebných odborov, stredoškolského 

a vysokoškolského štúdia, 

58


Riziká 

- rozvíjanie potenciálu odvetví, ktoré generujú vysokú pridanú hodnotu a vyžadujú 

adekvátnu kvalifikáciu pracovnej sily, 

- využitie progresívnych komunikačných prostriedkov (internet) na zvýšenie 

informovanosti o disponibilných výsledkoch výskumu a vývoja a pripravenosti na 

ich implementáciu u užívateľa, 

- očakáva sa zvýšená absorpčná schopnosť podnikateľskej sféry vyhľadávať nové 

originálne riešenia a transfer nových technológií, 

- vytvára sa príležitosť pokryť biele miesta v regionálnych poradenských 

a implementačných jednotkách, 

- možnosti zriadenia regionálnych koordinačných a programových rád, platforiem, 

podporných systémov pre prípravu stratégie smerovania a podkladov pre zaradenie 

týchto zámerov do priorít regiónu, centra a uchádzania sa o podporu zdrojov z EÚ 

a iných tuzemských a zahraničných investorov, bánk a fondov. 

- nedostatočný posun zamerania oblastí ekonomického rozvoja SR smerom k 

progresívnym celosvetovým tendenciám, 

- prehlbovanie rozdielov medzi sociálno-ekonomickými úrovňami regiónov SR, 

- nedostatočné systémové opatrenia pri vstupe do EU, hlavne v štátnych orgánoch, 

- prehlbovanie technologického a poznatkového zaostávania za vyspelým svetom, 

závislosť na „dovoze“ výsledkov rozvoja VaT, 

- nedostatočný spoločenský a ekonomický tlak na urýchlené ukončenie 

transformácie štruktúr vo všetkých sektoroch vedy a techniky, 

- pretrvávanie nízkej inovačnej aktivity a záujmu malých a stredných podnikov 

o využívanie organizácií výskumu a vývoja a ich výsledkov, 

- nedostatočné vyčlenenie rozpočtových zdrojov na podporu rozvoja infraštruktúry 

pracovísk výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch vedy a techniky, 

- nízky záujem mladej generácie o smerovanie svojej profesnej orientácie do oblasti 

výskumu a vývoja, 

- pokračujúca nedostatočná (až absentujúca) kooperácia subjektov v oblasti 

výskumu a vývoja na medzinárodnej úrovni, 

- nezvládnutie nafázovania výskumu a vývoja na globalizačný proces, 

- nepreviazanosť výskumu a vývoja a systému inovácií s potrebami priemyslu, 

- nepreukázateľnosť prínosov vedy a techniky na dynamike ekonomického rozvoja 

SR a zvyšovaní konkurenčnej schopnosti, 

- nepripravenosť projektov na čerpanie zdrojov z fondov EÚ, 

- nevýrazná zmena v spoločenskom a ekonomickom ocenení pracovníkov výskumu 

a vývoja, najmä špičkových vedcov, kreatívnych výskumníkov a tvorivých 

vývojovo – konštrukčných pracovníkov, 

- zvýšený odchod kvalifikovaných pracovníkov výskumu a vývoja z akademických, 

vysokoškolských a výskumných organizácií do zahraničia, najmä po 1.5.2004, 

59


- stály pokles počtu pracovníkov VV v SR a ohrozenie zapojenia sa do 

medzinárodných projektov, 

- zhoršenie spolupráce medzi priemyslom, SAV, VŠ a VaV organizáciami, 

- riadenie inovačných procesov je prevažne v centrálach koncernov, čo podmieňuje 

ich priame zapojenie do tvorby štátnych a regionálnych rozvojových stratégií, 

pričom zapojenie nemusí sa realizovať, 

- orientácia našich firiem na „montážne“ a „výrobné“ typy s absenciou výskumu 

a vývoja, 

- desať rokov pasivity v riadení inovačných programov a ignorovania významu 

podpory výskumu a vývoja zo všetkých úrovní sa bude dobiehať veľmi zložito, 

najmä v ľudských zdrojoch, profesných zoskupeniach odborníkov, 

inštitucionálnom a organizačnom vybudovaní odborovo a regionálne 

orientovaných pracovísk, 

- nízka územná a kvalifikačná mobilita pracovnej sily (aj výskumných 

pracovníkov), 

- neadekvátne ohodnotenie a motivácia pracovníkov v oblasti VaT, čo bude 

rezultovať v nízku kvalifikačnú úroveň resp. odbornú pripravenosť týchto 

pracovníkov, 

- nedostatočná pozornosť pripravenosti ľudských zdrojov zo strany tých, ktorí o tom 

rozhodujú, 

- negácia resp. nezriadenie podporných schém na transfer technológií pre malé 

podnikateľské subjekty výskumu a vývoja , ktoré pôsobia v oblasti implementácie 

vedy a techniky, 

- zahraničná konkurencia výrazne narástla a prirodzene bude likvidovať slabo 

podporované tuzemské kapacity najmä v oblastiach globalizovaných výrob, 

- nedostatok vlastného kapitálu a finančných zdrojov na zabezpečenie výskumu a 

vývoja pre úlohy rastu konkurencieschopnosti, 

- existujúci iba dočasný charakter komparatívnych výhod vyplývajúcich z cenovej 

konkurencie, 

- regionálna podpora pre oblasť inovačných programov je nezabezpečovaná ani 

organizačne ani finančnými zdrojmi, 

- pomalosť systémových zmien v plánovaní a riadení inovácií na úrovni centrum – 

región - podnikateľská sféra - priami aktérmi výkonných činností z oblasti VaV a 

TT -nezávislé koordinačné a poradenské štruktúry, 

- nedostatok zdrojov pre predprípravu zámerov vhodných pre plánovanie 

a financovanie inovácií, 

- súčasná prestavba v učňovskom školstve nie je ani započatá, strednom a vysokom 

školstve nedostatočne trhovo zorientovaná, v celej škále finančne nezabezpečená. 

Podľa názoru riešiteľov inovačná politika by mala zohrávať takú úlohu, akú jej 

prisudzujú v krajinách EÚ. Z hľadiska zdrojov inovácií by mala byť vyvážená to znamená , že 

sa musí realizovať prostredníctvom zahraničných investícií (dovozom nových technológií) 

a zároveň transferom poznatkov z domáceho výskumu a vývoja. 

60


Domáci výskum a vývoj sa nesmie opierať len o zahraničné zdroje (napríklad rámcové 

programy), pretože tieto zohľadňujú mnohokrát iné priority ako národné. Domáce programy 

vedy a techniky musia vyplývať z národných priorít daných priemyselnou politikou. 

Tieto zložité vzťahy vedú k zostaveniu národného inovačného systému, ktorý je 

kompatibilný s priemyselnou politikou a programami vedy a techniky a vytvára prepojovací 

článok. Vytvorenie inovačného systému považujeme za základný systémový prvok vedúci 

k zabezpečeniu žiaduceho scenára a tým k vytvoreniu predpokladov pre rozvoj hospodárstva. 

Implementácia národnej priemyselnej, technologickej, inovačnej a vedeckovýskumnej 

stratégie musí byť považovaná za národno – strategický záujem štátu. 

Pre zabezpečenie strategických cieľov a úloh je potrebné prijať tieto systémové kroky: 

1) vypracovať Inovačnú stratégiu Slovenskej republiky na obdobie do roku 2015 

a predložiť ju na schválenie do vlády SR (v štruktúre: preambula, priority v oblasti 

inovačného podnikania vyplývajúce z priemyselnej politiky SR, financovanie, 

programy a schémy, nepriame nástroje, medzinárodná spolupráca, inštitucionálne 

a organizačné aspekty, spolupráca VŠ a SAV s podnikmi, personálne aspekty, 

inovačná infraštruktúra SR, morálne a etické aspekty, právne aspekty vrátane 

ochrany duševného vlastníctva, komunikácia s verejnosťou), 

2) v nadväznosti na bod 1) vypracovať Národnú politiku inovácií do roku 2010 

v zložení: 

a) Akčný plán SR pre inovácie, ktorý bude vychádzať z obdobného dokumentu 

EÚ pre inovácie a aplikovať ho do špecifických podmienok v SR 

v nasledovných oblastiach: priority v oblasti inovačného podnikania 

a medzinárodná spolupráca, programy a schémy financovania a nepriame 

nástroje, inovačná infraštruktúra, národná a regionálna, komunikácia 

s verejnosťou, personálne a etické aspekty, monitorovanie inovačného procesu, 

sledovanie efektivity programov a schém, právne aspekty vrátane ochrany 

duševného vlastníctva), 

b) Programy pre oblasť inovačného podnikania, ktoré majú formulovať 

konkrétne opatrenia pre postupnú realizáciu Akčného plánu SR pre inovácie, 

c) k vytvoreniu podmienok pre realizáciu Inovačnej stratégie SR na obdobie do 

roku 2015 a Národnej politiky inovácií do roku 2010 je nutné pripraviť, 

prerokovať a schváliť Zákon o inováciách v štruktúre: základné pojmy, 

vymedzenie systému inovačného podnikania v SR, úprava kompetenčného 

zákona, priame nástroje podpory, nepriame nástroje podpory. Cieľom tohto 

zákona musí byť predovšetkým stanovenie jednoznačných pravidiel pre 

súčinnostnú účasť štátu, NBS, komerčných bánk (prípadne aj poisťovní, 

správcovských spoločností a ďalších finančných inštitúcií) s podnikateľskou 

sférou a výskumno-vývojovými pracoviskami pri prekonávaní veľmi 

nepriaznivej technologickej a inovačnej medzery v Slovenskej republike (voči 

vonkajšiemu prostrediu); 

3) v rámci prípravy vyššie uvedených dokumentov prerokovať a presadzovať ďalej 

navrhované zásady: 

1. Analytické a štatistické zásady 

61


a) Vytvoriť podmienky na monitorovanie kritérií národnej inovatívnosti daných 

European Innovation Scoreboard (EIS). 

b) Vyhodnocovať národné výsledky EIS a premietať ich do národných 

dokumentov za účelom efektívneho využitia národného potenciálu. 

c) Účinnejšie identifikovať potreby podnikateľského sektora (napríklad cestou 

spracovaní štúdií potrieb inovácií). 

d) Zlepšiť štatistické a individuálne údaje týkajúce sa úspešných implementácií 

výstupov VaT do praxe. 

2. Informačné a propagačné nástroje 

a) Účinnou propagáciou preklenúť prejavy nezáujmu a nedôvery medzi VaV 

a podnikateľským sektorom. 

b) Viesť informačnú kampaň zameranú na vysvetlenie súčasných svetových 

trendov a úlohu, ktorú zohrávajú inovačné procesy. 

c) Vytvoriť informačnú databázu zameranú na inovácie. 

d) Vytvoriť systém (a zabezpečiť financovanie), ktorý bude distribuovať 

informácie o programoch. EÚ Popri distribúcii informácií bude podporovať 

žiadateľov/účastníkov zo SR pri spracovávaní projektov/prihlášok. Pokým 

bude distribúcia informácií financovaná zo ŠR spracovanie prihlášok bude 

financované účastníkmi. Pre zložitejšie programy motivovať aj prípravu 

projektov resp. hľadanie partnerov do konzorcia formou grantov udeľovaných 

priamo spracovateľom. 

e) Pre distribúciu informácií vytvárať partnerstvo verejného a súkromného 

sektora, systematicky a rýchlo budovať informačné a technologické siete. 

3. Nové nástroje nepriamej podpory vedy a techniky 

a) Náklady na výskum a vývoj majú mať podniky možnosť odpočítať si 

z daňového základu v plnom rozsahu (od roku 2004 sa v rámci jednotnej dane 

z príjmov štát na tom spolupodieľa iba 19 percentami). 

b) Podniky majú mať možnosť realizovať svoje inovačné projekty aj za pomoci 

daňového úveru, ktorý bude zabezpečený záložným právom a splatný na 

základe zmluvy s daňovým úradom podľa dohodnutého splátkového kalendára 

zo zisku realizovaného projektu.(Od roku 2004 ide o dodržanie pomeru 

financovania projektu z brutto zisku podniku v pomere 19 % k 81 %, čo 

predstavuje pomer daňového úveru k vlastným zdrojom). 

c) Podniky majú mať možnosť realizovať svoje preukazne návratné inovačné 

projekty z úverov bánk formou projektového financovania, t. j. so založením 

etapovo budovanej investície (pričom za nasledujúcu etapu by prevzal záruku 

vždy štát cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku), so splácaním úveru 

z výnosov realizácie inovačného projektu a so štátom dotovanými úrokmi 

z úveru (ak to bude potrebné) do úrovne priemernej rentability príslušného 

odboru alebo odvetvia. 

d) Má byť umožnené, aby bol voľne odpisovaný hmotný a nehmotný investičný 

majetok určený pre potreby výskumu a predsúťažného vývoja. 

62


e) Treba zabezpečiť, aby finančné prostriedky poskytnuté na výskum a vývoj zo 

štátneho rozpočtu a zahraničných zdrojov predstavovali nezdaniteľné plnenie 

a to u platiteľov i neplatiteľov dane z pridanej hodnoty rovnako na vstupe ako 

na výstupe. 

f) Je treba zabezpečiť, aby všetky typy vlastníctva z konkurenčných dôvodov boli 

vo sfére výskumu a vývoja zrovnoprávnené aj čo sa týka dane z nehnuteľností 

(aby v tomto mali rovnaké povinnosti rozpočtové, príspevkové, neziskové 

i podnikateľské organizácie zamerané na výskum a vývoj). 

g) Je treba zo strany štátu riešiť finančnú medzeru medzi zotrvačným a žiaducim 

scenárom na podporu vedy a techniky za pomoci štrukturálnych fondov EÚ 

s tým, že sa zabezpečí v štátnom rozpočte príslušná spoluúčasť (ŠR nebude 

musieť vyplniť celú finančnú medzeru, iba jej časť v rozsahu 25 – 50 % podľa 

druhu úloh a žiadateľov). 

h) Súčasné znenie zákona č.132/2002 Z. . o vede a technike v oblasti všeobecnej 

formulácie podpory vedy a techniky špecifikuje podporu výskumu a vývoja 

výlučne zo štátneho rozpočtu. Preto v novelizácii zákona o vede a technike je 

potrebné za text v §8 ods.1 písm. a) „Podpora vedy a techniky sa uskutočňuje 

priamo, poskytovaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu 

prostredníctvom správcu rozpočtovej kapitoly...“ doplniť formuláciu „...,zo 

zdrojov podnikateľského sektora, zo zdrojov vysokých škôl, neziskového 

sektora a zo zahraničných zdrojov“. 

4. Priama podpora vedy a techniky 

a) Zvýšenie financovania VaT, TT a systému inovácií a to tak z verejných 

zdrojov - zo ŠR 1 % HDP ako aj zo súkromných – z firemných zdrojov 2 % 

HDP tak aby aspoň 3 % HDP, v súlade s praxou v EÚ. 

b) Koncentrácia slovenskej VaV základne na priemyselné odvetvia s rozvíjajúcou 

sa absorpčnou kapacitou a na odvetvia s nadpriemerným národným 

potenciálom. Táto koncentrácia je nutná vzhľadom na obmedzené finančné, 

materiálne a ľudské zdroje SR a zároveň využíva nadpriemerný potenciál 

krajiny. 

c) Ďalšie priťahovanie priamych zahraničných investícií (PZI) do krajiny. PZI sú 

spojené s importom nových technológií, tvoria pracovné miesta, zvyšujú HDP 

a tak prispievajú aj k tvorbe finančných zdrojov. 

d) Systematická orientácia VaV aktivít na hospodársku prax. Je nevyhnutná 

minimálne z troch dôvodov. SR nie je schopná financovať VaV aktivity, ktoré 

nemajú výstupy relevantné pre hospodársku prax. Iba orientácia na 

ekonomické zhodnotenie môže generovať potrebné financovanie VaV aktivít 

zo súkromnej sféry a na druhej strane umožní rozvoj inovačných aktivít 

a následne zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských firiem. 

e) Zabezpečiť interakciu (finančná a predmetná) slovenských VaV aktivít 

s európskymi, v rámci ERA, Rámcových programov a všeobecných trendov 

ako aj s regionálnymi VaV aktivitami, najmä z okolitých krajín vzhľadom na 

skutočnosť, že SR samotná nedosahuje potrebnú kritickú masu VaV 

potenciálu. 

63


f) Zriadiť fondy (schémy) na podporu transferu technológií a znalostí z VV do 

praxe a to na úrovni: 

- regionálnej, 

- národnej. 

g) zriadiť schémy podporujúcu individuálnu resp. tímovú spoluprácu expertov zo 

SAV a univerzít s podnikateľskými subjektmi. 

5. Inštitucionálna a štrukturálna podpora vedy a techniky 

a) Vytvoriť legislatívne zázemie pre podporu vzniku a financovania 

infraštruktúry vedy a techniky porovnateľnej so štruktúrami v ERA (vedeckotechnické 

parky, inovačné centrá, spin-off organizácie). 

b) Cielene usmerňovať systémovú transformáciu organizácií a pracovísk VaV 

v rámci verejného (štátneho) sektora vedy a techniky a presadzovať ich účinné 

previazanie s organizáciami a pracoviskami vysokoškolského sektora. 

c) Rozpracovať koncepciu budovania centier excelencie, formou zasieťovania 

špičkových organizácií, pracovísk, laboratórií, realizačných poloprevádzok 

z jednotlivých sektorov VaT na Slovensku. 

d) Pre riešenie úloh výskumu a vývoja presadzovať (vyžadovať) vytváranie 

neštandardných zoskupení (klastrov) z organizácií a pracovísk všetkých 

sektorov VaT s cieľom zabezpečiť previazanie najlepších riešiteľských 

pracovísk a garantovať uplatnenie u užívateľov. 

e) V súvislosti s koncentráciou vybraných výrobných odvetví je žiaduce 

orientovať do nich VaV potenciál (viď napr. aktivity spoločnosti Whirpool, 

alokujúcej do SR nielen výroby práčok ale vzhľadom na dosiahnutie jej 

kritickej masy aj V/V aktivity). Osobitným problémom interakcie PZI 

a národného V/V potenciálu je alokácia zahraničných V/V inštitúcií v SR. Táto 

aktivita by mala byť v nasledujúcom desaťročí ťažisková. 

f) Pripraviť systémové a metodické nástroje pre zvyšovanie využitia 

progresívnych komunikačných prostriedkov (internet) na realizáciu 

neštandardných foriem spolupráce organizácií a pracovísk VaV (napr. 

virtuálne laboratóriá). 

g) Zakladaním inkubátorov, vedecko-technologických parkov, t.j. budovaním 

informačných systémov vytvárať vhodné podmienky a stimulovať vznik a 

rozvoj malých a stredných podnikov založených na využívaní poznatkov a 

nepretržite cielene vyhľadávať projekty orientované na sofistikovanú výrobu a 

ústretovo vytvárať podmienky, zodpovedajúce záujmom a potrebám vhodných 

pre investorov. 

h) Postupne preniesť ťažisko z budovania priemyselných parkov na prípravu 

vedecko-technologických parkov a centier sofistikovaných služieb. 

i) Rozvíjať podmienky pre budovanie vedecko-technologických parkov 

a inkubátorov. 

j) Zvýšiť význam spolupráce VaV báze s podnikateľským sektorom na úroveň 

vedeckej činnosti (SAV) a pedagogickej činnosti (univerzity). 

k) Zmeniť povedomie podnikateľského sektora o spolupráci s VaV bázou. 

64


l) Zvýšiť počet zástupcov z podnikateľského sektora v správnych a dozorných 

orgánoch VaV bázy (SAV, univerzity). 

6. Rozvoj ľudských zdrojov pre inovačný proces 

a) Komplexne podporovať rozvoj vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov pre 

výskum, vývoj a inovácie a TT. 

b) Prijať takú koncepciu štátnej politiky v oblasti zavádzania inovácií a 

implementácie VaV do praxe, ktorá bude smerovať k vytváraniu inovačných 

centier, technologických agentúr a iných inštitucionálnych nástrojov vo 

všetkých oblastiach SR, kde existuje najmä ľudský potenciál. 

c) Posilniť výchovu manažérov pre riadenie inovačných procesov, špecialistov 

pre programové riadenie a marketing na univerzitách (najmä ekonomického a 

technických smerov). 

d) Podporiť rekvalifikáciu resp. doplnenie vzdelania i formou odborných stáží a 

kurzov v podobných inštitúciách v rozvinutých krajinách. 

e) Zapojiť existujúce ľudské zdroje v regiónoch, ktoré pôsobia v rámci 

existujúcej siete BIC, RPIC, RRA, atď. a na základe personálneho auditu a 

osobnostných kompetencií doplniť chýbajúce vzdelanie (marketing, 

informatika, Foresight metódy, atď. 

f) Zvyšovať motiváciu ľudských zdrojov na dosiahnutí zásadnej zmeny prístupu 

v oblasti rozvoja a implementácie VaT. 

g) Vytvoriť pri každom silnom investorovi na Slovensku fórum predstaviteľov 

dodávateľských inštitúcií a formulovať a riadiť aj spoluprácu v oblasti 

aplikácií výsledkov vedy a techniky do praxe. 

h) Postupne dosiahnuť „európske“ ohodnotenia V/V pracovníkov ako aj 

pracovníkov pôsobiacich v procesoch TT a inovačných systémoch a tak 

zabrániť procesu „úniku mozgov“ týchto pracovníkov. Postupné vytvárať 

podmienky pre príchod zahraničných VaV pracovníkov, z krajín EÚ (vrátane 

nových členských krajín) ako aj z iných krajín, napr. z Ukrajiny a Ruska. 

i) Zaviesť štipendiá pre mladých vedcov do 35 rokov s možnosťou získať priamu 

podporu v rámci riešenia úloh výskumu a vývoja v rámci štátnych programov 

a štátnych objednávok. 

j) Organizovať školenia, semináre a konferencie so zameraním na implementáciu 

výsledkov VaT do praxe, TT a inovačný proces. 

k) Zmeniť motivačné kritériá (inštitúciám a jednotlivcom), ktoré podporia 

implementáciu výstupov VaV do praxe. 

l) Pripraviť malé a stredné podniky na inovačné procesy a vytvárať u nich 

podmienky na absorpciu transferu technológií a poznatkov a podieľať sa 

získaní schopnosti realizovať inovačné zmeny. 

65


7. Podpora regionálnej inovačnej stratégie 

a) V rámci regionálnych rozvojových politík zvýšiť poslanie a úlohy organizácií 

a pracovísk VaV všetkých sektorov vedy a techniky pri zabezpečovaní 

ekonomického rozvoja a trvalo udržateľného rozvoja regiónov (VÚC). 

b) Zvýšiť podiel riešených úloh VaV a ich výstupov financovaných zo štátneho 

rozpočtu v regiónoch s nižším inovačným potenciálom. 

c) Doplniť existujúcu sieť inštitucionálne financovaných organizácií v prioritných 

oblastiach výskumu o regionálne pracoviská podporujúce TT, implementáciu 

výstupov úloh VaV. 

d) Posilniť úlohu regionálnych univerzít a pracovísk aplikovaného VaV ako 

katalyzátora rozvoja; zameranie VaV by malo vychádzať z potrieb regionálnej 

inovačnej stratégie. 

e) Využiť kvalifikovanú pracovnú silu v ekonomicky slabých regiónoch pre 

rýchly transfer výsledkov VaV a ponúknuť podiel štátu na inštitucionálnom 

financovaní VaV v oblasti perspektívnych technológií ako ponuku investorov. 

f) Podporiť konzorciá, v ktorých budú využité výskumné a realizačné kapacity 

miestnych pracovísk VaV, univerzít a podnikateľských subjektov so 

špičkovými inštitúciami zo zahraničia. 

g) Podporiť zakladanie a rozvoj nových firiem (predovšetkým malých a stredných 

podnikov) s veľkým inovačným potenciálom na základe výsledkov VaV 

generovaných v regióne. 

h) Vytvoriť podmienky pre vstup strategických (zahraničných) investorov do 

ekonomicky slabších regiónov. 

i) Spracovať regionálnu inovačnú stratégiu (RIS). 

j) Presadiť sa cez projekty a podporu EÚ v kategórii inovatívnych regiónov, 

využiť partnerské regióny pre urýchľovanie inovatívnych projektov rozvoja. 

k) Podporiť vznik regionálnej platformy pre programovú koordináciu projektov 

VaV a TT. Koordinačnými pracoviskami môžu byť združenia medzi 

regionálnymi univerzitami, profesnými pracoviskami VaV a TT 

a podnikateľskou praxou v spolupráci s VÚC a miestnymi samosprávami. 

l) Vytvoriť postupne podmienky pre vznik regionálnych fondov na podporu 

inovatívnych projektov zo zdrojov rozpočtu regionálnych samospráv, 

miestnych podnikateľských skupín a prieniku zahraničného kapitálu. 

m) Vytvárať podmienky pre vstup strategických investorov do regiónu so 

súbežným transferom nových technológií, umiestnenia pracovísk VaV 

v regióne. 

n) Podstatne skvalitniť informácie, ich dostupnosť a frekvenciu o aktuálnych 

otázkach inovatívnych aktivít v regióne. 

o) Presadiť v školách, univerzitách a podnikateľských subjektoch kluby 

vynálezcov, zlepšovateľov, nájsť v regióne patróna pre tieto aktivity, zriadiť 

konzultačné a poradenské centrá. 

p) Vrátiť sa k regionálnym oceneniam za výsledky vo VaV a TT. 

66


q) Cez odbory zamestnanosti – agentúry – pomáhať s umiestňovaním odborníkov 

v regióne, hľadať cesty podpory pre stabilizáciu špičkových odborníkov. 

r) Po dohode s podnikateľskými subjektmi, samosprávami vypisovať regionálne 

tematické úlohy pre riešenie úloh vývoja nových technológií. 

s) Na úrovni podnikateľských subjektov pristúpiť k výraznejšej diferenciácii 

a odmeňovaniu na podiele efektov z realizácie VaV a TT. 

t) Zriadiť regionálne koordinačné a programové rady, platformy, podporné 

systémy pre prípravu stratégie smerovania a podkladov pre zaradenie týchto 

zámerov do priorít regiónu, centra na podporu čerpania zdrojov z EÚ a iných 

tuzemských a zahraničných investorov, bánk a fondov. 

8. Zapájanie sa do programov EÚ 

a) Prepojiť jednotlivé finančné schémy. Venovať sa komunikácii programov na 

podporu vedy a výskumu s inými a to najmä s programami realizovanými 

v rámci štrukturálnych fondov. Je dôležitá vzájomná informovanosť riadiacich 

jednotiek jednotlivých programov už pri formulácii ich cieľov a oblastí 

pôsobenia. Zároveň je dôležité aby boli koordinované národné/štátne programy 

s medzinárodnými a bilaterálnymi tak aby sa dosiahla multiplikácia efektov. 

b) Zabezpečiť kofinancovanie podporných projektov ETI – Economical technical 

intelligence a dosiahnuť týmto zvýšenie zapojenia sa slovenských 

podnikateľských subjektov do rámcového programu. 

c) Zmeniť pohľad zahraničných subjektov na kvalitu partnerstva zo strany SR. 

Najvhodnejšou metódou sa javí metóda prezentácie „Success stories“ – 

úspešných skúseností z účasti slovenských subjektov v RP, resp. iných 

medzinárodných programoch, prípadne výsledky slovenských štátnych 

programov podpory vedy a techniky. 

9. Ochrana duševného vlastníctva 

a) Propagácia patentového zákona, zameraná na získavanie patentov a ich 

využívanie vo výrobe a obchode v tuzemsku a v zahraničí. 

b) Zavádzanie programov na využívanie patentových informácií vrátane 

distribúcie informácií cez siete. 

c) Vytvorenie patentového trhu využitím nerealizovaných patentov ako aktivity 

expertov. 

d) Inštitucionalizácia úradov transferu technológií (TTOs) a zabezpečenie ich 

činnosti, 

e) Vybudovanie lokalít, v ktorých sa sústredí tvorba a realizácia priemyselného 

dizajnu. 

Cieľom projektu "Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015" bolo 

definovať nosné oblasti výskumu a vývoja v SR a cieľom časti „Implementácia vedy 

a techniky do praxe“ mal byť návrh optimalizácie transferových procesov a rozvoja 

inovačných procesov v SR. Závery z projektu boli pozitívne akceptované, avšak materiál ako 

celok nebol zohľadnený v aktivitách štátnej správy. Štátnu úlohu inicioval rezort Ministerstva 

67


školstva. Dokument „Implementácia vedy a techniky do praxe“ má národnú a regionálnu 

dimenziu. 

3.1.3 Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. 

Lisabonská stratégia pre Slovensko 

Vláda na svojom rokovaní dňa 16. 2. 2005 schválila dokument Stratégia rozvoja 

konkurencieschopnosti do roku 2010. Lisabonská stratégia pre Slovensko, ktorý je reakciou 

na závery rokovania rady Európy v Lisabone. Uvedený materiál nie je hodnotiacim 

materiálom, ale načrtáva orientáciu Slovenska v záujme zvýšenia efektivity a vyššej 

konkurenčnej schopnosti SR. Stratégia nie je systémovým dokumentom a nemá silnú 

regionálnu väzbu. 

Spomínaný materiál je možné rozdeliť na dve veľké časti: 

I. Dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich pozitívnych výsledkov. 

II. Prioritné rozvojové oblasti. 

Z hľadiska poslania Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu prioritnou 

a hlavnou smerodajnou časťou tohto dokumentu sú práve prioritné rozvojové oblasti. 

V uvedenej časti sa načrtnú základné kroky, ktoré je potrebné dosiahnuť pre udržanie 

konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. 

Uskutočnené štrukturálne reformy vytvárajú nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie 

čo najvyššieho rastu zamestnanosti a produktivity a tým aj platov a životnej úrovne. Sú to 

však len pevné základy, na ktorých je potrebné ďalej stavať. Vďaka týmto reformám, sa 

krajina už dnes stala jednou z najatraktívnejších miest pre investície v Európskej únii. 

Hlavnou konkurenčnou výhodou Slovenska sú v súčasnosti výborné podmienky pre efektívnu 

výrobu. Slovensko však z nej bude môcť plne ťažiť len po istú dobu. Okrem iného aj preto, že 

s postupným dobiehaním najvyspelejších Európskych krajín bude naša ekonomika túto 

výhodu strácať. V horizonte desiatich rokoch zrejme začnú zo Slovenska odchádzať ďalej na 

východ tí investori, ktorí sú zameraní len na lacnú veľkovýrobu s nízkou pridanou hodnotou. 

Ak chceme, aby kvalita života na Slovensku rástla aj potom, musíme už dnes tento 

problém predvídať a začať ho riešiť. Ako už bolo spomínané, dlhodobá 

konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť len jediným spôsobom: vytváraním 

podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky. Inak povedané, náš hospodársky rast musí 

byť založený na schopnosti slovenských ľudí pracovať s neustále novými informáciami, 

produkovať nové poznatky a využívať ich v praxi. Preto je nevyhnutné zamerať sa do roku 

2010 na rozvoj tých oblastí, ktoré podporia rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky. 

Slovo Slovensko sa musí stať doma aj v zahraničí synonymom pre krajinu s mimoriadne 

vzdelanými a tvorivými ľuďmi, prekvitajúcou vedou a technikou, odkiaľ neustále prichádzajú 

inovatívne výrobky a služby vynikajúcej kvality. 

Preto je nevyhnutné, aby sa vo svojej rozvojovej časti zamerala naša stratégia na štyri 

oblasti, ktoré pokladáme z tohto hľadiska za najdôležitejšie. Všetky štyri tvoria jednoliaty 

celok a keďže každá z nich je rovnako dôležitá, sú uvedené v abecednom poradí: 

- informačná spoločnosť, 

68


- veda, výskum a inovácie, 

- podnikateľské prostredie, 

- vzdelávanie a zamestnanosť. 

Pre každú oblasť musí vláda sformulovať jasnú víziu konečného stavu, ktorý chceme 

dosiahnuť a ktorú bude podporovať aj väčšina odbornej a širokej verejnosti. Zároveň musí 

zadefinovať základné ciele, ktoré zodpovedajú tejto vízii. Potom musí mať jasnú predstavu, 

aké sú hlavné politiky a kroky, ktorými sa dajú tieto ciele dosiahnuť. Pritom je nevyhnutné, 

aby ciele a politiky pre jednotlivé oblasti do seba jasne zapadali a boli dobre skoordinované. 

V nasledujúcej časti tejto stratégie prezentujeme pre každú zo štyroch oblasti všetky tieto tri 

komponenty, teda víziu, základné ciele, a hlavné politiky na ich naplnenie. Mnohé z cieľov a 

politík je možné naraz zaradiť do viacerých z týchto štyroch oblastí. Napríklad zabezpečenie 

počítačovej gramotnosti učiteľov spadá zároveň do oblasti informačnej spoločnosti a do 

oblasti ľudských zdrojov a vzdelávania. Kvôli prehľadnosti, a aby sa zabránili opakovania, 

sme sa ich ale vždy snažili zaradiť len do jednej oblasti. 

Aj keď zámerom tejto stratégie je vytvorenie podmienok pre rýchly a dlhodobý 

hospodársky rast, jeho podpora nesmie byť založená na politikách, ktoré neprimerane 

zaťažujú životné prostredie. Ochrana životného prostredia a rýchly hospodársky rast nemusia 

a ani by nemali byť principiálne protichodné ciele. 

Naopak, pri správnom nastavení verejných politík sa môžu navzájom dopĺňať a 

umocňovať. Štát by mal aktívne podporovať také aktivity a politiky, ktoré vedú k ekologicky 

vhodným inováciám, zavádzaniu environmentálnych technológií a znižovaniu energetických 

nákladov. Ako príklad možno uviesť podporu tzv. „zeleného verejného obstarávania.“ Z tohto 

hľadiska je pri tvorbe jednotlivých sektorových politík potrebné systematicky dodržiavať dva 

hlavné princípy; oba z nich boli plne zohľadnené aj pri tvorbe rozvojovej časti tejto stratégie: 

1. Plne zahŕňať environmentálne náklady do cien tovarov a služieb (tzv. 

internalizácia environmentálnych externalít). 

Výroba niektorých druhov tovaru a služieb má dopady na životné prostredie, ktoré 

musí znášať celá spoločnosť. V takýchto prípadoch väčšinou zlyháva trh, keď výrobca 

environmentálne náklady nepociťuje a preto ich neprenáša do ceny tovaru. Štát musí naprávať 

takéto deformácie trhu, ktoré neoprávnene zvýhodňujú niektoré druhy tovaru na škodu celej 

spoločnosti. 

2. Nedeformovať trhové prostredie nesprávnou dotačnou politikou. 

Ak je trhové prostredie narušované nesystémovými prvkami, ako je aj nevhodná 

dotačná politika, tak to v konečnom dôsledku deformuje ceny výrobkov a služieb a znižuje 

konkurencieschopnosť environmentálnych technológií a služieb. 

Informačná spoločnosť 

Jeden z najlepších prostriedkov na dosiahnutie premeny Slovenska na dynamickú 

znalostnú ekonomiku je informatizácia spoločnosti. V priebehu niekoľkých rokov je preto 

potrebné zabezpečiť, aby takmer každý občan bol informačne gramotný, mal prístup k 

internetu a pociťoval výhody informačnej spoločnosti. Výsledkom bude zvýšenie celkovej 

vzdelanosti, produktivity a zamestnanosti, začleňovanie znevýhodnených skupín občanov do 

spoločnosti, skvalitnenie služieb, väčší rast inovácií a zefektívnenie použitia verejných 

69


prostriedkov. Hlavné priority v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku sú 

nasledovné: 

1. informačná gramotnosť, 

2. efektívna elektronizácia verejnej správy, 

3. široká dostupnosť internetu. 

Dnešný nedostatočný rozvoj v oblasti budovania informačnej spoločnosti na 

Slovensku bol doteraz z veľkej časti zapríčinený aj neexistenciou „jednotného velenia“ s 

nadrezortnými kompetenciami v tejto oblasti. Preto bude nevyhnutné výrazne posilniť 

inštitucionálnu kapacitu v tejto oblasti: v krátkodobom horizonte zvýšením kompetencií 

splnomocnenca Vlády SR pre informatizáciu a v strednodobom horizonte napríklad 

transformáciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií s presunutím dôrazu na 

informatizáciu. 

Informačná gramotnosť 

Zamestnávanie v znalostnej ekonomike si vyžaduje informačnú gramotnosť. Prioritou 

je zabezpečenie informačnej gramotnosti všetkých vekových a sociálnych skupín 

obyvateľstva. Tradičnú školu je potrebné čo najskôr premeniť na školu modernú, pričom je 

potrebné zmeniť obsah aj formu výučby s ohľadom na informatizáciu. Efektívnym nástrojom 

informatizácie spoločnosti je informatizácia vzdelávania, konkrétne informatizácia 

regionálneho školstva, vysokého školstva a systému celoživotného vzdelávania. Informačné a 

komunikačné technológie sa musia stať nástrojom, ktorý žiak aj pedagóg používajú pri ich 

každodennej práci. Je potrebné: 

- zabezpečiť počítačovú gramotnosť učiteľov na všetkých stupňoch škôl ako aj 

všetkých zamestnancov vo verejnej správe, 

- približovať sa k európskemu priemeru vo vybavenosti informačnými a 

komunikačnými technológiami (IKT) na školách, 

- podporiť zvyšovanie počítačovej gramotnosti občanov a celoživotné vzdelávanie v 

oblasti IKT a to aj v spolupráci so súkromným sektorom, 

- zlepšiť všeobecné povedomie o výhodách informačnej spoločnosti a informačnej 

gramotnosti, so zameraním na špecifické skupiny. 

Efektívna elektronizácia verejnej správy 

Popri súkromnom sektore zohráva aj štát kľúčovú úlohu vo vytváraní ponuky 

elektronických služieb, ktoré sú jedným z významných katalyzátorov procesu informatizácie. 

Štát musí odstrániť bariéry rozvoja elektronických služieb poskytovaných súkromnými 

firmami. Zároveň musí zaviesť moderné a efektívne verejne poskytované elektronické služby 

v širokom rozsahu, ako aj zaistiť bezpečnosť a dôveru v tieto služby. Bude si to vyžadovať 

konsolidáciu využívania informačných technológií vo verejnom sektore, prepojenie 

informačných systémov a zmenu organizačných procesov. Cieľom elektronizácie verejnej 

správy je najmä zefektívnenie poskytovania rôznych služieb pre občanov a súkromný sektor 

tak, aby ušetrený čas mohli venovať produktívnej činnosti. Je potrebné: 

70


- prepojiť základné informačné systémy inštitúcií verejnej správy efektívnym, 

spoľahlivým a bezpečným spôsobom, definovať štandardy a rozhrania pre výmenu 

dát medzi orgánmi verejnej správy, 

- sprístupniť na ústrednom verejnom portáli postupne služby pre občanov a 

špeciálne pre podnikateľov (pozri aj časť Podnikateľské prostredie), 

- zlepšiť fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou 

elektronizáciou a prechodom na on-line služby (pozri aj časť Podnikateľské 

prostredie), 

- na základe auditu vynakladania prostriedkov do oblasti informačných a 

komunikačných technológií a služieb vo verejnej správe zefektívniť proces 

informatizácie vo verejnom sektore, zaviesť koncepčnosť a sledovať konkrétne 

výsledky projektov, zvážiť možnosti spoločného verejného obstarávania, 

- zaviesť bezpečné elektronické identifikačné preukazy, ktoré sú potrebné pre 

transakcie v rámci e-vlády. 

Široká dostupnosť internetu 

Kvalitná a cenovo dostupná informačná a komunikačná infraštruktúra je základnou 

podmienkou informatizácie. Prístup k širokopásmovému internetu, s dôrazom na moderné 

technológie, musí byť umožnený každému občanovi, podľa možnosti v domácnosti, ale aj na 

verejných miestach. Podľa viacerých štúdií a prieskumov je najväčšou bariérou pripojenia na 

internet cena počítača a cena samotného pripojenia. Je preto potrebné vhodnými 

legislatívnymi a regulačnými opatreniami podporiť rozvoj konkurenčného prostredia, ktoré 

povedie k zníženiu cien a podpore investícií do sektoru telekomunikácií. Je potrebné: 

- pokračovať v liberalizácii telekomunikačného trhu a to najmä skvalitnením 

procesu regulácie tohto trhu, 

- podporiť vybudovanie prístupu na širokopásmový internet a jeho rozšírenie v 

menej rozvinutých, 

- oblastiach, s efektívnym využitím chrbticových infraštruktúr, ktorých majoritným 

vlastníkom je štát, 

- podporiť rozvoj verejne prístupných miest pre prístup k internetu, 

- otvoriť všetky školské multimediálne učebne pre verejnosť, 

- podporiť programy založené na partnerstve so súkromnou sférou, ktorých cieľom 

je zabezpečiť počítače so širokopásmovým pripojením na internet pre širokú 

verejnosť. 

Veda, výskum a inovácie 

Inovačná politika, ktorá v sebe efektívne prepojí podporu vedy, výskumu a inovácií, sa 

musí stať ďalšou dlhodobou prioritou slovenskej vlády. Verejná politika by mala zabezpečiť 

dlhodobý rozvoj kvalitného vedeckého potenciálu. Slovensko potrebuje širokú základňu 

vedcov schopných realizovať kvalitný výskum na špičkovej medzinárodnej úrovni. Veľká 

časť vedcov a ich aktivít musí byť prepojená s podnikateľským sektorom tak, aby sa 

zabezpečil efektívny prenos vedeckých poznatkov do reálnych výstupov v hospodárstve v 

podobe inovácií. Verejná podpora základnej vedy a základného výskumu by mala byť 

71


odlíšená od podpory aplikovaného výskumu, vývoja a inovácií, keďže tie majú výrazne iný 

ekonomický charakter. Hlavné ciele v tejto oblasti sú nasledovné: 

1. výchova a podpora kvalitných vedcov, 

2. výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú 

sféru, 

3. účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj 

a inovácie. 

Výchova a podpora kvalitných vedcov 

Hlavnou úlohou je motivovať talentovaných ľudí k vedeckej kariére vytvorením 

dobrých možností pre kvalitnú vedeckú prácu a zabezpečením ich adekvátneho kariérneho a 

finančného ohodnotenia. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa je 

zabezpečenie adekvátneho financovania pre špičkových slovenských vedcov a výskumné 

inštitúcie. Je potrebné zaviesť taký systém financovania, ktorý umožní nárast zdrojov pre 

kvalitných vedcov a inštitúcie a zároveň prinúti nekvalitné inštitúcie k zániku. To sa dá 

dosiahnuť tým, že hlavný dôraz bude na financovanie založené na súťažnom princípe - 

financovať sa nebudú inštitúcie, ale kvalitné výskumné projekty vybrané na základe 

konkurencie a za dodržania prísnych vedeckých štandardov. Na dosiahnutie týchto cieľov je 

potrebné: 

- výrazne zvýšiť prepojenie medzi vedeckým výskumom a vysokoškolským 

vzdelávaním, predovšetkým uplatnením inštitútu výskumnej univerzity, ktoré by 

sa v spolupráci s inými výskumnými inštitúciami mali stať základom vedeckého 

výskumu v Slovenskej republike, 

- odbúravať inštitucionálne prekážky, ktoré zabraňujú špičkovým vedcom v 

kariérnom postupe v domácich výskumných a akademických inštitúciách, 

- rozdeliť verejné financovania výskumu na inštitucionálne a kompetitívne, t.j. 

založené na súťaživom princípe; nárok na inštitucionálne financovanie by mali 

mať len výskumné univerzity a SAV; inštitucionálne financovanie by malo byť 

poskytované len v takej miere, ktorá by im sama o sebe umožnila len prežívať, tak, 

aby boli motivované udržiavať adekvátnu kvalitu nevyhnutnú na úspešné, 

- získavanie financií zo zdrojov založených na súťaživom princípe, 

- zvýšiť verejnú finančnú podporu (vrátane štipendií) pre doktorandov a zaviesť 

podporu pre postdoktorandov, 

- vytvoriť finančné nástroje na zlepšenie medzinárodnej mobility slovenských 

vedcov a mobility vedcov medzi akademickým a podnikovým sektorom. 

Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru 

Domáci výskum podporovaný z verejných zdrojov musí zodpovedať kvalitou a 

zameraním aktuálnym európskym a svetovým štandardom. Základný výskum musí odrážať 

aktuálny vývoj vo svetovej vede. Aplikovaný výskum a vývoj musí reagovať na 

najdôležitejšie hospodárske výzvy a prispievať k ekonomickému rastu. Preto musí byť v 

oblasti aplikovaného výskumu a vývoja zabezpečené aktívne prepojenie medzi akademickým 

sektorom a podnikateľským sektorom. Ako veľmi malá krajina, Slovensko nemôže robiť 

72


výskum na najvyššej svetovej úrovni vo všetkých oblastiach vedy. Preto bude nevyhnutné na 

základe širokej odbornej diskusie vybrať malý počet prioritných oblastí, v ktorých bude štát 

vytvárať podmienky na dosiahnutie takejto kvality výskumu. Ich výber musí vychádzať z 

reálnych možností slovenskej vedy a výskumu a atraktívnosti daných oblastí pre dlhodobý 

rozvoj konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v medzinárodnom meradle. Preto je 

potrebné: 

- zaviesť účinnú spoluprácu a spoluzodpovednosť ministerstiev školstva, 

hospodárstva, prípadne iných relevantných rezortov vo verejných nástrojoch a 

inštitúciách na podporu aplikovaného výskumu a vývoja, 

- zaviesť mechanizmy nezávislého hodnotenia kvality programov a projektov a 

povinnosť zverejňovať výsledky všetkých verejne podporovaných výskumných 

projektov, 

- zaviesť nástroje na zvýhodnenú verejnú podporu tých vedeckých tímov a inštitúcií, 

ktoré sú úspešné pri spolupráci a získavaní zdrojov zo súkromných a 

medzinárodných zdrojov, 

- zabezpečiť nadštandardnú finančnú podporu výskumu v 2-3 prioritných oblastiach 

a sieti tzv. „centier excelentnosti“, 

- odbúrať inštitucionálne prekážky, ktoré znižujú mobility kvalitných vedcov medzi 

akademickým a podnikateľským sektorom, 

- vytvoriť funkčné nástroje na podporu čerpania finančných zdrojov na projekty 

medzinárodných programov výskumu a vývoja, komunitárnych programov a 

iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja. 

Účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie 

K ekonomickému rastu výrazne prispieva vznik nových, inovatívnych firiem a aktivity 

zamerané na vývoj a inovácie v už existujúcich firmách. Keďže úspešné vytvorenie 

inovatívnej firmy je príliš riskantné, často dochádza k zlyhaniu trhu, pri ktorom súkromný 

sektor financuje menší počet firiem, než je ekonomicky optimálne. Podobne platí, že aktivity 

zamerané na inovácie sú väčšinou veľmi riskantné a nákladné a súkromné firmy ich často 

uskutočňujú v menšej miere, než je ekonomické optimum. Tak je to aj na Slovensku. Z tohto 

dôvodu by mal štát vytvárať také prostredie a nástroje, ktoré bude podporovať vznik a 

úspešné fungovanie nových firiem a motivovať existujúce firmy, aby zvyšovali aktivity 

zamerané na vývoj a inovácie smerom k ekonomickému optimu. Na to je na Slovensku 

potrebné: 

- posilniť motivácie na zvýšenie výdavkov súkromnej sféry na výskum, vývoj a 

inovácie, a to najmä zavedením efektívneho verejného spolufinancovaním 

takýchto aktivít, 

- zjednotiť a skvalitniť existujúce verejné nástroje na podporu inovatívnych firiem, 

najmä malých a stredných, 

- vytvoriť významný verejný podporný nástroj na zlepšenie ponuky rizikového 

kapitálu pre inovatívne firmy v skorom štádiu ich činnosti, 

- zlepšiť vzdelávacie aktivity o možnostiach rizikového kapitálu pre podnikateľov 

a potenciálnych podnikateľov. 

73


Podnikateľské prostredie 

Zdravé podnikateľské prostredie, ktoré motivuje ľudí k podnikaniu, je jedným z 

kľúčových nástrojov vlády na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny. 

Podnikateľské prostredie musí umožniť efektívnu súťaž podnikateľov, ktorá je základným 

motorom ekonomiky. Verejné inštitúcie musia slúžiť na to, aby túto súťaž zvyšovali a 

zjednodušovali a nie aby komplikovali podnikateľom život. 

Vláda a samosprávy budú preto vytvárať na celom území Slovenska také 

podnikateľské prostredie, ktoré bude podporovať nové investície, zvyšovanie produktivity, 

inovácie a tvorbu nových pracovných miest. Z hľadiska nástrojov, ktoré majú dopad na 

verejné financie, bude vláda a samosprávy preferovať znižovanie daňového a odvodového 

zaťaženia pre všetkých podnikateľov. Individuálna podpora podnikateľov prostredníctvom 

verejných výdavkov sa bude využívať len vo výnimočných a jasne odôvodnených prípadoch a 

podľa jasne stanovených a vopred známych pravidiel. 

Hlavné priority v oblasti podnikateľského prostredia sú nasledovné: 

1. vysoká vymožiteľnosť práva, 

2. verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno, 

3. efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky, 

4. kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach. 

Vysoká vymožiteľnosť práva 

Vymožiteľnosť práva je v súčasnosti kľúčovou prekážkou rozvoja podnikateľskej 

sféry na Slovensku. Vláda preto musí vytvoriť podmienky na rýchle a spravodlivé riešenie 

sporov, ktoré zabezpečí vymožiteľnosť zmlúv a ochranu vlastníckych práv. Vymožiteľnosť 

práva musí byť urýchlená nielen vo fáze do vydania právoplatného rozhodnutia, ale aj v 

ďalšej fáze, teda až do úspešného výkonu rozhodnutia. 

To je možné dosiahnuť najmä nasledujúcimi krokmi: 

- znižovať priestor pre korupciu v súdnictve, 

- zlepšiť manažment súdnictva, predovšetkým v oblasti ľudských zdrojov a 

financovania súdnictva, 

- zlepšiť podmienky pre mimosúdne riešenie sporov, 

- zaviesť účinné mechanizmy na vymáhanie pohľadávok a posilnenie práv aktívnych 

veriteľov, 

- zaviesť systém hodnotenia dopadov regulácie, ktorý zabezpečí zhodnotenie novo 

navrhovanej legislatívy na úrovni SR a EÚ najmä z hľadiska jej dopadov na 

podnikateľské prostredie. 

Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno 

Verejná správa na úrovni EÚ, štátu, vyšších územných celkov, miest a obcí musí 

zefektívniť svoje fungovanie, a to najmä vo vzťahu k podnikateľom. Je potrebné ďalej 

74


zjednodušovať vstup podnikateľov na trh, pôsobenie na ňom, ale i výstup z trhu. Cieľom je 

minimalizovať regulačnú a finančnú záťaž, ktorá zbytočne odčerpáva podnikateľom ľudské a 

finančné zdroje. 

Na to je potrebné: 

- zvýšiť kvalitu štátnej správy kombináciou konkurencieschopného odmeňovania, 

investícií do štátnych zamestnancov a jej ďalšieho zoštíhlenia, 

- znížiť bremeno daňového a odvodového zaťaženia podnikateľov - to je možné 

dosiahnuť jednak znižovaním celkových daní a odvodov podnikateľov, alebo 

zmenou štruktúry celkového daňovo-odvodového zaťaženia, 

- realizovať a naplniť v praxi výsledky komplexného procesného auditu s cieľom 

zjednodušenia vzťahov verejnej správy a podnikateľov, predovšetkým v oblasti 

ochrany životného prostredia, stavebných povolení a informačných povinností, 

- plne elektronizovať výmenu informácií o podnikateľovi medzi jednotlivými 

verejnými inštitúciami; žiadna informácia, ktorú už o podnikateľovi má niektorá 

verejná inštitúcia nesmie byť požadovaná priamo od podnikateľa inou verejnou 

inštitúciou - tie si ich musia medzi sebou vymeniť elektronicky a automaticky, 

- zjednodušiť požiadavky verejných inštitúcií smerom k podnikateľom pri vstupe na 

trh a to najmä plnou informatizáciou celého procesu a prípadne aj zavedením tzv. 

one-stop-shops (t.j. vo vzťahu k budúcemu podnikateľovi sústredením celého 

registračného procesu na jedno miesto), 

- posilniť transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania postupným 

prechodom na úplne elektronické verejné obstarávanie. 

Efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky 

Nevyhnutným predpokladom dlhodobého rozvoja ekonomiky a najmä inovatívnych 

malých a stredných podnikov je výrazné zlepšenie ich prístupu ku kapitálovému trhu a k 

nebankovým finančným zdrojom vo všeobecnosti. Vládna politika preto musí vytvoriť 

vhodné podmienky pre rozvoj rizikového kapitálu a prístupu slovenských firiem k akciovému 

trhu. Podstatný je efektívny prístup slovenských firiem ku kapitálovému trhu a nie to, kde sa 

bude tento trh nachádzať. Vzhľadom k malej veľkosti slovenskej ekonomiky a jej vysokej 

miere integrácie do jednotného európskeho trhu nemá význam sústrediť sa na rozvoj 

národného akciového trhu, ktorý by bol sústredený na domácej burze. Namiesto toho je 

potrebné integrovať slovenský kapitálový trh do európskeho kapitálového trhu a osobitne 

vytvoriť regionálny stredoeurópsky trh s kapitálom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné: 

- podporiť vytvorenie integrovaného stredoeurópskeho akciového trhu zmenou 

inštitucionálneho usporiadania a vlastníctva k CDCP, a.s. a BCPB, a.s.; prioritou 

by mala byť medzinárodná integrácia a vytvorenie silnej regionálnej burzy, tak ako 

je to napríklad v severských krajinách, a to zlúčením, resp. úzkym prepojením 

hlavných regionálnych búrz (najmä Bratislava, Praha, Budapešť, Varšava, Viedeň 

a prípadne aj Ľubľana), 

- odstrániť legislatívne a inštitucionálne bariéry na domácom akciovom trhu, 

- odstrániť bariéry v oblasti cezhraničného zúčtovania a vyrovnania a zníženie 

nákladov týchto operácií, 

75


- vytvoriť integrovaný regulačný rámec nad finančným trhom, 

- podporiť rozvoj zdrojov dlhodobého kapitálu odstránením legislatívnych bariér, 

najmä vo vzťahu k zdrojom z bánk, poisťovní, fondov kolektívneho investovania a 

penzijných fondov, 

- kroky na zvýšené stimulovanie rizikového investovania sú opísané v časti 

Inovácie, veda a výskum. 

Kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach 

Vláda a samosprávy budú svojimi opatreniami podporovať taký rozvoj fyzickej 

infraštruktúry a vývoj v sieťových odvetviach (elektroenergetika, plynárenstvo, 

telekomunikácie, doprava, vodárenstvo, pošta a teplárenstvo), ktorý zabezpečí pre 

spotrebiteľov kvalitné produkty a služby za primerané ceny. To sa dá najlepšie dosiahnuť 

rozvojom konkurencie v sieťových odvetviach, dobudovaním cezhraničných prepojení s 

členskými krajinami EÚ a reálnym otváraním slovenských trhov tak, aby všetci domáci 

odberatelia, vrátane domácností, získali možnosť výberu dodávateľa. Medzi priority patrí: 

- urýchliť modernizáciu a rozvoj kvalitnej dopravnej a environmentálnej 

infraštruktúry na celom území krajiny, a to aj väčším zapojením súkromných 

finančných zdrojov, 

- urýchlene uvoľňovať zvyšné legislatívne bariéry, ktoré zamedzujú vstupu nových 

producentov na slovenský trh, 

- postupne ukončovať reguláciu v tých oblastiach sieťových odvetví, kde sa 

dosiahne dostatočná úroveň skutočnej konkurencie 

zvýšiť profesionalitu všetkých regulátorov v oblasti podnikateľského prostredia a 

verejnú kontrolu nad nezávislými regulátormi sieťových odvetví, 

- dokončiť privatizáciu všetkých podnikov sieťových odvetví, 

- plne zohľadniť v cene energie skutočné ekonomické a environmentálne náklady na 

ich produkciu; to si bude vyžadovať predovšetkým zefektívnenie štátnej pomoci 

obnoviteľným a neobnoviteľným zdrojom energií. 

Vzdelávanie a zamestnanosť 

Zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti a predpokladov pre vysokú produktivitu 

práce je najlepšou zárukou dlhodobej vysokej životnej úrovne pre všetkých obyvateľov 

Slovenska. Verejná politika v oblasti ľudských zdrojoch musí vytvoriť pre všetkých občanov 

možnosti a schopnosti neustále sa vzdelávať, absorbovať nové informácie a plynulo 

prechádzať z jedného zamestnania do druhého. Osobitne dôležité je však využiť vzdelávaciu 

politiku ako nástroj boja proti medzigeneračnej reprodukcii chudoby. Každé dieťa musí mať 

možnosť dosiahnuť kvalitné vzdelanie zodpovedajúce jeho potenciálu. Hlavné priority v 

oblasti ľudských zdrojov sú nasledujúce: 

1. Moderná vzdelávacia politika 

2. Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti 

3. Vyrovnanie sa so starnutím obyvateľstva 

76


Moderná vzdelávacia politika 

Základným krokom na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenska v 

oblasti ľudských zdrojov je dokončenie reformy základného a stredného školstva s dôrazom 

na reformu obsahu vzdelávania. Vzdelávanie musí zabezpečiť všeobecné zručnosti pre 

všetkých žiakov a predovšetkým odrážať súčasné a očakávané potreby trhu práce. Zmeny v 

systéme školstva musia zabezpečiť vysokú mieru slobody žiaka vybrať si školu a možnosť 

školy vybrať si formu a obsah vzdelávania. To musí byť spojené s univerzálnym a 

prepracovaným systémov merania kvality učenia, inštitúcií a zriaďovateľov. Zároveň je 

potrebné zlepšovať moderné vybavenie škôl na všetkých stupňoch vzdelávania. To si bude 

vyžadovať nasledujúce kroky: 

- uskutočniť obsahovú a procesnú premenu tradičnej školy na modernú školu a 

zaviesť celkovú zmenu obsahu vyučovania od memorovania informácií smerom k 

schopnosti ich získavať, vyhodnocovať a využívať, 

- posilniť a zlepšiť vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, informačných technológií 

a základných podnikateľských vedomostí a zručností pre každého absolventa 

strednej školy, 

- zvyšovať kvalitu učiteľov, najmä zatraktívňovaním učiteľského povolania pre 

kvalitných pedagógov a prostredníctvom zlepšovania podmienok pre ich výchovu 

a neustály rozvoj ich zručností, 

- postupne predlžovať priemernú dĺžku vzdelávania, tak aby sa maturita stala 

štandardným ukončením vzdelania pre takmer všetkých žiakov, 

- konsolidovať, profesionalizovať a rozširovať nástroje na rozvoj talentu detí a 

mládeže či už v podobe základných umeleckých škôl, športových škôl, olympiád 

alebo korešpondenčných seminárov, 

- podporovať programy integrácie detí z marginalizovaných skupín do štandardného 

školského prostredia; dôraz by mal byť kladený aj na finančnú podporu 

prístupnosti vzdelania pre deti z chudobných rodín prostredníctvom štipendií a 

podobných nástrojov. 

Na úrovni vysokých škôl je nevyhnutné zamerať sa na rozšírenie kapacít a výrazné 

zvýšenie kvality. Kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa je pružný systém, kde vysoké školy 

reagujú najmä na požiadavky trhu práce a mladých ľudí, ale aj na dopyt po celoživotnom 

vzdelávaní a tie najkvalitnejšie z nich sú zároveň centrom výskumu a vývoja na medzinárodne 

porovnateľnej úrovni. Prostredníctvom ich aktivít by sa vysoké školy mali zároveň stať 

jedným z motorov spoločenského a ekonomického rozvoja regiónu, v ktorom sa nachádzajú. 

Nástroje na dosiahnutie týchto cieľov sú nasledujúce: 

- zlepšiť prístupnosť vzdelávania zvýšením dostupných finančných zdrojov; to sa dá 

dosiahnuť aj prostredníctvom kombinácie spoluúčasti študentov na hradení 

nákladov na štúdium, garantovaných pôžičiek a sociálnych štipendií, 

- zvyšovať kvalitu pedagógov, najmä zatraktívňovaním učiteľského povolania pre 

kvalitných pedagógov a prostredníctvom zlepšovania podmienok pre ich profesný, 

teda najmä vedecký rast, 

- prostredníctvom zvýšenia konkurencie ako aj priamymi grantovými nástrojmi 

stimulovať profiláciu vysokých škôl a ich činnosti, 

77


- podporiť získanie všeobecných zručností u absolventov všetkých vysokých škôl 

(napr. komunikačné, analytické, alebo práca v tíme) ako aj rozšírenie praktických 

zručností získaných predchádzajúcim štúdiom (jazyky, digitálna gramotnosť, alebo 

podnikanie), 

- podporiť mobilitu študentov aj pedagógov, ktorá sa musí stať automatickou 

súčasťou vzdelávania, 

- kroky v oblasti výskumu a vývoja sú uvedené v časti Inovácie, veda a výskum. 

Väčšina obyvateľstva v práceschopnom veku bude potrebovať niekedy počas svojho 

života ďalšiu injekciu vedomostí a zručností. Z tohto dôvodu je nevyhnutné urýchlene 

vytvoriť prístupný, modulárny a trhový systém celoživotného vzdelávania. Najdôležitejšou 

úlohu štátu je: 

- podporovať vytváranie a používanie štandardov v kľúčových oblastiach (napr. 

„vodičský preukaz“ pre IT alebo cudzie jazyky), 

- odstránenie bariér vstupu poskytovateľov do rôznych segmentov vzdelávacieho 

systému, 

- vytvoriť funkčný model financovania ďalšieho vzdelávania spojením zdrojov 

zamestnávateľa, verejných financií a zamestnanca, 

- posilniť vzdelávacie programy druhej šance pre ľudí s nízkym vzdelaním; takéto 

programy musia byť postavené na prepojení centrálne podporovaných partnerstiev 

a aktivít samospráv, 

- podporovať princíp učiacich sa regiónov, kde regionálne siete rozličných inštitúcií 

vytvárajú na mieru šité služby poradenstva a celoživotného vzdelávania. 

Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti 

Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti je podmienené úspešným napĺňaním 

stratégie ako celku, napriek tomu je dôležité uviesť viaceré kľúčové kroky, ktoré môžu 

výrazne ovplyvniť konkrétne oblasť zamestnanosti. Medzi najdôležitejšie priority patria: 

- znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a to najmä u nízko príjmových skupín; 

keďže Slovensko má už dnes najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie ekonomiky v 

rámci EÚ, je potrebné uvažovať o presunoch vo váhe zdaňovania pri jednotlivých 

položkách v celkovom daňovo-odvodovom systéme, 

- spružniť pracovnoprávne vzťahy a zjednodušiť regulačné a administratívne 

bremeno pri zamestnávaní a pri účasti jednotlivcov vo formálnej ekonomike, 

- koncentrovať neštandardné nástroje na výrazne zaostávajúce regióny, 

- zmeniť koncepciu bytovej politiky smerom k jej chápaniu najmä ako nástroja 

geografickej mobility, pričom štát a obce by mal predovšetkým vytvárať 

podmienky pre súkromné investície do bytovej výstavby. 

Na základe uvedenej stratégie konkurencieschopnosti Slovenska vznikli akčné plány, 

ktoré boli doplnené a vládou schválené uznesením č. 557 zo 13. 7. 2005. V týchto akčných 

plánoch sa podrobnejšie popíšu kroky, predpoklady a plány nevyhnutné pre udržanie 

konkurencieschopnosti Slovenska. 

78


Cieľom dokumentu Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti SR do roku 2010 bolo 

reagovať na závery Lisabonského summitu a iniciovať národné aktivity v predmetnej oblasti . 

Štátnu úlohu inicioval rezort Ministerstva financií. 

Dokument „Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti SR do roku 2010“ má národnú 

dimenziu. 

3.1.4 Inovačná stratégia pre SR 2007 – 2013 

Ministerstvo hospodárstva, ktorému z hľadiska kompetencie patrí aj oblasť inovácií 

spracovalo „Inovačnú stratégiu pre SR na obdobie 2007 – 2013“. Uvedený materiál bol však 

vládou SR v máji 2006 zamietnutý z dôvodov slabého prepojenia na problematiku vedy, 

výskumu a vývoja v rezorte Ministerstva školstva a financovania v rezorte Ministerstva 

financií. Materiál sa dotýka regionálnych aspektov len čiastočne. 

V uvedenom dokumente je zhodnotená situácia z pohľadu MH SR. 

V súčasnosti neexistuje v SR ucelená inovačná politika, ktorá by vymedzovala ďalšiu 

stratégiu a postup v tejto oblasti. Funkčný inovačný systém, ktorý by mal byť tvorený 

inštitúciami, politikami či programami vytvárajúcimi podmienky rozvoja inovácií, 

zvyšujúcimi konkurenčnú schopnosť hospodárstva a ekonomiky Slovenskej republiky, 

rovnako absentuje. Pritom inovácie zohrávajú zásadnú úlohu v prebiehajúcej ekonomickej, 

politickej a sociálnej transformácii rozvíjajúcich sa krajín. Inovačná politika by preto mala 

patriť – vzhľadom na tranzitívnu ekonomiku Slovenskej republiky - k prioritným oblastiam, 

prostredníctvom ktorých je možné zabezpečovať dlhodobý rozvoj ekonomickej prosperity 

spoločnosti. 

Na druhej strane sa je však nutné konštatovať, že Slovenská republika sa plne 

stotožnila s cieľmi Európskej únie a intenzívne sa zapojila do plnenia Lisabonskej stratégie, 

pričom vláda SR považuje inovačnú politiku za jednu zo svojich priorít. 

Vo februári 2005 uznesením č. 140 vláda SR schválila dokument Stratégia rozvoja 

konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko), ktorý 

potvrdil inovačnú politiku ako dlhodobú prioritu slovenskej vlády. Dokument súčasne 

zhodnotil, že Slovenská republika má relatívne dobrý výskumný potenciál, ale jeho kvalita 

výrazne zaostáva za najvyspelejšími európskymi krajinami rovnako ako prenos výsledkov 

vedy do praxe, čo je dôsledkom doterajšej slabej a hlavne neefektívnej podpory zo strany 

štátu. 

V súlade s týmto materiálom boli vypracované aj ďalšie strategické materiály a to 

Národný reformný program, Národný strategicky referenčný rámec a Národohospodárska 

stratégia SR. 

Na základe vykonanej analýzy nástrojov podpory inovatívnosti a analýzy prostredia 

spojeného s podporou inovácií, ktorú vykonalo Ministerstvo hospodárstva SR v septembri 

2005 môžeme vysloviť závery, týkajúce sa aktuálneho stavu, ktoré sú rozdelené na slabé 

a silné stránky súčasného systému. 

79


Slabé stránky 

1. Neexistencia písomnej podoby strategickej politiky a fragmentácia kompetencií 

v oblasti podpory inovácií. 

2. Pretrvávajúci slabý dôraz na aplikovaný výskum. 

3. Nízky počet explicitných inovačných nástrojov v porovnaní s krajinami EÚ. 

4. Nedostatok proaktívnych a systémových nástrojov v inovačnej politike. 

5. Nízky a ďalej klesajúci podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP. 

6. Nedostatočne rozvinutý systém financovania vedy a techniky. 

7. Neexistujúci silný vzťah medzi výskumno-vzdelávacím systémom a podnikovou 

sférou, čo spôsobuje následne extrémne nízku mieru súkromných investícií vo 

výskume a vývoji. 

8. Pretrvávajúca nízka mobilita vedecko-výskumných pracovníkov. 

9. Výsledkom vyššie uvedených slabých stránok je slabá inovatívnosť firiem a nízke 

súkromné investície do výskumu a vývoja. 

1. Neexistencia písomnej podoby inovačnej politiky a fragmentácia kompetencií. 

Prvým podstatným poznatkom vychádzajúcim z auditu je, že ucelená písomná podoba 

inovačnej politiky alebo dlhodobej inovačnej stratégie na Slovensku stále absentuje. Zároveň 

neexistuje ani žiadny centrálny orgán, ktorý by ju zastrešoval. O konkrétnych opatreniach 

rozhodujú a implementujú ich rozličné orgány štátnej správy, najmä Ministerstvo školstva 

a Ministerstvo hospodárstva a nimi zriadené agentúry. Takáto fragmentácia kompetencií 

spôsobuje nízku efektívnosť inovačného systému, ktorého charakteristickým znakom sú 

nedostatočne rozvinuté koordinačné a konzultačné mechanizmy zodpovedných inštitúcií. Aj 

keď tento problém by mala pomôcť riešiť Rada vlády SR pre vedu a techniku, v ktorej sú 

zastúpené všetky zainteresované strany, je potrebné upozorniť na fakt, že výskumná obec 

rovnako ako priemyselné asociácie sa podieľajú skôr na formulovaní štátnej vednej 

a technickej politiky, než na príprave konkrétnych opatrení inovačnej politiky. Výsledkom je 

potom slabé prepojenie základného a aplikovaného výskumu a podnikateľského sektora. 

Rovnako nefunguje vertikálna koordinácia - medzi národným a regionálnym inovačným 

systémom, čím by sa umožnil vznik iniciatív reagujúcich na špecifické podmienky regiónov 

spôsobom „zdola nahor“. 

2. Slabý dôraz na aplikovaný výskum 

Súčasná politika vlády kladie väčší dôraz na základný, než na aplikovaný výskum. 

Základný výskum uskutočňujú hlavne inštitúcie ako SAV, MŠ SR a univerzity. Aplikovaný 

výskum je financovaný najmä prostredníctvom Inovačného fondu, n. o. návratným spôsobom, 

o ktorý zo strany podnikov nie je veľký záujem. Určité aktivity v tejto sfére vykonáva aj 

Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorá má v kompetencii i manažovanie štátnych 

programov. Slabý dôraz na aplikovaný výskum je dôsledkom slabej podpory a neefektívnej 

koordinácie jednotlivých štátnych inštitúcií a fragmentovaného prostredia štátnej podpory 

inovatívnosti v podnikateľskej sfére. 

80


3. Nízky počet explicitných inovačných nástrojov v porovnaní s krajinami EÚ 

Analýza nástrojov inovačnej politiky ukázala, že väčšina proinovatívnych opatrení sa 

začala implementovať až po roku 2000, pričom ide skôr o implicitné ako o explicitné nástroje. 

Počet explicitných inovačných opatrení je veľmi nízky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. 

Dôvodov pre to môže existovať niekoľko. Vláda v poslednej dobe presadzuje skôr politiku 

zameranú na zlepšenie rámcových podmienok podnikateľského prostredia, sociálneho rozvoja 

a reformné procesy, než na špecifické intervencionistické opatrenia. Veda, technika a inovácie 

až donedávna neboli zaradené medzi jej najdôležitejšie priority. To sa stalo až v poslednom 

období po prijatí Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Jednou 

z doterajších priorít bolo prilákať čo najväčšie množstvo zahraničných investorov v snahe 

riešiť problém vysokej nezamestnanosti a rastúcej nerovnováhy ekonomickej sily regiónov. 

Podpora vzniku nových technológií nebola považovaná za naliehavý problém a predpokladalo 

sa, že tento problém vyrieši prílev priamych zahraničných investícií. Ako ukazuje posledná 

prax, zahraniční investori prispeli skôr k transferu technológií ako k tvorbe nových inovácií 

investovaním do výskumu a vývoja. 

4. Nedostatok proaktívnych a systémových nástrojov v inovačnej politike 

Väčšina nástrojov inovačnej politiky je reaktívna a nesystémová, zameraná na firmy, 

ktoré nedisponujú dostatkom zdrojov na inovácie. Skúmanie inovatívnosti firiem odhalilo 

potrebu väčšej aplikácie proaktívnych nástrojov podporujúcich podniky, ktoré síce majú 

dostatok zdrojov, ale z rôznych dôvodov neinovujú - ako príklad by sme mohli spomenúť 

najmä nedostatok znalostí o inováciach a slabý inovatívny manažment. Zo strany štátu 

chýbajú systémové nástroje podporujúce interakcie inovátorov a difúziu inovácií (napr. 

schémy mobility výskumno-vývojových pracovníkov, či podpory inovatívnej kultúry). V 

oblasti stimulovania medzifiremnej spolupráce (interakcií inovátorov) sa vláda obmedzuje len 

na podporu vzniku priemyselných zón a parkov. Väčšina iniciatív podporujúcich spoluprácu 

firiem neprichádza však „zhora“, ale „zdola“ od rôznych inštitúcií nevládneho charakteru 

(napr. priemyselných asociácií alebo technologických centier). Neuplatňujú sa takmer žiadne 

opatrenia podporujúce inovatívnosť vo sfére služieb. 

5. Nízky a ďalej klesajúci podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP 

Aspoň na papieri to vyzerá tak, že vláda SR pochopila význam inovácií v dnešnej 

dobe, o čom svedčia viaceré politické dokumenty prijaté v poslednom období. Problémom 

však je, že tieto dokumenty sú viac-menej teoretické bez praktického uplatnenia a ich efekt je 

veľmi nízky, hoci inovatívnosť hospodárstva je jednou z priorít Stratégie 

konkurencieschopnosti, podiel verejných výdavkov na vedu a výskum na HDP sa znižoval od 

roku 1996 až do roku 2002 z úrovne 0,40 % na 0, 21 % a v roku 2003 dosiahol úroveň 0,23 % 

a je jedným z najnižších v EÚ. Následne dochádza k poklesu počtu pracovníkov vo vede 

a výskume, najmä vo verejnom sektore a na univerzitách a práca vedecko-výskumného 

pracovníka sa hlavne pre mladých ľudí stáva málo atraktívnou. Títo buď odchádzajú do 

zahraničia, alebo hľadajú uplatnenie v súkromnom sektore, ktorý ich dokáže lepšie zaplatiť. 

S nedostatkom financií vo vede a výskume sa spája aj zastaraná a nedostatočne rozvinutá 

infraštruktúra pre inovácie a potreba jej obnovy. Konečným dôsledkom je oveľa nižšia úroveň 

pridanej hodnoty slovenského hospodárstva v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ 15. 

81


6. Nedostatočne rozvinutý systém financovania vedy a techniky 

Iba samotné zvýšenie výdavkov na vedu a výskum nie je dostatočným riešením 

súčasných problémov. Predtým, než dôjde k ich zvýšeniu treba prehodnotiť celý systém 

financovania vedy a výskumu, ktorý potrebuje nevyhnutnú rekonštrukciu a zmenu 

financovania. Cieľom reštrukturalizácie vedecko-technickej infraštruktúry by mala byť snaha 

dosiahnuť vyššiu kvalitu a menšiu závislosť inštitútov od verejných financií. Toto by sa dalo 

docieliť napríklad tým, že by sa pri financovaní inštitútov bral do úvahy dopyt po výskume zo 

strany firiem. Súťaživosť je už zakomponovaná v „Novom modeli financovania vedy 

a techniky SR“ (schválenom vládou v roku 2000), avšak dodnes sa napríklad neuskutočnil 

audit štátnych výskumných inštitútov a rovnako chýbajú aj pravidelné hodnotenia ich 

činnosti, ktoré by pomohli posúdiť pridanú hodnotu štátnych výskumných programov. 

7. Slabo rozvinutý vzťah medzi výskumno-vzdelávacím systémom a podnikovou sférou 

a následne extrémne nízke komerčné využitie investícií vo výskume a vývoji 

Ďalším dôležitým poznatkom vyplývajúcim z vykonanej analýzy je fakt, že kľúčový 

vzťah v inovačnom systéme, t.j. vzťah medzi výskumno-vzdelávacím systémom a podnikmi 

je veľmi slabo rozvinutý. V súvislosti s hľadaním dôvodov nedostatočného dopytu firiem po 

výsledkoch výskumu a vývoja uskutočňovaného štátnymi inštitúciami a ich slabej 

komercializácie, je potrebné zvážiť otázku priemyselnej relevantnosti štátneho výskumu 

a vývoja. 

Prepojenie medzi podnikmi a výskumno-vývojovým systémom by síce mohli pomôcť 

riešiť inovačné schémy spolufinancovania pre MSP, ktoré však dnes nie sú plne zamerané na 

priemyselné využitie vedy, pričom to by malo byť hlavné kritérium rozdeľovania financií. 

V súvislosti s problémom komercializácie neexistuje medzinárodné porovnanie výsledkov 

slovenskej vedy a jej umiestnenie medzi svetovými výsledkami výskumu a vývoja. Ďalším 

negatívnym dôsledkom slabého prepojenia výrobnej a výskumnej sféry je nedostatočná 

ponuka výsledkov výskumu a vývoja vhodných pre podnikové, alebo komerčné využitie. 

8. Nízka mobilita vedecko-výskumných pracovníkov 

Z vykonanej analýzy vyplýva nízka mobilita vedeckovýskumných pracovníkov medzi 

vedou a priemyslom, ako aj opačným smerom. Takáto mobilita by uľahčovala difúziu 

poznatkov a schopnosť firiem tieto poznatky aplikovať v praxi. Na Slovensku je rovnako 

slabo rozvinuté prepojenie potreby podnikovej sféry s výskumným a vzdelávacím systémom, 

pričom štátne opatrenia na túto potrebu nereagujú flexibilne. 

9. Slabá inovatívnosť firiem a nízke súkromné investície do výskumu a vývoja 

Na Slovensku ešte nie je úplne rozvinuté priaznivé proinovatívne podnikateľské 

prostredie, o čom svedčí aj slabá inovatívnosť firiem. Chýba technologicky orientovaný 

segment MSP, ktorý by sa stal základom inovačnej dynamiky krajiny. Preto vystupuje do 

popredia nutnosť vo väčšej miere podporiť vznik a rast inovatívnych firiem. Až do roku 2001 

inštitucionálny rámec neponúkal MSP podporné schémy pre inovácie. V súčasnosti bolo 

rozvinutých niekoľko takýchto schém. Problémom však je, že nie sú prístupné pre všetky 

MSP. Preto považujeme za veľkú výzvu zvýšiť informovanosť firiem i slovenskej verejnosti 

o podporných aktivitách vlády vo sfére inovácií, najmä čo sa týka existencie rôznych 

inovačných programov a konzultačných a poradenských organizácií. 

82


Dôvodov slabej inovatívnosti firiem a nízkych súkromných výdavkov na vedu a 

výskum je niekoľko. Prvým je nedostatok kapitálu, hlavne rizikového kapitálu, ktorý sa týka 

najmä MSP. Aj keď situácia sa za posledné roky v tejto oblasti zlepšila, kapitálové trhy sú na 

Slovensku stále málo rozvinuté. Pretrvávajúce problémy s dostupnosťou vonkajšieho kapitálu 

naznačuje i fakt, že MSP inovujú prevažne z vlastných finančných zdrojov. 

Druhým dôvodom je, že len malé percento firiem považuje inovatívnosť za dôležitý 

zdroj konkurencieschopnosti. Inak povedané, prevažná väčšina firiem na Slovensku si 

neuvedomuje alebo podceňuje význam inovácií v dnešnom globálnom hospodárstve. Táto 

skutočnosť v sebe nesie riziko, že firmy nebudú (vedieť) využívať príležitosti, ktoré im 

ponúkajú napr. inovačné programy EÚ, o čom svedčí aj nízka účasť slovenských zástupcov 

priemyslu v 5. RP. Inými slovami ide o slabo rozvinutú inovatívnu (podnikateľskú) kultúru. 

Preto je potrebné rozvíjať ľudské zdroje najmä v oblasti inovačného manažmentu. 

Tretím dôvodom je nedostatočne rozvinutá medzifiremná spolupráca vo sfére inovácií. 

Vládna politika je v tejto oblasti nepostačujúca a obmedzuje sa väčšinou na podporu vzniku 

a existencie technologických inkubátorov, či priemyselných parkov. 

Silné stránky 

Ako vyplynulo z analýzy štátnych nástrojov podpory inovatívnosti a analýzy 

prostredia spojeného s podporou inovácií, systém obsahuje aj silné stránky, ktoré môžeme 

zhrnúť nasledujúco: 

1. Slovensko má relatívne vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá predstavuje 

potenciál pre inovácie – ich tvorbu i širšie využívanie. 

2. Slovensko má primeranú vzdelanosť obyvateľstva, ktorá je kombinovaná s 

vysokým podielom výdavkov na inovácie na celkovom obrate firiem, čo 

naznačuje potenciál rozvoja priemyselných high-tech odvetví. 

3. Na Slovensku prevláda trend rozsiahlejšieho využívania informačných technológií 

(IT) vo všetkých sférach života. 

4. Slovensko má potenciál intenzívnej medzinárodnej spolupráce v oblasti vedy 

a výskumu. 

5. Exituje tu systém rozsiahleho monitorovania a využívania úspešných praktík 

inovačných politík, ktoré sa osvedčili v iných členských krajinách EÚ. 

Na základe vykonanej analýzy môžeme tvrdiť, že Slovenská republika má inovačný 

potenciál, avšak zatiaľ ho naplno nevyužíva, resp. nevie využiť vo svoj prospech. Toto 

konštatovanie sa plne zhoduje so závermi vládneho dokumentu Stratégia rozvoja 

konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko). 

Inými slovami, Slovensko má relatívne vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu. Má 

jeden z najvyšších podielov stredoškolsky vzdelanej populácie vo veku 20 – 24 rokov 

spomedzi krajín EÚ 25 (95 %), čo predstavuje výzvu pre uskutočňovanie inovačných aktivít a 

práve z tejto skupiny obyvateľstva by pri správnej politike štátu zameranej na podporu 

inovatívnej podnikateľskej kultúry, mohlo vzísť množstvo nádejných a (inovatívnych) 

podnikateľov. 

83


Primeraná vzdelanosť obyvateľstva kombinovaná s vysokými výdavkami na inovácie 

na celkovom obrate firiem vytvára potenciál pre rozvoj high-tech priemyselných odvetví. 

Avšak využitie tejto silnej stránky si bude vyžadovať preorientovanie časti výdavkov na 

inovácie z investícií do zariadení a strojov na investície do výskumu a vývoja. 

Celkové zhodnotenie 

Vo svojej publikácii „Innovation Tomorrow“ [Inovácie zajtrajška] (2002) rozlišuje 

Európska Komisia (EK) medzi inovačnou politikou prvej, druhej a tretej generácie. Inovačná 

politika prvej generácie bola zameraná na právny, regulačný a finančný rámec inovačných 

aktivít. Inovačná politika druhej generácie je vlastne súčasná inovačná politika a zdôrazňuje 

systémový prístup a význam infraštruktúr podporujúcich inovácie. Za účelom naplnenia 

Lisabonskej stratégie je nevyhnutný prechod na inovačnú politiku tretej generácie, ktorej 

úlohou je, aby sa inovácie stali integrálnou súčasťou všetkých politík. 

Na základe záverov analýzy, môžeme konštatovať, že Slovenská republika urobila 

kroky najmä v inovačnej politike prvej generácie. Súčasný inovačný systém však zlyháva vo 

svojej kľúčovej úlohe - pri transformovaní nových poznatkov na zdokonalené produkty, 

služby a produkčné procesy. Inak povedané, len veľmi malý pokrok nastal v oblasti inovačnej 

politiky druhej generácie. Čo sa týka inovačnej politiky tretej generácie, neexistuje 

koordinácia zodpovedných ministerstiev na najvyššej politickej úrovni a kompetencie vo sfére 

inovácií sú fragmentované. 

Z toho vyplýva, že SR dnes čelí výzve modernizovať svoj inovačný systém a vytvoriť 

inovačnú politiku, ktorá v súlade s inovačnou politikou EÚ ponúkne vhodné riešenia pre 

zvýšenie inovatívnosti krajiny. Pretože ak chce Slovensko dobehnúť vyspelé štáty EÚ a byť 

úspešné na globálnom trhu, bude potrebovať rast založený na zvyšovaní produktivity práce 

v dôsledku zavádzania nových technológií a inovácií. 

Systémový pohľad na súčasný stav podpory inovácií na Slovensku ukazuje, že 

problémy nedostatočnej inovatívnosti našej ekonomiky a difúzie inovácií treba riešiť 

spoločne. Bez difúzie nových poznatkov s praxou, ostávajú inovácie bez väčších 

ekonomických efektov a pritom multiplikačný efekt spôsobený difúziou inovácií vedie k 

vzniku množstva ďalších nových inovácií. Z tohto predpokladu vychádza aj súčasná inovačná 

politika EÚ a dá sa z nej odvodiť i potreba prechodu na inovačnú politiku tretej generácie. 

V podmienkach globalizovanej ekonomiky sa (aj) pre SR ukazujú do budúcna už ako 

neudržateľné stratégie typu „nízko nákladovej ekonomiky“ využívajúce v súčasnosti ešte 

sčasti existujúce komparatívne konkurenčné výhody na báze nízkych nákladov (nízke mzdy, 

nízky menový kurz a pod.). Najmä rastúca konkurencia veľkých krajín disponujúcich lacnou 

pracovnou silou (Čína, India) rýchlo znehodnocuje tieto dočasné komparatívne výhody. Na 

základe uvedených skutočností je preto zrejmé, že celosvetový trend prístupu musí smerovať 

k zdrojom výhod, ktoré sú už dnes reprezentované na báze „znalostnej ekonomiky“ t.j. 

rastúci inovačný potenciál podnikov, kvalita ľudských zdrojov, výskumu a technológií, ktoré 

sú považované za kľúčové faktory rastu európskej konkurencieschopnosti. 

V uvedených skutočnostiach sa odráža i v SR dlhodobo chýbajúca koordinovaná 

politika štátu smerujúca k vytváraniu proinovačného prostredia. Podpora inovácií v SR má aj 

v súčasnosti svoje fixné miesto no zároveň aj svoje rezervy. Doposiaľ uplatňovaný prístup, 

ktorý možno charakterizovať v aktuálnych podmienkach existujúceho podnikateľského 

84


prostredia ako stav, kde intenzita a charakter inovácií sa odvíja od podmienok voľného trhu, 

by mal byť v budúcnosti nahradený systémovým prístupom. Vo vyspelých ekonomikách patrí 

práve systémový prístup a koordinácia inovačných aktivít k účinným úlohám moderného 

štátu. Svojim zameraním a vzájomným prepojením by sa tieto aktivity mali dostávať do 

prirodzených väzieb s výskumnou, priemyslovou, sociálnou politikou príslušného štátu, za 

predpokladu rešpektovania špecifík príslušnej krajiny. 

Inovácie sú predovšetkým záležitosťou podnikov. Štát môže inovačným procesom 

napomáhať vytváraním rámcových podmienok pre podnikanie, odstraňovaním rôznych 

prekážok a bariér inštitucionálneho alebo právneho charakteru, pričom priame zásahy, resp. 

opatrenia zo strany štátu sú (v súlade s nariadeniami a smernicami EK) prípustné len 

v prípadoch, ak slobodné trhové prostredie nedokáže tieto problémy spontánne riešiť. 

Z pohľadu inovačných aktivít možno konštatovať, že SR sa v súčasnosti nachádza pod 

úrovňou európskeho priemeru. Zvlášť zaostáva v intenzite inovačných aktivít na úrovni 

podnikov, vo výdajoch na projekty výskumu, vývoja a inovácií, ktorých realizačné výstupy 

končia v praxi, v technologickom transfere, vo využívaní kooperačného potenciálu, 

v patentovej aktivite, v spolupráci výskumu s priemyslom, vo využití rizikového kapitálu, ale 

aj v rade aspektov podmieňujúcich efektívne využívanie ľudských zdrojov. 

Inovácie sú primárne podnikateľským javom. Podnikateľské subjekty pod tlakom 

udržania svojej konkurencieschopnosti sú hnacou silou inovácií, pričom tu pôsobí významné 

množstvo faktorov, ktoré môžu byť podporované, resp. regulované zo strany štátu, najmä čo 

sa týka cieľavedomej podpory podmienok pri vytváraní priaznivého inovačného prostredia. 

Ministerstvo hospodárstva odporúča: 

Špecifický cieľ: Vyššia miera inovácií ako hlavný nástroj pre znalostnú 

ekonomiku a udržateľný rozvoj. 

Priority inovačnej stratégie sú stanovené tak, aby reagovali na hlavné nedostatky 

vyplývajúce z analýz inovácií. Takisto sú definované v súlade s kľúčovými dokumentmi, 

ktoré majú vzťah k rozvoju a podpore inovácií. 

Priority sú stanovené horizontálne a sektorovo. Horizontálne priority zahŕňajú 

systémové opatrenia ktoré majú prispieť k efektívnosti systému, vyššej kvalite ľudských 

zdrojov a ich motivácií a definovať účinné finančné nástroje. Sektorové priority sú 

definovaním oblastí v ktorých má Slovensko najväčší rozvojový potenciál. Neznamená to, že 

ostatné oblasti budú vynechané z pozornosti verejného sektora, avšak pri ich podpore 

z verejných zdrojov bude na ich strane menšia váha. 

Systémové priority: 

1. Efektívnejší systém a infraštruktúra pre rozvoj inovácií. 

2. Kvalitné ľudské zdroje a motivácia pre inovačné aktivity 

3. Efektívnejšie verejné nástroje na podporu inovácií 

1. Efektívnejší systém a infraštruktúra pre rozvoj inovácií 

V tejto priorite je hlavný dôraz kladený na vytvorenie podmienok pre rast inovačných 

aktivít tým, že bude pre ne vytvorená efektívna infraštruktúra a systém podpory. Kvalitný 

85


systém sa zakladá na strategických dokumentoch, štruktúre inštitúcií, sofistikovaných 

podporných nástrojoch, ich optimálnej implementácii a následnom monitorovaní 

a vyhodnocovaní. V prvom rade do tejto oblasti patrí kvalitná stratégia, zákon a ďalšie 

strategické dokumenty a podzákonné normy potrebné pre rozvoj inovácií. Významným 

krokom bude i vytvorenie kvalitnej podpornej agentúry pre inovácie. Pre jej fungovanie je 

nevyhnutný systém podporných nástrojov, ktoré bude agentúra v praxi implementovať. Celý 

systém je samozrejme potrebné monitorovať a vyhodnocovať tak, aby bolo politiky možné 

korigovať v záujme čo najvyššej efektívnosti. 

2. Kvalitné ľudské zdroje a motivácia pre inovačné aktivity 

Ľudské zdroje sú základom pre rozvoj inovácií. Kvalita ich vedomostí a tvorivosť sú 

nevyhnutnou podmienkou pre zníženie zaostávania Slovenska za vyspelými ekonomikami. 

V tejto oblasti je potrebné vytvoriť ucelený systém vzdelávania a poradenstva pre inovácie 

a to najmä v podnikateľskom sektore (keďže vzdelávanie vedcov je dostatočne rozpracované 

v Lisabonskej stratégii pre Slovensko). Zlepšenie dialógu medzi investormi, akcionármi, 

majiteľmi a manažmentom podnikov a výskumnou obcou, tak aby všetky ťažiskové zámery 

a ich realizácia ako na úrovni podnikov, tak i na úrovni verejnej správy vychádzali 

s pravidelnej komunikácie. Propagácia inovácií v podnikovej sfére vo všetkých dostupných 

formách je dôležitým nástrojom zvyšovania motivácie a prenosu vedomostí. Pri tomto sa musí 

klásť dôraz na propagáciu najlepších praktík. Najlepšie príklady domácich inovačných aktivít 

by mali byť nie len propagované ale aj oceňované prostredníctvom súťaží. Systém verejného 

obstarávania zameraný na využívanie inovácií môže mimo finančných podporných nástrojov 

zvýšiť množstvo prostriedkov v systéme a tým pôsobiť ako vhodný multiplikátor. 

3. Efektívnejšie verejné nástroje na podporu inovácií 

V súčasnosti je na Slovensku v oblasti inovácií najviac rozšírený podporný nástroj 

transfer technológií. Iné sú takmer neznáme, alebo minimálne používané, či marginalizované 

ako vedľajší komponent štátnych podporných programov. Tu však na základe 

medzinárodných skúseností možno oveľa účinnejšie podnecovať inovačné aktivity 

a podporovať ich systémom priamych i nepriamych nástrojov. Medzi nepriame nástroje patria 

pôžičky, garancie, zárodkový a rizikový kapitál a iné nástroje umožňujúce lepší prístup 

podnikov (najmä MSP) k finančným zdrojom sú rovnako vhodné nástroje daňovej politiky 

(ktoré sú v zahraničí široko využívané). Medzi priame nástroje patria dotácie na rôzne 

inovačné aktivity ako je nákup licencií, technológií, ochrana a registrácia duševného 

vlastníctva, podpora nového dizajnu a inovatívnych služieb. Rovnako je možné podporovať 

spoločné aktivity sektora vysokých škôl, akadémie vied, výskumných inštitúcií s podnikovým 

sektorom. Podpora spin-off aktivít či už z podnikovej alebo akademickej sféry. Na tieto 

nástroje je potrebné aktivizovať ako verejné zdroje- štátny rozpočet, štrukturálne fondy EÚ 

tak i súkromné zdroje najmä z podnikovej sféry, z bánk a investičných fondov. 

Sektorové priority 

Sektorové priority boli určené na základe analýzy a poznania potenciálu slovenských 

podnikov a výskumnej základne na základe dialógu s podnikateľskou a výskumnou obcou. 

Sú odrazom reality a umožnia zdynamizovať odvetvia ktorých potenciál je tradične vysoký. 

Nie sú postavené na snahe určiť moderné priority na ktoré však podniková sféra nemá 

absorpčné kapacity. Na druhej strane nie je vylúčená podpora uplatňovania výsledkov iných 

vedných disciplín v praxi. 

86


V rámci inovácií budú prioritne podporované tieto sektory: 

1. Elektrotechnika. 

2. Strojárstvo. 

3. Chémia. 

Prierezovými disciplínami na ktoré bude dávaný mimoriadny dôraz vo všetkých 

sektoroch budú: 

1. Informačné technológie. 

2. Nanotechnológie. 

Podľa viacerých prognóz motorom ekonomického rastu Slovenska vo vývoji do roku 

2013 bude i naďalej priemysel a tá časť služieb, ktorá je úzko previazaná na aktivity 

priemyslu (dopravné, finančné, obchodné služby). Slovensko bude patriť k tým krajinám EÚ, 

v ktorých podiel priemyslu na tvorbe HDP a zamestnanosti prevyšuje priemer zoskupenia. 

V štruktúre slovenského priemyslu sa vo vývoji do roku 2013 dominantná pozícia 

priemyselnej výroby ešte viac spevní. Podiel priemyselnej výroby na zamestnanosti, tvorbe 

HDP a tvorbe pridanej hodnoty priemyslu sa zvýši, predovšetkým na úkor ťažby nerastných 

surovín. 

Najvyššiu rastovú dynamiku v produkcii tržieb zaznamená vo vývoji do roku 2013 

spomedzi odvetví priemyselnej výroby výroba dopravných prostriedkov, výroba strojov 

a zariadení, výroba elektrických a optických výrobkov a výroba nábytkárskeho priemyslu 

s určením pre spotrebu vo výrobe dopravných prostriedkov. Najväčšie prírastky 

zamestnanosti je možné očakávať vo výrobe dopravných prostriedkov a v jej 

subdodávateľských odvetviach, vo výrobe elektrických a optických výrobkov a vo výrobe 

strojov. 

Rozhodujúcim determinantom prekonávania technologickej a inovačnej medzery 

priemyslu, priemyselnej výroby a jej jednotlivých odvetví budú naďalej investičné aktivity 

subjektov, vrátane vstupu priamych zahraničných investícií. Tieto investície sa budú podieľať 

vo vývoji do roku 2013 na celkových zdrojoch vynakladaných na inovačný rozvoj 

v priemysle vo výške 70 – 80 %. 

Najlepšie perspektívy sociálno-ekonomického rozvoja má vo vývoji do roku 2013 

automobilový priemysel a naň nadväzujúce sektory, najmä strojársky priemysel, 

elektrotechnický priemysel, časť chemického priemyslu (výroba pneumatík a plastov) a časť 

nábytkárskeho priemyslu (sedačky automobilov). Priaznivý sociálno-ekonomický vývoj 

dosiahne vďaka novým investíciám i celulózo-papierenský priemysel a sklársky priemysel. 

Problémový bude vývoj v sektoroch s nízkymi nákladmi na pracovnú silu. 

Cieľom dokumentu Inovačná stratégia pre SR 2007 – 2013 je navrhnúť a schváliť 

inovačnú stratégiu a reagovať na podnety z EÚ a EK, ako i z podnikateľskej sféry. Štátnu 

úlohu inicioval rezort Ministerstva hospodárstva. Dokument „Inovačná stratégia pre SR 2007 

– 2013“ má národnú dimenziu. 

87


ZHRNUTIE: 3.1 Prepojenie stratégie na inovačnú 

infraštruktúru Európskej únie a Slovenskej republiky 

Inovačný potenciál Slovenskej republiky 

Hodnotenie stavu rozvoja inovácií z hľadiska Európskej komisie porovnáva a hodnotí 

inovácie a inovačnú výkonnosť jednotlivých členských krajín Európskej únie k USA 

a Japonsku s cieľom pripraviť také programy a schémy, ktoré účinne podporia inovačný 

proces za účelom ďalšej akcelerácie hospodárskeho rozvoja. 

Z úrovne Slovenskej republiky je žiaduce, aby sa v inovačnom systéme odrazili domáce 

priority a to na úrovni národnej, regionálnej a cezhraničnej. Žiaľ, uvedený prístup absentuje 

a chýba národný a regionálny prístup k podpore inovácií. Na regionálnej úrovni a čiastočne 

národnej je možné identifikovať európske programy, ktoré však svojim rozsahom, 

finančnými prostriedkami a dopadom by mali tvoriť len doplnkovú časť k národným 

aktivitám. 

Vo svojej publikácii „Innovation Tomorrow“ rozlišuje Európska Komisia medzi 

inovačnou politikou prvej, druhej a tretej generácie. Inovačná politika prvej generácie bola 

zameraná na právny, regulačný a finančný rámec inovačných aktivít. Inovačná politika 

druhej generácie je vlastne súčasná inovačná politika a zdôrazňuje systémový prístup 

a význam infraštruktúr podporujúcich inovácie. Za účelom naplnenia Lisabonskej stratégie je 

nevyhnutný prechod na inovačnú politiku tretej generácie, ktorej úlohou je, aby sa inovácie 

stali integrálnou súčasťou všetkých politík. 

Slovenská republika urobila kroky najmä v inovačnej politike prvej generácie. Súčasný 

inovačný systém však zlyháva vo svojej kľúčovej úlohe - pri transformovaní nových 

poznatkov na zdokonalené produkty, služby a produkčné procesy. Inak povedané, len veľmi 

malý pokrok nastal v oblasti inovačnej politiky druhej generácie. Čo sa týka inovačnej 

politiky tretej generácie, neexistuje koordinácia zodpovedných ministerstiev na najvyššej 

politickej úrovni a kompetencie vo sfére inovácií sú fragmentované. 

Systémový pohľad na súčasný stav podpory inovácií na Slovensku ukazuje, že problémy 

nedostatočnej inovatívnosti našej ekonomiky a difúzie inovácií treba riešiť spoločne. Bez 

difúzie nových poznatkov s praxou, ostávajú inovácie bez väčších ekonomických efektov 

a pritom multiplikačný efekt spôsobený difúziou inovácií vedie k vzniku množstva ďalších 

nových inovácií. Z tohto predpokladu vychádza aj súčasná inovačná politika EÚ a dá sa z nej 

odvodiť i potreba prechodu na inovačnú politiku tretej generácie. 

Inovácie sú predovšetkým záležitosťou podnikov. Štát môže inovačným procesom 

napomáhať vytváraním rámcových podmienok pre podnikanie, odstraňovaním rôznych 

prekážok a bariér inštitucionálneho alebo právneho charakteru, pričom priame zásahy, resp. 

opatrenia zo strany štátu sú (v súlade s nariadeniami a smernicami EK) prípustné len 

v prípadoch, ak slobodné trhové prostredie nedokáže tieto problémy spontánne riešiť. Preto 

Ministerstvo hospodárstva SR odporúča ako prioritný cieľ: zvýšiť mieru inovácií ako hlavný 

nástroj pre znalostnú ekonomiku a udržateľný rozvoj. 

88


3.2 Prepojenie stratégie na Národný strategický a referenčný 

rámec SR 2007-2013 

Dokument (ďalej NSRR) predstavuje nástroj na prípravu programovania 

implementácie štrukturálnych fondov EÚ. Stanovuje národné priority, ktoré budú 

spolufinancované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v programovom období 2007 

– 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Európskeho spoločenstva, ktoré definujú 

rámce pre intervencie eurofondov na európskej úrovni. Nasledujúca podkapitola obsahuje 

informácie prebraté z dokumentu Národný strategický referenčný rámec Slovenskej 

republiky 2007 – 2013 40 . 

Kohézna politika EÚ sa bude v programovom období 2007 – 2013 uskutočňovať 

prostredníctvom sústreďovania intervencií z eurofondov na tri hlavné ciele: 

- Konvergencia. 

- Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. 

- Európska územná spolupráca. 

Priority NSRR k hlavným cieľom 

Priority pre cieľ Konvergencia 

Strategická priorita 

1. Infraštruktúra 

a regionálna dostupnosť 

2. Vedomostná 

ekonomika 

3. Ľudské zdroje - 

zamestnanosť, sociálna 

inklúzia a vzdelávanie 

4. Technická pomoc 

(horizontálna) 

Špecifická priorita 

1.1 Regionálna infraštruktúra 

1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného 

prostredia 

1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava 

2.1 Informatizácia spoločnosti 

2.2 Výskum a vývoj 

2.3 Infraštruktúra vysokých škôl 

2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä 

prostredníctvom inovácií 

3.1 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť 

3.2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie 

3.3 Modernizácia zdravotníctva 

4.1 Príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, informovanie a 

posilňovanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach 

4.2 Finančné riadenie, kontrola a ,posilňovanie administratívnych 

kapacít v týchto oblastiach 

40 NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2007 – 2013. 

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, MVRR-2006-7276/9623-1. Dostupné na internete [7.12.2006]: 

http://www.build.gov.sk/povodne/index.php?sekcia2=pk/9623_06/9623 

89


Priority pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 

Strategická priorita 

1. Infraštruktúra 

a regionálna dostupnosť 

2. Vedomostná ekonomika 

3. Ľudské zdroje – 

zamestnanosť, sociálna 

inklúzia a vzdelávanie 


1.1 Regionálna infraštruktúra 

1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného 

prostredia 

2.1 Informatizácia spoločnosti 

2.2 Výskum a vývoj 

2.3 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb 

najmä prostredníctvom inovácií 

3.1 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť 

3.2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie 

Priority NSRR sa budú implementovať prostredníctvom jedenástich operačných 

programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ. 

Prehľad jednotlivých operačných programov 

1. Regionálny operačný program 

2. Životné prostredie 

3. Doprava 

4. Informatizácia spoločnosti 

5. Výskum a vývoj 41 

6. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 

7. Zdravotníctvo 

8. Zamestnanosť a sociálna inklúzia 42 

9. Vzdelávanie 43 

10. Technická pomoc 

11. Bratislavský kraj 

Štruktúra jednotlivých operačných programov priamo súvisiacich s Regionálnou 

inovačnou stratégiou Žilinského regiónu: 

REGIONÁLNY operačný program 

Prioritné osi programu: 

1. Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry. 

2. Posilnenie vybavenosti územia. 

41 V oblasti výskumu a vývoja zahŕňa i cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. 

42 Zahŕňa i cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. 

43 Zahŕňa i cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. 

90


Operačný program INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI 


1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb. 

2. Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. 

3. Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu. 

4. Technická pomoc. 

Operačný program VÝSKUM A VÝVOJ 


1. Výskum a vývoj. 

2. Infraštruktúra vysokých škôl. 


Operačný program KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST 


1. Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií. 


Operačný program ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA INKLÚZIA 


1. Podpora rastu zamestnanosti. 

2. Podpora sociálnej inklúzie. 

Operačný program VZDELÁVANIE 


1. Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy. 

2. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp vedomostnej spoločnosti. 

3. Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami. 


91


Financovanie Národného strategického a referenčného rámca SR 2007-2013 

Finančné alokácie pre SR na programové obdobie 2007 – 2013 podľa cieľov kohéznej politiky EÚ 

Ciele kohéznej politiky EÚ 

Konvergencia 

Regionálna konkurencieschopnosť a 

zamestnanosť 

Fondy 

Finančná alokácia pre Slovensko na daný cieľ kohéznej politiky EÚ v EUR 

EÚ v stálych cenách roku 2004 v bežných cenách 

ŠF + KF 9 638 999 602 10 911 601 421 

ŠF 6 214 921 468 7 012 862 858 

KF 3 424 078 134 3 898 738 563 

398 057 758 

ŠF (108 782 757 + transfer z cieľa Konvergencia na výskum 

a vývoj 289 275 001) 

449 018 529 

(122 603 156 + transfer z cieľa Konvergencia na 

výskum a vývoj 326 415 373) 

Európska územná spolupráca ŠF 201 606 786 227 284 545 

Spolu ŠF + KF 10 238 664 146 11 587 904 495 

92


Súhrnná finančná tabuľka NSRR - indikatívne ročné alokácie podľa fondu a programu 

NSRR 

Príspevok ES (v EUR, v bežných cenách) 

Operačný program Fond Celkom 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 

ERDF a KF 

Regionálny OP ERDF 1 445 000 000 205 515 550 199 983 512 192 452 432 177 546 535 191 179 553 210 935 525 267 386 894 

OP Životné prostredie ERDF+KF 1 800 000 000 117 019 128 170 272 572 231 927 776 314 350 930 337 649 329 348 947 545 279 832 720 

ERDF 230 756 935 32 819 473 31 936 043 30 733 379 28 353 006 30 530 109 33 685 007 42 699 917 

KF 1 569 243 065 84 199 655 138 336 529 201 194 396 285 997 924 307 119 220 315 262 538 237 132 803 

OP Doprava ERDF+KF 3 206 904 595 249 781 696 326 787 231 415 525 000 532 362 447 571 994 412 596 078 824 514 374 985 

ERDF 877 409 097 124 789 767 121 430 694 116 857 795 107 806 882 116 084 899 128 080 795 162 358 265 

KF 2 329 495 498 124 991 929 205 356 537 298 667 205 424 555 565 455 909 513 467 998 029 352 016 720 

OP Informatizácia spoločnosti ERDF 993 095 405 141 243 286 137 441 319 132 265 485 122 021 210 131 390 682 144 968 236 183 765 187 

OP Výskum a vývoj (vrátane presunu na výskum 

a vývoj) 

ERDF 1 209 415 373 172 009 457 167 379 330 161 076 075 148 600 352 160 010 720 176 545 791 223 793 648 

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast ERDF 772 000 000 109 797 927 106 842 402 102 818 877 94 855 311 102 138 834 112 693 582 142 853 067 

OP Zdravotníctvo ERDF 250 000 000 35 556 324 34 599 223 33 296 268 30 717 394 33 076 047 36 494 035 46 260 708 

OP Technická pomoc ERDF 97 601 421 13 881 391 13 507 733 12 999 052 11 992 245 12 913 077 14 247 479 18 060 443 

OP Bratislavský kraj ERDF 87 000 000 11 702 540 11 936 592 12 175 323 12 418 829 12 667 206 12 920 549 13 178 961 

ESF 

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia ESF 881 801 578 125 277 179 122 017 332 117 563 168 108 700 401 116 902 730 128 767 136 162 573 632 

OP Vzdelávanie ESF 617 801 578 87 729 701 85 480 552 82 402 308 76 262 834 81 974 425 90 229 434 113 722 324 

Spolu všetky fondy NSRR 2007 - 2013 11 360 619 950 

1 269 514 1 376 247 1 494 501 1 629 828 1 751 897 1 872 828 1 965 802 

179 799 764 488 016 136 568 

Spolu ERDF 5 962 278 231 847 315 715 825 056 849 794 674 687 734 311 764 789 991 128 870 570 999 

1 100 357 

089 

Spolu KF 3 898 738 563 209 191 584 343 693 066 499 861 601 710 553 489 763 028 733 783 260 567 589 149 523 

Spolu ESF 1 499 603 156 213 006 880 207 497 884 199 965 476 184 963 235 198 877 155 218 996 570 276 295 956 

EAFRD a EFF 

EAFRD 1 969 418 078 303 163 265 286 531 906 268 049 256 256 310 239 263 028 387 275 025 447 317 309 578 

EFF 13 688 528 1 996 248 1 917 440 1 821 708 1 655 266 1 782 386 1 971 551 2 543 929 

93


3.2.1 Prepojenie dokumentu na Operačný program konkurencieschopnosť 

a hospodársky rast 

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja sa opiera 

o súčasné spracované dokumenty, ktoré upravujú rozvoj Slovenskej republiky a Žilinského 

regiónu v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti a inovácií. V súčasnej dobe je takým 

dokumentom Národný strategický referenčný rámec a v podmienkach posilnenia 

konkurencieschopnosti priemyslu a služieb je to Operačný program konkurencieschopnosť 

a hospodársky rast (OP KaHR). 

Je pochopiteľné, že Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného 

rozvoja nadväzuje na OP KaHR, či už z dôvodu navrhovaných opatrení ako i zabezpečenia 

financovania navrhovaných projektov a pilotných aktivít v Žilinskom regióne. 

Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast sa bude realizovať v 

rámci cieľa 1 Konvergencia kohéznej politiky EÚ a bude sa vzťahovať na celé územie 

Slovenskej republiky, okrem Bratislavského kraja. Zo štrukturálnych fondov v rámci 

predmetného cieľa môžu byť podporované regióny zodpovedajúce úrovni NUTS II, ktorých 

hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily za 

posledné tri dostupné roky je menší ako 75 % priemeru Spoločenstva. Výška finančných 

prostriedkov pre cieľ 1 bude definovaná v jednotlivých schémach štátnej pomoci, respektíve v 

kritériách pomoci podľa cieľa 1 v zmysle schválenej Regionálnej mapy pomoci na roky 2007- 

2013. 

Navrhovaná Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja 

smeruje predovšetkým k vytváraniu predpokladov pre efektívnu realizáciu a naplnenie 

opatrenia 1.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov. 

3.2.1.1 Hlavné disparity a faktory rozvoja 

Kľúčové disparity 

Regionálny 

priemet 

Hlavné faktory rozvoja 

Regionálny 

priemet 

Prioritná os Podpora 

konkurencieschopnosti 

podnikov a služieb najmä 


1. Nízka miera zamestnanosti a jej 

značná regionálna diferenciácia, 

regionálne rozdiely vo výkonnosti 

priemyslu a služieb 

2.Nízka úroveň tvorby pridanej hodnoty 

na pracovníka najmä v materiálovej 

výrobe, nedostatočná kvalita a 

rozvinutosť služieb a nízka produktivita 

práce z HDP v PKS 

3. Nedostatočná vybavenosť regiónov 

fixným kapitálom 

4. Nedostatočná kvalita prostredia a 

vzťahov v podnikaní, ochrane životného 

prostredia, vzdelávaní, výskume, vývoji a 

inováciách 

ZS SS VS BA 

Prioritná os Podpora 

konkurencieschopnosti 



x x x a. Stabilné makroekonomické a 

atraktívne podnikateľské prostredie 

podporujúce hospodársky rast a 

investície 

x x x b. Štrukturálne zmeny zvyšujúce 

súhrnnú produktivitu faktorov 

x x x c. Existujúca sieť vedeckých a 

výskumných inštitúcií a potenciál 

vysokokvalifikovanej pracovnej sily 

vhodnej pre rozvoj výskumu, vývoja 

a inovácií) 

x x x d. Nosné priemyselné odvetvie SR 

(automobilové) umožňuje rýchly 

rozvoj výskumu, vývoja, inovácií, IKT 

a iných pridružených odvetví 

ZS SS VS BA 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

94


5. Nedostatočný dopyt po inováciách v 

podnikateľskom sektore, slabá motivácia 

podnikov pre zavádzanie inovácií, 

inovačné zaostávanie 

6. Nedostatočná informatizačná, 

komunikačná, technologická a inovačná 

úroveň 

7. Nedostatočná propagácia a marketing 

na zahraničných trhoch pre posilnenie 

medzinárodnej spolupráce v priemysle a 

v službách 

x x x e. Zmena štruktúry odvetví 

hospodárstva v prospech výrob s 

vyšším podielom vytvorenej pridanej 

hodnoty na jednotku spotrebovaných 

materiálov a energií a na jednotku 

objemu vyplatených miezd 

x x x f. Priame a nepriame finančné a 

ostatné nástroje na podporu inovácií 

x x x g. Podpora budovania priemyselných 

parkov, inovačných centier, 

inkubátorov, klastrov 

8. Nedostatočná ochrana spotrebiteľa x x x h. Zapojenie do medzinárodných 

programov v oblasti výskumu 

9. Nedostatočná úroveň akreditácie, 

i. Podpora využívania obnoviteľných 

certifikácie s medzinárodnou platnosťou 

energetických zdrojov 

a nedostatočná ochrana duševného 

vlastníctva 

10. Celkovo nízke využitie technického 

potenciálu obnoviteľných energetických 

zdrojov 

11. Obmedzené neobnoviteľné zdroje 

výroby energie, ich nízka efektívnosť a 

zastaranosť využívaných technológií 

12. Nízka efektivita využitia materiálov a 

energií jednotlivých odvetví 

hospodárstva. 

13. Nedostatočná úroveň využitia 

prírodného a kultúrneho potenciálu 

cestovného ruchu, nízka ponuka aktivít 

celoročného využitia cestovného ruchu a 

infraštruktúry cestovného ruchu 

14. Nízka úroveň partnerstva subjektov 

cestovného ruchu 

15. Nízka úroveň marketingových 

nástrojov pri propagácii Slovenska ako 

turistickej destinácie 

x x x j. Investície do budovania nových a 

modernizácie 

existujúcich 

elektrárenských kapacít, využitie 

progresívnych technológií a zariadení 

za účelom vyššej účinnosti využitia 

primárnych energetických zdrojov 

x x x k. Znižovanie energetickej náročnosti 

výroby a spotreby energie 

x x x l. Investície do tvorby ucelených 

produktov cestovného ruchu 

x x x m. Podpora budovania klastrov v 

cestovnom ruchu 

x x x n. Existujúci nehmotný potenciál 

cestovného ruchu, rozvoj systémov na 

zvýšenie účinnosti marketingu, úrovne 

komplexných služieb s celoročným 

využitím a infraštruktúry cestovného 

ruchu 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

x x x 

3.2.1.2 Prioritná os 1 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb 

najmä prostredníctvom inovácií 

3.2.1.2.1 Cieľ a zameranie prioritnej osi 

Prioritná os 1 „Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä 

prostredníctvom inovácií“ predstavuje základ OP KaHR za oblasť priemyslu, cestovného 

ruchu a ďalších vybraných služieb. 

Cieľom opatrení tejto prioritnej osi je uplatnenie inovatívnych a vyspelých technológií 

v podnikateľskej sfére, zlepšenie podmienok a atraktívnosti regiónov pre rozvoj podnikania, 

posilnenie inovačného potenciálu v regiónoch, dosiahnutie úspor materiálov a energie 

a zvyšovanie účinnosti využitia energetických zdrojov, zvýšenie podielu využitia druhotných 

a obnoviteľných surovín v priemyselnej výrobe a obnoviteľných zdrojov energie, využitie 

potenciálu krajiny na rozvoj regiónov a zlepšenie služieb pre turistov. Podporou týchto 

95


opatrení sa dosiahne zníženie rozdielov v technologickej a inovačnej úrovni SR v porovnaní 

s EÚ-15, zvýšenie konkurenčnej schopnosti, pridanej hodnoty, produktivity a efektívnosti 

v priemysle, podporí sa zlepšenie kvality služieb cestovného ruchu a pre podnikateľov, 

zabezpečí sa trvalo udržateľný rast a zvýšenie zamestnanosti aj v menej rozvinutých 

regiónoch. 

Cieľom podpory v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky 

rast je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne vyrábajúci potenciál 

priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál cestovného ruchu a ďalších vybraných 

služieb v podmienkach trvaloudržateľného rozvoja, a tak účinne prispievať k zvyšovaniu 

ekonomickej výkonnosti Slovenska ako celku a znižovaniu disparít ekonomickej výkonnosti 

v regiónoch SR (na úrovni NUTS II). 

3.2.1.2.2 Popis opatrení na realizáciu prioritnej osi 

Opatrenia sú zamerané na hospodársky rast a zamestnanosť, a to zvyšovaním 

konkurencieschopnosti predovšetkým malých a stredných podnikateľov prostredníctvom 

inovácií s cieľom v dlhodobom časovom horizonte udržať a zvyšovať zamestnanosť v súlade 

s obnovenou lisabonskou stratégiou, všeobecným usmernením pre hospodárske politiky, 

nariadeniami Rady, národnými stratégiami a potrebami Slovenskej republiky. Pomoc 

z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej ERDF) bude poskytnutá činnostiam 

v nasledovných oblastiach: 

1. v priemysle a v službách - na technologický rozvoj, inovácie a podnikanie, 

t.j. posilňovanie technologického rozvoja zameraného najmä na zvýšenie 

efektivity využitia materiálov a energií, vrátane infraštruktúry, pomoc na výskum 

a technologický rozvoj, aplikovaný výskum, vývoj a inovácie, na transfer 

technológií, vybudovanie kvalitnejšieho spojenia medzi podnikateľmi, 

univerzitami a subjektami výskumu a vývoja, rozvoj podnikateľských sietí 

a zoskupení, poskytovanie podnikateľských služieb a inovácií, vytváranie hnedých 

parkov, na podporu udržateľných modelov výroby prostredníctvom zavádzania 

systémov kvality a systémov environmentálneho manažmentu, noriem, ochrany 

duševného vlastníctva, vrátane investícií do vzdelávania pracovníkov; podporu 

prezentácie podnikov. 

2. v energetike - na využitie progresívnych technológií a zariadení za účelom vyššej 

účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov s minimalizovaním dopadov 

na životné prostredie, na znižovanie energetickej náročnosti a využitie 

obnoviteľných zdrojov, využívaním progresívnych úsporných technológií na 

zásobovanie energiou a zariadení s vyššou účinnosťou využitia energie, celkovo 

zamerané na znižovanie energetickej náročnosti výroby a spotreby; 

3. v cestovnom ruchu - ako priemyselnom odvetví bude potrebné zamerať sa 

predovšetkým na využitie prírodného, kultúrneho a doteraz vybudovaného 

potenciálu pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu, s cieľom prednostne 

financovať budovanie komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným 

využitím, spojených s predajom, prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou 

hodnotou /využitie minerálnych a geotermálnych prameňov, prírodných 

a kultúrnych atraktivít Slovenska pre rozvoj letnej a zimnej turistiky 

s komplexnými službami pre zákazníka, s definovaním aj 

tzv. fakultatívnych výletov, vždy spojených s predajom slovenských výrobkov, 

96


napr. sklo, porcelán, výšivky, ochutnávky vín, prezentácie ľudových umeleckých 

remesiel spojených s predajom, atď./, aby sa zabezpečila inovatívnosť, trvalá 

udržateľnosť a podporila zamestnanosť v regiónoch/. 

Opatrenia: budú podporované kombinovanou formou financovania, t.j.: 

- priamou formou pomoci – nenávratné finančné príspevky, 

- nepriamou formou pomoci – napr. rizikový kapitál, poskytnutie záruk 

a poskytnutie bonifikácie úroku z úverov a prípadne iné inovatívne finančné 

nástroje (predpoklad vypracovania a následného schválenia schém rizikového 

kapitálu je rok 2009-2010), kedy budú vypracované schémy rizikového kapitálu. 

Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií: 

Prioritné osi programu 

1 - Podpora konkurencieschopnosti 



Názov opatrenia 

1.1 Inovácie a technologické transfery 

1.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov 

1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch 

1.4 Zvyšovanie energetickej efektívností na strane 

výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych 

technológií v energetike 

1.5 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom 

ruchu 

2 - Technická pomoc 2.1 Technická pomoc 

Opatrenie 1.1 Inovácie a technologické transfery 

Ciele: 

Cieľom tohto opatrenia je zameranie pozornosti súkromného sektora na inováciu 

výrobných zariadení a podporu nových výrobných kapacít zameranú na posilnenie 

konkurencieschopnosti podnikov a vylepšenie ponuky inovatívnych výrobkov a následne 

vytvorenia prostredia na nadväzné posilnenie inovačných kapacít v súkromnom sektore. 

Očakáva sa vytváranie nových pracovných miest, rast pridanej hodnoty, zvýšenie efektivity, 

zníženie a odstraňovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie. 

Podopatrenia: 

1.1.1. Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov 

1.1.2. Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania 

1.1.3. Veľké projekty, individuálne projekty 

1.1.4. Podpora účasti slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách, obchodných misiách 

– individuálne projekty podnikateľských združení a zväzov 

97


Príjemcovia pomoci: 

Súkromný sektor - Príjemcami pomoci sú fyzické alebo právnické osoby oprávnené na 

podnikanie v zmysle obchodného alebo živnostenského zákonníka, registrované na území SR. 

Prijímatelia pomoci budú u podopatrenia 1.1.4 Podpora účasti slovenských výrobcov 

na veľtrhoch, výstavách, obchodných misiách – individuálne projekty podnikateľských 

združení a zväzov: odvetvové zväzy a združenia, SOPK, atď. 

Oprávnené aktivity: 

- aktivity zamerané na inováciu strojov, prístrojov a zariadení, vybavenie skúšobní, 

výrobných postupov a technológie s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti a 

pridanej hodnoty vrátane nevyhnutného hardvéru a softvéru; 

- aktivity zamerané na modernizáciu strojov, prístrojov a zariadení, výrobných 

postupov a technológie s cieľom znižovania a odstraňovania negatívnych vplyvov 

priemyslu a služieb na životné prostredie vrátane nevyhnutného hardvéru 

a softvéru; 

- malé stavebné úpravy, rekonštrukcia prevádzkových priestorov, ktoré výhradne 

úzko súvisia so zabudovaním nových strojov, prístrojov a zariadení, výrobných 

postupov a technológie (do oprávnených aktivít nespadajú ako oprávnené náklady 

rekonštrukcie budov a výstavba nových priestorov); 

- podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania; 

- podpora individuálnych, veľkých a národných projektov; 

- účasť slovenských výrobcov na veľtrhoch a výstavách v SR a v zahraničí ako 

spoločných projektov s odvetvovými zväzmi a združeniami, na medzinárodných 

obchodných misiách a konferenciách a podpora účasti podnikateľov na 

subkontraktačných veľtrhoch; 

- a ďalšie podobné oprávnené aktivity, ktoré podporujú ciele opatrenia. 

Opatrenie 1.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov 

Ciele : 

Cieľom opatrenia je umožniť verejnému sektoru zabezpečiť rozvoj podnikania v 

oblasti priemyslu a služieb, zvýšenia zamestnanosti a kvality života v regiónoch podľa Cieľa 

1. Snahou je tiež podporiť pomocou verejného sektora obnovu podnikateľskej činnosti v 

kontexte vyváženého regionálneho rozvoja. 

Podopatrenia: 

1.2.1. Podpora materiálnej a logistickej infraštruktúry 

1.2.2. Národné, individuálne a veľké projekty 

1.2.3. Budovanie a modernizácia osvetlenia pre mestá a obce 

98


Výsledky: 

Popis: 

- zvýšenie dostupnosti nástrojov inovačnej politiky vhodne vybavených príslušnou 

infraštruktúrou, 

- zlepšenie podmienok a nárast výskumno-vývojových kapacít pre prístup 

podnikateľov k inovačným aktivitám, k novým moderným technológiám, ekotechnológiám 

a komplexným službám a to vybudovaním podnikateľských 

inovačných centier založených na posilnení spolupráce medzi univerzitami, 

výskumnými a vývojovými inštitúciami a podnikateľskou sférou, 

- vytvorenie prostredia pre realizáciu inovatívnych podnikateľských zámerov 

prostredníctvom novovzniknutých MSP, 

- vytvorenie prostredia pre transfer znalostí do komerčnej sféry prostredníctvom 

podnikateľských subjektov, 

- zvýšenie priemyselných aktivít v regióne zameraných do oblastí vyšších 

technológií podporujúcich rozvoj znalostnej spoločnosti, 

- realizácia nových technológií a výrobkov založených na výsledkoch vedy 

a výskumu prostredníctvom podnikateľských subjektov, 

- transfer poznatkov vedy a výskumu prostredníctvom podnikateľských subjektov 

do komerčnej sféry, 

- tvorba trvalo udržateľných pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou, 

s motivujúcim príjmom zameraných na skupiny s vyšším vzdelaním 

a s inovačnými kapacitami, 

- vytváranie priestoru pre uplatnenie absolventov VŠ, 

- zvyšovanie uspokojovania životných potrieb obyvateľstva prostredníctvom 

inovácií s dôrazom na kvalitu života a udržateľnosť zdrojov živej prírody, 

- rozvojom klastrov zameraných na inovačno-podnikateľské aktivity prepojené na 

regionálny hospodársky rozvoj sa zabezpečí rovnomernejší regionálny rozvoj 

hlavne v ekonomicky slabších regiónoch, 

- nárast počtu podnikov, najmä MSP a živnostníkov a rast zamestnanosti v 

regiónoch, 

- realizácia prípadných národných, individuálnych a veľkých projektov , 

- zníženie energetickej náročnosti modernizáciou osvetlenia pre mestá a obce. 

Účelom operačnej aktivity je podpora podnikateľského prostredia, vytvorenie 

inštitucionálneho rámca pre účinnejšie prepojenie rozvoja priemyslu a služieb na výsledky 

výskumu, vývoja a inovácií a posilnenie inovačného potenciálu v regiónoch prostredníctvom 

nástrojov inovačnej politiky. V rámci operačnej priority sa bude podporovať verejný sektor. 

99


Organizácie 

výskumu, vývoja 

(univerzity, SAV 

a výskumno - 

vývojové 

organizácie) 

Informácie 

a poznatky 

z výskumu 

Nástroje 

inovačnej 

politiky 

(Transformátor 

informácií 

a poznatkov 

na vedomosti) 

vedomosti a 

inovácie 

Požiadavky 

trhu 

Prax – trh 

(podnikateľské 

subjekty) 

Schéma inovačného procesu 

Medzi nástroje inovačnej politiky sú zaradené inovačné centrá, vedeckotechnologické 

parky, technologické centrá, inkubátory, technologické platformy, klastre, 

informačné centrá, komplexné centrá aplikovaného výskumu a vývoja, využívanie 

partnerstiev, úloha rozvoja ľudských zdrojov v inovačnom procese, atď. (viď. Príloha......, 

kde sú jednotlivé inovačné nástroje popísané podrobnejšie) 

Pri stanovení jednotlivých definícií a funkčného popisu vychádzame 

z medzinárodných definícií, medzinárodne uznávaných skúseností na strane jednej a z cieľov 

a opatrení definovaných v OP KaHR na strane druhej. Nástroje sú v tejto fáze pripravené tak, 

aby bola možnosť modulárne ich prispôsobiť potrebám jednotlivých regiónov v rôznych 

kombináciách. 

Dôležité je budovať tieto nástroje v úzkom napojení na ostatné nástroje podpory 

znalostnej ekonomiky ako i na existujúcu infraštruktúru regiónu a jeho špecifické možnosti. 

Podporu budovania inovačných nástrojov pre podnikateľov formou spolupráce medzi 

univerzitami, výskumnými a vývojovými organizáciami a podnikateľským sektorom za 

účelom zlepšenia prístupu k vysoko odborným informáciám, k v výsledkom aplikovaného 

výskumu, k novým moderným technológiám, k inováciám, čo prispeje k ekonomickému rastu 

a zlepšeniu konkurenčnej schopnosti priemyslu a služieb. Inkubátory pre začínajúcich 

podnikateľov a živnostníkov v oblasti priemyslu, služieb a inkubátory zamerané na inovatívne 

podnikanie podporia zamestnanosť v regióne. (Inkubátory v synergii s opatrením 1.1. 

podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania zvýšia zamestnanosť 

v regióne.) 

Súčasťou operačnej priority bude i rozvoj klastrov, prostredníctvom ktorých sa 

vytvoria podmienky pre spoluprácu podnikateľského sektora s univerzitami, podnikateľskými 

a inovačnými centrami v určitých odvetviach priemyslu a službách v nadväznosti na 

rozvojový potenciál v regiónoch. 

Riešenie inovačných nástrojov na úrovni NUTS III 

MH SR odporúča, aby inovačné nástroje na úrovni NUTS III boli riešené formou 

záujmových združení právnických osôb verejného sektora, t.j. VÚC, mesto, obec, verejná 

univerzita. 

100


Príslušné RIC si vyberie tie činnosti, ktoré bude spravovať podľa potrieb a možností 

regiónu tak, ako bola spracovaná metodika pre riešenie inovačných nástrojov na úrovni 

NUTS III. 

Regionálne inovačné centrum bude previazané na Inovačnú agentúru Ministerstva 

hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bude strešnou agentúrou pre inovácie na Slovensku. 

Súčasťou operačnej aktivity sú aj plánované národné projekty, individuálne alebo 

veľké projekty. Tie budú realizované priebežne tak, ako budú verejným sektorom pripravené. 

V rámci opatrenia bude taktiež podporená aktivita budovanie a modernizácia 

verejného osvetlenia pre mestá a obce, kde bude ako implementačná agentúra pôsobiť SEA. 

Koneční príjemcovia pomoci: 

- verejný sektor – regionálne inovačné centrum (záujmové združenie právnických 

osôb verejného sektora: VÚC, mesto, obec, verejná univerzita ); 

- u národných, individuálnych a veľkých projektov: bude spresnené jednotlivo 

podľa projektov; 

- mesta, obce čo sa týka budovania a modernizácie verejného osvetlenia. 


- náklady na zakúpenie pozemkov na realizáciu predmetných projektov; 

- náklady na výstavbu a vybavenie hmotnej infraštruktúry (rekonštrukcia, alebo 

výstavba budov a technologických priestorov vrátane sieti); 

- náklady na vybavenie budov (napr. vybavenie kancelárskych priestorov, 

konferenčných miestností, spoločných priestorov, atď.) a technologických 

priestorov (high-tech uzly, prístroje a zariadenia, atď.); 

- náklady na technickú asistenciu na rozbeh predmetných projektov – poradenstvo 

pri spracovaní prevádzkových manuálov, podnikateľských a finančných plánov, 

PR a akvizícii klientov; 

- náklady na zavedenie služieb – výber personálu, úhrada časti miezd, školenie, 

vzdelávanie a odborná príprava, elektronický obchod, prepájanie sietí, atď. ; 

- dotácia na prevádzku služieb; 

- náklady na budovanie a modernizáciu osvetlenia pre obce a mestá (verejný 

sektor); 

- a ďalšie oprávnené aktivity, ktoré podporujú ciele opatrenia. 

Predpokladané formy pomoci: 

- priame formy podpory formou nenávratného finančného príspevku 

101


Finančná tabuľka pre verejný sektor: 

Celkom 

VZ + VS 

verejné zdroje 

(VZ) 

verejný sektor 

(VS) 

celkom 

SR + EÚ 

100% 95 % 5% 

Opatrenie 1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch 

Ciele: 

Hlavným cieľom opatrenia je zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu 

prostredníctvom podpory aplikovaného výskumu a podpory inovačných aktivít 

u podnikateľov, t.j. podporou zavádzania nových inovácií pre technológie, postupy, alebo 

výrobky. Pri zavádzaní inovácií do praxe si podnikatelia môžu žiadať finančné prostriedky 

i na úhradu nákladov odborníkov v príslušnej oblasti. 

Ďalším cieľom je podpora implementácie najlepších postupov a výrobných metód 

svetovej úrovne do nových a jestvujúcich spoločností (napríklad zavádzanie systémov 

manažérstva kvality, prípadne ďalších systémov, ochrana duševného vlastníctva, 

priemyselného dizajnu, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť podnikateľov). Cieľom 

je umožniť podnikateľom vybudovať akreditačný a certifikačný systém zameraný na 

zvyšovanie kvality produkcie a možnosti zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce. 


Súkromný sektor - Príjemcami pomoci sú fyzické alebo právnické osoby oprávnené 

na podnikanie v zmysle obchodného alebo živnostenského zákonníka, registrované na území 

SR. 


- podpora v priemysle zameraná na systematické získavanie nových poznatkov a ich 

praktické využitie pri vývoji nových výrobkov, procesov, technologických 

postupov a zariadení alebo služieb alebo pri podstatnom zdokonalení existujúcich 

výrobkov, procesov, technologických postupov a zariadení alebo služieb (vrátane 

špecializovaného poradenstva pri vypracovávaní dokumentácie kvality v procese 

riadenia kvality, pri implementácii systémov manažérstva kvality); 

- podpora inovácií v priemysle a službách, usmernenie výsledkov výrobného 

výskumu do plánu, projektu, úpravy alebo návrhu nového, zmeneného alebo 

vylepšeného výrobku, postupu alebo služby určených na predaj alebo prenájom 

a ich systematické využívanie pri výrobe materiálov, zariadení, systémov, metód a 

postupov. Výstupom tohto procesu môže byť aj zhotovenie prvého nekomerčného 

prototypu a jeho overenie (vrátane výroby skúšobných stavov); analýza 

uskutočniteľnosti, tvorba konštrukčnej dokumentácie vrátane zakúpenia 

výpočtových a konštrukčných softvérov a softvérov na riadenie dát; 

102


- technické štúdie realizovateľnosti – analýza napr. patentov, vynálezov, 

inovatívnych aktivít z ekonomického, technického a technologického aspektu 

realizovateľnosti v praxi; 

- príprava a budovanie systémov manažérstva kvality a externého 

predcertifikačného a certifikačného procesu súvisiaceho so zavádzaním systému 

manažérstva kvality. Oprávnenými projektmi sú projekty zamerané na zavádzanie 

systémov manažérstva kvality v súlade s medzinárodnými normami ISO 9000, 

ISO 14000, EMAS, VDA, BS, QS, Správnej výrobnej praxe, Správnej laboratórnej 

praxe, HACCP a ISO/TS 16 949, prípadne ďalších systémov, ktoré zvyšujú 

konkurencieschopnosť podnikateľov v podporovaných oblastiach; 

- podpora predcertifikačného auditu pre overenie stavu v akom sa podnik nachádza 

po príprave, t.j. po absolvovaní školení, odborného poradenstva a konzultáciách; 

- podpora projektov spojených s ochranou patentov, ochranných známok, 

úžitkových vzorov na Slovensku a v zahraničí, podporujúcich využívanie 

patentovaných riešení nových, resp. inovovaných výrobkov; 

- podpora projektov spojených so získaním akreditácie a certifikácie na Slovensku a 

v zahraničí; 

- podpora projektov na tvorbu nových a aplikovaných technických noriem do praxe; 


Opatrenie 1.4 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby 

a zavádzanie progresívnych technológií v energetike 

Ciele: 

Cieľom tohto opatrenia v oblasti energetiky je priblíženie energetickej náročnosti 

úrovni porovnateľnej s EÚ, dosiahnutie úspor energie, zvyšovanie účinnosti využitia 

primárnych energetických zdrojov za účelom zníženia nákladov za energiu, ako aj zvýšenie 

podielu spotreby obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie. Podporované 

budú programy, ktoré vedú k zvýšeniu využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj 

programy zamerané na úspory a efektívne využívanie energie v priemysle a v službách na to 

nadväzujúcich. 

Podopatrenia: 

1.4.1. Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie 

progresívnych technológií v energetike 

1.4.2. Zvyšovanie informovanosti o efektívnom využívaní energie a využívania 

obnoviteľných zdrojov energie – individuálny projekt 


- podnikateľské subjekty 

- SEA 

103



- úspory energie vo všetkých oblastiach priemyslu a služieb vrátane izolácie 

stavebných objektov za účelom zlepšenia ich tepelno-technických vlastností; 

- kombinovaná výroba elektriny a tepla; 

- využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, tzn. výstavba, modernizácia 

alebo rekonštrukcia: malých vodných elektrární, zariadení na energetické využitie 

biomasy, bioplynu, zariadení na výrobu biopalív a bioplynu, zariadení na využitie 

slnečnej energie, zariadení na využitie geotermálnej energie; 

- rekonštrukcia a modernizácia existujúcich energetických zdrojov na báze fosílnych 

palív za účelom zvýšenia účinnosti zariadení a efektívnosti ich využívania; 

- rekonštrukcia existujúcich tepelných zariadení na rozvod tepla (napr. zlepšenie 

izolácie potrubných rozvodov, zavádzanie systémov na sledovanie úniku tepla, 

rekonštrukcia odovzdávajúcich staníc tepla a iné); 

- poradenstva poskytnuté SEA v rámci efektívneho používania energií a využívania 

obnoviteľných zdrojov energie; 


Opatrenie 1.5 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu 

Ciele: 

Cieľom navrhovaného opatrenia je rast konkurencieschopnosti cestovného ruchu 

v oblasti poskytovaných služieb podporou investičných a neinvestičných aktivít v súkromnom 

sektore. Podpora budovania komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím 

(využitie minerálnych a geotermálnych prameňov pre rozvoj letnej a zimnej turistiky 

s komplexnými službami pre zákazníka, vytváranie rekreačných centier s možnosťami 

kultúrnych a poznávacích zájazdov spojených s predajom miestnych výrobkov, napr. sklo, 

porcelán, výšivky, ochutnávky vín spojených s predajom a pod.). 

Podopatrenia: 

1.5.1. Podpora investícií do ucelených produktov cestovného ruchu s celoročnou 

pôsobnosťou 

1.5.2. Rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie regiónov a Slovenska 


- súkromný sektor 

- konzorciá v súlade so zákonom s minimálne 3 účastníkmi ale s prevahou 

súkromného sektora, 

- Agentúra SACR 

Oprávnené aktivity : 

V rámci budovania komplexných služieb cestovného ruchu: 

104


- podpora budovania mikroinfraštruktúry k strediskám CR, t.j. najmä 

mikroinfraštruktúry, ktorá sama o sebe neprodukuje zisk (parkoviská, inžinierske 

siete, verejné sociálne zariadenia, odpočívadlá, orientačné tabule a pod.); 

- výstavba nových a modernizácia existujúcich zariadení cestovného ruchu (napr. 

obnova kúpeľníctva, doplnkové a športové služby, kúpaliská, lyžiarske lanovky 

a vleky, využitie banských diel na CR, atď.); 

- vytváranie nových atrakcií v regiónoch (napr. areálov pre športovcov či už letných 

alebo zimných, atď.); 

- podpora obnovy pamiatkových území, tematických kultúrnych trás a rekonštrukcia 

kultúrnych a historických objektov a zariadení so zámerom ich využitia na účely 

cestovného ruchu; 

- podpora manažmentu voľného času; 

- podpora výstavby a obnovy lyžiarskych tratí, vodných mól, prístavísk a pod.; 

- podpora veľkých projektov v zmysle nariadenia Rady č. 1260/1999 oddiel 2; 

- a ďalšie podobné oprávnené aktivity, ktoré podporujú ciele opatrenia; 

- rozvoj informačných služieb cestovného ruchu - pokračovania v tvorbe Národného 

jednotného informačného systému cestovného ruchu, zber informácií do NUTIS-u 

TIK-mi, vytváranie a činnosť turisticko-informačných kancelárií a pod.; 

- tvorba informačných a prezentačných materiálov, účasti na propagačných a 

prezentačných aktivitách cestovného ruchu, podpora prezentácie SR v zahraničí, 

ako atraktívnej turistickej destinácie a pod. 

3.2.1.3 Prioritná os 2 Technická pomoc 

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že technická pomoc je určená na krytie 

prevádzkových nákladov spojených s implementáciou OP KaHR. 

Cieľ prioritnej osi 2 je zameraný na zabezpečenie kvality všetkých procesov 

ovplyvňujúcich realizáciu štrukturálnych fondov a poskytovanie potrebnej podpory hlavným 

aktérom vstupujúcim do tejto realizácie. Ide o posilnenie kvality riadenia, koordinácie, 

implementácie, informovanosti, monitorovania a hodnotenia pomoci realizovanej v rámci 

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v rokoch 2007-2013. 

Narastajúce alokácie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov prinášajú so 

sebou zvyšujúce sa nároky na efektívnu realizáciu všetkých etáp ich využitia, počínajúc 

procesom programovania, cez implementáciu, monitorovanie, až po záverečné audity a 

hodnotenia. Všetky zložky zapojené do systému musia fungovať koordinovane a pracovať vo 

vzájomnej súčinnosti, zároveň si však každý proces vyžaduje špecifické know-how, čo je 

náročné pre aktérov tohto procesu. Zdroje technickej pomoci majú pomôcť riadiacim, 

implementačným, ako aj iným orgánom zapojeným do procesu partnerstva, získať a udržať 

potrebné dostatočne erudované ľudské zdroje, zabezpečiť ich profesionálny rast a podmienky 

ich vzájomnej súčinnosti a v neposlednom rade poskytnúť im nevyhnutné odborné podklady 

na kvalitné rozhodovanie. 

105


Opatrenie 2.1 Technická pomoc 

Ciele: 

Cieľom tejto prioritnej osi je zabezpečiť na úrovni riadiaceho orgánu a na regionálnej 

úrovni (VÚC, mestá, obce) zvýšenie kvality uskutočňovaných intervencií a zvýšenie 

efektívnosti využitia finančných prostriedkov vyčlenených zo štrukturálnych fondov a zo 

štátneho rozpočtu. Sú v ňom obsiahnuté podporné aktivity na úrovni Riadiaceho orgánu OP 

KaHR, ako aj na regionálnej úrovni. 

Pôjde najmä o náklady spojené s: 

- prípravou, výberom, hodnotením a monitorovaním OP KaHR; 

- rokovaniami implementačných a monitorovacích štruktúr programu, vrátane 

nákladov na účasť odborníkov na rokovaniach; 

- auditom a kontrolou uskutočňovanou na mieste; 

- odmeňovaním pracovníkov zamestnaných na príprave, výbere, hodnotení 

a monitorovaní operačného programu, na auditoch a kontrolách; 

- spracovaním štúdií, posudkov, hodnotení ex-ante, ex-post; 

- organizovaním seminárov; 

- informovanosťou a publicitou; 

- spracovaním informačných analýz; 

- získaním a inštaláciou počítačových systémov na riadenie a monitorovanie; 

- technickou pomocou pri zbere dát, socio-ekonomických a regionálnych analýz a 

pri propagácii štrukturálnej pomoci; 

- prípravou programových dokumentov pre nasledujúce programové obdobie; 

- spracovaním štúdií (napríklad feasibility – realizačné štúdie, atd.) a projektov v 

rámci opatrení. 

106


NSRR SR 

Strategické priority 

NSRR 

SP 1 

Infraštruktúra a regionálna dostupnosť 

SP 2 

Vedomostná ekonomika 

SP 3 

Ľudské zdroje a vzdelávanie 

Globálne ciele SP 

NSRR 

GC 1 

Zvýšenie hustoty vybavenia SR infraštruktúrou 

a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich 

verejných služieb 

GC 2 

Zvýšenie rastu a efektívnosti výroby a služieb 

založených na znalostiach 

GC 3 

Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality 

ponuky na trhu práce a zvýšenie sociálnej 

inklúzie rizikových skupín 

Špecifické ciele SP 

NSRR 

ŠC 2. 

Rast konkurencieschopnosti 

výroby a služieb prostredníctvom 

technologických a procesných 

inovácií 

ŠC 2.2 

Zvýšenie výkonnosti a efektívnosti 

elektronických služieb 

ŠC 2.3 

Zvýšenie výkonnosti a efektívnosti 

výskumu a vývoja 

ŠC 2.4 

Zvýšenie kvality služieb 

zdravotnej starostlivosti 


NSRR = Prioritná os 

OP KaHR 

Špecifický ciel 

prioritnej osi = 

Globálny cieľ OP 

KaHR 

Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií 

Zabezpečenie trvaloudržateľného hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti 

Technická pomoc 

Opatrenia OP KaHR Opatrenie 1.1 

Inovácie 

a technologické 

transfery 

Opatrenie 1.2 Opatrenie 1.3 

Opatrenie 1.4 

Opatrenie 1.5 

Podpora 

podnikateľských aktivít 

v cestovnom ruchu 

Podpora 

spoločných 

služieb pre 

podnikateľov 

Podpora 

inovačných 

aktivít v 

podnikoch 

Zvyšovanie energetickej 

efektívnosti na strane výroby 

aj spotreby a zavádzanie 

progresívnych technológií 

v energetike 

Opatrenie 

Technická 

pomoc 

Špecifické ciele 

opatrení 

Rast technického 

rozvoja a prenos 

inovácií do 

technológií. 

Zlepšovanie 

podmienok pre 

rozvoj 

podnikania 

a posilnenie 

kontaktov medzi 

Zvyšovanie kvality 

podnikania 

Zlepšenie energetickej 

efektívnosti a rozvoj 

obnoviteľných energetických 

zdrojov 

Zlepšenie poskytovaných 

služieb cestovného ruchu 

prostredníctvom služieb 

s vyššou pridanou 

hodnotou 

Príprava, 

implementácia 

a monitorovani 

e OP KaHR 

107


ZHRNUTIE: 3.2 Prepojenie dokumentu na Národný 

strategický referenčný rámec 

Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky 2007 – 2013 je 

nástrojom na prípravu programov pre využívanie štrukturálnych fondov EÚ. 

NSRR 2007-2013 sa zameriava na dva hlavné ciele: 

1. Konvergencia 

2. Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 

Prehľad najvýznamnejších priorít uvedených cieľov z pohľadu RIS 

REGIONÁLNY operačný program 


1. Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry. 

2. Posilnenie vybavenosti územia. 

Operačný program INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI 


1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb. 

2. Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej 

infraštruktúry. 

3. Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu. 


Operačný program VÝSKUM A VÝVOJ 


1. Výskum a vývoj. 

2. Infraštruktúra vysokých škôl. 


Operačný program KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST 


1. Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä 

prostredníctvom inovácií. 


108


Operačný program ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA INKLÚZIA 


1. Podpora rastu zamestnanosti. 

2. Podpora sociálnej inklúzie. 

Operačný program VZDELÁVANIE 


1. Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy. 

2. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp vedomostnej 

spoločnosti. 

3. Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami. 


109


3.3 Prepojenie stratégie na Program hospodárskeho a sociálneho 

rozvoja Žilinského samosprávneho kraja 

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja 

vypracovaný v júli roku 2003 je definovaný ako jeden z hlavných nástrojov na riadenie zmien 

v prospech obyvateľov kraja. Nasledujúca časť je zhrnutím záverov z uvedeného dokumentu. 

Uvádzané informácie sú prebraté z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

Žilinského samosprávneho kraja. 

Hlavná os tohto dokumentu pozostáva z troch základných častí: 

• Sociálno – ekonomická analýza 

• SWOT analýza 

• Stratégia rozvoja 

Sociálno-ekonomická analýza obsahuje popis a rozbor súčasnej a očakávanej situácie 

v kraji, vyhodnocuje zmeny, ktoré pozitívnym alebo negatívnym spôsobom vplývajú na vývoj 

územia, zahrňuje definovanie potenciálov a zdrojov, ktorými dané územie disponuje. SWOT 

analýza spočíva v ohodnotení silných a slabých stránok územia a ohodnotení príležitostí 

a ohrození. Prvé dve časti dokumentu sú podkladom pre stratégiu, ktorá definuje víziu - 

rámcovú predstavu o tom, aký by mal byť Žilinský kraj v horizonte 10-15 rokov. 

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského kraja je spracovaný do 

úrovne opatrení, ktorými sa majú napĺňať priority a dosahovať vytýčené strategické ciele. 

V ďalšej etape prác je potrebné dopracovať územné a odvetvové aspekty rozvoja kraja, návrh 

finančného a administratívneho zabezpečenia plánu. Program hospodárskeho a sociálneho 

rozvoja Žilinského kraja uvádza nasledujúce všeobecné silné a slabé stránky regiónu. 

Silné stránky regiónu 

- Výhodná geografická a dopravná poloha, hraničí s Českou a Poľskou republikou, 

dopravné spojenie v smere východ-západ, sever-juh. 

- Rôznorodá výrobná štruktúra - dominuje priemysel. 

- Produkčný potenciál lesov a dostatok drevnej hmoty pre jej priemyselné 

spracovanie. 

- Stabilizovaný typ populácie s priaznivým indexom vitality a reprodukcie 

pracovnej sily. 

- Kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokou vzdelanostnou a kvalifikačnou 

úrovňou. 

- Stredné školstvo, existencia 4 univerzít a detašovaných pracovísk univerzít. 

- Vysoký potenciál rozvoja cestovného ruchu – atraktívne prírodné prostredie so 

špecifickými prírodnými zvláštnosťami, geomorfologickými a klimatickými 

predpokladmi pre zimné športy, zimnú, letnú turistiku a kúpeľníctvo. 

- Rozvinutá oblasť informačných technológii. 

- Profesné organizácie (agentúry, združenia, SOPK, RPIC, Živnostenská komora). 

110


Slabé stránky regiónu 

- Nedobudovanosť nadradenej dopravnej sústavy (diaľničný systém). 

- Nedobudovanie technickej infraštruktúry (dlhodobé zaostávanie budovania 

kanalizácie za výstavbou vodovodu, nedostatočné množstvo a kapacita ČOV). 

- Zlý stavebný a technický stav väčšiny ciest I. až III. triedy. 

- Dlho pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti v regióne Kysuce a Orava. 

- Nízka miera podnikateľskej participácie zahraničných subjektov, podpriemerný 

objem zahraničného kapitálu alokovaný v regióne v porovnaní so SR. 

Prvá časť programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského kraja – Sociálnoekonomická 

analýza spracúva nasledujúce tematické okruhy: 

- Ľudské zdroje (demografia, prírastok a úbytok obyvateľstva, veková štruktúra 

obyvateľstva, národnostná štruktúra obyvateľstva, rómska problematika, sociálna 

infraštruktúra, vzdelanostná štruktúra obyvateľstva, školstvo, mimovládne 

organizácie, zdravotníctvo, sociálna pomoc, sociálne služby, kultúra, bytová 

výstavba, nezamestnanosť) 

- Ekonomický rozvoj (výkonnosť ekonomiky, podnikateľské subjekty, 

zamestnanosť v hospodárstve, štruktúra ekonomiky, výskum a vývoj, malé 

a stredné podnikanie, cestovný ruch, cezhraničná spolupráca) 

- Technická infraštruktúra (doprava, elektrická energia, telekomunikácie, plyn, 

starostlivosť o vodu) 

- Životné prostredie (starostlivosť o územie, starostlivosť o lesy a pôdu, ochrana 

prírody a krajiny, starostlivosť o kultúrne pamiatky, ochrana ovzdušia, odpadové 

hospodárstvo, starostlivosť o zdravé životné podmienky) 

- Poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, lesníctvo 

Druhá časť je tvorená SWOT analýzou. Vyberáme oblsti, ktoré majú priamy súvis 

s tvorbou Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu: 

- Ľudské zdroje 

- Priemysel a služby 

111


Ľudské zdroje 


Trh práce 


Trh práce 

• komplexné územné pokrytie kraja verejnými službami 

zamestnanosti; 

• diverzifikovaný mechanizmus nástrojov aktívnej 

politiky trhu práce vrátane nástrojov na podporu 

pracovného uplatnenia znevýhodnených skupín 

• potenciál nových zdrojov zamestnanosti v sektore 

služieb a malého a stredného 

podnikania 

• priaznivá veková štruktúra obyvateľstva 

Vzdelávanie a adaptabilita pracovnej sily 

• relatívne vysoká úroveň vzdelania pracovnej sily 

• relatívne vysoký podiel stredoškolský vzdelanej 

pracovnej sily 

• realizácia cielených rekvalifikačných kurzov 

• potenciál rastu odbornosti a zručnosti 

• rozsiahla sieť inštitúcií na vzdelávanie dospelých 

• silné a kvalitné zastúpenie stredného a vysokého 

školstva 

• miera nezamestnanosti s výraznými regionálnymi 

rozdielmi 

• vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti 

• nízka úroveň mobility za prácou a informačného 

zázemia pracovnej mobility 

• nedostatočná efektívnosť súkromného sektora 

• nízky vplyv aktívnej politiky trhu práce na podporu 

zamestnateľnosti nezamestnaných a skupín 

ohrozených sociálnou exklúziou 

• vysoká úroveň nezamestnanosti osôb s nízkym 

stupňom vzdelania a s extrémne nízkym stupňom 

vzdelania 

• nízka flexibilita trhu práce v oblasti využívania 

pružných modelov organizácie práce a prac. času 

• nízky stupeň využívania rekvalifikácie, jej 

nedostatočná cielenosť a efektívnosť 


• nedostatočná previazanosť medzi vzdelávacou 

sústavou a trhom práce 

• nedostatočne rozvinuté systémy predvídania zmien 

v kvalifikačných potrebách trhu práce 

• nedostatočná väzba aktívneho odborného vzdelávania 

a prípravy na potreby spoločnosti založenej na 

vedomostiach 

• absencia uceleného systému ďalšieho vzdelávania 

• absencia modelu zabezpečujúceho participáciu 

sociálnych partnerov na organizácii a financovaní 

odborného vzdelávania 

• nedostatok informačných a poradenských služieb 

o vzdelávaní a trhu práce 

• absencia stratégie celoživotného vzdelávania 

• nedostatočne rozvinuté poradenské a vzdelávacie 

služby pre oblasť podnikania 

Rovnosť príležitosti a sociálna inklúzia 

• vysoká miera ekonomickej aktivity žien 

• rozvinutá sieť sociálnych služieb 


• existencia znevýhodnených skupín s tendenciou ich 

sociálneho vylúčenia 

• slabé motivačné prostredie na pracovnú reintegráciu 

skupín ohrozených sociálnou exklúziou 

• sťažený prístup žien, žien – matiek a osamelých 

rodičov na trh práce a k ďalšiemu vzdelávaniu 

• nedostatočná úroveň povedomia o problematike 

rovnosti mužov a žien 

• nedostatočne rozvinuté služby starostlivosti a detí 

a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb 

• neprepojenosť služieb zamestnanosti a sociálnych 

služieb 

nedostatočne rozvinutý systém vzdelávania zamestnancov 

v sociálnych službách 

112



Trh práce 

Ohrozenia 

Trh práce 

• efektívna realizácia národných akčných plánov 

zamestnanosti 

• posilnenie systémov a štruktúr na zníženie dlhodobej 

nezamestnanosti a nezamestnanosti znevýhodnených 

účastníkov na trhu práce 

• prehĺbenie spolupráce so sociálnymi a regionálnymi 

partnermi pri rozvíjaní miestnej zamestnanosti 

• zlepšenie zamestnateľnosti skupín ohrozených 

sociálnou exklúziou 

• rozvíjanie nových, progresívnych foriem služieb 

zamestnanosti 

• rozvoj nových zdrojov zamestnania a miestnej 

zamestnanosti 

• rozvoj samozamestnania 

• zapojenie miestnych iniciatív do riešenia problémov 

trhu práce 

• príležitosť využitia územia na tranzitnú prepravu ako 

predpoklad vzniku nových pracovných príležitostí 

• prehlbovanie nerovnováhy na trhu práce a rast 

dlhodobej nezamestnanosti 

• malá ponuka pracovných príležitostí v niektorých 

častiach regiónu – Orava, Kysuce 

• prehlbovanie štrukturálnych rozdielov medzi dopytom 

a ponukou práce 

• stagnácia verejných služieb zamestnanosti 

a nerozvinutosť nových foriem služieb zamestnanosti 

• neprehľadná legislatíva, demotivujúca daňová, 

odvodová a úverová politika pre začínajúce 

podnikateľské subjekty 



• realizácia Národného programu výchovy 

a vzdelávania a Koncepcie rozvoja stredného školstva 

ŽSK 

• intenzívna spolupráca školského systému 

a zamestnávateľskej sféry s cieľom prispôsobiť obsah 

a rozsah vzdelávania požiadavkám trhu práce 

• rozvoj celoživotného učenia ako záruky rozvoja 

adaptability pracovnej sily 

• prehlbovanie izolovanosti vzdelávacej sústavy od 

potrieb trhu práce 

• zníženie kvality odborného vzdelávania a prípravy 

• odchod pedagogických pracovníkov zo školstva 

• prehlbovanie štrukturálneho nesúladu dopytu 

a ponuky práce 

• strata konkurencieschopnosti pracovnej sily 

v podmienkach jednotného trhu EÚ 

• negatívny vývoj v uplatňovaní absolventov škôl 

a ďalších skupín obyvateľov 

• odchod ľudí s vyšším vzdelaním do ekonomicky 

silnejších oblastí Európy 



• spracovanie a implementácia Národného akčného 

plánu sociálnej inklúzie 

• rast neštátneho neziskového sektora v oblasti 

sociálnych služieb 

• posilnenie koordinácie služieb zamestnanosti 

a sociálnych služieb 

• zvýšenie úrovne uvedomelosti o problematike 

rovnosti príležitosti mužov a žien 

• ďalší rast marginalizácie, vytláčanie čoraz väčšieho 

počtu rizikových skupín účastníkov z trhu práce 

a prehĺbenie sociálnej exklúzie 

• prehlbovanie rozdielov v postavení mužov a žien na 

trhu práce 

• pretrvávanie nízkeho stupňa uvedomovania 

problematiky rovnosti pre ženy a mužov 

• rast sociálno–patologických javov 

• sociálne a ekonomické prehlbovanie rozdielov 

v rodinách a v regiónoch 

113


Priemysel a služby 


Priemysel 

• výhodná geografická poloha 

• stabilizovaný typ populácie s priaznivým indexom 

vitality a reprodukcie pracovnej sily 

• kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokou 

vzdelanostnou a kvalifikačnou štruktúrou 

• tradícia priemyselnej výroby, živnostenských 

remesiel 

• rôznorodá výrobná štruktúra - dominuje celulózopapierenský, 

elektrotechnický, strojársky 

priemysel...) 

• strategicky významná poloha regiónu v dopravnom 

spojení východ - západ, sever - juh 

• bohatstvo lesných zdrojov a dostatok drevnej hmoty 

pre jej priemyselné spracovanie, 

• silné a kvalitné stredné školstvo, existencia 4 

univerzít, detašovaných pracovísk VŠ a univerzít, 

• disponibilný potenciál v oblasti výskumu a vývoja. 

Sídlo výskumných a vzdelávacích inštitúcií v oblasti 

dopravy, telekomunikácií, strojárstva, textilnej 

chémie 

rozvíjajúca sa cezhraničná spolupráca s možnosťou 

realizácie spoločných programov (Slovensko- 

Poľsko, Slovensko-Česko), 

• potenciál pre rozvoj aktivít v oblasti 

informačných technológii 

Cestovný ruch 

• historicko-kultúrny potenciál 

• zainteresovanosť v Združení Euroregiónu Beskydy 

• bohatý kultúrny život, kultúrno-spoločenské 

podujatia 

• bohatý potenciál pre športové aktivity 

• rozvinuté kúpeľníctvo 

• dostatok ubytovacích kapacít v prevažnej časti 

územia 


Priemysel 

• nedobudovanosť nadradenej dopravnej sústavy – 

diaľnic 

• vysoký podiel výroby s nízkou pridanou hodnotou 

• neukončená vnútorná reštrukturalizácia v priemysle 

• existencia základných výrob s nízkym stupňom 

finalizácie výroby 

• nedostatočná úroveň využitia domácich surovín, 

• nedostatok investičného kapitálu a vlastných zdrojov 

• nedostatok vlastných investičných prostriedkov a 

prostriedkov pre inovácie, výskum a vedu, 

vzdelávanie, 

• nedostatočná pripravenosť MSP na pôsobenie v 

rámci jednotného vnútorného trhu, 

• vysoká miera opotrebovanosti technologických 

zariadení, nízka technologická a technická úroveň 

výroby a konkurencieschopnosť 

• vysoká finančná zaťaženosť a administratívne 

bariéry obmedzujúce rozvoj podnikania, 

• nerozvinutý systém poradenstva pre MSP (RPIC) 

• nedostatočne rozvinutá technická infraštruktúra, 

• nízky prílev zahraničných investícií, 

• nepripravené územie pre vstup zahraničných 

investorov, 

• neexistencia integrovaného systému vzdelávania 

v podnikoch, 

• staré ekologické záťaže 


• málo rozvinutý marketing v CR, kvalita 

manažmentu, väčšinou slabý imidž 

• nedostatok doplnkových aktivít pre voľný čas 

v strediskách CR 

• nedostatočná propagácia regiónu 

• neodbornosť pracovníkov v zariadeniach CR 

• slabá znalosť cudzích jazykov 

• absencia napojenia hotelov na rezervačný 

systém 

• nedostatočné využitie letiska pre účely CR 

• zhoršujúce sa životné prostredie 

• neexistuje koncepcia podpory podnikateľských 

subjektov pri rozvoji CR 

• slabá spolupráca podnikateľov so samosprávou 

• nevyhovujúci štandard verejných hygienických 

zariadení 

• zlý stav kultúrno-spoločenských a športovorekreačných 

zariadení 

• značnej časti kapacít chýba požadovaný vyšší 

štandard 

• sezónnosť využívania kapacít CR nedostatok 

úverových zdrojov a ich vysoká cena 

114



Priemysel 

• rozvoj odvetví, ktoré generujú vysokú pridanú 

hodnotu a vyžadujú kvalifikáciu pracovnej sily 

• rozvoj výrob založených na spracovaní domácich 

zdrojov s vyšším stupňom finalizácie 

• potenciál pre budovanie priemyselných parkov a 

priemyselných zón - voľné výrobné plochy v 

priestoroch bývalých veľkých podnikov, zelené 

plochy 

• rozvoj aktivít v oblasti informačných technológií 

• zintenzívnenie transferu technológií 

• rozvoj vhodných obnoviteľných zdrojov energie 

• rozvoj odvetví a technológií využívajúcich 

obnoviteľné zdroje a výrob šetriacich životné 

prostredie 

• vstup nových investorov do existujúcich výrobných 

objektov, 

• rozvoj sietí poskytujúcich ekonomické, právne, 

poradenské, vzdelávacie služby, 

• rozvoj cezhraničnej spolupráce s PR a ČR 

vytváranie priaznivejších podmienok pre podnikanie, 

zlepšenie prístupu MSP k finančným zdrojom 

• zlepšenie prístupu MSP k informačným 

technológiám a vybudovanie infraštruktúry na 

transfer technológií 

• zapájanie širšieho okruhu podnikov do výroby 

a exportu, 


• využitie prírodného potenciálu na rozvoj CR a 

kúpeľníctva 

Ohrozenia 

Priemysel 

• nedostatok finančných prostriedkov na dobudovanie 

infraštruktúry, najmä dopravnej, 

• nezahrnutie do priorít realizáciu cestného spojenia 

Žilina – Skalité – Zwardoň – Bielsko Biala a Čadca 

– Svrčinovec – Český Tešín 

• pomalá vnútorná reštrukturalizácia priemyslu a 

modernizácia výrobného zariadenia a technológií 

• technologické a poznatkové zaostávanie 

• rastúca konkurencia na domácom a zahraničnom trhu 

• nedostatočné prepojenie výskumu, vývoja a výroby 

• výrazné kapacitné a technické oslabenie 

priemyselnej výskumno-vývojovej základne 

• nedostatok vlastného kapitálu na zabezpečenie úloh 

rastu konkurencieschopnosti a reštrukturalizácie 

• nemotivujúce podnikateľské prostredie, absencia 

systémových nástrojov podpory 

• nedokončená daňová reforma 

• nedostatočná ekonomická výkonnosť a nízka úroveň 

finančnej disciplíny 

• odliv kvalifikovaných síl z regiónu 

• nedostatočne vybudovaná technická infraštruktúra 

obmedzujúca prílev priamych investícii 


• nedoriešenie kompetencií a na ne viazaných financií 

v regionálnej politike CR 

• riziko podnikania v službách z titulu zmien 

legislatívy a nestability podnikateľského prostredia 

• nedostatočná dopravná dostupnosť stredísk 

a zariadení CR 

115


ZHRNUTIE: 3.3 Prepojenie dokumentu na Program 

hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja 

Ako informačné zhrnutie je v tomto prípade možné uviesť prehľad niektorých 

záverov z tretej časti Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského 

samosprávneho kraja, ktorá má názov Stratégia rozvoja. Táto má súžiť ako určitá strategická 

vízia rozvoja regiónu. Je určená pre politické riadenie kraja, ktorého podmienkou je účasť 

a kontrola zo strany obyvateľov – občanov. 

Hlavnou strategickou víziou, ktorú dokument považuje za východisko pre určovanie 

ďalších strategických cieľov je tzv. strategická vízia rozvoja Žilinského kraja: 

„Vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude 

schopný efektívne využívať všetky (prírodné, kultúrne, finančné a ľudské) 

zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia.“ 

Ďalej sa uvádzajú dva základné strategické ciele rozvoja Žilinského kraja 

• Cieľ č. 1: „ Koordináciou aktivít a úsilia subjektov regionálneho rozvoja 

zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj Žilinského kraja.“ 

• Cieľ č. 2: „Pri realizácii programu mobilizovať všetky dostupné zdroje 

(národné, súkromné, regionálne, štrukturálne fondy EÚ).“ 

Špecifiká konkrétnych problémových oblastí 


- Prehlbovanie nerovnováhy na trhu práce a rast dlhodobej nezamestnanosti, ako aj 

malá ponuka pracovných príležitosti v niektorých častiach regiónu Orava 

a Kysuce. 

- Rast sociálno-patologických javov. 

Priemysel a služby 

- Pomalá vnútorná reštrukturalizácia priemyslu, modernizácia výrobného 

zariadenia a technológií, technologické a poznatkové zaostávanie, nedostatočné 

prepojenie výskumu, vývoja a výroby. 

- Nedostatok vlastného kapitálu na zabezpečenie konkurencieschopnosti 

a reštrukturalizácie. 

- Je nutné vytvoriť vhodné prostredie pre podnikanie a tým vznik 

konkurencieschopnej produkcie aj v rámci EÚ. 

116


Cestovný ruch je najperspektívnejšou oblasťou rozvoja regiónu, ktorá si však 

vyžaduje zvýšenie kvality poskytovaných služieb, ako i zvýšenie imidž regiónu 

prostredníctvom cielenej propagácie. 

117


4 ANALÝZA INFRAŠTRUKTÚRY REGIONÁLNEHO 

VEDECKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA 

V ŽILINSKOM REGIÓNE 

4.1 Inovačné charakteristiky Žilinského regiónu 

Údaje použité v nasledujúcom texte, okrem prípadov kedy je uvedené inak, sú čerpané 

z materiálu spracovaného spoločnosťami DELOITE AUDIT, s.r.o. a BIC group 44 . Poskytujú 

stručný prehľad základných charakteristík Žilinského kraja. Kapitola je tiež venovaná 

zhodnoteniu súčasného stavu regiónu, ktorý je východiskom pre zavádzanie inovácií. 

Z hľadiska prenikania inovácií do výrobných procesov je Slovensko krajinou, ktorá 

v oblasti inovatívnosti výrazne zaostáva za okolitými krajinami. Nesústredia sa tu žiadne 

významné inovačné kapacity, ktoré by bez problémov dokázali konkurovať v prostredí 

globálnej ekonomiky. Je potrebné si pritom uvedomiť, že najvýznamnejšie inovačné kapacity 

sú vo svete sústredené v globálnych klastroch. Problémom Slovenska preto je, že na jeho 

území nie sú vytvorené dostatočne atraktívne podmienky, ktoré by globálne korporácie 

motivovali k tomu, aby inovatívne aktivity vykonávali práve na Slovensku. Na druhej strane 

sú problémom nedostatočne koncentrované domáce inovačné kapacity, ktoré by dokázali 

vytvárať fungujúce a konkurencieschopné regionálne a národné inovačné klastre. V oboch 

prípadoch je rast konkurencieschopnosti SR, využívajúci inovačný proces podmienený 

urýchlením reštrukturalizácie odvetví s nízkou efektívnosťou a transformáciou štruktúry 

priemyslu a služieb na ekonomické sektory, klastre, schopné generovať vysoký a trvalo 

udržateľný ekonomický rast založený na technologickom pokroku a inováciách. Ekonomická 

reštrukturalizácia a transformácia sa realizuje prostredníctvom investícií do produkčných 

technológií a výrobných, obslužných a organizačných procesov 45 . Tieto umožňujú rast 

konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov, ktorý je charakteristický predovšetkým rastom 

produktivity práce z pridanej hodnoty a tvorbou nových pracovných miest, rastom exportnej 

výkonnosti, rastom podielu exportu high-tech výrobkov, rastom výkonnosti a efektívnosti 

služieb a v neposlednom rade zlepšovaním kvality životného prostredia. 

44 NÁVRH PODPORY ROZVOJA PRIEMYSLU, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ DO ROKU 2013 

S PROGNÓZOU DOPADOV DO ROKU 2020 – REGIONÁLNE ASPEKTY NUTS2, NUTS3. DELOITE 

AUDIT, s.r.o. a BIC group, 2006. Spracované v rámci riešenia projektu „Technická pomoc pri zabezpečení 

účinného programovania Operačného programu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR na roky 2007-2013. 

45 Proces je definovaný ako systém činností, ktoré prostredníctvom zdrojov transformujú vstupy na výstupy a 

tým vytvárajú pridanú hodnotu (zdroj: ISO 9000:2000). 

118


Vzdelanie 

Kraj 

Prehľad úrovní dosiahnutého vzdelania obyvateľstva za jednotlivé samosprávne kraje SR 

Zdroj: Štatistický úrad SR (2001). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov. 

Základné 

vzdelanie 

vrátane 

neúplného 

Stredné 

odborné 

učilište 

ISCED 46 

3c 

Úplné 

stredné 

všeobecné 

ISCED 

3a 

Úplné 

stredné 

odborné 

ISCED 

3a 

Vyššie 

a 

vysokoškolské 

vzdelanie 

Bez 

školského 

vzdelania 

Bez 

udania 

školského 

vzdelania 

Bratislavský 

kraj 

14,97 25,08 6,59 25,45 25,74 0,11 2,06 

Trnavský kraj 27,47 35,08 4,64 21,45 9,25 0,39 1,72 

Trenčiansky 

kraj 

21,99 35,99 3,58 25,69 10,69 0,21 1,85 

Nitriansky kraj 29,36 32,90 4,98 21,12 9,76 0,38 1,50 

Žilinský kraj 23,73 35,08 3,95 24,75 11,23 0,31 0,95 

Banskobystr. 

27,04 30,45 4,02 24,87 10,82 0,46 2,34 

kraj 

Prešovský kraj 27,04 32,59 4,01 24,24 10,20 0,30 1,62 

Košický kraj 24,43 30,46 5,10 25,01 12,08 0,66 2,26 

SR celkom 24,65 32,17 4,60 24,07 12,36 0,36 1,79 

Ako je zrejmé z uvedenej tabuľky úroveň dosiahnutého vzdelania pritom úzko 

koreluje so zamestnateľnosťou a konkurencieschopnosťou na trhu práce. Nezamestnanosť 

rástla od roku 1999 najvýraznejšie práve u skupín obyvateľstva s nízkym vzdelaním (t.j. 

základným a neúplným základným). Tabuľka uvádza porovnanie celkového počtu 

nezamestnaných a nezamestnaných absolventov v jednotlivých krajoch SR v septembri 2005. 

„Na Slovensku bolo v septembri 2005 viac ako 26 000 nezamestnaných absolventov“, 

pričom viac ako 16 000 z nich ukončilo nejakú formu stredoškolského vzdelania.7 Počet 

absolventov VŠ nezamestnaných dlhšie ako 6 mesiacov predstavoval v septembri 2005 veľmi 

nízke číslo 362.8 

46 Stupne ISCED (International Standard Classification of Education) majú v slovenských podmienkach 

nasledujúce ekvivalenty: 1 – prvý stupeň základnej školy; 2 – druhý stupeň základnej školy a nižšie ročníky viac 

ako štvorročných gymnázií; 3 – stredné školy a stredné odborné učilištia (3a – úplné stredné vzdelanie; 3c – 

stredné vzdelanie bez maturity); 4 – pomaturitné (nevysokoškolské) vzdelávanie; 5 – vysokoškolské štúdium 

prvého a druhého stupňa; 6 – doktorandské štúdium (vysokoškolské štúdium tretieho stupňa). 

119


Zamestnanosť 

Nehnuteľnosti; 3,14% 

Ostatné; 34,69% 

Finančníctvo/poisťovní 

ctvo; 0,50% 

Doprava; 2,34% 

Hotelierstvo/stravovani 

e; 0,49% 

Obchod; 6,78% 

Stavebníctvo; 5,06% 

Poľnohospodárstvo; 

5,48% 

Priemysel; 41,52% 

Zamestnanosť vo vybraných sektoroch ŽSK (2001) 

Ekonomická situácia 

Ekonomika regiónu je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúci je 

priemysel a stavebníctvo. Priemyselný charakter kraja ovplyvňuje blízkosť priemyselných 

zón susednej Českej a Poľskej republiky a taktiež nedostatok úrodnej pôdy. Ťažiskovými 

odvetviami priemyslu sú spracovanie kovov , chemická výroba , textilná výroba , energetika, 

celulózovo-papierenská výroba (Ružomberok, Žilina). V kraji má ďalej zastúpenie aj 

strojársky priemysel , elektrotechnický priemysel (Liptovský Mikuláš). 

V okrese Liptovský Mikuláš je jedna z najlepšie prosperujúcich mliekarní, do ktorej 

vstúpil zahraničný kapitál – Liptovská mliekareň. Región má veľkú šancu prosperovať aj z 

vysokej lesnatosti. 

120


Elektrotechnický; 

16,0% 

Potravinársky; 

9,3% 

Ľahký ; 6,6% 

Strojársky; 21,5% 

Drevospracujúci; 

29,8% 

Hutnícky; 12,2% 

Chemický; 4,6% 

Podiel sektorov na tržbách v rámci kraja 

Najvýznamnejšie podniky v Žilinskom regióne 

Zdroj: ŠÚ SR 

OKEČ Podnik Výrobok sídlo Tržby (tis Sk) 

21 

Mondi Business 

Paper SCP, a.s. 

27 OFZ, a.s. ferozliatiny Istebné 

29 INA Kysuce, a.s. ložiská 

32 

21 

19 

LG Philips Displays 

Slovakia, a.s. 

TENTO, a.s. 

Počet 

pracovníkov 

papier Ružomberok 13 093 552 1 547 

Kysucké 

Nové Mesto 

5 703 905 

966 

4 206 646 1 775 

elektronika Námestovo 3 323 340 64 

Tissue papier Žilina 2 889 630 596 

ECCO Slovakia, 

a.s. Výroba obuvi Martin 2 343 118 780 

Hrubý domáci produkt 

Hrubý domáci produkt - bežné ceny (mil.Sk) 

Zdroj: ŠÚ SR 

Región 2000 2001 

mil. Sk 

2002 

podiel 

Žilinský kraj 97 381 105773 113391 10,32% 

121


Zahraničné investície 

Stav priamych zahraničných investícií v 1.Q 2005 bol na úrovni 17 725 mil. Sk, čo 

predstavuje 4,5 %-ný podiel priamych investícií Žilinského kraja na zahraničných 

investíciách SR, kde v súčasnosti hlavnú úlohu zohráva investícia automobilky KIA. V kraji 

má relatívne významné postavenie aj elektrotechnický priemysel. Jeho význam narastá najmä 

vďaka aktivitám zahraničných investorov. 

Podiel ŽSK na príleve priamych zahraničných investícií do SR 

Podiel kraja na príleve priamych zahraničných investícií 

2003 2004 

2005 

1-4Q 1Q 1-2Q 1-3Q 1-4Q 1Q 

Žilinský kraj 4,1 4,5 4,4 4,4 4,6 4,5 

% 

SR spolu 100 100 100 100 100 100 

Priemysel 

Ekonomika regiónu je zastúpená všetkými odvetviami, pričom je priemysel má 

v ekonomike kraja dôležitú úlohu. Priemyselný charakter kraja ovplyvňuje blízkosť 

priemyselných zón susednej Českej a Poľskej republiky a taktiež nedostatok úrodnej pôdy. 

Ťažiskovými odvetviami priemyslu sú spracovanie kovov , chemická výroba, textilná výroba, 

energetika, celulózovo-papierenská výroba. V kraji má ďalej zastúpenie aj strojársky 

priemysel , elektrotechnický priemysel . 

122


100 000 

75 000 

50 000 

Tržby 

Pracov - 

níkov 

25 000 

30 000 

25 000 

20 000 

Pridaná 

hodnota 

Investície 

15 000 

10 000 

5 000 

0 

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 

Mzdy 

Priemerná 

Mzda 

Trend vývoja hlavných ukazovateľov priemyselnej výroby - Žilinský región 

(tržby v mil. Sk) 

Investičná akcia začala v roku 2004 ale už od roku 2000 je vidieť v Žilinskom regióne 

oživenie investícií do priemyselnej výroby. Výrazný rast tržieb a produkcie pridanej hodnoty 

pri výraznom medziročnom poklese počtu pracovníkov malo pozitívny vplyv na rast 

produktivity práce ale i priemernej mzdy. 

Význam regiónu na celkovej priemyselnej výrobe je vidieť z vývoja podielu 

ukazovateľov úrovne priemyselnej výroby pri porovnaní s hodnotami dosahovanými 

v priemyselnej výrobe na Slovensku celkom. 

94,0% 

92,0% 

Vývoj priemernej 

mzdy v Žilinskom 

regióne 

90,0% 

88,0% 

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 

123


20,0% 

15,0% 

Pridaná 

hodnota 

Pracov - 

níkov 

Tržby 

Podnikov 

10,0% 

Mzdy 

Investície 

5,0% 

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 

Trend vývoja hlavných ukazovateľov úrovne priemyselnej výroby - Žilinský región 

(tržby v mil. sk) 

Podiel Žilinského regiónu na produkcii tržieb a tvorbe pridanej hodnoty na 

priemyselnej výrobe Slovenska sa od roku 1996 znižuje a v roku 2005 v tomto kraji 

produkovali iba necelých 9% celkovej produkcie priemyselnej výroby SR. Priemysel tohto 

kraja však zamestnával 12,5 až 14,6% pracovníkov priemyslu SR, čo negatívne ovplyvnilo 

vývoj produktivity práce a bolo pravdepodobne hlavným faktorom poklesu priemernej mzdy 

pod 90% v roku 2003. Rast priemernej mzdy v rokoch 2004 a 2005 je pravdepodobne 

dôsledkom investičnej akcie v Žiline, ako dôsledkom dosahovaných výsledkov v tomto 

období. 

Dobrá úroveň priemyslu a priaznivá vzdelanostná štruktúra obyvateľstva sú základom 

pre ďalší rozvoj priemyslu v oblasti. Región má veľkú šancu prosperovať aj z vysokej 

lesnatosti. 

Priemysel 

Počet 

podnikov 

Zastúpenie priemyslu v Žilinskom regióne 

Pridaná 

hodnota 

(tis..Sk) 

Pracovníci 

Tržby 

(tis.Sk) 

Investície 

(tis..Sk) 

Potravinársky 34 1 543 662 3 886 7 923 302 375 967 

Ľahký 43 1 149 450 5 502 5 576 910 341 996 

Drevospracujúci 50 5 247 429 6 386 25 300 087 2 195 175 

Chemický 19 1 133 007 1 442 3 865 621 188 000 

Hutnícky 49 2 590 014 5 018 10 349 518 858 592 

Strojársky 56 5 407 383 12 190 18 263 362 16 993 140 

Elektrotechnický 35 3 389 810 7 544 13 538 146 2 897 383 

124


Zastúpenie priemyslu podľa technologickej úrovne (tis. Sk) 

Kraj 

Počet 

podnikov 

Tržby 2005 Tržby 2004 

H-tech Žilinský 22 12386174 11266999 

MH-tech Žilinský 170 35733123 39489374 

ML-tech Žilinský 82 20988652 17168777 

L-tech Žilinský 76 19 377 248 14 280 497 

350 88 485 197 82 205 647 

MH-tech 

49% 

ML-tech 

23% 

H-tech 

6% 

L-tech 

22% 

Diverzifikácia podnikov podľa ich technologickej úrovne 

Pomerne vysokú úroveň priemyslu potvrdzuje aj zastúpenie technológií podľa jej 

zložitosti. Podniky s technológiami vyššej úrovne (H-tech + MH-tech) tvoria 55% všetkých 

podnikov kraja. V oblasti najnižšej úrovne technológií pracuje len 22% podnikov. 

125


MH-tech 

40% 

ML-tech 

24% 

H-tech 

14% 

L-tech 

22% 

Vytvorené tržby podľa úrovne technológie 

Technológie vyššej úrovne sa približne v rovnakom pomere podieľajú aj na objeme 

vytvorených tržieb (54%). Úroveň H-tech technológií vidieť ukazuje údaj, kde 6% 

z celkového počtu podnikov pracujúcich v tejto oblasti vytvára 14% tržieb priemyslu kraja. 

Ak by sme použili pre výsledné hodnotenie technologickej úrovne kraja kritériá ako 

pri hodnotení regiónu ako celku je výsledná hodnota 3,6, čo znamená dobrú technologickú 

úroveň kraja. 

Hodnotenie technologickej úrovne Žilinského kraja 

zamestnanosť 

v priemysle 

technologická 

úroveň 

vytvorené HDP 

Spolu 

váha 0,15 0,6 0,25 1 

hodnota 41,52% 54,00% 41,70% 

body 3 4 3 

celkom: 0,45 2,4 0,75 3,6 

126


4.1.1 Porovnanie v rámci Stredného Slovenska 

Porovnanie Žilinského regiónu s Banskobystrickým regiónom sme vybrali z dôvodu, 

že tieto regióny formujú podľa metodiky Európskej únie NUTS II – Región Stredné 

Slovensko. 

Základná charakteristika územia 

Žilinský región patrí z hľadiska demografického, 

vzdelanostného ako aj z pohľadu rozloženia 

priemyslu a ekonomických aktivít medzi regióny 

s dobre rozvinutým priemyslom. 

Základné informácie o území (k 31. 12. 2004) (Zdroj: ŠÚ SR) 

Stupeň 

Počet 

Regióny SR 

Rozloha 

urbanizácie 

obyvateľov 

NUTS III (km 2 ) v % 

Počet obcí 

žilinský kraj 6 801 694 129 50,84 315 

banskobystrický kraj 9 455 658 368 53,97 516 

Stredné Slovensko (SS) 16 256 1 352 497 52,41 831 

Slovenská republika (SR) 49 034 5 384 822 55,55 2 891 

podiel SS/SR 33,2% 25,1% 28,7% 

127


Úroveň nezamestnanosti 

Miera nezamestnanosti v SR podľa dosiahnutého vzdelania (%)6 

(Zdroj: Socio-ekonomická analýza SR, 2006) 

Tab. 2: Miera nezamestnanosti podľa dosiahnutého vzdelania (%) 

Dosiahnuté vzdelanie Rok 1999 Rok 2001 Rok 2003 Rok 2005 

stupne ISCED 0 – 2 30,1 38,3 44,6 50,0 

stupne ISCED 3 – 4 8,8 15,0 13,2 13,1 

stupne ISCED 5 – 6 2,9 4,4 3,0 4,2 

Bilancia ekonomickej aktivity obyvateľstva 

Zdroj: ÚPVSR 

Ekonomicky 

aktívne 

obyvateľstvo 

Uchádzači 

o zamestnanie 

celkom 

Miera nezamestnanosti 

vypočítaná 

z celkového počtu UoZ 

(v %) 

Miera evidovanej 

nezamestnanosti 

(v %) 

Žilinský kraj 315 336 25 103 7,96 6,94 

Banskobystrický kraj 312 064 54 003 17,31 15,60 

Stredné Slovensko 627 400 79 106 12,635 11,27 

Štruktúra priemyslu stredného Slovenska sa vyznačuje vyšším podielom 

drevospracujúceho priemyslu, čo je dané prírodnými predpokladmi regiónu. Je tu však 

zastúpený aj strojársky a v menšej miere elektrotechnický priemysel a ľahký priemysel 

Hrubý domáci produkt - bežné ceny 

Región 2000 2001 

2002 

mil. Sk 

podiel 

Žilinský kraj 97 381 105773 113391 10,32% 

Banskobystrický kraj 94 860 104455 115579 10,52% 

stredné Slovensko 228970 20,84% 

Ekonomická úroveň 

Na základe hodnotenia Sociologického ústavu SAV boli regióny Slovenska rozdelené 

do nasledovných skupín: 

- najvyššia ekonomická úroveň, 

- vyššia ako priemerná ekonomická úroveň, 

- priemerná ekonomická úroveň, 

- nižšia ako priemerná ekonomická úroveň, 

- podpriemerná ekonomická úroveň. 

Bola hodnotená: 

- Zamestnanosť a trh práce na okresnej úrovni. 

128


- Diferenciácia okresov na základe ukazovateľov produkčnej výkonnosti. 

Okresy Slovenska podľa hospodárskej úrovne Zdroj: Regionálny rozvoj Slovenska - Východiská 

a súčasný stav 2004 

Oblasť Žilinského regiónu je z tohto pohľadu pomerne diferencovaná. Sú tu 

zastúpené extrémy najvyššej a najnižšej úrovne. 

Vzdelanostná úroveň 

Podobným spôsobom bol skúmaný aj ľudský potenciál jednotlivých regiónov podľa 

trendov v populačnom vývoji a trendov vo vývoji vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva Na 

základe tohto skúmania boli regióny podľa vzdelanostnej štruktúry rozdelené na nasledujúce 

skupiny: 

- Veľmi dobrá situácia 

- Priaznivá situácia 

- Priemerná situácia 

- Nepriaznivá situácia 

- Veľmi nepriaznivá situácia 

Podobne ako v úrovni hospodárskeho rozvoja aj vo vzdelanostnej štruktúre je oblasť 

kraja diferencovaná. V zastúpení vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je Žilinský región 

na tom najlepšie. 

129


HDP podľa regiónov v mil. EUR na obyvateľa v PKS a v % (EÚ - 25 = 100) 

Regióny SR 

NUTS III 

2001 

v mil. EUR % 

2002 

v mil. EUR % 

2003* 

v mil. EUR % 

bratislavský 25351 119,7 22812 111,3 25664 119,9 

trnavský 10700 50,5 10043 49 11628 54,3 

trenčiansky 9847 46,5 9251 45,1 10118 47,3 

nitriansky 9004 42,5 8410 41 9657 45,1 

žilinský 8701 41,1 8138 39,7 8915 41,7 

banskobystrický 9299 43,9 8400 41 9554 44,6 

prešovský 6640 31,4 6029 29,4 6753 31,6 

košický 9813 46,4 9251 45,1 9913 46,3 

SR spolu 10857 51,3 10009 48,8 11195 52,3 

EÚ - 25 23337,5 100 22780,9 100 23551,1 100 

*Údaje sú predbežné, spresnené na základe výpočtu EUROSTATOM 

Z tabuľky a porovnania s ostatnými regiónmi vidieť, že hneď po Prešovskom regióne 

na Žilinský región najmenšiu vytváranú hodnotu HDP v rámci Slovenska. 

Zastúpenie priemyslu podľa technologickej úrovne 

Rozdelenie ekonomických činností podľa ekonomickej úrovne je prevedené na 

základe delenia používaného Eurostatom (spolu s OECD), ktorý používa nasledovné delenie 

priemyslu podľa jeho technologickej intenzity: 

High-technology (H-tech): 

OKEČ 

Názov 

35.3 Výroba lietadiel a kozmických lodí 

24.4 

Výroba farmaceutických prípravkov, chemických produktov a 

produktov z rastlín na lekárske účely 

30 Výroba kancelárskych strojov a počítačov 

32 Výroba rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov 

33 

Výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov, hodín a 

hodiniek 

130


Medium-high-technology (MH-tech): 

OKEČ 

31 Výroba elektrických strojov a prístrojov i.n. 

34 Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov 

24 (bez 24.4) Výroba chemikálií a chemických výrobkov 

35.2 Výroba železničných a električkových lokomotív a vozňov 

35.4 Výroba motocyklov a bicyklov 

35.5 Výroba ostatných dopravných zariadení i.n. 

29 Výroba strojov a zariadení i.n. 

Medium-low-technology ML-tech): 

OKEČ 

23 Výroba koksu, rafinovaných rpných produktov a jadrového paliva 

25 Výroba výrobkov z gumy a plastov 

26 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 

27 Výroba kovov 

28 

Výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby 

strojov a zariadení 

35.1 Stavba a oprava lodí a člnov 

131


Low-technology (L-tech): 

OKEČ 

15 Výroba potravín a nápojov 

16 Výroba tabakových výrobkov 

17 Výroba textílií 

18 Výroba odevov; úprava a farbenie kožušín 

19 

Vyčiňovanie a úprava kože; výroba brašnárskeho a sedlárskeho tovaru 

a obuvi 

20 

Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem výroby 

nábytku 

21 Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera 

22 Vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahratých nosičov záznamu 

36 Výroba nábytku; výroba i.n. 

37 Recyklovanie 

V rámci uvedeného delenia je zhodnotenie stavu regiónu nasledujúce: 

Podiel H-tech technológií na celkovom počte podnikov a tržbách podľa krajov: 

Počet 

podnikov 

Tržby 

H-tech Žilinský 6% 14% 

H-tech Banskobystrický 1% 0,1% 

132


16% 

14% 

12% 

10% 

8% 

6% 

4% 

2% 

Počet podnikov 

Tržby 

0% 

Žilinský 

Banskobystrický 

Náročnejšie technológie sú hlavne v Žilinskom regióne, kde sa to prejavuje aj 

v pomerne počtu podnikov v H-tech k hodnote nimi vytvorených tržieb. Tento údaj dobre 

korešponduje aj so vzdelanostnou úrovňou kraja vyznačujúcou sa najvyšším počtom 

vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rámci hodnotených regiónov. 

Podiel MH-tech technológií na celkovom počte podnikov a tržbách podľa krajov: 

Počet 

podnikov 

Tržby 

MH-tech Žilinský 49% 40% 

MH-tech Banskobystrický 50% 35% 

U tzv. stredne náročných vyšších technológiách (MH-tech) je situácia v regiónoch 

približne rovnaká. Charakteristické ale je, že podiel v počte podnikov je väčší ako ich podiel 

na celkových vytváraných tržbách, teda opačne ako u H-tech technológií. 

133


60% 

50% 


Tržby 

40% 

30% 

20% 

10% 

0% 

Žilinský 


Podiel ML-tech technológií na celkovom počte podnikov a tržbách podľa regiónov: 

Počet 

podnikov 

Tržby 

ML-tech Žilinský 23% 24% 

ML-tech Banskobystrický 20% 14% 

25% 

20% 


Tržby 

15% 

10% 

5% 

0% 

Žilinský 


134


V oblasti stredne vyspelých technológií nižšej úrovne sa dá zhruba povedať, že ich 

podiel na počte podnikov a podiel na tržbách približne korešpondujú, ak zoberieme do úvahy 

priemer za jednotlivé regióny. 

Podiel L-tech technológií na celkovom počte podnikov a tržbách podľa regiónov: 

Počet 

podnikov 

Tržby 

L-tech Žilinský 22% 22% 

L-tech Banskobystrický 30% 51% 

60% 

50% 


Tržby 

40% 

30% 

20% 

10% 

0% 

Žilinský 


4.1.2 Inovačná kapacita 

Podľa údajov uvedených v zdroji (OP KaHR) 47 je inovačná intenzita v podnikoch SR 

výrazne nižšia ako v krajinách EÚ. Táto skutočnosť je ovplyvnená aj tým, že priemysel 

doposiaľ nedokázal identifikovať inovačný potenciál a podnikateľský sektor považuje tento 

druh transferu za riskantný a náročný, a preto uprednostňuje riešenie procesu inovácie 

prostredníctvom nákupu technológie, resp. technologického procesu. V odvetviach 

priemyselnej výroby SR sa podiel inovujúcich podnikov, t.j. podnikov, ktoré zaviedli 

technologickú inováciu produktov alebo procesov, na ich celkovom počte pohybuje na úrovni 

cca 17%, zatiaľ čo v EÚ až 51%. Najvyššia inovačná schopnosť je v kategórii veľkých 

47 OPERAČNÝ PROGRAM KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST – NÁVRH. 

Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava, november 2006. Dostupné na internete [7.12.2006]: 

http://www.economy.gov.sk/pk/2483-2006-1000/ma.doc 

135


podnikov (s 250 a viac zamestnancami). V tejto kategórii inovovalo 43% všetkých podnikov 

v SR, v stredných podnikoch (50 – 249 zamestnancov) je podiel inovujúcich podnikov na ich 

celkovom počte na úrovni 17% a v kategórii malých podnikov (20 – 49 zamestnancov) len 

7%. 

Medzi inovujúcimi podnikmi je vyššie zastúpenie exportujúcich podnikov, 

predovšetkým takých, ktorých intenzita exportu je nízka alebo stredná. Práve inováciami sa 

snažia tieto podniky intenzívnejšie etablovať na zahraničných trhoch. Približne tretina 

inovujúcich podnikov pri vývoji inovácií produktov alebo procesov kooperovala 

predovšetkým s podnikateľskými súkromnými inštitúciami výskumu a vývoja, pracoviskami 

univerzít a výskumnými ústavmi. Vo veľkých podnikoch je hlavným cieľom inovácií 

zlepšenie kvality výroby, v stredných podnikoch rast na zachovanie podielu na trhoch, v 

malých podnikoch predovšetkým požiadavka dodržať predpisy a normy, čo naznačuje na 

deficit konkurenčnej schopnosti tejto kategórie podnikov. 

Najväčším komponentom inovácií sú v SR investície (až 32,9%). Ich rozhodujúca časť 

sa však uskutočňuje na báze hotových technologických a technických riešení, komplexne 

prevzatých od špičkových zahraničných firiem. Výdavky na vnútorný výskum a vývoj 

dosahujú v SR iba 18,4% výdavkov na inovácie z celkových tržieb (v EÚ až 53%), výdavky 

na skúšobnú výrobu 15,3%, na projektovanie výrobkov 11,2%, analýzu trhu 8,8% a iné 

výdavky 13,4%. Podiel výdavkov napr. na nadobudnutie patentov a licencií dosiahol iba 0,9% 

z ich celkového objemu. Nasvedčuje to tomu, že podniky skôr využívajú výsledky vlastného 

výskumu a vývoja. 

Je možné predpokladať, že uvedené platí aj pre Žilinský región. Prehľad situácie v SR 

podľa okresov poskytuje nasledujúci obrázok: 

Inovačné kapacity okresov SR (2002) 

Zdroj: REHÁK Š. (2004): „Poznatkovo založený regionálny rozvoj“, dizertačná práca, Ekonomická 

univerzita v Bratislave 

136


Kľúčovým cieľom projektu ZIP je príprava pôdy pre regionálne inštitucionálne 


a organizáciami. Ide vlastne o zavádzanie strategického inovačného rámca, ktorý bude 

aktivovať existujúce firmy k zavádzaniu ďalších inovácií na všetkých úrovniach 

a k vytváraniu pozitívnej kultúry pre nových podnikateľov. 

Predpokladom pre realizáciu tohto zámeru je určiť technologické odborné znalosti a 

výskumné kapacity v regióne a ich dostupnosť pre podniky, ohodnotiť sprostredkovateľské 

štruktúry (t.j. organizácie ponúkajúce podnikateľské a inovačné služby vrátane transferu 

technológií, inovačné finančné služby a orgány zodpovedné za vývoj inovačnej 

infraštruktúry) za účelom zmapovania silných a slabých stránok a potenciálu existujúcej 

podpornej infraštruktúry a stanoviť význam podpory regionálneho inovačného systému 

vzhľadom na identifikované potreby regionálnych a lokálnych podnikov s ohľadom na budúci 

rastový potenciál. Následne je potrebné navrhnúť zoznam predbežných regionálnych priorít 

obsahujúci zoznam predbežných akcií pre ZIP a rozdelenie regionálnych podnikov podľa ich 

inovačného potenciálu. Uvedené je obsahom projektovej etapy nazvanej Regionálne analýzy 

137


ZHRNUTIE: 4.1 Inovačné charakteristiky Žilinského regiónu 

Ekonomická úroveň Žilinského regiónu dosahuje v rámci Slovenskej republiky nadpriemernú 

úroveň. 

Okresy Slovenska podľa hospodárskej úrovne 

Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúci je priemysel 

a stavebníctvo. Priemyselný charakter kraja ovplyvňuje blízkosť priemyselných zón susednej 

Českej a Poľskej republiky a taktiež nedostatok úrodnej pôdy. Ťažiskovými odvetviami 

priemyslu sú strojársky priemysel, elektrotechnický priemysel, spracovanie kovov , chemická 

výroba, textilná výroba, energetika, celulózovo-papierenská výroba a informačnokomunikačné 

technológie. 

138


Elektrotechnický; 

16,0% 

Potravinársky; 

9,3% 

Ľahký ; 6,6% 

Strojársky; 21,5% 

Drevospracujúci; 

29,8% 

Hutnícky; 12,2% 

Chemický; 4,6% 

Podiel sektorov na tržbách v rámci kraja 

Náročnejšie technológie sú v Žilinskom regióne pomerne dosť zastúpené, čo sa 

prejavuje aj v pomere počtu podnikov v high-tech k hodnote nimi vytvorených tržieb. Tento 

údaj dobre korešponduje aj so vzdelanostnou úrovňou kraja vyznačujúcou sa najvyšším 

počtom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rámci hodnotených regiónov SR. 

16% 

14% 

12% 

10% 

8% 

6% 

4% 

2% 


Tržby 

0% 

Žilinský 


Podiel H-tech technológií na celkovom počte podnikov a tržbách podľa krajov: 

Inovačná kapacita Žilinského regiónu dosahuje v rámci Slovenskej republiky nadpriemernú 

úroveň, napriek tomu sú tu pomerne veľké disparity medzi jednotlivými okresmi. 

139


Inovačné kapacity okresov SR (2002) 

Celkovo môžeme konštatovať, že inovačná úroveň podnikov v Žilinskom regióne nie je 

v porovnaní s vyspelými regiónmi Európske únie dostačujúca, avšak existujú tu predpoklady 

pre trvalo udržateľný rast, čomu by mala napomôcť aj realizácia Regionálnej inovačnej 

stratégie Žilinského regiónu. 

140


4.2 Popis kľúčových organizácií v Žilinskom regióne 

Ako už bolo spomenuté v úvode tejto časti, jedným z hlavných cieľov Regionálnej 

inovačnej stratégie Žilinského regiónu je vytvoriť prostredie pre regionálne inštitucionálne 


a organizáciami. Predpokladom pre realizáciu tohto zámeru je vytvorenie databázy 

regionálnych hráčov, ktorí sa na stave inovácií v regióne vo významnej miere podieľajú. Sem 

bezpochyby patria orgány štátnej správy, inštitúcie zabezpečujúce podporu malých 

a stredných podnikateľov, inštitúcie zabezpečujúce regionálny rozvoj a cezhraničnú 

spoluprácu, vzdelávacie inštitúcie a kľúčové podniky regionálneho a nadregionálneho 

významu. Prehľad organizácií, ktoré sú v tomto dokumente v stručnosti predstavené je 

nasledujúci: 

A. Orgány štátnej správy regionálnej samosprávy 

Úrad Žilinského samosprávneho kraja 

Krajský úrad v Žiline 

Obvodné úrady v Žilinskom regióne 

Mestské úrady v Žilinskom regióne 

B. Inštitúcie zabezpečujúce podporu malých a stredných podnikateľov 

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania 

Slovenská obchodná a priemyselná komora 

Agentúra SARIO 

C. Inštitúcie zabezpečujúce regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu 

Regionálne rozvojové agentúry 

Regionálne podnikateľské a informačné centrá (RPIC) a podnikateľské inovačné centrá (BIC) 

Euroregión Beskydy 

Euroregión Tatry 

Mikroregióny 

D. Inštitúcie zamerané na transfer technológií a podporu inovácií 

IPA Slovakia 

Slovenské centrum produktivity (SLCP) 

Vedecko-technologický park Žilina (VTP Žilina) 

Biomasa 

E. Výskumné ústavy 

VÚVT–Engineering, Žilina (VÚVT-E) 

Výskumný ústav textilnej chémie v Žiline (VÚTCH-Chemitex) 

141


Výskumný ústav dopravný (VÚD) 

Výskumný ústav mliekarenský, a.s. Žilina (VÚM) 

Vývoj Martin 

F. Zväzy a asociácie 

G. Vzdelávacie inštitúcie 

Žilinská univerzita 

Fakulty Žilinskej univerzity: 

- Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov 

- Strojnícka fakulta 

- Elektrotechnická fakulta 

- Stavebná fakulta 

- Fakulta riadenia a informatiky 

- Fakulta špeciálneho inžinierstva 

- Fakulta prírodných vied 

Výskumné a vzdelávacie ústavy Žilinskej univerzity: 

- Ústav celoživotného vzdelávania 

- Ústav súdneho inžinierstva 

- Ústav súdneho inžinierstva 

- Ústav dopravný – CERTA – európske centrum excelencie 

- Výskumný ústav vysokohorskej biológie 

- Ústav telesnej výchovy 

- Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum 

- Ústav konkurencieschopnosti a inovácií 

- Ústav informačných a komunikačných technológií 

Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského 

Katolícka univerzita v Ružomberku 

Fakulty Katolíckej univerzity: 

- Filozofická fakulta 

- Pedagogická fakulta 

- Fakulta zdravotníctva 

142


Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši 

A. Orgány štátnej správy regionálnej samosprávy 

Úrad Žilinského samosprávneho kraja 48 

Žilinský samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok 

Slovenskej republiky. Je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom 

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni 

práva a záujmy svojich obyvateľov. Je nositeľom pôsobnosti na úsekoch dopravy, civilnej 

ochrany, sociálnej pomoci, územného plánovania, školstva, telesnej kultúry, divadelnej 

činnosti, zdravotníctva, humánnej farmácie, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. 

Z oblasti inovácií má v rozsahu svojej pôsobnosti najmä: 

a. vypracovávanie návrhov a podporu inovačného rozvoja v záujme rozvoja regiónu, 

najmä rozpracovaním regionálnych inovačných stratégií v súlade s ich 

pôsobnosťou a zodpovednosťou za rozvoj príslušného územia, 

b. podporu regionálnych aktivít zapájania sa a využívania podporných fondov a 

programov Európskej únie v oblasti inovačného rozvoja s ohľadom na využitie 

výsledkov v praxi, 

c. podporu činností subjektov poskytujúcich vedecko-technické služby v oblasti 

inovácií, 

d. kontrolu a vyhodnocovanie plnenia cieľov regionálnej inovačnej stratégie, 

e. vyhlasovanie regionálnych inovačných programov a zabezpečenie ich 

komplexného riadenia. 

Krajský úrad v Žiline 49 

Krajské úrady spolupracujú s ústrednými orgánmi štátnej správy pri realizácii 

regionálnej politiky. Koordinujú aktivity obcí, združení obcí, fyzických a právnických osôb, 

okresných úradov a iných inštitúcií vo veciach podpory regionálneho rozvoja. 

Krajský úrad v Žiline vykonáva štátnu správu v územnom obvode Žilinského kraja. 

Medzi jeho hlavné činnosti patrí prevencia kriminality a inej protispoločenskej činnosti, 

prevencia, liečba a resocializácia drogových závislostí a riešenie problematiky rómskej 

národnostnej menšiny, ktorú vykonáva kancelária prednostu krajského úradu. Súčasťou úradu 

je Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, ktoré zabezpečuje 

medzinárodnú linku tiesňového volania 112. Krajský úrad je viazaný na rozpočet Ministerstva 

vnútra Slovenskej republiky a v rámci svojho rozpočtu zabezpečuje výdavky aj na činnosť 

obvodných úradov. 

Činnosť krajského úradu zabezpečujú nasledujúce odbory: 

- odbor všeobecnej vnútornej správy a živnostenského podnikania, 

- odbor krízového riadenia, 

48 www.zask.sk 

49 http://www.kuza.sk/ 

143


- odbor financií, 

- kancelária prednostu, 

- správa vnútornej prevádzky. 

Obvodné úrady v Žilinskom regióne 

V Žilinskom regióne je vytvorených 7 obvodných úradov: 

Sídlo obvodného 

úradu 

Okresy 

v územnom obvode 

úradu 

Web stránka 

ČADCA ČADCA http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urca.htm 

DOLNÝ KUBÍN DOLNÝ KUBÍN http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urdk.htm 

LIPT. MIKULÁŠ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urlm.htm 

MARTIN MARTIN, TURČ. TEPLICE http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urmt.htm 

NÁMESTOVO NÁMESTOVO, TVRDOŠÍN http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urno.htm 

RUŽOMBEROK RUŽOMBEROK http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urrk.htm 

ŽILINA 

ŽILINA, BYTČA, 

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO 

http://www.kuza.sk/index_files/SK/Obv_ur/Obv_urza.htm 

Obvodné úrady sú miestnymi orgánmi štátnej správy na úsekoch všeobecnej vnútornej 

správy, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách 

mimo času vojny a vojnového stavu. Zamestnanci obvodných úradov sú zamestnancami 

príslušného krajského úradu, predstaveným štátnych zamestnancov je vedúci služobného 

úradu. Obvodné úrady konajú a rozhodujú v administratívnoprávnych veciach samostatne. 

Činnosť obvodného úradu zabezpečujú nasledujúce odbory: 

- odbor všeobecnej vnútornej správy, 

- odbor krízového riadenia, 

- odbor odvetvových činností a vnútornej prevádzky. 

Mestské úrady v Žilinskom regióne 

Mestá sú inštitucionálnymi aktérmi, ktorí sú najbližšie ku občanom, ich schopnostiam 

a požiadavkám. Preto sú nevyhnutným prvkom pre tvorbu a zavádzanie inovačnej stratégie. 

V Žilinskom regióne sa nachádzajú nasledujúce mestské úrady: 

Názov Mesto Web stránka 

MESTSKÝ ÚRAD BYTČA BYTČA www.bytca.sk 

MESTSKÝ ÚRAD ČADCA ČADCA www.mesto.sk/cadca 

MESTSKÝ ÚRAD DOLNÝ KUBÍN DOLNÝ KUBÍN www.dolnykubin.sk 

MESTSKÝ ÚRAD KYSUCKÉ NOVÉ MESTO KYSUCKÉ NOVÉ MESTO www.kysuckenovemesto.sk 

144


MESTSKÝ ÚRAD LIPTOVSKÝ HRÁDOK LIPTOVSKÝ HRÁDOK www.liptovskyhradok.sk 

MESTSKÝ ÚRAD LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ www.liptovskymikulas.sk 

MESTSKÝ ÚRAD MARTIN MARTIN www.martin.sk 

MESTSKÝ ÚRAD NÁMESTOVO NÁMESTOVO www.namestovo.sk 

MESTSKÝ ÚRAD RAJEC RAJEC www.rajec.sk 

MESTSKÝ ÚRAD RAJECKÉ TEPLICE RAJECKÉ TEPLICE www.rajecke-teplice.sk 

MESTSKÝ ÚRAD RUŽOMBEROK RUŽOMBEROK www.ruzomberok.sk 

MESTSKÝ ÚRAD TURČIANSKE TEPLICE TURČIANSKE TEPLICE www.turciansketeplice.sk 

MESTSKÝ ÚRAD TVRDOŠÍN TVRDOŠÍN www.tvrdosin.sk 

MESTSKÝ ÚRAD VRÚTKY VRÚTKY www.vrutky.sk 

MESTSKÝ ÚRAD ŽILINA ŽILINA www.zilina.sk 

MESTSKÝ ÚRAD KRÁSNO NAD KYSUCOU KRÁSNO NAD KYSUCOU www.krasno.sk 

B. Inštitúcie zabezpečujúce podporu malých a stredných podnikateľov 

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) 50 

NARMSP vznikla spoločnou iniciatívou Európskej únie PHARE a vlády SR. 

Hlavným cieľom agentúry je rast existujúcich a novo zakladaných malých a stredných 

podnikov v SR. Agentúra zabezpečuje koordináciu všetkých aktivít a podporu malého a 

stredného podnikania v SR, vrátane finančnej podpory na medzinárodnej, národnej a 

regionálnej úrovni. 

Základné funkcie agentúry: 

- príprava štátnej politiky a stratégie pre oblasť malých a stredných podnikov, 

- identifikácia a analýza bariér rozvoja podnikania, formulácia návrhov na ich 

odstránenie, 

- účasť na spolupráci s finančnými inštitúciami ako aj stimulácia zakladania 

a rozvoja malých a stredných podnikov v SR, 

- podpora a rozvoj regionálnych poradenských a informačných centier, 

- spolupráca s podnikateľskými inovačnými centrami a konzultačnopodnikateľskými 

centrami v SR s cieľom podpory manažérskych, marketingových 

a technických schopností jednotlivcov na uplatnenie v oblasti malých a stredných 

podnikov, 

- spolupracuje s už existujúcimi európskymi informačnými sieťami a databázami v 

podnikateľskej oblasti, v agentúre bolo založené Euro-Info Centrum, 

- iniciuje a podporuje rozširovanie škály aktivít v oblasti malých a stredných 

podnikov prostredníctvom vydávania informačnej literatúry, organizovaním 

konferencií, seminárov a výstav, 

- pôsobí v spolupráci s domácimi i zahraničnými sponzormi v prospech malých a 

stredných podnikov v SR, 

- organizuje subkontraktačnú burzu, ktorá umožňuje cielený výber kooperačných 

partnerov pre domácich a zahraničných výrobcov a poskytuje slovenským 

podnikom konzultačné služby v obchodnej, legislatívnej a technickej oblasti. 

50 www.narmsp.sk 

145


Slovenská obchodná a priemyselná komora 51 

Činnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je zameraná na tri oblasti: 

1.) Obchodno-informačné služby 

SOPK poskytuje adresy a informácie z domácich aj zahraničných databáz firiem a 

firemných katalógov, ako aj informácie o potenciálnych obchodných partneroch. Podľa 

požiadaviek vyhľadáva informácie o zahraničných obchodných komorách, zastupiteľských 

úradoch SR v zahraničí a zahraničných úradoch v SR, o medzinárodných veľtrhoch a 

výstavách. Poskytuje kontaktné informácie o štátnych orgánoch, profesijných združeniach a 

asociáciách v SR. Prostredníctvom mesačníka Obchod, priemysel, hospodárstvo prináša 

aktuálne obchodné a hospodárske informácie. 

2.) Vzdelávacia a edičná činnosť, služby knižnice 

SOPK organizuje odborné semináre a podujatia, zamerané na zvýšenie informovanosti 

svojich členov, ako aj ostatnú podnikateľskú verejnosť. Usporadúva semináre k aktuálnym 

problémom podnikateľskej verejnosti. Pre potreby informovanosti svojich členov, ako aj 

ostatnej podnikateľskej verejnosti a na podporu vzdelávania vydáva aj odborné publikácie 

najmä z oblasti medzinárodného obchodu a preklady publikácií vydávaných Medzinárodnou 

obchodnou komorou v Paríži. SOPK disponuje aj bohatým archívom obsahujúcim 

dokumenty, mapy, encyklopédie a odborné diela, na ktorý nadväzuje knižnica, priebežne 

doplňovaná o odborné publikácie domácej i zahraničnej proveniencie. 

3.) Zahranično-obchodné aktivity 

SOPK je členom Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži a riadnym členom 

EUROCHAMBRES v Bruseli. Jej zástupcovia aktívne pracujú aj v Európskom 

hospodárskom a sociálnom výbore ECOSOC, ktorý je poradným orgánom Európskej komisie. 

Závery k niektorým aktuálnym materiálom sa uverejňujú v dvojtýždenných intervaloch v 

Hospodárskych novinách v prílohe EURÓPA. Významnou súčasťou aktivít je aj podpora 

medzinárodného obchodu na základe uzatvorených bilaterálnych dohôd so zahraničnými 

partnerskými komorami, poskytovanie konzultácií a poradenstva pri vyhľadávaní obchodných 

partnerov, organizovanie zahraničných obchodných misií za účasti slovenských firiem, 

organizovanie firemných prezentácií v rámci svojich expozícii na domácich i zahraničných 

veľtrhoch alebo výstavách a prezentácie výrobkov i služieb na pôde zahraničných 

obchodných komôr a zastupiteľských úradov. 

Agentúra SARIO 52 

Agentúra SARIO má za cieľ podporovať rozvoj slovenskej ekonomiky a zlepšenie 

kvality života na Slovensku ako aj podporovať vstup priamych zahraničných investícií na 

Slovensko a to hlavne prostredníctvom prezentácie hospodárskeho prostredia Slovenska, 

zviditeľňovania krajiny pre zahraničných investorov a pomocou rozvoja investičných 

projektov. Vedie databázu investičných príležitostí pre zahraničných investorov. Poskytuje 

51 http://web.sopk.sk/ 

52 www.sario.sk 

146


slovenským firmám orientovaným na export konzultácie, poradenstvo a informácie o 

zahraničných trhoch. 

Pomáha: 

- Investorom pri realizácii projektov na zelenej lúke; 

- Slovenským spoločnostiam pri zakladaní spoločných podnikov so zahraničnými 

podnikmi; 

- Zahraničným partnerom pri hľadaní slovenských spoločností; 

- Investorom od počiatočného skúmania kľúčových faktorov podnikateľského 

prostredia až po úspešné zavŕšenie investičného projektu; 

- Partnerom v procese žiadostí o investičné stimuly formou daňových prázdnin 

a grantov; 

- Pri vytváraní nových pracovných príležitostí a rekvalifikácii zamestnancov na tieto 

miesta; 

- Etablovaným malým a stredným podnikom na Slovensku v ich snahe preskúmať 

nové trhy a vytvoriť partnerstvá pre rast exportu. 

C. Inštitúcie zabezpečujúce regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu 

Regionálne rozvojové agentúry 

Regionálne rozvojové agentúry ako neziskové organizácie sú združením právnických 

osôb, ktorými sú napr. mestá, komory a zväzy, reprezentujúce súkromných podnikateľov, 

mimovládne organizácie atď. Ich činnosť je podporovaná prostredníctvom príspevku zo 

štátneho rozpočtu. Koordinujúcou a metodicky riadiacou organizáciou je Ministerstvo 

výstavby a regionálneho rozvoja. 

Hlavnou činnosťou regionálnych rozvojových agentúr je projektová činnosť. Tieto 

agentúry sú schopné vlastnými silami alebo v spolupráci s externými odborníkmi vypracovať 

kvalitné projekty a grantové schémy na získanie zahraničných i domácich finančných zdrojov 

pre svoj región, či už z programov EÚ alebo z grantov rôznych nadácií a ústredných orgánov 

štátnej správy. Ich činnosť sa orientuje na poskytovanie konzultačných služieb a odbornej 

školiacej činnosti a na iniciovanie budovania podnikateľských inkubátorov a priemyselných 

parkov. 

Od regionálnych rozvojových agentúr sa vyžaduje aj ich aktívna účasť na vypracúvaní 

rozličných analýz rozvojového potenciálu územia, ako aj ich zapojenie sa do prípravy a 

rozpracovania Regionálneho operačného programu Slovenskej republiky. V Žilinskom 

regióne sa nachádzajú: 

Názov Mesto Web stránka 

AGENTÚRA PRE REGIONÁLNY ROZVOJ SEVER DOLNÝ KUBÍN www.arr.szm.sk 

AGENTÚRA PRE REGIONÁLNY ROZVOJ V ŽILINE ŽILINA www.arrza.sk 

REGIONÁLNA ROZVOJOVÁ AGENTÚRA KYSUCE ČADCA www.rrakysuce.sk 

REGIONÁLNA ROZVOJOVÁ AGENTÚRA LIPTOV 

RUŽOMBEROK www.rral.sk 

REGIONÁLNA ROZVOJOVÁ AGENTÚRA TURIEC MARTIN www.rrat.sk 

ROZV. AGENTÚRA ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁV. KRAJA, N.O. ŽILINA www.zask.sk 

147


Rozvojová agentúra ŽSK 

Poslaním agentúry je poskytovanie všeobecne prospešných služieb na podporu 

regionálneho rozvoja a zamestnanosti, aktivizácia ekonomického rozvoja regiónu, budovanie 

a rozvoj cezhraničnej a interregionálnej spolupráce 

Ponuka služieb pre verejnosť v oblastiach: 

- informácie o predvstupových a štrukturálnych fondoch EÚ, 

- poradenstvo, projektová príprava, tvorba projektov a iniciatív v oblasti základnej 

infraštruktúry, priemyslu a služieb, ľudských zdrojov, poľnohospodárstva a 

rozvoja vidieka, 

- zabezpečenie technicko-ekonomických štúdií, tiež tvorba, implementácia a 

monitoring rozvojových projektov regiónu, 

- metodická podpora, vypracúvanie a vytváranie regionálnych rozvojových štúdií, 

informačných systémov a databáz, 

- školiaca a vzdelávacia činnosť, 

- koordinácia aktivít a spolupráce subjektov podieľajúcich sa na zabezpečovaní 

regionálneho rozvoja v ŽSK, 

- iné služby pre verejnosť súvisiace s regionálnym rozvojom, vstupom 

zahraničných investícií do regiónu, cezhraničnej a interregionálnej spolupráce. 

Hlavné okruhy činnosti: 

1.) Poradenstvo, vzdelávanie a komunikácia informácií 

2.) Metodika, kooperácia a koordinácia 

3.) Tvorba a implementácia projektov 

Poradenstvo, vzdelávanie a komunikácia informácií: 

- poradenstvo pri príprave projektov pre grantové schémy a pri príprave 

rozvojových plánov a programov, 

- organizovanie vzdelávacej a školiacej činnosti, zvyšovanie odbornej kapacity 

uchádzačov o finančné prostriedky zo ŠF EU, 

- komunikácia informácií o predvstupových a štrukturálnych fondoch EÚ, 

- vytváranie regionálnych informačných systémov a databáz. 

Metodika, kooperácia a koordinácia: 

- metodická podpora pri vypracovávaní regionálnych rozvojových štúdií v súlade s 

programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja, 

- analýzy rozvojových trendov a alternatív rozvoja, prieskum ďalších možností 

kofinancovania pri čerpaní zdrojov zo ŠF EU, 

- identifikácia potenciálu a organizovanie spolupráce medzi regiónmi a vytváranie 

podmienok pre cezhraničnú kooperáciu, 

148


- koordinácia aktivít a spolupráce subjektov podieľajúcich sa na zabezpečovaní 

regionálneho rozvoja. 

Tvorba a implementácia projektov: 

- tvorba projektov zameraných na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ, 

- príprava iniciatív a projektov na podporu vstupu zahraničných investícií do 

regiónu. 

Regionálna rozvojová agentúra Liptov 

RRA LIPTOV je združenie právnických osôb, zameriava sa na budovanie partnerstiev 

na miestnej a regionálnej úrovni. V spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom i 

miestnou samosprávou sa podieľa na získavaní prostriedkov na rozvoj Liptova. Spolupracuje 

s mimovládnymi organizáciami i podnikateľským sektorom. 


- orientácia na rozvoj regiónu v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho 

rozvoja Žilinského kraja a ďalšími súvisiacimi rozvojovými dokumentmi a 

operačnými programami Slovenska, 

- vypracovávanie a realizáciu rozvojových projektov na podporu vytvárania 

podmienok pre investovanie v regióne z vonkajších a vnútorných zdrojov, 

- podpora vstupu investícií do regiónu, 

- zabezpečovanie technicko-ekonomických štúdií, poradenstva pri tvorbe, 

implementácii a monitoringu rozvojových projektov a získavaní zahraničného 

rizikového a štartovacieho kapitálu, 

- poskytovanie konzultačných a poradenských služieb v oblasti štrukturálnych 

fondov, 

- budovanie vzťahov s verejnosťou organizovaním seminárov a výstav ako aj 

prezentácie regionálnych projektov a iniciatív, 

- koordinácia aktivít a spoluprácu so subjektami podieľajúcimi sa na zabezpečovaní 

regionálneho rozvoja, 

- zabezpečovanie vypracúvania regionálnych rozvojových štúdií, 

- organizovanie odbornej školiacej činnosti najmä v oblasti regionálneho rozvoja, 

- podpora rozvoja ľudských zdrojov v regióne, 

- reklamná a propagačná činnosť. 

Regionálna rozvojová agentúra Kysuce 

Agentúra sa zameriava na koordináciu a aktivizáciu ekonomického a spoločenského 

rozvoja regiónu Kysuce, teda okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, so zreteľom na 

zapojenie všetkých socio-ekonomických partnerov v danom území do tejto činnosti. 

149



- podporovanie vstupu zahraničných investícií do regiónu a iniciovanie budovania 

podnikateľských inkubátorov a priemyselných parkov, 

- zabezpečenie technicko-ekonomických štúdií, poradenstva pri tvorbe, 

implementácii, monitoringu rozvojových projektov a získaní zahraničného a 

štartovacieho kapitálu, 

- poskytovanie konzultačných služieb, predovšetkým poradenstva z predvstupových 

a štrukturálnych fondov, 

- budovanie vzťahu regiónu, organizovaním seminárov a výstav ako aj prezentácie 

regionálnych projektov a iniciatív, 

- koordinácia aktivít a spolupráca so subjektmi podieľajúcimi sa na zabezpečovaní 

regionálneho rozvoja (v prípade potreby realizácie programov a projektov EÚ), 

- organizovanie spolupráce so zahraničnými partnerskými organizáciami a 

podpornými fondmi, 

- zabezpečenie vypracovávania regionálnych rozvojových štúdií, vytváranie 

regionálnych informačných systémov a databáz, 

- organizovanie odbornej školiacej činnosti najmä v oblasti regionálneho rozvoja. 

Najvýznamnejší projekt realizovaný RRAK je projekt "Tourism Partners Europe", 

zameraný na rozvoj európskeho cezhraničného cestovného ruchu, ktorý je spolufinancovaný z 

fondov Európskej únie v rámci iniciatívy. Cieľom navrhovaného projektu je rozvoj 

pohraničných regiónov Európy pri vhodnejšom využití sociálno-ekonomického potenciálu 

cestovného ruchu pre regionálny rozvoj a kohéziu. Tourism Partners sa nachádzajú v 

pohraničných regiónoch nových členských štátov EÚ a na novej vonkajšej hranici s 

Ukrajinou. 

Ciele projektu sa dosiahnu zhodnotením a zlepšením možnosti spolupráce regiónov, 

vypracovaním stratégie rozvoja cezhraničného cestovného ruchu, ktorý prispeje k oveľa 

priaznivejším možnostiam realizácie produktov európskeho cezhraničného cestovného ruchu. 

Určitá časť stratégie sa bude realizovať počas projektu, aby sa vytvorili európske dielne, 

konferencie, pracovné výmeny a rovnako sa budú organizovať cesty do terénu podľa tém 

"Tour Markets" (Trh cestovného ruchu), "Tour Products" (Produkty cestovného ruchu), "Tour 

Management" (Manažment cestovného ruchu), "TourTools" (Nástroje cestovného ruchu). 

Tourism Partners sú zodpovední za regionálny rozvoj a rozvoj cestovného ruchu vo 

svojej oblasti, nemecko-poľské pobrežie Baltického mora v oblasti Pomorskej zátoky, oblasť 

Krušných hôr na sasko-českej hranici, z nemecko-poľskej hranice v oblasti dolného 

Lužického Sliezska, z poľsko-slovenských Beskýd, slovensko-ukrajinských Karpát. 

Realizáciou "Tourism Partners Europe" sa zlepší stratégia rozvoja pohraničných regiónov, 

zrealizuje a rozvinie sa spoločný prístup na oboch stranách hranice, zlepší sa efektívnosť 

cezhraničnej spolupráce a spolupráce medzi regiónmi. Prispeje to k posilneniu 

konkurencieschopnosti regiónov, k vytvoreniu zdrojov príjmov v odvetví služieb, k zlepšeniu 

efektívnosti realizácie štrukturálnych fondov, k nárastu popularizácie spolupráce v regiónoch 

a medzi regiónmi. RRAK pôsobí aj ako koordinátor pri prácach spojených so zriadením 

Priemyselného parku v Čadci. 

150


Agentúra pre regionálny rozvoj v Žiline 

Agentúra pôsobí na území celého Žilinského kraja. Pri svojich aktivitách spolupracuje 

najmä so samosprávou v okolí Žiliny, Dolných a Horných Kysúc, Rajeckej doliny, Hornej a 

Dolnej Oravy. Agentúra spolupracuje i s ďalšími agentúrami v kraji, a to najmä s 

Regionálnou rozvojovou agentúrou Kysuce a AG Sever, ktoré sú taktiež súčasťou IS RRA, 

Euroregiónom Beskydy a VÚC Žilinského kraja. Našim poslaním je koordinácia 

regionálneho rozvoja cez prípravu a implementáciu projektov - najmä zo Štrukturálnych 

fondov Európskej únie. Predkladaním a vypracovaním projektov pre samosprávu v Žilinskom 

kraji sa snažíme získať pre región finančné prostriedky potrebné pre rozvoj infraštruktúry, 

zlepšenie kvality života občanov, riešenie otázky nezamestnanosti a pod. Tým chceme 

prispieť k zvýšeniu kvality života ľudí v regióne a k postupnému odstraňovaniu rozdielov v 

SR a EÚ. Od roku 2003 pôsobíme ako Technický sekretariát pre Phare CBC Slovensko- 

Poľsko, Spoločný fond malých projektov - 2001 a 2002 (Žilinský a Prešovský kraj) a ako 

Technický sekretariát pre Phare ECOSOC. 


- zabezpečuje prípravu a realizáciu projektov, ktorými sleduje rozvoj regionálnej 

infraštruktúry, podporu podnikania, podporu rozvoja mikroregiónov, miest a obcí, 

rozvoj cestovného ruchu a vidieka, medzinárodnej spolupráce a cezhraničných 

aktivít, 

- organizuje vzdelávacie aktivity za účelom zvyšovania informovanosti a najmä 

skvalitnenia prípravy projektov podávaných obcami, ich združeniami, mestami a 

rôznymi inštitúciami, 

- pripravuje a vydáva rôzne propagačné, informačné a vzdelávacie materiály a 

publikácie. 


- príprava a tvorba projektov pre štrukturálne fondy, určené samosprávam, 

podnikateľom a iným záujemcom, 

- predkladanie vlastných projektov, 

- metodická a konzultačná činnosť, 

- organizovanie workshopov, informačných stretnutí a školení pre záujemcov o 

štrukturálne fondy EÚ, 

- účasť na tvorbe strategických plánov v rámci Žilinského kraja, 

- technický sekretariát Phare CBC SR-Poľsko 2001 – 2002 pre ŽSK a PSK, 

technický sekretariát – Phare ECOSOC pre ŽSK, 

- partnerstvo v rámci INTERREG III A SR-PL a SR-ČR. 

Najvýznamnejšie aktivity 

Rok 2004: príprava 14 investičných projektov v rámci OP ZI v súhrnnej rozpočtovanej 

sume cca 500 mil. Sk, z toho doposiaľ bolo úspešných 5 projektov v celkovej sume 136,5 mil. 

Sk, ostatné sú v štádiu hodnotenia, 

151


Rok 2005: 13 projektov v rámci OPZI v objeme 117,2 mil. Sk, z toho 4 úspešné 

projekty v sume 11,3 mil. Sk, 2 programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre obce v 

ŽSK, projekt pre Múzeum Kysuckej dediny Nová Bystrica-Vychylovka: „Zvýšenie štandardu 

životného prostredia a podmienok pre činnosť Múzea Kysuckej dediny Nová Bystrica- 

Vychylovka“, projekt „Malá vodná elektráreň Svrčková“, vlastné projekty v rámci programu 

INTERREG III A, spolupráca na implementácii projektu Euroregiónu Beskydy: „Príprava 

pracovníkov a členov Euroregiónu Beskydy na programovacie obdobie 2007-2013 ako základ 

úspechu budúceho rozvoja regiónu“- partneri, partnerská spolupráca s českou stranou v rámci 

projektu „Koncepce ČR-SR přihraniční spolupráce se zaměřením na cestovní ruch Těšínské 

Beskydy-Kysuce“- predkladateľ Hospodářská rozvojová agentura Třinecka. 

Regionálna rozvojová agentúra Turiec 

Cieľom Regionálnej rozvojovej agentúry Turiec je aktivizácia ekonomického a 

sociálneho potenciálu a rozvoja regiónu Turiec – okresov Martin a Turčianske Teplice s 

inštitucionálnym prepojením orgánov komunálnej správy, mimovládnych organizácií, 

poľnohospodárskych združení atď. 


- komplexný rozvoj regiónu Turiec v súlade s operačnými programami, realizáciu 

rozvojových projektov na podporu vytvárania podmienok pre dlhodobé 

investovanie do regiónu z vnútorných a vonkajších zdrojov, 

- aktivizáciu celého regiónu v rámci získavania domácich a zahraničných grantov, 

rozvíjaním cezhraničnej, nadregionálnej a medzinárodnej spolupráce, 

- poskytovanie konzultačných a informačných služieb, najmä poradenstva, v 

súvislosti s využívaním štrukturálnych fondov, pri príprave a tvorbe projektov a 

pod., 

- poskytovanie poradenstva a informačného servisu pri tvorbe, implementácii, 

riadení a monitoringu rozvojových projektov, 

- mediálna, edičná, propagačná a osvetová činnosť vo vzťahu k regionálnemu 

rozvoju, organizovanie odbornej školiacej činnosti, výcvikových kurzov, tréningov 

a kurzov v rámci regionálnej politiky a komplexného regionálneho rozvoja daného 

územia, 

- participácia pri spracovávaní regionálnych, subregionálnych, mestských, obecných 

rozvojových štúdií, programov, informačných systémov a databáz, 

- riešenie úloh nefinančnej povahy, ako sú napríklad organizačné, politické podpory, 

lobing, odporúčania pre celoštátnu správu a samosprávu na podporu regiónov. 

Najvýznamnejšie aktivity 

Projekt „Remeselný inkubátor“ - mesto Turčianske Teplice“ - Grantová schéma rozvoj 

ľudských zdrojov, projekt „Turistické informačné centrum“ - mesto Turčianske Teplice“ - 

Grantová schéma cestovného ruchu, projekt „Kompletizácia cykloturistických trás“ - 

Turčianska bicyklová skupina JUS“ - Grantová schéma cestovného ruchu, projekt „Na 

bicykli po Jánošíkovom kraji“ - Združenie turizmu Terchová - Grantová schéma cestovný 

ruch, projekt „Rekonštrukcia turistických chodníkov v Národnom parku Malá Fatra“ - 

152


Grantová schéma cestovný ruch, projekt „720 years of the city Martin“ - Mesto Martin - 

International Visegrad Fund, projekt „Rok tradičnej kultúry“ - Kultúrne centrum mesta Martin 

- Interreg III A SR – ČR, projekt „Greenways Jahodnícke háje“ - Turčianska bicyklová 

skupina JUS - Nadácia Ekopolis, Outdoorové lanové centrum v Turčianskych Tepliciach – 

RRA Turiec - Interreg III A SR – ČR. 

Agentúra získala 3. miesto v rámci vyhodnotenia činnosti regionálnych rozvojových 

agentúr zaradených do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr za rok 2004. 

V súčasnosti RRA Turiec realizuje vlastný projekt „Outdoorové lanové centrum v 

Turčianskych Tepliciach“. Ide o projekt, ktorý umožní návštevníkom vyskúšať si vlastné 

schopnosti na vysokých alebo nízkych lanových prekážkach. V celom lanovom systéme je 

umiestnených viac ako 15 rôznorodých a variabilných prekážok, ktoré sú umiestené cca 8 až 

12 metrov nad zemou. Súčasťou lanového centra budú aj cvičné lezecké trenažéry, detské 

ihriská a 40 metrov dlhá lanovka. Lokalizácia projektu priamo v areáli termálneho kúpaliska 

dáva dobré predpoklady na zvýšenie návštevnosti nielen lanového centra, ale aj mesta 

Turčianske Teplice a regiónu Horný Turiec. 

Regionálne podnikateľské a informačné centrá (RPIC) a podnikateľské inovačné centrá 

(BIC) 

Regionálne podnikateľské a informačné centrá sa v rámci svojich činností sústreďujú 

na poskytovanie poradenstva podporovaného zo ŠR a komerčnému poradenstvu, ktoré hradí 

výlučne podnikateľ. Ďalej sa venujú školeniam a vzdelávaniu, tvorbe podnikateľských 

zámerov a realizácii mikropôžičkového programu. Okrem aktivít na podporu malého a 

stredného podnikania smerujú aktivity týchto centier čiastočne aj do oblasti regionálneho 

rozvoja. 

Podnikateľské inovačné centrá sú spoločnosti s ručením obmedzeným a na rozdiel od 

regionálnych podnikateľských a informačných centier fungujú na komerčnej báze. 

K bezplatným službám, ktoré tieto centrá poskytujú patria: 

- spracovanie podnikateľských a marketingových plánov, 

- spracovanie žiadostí o úver, 

- účtovníctvo a ekonomika, 

- vyhľadávanie partnerov v regióne a v zahraničí, 

- vyhľadávanie zahraničných zdrojov pri tvorbe spoločných podnikov, 

- právne, daňové a colné poradenstvo, 

- vedenie účtovníctva, 

- implementácia systémov kvality (ISO 9000), 

- technologické a patentové poradenstvo, 

- vyhodnocovanie projektov pre rizikové financovanie, 

153


- “spin off“ poradenstvá – vyčleňovania neefektívnych prevádzok z veľkých 

podnikov. 

Okrem poskytovania vyššie uvedených služieb pre podnikateľov sa orientujú aj na 

vytváranie inovatívneho podnikateľského zámeru – nový výrobok, služba alebo technológia. 

Uplatňujú pri tom regionálne preferencie. Medzi služby, ktoré poskytujú klientom patria : 

- vyhľadávanie inovatívnych projektov (brookerská činnosť), 

- spracovanie podnikateľského zámeru a plánu, 

- ekonomické a účtovné poradenstvo, 

- poradenstvo pri financovaní projektov, 

- kontakty v rámci európskej siete inovačných centier, 

- školenia, 

- spoločná účasť na výstavách, 

- propagácia a styk s verejnosťou, 

- iniciovanie vzájomnej spolupráce, 

- poskytovanie materiálnej podpory, znižovanie nákladov potrebných pre 

rozbehnutie firmy, (výhodný prenájom priestorov na podnikanie, kopírovacích 

služieb, sekretárskych služieb a pod.). 

RPIC Martin 53 

RPIC Martin je združenie právnických osôb v zmysle par.20 Občianskeho zákonníka. 

Bolo založené v roku 1992 na základe partnerstiev verejného a súkromného sektora na 

podporu malého a stredného podnikania v regiónoch Turca, Oravy, Liptova a Kysúc. 

Jeho základným poslaním je poskytovanie poradenstva, informácií, vzdelávania a 

všestrannej pomoci pre začínajúcich i existujúcich podnikateľov, potrebnej na začatie, rozvoj 

či stabilizáciu podnikateľskej činnosti. 

Ponúka nasledujúce služby: 

- Poradenstvo pre záujemcov o podnikanie 

- Vzdelávanie a školenia pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie 

- Podnikateľské plány - konzultácie, vypracovanie, posudky 

- Účtovníctvo, dane, právo, marketing, manažment 

- Informácie o podporných programoch a štrukturálnych fondoch EÚ 

- Semináre a vzdelávacie programy pre existujúcich podnikateľov 

- Komplexné poradenstvo pri zakladaní firmy 

- Informačné a Poradenské služby pre podnikateľov 

- Informácie a poradenstvo v podnikateľskej legislatíve 

53 www.rpicmt.sk 

154


- Informácie o zdrojoch finančnej pomoci 

- Poskytovanie mikropôžičiek 

- Vzdelávaco-rekvalifikačné kurzy pre záujemcov o podnikanie 

Euroregión Beskydy 54 

Euroregión Beskydy vznikol na základe podpísania Zmluvy o slovensko-poľskočeskej 

spolupráci medzi združeniami Región Beskydy so sídlom v Žiline (Slovenská 

republika), Region Beskidy so sídlom v Bielsku-Biała (Poľská republika) a Region Beskydy 

so sídlom vo Frýdku-Místku (Česká republika) za účelom realizácie cezhraničnej spolupráce 

v samospráve na vyššom stupni. Členskú základňu zo slovenskej strany tvoria mestá a obce 

severozápadnej časti Žilinského kraja - okresov Žilina, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové 

Mesto, Bytča a Námestovo, kde má cezhraničná spolupráca dlhoročné tradície. 

Euroregión Tatry 55 

Myšlienka zblíženia a spolupráce medzi Poľskom a Slovenskom v oblasti Tatier 

vznikla počas konferencie o samosprávach v Zakopanom v novembri 1991. O tomto projekte 

sa následne diskutovalo na konferencii starostov poľských a slovenských obcí, ktorá sa konala 

v máji 1992 v Poprade. 

Hlavnými smermi činnosti združenia sú: 

1. Podanie projektovej žiadosti pre technickú realizáciu projektu Domu slovensko – 

poľského stretávania v Kežmarku do grantovej schémy BRIGS a zabezpečenie 

zdrojov potrebných pre kofinancovanie projektu. 

2. Začatie a zabezpečenie realizácie výstavby Domu Slovensko – Poľského 

stretávania sa Euroregiónu „Tatry“ v Kežmarku. 

3. Lokalizovanie kancelárie poslancov Európskeho parlamentu v budúcom sídle 

Euroregiónu „Tatry“. 

4. Tvorba spoločných projektov v oblasti kultúry v rámci programu INTERREG 

III.A. 

5. Aktivizácia Euroregiónu „Tatry“ v procese obnovy kalamitou zničených 

Vysokých Tatier. 

6. Spoločné úsilie a podpora pri posilnení Slovensko – Poľskej cezhraničnej 

spolupráci v oblasti hospodárskej – spoločná hospodárska komora a jej lokalizácia 

v budúcom sídle Euroregiónu „Tatry“. 

7. Podpora pri rozvoji Slovensko - Poľskej cezhraničnej spolupráce v oblasti 

cestovného ruchu medzi strednými a vysokými školami. 

8. Spoločné úsilie pri určovaní priorít cezhraničnej spolupráce pre nové sedemroèné 

plánovacie obdobie Európskej únie 2007 – 2013. 

54 www.euroregion-beskydy.cz 

55 www.euroregion-tatry.sk 

155


9. Spoločná príprava jednotných stanov pre budúce spojenie Euroregiónu „Tatry“ do 

jedného cezhraničného subjektu, nadväzujúceho na podmienky pripravované 

Európskou komisiou a Európskym parlamentom. 

10. Prepracovanie internetovej stránky Euroregiónu „Tatry“ a podpora využívania 

informačného systému INFOTATRY. 

11. Vypracovanie a podpora spoločného projektu cyklotrás okolo Tatier. 

12. Aktualizovanie stanov Združenia Región „Tatry“ o nové požiadavky (delegovanie 

zástupcov na kongresy Združenia Región „Tatry“, rotácia predsedníctva, nestále 

členstvo miest a obcí v Rade ZRT, atď...) 

13. Posilnenie aktivít cezhraničnej spolupráce EUT prostredníctvom Systému podpory 

euroregionálnych aktivít 2005 – 2006. 

14. Odborná a metodická pomoc členským samosprávam ZRT pri tvorbe a 

implementácii projektov cezhraničnej spolupráce, v rámci programu INTERREG 

III.A. 

15. Pravidelná aktualizácia databázy členských miest a obcí ZRT, ich aktuálne 

informovanie a rozširovanie efektívnej elektronickej komunikácie. 

Mikroregióny 

Mikroregión je dobrovoľné združenie obcí a miest za účelom riešenia spoločných 

problémov a za účelom hľadania spoločných ciest rozvoja príslušného územia . V zmysle 

zákona je predmetom činnosti takéhoto združenia zvyčajne oblasť sociálnych vecí, 

starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie 

komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť 

školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha 

vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku. Vidiecke 

mikroregionálne združenia vznikajú aj preto, aby mohli efektívne pripraviť rozvojové 

programy za účelom zvýšenia kvality života na vidieku. 

Aby sa odlíšili tieto združenia obcí od združení (občianskych, záujmových), kde 

členmi môžu byť fyzické, či iné právnické osoby, resp. od regionálnych združení (väčší záber 

územia – regiónu), používa sa pre ich označenie pojem mikroregionálne združenia obcí, resp. 

skrátene mikroregióny 

Význam mikroregionálnych združení obcí: 

1. spoločnými silami podnecujú rozvoj v obciach, pripravujú rozvojové programy 

a dokumenty – územné plány, programy hospodársko-sociálneho rozvoja, stratégie 

trvalo udržateľného rozvoja a pod.; 

2. môžu byť príjemcami finančných podpôr z národných (Program obnovy dediny), ale 

aj európskych zdrojov (predvstupové, či štrukturálne fondy EÚ); 

3. začiatok cielenej spolupráce obyvateľov vidieka, záujem o spájanie, delenie si 

kompetencií a zdieľanie spoločných problémov i ziskov. Táto spolupráca môže byť 

zárodkom budúcej municipalizácie, ktorá je v západnej Európe základným princípom 

verejnej správy na komunálnej úrovni. 

156


Skrátený názov MR 

Názov MR 

Počet 

obcí 

Počet 

obyvateľov 

Rozloha 

v km 2 

ZCR Dolných 

Kysúc 

Miestne združenie cestovného ruchu 

dolných Kysúc 

15 34 681 180,04 

Baranec Mikroregión Baranec 5 2 032 76,68 

Bytčianska kotlina Mikroregión Bytčianska kotlina 12 30 788 281,91 

Horný Liptov Mikroregión Horný Liptov 15 22 199 625,79 

Javorníky - východ Mikroregión Javorníky - východ 4 6 406 79,53 

Liptovská Mara Mikroregión Liptovská Mara 5 670 35,23 

Belá Občianske združenie Belá 5 12 598 128,05 

Ramža Občianske združenie Ramža 6 3 388 185,16 

Orava – Babia Hora Región Orava - Babia Hora 12 30 603 432,95 

Babia Hora 

Biela Orava 

Združenie BABIA HORA pre všestranný 

rozvoj obcí regiónu Babia Hora 

Združenie BIELA ORAVA pre 

všestranný rozvoj obcí regiónu Biela 

Orava 

7 16 934 199,83 

12 23 691 324,87 

157


ZCR Veľká Fatra Združenie cestovného ruchu Veľká Fatra 9 6 988 288,46 

Dolný Liptov Združenie Dolný Liptov 21 53 483 683,10 

Lietavské panstvo Združenie Lietavského panstva 5 4 745 40,32 

ZCR Dolný Liptov - 

Ružomberok 

Združenie na rozvoj cestovného ruchu 

regiónu Dolný Liptov - Ružomberok 

10 11 665 195,52 

Terchovská dolina Združenie obcí - Terchovská dolina 15 24 940 261,68 

Havran - Dolný 

Liptov 

Horný Turiec 

OrLi 

Združenie obcí Havran - Dolný Liptov - 

ZOHDL 

Združenie obcí Horného Turca na 

ochranu životného prostredia 

Združenie obcí oravsko - liptovského 

mikroregiónu OrLi 

5 5 632 167,01 

24 16 570 379,64 

10 4 100 124,78 

Biela Orava Združenie obcí región Biela Orava 22 51 497 636,44 

Stredný Liptov - 

Ekológ 

Združenie obcí stredného Liptova - 

Ekológ 

10 6 591 211,19 

Rajecká dolina Združenie Rajecká dolina 22 27 550 317,34 

Turčianska Vážsko - 

Fatranská cesta 

Združenie Turčianska Vážsko - Fatranská 

cesta 

11 21 430 200,46 

D. Inštitúcie zamerané na transfer technológií a podporu inovácií 

IPA Slovakia 56 

IPA Slovakia je združenie pre podporu transferu technológií, ktoré vzniklo ako 

výsledok spoločnej iniciatívy Fraunhofer Gesellschaft v Mníchove a Žilinskej univerzity. 

Presadzuje nové poznatky a skúsenosti z oblasti produktivity a konkurenčnej schopnosti do 

priemyslu v SR. Poskytuje poradenstvo v oblasti organizácie podniku, nových technológií, 

zvyšovania produktivity a inovácií, vzdelávanie a tréningy v podnikoch. 

Špecializuje sa na nasledujúce oblasti: 

Analýza a meranie práce 

Analýza pracovných miest 

Fraktálový podnik 

Inovácie 

Lean Sigma 

Logistika 

Mapovanie toku hodnôt 

Moderovanie workshopov 

Nástroje riadenia kvality 

Optimalizácia liniek 

Optimalizácia materiálových tokov 

Podnikové audity 

Priemyslové inžinierstvo 

Segmentácia 

Simulácia 

SMED - Rýchle pretypovanie 

Tímová práca 

TPM - Totálne produktívna údržba 

Vizuálne pracovisko 

56 www.ipaslovakia.sk 

158


TOC - Teória obmedzení 

Zlepšovanie procesov 

Výrobné systémy 

atď. 

Slovenské centrum produktivity (SLCP) 57 

Slovenské centrum produktivity je národné združenie úzko späté so Žilinskou 

univerzitou. Jeho hlavným cieľom je prispieť k urýchleniu zmien v oblasti produktivity v 

slovenskom priemysle. Je asociovaným členom European Association of National 

Productivity Centres (EANPC) a World Confederation of Productivity Sciences (WCPS). 

Bolo založené v roku 1998 s cieľom zahájiť zmeny v oblasti produktivity v slovenskom 

priemysle a verejnom živote. Slovenské centrum produktivity nadviazalo a aktívne rozvíja 

spoluprácu s mnohými medzinárodnými organizáciami v oblasti produktivity z Európy, 

Japonska a USA. 

Súčasné aktivity sú orientované predovšetkým na pomoc slovenským výrobným 

podnikom v nepretržitom rozvoji s cieľom presadiť sa na najdôležitejších európskych trhoch. 

Medzi najdôležitejšie aktivity SLCP patria: 

• Konzultačná a poradenská činnosť v oblasti produktivity pre priemyselné 

organizácie. 

SLCP aktívne spolupracuje s najvýznamnejšími slovenskými priemyselnými 

podnikmi. Nejedná sa len o znižovanie nákladov, ale o všetkých možných spôsoboch 

zvyšovania produktivity. Súčasné zameranie konzultačných projektov je najmä na tieto 

oblasti: 

Produktivita 

Totálne produktívna údržba 

Štíhla výroba 

Logistika 

Rozvoj ľudských zdrojov 

Simulácia a virtuálna realita 

• Príprava a realizácia vzdelávacích seminárov a workshopov predovšetkým 

v týchto oblastiach: 

Podnik svetovej triedy 

Priemyslové inžinierstvo 

Hodnotové inžinierstvo 

Zlepšovanie procesov 

Podniková logistika 

Analýza a meranie práce 

Projektovanie výrobných systémov 

TQM – komplexné manažérstvo kvality 

Simulácia výrobných systémov 

Plánovanie a riadenie výroby 

Ergonómia a bezpečnosť práce 

Podnikové a výrobné stratégie 

Meranie a zvyšovanie produktivity 

Japonské výrobné a manažérske techniky 

Tímová práca, Manažment úzkych miest 

atď. 

57 www.slcp.sk 

159


• Vydávanie časopisu „Produktivita„ a publikácií v oblasti produktivity. 

• Rozvoj ľudských zdrojov, metód a techník pre racionalizáciu a kontinuálne 

zvyšovanie produktivity. 

• Organizácia medzinárodnej konferencie Národné Fórum Produktivity. 

• Poradenstvo a koordinácia projektov medzinárodnej spolupráce, grantových 

projektov a projektov regionálneho rozvoja z oblasti zvyšovania 

konkurencieschopnosti priemyslu a zvyšovania adaptability ľudských zdrojov. 

• Koordinácia Národného programu zvyšovania produktivity 

a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. 

• Spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti produktivity, transfer 

skúseností a overených techník na Slovensko. 

• Analýzy vývoja produktivity v Slovenskej republike a porovnávanie s ostatnými 

krajinami. 

Vedecko-technologický park Žilina (VTP Žilina) 58 

Vedecko-technologický park Žilina je združením, zameraným na podporu malého a 

stredného podnikania a zamestnanosti v regióne Žilina, zvýšenie konkurencieschopnosti 

podnikov orientáciou na inovácie v regionálnom kontexte, valorizáciu potenciálu vedeckovýskumnej 

základne, podporu pôsobenia mechanizmu transferu technológií, spolupráca 

verejného a súkromného sektoru v procese rozvoja malého a stredného podnikania, 

poskytovanie poradenských služieb, vytváranie podnikateľských inkubátorov pre začínajúcich 

podnikateľov a na harmonizáciu existujúcich právnych noriem pre oblasť malého a stredného 

podnikania. 

Hlavnými oblasťami činnosti VTP Žilina sú: 

• vo vzťahu k začínajúcim podnikateľom : 

zlepšovanie kvality podnikateľského prostredia pre rozvoj podnikania 

založenie podnikateľského inkubátora ako pomoc pre naštartovanie podnikania 

transfer nových poznatkov z univerzitného do podnikateľského prostredia 

• vo vzťahu k existujúcim malým a stredným firmám : 

transfer technológií pre šírenie a rozvoj inovácií, hlavne v oblastiach 

- softvérového inžinierstva 

- telematiky 

- mechatroniky 

- informačnej a telekomunikačnej techniky 

- biomedicínskej techniky 

58 www.vtpzilina.sk 

160


- alternatívnych energií 

- multimediálnych technológií 

- CA technológií 

- adaptívnych procesov riadenia - fuzzy logika 

- dopravných a komunikačných technológií a služieb 

- inteligentných dopravných systémov 

- projektovania dopravných stavieb a stavebných technológií 

zabezpečenie podnikateľského centra pre rozvoj zahraničných investícií 

existencia poradenského centra pre stimuláciu ekonomického rastu 

vytvorenie informačného bodu s fungujúcou sieťou a kvalitnou databázovou základňou 

• vo vzťahu k zainteresovaným subjektom a ostatným záujmovým skupinám: 

vytvoriť spoločenstvo záujmov a dobrých vzťahov, zjednocujúcich spoločné myšlienky a 

smerovanie pre rozvoj regiónu Slovensko - severozápad 

Biomasa 59 

Biomasa je združenie, zamerané na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, 

hlavne biomasy na Slovensku. Svojimi aktivitami sa snaží o informovanie a prezentovanie 

racionálneho využitia obnoviteľných energetických zdrojov, energetických úspor a vysokého 

potenciálu biomasy na Slovensku a o realizáciu konkrétnych aktivít na zníženie znečistenia 

životného prostredia. Cieľom združenia je zúčastňovať sa procesu súvisiaceho s využívaním 

obnoviteľných energetických zdrojov prostredníctvom šírenia informácií a implementácie 

nových technológií na biomasu, vhodných pre životné prostredie, ako aj zabezpečiť cenovo 

prijateľné vykurovanie verejných budov v pôsobnosti členov združenia a súčasne využívať 

miestne obnoviteľné energetické zdroje. Poslaním združenia je mobilizovať menšie komunity, 

aby si uvedomili, že treba hľadať možnosti efektívneho využívania miestnych zdrojov. 

E. Výskumné ústavy 

VÚVT–Engineering, Žilina (VÚVT-E) 60 

VÚVT–Engineering je priamy pokračovateľ Výskumného ústavu výpočtovej techniky 

Žilina, pôsobiaci v oblasti výpočtovej techniky a jej aplikácie v najrôznejších oblastiach 

nasadenia. Poskytuje komplexné služby zákazníkom, zahrňujúce poradenskú a konzultačnú 

činnosť, vypracovávanie štúdií a projektov; komplexnú realizácia projektov, vrátane dodávky 

techniky i programového vybavenia a to spôsobom na kľúč, alebo za spoluúčasti zákazníka na 

realizácii projektu a uvedenia diela do prevádzky; záručný a pozáručný servis na všetky 

realizované systémy a zariadenia v zmysle zmluvných podmienok; organizovanie školení a 

59 www.biomasa.sk 

60 www.vuvt.sk 

161


seminárov k vybraným riadiacim priemyselným systémom; výrobu a návrh dosiek plošných 

spojov (DPS). 

Výskumný ústav textilnej chémie v Žiline (VÚTCH-Chemitex) 61 

Výskumný ústav textilnej chémie je vedúcim pracoviskom vedecko-technického 

rozvoja s medziodvetvovou pôsobnosťou, so zameraním na výskum a vývoj v textile, textilnej 

chémii a priemyselnej ekológii, skúšobníctvo, certifikáciu a inšpekcie textilných, odevných a 

stavebných výrobkov, malotonážnu chemickú, textilnú a malosériovú strojárenskú výrobu. 

Jeho súčasťou je aj Autorizovaná skúšobňa SKTC-119 pre skúšanie a certifikáciu textilných a 

odevných výrobkov, výrobkov spotrebnej chémie a časti stavebných výrobkov, ktorá bola v 

priebehu roka 2003 notifikovaná v rámci EÚ pre oblasť osobných ochranných prostriedkov. 

Výskumný ústav dopravný (VÚD) 62 

Výskumný ústav dopravný je organizáciou vedy a výskumu, zameranou na riešenie 

významných výskumných úloh v oblasti tvorby a realizácie dopravnej politiky. Pôsobí vo 

všetkých druhoch dopravy, najmä v oblastiach techniky, technológie, prevádzky, ekonomiky, 

legislatívy, riadenia a organizácie dopravy, informatiky a automatizácie v doprave, ekológie, 

energetiky, bezpečnosti a kvality dopravy, dopravnej infraštruktúry, dopravného zabezpečenia 

a riadenia cestovného ruchu, dopravnej politiky, skúšobníctva a certifikácie v doprave. Od 

roku 1999 je držiteľom certifikátu systému kvality. 

Výskumný ústav mliekarenský, a.s. Žilina (VÚM) 63 

Výskumný ústav mliekarenský je vedecko-výskumnou základňou výrobcov a 

spracovateľov mlieka. Jeho cieľom je poskytovať s celoslovenskou pôsobnosťou odborné 

služby pre producentov mlieka, mliekarenské podniky a ďalšie príbuzné organizácie. 

Zameriava sa hlavne na základný a aplikovaný výskum - účasť na riešení domácich a 

medzinárodných vedecko-technických projektov z oblasti výroby a spracovania mlieka; 

prvovýrobu mlieka – odbornú pomoc poľnohospodárskym podnikom v oblasti produkcie 

mlieka, jeho hygieny, kvality a finalizácie; mliekarenskú technológiu a techniku - vývoj 

výrobkov a zavádzanie nových progresívnych technológií, súčinnosť pri vývoji 

technologických zariadení a ich overovaní; rozborovú činnosť - všetky základné a špeciálne 

skúšky mlieka, mliečnych a potravinárskych výrobkov v akreditovanom a poverenom 

skúšobnom laboratóriu EXAMINALA; poradenskú, sprostredkovateľskú, školiteľskú, 

prekladateľskú a publikačnú činnosť; legislatívnu a normotvornú činnosť - tvorbu a 

schvaľovanie technických noriem, poradenstvo v oblasti potravinárskej legislatívy, tvorba 

STN, potravinového kódexu, metodických pokynov; obchodnú činnosť- stabilizačné látky, 

prírodné farbivá, enzýmy, štandardné roztoky chemikálií, mikrobitesty, fosfatesty, čisté 

mliekarenské kultúry. 

61 www.vutch.sk 

62 www.vud.sk 

63 www.vum.sk 

162


VÝVOJ Martin, a.s. 64 

VÝVOJ Martin je inovačnou inštitúciou v slovenskom strojárenskom priemysle. Má 

viac ako 50-ročnú tradíciu vo výskume a vývoji v rôznych oblastiach strojárstva, hlavne 

mobilnej techniky a viac ako 10 ročné skúsenosti v oblasti realizácie a rekonštrukcií 

technologických zariadení v automobilovom, chemickom, drevárskom, potravinárskom, 

celulózovom, gumárenskom priemysle, v priemysle spracovania nerastov, v železničnej a 

automobilovej doprave. Má tiež bohaté skúsenosti v oblasti vývoja rôznych unikátnych 

strojov a zariadení v skúšobníctve a v procesoch kontroly kvality, v zabezpečovaní 

prototypov a kusovej a malosériovej výroby. 

Je tiež hromadným výrobcom strojov a zariadení pre údržbu ciest a diaľnic a 

výrobcom pohonov pre železničné drezíny. Realizuje aj náročnejšie technologické projekty 

vďaka pružným väzbám na výrobné kapacity ďalších strojárenských podnikov a schopnosti 

získavať podporné prostriedky v rámci vedecko-technických projektov, štátnych programov 

vedy a výskumu. V prípade záujmu má schopnosť kompletovať, rekonštruovať a repasovať 

dovážané zariadenia, prípadne niektoré časti i vyrábať podľa dodanej dokumentácie. 

Je sídlom celoslovenského CENTRA pre rozvoj strojárstva, ktoré združuje 17 nosných 

organizácii strojárskeho výskumu a vývoja a výrazným spôsobom sa podieľa na tvorbe 

technickej politiky a prognóz slovenského strojárstva. So základným imaním 61 005 tisíc Sk a 

počtom 64 pracovníkov sa radí medzi stredne veľké inovačné inštitúcie v slovenskom 

strojárskom priemysle. 

Má certifikovaný systém riadenia kvality podľa ISO 9001: 2000 pre nasledujúce 

činnosti: 

1.) Vývoj, výroba a predaj 

- Strojov na údržbu ciest, diaľnic a letísk 

- Špeciálnej obrannej techniky pre ASR 

- Agregátov technologických zariadení spracovateľského priemyslu 

2.) Záručný a pozáručný servis k uvedeným produktom 

3.) Služby vývoja a inžinieringu 

4.) Zmluvná výroba podľa dodanej dokumentácie 

F. Zväzy a asociácie 

Názov Mesto http 

Slovenský elektrotechnický zväz Trenčín www.sez-sk.sk 

Slovenský mliekarenský zväz Bratislava www.smz.sk 

Slovenský živnostenský zväz Bratislava www.szz.sk 

Zamestnávateľský plynárenský zväz Bratislava www.sgoa.sk 

Združenie automobilového priemyslu SR Bratislava www.zapsr.sk 

Združenie obranného priemyslu Bratislava www.zop.sk 

Zväz elektrotechnického priemyslu SR Bratislava www.zep.sk 

64 www.vyvoj.sk 

163


Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR Trenčín www.zhtpg.sk 

Zväz polygrafie na Slovensku Bratislava www.zpns.sk 

Zväz priemyselných podnikateľov Slovenska Bratislava www.zpz.sk 

Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií SR Bratislava www.zpvvo.sk 

Zväz spracovateľov dreva SR Bratislava www.zsdsr.sk 

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska Bratislava www.zsps.sk 

Zväz strojárskeho priemyslu SR Zvolen www.zspsr.sk 

Zväz zlievární a kováční Slovenska Bratislava www.zzks.sk 

Živnostenské spoločenstvo Žilina Žilina www.szz.sk 

IT asociácia Slovenska Bratislava www.itas.sk 

Asociácia telekomunikačných operátorov Bratislava www.ato.sk 

Asociácia textilného a odevného priemyslu SR Bratislava www.atop.sk 

F. Vzdelávacie inštitúcie 

V Žilinskom regióne sa nachádzajú nasledujúce inštitúcie poskytujúce univerzitné 

vzdelanie: 

• Žilinská univerzita 

• Katolícka univerzita v Ružomberku 

• Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom 

Mikuláši 

• Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského 

Žilinská univerzita 65 

Žilinská univerzita je so svojím zameraním jedinečnou na Slovensku a má viac než 

päťdesiatročnú tradíciu s poskytovaním vzdelania a výskumu na poli dopravy a informačných 

technológií. 

Okrem toho, v priebehu posledných desiatich rokov sa univerzita stala vzdelávacou 

inštitúciou s rozsiahlym profilom v mnohých oblastiach vedy, technológií, ekonomiky, 

manažmentu, a nedávno aj vo vzdelávaní v oblasti prírodných vied. 

Žilinská univerzita v Žilne je štátnou verejnou vysokou školou univerzitného zamerania. Má 

polstoročnú históriu. Vynikla v roku 1953 pôvodne ako Vysoká škola železničná v Prahe. 

Profil Žilinskej univerzity je daný tradičným zameraním na všetky oblasti dopravy a spojov, 

elektrotechniky, strojárstva, stavebníctva a súvisiacich technických a ekonomických disciplín. 

Prirodzeným dôsledkom prenikania nových technológií do všetkých spoločenských odvetví 

a činností bolo rozšírenie zamerania o problematiku automatizovaného riadenia, 

informačných a komunikačných technológií. Vznik Fakulty prírodných vied naznačil 

smerovanie školy k univerzálnejšiemu charakteru vzdelávania, vrátane spoločenskovedného. 

65 www.utc.sk 

164


Fakulty Žilinskej univerzity: 

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov 66 

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov v súlade s hlavnými zámermi 

Žilinskej univerzity sa venuje najmä výchove budúcich generácií odborníkov a expertov pre 

prácu vo všetkých rezortoch dopravy a spojov, teda pre železničnú, cestnú, mestskú, leteckú 

a vodnú dopravu a pre poštové služby a telekomunikácie. Od roku 2000 sa fakulta orientuje aj 

na problematiku všeobecnej ekonomiky a riadenia podniku. 

Strojnícka fakulta 67 

Strojnícka fakulta so svojou dlhoročnou tradíciou v technickom vzdelávaní a ostatnou 

vednou a odbornou činnosťou je vybavená viacerými laboratóriami a niekoľkými 

špecializovanými počítačovými pracoviskami, ktoré zabezpečujú rozvoj a aplikáciu 

najmodernejších technológií a poznatkov do technickej praxe. Zameriava sa hlavne na 

problematiku konštrukčných materiálov a technológiu výbory súvisiacu s rozvojom 

technickej základne dopravných prostriedkov, strojov, nástrojov a konštrukcií, konštrukcie 

dopravných prostriedkov, mobilných pracovných strojov, zdvíhacích, manipulačných 

a elektronických zariadení, prevádzku a obnovu dopravných prostriedkov v súvislosti 

s rozvojom dopravného systému, na podnikový manažment, výrobu, výrobné stroje, dopravné 

a manipulačné zariadenia, projektovanie výrobných systémov, marketing, modelovanie, 

simuláciu a riešenie akosti výrobkov. 

Elektrotechnická fakulta 68 

Pôvodné zameranie elektrotechnickej fakulty bolo hlavne na technické aspekty 

klasickej dopravy, neskôr pribudla problematika spojov a postupne informačné systémy 

a zabezpečovacie systémy, moderné telekomunikačné technológie a siete, digitálne prenosové 

a spojovacie systémy, systémy prenosu dát, rádiové siete, pozemné a družicové mobilné 

a rádiové siete, optoelektronika, optické komunikačné systémy, rozvoj výkonových 

polovodičových systémov, trakčné pohonné systémy, moderné riadenie elektrických sietí, 

elektroenergetické napájanie železníc a interdisciplinárne odbory – mechatronika, 

telekomunikačný manažment ako aj problematika biomedicínskeho inžinierstva, ktoré fakulta 

realizuje v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine. 

Stavebná fakulta 69 

Stavebná fakulta sa svojím odborným zameraním orientuje na prípravu odborníkov 

hlavne pre oblasť cestného a železničného staviteľstva, objektov líniových stavieb, t.j. mostov 

a tunelov, zemných a skalných konštrukcií, konštrukčných systémov pre bytovú 

a priemyselnú výstavbu, na riešenie výstavby, údržby a rekonštrukcie dopravných stavieb 

a vysokorýchlostných tratí, konštrukciu a diagnostiku dopravných stavieb a ich dynamického 

zaťaženia, pre posudzovanie mechaniky a prevádzkovej spôsobilosti cestných vozoviek 

a odborníkov pre pozemné staviteľstvo, urbanizmus a územné plánovanie. 

66 www.fpedas.utc.sk 

67 http://fstroj3.utc.sk/ 

68 http://fel.utc.sk/ 

69 http://svf.utc.sk/ 

165


Fakulta riadenia a informatiky 70 

Aktivity fakulty riadenia a informatiky sú determinované novými trendmi rozvoja 

informačných a komunikačných technológií, pričom prioritnou úlohou fakulty je zabezpečiť 

kontinuálne prepojenie výskumu, vzdelávania a uplatnenia absolventov v praxi. Hlavné 

vzdelávacie a odborné činnosti spočívajú v oblastiach ako sú navrhovanie a realizácia 

technických prostriedkov pre informačné a riadiace systémy, analýza, syntéza a návrh 

integrovaných informačných a riadiacich systémov, manažment, marketing, logistika, 

podnikanie, tvorba dopravných a komunikačných systémov, riadenie a optimalizácia dopravy 

prepravy tovaru a cestujúcich, riadenie a optimalizácia tvorby báz dát a prenosu a spracovania 

informácií, problematika multimediálnych informačných, grafických systémov a simulačných 

prostriedkov pre komunikačné siete a systémy a matematické modelovanie. 

Fakulta špeciálneho inžinierstva 71 

Fakulta špeciálneho inžinierstva, pôvodne ako Vojenská fakulta ŽU sa postupne 

vyprofilovala na fakultu manažérsko-technologického zamerania. Činnosť fakulty sa orientuje 

predovšetkým na vojenské staviteľstvo, vojenskú dopravu, krízový manažment, na rizikové 

krízové situácie, na oblasť obrany. Bezpečnosti a ochrany spoločnosti, problematiku 

dopravných úloh v období brannej pohotovosti štátu a v mierovom zabezpečení ozbrojených 

síl, na otázky infraštruktúry dopravného systému a prípravu obnovy pozemných komunikácií 

a riadenia železničnej dopravy počas brannej pohotovosti štátu. 

Fakulta prírodných vied 72 

Fakulta prírodných vied ako najmladšia fakulta Žilinskej univerzity poskytuje 

magisterské vzdelávanie v odbore aplikovaná matematika, ktorý sa zameriava na 

ekonomicko-finančnú a technicko-fyzikálnu problematiku. Fakulta zabezpečuje tiež 

magisterské vzdelávanie so zameraním na učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov 

v kombinácii matematika, fyzika, informatika, anglický jazyk, náboženský výchova 

(Evanjelická cirkev augsburského vyznania) a učiteľstvo odborných umeleckých predmetov 

so zameraním na hudobnú výchovu a hru na nástroj, ako aj bakalárske vzdelávanie v odbore 

knižničná a informačná veda. 

Výskumné a vzdelávacie ústavy Žilinskej univerzity: 

Ústav celoživotného vzdelávania 73 

Ústav celoživotného vzdelávania ako manažérske a marketingové pracovisko Žilinskej 

univerzity realizuje služby v oblasti celoživotného vzdelávania v úzkej spolupráci s fakultami 

a katedrami ŽU a inými spolupracujúcimi partnermi. V rámci systému vzdelávania v SR 

koordinuje. Metodicky a organizačne zabezpečuje rozvoj celoživotného vzdelávania, resp. 

dištančné formy ďalšieho vzdelávania na vysokých školách a univerzitách regiónu. 

70 http://www.fri.utc.sk 

71 http://fsi.utc.sk/ 

72 http://fpv.utc.sk 

73 www.ucv.utc.sk 

166


Ústav súdneho inžinierstva 74 

Poslaním Ústavu súdneho inžinierstva je prehlbovať vedeckú. Pedagogickú. 

Koordinačnú. Kontrolnú a posudkovú činnosť vo všetkých technicko-právnych problémoch 

dopravy a spojov, strojárstva, stavebníctva, elektrotechniky, hutníctva a podnikového 

hospodárstva. Ústav súčasne plní funkciu rezortného metodického centra Ministerstva 

spravodlivosti pre znalecké otázky v SR. 

Ústav dopravný – CETRA – európske centrum excelencie 75 

Úlohou Ústavu dopravy je lepšie využitie ľudského a technologického potenciálu pri 

rozvoji vedeckovýskumnej činnosti v oblasti dopravy, vytváraním a podporou 

multidisciplinárnych, projektovo-orientovaných výskumných tímov špecialistov. Ústav 

dopravy je zapojený do základného a aplikovaného výskumu cestnej, železničnej, vodnej 

a vzdušenej dopravy, dopravnej elektroniky a strojárstva, aplikovanej matematiky, 

informačných technológií, riadenia, vojenskej dopravy a súdneho inžinierstva s cieľom 

harmonizovať a aproximovať dopravnú sústavu k štandardom Európskej únie. 

Výskumný ústav vysokohorskej biológie 76 

Výskumný ústav vysokohorskej biológie realizuje výskum, vzdelávacie aktivity 

a expertíznu činnosť v oblasti biológie a ekológie so zvláštnym dôrazom na výskum 

vysokohorskej biológie, pripravuje profesionálnych odborníkov na ochranu prírody v súlade 

s medzinárodnými štandardmi. 

Ústav telesnej výchovy 77 

Ústav telesnej výchovy je celoškolským pracoviskom zabezpečujúcim a rozvíjajúcim 

oblasť výchovy a športu pre študentov a zamestnancov ŽU. Pre študentov všetkých foriem 

štúdia zabezpečuje výučbu telesnej výchovy, organizuje dobrovoľné telovýchovné aktivity, 

súťaže a majstrovstvá ŽU v rozličných športových odvetviach, organizačne zabezpečuje 

výkonnostný a vrcholový šport a účasť na akademických súťažiach. Pre zdravotne oslabených 

študentov zabezpečuje relaxačne a zdravotne posilňujúcu činnosť. 

Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum 78 

Predmetom činnosti centra je výcvik pilotov a riadiacich pracovníkov leteckej 

prevádzky, opravárenská činnosť lietadlovej techniky, zabezpečenie a organizovanie školení 

a odborných kurzov z leteckej problematiky a vykonávanie odbornej a poradenskej činnosti 

v oblasti leteckej problematiky. 

74 www.usi.sk 

75 www.utc.sk/cetra 

76 http://www.vuvb.utc.sk 

77 http://utv.utc.sk/ 

78 www.lvvc.utc.sk 

167


Ústav konkurencieschopnosti a inovácií 79 

Ústav konkurencieschopnosti a inovácií je organizačnou jednotkou Žilinskej 

univerzity. Jeho vytvorenie iniciovali Strojnícka a Elektrotechnická fakulta. Ústav sa 

zameriava na podporu rozvoja Žilinskej univerzity zavádzaním a rozvojom technologických, 

procesných a výrobkových inovácií a ich prenosom do priemyselného prostredia, 

výskum a vývoj v oblasti high – tech, aplikovanie výskumu do priemyslu a na rozvoj 

medzinárodnej spolupráce 

Ústav informačných a komunikačných technológií 80 

Poslaním Ústavu informačných a komunikačných technológií ako pracoviska 

s celoškolskou pôsobnosťou je projektovať, zavádzať a koordinovať využívanie moderných 

informačných technológií v riadení a správe školy, vo výučbe a v oblasti vedy a výskumu. 

Ústav zabezpečuje komplexný technologický a prevádzkový servis pre pracoviská školy, 

aktívne sa podieľa na rozvoji počítačových sietí vysokých škôl SR, spolupracuje s Ústavom 

informácií a prognóz školstva pri prepojení informačného systému ŽU na informačný systém 

rezortu školstva. 

Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského 81 

Jesseniova lekárska fakulta je integrálnou súčasťou Univerzity Komenského. 

Poskytuje možnosť štúdia v študijnom odbore všeobecné lekárstvo v jazyku slovenskom i 

v jazyku anglickom a v študijnom odbore ošetrovateľstvo (magisterské a bakalárske štúdium). 

Fakulta má k dispozícii vynikajúce pracoviská nielen v základných a predklinických 

disciplínach, ale aj v klinických výučbových bázach v Martinskej fakultnej nemocnici. 

Dlhoročne dosahuje solídne výsledky vo vedecko-výskumnej činnosti a medzinárodných 

aktivitách. Orientuje sa predovšetkým na poskytovanie vzdelania v oblasti organizácie 

zdravotníckej starostlivosti, v oblasti poskytovania neodkladnej lekárskej pomoci pri život 

ohrozujúcich situáciách a oblasti diagnostiky a terapie akútnych a chronických chorôb 

a stavov. Ďalej tiež na osobitosti fyziológie, prevencie, vyšetrenia, diagnostiky a liečby 

chorôb detí a dorastu, základy komplexnej farmakoterapie a základy starostlivosti o chronicky 

chorých a starých ľudí. 

Katolícka univerzita v Ružomberku 82 

Katolícka univerzita v Ružomberku vynikla ako neštátna vysoká škola 1. 7. 2000 

transformáciou Katecheticko-pedagogickej fakulty Sv. Ondreja v Ružomberku začlenenej do 

Žilinskej univerzity. Pôvodne mala dve fakulty – filozofickú a pedagogickú so zameraním na 

prípravu pedagógov pre základné a stredné školy v dvojodborovom štúdiu. V súčasnosti je 

verejnou vysokou školou zameranou na rozvíjanie poznania a bádania a prispievajúcou k 

dialógu medzi náboženstvami a kultúrami, medzi vierou a vedou. Nestráca pritom zo zreteľa 

etické hodnoty a teologické videnie problémov. Je členom Medzinárodnej federácie 

katolíckych univerzít (FIUC). 

79 http://ukai.utc.sk 

80 http://uikt.utc.sk/ 

81 www.jfmed.uniba.sk 

82 www.ku.sk/ 

168


Fakulty Katolíckej univerzity: 

Filozofická fakulta 83 

Filozofická fakulta sa venuje príprave odborníkov v oblasti filozofie, histórie, 

žurnalistiky a učiteľstva akademických a výchovných predmetov. Vychováva odborníkov pre 

prácu v kultúrno-spoločenských zariadeniach, mimovládnych a vládnych organizáciách, 

vydavateľstvách, vzdelávacích inštitúciách, archívoch, výskumných inštitúciách, redakciách 

novín a časopisov, rozhlase, televízii a v iných oblastiach masovej (spoločenskej) 

komunikácie ako aj učiteľov pre základné a stredné školy. Jej súčasťou Vedecký ústav 

L.Hanusa a Kabinet teologickej prípravy. V januári 2006 sa skončila rozsiahla rekonštrukcia a 

priestorov, vďaka ktorej má k dnešnému dňu fakulta jednu z najmodernejších 

vysokoškolských budov na Slovensku. 

Pedagogická fakulta 84 

Pedagogická fakulta je vzdelávacou a vedeckou inštitúciou, pripravujúcou odborníkov 

z oblasti humanitných vied kvalifikovaných pre vyučovanie v 5.-13. ročníku základných 

a stredných škôl. Poskytuje predovšetkým 4-ročné magisterské štúdium učiteľstva pre 

1.stupeň ZŠ s rozšírením o náboženskú výchovu, anglický jazyk, špeciálnu pedagogiku, 

nemecký jazyk a 5-ročné magisterské štúdium učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov 

so špecializáciami matematika, biológia, hudobná výchova, informatika a náboženská 

výchova katolícka ako aj učiteľstvo odborných predmetov so špecializáciami hudobná 

výchova – hra na nástroji a hudobná výchova – spev. Uvedené špecializácie možno študovať 

v kombináciách i v rámci medzifakultného štúdia s Filozofickou fakultou KU. 

Fakulta zdravotníctva 85 

Fakulta zdravotníctva je najmladšou fakultou Katolíckej univerzity. Jej hlavnou 

výučbovou základňou je Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Vychováva 

odborníkov vo vednom odbore Ošetrovateľstvo, zaoberajúcich sa starostlivosťou o pacienta v 

oblasti somatických, psychologických, duchovných a sociálnych potrieb, ktoré vznikajú v 

zdraví, v súvislosti s ochorením, prípadne úrazom. Bola jej priznaná i akreditácia v odbore 

pôrodná asistencia na prvý stupeň vysokoškolského štúdia. Úzko spolupracuje s nemocnicami 

v Levoči, v Poprade, v Košiciach, s Ústavom respiračných chorôb a tuberkulózy vo Vyšných 

Hágoch. 

Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom 

Mikuláši 86 

Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika bola zriadená 30.júna 

2004 ako vojenská vysoká škola univerzitného typu. Spolu s Národnou akadémiou obrany 

maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši (http://nao.valm.sk/) nahradila Vojenská 

akadémia v Liptovskom Mikuláši (www.valm.sk) Je jedinou vzdelávacou inštitúciou na 

Slovensku, ktorej poslaním je príprava vysokoškolsky vzdelaných vojenských profesionálov 

83 http://ff.ku.sk/ 

84 http://pf.ku.sk 

85 http://fz.ku.sk/ 

86 http://aos.valm.sk/ 

169


pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny 

rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. 

Na štúdium sa prijímajú len študenti a študentky, ktorí budú vykonávať vojenskú službu. 

Civilné štúdium sa neotvára. 

170


ZHRNUTIE: 4.2 Popis kľúčových organizácií v Žilinskom 

regióne 

Kľúčové organizácie v regióne 

ORGANIZÁCIE 

VEREJNEJ 

SPRÁVY 

Úrad Žilinského 

samosprávneho kraja 

Krajský úrad v Žiline 

Obvodné úrady v Žilinskom 

regióne 

MESTSKÉ ÚRADY 

V ŽILINSKOM 

REGIÓNE 

www.zask.sk 

www.kuza.sk 

Obvodný úrad Čadca 

Obvodný úrad Dolný Kubín 

Obvodný úrad Liptovský Mikuláš 

Obvodný úrad Martin 

Obvodný úrad Námestovo 

Obvodný úrad Ružomberok 

Obvodný úrad Žilina 

Mestský úrad Bytča 

www.bytca.sk 

Mestský úrad Čadca 

www.cadca.sk 

Mestský úrad Dolný Kubín 

www.dolnykubin.sk 

Mestský úrad Kysucké Nové 

Mesto 

www.kysuckenovemesto.sk 

Mestský úrad Liptovský Hrádok 

www.liptovskyhradok.sk 

Mestský úrad Liptovský Mikuláš 

www.liptovskymikulas.sk 

Mestský úrad Martin 

www.martin.sk 

Mestský úrad Námestovo 

www.namestovo.sk 

Mestský úrad Rajec 

www.rajec.sk 

Mestský úrad Rajecké Teplice 

www.rajecke-teplice.sk 

Mestský úrad Ružomberok 

www.ruzomberok.sk 

Mestský úrad Turčianske Teplice 

www.turciansketeplice.sk 

Mestský úrad Tvrdošín 

www.tvrdosin.sk 

Mestský úrad Vrútky 

www.vrutky.sk 

Mestský úrad Žilina 

www.zilina.sk 

Mestský úrad Krásno nad 

Kysucou 

www.krasno.sk 

171


INŠTITÚCIE 

ZABEZPEČUJÚCE 

PODPORU MALÝCH 

A STREDNÝCH 

Národná agentúra pre 

rozvoj malého a stredného 

podnikania 

Žilinská regionálna komora 

Slovenskej obchodnej 

a priemyselnej komory 

PODNIKATEĽOV Agentúra SARIO – 

Slovenská agentúra pre 

rozvoj investícií a obchodu 

INŠTITÚCIE 

ZABEZPEČUJÚCE 

REGIONÁLNY 

ROZVOJ 

A CEZHRANIČNÚ 

SPOLUPRÁCU 

REGIONÁLNE 

ROZVOJOVÉ 

AGENTÚRY 

Regionálne podnikateľské 

a informačné centrum 

Martin 

Euroregión Beskydy 

Euroregión Tatry 

Mikroregióny 

www.narmsp.sk 

www.sopk.sk/za/sk 

www.sario.sk 

Rozvojová agentúra Žilinského 


www.zask.sk 

Agentúra pre regionálny rozvoj 

v Žiline 

www.arrza.sk 

Regionálna rozvojová agentúra 

Kysuce 

www.rrakysuce.sk 


Liptov 

www.rral.sk 


Turiec 

www.rrat.sk 

Agentúra pre regionálnych rozvoj 

Sever 

www.arr.szm.sk 

www.rpicmt.sk 

www.euroregion-beskydy.sk 

www.euroregion-tatry.sk 

172


INŠTITÚCIE 

ZAMERANÉ NA 

TRANSFER 

TECHNOLÓGIÍ 

A PODPORU INOVÁCIÍ 

VÝSKUMNÉ ÚSTAVY 

VZDELÁVACIE 

INŠTITÚCIE 

Slovenské centrum 

produktivity 

Vedecko-technologický park 

Žilina 

Biomasa 

IPA Slovakia 

VÚVT–Engineering, Žilina 

Výskumný ústav textilnej 

chémie v Žiline, VÚTCH- 

Chemitex 

Výskumný ústav dopravný, 

Žilina 

Výskumný ústav 

mliekarenský, Žilina 

Vývoj Martin 


www.utc.sk 

www.slcp.sk 

www.vtpzilina.sk 

www.biomasa.sk 

www.ipaslovakia.sk 

www.vuvt.sk 

www.vutch.sk 

www.vud.sk 

www.vum.sk 

www.vyvoj.sk 

Fakulta prevádzky a ekonomiky 

dopravy a spojov 

www.fpedas.utc.sk 

Strojnícka fakulta 

http://fstroj.utc.sk 

Elektrotechnická fakulta 

http://fel.utc.sk 

Stavebná fakulta 

http://svf.utc.sk 

Fakulta riadenia a informatiky 

www.fri.utc.sk 

173


Jesseniova lekárska fakulta 

Univerzity Komenského 

Katolícka univerzita 

v Ružomberku 

www.ku.sk 

Akadémia ozbrojených síl 

generála Milana Rastislava 

Štefánika v Liptovskom 

Mikuláši 

Fakulta špeciálneho inžinierstva 

http://fsi.utc.sk 

Fakulta prírodných vied 

http://fpv.utc.sk 

Ústav konkurencieschopnosti 

a inovácií 

http://ukai.utc.sk 

Ústav celoživotného vzdelávania 

www.ucv.utc.sk 

Ústav súdneho inžinierstva 

www.usi.sk 

CETRA – európske centrum 

excelencie 

www.utc.sk/cetra 

Letecké výcvikové a vzdelávacie 

centrum 

www.lvvc.utc.sk 

Výskumný ústav vysokohorskej 

biológie 

www.vuvb.utc.sk 

http://www.jfmed.uniba.sk 

Pedagogická fakulta 

http://pf.ku.sk 

Filozofická fakulta 

http://pf.ku.sk 

Fakulta zdravotníctva 

http://fz.ku.sk 

http://aos.valm.sk 

174


4.3 Finančné programy pre podporu a zavádzanie inovácií 

Existujúca podpora pre malé a stredné podniky v Slovenskej republike by sa dala rozdeliť: 

1. podľa typu podpory na 

a. záručnú – podpora realizovaná hlavne bankami na trhu. Zmysel podpory je 

umožniť najmä MSP zaručiť sa za úver na rozvoj podnikania v prípade 

nedostatočného krytia úveru vlastným majetkom. Takúto formu podpory 

realizuje Slovenská záručná a rozvojová banka. 

b. nenávratnú – je to pomoc hlavne z fondov Európskej únie na podporu 

podnikania, inovácií, vzdelávania a pod. Pomoc realizujú implementačné 

agentúry (hlavne Ministerstvo hospodárstva SR a jeho agentúry – SARIO, 

SEA, SACR a NADSME; a Ministerstvo školstva a agentúra APVV), resp. 

priamo Európska komisia prostredníctvom svojich programov (napr. 6. 

rámcový program EÚ). Táto pomoc sa realizuje formou nenávratných 

finančných príspevkov (grantov). 

c. návratnú – podpora sa realizuje dvomi spôsobmi. Prvý je úverový, resp. 

pôžičkový a druhý je vkladom do základného imania spoločnosti. V oboch 

prípadoch investor očakáva výnos buď vo forme úroku, resp. výnosu z predaja 

obchodného podielu. Túto formu podpory realizujú hlavne komerčné banky 

(napr. Tatrabanka, VÚB banka, Slovenská sporiteľňa) a fondy rizikového 

kapitálu (Slovensko - americký podnikateľský fond, Považský a kysucký 

podnikateľský fond, Fond fondov, Tatra Raiffeisen Capital, Genesis Capital) 

združené v Slovenskej asociácii rizikového kapitálu. 

2. podľa pôvodu zdrojov podpory na 

a. verejnú – poskytovanú z verejných zdrojov 

I. z fondov EÚ 

II. zo štátneho rozpočtu SR 

b. súkromnú – poskytovanú zo zdrojov podnikateľských subjektov 

I. od komerčných bánk – Ide hlavne o úverovú formu podpory, pričom 

výhodnosť pre MSP by mala spočívať hlavne v dostupnosti tzv. 

mikropôžičiek a štartovacích úverov. Inak ide o bežné podnikateľské 

úvery. 

II. od nebankových subjektov - Môžeme rozlišovať dva typy, pôžičky 

(úvery) od nebankových subjektov, alebo priame kapitálové vstupy 

(rizikový kapitál) vo forme pre-seed, seed a venture kapitálu. Sú 

to súkromné kapitálové fondy špeciálne zamerané na rozvoj a nárast 

hodnoty podnikateľskej jednotky. Výnimkou je „štátny“ Fond fondov 

(predtým Seed Capital Company) založený Národnou agentúrou pre 

rozvoj MSP. 

c. zmiešanú – podpora je „poskladaná“ z účasti verejného a súkromného sektora. 

V tomto prípade ide najmä o kombinácie rôznych zdrojov na konkrétne 

projekty v prípade, že potrebné spolufinancovanie projektu nezabezpečuje 

priamo realizátor projektu, ale napríklad komerčná banka úverom. Okrem toho 

môže ísť aj o tzv. PPP projekty (public-private partnership – partnerstvo 

verejného a súkromného sektora). 

175


4.3.1 Prehľad špecifických podporných programov subjektov verejného 

sektora 

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania 87 

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania je založená na podporu 

rozvoja a rastu malého a stredného podnikania (ďalej MSP) v Slovenskej republike so 

zreteľom na štátnu štrukturálnu, priemyselnú, technickú, regionálnu a sociálnu politiku. 

Agentúra koordinuje aktivity, vrátane finančných, na medzinárodnej, štátnej, 

regionálnej a miestnej úrovni pre podporu a rozvoj malého a stredného podnikania v 

Slovenskej republike: 

• identifikuje a analyzuje bariéry rozvoja podnikania, formuluje návrhy na ich 

odstránenie, vrátane návrhov právnych predpisov a prostredníctvom MH SR ako 

gestora pre MSP ich predkladá vláde SR; 

• pripravuje návrhy pre formulovanie štátnej politiky a stratégie, dôležité pre oblasť 

malého a stredného podnikania. Prostredníctvom MH SR ako gestora pre MSP ich 

predkladá vláde SR; 

• plní úlohy spojené s odbornou realizáciou projektov a programov zameraných na 

pomoc malým a stredným podnikateľom v Slovenskej republike. Tieto aktivity 

vykonáva vo vzťahu k programom predvstupovej pomoci Európskej únie, 

bilaterálnym a multilaterálnym programom, ako aj programom financovaným zo 

štátneho rozpočtu SR. V súčasnosti je agentúra Implementačnou agentúrou pre 

predvstupový program PHARE v Slovenskej republike t.j. zodpovedá za finančné 

a administratívne riadenie projektov, zameraných na priamu a nepriamu pomoc 

malým a stredným podnikateľom v Slovenskej republike. Od mája 2004 sa 

podieľa na implementovaní projektov financovaných zo štrukturálnych fondov v 

rámci Sektorového operačného programu – priemysel a služby (SOP PS); 

• v spolupráci s finančnými inštitúciami sa zúčastňuje na zakladaní úverových a 

záručných systémov pre zakladanie, stimuláciu a rozvoj malého a stredného 

podnikania; 

• podporuje rozvoj MSP prostredníctvom programov podpory MSP a finančných 

výpomocí (návratných a nenávratných), ktoré prideľuje podnikateľom v rámci 

týchto programov; 

• zabezpečuje realizáciu podporných programov pre MSP v jednotlivých regiónoch 

SR, pričom spolupracuje s regionálnymi organizáciami zameranými na podporu 

MSP; 

• zabezpečuje budovanie infraštruktúry pre rozvoj podnikania (inkubátory) so 

zameraním na podporu začínajúcich podnikateľov a inovatívne technológie; 

• zabezpečuje napojenie na existujúce európske informačné siete a databanky v 

podnikateľskej oblasti; 

87 www.nadsme.sk 

176


• iniciuje a povzbudzuje rozvoj a aktivity obyvateľstva v oblasti malého a stredného 

podnikania prostredníctvom propagačných programov pre verejnosť, vydávaním 

informačnej literatúry, organizovaním konferencií, seminárov a výstav. 

Pre podporu podnikateľov realizuje NADSME: 

• Grantové schémy 

- Schéma podpory nákupu inovatívnych technológií a budovania systémov 

manažérstva kvality – financované zo štátneho rozpočtu 

- Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb – opatrenie 1.1 – 

financované zo štrukturálnych fondov EÚ 

- Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry – opatrenie 1.2 - 

financované zo štrukturálnych fondov EÚ 

• Poradenské a vzdelávacie programy 

- Poradenstvo a vzdelávanie pre malých a stredných podnikateľov – financované 

zo štátneho rozpočtu 

- Poradenstvo a vzdelávanie pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie – 

financované zo štátneho rozpočtu 

• Pôžičkové a úverové programy 

- Mikropôžičkový program – financované zo štátneho rozpočtu 

- Podprogram zárodkového kapitálu – financované zo štátneho rozpočtu 

- Podporný úverový program – financované zo štátneho rozpočtu a vybranými 

komerčnými bankami 

• Implementáciu štrukturálnych fondov EÚ – Sektorový operačný program 

Priemysel a služby: 

- Opatrenie 1.1 - Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb 

- Opatrenie 1.2 - Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, časť 

inkubátory, výskumno-vývojové centrá, technologické parky 

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu 88 

Agentúra SARIO si za svoju misiu stanovila podporu rozvoja slovenskej ekonomiky a 

zlepšenie kvality života na Slovensku. Tento cieľ by mal byť naplnený prostredníctvom 

prezentácie hospodárskeho prostredia Slovenska, zviditeľňovania krajiny pre zahraničných 

investorov a pomocou rozvoja investičných projektov. 

Cieľom SARIO je tiež zníženie nezamestnanosti, podpora exportných aktivít 

slovenských podnikateľov a administrácia štrukturálnych fondov Európskej únie. 

88 www.sario.sk 

177


SARIO aktívne prispeje k zlepšeniu kvality života na Slovensku, zvýšeniu vzdelanosti 

a rozvoju ekonomiky prostredníctvom svojich kontaktov na domácej pôde, ako aj v zahraničí. 

Agentúra plní nasledujúce základné verejnoprospešné činnosti v oblasti podpory 

rozvoja investícií a obchodu: 

• zabezpečuje propagáciu podnikateľského prostredia a výhod investičného 

prostredia v Slovenskej republike, v tuzemsku i v zahraničí; 

• získava investorov pre významné investície, podnikanie v priemyselných parkoch 

a strategických investorov pre reštrukturalizáciu, modernizáciu, zvýšenie 

technickej úrovne, produktivity, efektívnosti a exportnej výkonnosti hospodárstva 

Slovenskej republiky; 

• organizuje a zabezpečuje aktivity na podporu vývozu a dovozu slovenských 

výrobcov, zvýšenie konkurencieschopnosti ich výrobkov a na vzájomne výhodnú 

hospodársku výmenu medzi nimi a zahraničnými subjektami; 

• napomáha poradenskou činnosťou tuzemským i zahraničným investorom a obciam 

pri získavaní osvedčenia o významnej investícii, pri získavaní podpory na 

zriadenie priemyselného parku a pri získavaní ďalších investičných stimulov; 

• v rámci záväzných úloh a záväzných limitov určených zriaďovateľom a podľa jeho 

pokynov vypracúva odborné posudky k žiadostiam obcí o podporu na zriadenie 

priemyselného parku, k žiadostiam významných alebo strategických investorov o 

poskytnutie investičných stimulov a k ďalším dokumentom podľa požiadaviek 

zriaďovateľa; 

• administruje projekty programov spolufinancovaných vládou Slovenskej republiky 

a Európskou komisiou v oblasti investícií zameraných na rozvoj odvetví a 

regiónov v Slovenskej republike a na rozvoj hospodárskej a obchodnej výmeny 

medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie; 

• programovo zabezpečuje a koordinuje aktivity slovenských subjektov na podporu 

prílevu zahraničných investícií a na zvyšovanie exportnej výkonnosti tuzemských 

podnikateľských subjektov. Poskytuje odbornú a organizačnú pomoc pri realizácii 

štátnych príspevkových programov na podporu obchodu a investícií, ktoré 

vyplývajú z dohôd uzatvorených medzi vládou Slovenskej republiky a Európskou 

komisiou; 

• organizuje, koordinuje a podporuje aktivity na rozšírenie úrovne prezentácie 

Slovenska a slovenských výrobkov a výrobcov v zahraničí; 

• organizuje odborné semináre a iné odborné podujatia zamerané na rozvoj investícií 

a obchodu; 

• získava, spracováva a uverejňuje v tuzemsku a i v zahraničí odborné publikácie, 

štúdie a aktuálne informácie o podnikateľskom prostredí a podmienkach 

podnikania v Slovenskej republike a o obchodnej politike Slovenskej republiky; 

• pripravuje a spolu s ostatnými zainteresovanými organizáciami vydáva príslušné 

informačné materiály, brožúry alebo príručky pre investorov v mutáciách hlavných 

svetových jazykov (anglicky, nemecky, francúzsky, podľa potreby japonsky, 

španielsky a taliansky), resp. v jazykoch kľúčových investorov na Slovensku; 

178


• vedie databázu o klientoch SARIO a využíva ďalšie expertné databázy v rozsahu 

nevyhnutnom pre plnenie poslania agentúry. V spolupráci so ŠÚ SR a NBS 

zaisťuje prístup k informáciám o príleve zahraničného kapitálu do Slovenskej 

republiky; 

• udržiava kontakty s etablovanými investormi a poskytuje im aj naďalej informácie 

alebo služby so zámerom podporovať ďalší rozvoj ich aktivít v Slovenskej 

republike; 

• predkladá informácie a podklady k materiálom spracovávaným Ministerstvom 

hospodárstva SR v období vstupu a pôsobenia zahraničných investorov 

v Slovenskej republike a stratégie ich podpory. 

SARIO zabezpečuje svoju činnosť v rámci 3 sekcií: 

• sekcia priamych zahraničných investícií – SARIO poskytuje štátnu pomoc pre 

investorov na základe Pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej 

pomoci investorom; 

• sekcia zahraničného obchodu - realizuje aktivity na podporu exportu a rozvoja 

zahraničného obchodu. Medzi jej hlavné priority patrí účasť na všeobecných a 

špecializovaných výstavách a veľtrhoch, realizácia obchodných misií v zahraničí, 

prijímanie zahraničných misií, vzdelávacie programy pre začínajúcich exportérov, 

poskytovanie poradenských služieb v tuzemsku a v zahraničí, spracovávanie 

marketingových štúdií; 

• sekcia štrukturálnych fondov EÚ – SARIO ako implementačná agentúra pre 

Sektorový operačný program Priemysel a služby zabezpečuje realizáciu: 

- Opatrenia 1.2 - Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, časť 

priemyselné parky a rekonštrukcia výrobných hál 

- Opatrenia 1.5 - Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR 

Slovenská agentúra pre cestovný ruch 89 

Slovenská agentúra pre cestovný ruch je štátna príspevková organizácia 

špecializovaná na marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. 

Vykonáva marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni, poskytuje informácie o 

možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propaguje Slovensko ako cieľovú krajinu 

cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí a podporuje 

predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky. SACR je oprávnená vykonávať 

oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované pracoviská v tuzemsku a v zahraničí. 

Zároveň plní funkciu sprostredkovateľského orgánu pod Riadiacim orgánom pre 

Sektorový operačný program Priemysel a služby a činnosti súvisiace s implementáciou 

štrukturálnych fondov Európskej únie do cestovného ruchu. 

V oblasti podpory rozvoja cestovného ruchu zabezpečuje: 

89 www.sacr.sk 

• všetky formy štátnej propagácie cestovného ruchu Slovenska; 

179


• marketingový prieskum trhu cestovného ruchu podľa jeho základných zložiek: 

vývoj potrieb a požiadaviek dopytu, analýzu ponuky a konkurencie, súčinnosť pri 

tvorbe marketingovej stratégie cestovného ruchu Slovenskej republiky; 

• marketingové a propagačné aktivity zamerané na rozšírenie a zvýšenie úrovne 

prezentácie možností cestovného ruchu Slovenska a podporu predaja produktu 

cestovného ruchu Slovenska; 

• tvorbu, výrobu a distribúciu tlačených, audiovizuálnych a multimediálnych 

propagačných materiálov, vydávanie propagačného periodika Panoráma 

Slovenska, tvorbu pozitívneho obrazu Slovenska ako cieľovej krajiny cestovného 

ruchu; 

• koordináciu celoslovenských aktivít doma a v zahraničí v záujme prepojenia 

ponuky cestovného ruchu Slovenska s dopytom zo zahraničia, účasť Slovenskej 

republiky na medzinárodných výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu; 

• vytváranie informačného systému cestovného ruchu; 

• tvorbu databázy domácich a zahraničných subjektov cestovného ruchu; 

• poskytovanie aktuálnych informácií masmédiám, poriadanie tlačových konferencií 

doma a v zahraničí, organizácia študijno - poznávacích ciest po Slovensku pre 

zahraničných novinárov; 

• spoluprácu s podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektmi v cestovnom ruchu, 

s orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy, so zainteresovanými 

ministerstvami a ústrednými orgánmi, záujmovými združeniami, odbornými 

školami, výskumnými a poradenskými organizáciami doma a v zahraničí; 

• spracovanie a publikovanie zahraničných prieskumov, štúdií a aktuálnych 

informácií z oblasti medzinárodného cestovného ruchu; 

• poradenskú a konzultačnú činnosť pre subjekty cestovného ruchu, orgány miestnej 

štátnej správy a územnej samosprávy; 

• budovanie a efektívnu činnosť vlastných oficiálnych zastúpení v zahraničí; 

• medzinárodnú spoluprácu v rámci členstva v medzinárodných organizáciách 

cestovného ruchu; 

• implementáciu štrukturálnych fondov Európskej únie pre verejný sektor a 

podnikateľskú sféru v cestovnom ruchu – v rámci Priority 2 Sektorového 

operačného programu Priemysel a služby – Rozvoj cestovného ruchu 

- Opatrenie 2.1 - Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného 

ruchu 

- Opatrenie 2.2 - Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu 

- Opatrenie 2.3 - Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informačného 

systému 

Dôležitý dokument v rámci cestovného ruchu je Národný program rozvoja cestovného 

ruchu v Slovenskej republike. 

180


Slovenská energetická agentúra 90 

Agentúra je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva Slovenskej 

republiky. Jej úlohou je získavanie, spracovanie a umiestňovanie informácií o činnosti 

fyzických a právnických osôb v energetike, o hospodárení s energiou a racionálnom 

využívaní zdrojov energie. 

Základné verejné funkcie agentúry: 

• vykonáva funkciu nezávislej odbornej autority v energetike s výkonom činností v 

Slovenskej republike a v zahraničí; 

• vykonáva funkciu implementačnej agentúry na čerpanie štrukturálnych fondov 

Európskej únie; 

• vytvára technicko-odborné zázemie pre výkon štátnej správy v oblastiach 

pôsobnosti ministerstva na jeho rozhodovanie v súlade s energetickou legislatívou, 

zabezpečenie prípravy a novelizácie energetickej legislatívy, vrátane 

implementácie smerníc Európskej únie, návrh energetickej politiky Slovenskej 

republiky, gesciu podporných programov na úspory energie a využitia 

obnoviteľných energetických zdrojov. 

Úlohou SEA (ako implementačnej agentúry pre štrukturálne fondy EÚ) vo vzťahu k 

príjemcom pomoci je: 

• Pripravovať podklady pre implementáciu opatrení v pôsobnosti SEA (spolupráca 

na príprave Programového doplnku, schém štátnej pomoci, schém pomoci de 

minimis) 

• Informovať verejnosť o možnostiach čerpania finančných prostriedkov zo štátnych 

zdrojov a zdrojov Európskej únie 

• Informovať potenciálnych žiadateľov pomoci o možnostiach čerpania pomoci zo 

štátnych zdrojov a zdrojov Európskej únie 

• Vydávať výzvy na zadávanie projektov na základe schválených schém pomoci 

• Poskytovať poradenstvo príjemcom pomoci týkajúce sa administratívnych 

požiadaviek na predkladané projekty 

• Prijímať projekty od žiadateľov pomoci; registrovať žiadosti a projekty, 

zabezpečovať formálnu kontrolu žiadostí, vyhodnocovať ich a pripravovať 

odporúčania na výber projektov pre hodnotiacu komisiu 

• Zabezpečiť hodnotenia žiadostí a projektov internými a externými hodnotiteľmi 

• Uzatvárať zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s príjemcami 

pomoci 

• Prijímať žiadosti o platbu 

• Monitorovať fyzickú realizáciu projektov a schvaľovať oprávnenosť výdavkov 

• Spolupracovať s Riadiacim orgánom a kontrolnými orgánmi, ako aj s príjemcom 

pomoci v oblasti kontroly a auditu 

90 www.sea.gov.sk 

181


• Informovať verejnosť o implementácii pomoci v rámci opatrení v pôsobnosti SEA 

• Zabezpečiť archiváciu dokumentácie súvisiacej s realizovaním projektu 

Schémy, žiadosti, podklady pre vypracovanie projektov v rámci Sektorového 

operačného programu Priemysel a služby, ktoré implementuje SAE: 

• Opatrenie 1.3 - Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu 

• Opatrenie 1.4 - Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie 

Agentúra na podporu výskumu a vývoja 91 

Hlavným poslaním agentúry je podporovať špičkový základný a aplikovaný výskum a 

vývoj vo všetkých odboroch vedy a techniky vrátane podpory interdisciplinárneho a 

multidisciplinárneho výskumu. Základným východiskom podpory výskumu a vývoja je 

kvalita. 

Hlavné úlohy agentúry: 

• Podporovať projekty výskumu a vývoja 

• Podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja, ako aj účasť 

organizácií výskumu a vývoja zo Slovenskej republiky v európskych programoch 

a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja 

• Podporovať výskum a vývoj z príslušných fondov Európskej únie 

• Zabezpečovať propagáciu výsledkov výskumu a vývoja v rámci Slovenskej 

republiky a podporovať prehlbovanie porozumenia medzi výskumom a 

spoločnosťou 

• Poskytovať stanoviská a analýzy v oblasti svojej kompetencie ústredným orgánom 

štátnej správy, Národnej rade SR a poradným orgánom vlády SR 

Regionálne rozvojové agentúry 92 

Regionálne rozvojové agentúry (RRA) majú významnú úlohu v oblasti budovania 

partnerstiev na miestnej a regionálnej úrovni. Sú regionálnymi informačnými centrami prvého 

kontaktu na štrukturálne fondy Európskej únie. Plnia úlohu nástrojov Ministerstva výstavby a 

regionálneho rozvoja SR pre podporu rozvoja predovšetkým zaostávajúcich regiónov. 

Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA) vznikla v roku 2000 

spojením jednotlivých agentúr do súčinného celku. Cieľom takto vytvorenej siete bolo 

dosiahnuť možnosť efektívnej spoluúčasti na tvorbe koncepcií a stratégií regionálneho 

rozvoja, na programovaní, projektovaní a realizácii rozvojových aktivít, na tvorbe legislatívy 

v oblasti regionálneho rozvoja a spoluvytvárať podmienky na komplexné riešenie trvalo 

91 www.apvv.sk 

92 www.isrra.sk 

182


udržateľného rozvoja regiónov Slovenska spolu s ostatnými aktérmi regionálneho rozvoja na 

Slovensku. 

IS RRA vytvára priestor na spoluprácu odborníkov, zastúpených v jednotlivých 

členských agentúrach s rôznou profiláciou činností tak, aby mohli medzi sebou kooperovať, 

poskytovať dôležité informácie a služby, efektívne využívať odborný a vedecký potenciál, 

ktorý majú v regionálnych podmienkach k dispozícii. Zabezpečuje sa tak synergický efekt na 

regionálnej aj nadregionálnej úrovni, zároveň sa podstatne znižujú náklady na dosiahnutie 

cieľov a poslania IS RRA a zvyšuje sa účinnosť práce jednotlivých RRA pri plnení 

stanovených úloh v oblasti regionálneho rozvoja. 

Regionálne rozvojové agentúry tvoria integrovanú sieť 31 agentúr na Slovensku 

patriacich pod Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré ponúkajú právnickým a 

fyzickým subjektom nasledujúce činnosti pre spoluprácu: 

• koordinovanie, presadzovanie a hájenie záujmov regionálnej politiky Slovenska, 

• iniciovanie a riadenie strategických rozvojových plánov v regióne, 

• podpora efektívnej spolupráce v ekonomickom, kultúrnom a sociálnom rozvoji 

medzi samosprávou, štátnou správou, podnikateľmi, tretím sektorom a občanmi, 

• propagácia regiónu a jeho potenciálu tak v rámci regiónu ako aj na národnej a 

medzinárodnej úrovni, 

• poradenská činnosť vo veci rozvoja, koordinácie a manažovania rozvojových 

projektov, 

• vypracovávanie projektov pre predvstupové fondy a štrukturálne fondy EÚ, zisk 

financií zo štátneho rozpočtu a štátnych organizácií, zahraničných organizácií, 

dotácii, príspevkov a finančnej pomoci, 

• vyvíjanie agentúrnej činnosti, poskytovanie informačných služieb, vzdelávacej, 

poradenskej tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, 

• vyvíjanie a koordinácia aktivít súvisiacich s rozvojom regiónu, 

• realizácia informačného systému ako obslužného servisu pre regionálnu správu, 

podnikateľské subjekty a širokú verejnosť, 

• spolupráca v rámci cezhraničnej spolupráce s agentúrami podobného zamerania v 

krajinách Európskej únie. 

V Žilinskom kraji pôsobia: 

• Agentúra pre regionálny rozvoj v Žiline (www.arrza.sk) 

• Agentúra pre regionálny rozvoj SEVER v Dolnom Kubíne (www.arr.szm.sk) 

• Regionálna rozvojová agentúra Kysuce v Čadci (www.rrakysuce.sk) 

• Regionálna rozvojová agentúra Liptov v Ružomberku (www.rral.sk) 

• Regionálna rozvojová agentúra Turiec v Martine (www.rrat.sk) 

183


Okrem toho pôsobí pri úrade Žilinského samosprávneho kraja aj Rozvojová agentúra ŽSK 93 . 

Agentúra pre rozvoj vidieka 94 

Agentúra koordinuje a organizačne zabezpečuje činnosť všetkých rezortných inštitúcií 

v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja vidieka, najmä pri podpore tvorby nových 

pracovných príležitostí a dodatočných príjmov pre vidiecke obyvateľstvo, založených 

predovšetkým na využití miestnych zdrojov. Zároveň je reprezentantom Ministerstva 

pôdohospodárstva SR pri spolupráci s ostatnými vládnymi, nevládnymi a komerčnými 

inštitúciami na Slovensku i v zahraničí v oblasti rozvoja vidieka. 

Agentúra pre rozvoj vidieka je príspevková, nezisková organizácia Ministerstva 

pôdohospodárstva, ktorej poslaním je podporovať aktivity trvalo udržateľného, vyváženého 

sociálno-ekonomického rozvoja vidieckych sídiel, tvorbu zamestnanosti a dodatočných 

príjmov pre vidiecke obyvateľstvo, pomáhať obciam pripravovať a realizovať programy, 

plány a projekty v uvedených oblastiach a asistovať potenciálnym a existujúcim 

podnikateľským subjektom na vidieku v ich činnosti. 

Ciele agentúry: 

Poskytovať pomoc 

- formou poradenstva, vzdelávania, informatiky a projekčnej činnosti, 

- v príprave programov, plánov a projektov rozvoja vidieka, 

- v rozvoji malého a stredného podnikania v oblasti: 

- finalizácie poľnohospodárskych produktov a tvorby pridanej hodnoty, 

- využitie a finalizácia produktov lesa a iných prírodných zdrojov, 

- alternatívneho využitia poľnohospodárskej pôdy, 

- rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky, 

- rozvoja služieb na vidieku. 

Pôdohospodárska platobná agentúra 95 

Účelom agentúry je podporovať sektor poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a 

rybného hospodárstva a rozvoja vidieka na území SR poskytovaním finančných prostriedkov 

zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z fondov Európskeho spoločenstva, 

predovšetkým z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu 

(EAGGF) ako aj Finančného nástroja pre usmerňovanie rybného hospodárstva (FIFG) 

systémom priamych platieb, financovaním rozvojových programov poľnohospodárstva a 

vidieka v zmysle Sektorového operačného programu - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v 

rámci cieľa 1 (územie SR s výnimkou Bratislavského kraja) a Plánu rozvoja vidieka pre 

opatrenia v rámci cieľa 2 (Bratislavský kraj) ako aj stabilizácia trhu s vybranými 

93 http://www.zask.sk/showdoc.do?docid=379 

94 www.arvi.sk 

95 http://www.mpsr.sk/apa 

184


poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami na území Slovenskej republiky v súlade s 

pravidlami financovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky ako aj formou národnej 

podpory. 

Hlavným dokumentom pre smerovanie podpory v pôdohospodárstve je Plán rozvoja 

vidieka 96 . Tu sú hlavné opatrenia podporované na základe tohto dokumentu: 

• Investície do poľnohospodárskych podnikov (podľa čl.4-7 nariadenia (ES) 

č.1257/1999) 

• Vzdelávanie (čl.9) 

• Znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami (čl.13-20) 

• Plnenie noriem Spoločenstva (čl.21 a, b, c, d + čl.33 l písm.2b ) 

• Agroenvironment a životné podmienky zvierat (čl.22-24) 

• Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov (čl.25-28) 

• Lesné hospodárstvo (č.29-32, mimo čl.31) 

• Zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy (čl.31) 

• Opatrenia podľa čl.33 (Podpora prispôsobovania a rozvoja vidieckych oblastí) 

- Pozemkové úpravy 

- Diverzifikácia poľnohospodárskych činností 

• Opatrenia podľa čl.33 (Špecifické opatrenia pre nové členské štáty) 

- Podpora pre polosamozásobiteľské farmy v procese reštrukturalizácie (čl. 33b) 

- Odbytové organizácie výrobcov (čl.33d) 

- Technická pomoc (čl.33e) 

- Príplatky k priamym platbám (čl.33 h) 

4.3.2 Prehľad špecifických podporných programov subjektov 

súkromného sektora 

Slovenská záručná a rozvojová banka 97 

Banka poskytuje pre MSP finančné úvery pre tých, ktorí nedisponujú v potrebnom 

rozsahu vhodnými zabezpečovacími prostriedkami, ako aj nenávratné finančné príspevky 

realizované v rámci vládou vyhlasovaných rozvojových programov: 

• Záručné programy 

- Bankové záruky na finančné úvery 

- Program štátnej podpory obnovy bytového fondu formou poskytovania 

bankových záruk za úvery 

96 http://www.mpsr.sk/apa/index.php?p=prv 

97 www.szrb.sk 

185


- Poskytovanie bankových záruk na finančné úvery Štátneho fondu rozvoja 

bývania, určené pre obce a mestá na výstavbu obecných nájomných bytov 

- Banková záruka na produkt mikroúver poskytovaný Tatra bankou, a.s. 

- Poskytovanie bankovej záruky na produkt SOLVENT BIZNIS KARTA OTP 

Banky Slovensko, a. s. 

- Bankové záruky na mikroúver poskytnutý ISTROBANKOU, akciovou 

spoločnosťou 

• Príspevkové programy 

• Úverové programy 

- Nepriame úvery 

- Úverový program ROZVOJ II MSP – EÚ 

- Úverový program ROZVOJ III – Byty 

- Úverový program ROZVOJ III MSP 

- Priame úvery 

- POĽNOúver 

- Úver pre poľnohospodárskych prvovýrobcov s možnosťou opätovného 

poskytnutia 

- MIKROúver 

- Úver PODNIKATEĽKA 

- Úver PODNIKANIE MLADÝCH 

- Úver Rozvoj III – BYTY 

- Úver Rozvoj III – VIDIEK 

- Úver Rozvoj III – OBCE 

- Úver environmentálnych projektov 

- Úver environmentálnych a iných projektov 

• Finančné sprostredkovanie 

- Risk kapitál kontakt 

- i2-Slovakia - Burza pre Business Angels 

• Možnosti SZRB pri financovaní projektov EÚ 

- SZRB, a.s. vidí obrovský potenciál práve vo financovaní tej časti nákladov, 

ktorú musí konečný prijímateľ zabezpečiť sám a to formou dlhodobého 

investičného úveru. V prípade verejného sektora sa táto čiastka pohybuje okolo 

5% z celkových nákladov a v prípade súkromného sektora od 35% do 65% z 

celkových nákladov. Tak isto tu je priestor na prefinancovanie časového 

nesúladu medzi dňom, kedy skutočne dôjde k príjmu Európskej pomoci a 

dňom kedy musia byť uhradené faktúry vyhotoviteľovi projektu (zhruba 2 –3 

mesiace). Tento časový nesúlad by sa mohol vykryť krátkodobým 

prevádzkovým úverom a to približne vo výške 20% celkových nákladov. 

Tento prevádzkový úver by sa tak isto mohol použiť na platenie DPH (iba v 

186


prípade súkromného sektora), keďže DPH ako oprávnený náklad Európska 

Únia neuznáva 

VÚB banka 98 

Všeobecná úverová banka, a. s. spolupracuje so Slovenskou záručnou a rozvojovou 

bankou, a. s. pri realizácii úverových a záručných programov pre malých a stredných 

podnikateľov. 

Spolupráca v oblasti úverových a záručných programov umožňuje poskytovať 

firemným klientom finančné prostriedky ako zdroj strednodobých a dlhodobých úverov za 

výhodnejších úrokových sadzieb. Účelom tejto spolupráce je podpora rozvoja podnikania, 

zlepšenie prístupu malých a stredných podnikateľov k úverovým zdrojom a podpora rozvoja 

bytovej výstavby. V prípade záručných programov SZRB vystavuje ručenie formou bankovej 

záruky za komerčné úvery poskytnuté malým a stredným podnikateľom za podmienok 

uvedených v jednotlivých programoch SZRB. 

Služby VÚB banky pri čerpaní nenávratných zdrojov EÚ: VÚB banka na získanie 

nenávratných zdrojov z EÚ a dosiahnutie projektového cieľa ponúka svoje služby - od 

pomoci pri príprave a predkladaní projektu až po financovanie samotného projektu 

prostredníctvom vybraných úverových produktov. 

Model financovania pre komerčnú sféru: 

Slovenská sporiteľňa 99 

Úverové produkty a služby Slovenskej sporiteľne súvisiace s EÚ fondmi: 

• Žiadateľ o nenávratný finančný príspevok (grant z EÚ) obyčajne nedostane 

preplatené všetky náklady spojené s realizáciou projektu. Európska komisia 

poskytuje finančné prostriedky iba na časť oprávnených nákladov projektu. 

Žiadateľ musí počítať s tým, že sa bude vyžadovať aj spolufinancovanie projektu z 

vlastných zdrojov, resp. bankových úverov 

98 www.vub.sk 

99 www.slsp.sk 

187


• Slovenská sporiteľňa ponúka úvery: 

- na spolufinancovanie projektov, 

- preklenovacie, ktoré slúžia na preklenutie časového nesúladu medzi potrebou 

finančných zdrojov a ich refundáciou z EÚ fondov, 

- na financovanie neoprávnených nákladov projektu. 

• Ďalšie produkty a služby Slovenskej sporiteľne, súvisiace s financovaním 

projektov za účasti EÚ fondov: 

- poradenstvo pred, počas a v priebehu realizácie projektov, 

- zoznam konzultačných spoločností, ktoré spolupracujú so Slovenskou 

sporiteľňou v oblasti EÚ fondov, 

- nezáväzný úverový prísľub, ktorým banka deklaruje záujem financovať 

projekt, 

- záväzný úverový prísľub, ktorým sa banka zaväzuje projekt spolufinancovať 

za predpokladu jeho schválenia a dodržania ďalších podmienok, 

- špeciálny bežný účet - EÚ FOND, cez ktorý budú realizované všetky finančné 

toky súvisiace s projektom. 

Financovanie podnikateľských zámerov: 

• Prevádzkové 

- Kontokorentný úver v Sk alebo cudzej mene 

- Prevádzkový splátkový úver v Sk alebo cudzej mene 

- Termínovaný úver v Sk alebo cudzej mene 

- Úverový rámec 

- Financovanie prevádzkových potrieb prostredníctvom skladiskových 

záložných listov 

188


• Investičné 

- Investičný splátkový úver v Sk alebo cudzej mene 

- Investičný úver na obnovu a rekonštrukciu bytového domu pre SVB 

a správcov 

- Financovanie z úverovej linky od EIB (Európska investičná banka 

• Špeciálne 

- Projektové financovanie 

- Obchodné financovanie 

- Financovanie verejného sektora 

Tatra banka 100 

Tatra banka ponúka pre podnikateľov niekoľko typov služieb: 

• Štrukturálne fondy 

- Poradenstvo pred a počas prípravy projektu - poskytnutie komplexného 

poradenstva pred a počas prípravy europrojektu. 

- Potvrdenia deklarujúce spolufinancovanie projektu - Tatra banka vystavuje na 

žiadosť klienta a v rozsahu a charaktere podľa požiadaviek príslušného orgánu 

zodpovedného za schvaľovanie projektu. 

- Osobitný bežný účet - pre sledovanie všetkých finančných tokov súvisiacich 

s projektom. 

- Predfinancovanie NFP / prevádzkové financovanie - potrebné na preklenutie 

časového nesúladu medzi úhradou oprávnených nákladov dodávateľom a 

príjmom nenávratného finančného príspevku na účet konečného príjímateľa / 

príjemcu pomoci. 

- Spolufinancovanie – finančná participácia zo strany banky formou 

poskytovania dlhodobých úverov pre realizáciu projektu. 

• Úverové produkty 

- Podporné programy 

- Garančný program EIF 

- Bankové záruky SZRB 

- Povolené prečerpanie - Tatra banka ponúka možnosť prečerpania prostriedkov 

na účte za účelom dočasného riešenia nedostatku finančných prostriedkov. 

- Financovanie malých a stredných podnikateľov - Úvery od 2 mil. Sk a 

úrokovou sadzbou od 4,50% p.a. 

- Mikroúvery - úvery od 100 tis. Sk do 3.mil Sk poskytované na krytie rôznych 

finančných potrieb (financovanie prevádzkových potrieb, financovanie 

investícií, financovanie projektov a pod.). 

100 www.tatrabanka.sk 

189


- Financovanie obnovy bytového fondu - Úver je poskytovaný za účelom 

financovania opráv spoločných častí obytných domov ako napr. zateplenie, 

kotolne, strechy a pod. 

- Bezúčelový úver zabezpečený finančnými prostriedkami - Bezúčelový úver 

zabezpečený finančnými prostriedkami už do 24 hodín. 

DEXIA banka Slovensko 101 

V rámci možností financovania podnikateľských zámerov, Dexia banka Slovensko 

ponúka nasledovné typy úverov: 

• Termínovaný 

- na financovanie prevádzkových potrieb 

- na financovanie investičných potrieb 

• Revolvingový 

• Úverová linka 

• Revolvingová úverová linka 

• Kontokorentný 

• Eskontný 

• Vystavovanie bankových záruk 

• Banková záruka za úvery ŠFRB 

• Lekársky 

- lekárom 

- zubným lekárom 

• Pre spoločenstvá vlastníkov bytov a správcov 

• Odkup pohľadávok 

• Projektové financovanie, najmä však: 

- Energetika 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie konvenčných energetických 

zdrojov, 

- financovanie výstavby malých vodných elektrární, 

- financovanie výstavby veterných parkov, 

- financovanie výstavby iných obnoviteľných zdrojov. 

- Tepelná energetika 

- financovanie komplexnej výstavby a rekonštrukcie sústavy tepelného 

hospodárstva, 

101 www.dexia.sk 

190


- financovanie výstavby kogeneračnej jednotky, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie obnoviteľných zdrojov (biomasa). 

- Vodné hospodárstvo 

- financovanie komplexnej výstavby a rekonštrukcie rozvodov pitnej vody, 

- financovanie komplexnej výstavby a rekonštrukcie kanalizácie, 

- financovanie komplexnej výstavby a rekonštrukcie čističiek odpadových 

vôd. 

- Dopravná infraštruktúra 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie ciest a diaľnic, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie mostov, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie letísk, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie železničnej infraštruktúry 

a dopravy, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie tunelov. 

- Infraštruktúra samosprávy (obce, mestá, samosprávne kraje) 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie škôl, internátov, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie nemocníc, domov sociálnych 

služieb, domovov dôchodcov, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie osvetlenia, 

- financovanie výstavby a rekonštrukcie mestskej dopravnej infraštruktúry 

(MHD). 

- Bytová výstavba 

- komplexné financovanie výstavby bytových domov, 

- komplexné financovanie výstavby súboru rodinných domov, 

- hypotekárne financovanie bytov a domov pre konečných vlastníkov, 

- financovanie už počas fázy realizácie výstavby. 

- Polyfunkčné objekty, logistické centrá, administratívne objekty, akvizície 

nehnuteľností 

- financovanie výstavby polyfunkčných objektov, 

- financovanie výstavby logistických centier, 

- financovanie výstavby administratívnych objektov, 

- financovanie kúpy nehnuteľnosti (akvizičné financovanie). 

- Spätný lízing nehnuteľností 

- získanie likvidných prostriedkov predajom vlastnej nehnuteľnosti 

lízingovej spoločnosti, 

- užívanie nehnuteľnosti po dobu lízingu, 

191


- po ukončení lízingovej zmluvy opätovne nadobudne subjekt nehnuteľnosť 

do vlastníctva. 

- Odpadové hospodárstvo 

- financovanie výstavby skládok TKO. 

Fond fondov 102 

Spoločnosť Fond fondov, s.r.o. (od 13.12.1994 do 10.4.2006 obchodný názov Seed 

Capital Company, s.r.o.) bola založená Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného 

podnikania už v roku 1994 za účelom spravovania Fondu štartovacieho kapitálu, ktorý bol 

financovaný z národného programu PHARE. Finančné prostriedky fondu umožnili vznik a 

rozvoj mnohých malých a stredných podnikov. 

V roku 1995 sa spoločnosť stala jedným zo zakladajúcich členov SLOVCA - 

Slovenskej asociácie rizikového kapitálu a členom EVCA – európskej asociácie rizikového 

kapitálu 

Od svojho vzniku až do súčasnosti prešla spoločnosť významným vývojom čo do 

objemu spravovaných prostriedkov, veľkosti portfólia spravovaných projektov, počtu 

finančne podporených spoločností, ako aj počtu spravovaných fondov. Za obdobie svojej 

existencie spoločnosť poskytla finančné prostriedky viac než 140 firmám v celkovej hodnote 

301 mil. Sk a investíciami vytvorila, alebo pomohla vytvoriť viac než 1 000 pracovných 

miest. 

V súčasnosti Fond fondov, s.r.o. zastrešuje 6 fondov. Všetky fondy boli vytvorené z 

verejných zdrojov, t.j. zo zdrojov PHARE a čiastočne zo zdrojov štátneho rozpočtu: 

• Fond štartovacieho kapitálu vytvorený v roku 1995 sa neskôr, vzhľadom na 

výborné výsledky transformoval na revolvingový fond. Investične je fond 

zameraný na malé a stredné podniky na celom území Slovenskej republiky. 

• Regionálny fond štartovacieho kapitálu bol založený v roku 2003 a jeho 

prostriedky sú určené pre rozvoj malých a stredných podnikateľov v 

banskobystrickom, žilinskom, košickom a prešovskom kraji. 

• Pomerne novými sú Fond INTEG a Fond SISME, ktoré vznikli v roku 2005. Fond 

INTEG je určený na podporu inovatívnych projektov spoločností zaradených do 

technologických inkubátorov InQb STU v Bratislave a Inova Tech v 

Sládkovičove. Financovanie inovatívnych firiem z celého územia Slovenska je 

realizované prostredníctvom Fondu SISME. 

• Najnovším fondom je Fond Seed Capital, ktorý má ako jediný samostatnú právnu 

subjektivitu. Finančné prostriedky fondu sa budú investovať v oblasti seed 

investícií do novo zakladaných, mladých a inovatívnych malých a stredných 

podnikov. Geografické zameranie fondu je na celé územie Slovenskej republiky. 

• Portfólio spravovaných fondov dotvára Mikroúverový Fond, ktorého prostriedky 

sa poskytujú formou úverov podnikateľom vybraných okresov bratislavského a 

trnavského kraja. 

102 www.fondfondov.sk 

192


• Dlhodobým poslaním spoločnosti Fond fondov, s.r.o. je rozumným usmerňovaním 

činnosti jednotlivých fondov stimulovať rozvoj sektora malých a stredných 

podnikov, zhodnocovať objem finančných prostriedkov jednotlivých fondov a 

dosiahnuté zisky používať na ďalšiu podporu malých a stredných podnikateľov. 

Slovensko - americký podnikateľský fond 103 

Slovensko-americký podnikateľský fond je investičná spoločnosť typu rizikového 

kapitálu, ktorá investuje finančné zdroje do segmentu malých a stredných podnikov. 

Fond sa orientuje na rozvojové investovanie do súkromných spoločností so 

životaschopným podnikateľským zámerom, so skúseným a dôveryhodným manažmentom, s 

výrazným potenciálom ekonomického rastu a dlhodobo udržateľnou konkurenčnou výhodou. 

Objem doterajších investícií, rozsah a kvalita investičného portfólia a existujúca sieť 

kontaktov, zaraďuje Fond medzi vedúce spoločnosti vo svojej oblasti pôsobenia na 

Slovensku. Viac ako desaťročná skúsenosť Fondu spojená s profesionálnym prístupom dávajú 

základ pre osobité financovanie potrieb klientov. 

Služby Fondu pomáhajú financovať aktivity spoločností spojené s: 

Služby fondu 

• Expanziou a rastom spoločnosti 

• Manažérskym odkúpením/kúpou 

• Fúziami a akvizíciami 

Fond investuje formou navýšenia základného imania, úveru alebo kombináciou oboch 

v rámci dvoch programov: 

• Priame kapitálové investície v objeme 500 000 USD až 4 000 000 USD (v rámci 

vyššej transakčnej hodnoty koinvestuje). 

• Malý úverový program v objeme 50 000 USD až 2 700 000 USD. 

Priame investície 

• Priame kapitálové financovanie reprezentuje finančný produkt, pri ktorom Fond 

nadobúda obchodný podiel v cieľovej Spoločnosti. Nadobudnutie podielu Fond 

realizuje navýšením základného imania alebo priamym odkupom obchodného 

podielu. Poskytnuté finančné prostriedky Fondu tak fungujú ako katalyzátor rastu 

spoločnosti. V časovom horizonte niekoľkých rokov sa akcelerovaný rast prejaví 

zvýšením hodnoty spoločnosti a teda aj podielu Fondu. V tejto fáze je Fond 

pripravený k odpredaju svojho podielu strategickému investorovi, spoločníkovi 

alebo inému záujemcovi. Počas obdobia vzájomného spolužitia Fond aktívne 

pristupuje k zvyšovaniu hodnoty spoločnosti a formou strategického poradenstva v 

oblastiach riadenia a financovania pomáha spoločnosti v dosahovaní vytýčených 

103 www.saef.sk 

193


cieľov. Svoj vplyv na strategické smerovanie a kontrolu nad dosahovanými 

ekonomickými výsledkami Fond realizuje prostredníctvom cez ním menovaných 

zástupcov v orgánoch spoločnosti. 

• Fond vyhľadáva podnikateľské subjekty s potrebou strednodobého financovania v 

segmente malých a stredných podnikov, u ktorých existuje výrazný potenciál 

rastu. Sektorovo sa fond orientuje predovšetkým na financovanie podnikateľských 

subjektov v oblasti výroby a služieb. 

• Hlavné investičné kritériá, o ktoré sa Fond opiera pri analýze a hodnotení či 

poskytne záujemcovi požadované finančné prostriedky sú: 

Úverové investície 

- Ziskový potenciál podnikateľského zámeru; 

- Kvalita a udržateľnosť konkurenčnej výhody; 

- Kredibilita, schopnosti a dosiahnuté výsledky manažmentu. 

• Fond poskytuje úverové financovanie v dvoch formách – cez Malý úverový 

program alebo úver spojený s priamym kapitálovým vstupom. Úverové 

financovanie umožňuje podnikateľským subjektom financovať svoje strednodobé 

aktivity formou pôžičky. Jednou z výhod takéhoto financovania je možnosť 

odloženia splátky istiny až na obdobie jedného roku. 

• Fond pri poskytovaní úverov preferuje výrobné podniky a služby. 

• Podnik má minimálne 2 ročnú históriu alebo jeho vlastník pracoval v tejto oblasti 

minimálne 2 roky. 

• Zabezpečený odbyt, kedy je podnikateľ schopný preukázať odberateľské 

kontrakty. 

• Skúsený manažment s históriou dosiahnutých podnikateľských výsledkov. 

• Investované prostriedky slúžia hlavne na rozšírenie výroby a odbytových 

možností. 

• Prijatím nového úveru sa neporuší iná úverová zmluva. 

Považský a kysucký podnikateľský fond 

Spoločnosť je od roku 1998 v likvidácii. 

Tatra raiffeisen capital 

Spoločnosť Tatra Raiffeisen Capital, s.r.o. (TRC) bola založená v roku 1994 ako 

spoločný podnik Tatra banky, a.s. Bratislava a rakúskej spoločnosti Raiffeisen Investment AG 

Viedeo (RIAG). Dôvodom založenia bola nutnosť rozšírenia bankovej skupiny Tatra banky o 

spoločnosť zaoberajúcu sa sprostredkovaním zahraničných investorov pre slovenské podniky 

ako aj poskytovaním poradenských služieb v oblasti strategického investovania na trhoch 

strednej a východnej Európy. 

194


Spoločnosť Tatra Raiffeisen Capital, s.r.o. sa zaoberala poskytovaním nasledovných 

služieb: 

• Fúzie a akvizície (mergers and acquisition) 

• Finančné a investičné poradenstvo 

• Poradenstvo pri organizovaní emisií cenných papierov 

Fúzie a akvizície: 

• Fúzie a akvizície, vyhľadávanie strategických partnerov. 

• Ako súčasť siete spoločností RZB Group v západnej a strednej Európe sme 

schopní vyhľadať strategických partnerov pre vznik spoločných podnikov v 

tuzemsku ako aj v zahraničí. Poskytujeme komplexný servis pri realizácii 

súvisiacich transakcií, ktorý zahŕňa najmä analytický servis - analýza spoločnosti a 

jej postavenia na trhu, vývojové tendencie, kalkulácia kúpnej ceny a finančný 

servis - stanovenie štruktúry a podmienok transakcie, návrh financovania 

transakcie a pod. 

Finančné a investičné poradenstvo: 

• Poradenské služby spočívajú v stanovení optimálnej formy financovania 

spoločnosti, komplexné poradenstvo pri reštrukturalizácii finančného riadenia 

spoločnosti, podpora pri zavádzaní moderného finančného managementu a 

poradenstvo zamerané na optimalizáciu riadenia toku hotovosti (cash-flow 

management). 

Poradenstvo pri organizovaní emisií cenných papierov: 

• Po úvodnej analýze klienta a jeho relevantného trhu v závislosti od jeho 

konkrétnych možností a požiadaviek navrhneme parametre emisie z hľadiska 

druhu, formy a načasovanie emisie. Emisie cenných papierov umiestňujeme na 

primárnom kapitálovom trhu formou neverejného alebo verejného úpisu. 

• Realizácia a poradenstvo pri emisiách akcií spojených s navýšením základného 

imania - initial public offerings (IPO). 

Tatra banka, a.s. predala svoj obchodný podiel v roku 1998, odvtedy sú aktivity fondu 

nezmapovateľné. 

Genesis capital 104 

Genesis Capital s.r.o. je správcom fondu rozvojového kapitálu Genesis Private Equity 

Fund (ďalej len "GPEF" , "Fond"). Celková veľkosť GPEF je 30 miliónov Euro a jeho 

investormi sú Európsky investičný fond (EIF, čo je spoločnosť Európskej investičnej banky 

pre rozvojový kapitál), Česká sporiteľňa (druhá najväčšia česká banka a člen skupiny Erste 

Group), Európska banka pre rekonštrukciu a rozvoj (EBRD) a Letterkenny Holdings Limited 

(spoločnosť pre rozvojový kapitál skupiny Mittal Group). Fond vyhľadáva investičné 

104 www.genesis.cz 

195


príležitosti do dynamických spoločností s vysokým rastovým potenciálom, ktoré pôsobia v 

Českej a Slovenskej republike. Okrem riadenia a správy fondu GPEF, pôsobí Genesis Capital 

ako afiliácia pre Českú a Slovenskú republiku významnej globálnej spoločnosti Advent 

International, ktorá manažuje regionálne a odvetvové fondy rozvojového kapitálu (private 

equity). Spoločnosť Genesis Capital pôsobí na trhu rozvojového kapitálu od druhej polovice 

roku 1999, kedy sa stala manažérom fondu "The Czech and Slovak Private Equlty Fund" 

(CSPEF). Počas uplynulých troch rokov sa Genesis podarilo umiestniť nezainvestované 

zdroje tohto fondu do perspektívnych spoločnosti v českej a slovenskej ekonomike. 

Hlavným cieľom Genesis Capital je vyhľadávať a posudzovať investičné príležitosti v 

hodnote od 1 do 3 miliónov Euro do rozvíjajúcich sa českých a slovenských podnikov. 

Investície vyššie ako 3 milióny Euro môžu byť syndikované v spolupráce s ostatnými 

fondami, ktoré sú v správe spoločnosti Advent International. V prípade mimoriadne 

atraktívneho projektu je možné investovať aj čiastky prevyšujúce 20 miliónov Euro. 

Fond postupuje podľa týchto základných pravidiel: 

• Investuje prostriedky do základného kapitálu spoločnosti. 

• Obyčajne investuje čiastky v rozsahu 1 až 3 milióny Euro, avšak dá sa investovať 

aj viac formou spoločných investícií s fondmi Adventu. 

• Vhodné investičné príležitosti sú vyhľadávané podľa týchto kritérií 

- silný rastový potenciál, 

- skúsený manažérsky tím, ktorý aplikuje medzinárodné manažérske postupy, 

- preukázaná schopnosť úspešnej realizácie projektov/stratégie. 

• Sú poskytované zdroje na financovanie akvizícií, manažérskych odkupov 

("management buy-out", "management buy-in", "leveraged buy-ouť') a kapitál na 

expanziu spoločností. 

• Je požadovaná ochrana investícií; táto ochrana je súčasťou relevantnej transakčnej 

právnej dokumentácie. 

• Zhodnotenie podielu sa realizuje do troch až piatich rokov od vstupu do 

spoločnosti, a to prevažne predajom strategickému investorovi alebo iným 

vhodným spôsobom; stratégia predaja musí byť jasná už pri vstupe do spoločnosti. 

196


• Neposkytujeme štandardné komerčné úvery. 

• Nezapájame sa do projektového financovania. 

• Neinvestujeme do špekulatívnych príležitostí. 

• Zasadne neinvestujeme do projektov v oblasti: 

- nehnuteľností; 

- zbrojárskeho priemyslu; 

- lotérií; 

- zábavy pre dospelých. 

GPEF je koncipovaný ako fond všeobecného zamerania s preferenciami na odvetvia, 

ktoré majú svoju tradíciu v českej a slovenskej ekonomike alebo ponúkajú zaujímavé 

zhodnotenie. Takýmito sú presné strojárenstvo, špeciálna chémia, ekologické technológie a 

doposiaľ málo rozvinutá oblasť komerčných služieb pre podnikovú sféru. 

Vencorp Slovakia 105 

Vencorp Slovakia, a.s. je spoločnosť typu rizikového kapitálu a "private equity". Je 

dcérskou spoločnosťou Vencorp UK, Ltd. Na slovenskom trhu pôsobí od r.2003. Je členom 

asociácie SLOVCA ( Slovak Venture Capital and Private Equity Association ). Spoločnosť 

zhodnocuje prostriedky svojich akcionárov investovaním do projektov v rôznych štádiách 

rozvoja s potenciálom budúceho rastu. Formou kapitálového vstupu sa podieľa na zvyšovaní 

hodnoty podnikov, pričom doba zotrvania firmy v projektoch sa pohybuje v intervale 3-7 

rokov. Svoju pôsobnosť zameriava na oblasť priemyslu, stavebníctva, služieb, cestovného 

ruchu a progresívnych technológií. Koordinuje činnosť všetkých dcérskych spoločností 

skupiny Vencorp pôsobiacich v Slovenskej republike. 

Vencorp pri svojich investíciách používa majetkové nástroje (odkupovanie podielov, 

navyšovanie kapitálu, konvertibilný dlh, manažérske odkupy). Doba zotrvania v projekte 

po exit je od 3 do 7 rokov. Podiel investora v úvodnej fáze projektu je obvykle výrazne 

väčšinový. Mení sa len na základe splnenia vopred stanovených a zmluvne dohodnutých 

kritérií. Spoločnosť poskytuje financovanie projektov na zelenej lúke ( "greenfield projects"), 

avšak nezaoberá sa financovaním požiadaviek na počiatočné štartovacie financovanie ( "seed 

capital" ). 

105 www.vencorp.sk 

197


4.3.3 Záver: Čo nie je v prehľade, alebo silné a slabé stránky finančných 

podporných programov pre malých a stredných podnikateľov v SR 

Programy verejného sektora: 

Programy verejného sektora by v prvom rade mali byť orientované na aktivity, ktoré 

súkromný sektor nie je schopný pokryť, resp. nie sú pre súkromný sektor atraktívne. Keď sa 

ale pozrieme na ponuku podporných programov verejného sektora bližšie (najmä na 

príslušných internetových stránkach) zistíme, že veľa programov, ktoré by podobné kritériá 

spĺňali, nie je pokrytých finančnými prostriedkami, a teda v praxi nefungujú. 

Najviac finančných prostriedkov sa sústreďuje na podporu veľkých investorov na úkor 

podpory domáceho rastového potenciálu (čo je mimochodom hlavným zameraním SOP 

Priemysel a služby). 

V podporných programoch absentujú aktivity zamerané na prepojenie vzdelávania 

a výskumu na podnikanie. Chýbajú motivačné programy pre absolventov škôl, či 

výskumníkov pre začatie podnikateľskej činnosti. 

Štát by sa mal preto v ďalšom programovacom období 2007-2013 zamerať hlavne na 

podporu MSP v štádiu pre-seed a seed. Vytvoriť podporné programy (motivačné) pre 

študentov a absolventov univerzít, ktoré im umožnia získať znalosti a prostriedky pre začatie 

podnikania. Napríklad formou súťaží o najlepší podnikateľský zámer v rôznych odvetviach, 

ktorý by bol finančne podporený na nákup techniky, prenájom priestorov a prístup 

k vzdelávaniu a poradenstvu. Následne by takýto úspešný zámer mohol byť podporený 

mikropôžičkou. Na konci programu by mohol byť úspešný podnikateľ 

s konkurencieschopným produktom pripravený na ďalší rast za pomoci súkromných 

investorov, ktorí sa o neho pobijú. 

Programy súkromného sektora: 

Vo finančných programoch súkromného sektora je vidieť pragmatizmus a ustálenosť 

inštitúcií ako aj jasnú profiláciu služieb. Banky ako aj spoločnosti rizikového kapitálu majú 

jasné predstavy o tom, čo a komu chcú ponúkať. Jasné sú aj podmienky, ktoré sú však úplným 

začiatočníkom v podnikaní takmer neprístupné. 

Čo ponuke súkromných investorov chýba, je zameranie programov na menšie firmy, 

resp. menšie obnosy finančných prostriedkov. Je jasné prečo to tak je, možno však pri 

operáciách s menšími sumami, by záujem o investície rástol. Najmä v prostredí málo 

rozvinutého povedomia o investovaní v podnikateľskej sfére. 

Slabá informovanosť o priamych kapitálových investíciách vedie viac k ich 

démonizovaniu ako k ich využívaniu. Vidieť to aj v činnosti súkromného fondu založeného 

Národnou agentúrou pre rozvoj MSP. Keď sa pozrieme na portfólio klientov, príliš veľa ich je 

v obchodných, reštauračných činnostiach, kaderníckych salónov a pod. Príliš málo (takmer 

žiadne) nie sú v progresívnych odvetviach, ako sú informačné a komunikačné technológie, 

automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel a pod. 

198


Čo je do budúcnosti povzbudivé je to, že už nie sme v začiatkoch, a verejný aj 

súkromný sektor majú v tejto oblasti určité skúsenosti, čo dúfajme prispeje k väčšej 

efektívnosti využívania poskytovaných služieb. 

199


ZHRNUTIE: 4.3 Finančné programy pre podporu 

a zavádzanie inovácií 

Finančné programy pre podporu a zavádzanie inovácií 

Existujúca podpora pre malé a stredné podniky v Slovenskej republike by sa dala rozdeliť: 

1. podľa typu podpory na 

a. záručnú – podpora realizovaná hlavne bankami na trhu. Zmysel podpory je 

umožniť najmä MSP zaručiť sa za úver na rozvoj podnikania v prípade 

nedostatočného krytia úveru vlastným majetkom. Takúto formu podpory 

realizuje Slovenská záručná a rozvojová banka. 

b. nenávratnú – jedná sa o pomoc hlavne z fondov Európskej únie na podporu 

podnikania, inovácií, vzdelávania a pod. Pomoc realizujú implementačné 

agentúry (hlavne Ministerstvo hospodárstva SR a jeho agentúry – SARIO, 

SEA, SACR a NADSME; a Ministerstvo školstva a agentúra APVV), resp. 

priamo Európska komisia prostredníctvom svojich programov (napr. 6. 

rámcový program EÚ). Táto pomoc sa realizuje formou nenávratných 

finančných príspevkov (grantov). 

c. návratnú – podpora sa realizuje dvomi spôsobmi. Prvý je úverový, resp. 

pôžičkový a druhý je vkladom do základného imania spoločnosti. V oboch 

prípadoch investor očakáva výnos buď vo forme úroku, resp. výnosu z predaja 

obchodného podielu. Túto formu podpory realizujú hlavne komerčné banky 

(napr. Tatra banka, VÚB banka, Slovenská sporiteľňa) a fondy rizikového 

kapitálu (Slovensko Americký Podnikateľský Fond, Považský a Kysucký 

Podnikateľský Fond, Fond fondov, Tatra Raiffeisen Capital, Genesis Capital) 

združené v Slovenskej asociácií rizikového kapitálu. 

2. podľa pôvodu zdrojov podpory na 

VEREJNÝ SEKTOR 

Národná agentúra pre rozvoj 

malého a stredného 

podnikania 

Slovenská agentúra pre rozvoj 

investícií a obchodu 

Slovenská agentúra pre 

cestovný ruch 

Slovenská energetická 

agentúra 

Agentúra na podporu 


Regionálne rozvojové 

agentúry 

www.nadsme.sk 

www.sario.sk 

www.sacr.sk 

www.sea.gov.sk 

www.apvv.sk 

www.isrra.sk 

200


SÚKROMNÝ SEKTOR 

Pôdohospodárska platobná 

agentúra 

Slovenská záručná 

a rozvojová banka 

VÚB banka 

Slovenská sporiteľňa 

Tatra banka 

DEXIA banka Slovensko 

Fond fondov 

Slovensko americký 

podnikateľský fond 

Genesis capital 

Vencorp Slovakia 

www.mpsr.sk/apa 

www.szrb.sk 

www.vub.sk 

www.slsp.sk 

www.tatrabanka.sk 

www.dexia.sk 

www.fondfondov.sk 

www.saef.sk 

www.genesis.cz 

www.vencorp.sk 

201


5 ANALÝZA INOVAČNÝCH A TECHNOLOGICKÝCH 

POTRIEB PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV V 

ŽILINSKOM REGIÓNE 

5.1 Zameranie a ciele analýzy 

Cieľom zisťovania bolo, na základe oslovenia podnikov a inštitúcií Žilinského 

regiónu, kvantifikovať a vyhodnotiť stupeň a intenzitu ich inovačných aktivít. Metodika 

zisťovania bola vypracovaná na základe OSLO manuálu a bola harmonizovaná so 

štatistickými zisťovaniami v rámci EÚ i SR. 

Rozsah zisťovania, návratnosť dopytovania 

Realizátori prieskumu mali k dispozícii databázu 3 000 podnikov a inštitúcií 

Žilinského regiónu, z ktorých bolo vybraných a oslovených formou elektronického 

dopytovania 1 067 podnikov a inštitúcií. Odozva na elektronickú správu bola zaznamenaná 

u 870 oslovených (50,6%), avšak nie všetci reagovali na náš podnet vyplnením dotazníka 106 . 

Pred vlastným vykonaním dopytovania bol uskutočnený predtest, ktorého výsledky overili 

efektívnosť zisťovania, resp. upozornili na problémy, ktoré boli operatívne odstránené. 

Prieskum bol v konečnej verzii uskutočnený na vzorke 293 respondentov, t. j. 

návratnosť dopytovania vo väzbe na celkový počet oslovených dosiahla 27,4%. V prípade, že 

považujeme za základ počet respondentov, ktorí nenechali mailovú žiadosť o vyplnenie 

dotazníka bez povšimnutia, môžeme konštatovať, že návratnosť dosiahla 33,6%. 

Vypovedacia schopnosť získaných údajov je vypočítaná formou entropie pri každej 

otázke uvedenej v dotazníku. 

106 Vyhodnotenie dotazníka je súčasťou príloh. 

202


Časové vymedzenie realizovaného prieskumu 

Etapa Uskutočnené práce Termín (DD/MM/RR) 

1. Stanovenie cieľa prieskumu, výber prieskumnej metódy 

06/02/06 

2. Identifikácia indikátorov inovačného potenciálu podnikov 

a inštitúcií, tvorba obsahu a formy dotazníkového formulára 

21/03/06 

a jeho odsúhlasenie zo strany výkonnej jednotky Žilinskej 

inovačnej politiky a zahraničných expertov, zúčastnených v 

projekte 

3. Príprava vyhodnocovacieho programu, prieskumný predtest 

04/04/06 

4. Zber údajov elektronickou cestou – zaslanie oslovujúceho listu 

a hyperlinky na dotazník, odozva od respondentov 10/05/06 

5. Zaslanie zdvorilého pripomenutia a žiadosti o vyplnenie, resp. 

telefonická žiadosť o vyplnenie 23/05/06 

6. Kontrola a vyhodnocovanie údajov 31/05/06 

7. Vytvorenie záverečnej správy 26/06/06 

Definičné vyjadrenia skúmaných javov 

Pre správnu interpretáciu cieľov zisťovania bolo nevyhnutné vymedziť obsah 

základných pojmov predmetnej skúmanej oblasti: 

Názov pojmu 

Inovačná 

stratégia 

Podnik ako 

súčasť skupiny 

podnikov 

Inovácia 

produktu 

Inovácia 

procesu 

Vnútorný 

výskum a vývoj 

Definičné vyjadrenie 

Dokument, ktorý špecifikuje ciele a spôsob zavedenia nových produktov, 

procesov, organizačných a marketingových a iných zmien v podniku. 

Skupina podnikov sa skladá z dvoch alebo viacerých samostatných 

právnych subjektov v spoločnom vlastníctve. 

Zavedenie nového alebo výrazne zdokonaleného výrobku alebo služby. 

Táto inovácia musí byť novinkou v rámci podniku, ale nemusí byť 

novinkou v rámci sektoru (odvetvia) alebo na trhu. Nezáleží na tom, či 

túto inováciu pôvodne vyvinul vlastný podnik alebo iné podniky. 

Zavedenie nového alebo významne zdokonaleného výrobného procesu, 

distribučnej metódy alebo podpornej činnosti týkajúcej sa výrobkov 

a služieb. Táto inovácia musí byť novinkou v rámci podniku, ale nemusí 

byť novinkou v rámci sektora (odvetvia) alebo na trhu. Nezáleží na tom, 

či túto inováciu pôvodne vyvinul vlastný podnik alebo iné podniky. 

Tvorivá práca vynaložená v rámci podniku s cieľom zvýšiť objem 

znalostí a ich využívanie pri navrhovaní nových a zdokonalených 

produktov a procesov. 

203


Vonkajší 

výskum a vývoj 

Školenia 

vo väzbe na 

inovácie 

Uvedenie 

inovácií na trh 

Iné prípravy vo 

väzbe na 

inovácie 

Finančná 

podpora na 

inovačné 

aktivity 

Spolupráca 

v oblasti 

inovácií 

Inovácie 

v oblasti 

organizácie 

práce 

Marketingové 

inovácie 

Intenzita 

inovácie 

Tvorivá práca, vynaložená s cieľom zvýšiť objem znalostí a ich 

využívanie pri navrhovaní nových a zdokonalených produktov 

a procesov, realizovaná inými podnikmi (vrátene podnikov, ktoré sú 

súčasťou skupiny podnikov) alebo verejnými alebo súkromnými 

výskumnými organizáciami a zakúpená podnikmi. 

Vnútropodnikové alebo externé školenia pre zamestnancov podniku 

priamo zamerané na vývoj a/alebo zavedenie nových alebo výrazne 

zdokonalených produktov a procesov. 

Aktivity smerujúce k uvedeniu nových alebo výrazne zdokonalených 

výrobkov a služieb na trh, vrátane prieskumu trhu a zahájenia reklamnej 

kampane. 

Ostatné postupy a technické prípravy smerujúce k zavedeniu nových 

alebo významne zdokonalených produktov a procesov 

Finančná podpora vo forme daňových úľav alebo odpočtov, grantov, 

dotovaných pôžičiek, záruk na úvery a pod.. 

Aktívna účasť na inovačných aktivitách s inými podnikmi alebo 

nekomerčnými inštitúciami. Zo spoločnej spolupráce nemusia obchodne 

profitovať obaja partneri. Do tejto spolupráce nepatrí výlučne externé 

zadávanie prác bez aktívnej spolupráce. 

Významná zmena v organizácie práce podniku, ako sú zmeny v štruktúre 

manažmentu alebo integrácia rôznych oddelení alebo činností. 

Významné zmeny v niektorom alebo vo viacerých nástrojoch 

marketingového mixu (produkt, distribučné kanály, marketingová 

komunikácia) bez rutinných/sezónnych zmien. 

Podiel výdavkov na inovácie z celkových tržieb príslušného roku 

Kategorizácia výsledkov prieskumu vo väzbe na veľkosť podniku a vybrané kľúčové 

odvetvia Žilinského regiónu 

Zvolený obsah a rozsah dopytovania, ktoré bolo uskutočnené v rámci predmetného 

projektu, poskytlo niekoľko kategórií výsledkov, pričom sa predovšetkým vychádzalo 

z existencie 4 základných segmentov respondentov v závislosti na veľkosti oslovených 

podnikov a inštitúcií. Základná kategorizácia sa teda týka podnikov s počtom do 5 

zamestnancov – mikropodniky, 6 - 25 zamestnancov – malé podniky, 26 – 250 zamestnancov 

– stredné podniky a s počtom od 251 zamestnancov - veľké podniky. 

Ďalšia kategorizácia vyplynula z podrobného skúmania výsledkov prieskumu, ktorý 

poukázal na najvyšší stupeň inovačných aktivít v Žilinskom regióne v nasledujúcich 

kategóriách podľa OKEČ: drevospracujúci a papierenský priemysel, strojársky 

a automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel (so zastúpením informačnokomunikačných 

technológií) a cestovný ruch. 

204


Uskutočnenie kategorizácie je nevyhnutné z dôvodu ďalšieho riešenia uvedenej 

problematiky, z ktorej vyplynula analýza SWOT, definovanie problémových oblastí, 

uplatnenie metodológie regional technology foresight a tvorba efektívnej inovačnej stratégie 

na regionálnej úrovni. 

5.2 Interpretácia hlavných výsledkov prieskumu 

Z výsledkov prieskumu jednoznačne vyplynulo, že situáciu v oblasti inovačných 

aktivít v Žilinskom regióne je nutné podrobiť analýze, ktorá umožní rozpoznať vnútorné 

a vonkajšie aspekty, ktoré skúmaný jav sprevádzajú. 

Teoreticky bolo možné už pred uskutočnením prieskumu identifikovať vonkajšie 

a vnútorné aspekty, ktoré inovačný proces v regióne môžu vytvárať. 

Vonkajšie aspekty sú tvorené faktormi, ktoré pôsobia na podniky z vonkajšieho 

prostredia a ovplyvňujú ich inovačné aktivity len málo kontrolovateľným a ovplyvniteľným 

spôsobom. Medzi tieto aspekty patria napr.: 

- ekonomické aspekty (ovplyvňujú kúpnu silu v ekonomike), medzi ktoré patrí aj 

vývoj miezd a motivácie zamestnancov k inovačnému mysleniu a aktivitám, 

charakter hospodárskeho cyklu, atď. ; 

- politicko – právne aspekty, v dôsledku ktorých musia podniky rešpektovať zákony 

a ostatné právne predpisy (vrátane efektívneho postupu v oblasti práv duševného 

vlastníctva), regulujú spôsob komunikácie s dodávateľmi i so zákazníkmi, 

vymedzujú záväzky firmy voči zákazníkovi, štátu a spoločnosti, zamestnancom, 

životnému prostrediu, atď.; 

- ostatné vonkajšie aspekty, ktoré sú podmienené existenciou programov podpory 

inovačných aktivít a transferu poznatkov, intenzitou inovačných aktivít na strane 

ponuky a pod. 

Rozbor vonkajších činiteľov, ktoré predstavujú príležitosti a hrozby ďalšieho rozvoja 

inovačných aktivít podnikov a inštitúcií Žilinského regiónu zahŕňa O-T analýza, t. j. určenie 

príležitostí a hrozieb. Táto analýza umožňuje podnikom včas rozpoznať atraktívne príležitosti 

pre rast ich inovačného potenciálu, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia a ktoré môžu 

využiť vo vlastný prospech. Včasná a správna identifikácia hrozieb napomôže podnikom 

pripraviť sa na hrozby, ktorým budú musieť vzdorovať, prípadne ktorých negatívny vplyv 

budú musieť eliminovať vo viac či menej vzdialenej budúcnosti. 

Vnútorné aspekty súvisia s vlastnou činnosťou podnikov a inštitúcií v oblasti inovácií 

a sú podnikmi bezprostredne ovplyvniteľné. 

Medzi vnútorné aspekty patria napr.: 

- finančné aspekty, ktoré sú dané celkovou finančnou situáciou podnikov a inštitúcií 

Žilinského regiónu; 

- technologické aspekty, v rámci ktorých je činnosť podnikov a inštitúcií do určitej 

miery ovplyvnená kapacitou vlastného výskumu, dostupnými technológiami, 

požiadavkami na ochranu životného prostredia, atď.; 

205


- manažérske zdatnosti a skúsenosti podnikov v oblasti inovácií, ich proinovačné 

myslenie a riadenie ľudských zdrojov, ktoré ovplyvňujú pružnosť a flexibilnosť 

riadenia inovačných aktivít, medziľudské vzťahy, spolupatričnosť a jednota 

záujmov zamestnancov, ktoré smerujú k naplneniu cieľov podnikov. 

Hodnotenie vplyvu vnútorných aspektov predstavuje S-W analýza, pri ktorej sa 

v rámci riešenia projektu sa definovali silné a slabé stránky podnikov v oblasti inovačných 

aktivít. Výsledky analýzy výraznou mierou ovplyvňujú ďalšie rozhodovanie, ktoré je spojené 

so súčasným a budúcim inovačným prístupom a tvorbou krátkodobej a dlhodobej inovačnej 

stratégie – stanovenie cieľov, rozvrhnutie zdrojov, operatívne riadenie, napĺňanie inovačných 

zámerov podnikov a pod. 

Spojením oboch analýz vznikla celková analýza vonkajších a vnútorných aspektov - 

SWOT analýza. Jej účelom bolo posúdiť už spomínané silné a slabé stránky, t. j. vnútorné 

predpoklady podnikov Žilinského regiónu pre uskutočňovanie inovačných aktivít a súčasne 

podrobiť rozboru aj príležitosti a hrozby, prichádzajúce z vonkajšieho prostredia a sú výrazne 

vnímané oslovenými podnikmi a inštitúciami. Celková SWOT analýza, ktorej obsahom je aj 

náčrt ciest, ktorými sa jednotlivé zistené aspekty zvýrazňujú alebo eliminujú, je doplnená 

o stručné rámcové SWOT analýzy v štyroch vybraných segmentoch. SWOT analýza 

inovačného potenciálu podnikov a inštitúcií Žilinského regiónu je vypracovaná na základe ich 

vlastného hodnotenia v prieskume. Sú v nej podchytené a zvýraznené konkrétne výsledky 

prieskumu a takto zostavená analýza vyúsťuje do náčrtu stratégií, ktorých tvorbe bude 

venovaná ďalšia fáza riešenia predmetného projektu. 

5.2.1 Komparácia výsledkov prieskumu v Žilinskom regióne s výsledkami 

porovnateľného zisťovania na národnej úrovni 

Jediným porovnateľným prieskumom, ktorý bol uskutočnený v SR, bol prieskum 

z roku 2004, ktorý sa týkal referenčného obdobia 2001 - 2003. Zisťovanie bolo uskutočnené 

Štatistickým úradom SR na vzorke 2 500 spravodajských jednotiek celej SR (v členení na 

veľkostné skupiny malých, stredných a veľkých podnikov. V prieskume sa využívala 

metodika Eurostatu, s obsahom zodpovedajúcim odporúčaniam OSLO manuálu, pričom bolo 

zisťovanie zamerané na podniky s prevažujúcou činnosťou v odvetviach priemyslu a služieb. 

Definičné vyjadrenie základných pojmov, ktoré sa týkali cieľa zisťovania, úplne 

zodpovedá definičnému vyjadreniu jednotlivých pojmov v predmetnom zisťovaní za Žilinský 

región. 

Základné výsledky národného zisťovania, výrok vo väzbe na komparáciu výsledkov : 

Kategória výsledkov Zistený stav 

Intenzita inovácie Podiel výdavkov na inovácie z celkových tržieb v roku 2003 

predstavoval 3,6%. Oproti roku 2001 to predstavuje o 2,1% menej. 

Najvyššiu intenzitu spolupráce mali stredné podniky (5,1%), malé 

podniky (3,5%) a veľké podniky (3,4%). 

Podiel výdavkov na inovácie v ŽR v rokoch 2004-2005 k celkovým 

tržbám tvoril celkovo 3,25% , z toho priemysel 1,9% a služby 3,9%. 

Celkové výdavky na inovácie dosiahli 80 886 000, - Sk, z toho v 

206


priemysle 64 374 000,- Sk a v službách 16 512 000,- Sk. 

Výsledok komparácie: intenzita inovácií je na porovnateľnej úrovni 

vzhľadom k výsledkom v celej SR, v porovnaní s národnou úrovňou 

v predchádzajúcich rokoch sa dosiahol mierny pokles 

Financovanie inovácií 

z verejných zdrojov 

Podpora pre finančné aktivity v rokoch 2001 – 2003 bola poskytnutá 

10,8% podnikov. Najvyšší podiel tvorila podpora od vlády (7,1%), 

od miestnych a regionálnych orgánov štátnej správy (3,2%) a z EÚ 

(3,1%). Zo 4. alebo 5. rámcového programu EÚ obdržali podporu 

1,9 % podnikov. 

Najvyšší podiel v ŽR tvorila podpora od vlády (4,8%), z EÚ (3,8%) 

a od miestnych a regionálnych úradov (1,7%). 

Výsledok komparácie: menšie rozdielnosti 

Spolupráca pri 

inováciách 

Vplyvy inovácií 

Aktívnu účasť na spoločných výskumno-vývojových projektoch 

a ostatných inovačných projektoch s inými podnikmi alebo 

komerčnými inštitúciami deklarovalo 26,7% podnikov. Najviac 

z nich (34,8%) spolupracovalo s dodávateľmi materiálov, 

komponentov a softvéru. 32,8% podnikov deklarovalo spoluprácu 

s klientmi a zákazníkmi. 

Aktívnu spoluprácu v ŽR deklarovalo 19,8% podnikov. Najviac 

z nich spolupracovalo s klientmi a zákazníkmi (24%) 

a s dodávateľmi materiálov, komponentov a software (22,5%).Za 

svojho partnera pre spoluprácu označilo univerzity 18,6% 

respondentov. 

Výsledok komparácie: vo všeobecnosti nižšia miera spolupráce 

podnikov s iným subjektom pri inovačných aktivitách 

Ako najdôležitejší výsledok inovácií v rokoch 2001 – 2003 označili 

podniky vyhovenie predpisom a normám (32,5%)Ďalším dôležitým 

výsledkom bolo zvýšenie kvality produktov (31,1%), zvýšenie 

sortimentu výrobkov a služieb (19,5%), zvýšenie pružnosti výroby 

(16,1%) a zvýšenie kapacity výroby (15,9%). Vplyv inovácií bol 

vyšší v priemysle ako v službách. 

Vplyv inovácií v ŽR sa prejavil predovšetkým v oblasti zvýšenie 

sortimentu výrobkov a služieb (19,5%), zosúladenia s predpismi 

a normami (19,4%), vo zvýšení kvality výrobkov a služieb (16,7%), 

zvýšenie pružnosti výroby (12,9%) a zvýšenie kapacity výroby 

(9,9%). Vplyv inovácií bol vyšší službách v priemysle. 

Výsledok komparácie: porovnateľný stav, čo sa týka faktorov 

vplyvu, avšak zvýšenie vplyvov sa prejavilo viac v službách 

207


Zdroje informácií pre 

inovácie 

Inovačné bariéry 

Informácie získavané v rámci podniku sú hlavným vnútorným 

zdrojom informácií pre podnik (40,5%), avšak v celkovom 

hodnotení je tento zdroj až ako druhý v poradí, pretože 41,7% 

podnikov označilo za hlavný zdroj informácie od klientov 

a zákazníkov, t.j. trhovo orientovaný zdroj. Inštitucionálne zdroje 

(univerzity, štátne a súkromné neziskové inštitúcie) sú využívané 

len minimálne (6,6%). K ostatným zdrojom patria odborné 

konferencie, výstavy a veľtrhy, pričom výstavy a veľtrhy 

považovalo až 19,7% podnikov za hlavný zdroj informácií. 

V ŽR sú informácie získavané v rámci podniku hlavným vnútorným 

zdrojom informácií pre podnik pri 16,7% respondentov, 14% 

podnikov označilo za hlavný zdroj informácie od klientov 

a zákazníkov, t.j. trhovo orientovaný zdroj. Inštitucionálne zdroje 

(univerzity, štátne a súkromné neziskové inštitúcie) sú využívané 

menej(3,4%). K ostatným zdrojom patria odborné konferencie, 

výstavy a veľtrhy, pričom výstavy a veľtrhy považovalo až 9,2% 

podnikov za hlavný zdroj informácií. Z odborných časopisov čerpá 

6,5% a odborné združenia poskytujú informácie pre podniky v 3,8%. 

Výsledok komparácie: dôležitosť jednotlivých podnetov a zdrojov 

pre inovácie má čiastočne zmenený charakter 

Podniky s inovačnými aktivitami sa pri svojej činnosti stretali 

s problémami, ktoré im neumožnili venovať sa ďalšej inovačnej 

aktivite. Celkovo 47,2% podnikov s inovačnou aktivitou sa 

vyjadrilo, že mali inovačnú aktivitu, ktorá bola prekazená, v 18,3% 

podnikoch bola inovačná aktivita oneskorená a v 18,8 % podnikoch 

sa niektoré inovačné aktivity ani nemohli začať. Za hlavné faktory, 

brániace inovačným aktivitám, považujú podniky ekonomické 

faktory. Najväčšou inovačnou bariérou bol nedostatok finančných 

zdrojov (21,9%), vysoké náklady na inovácie (18,8%), ekonomické 

riziká (11,9%) a nedostatočná odozva zákazníkov na nové výrobky 

a služby (5,6%). 

Najväčšími inovačnými bariérami v ŽR bol nedostatok finančných 

zdrojov (22,7%), vysoké náklady na inovácie (19,7%) a ekonomické 

riziká predstavovali problém u 18,6% respondentov. 

Výsledok komparácie: intenzita a druh inovačných bariér má 

obdobný charakter 

5.2.2 Identifikácia väzieb medzi prostredím inovačnej aktivity na národnej 

úrovni, na úrovni regionálnej samosprávy a podnikov 

Výsledky analýzy je možné využiť aj na zobrazenie základných rámcových 

vzájomných vzťahov a síl pôsobiacich v prostredí vytvárania inovácií, pričom sa vychádza 

z predpokladu už existujúcej, resp. vhodne vytvorenej inovačnej stratégie a politiky v 

regióne. Ide síce iba o zjednodušené schematické znázornenie, však jeho použiteľnosť spočíva 

v tom, že poskytne ďalší z východiskových materiálov pre systematický prístup k tvorbe 

inovačnej stratégie regiónu. 

208


Existencia efektívnej technologickej a inovačnej politiky 

Vymedzenie hlavného cieľa 

Konkurenčná schopnosť 

Stimulačné 

Technológia 

Zdroje 

Prostriedok 

Inovácie 

Podnikateľské 

prostredie 

Fyzický kapitál 

Ľudský kapitál 

produktov 

procesov 

Fiskálne (dane, 

clá, subvencie, 

granty, fond 

rizikového 

Výskum 

Informácie 

Transfér - fúzia 

Väčší, resp. nový trh 

Konkurencia kvalitou 

Racionalizácia,úspora 

Konkurencia cenou 

Konkurenčná schopnosť 

podnikovej sféry 

Nefiskálne 

(legislatíva, 

inštitúcie, duševné 

vlastníctvo, 

informatizácia 

verejnej správy) 

Makroekonomické dopady 

Regionálna štruktúra 

Modernizácia 

a reštrukturalizácia 

Zamestnanosť 

Vyššia pridaná hodnota, náročnosť na kvalifikovanú prácu, atď. 

Schéma síl pôsobiacich v inovačných procesoch v národnom, regionálnom a podnikovom kontexte 

Uvedená schéma poukazuje na nutnosť prepojenia na inovačné aktivity a vytvorené 

podmienky pre inovačné procesy na národnej úrovni. 

Technologická a inovačná politika v SR predstavuje v súčasnosti komplexný systém 

zohľadňujúci dlhodobé záujmy spoločnosti a dopady na jej budúci vývoj, ako aj systematickú 

analýzu a hodnotenie vývoja. Podporuje ponuku (tvorbu stratégií), stranu dopytu (prenikanie 

inovácií na trh), ako aj rozvoj proinovačného podnikateľského prostredia. 

Vplyvom tejto politiky sa v SR vyvinula v oblasti inovácií situácia, ktorá však nie je 

najpriaznivejšia. V porovnaní s vyspelými krajinami EÚ je podiel inovujúcich podnikov 

nízky. Nízky je aj príspevok znalostného potenciálu k ekonomickému rastu. Tento stav 

potvrdil aj prieskum, uskutočnený v Žilinskom regióne. 

209


Príčiny tohto stavu treba vidieť na jednej strane v malej pozornosti, ktorá sa doteraz 

venovala technologickému a inovačnému rozvoju. Medzi príčiny tohto stavu je však možné 

zaradiť aj skutočnosť, že sa Slovensko a aj Žilinský región pomerne dlho dištancovali od 

zahraničných investorov, ktorí prinášajú množstvo príležitostí. Tretia – a najdôležitejšia – 

príčina spočíva v nedostatočnom vytváraní predpokladov na zvyšovaní domácej 

technologickej spôsobilosti a v nedostatočnom formovaní vlastného inovačného potenciálu, t. 

j. v nedostatočnej podpore vzdelávacej sústave, vedeckovýskumnej základni a ďalším 

faktorom (zvyšovanie informovanosti, efektívne zviditeľňovanie inovačných aktivít na 

regionálnej a národnej úrovni, a pod.) a podmienkam napomáhajúcim inováciám, a to nielen 

zo strany vlády, regionálnych orgánov, ale aj zo strany samotnej podnikateľskej sféry. 

V posledných rokoch došlo pod vplyvom dovozu moderných technológií a priamych 

zahraničných investícií v SR a v Žilinskom regióne síce v štruktúre ekonomiky SR 

k pozitívnemu posunu, no odstránenie zaostávania za krajinami EÚ predstavuje stále veľkú 

výzvu. 

Štruktúra technologickej a inovačnej politiky, ako ukazuje predchádzajúca schéma, 

sleduje významný cieľ – zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikovej sféry, s významnými 

makroekonomickými dopadmi. 

Na základe analýzy prieskumom získaných informácií, ako aj hľadaním sekundárnych 

údajov, ktoré boli obsahom ďalších projektov riešených na národnej, regionálnej a 

univerzitnej úrovni je možné definovať základné problémové oblasti, ktoré by sa mali stať 

predmetom ďalšieho riešenia: 

- vytváranie a vzájomné prepojovanie inovačných stratégií na národnej, 

regionálnej a podnikovej stratégii – strategická úroveň; 

- definovanie mechanizmu vytvárania inovačných procesov v podniku alebo 

v inštitúcii, vrátane podchytenia záujmu o inovačné aktivity vo vnútri 

podnikov – taktická úroveň; 

- budovanie systémov podpory inovačných aktivít (zo strany regionálnych 

orgánov a inštitúcií, existencia inovačných asistentov a pod.) – operatívna úroveň. 

Celkové závery uskutočneného prieskumu je možné stručne formulovať nasledovne: 

A. Inovačné aktivity podnikov a inštitúcie Žilinského regiónu síce dosahujú národnú 

úroveň, ale vo všeobecnosti nie je ich intenzita dostačujúca. 

B. Podniky nemajú spracovanú inovačnú stratégiu, ktorá by odrážala ciele v oblasti 

inovácií a cesty pre ich dosiahnutie. 

C. Súčasný stav vo využívaní zdrojov informácií ako podnetov pre inovačné aktivity 

je nedostatočný a iba nízky počet podnikov plánuje v budúcnosti tieto zdroje 

využívať. 

D. Ak podniky vyvíjajú v oblasti inovácií činnosť, sú v tejto činnosti osamotené a ak 

vidia dôvody na spoluprácu, tak sa jedná predovšetkým o spoluprácu 

s dodávateľmi alebo klientmi. Význam spolupráce s akademickou pôdou 

a vedecko – výskumnými inštitúciami je pre nich pomerne nízky. 

210


E. Podniky o verejnej finančnej podpore v oblasti inovácií buď nevedia, alebo ju 

využívajú len veľmi málo. 

F. Podniky majú proinovačné myslenie a v zásade chápu pozitívny vplyv inovácií na 

ich podnik. 

G. V prípade, že sa inovačná aktivita v podnikoch a inštitúciách rozbehne, len v málo 

prípadoch zostane neukončená, alebo od nej podnik z rôznych dôvodov ustúpi. 

H. Intenzita inovácií (podiel tržieb z inovácií na celkových tržbách podniku) 

v Žilinskom regióne zodpovedá intenzite inovácií v SR, avšak nedosahuje 

želateľnú úroveň. 

I. Inovatívne podniky deklarujú žiadané oblasti ponuky a spolupráce smerom 

k transferu znalostí a technológií. 

5.2.3 SWOT analýza inovačného potenciálu podnikov a inštitúcií 

Žilinského regiónu 

Silné stránky: 

• manažment podnikov zastáva názor, že 

inovačný rozvoj môže napomôcť k splneniu 

strategických cieľov firmy 

• v prevažnej väčšine podnikov existujú 

dostatočné pohnútky pre inovačný rozvoj 

• vo väčšine podnikov prebieha proces 

tvorivého rozvoja 

• manažment podnikov podporuje 

zamestnancov k predkladaniu nových 

myšlienok 

• nové alebo výrazne zdokonalené produkty a 

procesy, ktoré boli uvedené na trh sú vo 

veľkej miere novinkou na trhu, t. j. uvedený 

skôr, ako ich uviedli konkurenti 

• najvyššia aktivita v podnikoch je zameraná na 

vnútorný výskum a vývoj, ako aj na školenia 

zamestnancov smerujúce k inovačným 

aktivitám 

• vyšší stupeň angažovanosti smerom 

k organizačným a marketingovým inovačným 

aktivitám 

Cesty k ich zvýrazneniu: 

• zvyšovanie vzdelanosti podnikov smerom 

k ich proinovačným tendenciám 

• zvyšovanie informovanosti o moderných 

prístupoch k inovačným aktivitám podnikov 

a inštitúcií 

• štúdium svetových trendov a noviniek na trhu 

v jednotlivých odvetviach činnosti podnikov 

a inštitúcií 

• zvýšenie ponuky inovatívnych riešení od 

podnikov a inštitúcií vedy a výskumu 

211


Slabé stránky: 

• nízky počet vysokoškolsky vzdelaných 

zamestnancov v podnikoch a inštitúciách 

• nedostatok kvalifikovaných zamestnancov pre 

oblasť inovácií 

• malý počet podnikov a inštitúcií so spracovanou 

inovačnou stratégiou 

• existujúci odmeňovací systém pre inovačné 

myšlienky je skôr výnimkou 

• v prevažnej väčšine podnikov neuviedli v rokoch 

2004 – 2005 nové alebo výrazne zdokonalené 

produkty a služby 

• nadpolovičná väčšina podnikov nespolupracuje 

pri inovačných aktivitách s inými podnikmi 

alebo inštitúciami, či už domácimi alebo 

zahraničnými 

• väčšina podnikov sa už nevracia k riešeniu 

nedokončených inovačných aktivít 

• nízka úroveň výdavkov na inovácie 

• nízka úroveň čerpania finančnej podpory 

z fondov EÚ 

• nízky stupeň spolupráce s inými podnikmi 

a inštitúciami pri inovačných aktivitách 

podnikov 

• inovačné aktivity ukončené vo fáze návrhu, resp. 

oneskorené alebo nezrealizované 

• nevýznamné chápanie spolupráce s inými 

podnikmi a inštitúciami pri inovačných 

aktivitách, podmienené aj obtiažnosťou 

nadväzovania spolupráce 

• nedostatok podaní v oblasti práv duševného 

vlastníctva – patenty, priemyselné vzory, 

ochranné známky, autorské práva 

Cesty k ich odstráneniu: 

• aktívne využívanie trhu práce pri výbere 

zamestnancov 

• vybudovanie systému vzdelávania pre 

oblasť inovácií 

• tvorba inovačných stratégií 

a odmeňovacieho systému v podnikoch 

a inštitúciách 

• tréningové programy pre nácvik tímovej 

práce a foriem efektívnej spolupráce medzi 

podnikateľskými jednotkami a inštitúciami 

• zvýšenie čerpania existujúcich finančných 

stimulov a podpory z dostupných zdrojov 

pre zvyšovanie inovačných aktivít 

Príležitosti: 

• pomerne silné impulzy pre inovačné projekty 

od dodávateľov zariadení, materiálov 

a komponentov 

• vyššia úroveň výziev pre inovačné projekty 

od zákazníkov 

• inovačné správanie konkurenčných firiem 

vyvolávajúce tlak na zvyšovanie inovačného 

úsilia súťažiacich firiem 

• teoreticky a prakticky podložený poznatok o 

pozitívnom vplyve inovačných aktivít pre 

zvýšenie konkurencieschopnosti firiem 

• rozvoj informačno – komunikačných 

technológií a tým zvyšovanie možnosti 

získania informácií o trhoch, konkurentoch 

a možností získavania podpory pre inovačné 

aktivity firiem 

Cesty k ich využitiu: 

• budovanie dodávateľsko - odberateľských 

vzťahov na základe spoločných inovačných 

aktivít 

• šírenie poznatkov o pozitívnom vplyve 

inovačných aktivít pre zvýšenie 

konkurencieschopnosti firiem 

• využívanie najmodernejších IKT pre 

zvyšovanie možnosti získania informácií 

o trhoch, konkurentoch a možností získavania 

podpory pre inovačné aktivity firiem 

212


Hrozby: 

• neefektívna národná inovačná politika štátu 

• neexistencia regionálnej inovačnej stratégie 

• nedostatočná ponuka verejnej finančnej 

podpory od miestnych alebo regionálnych 

orgánov štátnej správy a od vlády 

• vo všeobecnosti nízky stupeň informovanosti 

z okolia podávajúcej podnety pre nové 

inovačné projekty 

• nízka angažovanosť univerzít pre transfer 

poznatkov do podnikateľského prostredia 

• príliš vysoké náklady na inovácie 

v existujúcej finančnej situácii podnikov 

• pomerne neistý dopyt po inovovaných 

produktoch 

Cesty k ich eliminácii: 

• iniciovanie zmien v oblasti národných 

dokumentov pre podporu inovačných aktivít 

podnikov na národnej a regionálnej úrovni 

• podpora zvýšeniu stupňa informovanosti 

o ponuke riešení vedy a výskumu 

• celoregionálne marketingové aktivity 

v zmysle zviditeľňovania výsledkov 

inovačných aktivít podnikov a inštitúcií 

• zvýšenie úlohy univerzít v procese transferu 

poznatkov – zvýšenie dôležitosti hodnotenia 

tohto aspektu v akreditačnom procese 

213


Základné aspekty SWOT analýzy podľa jednotlivých typov podnikov 

Silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby 

v jednotlivých segmentoch podnikov a inštitúcií 

Mikro 

podniky 

Malé 

podniky 

Stredné 

podniky 

Veľké 

podniky 

Vzdelanostná štruktúra zamestnancov W W S S 

Existencia inovačnej stratégie W W W W 

Proinovačné myslenie, proinovačná atmosféra S S S S 

Intenzita inovačných aktivít v oblasti výrobkov a W W W S 

služieb 

Podiel tržieb z inovácií produktov z celkových W W W W 

tržieb podniku 

Inovačné aktivity v oblasti procesov W W S S 

Podiel neúspešne ukončených inovačných aktivít S S S S 

Vnútorný výskum a vývoj v podnikoch W W W S 

Vonkajší výskum a vývoj W W W W 

Verejná finančná podpora inovačných aktivít T T T T 

Využitie zdrojov informácií o inováciách W W W W 

Spolupráca pri inovačných aktivitách S W W W 

Chápanie dôležitosti vplyvu produktových 

W W W W 

a procesných inovácií na zásadné aspekty 

podnikania 

Inovačné aktivity predčasne ukončené, vážne 

S S S S 

oneskorené 

Aktivity podniku v oblasti práv duševného 

W W W S 

vlastníctva 

Organizačné a marketingové inovácie W W W W 

Chápanie dôležitosti vplyvu organizačných a W W W W 

marketingových inovácií na zásadné aspekty 

podnikania 

Záujem o spoluprácu v oblasti inovácií W W W W 

Vysvetlivky: Ak sledovaný údaj dosiahol v hodnotení respondentov menej ako 50% jeho hodnotenie je W (slabá 

stránka), ak viac ako 50%, jeho hodnotenie je S (silná stránka) 

214


ZHRNUTIE: KAPITOLA 5 ANALÝZA INOVAČNÝCH 

A TECHNOLOGICKÝCH POTRIEB PODNIKATEĽSKÝCH 

SUBJEKTOV V ŽILINSKOM REGIÓNE 

Hlavné výsledky prieskumu 

Inovačné aktivity podnikov a inštitúcie Žilinského regiónu síce dosahujú národnú úroveň, 

ale vo všeobecnosti nie je ich intenzita dostačujúca. 

Podniky nemajú spracovanú inovačnú stratégiu, ktorá by odrážala ciele v oblasti inovácií 

a cesty pre ich dosiahnutie. 

Súčasný stav vo využívaní zdrojov informácií ako podnetov pre inovačné aktivity je 

nedostatočný a iba nízky počet podnikov plánuje v budúcnosti tieto zdroje využívať. 

Ak podniky vyvíjajú v oblasti inovácií činnosť, sú v tejto činnosti osamotené a ak vidia 

dôvody na spoluprácu, tak sa jedná predovšetkým o spoluprácu s dodávateľmi alebo 

klientmi. Význam spolupráce s akademickou pôdou a vedecko – výskumnými inštitúciami 

je pre nich pomerne nízky. 

Podniky o verejnej finančnej podpore v oblasti inovácií buď nevedia, alebo ju využívajú len 

veľmi málo. 

Podniky majú proinovačné myslenie a v zásade chápu pozitívny vplyv inovácií na ich 

podnik. 

V prípade, že sa inovačná aktivita v podnikoch a inštitúciách rozbehne, len v málo 

prípadoch zostane neukončená, alebo od nej podnik z rôznych dôvodov ustúp. 

Intenzita inovácií (podiel tržieb z inovácií na celkových tržbách podniku) v Žilinskom 

regióne zodpovedá intenzite inovácií v SR, avšak nedosahuje želateľnú úroveň. 

Inovatívne podniky deklarujú žiadané oblasti ponuky a spolupráce smerom k transferu 

znalostí a technológií. 

Najväčší výskyt inovácií je zaznamenaný pri nových alebo významne zdokonalených 

podporných činnostiach pre procesy podniku. 

U jednotlivých druhov inovačných aktivít vynikajú hlavne školiace aktivity a vnútorný 

výskum a vývoj u veľkých podnikoch, u ostatných druhoch podnikov prevládajú aktivity 

spočívajúce v zaobstaraní strojov, zariadení a softvéru, nákup patentov a vynálezov. 

Medzi významné aktivity z oblasti organizačných a marketingových inovácií patria 

významné zmeny v organizácii práce v rámci podniku a nové alebo významne zmenené 

metódy predaja alebo distribúcie produktov. 

Všeobecne možno deklarovať nízky výskyt aktivít v oblasti ochrany duševného vlastníctva. 

215


Vplyv inovácií 

Najdôležitejšie faktory 

obmedzujúce inovačné 

aktivity 

Záujem o spoluprácu v 

oblasti inovácií 

Požiadavky na pomoc pri 

predpokladaných 

inovačných aktivitách 

Veľké podniky 

Stredné 

podniky 

Malé podniky 

Mikropodniky 


Stredné 

podniky 

Malé podniky 

Mikropodniky 


Stredné 

podniky 

Malé podniky 

Mikropodniky 


Stredné 

podniky 

Malé podniky 

Mikropodniky 

Zníženie doby reakcie na potreby zákazníkov 

alebo dodávateľov, zníženie negatívneho 

dopadu na životné prostredie alebo zvýšenie 

ochrany zdravia a bezpečnosti 

Zvýšenie kvality výrobkov a služieb 

Zvýšenie pružnosti výroby alebo 

poskytovania služieb 

Zvýšenie kvality výrobkov a služieb 

Vysoké náklady na inováciu 

Nedostatok financií zo zdrojov mimo 

podniku 

Nedostatok prostriedkov v rámci podniku 

alebo skupiny podnikov 

Nedostatok prostriedkov v rámci podniku 

alebo skupiny podnikov 

Univerzity, výskumné inštitúcie, 

technologické parky a inkubátory 

Univerzity, poradenské firmy, obchodné 

komory, výskumné inštitúcie 

Univerzity, poradenské firmy, podniky za 

účelom vytvárania sietí 

Podniky za účelom vytvárania sietí, 

poradenské firmy, obchodné komory 

Marketing, podpora exportu, vzdelávanie, 

logistika 

Financovanie inovačných aktivít, podpora 

exportu, vzdelávanie 

Podpora exportu, vzdelávanie, financovanie 

inovačných aktivít 

Marketing, financovanie inovačných aktivít, 

práva duševného vlastníctva 

216


Názory na vhodný obsah RIS 

VYPRACOVANIE STRATÉGIE A POLITÍK INOVÁCIE REGIÓNU 

Stanovenie priorít v stratégii rozvoja regiónu 

Spoločná koncepcia rozvoja a podpory regiónu 

Špecifikácia odvetví, ktoré budú podporované 

Stanovenie cieľov a priorít podpory 

Podniky majú proinovačné myslenie a v zásade chápu pozitívny vplyv inovácií na ich 

podnik 

INFORMÁCIE O REGIONÁLNYCH INOVÁCIÁCH 

Vybudovanie jednoduchého informačného systému o vývojových trendoch v jednotlivých 

sektoroch 

Vytvorenie jednotného spôsobu prezentovania informácií 

Väčší dôraz na aktivity VÚC v oblasti podpory podnikateľských aktivít 

FINANČNÁ PODPORA INOVÁCIÍ 

Špecifikácia finančných zdrojov pre podporu RIS, napr. podpora inovačných tendencií 

mikroúvermi 

PORADENSTVO, POMOC A PODPORA INOVÁCIÍ 

Smerovanie verejnej podpory pre nadobudnutie práva duševného vlastníctva v podnikoch a 

inštitúciách 

Výrazná propagácia inovačných programov podnikov a inštitúcií (jednotná, komplexná) 

Tvorba a podpora technologických a kompetenčných centier 

Vytvorenie systému vzdelávania odborníkov pre inovácie 

Podpora výmene skúseností so zahraničnými podnikmi a inštitúciami 

Podpora nákupu nových technológií 

Podpora pre prenikanie na zahraničné trhy 

Stretnutia na výmenu skúseností 

Odstraňovanie bariér a nebezpečenstiev inovácií 

217


6 ANALÝZA REGIONÁLNYCH PODPORNÝCH SLUŽIEB 

PRE REGIONÁLNE PODNIKY 

Analýza inovačnej ponuky v regióne si dáva za cieľ zmapovať potenciál ponuky 

služieb pre malé a stredné podniky v oblasti inovácií a nájsť „medzery“ v ponuke takýchto 

služieb. 

Dôležitou zložkou analýzy je prehľad subjektov na strane ponuky. Na základe 

prehľadu subjektov bol realizovaný dotazníkový prieskum u týchto subjektov, zameraný na 

získanie základných údajov o organizáciách. 

Z dotazníkového prieskumu sme získali základné nielen základné štatistické údaje, ale 

aj dáta pre analyzovanie ponuky služieb týchto organizácií, ktoré poskytujú malým 

a stredným podnikateľom. Na základe tohto vznikla akási mapa poskytovaných služieb, 

z ktorej je zrejmé, ktorý subjekt poskytuje ktoré služby a akú im priraďuje dôležitosť 

vo svojej činnosti. 

Okrem toho z dotazníka vyplynul aj prehľad spolupráce s ďalšími subjektmi, 

z prehľadu je zrejmé, do akej miery sú tieto subjekty zapojené do národnej či medzinárodnej 

spolupráce. 

Dotazované organizácie nám tiež umožnili analyzovať bariéry pre lepšiu spoluprácu 

na strane ponuky inovácií, ako aj pomohli posúdiť dôležitosť intervencií pre zlepšenie 

súčasného stavu. 

1 . Databáza respondentov 

Pre potreby dotazovania bola najskôr spracovaná databáza subjektov, ktorí by mali 

(alebo mohli) vystupovať na strane ponuky podporných služieb pre inovácie. Jedná sa 

o regionálne ale aj národné subjekty. 

ORGANIZÁCIA 

1. Úrad Žilinského samosprávneho kraja 

2. Mestský úrad Žilina 

3. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania 

4. Žilinská regionálna komora SOPK 

5. Agentúra SARIO 

6. Rozvojová agentúra žilinského samospráv. kraja, n.o. 

7. Martinsko-flámske podnikateľské a inkubátorové centrum Martin 

8. IPA Slovakia 

9. Vedecko-technologický park Žilina (VTP Žilina) 

10. Biomasa 

11. VÚVT–Engineering, Žilina (VÚVT-E) 

12. Vývoj Martin 

13. Výskumný ústav dopravný (VÚD) 

14. Elektrotechnická fakulta ŽU 

15. Fakulta prírodných vied ŽU 

16. Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU 

218


17. Ústav súdneho inžinierstva ŽU 

18. Ústav dopravný – CERTA – európske centrum excelencie 

19. Výskumný ústav vysokohorskej biológie 

20. Stavebná fakulta ŽU 

21. Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum 

22. Ústav informačných a komunikačných technológií 

23. Fakulta riadenia a informatiky ŽU 

24. Strojnícka fakulta ŽU 

25. Ústav celoživotného vzdelávania ŽU 

26. Ústav konkurencieschopnosti a inovácií 

27. Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov ŽU 

28. Slovenské centrum produktivity (SLCP) 

29. Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského 

30. Katolícka univerzita v Ružomberku 

31. Euroregión Beskydy 

32. Výskumný ústav textilnej chémie v Žiline (VÚTCH-Chemitex) 

33. Výskumný ústav mliekarenský, a.s. Žilina (VÚM) 

34. Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši 

35. Agentúra pre regionálny rozvoj Sever - Dolný Kubín 

36. Agentúra pre regionálny rozvoj v Žiline 

37. Regionálna rozvojová agentúra Kysuce - Čadca 

38. Regionálna rozvojová agentúra Liptov - Ružomberok 

39. Regionálna rozvojová agentúra Turiec - Martin 

2. Priebeh dotazníkového prieskumu 

Vybrané organizácie boli formou e-mailu požiadané o vyplnenie dotazníka ponuky. 

Spolu bolo oslovených 39 organizácií. 

Na e-mail reagovalo 17 organizácií, ktoré prisľúbili spoluprácu na dotazníkovom 

prieskume. Z týchto 17 organizácií doručilo úplne alebo čiastočne vyplnený dotazník 15 

organizácií, čo predstavuje 38 % z celkového počtu oslovených respondentov. 

Z vyplnených dotazníkov bola následne spracovaná analýza. Analýza spočíva vo 

vyhodnotení štatistických údajov z uzatvorených otázok a analýzy otvorených otázok. 

Získané údaje z dotazníkového prieskumu: 

1. Prehľad respondentov – vyplnené dotazníky 



3. Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja 

4. Slovenské centrum produktivity 

5. Vedecko-technologický park Žilina 

6. Výskumný ústav dopravný 

7. Výskumný ústav mliekárenský 

8. VÚTCH-CHEMITEX 

219


9. VÚVT – Vývoj 

10. VÝVOJ Martin 

11. Žilinský samosprávny kraj 

12. Žilinská univerzita v Žiline 

13. Ústav dopravy Žilinskej univerzity – CETRA 

14. Ústav konkurencieschopnosti a inovácií Žilinskej univerzity 

15. Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity 

2. Štatistické údaje 

Pôsobnosť 

regionálna, národná aj medzinárodná úroveň: 3 respondenti 

Pôsobnosť Počet organizácií 

Regionálna 6 

Národná (SR) 7 

Medzinárodná 10 

10 

9 

8 

7 

6 

5 

4 

3 

2 

1 

0 

Regionálna Národná (SR) Medzinárodná 


Počet zamestnancov 

Počet organizácií 

Veľké firmy (viac ako 250 zamestnancov) 1 

Stredne veľké firmy (od 26 do 249 zamestnancov) 6 

Malé firmy (od 6 do 25 zamestnancov) 3 

Mikro firmy (menej ako 5 zamestnancov) 5 

220


6 

5 

4 

3 

2 

1 

0 

Veľké firmy 

Stredne 

veľké firmy 

Malé firmy 

Mikro firmy 

Zdroje financovania podnikateľských aktivít 

Podnikateľské aktivity financované výhradne z verejných zdrojov: 4 respondenti 

Podnikateľské aktivity financované výhradne zo súkromných zdrojov: 1respondent 

Podnikateľské aktivity financované z verejných zdrojov 

Kategória 


0-20 % 4 

21-40 % 2 

41-60 % 1 

61-80 % 4 

81-100 % 4 

Podnikateľské aktivity 

financované z verejných zdrojov 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

221


Výška ročného obratu 

1 respondent neodpovedal 

Názov organizácie 

Priemerný ročný obrat 

Priemerný ročný obrat na 

zamestnanca 

(v miliónoch Sk) 

Výskumný ústav mliekárenský. 21,33 0,7241 

VÝVOJ Martin. 59,00 0,9793 

Slovenské centrum produktivity 17,57 0,9369 

VÚTCH-CHEMITEX, spol. s r. o. 39,33 0,6611 

Ústav dopravy ŽU- CETRA 15,00 5,0000 

Výskumný ústav vysokohorskej biológie ŽU 1,07 0,2032 

Žilinská univerzita v Žiline 863,33 0,5741 

Ústav konkurencieschopnpsti a inovácií ŽU 2,76 0,8832 

Agentúra pre regionálny rozvoj v Žiline 0,90 0,3000 

Rozvojová agentúra ŽSK 2,30 0,5750 

Vedecko-technologický park Žilina 4,50 1,1250 

Výskumný ústav dopravný 64,20 0,7465 

VÚVT – Vývoj, s.r.o. 10,00 0,6667 

Žilinský samosprávny kraj 3,07 0,0233 

Obrat na zamestnanca (v mil. Sk) 

5 

4,5 

4 

3,5 

3 

2,5 

2 

1,5 

1 

0,5 

ŽSK 

VÚVT – Vývoj, s.r.o. 

VÚD 

VTP Žilina 

Rozvojová agentúra ŽSK 

0 

VÚM 

ŽU 

VÚVB ŽU 

CETRA 

VÚTCH-CHEMITEX 

SLCP 

VÝVOJ Martin 

ARR v Žiline 

UKAI ŽU 

222


Rozdelenie klientov podľa veľkosti 

3 respondenti neodpovedali 

Veľkosť klientov 

Počet odpovedí 

Veľké firmy (viac ako 250 zamestnancov) 9 

Stredne veľké firmy (od 26 do 249 zamestnancov) 10 

Malé firmy (od 6 do 25 zamestnancov) 8 

Mikrofirmy (menej ako 5 zamestnancov) 5 

10 

9 

8 

7 

6 

5 

4 

3 

2 

1 

0 

Veľké firmy Stredné firmy Malé firmy 

Mikro firmy 

Veľké firmy (viac ako 250 zamestnancov) 

Kategória 


0-20 % 6 

21-40 % 3 

41-60 % 1 

61-80 % 2 

81-100 % 0 

Portfólio klientov - veľké firmy 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

223


Stredne veľké firmy (od 26 do 249 zamestnancov) 

Kategória Počet organizácií 

0-20 % 3 

21-40 % 5 

41-60 % 3 

61-80 % 1 

81-100 % 0 

Portfólio klientov - stredne veľké firmy 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

Malé firmy (od 6 do 25 zamestnancov) 


0-20 % 9 

21-40 % 3 

41-60 % 0 

61-80 % 0 

81-100 % 0 

Portfólio klientov - malé firmy 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

Mikrofirmy (menej ako 5 zamestnancov) 


0-20 % 9 

21-40 % 1 

41-60 % 1 

61-80 % 0 

81-100 % 1 

224


Portfólio klientov - mikro firmy 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

Rozdelenie klientov podľa úrovne technológie 

6 respondentov neodpovedalo 

Technologická úroveň klientov 


Firmy s technológiou vysokej úrovne 7 

Firmy s technológiou strednej úrovne 9 

Firmy s technológiou nižšej úrovne 7 

Technologická úroveň klientov 

9 

8 

7 

6 

5 

4 

3 

2 

1 

0 

Vysoká úrovneň 

technológie 

Stredná úrovneň 

technológie 

Nízká úrovneň 

technológie 

Firmy s technológiou vysokej úrovne 

Kategória 


0-20 % 2 

21-40 % 4 

41-60 % 1 

61-80 % 1 

81-100 % 1 

225


Portfólio klientov - firmy s vysokou úrovňou 

technológie 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

Firmy s technológiou strednej úrovne 

Kategória 


0-20 % 2 

21-40 % 4 

41-60 % 3 

61-80 % 0 

81-100 % 0 

Portfólio klientov - firmy so strednou úrovňou 

technológie 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

Firmy s technológiou nižšej úrovne 

Kategória 


0-20 % 6 

21-40 % 1 

41-60 % 0 

61-80 % 1 

81-100 % 1 

226


Portfólio klientov - firmy s nizkou úrovňou 

technológie 

0-20 % 

21-40 % 

41-60 % 

61-80 % 

81-100 % 

Spôsob propagácie služieb a aktivít 

Spôsob propagácie 


Tlačené materiály (brožúry) 14 

Národné médiá (TV, tlač, rádio) 12 

Miestne a regionálne médiá (TV, tlač, rádio) 13 

Internet alebo iné multimédiá (CD ROM) 15 

Konferencie a workshopy 13 

Prezentácia na veľtrhoch, výstavách 12 

Návštevy v jednotlivých firmách 11 

Iné 1 

Jeden respondent ako najdôležitejšiu formu, ktorú využíva pre propagáciu svojich aktivít a 

služieb uviedol osobné kontakty. 

3. Mapa ponuky služieb pre inovácie 

Respondenti uviedli nasledovné kľúčové aktivity ich činnosti: 


- Metodická a poradenská činnosť v oblasti regionálneho rozvoja 

- Tvorba projektov pre samosprávy 


- Mikropôžičkový program: úver pre začínajúcich a malých podnikateľov. 

- Realizácia schémy podpory poradenstva a vzdelávania pre malých a stredných 

podnikateľov prostredníctvom regionálnych centier RPIC/BIC. 

- Realizácia programu vzdelávania, školení a poradenstva pre vybrané skupiny 

záujemcov o podnikanie prostredníctvom regionálnych centier RPIC/BIC. 

227


- Podpora inovatívnych podnikov prostredníctvom Fondu štartovacieho kapitálu 

Regionálneho fondu štartovacieho kapitálu, t.j. investovania do základného 

imania spoločností –realizuje dcérska spoločnosť Fond Fondov, s.r.o. 

- Zakladanie inkubátorov, technologických parkov a výskumno-vývojových 

centier v rámci programov Phare, štátnych programov a programov 

Štrukturálnych fondov, Opatrenie 1.2 Podpora budovania a rekonštrukcie 

infraštruktúry – v súčasnosti nie sú vyhlásené žiadne výzvy v týchto 

programoch. 

3. Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja 

- poradenstvo a školenia v oblasti štrukturálnych fondov EU, 

- tvorba projektov do SF. 

4. Slovenské centrum produktivity 

- Konzultačná a poradenská činnosť v oblasti produktivity pre priemyselné 

organizácie. 

- Príprava a realizácia vzdelávacích seminárov a workshopov predovšetkým v 

týchto oblastiach. 

- Vydávanie časopisu „Produktivita„ a publikácií v oblasti produktivity. 

- Rozvoj ľudských zdrojov, metód a techník pre racionalizáciu a kontinuálne 

zvyšovanie produktivity. 

- Organizácia medzinárodnej konferencie Národné Fórum Produktivity. 

- Poradenstvo a koordinácia projektov medzinárodnej spolupráce, grantových 

projektov a projektov regionálneho rozvoja z oblasti zvyšovania 

konkurencieschopnosti priemyslu a zvyšovania adaptability ľudských zdrojov. 

- Koordinácia Národného programu zvyšovania produktivity a 

konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. 

- Spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti produktivity, transfer 

skúseností a overených techník na Slovensko. 

- Analýzy vývoja produktivity v Slovenskej republike a porovnávanie s 

ostatnými krajinami. 

- Výskum v oblasti high-tech v spolupráci s Ústavom konkurencieschopnosti a 

inovácií ŽU. 

5. Vedecko-technologický park Žilina 

- technologický inkubátor – prenájom priestorov a zariadení, služby 

(poradenstvo, hlasové, dátové, vzdelávacie); 

- projektové poradenstvo; 

- výskum a vývoj – hlavne v oblasti transferu technológií a vedomostí, 

inováciách, podpore podnikania; 

6. Výskumný ústav dopravný 

- výskum a vývoj v oblasti dopravy, 

228


- ekonomické poradenstvo, 

- automatické spracovanie dát, 

- prednášková činnosť, organizovanie kurzov a školení, 

- vydávanie časopisov a publikácií. 

7. Výskumný ústav mliekarenský 

- Výskum a vývoj - oblasť výroby a spracovania kravského, ovčieho a kozieho 

mlieka, laboratórnych metód, potravinárskych technológií. 

- Vzdelávacie služby (akreditácia Ministerstva školstva SR) – 1. Výroba 

kvalitného mlieka ako suroviny, 2. Kvalita a bezpečnosť mliečnych výrobkov 

(technológia výroby a spracovania mliečnych výrobkov), 3. Manažment chovu 

oviec a kôz a využitie ich mliečnej produkcie v koncentrovaných a 

dekoncentrovaných podmienkach, 4. Metódy a systémy kontroly kvality 

mlieka a mliečnych výrobkov. 

- Poradenské služby – oblasť výroby a spracovania ovčieho, kozieho a 

kravského mlieka, potravinárskych technológií. 

8. VÚTCH-CHEMITEX 

- priemyselný výskum, 

- skúšobníctvo, 

- malotonážna výroba, 

9. VÚVT – Vývoj 

- Výskum a vývoj – v oblasti informačných technológií 

10. VÝVOJ Martin 

- Aplikovaný vývoj v oblasti strojárstva, špeciálnej, vozidlovej a traktorovej 

techniky. 

- Služby v oblasti inžinieringu ( tvorba projektov ). 

11. Žilinský samosprávny kraj 

- poradenstvo, projektová príprava, tvorba projektov v oblasti základnej 

infraštruktúry, priemyslu a služieb, ľudských zdrojov, školiaca a vzdelávacia 

činnosť....; 

- poradenstvo a konzultačná činnosť v rámci SOP PS – priority 1 Rast 

konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho 

rastového potenciálu - informačné centrum prvého kontaktu. 

12. Žilinská univerzita v Žiline 

a) Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov 

- technické a technologické problémy prevádzky dopravných, poštových a 

telekomunikačných systémov; 

229


- dopravná, poštová a telekomunikačná politika, identifikácia spoločensky 

optimálnej úrovne dopravných, poštových a telekomunikačných systémov, 

vrátane hodnotenia efektívnosti a kvality v doprave, v pošte 

a telekomunikáciách; 

- technologické, ekonomické a finančné riadenie dopravných, poštových a 

telekomunikačných podnikov zo zameraním na železničnú, cestnú, 

mestskú, leteckú a vodnú dopravu, ako aj na dopravné, poštové a 

telekomunikačné služby; 

- vybrané aspekty riadenia kvality v dopravných, poštových a 

telekomunikačných podnikoch; 

- trendy rozvoja dopravných, poštových a telekomunikačných služieb; 

- analýza podnikateľského prostredia, vypracovanie vhodných metód v 

podnikoch a stanovenie účinných terapií; 

- priestorová alokácia infraštruktúry a územné plánovanie vo vzťahu k 

doprave, pošte a telekomunikáciám; 

- koordinácia a integrácia systémov riadenia v doprave, v pošte a 

telekomunikáciách SR, využívanie komunikačných, navigačných a 

geodetických systémov; 

- logistika a logistické koncepcie v doprave, v pošte a telekomunikáciách; 

- manažment, marketing v podniku, environmentálny marketing, účtovníctvo 

a controlling; 

- analýza sociologických a psychologických determinantov v doprave; 

- diagnostikovanie potenciálu ľudských zdrojov v podniku. 

b) Fakulta riadenia a informatiky 

- analýza, syntéza a návrh integrovaných informačných a riadiacich 

systémov; 

- tvorba integrovaných interaktívnych informačných systémov na podporu 

rozhodovania vrátane ekonomických súvislostí a technického 

zabezpečenia; 

- manažment, marketing, logistika a podnikanie všeobecne a v dopravných a 

spojových systémoch; 

- tvorba dopravných a spojových systémov a ich riadenie; 

- riadenie a optimalizácia prepravy tovaru a cestujúcich; 

- riadenie a optimalizácia tvorby databáz, prenosu a spracovania informácií; 

- analýza, syntéza a návrh multimediálnych informačných systémov; 

- analýza, syntéza a návrh geografických informačných systémov; 

- návrh a realizácia simulačných prostriedkov pre komunikačné siete 

a systémy; 

- návrh a realizácia technických prostriedkov pre informačné a riadiace 

systémy; 

230


- matematické modelovanie. 

c) Stavebná fakulta 

- rozvojové otázky projektovania, stavby, opráv a rekonštrukcie 

železničných tratí, ciest, diaľnic a mestských komunikácií, stavba mostov a 

tunelov, špecifické problémy vysokorýchlostných tratí; 

- teoretické otázky dopravného plánovania, urbanizmu a ochrany stavieb a 

ľudí pred negatívnymi účinkami dopravy; 

- teoretické problémy návrhu dopravných stavieb, modelovanie, analýza 

namáhania a pevnostné výpočty pomocou výpočtovej techniky, zvukovoizolačné 

vlastnosti konštrukcií; 

- meranie a diagnostika konštrukcií dopravných stavieb, prepočet, zvyšková 

životnosť a únosnosť existujúcich mostov a stavebných konštrukcií a 

konštrukcií vozoviek; 

- údržbové a optimalizačné metódy ciest a železníc; 

- geoinformačné systémy v geodézii so zameraním na stavebníctvo. 

d) Strojnícka fakulta 

- konštrukcia dopravných prostriedkov, mobilných pracovných strojov, 

zdvíhacích, manipulačných a energetických zariadení, strojov na stavbu a 

obnovu dopravnej infraštruktúry a manipulácia s materiálom v doprave, 

priemysle, energetike, stavebníctve, lesníctve; 

- prevádzka a obnova dopravných prostriedkov; 

- konštrukčné materiály a technológie výroby; 

- CA systémy a technológie, počítačom integrovaná výroba, virtuálny vývoj 

výrobkov; 

- počítačová podpora v strojárstve, pružné výrobné systémy, automatizácia, 

NC programovanie obrábacích strojov a priemyselných robotov; 

- rozvoj moderných metód pre hodnotenie technologických a úžitkových 

vlastností strojov a výrobných zariadení; 

- priemyslové inžinierstvo, projektovanie výrobných systémov, 

rozhodovacie procesy, marketing, modelovanie a simulácia, riadenia akosti 

výrobkov pri rešpektovaní špecifík človeka, prírody a ekonomiky. 

e) Elektrotechnická fakulta 

- telekomunikačné a informačné techniky a technológie, technológie 

pevných a mobilných a satelitných komunikačných sietí, širokopásmové 

komunikačné siete ich dimenzovanie, optimalizácia a audit, 

telekomunikačné služby, multimédiá; 

- spoľahlivý a bezpečný prenos a spracovanie informácií pri riadení 

kritických procesov, informačné systémy pre všetky druhy riadených 

systémov, zabezpečovacie systémy pre všetky druhy dopráv; 

231


- metódy riadenia elektrických pohonov, dynamika a energetika elektrickej 

trakcie, elektroenergetika, výkonové elektronické systémy, teória a návrhy 

elektrických strojov; 

- manažment kvality a spoľahlivosti v elektrotechnickom priemysle, 

programovateľné logické polia, automatizácia merania, kontroly a skúšok; 

- diagnostické metódy a systémy pre elektrické stroje a zariadenia, metódy a 

prostriedky nedeštruktívnej kontroly materiálov, meracie a simulačné 

metódy v biomedicínskom inžinierstve, elektromagnetická kompatibilita; 

- akustické a optické vyšetrovanie vlastností kondenzovaných látok, 

vyšetrovanie nelineárnych akustických a optických javov, fyzikálne 

aspekty a praktické využitie interferencie módov v optických vláknach. 

f) Fakulta špeciálneho inžinierstva 

- riešenie teoretických základov krízového manažmentu; 

- rizikovú analýzu a projektovanie preventívnych opatrení; 

- riešenie krízových situácií v prírodnom, ekonomickom a spoločenskom 

prostredí; 

- požiarne inžinierstvo s dôrazom na požiarnu prevenciu a protipožiarne 

technológie, riešenie aktuálnych úloh v rámci komplexného záchranného 

systému, zdokonaľovanie metodiky technických zásahov a techniky 

požiarnej ochrany; 

- požiarnu bezpečnosť pozemných stavieb a stavieb tunelov na cestných 

komunikáciách; 

- organizáciu a technické zabezpečenie požiarnej ochrany; 

- technické základy a manažment záchranných služieb; 

- riešenie úloh spojených s ochranou osôb, majetku a objektov; 

- metódy a techniky bezpečnostného manažmentu; 

- integrované bezpečnostné systémy; 

- riešenie dopravných úloh a optimalizáciu rozmiestnenia zdrojov; 

- prípravu infraštruktúry dopravnej sústavy a riadenie dopravy v krízových 

situáciách. 

g) Fakulta prírodných vied 

- obyčajné, funkcionálne i parciálne diferenciálne rovnice a systémy a ich 

aplikácie; 

- ortogonálne polynómy a funkcie, rozvoje, aplikácie; 

- funkcionálne priestory a ich aplikácie na riešenie okrajových úloh pre 

parciálne diferenciálne rovnice; 

- aplikácia matematických metód v technických vedách a v inžinierskej praxi 

- teória vyučovania matematiky; 

232


- postoje a názory vysokoškolskej mládeže na konzum, prevenciu a boj proti 

drogovým návykom; 

- filozoficko-etické a morálno-spoločenské a umelecké aspekty mediálnej 

práce; 

- miesto multimédií vo vyučovaní cudzích jazykov z hľadiska 

komunikatívnej metodiky; 

- fyzika plazmy, elektromagnetického poľa, vlastnosti tuhých látok a teória 

vyučovania fyziky; 

- hudobná a priestorová akustika; 

- využívanie IKT na rozvoj tvorivého myslenia, softvérová podpora 

edukačných programov, vybavenie multimediálnych učební; 

- hudobná kultúra a školstvo v žilinskom regióne v kontexte vývoja na 

Slovensku; 

- globálnosť – regionálnosť európskych hudobných kultúr. 

h) Ústav súdneho inžinierstva 

- súdne inžinierstvo so zameraním na interdisciplinárny prístup v oblasti 

dopravy, strojárenstva, elektrotechniky, stavebníctva, písmoznalectva a 

podnikového hospodárstva, všeobecné a špeciálne metodiky technickej 

analýzy a diagnostiky znaleckej činnosti. 

13. Ústav dopravy Žilinskej univerzity – CETRA 

- základný a aplikovaný výskum v cestnej, železničnej, vodnej, vzdušnej 

dopravy; 

- návrh a výstavba dopravnej infraštruktúry, dopravnej elektroniky 

a strojárenstva; 

- aplikovaná matematika; 

- informačné a komunikačné technológie; 

- riadenie; 

- špeciálna doprava a súdne inžinierstvo. 

14. Ústav konkurencieschopnosti a inovácií Žilinskej univerzity 

- poskytovanie expertných služieb v oblasti konštruovania výrobkov a 

prototypov technických systémov, výpočtov s využitím MKP, Rapid 

Prototypingu, mechatronických systémov a počítačom podporovaných 

činností; 

- poskytovanie služieb v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania, riešenie 

diplomových a dizertačných prác, ročníkových projektov, výchova 

doktorandov a príprava diplomantov; 

- poskytovanie služieb v oblasti školenia a kontinuálneho vzdelávania 

odborníkov z praxe v počítačom podporovaných činnostiach a 

mechatronických systémoch; 

233


- projektovanie, skúšanie a posudzovanie technologických postupov 

a výrobkov. 

15. Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity 

- rozvíjať a koordinovať vysokohorský biologický výskum v Západných 

Karpatoch; 

- poskytuje služby v oblasti PCR molekulárnej geontypizácie rôznych 

druhov i jedincov organizmov; 

- know how v digitálnej mikroskopii divožijúcich stavovcov, v oblasti 

hemoparazitárnych ochorení a potenciálnych ohnísk nákaz; 

- je vzdelávacím a poradenským pracoviskom v ochrane prírody a vplyve 

investičných zámerov v priestoroch chránených území. 

Na základe týchto údajov ako aj ďalších údajov bola zostavená mapa podporných 

služieb pre inovácie, ktorá ukazuje orientáciu jednotlivých subjektov na aktivity určitého typu 

(„kto robí čo“): 

Základný výskum: 

- Žilinská univerzita 

- Ústav dopravy Žilinskej univerzity – CETRA 


Žilinskej univerzity 



Poradenstvo IPR: 



Podpora pre štandardizáciu a certifikáciu: 

- Výskumný ústav dopravný 

- Výskumný ústav mliekárenský 

- VÚTCH-CHEMITEX 

- Vývoj Martin 

Poradenstvo pri zavádzaní inovácií: 





Financovanie MSP: 

- Národná agentúra pre rozvoj malého a 

stredného podnikania 

- Vedeco-technologický park Žilina 

- VÚVT - Vývoj 



Aplikovaný výskum: 

- Slovenské centrum produktivity 




- VÚVT – Vývoj 






Vzdelávanie a tréningy: 












Plánovanie, riadenie, poradenstvo: 

- Agentúra pre regionálny rozvoj v Žiline (pre 

samosprávy) 

- Rozvojová agentúra Žilinského 





- Žilinský samosprávny kraj 


234


4. Spolupráca subjektov na strane ponuky inovačných služieb 

Pokiaľ analyzujeme na základe získaných dotazníkov stupeň spolupráce subjektov 

inovačnej ponuky na národnej alebo medzinárodnej úrovni, zistíme, že väčšinou sú aktívni 

a spolupráca je na vysokej úrovni. 

Pri otázke týkajúcej sa spolupráce pri inovačných aktivitách, 11 z 15 respondentov 

vymenovalo hneď niekoľko subjektov, čo svedčí o aktívnej spolupráci. Pokiaľ sa pozrieme na 

charakter subjektov s ktorými spolupracujú, väčšinu tvoria univerzity a partnerské výskumné 

organizácie, za ktorými nasledujú firmy. Odpovede sú logické i z toho hľadiska, že väčšina 

subjektov vykonáva výskumné a vzdelávacie aktivity. 

Spolupráca pri inovačných aktivitách 

Nie 

27% 

Ano 

73% 

Ďalšia otázka sa týkala zapojenia organizácií do medzinárodných sietí v oblasti ich 

pôsobenia. Znovu platí, že aj v tomto smere sú subjekty zapojené do prieskumu veľmi 

aktívne, keď pozitívne odpovedalo 10 z 15 respondentov. Ak sa pozrieme na typy sietí, ide 

väčšinou o „branžové“ siete v oblasti pôsobenia respondenta. 

Zapojenie do medzinárodných sietí 

Nie 

33% 

Ano 

67% 

Podobné výsledky vyplývajú aj z ďalšej otázky venovanej zapojeniu sa respondentov 

do národných, či medzinárodných projektov výskumu a vývoja, transferu technológií 

a inovácií. Kladne odpovedalo 12 z 15 respondentov. 

235


Zapojenie do projektov 

Nie 

20% 

Ano 

80% 

Pri bližšom pohľade na spôsob zapojenia sa do týchto projektov zistíme, že vo väčšine 

prípadov boli tieto subjekty zapojené ako partner, skúsenosti s koordináciou projektov sú 

menšie (vo väčšej miere má tieto skúsenosti hlavne Žilinská univerzita). 12 z 15 respondentov 

má skúsenosť zo zapojenia do projektov ako partner, a len 4 ako koordinátor (3 z toho patria 

priamo k Žilinskej univerzite). 

Zapojenie do projektov ako PARTNER 

Nie 

20% 

Ano 

80% 

Zapojenie do projektov ako KOORDINÁTOR 

Ano 

27% 

Nie 

73% 

236


5. Význam bariér pre budovanie vzťahov medzi subjektmi na strane ponuky 

inovačných služieb 

Ďalšia časť dotazníka bola zameraná na dôležité otázky týkajúce sa bariér spolupráce 

medzi rôznymi subjektmi pri realizácií transferu technológií a znalostí. Cieľom bolo získať 

názor subjektov snažiacich sa práve o zdokonalenie tejto spolupráce za účelom dosiahnutia 

vyššej efektívnosti a pridanej hodnoty pri realizácií inovácií. 

V dotazníku bolo uvedených základných 13 druhov možných bariér a respondenti 

týmto bariéram priraďovali váhu od 1 do 5 (1 - najmenšia bariéra, 5 - najväčšia bariéra). Tu sú 

priemerné hodnotenia jednotlivých bariér: 

Typ bariéry 

Priemerné 

hodnotenie 

Nedostatok kvalifikovaného personálu v priemysle v oblasti výskumno-vývojových 

aktivít (VaV) 

2,79 

Nedostatok kvalifikovaného personálu na univerzitách a inštitúciách výskumu a vývoja 

v oblasti VaV 

2,29 

Nedostatočný kapitál/financovanie v priemysle v oblasti VaV 4,21 

Nedostatočný kapitál/financovanie na univerzitách a inštitúciách výskumu a vývoja 

v oblasti VaV 

4,07 

Rozdiely v prioritách a časovom zosúladení realizácie aktivít 3,29 

Rozdiely v organizačnej kultúre/rozdielny "jazyk" 3,21 

Nedostatok vhodných partnerov (zlé prepojenie ponuky a dopytu) 3,61 

Nedostatok informácií o výskumno-vývojových aktivitách univerzít a inštitúcií 

výskumu a vývoja zo strany podnikov 

3,79 

Nedostatok záujmu o vlastný výskum a vývoj zo strany podnikov 3,36 

Nedostatok motivácie/podnetov na spoluprácu 3,43 

Nedostatok podnikavého myslenia na univerzitách a inštitúciách výskumu a vývoja 3,21 

Neistý výsledok vzájomnej spolupráce 2,71 

Strach z prezradenia know how konkurencii 2,57 

Priemerná známka bola 3,27. 7 z 13 bariér bolo hodnotené vyššou, ako priemernou 

známkou. Výrazne vyššie „skóre“ dosiahli 3 bariéry, to znamená, že ich vplyv na spoluprácu 

jednotlivých subjektov má najvyšší vplyv. Dve z týchto bariér sa týkajú financovania 

výskumu a vývoja (čo je národný problém, vzhľadom na % z HDP, ktoré ide na financovanie 

výskumu a vývoja), jedna bariéra súvisí s nedostatočnou informovanosťou podnikov o práci, 

výsledkoch a ponuke zo strany univerzít a inštitúcií výskumu a vývoja. 

237


6. Dôležitosť jednotlivých typov intervencií na zlepšenie súčasného stavu 

Posledná časť dotazníka sa zaoberala analýzou rôznych typov intervencií na zlepšenie 

súčasného stavu v oblasti inovačných aktivít v podnikoch. Cieľom bolo získať názor 

respondentov na možnú „silu“ dopadov jednotlivých intervencií. 

V dotazníku bolo uvedených základných 9 druhov možných intervencií a respondenti 

týmto typom priraďovali váhu od 1 do 5 (1 – nízko efektívna, 5 – vysoko efektívna). Tu sú 

priemerné hodnotenia jednotlivých typov: 

Typ intervencie 

Priemerné 

hodnotenie 

Verejná finančná podpora na prepojenie VaV projektov medzi univerzitami, 

inštitúciami výskumu a vývoja a priemyslom 

3,64 

Chod spoločných výskumných laboratórií / centier medzi univerzitami, inštitúciami 

výskumu a vývoja a priemyslom 

3,57 

Programy pre posilnenie mobility výskumníkov medzi univerzitami, inštitúciami 


3,21 

Tréningové programy pre priemysel 3,29 

Absolventské vzdelávacie programy (napríklad podpora študentov pri tvorbe 

diplomových prác vo firmách) 

3,21 

Verejná finančná podpora pre sprostredkovateľské štruktúry (napr. inkubátory pre 

mladé inovačné firmy, inovačné centrá) 

3,29 

Vytvorenie finančných stimulov, uľahčujúcich spoluprácu medzi firmami a 

podpornými inštitúciami (univerzity, inštitúcie výskumu a vývoja, poradenské firmy, 

3,79 

inkubátory, finančné inštitúcie, inovačné centrá) 

Vytvorenie verejnej informačnej databázy o poskytovaných službách podporných 

inštitúcií (univerzity, inštitúcie výskumu a vývoja, poradenské firmy, inkubátory, 

3,71 

finančné inštitúcie, inovačné centrá) 

Vytvorenie agentúry prvého kontaktu (človek prvého kontaktu s podnikateľom) 2,5 

Priemerná známka bola 3,36. 4 z 9 intervencií bolo hodnotených vyššou, ako 

priemernou známkou. Vyššie „skóre“ dosiahli 4 typy intervencií, to znamená, že ich možný 

vplyv na zlepšenie súčasného stavu v oblasti inovačných aktivít v podnikoch je hodnotený 

ako výrazne efektívny. Tieto intervencie korelujú s výsledkami analýzy v predchádzajúcom 

bode a týkajú sa práve odstránenia najsilnejších bariér, ktorými je financovanie a vzájomná 

informovanosť. 

238


ZHRNUTIE: 6 ANALÝZA REGIONÁLNYCH PODPORNÝCH 

SLUŽIEB PRE REGIONÁLNE PODNIKY 

Bariéry spolupráce medzi regionálnymi firmami a výskumom: 

Nedostatočný kapitál/financovanie v priemysle v oblasti VaV 

Nedostatočný kapitál/financovanie na univerzitách a inštitúciách výskumu a vývoja v 

oblasti VaV 

Nedostatok informácií o výskumno-vývojových aktivitách univerzít a inštitúcií výskumu a 

vývoja zo strany podnikov 

Podpora verejného sektora by sa mala zameriavať na aktivity neatraktívne pre 

súkromný sektor, predovšetkým na: 

Podpora malých a stredných podnikov, nie veľkých investorov 

Podpora vzdelávania v MSP 

Transfer znalostí a technológií 

Motivačné programy pre absolventov VŠ, výskumníkov 

Osveta – inovácie, rizikový kapitál a pod. 

Všeobecné intervencie na zlepšenie stavu: 

Verejná finančná podpora na prepojenie VaV projektov medzi univerzitami, inštitúciami 


Chod spoločných výskumných laboratórií / centier medzi univerzitami, inštitúciami 


Vytvorenie finančných stimulov, uľahčujúcich spoluprácu medzi firmami a podpornými 

inštitúciami (univerzity, inštitúcie výskumu a vývoja, poradenské firmy, inkubátory, 

finančné inštitúcie, inovačné centrá) 

Vytvorenie verejnej informačnej databázy o poskytovaných službách podporných inštitúcií 

(univerzity, inštitúcie výskumu a vývoja, poradenské firmy, inkubátory, finančné inštitúcie, 

inovačné centrá 

239


Konkrétne intervencie na zlepšenie stavu: 

Predzárodková a zárodková fáza podnikania – osveta, vzdelávanie, financovanie 

Podnikateľské granty, súťaže, mikropôžičky – v spolupráci so školami, inkubátormi a pod. 

Patentová podpora – patentoví asistenti 

Vzdelávanie pre MSP 

Vzdelávanie existujúcich zamestnancov 

Príprava potenciálnych zamestnancov 

Podpora pri inováciách – inovační asistenti 

Podpora databáz a búrz ponuky a dopytu výskumno-vývojových služieb, podporných 

služieb 

Výmena informácií – burzy, semináre, workshopy 

240


Mapa služieb 

Základný výskum: 


- Ústav dopravy Žilinskej univerzity – 

CETRA 





Poradenstvo IPR: 



CETRA 

Podpora pre štandardizáciu a 

certifikáciu: 


- Výskumný ústav mliekarenský 



Poradenstvo pri zavádzaní inovácií: 



CETRA 



Aplikovaný výskum: 





- VÚVT – Vývoj 




CETRA 



Vzdelávanie a tréningy: 




- Vedecko-technologický park Žilina 




CETRA 





Financovanie MSP: 




- VÚVT - Vývoj 



CETRA 

Plánovanie, riadenie, poradenstvo: 

- Agentúra pre regionálny rozvoj v Žiline 

(pre samosprávy) 

- Rozvojová agentúra Žilinského 






- Žilinský samosprávny kraj 


CETRA 

241


7 ANALÝZA SILNÝCH A SLABÝCH STRÁNOK, PRÍLEŽITOSTÍ A OHROZENÍ S CIEĽOM NÁJSŤ 

PRÍČINY, KTORÉ SÚVISIA SO SILNÝMI A SLABÝMI STRÁNKAMI V REGIÓNE 

SWOT analýza inovačného potenciálu podnikov 

Žilinského regiónu 

S- silné stránky 

S1 Existencia záujmu o inovačný rozvoj (71% 

manažmentu zastáva názor, že inovačný 

rozvoj môže napomôcť k splneniu 

strategických cieľov firmy) 

S2 Deklarovanie procesu tvorivého rozvoja (72%) 

S3 Podpora zamestnancov k predkladaniu nových 

myšlienok (70%) 

S4 Vytváranie inovácií na základe vnútorného 


S5 Angažovanosť smerom k organizačným a 

marketingovým inovačným aktivitám 

S6 Nové alebo výrazne zdokonalené produkty 

a procesy, ktoré boli uvedené na trh sú vo 

veľkej miere novinkou na trhu, 

t. j. uvedené skôr, ako ich uviedli konkurenti 

(výrobky 31%, služby 37%) 

W- slabé stránky 

W1 Absencia inovačných stratégii (25% podnikov a inštitúcií so 

spracovanou inovačnou stratégiou, 25% plánuje jej spracovanie) 

W2 Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov pre oblasť inovácií 

(inovácie sú prevažne náplňou riadiacich pracovníkov) 

W3 Neefektívny odmeňovací systém pre inovačné myšlienky 

(iba v 39%) 

W4 Nevyčísľovanie podielov tržieb z inovovaných produktov (55%) 

W5 Nízka úroveň výdavkov na inovácie 

W6 Sústredenosť na inovovanie pomocných procesov (40%) 

W7 Nízky počet nových alebo výrazne zdokonalených produktov 

na trhu v rokoch 2004 – 2005 (30% podnikov) 

W8 Nízka úroveň čerpania finančnej podpory z fondov EÚ (7%) 

W9 

W10 

Málo významné chápanie spolupráce s inými podnikmi a 

inštitúciami pri inovačných aktivitách, podmienené aj 

obtiažnosťou nadväzovania spolupráce 

Nedostatok podaní v oblasti práv duševného vlastníctva 

O – príležitosti 

O1 Existencia trhového priestoru pre uvádzanie nových a výrazne zdokonalených 

produktov na trh 

O2 Možnosti vytvárania partnerstiev medzi podnikmi a inštitúciami VaV v SR 

a v zahraničí 

O3 Silné impulzy pre inovačné aktivity od dodávateľov zariadení, materiálov a 

komponentov 

O4 Vyššia úroveň tlaku zákazníkov na inovačné projekty od zákazníkov 

O5 Pozitívne naladenie spoločnosti k inovačným aktivitám 

O6 Zvyšovanie možnosti získania informácií o trhoch, konkurentoch a systéme podpory 

pre inovačné aktivity firiem prostredníctvom IKT 

O7 Široká ponuka vzdelávacích aktivít v oblasti inovácií 

O8 Existencia podpory inovačných aktivít na národnej a európskej úrovni 

Stratégia SO - Využitie 

S1- O1, O5 Záujem o inovácie zo strany podnikov 

a organizácií 

S2-O6, O5 Pozitívne skúsenosti niektorých podnikov zo 

zavádzania inovácií 

S3-O7,O5 Osveta a vzdelávanie v oblasti inovácií 

S4-O2 Vytváranie systému pre tvorbu inovačných 

partnerstiev/inovačných sietí 

S5-O4 Tvorba inovačných projektov na základe 

zákazníckej orientácie podnikových stratégií 

S6-O1,O6 Vytváranie európskeho inovačného priestoru 

ako súčasť znalostnej ekonomiky 

Stratégia WO - Hľadanie 

W1–O5 Vytváranie stratégií na národnej, regionálnej a podnikovej úrovni 

W2-O7 Zosúladenie ponuky a dopytu vo vzdelávaní v oblasti inovácií 

W3,W4,W5-O5 Nájdenie vhodného mechanizmu finančného vykazovania 

a hodnotenia efektov inovačných aktivít 

W7,W8-O1,O6 Zosúladenie ponuky a dopytu v produktovej politike 

efektívnym využívaním IKT 

W9-O5,O7,O8 Vytvorenia mechanizmov finančnej podpory a ich 

propagácia a zviditeľňovanie 

W10 – O2 Vytvorenie mechanizmu efektívnej spolupráce subjektov 

dopytu a ponuky inovačných služieb 

W11-O5 Zjednodušenie a zrýchlenie procesu uplatňovania práv duševného 

vlastníctva 

242


T – hrozby 

T1 Neefektívna národná inovačná politika štátu 

T2 Neexistencia regionálnej inovačnej stratégie 

T3 Nedostatočná ponuka verejnej finančnej podpory od miestnych alebo regionálnych 

orgánov štátnej správy a od vlády z EÚ 

T4 Vo všeobecnosti nízky stupeň informovanosti z okolia podávajúcej podnety pre 

nové inovačné projekty 

T5 Nízka angažovanosť univerzít a VaV inštitúcií pre transfer poznatkov do podnikateľského 

prostredia 

T6 Nedostatočná kvantifikácia dosiahnutých efektov inovácie vyvoláva dojem neefektívnosti 

investícií do inovácií 

T7 Nedostatočná legislatíva v oblasti práv duševného vlastníctva ( žiadosti o patenty, 

zaregistrované priemyselné vzory, zaregistrovanie ochrannej známky, uplatnenie 

autorských práv 

T8 Inovačné aktivity konkurenčných podnikov v iných regiónoch, strata trhovej pozície 

na národnej, európskej a celosvetovej úrovni 

Stratégia ST - Konfrontácia 

S1,S2-T1,T2,T3,T4 Zosúladenie európskych, národných, 

regionálnych a podnikových stratégií 

S3-T4,T5 Vytvorenie mechanizmu prechodu od 

inovačnej myšlienky po jej úspešnú realizáciu 

S4-T5 Vytváranie partnerstiev medzi prostredím 

univerzít a inštitúcií VaV a podnikovou sférou 

S5-T8 Tvorba efektívnych manažérskych 

postupov na základe tzv. najlepšej praxe 

S6-T8 Využívanie informačných databáz pre sledovanie 

situácie na trhu 

Stratégia WT - Výzva 

W1-T1 Prijatie efektívnej národnej a regionálnej inovačnej stratégie 

W2-T5 Tvorba viacstupňového systému vzdelávania pre inovačné aktivity 

podnikov 

W3-T3 Vytvorenie systému odmeňovania inovačných aktivít vo väzbe na 

možnosti čerpania verejnej finančnej podpory a európskych podporných 

fondov 

W4,W5-T6 Budovanie verejne dostupnej propagácie efektov inovačného 

angažovania firiem 

W6-T5,T6,T7 Uplatnenie procesných prístupov v riadení podnikových 

inovácií 

W7,W10-T1,T2,T3,T4,T5,T6,T7 Vytvorenie metodík systémového 

prístupu riešenia podnikových inovácií vrátane zefektívnenia legislatívy v 

oblasti práv duševného vlastníctva 

W8-T3,T4 Vytvorenie systému podpory inovačných aktivít, etablovanie 

prospešných inovačných asistentov pre zvýšenie úspešnosti podávaných 

projektov 

W9-T4,T5 Špecifikácia spôsobov spolupráce medzi podnikmi a 

inštitúciami VaV s dôrazom na odstraňovanie bariér pri nadväzovaní 

spolupráce 

243


SWOT analýza inovačnej ponuky Žilinského 

regiónu 

O – príležitosti 

O1 Vypracovanie regionálnej inovačnej stratégie 

O2 Efektívna realizácia pilotných akcií navrhnutých v inovačnej stratégii zo 

strany VÚC 

O3 Vytvorenie verejnej podpory inovačných procesov na základe inovačnej 

stratégie 

O4 Možnosť efektívneho využitia štrukturálnych fondov pre oblasť inovácií, 

technológií 

O5 Vybudovanie cezhraničných klustrov (ICT, automobilový priemysel) 

O6 Možnosti zapájania sa do európskych VaV projektov (7. RP) 

O7 Realizácia vzdelávacích projektov o inováciách, zvýšenie celkovej 

informovanosti o inováciách 

O8 Možnosti vybudovania inovačného centra nadregionálneho významu 

O9 Vybudovanie siete podporných inovačných inštitúcií (spoločná ponuka 

služieb) 

O10 Vybudovanie personálnej základne pre realizáciu inovačných projektov 

O11 Vytváranie medzinárodných partnerstiev za účelom medzinárodnému 

pozicioningu regiónu 

O12 Zavedenie business prvkov do ponuky VaV a inovačných 

sprostredkovateľov (prepojenie na prax) 

O13 Vytváranie pozitívneho prostredia v regióne – spoločný postup, vzájomná 

diskusia a spolupráca 

O14 Vytvorenie finančných stimulov, uľahčujúcich spoluprácu medzi firmami 

a podpornými inštitúciami 

O15 Vytváranie regionálnych fondov rizikového kapitálu 

Vytváranie špeciálnych podporných finančných balíkov pre inovačné 

firmy zo strany komerčných bánk 

S- silné stránky 

S1 Existujúca sieť inovačnej infraštruktúry (stačí 

vytvoriť lepšie mechanizmy na podporu týchto 

organizácií, nie ich zriaďovať) 

S2 Dopyt po inovačných riešeniach v regióne 

S3 Pomerne vysoký stupeň uvedomelosti o dôležitosti 

inovácií pre rozvoj konkurencieschopnosti 

podnikateľskej sféry 

S4 Aktívna príprava subjektov regionálnej ponuky na 

využitie štrukturálnych fondov EÚ 

S5 Vybrané pracoviská VaV majú dobré prepojenie na 

priemysel a poznajú potreby priemyslu 

S6 Pomerne kvalitná znalostná báza VaV inštitúcií 

S7 Existencia vybraných excelentných pracovísk VaV 

na európskej úrovni (laboratória, ústavy) 

S8 Pomerne kvalitne vybudovaná sieť kontaktov na 

národnej úrovni (univerzity v SR, ministerstvo 

školstva, ministerstvo hospodárstva ...) 

S9 Silné a dlhodobé partnerstvá s existujúcimi 

klientmi (predovšetkým v podnikateľskej sfére) 

S10 Pomerné dobre fungujúce partnerstvá 

s organizáciami v prihraničných regiónoch (ČR, 

PĽ) 

S11 Existencia prepojení na významné organizácie 

(univerzity, podporné inštitúcie) v Európskej únii 

W- slabé stránky 

W1 Nízke % z celkového HDP určeného na inovácie, VaV (cca. 0,4 

%) 

W2 Nedostatočná podpora podnikateľského prostredia z dostupných 

verejných a regionálnych zdrojov 

W3 Neexistujúca koncepcia regionálnej inovačnej politiky 

W4 Slabá verejná podpora pre inovačných sprostredkovateľov, VaV 

W5 

W6 

Pomerne úzky záber inovačnej ponuky 

Centralizácia inovačných sprostredkovateľov do 2 najväčších 

miest (Žilina, Martin) = regionálne disparity v poskytovaných 

službách 

W7 Slabý marketing VaV inštitúcií ako aj inovačných 

sprostredkovateľov voči podnikateľskej sfére i verejnosti (slabé 

povedomie o ich význame pre región) 

W8 Slabá úroveň spolupráce medzi inovačnými sprostredkovateľmi 

W9 Slabé technické vybavenie pracovísk VaV 

W10 Neexistencia rozvojových stratégií inštitúcií VaV a inovačných 

sprostredkovateľov 

W11 Nedostatok kvalifikovaných a skúsených manažérov, ktorí sú 

schopní riadiť európske projekty 

W12 Neexistencia regionálnych fondov rizikového kapitálu 

W13 

a úverových zdrojov pre inovačné firmy 

Slabá úroveň podpory MSP a mladých inovačných firiem zo 

strany komerčných bánk 

244


T – ohrozenia 

T1 Nepochopenie významu inovačnej stratégie pre rozvoj regiónu zo strany 

VÚC 

T2 Nedostatočná , neistá a meniaca podpora zo strany verejných inštitúcií 

T3 Neefektívne riadenie štrukturálnych fondov zo strany implementačných 

agentúr 

T4 Pokračujúca nedostatočná spolupráca subjektov na strane inovačnej ponuky 

T5 Neriešenie problému s nedostatkom kvalifikovaných a skúsených manažérov, 

ktorí sú schopní riadiť európske projekty 

T6 Nedostatok kvalifikovaných odborníkov pre oblasť inovačných riešení vo 

firmách 

245


7.1 Vytváranie stratégií zo SWOT analýzy 

SO stratégia – stratégia využitia 

Popis: 

SO stratégie sú stratégie využívajúce silných stránok spoločnosti k zhodnoteniu 

príležitostí identifikovaných vo vonkajšom prostredí. Tento kvadrant vymedzuje žiaduci stav, 

ku ktorému spoločnosť smeruje. Je zrejmé, že tieto stratégie sú cieľom, víziou. Obtiažnosť ich 

definovania a realizácie je daná mimo iného aj tým, že kombináciou S-O umožňuje ich 

realizáciu v reálnom živote len zriedka. 

Stratégia vyplývajúca zo SO analýzy 

Jednoznačne možno konštatovať, že v podnikoch a organizáciách existuje záujem 

o inovačný rozvoj. Toto konštatovanie je základným predpokladom ďalších inovačných 

aktivít. Vo všetkých podnikoch, bez ohľadu na to, či sú vytvorené inovačné stratégie, sú 

inovácie považované za prostriedok pre naplnenie strategických cieľov podniku. Inovačné 

aktivity vyžadujú nové tvorivé myšlienky, ktoré je potrebné rozpracovávať prostredníctvom 

vnútorného výskumu a vývoja alebo prevziať vytvorené riešenia z externého výskumu. 

Vytvorenie inovačného prostredia vyžaduje: 

• vytvorenie inovačného prostredia konkurenčným správaním podnikov a inštitúcií, 

• hľadanie impulzov/námetov pre inovácie, 

• spoluprácu manažmentov podnikov s výskumnými a vývojovými inštitúciami, 

• spoluprácu so zahraničnými partnermi a pod. 

ST stratégie –stratégie konfrontácie 

Popis: 

ST stratégie sú možné len vtedy, ak je spoločnosť silná na priamu konfrontáciu 

s ohrozením. Táto stratégia vyžaduje zásadné zmeny paradigiem myslenia. 

Stratégia vyplývajúca z ST analýzy 

Hlavnou myšlienkou tejto stratégie je zmena paradigiem myslenia, prijatím myšlienok 

zakotvených v európskych, národných a regionálnych strategických dokumentoch. Pri tvorbe 

inovačných stratégií na všetkých úrovniach je potrebné rozpracovanie s ohľadom na: 

• mechanizmus prechodu od inovačnej myšlienky po jej úspešnú realizáciu, 

• partnerstvá medzi prostredím univerzít a inštitúcií VaV a podnikovou sférou, 

• efektívne manažérske postupy na základe tzv. najlepšej praxe, 

• informačné databázy pre sledovanie situácie na trhu a pod. 

Ide sa o strategickú úroveň tvorby inovačných stratégií. 

246


WO stratégia – stratégia hľadania 

Popis: 

Tieto stratégie sú zamerané na prekonanie/odstránenie slabých stránok využitím 

príležitostí. Pri realizácii týchto stratégií býva príznačné, že vyžadujú získavanie ďalších 

zdrojov pre využitie príležitostí. 

Stratégia vyplývajúca z WO analýzy 

Na základe vytvorených stratégií hľadáme mechanizmus na odstránenie slabých 

stránok inovačných aktivít podnikov. Tento efekt sa dosiahne prostredníctvom: 

• zosúladenia ponuky a dopytu vo vzdelávaní v oblasti inovácií, 

• nájdenia vhodného mechanizmu finančného vykazovania a hodnotenia efektov 

inovačných aktivít, 

• proporcionálneho vyváženia ponuky a dopytu v produktovej politike efektívnym 

využívaním IKT, 

• špecifikovania mechanizmov finančnej podpory a ich propagácia a zviditeľňovanie 

• Vytvorenia mechanizmu efektívnej spolupráce subjektov dopytu a ponuky 

inovačných služieb, 

• zjednodušenia a zrýchlenia procesu uplatňovania práv duševného vlastníctva 

a pod. 

Ide o taktickú úroveň tvorby inovačných stratégií. 

WT stratégie – stratégie výzvy 

Popis: 

Jedná sa o obranné stratégie zamerané na odstránenie/ prekonanie slabých stránok 

a vyhnutiu sa/eliminácii vonkajšieho ohrozenia. V prípade podniku ide o „prežitie“, v prípade 

rozvoja spoločnosti o kľúčové stratégie, ktoré menia spoločnosť. Ak sa berú do úvahy iba tieto 

stratégie, končí sa vo väčšine prípadov len u krátkodobých stratégií. 

Stratégia vyplývajúca z WT analýzy 

Za predpokladu prijatia národnej a regionálnej stratégie a na základe vytvoreného 

mechanizmu pre odstránenie slabých stránok a elimináciu hrozieb prichádzajúcich 

z vonkajšieho prostredia je potrebné realizovať nasledujúce postupy: 

• tvorba viacstupňového systému vzdelávania pre inovačné aktivity podnikov, 

• vytvorenie systému odmeňovania inovačných aktivít vo väzbe na možnosti 

čerpania verejnej finančnej podpory a európskych podporných fondov, 

• budovanie verejne dostupnej propagácie efektov inovačného angažovania firiem, 

247


• uplatnenie procesných prístupov v riadení podnikových inovácií, 

• vytvorenie metodík systémového prístupu riešenia podnikových inovácií vrátane 

zefektívnenia legislatívy v oblasti práv duševného vlastníctva, 

• vytvorenie systému podpory inovačných aktivít, etablovanie prospešných 

inovačných asistentov pre zvýšenie úspešnosti podávaných projektov, 

• špecifikácia spôsobov spolupráce medzi podnikmi a inštitúciami VaV s dôrazom 

na odstraňovanie bariér pri nadväzovaní spolupráce a pod. 

Ide o realizačnú/operačnú úroveň tvorby inovačných stratégií. 

7.2 Špecifikácia problémových oblastí 

Z matice stratégií, ktorá bola vytvorená z celkovej SWOT analýzy, vyplynuli 

nasledovné problémové oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie riešenie: 

Strategická úroveň 

Vytváranie a vzájomné prepojovanie inovačných stratégií na národnej, regionálnej 

a podnikovej úrovni 

Úlohy riešenia: 

• národná/európska inovačná stratégia (preštudovanie, dôležité závery), 

• postupy tvorby inovačnej stratégie (princípy, súvisiace materiály,) 

• návrh na vytvorenie regionálnej inovačnej stratégie (príprava na vytvorenie 

regionálnej inovačnej politiky). 

Nástroj na riešenie: Strategický manažment 

Taktická úroveň 

Definovanie mechanizmu vytvárania inovačných procesov v podniku alebo 

v inštitúcii, vrátane podchytenia záujmu o inovačné aktivity vo vnútri podnikov 


• transformácia národnej a regionálnej stratégie do podnikových stratégií (význam 

vyšších stratégií pre tvorbu podnikovej stratégie), 

• postupy konštituovania procesu tvorby inovácií v podnikoch (vytvorenie nového 

procesu, 

• príprava podmienok pre realizáciu procesu tvorby inovácií (zmeny spôsobené 

prítomnosťou nového procesu a ich prijatie zamestnancami). 

248


Nástroj na riešenie: Inovačný manažment, Manažment kvality, Zlepšovanie procesov 

(Business Process Improvement) 

Operatívna/realizačná úroveň 

Budovanie systémov podpory inovačných aktivít 


• smery podpory v rámci inovačnej politiky zo strany regionálnych orgánov 

a inštitúcií, akým spôsobom bude organizovaná podpora inovácií v regióne 

(existencia inovačných asistentov a pod.), 

• konkrétne projekty podpory inovačných aktivít (spracovanie návrhov projektov, 

výber projektu pre pilotné nasadenie), 

• pilotný projekt podpory inovačných aktivít. 

Nástroj na riešenie: Projektový manažment, Projektové riadenie 

249


ZHRNUTIE: 7 Analýza silných a slabých stránok, 

príležitostí a ohrození s cieľom nájsť príčiny, ktoré súvisia 

so silnými a slabými stránkami v regióne 

SWOT Analýza 

SO stratégia – stratégia využitia 

Stratégia vyplývajúca zo SO analýzy: 

Jednoznačne možno konštatovať, že v podnikoch a organizáciách existuje záujem 

o inovačný rozvoj. Toto konštatovanie je základným predpokladom ďalších inovačných 

aktivít. Vo všetkých podnikoch, bez ohľadu na to, či sú vytvorené inovačné stratégie, sú 

inovácie považované za prostriedok pre naplnenie strategických cieľov podniku. Inovačné 

aktivity vyžadujú nové tvorivé myšlienky, ktoré je potrebné rozpracovávať prostredníctvom 

vnútorného výskumu a vývoja alebo prevziať vytvorené riešenia z externého výskumu. 

Vytvorenie inovačného prostredia vyžaduje: 

• vytvorenie inovačného prostredia konkurenčným správaním podnikov a inštitúcií, 

• hľadanie impulzov/námetov pre inovácie, 

• spoluprácu manažmentov podnikov s výskumnými a vývojovými inštitúciami, 

• spoluprácu so zahraničnými partnermi a pod. 

ST stratégie –stratégie konfrontácie 

Stratégia vyplývajúca z ST analýzy: 

Hlavnou myšlienkou tejto stratégie je zmena paradigiem myslenia, prijatím 

myšlienok zakotvených v európskych, národných a regionálnych strategických 

dokumentoch. Pri tvorbe inovačných stratégií na všetkých úrovniach je potrebné 

rozpracovanie s ohľadom na: 

• mechanizmus prechodu od inovačnej myšlienky po jej úspešnú realizáciu, 

• partnerstvá medzi prostredím univerzít a inštitúcií VaV a podnikovou sférou, 

• efektívne manažérske postupy na základe tzv. najlepšej praxe, 

• informačné databázy pre sledovanie situácie na trhu a pod. 

Ide o strategickú úroveň tvorby inovačných stratégií. 

250


WO stratégia – stratégia hľadania 

Stratégia vyplývajúca z WO analýzy: 

Na základe vytvorených stratégií hľadáme mechanizmus na odstránenie slabých 

stránok inovačných aktivít podnikov. Tento efekt sa dosiahne prostredníctvom: 

• zosúladenia ponuky a dopytu vo vzdelávaní v oblasti inovácií, 

• nájdenia vhodného mechanizmu finančného vykazovania a hodnotenia efektov 

inovačných aktivít, 

• proporcionálneho vyváženia ponuky a dopytu v produktovej politike efektívnym 

využívaním IKT, 

• špecifikovania mechanizmov finančnej podpory a ich propagácia a 

zviditeľňovanie 

• Vytvorenia mechanizmu efektívnej spolupráce subjektov dopytu a ponuky 

inovačných služieb, 

• zjednodušenia a zrýchlenia procesu uplatňovania práv duševného vlastníctva 

a pod. 

Ide o taktickú úroveň tvorby inovačných stratégií. 

WT stratégie – stratégie výzvy 

Stratégia vyplývajúca z WT analýzy: 

Za predpokladu prijatia národnej a regionálnej stratégie a na základe vytvoreného 

mechanizmu pre odstránenie slabých stránok a elimináciu hrozieb prichádzajúcich 

z vonkajšieho prostredia je potrebné realizovať nasledujúce postupy: 

• tvorba viacstupňového systému vzdelávania pre inovačné aktivity podnikov, 

• vytvorenie systému odmeňovania inovačných aktivít vo väzbe na možnosti 

čerpania verejnej finančnej podpory a európskych podporných fondov, 

• budovanie verejne dostupnej propagácie efektov inovačného angažovania firiem, 

• uplatnenie procesných prístupov v riadení podnikových inovácií, 

• vytvorenie metodík systémového prístupu riešenia podnikových inovácií vrátane 

zefektívnenia legislatívy v oblasti práv duševného vlastníctva, 

• vytvorenie systému podpory inovačných aktivít, etablovanie prospešných 

inovačných asistentov pre zvýšenie úspešnosti podávaných projektov, 

• špecifikácia spôsobov spolupráce medzi podnikmi a inštitúciami VaV s dôrazom 

na odstraňovanie bariér pri nadväzovaní spolupráce a pod. 

Ide o realizačnú/operačnú úroveň tvorby inovačných stratégií. 

251


ŠPECIFIKÁCIA PROBLÉMOVÝCH OBLASTÍ 

Z matice stratégií, ktorá bola vytvorená z celkovej SWOT analýzy, vyplynuli 

nasledovné problémové oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie riešenie: 

1. Strategická úroveň 

Vytváranie a vzájomné prepojovanie inovačných stratégií na národnej, regionálnej 

a podnikovej úrovni 


• národná/európska inovačná stratégia (preštudovanie, dôležité závery), 

• postupy tvorby inovačnej stratégie (princípy, súvisiace materiály,) 

• návrh na vytvorenie regionálnej inovačnej stratégie (príprava na vytvorenie 

regionálnej inovačnej politiky). 

Nástroj na riešenie: Strategický manažment 

2. Taktická úroveň 

Definovanie mechanizmu vytvárania inovačných procesov v podniku alebo 

v inštitúcii, vrátane podchytenia záujmu o inovačné aktivity vo vnútri podnikov 


• transformácia národnej a regionálnej stratégie do podnikových stratégií 

(význam vyšších stratégií pre tvorbu podnikovej stratégie), 

• postupy konštituovania procesu tvorby inovácií v podnikoch (vytvorenie 

nového procesu, 

• príprava podmienok pre realizáciu procesu tvorby inovácií (zmeny spôsobené 

prítomnosťou nového procesu a ich prijatie zamestnancami). 

Nástroj na riešenie: Inovačný manažment, Manažment kvality, Zlepšovanie 

procesov (Business Process Improvement) 

3. Operatívna/realizačná úroveň 

Budovanie systémov podpory inovačných aktivít 


• smery podpory v rámci inovačnej politiky zo strany regionálnych orgánov 

a inštitúcií, akým spôsobom bude organizovaná podpora inovácií v regióne 

(existencia inovačných asistentov a pod.), 

• konkrétne projekty podpory inovačných aktivít (spracovanie návrhov 

projektov, výber projektu pre pilotné nasadenie), 

• pilotný projekt podpory inovačných aktivít. 

Nástroj na riešenie: Projektový manažment, Projektové riadenie 

252


8 BENCHMARKING POSTAVENIA ŽILINSKEHO 

REGIÓNU V POROVNANÍ S VYBRANÝMI REGIÓNMI 

EÚ 

Jedna z najväčších výhod pri príprave regionálnej inovačnej stratégie na európskej 

úrovni je možnosť učiť sa od skúsených partnerov, ktorí realizovali podobné stratégie vo 

svojich regiónoch. Toto platí aj pre Regionálnu inovačnú stratégiu Žilinského regiónu. 

Skúsenosti projektových partnerov zo zahraničia – regiónu Dolného Rakúska a regiónu 

Södermanland – sú veľmi dôležité pre strategickú realizáciu projektu počas rôznych fáz. 

Tieto regióny majú na jednej strane skúsenosť s tvorbou ich vlastných RIS stratégií a na 

druhej strane sú aktívne v rôznych európskych projektoch a sieťach a majú teda dobrý prístup 

k informáciám o stratégiách a strategických trendoch v iných európskych regiónoch. 

Jeden z príkladov takýchto skúseností je benchmarkingové porovnanie, ktoré by mala 

pomôcť Žilinskému regiónu identifikovať najlepšie praktiky a skúsenosti z iných európskych 

regiónov a vytvoriť tak hodnotný vstup pre ďalšiu realizáciu projektu. 

Ciele a metodológia benchmarkingovej analýzy 

Ciele 

Cieľom tejto kapitoly je vypracovať benchmarkingovú analýzu vybraných európskych 

regiónov so skúsenosťami v tvorbe a implementácii Regionálnych inovačných stratégií (RIS), 

Regionálnych stratégií podpory inovácií a transferu technológií (RITTS), alebo Regionálnych 

technologických plánov (RTP), byť tým praktický sprievodca, ktorý poskytuje skúsenosti a 

najlepšie praktiky s cieľom definovať komplexný strategický rámec pre vypracovanie 

konkrétnych priorít a opatrení Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu. 

Táto analýza sa zameriava na príklady úspešných projektov a akcií vrátane chýb, 

ktoré sa vyskytli v iných regiónoch v spojení s tvorbou a implementáciou RIS/RITTS/RTP. 

Príklady regiónov a ich stratégie zdôraznené v tejto analýze, boli vybrané na základe 

tematických oblastí, ktoré sú zaujímané pre Žilinský región. 

Metodológia 

Metodológia benchmarkingovej analýzy môže byť zhrnutá nasledujúco : 

a) Analýza dostupných dokumentov 

b) Výber oblastí pre benchmarking 

Na základe vyššie spomenutých analýzy boli vybrané najviac relevantné oblasti pre 

európsky benchmarking. Tieto oblasti boli potom zlúčené do 6 tematických skupín 

nasledovne: 

Tematická skupina 1: Vnútorný rozvoj MSP 

- Posilnenie podnikateľského myslenia, 

- Prístup k školeniam a tréningom pre zamestnancov podniku, 

- Prístup k informáciám o vývoji trhu, konkurentoch, výrobkoch atď., 

253

- Vývoj nových výrobkov/služieb a ich marketing, 

- Príprava na spoluprácu s inými podnikmi, 

- Prístup k financiám pre MSP. 

Tematická skupina 2: VaV a podniková spolupráca 


- Zosilnenie spolupráce medzi VaV a podnikateľským sektorom 

- Zvýšenie informovanosti a lepšie využitie IPR – patenty, ochranné známky atď. 

Tematická skupina 3: Skúsenosti vo vybraných sektoroch 

- Tvorba cezhraničných klastrov 

- Pozicioning cestovného ruchu 

Tematická skupina 4: Efektívne využitie štrukturálnych fondov 

- Prepojenie RIS na programy ŠF 

Tematická skupina 5: Koordinácia medzi inovačnými sprostredkovateľmi 

- Lepšia koordinácia medzi inovačnými sprostredkovateľmi, spoločná ponuka 

služieb 

- Vývoj konkrétnych stratégií pre inovačných sprostredkovateľov 

Tematická skupina 6: Zvýšenie povedomia o inováciách 

- Vzdelávacie aktivity 

c) Výber regiónov na benchmarking 

Na základe vyššie spomenutých 5 prioritných tematických skupín, bol pripravený 

výber regiónov pre benchmarking so Žilinským regiónom. Táto úloha bola vykonaná na 

základe: 

- vlastnej skúsenosti regiónu Dolného Rakúska s prípravou a implementáciou RIS 

stratégie, 

- skúsenosti z rozličných európskych sietí a projektov, na ktorých sa zúčastňuje 

región Dolné Rakúsko 

- teoretický prieskum identifikovaných tematických skupín/problémov (hlavný 

zdroj informácií bola web stránka Európskych inovatívnych regiónov IRE, 

Koncept záverečnej správy o ex-post hodnotení RIS, RTTS a RISI ERDF 

inovačných akcií pre roky 1994-1999), 

- 20 telefonických rozhovorov s zástupcami organizácií, ktoré boli zodpovedné za 

prípravu RIS/RITTS/RTP projektov. 

d) Samotný benchmarking 

Na základe vybraných tematických priorít a regiónov sme uskutočnili samotný 

benchmarking. Analyzovali sme stratégie, metódy, prístupy, skúsenosti vybraných regiónov 

254


voči problémovým/tematickým skupinám. Vyznačili sme najdôležitejšie prístupy 

a formulovali odporúčania pre Žilinský región. 

Benchmarkingová analýza bude slúžiť ako nástroj pre ďalšiu tvorbu regionálnej 

inovačnej stratégie Žilinského regiónu a mala byť ďalej prerokovaná riadiacim výborom 

projektu, ktorý zahŕňa všetkých relevantných inovačných hráčov z „triple helix“ modelu 

(podniky, regionálna samospráva, výskum a vývoj) v Žilinskom regióne. 

Vybrané príklady pre RIS/RITTS/RTP benchmarking 

Táto časť správy poskytuje prehľad skúseností vybraných európskych regiónov 

RIS/RITTS/RTP projektov na základ ich analýz v rámci 6 identifikovaných tematických 

skupín. 

8.1 Tematická skupina 1: Vnútorný rozvoj MSP 

Táto podkapitola sa zameriava predovšetkým na podporu inovatívneho rozvoja 

a aktivít MSP ako hnaciu silu regionálneho a ekonomického rozvoja v Európe. 

Hlavným cieľom tejto časti analýzy je načrtnúť rozhodujúce rozvojové smery 

porovnávaných regiónov slúžiacich ako najlepšia skúsenosť pre Žilinský región, ako aj 

prezentovať nedostatky a neúspechy, z ktorých sa možno poučiť. 

Dôležitosť RIS programov leží v možnosti regionálnych orgánov pozitívne vplývať na 

MSP vytváraním priaznivej rozvojovej atmosféry a to posilňovaním partnerstva medzi 

všetkými kľúčovými hráčmi, vytváraním lepšej infraštruktúry a tak vytvorením predpokladov 

pre inovačné aktivity. Toto môže byť doplnené o podporné aktivity v sektore VaV, jeho 

zmobilizovanie a prepojenie s podnikateľskou sférou, školeniami, zvyšovaním povedomia 

a hľadaním rôznych finančných zdrojov na inovácie. 

Niektoré pozitívne príklady z európskych regiónov ukazujú, že cieľovo zamerané 

inovačné stratégie môžu výrazne prispieť k ich prudkému rozvoju, nižšej závislosti na 

ťažkom priemysle alebo môžu tvoriť rozvojové stimuly v regiónoch, ktoré prechádzajú 

ekonomickými zmenami. 

8.1.1 Skúsenosti vybraných regiónov 

RIS Stredné Maďarsko 

RIS bola pripravená za účelom zvýšenia inovačnej schopnosti a 

konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, podpory podnikov úspešne 

pôsobiacich na trhu EÚ, to znamená posunúť výrobný sektor z „montáže“ smerom k VaV, 

k službám na vyššej úrovni a znalostnej ekonomike. RIS bol realizovaný na základe 

predchádzajúcich prieskumov a SWOT analýzy dopytu a ponuky a Operačného programu 

v Programovom období 2004-2006. 

Realizácia RIS obsahovala rôzne aktivity a pilotné projekty, zamerané predovšetkým 

na tvorbu konzorcia vývoja výrobkov s cieľom podporiť vývoj výrobkov v MSP (založenie 

konzorcia vývoja výrobkov, v ktorom kompetencie požadované pre inovačný proces by 

255


vychádzali od špecializovaných inštitúcií alebo dodávateľov), tvorba systému prepojenia 

(tvorba široko použiteľného databázového systému s cieľom ľahšieho transferu informácií) 

a tvorba fondu zárodkového kapitálu (vybudovanie nástroja zameraného na financovanie 

vývoja výrobkov a realizáciu inovačných myšlienok MSP, vrátane financovania „start-up“ 

firiem). 

Realizácia RIS zahrňovala prípravu štúdie uskutočniteľnosti na vytvorenie fondu 

zárodkového kapitálu. Región Stredného Maďarska neuspel v jeho vybudovaní a odložil 

jeho začiatok na r. 2007 s perspektívou financovania zo štrukturálnych fondov Európskej 

únie. 

V rámci RIS boli vytvorené predpoklady pre tvorbu siete spolupráce medzi 

univerzitami, VaV centrami a MSP, podpora výmeny znalostí a transferu technológií, resp. 

zabezpečenie komercializácie výsledkov VaV. 

RIS sa ukázala ako dobrá skúsenosť pre región stredného Maďarska a bude 

pokračovať v rámci programu RIS+, kde budú prioritne podporené inovačné finančné 

nástroje, tvorba „spin-off“ firiem a tvorba sietí spolupráce. 

RIS Región Plzeň 

RIS Plzenského regiónu bola spustená v r. 2002 s cieľom podporovať inovačné 

aktivity v regióne Plzeň. Jej návrh vznikol kvôli nízkej inovačnej kapacite Plzenského 

regiónu, nepriaznivými podmienkami pre rozvoj inovácií a potrebou podpory sľubných 

a nových sektorov, vrátane VaV kapacít. 

RIS sa zamerala predovšetkým na rozvoj klastrov a siete spolupráce cez štúdiu 

uskutočniteľnosti a založenie pilotného regionálneho klastra, rozvoj fyzickej infraštruktúry 

predĺžením infraštruktúry pre technologické firmy a inovačné „start ups“ firmy, rozvoj 

služieb poskytovaním konzultačných a informačných aktivít pre podniky, rozvoj VaV kapacít 

v regióne založením nových VaV centier a podporu spolupráce vysokých škôl a biznisu, 

služby podporujúce technologický transfer a založenie „spinn-off“ firiem. 

Súčasne RIS zahŕňala zvýšenie marketingu VaV cez ponuku VaV zdrojov, 

zmapovanie potrieb podnikov, vrátane zapojenia regionálnych kapacít v národných, 

medzinárodných programoch a projektoch, ponúkajúce informácie o možnostiach účasti v 

týchto programoch ako aj rozvoj väzieb spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami 

a podnikmi cez identifikáciu nových foriem spolupráce vo sfére inovácií. 

Široké zameranie RIS tiež zahŕňalo marketingové štúdie nových druhov priemyslu a 

začatie štúdie uskutočniteľnosti o vybudovaní regionálneho inovačného fondu. 

V rámci RIS bolo uskutočnených viacero realizačných štúdií (štúdia uskutočniteľnosti 

o infraštruktúre pre ďalšie vzdelávanie ako aj pre založenie regionálneho pilotného klastra, 

atď.), bola vytvorená spoločná cezhraničná internetová platforma REGIOPORT 

a realizovaných mnoho aktivít zameraných na budovanie sietí medzi regionálnymi 

organizáciami a podnikmi v oblasti VaV. 

Plzenský región sa zatiaľ nerozhodol vybudovať regionálny inovačný fond kvôli 

nízkemu záujmu zo strany podnikov, ktorý bol zistený v štúdii uskutočniteľnosti. Toto bolo 

tiež spôsobené predpokladaným založením špeciálneho fondu rizikového kapitálu Agentúry 

256


investičného a obchodného rozvoja Czechinvest, ktorá zabezpečuje túto službu v Českej 

Republike. 

Na konci implementácie RIS bol vybudovaný Regionálny inovačný výbor ako verejná 

inštitúcia, ktorá koordinuje aktivity a zabezpečuje šírenie informácií v oblasti, čo v spolupráci 

s ďalšími aktivitami v rámci RIS vytvorilo priaznivé podmienky pre ďalší inovačný rozvoj v 

Plzenskom regióne. 

RIS Región Shannon 

RIS bola realizovaná v rokoch 1997-1999 s cieľom posilniť partnerstvo medzi 

všetkými kľúčovými inovačnými hráčmi, vytvorenie lepšej infraštruktúry a tak vytvorenie 

podmienok pre inovačný proces. Zahŕňala aj aktivity v sektore VaV a vyššieho vzdelávania, 

tréningových postupov, vylepšením inovačnej štruktúry, stratégiami zvyšovania povedomia 

a sektorovými stratégiami ako aj financovaním inovácii. 

RIS bola predovšetkým zameraná na podporu informačnej spoločnosti využívaním 

informačných technológií v inovačných programoch, stimulácie nových IT „start-up“ firiem, 

vstup riadenia inkubátorov cez IT prepojenie na regionálnych hráčov, zlepšenie inovačných 

podporných programov cez systém správy riadenia pre štátne programy podpory k podnikov. 

Dôraz bol kladený tiež na podporu inovačných pilotných programov posilňujúcich inovácie 

v podnikoch (podpora programov pre inovácie v podnikoch, regionálny systém inovačných 

cien, poskytujúci mediálne pokrytie otázok inovácií) a podporu inovačných „sietí“ 

spájajúcich verejný a súkromný sektor a medzinárodné kontakty cez odborný mentoring, čo 

zahŕňa kontaktný bod v každej inštitúcií. 

Tak ako región Shannon potreboval adekvátne finančné zdroje financovania VaV, 

RIS tiež podporovala zlepšenie prístupu k rizikovému kapitálu, akciám a finančným 

skúsenostiam pre malých podnikateľov a verejné financovanie pre inovačný výskum v MSP. 

Toto sa podarilo štúdiou uskutočniteľnosti o založení regionálneho podnikového fondu 

s miestnymi partnermi a návrhom mechanizmu pre poskytovanie finančného riadenia. 

Kľúčové aktivity RIS Shannonu zahŕňali zriadenie siete dizajnu pozostávajúcej zo 

súkromného sektora, vyššieho vzdelávania a rozvojových agentúr zameranej na posilnenie 

inovačných aktivít v oblasti dizajnu. 

Dôležité v rámci RIS bola tiež komunikácia a výmena informácií cez vytvorenie 

regionálnej inovačnej web stránky pre výmenu informácií nazvanej „Sieť vedomostí regiónu 

Shannon“, ktorá prepojovala technologické centrá v piatich vysokých školách v regióne. 

Každé z týchto centier vyvinulo siete pre zabezpečenie zdrojov a prostredia na vytvorenie a 

rozvoj podnikania založeného na vedomostiach v celom regióne. Podpora rizikového 

kapitálu bola pokrytá štúdiou uskutočniteľnosti o regionálnom podnikovom fonde, ktorá 

ukázala, že bola nižšia požiadavka firiem pre toto financovanie a väčší záujem o zabezpečené 

úvery. 

Výmena znalostí a transfer technológií bola uskutočnená zaradením klastrov 

inovačných podnikov, napr. Network Shannon (kombinácia elektrotechnického 

a strojárskeho sektoru), Shanonsoft (sieť softvérových spoločností zdieľajúcich svoje 

znalosti), E-business Group (spolupráca na elektronickom obchode), Accredits (klaster pre 

ICT a sektor digitálnych médií). Ďalším nástrojom bol odborný mentoring iniciovaný na 

257


prekonávanie bariér medzi podnikmi a verejnými výskumnými inštitúciami. „Odborní 

mentori“ slúžili ako prepojenie medzi tými inštitúciami a ako médium výmeny informácií. 

Región Shannon patrí medzi veľmi úspešné inovačné regióny a sú príkladom, 

z ktorého sa treba poučiť. 

RITTS Širší Rotterdam 

Regionálna stratégia podpory inovácií a transferu technológií (RITTS) bola 

spracovaná, aby využila príležitosti, ktoré poskytuje región Rotterdam. Na jednej strane 

analyzovaním a šírením informácií o inovačnej kapacite regiónu, a na druhej strane 

vytvorením podpory, identifikovaním príležitostí a iniciovaním nových projektov. RIITS 

mala cieľ vytvoriť rámec ako prepojiť potreby podnikov s existujúcimi zdrojmi a centrami 

znalostí. 

Všeobecným cieľom RITTS bolo posilniť inovačný potenciál regiónu Rotterdam 

šírením inovačných znalostí, ďalej podporovaním inovačných procesov, zlepšením 

podnikateľskej kultúry a zameraním sa na posilnenie odvetví s vysokým (inovačným) 

potenciálom v miestnej ekonomike. 

Jednotlivé ciele RITTS zahŕňali zvýšenie informovanosti zamerané na zvýšenie 

znalostí MSP v oblasti inovácií a podnikateľskej kultúry, podpora transferu znalostí na 

základe konfrontácie potrieb firiem v oblasti znalostí a technológií s regionálnou ponukou, 

podpora internacionalizácie a využitia znalostí prostredníctvom realizácie externe získaných 

znalostí, t.j. medzinárodné partnerstvá a odborný tréning zamestnancov. 

Dôraz bol tiež kladený na zvýšenie regionálnej spolupráce podporujúcej stimuláciu 

inovatívnej spolupráce medzi regionálnymi subjektmi a inštitúciami ako aj na podpora 

finančných možností hľadaním nových prostriedkov na financovanie inovačných verejných 

alebo privátnych produktov spolupráce. 

Realizované aktivity v RITTS zahrňujú zlepšenie podnikateľskej kultúry cez založenie 

spolupráce vzdelávacích inštitúcií, regionálnych hráčov vrátane Prístavu Rotterdam 

a Obchodnej a priemyselnej komory s dôrazom na transfer znalostí založených na organizácii 

školení na pracovisku, realizáciu výskumných projektov, založenie strategických spojení 

s podobnými organizáciami/štruktúrami v susedných regiónoch (Delft, Haaglanden) a tvorby 

priaznivých podmienok pre nové finančné nástroje (hľadajúc nové prostriedky na 

financovanie inovačných produktov spolupráce, buď verejnej alebo súkromnej), hoci fond 

rizikového kapitálu nebol vytvorený. 

RIITS vytvoril optimálne podmienky pre rozvoj inovačných aktivít v regióne Širšieho 

Rotterdamu a znížil závislosť na prístave cez rozšírenie znalostnej ekonomiky. 

Všeobecné zistenia a odporúčania 

Prezentované skúsenosti európskych regiónov, kde boli realizované programy 

RIS/RITTS zaznamenali pozitívny sociálno ekonomický dopad vytvorením priaznivých 

podmienok pre rozvoj MSP a podporu inovatívnych a nových sektorov. Tiež sa ukázala 

nevyhnutnosť aktívnej podpory orgánov verejného sektora smerom k podnikom a potreba 

intenzifikácie spolupráce medzi MSP, VaV a univerzitami. 

258


Je žiaduce pre Žilinský samosprávny kraj zriadiť, resp. vylepšiť a podporiť výmenu 

znalostí (riešenia založené na webe sa ukázali byť veľmi efektívnymi), vrátane vytvárania 

medzinárodných partnerstiev na rozšírenie inovačných aktivít a posilnenie inovačného ducha. 

Potreba uskutočnenia štúdií uskutočniteľnosti ukázala, že je zásadné prispôsobiť sa 

potrebám podnikov. 

Rast informovanosti a prehlbovanie znalosti MSP o problematike inovácií, vrátane 

školení zamestnancov tiež predstavuje dôležitú podmienku pre úspešný rozvoj znalostnej 

ekonomiky a nemalo by sa na ňu zabúdať. 

8.2 Tematická skupina 2: Spolupráca medzi VaV a podnikmi 


Södermannland – posilnenie podnikateľského sektoru 

Čo sa týka podnikania, dobrým príkladom vo Švédsku, v kraji Södermannland sú tzv. 

miestne centrá zdrojov a projekt „Equal terms“ = rovnaké podmienky. V roku 1994 dala 

vláda krajským orgánom za úlohu vybudovať centrá zdrojov, aby sa zvýšil vplyv žien na 

regionálnom rozvoji. Teraz je tu okolo 100 centier v krajine. Centrá zdrojov zakladajú svoje 

aktivity na lokálnych podmienkach a tvoria miesta stretnutí, kde môžu ženy získať 

informácie, rady a školenia podľa ich vlastných potrieb. 8 lokálnych centier zdrojov v kraji 

Södermannland sú zapojené do Equal Terms, reprezentujúc všetky samosprávy. Tieto centrá 

prevádzkujú buď samosprávy, konzultačné spoločnosti v zastúpení samosprávy, alebo 

neziskových organizácií. Neziskové organizácie sú vedené ženami zaujímajúcimi sa 

o podnikanie a miestny alebo regionálny rozvoj. Niektoré ženy podnikajú samostatne 

a pracujú pre lokálne centrá zdrojov na neziskovom základe. Jedno z centier bolo zamerané 

na podnikanie žien z etnickej menšiny. Miestne centrá zdrojov pre ženy realizujú podporu 

žien podnikateliek na troch úrovniach: 

- Individuálny stupeň – v lokálnom centre zdrojov (LCZ) môžu ženy dostať rady, 

keď začínajú podnikať alebo pri rozvoji existujúceho podnikania. 

- Skupinový stupeň – širokú oblasť aktivít aranžuje LCZ pre skupiny žien ako sú 

zabezpečenie priestorov pre sieťovanie, semináre a školenia viažuce sa 

k podnikaniu 

- Štrukturálny stupeň – LCZ spolupracujú s inými aktérmi podnikateľského rozvoja 

v kraji. 

Projekt „Equal Terms“ začal v r. 2003. Projekt Equal terms je zameraný na štyri 

tematické oblasti: 

- rozvojové metódy pre analýzu odvetví, kde podniká veľa žien, napr. zdravotná 

starostlivosť, 

- rozvojové metódy pre zahrnutie žien do podnikateľskej politiky, podpory 

a činností, 

- zvýšenie znalostí o ženách podnikateľkách a perspektíve žien podnikať, 

259


- vytvorenie ochrannej známky pre regionálne centrum zdrojov pre ženy v kraji 

Södermannland. 

Švédsko – rozšírenie spolupráce medzi VaV a podnikateľským sektorom 

Keď hovoríme o inovačnej politike zameranej na rozšírenie spolupráce medzi VaV 

a podnikateľským sektorom, ďalšie dobré švédske benchmarky môžu byť zvýraznené, 

menovite VINNOVA (Švédska agentúra pre inovácie). VINNOVA integruje výskum a vývoj 

v technológií, doprave a pracovnom živote. Misiou VINNOVA je podporovať udržateľný rast 

financovaním výskumno – vývojových činností a rozvíjaním efektívnych inovačných 

systémov 107 . 

Benchmarkové príklady nižšie pochádzajú z VINNOVA – VINNVÄXT („víťazný 

rast“), FORSKA &VÄX („výskum & rast“), VINN NU („zvíťaziť teraz“) a SMINT. 

FORSKA & VÄX je program zameraný na podporu MSP. Činnosti VaV sa stali viac 

komplexnými a spájajú sa tiež s vysokými nákladmi a rizikami, malé a stredné podniky oveľa 

ťažšie realizujú svoj VaV než veľké podniky. Vláda určila VINNOVA, aby uskutočnila 

program, ktorý rozšíri a stimuluje VaV v MSP. Medzinárodné príklady podobných 

programov môžeme nájsť vo viacerých krajinách, ako USA a Fínsko. V roku 2005, 

VINNOVA preto vypustila program Forska&Väx (výskum & rast), ktorý je zameraný na 

VaV v MSP. Program vydal výzvu, ktorá trvala od decembra 2005 do októbra 2006 so 

štyrmi hodnotiacimi kontrolnými bodmi. Výzva mala rozpočet 100 miliónov SEK. 

VINN NU je súťaž pre nové podniky, ktoré zakladajú svoju činnosť na výsledkoch 

VaV. Cieľom VINN NU je uľahčiť pre nové podniky založené na VaV, prípravu a objasnenie 

komerčne zaujímavých projektov v počiatku, tak aby mohli napredovať, nájsť vhodný fond 

a na dlhú dobu sa stať úspešnými švédskymi podnikmi. Zahrnuté oblasti sú rozvoj 

pracovného života, biotechnológie vrátane biomedicínskeho inžinierstva a potravín, 

energetické technológie, informačné a komunikačné technológie, materiály, realizácia 

produktov, procesné inžinierstvo, služby a využitie IT a doprava. VINN NU začala v roku 

2002 spolu s NUTEK a súťaž sa konala odvtedy každý rok. V roku 2005 VINNOVA bola 

jediným podporovateľom súťaže, a od roku 2006 bude program realizovaný spolu so 

Švédskou energetickou agentúrou. Každý rok je vyhlásených 20 výhercov a každý z nich 

dostane 300 000 SEK. 

SMINT fondy pre malé a stredné podniky na realizáciu štúdií uskutočniteľnosti 

týkajúcich sa medzinárodnej technologickej spolupráce. MSP majú príležitosť zúčastniť sa 

rôznych programov EÚ. Zvyčajne, najmenej štyria alebo piati účastníci z rôznych krajín sa 

zúčastňujú v projektoch, hoci formálna požiadavka je iba tri krajiny. VINNOVA podporuje 

účasť MSP v EÚ programoch. V programe SMINT, VINNOVA môže prideliť granty do 

100 000 SEK na predbežné štúdie/štúdie uskutočniteľnosti, ktoré môžu potom viesť 

k žiadosti o grant. Švédske podniky, ktoré sa zúčastnili na európskych VaV programoch 

vidia doteraz svoju účasť pozitívne. Cítia, že sa rozvinuli tak v oblasti podnikateľských 

príležitostí ako aj úrovne technológie. 

VINNVÄXT je program, ktorý má formu súťaže pre regióny. Cieľom je podporovať 

udržateľný rast rozvojom medzinárodne konkurencieschopného výskumu a inovačných 

prostredí v špecifických rastových oblastiach. Víťazné regióny dostanú podporu do 10 

107 www.vinnova.se 

260


miliónov SEK každý rok počas obdobia 10 rokov. Plánuje sa, že víťazi sa stanú 

medzinárodne konkurencieschopní vo svojej oblasti v tomto období. Predpoklad pre tento 

program je aktívna účasť hráčov zo súkromného, verejného a výskumného sektoru 

a z politickej sféry. VINNVÄXT tiež obsahuje viacero podporných aktivít ako semináre, 

školenia/vzdelávanie, výmena skúseností a rozširovanie vedomostí/výskumu. 

Čo sa týka návrhu a realizácie VINNVÄXT programu, niektoré body sú extrémne 

relevantné aj pre Žilinský región. Inými slovami, v tomto kontexte existuje priestor pre 

transfer politiky (a skúseností). Pokiaľ ide o návrh programu (alebo podobných programov) 

nasledujúce zdôrazňuje body: 

- je dôležité mať stratégiu pre komunikáciu (t.j. dôležitosť označenia projektu, 

odvtedy bude známejší a tiež viac zaujímavý), 

- použitie jednotného konceptu a spoločného hodnotového systému. V prípade 

VINNOVA, bol použitý koncept Triple Helix, samozrejme môžu byť použité iné 

hodnotové systémy, 

- ak je to možné, skúsiť vytvoriť projekty s dlhodobými činnosťami (10 rokov) pre 

pritiahnutie „nových“ typov žiadateľov (autorské vzory) a nových typov pre 

kompetencie (napr. experti a stredný manažment z priemyslu). 

body: 

Ohľadom realizácie projektu (t.j. VINNVÄXT), nasledovné môžeme zvýrazniť tieto 

- vytvorenie štrukturálnej platformy pre učenie sa (napr. iniciovaním interaktívneho 

výskumu, workshopov), 

- podpora kontinuálnych procesov (napr. kurzy v manažmente, tréning a nástroje 

pre seba hodnotenie), 

- hodnotenie a pokračovanie dialógu, 

- použitie nezávislých medzinárodných hodnotiteľov nezúčastnených 

v regionálnom alebo národnom prostredí, 

- mať schopnosť upraviť program (t.j. učiť a „odučiť“), ak je to potrebné. 

Nemecko – rozšírenie spolupráce medzi VaV a podnikateľským sektorom 

Podobné švédskemu programu VINNVÄXT sú nové prístupy, ktoré sa objavili 

v Nemeckej inovačnej politike od polovice 90tych rokov. Hlavnou novinkou tohto prístupu 

je, že rozdelenie verejnej podpory je založené na súťaži medzi iniciatívami pre samoorganizovanú 

spoluprácu vo výskume a vývoji (VaV). V programoch ako BioRegio, 

EXIST, InnoRegio a InnoNet Federálne ministerstvo prizýva miestne skupiny, alebo „siete“ 

hráčov , aby podávali návrhy pre kooperatívne výskumné a vývojové projekty s vyhliadkou 

dosiahnuť podporu pre realizáciu návrhu. Na základe hodnotenia predložených návrhov sa 

vyberú najsľubnejšie iniciatívy pre verejnú podporu. Vo väčšine programov sa predpokladá, 

že činitelia budú umiestnení v určitom regióne. V týchto prípadoch koncept môže byť potom 

považovaný za formu regionálnej inovačnej politiky. Veľa zo skúseností získaných 

v programe VINNVÄXT platí taktiež pre tieto iniciatívy. 

261


8.2.2 Rast informovanosti a lepšie využitie ochrany duševného vlastníctva 

– patenty, ochranné známky, atď. 

Francúzsko – rast informovanosti o duševnom vlastníctve pre MSP 

Francúzska vláda nedávno zahájila dobrovoľnú politiku pre podporu duševného 

vlastníctva, aby podporila inovácie a konkurencieschopnosť v podnikoch. „Preddiagnostika“ 

duševného vlastníctva pre MSP je jednou z praktických aktivít v srdci tejto politiky 

a regionálnych partnerských dohôd. Politika sa zhmotnila ako prvá priorita Zmluvy 

dohodnutých cieľov na roky 2005/2008 podpísanou vládou a INPI (Institute National de la 

Propriete Industrielle). INPI musí dosiahnuť tento cieľ v celom Francúzsku a rozšíriť svoje 

aktivity v provinciách vytvorením partnerstiev s regionálnymi zastupiteľstvami (Conseils 

régionaux). 

Prezentácia „pred-diagnózy“ duševného vlastníctva 

Cieľové podniky sú MSP, ktoré majú malé alebo žiadne skúsenosti s duševného 

vlastníctva (DV), zvlášť patentov a ktoré pôsobia v technologickej oblasti. 

Pre MSP DV pred-diagnostika poskytuje nástroj, ktoré uľahčuje analýzu DV jeho 

integrovaním do všeobecného konceptu podnikového rozvoja, berúc na vedomie všetky 

faktory. Cieľom je podčiarknuť hodnotu politiky DV pre podnik a spoločne s podnikovým 

riaditeľom odhadnúť, aké výhody môže priniesť DV, berúc do úvahy budúce vyhliadky 

podniku. 

V rámci pred-diagnostiky, DV zahŕňa priemyselný majetok, duševný majetok 

a všetky ďalšie prostriedky získaných práv k inováciám a ich riadeniu, ako sú tajnosti, 

zmluvy, licencie a riadenie toku informácií. 

Toto je služba prispôsobená potrebám zákazníka. Zahrňuje pred-diagnostickú správu, 

ktorá môže byť opätovne použitá podľa potrieb podniku. Očakávané prínosy pre spoločnosť 

sú: 

- skutočná diagnóza súčasného stavu podniku s ohľadom na svoje potreby vo 

vzťahu k priemyselnému majetku založená na objektívnej a kvalifikovanej 

analýze, 

- predpokladaný pohľad založený na pochopení rozvojových predpokladov 

spoločnosti a porozumenie konkurenčných výhod, ktoré môžu byť vytvorené 

priemyslovým majetkom, 

- odporúčania pre ďalšiu činnosť, 

- jasná identifikácia dostupných schopností a otvorenosť mysle požadovanej 

k získaniu jasného obrazu všetkých hráčov ako i všetkých nákladov na DV. 

Facilitátor bude vyžadovať jeden a pol dňa na uskutočnenie pred-diagnózy. Toto 

zahŕňa prípravu a oboznámenie sa s podnikom, diskusiu s riaditeľom, vrátane prehliadky 

priestorov podniku, analýzu a zhrnutie záverov a správu pre podniky. 

Ústna prezentácia v podniku poskytuje ideálnu príležitosť na zvýraznenie ďalšej 

aktivity požadovanú v pred-diagnostike DV. Náklady na pred-diagnostiku (1,500€) sú 

pokryté INPI a sú pre podnik bezplatné. 

262


Kľúče k úspechu 

Jedným z hlavných kľúčov k úspechu projektu bolo vytvorenie skupiny facilitátorov 

oboznámených s aktuálnych a novými prístupmi k DV a schopných realizovať ich v praxi. 

V počiatku, podporovatelia boli z INPI, väčšinou z Regionálneho oddelenia akcií 

a Oddelenia patentov. Mnoho z nich už pôsobilo v sektore miestnych služieb inštitútu a boli 

oboznámení s ťažkosťami, ktorým podniky čelia. 

Každý facilitátor absolvoval dva dni metodologického tréningu, kde v prvom rade 

pracovali spoločne na praktickej prípadovej štúdii. Tento tréning vyznačil potrebu 

metodologického sprievodcu, takže bola zriadená pracovná skupina prvej skupiny 

facilitátorov. Sprievodca, ktorý bol výsledkom výmeny skúseností identifikuje informácie, 

ktoré by mali byť zahrnuté v pred-diagnóze DV, spolu najlepšími skúsenosťami. Tiež 

poskytuje koncept správy a formát prezentácie, ktorá spája flexibilitu s pragmatizmom pre 

adaptáciu do špecifických problémov jednotlivých podnikov spolu s diskrétnosťou preddiagnostikov. 

K INPI facilitátorom sa čoskoro pridali ďalší externí po facilitátori, napr. z ARIST 

(špecializované agentúry Regionálnych obchodných a priemyselných komôr), konzultanti 

s dobrým chápaním priemyslového majetku, dobrovoľní konzultanti DV a v niektorých 

prípadoch právnici špecializujúci sa na duševný majetok, atď. 

Žiadna predložená správa od externého facilitátora nebola opätovne čítaná 

a kontrolovaná INPI facilitátorom. 

Druhým faktorom k úspechu je vytvorený prístup k podnikom a ich informovanie 

o službe s cieľom zabezpečiť udržateľnosť aktivity. 

Aby sa mohlo ísť ďalej než je všeobecná komunikačná kampaň, podporená 

informáciami na INPI web stránke v sekcii zaoberajúcej sa asistenciou pre MSP 108 

a komunikačným letákom, Inštitút zmobilizoval svojich regionálnych partnerov 

zaoberajúcich sa inováciami, ekonomickým rozvojom a technológiami v provinciách. INPI 

regionálni delegáti venovali veľa pozornosti, aby informovali a motivovali tieto regionálne 

siete. 

Ťažkosti 

Ako to býva pri nových podnetoch, pre zlepšenie efektívnosti boli zmeny nevyhnutné 

a pokračujú plynule aj dnes. Niekoľko sporných bodov uvádzame: 

- IP preskúmava úplné vnútro podnikovej stratégie a riaditeľ podniku sa niekedy 

zdráha oznámiť včas svoje skutočné rozvojové plány. Preto, pred začiatkom 

každej pred-diagnózy, zástupcovia INPI a riaditeľ podniku spolu podpisujú 

zmluvu o garanciách. Prostredníctvom nej INPI garantuje dôvernosť facilitátora 

a riaditeľ podniku súhlasí s oznamovaním všetkých potrebných informácií, 

- kým služba musí byť vysokej kvality, prispôsobená potrebám podniku, je 

nevyhnutné udržať pozíciu IP pred-diagnózy, ako nástroj rastu informovanosti pre 

MSP, hlavne vo vzťahu k zaplatenej diagnóze alebo konzultácií. Krátke trvanie 

108 http://www.inpi.fr/front/show_rub.php?rub_id=187) 

263


pred-diagnostiky poskytuje záruku určitého rozsahu, ale je tiež výzvou pre 

facilitátora, 

- väčšina podnikov, ktoré mali úžitok z IP pred-diagnózy sú MSP v provinciách, 

kým, napriek dôležitosti svojej ekonomiky, vysokej koncentrácii MSP, inovačnej 

kultúre a počtu patentov, menej než štvrtina pred-diagnóz sa odohrávala v regióne 

Ile de France v roku 2005. Preto sa zdá, že je nevyhnutné aktívne povzbudzovať 

podniky využívať pred-diagnózu DV. Všeobecné informácie o existencii 

a hodnote programu sa zdajú byť nepostačujúce. Je zrejmá potreba mobilizácie 

sietí. 

Írsko: Podnik Írsko – asistenčná schéma duševného majetku 

Podniku Írsko poskytoval podporu na duševný majetok vynálezcom a MSP cez 

Asistenčnú schému duševného majetku (Intellectual Property Assistance Scheme) od roku 

1998. Hlavné aktivity schémy môžu byť zhrnuté nasledovne: 

- poradenstvo o ochrane vynálezov, 

- financovanie pre žiadateľov o patent, 

- poradenstvo o vývoji a komercializácií vynálezov . 

Postup žiadosti 

Podniky, vynálezci alebo výskumné inštitúcie, ktoré si želajú získať podporu 

a konzultácie z asistenčnej schémy duševného majetku musia vysvetliť povahu vynálezu, 

plánov pre rozvoj a, v prípade podnikov, podnikateľský zámer. Všeobecné konzultácie môže 

byť poskytnuté všetkým žiadateľom. Detailné konzultácie a financovanie patentu môžu byť 

poskytnuté len domácim Írskym podnikom zaoberajúcim sa výrobou alebo medzinárodnými 

obchodnými službami alebo projektom s potenciálom založiť takéto podniky. Podnik Írsko 

hodnotí vynález a v prípadoch kedy cíti, že vynález má potenciál poskytne žiadateľovi 

počiatočné konzultácie a odporučený kurz pre jeho vývoj, ochranu a komercializáciu. 

Konzultácie o ochrane vynálezov 

Podnik Írsko všeobecne preferuje, ak žiadatelia nevyplnili patentovú žiadosť 

prednostne pred žiadosťou o podporu od asistenčnej schémy DV. Je to tak pre uistenie sa, že 

načasovanie žiadosti patentu je správne a že proces žiadosti je synchronizovaný 

s technologickým a komerčným vývojom vynálezu. Schémy neposkytujú právnu asistenciu a 

radu a kandidátom je odporučené kontaktovať právnika. Poskytuje však tipy, kde získať 

potrebné informácie, asistuje v patentovom hľadaní a poskytuje ďalšie rady o patentových 

procesoch a technických záležitostiach týkajúcich sa vynálezu. 

Financovanie patentov 

V prípade, že je Podnik Írsko spokojný so zabezpečením ochrany patentu a podnik 

predložil výrobné a marketingové plány, resp. je tesne pred ich preložením, poskytuje 

financovanie pre patentovanie v Írsku a v zahraničí. Finančná podpora môže byť na začiatku 

patentového procesu do výšky 100%, ale znižuje sa v priebehu projektu. Podpora po skončení 

úvodných etáp je poskytovaná po podpise zmluvy s vynálezcom alebo podnikom na 

rozdelenie autorských honorárov alebo príjmu z predaja patentových výrobkov alebo 

264


procesov. Podiel z autorských honorárov podniku Írsko je zvyčajne malý a je odsúhlasený na 

individuálnej báze. 

Wales: Duševný majetok Wales (IP Wales®) 

IP Wales pokračuje v úspešných krokoch svojho oceneného víťazného predchodcu – 

Swansea IPR Initiative, ktorý bol ohlasovaný ako príklad najlepšej praxe v podnikovej 

podpore World Intellectual Property Organisation. Úspech Swansea IPR Initiative sa vyvinul 

do IP Wales – Wales schémy, ktorá je relevantná tisícom malých a stredných podnikov vo 

Walese, ktoré tvoria 70 percent zamestnanosti vo Waleskej ekonomike. 

Projekt bol oficiálne zahájený v polovici roku 2002 a je v prvej fáze svojej prevádzky. 

Služby zahrňujú audit DV, pravidelný bulletin, prístup k tréningovým materiálom 

a poradenstvo ako aj 50% a viac preplácaných výdavkov v MSP vo Walese, ktoré sa 

pokúšajú rásť vo svojom odbore DV, s cieľom vytvorenia kreatívnych a dlhodobo 

udržateľných pracovných miest. IP Wales je dotovaná Waleskou rozvojovou agentúrou 

(Welsh Development Agency) a Európskou úniou, čo znamená, že jej služby sú ponúknuté 

Waleským podnikom bezplatne. Projekt je riadený Katedrou práv v Univerzite Swansea. 

Prečo duševné vlastníctvo? 

Porozumenie DV prináša hodnoty pre regionálnu ekonomiku tromi odlišnými aj keď 

príbuznými spôsobmi: 

- neznalosť DV je komerčne nebezpečná – zatiaľ čo SME môžu byť neznalí 

problematiky v oblasti DV, nemôžeme povedať, že ich konkurenti zdieľajú túto 

nevýhodu, 

- úspora hodnotných zdrojov – najnovší výskum od Thomson Derwenta v USA 

predpokladá, že až 70% VaV aktivít môže byť zbytočná snaha, ktorá vyústi iba do 

duplikácie existujúcich znalostí, ktoré sa dajú vyhľadať v patentových databázach, 

- sloboda prevádzky na trhu – vlastníctvo aktív DV, môže dať MSP túto slobodu 

s pridaným bonusom tvorby obchodných aktív. 

Výskum DV Wales 

Aby DV Wales pokrýval všetky aktivity súvisiace s podnikaním, zahŕňa aj výskum 

vrátane ekonomiky a práva. S finančnou podporou patentového úradu Veľkej Británie, prvou 

oblasťou výskumu bolo poistenie DV a výskum MSP. Druhou oblasťou bola analýza 

vlastníctva aktív v rámci DV vo Walese, v porovnaní s Írskom, Škótskom a Anglickým 

regiónom. Treťou oblasťou je právne zabezpečenie DV ako zabezpečenie podnikateľských 

úverov. Súčasné výskumné aktivity sa zameriavajú na právnu ochranu vo Walese a jej 

schopnosť slúžiť potrebám Waleskej vedomostnej ekonomike. 

Dánsko: Dánsky úrad patentov a ochranných známok – asistovanie MSP pri využití 

systému DV 

Na povzbudenie Dánskych MSP pre využívanie systému duševného majetku, Dánsky 

úrad patentov a ochranných známok (DKPTO) realizoval dvojitý prístup. Prvý prístup 

zahŕňal národné opatrenia zamerané na podporu MSP v tom aby zdolali výzvy súvisiace 

265


s efektívnym využitím systému DV. Druhý prístup je orientovaný na naštartovanie opatrení 

zameraných na podporu MSP, aby využívali systém DV. Toto realizuje s podporou vlády, 

Európskej komisie a Európskej patentovej organizácie. V roku 1999 DKPTO publikovala 

štúdiu s názvom „Priemyselná politika v Dánsku“, ktorá bola iniciovaná Ministerstvom 

obchodu a priemyslu. Skúmala dánsky režim ochrany duševného vlastníctva a navrhla, čo by 

malo byť zrealizované v Dánsku a Európe, aby sa rozšíril systém ochrany duševného 

vlastníctva. Zároveň v nej povzbudzuje podniky a MSP zvlášť využívať systém duševného 

vlastníctva. 

Zvyšovanie povedomia 

Dánska vláda iniciovala dvojročný projekt s cieľom rozšírenia dánskej kultúry 

ochrany duševného vlastníctva. Očakávaný výsledok projektu je, aby viac podnikov 

pracovalo s efektívnymi manažérskymi nástrojmi DV, ktoré povedú k zvýšeniu ich 

konkurencieschopnosti. V tomto projekte DKPTO rozvinula IPscore®, čo je nový 

manažérsky nástroj, ktorý môže byť použitý všetkými podnikmi na riadenie a hodnotenie 

svojich patentov a ochranných známok. Model IPscore® je kvalitatívny nástroj, ktorý môže 

dať obraz strategickej hodnoty pre vlastníkov patentu alebo ochrannej známky. IPscore® 

formuje základ pre hodnotenie a ukazuje, akým spôsobom musia podniky postupovať, aby 

zvýšili hodnotu svojich práv. 

DKPTO venuje zvláštnu pozornosť svojim aktivitám zameranými na podporu 

dánskych MSP na ochranu a využívanie ich duševného majetku. DKPTO vybudovalo call 

centrum s cieľom informovať o témach a otázkach súvisiacich s duševným vlastníctvom. 

Centrum poskytuje dôkladné poradenstvo o záležitostiach duševného vlastníctva a komerčné 

služby DKPTO. Odhaduje sa, že centrum rieši okolo 150 telefonických otázok denne. Jeden 

zamestnanec bol špeciálne pridelený pre záležitosti MSP. Expert úzko pracuje 

s technologickými informačnými centrami (TICs), inštitútmi pre pokročilé technológie (GTS) 

a inovačnými environmentálnymi centrami, organizuje návštevy do podnikov a ponúka 

výučbu v oblasti DV. 

DKPTO poskytuje tiež knižničné služby. Hlavní užívatelia knižnice sú MSP. 

Užívatelia sa môžu dostať bezplatne k dánskym a zahraničným informáciám o patentoch. 

Dodatočne môžu užívatelia dostať informácie o úžitkových modeloch, ochranných známkach 

a priemyslových dizajnoch. 

DKPTO zahájil komunikačný koncept – profitgate – s cieľom rozšíriť strategické 

znalosti malých a stredných podnikov. Koncept pozostáva z web stránky www.profitgate.dk 

(v dánskom jazyku), telefonickej linky DKPTO, kde potenciálni užívatelia môžu volať, aby 

získali viac informácií, článkov DV pre média, prezentácií v spolupráci s podnikateľským 

sektorom v Dánsku, atď. DKPTO realizuje 30-40 aktivít zvyšovania povedomia ročne. 

Účastníci na takýchto kurzoch sú aj zástupcovia MSP. 

Znižovanie nákladov pri získavaní patentu 

V rámci Európskej patentovej organizácii (EPO), Dánska vláda navrhla, aby si 

členské krajiny zvolili dva jazyky, z ktorých jeden musí byť angličtina, francúzština alebo 

nemčina. To znamená, že žiadateľ patentu by musel urobiť maximálne tri preklady, keď žiada 

o patent v EPO regióne, čo by značne zredukovalo náklady patentu spojené s prekladom. 

266


Uznanie hodnoty aktív DV 

Spoločnosť Danish Company Account Act (Dánska spoločnosť účtovného konania) 

uznáva hodnotu aktív DV ako samostatnú položku v oficiálnom ročnom zúčtovaní podniku. 

To pomáha podnikom vrátane MSP jasne vyznačiť svoje aktíva DV a použiť ich na 

marketing alebo na účely ohodnotenia podniku. V roku 2001 DKPTO predstavilo nový 

model pre riadenie a hodnotenie ochrany duševného vlastníctva s názvom IPscoreâ. Model, 

ktorý je dostupný na CD-ROMe poskytuje viacero faktorov pre riadenie a hodnotenie 

patentov a ochranných známok. Podniky môžu získať CD-ROM zdarma. Hlavný cieľ je 

poskytnúť podnikom prostriedky, ktoré umožnia stanoviť a zdôrazniť hodnotu ochrany 

duševného vlastníctva. 

Dánsko: Dánske centrum vynálezov – tvorba a komercializácia inovačných myšlienok 

Dánske centrum vynálezov je súkromná nezisková organizácia založená v roku 1972, 

ako oddelenie Dánskeho technologického inštitútu. Cieľom Dánskeho centra vynálezov je 

asistovať dánskym súkromným vynálezcom, vedcom a MSP vo všetkých fázach ich 

invenčných aktivít, od zrodenia myšlienky až po úspešné zavedenie do podnikania. 

Podporné aktivity 

Podporné aktivity sú financované cez schému pod Dánskym ministerstvom výskumu 

a technológie: 

- webovský nástroj pre dánskych vynálezcov obsahuje „áno“ a „nie“ pre 

vynálezcov, fórum často kladených otázok, kontrolné zoznamy hodnotení 

a posudkov, kontrolné zoznamy pre získanie licencie, vzorové zmluvy a dohody 

o dôvernosti, 

- horúcu linku pre súkromných vynálezcov, kde hociktorý dánsky občan môže 

dostať zdarma radu vo všetkých fázach procesu komercializácie nových 

myšlienok. Služba je založená na telefonickom alebo e-mailovom kontakte a iba 

vo výnimočných prípadoch na osobných stretnutiach. Každý rok Dánske centrum 

vynálezov dáva 1500-2000 rád, 

- spoločné informačné aktivity pre skupiny vynálezcov, ako odpoludňajšie turné 

alebo večerné kurzy organizované s miestnymi partnermi („tour de inventor“); e- 

mail bulletin obsahujúci najnovší vývoj v témach ako ochrana duševného 

vlastníctva, prototypové technológie a licencie – tematické konferencie zamerané 

na vybrané oblasti s osobitným dôrazom na inovačné riešenia, napr. nové 

produkty pre starších ľudí, 

- víkendové kurzy pre MSP a vynálezcov pokrývajúce všetky kroky v inovačnom 

procese, 

- „Patent Surfer“ kurz pre MSP a vynálezcov, ako získať čo najviac z bezplatnej 

ochrany duševného vlastníctva a informačných databáz na Internete. 

Komerčné aktivity 

Komerčné aktivity sú platené MSP alebo vynálezcami alebo sú financované 

súkromnými fondmi alebo investormi. 

267


- Stretnutia kreativity pre podniky. Napomáhanie tvorbe nových produktov cez 

plánované použitie aplikovanej kreativity a nových metód pre zdokonalenie 

skupinovej kreativity vyvinutej Dánskym centrom vynálezov. 

- Kurzy kreativity pre podniky: kreatívny tímový pracovník, kreatívne rokovacie 

techniky. 

- Modelovanie v prototypovej dielni centra. 

Všeobecné závery a odporúčania 

Čo sa týka VaV a podnikateľskej spolupráce, môžeme zhrnúť všeobecné závery. 

Predovšetkým je dôležité využívať rôzne typy podpory (VINNOVA). Zvlášť z dôvodu, že 

SWOT analýza Žilinského regiónu ukazuje, že podpora firmám z dostupných verejných 

a regionálnych zdrojov je nedostatočná. Jeden dôležitý záver, čo sa týka prostriedkov na 

rozšírenie spolupráce medzi VaV a podnikateľským sektorom je, že rôzne finančné programy 

by mali byť implementované so zameraním na potreby firiem (zvlášť MSP) (rôzne programy 

VINNOVA). V tomto kontexte sú potrebné štruktúry všeobecnej podpory aj štruktúry 

konkrétnej podpory. Štruktúry konkrétnej podpory by sa mali zamerať na firmy, ktoré sú 

inovatívne, orientované na rast a majú potenciál pre medzinárodnú konkurencieschopnosť. 

Ďalej, SWOT analýza indikuje, že inovačný manažment (napr. znalosti o ochrane duševného 

vlastníctva v MSP a medzi inovačnými sprostredkovateľmi) je slabý, pretože v SWOT 

analýze vôbec nie je spomenutý. Návrhom pri tvorbe inovačnej politiky je, že by mala 

vytvoriť dobre fungujúce podporné štruktúry, napr. v oblastiach ochrany duševného 

vlastníctva a MSP. 

Zhrnutie 

Na základe SWOT analýzy Žilinského regiónu, je dôležité realizovať rôzne typy 

finančnej (a vzdelávacej) podpory na rozšírenie konkurencieschopnosti podnikov 

a inovačných schopností v regióne (a pôdu pre budúcich podnikateľov a inovátorov). Je 

dôležité zvažovať nasledovné stránky: 

- vytvoriť existenciu silného regionálneho vedenia presadzujúceho VaV 

a podnikovú spoluprácu v koncepte sietí a ochrany duševného vlastníctva, 

- vytvoriť spoločnú víziu (strategický koncept) ohľadne dôležitosti tejto 

problematiky, 

- rozvoj oblastí silného výskumu a inovácií, ktoré rozumejú potrebám 

a požiadavkám podnikov (jedným takýmto dôležitým segmentom je znalosť 

problematík súvisiacich s ochranou duševného vlastníctva), 

- rozvoj stratégií a zdrojov pre vzdelávanie (pre firmy, pre inovačných 

sprostredkovateľov, pre oblasť spolupráce medzi súkromným a verejným 

sektorom), 

- silnú spoluprácu zo strany podnikov, 

- dôležitosť dlhodobého prístupu. 

268


8.3 Tematická skupina 3: Skúsenosti vo vybraných sektoroch 

8.3.1 Špecifická skúsenosť vybraných regiónov: Vytváranie cezhraničných 

klastrov (automobilový, ICT) 

Castilla y Léon, Aragón and Wales – Autochain 

Trans-regionálny projekt „Autochain – automobilová dodávateľská sieť“ bola 

realizovaná tromi regiónmi: Castilla y Léon, Aragón a Wales. Hoci sú tieto regióny 

v mnohých oblastiach odlišné, majú jeden spoločný faktor, na ktorom je Autochain 

vybudovaný – automobilový priemysel, ktorý tvorí za vysoké percento HDP v každom 

z regiónov. Projekt Autochain začal začiatkom roku 1999 s cieľom zvýšiť výkonnosť 

dodávateľských sietí v týchto regionálnom automobilovom priemysle. 

Projektové aktivity 

Projekt bol rozvinutý v 4 fázach: 

Fáza 0 – výskum na zlepšenie partnerského porozumenia v sektore automobilových 

komponentov s ohľadom na dodávateľov, výrobky, výrobné systémy, technológie, najlepšie 

praktiky, atď. Bol vytvorený spoločný model automobilovej dodávateľskej siete na 

znázornenie typológie Európskej automobilovej dodávateľskej siete. Cieľom tohto modelu 

bolo identifikovať kľúčové typy zúčastnených organizácií (napr. montážne závody, priamych 

a nepriamych dodávateľov, znalostných pracovníkov ako manažérskych konzultantov, 

marketingové agentúry, dodávateľov IT služieb, atď.), a vzťahy medzi nimi. 

Fáza 1 – boli uskutočnené analýzy automobilového priemyslu v troch zúčastnených 

regiónoch. Navrhol sa jednotný dotazník, ktorý zaslali dodávateľom v automobilom 

priemysle. Taktiež sa uskutočnili rozhovory „tvárou v tvár“ so zástupcami podnikov. 

Fáza 2 – prostredníctvom analýzy výstupov predošlej fázy bolo možné identifikovať 

hlavné silné a slabé stránky každej regionálnej dodávateľskej siete automobilového 

priemyslu. Napríklad v Castilla y León bolo zistené, že hlavnými silnými stránkami boli 

vysoký stupeň priemyselnej a technologickej kapacity a stredne vysoký stupeň automatizácie 

montáže. Medzi slabé stránky patrilo to že najvýznamnejší výrobcovia áut využívali svojich 

vlastných dodávateľov a bola tu vysoká závislosť na zahraničnom kapitále. 

Fáza 3 – bola realizovaná pilotná akcia v každom regióne na zvýšenie výkonnosti 

jednotlivých automobilových dodávateľských sietí. V Castilla y León sa rozhodli vytvoriť 

automobilové fórum na zvýšenie spolupráce medzi rôznymi regionálnymi hráčmi v tomto 

sektore. Fórum bolo vytvorené na základe stretnutí s kľúčovými podnikmi a viedlo k 

zavedeniu stratégie rozvoja regionálneho automobilového priemyslu. Aragón sa pokúsil 

založiť „pomocný automobilový priemyselný klaster“. To zahŕňalo tvorbu pracovných 

skupín pre inovačný a technologický rozvoj, manažérske a organizačné schémy, kvalitu a 

životné prostredie. Riadiaci výbor bol vytvorený na monitorovanie aktivít, potvrdenie 

výsledkov a definovanie pracovného plánu na efektívne spustenie klastra. Wales sa rozhodol 

spustiť podporné schémy na „predstavenie nového produktu v automobilovej dodávateľskej 

sieti“, aby pomohol podnikom vytvárať inovatívne produkty cez zavedenie nových produktov 

(NPI) a vývoj nových produktov (NPD). To vytvorilo rámec NPI/NPD procesov, 

269


prostredníctvom ktorých boli identifikované principiálne bariéry na zefektívnenie NPI a NPD 

a určené požiadavky na podporu služieb v NPI/NPD. 

Automobilové regióny 

Šestnásť verejných organizácií, pochádzajúcich z jedenástich regiónov, ktoré sú 

vysoko závislé na výrobe áut a dodávateľskom priemysle, spojilo sily v Interreg IIIC projekte 

„Sieť automobilových regiónov“, aby vyvinuli riešenia pre ekonomické, sociálne, 

environmentálne výzvy, ktorým čelil automobilový priemysel a našli spôsoby pre adaptáciu 

sa na nové výzvy. 

„Sieť automobilových regiónov“ pomáha rôznym kľúčovým regionálnym hráčom 

spolupracovať na vytváraní prístupov s cieľom posilniť konkurenčnú pozíciu existujúceho 

automobilového priemyslu. Toto je realizované prostredníctvom benchmarking a iných 

aktivít. 

Očakávané výsledky 

Automobilové regióny sú navzájom pomáhajúce si regióny, ktoré majú za cieľ 

pochopiť základné faktory, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť miestnych závodov 

monitorovaním ekonomických a inovačných trendov v priemysle. Ďalej, poskytujú regiónom 

informácie o sociálnych problémoch, ako napr. určenie najefektívnejších spôsobov hľadania 

pracovných príležitostí pre nezamestnaných ľudí (ako výsledok straty práce 

v automobilovom priemysle alebo u jeho dodávateľov) a tvorba užitočných tréningových 

schém. 

Sieť pomáha regiónom reagovať na požiadavky priemyslu na služby pridanej 

hodnoty, aby si udržali konkurencieschopnosť a hodnotiť zručností, ktoré vyžadujú miestne 

závody. Regióny ponúkajú diverzifikáciu príležitostí pre miestnych dodávateľov. 

Automobilové regióny ďalej skúmajú ako môžu štrukturálne fondy pomôcť vylepšiť 

atraktivitu regiónov pre automobilový priemysel. 

Na dosiahnutie týchto cieľov, bolo založených päť „tematických pracovných skupín“ 

a jedna „osobitná skupina“. Každá z nich pracuje na vybranej téme 109 . 

Predmetom benchmarkingovej aktivity uskutočnenej „osobitnou skupinou“ je 

porovnať charakteristiky závodov na montáž áut a dodávateľských sietí, ako aj všetky 

špecifické opatrenia, ktoré podporujú automobilový priemysel v regióne. Tieto opatrenia 

zahrňujú vzdelávanie a dodávateľské vzťahy s VaV inštitúciami cez študijné návštevy, 

články, semináre atď. Konečné výstupy by mali zahŕňať: iniciatívy dodávateľských sietí 

v automobilovom priemysle a najlepšie praktiky navrhnuté a prediskutované v pracovných 

skupinách, spoločný projekt v oblasti medzinárodnej spolupráce medzi niektorými partnermi, 

realizáciu SWOT analýzy v každom regióne, zvýšenie regionálneho povedomia a vplyv na 

budúce stratégie. 

109 http://www.automotive-regions.org 

270


BeLCAR (Bench-learning v riadení klastrov pre automobilový priemysel v európskych 

regiónoch) 

Hlavné zameranie BeLCARu je analýza inovačných aktivít v sektore automobilových 

klastrov a zvýšenie konkurencieschopnosti inovatívnych regiónov. Na základe tejto analýzy, 

sa BeLCAR zameriava na vytváranie inter-regionálnej siete spoločných aktivít v 

automobilových klastroch, na odovzdanie získaných skúseností ďalším regiónom v Európe 

a propagácia inovácií do ďalších sektorov, klastrov a regiónov. 

Na úvod bude navrhnutá platforma spolupráce na základe analýzy šiestich európskych 

automobilových klastrov, ktoré sú BeLCAR partnermi. Partneri spoločne vyvinú a zrealizujú 

spoločné inovačné stratégie, výmenu znalostí a najlepšie skúsenosti medzi regiónmi. Ďalšie 

európske automobilové klastre budú pridružené k BeLCARu prostredníctvom pracovných 

návštev. Manažéri klastrov budú profitovať zo skúseností a nástrojov, ktoré už boli vyvinuté 

v iných automobilových klastroch a ktoré BeLCAR vylepší. Podniky automobilových 

klastrov zúčastňujúcich sa v BeLCAR budú schopné vylepšiť svoju inovačnú kapacitu 

vytváraním spoločných projektov v rámci klastra. Špeciálne sa zamerajú na inovácie 

produktov a okrem toho na projekty procesných a organizačných inovácií. 

Pracovný plán sa skladá z ôsmych navzájom prepojených pracovných balíkov vrátane 

manažmentu: 

1. návrh a vybudovanie platformy spolupráce BeLCAR, 

2. tvorba a implementácia spoločných inovačných stratégií a výmenou znalostí 

a najlepších skúseností medzi regiónmi, 

3. spoločná projektová spolupráca a tvorbe sietí mimo BeLCAR, 

4. pričlenenie ďalších európskych automobilových klastrov do BeLCAR cez 

pracovné návštevy, 

5. podpora nových inovačných projektov s ohľadom na súčasný vývoj 

v automobilovom priemysle, 

6. diskusia s Európskou komisiou ohľadne politických odporúčaní na národnej 

a regionálnej úrovni, 

7. organizácia a riadenie partnerov BeLCAR vo vzájomnej interakcii s projektovými 

manažérmi oddelenia podpory podnikania Európskej komisie, 

8. koordinácia akcií, komunikáciou a administratívne úlohy. 

Konzorcium pozostáva zo 6 regionálnych partnerov (Región Stuttgart (D), Východné 

Anglicko (UK), Horné Rakúsko (A), Lombardy (I), Barcelona (E) a Západná Transdanubia 

(HU)) a konzultačná spoločnosť (Logotech (GR)). Podniky a kľúčoví hráči sú zapojení cez 

regionálne poradenské výbory a okrúhle stoly. Experti klastrovej teórie a akademici budú 

participovať na špecifických aktivitách v rámci jednotlivých pracovných balíkov. 

Sieťovanie ICT klastrov v Európe (NICE) 

NICE je zameraný na rozšírenie európskeho ICT sektoru pomocou sieťovania 

klastrov. Projekt má za cieľ prekonať bariéry medzi regiónmi s vysoko inovatívnym 

podnikateľským prostredím na základe ICT inovácií a budovania klastrov v menej 

rozvinutých regiónoch. Preto je NICE zameraný na podporu sieťovania, spolupráce, transfer 

271


znalostí a iniciáciu spoločných projektov medzi rozvinutými ICT klastrami Európskej 

hospodárskej oblasti. 

Celkový cieľ NICE projektu je posilnenie ICT priemyslu sieťovaním klastrov, 

s ohľadom na to, že podnikateľské klastre sú centrom pre tvorbu nových pracovných miest a 

inovatívnych podnikateľských myšlienok. 

Pracovný plán sa skladá z 9 prepojených pracovných balíkov vrátane manažmentu: 

1. plynulý priebeh projektu, efektívna komunikácia v rámci projektu, finančné 

riadenie, komunikácia s programovým koordinátorom, 

2. rozvoj vzájomného porozumenia v rámci ICT sektora, jeho hodnotová sieť 

a spoločný rámec pre analýzu štruktúr regionálneho klastra, modely klastrového 

manažmentu a skúmanie regionálnych podmienok, 

3. rozvoj klastrových štruktúr, manažérskych modelov, podnikateľských stratégií, 

základných regionálnych a trhových podmienok, silných a slabých stránok, 

4. workshopy zamerané na výmenu skúseností, znalostí a vedomostí o klastrovom 

manažmente, 

5. budovanie zložiek, záujmových skupín, spoločných projektov ako aj rozvoj 

spoločných podnikateľských stratégií medzi členmi zúčastnených klastrov, 

6. transfer vedomostí, skúseností a dobrých praktík klastrového manažmentu k 

asociovaným partnerom, 

7. identifikácia regionálnych disparít a spoločných znakov, týkajúcich sa transferu 

najlepších praktík, 

8. zainteresovanie širšej oblasti regionálnych hráčov, firiem ako aj miestnych 

a národných autorít v sieťovom procese, 

9. zvyšovanie povedomia o skúsenostiach v klastrovom manažmente a sieťovaní 

biznisu, ako aj o výsledkoch. 

Konzorcium NICE doplňujú ďalšie organizácie, ktoré sa snažia prekonať bariéry 

medzi regiónmi s vysoko inovatívnym podnikateľským prostredím a menej rozvinutými 

regiónmi. 

Transnárodný klastering v automobilovom sektore (TCAS) 

Cieľ TCASu je uľahčiť výmenu skúseností a najlepších praxí medzi európskymi 

automobilovými klastrami. Hlavný cieľ je posilniť výkonnosť a rozvoj regionálnej stratégie, 

ktorá bude mať pozitívny ohlas v rámci Európskej únie. 

Tento cieľ bol rozdelený do piatich špecifických cieľov: 

- výmena skúseností a najlepšej praxe medzi poprednými automobilovými 

klastrami, 

- rozvoj najlepšej praxe v strategických a politických odporučeniach pre klastering 

v automobilovom sektore, 

- transfer know-how pre vybudovanie a riadenie klastrov s menej rozvinutými 

regiónmi v nových členských štátoch, 

272


- podpora spolupráce medzi zúčastnenými klastrami a formovanie stabilnej 

platformy spolupráce, 

- otvorenie nových európskych podnikateľských perspektív pre podniky zúčastnené 

v klastroch. 

Pracovný plán pozostáva z ôsmich navzájom prepojených pracovných balíkov vrátane 

manažmentu: 

1. rámec celého projektu, celkový projektový a finančný manažment, 

2. podrobný popis každého zúčastneného klastra, ktorý prispieva k rozvoju stratégie 

najlepšej praxe v oblasti klasteringu, vrátane formovania základných strategických 

odporúčaní, 

3. implementácia schémy pracovných návštev jednotlivých klastrov, 

4. príprava akčného plánu procesu pre proces tvorby automobilového klastra 

v regióne Wielkopolska, pridaná hodnota pozostáva z formovania všeobecných 

zásad pre organizácie zapojené do tvorby klastra v nových členských štátoch EU, 

5. sledovanie rozvoja bi- alebo multilaterálnych spoločných inovačných stratégií 

alebo projektov medzi zúčastnenými klastrami, 

6. využitie a šírenie výsledkov súbežne so schémou pracovných návštev jednotlivých 

klastrov, 

7. tvorba stratégie najlepšej praxe pre zriadenie, štruktúru, organizáciu a manažment 

automobilového podnikateľského klastra, vrátane analýzy výhod a nástrah 

klasteringu a formulácie strategických odporúčaní. 

Aby bolo možné vytvoriť stratégiu pre automobilový klastering založenej na 

najlepších skúsenostiach, ktorá berie do úvahy existujúce rozdiely, projektové konzorcium 

zahŕňa aj niektoré z „najrozvinutejších Európskych automobilových klastrov na podporu 

výmeny skúseností a najlepších praktík“ 110 . 

Pozicioning cestovného ruchu 

Keď hovoríme o pozicioningu cestovného ruchu, tieto oblasti boli identifikované ako 

dôležité v baltických regiónoch, veľa z nich má podobnú charakteristiku ako Žilinský región. 

Presnejšie ako najlepšia prax sú zvýraznené tri typy aktivít. 

Marketing - je dôležité koordinovať marketingové aktivity, aby sa vyhlo vzniku 

duplicít v marketingových investíciách a prácach. Lepší prístup k informáciám má pozitívny 

vplyv na zákaznícku orientáciu. Z pohľadu marketingu je pre posilnenie imidžu regiónu ako 

turistickej destinácie prostriedkom vytvorenie spoločnej platformy, ktorá ponúka lepšie 

vyhliadky pre tvorbu spoločných iniciatív. 

Odborný tréning - definícia a implementácia vzdelávacích štandardov v rôznych 

oblastiach aktivít turistického priemyslu slúži na poskytovanie praktických odporúčaní 

a cieľov požadovaných pre uskutočnenie turistických profesií. Nie je nevyhnutné 

„znovuobjavenie Ameriky“. Pre zabezpečenie lepšieho porozumenia a spoznania ďalšieho 

potenciálu, ktorý určuje odborné vzdelanie nedostupné vo „všestranných“ inštitúciách je 

110 http://cordis.europa.eu/innovation/en/policy/cluster-net-text.htm 

273


nutné vyjasnenie štandardov a prerozdelenie prác. Inšpiráciu môžeme nájsť v učňovských 

programoch prijatých v niektorých európskych krajinách, alebo v niekoľkých dobre 

vybudovaných školách manažmentu pohostinského podnikania, ktoré v súčasnosti slúžia 

medzinárodnej komunite (pôvodne boli určené pre obstarávanie národného trhu, napr. vo 

Švajčiarsku). 

Klastering - klastre menších a väčších podnikov (ako aj skupiny rôznych miestnych 

úradov a samospráv) s rôznou pôsobnosťou a kompetenciami môžu v mnohých prípadoch 

podniknúť spoločné akcie, v ktorých znalosti každého účastníka dopĺňajú znalostí ďalšieho 

za účelom vytvárania a zabezpečenia prístupu k lepším produktom alebo službám. 

Zodpovednosť identifikovať a zviazať iniciatívy, ktoré nie sú prepojené môže ležať na 

pleciach regionálnej samosprávy alebo iného regionálneho hráča. Tieto spoločné iniciatívy 

však musia byť dosiahnuté na základe spoločného záujmu existujúceho medzi potenciálnymi 

partnermi. Tento aspekt je veľmi dôležitý. 

Slovinsko – dáždnik nad cestovným ruchom 

V Slovinsku bol jednou z hlavných rozvojových oblastí v národnej a regionálnej 

inovačnej stratégii cestovný ruch (pracovali s takzvanými rôznymi „dáždnikmi“). Slovinsko 

(a jeho regióny) je ďalším dôležitým benchmarkom pre Žilinský región 111 . Vo svojej 

inovačnej stratégii stanovili nasledujúce ciele týkajúce sa turizmu: 

Slovinsko bude pokladané za modernú európsku krajinu a populárnu destináciu, do 

ktorej sa turisti budú radi vracať. Toto môže byť dosiahnuté prostriedkami súčasných 

iniciatív zameranými na zvýšenie dostupnosti Slovinska na základe princípu integrovaného 

turistického produktu, ktorý sa dosiahne transferom know-how, najlepšími skúsenosťami 

a profesionálnymi službami ako aj výstavbou turistickej infraštruktúry a informačného 

systému, vytvorením prepojení medzi dodávateľmi a vybudovaním spolupráce medzi 

verejným a súkromným sektorom. Plne rozvinuté služby a akcie budú poskytovať 

adrenalínovú skúsenosť pre aktívnych turistov, alebo oddychové prázdniny pre rodiny, splnia 

očakávania milovníkov kultúry a uspokoja potreby podnikateľov. Dodávatelia turistických 

služieb by mal byť integrovaní a prizvaní do tvorby spoločných akcií, školení a marketingu 

turistických produktov. 


V záverečnej správe expertnej skupiny o podnikových klastroch a sieťach (EC 2002) 

boli identifikované bariéry cezhraničnej spolupráce, týkajúce sa rozdielov v legislatíve, 

kultúre, jazyku, vzdelaní, výskume a infraštruktúre. Aj keď sa podnikateľská logika 

nezastavuje na hraniciach, stratégie sú obmedzené vo svojich vlastných administratívnych 

limitoch. Inštitucionálne kontexty sú od krajiny ku krajine rôzne, rovnako ako aj politické 

priority a prostriedky. 

Na základe údajov spomínaných v predchádzajúcom texte ako aj vykonanej SWOT 

analýzy, Žilinský región by mal implementovať platformu sieťovania a špecializovanú 

podnikateľskú infraštruktúru umožňujúcu výmenu informácií a manažment spoločných 

výskumných a klastrových projektov. Žilina, tak ako iné podobné regióny by tiež mohla 

vytvoriť „dáždniky“ s cieľom posilniť medzipodnikové vzťahy a rozvinúť súčasnú identitu, 

111 www.innovating-regions.org/download/SLORITTS%20Action%20Plan.pdf 

274


ktorá by pomohla klastrovým firmám pracovať cez národné hranice. Obzvlášť v prípade 

cestovného ruchu by sa Žilina mohla porovnávať so Slovinskom, pretože veľa aktivít 

podniknutých v ich regióne je podobných ako v Žiline. Tieto sú napr.: 

- spoločné rozvojové úlohy – rozvoj nových integrovaných turistických produktov, 

- rozvoj integrovaného informačného systému: rezervácie, predaj lístkov, 

- zavedenie systému propagácie predaja využívajúceho princíp pomocou 

turistických kariet, 

- spoločná propagácia a marketing, 

- organizácia turistických cestných značiek a ukazovateľov, 

- jednoduchý prístup a turistické štandardy vysokej kvality v turistických 

destináciach, 

- spoločné školenia a informačné aktivity. 

8.4 Tematická skupina 4: Efektívne využitie Štrukturálnych 

fondov 

Jedným z cieľov benchmarkingu je preskúmať väzby medzi Štrukturálnymi fondmi 

EU a regionálnymi inovačnými stratégiami (RITTS/RIS/RTP) v ďalších európskych 

regiónoch, aby bolo možné navrhnúť odporúčania pre Žilinský región. 

Skúsenosť ukázala, že regionálne inovačné stratégie vyzdvihli úlohu inovácií 

v dosahovaní sociálneho a ekonomického blahobytu v regiónoch (RIS/RITTS správa, Inno 

Scandinavia). Jednou z najväčších výhod RIS projektov je ich povaha umožňujúca testovanie 

nových prístupov k inováciám bez výrazného rizika zlyhania (tiež s ohľadom na dosť nízke 

rozpočty v porovnaní s programami štrukturálnych fondov). Zároveň umožňujú učiť sa od 

iných regiónov realizujúcich RIS stratégie a zdieľať tým ich skúsenosti. 

Cieľom RIS projektov je slúžiť ako inkubátor pre nové myšlienky a prístupy, ktoré 

môžu byť ďalej uplatnené a realizované cez štrukturálne fondy. Tie predstavujú významný 

nástroj na odstránenie regionálnych disparít prostredníctvom vyváženého a udržateľného 

regionálneho rozvoja. Toto platí hlavne pre inovačné aktivity a podporu technologického 

rozvoja, ktoré sú silne podporované Európskou úniou v rámci Lisabonskej stratégie 

vzťahujúcej sa k vytváraniu konkurencieschopnej a znalostnej ekonomiky. 

Čo sa týka skúmania vplyvu RIS/RITTS na štrukturálne fondy pri dosahovaní kohézie 

a naopak vplyvu štrukturálnych fondov na rozvoj inovácií, výsledky ich prepojenia nie sú 

zatiaľ úplne jasné (RIS/RITTS/inno Scandinavia). 

Niektoré z najjasnejších prípadov, kde uvedené bolo dosiahnuté sú napr. Dolné 

Rakúsko, Stredné Macedónsko, Wales a Región Wielkopolska. Tieto regióny boli schopné 

preniesť vybrané priority a/alebo úspešné RIS pilotné akcií do štrukturálnych fondov. 

275



RIS++ Dolné Rakúsko 

Pri rozvoji a implementácii RIS++, môžeme vidieť tvorbu komplexných pozitívnych 

efektov v rámci stimulácie inovačnej klímy a technologického rozvoja medzi relevantnými 

hráčmi v regióne Dolného Rakúska. 

Pridaná hodnota programu RIS++ je v tom, že vznikol priestor pre experimenty 

v rámci nových inovačných akcií, ktoré boli testované v regióne Dolného Rakúska. Niektoré 

z nich, ktoré boli úspešné, mohli byť integrované do štrukturálnych fondov ako príklady 

dobrej praxe: integrácia do finančného programu vlády Dolného Rakúska (pilotný projekt 

Podnikanie k podnikaniu, Zárodková akcelerácia firiem založených na technológiách, 

Inovační asistenti). Tieto boli napojené na cieľ 1 Operačného programu Dolné Rakúsko, čo 

vytvorilo pozitívny prínos pre regionálnu ekonomiku. 

Aktivita „Inovačný asistent“ bola úspešne integrovaná do súčasného ERDF programu. 

Niektoré z ďalších aktivít budú integrované v budúcom programe Štrukturálnych fondov 

2007-2013 (napr. „Zárodková akcelerácia firiem založených na technológiách“, „Strategická 

orientácia na hodnotu zákazníka“). 

Na druhej strane tie aktivity, ktoré sa z viacerých dôvodov neosvedčili ako funkčné 

v reálnych podmienkach, slúžili ako príklady zlej praxe a môžu byť ďalej vylepšované alebo 

adaptované na nové podmienky a potreby. Toto bol príklad „Postupnosti podnikania“. 

Očakávalo sa, že táto téma by mohla byť úspešné zaradená do RIS, avšak vysvitlo, že je to 

nereálny predpoklad, pretože neexistovali nástroje prispôsobené strategickému plánovaniu 

v oblasti postupnosti podnikania. Z tohto dôvodu boli navrhnuté riešenia pre vyššie 

spomínanú činnosť a to jej integrovaním do INTERREGu a nových programov 

Štrukturálnych fondov Dolného Rakúska. 

Preto RIS++ môže byť slúžiť ako dobrý príklad pre rozvoj regionálnej inovačnej 

politiky v Dolnom Rakúsku. 

RTP Wales 

Regionálny technologický plán (RTP) Wales mal úspech v tom, že sa podarilo 

preniesť výsledky do programu Cieľa 2 Priemyselný južný Wales a programu Cieľ 5b 

Vidiecky Wales (1997-1999). 

Ako výsledok takéhoto prístupu sa javí inovácia ako horizontálna téma tak vo 

všetkých programoch štrukturálnych fondov ako aj v samostatných prioritných oblastiach. Pri 

hodnotení projektových návrhov predložených pod Cieľom 2/5b programu, bolo do veľkej 

miery brané do úvahy, či sú projekty zostavené v súlade s cieľmi RTP. Takýto projekt mal 

potom väčšiu šancu na úspech v žiadosti o získanie príspevku podľa cieľa 2/5b. 

V rámci konkrétnych RIS priorít/pilotných akcií financovaných cez spomínané 

programy štrukturálnych fondov, na základe záverečnej správy ani telefonických rozhovorov 

nebolo možné identifikovať takéto činnosti projektu, pretože projekt bol dokončený a osoba 

zodpovedná za RTP v čase uskutočnenia projektu viac nie je v na pozícii. 

276


RTP Stredné Macedónsko 

Tvorba, realizácia a integrácia RTP Macedónsko do programov štrukturálnych fondov 

je ďalším dobrým príkladom dosiahnutia synergických efektov z fondov dostupných 

v regióne s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu. 

Na základe analýzy dopytu a ponuky ako aj ekonomickej, sociálnej a politickej 

analýzy regiónu, bolo možné definovať viacero priorít Regionálneho technologického plánu, 

ktorý určuje rámcovú orientáciu. Priority boli potom transformované do strategických 

pilotných projektov, ktoré tvorili základ RTP akčného plánu. Implementácia RTP bola do 

značnej miery prepojená do 2. Rámcovej podpory EK a komunitných iniciatív podporujúcich 

inovačný a technologický transfer. 

Regionálny operačný program Stredné Macedónsko, Sub-program „Posilnenie 

konkurencieschopnosti podnikov“ pokrýval rovnaké záležitosti ako RTP. Niektoré z 

prioritných činností RTP, ktoré boli zahrnuté do operačného programu, napr. vytvorenie 

regionálnej rady pre výskum a propagáciu aplikovaného výskumu (inovačný úrad) za účelom 

rozšíriť spoluprácu medzi výskumným a podnikateľským sektorom. Ďalším dôležitým 

výsledkom RTP, ktorý bol ďalej rozvinutý v štrukturálnych fondoch bolo vytvorenie 

Podpornej jednotky VaV v Technologickom parku v Thessaloniki za účelom rozvinúť nové 

služby pre technologický transfer a poskytovanie podnikateľských služieb. Hlavné úspechy 

počas fungovania Podpornej jednotky zahrňovali organizáciu akcií s cieľom priblíženia 

európskych VaV programov MSP a konzultácie poskytované MSP pri príprave projektových 

návrhov v oblasti VaV ako aj spoločná príprava niekoľkých návrhov v spolupráci s MSP. 

Zaistenie synergických účinkov prepojenia RTP so štrukturálnymi fondmi v Strednom 

Macedónsku môže byť prisudzované inštitucionálnym štruktúram zahrnutým 

v programovaní. Bola to predovšetkým Inovačná a podnikateľská komisia, ktorá riadila, 

monitorovala a vyhodnocovala pilotné akcie v RTP a zároveň priblížila ich výsledky 

štrukturálnym fondom. Ďalším dôležitým facilitátorom prepojenia medzi RTP a 

štrukturálnymi fondmi bol Inovačný úrad Stredného Macedónska. 

RIS Wielkopolska 

RIS Wielkopolska bol jedným z RIS NAC projektov, ktorý si stanovil za cieľ vylepšiť 

inovačnú klímu v Poľsku. V RIS projekte boli definované niektoré krátkodobé a strednodobé 

strategické pilotné akcie. 

Čo sa týka vplyvu RIS na priority programov štrukturálnych fondov pre región 

Wielkopolska, dá sa povedať, že projekt bol do určitej miery úspešný. Programy 

Štrukturálnych fondov sú koordinované na národnej úrovni, a preto nebolo možné aby 

koordinátori Wielkopolska RIS navrhli celú stratégiu pre štrukturálne fondy pre svoj región, 

napriek tomu, že uspeli pri ovplyvňovaní priorít, ktoré sú financované cez štrukturálne 

fondy. Dôkazom úspechov je špecifické opatrenie nazvané „Regionálna inovačná stratégia 

a transfer vedy“, ktoré bolo zavedené do štrukturálnych fondov. Týmto bola téma inovácií 

integrovaná do štrukturálnych fondov ako jedna z priorít pre všetky poľské regióny. 

Čo sa týka konkrétnych projektov, napr. ďalší rozvoj Wielkopolskej inovačnej siete, 

ktorá bola konkrétnym výsledkom RIS Wielkopolska (pilotná akcia) bolo navrhnuté, aby táto 

bola financovaná pod štrukturálnymi fondmi. Rovnako to bolo aj v prípade projektu 

Monitoringu regionálnej inovačnej stratégie Wielkopolska, pre ktorý bol tiež navrhnuté 

277


financovanie z operačného programu. Boli navrhnuté aj iné projekty, ako napr. Rozvoj 

inovačného a technologického centra vo Wielkopolskej, založenie Chemického klastra 

v regióne, ako aj projekt kampane pre rast povedomia o dôležitosti inovácií v regióne 

Wielkopolska. 


Pri zhrnutí vyššie spomínaných skúsenosti je možné povedať, že v tých prípadoch, 

keď regionálne verejné inštitúcie boli buď priamo zapojené do procesu programovania 

a plánovania štrukturálnych fondov, alebo mali aspoň možnosť ovplyvniť programy, bolo 

možné integrovať a usmerniť RIS výsledky a skúsenosti a prepojiť ich na štrukturálne fondy. 

Alokácia fondov na inovačné aktivity v novom programovom období 2007-2013 

odráža, že významná časť opatrení bude zameraná na „mäkké zložky“ inovačnej podpory 

skôr ako na podporu „fyzickej infraštruktúry“. Toto platí hlavne pre nové členské štáty EÚ. 

Opatrenia strategického referenčného rámca Slovenskej republiky, ktorý sa práve ukončuje, 

naznačujú, že inovácie budú jednou z financovaných priorít - bude tu dokonca aj samostatný 

Operačný program venovaný inovačným aktivitám. 

Napriek tomu, že plánovanie a programovanie štrukturálnych fondov je v Slovenskej 

republike na národnej úrovni a regionálna inovačná stratégia projekt nie je ešte ukončená, 

skúsenosti v regióne Wielkopolska ukázali, že dokonca aj v centralizovaných krajinách je 

príležitosť ovplyvniť národné finančné priority pod štrukturálnymi fondmi. 

Ďalší spôsob prepojenia RIS so štrukturálnymi fondmi je vybrať pilotné akcie 

a skúsenosti RIS ako základ pre budúce projekty, ktoré by mohli byť financované zo 

štrukturálnych fondov. Následne by bolo možné použiť limitované finančné zdroje 

efektívnym spôsobom a dobre ich nastaviť na riešenie problémov a potrieb regiónu. 

8.5 Tematická skupina 5: Spolupráca medzi inovačnými 

sprostredkovateľmi 

Nasledujúca téma identifikovaná na základe SWOT analýzy Žilinského regiónu ako 

jedna z prioritných oblastí pre benchmarkingovú analýzu sa týka identifikácie najlepších 

skúseností v iných európskych regiónoch, ktoré mali za cieľ zlepšenie regionálnej inovačnej 

ponuky prostredníctvom projektov RIS/RITTS/RTP. 

Inovační sprostredkovatelia sú veľmi dôležití pre podnikateľský sektor 

a predovšetkým MSP, pretože poskytujú služby, ktoré pomáhajú podnikom byť viac 

inovatívnymi a úspešnými na trhu a tak prispievať k prosperite celého regiónu. Veľa 

európskych regiónov, ktoré realizovali RIS/RITTS/RTP stratégie definovali ako jeden zo 

strategických cieľov projektu zlepšenie koordinácie medzi inovačnými sprostredkovateľmi, 

ako aj zlepšenie podporných služieb pre MSP. 

Tu sú niektoré príklady, ako si niektoré európske regióny poradili s výzvou vylepšiť 

služby regionálnych inovačných sprostredkovateľov prostredníctvom projektov 

RIS/RITTS/RTP. 

278



RITTS Južné Švédsko 

Hlavnou príčinou realizácie RIS Južné Švédsko bol fakt, že regionálna inovačná 

ponuka zahŕňala rôznych hráčov, ktorí dosahovali veľmi nízku efektivitu podnikania. Preto, 

jedným z cieľov RITTS Južné Švédsko bola príprava a realizácia opatrení na podporu 

regionálnej inovačnej infraštruktúry, zvýšenie efektivity týchto služieb smerom k podnikom 

a zvýšenie transparentnosti celého inovačného podporného systému. 

Jedným z hlavných záverov projektu RITTS bolo, že marketingové podporné služby 

neboli dostatočné a zároveň dochádzalo k prekrývaniu služieb medzi inovačnými 

sprostredkovateľmi. Ako výsledok projektu boli navrhnuté činnosti, ktoré zahrňovali 

presmerovanie inovačných podporných služieb, aby lepšie vyhoveli potrebám podnikov 

a uľahčenie prístupu k tomuto systému. RITTS navrhol zoznam projektov, medzi iným aj 

zriadenie regionálneho marketingového centra pre podniky a vytvorenie „one-stop-shop“ 

inštitúcie, ktorá by podporovala MSP. Avšak pilotný projekt pre túto aktivitu nenašiel 

podporu v regióne a bol nakoniec regionálnymi hráčmi odmietnutý. 

Aby túto situáciu v regióne zlepšili, navrhli alternatívne riešenie. Zanalyzovali 

a prehodnotili služby všetkých inovačných sprostredkovateľov a vytvorili sieť 

sprostredkovateľov, ktorú koordinovalo najväčšie mesto v regióne. Vytvorili spoločnú 

databázu podnikov pre všetkých sprostredkovateľov a sprostredkovatelia sa začali 

špecializovať a poskytovať „balíkové služby“ v spolupráci s inými sprostredkovateľmi, 

s ktorými predtým súťažili. Vo všeobecnosti je možné zhodnotiť, že regionálne podniky boli 

veľmi spokojné s novou kvalitou služieb, ktoré im regionálni sprostredkovatelia poskytovali. 

Po tom ako bol projekt RITTS ukončený, situácia sa zmenila. Kvôli zmenám 

v regionálnej vláde, ako aj vnútorným štruktúrnym zmenám inovačných sprostredkovateľov 

bola spolupráca medzi sprostredkovateľmi pozastavená. 

RITTS Stredné Švédsko 

Vypracovanie RITTS Stredné Švédsko bolo podmienené potrebou posilniť inovačné 

činnosti a procesy v regióne, vytvoriť jednoduchšie a viac transparentné podporné 

podmienky, zvýšiť povedomie ako aj postoj k inováciám, mobilizovať a koordinovať zdroje 

a výskumný potenciál univerzít a zlepšiť inovačnú infraštruktúru v regiónoch Stredného 

Švédska. 

Aby mohli zanalyzovať regionálnu ponuku v oblasti inovácií a technológii, 

uskutočnili rozhovory s viac ako 40 sprostredkovateľmi s cieľom ohodnotiť silu regionálnej 

ekonomiky a identifikovať medzery alebo naopak prekrytia v existujúcich službách. Jedným 

z výsledkov analýzy ponuky v regióne bolo zistenie, že príliš veľa organizácií poskytovalo 

podporu v oblasti podnikania a inovačných služieb, čo malo za následok veľké prekrývanie 

ich funkcií a zmätenie potenciálnych klientov. Navyše, veľa sprostredkovateľov bolo 

pokladaných za príliš neflexibilných a nedostatočne podnikavých vo svojom prístupe k 

podpore MSP. 

Aby zlepšili túto situáciu a vytvorili nebyrokratický podporný inovačný systém, ktorý 

by vychádzal z potrieb firiem, zrealizovali niekoľko aktivít, vrátane vytvorenia databázy 

279


„otvorených dverí“ obsahujúcej informácie o všetkých regiónoch, organizáciách 

a sprostredkovateľoch. Následne boli schválené spoločné pravidlá a dohody o službách, aby 

mohli takto pokračovať. 

Je nutné uviesť, že región Stredného Švédska zistil, že by bolo nemožné koordinovať 

aktivity všetkých inovačných sprostredkovateľov v regióne a potom nechať na voľnom 

rozhodnutí podnikov, aby sa rozhodli, ktoré služby ktorých sprostredkovateľov využijú. 

RIS Wielkopolska 

Projekt RIS realizovaný regiónom Wielkopolska identifikoval hlavné nedostatky vo 

vhodnej štruktúre podporných inovačných inštitúcií, ako aj v kvalite a povahe služieb, ktoré 

poskytovali regionálnym podnikom. Preto boli identifikované tri špecifické ciele projektom 

RIS Wielkopolska: 

1) Vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia pre inštitúcie podporujúce 

inovácie 

RIS Wielkopolska určil, že pre zvýšenie inovatívnosti regionálnych podnikov je 

nevyhnutné poskytovať im vhodné podporné inovačné služby. Aby to mohli dosiahnuť, 

vznikla tu výzva pre miestne inštitúcie, špecializované inštitúcie, ako aj pre organizácie 

poskytujúce služby pre jednotlivé odvetvia priemyslu v celom regióne. 

Zistili, že ak chcú inštitúcie podporujúce podnikanie poskytovať vysoko kvalitné 

služby, musia neustále rozvíjať svoje ľudské zdroje a zvyšovať kvalifikáciu svojich 

zamestnancov. Čo sa týka implementácie tohto cieľa v rámci projektu RIS, podľa manažérov 

RIS Wielkopolska, schéma rozvoja ľudských zdrojov nebola zahrnutá do projektu 

a predstavuje výzvu pre blízku budúcnosť. 

2) Vylepšenie kvality služieb a prispôsobenie ponuky ich služieb potrebám podnikov 

Po fáze analýz projektu regionálnej inovačnej stratégie zistili, že podniky vo 

Wielkopolskej vyžadujú komplexnú ponuku poradenstva a podnikateľských služieb najvyššej 

kvality. Táto ponuka ale musí byť prispôsobená skutočným potrebám podnikov. Taktiež 

realizovali kontinuálny monitoring požiadaviek podnikov, ktorý sprevádzalo vyhodnotenie 

spokojnosti podnikov s poskytovanými službami. V projekte RIS nevytvorili monitorovací 

systém, ale táto aktivita je teraz realizovaná v rámci štrukturálnych fondov ako samostatný 

projekt. 

Projekt RIS pomohol rozpoznať potrebu pre postupnú zmenu vo finančnej štruktúre 

sprostredkovateľov a potrebu zmeny poskytovania služieb. Dôležitým faktorom tu bolo 

vytvorenie mechanizmu postupnej komercializácie služieb, kde je limitovaný rozsah služieb 

ponúkaných bezplatne. Komerčné fondy by mali nahradiť dotácie. Mal by sa vybudovať 

systém grantov pre školiace a poradenské služby, aby podniky, pre ktoré sú granty určené, 

využívali služby od inštitúcií podporujúcimi podnikanie. Pri stanovovaní cien a poplatkov za 

takéto služby, nakoniec tento zámer neuspel, avšak plánujú riešiť túto tému v blízkej 

budúcnosti. 

280

3) Zlepšenie štruktúry a dostupnosti služieb 


Podniky v regióne vyžadujú transparentný a dostupný systém služieb realizovaný 

inštitúciami podporujúcimi podnikanie. Projekt si dal za cieľ vytvoriť sieť existujúcich 

podporných inštitúcií, čo by umožňovalo štruktúrovanie ponúkaných služieb a výmenu 

informácií. Vďaka týmto činnostiam budú inštitúcie schopné dozvedieť sa viac o vzájomnej 

ponuke, čo zároveň pomôže podnikom obrátiť sa na správu inštitúciu. Ako priamy výsledok 

RIS projektu (samostatná pilotná akcia), bola vybudovaná Wielkopolska inovačná sieť ako 

základ pre spoluprácu medzi podpornými inštitúciami vo Wielkopolskej. Následne navrhli 

ďalší rozvoj Wielkoposlkej inovačnej siete prostredníctvom financovania zo štrukturálnych 

fondov. 


Ako všeobecný záver môžeme vyhlásiť, že zlepšenie podpornej inovačnej 

infraštruktúry, ako aj služieb inovačných sprostredkovateľov sú dôležitými horizontálnymi 

témami, ktoré môžeme nájsť vo veľa RIS/RITTS/RTP projektoch v celej Európe. 

Tri z vyššie opísaných regiónov si dali za cieľ založenie siete inovačných 

sprostredkovateľov, aby tak vyriešili problém nedostatku koordinácie medzi 

sprostredkovateľmi a prekrývajúcimi sa službami, ktoré vykonávajú pre MSP. Skúsenosť 

ukazuje, že to nie je ľahká úloha. Napríklad v Južnom Švédsku, projekt RITTS pomohol 

vybudovať dobrú komunikáciu a platformu výmeny informácií medzi inovačnými 

sprostredkovateľmi v regióne, avšak iba počas trvania projektu. Po skončení projektu, sieť 

zastavila činnosť okrem inéého kvôli politickým rozhodnutiam a nedostatku podpory zo 

strany projektu regionálnych politikov. 

Naopak, v poľskom regióne Wielkopolska, bola Inovačná sieť uznaná ako veľmi 

dôležitá pre ďalší rozvoj regionálnej inovačnej infraštruktúry a bolo zaistené jej ďalšie 

financovanie zo štrukturálnych fondov. Na druhej strane sa napríklad v tomto regióne 

preukázalo problematické uviesť poplatky za inovačné služby od sprostredkovateľov a to za 

účelom, aby pôsobili na trhovom základe. 

Aj keď RITTS Stredné Švédsko prispelo k vytvoreniu databázy obsahujúcej 

informácie o všetkých regionálnych organizáciách a sprostredkovateľoch, regionálna 

samospráva Stredného Švédska sa rozhodla nekoordinovať sprostredkovateľov priamym 

spôsobom, ale nechať im priestor pre vlastnú iniciatívu, aby si podniky mohli vybrať 

z ponuky služieb od rôznych sprostredkovateľov. 

Zhrnutie 

Na základe SWOT analýzy Žilinského regiónu, vznikla potreba väčšej koordinácie 

regionálnej inovačnej infraštruktúry. Vytvorenie inovačnej siete by mohlo byť potenciálnou 

pilotnou akciou, ale pred samotným vytváraním nových systémov a zmien v regionálnej 

inovačnej infraštruktúre, by malo v regióne dôjsť k zapojeniu a mobilizácii všetkých 

relevantných hráčov (predovšetkým mestských a miestnych úradov), aby bolo možné 

dosiahnuť jej akceptáciu u verejnosti. 

281


8.6 Tematická skupina 6: Rast povedomia o inováciách 

(Södermanland) 


RIS Mersin – predstavenie regionálnych inovácií v Turecku 

RIS Mersin je prvý turecký RIS projekt. Je koordinovaný METU-Technopolisom 

v spolupráci s Univerzitou Mersin, Mersinskou obchodnou a priemyselnou komorou, Mersin- 

Tarsus priemyselnou zónou a gréckym partnerským regiónom Epirus. Jeho cieľ je zvýšiť 

regionálny inovačný potenciál: 

1) propagáciou regionálnej inovačnej infraštruktúry, 

2) tvorbou regionálnej kultúry otvorenej inováciám a kreativite, 

3) povzbudzovaním spolupráce univerzita - priemysel pre transformáciu výsledkov 

výskumu do komerčných inovácií, 

4) zvýšením počtu inovatívnych MSP. 

Ciele projektu zahŕňajú aj tvorbu spoločnej platformy pre univerzity, výskumné 

centrá, súkromný a verejný sektor a propagáciu vnútro-odvetvových a vnútro-regionálnych 

príležitostí pre spoluprácu. Regionálna inovácia je v Turecku novým konceptom, ktorého 

tvorba bola tradične viac centrálna než regionálna. Na zvýšenie povedomia o projekte 

a tvorbu všeobecného záujmu o inovácie, RIS Mersin uskutočnila širokú propagačnú 

kampaň, vrátane reklamy, novinových článkov a programov v regionálnej televízii. Hlavná 

aktivita „Prvé regionálne inovačné fórum“ bola organizovaná v polovičke novembra, za 

účelom vyzdvihnutia výhod z propagácie inovácií. Táto konferencia mala rozsiahle 

regionálne i národné obecenstvo. Starosta Mersinu a turecký minister priemyslu a obchodu 

pri rozhovore vo fóre podčiarkli dôležitosť RIS Mersinu, ako prvého tureckého inovačného 

projektu a ako inšpiráciu pre ďalšie turecké regióny. 

RIS Zlín – posilnenie regionálnej konkurencieschopnosti a podnikania 

Zlínsky samosprávny región bol založený len v roku 2001. Má dlhú priemyselnú 

tradíciu, ale počas posledných dekád zaznamenal pokles prosperity a spomalenie 

regionálneho rozvoja. Dnes je Zlín na jednej strane jeden z najmenej rozvinutých českých 

regiónov, ale na strane druhej má nemalý priemyselný potenciál. Zlínský samosprávny kraj, 

zodpovedný za regionálny rozvoj, hľadá nástroje na stimuláciu podnikania a ekonomického 

rastu a považuje podporu inovácií za svoju prioritu. Spolu s novou, dynamickou Univerzitou 

Tomáša Baťu – založenou v roku 2000 a ďalšími miestnymi partnermi, Zlínský samosprávny 

kraj spustil RIS Zlín s celkovým cieľom posilniť regionálnu konkurencieschopnosť 

a podnikateľskú aktivitu. Jeho špecifické ciele zahŕňajú podporu priaznivých podmienok pre 

inter-regionálnu spoluprácu a transfer know-how v oblasti inovácií zo zahraničia a spájanie 

regionálnych podnikov s VaV kapacitami mimo regiónu. Projekt by mal tiež prispieť 

k stimulácii inovačných aktivít regionálnych firiem a zvýšiť podiel práce v Zlíne, ktorá 

vyžaduje vzdelanie tretieho stupňa. 

282



Čo sa týka zvyšovania povedomia o dôležitosti inovačných a vzdelávacích aktivít, je 

dosť komplikované identifikovať jeden špecifický benchmark, pretože v takýchto aktivitách 

je zahrnutých veľa krajín a regiónov (aj keď na rôznych stupňoch). 

Ako všeobecný záver môžeme uviesť, že je dôležité zvyšovať povedomie týkajúce sa 

nevyhnutnosti inovácií pre firmy. Je tiež dôležité zvyšovať povedomie týkajúce sa faktu, že 

firma môže byť inovatívny rôznymi spôsobmi, t.j. nie iba prepojením sa na univerzitu. 

Ďalším dôležitým bodom je, že región by mal využívať rôzne kanály pre zvyšovanie 

povedomia o dôležitosti inovácií. 

Zhrnutie 

Na základe SWOT analýzy Žilinského regiónu, považujeme za dôležité zvyšovať 

povedomie o dôležitosti vedy a technológií, inovácií, ich komercializácie a podnikania 

v regióne. Dôležité je tiež podporiť komunitnú diskusiu o súčasných vývojových trendoch vo 

vede, inováciách a technológiách. Taktiež je dôležité povzbudzovať mladých ľudí, aby po 

skončení povinnej školskej dochádzky študovali vedné odbory v oblasti strojárstva 

a technológií, inovácií a podnikania (budúci podnikatelia regiónu) a v tomto kontexte skúsiť 

upútať viac mladých ľudí smerom k samostatnej podnikateľskej kariére. Na záver, je dôležité 

podporiť informovanosť podnikov pri rozhodovaní prostredníctvom väčšieho povedomia o 

dôležitosti inovácií a úlohy vedy a technológie, ale tiež faktu, že inovácie by mali byť riadené 

podľa požiadaviek trhu a že firma môže byť inovatívna aj v podnikových procesoch, 

marketingu, manažmente, atď. 

283


ZHRNUTIE: 8 BENCHMARKING POSTAVENIA ŽILINSKEHO REGIÓNU V POROVNANÍ 

S VYBRANÝMI REGIÓNMI EÚ 

Tematická skupina: Vnútorný rozvoj MSP 

REGIÓN 

Stredné 

Maďarsko 

Región 

Plzeň 

VÝCHODISKOVÝ 

STAV/CIELE 

Zvýšenie inovačnej schopnosti a 

konkurencieschopnosti malých 

a stredných podnikov, podpora 

podnikov úspešne pôsobiacich na 

trhu EÚ, posunutie výrobného 

sektora od „montáže“ smerom k 

VaV, k službám na vyššej úrovni 

a k znalostnej ekonomike. 

Odstránenie nízkej inovačnej 

kapacity regiónu, zlepšenie 

podmienok pre rozvoj inovácií, 

podporenie rozvoja sektorov 

s vysokým inovačným 

potenciálom (resp. vznik nových 

sektorov), posilnenie VaV 

kapacít. 

ÚSPEŠNÁ PRAX 

založenie konzorcia vývoja 

výrobkov 

vytvorenie systému prepojenia 

vytvorenie fondu zárodkového 

kapitálu 

rozvoj klastrov a siete spolupráce 

rozvoj fyzickej infraštruktúry 

rozvoj služieb 

rozvoj regionálnych VaV kapacít 

zvýšenie marketingu VaV 

zapojenia regionálnych kapacít 

v národných, medzinárodných 

programoch a projektoch 

PODROBNEJŠÍ POPIS 

Založenie konzorcia vývoja výrobkov, v ktorom 

kompetencie požadované pre inovačný proces vychádzajú 

od špecializovaných inštitúcií alebo dodávateľov, za 

účelom podpory vývoja výrobkov v MSP. 

Vytvorenie široko použiteľného databázového systému 

s cieľom ľahšieho transferu informácií. 

Nástroj zameraný na financovanie vývoja výrobkov 

a realizáciu inovačných myšlienok MSP ako aj na 

poslinenie vzniku „start-up“ firiem. 

Založenie pilotného regionálneho klastra. 

Predĺženie existujúcej infraštruktúry pre technologické 

firmy a inovačné „start ups“ firmy. 

Poskytovanie konzultačných a informačných aktivít pre 

podniky. 

Založenie nových VaV centier a podpora spolupráce 

vysokých škôl a biznisu. 

Ponuka výstupov VaV na trhu. 

Poskytovanie informácií o možnostiach účasti v národných 

a medzinárodných programoch a projektoch. 

284


Región 

Shannon 

Širší 

Rotterdam 

Posilnenie partnerstva medzi 

všetkými kľúčovými inovačnými 

hráčmi, vytvorenie lepšej 

infraštruktúry ako aj podmienok 

pre inovačný proces. 

Zlepšenie využitia príležitostí, 

ktoré poskytuje región analýzou 

rozvoj väzieb spolupráce 

podporu informačnej spoločnosti 

zlepšenie inovačných podporných 

programov 

podpora inovačných pilotných 

programov, posilňujúcich inovácie 

v podnikoch 

podporu inovačných „sietí“ 

zlepšenie prístupu k rizikovému 

kapitálu, akciám a finančným 

skúsenostiam ako aj verejné 

financovanie inovačného výskumu 

v MSP 

komunikácia a výmena informácií 

zvýšenie informovanosti 

Posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami 

a podnikmi cez identifikáciu nových foriem spolupráce vo 

sfére inovácií. 

Využívanie informačných technológií v inovačných 

programoch, stimulácia nových IT „startu-up“ firiem, vstup 

do riadenia inkubátorov prostredníctvom IT prepojenia na 

regionálnych hráčov. 

Vytvorenie systému správy riadenia štátnych programov 

podpory podnikov. 

Podpora programov pre inovácie v podnikoch, regionálny 

systém inovačných cien, poskytujúci mediálne 

zabezpečenie otázok inovácií. 

Vytvorenie sietí spájajúcich verejný a súkromný sektor 

a medzinárodné kontakty cez odborný mentoring 

(vytvorenie kontaktného bodu v každej inštitúcií). 

Realizácia štúdie uskutočniteľnosti o založení regionálneho 

podnikového fondu s miestnymi partnermi a návrh 

mechanizmu pre zabezpečenie finančného riadenia. 

Vytvorenie regionálnej inovačnej web stránky pre výmenu 

informácií nazvanej „Sieť vedomostí regiónu Shannon“, 

prepojujúcej technologické centrá piatich vysokých školách 

v regióne ako aj zabezpečenie odborného mentoringu. 

Zvýšenie znalostí MSP v oblasti inovácií a podnikateľskej 

kultúry. 

285


Posilnenie inovačného potenciálu 

regiónu šírením inovačných 

znalostí, podporovaním 

inovačných procesov, zlepšením 

podnikateľskej kultúry 

a zameraním sa na posilnenie 

odvetví s vysokým inovačným 

potenciálom v miestnej 

ekonomike. 

zvýšenie regionálnej spolupráce 

podpora finančných možností 

Stimulácia inovatívnej spolupráce medzi regionálnymi 

subjektmi a inštitúciami. 

Hľadanie nových prostriedkov na financovanie inovačných 

produktov spolupráce (tak verejných ako aj privátnych). 

Tematická skupina: Spolupráca medzi VaV a podnikmi 

REGIÓN/KRAJINA ÚSPEŠNÁ PRAX CHARAKTERISTIKA POPIS 

Miestne centrá zdrojov pôsobiace na troch 

úrovniach: 

- individuálnej (poskytovanie rád 

Centrá prevádzkované samosprávami, konzultačnými 

ženám pri začatí podnikania alebo pri 

spoločnosťami v zastúpení samosprávy alebo 

rozvoji existujúceho podnikania) 

neziskovými organizáciami, zamerané na 

- skupinovej (zabezpečenie priestorov 

Södermannland posilnenie vplyvu 

poskytovanie informácií, rád a školení pre ženy, ktoré 

pre sieťovanie, semináre a školenia 

žien na rozvoj 

sa zaujímajú o podnikanie a miestny alebo 

viažuce sa k podnikaniu žien) 

regiónu 

regionálny rozvoj. 

- štrukturálnej (spolupráca s inými 

aktérmi podnikateľského rozvoja 

v kraji). 

286


Švédsko 

Nemecko 

rozšírenie 

spolupráce medzi 

VaV 

a podnikateľským 

sektorom 

rozšírenie 

spolupráce medzi 

VaV 

a podnikateľským 

sektorom 

Projekt Equal terms, zameraný na: 

- rozvojové metódy pre analýzu 

odvetví, v ktorých podniká veľa žien 

(napr. zdravotná starostlivosť) 

- rozvojové metódy pre zahrnutie žien 

do podnikateľskej politiky a podpory, 

- zvýšenie znalostí o ženách 

podnikateľkách, 

- vytvorenie ochrannej známky pre 

regionálne centrum zdrojov pre ženy 

Aktivity agentúry VINNOVA (Švédska 

agentúra pre inovácie): 

- VINNVÄXT („víťazný rast“) 

- FORSKA &VÄX („výskum & rast“) 

- VINN NU („zvíťaziť teraz“) 

- SMINT 

Rozdelenie verejnej podpory, založené na 

súťaži medzi iniciatívami pre samoorganizovanú 

spoluprácu vo výskume 

a vývoji (VaV). 

8 lokálnych centier zdrojov reprezentujúcich všetky 

samosprávy v kraji Södermannland je zapojených do 

projektu Equal Terms. 

VINNVÄXT - súťaž pre regióny, ktorej cieľom je 

podporovať udržateľný rast rozvojom medzinárodne 

konkurencieschopného výskumu a prostredia. 

FORSKA &VÄX – program pre rozšírenie 

a stimuláciu VaV predovšetkým v MSP. 

VINN NU - súťaž pre podniky, ktoré zakladajú svoju 

činnosť na výsledkoch VaV, zameraná na prípravu 

a objasnenie komerčne zaujímavých projektov. 

SMINT - fondy pre malé a stredné podniky na 

realizáciu štúdií uskutočniteľnosti, týkajúce sa 

medzinárodnej technologickej spolupráce. 

Prizvanie miestnych skupín alebo „siete“ hráčov, aby 

podávali návrhy pre kooperatívne výskumné 

a vývojové projekty, s vyhliadkou dosiahnuť podporu 

pre realizáciu návrhu. Na základe hodnotenia 

predložených návrhov sa vyberú najsľubnejšie 

iniciatívy pre verejnú podporu. 

Francúzsko 

rast 

informovanosti 

o duševnom 

vlastníctve v MSP 

„Preddiagnostika“ duševného vlastníctva pre 

MSP, ktoré majú nedostatočné alebo žiadne 

skúsenosti v oblasti ochrany duševného 

vlastníctva (zvlášť u patentov). 

Spracovanie pred-diagnostickej správy, ktorá 

uľahčuje analýzu duševného vlastníctva integrovaním 

do všeobecného konceptu podnikového rozvoja. 

Cieľom je podčiarknuť hodnotu podnikovej politiky. 

287


Írsko 

Wales 

Dánsko 

asistenčná schéma 

duševného 

majetku 

Duševný majetok 

Wales (IP 

Wales®) 

Asistovanie MSP 

pri využití 

systému 

duševného 

vlastníctva 

Tvorba 

a komercializácia 

inovačných 

myšlienok 

Poskytovanie podpory na duševný majetok 

vynálezcom a MSP . 

Schéma podnikovej podpory duševného 

vlastníctva prostredníctvom World 

Intellectual Property Organisation. 

Aktivita Dánskeho úradu patentov 

a ochranných známok DKPTO – spočívajúca 

v asistovaní MSP pri využití systému 

duševného vlastníctva, zamerané na národné 

opatrenia podpory podnikov pri efektívnom 

využití existujúceho systému. 

Aktivita Dánskeho centra vynálezov – 

asistencia súkromným vynálezcom, vedcom 

a MSP vo všetkých fázach ich invenčných 

aktivít, od zrodenia myšlienky až po úspešné 

zavedenie do podnikania. 

Schéma sa zameriava na nasledujúce aktivity: 

- poradenstvo o ochrane vynálezov, 

- financovanie pre žiadateľov o patent, 

- poradenstvo o vývoji a komercializácií 

vynálezov . 

Služby zahrňujú audit DV, pravidelný bulletin, 

prístup k tréningovým materiálom, poradenstvo ako 

aj zabezpečenie 50 a viac %-ného podielu 

preplácania výdavkov na duševné vlastníctvo 

v regionálnych MSP. 

Aktivita je zameraná predovšetkým na nasledujúce 

strategické oblasti: 

- Zvyšovanie povedomia 

- Znižovanie nákladov pri získavaní patentu 

- Uznanie hodnoty aktív duševného vlastníctva 

V rámci nej bol vytvorený kvalitatívny nástroj, 

ktorého použitie umožňuje získať obraz strategickej 

hodnoty patentu alebo ochrannej známky pre 

vlastníka. 

Realizuje sa prostredníctvom podporných (web, 

horúca linka, spoločné informačné aktivity pre 

skupiny vynálezcov, víkendové kurzy pre MSP 

a vynálezcov, „Patent Surfer“ kurz pre MSP 

a vynálezcov) a komerčných aktivít (stretnutia 

kreativity, kurzy kreativity pre podniky, modelovanie 

v prototypovej dielni centra). 

288


Tematická skupina: Problémy odvetvia (Sektorové otázky) 

OBLASŤ NÁZOV PROJEKTU POPIS PROJEKTU ŠTRUKTÚRA PROJEKTU 

Cieľom projektu je zvýšiť výkonnosť 

Fáza 0: výskum na zlepšenie partnerského 

dodávateľských sietí v regionálnom 

porozumenia v sektore 

automobilovom priemysle. Jedným z výstupov 

Fáza 1: analýzy sektora v regióne 

je vytvorenie „Siete automobilových regiónov“, 

Fáza 2: identifikácia silných a slabých 

Autochain – automobilová ktorá pomáha kľúčovým regionálnym hráčom 

stránok regionálnych dodávateľských sietí 

dodávateľská sieť“ 

spolupracovať na vytváraní prístupov s cieľom 

Fáza 3: pilotné akcie v regióne na zvýšenie 

posilniť konkurenčnú pozíciu existujúceho 

výkonnosti dodávateľských sietí. 

automobilového priemyslu. 

Vytváranie 

cezhraničných 

klastrov 

(automobilový, 

ICT) 

BeLCAR - Bench-learning 

v riadení klastrov pre 

automobilový priemysel 

v európskych regiónoch 

Konzorcium 6-tich regionálnych partnerov, 

zamerané na riadenie spoločných aktivít v 

automobilových klastroch, transformáciu 

získaných skúseností ďalším regiónom 

v Európe a na propagácia inovácií do ďalších 

sektorov, klastrov a regiónov. 

WP 1: návrh a vybudovanie spolupráce; 

WP 2: tvorba a implementácia spoločných 

inovačných stratégií, výmena skúseností, 

WP 3: etablovanie projektovej spolupráce 

a tvorba sietí mimo BeLCAR; 

WP 4: pracovné návštevy zamerané 

asociovanie ďalších klastrov; 

WP 5: podpora nových inovačných 

projektov s ohľadom na súčasný vývoj; 

WP 6: spracovanie politických odporúčaní; 

WP 7: organizácia a riadenie partnerov vo 

vzájomnej interakcii s projektovými 

manažérmi oddelenia podpory podnikania; 

WP 8: koordináciou akcií, komunikácia a 

administratívne úlohy. 

289


NICE - Sieťovanie ICT klastrov 

v Európe 

Projekt zameraný na podporu sieťovania, 

spolupráce, transfer znalostí a iniciáciu 

spoločných projektov medzi rozvinutými ICT 

klastrami Európskej hospodárskej oblasti. 

WP 0: komunikácia v rámci projektu, 

finančné riadenie a komunikácia 

s programovým koordinátorom; 

WP 1: rozvoj vzájomného porozumenia 

v rámci ICT sektora, hodnotovú sieť 

a spoločný rámec pre analýzu štruktúr 

regionálneho klastra, modely klastrového 

manažmentu a štúdium regionálnych 

podmienok; 

WP 2: klastrové štruktúry, manažérske 

modely, podnikateľské stratégie, regionálne 

a trhové podmienky, silné a slabé stránky; 

WP 3: workshopy zamerané na výmenu 

skúseností, znalostí a vedomostí 

o klastrovom manažmente; 

WP 4: spoločné projekty a spoločné 

podnikateľské stratégie medzi členmi 

zúčastnených klastrov; 

WP 5: transfer vedomostí, skúseností 

a dobrých praktík klastrového manažmentu 

asociovaným partnerom; 

WP 6: identifikácia regionálnych odlišností 

a spoločných znakov týkajúcich sa transferu 

najlepších praktík; 

WP 7: regionálny hráči, firmy ako aj 

miestne a národné autority v sieťovom 

procese, 

WP 8: zvyšovanie povedomia 

o skúsenostiach v klastrovom manažmente 

a sieťovaní biznisu. 

290


Pozicioning 

turistického 

ruchu 

TCAS - Transnárodný 

klastering v automobilovom 

sektore 

Slovinsko – dáždnik nad 

cestovným ruchom 

TCAS je zameraný na výmenu skúseností 

a najlepších praxí medzi európskymi 

automobilovými klastrami. Hlavným cieľom je 

posilniť výkonnosť a rozvoj regionálnej 

stratégie, ktorá bude mať pozitívny ohlas v 

rámci Európskej únie. výmena skúseností 

a najlepšej praxe medzi poprednými 

automobilovými klastrami,. Jedná sa o: 

- rozvoj najlepšej praxe v strategických 

a politických odporučeniach pre 

klastering v automobilovom sektore, 

- transfer know-how pre vybudovanie 

a riadenie klastrov s menej rozvinutými 

regiónmi v nových členských štátoch, 

- podpora spolupráce medzi zúčastnenými 

klastrami a formovanie stabilnej 

platformy spolupráce, 

- otvorenie nových európskych 

podnikateľských perspektív pre podniky 

zúčastnené v klastroch. 

Séria iniciatív, zameranými na zvýšenie 

dostupnosti Slovinska na základe princípu 

integrovaného turistického produktu. 

Dodávatelia turistických služieb by mal byť 

integrovaní a prizvaní do tvorby spoločných 

akcií, školení a marketingu turistických 

produktov. 

WP1: rámec celého projektu, celkový 

projektový a finančný manažment; 

WP2: podrobný popis každého 

zúčastneného klastra; 

WP3: implementácia schémy pracovných 

návštev jednotlivých klastrov; 

WP4: príprava akčného plánu procesu 

tvorby automobilového klastra v regióne 

Wielkopolska; 

WP5: sledovanie rozvoja bilaterálnych 

alebo multilaterálnych spoločných 

inovačných stratégií alebo projektov medzi 

zúčastnenými; 

WP6: využitie a šírenie výsledkov, 

realizácia pracovných návštev jednotlivých 

klastrov; 

WP7: tvorba stratégie najlepšej praxe na 

zriadenie, štruktúru, organizáciu 

a manažment 

automobilového 

podnikateľského klastra, vrátane analýzy 

výhod a nástrah klasteringu a formulácie 

strategických odporúčaní. 

Cieľom je dosiahnutie efektívneho transferu 

know-how preberaním najlepších 

skúseností, profesionálnymi službami ako aj 

výstavbou turistickej infraštruktúry 

a informačného systému. Ide o vytvorenie 

prepojení medzi dodávateľmi 

a vybudovanie spolupráce medzi verejným 

a súkromným sektorom. 

291


Tematická skupina: Efektívne využitie Štrukturálnych fondov 

NÁZOV 

PROJEKTU 

RIS++Dolné 

Rakúsko 

RTP Wales 

RTP Stredné 

Macedónsko 

POPIS SKÚSENOSTI 

Integrácia projektov Podnikanie k podnikaniu, Zárodková akcelerácia firiem založených na technológiách, Inovační asistenti do 

finančného programu vlády Dolného Rakúska). Napojenie projektov na cieľ 1 Operačného programu Dolné Rakúsko. 

Integrácia aktivity „Inovačný asistent“ do súčasného ERDF programu. Plánovaná integrácia niektorých ďalších aktivít do 

Štrukturálnych fondov programového obdobia 2007-2013 (napr. „Zárodková akcelerácia firiem založených na technológiách“, 

„Strategická orientácia na hodnotu zákazníka“). 

Akcie, ktoré sa neosvedčili ako funkčné v reálnych podmienkach z viacerých dôvodov, slúžili ako príklady zlej praxe a môžu byť 

ďalej vylepšované alebo adaptované na nové podmienky a potreby. Toto bol prípad napr. „Postupnosti podnikania“. Očakávalo sa, 

že táto téma by mohla byť úspešné zaradená do RIS, avšak vysvitlo, že je to nereálny predpoklad, pretože neexistovali nástroje 

prispôsobené na mieru strategickému plánovaniu, resp. v oblasti postupnosti podnikania. Z tohto dôvodu boli navrhnuté riešenia 

pre vyššie spomínanú činnosť a to jej integrovaním do INTERREGu a nových programov Štrukturálnych fondov Dolného 

Rakúska. 

Výsledky Regionálneho technologického plánu RTP Wales sa podarilo preniesť do programu Cieľa 2 Priemyselný južný Wales 

a programu Cieľ 5b Vidiecky Wales (1997-1999). Ako výsledok takéhoto prístupu, inovácia sa javí ako horizontálna téma vo 

všetkých programoch štrukturálnych fondov ako aj v samostatných prioritných oblastiach. Pri hodnotení projektových návrhov 

predložených pod Cieľom 2/5b programu, bolo do veľkej miery brané do úvahy, či sú projekty zostavené v súlade s cieľmi RTP. 

Takýto projekt mal potom väčšiu šancu na úspech v žiadosti o získanie príspevku podľa cieľa 2/5b. 

Na základe analýz bolo možné definovať viacero priorít Regionálneho technologického plánu. Priority boli transformované do 

strategických pilotných projektov, ktoré tvorili základ RTP akčného plánu. Implementácia RTP bola do značnej miery prepojená do 

2. Rámcovej podpory EK a komunitných iniciatív, podporujúcich inovačný a technologický transfer. 

Regionálny operačný program Stredné Macedónsko, Sub-program „Posilnenie konkurencieschopnosti podnikov“ pokrýval rovnaké 

záležitosti ako RTP. Niektoré z prioritných činností RTP, ktoré boli zahrnuté do operačného programu, napr. Vytvorenie 

regionálnej rady pre výskum a propagáciu aplikovaného výskumu (inovačný úrad) s úlohou rozšíriť spoluprácu medzi výskumným 

a podnikateľským sektorom. 

Ďalším dôležitým výsledkom RTP bolo vytvorenie Podpornej jednotky VaV v Technologickom parku v Thessaloniki s cieľom 

rozvinúť nové služby pre technologický transfer a poskytovanie podnikateľských služieb. 

Hlavné úspechy počas fungovania Podpornej jednotky zahrňovali organizáciu akcií s cieľom priblíženia európskych VaV 

programov MSP a konzultácie v MSP pri príprave projektových návrhov v oblasti VaV. 

292


RIS 

Wielkopolska 

Vplyv RIS na priority programov štrukturálnych fondov je len čistočný. Dôvodom je, že programy Štrukturálnych fondov sú 

koordinované na národnej úrovni a preto nebolo možné aby koordinátori projektu navrhli celú stratégiu pre štrukturálne fondy pre 

svoj región. Napriek tomu uspeli pri ovplyvňovaní priorít, financovaných cez štrukturálne fondy. Dôkazom úspechu je špecifické 

opatrenie nazvané „Regionálna inovačná stratégia a transfer vedy“, ktoré bolo zavedené do štrukturálnych fondov. Týmto bola 

téma inovácií integrovaná do štrukturálnych fondov ako jedna z priorít pre všetky poľské regióny. 

Čo sa týka konkrétnych projektov, napr. ďalší rozvoj Wielkopolskej inovačnej siete, ktorá bola konkrétnym výsledkom RIS 

Wielkopolska (pilotná akcia) bolo navrhnuté, aby bola financovaná pod štrukturálnymi fondmi. Tak to bolo aj v prípade projektu 

Monitoringu regionálnej inovačnej stratégie Wielkopolska, ktorý bol tiež navrhnutý na financovanie z operačného programu. Boli 

navrhnuté aj iné projekty, ako napr. Rozvoj inovačného a technologického centra vo Wielkopolskej, založenie Chemického klastra 

v regióne, ako aj projekt kampane pre rast povedomia o dôležitosti inovácií v regióne Wielkopolska. 

Tematická skupina: Spolupráca medzi inovačnými sprostredkovateľmi 

NÁZOV 

PROJEKTU 

RITTS Južné 

Švédsko 

VÝCHODISKOVÝ STAV 

Hlavnou príčinou realizácie RIS 

Južné Švédsko bol fakt, že 

regionálna inovačná ponuka 

zahŕňala rôznych hráčov, ktorí 

dosahovali veľmi nízku 

efektivitu. Preto sa jedným z 

cieľov inovačnej stratégie stala 

príprava a realizácia opatrení na 

podporu regionálnej inovačnej 

infraštruktúry, zvýšenie 

efektivity týchto služieb 

smerom k podnikom a zvýšenie 

transparentnosti celého 

inovačného podporného 

systému. 


Jedným z hlavných záverov projektu RITTS bolo, že marketingové podporné služby neboli 

dostatočné a zároveň dochádzalo k prekrývaniu služieb medzi inovačnými sprostredkovateľmi. 

Na základe tohto zistenia boli navrhnuté činnosti, ktoré zahrňovali presmerovanie inovačných 

podporných služieb tak, aby lepšie vyhoveli potrebám podnikov a uľahčili prístupu k systému. 

RITTS navrhol zoznam projektov, ktoré to mali za úloha (medzi iným zriadenie regionálneho 

marketingového centra pre podniky a vytvorenie „one-stop-shop“ inštitúcie na podporu MSP). 

Avšak pilotný projekt pre túto aktivitu nenašiel podporu v regióne a bol nakoniec regionálnymi 

hráčmi odmietnutý. 

Aby sa situácia v regióne zlepšila bolo navrhnuté alternatívne riešenie.Po vykonaní analýzy 

služieb všetkých inovačných sprostredkovateľov bola vytvorená sieť sprostredkovateľov, ktorú 

koordinovalo najväčšie mesto v regióne. Bola tiež vytvorená spoločnú databázu všetkých 

podnikov pre všetkých sprostredkovateľov a sprostredkovatelia sa začali špecializovať 

a poskytovať vo vzájomnej spolupráci „balíkové služby“. Hoci efekt implementácie týchto 

opatrení bolnadmieru pozitívny, kvôli zmenám v regionálnej vláde a vnútorným štruktúrnym 

zmenám bola nakoniec spolupráca medzi sprostredkovateľmi pozastavená. 

293


RITTS Stredné 

Švédsko 

RIS 

Wielkopolska 

Vypracovanie RITTS Stredné 

Švédsko bolo podmienené 

potrebou posilniť inovačné 

činnosti a procesy v regióne, 

vytvoriť transparentné podporné 

podmienky, zvýšiť povedomie 

a postoj k inováciám, 

mobilizovať a koordinovať 

zdroje a výskumný potenciál. 

Projekt RIS realizovaný 

regiónom Wielkopolska 

identifikoval hlavné nedostatky 

v štruktúre podporných 

inovačných inštitúcií a kvalite 

služieb. 

Jedným z hlavných záverov projektu RITTS bolo, že príliš veľa organizácií poskytovalo 

podporu v oblasti podnikania a inovačných služieb, čo malo za následok veľké prekrývanie ich 

funkcií a zmätenie potenciálnych klientov. Navyše veľa sprostredkovateľov bolo pokladaných 

za príliš neflexibilných a nedostatočne podnikavých vo svojom prístupe k podpore MSP. 

Aby zlepšili túto situáciu a vytvorili nebyrokratický podporný inovačný systém, ktorý by 

vychádzal z potrieb firiem, v rámci projektu vytvorili databázu „otvorených dverí“, obsahujúcu 

informácie o všetkých regiónoch, organizáciách a sprostredkovateľoch. Následne boli schválené 

spoločné pravidlá a dohody o službách, ktoré títo sprostredkovatelia poskytovali. 

Jedným z hlavných záverov projektu RITTS bolo, že podniky vo Wielkopolskej vyžadujú 

komplexnú ponuku poradenstva a podnikateľských služieb najvyššej kvality. Táto ponuka ale 

musí byť prispôsobená ich skutočným potrebám. Preto bol realizovaný kontinuálny monitoring 

požiadaviek podnikov, ktorý sprevádzalo vyhodnotenie spokojnosti podnikov s poskytovanými 

službami. Projekt tiež určil, že pre zvýšenie inovatívnosti je nevyhnutné poskytovať podnikom 

vhodné podporné inovačné služby. Vznikla preto výzva pre miestne inštitúcie, špecializované 

inštitúcie a organizácie poskytujúce služby pre jednotlivé odvetvia priemyslu v celom regióne. 

Tematická skupina: Rast povedomia o inováciách 

NÁZOV 

PROJEKTU 

RIS Mersin 


Predstavenie regionálnych inovácií v Turecku 

Cieľom projektu je zvýšiť regionálny inovačný potenciál propagáciou regionálnej inovačnej infraštruktúry, tvorbou 

regionálnej kultúry otvorenej inováciám a kreativite, povzbudzovaním spolupráce univerzita - priemysel pre transformáciu 

výsledkov výskumu do komerčných inovácií, zvýšením počtu inovatívnych MSP. 

Ciele projektu zahŕňajú aj tvorbu spoločnej platformy pre univerzity, výskumné centrá, súkromný a verejný sektor 

a propagáciu vnútro-odvetvových a vnútro-regionálnych príležitostí pre spoluprácu. Regionálna inovácia je novým konceptom 

v Turecku, ktorého tvorba bola tradične viac centrálna než regionálna. Na zvýšenie povedomia o projekte a tvorbu 

všeobecného záujmu o inovácie, RIS Mersin uskutočnila širokú propagačnú kampaň, vrátane reklamy, novinových článkov 

a programov v regionálnej televízii. Hlavná aktivita „Prvé regionálne inovačné fórum“ bola organizovaná v polovičke 

novembra, aby vyzdvihli výhody z propagácie inovácií. Táto konferencia mala rozishle regionálne i národné obecenstvo. 

294


RIS Zlín 

Posilnenie regionálnej konkurencieschopnosti a podnikania 

Zlínsky samosprávny región bol založený len v roku 2001. Má dlhú priemyselnú tradíciu, ale posledné dekády zaznamenali 

pokles prosperity a spomalenie regionálneho rozvoja. Dnes je Zlín jeden z najmenej rozvinutých českých regiónov, ale drží si 

nemalý priemyselný potenciál. Zlínský samosprávny kraj, zodpovedný za regionálny rozvoj, hľadá nástroje na stimuláciu 

podnikania a ekonomického rastu a považuje podporu inovácií za svoju prioritu. Spolu s novou, dynamickou Univerzitou 

Tomáša Baťu – založenej v roku 2000 a ďalšími miestnymi partnermi, Zlínský samosprávny kraj spustil RIS Zlín s celkovým 

cieľom posilniť regionálnu konkurencieschopnosť a podnikateľskú aktivitu. 

Jeho špecifické ciele zahŕňajú podporu priaznivých podmienok pre inter-regionálnu spoluprácu a transfer know-how v oblasti 

inovácií zo zahraničia a spájanie regionálnych podnikov s VaV kapacitami mimo regiónu. Projekt by mal tiež prispieť 

k stimulácii inovačných aktivít regionálnych firiem a zvýšiť podiel práce v Zlíne, ktorá vyžaduje vzdelanie tretieho stupňa. 

295


9 STRATÉGIA INOVAČNÉHO ROZVOJA ŽILINSKEHO 

REGIÓNU – MOŽNÉ SCENÁRE ROZVOJA 

Ďalší postup realizácie Regionálnej inovačnej stratégie (RIS) Žilinského regiónu 

nadväzuje na predchádzajúce analýzy, ktorých výsledkom bola SWOT analýza a definovanie 

problémových oblastí. Na základe takéhoto postupu bolo možné upravovať a postupne 

konkretizovať problémové okruhy prognózovania pre expertné dopytovanie. Výsledky 

expertného dotazníka tvoria základ názorov pre tvorbu scenárov a záverečných prognóz 

vývoja. Spracované scenáre prognóz sú následne využívané pre formulovanie stratégie a 

politiky v predmetných oblastiach inovačného rozvoja v Žilinskom regióne. 

Metóda scenárov v podmienkach RIS Žilinského regiónu 

Vo všeobecnosti spočíva metóda scenárov v konzistentnom usporiadaní rôznorodých 

informácií o vývoji sledovanej skutočnosti do alternatívnych vízii budúceho možného vývoja, 

vrátane núkajúcich sa rozvojových príležitostí. Takýmto spôsobom je možné dospieť 

k spracovaniu vnútorne konzistentnej stratégie a politík pre inovačný rozvoj. 

Pre tvorbu stratégie a politík je potrebné spracovať tri základné elementy: 

- popis východiskovej základne, v ktorej sa prezentuje história, súčasná realita a 

dynamika skúmaného javu; 

- možné alternatívy budúceho vývoja, pričom je potrebné vziať do úvahy problémy, 

ktoré možno predpokladať v budúcich rokoch a pre riešenie ktorých je nutné 

sformulovať viaceré hypotézy na ich prekonanie, čím môžu vzniknúť viaceré 

varianty možnej budúcnosti; 

- finálne vízie/ odporúčania systémových opatrení, ktoré sú načrtnutím konečnej 

podoby očakávanej reality a ktoré vzniknú v dôsledku presadenia sa vývojových 

alternatív spomínaných v predchádzajúcom bode. 

V podmienkach realizácie RIS Žilinského regiónu sa pri tvorbe scenárov jedná 

o komplexné spracovanie informácií, ktoré v priebehu riešenia projektu vyplynuli 

z uskutočnených analýz súčasného stavu ponuky a dopytu v oblasti inovačných aktivít 

podnikov a inštitúcií Žilinského regiónu ako aj z aplikácie metodológie medzinárodného 

benchmarkingu a Regional Technology Foresight. Výsledky expertného dopytovania jednak 

potvrdili výsledky predchádzajúcich záverov z analýz a jednak poukázali na hlavné smery 

vývoja Žilinského regiónu v oblasti inovácií a v oblasti vývoja inovačného potenciálu 

regiónu. Podľa vyhodnotenia expertného dotazníka bolo možné vytvoriť dva typy scenárov 

pre inovačný rozvoj v regióne – zotrvačný scenár a žiadúci scenár. 

Stručná charakteristika východiskovej situácie v oblasti inovácií v Žilinskom regióne 

Na základe uskutočnených analýz ponuky a dopytu v oblasti inovácií inovačné 

aktivity podnikov a inštitúcií Žilinského regiónu síce dosahujú národnú úroveň, ale vo 

všeobecnosti nie je ich intenzita dostačujúca. Podniky vo väčšine prípadov nemajú 

spracovanú inovačnú stratégiu, ktorá by odrážala ciele v oblasti inovácií a cesty pre ich 

296


dosiahnutie. Súčasný stav vo využívaní zdrojov informácií ako podnetov pre inovačné 

aktivity je nedostatočný a iba nízky počet podnikov plánuje v budúcnosti tieto zdroje 

využívať. Ak podniky vyvíjajú činnosť v oblasti inovácií, sú v tejto činnosti osamotené, a ak 

majú dôvody na spoluprácu, tak ju vidia predovšetkým v spolupráci s dodávateľmi alebo 

klientmi. Význam spolupráce s akademickou pôdou a vedecko-výskumnými inštitúciami je 

pre nich pomerne nízky. Podniky o verejnej finančnej podpore v oblasti inovácií buď nevedia, 

alebo ju využívajú len veľmi málo. Zamestnanci podnikov Žilinského regiónu majú podľa ich 

vlastného hodnotenia proinovačné myslenie a v zásade chápu pozitívny vplyv inovácií na ich 

podnik. V prípade, že sa inovačná aktivita v podnikoch a inštitúciách rozbehne, len v málo 

prípadoch zostane neukončená, alebo od nej podnik z rôznych dôvodov ustúpi. Intenzita 

inovácií (podiel tržieb z inovácií na celkových tržbách podniku) v Žilinskom regióne (3,25%) 

zodpovedá národne deklarovanej intenzite inovácií (3,6%). Inovatívne podniky deklarujú 

žiadané oblasti ponuky a spolupráce smerom k transferu znalostí a technológií. 

Možné trendy budúceho vývoja v oblasti inovácií v Žilinskom regióne 

Pozitívne názory expertov a všeobecne deklarované tendencie vývoja spoločnosti 

umožňujú formulovať charakteristiky a opis budúceho vývoja nasledovne: 

Odvetvia s vysoko náročnými technológiami (H-tech) OKEČ 353, 255, 30, 32, 33 

a odvetvia so stredne náročnými technológiami (M-tech), ktoré zahŕňajú aj výrobu strojov 

a zariadení budú s najväčšou pravdepodobnosťou nositeľmi najväčšieho inovačného 

potenciálu Žilinského regiónu. V tesnom závese za týmto odvetvím sa bude nachádzať 

strojárstvo a z oblasti služieb sa na poprednom mieste v tomto hodnotení zaraďuje cestovný 

ruch. 

Priaznivý budúci vývoj bude podmienený odstránením najnepriaznivejšie pôsobiacich 

bariér, medzi ktoré patrí: 

- neexistujúca proinovačná národná a regionálna politika, 

- nedostatok kvalifikovaných ľudských zdrojov na trhu práce pre niektoré odvetvia, 

- nízky stupeň ochoty podniku znášať riziko, ktoré môže inovačná aktivita prinášať, 

- nižšia intenzita negatívnych aspektov pochádzajúca z nedostatočného transferu 

poznatkov z výskumných a vzdelávacích inštitúcií do podnikovej praxe a 

z vlastného podnikateľského prostredia vytvoreného v Žilinskom regióne. 

Pomocnú ruku pozitívnemu vývoju podá jednoduchá a ľahko aplikovateľná právna 

úprava v oblasti podnikania, ochrana duševného vlastníctva a celkové zlepšenie podmienok 

pre podnikanie v Slovenskej republike. 

Podnikateľské subjekty budú oveľa viac ako v súčasnosti prijímať informácie z okolia, 

t. j. zaoberať sa a zúčastňovať sa aktivít smerujúcich k pochopeniu problematiky inovácií a to 

nielen so zameraním na inovácie produktov, ale aj pochopenie významu procesných a 

systémových inovácií, ktoré prispievajú k vytvoreniu inovačného organizačného prostredia 

podnikov. Pozitívne vyvíjajúca sa budúcnosť v oblasti inovácií bude ovplyvnená výraznou 

propagáciou výsledkov výskumu a vývoja a zdôrazňovaním ich významu pre podnikateľskú 

prax. 

297


Podniky sa budú zameriavať hlavne na systémy riadenia kvality zamerané na inovácie, 

podniky a inštitúcie sa budú transformovať nielen na základe kontinuálneho zlepšovania, 

ale výrazným trendom by mal byť proces tvorby zoskupení a klastrov, ktoré budú vytvárať 

synergický efekt vo vzťahu k zákazníkovi i ku konkurencii a budú vytvárať zásadné inovácie. 

Podniky budú vo svojej činnosti aplikovať efektívne formy hodnotového manažmentu 

a preberú tak ešte výraznejšie zodpovednosť za vlastný rozvoj. Koordinácia ponuky 

inovačných riešení a dopytu po inovačných službách budú v budúcnosti výrazne záležitosťou 

proinovačnej vládnej a regionálnej politiky, avšak očakáva sa i samoreguláciu trhom a aj 

etablovanie inštitúcií na koordináciu inovácií medzi podnikmi a výskumno-vývojovou 

základňou. Podporné inštitúcie v regióne budú deklarovať postup koordinácie smerom 

k podpore inovačných aktivít podnikov a zlepšenie spolupráce a ústretovosti zo strany 

regionálnych a mestských štruktúr. Úspešná koordinácia si bude vyžadovať záujem všetkých 

zainteresovaných strán. Budúci vývoj bude sprevádzať zvýšená intenzita ponuky informácií, 

vzdelávania a vytvárania vhodného inštitucionálneho rámca pre oblasť ochrany duševného 

vlastníctva. 

Pre naštartovanie realizácie zásadných inovácií, ktoré budú znamenať posun 

k európskemu štandardu bude prispieť v budúcnosti efektívna národná a regionálna politika, 

výrazná finančná podpora inovačných aktivít z rôznych zdrojov a presadzovanie inovačných 

myšlienok v podnikoch a inštitúciách. 

V časovom horizonte 2007 – 2015 sa očakáva v podnikoch Žilinského regiónu 5 – 

15% podiel nových inovačných riešení prenesených z univerzít a výskumných pracovísk. 

Budúci vývoj bude smerovať k odstráneniu najväčšej príčiny nízkej spolupráce, ktorou je 

predovšetkým rozdielnosť prístupov k naliehavosti riešenia problému v podnikoch a v 

inštitúciách výskumu a vývoja. Významnú úlohu pri rozvoji inovačného potenciálu podnikov 

budú predstavovať informačné systémy o ponukách inovačných riešení a dopyte po 

inovačných riešeniach. Prepojeniu výskumu, vývoja a praxe bude napomáhať dostatok 

inštitucionálnych a legislatívnych foriem na podporu prenosu výsledkov výskumu a vývoja. 

Obidve zúčastnené strany si v budúcnosti uvedomia, že dobré výsledky z transferu poznatkov 

a technológií môžu byť dosiahnuté len na základe vzájomnej dôvery, obojstrannej spolupráce, 

ako aj odstránením formálnosti a zabezpečením vysokého stupňa aplikovateľnosti výskumu 

a vývoja. 

Budúcnosť v riešení prenosu výstupov výskumu a vývoja sa bude vyznačovať dvomi 

základnými prístupmi: projekty aplikovaného výskumu a vývoja budú riešené s finančnou 

spoluúčasťou podnikovej praxe a budú kompatibilné s rámcovými programami EÚ, ktoré 

udávajú trend európskeho vývoja a sú výrazne finančne podporované. Zoskupenia a klastre 

budú predstavovať silu, potrebnú pre tvorbu a realizáciu inovácií. Postupne budú 

odstraňované prípady riešení projektov, ktoré nemajú uplatnenie v praxi. 

Organizácie, ktoré sú predstaviteľmi ponuky inovačných riešení, budú ponúkať vo 

svojom portfóliu najmä: 

- poskytovanie infraštruktúry: priestory a zariadenia, najmä pre inovatívne 

podnikateľské zámery, 

- vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov: poskytovanie informácií 

o inovačnej ponuke a dopyte, spájanie dopytu s ponukou, 

- finančné riešenia: granty, pôžičky, 

- vzdelávacie a tréningové aktivity zamerané na podnikanie a inovácie, 

298


- podporu pri ochrane duševného vlastníctva, 

- sieťovanie: vytváranie klastrov pre podporu inovácií, 

- spracovanie projektovej dokumentácie pre získanie zdrojov z európskych 

a domácich fondov. 

Vzdelávanie vo všeobecnosti bude zamerané na výchovu k tvorivosti a invencii na 

všetkých úrovniach a typoch škôl, na celoživotné vzdelávanie v oblasti inovácií pre 

manažérov a zamestnancov podnikov, na zvyšovanie záujmu mladých ľudí o štúdium 

technických odborov na stredných a vysokých školách, na zabezpečenie odborných stáží v 

oblasti implementácie inovácií pre podnikateľské subjekty. 

Manažment inovácií musí byť sprevádzaný prevahou generovania inovačných riešení. 

Preto bude vzdelávanie zamerané hlavne na intenzívnu podporu tvorby inovačných riešení 

skvalitnením vzdelávania v oblasti techniky a tvorivosti, čo si vyžaduje kvalitnú 

infraštruktúru pre výskum a vývoj a kvalitné ľudské zdroje. 

Vzdelávanie, ako jeden z hlavných činiteľov inovačného rastu podnikov a inštitúcii, 

bude koordinované cez štátne a verejné vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie ďalšieho 

vzdelávania na regionálnej úrovni. Vzdelávanie však bude iniciované aj v samotných 

podnikoch a organizáciách prostredníctvom „učiacich sa organizácií“. Pozitívny trend bude 

podporený aj vzdelávacími inštitúciami v zahraničí, napr. centrami na podporu transferu 

informácií. 

Dôležitým aspektom budúcnosti bude sledovanie a vykazovanie efektov inovácií na 

regionálnej, ale i národnej a medzinárodnej úrovni. Sledovanie bude jednotné na všetkých 

úrovniach a ukazovatele budú podnikmi ľahko zistiteľné. 

Koordinácia prerozdeľovania finančných prostriedkov určených na podporu inovácií 

je očakávaná v rokoch 2007 – 2015 hlavne zo strany nezávislých agentúr, regionálnych 

orgánov štátnej správy a samosprávy, resp. zo strany bankových a finančných inštitúcií, 

pričom sa očakáva, že bude deklarovaný účinný postup proti korupcii a klientelizmu pri 

rozhodovaní. 

9.1 Scenáre budúceho vývoja v oblasti inovácií v Žilinskom 

regióne 

Úvodná časť tvorby scenárov popisuje základné východiská a predpoklady 

dlhodobého vývoja kľúčových faktorov inovácií v Žilinskom regióne. 

Samotné scenáre popisujú skutočnosti, ktoré vysvetľujú prečo a ako pristupovať 

ku zmenám v riešenej oblasti. Scenáre sú vytvárané kvôli tomu, aby sa zdôraznila a ľahko 

pochopila podstata zmien, ktorá má kľúčovú dôležitosť pri výbere prioritných orientácií 

ďalšieho výskumu a vývoja a perspektívach rozvojových oblastí riešenej problematiky. 

Scenáre budúceho vývoja v oblasti inovácií v Žilinskom regióne boli vytvorené na 

základe vyhodnotenia expertného dotazníka a kapitol 1.2 a 1.3. Expertný dotazník vyplnilo 41 

expertov. 

299


Navrhnuté scenáre poskytujú základnú vstupnú informáciu pre stanovenie 

strategických inovačných cieľov, určovanie priorít systémových opatrení a plánovanie krokov 

na dosiahnutie týchto cieľov. Preto aj veľká časť dotazníka bola zameraná na zisťovanie 

postojov k príčinám a dôsledkom zmien. 

Vytvárané sú dva možné typy scenárov budúceho vývoja inovácií v Žilinskom 

regióne, zotrvačný a žiaduci. 

9.1.1 Zotrvačný scenár budúceho vývoja inovácií v Žilinskom regióne 

Obsah zotrvačného scenára vo svojej podstate kopíruje súčasný stav a uvedené 

skutočnosti sú potvrdené výsledkami expertného dopytovania. Pre región by neznamenal 

posun smerom k dosiahnutiu vyššej konkurencie schopnosti prostredníctvom vytvorenej 

stratégie a politiky v oblasti inovačných aktivít. 

Kľúčové faktory 

inovácií 

Inovačná politika a 

kultúra 

Prenos výstupov VaV do 

praxe 

Podpora inovácií 

Vývoj pre zotrvačný scenár 

Inovácie sú zamieňané s akýmikoľvek zmenami, ktoré prinášajú 

podniku určitý zisk. Inovácie nie sú vnímané ako zásadné 

transformačné zmeny, ktoré sú v inovačnej etape vývoja 

potrebné. 

Strategické zámery formálne deklarujú aktivity v oblasti inovácií, 

v skutočnosti osveta a vzdelávanie zamerané na inovácie sú iba 

formálne. 

Prepojenie výskumu a vývoja s praxou nemá vytvorenú 

koncepciu ani na národnej ani regionálnej úrovni a spolupráca je 

ponechaná na doterajšej úrovni. Výskum a vývoj je financovaný 

bez ohľadu na jeho využiteľnosť v praxi. 

1. Finančná podpora 

Inováciám je venovaná náležitá finančná podpora, avšak 

využitie prostriedkov a výstupy nie sú kontrolované a mnohé 

finančné zdroje nie sú použité na určené účely. 

2. Infraštrukturálna podpora 

Vzniká infraštruktúra na podporu inovácií, ale výsledky jej 

činnosti neprinášajú inovačné zmeny. 

Vo vzdelávacích inštitúciách nie sú v dostatočnej miere 

realizované zmeny, ktoré pomáhajú inovačným aktivitám. 

Popis kľúčových faktorov 

Výsledky expertného dotazníka umožňujú formulovať nasledovné popisy kľúčových 

faktorov inovácie: 

1. Inovačná kultúra 

- Nie sú realizované žiadne aktivity vedúce k zmenám myslenia. 

- Nie je podporované a presadzované efektívne vzdelávanie smerom k lepšiemu 

chápaniu podstaty a významu inovácií a nie je efektívna výchova 

k proinovatívnemu mysleniu a správaniu. 

300


- Podnikateľské prostredie stagnuje a potreba inovačných zmien nie je 

naliehavá. Inovácie sú zamieňané s údržbou a riešením naliehavých 

prevádzkových problémov. 

- Vládne a regionálne politiky nezasahujú do rozvoja inovačného prostredia 

a nemajú dosah na vytvorenie prepojenia inštitúcií VaV a podnikov. 

- Klientelizmus a nevhodná politická kultúra bránia zmenám, potrebným na 

vytvorenie priaznivého inovačného prostredia. 

- Vytvorené strategické inovačné dokumenty sú využívané iba na deklarovanie 

spracovania inovačných stratégií a nie sú ďalej rozpracovávané a realizované. 

- Manažéri v podnikoch nepoznajú ideu a poslanie inovácií a nepristupujú k ich 

riešeniu systémovo. 

- Inovačné myšlienky jednotlivcov v podnikoch nie sú systémovo spracovávané 

na manažérskej úrovni. 

- Skutočné inovačné procesy v podnikoch nie sú implementované a manažéri ani 

nevedia, ako by ich mali realizovať. Inovačné procesy v podnikoch majú iba 

charakter činností pre udržanie existujúceho stavu. 

- Systémy kvality, ktoré by mali byť základným nástrojom inovácií sú formálne 

a vo väčšine prípadov okrem certifikácie neprinášajú žiadnu inováciu. 

- Na národnej a regionálnej úrovni nie je venovaná dostatočná pozornosť 

propagácii inovačných aktivít a nie sú predstavované príklady tvorby 

efektívnych inovačných stratégií jednotlivých podnikov a najlepšie príklady 

inovačných riešení z praxe nie sú šírené a medializované. 

2. Prenos výstupov VaV 

- Výskum a vývoj je v prevažnej miere formálny a riešené úlohy VaV sú 

formulované iba pre naplnenie pracovných náplní výskumných a vývojových 

pracovníkov a to často bez zodpovednosti za zabezpečenie výstupov realizácie. 

- Inštitúcie VaV nevedia dostatočne rýchlo reagovať na potreby praxe. 

- Prepojenie VaV a praxe nie je tvorené systémovo (napríklad pri vytváraní 

klastrov a spin-off) a takéto riešenia nie sú zahrnuté v strategických zámeroch 

podnikov a VaV inštitúcií. 

- Záujmy inštitúcií VaV a praxe nie sú spoločne riešené a podporované. 

K spoločným postupom nevedie ani trhové prostredie ani vládne a regionálne 

politiky. 

- Riziko, ktoré prinášajú inovácie nie je zabezpečované finančným krytím. 

Inovácia v podniku je často vnímaná ako negatívny prvok, ktorý môže 

v prípade neúspechu spôsobiť v podniku finančné straty. 

- Vývoj smerom k inováciám vo vlastných podnikoch napreduje iba pomalými 

krokmi. 

- Inštitucionálna ochrana duševného vlastníctva je nedostatočná a pretrváva 

obava z jeho vykrádania. 

301


3. Podpora inovácií 

- Inštitúcie na podporu inovácií často deklarujú len formálne inovačné ciele. 

- Koordinácia finančnej pomoci pre inovácie nemá presne určené pravidlá 

prerozdeľovania. 

- Kontrola čerpania a využívania finančných prostriedkov vynaložených na 

inovácie je iba formálna. 

- Regionálny informačný systém zameraný na zvýšenie informovanosti o 

ponuke a dopyte po inovačných riešeniach neexistuje, existujúce informačné 

systémy v oblasti inovácií nie sú na požadovanej úrovni. 

- Celoživotné vzdelávanie v oblasti inovácií existuje v obmedzenej miere 

a v mnohých prípadoch sú vzdelávacie kurzy iba teoretické, nie „šité na mieru“ 

jednotlivých podnikov a neprinášajú pre vzdelávaných požadované prínosy. 

- Transformácia doterajších systémov vzdelávania smerom k požiadavkám 

vzdelávania pre znalostnú ekonomiku sa nerealizuje, pretrvávajú doterajšie 

formy a metódy vzdelávania, obsah učebných plánov sa mení iba nepatrne. 

- Intenzita inovačného rastu podnikov nie je hodnotená a meraná a tým nie sú 

vytvorené predpoklady pre uskutočňovanie porovnávania a hľadanie ciest 

kontinuálneho zlepšovania. 

9.1.2 Žiaduci scenár budúceho vývoja inovácií v Žilinskom regióne 

Žiaduci scenár vychádza z predpokladov možného budúceho vývoja a z výsledkov 

expertného dopytovania. Je to scenár, ktorý je možné realizovať vtedy, ak budú prijaté 

dôležité systémové opatrenia, ktoré budú riešiť všetky kľúčové faktory inovácií v Žilinskom 

regióne. Pre región bude znamenať zásadnú zmenu doterajšej inovačnej politiky a inovačného 

rozvoja vtedy, ak pre navrhnuté systémové opatrenia bude spracovaný realizačný/akčný plán, 

ktorý bude v stanovených časových horizontoch plnený a vyhodnocovaný. 

302


Kľúčové faktory 

inovácií 

Inovačná politika a 

kultúra 

Prenos výstupov VaV do 

praxe 

Podpora inovácií 

Vývoj pre žiaduci scenár 

Pojem inovácie je jednoznačne definovaný a vnímaný ako 

nevyhnutný nástroj na ďalší rozvoj a existenciu podnikov 

a inštitúcií. 

Inováciami sa nezaoberajú iba vrcholoví manažéri v stratégiách 

podniku, ale inovácie sú súčasťou podnikovej kultúry a sú 

pozitívne vnímané všetkými zamestnancami podniku. 

Masovokomunikačné prostriedky prispievajú k šíreniu inovačnej 

osvety a vytváraniu inovačnej kultúry regiónu. 

Koncepcia prepojenia výskumu a vývoja s podnikateľským 

prostredím je vytvorená podľa požiadaviek praxe, má jasne 

špecifikované pravidlá, ktoré sú rešpektované a dodržiavané. 

Inštitúcie VaV prispievajú (obsahovo aj časovo) k tvorbe 

vhodného proinovačného prostredia novými poznatkami 

a transferom technológií reagujúcim na potreby praxe. 

Financovanie VaV je na európskej úrovni a dosahuje takú 

percentuálnu výšku vo väzbe na HDP, ktorá zodpovedá 

celoeurópskemu priemeru. 

1. Finančná podpora 

Finančné prostriedky na rozvoj inovácií sú zvyšované 

a dosahujú európske hodnoty. 

Prerozdeľovanie finančných prostriedkov a kontrola ich použitia 

majú jasné pravidlá a nedochádza k ich znehodnocovaniu a k 

neefektívnemu využívaniu. 

2. Infraštrukturálna podpora 

Inštitúcie, zamerané na podporu inovácií vytvárajú vysokú 

pridanú hodnotu inovačným aktivitám podnikov a inštitúcií. 

V spolupráci univerzít a podnikateľskej praxe vznikajú 

podporné mechanizmy - kompetenčné centrá. 

Vzdelávací systém svojim obsahom a formou zodpovedá 

požiadavkám znalostnej ekonomiky. 

Popis kľúčových faktorov 

Výsledky expertného dopytovania vedú k nasledovným popisom kľúčových faktorov 

inovácie: 

1. Inovačná politika a kultúra 

- Inovačné myslenie je základom tvorivej práce všetkých zamestnancov. 

K inovačnému a tvorivému mysleniu sú vedení žiaci a študenti už počas štúdia 

na všetkých typoch škôl. 

- Vytvorené strategické inovačné dokumenty na podnikových 

a inštitucionálnych úrovniach sú rozpracované do taktickej úrovne, ktorá 

špecifikuje spôsoby a postupy realizácie inovácií do podnikateľskej praxe. 

- Vládne a regionálne politiky sú vytvárané a realizované tak, že vzniká 

priaznivé podnikateľské prostredie pre všetky podnikateľské subjekty. 

303


Odstránený je klientelizmus a politické zasahovanie do podnikateľského 

prostredia. 

- Všetky podniky majú vytvorené proinovačné podmienky a prostredie, 

pomocou ktorých sú vyhodnocované a spracovávané inovačné myšlienky 

jednotlivcov v podnikoch. Príklady najlepšej praxe sú propagované a sú 

motivačným a náučným príkladom pre inovácie v podnikoch a inštitúciách. 

- Na národnej úrovni sú odporúčané konkrétne systémy kvality podľa 

európskych kritérií. Tieto systémy kvality sú nástrojom inovácií a 

kontinuálneho zlepšovania. Na základe porovnávania/benchmarkingu je možné 

uskutočňovať hodnotenie a oceňovanie zamestnancov – inovátorov v 

podnikoch a inštitúciách, ktoré je vnímané ako pozitívny motivačný nástroj 

rozvoja podnikov a inštitúcií. 

- Masmédiá pravidelne zaraďujú vzdelávacie programy z oblasti inovácií 

a objektívne hodnotia a propagujú dosahované výsledky regionálnych 

podnikov a inštitúcií. 

2. Prenos výstupov VaV 

- Na národnej aj regionálnej úrovni sú špecifikované systémové pravidlá pre 

spoluprácu inštitúcií výskumu a vývoja a podnikov. Tieto pravidlá sú výhodné 

pre obidve zúčastnené strany. 

- Vytváranie nových foriem spolupráce (klastre, spin-off,..) je rutinnou 

záležitosťou a odporúčané postupy poskytujú mnoho príkladov na ich úspešné 

implementovanie. 

- Inovácie sú vytvárané nielen na základe zákazníckych požiadaviek, ale aj na 

základe výsledkov VaV. Podniky spolupracujú nielen s výskumnými 

a vývojovými inštitúciami v regióne ale aj v zahraničí. 

- Problém minimalizácie rizika, spojeného s inováciami je vyriešený 

dostatočným finančným krytím možného rizika. 

- Inštitucionálna ochrana duševného vlastníctva je vyriešená k spokojnosti 

všetkých zúčastnených strán. Uplatňované sú princípy platné v EÚ. 

3. Podpora inovácií 

- Inštitúcie určené na podporu inovácií sú účinnou podporou rozvoja inovácií 

v podnikoch a inštitúciách. Podniky a inštitúcie na podporu inovácií 

spolupracujú s podnikmi a inštitúciami na vytváraní žiadostí o granty, 

vzdelávaní,... 

- Koordinácia finančnej pomoci pre inovácie má špecifikované pravidlá riadenia 

a tie sú včas oznamované žiadateľom o finančnú podporu. 

- Kontrola finančných prostriedkov je spracovaná tak, že umožňuje efektívne 

využívanie finančných prostriedkov na inovácie. 

- Informačný systém pre podporu inovácií je veľmi účinný, sú v ňom všetky 

dôležité informácie potrebné k inovačným aktivitám podnikov, inštitúcií 

a jednotlivcov vo forme ponúk inovačných riešení od inštitúcií VaV a 

definovania potrieb (dopyt) inovačných riešení z podnikového prostredia. 

304


- Celoživotné vzdelávanie v oblasti inovácií je systémovo riadené 

a využívané podnikmi i jednotlivcami. 

- Vzdelávací systém, vytvorený na všetkých úrovniach, obsahom i formou 

vzdelávania podporuje vzdelávanie pre znalostnú ekonomiku, ktorej súčasťou 

sú aj inovácie. 

- Pre sledovanie inovačného rastu podnikov sú vytvorené kritériá merateľnosti, 

podľa ktorých sa podniky a inštitúcie porovnávajú. Porovnávanie slúži ako 

motivačný nástroj ďalšieho zlepšovania a tvorby inovácií. 

9.2 Odporúčania systémových opatrení rámcovej stratégie 

Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja 

Podkladom pre spracovanie odporúčaní systémových opatrení sú vytvorené scenáre 

(zotrvačný a žiaduci). Podľa nich je možné navrhnúť systémové opatrenia potrebné na zmeny, 

ktoré umožnia prechod od zotrvačného scenára k žiaducemu. Tento prechod je nevyhnutný 

k tomu, aby podniky a inštitúcie v Žilinskom regióne mohli byť porovnateľné s európskymi. 

Pretože podporným aktivitám inovácií je na európskej a aj národnej úrovni venovaná 

zvýšená pozornosť, rozdelili sme v odporúčaniach systémových opatrení tento kľúčový faktor 

rozvoja inovácií na tri samostatné časti: infraštrukturálnu porporu, finančnú podporu 

a vzdelávanie na podporu inovácií. Kľúčový faktor prenos výstupov VaV sme zradili pod 

všeobecnejší názov Spolupráca pri inováciách. Na základe toho konštatovania sú systémové 

odporúčania stratégie rozdelené na päť častí : 

- Inovačná politika a kultúra 

- Spolupráca pri inováciách 

- Infraštrukturálna podpora inovácií 

- Finančná podpora inovácií 

- Vzdelávanie na podporu inovácií 

Pre každý z uvedených kľúčových faktorov rozvoja inovácií sú popísané systémové 

opatrenia stratégie spolu s príkladmi navrhovaných pilotných akcií a konkrétnymi návrhmi 

projektov na ich realizáciu. Priradenie systémových opatrení inovácie ku kľúčovým faktorom 

inovácie je spracované v nižšie uvedenej tabuľke. Popisy systémových opatrení sú 

v samostatnej časti. 

305


Tabuľka priradenia systémových opatrení kľúčovým faktorom inovácie 

Kľúčové faktory inovácií 

1. Inovačná politika a kultúra 

2. Spolupráca pri inováciách – 

prenos výsledkov VaV do praxe 

3. Infarštrukturálna podpora 

inovácií 

Systémové opatrenie 1.1 

Systémové opatrenia stratégie 

Inovačná kultúra a rámcové podmienky pre inovácie 

v regionálnom kontexte 


Rozpracovanie strategických inovačných dokumentov 

do taktickej a operatívnej úrovne 

Opatrenie 1.3 

Podpora progresívnych odvetví regiónu 


Tvorba efektívnych modelov prepojenia VaV 

inštitúcií s praxou 

Opatrenie 2.2 

Vytvorenie systémových pravidiel pre transfer 

technológií 

Opatrenie 2.3 

Zapojenie podnikov do medzinárodných programov 


Opatrenie 2.4 

Vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia 

Opatrenie 2.5 

Inštitucionálna ochrana duševného vlastníctva 


Tvorba efektívnej inovačnej infraštruktúry 

a poradenských služieb 

4. Finančná podpora inovácií 

5. Vedomostná základňa 

inovácií 

Systémové opatrenie 4. 1 

Verejná finančná podpora pre inovácie, podnikanie 

a budovanie inovačnej infraštruktúry 


Stimulácia využitia komerčných zdrojov pre inovácie 

Opatrenie 5.1 

Vzdelávací systém pre znalostnú ekonomiku 

Opatrenie 5.2 

Celoživotné vzdelávanie pre oblasť inovácií 

306


9.3 Návrhy riešenia systémových opatrení 

9.3.1 Inovačná politika a kultúra 

Inovácie sú nástrojom konkurencieschopnosti podniku a celého regiónu 

v podmienkach znalostnej ekonomiky. Žilinský región musí vytvoriť pre inovácie stimulujúce 

prostredie a zakomponovať ich podporu do svojich strategických plánov a politík v rámci 

Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. 

Aby sa strategické plány preniesli do praxe je potrebné vytvorenie inovačnej kultúry, 

ktorá zahŕňa názory, motiváciu, postoje a prístupy k inováciám, ako aj správanie sa subjektov 

v rámci inovačného procesu. 

Dôležitou časťou inovačnej politiky je špecifikovať strategické odvetvia regiónu 

z dlhodobého hľadiska a tým venovať zvláštnu podporu. 

Systémové opatrenie 1. 1 Inovačná kultúra a rámcové podmienky pre inovácie 


Cieľ opatrenia: 

Zvyšovanie inovačnej kultúry všetkých inovačných zložiek a regiónu ako celku a 

vytvorenie rámcových podmienok pre rozvoj inovácií v regióne a zvyšovanie kvality 

podnikateľského prostredia. 

Popis opatrenia: 

Inovačný proces sa realizuje za určitých rámcových a legislatívnych podmienok. 

Účasť na inovačnom procese má mať vysokú prioritu a kombinácia vedec – podnikateľ sa 

stáva veľmi žiaducou. Musí sa budovať povedomie o dopadoch inovácií na ekonomiku 

a konkurencie schopnosť podnikov. Úspešné inovačné aktivity a ich pozitívny efekt by mal 

byť predmetom propagácie a obsahom dostupných informačných zdrojov. 

Aktivity realizácie: 

- Usporiadanie konferencií, seminárov a workshopov o inováciách. 

- Vytváranie podnikateľských inovačných internetových stránok s informáciami 

o inováciách. 

- Vytváranie diskusných fór a posilnenie dialógu partnerov v oblasti inovácií - 

hľadanie spoločného jazyka a spoločných postupov. 

- Propagácia príkladov najlepšej praxe v oblasti inovácií a ich efektu. 

- Rozvoj inovačnej kultúry pracovísk VaV. 

Navrhované pilotné aktivity v rámci regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu: 

- Dni otvorených dverí na VaV inštitúciách Žilinského regiónu a na Žilinskej 

univerzite. 

- Inovačné súťaže a Cena za inovácie v Žilinskom regióne. 

307


- Regionálny inovačný portál 

Navrhované projekty na podporu regionálnej inovačnej infraštruktúry v Žilinskom 

regióne prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ v rokoch 2007 - 2013: 

- Regionálny inovačný portál. 

Systémové opatrenie 1. 2 Dosiahnutie rozpracovanosti strategických inovačných 

dokumentov do taktickej a operatívnej úrovne 


Prejsť od formulovania strategických zámerov k ich realizácii. 


Iba formálne deklarovanie úloh smerujúcich k rozvoju inovačných aktivít je 

nedostatočné a neprináša inovačné efekty. Preto je potrebné realizovať celý inovačný proces 

a prejsť zo strategickej aj do taktickej a operatívnej úrovne. 

Aktivita realizácie: 

- Návrh postupnosti krokov pre efektívne rozpracovanie strategických plánov do 

konkrétnych úloh organizácie a kontrola ich zabezpečenia. 


- Efektívny inovačný manažment podnikov a inštitúcií VaV. 

- Benchmarking a transfer overenej praxe na úrovni EÚ. 



- Tematické kooperačné workshopy zamerané na efektívny inovačný manažment 

podnikov a inštitúcií VaV. 

Opatrenie 1.3 Podpora progresívnych odvetví regiónu 


Venovať pozornosť odvetviam, ktoré môžu významne prispieť rozvoju regiónu 

z dlhodobého hľadiska. 


V znalostnej ekonomike sa presadzujú také inovatívne podniky, ktoré podnikajú 

v progresívnych odvetviach, označovaných ako hi-tech. Z analýz vyplynulo, že podniky tohto 

typu sú v Žilinskom regióne zastúpené v malej miere. Pretože rozvoj takýchto podnikov je 

308


základom budúceho inovačného rozvoja v regiónoch, je trendom v regiónoch EÚ stimulácia 

rastu týchto odvetví. Takéto podniky vytvárajú inovácie s vyššou pridanou hodnotou a sú 

schopné spolupracovať aj so zdrojmi rizikového kapitálu. 

Za najprogresívnejšie odvetvia sú dnes považované odvetvia s vysoko náročnými 

technológiami (H-tech) OKEČ 353, 255, 30, 32, 33, odvetvia so stredne náročnými 

technológiami (M-tech), ktoré zahŕňajú aj výrobu strojov a zariadení a biotechnologický 

sektor. Žilinský región má predpoklady pre rozvoj odvetví s vysoko náročnými technológiami 

a ich uplatnenia v tradičných silných odvetviach regiónu, ktorými sú strojársky priemysel 

a doprava. 


- Spracovanie hlavných regionálnych rozvojových trendov v oblasti hi-tech 

napríklad použitím metodiky technology foresight. 

- Podporovanie vybraných hi-tech sektorov formou grantov, daňových a iných 

stimulov. 


Nie sú navrhované. 

Navrhované projekty na podporu regionálnej inovačnej infraštruktúry v Žilinskom regióne 

prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ v rokoch 2007 - 2013: 


9.3.2 Spolupráca pri inováciách – prenos výsledkov VaV do praxe 

Pre inovačnú výkonnosť a konkurencieschopnosť regiónu je potrebné vytvoriť silný 

a konkurencie schopný podnikový sektor. Sú to práve inovačné podniky, ktoré sa v znalostnej 

ekonomike stávajú motorom ekonomického rastu a tým aj prosperity regiónu. Veľké podniky 

majú svoj vlastný výskum a vývoj, ale malé a stredné podniky (MPS) majú v mnohých 

prípadoch obmedzený prístup k inovačným zdrojom, ako je výskum a vývoj a finančná 

podpora. Inovačné aktivity MSP vznikajú prevažne na základe požiadaviek zákazníkov a tieto 

inovácie nedosahujú úroveň požadovaných inovácií v znalostnej ekonomike. Spolupráca MSP 

s inštitúciami výskumu a vývoja (VaV), vrátane univerzít je nedostatočná a doterajšie formy 

aktivít, ktoré deklarujú podporu spolupráce nepokrývajú dostatočne oblasť inovácií. 

Systémové opatrenie 2.1 Tvorba efektívnych modelov prepojenia VaV inštitúcií 

s praxou 


Vytvorenie efektívnych inovačných sietí pre podporu spolupráce MSP v oblasti 

inovácií. 

309



Najprogresívnejšou formou spolupráce sú klastre, ktoré predstavujú zoskupenie 

regionálnych firiem určitého odvetvia, ktoré sú spojené s inými inštitúciami VaV a majú 

spoločný záujem a cieľ. Vytváranie klastrov prináša združeným firmám rast 

konkurencieschopnosti na základe synergického efektu pri dosahovaní spoločných cieľov, 

zdieľania inak nedostupných služieb a aktivít a komplexnej informovanosti. 

V rámci inovačných aktivít regiónu je možné stimulovať vznik klastrov finančnou, 

metodickou a informačnou podporou. 


- Identifikovanie zoskupení podnikov na regionálnej úrovni. 

- Metodické a finančné podpory štúdií realizovateľnosti regionálnych klastrov. 

- Spolupráca so zahraničnými podnikmi, vrátane inštitúcií VaV. 


Vypracovanie smernice pre realizačnú štúdiu vybudovania klastra v Žilinskom 

regióne. 



- Klaster pre drevospracujúci priemysel WOOD – NORD. 

- Klaster ložiskovej výroby. 

- Klaster doprava budúcnosti. 

- Klaster v oblasti IKT. 

- Vytvorenie partnerstva za účelom vytvorenia pracoviska spoločnosti MAR SK 

a Žilinskej univerzity. 

Opatrenie 2.2 Vytvorenie systémových pravidiel pre transfer technológií 


Posilnenie transferu technológií a komercionalizácie výstupov výskumu a vývoja. 


Transfer technológií (TT) predstavuje sprostredkovanie výsledkov výskumu a vývoja 

do realizačnej praxe. Systém transferu technológií v regionálnych podmienkach nie je 

dostatočne rozvinutý. Výskumné a vývojové inštitúcie, vrátane univerzít nemajú tento proces 

inštitucionálne ani metodicky ustanovený. Preto je potrebné vytvoriť proces, ktorým bude 

transfer technológií realizovaný. Proces začína vyhľadávaním a vyhodnocovaním 

komerčného potenciálu výstupov výskumu a vývoja, spracovaním výstupov do realizačnej 

podoby, až po ich realizáciu buď v rámci licenčnej činnosti alebo zakladaním spin-off 

310


realizačných firiem. Vytvorenie a realizácia popísaného procesu transferu technológií je 

základným predpokladom využitia výsledkom výskumu a vývoja v praxi. 


- Schválenie inštitucionálnych a procedurálnych systémových pravidiel pre proces 

transferu technológií. 

- Zakladanie centier alebo oddelení pre transfer technológií v inštitúciách VaV. 

- Rozvoj marketingových aktivít v inštitúciách VaV. 

- Motivácia inštitúcií VaV ku komerčnému využitiu výstupov výskumu a vývoja. 

- Vytváranie databáz ponuky výstupov výskumu a vývoja v regióne. 

- Rozvoj služieb zameraných na vyhľadávanie komerčne využiteľných výstupov 

výskumu a vývoja. 


- Workshopy spolupráce medzi priemyslom a VaV sektorom. 


- Inovačný asistent. 



- Univerzitné brokerské centrum. 


Opatrenie 2.3 Zapojenie podnikov do medzinárodných programov výskumu a vývoja 


Využitie inštitúcií výskumu a vývoja v regióne na podporu inovácií v MSP. 


MSP len vo veľmi malej miere participujú na programoch výskumu a vývoja. 

Dôvodom je obmedzená dostupnosť finančných zdrojov na tieto aktivity a nestimulujúca 

daňová legislatíva. Pretože väčšina MSP nedisponuje vlastnými kapacitami výskumu a vývoja 

používajú sa pomerne bežne vo svete špeciálne dotácie na dodávateľský zmluvný výskum 

a vývoj pri zapojení do národných a medzinárodných programov výskumu a vývoja. MSP 

potrebujú v takýchto prípadoch kvalifikovanú odbornú pomoc pri príprave a riešení 

výskumného a vývojového projektu, v niektorých prípadoch dočasne určité zariadenia na 

vývoj a testovanie. Túto pomoc môžu poskytnúť inštitúcie VaV a univerzity. Rizikom sa 

stáva nerovnaký prístup, hlavne v rýchlosti riešenia projektov. 


- Zameranie programov výskumu a vývoja pre potreby MSP. 

311


- Propagácia a informačná podpora programov výskumu a vývoja pre MSP. 

- Pomoc pri financovaní a príprave projektu výskumu a vývoja v MSP. 

- Zladenie ponuky výskumných a vývojových kapacít a potrieb MSP. 

- Podpora projektov riešených s finančnou spoluúčasťou podnikovej praxe 

a kompatibilných s rámcovými programami EÚ. 





- Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja – CEIT 

(Stredoeurópskeho technologického inštitútu). 

- Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja pre komponenty do 

automobilového priemyslu - CEAPV. 

Opatrenie 2.4 Vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia 


Odstrániť bariéry brániace vytvoreniu inovačného podnikateľského prostredia. 


Inovačný rozvoj regiónu je vytváraný dielčími inováciami v jednotlivých podnikoch. 

Nerovnosť podnikateľských podmienok v nepriaznivom podnikateľskom prostredí negatívne 

ovplyvňuje rozvoj inovačného potenciálu v regióne. Bariéry ako klientelizmus, korupcia, 

byrokracia, nízka vymáhateľnosť práva a ďalšie brzdia proces rozvoja. Vytvoriť priaznivé 

a rovné podmienky všetkým podnikateľským subjektom je základom pre kvalitnú prácu 

a rozvoj inovácií v regióne. 


- Odstrániť negatívne vplyvy v podnikateľskom prostredí účinnou legislatívou 

a kontrolou. 

- Využívať systémy kvality ako nástroje na meranie efektivity a následné 

zlepšovanie v podnikoch a inštitúciách. 

- Vyriešiť problém rizika spojeného s inováciami formou dostatočného finančného 

krytia. 



312





Opatrenie 2.5 Inštitucionálna ochrana duševného vlastníctva 


Podporiť inovačné aktivity uplatnením európskych princípov pri ochrane duševného 

vlastníctva. 


Ochrana duševného vlastníctva je veľmi dôležitá oblasť pomoci pri inováciách. 

Pretože ide o zložitý problém, ktorý vyžaduje špeciálne znalosti, potrebné je vytvoriť pre 

oblasť inovácií infaštruktúru, ktorá zjednoduší a sprístupní možnosti ochrany duševného 

vlastníctva. V tejto oblasti pôsobí málo profesionálnych poradcov a nie je jej venovaná 

dostatočná pozornosť. Pre potreby informovanosti je potrebné vytvoriť informačný materiál 

obsahujúci podstatné informácie celého cyklu ochrany t.j. od zrodu myšlienky až po jej 

zhodnotenie. 


- Vytvorenie metodiky ohodnotenia nápadu pre účely ochrany duševného 

vlastníctva. 

- Vytvorenie štandardného postupu pre zaistenie procesu ochrany duševného 

vlastníctva. 

- Asistencia pri komercionalizácii patentu. 

- Vytvorenie podporných nástrojov (patentový fond, burza ochranných známok, 

burza patentov, podpora licenčných aktivít,...). 


- Zriadenie Agentúry propagácie práv duševného vlastníctva a Agentúry na využitie 

výsledkov výskumu. 

- Dni patentov. 




9.3.3 Infraštrukturálna podpora inovácií 

Pre rozvoj inovačných aktivít je bezpodmienečne nutná fyzická infraštruktúra, napr. 

inkubátory, laboratóriá, vedecko – technologické parky, technologické centrá a pod., ktoré 

umožňujú veľmi úzke prepojenie podnikateľského prostredia s oblasťou VaV. Rovnako 

313


množstvo podnikov potrebuje pri realizácii inovačných aktivít radu a odbornú pomoc 

v podobe poradenských služieb. Pre transfer poznatkov a technológií, vznik spin – off firiem, 

pre kreovanie klastrov a vytváranie sietí sa rozvíjajú poradenské centrá a inštitúcie v rámci 

akademickej pôdy ale aj mimo nej. 

Systémové opatrenie 3.1 Tvorba efektívnej inovačnej infraštruktúry a poradenských 

služieb 


Vytvorenie vyspelej fyzickej a poradenskej infraštruktúry rozšírením a dobudovaním 

existujúcej infraštruktúry vrátane vzniku schémy inovačného asistenta. 


Žilinský región je regiónom, v ktorom vznikol prvý Vedecko – technologický park 

v Slovenskej republike. Okrem tohto typu infraštruktúry je však tento región známy 

existenciou aj ďalšej rozvinutej infraštruktúry v podobe významných ústavov a inštitúcii. 

Napriek pomerne rozvinutej inovačnej infraštruktúre v regióne je potrebné podporovať jej 

neustály rozvoj, pretože predstavuje platformu pre rozvoj transferu poznatkov, služieb pre 

podporu inovácií a významne ovplyvňuje vývoj konkurencie schopnosti v regióne. Do tejto 

oblasti sa vo svete významne zaradil inštitút inovačného asistenta, ktorým je kvalifikovaný 

špecializovaný jednotlivec, ktorý je efektívnym motorom pre inovačné aktivity podniku. 


- Budovanie nových a rozširovanie činnosti existujúcich podporných infraštruktúr. 

- Zapájanie súkromných subjektov do budovania inovačnej infraštruktúry regiónu. 

- Podpora rozvoja laboratórií, zariadení pre projektovanie, testovanie, skúšobníctvo 

a certifikáciu nových technológií a produktov, vrátane vzájomnej spolupráce 

medzi inštitúciami VaV. 

- Podpora schémy inovačného asistenta, ktorá znamená umiestnenie vhodného 

absolventa do MSP s cieľom implementácie konkrétnych inovatívnych projektov. 

- Rozvoj poradenských služieb pre podporu inovácií a poradenstva o ochrane 

duševného vlastníctva pre dosiahnutie úrovne EÚ. 

- Vyššie využitie internetu pre zlepšenie podpory podnikania a inovácií – rozvoj 

poradenských inovačných internetových stránok. 

- Propagácia všetkých zložiek regionálnej inovačnej infraštruktúry a stimulovanie 

dopytu zo strany inovačných podnikov v regióne i mimo neho. 





314


- Vedecko – technologický park Žilina. 

- ASP centrum. 

- Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov. 

- IKT vzdelávacie centrum. 

- Univerzitné brokerské centrum. 

- Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu na vývoja – CEIT. 

- Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu na vývoja pre komponenty do 

automobilového priemyslu CEAPV. 

9.3.4 Financovanie inovácií 

Finančná podpora inovácií je jednou z najdôležitejších aspektov podpory inovácií. 

Nedostatok štartovacieho počiatočného kapitálu a kapitálu pre finančne rizikové inovačné 

projekty je signálom, že slovenský kapitálový a finančný trh zatiaľ nedosiahol žiaduci stupeň 

rozvoja. Systém finančnej podpory inovácií musí dosiahnuť výrazný rast. Financovanie 

inovácií je aj limitujúcim prvkom budovania inovačnej infraštruktúry a podporných služieb 

pre inovácie. 

Systémové opatrenie 4. 1 Verejná finančná podpora pre inovácie, podnikanie 

a budovanie inovačnej infraštruktúry 


Verejná finančná podpora investícií smerom k inovačnej infraštruktúre 

a k inovačnému procesu podnikov Žilinského regiónu. 


Verejné finančné investície sú smerované k vyrovnaniu ponuky a dopytu v oblasti 

inovačných riešení, na prekonanie štrukturálnych deficitov, slabých miest v inovačných 

procesoch firiem a v inovačnej infraštruktúre a k naštartovanie ďalších inovačných aktivít pre 

zvýšenie konkurencie schopnosti firiem. 


- Granty na ochranu duševného vlastníctva, predovšetkým v MSP a inštitúciách 

VaV. 

- Finančné príspevky na prevádzkovanie a rozvoj subjektov podnikateľskej 

inovačnej infraštruktúry. 

- Kapitálová podpora vznikajúcich firiem s výraznou inovačnou činnosťou. 

- Podpora finančnej dostupnosti poradenských služieb smerovaných k úspešnej 

inovačnej činnosti podnikov. 

- Podpora implementácie nových technológií a nákupu licencií. 

315


- Podpora transformácie výstupov VaV do komerčného produktu, podpora 

financovania štúdií uskutočniteľnosti, ochrany duševného vlastníctva a pod. 

- Zvyšovanie atraktivity regiónu pre domácich a zahraničných investorov 

prostredníctvom aktívneho využívania investičných stimulov. 


- Poskytovanie výhodných úverov pre mladých začínajúcich podnikateľov 

prichádzajúcich z akademického prostredia. 

- Spracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre prípravu finančného portfólia 

podnikateľskej podpory v Žilinskom regióne. 



Regionálny inovačný fond. 

Systémové opatrenie 4. 2 Stimulácia využitia komerčných zdrojov pre inovácie 


Stimulácia komerčných investícií do inovácií v regióne pre vytvorenie zdravého 

finančného a investičného prostredia. 


Rizikový kapitál a Business Angel (osoba investujúca do vlastného imania 

začínajúceho podniku, pričom táto osoba zároveň prináša špecifické know – how) predstavujú 

dôležitý nástroj financovania inovačných firiem, avšak v súčasnosti nie je k nim vytvorené 

vyspelé legislatívne a daňové prostredie. Dôležitým stimulom pre rozvoj inovačných firiem je 

tzv. „corporate venturing“ – strategické investície rizikového kapitálu veľkých korporácií 

smerom k MSP. 


- Odporúčania pre legislatívne orgány pre odstraňovanie nedostatkov 

podnikateľského a finančného prostredia. 

- Iniciovanie vzniku regionálneho inovačného fondu, resp. možnosť nadviazania 

finančnej spolupráce s inými regiónmi a centrálnymi orgánmi. 

- Zvyšovanie informovanosti o rizikovom kapitáli a „Business Angels“ v Žilinskom 

regióne. 


- Spracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre prípravu finančného portfólia 

podnikateľskej podpory v Žilinskom regióne. 



316


- Partnerstvá verejného a súkromného sektoru. 

9.3.5 Vedomostná základňa pre inovácie 

Najdôležitejšou podmienkou rozvoja inovácií je ľudský intelektuálny potenciál. Ten 

dokáže svojimi znalosťami, schopnosťami a zručnosťami rozvinúť počiatočnú inovačnú 

invenciu až do úspešnej realizácie. Inovačný proces vyžaduje odborníkov z mnohých oblastí 

a mnohokrát je nevyhnutné, aby jednotliví pracovníci mali vzdelanie z rôznych oblastí. 

Ďalším faktorom vzdelávania v súčasnosti je rýchle zastarávanie znalostí a veľmi rýchly 

vývoj nových poznatkov. Preto veľmi významnú úlohu má, okrem formálneho – školského 

a univerzitného vzdelávania, celoživotné vzdelávanie. Preto, aby sa celoživotné vzdelávanie 

mohlo uskutočňovať je potrebné zmeniť doterajší formalizovaný vzdelávací systém tak, aby 

dokonale pripravil na pokračovanie v celoživotnom štúdiu. Ide o zmeny vzdelávacieho 

procesu vo všetkých typoch vzdelávacích inštitúcií. Koncept celoživotného vzdelávania 

neznamená rozšírenie existujúceho vzdelávacieho systému o ďalší sektor. Ide tu o čosi iné, 

o mnoho viac než sme doteraz pod pojmom vzdelávanie rozumeli, o zásadnú zmenu pojatia, 

cieľa a funkcie vzdelávania. 

Dôležitosť vzdelávania v nasledujúcom období je vyjadrená nasledovným citátom: 

„Nevzdelaní tohto tisícročia nebudú tí, ktorí nevedia čítať a písať, ale tí, ktorí sa nebudú 

vedieť odnaučiť a znova naučiť.“ 

Opatrenie 5.1 Vzdelávací systém pre znalostnú ekonomiku 


Pripraviť študentov všetkých typov škôl v súlade s požiadavkami trhu práce. 


Kým v minulosti sa množstvo poznatkov vo svete znásobovalo približne raz za desať 

rokov, predpokladá sa, že o desať rokov to bude raz za niekoľko sto dní. Priestor vzdelania sa 

v celom svete otvára a menia sa podmienky naň kladené. To má za následok aj zmeny, ktoré 

nastávajú v tomto čase vo vzdelávacích systémoch vo svete. Nároky praxe vyžadujú väčšiu 

flexibilitu zmeniť obsah vzdelávania znížením počtu nepotrebných, nefunkčných informácií 

a nahradiť ich obsahom, poznatkami potrebnými pre život, kľúčovými kompetenciami. Treba 

vypracovať nové osnovy, nové učebnice, študijné materiály s moderným obsahom. 

Pre zvýšenie konkurencie schopnosti vysokoškolského štúdia je potrebné v prostredí 

vysokých škôl, v ďaleko väčšej miere ako doteraz, uskutočňovať výskum a vývoj a na 

základe tohto výskumu a vývoja uskutočňovať vzdelávanie. Kvalita vo vede a výskume je 

základným predpokladom uskutočňovania kvalitného vysokoškolského vzdelávania na 

univerzitách poskytujúcich druhý a tretí stupeň vzdelania. 


- Prispôsobovať obsah a proces výchovy a vzdelávania potrebám učiacej sa, 

informačnej spoločnosti (vzbudzovanie záujmu o vzdelávanie, posilňovanie 

317


kreativity a schopnosti učiť sa, spolupracovať, identifikovať a riešiť problémy, 

komunikovať, rozvíjať tzv. kľúčové kompetencie; podpora informačnými a 

komunikačnými technológiami; rozširovanie a prehlbovanie jazykových 

kompetencií; podpora neformálneho a dištančného vzdelávania). 

- Prepojiť výskum, vzdelávania a schopnosti inovovať a meniť prostredníctvom 

spolupráce medzi univerzitami a podnikmi. 

- Zapojovať študentov do praxe v podnikoch, hlavne na projektoch pre MSP. 

- Vytvoriť komplexný program pre doktorandské štúdium zameraný na potreby 

podnikateľskej praxe (stáže v podnikoch, prezentovanie na medzinárodnej 

úrovni). 

- Vytvárať elektronickú podporu vzdelávania, ktorá umožní lepší prístup 

k získavaniu informácií. 

- Zaviesť nový prístup v počiatočnom vzdelávaní, ktorý má potrebné nástroje 

a motivácie preto, aby sa študent sám z vlastnej potreby usiloval dosiahnuť čo 

najväčšie znalosti a zručnosti, aby bol dobre pripravený prevziať zodpovednosť za 

vzdelávanie v celom živote na seba. 

- Zvýšiť dostupnosť vzdelávania na všetkých stupňoch a budovať efektívne 

evalvačné systémy. 

- Vytvoriť pre vzdelávanie nové mechanizmy riadenia, rozdelenia kompetencií, 

financovania, evalvácie a štandardov kvality. 

- Venovať zvýšenú pozornosť príprave učiteľov. 


V rámci realizácie Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu sa v tejto fáze 

nenavrhujú žiadne pilotné aktivity pre Opatrenie Vzdelávací systém pre znalostnú ekonomiku. 

Predpokladá sa, že tieto aktivity budú koordinované z úrovne Vlády SR. Prípadné doplnenie 

pilotných akcií sa uskutoční v priebehu ďalšieho riešenia Regionálnej inovačnej stratégie 

Žilinského regiónu. 




Opatrenie 5.2 Celoživotné vzdelávanie pre oblasť inovácií 


Zvyšovanie vedomostí zamestnancov a manažérov podnikov. 


Požiadavky zásadných inovácií a zmien vyžadujú vysoký stupeň prispôsobivosti, 

tvorivosti, individuálnej iniciatívy, vzájomnej spolupráce na úrovni podnikov a inštitúcií a aj 

318


na úrovni jednotlivca. V nestabilnom prostredí sa pracovníci musia prispôsobovať novým 

situáciám a rýchlo zvládať nové úlohy a činnosti. V oveľa väčšej miere ako v minulosti musia 

vyvíjať individuálnu iniciatívu, schopnosť samostatne riešiť problém, prevziať zodpovednosť 

za úlohy v tímovej spolupráci. 

Neustála zmena výroby, technológií a trhu má za následok výrazné zmeny charakteru 

práce, zmeny podnikových štruktúr, požiadaviek na pracovné miesta a tým aj na vzdelanie. 

Zanikaním stabilných pracovných štruktúr zaniká aj stále zamestnanie po celý život. 

Celoživotné vzdelávanie sa stáva súčasťou práce a tejto skutočnosti musí byť prispôsobené. 


- Vytváranie vzdelávacích kurzov podľa potrieb praxe pre potreby celoživotného 

vzdelávania. 

- Vytvorenie informačného portálu o vzdelávaní pre potreby inovácií (inovačný 

manažment, transfer technológií, ochrana duševného vlastníctva,...). 

- Zmeny foriem celoživotného vzdelávania – prechod na učiacu sa organizáciu. 


- Schéma inovačného asistenta. 




- IKT vzdelávacie centrum. 

- Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov. 

319


10 NAVRHOVANÉ PROJEKTY NA PODPORU 

REGIONÁLNEJ INOVAČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY V 

ŽILINSKOM REGIÓNE 

Na základe odporúčaní formulovaných v Regionálnej inovačnej stratégii Žilinského 

regiónu ako aj na základe ďalších štúdií a analýz, odporúčame v spolupráci s oddelením 

regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja realizáciu nasledovných významných 

projektových zámerov, ako nástrojov podpory infraštruktúry pre inovácie: 

1. Vedecko-technologický park 

- realizátor: CASA ZINA (združenie Žilinská univerzita, VÚC Žilina, mesto 

Žilina) 

- rozpočet: 425 mil. Sk, z toho: 

- verejné zdroje: 300 mil. Sk 

2. ASP centrum 

- realizátor: CASA ZINA 



3. Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov 




4. IKT vzdelávacie centrum 




5. Univerzitné brokerské centrum 




6. Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja – CEIT 

(Stredoeurópskeho technologického inštitútu) 




7. Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja pre komponenty do 

automobilového priemyslu - CEAPV 

320





8. Klaster pre drevospracujúci priemysel WOOD – NORD 




9. Klaster ložiskovej výroby 



- z toho verejné zdroje: 180 mil. Sk 

10. Klaster doprava budúcnosti 



- verejné zdroje: 56 mil. 

11. Klaster v oblasti IKT 




12. Regionálny inovačný portál 

- realizátor: INGN Inštitút sietí budúcich generácií – záujmové združenie 

právnických osôb (Žilinská univerzita, T-Com, a.s.) 



13. Regionálny inovačný fond 


- rozpočet: 50 mil. Sk, z toho 


14. Vytvorenie partnerstva za účelom vytvorenia pracoviska spoločnosti MAR 

SK a Žilinskej univerzity 

- realizátor: MAR SK, s.r.o. a Žilinská univerzita 



Navrhované projektové zámery sú v súčasnosti v rôznom stave rozpracovanosti, 

niektoré majú pripravené štúdie realizovateľnosti ako aj realizačné projekty. Čo je však 

dôležité dopracovať v roku 2007 je podrobný sprievodca pre realizáciu týchto projektov 

321


v rámci združenia CASA ZINA, čiže v rámci siete, kde sa zabezpečí efektivity a synergia 

vynaložených prostriedkov z verejných aj súkromných zdrojov. 

10.1 Vedecko-technologický park 

Predpoklady: 

- dopyt po integrovaných službách poskytovaných malým a stredným „hi-tech“ 

podnikateľom v Žilinskom regióne – priestory, vybavenie, služby, a pod., 

- neexistujúca infraštruktúra pre zahraničných investorov – priestory, služby, 

- skúsenosti s prevádzkou technologického inkubátora pri Žilinskej univerzite, 

- integračný nástroj pre budovanie vysoko kvalifikovaných služieb a produktov 

v spolupráci s výskumným prostredím Žilinskej univerzity, 

- existencia subjektu, záujmového združenia právnických osôb Vedeckotechnologický 

park Žilina, VTP (majiteľ a prevádzkovateľ Technologického 

inkubátora), 

- VTP Žilina je akreditovaným členom Spoločnosti vedecko-technických parkov 

ČR 112 a prostredníctvom nej aj International Association of Science Parks 113 , 

- VTP Žilina spolupracuje na medzinárodných projektoch s inštitúciami podobného 

zamerania doma i v zahraničí (napr. Jyväskylä Science Park, Fínsko), 

- disponibilný pozemok vo vlastníctve Žilinskej univerzity ako spoluzakladateľa 

VTP Žilina, 

- spracovaný územný plán rozvoja Žilinskej univerzity (univerzitný areál Veľký 

Diel, Žilina) – v rámci neho územný celok Vedecko-technologický park – 

dostupný 3D model a vizualizácia, 

- štúdia uskutočniteľnosti Vedecko-technologického parku Žilina, 

- závery analýz projektu Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu. 

Ciele: 

- poskytovať infraštruktúru a podporné služby pre podniky s vysokou pridanou 

hodnotou, 

- realizácia transferu poznatkov a technológií do podnikateľskej praxe, 

- tvorba vysoko kvalifikovaných pracovných miest, 

- uplatnenie absolventov univerzít a priestor pre spoluprácu s výskumným 

potenciálom najmä Žilinskej univerzity, 

- zvýšenie atraktivity pre investorov: 

- existencia infraštruktúry, 

- existencia vysoko kvalifikovaných služieb tvorených lokálnymi firmami, 

- vzájomná spolupráca firiem – tvorenie zoskupení, 

112 www.svtp.cz 

113 www.iasp.ws 

322


- napojenie na medzinárodné siete a databázy. 

Harmonogram: 

Rozpočet : 

- 01/2007 – 12/2007: spracovanie realizačnej štúdie (návrh vlastníckej štruktúry, 

prevádzkové manuály, smernice a pod. pre poskytované služby), v rámci toho 

rozhodnutie o majiteľovi a prevádzkovateľovi parku – predpokladá sa VTP Žilina, 

získanie finančného partnera projektu (lízing nehnuteľností, resp. úver). 

- 03/2007 – 08/2007: vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné konanie 

a stavebné povolenie. 

- 01/2007 – 01/2008: proces výberu klientov a zmluvné zabezpečenie nájomných 

vzťahov. 

- 06/2007 – 11/2007: získanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. 

- 11/2007 – 02/2008: výber dodávateľa stavebnej časti a technologickej časti 

projektu. 

- 03/2008 – 06/2009: realizácia stavebných prác (včítane napojenia inžinierskych 

sietí). 

- 04/2009 – 08/2009: realizácia technologickej časti a prispôsobovanie priestorov 

nájomníkom, vybavenie priestorov. 

- 09/2009 – 11/2009: uvedenie do skúšobnej prevádzky, zabezpečenie a testovanie 

poskytovaných služieb (interne, či subdodávateľsky) už s klientmi, napojenie na 

ostatné podporné služby (ASP centrum, vzdelávacie centrum a pod.). 

- 12/2009: oficiálne otvorenie parku. 

- prípravná fáza (štúdie, inžiniering, poradenstvo, zabezpečenie povolení, realizácia 

výberového konania a pod.) – približne 8 mil. Sk, 

- príprava staveniska, realizácia napojenia na inžinierske siete a pod. – približne 7 mil. 

Sk, 

- realizácia stavebnej časti (15 tis. m2) – približne 300 mil. Sk, 

- realizácia technológií – približne 50 mil. Sk, 

- vybavenie spoločných priestorov a zariadení – približne 10 mil. Sk. 

Riziká projektu: 

- Oneskorená realizácia projektu – VTP Žilina už dnes eviduje veľký záujem 

o kvalitnú infraštruktúru najmä zo strany MSP s vysokou pridanou hodnotou 

produkcie (najmä IT firmy) zo Žilinského regiónu. Záujem je tiež zo strany firiem 

v technologickom inkubátore – priestory vyššieho štandardu so spoločnými 

službami v blízkosti univerzity a blízkosti kooperujúcich firiem. Nakoniec tu aj 

priestor pre umiestnenie zahraničných investícií – v súčasnosti nie je k dispozícií 

vyhovujúca infraštruktúra. 

- Nedostatočné financovanie z verejných zdrojov – trhová cena za prenájom 

kancelárskych priestorov v Žiline (2.300,-Sk/m2/rok) nie je atraktívna pre 

323


súkromných developerov (realitné projekty sa obmedzujú na bytové priestory), 

návratnosť finančných prostriedkov je nedostatočná (12 a viac rokov s výnosom na 

úrovni 5%). V najbližšom období sa nepredpokladá prudký nárast cien aj 

vzhľadom na už realizovaný nárast ceny nehnuteľností súvisiaci s príchodom 

investície automobilky KIA. 

Trvalá udržateľnosť projektu: 

- Trvalá udržateľnosť projektu musí byť zabezpečená najmä realizáciou ďalších 

služieb spojených s nájmom – IKT služby, vzdelávanie, poradenstvo, 

financovanie, sprostredkovanie výskumu a vývoja tak, aby boli poskytované 

služby komplexné, kvalitné a jedinečné v regióne. 

- Už v začiatkoch je potrebné zmluvne zabezpečiť obsadenie prenajímaných 

priestorov na úrovni 85 % a priebežne ju udržovať na podobnej úrovni, aby bol 

zabezpečený bezproblémový chod všetkých služieb a najmä pokrytie nákladov na 

zabezpečenie kapitálu (napr. úver). 

- Dôležité je tiež zabezpečenie financovania z verejných zdrojov na úrovni min. 70 

% pre realizáciu stavebnej a technologickej časti a 95 % pre ostatné aktivity 

v rámci projektu (t.j. celkovo na úrovni približne 300 mil. Sk) – možné aj 

vzhľadom na fakt, že časť priestorov bude slúžiť ako podnikateľský inkubátor 

(súčasný inkubátor má nedostatočnú plochu na prenájom a kapacitne nestačí 

záujemcom o podnikanie), ako aj pre iné podporné aktivity (spolu približne 30 %). 

10.2 ASP centrum 

Ciele: 

- poskytovanie profesionálnych služieb v oblasti IKT pre malých a stredných 

podnikateľov, 

- prenájom HW a SW, 

- ľudské zdroje – poradenstvo, servis, vzdelávanie, 

- zálohovanie a bezpečnosť dát, 

- poskytovanie portálových riešení (komunikácia, dáta, prezentácia, interaktivita). 

Zdôvodnenie: 

V súčasnosti existuje na trhu veľa HW a SW produktov, ktoré uľahčujú prácu firmám. 

O potrebe kvalitnej IKT infraštruktúry vo firmách nie je potrebné písať. Mnoho z týchto 

produktov je však nedostupných malým a stredným podnikom (v najväčšej miere hlavne 

mikropodnikom) vzhľadom na finančnú náročnosť investície do tejto infraštruktúry. Cieľom 

ASP centra je práve poskytovanie takejto infraštruktúry s kompletnou podporou (školenia, 

správa, a pod.) pre MSP. Podstata spočíva v dvoch základných myšlienkach: 

1. úspora z množstva (poskytovanie veľkých riešení stavaných na firmy s množstvom 

zamestnancov množstvu malých spoločností) – t.j. znižovanie nákladov na jedného 

užívateľa technológií, 

324


2. prenájom infraštruktúry, t.j. odpadá potreba jednorazového investovania do IKT 

infraštruktúry. 

Poskytované služby: 

Zhrnutie: 

- prenájom klientskeho hardvéru a softvéru 

- prenájom serverových riešení – správa užívateľov, užívateľská podpora, e-mail, 

portálové riešenia a pod., 

- databázová podpora, 

- dátové polia a zálohovanie, 

- bezpečnostné riešenia, 

- vzdelávanie a tréning, 

- technická podpora. 

ASP centrum si kladie za cieľ poskytovať služby veľkých malým podnikom. Malé 

podniky tak získajú možnosť kvalitnej práce, pričom klesajú jednotkové náklady na užívateľa 

ako aj potreba počiatočných investícií. 

10.3 Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov 

Predpoklady: 

- veľké množstvo študentov technických odborov – bez špecifickej podnikateľskej 

prípravy, 

- veľké množstvo malých a mikropodnikov s nedostatočnými znalosťami 

problematiky projektového riadenia, inovácií, financovania, ochrany duševného 

vlastníctva, a pod. v Žilinskom regióne, 

- neexistencia špecifického vzdelávacieho a poradenského centra pre tieto potreby. 

Niektoré sú čiastočne realizované subjektmi založenými pri Žilinskej univerzite 

(Ústav celoživotného vzdelávania, Slovenské centrum produktivity, Ústav 

konkurencieschopnosti a inovácií), či podnikateľskými subjektmi v Žilinskom 

kraji, 

- potreba prepojenia existujúcich aktivít a ich prispôsobenie pre malých a stredných 

podnikateľov (komplexné balíky a vyššia kvalita), 

- z Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu sú zrejmé oblasti, v ktorých 

je potrebné vzdelávanie zlepšiť, či zaviesť kvalitné a kompetentné poradenstvo, 

- projektový zámer „Učiaci sa región“, spracovaný začiatkom roku 2006. 

Ciele: 

- vytvorenie komplexnej ponuky vzdelávacích a tréningových modulov pre MSP 

Žilinského kraja v oblastiach: 

325


- plánovanie, 

- financovanie, 

- inovácie, 

- IPR, 

- právo, 

- projektové riadenie, 

- outsourcing, 

- sieťovanie, 

- medzinárodné podnikanie, 

- motivácia, 

- komunikačné zručnosti, 

- marketing, 

- ďalšie, 

- vytvorenie siete poradenských služieb najmä v oblastiach: 

- plánovanie, 

- financovanie, 

- inovácie, 

- ochrana duševného vlastníctva, 

- projektové riadenie. 

- sieťovanie, 

- medzinárodné podnikanie, 

- realizácia pilotného vzdelávania: 

- pre stredné školy (potenciálny zamestnanci, či podnikatelia), 

- pre vysoké školy, 

1. študenti (potenciálny zamestnanci, či podnikatelia), 

2. zamestnanci (učitelia a výskumníci - z dôvodu bližšieho pochopenia 

podnikateľského prostredia a problematiky inovácií), 

- pre firmy 

1. manažéri, 

2. zamestnanci, 

- pre samosprávu (VÚC a mestá) – z dôvodu bližšieho pochopenia 

podnikateľského prostredia a problematiky inovácií. 

326


Harmonogram: 

Rozpočet: 

- 01/2007 – 04/2007: prehľad, audit a návrh zlepšení existujúcich vzdelávacích 

a poradenských služieb. 

- 03/2007 – 07/2007: návrh nových služieb – návrh vzdelávacích modulov, 

poradenských služieb. 

- 06/2007 – 12/2007: príprava nových služieb – výber a zaškolenie personálu, 

spracovanie podkladov, spracovanie business plánu, zavedenie systému 

kontinuálneho vzdelávania lektorov a poradcov. 

- 12/2007 – 03/2008: začlenenie služieb do systému podpory inovácií v regióne – 

napojenie na ďalšie podporné aktivity (najmä regionálny inovačný portál cez 

poskytovanie e-vzdelávania), zavedenie certifikácie kvality poskytovaných služieb 

„inovačný certifikát“. 

- 01/2008 – 12/2008: realizácia pilotného vzdelávania (500 osôb) a poradenských 

služieb (75 podnikateľských subjektov). 

- analýzy, audit, návrhy, štúdie – približne 8 mil. Sk, 

- príprava nových služieb a ich začlenenie do regionálneho systému – približne 20 

mil. Sk, 

- pilotné aktivity – približne 32 mil. Sk, 

- nástroj by mal byť realizovaný za vysokého spolufinancovania z verejných 

zdrojov (95 %, t.j. 55 mil. Sk), 

- pilotné aktivity by boli „motivačne“ spoplatnené cieľovými skupinami, preto by 

spolufinancovanie vo výške 5% mohlo byť čiastočne pokryté aj z týchto zdrojov 

od cieľových skupín. 


- Nedostatočná analýza a audit existujúcich služieb – riziko duplicity, či vytvárania 

zbytočnej konkurencie – lepšie je do projektu začleniť všetkých „kvalitných“ 

poskytovateľov podobných služieb (ako subdodávateľov, či expertov) – napojenie 

na iné iniciatívy 114 . 

- Realizácia „úzkeho portfólia“ služieb. Pokiaľ nebudú pokryté všetky menované 

oblasti, môže dôjsť k nižšiemu dopadu na cieľovú skupinu a nižším efektom pre 

rozvoj inovatívneho podnikania. 

- Pri vzdelávaní cieľových skupín zo škôl a univerzít bude potrebné verejné 

spolufinancovanie. 


- Kvalitnou realizáciou sa eliminuje možnosť vytvárania duplicitných riešení. 

- Dôslednou prípravou služieb sa znížia náklady na budúce „udržiavanie“ 

a skvalitňovanie služieb – systém kontinuálneho vzdelávania lektorov a poradcov. 

114 www.profesor.sk. 

327


- Pri vzdelávaní cieľových skupín zo škôl a univerzít bude potrebné verejné 

spolufinancovanie (preto by malo ísť o max. 25% realizovaných aktivít). Potrebné 

bude sústrediť sa na podnikateľské subjekty – zamerať za na kvalitu, nie kvantitu 

poskytovaných služieb. 

10.4 IKT vzdelávacie centrum 

Ciele projektu: 

Zdôvodnenie: 

- poskytovanie vzdelávacích služieb v oblasti informačných a komunikačných 

technológií so zameraním na využívanie efektívnych IKT nástrojov v malom a 

strednom podnikaní, 

- zameranie na progresívne a nové technológie v IKT – najmä siete budúcich 

generácií, využitie internetu pre podnikanie, HW a SW technológie. 

Malé a stredné podniky stále nedostatočne využívajú dostupné prostriedky 

informačných a komunikačných technológií nielen preto, že sú finančne náročné, ale aj preto, 

že sú nedostatočne informovaní o ich možnostiach, prínosoch, kladoch a záporoch. Ďalej je 

tiež bežnou praxou, že pri implementácií IKT dochádza k značným stratám vzhľadom na 

nedostatočné znalosti technológií, možností práce s nimi. 

Stáva sa tak najmä z dvoch dôvodov: 

1. finančná náročnosť vzdelávania, 

2. časová náročnosť, čo je pri MSP obzvlášť dôležitý argument vzhľadom množstvo 

dostupného personálu. MSP nemôže obetovať svojich zamestnancov na zaškolenie 

tak jednoducho ako spoločnosť s 500 zamestnancami. 

Cieľom IKT vzdelávacieho centra je za úzkej spolupráce s ASP centrom a 

vzdelávacím a poradenským centrum pre podnikateľov vytvoriť také podmienky a nástroje, 

ktoré umožnia väčšiu vybavenosť a využiteľnosť moderných IKT v malých a stredných 

firmách (nielen, ale hlavne technologicky orientovaných). 

10.5 Univerzitné brokerské centrum 

Cieľom nástroja je vybudovania systému vzájomnej informovanosti a previazania 

podnikateľského a univerzitného prostredia: 

- udržiavanie databáz výskumno-vývojových a vzdelávacích aktivít na univerzitách, 

- prezentácia zámerov a výsledkov V&V medzi podnikateľmi – regionálny 

inovačný portál, konferencie, výstavy, osobné návštevy, dni otvorených dverí 

a podobne, 

- získavanie podnikateľských zámerov firiem pre efektívnejšiu orientáciu 

aplikovaného výskumu a vzdelávania na univerzitách, 

328


- v spolupráci so vzdelávacím centrom poskytovanie informácií študentom, 

profesorom a výskumníkom na univerzitách o IPR, podnikaní, financovaní 

inovácií a pod., 

- otváranie univerzít a ich zamestnancov navonok smerom k podnikateľskému 

prostrediu – sprostredkovanie projektov, diplomových, dizertačných prác, 

študentských a výskumných projektov a pod., 

- poskytovanie zručného personálu spoločnostiam pri realizácií inovačných 

projektov (absolventov škôl, mladých výskumných pracovníkov a pod.). 

Univerzitné brokerské centrum bude postavené na modeli ILO (Industrial Liaison 

Office), či TTO (Technology Transfer Office), či VYCEN (centrá mladých výskumných 

pracovníkov). 

Univerzitné brokerské centrum by bolo realizátorom myšlienky prepájania 

vzdelávania, výskumu a vývoja s podnikateľským prostredím. Zabezpečovalo by 

informovanosť podnikateľského sektora o tom, aké projekty, práce, výskumy a vzdelávanie 

bežia na univerzitách, a umožnia podnikateľom ich priame zapojenie do týchto procesov. Na 

druhej strane, na základe spätnej väzby od podnikateľov sa budú snažiť ovplyvňovať 

orientáciu vzdelávacích a výskumných projektov a programov na univerzitách. 

10.6 Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja – 

CEIT (Stredoeurópsky technologický inštitút) 

Analýza súčasného stavu: 

Trvalo udržateľný ekonomický rozvoj regiónu severného Slovenska je podmienený 

budovaním pracovísk výskumu a vývoja, ktoré podporia rozvoj činností s vysokou pridanou 

hodnotou. 

V spolupráci Žilinskej univerzity a Slovenského centra produktivity sa dlhodobo, 

systematicky budujú špecializované pracoviská, na ktorých sa využívajú najmodernejšie 

technológie z kategórie Computer Aided. (CA..). Žilinská univerzita a Slovenské centrum 

produktivity vyvíjajú systematické úsilie pre podporu integrácie univerzitných pracovísk 

s priemyselnou praxou na báze aplikácie pokrokových technológií, akými sú 

CAD/CAE/CAM, Digitálny podnik, simulácia, Rapid Prototyping, Virtuálna realita, Umelá 

inteligencia a pod. 

Adaptácia a implementácia HighTech v regionálnom priemysle je veľmi dôležitá, 

práve v tomto čase, keď existuje vysoký záujem zahraničných firiem o investovanie v 

stredoeurópskom regióne. Aby si stredoeurópske krajiny zaistili konkurencieschopnosť na 

budúcich medzinárodných trhoch, budú musieť zvládnuť a ďalej rozvíjať tie oblasti 

HighTech, ktoré ponúkajú veľký a významný potenciál pre ekonomický rast. 

Vyššie uvedená situácia si vyžaduje najskôr naštartovať vzdelávanie a tréning v oblasti 

nových IT technológií a progresívnych technológií. Predpokladom úspechu pre vývoj a 

implementáciu nových technológií je vytváranie vhodných podmienok vo vzdelávaní, 

výskume, vývoji a prirodzene v priemysle. Rozvoju nových foriem vzdelávania a spolupráce 

329


s priemyslom by v regióne severného Slovenska mal pomôcť práve budovaný Stredoeurópsky 

technologický inštitút, ktorý je pilotným projektom a ktorý má ukázať fungujúci model 

partnerstva verejných a súkromných inštitúcií (Public-Private Partnership – PPP). 

Ciele Stredoeurópskeho technologického inštitútu: 

- rast konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania potenciálu domácich 

malých a stredných podnikov, 

- diverzifikácia priemyselnej základne a výrobných programov, 

- udržanie mladých, vzdelaných ľudí v regióne strednej Európy, 

- transfer vedomostného potenciálu univerzít do priemyslu, 

- podpora trvalého ekonomického rastu stredoeurópskeho regiónu. 

Založenie STI je v priamom súlade so zámermi a akčnými plánmi Národného 

strategického rámca krajín strednej Európy pre roky 2007 až 2012: 

- STI bude fungovať ako centrum excelencie, integrujúce výskumné aktivity 

v Euroregióne Beskydy, zahrňujúc výskumné pracoviská v Slovenskej republike, 

Českej republike a Poľsku. 

- STI bude podporovať rozvoj stredoeurópskeho regiónu prostredníctvom 

vytvárania podmienok pre regionálny technologický klaster, v ktorom bude 

ponúkať služby inkubátora pre nové, inovatívne riešenia podporujúce rast 

konkurencieschopnosti stredoeurópskeho priemyslu. 

- STI bude slúžiť pre malé a stredné podniky ako virtuálne konzultačné centrum pre 

inovácie a transfer pokrokových technológií do priemyslu a súčasne bude pracovať 

ako prvý kontaktný bod pre malé a stredné podniky zavádzajúce nové výrobky 

alebo technologické inovácie. 

- STI bude podporovať vytváranie regionálnych sietí inovačných firiem 

prostredníctvom vytvárania aliancií a konzorcií. STI bude každoročne organizovať 

Stredoeurópske regionálne inovačné fórum (Central European Regional Innovation 

Forum - CERIF). 

Hlavné prínosy zo založenia STI: 

- reálne overenie nového modelu fungovania budúcich centier excelencie – pilotný 

projekt pre Slovensko, 

- podpora rastu zamestnanosti v regióne, hlavne v oblasti sofistikovanej, 

vysokokvalifikovanej práce (primárnej i sekundárnej) - cieľovo zamestná 100 až 

150 post doktorandov a mladých výskumných pracovníkov vo výskume, 

- priame napojenie na výskumný priestor EÚ - ERA 

- vznik a rozvoj nového HighTech centra excelencie, zameraného na vývoj a 

využívanie špičkových HighTech technológií, 

- zaisťovanie integrácie: výskum – vývoj – inovácie – univerzita – prax, 

- významným spôsobom posilnenie rastu konkurencieschopnosti regiónu a SR 

v oblasti vývoja výrobkov a služieb, 

330


- naštartovanie rozvoja nových oblastí pre podnikanie so zameraním na HighTech, 

- rast intelektuálneho potenciálu, vedomostnej bázy a rast konkurencieschopnosti 

pracovnej sily, 

- vyrovnávanie ekonomickej úrovne regiónu s úrovňou EÚ, 

- vznik regionálneho inovačného klastra a jeho začlenenie do inovačného potenciálu 

EÚ, 

- integrácia a rozšírenie medzi regionálnej spolupráce, networking, transregionálna 

kooperácia (Poľsko, ČR, ...), 

- efektívne využitie zdrojov v regióne (elektronika, doprava, IT, strojárstvo, ...), 

- rast inovačného potenciálu v podnikaní (nové prístupy v business, e-commerce, 

virtual enterprise, network enterprise, nové manažérske systémy,...), 

- urýchlenie transferu najnovších HighTech technológií do priemyslu so zvláštnym 

zameraním na podporu malých a stredných firiem, s pozitívnym efektom na rast 

ich efektívnosti, výkonnosti, produktivity a intelektuálneho potenciálu, 

- podpora prílivu zahraničných investícií do vývoja technických systémov s cieľom 

zvýšiť konkurencieschopnosť malých stredných firiem, 

- rozvoj nových zdrojov rizikového kapitálu (venture capital) a donorov (engels) pre 

podporu inovácií, 

- podpora inovatívneho rozvoja strategických oblastí regiónu (elektronika, IT, 

automobilový priemysel, doprava, strojárstvo, papier, ...), 

- silná podpora rastu exportu sofistikovaných výrobkov a služieb, 

- zásadné rozšírenie medzinárodnej spolupráce, 

- získanie dodatočných, podporných finančných zdrojov z priemyslu SR a EÚ, z 

medzinárodných projektov zameraných na podporu výskumu a vývoja, 

- materiálne a prístrojové dobudovanie integrovaných laboratórií, pre rozvoj 

výskumu v oblasti High Tech, 

- dobudovanie systému právnej ochrany vynálezov (vlastníctvo), 

- vytváranie podmienok pre rozvoj nových perspektívnych odborov doktorandského 

štúdia, 

- implementáciu nových metód vzdelávania – e-learning, učiaca sa spoločnosť, 

rýchla výmena poznatkov (výskum, priemysel), 

- zvýšenie počtu zahraničných študentov a doktorandov na riešení výskumnovývojových 

úloh, 

- vytvorenie priestoru pre rozvoj podnikavosti talentovaných absolventov 

a doktorandov, čo zabezpečí rozvoj kvalitných ľudských zdrojov a súčasne 

spomalí ich odchod do zahraničia. 

Lokalizácia STI: 

STI je umiestnený v Žiline – lokálna časť Veľký Diel. Lokalitu Veľký Diel charakterizuje: 

331


1. Sídlo Žilinskej univerzity – plánované komplexné vysokoškolské mestečko. 

Konkurenčná výhoda – potenciál vzdelaných mladých ľudí. 

2. Sídlo výskumného ústavu dopravy a spojov, vedecko-technického parku pri ŽU 

a sídla inovatívnych mikrofiriem. 

3. Lesopark s oddychovou zónou pre Žilinu. 

4. Vynikajúca lokalizácia vzhľadom na všetky strategické body mesta Žiliny. 

Dlhodobá udržateľnosť činnosti Stredoeurópskeho technologického inštitútu: 

Slovenské centrum produktivity v súčasnosti stavia budovu Stredoeurópskeho 

technologického inštitútu v areáli Žilinskej univerzity. Výstavba je realizovaná z vlastných 

zdrojov SLCP a komerčného úveru. 

Pre štart činnosti CEIT sa predpokladá využitie zdrojov zo štrukturálnych fondov 

a štátnej podpory (hlavne nákup technologického vybavenia, softvéru a infraštruktúry pre 

výskum a vývoj). Po jeho dobudovaní budú aktivity CEIT financované z vlastnej činnosti. 

10.7 Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja pre 

komponenty do automobilového priemyslu - CEAPV 

Analýza súčasného stavu: 

Hlavným „výrobkom“, ktorý je dnes predávaný vo svete sú vedomosti. O 

konkurencieschopnosti krajín i firiem dnes rozhodujú ľudia s ich vedomosťami, tvorivosťou 

a invenciou. Na Slovensku absentuje inštitúcia s výraznejšou orientáciou na problémy 

technologického pokroku, podnikavosti a inovácií, ktoré sú základom rastu produktivity a 

konkurencieschopnosti. Takáto inštitúcia musí byť schopná integrovať teoretickú vedomostnú 

bázu s poznatkami priemyselnej praxe. Tiež musí mať silne interdisciplinárny charakter, 

nakoľko sa ukázalo, že úzko špecializované (izolované) pracoviská nemôžu konkurovať 

synergickému efektu interdisciplinárneho pracoviska. Na Žilinskej univerzite sa už dlhší čas 

systematicky budujú špecializované pracoviská, na ktorých sa využívajú najmodernejšie 

technológie z kategórie Computer Aided (CA). Táto systematická práca viedla k vytvoreniu 

Vedecko-technologického parku, „Ústavu konkurencieschopnosti a inovácií“, a iných 

pracovísk ktoré budú tvoriť naduniverzitné integrované pracovisko, s hlavným zameraním na 

riešenie aktuálnych a náročných problémov pre prax s využitím takých technológií, ako sú 

CAD/CAE/CAM, simulácia, rapid prototyping, virtuálny vývoj a virtuálna realita, umelá 

inteligencia, digital factory a pod. 

Na to, aby bolo možné masovejšie využívanie týchto moderných technológií je 

potrebné splniť niekoľko podmienok. Podľa nášho názoru medzi najdôležitejšie patrí 

zabezpečenie dostatočných finančných ale hlavne ľudských zdrojov, s kompetenciami, ktoré 

sú potrebné pre riešenie náročných úloh aplikovaného výskumu v rámci subdodávok pre 

automobilový priemysel. 

Osvojenie si a zavádzanie do praxe vyššie uvedených technológií a koncepcií je zvlášť 

významné v tomto období, keď sa prejavuje napr. zvýšený zámer vyspelých zahraničných 

firiem o investovanie na Slovensku. Už dávno neplatí, že relatívne lacná pracovná sila na 

332


Slovensku poskytuje konkurenčnú výhodu. Omnoho lacnejšia je dnes napr. V Číne, kde sa aj 

v poslednom období sústreďuje ohromný záujem investorov. Zahraničné investície v Číne 

dosiahli vlani úroveň cca 55 mld. USD. 

Našou šancou, ak chceme uspieť na globálnom trhu, je okamžité zvládnutie a ďalší 

vývoj High Tech, ktoré sú dnes najvýznamnejším faktorom ekonomického rastu. V krajinách 

EU sa dnes 18 % HDP tvoreného pomocou High Tech. Na Slovensku v súčasnosti len cca 2 

%. Aj to svedčí o tom, aké je pre nás dôležité vytvárať podmienky pre rozvoj a zavádzanie 

týchto technológií do výučby a samozrejme následne do praxe. 

Ciele Centra aplikovaného výskumu pre komponenty do automobilového priemyslu – 

CEAPV: 

- riešenie úloh aplikovaného výskumu pomocou využívania špičkových High Tech 

technológií formou dodávky riešenia úloh aplikovaného výskumu u malých 

a stredných podnikov, subdodávateľov do automobilového priemyslu formou 

dodávky úloh aplikovaného výskumu, 

- rast konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania potenciálu domácich 

malých a stredných podnikov, 

- podpora malých a stredných podnikov pri aplikovanom výskume a vývoji, 

- udržanie mladých, vzdelaných ľudí v regióne strednej Európy, 

- transfer vedomostného potenciálu univerzít do priemyslu, 

- podpora trvalého ekonomického rastu regiónu. 

Prvá etapa: 2007-2009, bude zameraná na spracovanie štúdií, analýzu a výber 

vhodných technických a programových prostriedkov, dobudovanie laboratórií, zaobstaranie 

prístrojov a zariadení, ktoré nie sú v súčasnosti na Slovensku k dispozícii a ich nedostupnosť 

limituje rozvoj a zavedenie moderných postupov výskumu a vývoja v oblasti informačných 

technológií, komunikácií, dopravy a vývoja technických systémov. Ďalšou prioritou bude 

zabezpečenie rozširovania centra do siete špičkových laboratórií, aby sa dosiahla širšia 

využiteľnosť zariadení a komplexnosť prístupov. 

Druhá etapa: 2010-2013, bude zameraná na rozvoj CEAPV, aby vo vytýčených 

oblastiach mohlo konkurovať vývoju vo svete, bolo plne kompatibilné s Európskym 

výskumným priestorom a predstavovalo účinnú podporu pri realizácii aplikovaného výskumu 

formou subdodávok malým podnikom, subdodávateľom do automobilového priemyslu a 

zameraných na inovácie v oblasti vývoja a výroby komponentov pre automobilový priemysel 

v Žilinskom regióne, ale aj na Slovensku. 

Hlavné prínosy zo založenia CEAPV: 

- využívanie špičkových High Tech technológií u malých a stredných podnikov, 

subdodávateľov do automobilového priemyslu formou dodávky úloh aplikovaného 

výskumu, 

- zaisťovanie integrácie: výskum – vývoj – inovácie – univerzita – prax, 

- významným spôsobom posilnenie rastu konkurencieschopnosti regiónu a SR 

v oblasti vývoja výrobkov a služieb, 

333


- naštartovanie rozvoja nových oblastí pre podnikanie so zameraním na High Tech, 

- rast intelektuálneho potenciálu, vedomostnej bázy a rast konkurencieschopnosti 

pracovnej sily, 

- vyrovnávanie ekonomickej úrovne regiónu s úrovňou EÚ, 

- urýchlenie transferu najnovších High Tech technológií do priemyslu so zvláštnym 

zameraním na podporu malých a stredných firiem, s pozitívnym efektom na rast 

ich efektívnosti, výkonnosti, produktivity a intelektuálneho potenciálu, 

- podpora prílivu zahraničných investícií do vývoja technických systémov s cieľom 

zvýšiť konkurencieschopnosť malých stredných firiem, 

- podpora inovatívneho rozvoja strategických oblastí regiónu (elektronika, IT, 

automobilový priemysel, doprava, strojárstvo, papierenský priemysel, ...), 

- silná podpora rastu exportu sofistikovaných výrobkov a služieb, 

- zásadné rozšírenie medzinárodnej spolupráce, 

- získanie dodatočných, podporných finančných zdrojov z priemyslu SR a EÚ, z 

medzinárodných projektov zameraných na podporu výskumu a vývoja, 

- materiálne a prístrojové dobudovanie integrovaných laboratórií, pre rozvoj 

výskumu v oblasti High Tech, 

- vytvorenie priestoru pre rozvoj podnikavosti talentovaných absolventov 

a doktorandov, čo zabezpečí rozvoj kvalitných ľudských zdrojov a súčasne 

spomalí ich odchod do zahraničia. 

Lokalizácia CEAPV: 

CEAPV je umiestnený v Žiline – lokálna časť Veľký Diel. 

Potenciálni užívatelia: 

INA Kysuce, s.r.o. – Kysucké Nové Mesto, AVC Čadca, Kinex-KLF, a.s., Bytča, 

DANA, s.r.o., Dolný Kubín, GGB,s.r.o., Martin, Johnson Control Žilina, Punch Námestovo, 

Q-Plastic Dolný Kubín, CD-Engineering, s.r.o Lipt. Mikuláš, All Form, s.r.o Lipt. Mikuláš, 

MAR SK, s. r. o. Sučany, Transmisie Martin, TRW Bytča, M-Test Žilina, DV Metal Žilina, 

Coba terchová a mnoho ďalších malých a stredných firiem. 

10.8 Klaster pre drevospracujúci priemysel WOOD – NORD 

Región stredného a severného Slovenska pokrýva cca. 80 % zásob Slovenska v oblasti 

výskytu drevnej suroviny – ihličnatého dreva smrek. Podľa odborných štúdií Pöyry Forest 

Industry Consulting GmbH, Freising Nemecko, ktorá bola prezentovaná 26.septembra 2006 

na seminári „Možnosti rozvoja drevárskeho priemyslu na Slovensku „ v Nitre počas výstavy 

Lignumexpo 2006 a podľa štúdie vypracovanej Pöyry Forest Industry Consulting GmbH pre 

jedného z najväčších hráčov v drevospracujúcom priemysle v Európe firmy Binder Holz 

z Rakúska je jednoznačne zrejmé, že v menovanom regióne sa ťaží cca 4x menej drevnej 

suroviny tzv. tenkej guľatiny. Toto množstvo predstavuje cca 1 000 000 m 3 /rok . 

334


Spracovanie cca. 300 000 m 3 /rok/tri zmeny tejto drevnej hmoty v danom regióne je 

základná myšlienka klastra. 

Spracovanie znamená nasledujúce technologické postupy: 

1. Ťažba drevnej suroviny v štátnych a neštátnych lesoch. 

2. Porez tejto drevnej hmoty efektívnou technológiou. Efektívna technológia je 

agregátom resp. technológia kotúčových píl a roztireskovačov. 

3. Vysušenie reziva. 

4. Predaj reziva pre spoločnosti, ktoré sú prepojené v klastri a zabezpečia ďalšie 

spracovanie na finálne produkty: 

- spárovka , nábytok z masívneho dreva, 

- šalovacie dielce, 

- vrstvené lepené drevo BSH, Duobalken ; Triobalken, KVH, 

- profilovaný obkladový materiál na steny a podlahy, 

- tatranský profil, dlážkovica, 

- výroba drevených paliet, 

- výroba drevených brikiet, 

- výroba podstielok pod kone, 

5. Spracovanie Biomasy – výroba tepla. 

Podniky, ktoré môžu byť prepojené v klastri: 

1. Swedwood Jasná – Liptovský Mikuláš 

www.swedwood.sk 

- výroba spárovky, výroba nábytku z masívneho dreva, 

- export 99 % pre predajnú sieť IKEA, 

- kúpa reziva a štiepok z klastra. 

2. BIOMASA – združenie Žilina 

www.biomasa.sk 

- výroba drevených paliet , ktoré sa používajú na vykurovanie, 

- kúpa suchých pilín a hoblín. 

3. Amico Drevo – Oravský Podzámok 

- výroba BSH; Duobalken; Triobalken, 

- kúpa reziva z klastra 

- export 80 %. 

4. Drevodom Orava s.r.o. – Podbiel 

www.drevodom.sk 

- výroba drevených domov a chát, 

335


- výroba záhradnej galantérie, 

- kúpa reziva z klastra, 

- export 80 %. 

5. Král, s.r.o. – Žilina 

www.kral-zilina.sk 

- dodávateľ technológií pre spracovanie masívneho dreva. 

6. Drevoindustria Mechanik a.s. – Žilina 

www.drevoindustria-mechanik.sk 

- dodávateľ dopravných technológií. 

7. Leitz – nástroje s.r.o. - Bratislava 

www.leitz.cz 

- dodávateľ nástrojov, 

- servis – brúsenie nástrojov. 

8. Proma s.r.o. - Žilina 

www.proma.sk 

- popredná projektová firma. 

9. DOKA DREVO s.r.o. Banská Bystrica 

Harmonogram: 

www.doka-drevo.sk 

1. Vypracovanie štúdie na umiestnenie – lokalizáciu klastra v Žilinskom regióne. 

Vykonávateľ: Pöyry Forest Industry Consulting GmbH, Freising Nemecko. 

2. Marketingová štúdia pre umiestnenie produktu klastra a finálnych výrobkov 

členov klastra. Vykonávateľ: Pöyry Forest Industry Consulting GmbH, Freising 

Nemecko. 

3. Vypracovanie štúdie o fungovaní vzťahov vo vnútri klastra. Vykonávateľ: Pöyry 

Forest Industry Consulting GmbH, Freising Nemecko. 

4. Vypracovanie podnikateľského plánu pre Klaster - Nord Wood. 

Dnešní členovia klastra zamestnávajú cca. 1800 pracovníkov a podľa dnešných 

a pripravovaných investícií by ich počet mohol stúpnuť na cca. 2500. Samotný Klaster by 

mohol zamestnávať cca. 150 ľudí. 

336


10.9 Klaster ložiskovej výroby 

Analýza súčasného stavu 

Prudký ekonomický rozvoj severného Slovenska sa ešte zvýšili príchodom nových 

investorov zo sektora automobilového priemyslu. 

Jedným z rozhodujúcich produktov, ktorý je na severnom Slovensku vyrábaný, sú 

ložiská. Severné Slovensko má dlhodobú tradíciu vo výrobe ložísk. V minulosti tu sídlil 

najväčší výrobca ložísk – spoločnosť ZVL, a.s. Po transformácii slovenskej ekonomiky, ktorá 

prebiehala po roku 1989, prišli do tohto regiónu aj ďalší investori. V súčasnosti reprezentuje 

výroba ložísk v regióne severného Slovenska úroveň ročného obratu cca. 20 mld. Sk, pričom 

ložiskový priemysel zamestnáva cca. 10 000 pracovníkov. 

Výskumné a vývojové kapacity ložiskového priemyslu boli po roku 1989 značne 

redukované. Výskumný ústav racionalizácie ložísk (VURAL) skončil svoju výskumnú 

a vývojovú činnosť. V jednotlivých spoločnostiach zostali fragmenty vývoja, ktoré sú len 

ťažko schopné reflektovať súčasné a budúce trendy vývoja, vysoké nároky na vývoj a 

aplikácie pokrokových technológií. 

Aby Slovensko len nevyrábalo, ale aj vyvíjalo nové ložiská, musia byť aktivity 

v regióne integrované a postupne vytvorená nová forma kooperačných vzťahov medzi 

podnikmi. Absencia kooperácie môže v krátkom období znamenať výraznú stratu 

konkurencieschopnosti celého ložiskového priemyslu a presun ložiskovej výroby do iných 

lokalít. 

Nová iniciatíva Slovenského centra produktivity, Žilinskej univerzity a výrobcov 

ložísk cieli k integrácií spoločných záujmov výrobcov ložísk a výskumného potenciálu 

Žilinskej univerzity. Táto iniciatíva podporuje rast konkurencieschopnosti ložiskového 

priemyslu aplikáciou nástrojov znalostnej ekonomiky a pokrokových technológií. 

Klaster ložiskovej výroby „Bearingsland“ bude spravovaný Slovenským centrom 

produktivity. Poradný výbor klastra ložiskovej výroby bude poverený strategickým riadením 

a podporou činností klastra. 

Ciele klastra ložiskovej výroby „Bearingsland“: 

Hlavným cieľom budovania klastra ložiskovej výroby je podpora medzinárodnej 

konkurencieschopnosti výrobcov ložísk podnikajúcich v SR, podpora inovácií v oblasti 

ložiskovej výroby, vývoja nových zariadení a technológií a vzájomnej, otvorenej spolupráce 

jednotlivých členov klastra. Ďalšie ciele spojené s budovaním klastra sú orientované na 

podporu trvalo udržateľného ekonomického rozvoja regiónu severného Slovenska a rozvoj 

znalostnej spoločnosti. 

Služby klastra ložiskovej výroby, pokrývajú celý logistický reťazec tvorby hodnoty, 

od výskumu a vývoja ložísk cez výskum a vývoj zariadení pre ložiskovú výrobu, výskum 

a navrhovanie výrobných systémov pre výrobu ložísk, nákupnú logistiku, výrobu ložísk, 

skúšanie ložísk, balenie ložísk, skladovanie a distribúciu a marketing. 

337


Klaster bude poskytovať ďalšie, podporné služby, akými sú: vzdelávanie, tréningy, 

burza technológií, burza voľných kapacít, výskum a vývoj a pod. 

Podporné činnosti klastra sú začlenené do 6 hlavných oblastí: 

1. Informácie, komunikácia (informácie o ložiskovej výrobe, aktivitách klastra, 

tlačové média a TV, ...). 

2. Spolupráca (interná - členovia klastra, dodávatelia, zákazníci). 

3. Marketing a PR (prezentácie, výstavy, konferencie a PR aktivity). 

4. Medzinárodná spolupráca (vyhľadávanie partnerov a sprostredkovanie 

obchodných kontaktov). 

5. Výskum a vývoj (výskum a vývoj v oblasti ložiskovej výroby). 

6. Kvalifikácia (príprava, vzdelávanie a tréning pracovníkov). 

Členovia klastra: 

Klaster budú tvoriť výrobcovia ložísk, ich dodávatelia a distribútori, ako i organizácie 

poskytujúce služby výskumu a vývoja. 

Výrobcovia ložísk: 

Ide hlavne o nasledovné organizácie: INA Kysuce, s.r.o. – Kysucké Nové Mesto, PSL, 

a.s., Považská Bytsrica, Kinex-KLF, a.s., Bytča, DANA, s.r.o., Dolný Kubín, GGB,s.r.o., 

Martin, INA Skalica, s.r.o., OMNIA, a.s., Žilina, ZVL Prešov. 

Výskum a vývoj: 

Tieto služby budú poskytovať hlavne: Slovenské centrum produktivity, Žilinská 

univerzita v Žiline, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita Košice 

Členmi klastra ložiskovej výroby budú i systémoví dodávatelia pre ložiskovú výrobu 

(výrobcovia výrobných zariadení, manipulačných zariadení, polotovarov a pod.). 

Zameranie činnosti klastra: 

1. Propagácia klastra ložiskovej výroby – tieto aktivity budú zamerané hlavne na : 

ponuku ložiskových uložení svetovej úrovne za konkurencieschopné ceny, ponuka 

komplexného spektra ložiskových výrobkov, integrovanú propagáciu výrobcov 

ložísk. 

2. Výskumné a vývojové činnosti – tieto aktivity budú zamerané hlavne na: 

konštruovanie ložísk a ložiskových uložení, nové ložiskové materiály, tribológia, 

produktívne opracovanie ložiskových materiálov, projektovanie ložiskových 

výrob, inteligentné ložiská, meranie a vyhodnocovanie výsledkov meraní, 

automatizácia ložiskovej výroby, produktívna údržba, štíhla výroba. 

338


Lokalizácia klastra: 

Klaster ložiskovej výroby je lokalizovaný v severnej časti Slovenska, kde sú 

sústredení najväčší výrobcovia ložísk v SR. Klaster svojimi aktivitami pokrýva celé 

Slovensko. Jeho členmi sú aj najvýznamnejšie slovenské technické univerzity. 

Klaster ložiskovej výroby je reprezentatívnou sieťou výrobcov ložísk v SR, ich 

dodávateľov a inštitúcií výskumu a vývoja. Klaster zahrňuje výskum, vývoj a výrobu širokého 

spektra ložísk, využiteľných v rôznych aplikáciách, od malých klzných ložísk, cez valivé 

ložiská až po veľko-rozmerové ložiská. 

Dlhodobá udržateľnosť činnosti klastra: 

Pre budovanie klastra budú využité zdroje štrukturálnych fondov EÚ, štátne zdroje ako 

i zdroje členov klastra. Po vybudovaní bude činnosť klastra financovaná z vlastnej činnosti. 

10.10 Klaster doprava budúcnosti 

Predpoklady: 

- V Žilinskom regióne je výskum, vývoj a inovácie dlhodobo zameraný na rôzne 

oblasti dopravy, dopravných riešení a informačné a komunikačné technológie. 

- Na základe analýzy v rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu sa 

ako najsľubnejšie odvetia ďalšieho rozvoja inovačného potenciálu Žilinského kraja 

ukazujú v sektoroch strojárenského priemyslu a elektrotechnického priemyslu 

spolu s informačnými a komunikačnými technológiami. 

- V ostatných rokoch sa výrazne rozvíjajú a reštrukturalizujú rôzne oblasti výroby 

dopravných prostriedkov, ich častí a v súčasnosti aj výroba automobilov. 

- Aj to je dôkazom toho, že Žilinský región má v týchto oblastiach vysoký potenciál 

ďalšieho rozvoja. 

- Cieľovou skupinou pri vzniku tohto navrhovaného klastra budú veľké spoločnosti 

ako napr. KIA MOTORS, stavebné firmy v oblasti dopravných líniových stavieb, 

prevádzkovatelia dopravnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry, v 

neposlednom rade malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti informačných a 

komunikačných technológií a zahraniční investori v oblasti informačných a 

komunikačných technológií ako Siemens, Alcatel, Scheidt & Bachmann pôsobiaci 

v Žilinskom regióne. 

- Úspešné pôsobenie klastra bude podporené aj skúsenosťami Žilinskej univerzity v 

rôznych oblastiach aplikovaného výskumu informačných a komunikačných 

technológií. Ako príklad môžeme uviesť: 

- Centrum dopravného výskumu (CETRA) , ktoré pôsobí na Žilinskej univerzite 

a vzniklo v rámci 5. RP EU. 

- Projekty riešené v oblasti inteligentných dopravných systémov, ako napr. 

rozsiahly vedecko-technický projekt Technológia a služby inteligentnej 

dopravy riešený v rokoch 2002 – 2006, štátna objednávka Inteligentné 

339


dopravné systémy riešené v rokoch 2002 – 2005, medzinárodný projekt 

CONNECT riešený v rokoch 2003 – 2006. 

- Viacero štátnych programov riešených v oblasti informačných a 

komunikačných technológií napr. Využitie IKT technológií a sieťových 

platforiem novej generácie vo vzdelávaní riešené v rokoch 2003 – 2006, 

Inteligentné rečové komunikačné rozhranie riešené v rokoch 2003 – 2006, 

Konvergencia ICT sietí a služieb v komunikačnej infraštruktúre SR riešené v 

rokoch 2003 – 2006. 

- Rozsiahla medzinárodná spolupráca ŽU ako v oblasti IKT a ich použitia v 

doprave a v dopravných riešeniach, ako aj samotných dopravných technológií. 

- Žilina je desiatky rokov centrom dopravného výskumu a je sídlom 

Výskumného ústavu dopravného, ktorý v súčasnosti intenzívne pôsobí v 

rôznych oblastiach dopravného výskumu a inovácií. 

Cieľom klastra „DOPRAVA BUDÚCNOSTI“, na báze vytvorenia väzieb medzi 

hlavnými aktérmi v oblasti výroby dopravných prostriedkov, výstavby dopravných líniových 

stavieb, prevádzkovateľov informačnej a komunikačnej technológie a výrobcov softvérových 

a hardvérových riešení, bude vytvorenie konkurencieschopného prostredia pre inovačný 

rozvoj v interdisciplinárnych oblastiach komunikačných riešení, ktoré predstavujú pre budúci 

rozvoj ekonomického potenciálu Žilinského kraja a Slovenska veľmi významný potenciál. Pre 

všetky zúčastnené sektory prinesie nové oblasti rozvoja na báze vzájomne výhodných 

interdisciplinárnych riešení s využitím ich potenciálnych možností v oblasti inovácií pre 

podporu regionálneho inovačného rozvoja. 

Harmonogram: 

Projekt tohto klastra sa bude realizovať v rokoch 2007 – 2012. Správcom klastra bude 

novovytvorená spoločnosť DOPRAVA BUDÚCNOSTI (podľa § 20F – 20J Zákona NR SR č. 

40/1964 zo Zbierky občianskeho zákonníka v znení neskorších noviel), na báze združenia 

právnických osôb, ktorá bude zúčastneným a partnerom klastra poskytovať technické, 

finančné a organizačné poradenstvo, operatívne miesto pre rokovania v oblasti prípravy a 

návrhových riešení, špecializované tréningové kurzy a pomoc pri reklamných kampaniach a 

marketingu Žilinského regiónu. 

- Rok 2007: príprava vzniku klastra, oslovenie hlavných aktérov, príprava štatútu 

združenia so zameraním na ciele združenia, vytvorenie právnych a dozorných 

orgánov, rozdelenie právomocí a zodpovedností. 

- Rok 2008: začiatok reálneho pôsobenia združenia, hodnotenie plnenia cieľov 

združenia. 

- Ďalšie roky: prípadná modifikácia cieľov združenia na základe skúseností s 

pôsobením klastra. Vytváranie cielených podnikateľských zámerov. Podpora 

vstupu domácich a zahraničných investorov a pravidelné hodnotenie 

ekonomických výsledkov. Adaptácia programov, hľadanie možností spoločného 

postupu a zapojenia do medzinárodných výskumných programov, a podobne. 

340


Rozpočet: 

Predpokladané náklady na vznik a činnosť klastra : 60 miliónov Sk, z toho: 

- zo štrukturálnych fondov: 50 miliónov Sk, 

- zo štátneho rozpočtu: 6 miliónov Sk, 

- z vlastných zdrojov: 4 milióny Sk. 

V jednotlivých rokoch rovnomerný rozpočet t.j. 10 miliónov Sk ročne. Rozdelenie 

rozpočtu v jednotlivých rokoch: 

- 4 milióny Sk – personálne náklady, 

- 4 milióny Sk – prevádzkové náklady, 

- 2 milióny – investičné náklady (investičné náklady predpokladáme v prípade 

potreby kumulovať). 


Hlavným rizikom projektu môže byť oneskorený začiatok aktivít, čo môže spôsobiť 

vznik potenciálne vyššej konkurencie v tejto oblasti v susedných štátoch, ale aj v rámci 

globálneho ekonomického prostredia. 


Je vysoký predpoklad, že projekt bude fungovať aj po skončení financovania zo 

štrukturálnych fondov hlavným dôvodom pre to, je potreba venovať sa intenzívne rozvoju 

nových riešení v oblasti dopravy na báze už spomínaných interdisciplinárnych postupov a 

predpokladá sa, že počas doby financovania klastra sa jeho pôsobenie rozšíri aj na oblasti 

energie a možnosti jej úspory (energetické podniky, petrochémia), oblasti ochrany životného 

prostredia, výskum v oblasti biopalív a podobne. 

10.11 Klaster v oblasti IKT 

Ciele projektu: 

- koordinácia vzdelávacích aktivít – potreba zvýšenia počtu disponibilnej 

kvalifikovanej pracovnej sily pre IKT priemysel, 

- koordinácia ponuky služieb pre koncových zákazníkov – ponuka komplexných 

riešení od viacerých dodávateľov, 

- prezentácia produktov na medzinárodnom trhu, 

- vzájomná spolupráca pri manažmente ľudských zdrojov. 

341


Zdôvodnenie: 

- množstvo IKT firiem v Žilinskom regióne a hlavne v meste Žilina, 

- história IKT priemyslu – v Žiline pôsobil Výskumný ústav výpočtovej techniky 

s viac ako 1000 zamestnancami, 

- na jeho základe dnes fungujú firmy s európskou pôsobnosťou, 

- potenciál rastu odvetvia v regióne, 

- existencia študijných odborov na Žilinskej univerzite, 

- nedostatočná stredoškolská príprava pre potreby odvetvia, 

- existencia neformálnej platformy zástupcov IKT firiem v regióne – neformálne 

stretnutia, 

- potreba koordinácie pri vzdelávaní pre potreby odvetvia, 

- potreba koordinácie pri tvorbe spoločných produktov a služieb. 

IKT klaster bude založený na existujúcom neformálnom fóre IKT spoločností, ktoré 

v Žilinskom regiónu už funguje a prejavuje sa hlavne nepravidelnými neformálnymi 

stretnutiami manažérov a majiteľov týchto spoločností. Chýba však koordinátor, ktorý by 

dokázal realizovať niektoré potrebné kroky (manažér klastra) k úžitku spoločností (členov 

klastra). 

10.12 Regionálny inovačný portál 

Predpoklady: 

- Z regionálnych analýz v rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu 

vyplynulo, že podnikateľské subjekty nemajú dostatok informácií o najnovších 

trendoch v oblasti inovácií, o ponuke výskumno-vývojových organizácií, 

inovačných sprostredkovateľov a celkovo chýba prepojenie medzi poskytovateľmi 

a odberateľmi inovačných riešení. 

- Príprava regionálneho inovačného portálu patrí aj medzi navrhované pilotné akcie 

v rámci inovačnej stratégie Žilinského regiónu, avšak bude poskytovať len 

vybrané informácie. Vytvára ale podmienky pre prípravu komplexného 

regionálneho inovačného portálu Žilinského regiónu. 

- V súčasnosti sú v regióne realizované viaceré internetové portály zamerané na 

podporu podnikania, cezhraničnej spolupráce, čo vytvára podmienky pre úspešné 

prevádzkovanie takéhoto inovačného portálu zjednocujúceho údaje z viacerých 

zdrojov na jednom mieste. 

Ciele: 

- Zvýšenie prepojenia medzi a medzi univerzitami, výskumno-vývojovými 

inštitúciami a podnikmi, predovšetkým malými a strednými podnikmi (MSP). 

- Podpora regionálnej a transregionálnej spolupráce podnikov a výskumnovývojových 

organizácií. 

- Podpora inovačnej kapacity podnikateľských subjektov. 

342


- Podpora technologického transferu. 

V súčasnosti existujú na trhu viaceré portály, ktoré poskytujú informácie, avšak 

väčšinou len v špecifickej oblasti. Chýba ucelený nástroj, ktorý by bol orientovaný na potreby 

podnikateľských subjektov. 

Pri príprave a následne prevádzkovaní portálu vychádzame z týchto dôležitých aspektov: 

- Pri príprave portálu predpokladáme aktívnu účasť existujúcich organizácií, ktoré 

poskytujú technologický transfer, vrátane kontaktných bodov pre 6. a 7. 

rámcového programu EÚ, aby portál nesuploval už existujúce služby, ale prinášal 

nové služby. 

- Portál bude jednoduchý na ovládanie a graficky prehľadný a bude obsahovať aj 

možnosť inteligentného vyhľadávania. 

- Portál bude prevádzkovaný v slovenskom a anglickom jazyku. 

- Portál bude pravidelne, minimálne raz za týždeň aktualizovaný. 

- Portál bude vytvorený tak, aby organizácie mohli v rámci vytvoreného priestoru 

sami editovať text, t.j. pridávať články, novinky, aktualizovať poskytované 

informácie, aktualizácia nebude len v gescii prevádzkovateľa portálu, ale bude tu 

spätná väzba aj od všetkých kľúčových inovačných hráčov. 

- Ďalším prvkom bude jeho propagácia, t.j. zabezpečiť, aby boli všetky inštitúcie, 

ale predovšetkým podniky dostatočne informované o jeho existencii. 

- Ďalším dôležitým aspektom bude vyhľadávanie a preklad dostupných textov a 

materiálov z anglického jazyka, pretože tieto sú už dostupné, avšak často 

nepreložené. V rámci realizácie projektu zabezpečíme expertov, ktorí budú 

vyhľadávať, umiestňovať i triediť informácie na portál, aby poskytovaných 

informácií nebolo príliš veľa bez adekvátnej hodnoty pre konečných užívateľov. 

- Bude zavedený tzv. „Newsletter“, ktorý bude automaticky generovaný na základe 

nových článkov na portáli. 

Kľúčovou úlohou portálu bude na jednom mieste zhromažďovať informácie a 

kontakty na existujúce inštitúcie v Žilinskom regióne i na národnej úrovni. Okrem toho bude 

inovačný portál poskytovať nasledujúce služby: 

- poskytovanie všeobecných informácií o inováciách – význam, dopad, skúsenosti, 

vrátane konkrétnych príkladov inovačných riešení z európskych i slovenských 

podnikov, 

- ponuka služieb regionálnych inštitúcií: univerzít, výskumno-vývojových 

organizácií, inovačných sprostredkovateľov, inovačných firiem a sietí, finančných 

inštitúcií ako i technologického transferu a technologických kooperačných sietí, 

- kontakty a linky na dôležité inštitúcie na národnej a medzinárodnej úrovni, 

- poskytovanie vybraných zložiek e-learningového vzdelávania, 

- možnosť vyhľadávania podľa kľúčových slov a zoznam najčítanejších článkov 

- hľadanie partnerov prostredníctvom portálu, zadávania vlastných ponúk zo strany 

firiem ako aj žiadostí o spolupráci pri riešení vybraných problémov, 

343


- fórum často kladených otázok, kontakt s regionálnymi expertmi, vyhľadávanie 

expertov na národnej úrovni, 

- prepojenie na iné existujúce portály v Slovenskej republike a v Európskej únii, 

s osobitným dôrazom na CORDIS, 

- fórum pre nové inovačné návrhy a projekty – učené predovšetkým pre študentov 

stredných a vysokých škôl, 

- možnosť stiahnuť si vybrané informácie vo forme PDF súborov, 

- na úvodnej stránke bude bežať banner s aktuálnymi informáciami, 

- možnosť stiahnuť si aktuálne štatistické ukazovatele týkajúce sa podnikateľskej 

výkonnosti a inovačnej kapacity, 

- portál bude prezentovať príklady najlepšej praxe z viacerých svetových i 

slovenských firiem, ako sa stať úspešný pre realizácii inovácií a ukážkové 

softvérové programy, ktoré budú slúžiť na základné benchmarkingové a finančné 

porovnanie firiem v oblasti inovácií. Taktiež by obsahoval viaceré simulačné 

prvky, kde by si firma mohla vyskúšať viaceré inovačné riešenia, ako je napr. 

viacrozmerný model usporiadania pracoviska, čo môže podporiť optimalizáciu 

firemných procesov a pomôcť pri implementácii inovačných riešení. 

Harmonogram: 

1. Návrh potrebných služieb, ktoré by mal portál poskytovať, analýza existujúcich 

portálov. 

2. Spracovanie business plánu portálu pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti. 

3. Návrh štruktúry portálu a štruktúry pre importovanie dát z rôznych zdrojov. 

4. Výber vhodného portálového systému a dodávateľa programovania. 

5. Implementácia systému a jeho dodatočné programovanie a napojenie na zdroje dát 

6. Testovanie prevádzky a funkčnosti systému. 

7. Vytvorenie prevádzkových manuálov (help a FAQ) pre rôzne úrovne užívateľov 

(správcovia, editori, klienti, a pod.). 

8. Zaškolenie prevádzkového personálu. 

9. Získavanie klientov – podnikateľských subjektov. 

10. Vytvorenie business modelu (cenník služieb, reklamní partneri, systém 

odmeňovania za napĺňanie údajov a publikovanie článkov) spolu s marketingovo 

stratégiou. 

11. Získavanie klientov – podnikateľských subjektov. 

12. Prezentácia portálu a jeho služieb, banner-exchange pre rýchle etablovanie sa na 

trhu, spustenie ostrej prevádzky. 

Rozpočet projektu: približne 15 mil. Sk. 

344



- Nedostatočné prepojenie na existujúce informačné zdroje. 

- V prípade kúpy hotového systému nemožnosť napojiť na iné portály (vzájomná 

previazanosť údajov a databáz) – nutnosť implementácie a customizácie 

otvoreného portálového riešenia s flexibilitou importovania dôležitých údajov 

z rôznych zdrojov 


Jedným z najdôležitejších aspektov inovačného portálu bude jeho dlhodobá 

udržateľnosť, pretože v prípade takýchto portálov často dochádza k aktualizácii len počas 

zabezpečenia financovania z EÚ. Navrhované služby by mali byť vytvorené a prevádzkové 

tak, aby informácie boli skutočným prínosom pre podnikateľské subjekty, ktoré si vytvoria 

dôveru v tento portál, čo umožní prevádzkovať tieto služby aj po skončení financovania z 

Európskej únie i na komerčnej báze. 

10.13 Regionálny inovačný fond 

Cieľom je vytvorenie regionálneho inovačného fondu pre malých a stredných 

podnikateľov, ktorý bude: 

Zdôvodnenie: 

- podporovať prípravu inovatívnych podnikateľských zámerov (v spolupráci so 

vzdelávacím a poradenským centrom), 

- pomáhať vkladať nové progresívne podnikateľské subjekty, 

- podporovať existujúcich podnikateľských subjektov pri raste a expanzii, 

- financovať business štúdie v rámci existujúcich spoločností, 

- poskytovať nenávratné prostriedky vo fáze prípravy a zakladania firiem, 

- poskytovať návratné prostriedky pri rozbehu podnikateľských zámerov a pri 

expanzií firiem. 

- nedostatok mikropôžičkových a úverových programov pre začínajúce a inovatívne 

firmy, 

- potreba regionálnej finančnej podpory – lepšia znalosť prostredia a subjektov 

v regióne, 

- nedostatočná príprava začínajúcich podnikateľov na využívanie cudzích zdrojov 

pre podnikanie, 

- zložitý prístup k úverovým zdrojom bánk – zložitý prístup k zárukám a záručným 

programom, 

- kombinácia finančných programov s ostatnými podpornými nástrojmi, 

- vybudovanie postupnosti financovania pred-zárodkový –> zárodkový –> rizikový 

kapitál, 

- potreba poskytovania „podnikateľských“ grantov a pôžičiek pre študentov. 

345


10.14 Vytvorenie partnerstva za účelom vytvorenia pracoviska 

spoločnosti MAR SK a Žilinskej univerzity 

Spoločnosť MAR SK s.r.o. je dcérskou spoločnosťou španielskeho holdingu Amaya 

Telleria zameranej na výrobu komponentov v automobilovom priemysle. Firma postavila 

nový, moderný výrobný závod v Sučanoch a zahájila výrobnú prevádzku v roku 2005. 

Vzhľadom na odberateľský priestor a špecializovanú výrobu inovatívneho charakteru 

predpokladá výraznú expanziu, čo sa premietne do celkovej investície vo výške až 1 mld. Sk. 

Spoločnosť vytvorí na základe tejto investície cca 220 priamych pracovných miest, významný 

počet nepriamych pracovných miest formou personálneho leasingu a v rámci 

subdodávateľskej a odberateľskej siete. Významným faktorom perspektívnosti postavenia 

firmy sú inovácie a transfer technológií, preto chce firma v spolupráci so Strojníckou 

fakultou ŽU Žilina vytvoriť partnerstvo, združené pracovisko slúžiace na vývoj komponentov 

pre automobily, ich modernizáciu, modifikáciu a skúšobníctvo. Na základe spoločného 

zámeru predkladajú uvedené subjekty projektový zámer ktorého hlavným cieľom je: 

Cieľ projektu: vývoj komponentov pre automobilový priemysel. 

Čiastkové ciele: 

- dizajn a testovanie automobilových komponentov, 

- vývoj nových materiálov s cieľom zabezpečiť udržateľnosť kvality 

a konkurencieschopnosť vyvíjaných komponentov v oblasti automobilového 

priemyslu. 

Strojárstvo patrilo v rámci bývalej ČSFR medzi odvetvia nosnej národohospodárskej 

špecializácie v SR, pretože v celkovej priemyselnej produkcii SR malo zo všetkých odvetví 

najvyšší podiel (23 %) a súčasne sa podieľalo relatívne vysokým pomerom (25 %) na 

celkovej strojárskej produkcii bývalej ČSFR. V období do roku 1989, kedy strojárstvo malo 

zabezpečený dostatočný odbyt produkcie, najmä na trhoch bývalej RVHP, dosahovalo 

priemerné ročné prírastky produkcie cca 5,5 %. Po roku 1989 došlo v tomto odvetví nielen k 

zníženiu dynamiky, ale dokonca k absolútnemu poklesu produkcie. To malo za následok, že 

váha strojárstva v štruktúre priemyslu SR sa výrazne znížila (v 1989 na 20 % a v roku 1994 až 

na 12,5 %). 

Volkswagen (VW), bola prvá veľká automobilka ktorá začala svoju výrobu na 

Slovensku v r.1992. Najväčšou kuriozitou nábehu výroby bolo, že príchod VW nesprevádzala 

žiadna z nemeckých subdodávateľských firiem. Väčšina zo 16 hlavných dodávateľov boli 

stredne veľké slovenské firmy. Spoločnosť sa plne spoliehala na vtedajšiu vedecko-výskumnú 

základňu a schopnosti slovenských subdodávateľov. Až po cca 7 rokoch začali byť do 

subdodávateľského reťazca priberaní ďalší dodávatelia: Delphi, Tower Automotive, atď. V 

súčasnosti slovenskí dodávatelia stále prevažujú, aj keď v oblasti káblových zväzkov a napr. 

motorov sa uplatňujú zahraničné spoločnosti. Obdobie 1999-2004 bolo obdobím najväčšieho 

príchodu subdodávateľov prichádzajúcich hlavne kvôli nízkej nákladovosti pracovnej sily 

a menej výrobcov s vyššou pridanou hodnotou. Po roku 1995 takto vzrástol význam 

strojárstva v rámci priemyslu SR tak, že v roku 1998 dosiahol percentuálnu úroveň roku 1989, 

čo súvisí predovšetkým s výraznou akceleráciou objemu výroby automobilového priemyslu v 

rokoch 1997 a 1998. Produkcia automobilového priemyslu bola základom stabilného 

346


medziročného rastu objemu produkcie celého strojárstva až na dnešnú úroveň dosahujúcu viac 

ako jednu tretinu produkcie celej priemyselnej výroby SR. 

Zvyšovanie konkurenčnej schopnosti strojárskeho priemyslu prináša aj zvyšovanie 

investícií do tohto odvetvia. Do roku 1998 úroveň dynamiky rastu investícií do strojárstva 

prakticky kopírovala úroveň investícií do celej priemyselnej výroby, ktorá sa pohybuje zhruba 

na úrovni 60 % investícií z roku 1989. V roku 1998 však nastal postupný nárast dynamiky 

investovania do strojárstva a v rokoch 2000 až 2002 sa postupne vyšplhala až na 180 % 

úrovne investovania v roku 1998, čo bolo podmienené najmä investíciami smerujúcimi do 

oblasti automobilového priemyslu. 

Keďže programovým cieľom vlády SR je podpora slovenskej vedy a znalostnej 

ekonomiky, je potrebné podporovať hlavne aktivity investorov ktorí majú záujem investovať 

do vedecko-výskumnej činnosti realizovaním inovačných programov v podnikateľskom 

prostredí prostredníctvom využitia silného mozgového potenciálu vysokých škôl. Takýto je aj 

tento projekt, o ktorom sme presvedčení, že prispeje ku znovu vytvoreniu časti ťažiska 

výskumu automobilového priemyslu Univerzita v Žiline sa nachádza v oblasti s významnou 

účasťou výrobcov áut (Peugeot, KIA, Toyota, Ford Gertrag, Volkswagen) v rozmedzí 150 

km. Táto skutočnosť priamo podporuje a povzbudzuje záujem Univerzity participovať na 

vývoji a výskume ako aj v oblasti technologickej podpory. Je potrebné uviesť, že výrobcovia 

áut prítomní v regióne, využívajú outsourcing pre dizajn a validáciu nových komponentov vo 

vzťahu k primárnym dodávateľom. 

Spoločnosť MAR SK, s.r.o., etablovaná od roku 2005 v Sučanoch pri Martine, 

patriaca do skupiny Amaya Telleria, je jedným z primárnych dodávateľov, pričom je nutné 

uviesť, že táto firma sa významne spolupodieľala na výskume a vývoji komponentov 

a zároveň významným podielom spolupracovala s technologickými centrami lokalizovanými 

v Španielsku. V minulosti spoločnosť GAT participovala na výskume a vývoji dizajnu, 

realizácii testov a validácii komponentov pre kľúčových výrobcov áut ako sú Peugeot, Ford, 

GM, Toyota. Tohto procesu sa zúčastnili aj technologické centrá v severnom Španielsku. 

Nové umiestnenie spoločnosti MAR SK ako aj záujmy a ciele Žilinskej univerzity sú 

podnetom k synergii a vytvoreniu spolupráce pri budovaní výskumného a vývojového centra 

pre potreby automobilového priemyslu. 

Očakávania sú zamerané na prepojenie znalostí a expertízy, ktoré je spoločnosť GAT 

schopná a pripravená poskytnúť, s potrebami Žilinskej univerzity, pri budovaní a investovaní 

finančných prostriedkov v oblasti dizajnu a validácie komponentov a zároveň sa vytvorí 

priestor poskytnúť v prospech miestneho priemyslu pridanú hodnotu ako aj možností 

organizovania školení a edukačných programov s miestom konania v Španielsku. 

Zámerom je na základe fungujúceho partnerstva vyvinúť nové komponenty používané 

pri výrobe automobilov. Aktivity projektu budú realizované na základe PPP partnerstiev. 

Spoločné partnerské úlohy ktoré je potrebné realizovať sú zadefinované nasledujúco: 

1. Definícia a vývoj technických riešení pre dizajn a montáž ložiskových vretien 

spolu s jednoduchými časťami s nosnosťou 1500 kg. Pri týchto typoch vozidiel je 

používané riešenie hriadeľové montáže na platniach - liatinový odliatok. V 

Španielsku boli vyvinuté riešenie pre malé autá (A/7 pre Peugeot), avšak zákazníci 

majú záujem vyvinúť riešenia pre väčšie automobily. Aplikácia takýchto riešení 

umožňujú dostupnosť lacnejších častí ( redukcia operácii vykonaných na jednom 

347


diele) a zároveň dávajú priestor pre udržateľnosť produktov (redukuje sa hmotnosť 

vyrábanej časti a tá je vyrábaná z jedného druhu materiálu). 

2. Definícia a vývoj technických riešení pre obrábanie oceľových kovaných častí bez 

emulzie. V praxi existujú riešenia pre takýto postup obrábania (principiálne 

spočíva v nekontinuálnom brúsení alebo rezaní) avšak takéto riešenia nie je možné 

aplikovať pre presné obrábanie a ďalšie operácie ako sú vŕtanie, ryhovanie a 

rezanie. Použitie takéhoto spôsobu obrábania je lacnejšie a ekologickejšie. 

Pre naplnenie týchto cieľov je potrebné zabezpečiť realizáciu nasledujúcich aktivít v 

jednotlivých etapách: 

1. etapa: definičná 

1. Definícia aktivít a vybavenia (v princípe súvisiaci s výpočtovým systémom and 

testovacími systémami) ako aj špecifikácia materiálového a testovacieho 

laboratória. Definícia infraštruktúry bude zahŕňať podporu expertízy poskytovanej 

miestnym odvetvím priemyslu (MAR SK) a medzinárodného výskumného 

centra. 

2. Nákup a inštalácia vybavenia na Žilinskej univerzite. Prostredníctvom inštalácie a 

aplikácie infraštruktúry na Univerzite v Žiline sa vytvoria predpoklady k naplneniu 

väčšiny cieľov vytýčených v projekte: ide hlavne o výskum a vedecké bádanie v 

oblasti expertízy CAD-CAM, strojárenstvo, ako aj uskutočňovanie tréningových 

školení pre študentov, rozvoj expertíz potrebných pre potreby miestneho 

priemyslu. 

2 .etapa: výskumno – vývojová 

3. Organizácia a uskutočňovanie tréningov pre odborný personál univerzity v 

špecifických oblastiach. Odborné poradenstvo, ktoré bude poskytované, je 

fundamentálnym základom a predpokladom k eliminácii vedomostných medzier. 

Keďže jedným z najdôležitejším cieľov je generácia poznatkov a vedomostí ako aj 

ich šírenie, je priam žiaduce, aby v tomto smere bol zdrojom a šíriteľom znalostí a 

garantom výskumu odborný personál s náležitou prípravou k naplneniu týchto 

úloh. 

4. Organizácia školení miestneho personálu v špecifických oblastiach. Tento cieľ 

zahŕňa pracovné návštevy a cesty personálu výskumných centier (napr. Tekniker, 

Azterlan) s cieľom zúčastniť sa na vzdelávacích aktivitách a graduačných 

programoch iných vzdelávacích inštitúcii poskytovaných externými expertmi. 

Uvedené aktivity majú za cieľ vyplniť potenciálne počiatočné vedomostné 

medzery personálu Univerzity. Kľúčoví účastníci miestneho priemyslu 

zainteresovaní do vývoja technológií sa zúčastnia tréningov a vzdelávaní, pričom 

sa predpokladá aj ich participácia na vývoji nových komponentov. 

5. Vývoj nových komponentov – na základe vytvorených riešiteľských tímov 

riešenie a vývoj nových komponentov podľa zadaných úloh. 

3. etapa: transferu 

6. Vytvorenie spolupráce a dohôd s medzinárodnými výskumnými inštitúciami 

(Inasment, Labein), ktoré perspektívne poskytnú odborníkov a materiál pre 

organizáciu ďalších tréningových školení v oblasti špecifických znalostí a 

348


vedomostí. Spolupráca s ďalšími inštitúciami pre rozvoj vedy a výskumu je 

nevyhnutným predpokladom a zároveň kľúčovou podmienkou k prístupu 

vedomostí a výsledkov vedeckého výskumu a zároveň prostriedkom k akcelerácii 

štúdia technologického procesu. 

7. Zabezpečenie projektov spolupráce s príslušným odvetvím priemyslu s cieľom 

konsolidácie 

Projekt bude generovať prínosy pre ďalších príjemcov z oblasti strojárenskej výroby 

viac alebo menej technicky a technologicky nadväzujúcej pre potreby spoločností Kia, 

Volkswagen, Peugeot a iné. Rovnako celý rad malých a stredných podnikov v oblasti 

strojárenskej výroby privíta vytvorenie združeného pracoviska a prístup k výsledkom jeho 

činnosti, prípadne bude kreovať nové úlohy vedy a výskumu a aplikovaného vývoja. 

Samostatné zadania z ich strany by boli pre tieto firmy finančne veľmi náročné, riešenia 

prostredníctvom združeného pracoviska budú podstatne efektívnejšie z dôvodu 

inštitucionalizácie spolupráce. 

10.15 Záver 

Na základe odporúčaní formulovaných v Regionálnej inovačnej stratégii Žilinského 

regiónu ako aj na základe ďalších štúdií a analýz, odporúča pracovný tím projektu v 

spolupráci s oddelením regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja realizáciu 

niekoľkých významných projektových zámerov, ako nástrojov podpory infraštruktúry pre 

inovácie. 

Niektoré z navrhovaných aktivít sú všeobecného zamerania (slúžiace konečným 

príjemcom bez obmedzenia odvetvia – samozrejme budú prednostne poskytované v rámci 

perspektívnych odvetví na základe Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu), iné 

(klastre, kompetenčné centrum) sú špecificky zamerané na perspektívne odvetvia. 

Pre zabezpečenie vysokého efektu navrhovaných aktivít, by mal pri VÚC Žilina 

fungovať samostatný subjekt, ktorý bude navrhované aktivity koordinovať a sledovať ich 

realizáciu a efekty (ako riadiaci orgán Žilinskej inovačnej politiky). Subjekt sa bude 

zodpovedať najmä VÚC Žilina ako koordinátorovi finančnej pomoci. Bude financovaný z 

rozpočtu VÚC Žilina, čiastočne z realizovaných projektov (v rámci manažmentu, prezentácie 

a pod.) ako aj z Európskej komisie – sekretariátu IRE, v rámci udržateľnosti projektu Žilinská 

inovačná politika. 

Tak bude zabezpečené prepojenie jednotlivých aktivít a zamedzenie duplicity. Túto 

úlohu spolu s inými by mohlo plniť združenie CASA ZINA (Žilinský samosprávny kraj, 

Žilinská univerzita, mesto Žilina), ktoré bolo s podobným úmyslom založené v roku 2005. 

Združenie by sa mohlo rozrásť o ďalšie subjekty (samosprávy, neziskové organizácie, či 

firmy). 

349


11 NAVRHOVANÉ PILOTNÉ AKTIVITY V RÁMCI 

REGIONÁLNEJ INOVAČNEJ STRATÉGIE 

ŽILINSKÉHO REGIÓNU 

Cieľom tejto kapitoly je navrhnúť konkrétne aktivity podporujúce inovačný rozvoj 

Žilinského regiónu = pilotné aktivity v rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského 

regiónu. Tieto sú navrhnuté na základe najlepších skúseností z regiónov Dolné Rakúsko 

a Södermanland Švédsko ako i ostatných Európskych regiónov. Navrhované pilotné aktivity 

sú rozpracované do podoby príručky, ktorá rešpektuje podmienky a potreby Žilinského 

regiónu. 

Metodológia realizácie pilotných aktivít obsahuje: 

1. všeobecné odporúčania založené na skúsenostiach regiónov Dolné Rakúsko 

a Södermanland Švédsko, ktoré boli vytvorené na základe výsledkov ich 

vlastných regionálnych inovačných stratégií, 

2. všeobecné odporúčania založené na skúsenostiach z iných európskych regiónov. 

Tieto odporúčania sú všeobecnej povahy, pričom poskytujú odporúčania pre 

plánovanie a implementáciu krátkodobých pilotných aktivít Regionálnej inovačnej stratégie 

Žilinského regiónu. 

3. špecifické odporúčania 

Špecifické odporúčania obsahujú konkrétne návrhy určené pre Žilinský región, ktoré 

boli vytvorené na základe konkrétnych informácií o jeho ekonomickej a inovačnej štruktúre 

a o dostupných službách pre podnikateľské subjekty. 

Zárodkové financovanie 

Väčšina potenciálnych zakladateľov firiem a malých a stredných podnikov má v 

súčasnosti problémy, ktoré sa týkajú financovania ich počiatočných podnikateľských aktivít. 

Existujú rôzne možnosti a prostriedky verejnej podpory pre firmy v prípravnej 

a počiatočnej fáze. Na začiatok si musíme uvedomiť povahu potrieb firiem počas ich 

nábehovej fázy. Pri plánovaní a budovaní jednoduchých podporných schém alebo nástrojov 

pre firmy, by mali verejné inštitúcie rozpoznať dôležitosť financovania počas každej 

rozvojovej fázy podnikov. Ak naplánujeme podporné schémy ako „balík riešení“, môžeme sa 

vyhnúť možným finančným problémom, ktorým by mohli neskôr podniky čeliť. 

Skúsenosti tiež ukazujú, že by mohlo byť užitočné, mať len jednu regionálnu verejnú 

inštitúciu/sprostredkovateľa, ktorý bude vystupovať ako koordinátor pre všetky alebo väčšinu 

finančných schém. Vo všeobecnosti, čím viac inštitúcií je do týchto schém zahrnutých, tým je 

väčšie riziko vzniku duplicít a neefektívností v celom procese. V neskorších fázach veľmi 

záleží na regionálnom kontexte. Ak existuje dobrá formálna ako aj neformálna kultúra 

spolupráce medzi sprostredkovateľmi v regióne, problémy s celkovou koordináciou aktivít 

nemusia vôbec nastať. Vo väčšine európskych regiónov je to však zriedkavý prípad. 

Nasledujúce finančné nástroje môžu byť považované za základ pre podporu firiem 

v prípravnej a počiatočnej fáze v Žilinskom regióne. Vytvorenie celej palety nástrojov za pár 

350


mesiacov sa nedá zrealizovať z dôvodu nedostatku času a finančných zdrojov na 

implementáciu pilotných aktivít. V rámci Žilinského regiónu by sme mali začať s úvodnou 

finančnou schémou a to podnikateľskými úvermi pre začínajúcich podnikateľov. Ďalšie 

nástroje, menovite fond pred-zárodkového kapitálu, fond zárodkového kapitálu a fond 

rizikového kapitálu by sa mohli naplánovať a zrealizovať v stredne a dlhodobom časovom 

horizonte. 

11.1 Schémy pre začínajúcich podnikateľov 

Všeobecné odporúčania 

Pri rozhodovaní o vybudovaní schémy podnikateľských úverov pre začínajúcich 

podnikateľov ako podporného nástroja pre firmy v Žilinskom regióne, máme na výber 

nasledujúce možnosti. 

Podnikateľské úvery pre začínajúcich podnikateľov, ktoré môžu mať formu pôžičky 

alebo nenávratného grantu. 

11.1.1 Nenávratný grant 

V prípade nenávratného grantu, najdôležitejšie je navrhnúť pravidlá pre výberový 

proces podnikateľských návrhov, ktoré budú grantom podporené. Podľa skúseností by sa pri 

navrhovaní pravidiel mali brať do úvahy nasledovné záležitosti: 

11.1.2 Úver 

- pravidlá by mali byť definované tak, aby najviac inovatívne podnikateľské 

myšlienky mali najvyššiu šancu na získanie grantu, 

- na druhej strane, pravidlá by nemali byť definované príliš prísne, pretože by mohli 

zapríčiniť, že žiadna (alebo len veľmi málo) podnikateľských návrhov by bolo 

vhodných na financovanie a tak by celý systém podpory stratil zmysel. 

V Dolnom Rakúsku funguje špecifická schéma pre podporu začínajúcich 

podnikateľov, ktorú spravuje Gründerservice, čo je inkubátor pre inovatívne start-up firmy 

pochádzajúce z akademického sektoru. 

Pôžičková schéma pre začínajúcich podnikateľov je zameraná na mladých 

podnikateľov pochádzajúcich z akademického sektoru, ktorí chcú začať svoje vlastné 

podnikanie. 

Podmienky získania takejto pôžičky: 

- pôžička je bezúročná, 

- maximálna výška pôžičky je 1500 EUR/mesiac/osoba, 

- v zakladajúcom tíme môžu byť maximálne 2 osoby, 

- pôžička je na max. na 1,5 roka, splácanie nasleduje po 2 rokoch od dátumu 

získania pôžičky a splatená má byť do 3 rokov, 

- vyplácanie pôžičky sa realizuje mesačne, 

351


- platby sú spojené s naplnením konkrétnych aktivít, ktoré sú definované v úverovej 

zmluve s príjemcom, 

- aktivity sú špecifikované od prípadu k prípadu, niektoré z typických zahrňujú 

napr. rozvoj prototypu, vypracovanie trhovej analýzy, atď. 

Schéma pre začínajúcich podnikateľov je službou, ktorú ponúka Gründerservice pre 

začínajúcich podnikateľov z akademického sektora ako integrovanú súčasť balíka služieb, 

vrátane tréningov, školení a mentoringu pre firmy a poskytuje aj potrebnú infraštruktúru. 

Špecifické odporúčania 

V rámci realizácie Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu odporúčame, 

aby schéma pre začínajúcich podnikateľov bola najskôr otestovaná formou krátkodobých 

pilotných aktivít. Ak sa tento nástroj ukáže ako efektívny, môže sa stať štandardným 

nástrojom podpory začínajúcich podnikateľov v Žilinskom regióne a byť napr. poskytovaný, 

ako služba technologického inkubátora vo Vedecko-technologickom parku Žilina. 

Pri tvorbe schémy pre začínajúcich podnikateľov by mali byť zrealizované 

nasledujúce kroky: 

- Výber sprostredkovateľa 

- verejná organizácia, 

- podnikateľské združenie, 

- súkromná spoločnosť, 

- Definovanie výšky a formy podpory 

- grant, 

- pôžička, 

- Definovanie obdobia na poskytovanie podpory 

- V prípade úveru definovanie podmienok splácania 

- Vypracovanie kritérií pre oprávnenosť žiadateľov 

- Vypracovanie procesu na získanie podpory 

- vypracovanie formulárov žiadostí, 

- stanovanie záväzných termínov pre potenciálnych žiadateľov, 

- Tvorba výberového procesu 

- výber a zloženie výberovej komisie, 

- tvorba pravidiel pre rozhodovanie, 

- Vypracovanie návrhu zmlúv s príjemcami v rámci schémy pre začínajúcich 

podnikateľov 

- zapracovanie aktivít, ktoré musia príjemcovia splniť (napr. príprava 

marketingovej analýzy trhu, vypracovanie podnikateľského plánu), 

- Vypracovanie konceptu komunikácie 

- počet a forma prezentačných materiálov (napr. postery), 

- zaslanie do všetkých akademických a V&V inštitúcií v Žilinskom regióne, 

352


- tlač článkov do regionálnych novín a zapojenie ďalších médií, 

- Poskytnutie podpory zo schémy začínajúcich podnikateľov 

- rozhodnutie o počte podporených podnikateľských návrhov a maximálne 

sumy pre projekty, 

- komunikácia s verejnosťou o výsledkoch tejto schémy, 

- podpísanie zmlúv s príjemcami podpory, 

- monitoring prác realizovaných príjemcami podpory (napr. vo forme 

monitorovacích správ). 

11.1.3 Financovanie v období rastu 

Finančné nástroje, ktoré podporujú firmy vo fáze rastu a ďalšieho rozširovania 

zahŕňajú napr. akcionársky model, záručný model alebo mikro-úvery. Nasledujúce príklady 

pochádzajú zo skúseností Dolného Rakúska. 

11.1.4 Štúdia uskutočniteľnosti pre finančné schémy podpory podnikania 

Pre Žilinský región navrhujeme vypracovať finančné schémy pre podporu rastu 

a rozšírenia firiem až v strednodobom horizonte. Tieto by mali nasledovať po implementácii 

finančných nástrojov pred-zárodkového a zárodkového kapitálu. 

V rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu sa však môže pripraviť 

štúdia uskutočniteľnosti pre finančné schémy podpory podnikania, ktorá bude zahŕňať 

zahájenie, prípravnú a rastovú fázu firiem. 


Dôležitý krok v rozvoji konkrétneho podnikateľského projektu je štúdia 

uskutočniteľnosti. Táto je časťou projektového cyklu podnikania, ktorý zahŕňa ďalšie fázy: 

identifikáciu myšlienky → plánovanie → zváženie dopadov → implementáciu → realizáciu 

→ zhodnotenie. 

- Identifikácia myšlienky a plánovanie 

Táto časť obsahuje predbežný projektový návrh, proces plánovania a vypracovanie 

pred-realizačnej štúdie na dopracovanie podnikateľského návrhu. 

- Zváženie dopadov 

Fáza zváženia dopadov pokrýva prípravu štúdie uskutočniteľnosti a rozhodnutie, či 

pokračovať v podnikateľskom projekte alebo nie. 

- Príprava 

V tejto fáze by mali byť jasné nasledovné záležitosti: zabezpečenie kapitálu pre účely 

projektu, získanie potrebných povolení a zabezpečenia riadenia projektu. 

353

- Realizácia 


Fáza realizácie zahŕňa zabezpečenie pracovníkov pre projekt, zabezpečenie vybavenia 

a ďalších prostriedkov pre uskutočnenie projektového zámeru. 

- Vyhodnotenie 

Táto fáza by mala poskytnúť informácie, čo v projekte fungovalo a čo nie. 

Pravidlá, ktoré by sme mali zvážiť pri príprave štúdie uskutočniteľnosti: 

- realizačná štúdia nie je akademický alebo výskumný dokument, 

- realizačná štúdia nie je podnikateľským plánom, 

Podnikateľský plán je rozvinutý v neskoršom štádiu a má funkciu konceptu pre 

realizáciu neskoršieho projektu. Plán prezentuje zámery jeho tvorcov reagovať na témy 

identifikované v štúdii uskutočniteľnosti. Výsledky štúdie uskutočniteľnosti tvoria základ 

pre budúci podnikateľský plán. 

- štúdia uskutočniteľnosti nie je určená na identifikáciu nových myšlienok alebo 

konceptov pre projekt, 

Takého myšlienky by mali byť identifikované pred začatím štúdie uskutočniteľnosti. 

- hlavným cieľom štúdie uskutočniteľnosti je vytvoriť sprievodcu v rozhodovacom 

procese o určitom podnikateľskom projekte. 

Štúdia tiež slúži ako dokument pre finančné inštitúcie, ktoré by mohli zabezpečiť 

financovanie podnikateľského projektu. Toto by však nemalo byť jediným cieľom. Štúdia 

analyzuje predpoklady projektu a ukazuje ako sa môžu výsledky líšiť, ak dôjde k zmene 

predpokladov. 


Štúdia uskutočniteľnosti pre prípravu finančného portfólia podnikateľskej podpory 

v Žilinskom regióne by bola predbežnou štúdiou pred začatím návrhu rôznych 

podnikateľských finančných schém, s cieľom zisťovať pravdepodobnosť úspechu ich 

implementácie. 

Avšak pred začatím s prípravou projektovej realizačnej štúdie by mali byť jasné 

nasledovné záležitosti: 

- Definícia samotného projektu 

Hlavná myšlienka projektu by mala byť jasná všetkým kľúčovým osobám 

zúčastneným v procese rozvoja podnikateľského projektu. Pred začatím štúdie 

uskutočniteľnosti by malo byť už jasné, o čom bude samotný projekt. Toto znamená 

rozhodnutie o tom, čo by malo byť dosiahnuté konkrétne finančnými schémami 

podnikateľskej podpory. Toto umožní definovať, ktoré podnikateľské schémy by mali byť 

rozpracované v realizačnej štúdii. 

354

- Charakteristiky projektovej skupiny 


Aby bol podnikateľský plán úspešný, účastníci musia cítiť potrebu pracovať spolu pre 

spoločný cieľ a namiesto individuálneho konania zreteľne vidieť výhody vzájomnej 

spolupráce. Vo všeobecnosti menší počet osôb angažovaných v projekte môže priniesť 

projektu viac než väčší počet osôb, ktoré sú iba čiastočne angažované. Pre projekt je tiež 

dôležité silné vodcovstvo. Pri príprave príslušného projektu v Žilinskom regióne by sme to 

mali brať do úvahy. 

- Proces rozhodovania o štúdii uskutočniteľnosti 

Pri rozhodovaní, či uskutočniť realizačnú štúdiu o určitom projekte, projektová 

skupina by mala byť schopná odpovedať na nasledovné otázky, čo by zvýšilo hodnotu 

realizačnej štúdie: 

- uskutočniť štúdiu? 

- identifikácia myšlienky 

- predpoklady štúdie 

- kto uskutoční štúdiu? 

- ako vyhodnotiť štúdiu pre ďalšie použitie? 

- realizácia štúdie. 

Po tom, ako vyjasníme vyššie spomenuté otázky, môžeme začať s prípravou štúdie. 

Jadro príslušnej štúdie uskutočniteľnosti v Žilinskom regióne o finančnom portfóliu 

podnikateľskej podpory bude ležať na analýze možných riešení problémov identifikovaných 

v regionálnej inovačnej stratégii, analýze potrieb firiem a inovačnej ponuky s dôrazom na 

potreby v oblasti financovania. Potom by mali byť navrhnuté odporúčania na prípravu 

finančných schém ako časti dlhodobej Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu. 

V štúdii uskutočniteľnosti by mali byť zhodnotené nasledovné predpoklady: 

- Realizovateľnosť prípravy portfólia finančných schém zahŕňa nájdenie 

odpovedí na nasledovné otázky: 

- aký je produkt / služba? 

- aká je podstata projektu? 

- aký bude mať cieľová skupina úžitok z projektu? 

- Ekonomická realizovateľnosti prípravy finančných schém zahŕňa nájdenie 

odpovedí na nasledovné otázky: 

- Koľko bude stáť návrh a implementácia príslušného portfólia finančných 

schém? 

- Aké sú súčasne dostupné finančné zdroje (alebo tie, ktoré budú dostupné 

v budúcnosti) pre financovanie návrhu portfólia finančných schém? 

- Aké sú súčasne dostupné finančné zdroje (alebo tie, ktoré budú dostupné 

v budúcnosti) pre financovanie implementácie príslušných finančných schém? 

- Budú výhody príslušných podnikateľských finančných schém podstatne 

prevyšovať náklady na ich realizáciu? 

355


- Technická a organizačná realizovateľnosť prípravy finančných schém zahŕňa 

nájdenie odpovedí na nasledovné otázky: 

- Je v Žilinskom regióne know-how alebo externé know-how dostupné pre 

návrh vhodného portfólia finančných schém? 

- Ktoré inštitúcie alebo sprostredkovatelia v Žilinskom regióne budú 

zodpovedné za manažment a implementáciu relevantných schém? 

- Majú vyššie spomenuté organizácie ochotu a zdroje, pokiaľ ide 

o zamestnancov a know-how riadiť tieto schémy? Dokážu dostatočne zaplatiť 

svojich terajších alebo budúcich zamestnancov, ktorí budú implementovať 

tieto schémy? 

- Mal by systém v Žilinskom regióne dostatočnú podporu od kľúčových 

regionálnych aktérov pre úspešnú implementáciu? 

- Aká infraštruktúra bude potrebná? Ako bude táto zabezpečená? (bude 

postavená alebo prenajatá?) 

- Realizovateľnosť plánu prípravy finančných schém zahŕňa nájdenie odpovedí na 

nasledovné otázky: 

- Koľko času bude potrebného na prípravu a vybudovanie systému? 

- Kedy budú príslušné finančné schémy vybudované? 

- Právna realizovateľnosť prípravy finančných schém zahŕňa nasledovné otázky: 

- Bude možné po právnej stránke vybudovať takéto finančné schémy podpory 

podnikania na regionálnej úrovni s ohľadom na právneho podmienky ako aj 

kompetencie Žilinského samosprávneho kraja? 

- Aké dokumenty a zmluvy budú potrebné? 

- Aké povolenia a kontroly bude realizácia projektu vyžadovať? 

11.2 Rast povedomia o dôležitosti inovácií a podnikania 

Inovácie a podnikanie majú priamy dosah na viacero aspektov ekonomiky, ako sú 

napr. konkurencieschopnosť a tvorba pracovných miest. Skúsenosti ukázali, že v mnohých 

európskych krajinách sú bariéry, ktoré prekážajú podnikateľským aktivitám, ako je 

nedostatok finančných zdrojov, ale tiež nedostatok komplexných prístupov k aktivitám 

zvyšovania povedomia. Niektoré regióny v Európe (napr. Dolné Rakúsko, Stuttgart 

a Mníchov) vytvorili a implementovali nástroje, ktoré sa ukázali pri podpore podnikania v 

regióne efektívne. 

Niektoré dobré príklady takýchto úspešných nástrojov sú Dni otvorených dverí, 

Inovačné ocenenia a Inovačné súťaže, zamerané na zvyšovanie povedomia o dôležitosti 

inovácií, ako aj stimuláciu konkrétnych inovačných aktivít špecifických cieľových skupín. 

356


11.2.1 Dni otvorených dverí 

Dni otvorených dverí sú nástrojom pre inštitúcie V&V a ich zamestnancov slúžiacim 

na prezentáciu výsledkov svojich výskumných aktivít smerom k podnikateľskej komunite 

a informovanie o pripravovaných projektoch. Na druhej strane, prostredníctvom nich majú 

podniky príležitosť diskutovať s výskumníkmi o projektoch vzájomnej spolupráce. 


Podľa skúseností z podobných aktivít organizovaných v iných európskych krajinách, 

je vhodné spojiť dni otvorených dverí s tematickým workshopom organizovaným na 

konkrétne témy (napr. informačné a komunikačné technológie, dopravné technológie, 

spracovanie dreva, atď.), kde môže dôjsť k efektívnej interakcii medzi výskumníkmi 

a podnikateľmi. 

Užitočné je tiež zabezpečiť profesionálneho animátora, ktorí by pomáhal zlepšiť 

komunikáciu slúžiacu na dosiahnutie najlepších možných a konkrétnych výsledkov. 


Dni otvorených dverí môžu začať na Žilinskej Univerzite ešte pred ukončím 

realizácie Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu. Následne môžu byť podobné 

aktivity organizované súbežne alebo v neskoršom štádiu aj na iných univerzitách a V&V 

inštitúciách v Žilinskom regióne. 

Pri príprave dní otvorených dverí by mali byť podniknuté nasledovné kroky: 


- ak budú dni otvorených dverí organizované iba na Žilinskej univerzite, 

organizátorom by mala byť sama univerzita, 

- Definovanie cieľových skupín 

- dni otvorených dverí by mali byť organizované pre verejnosť, ako aktivita 

pozdvihnutia všeobecného povedomia. Na druhej strane, je možné zamerať sa 

na podnikateľskú komunitu zo Žilinského regiónu, resp. aj komunitu zo 

susedných regiónov, 

- Rozhodnutie o štruktúre 

- všeobecná časť - (privítanie) rektorom / prorektorom univerzity, 

- prezentácie jednotlivých univerzitných katedier a ústavov – v krátkosti, 

prezentované by mali byť len najdôležitejšie výskumné projekty a vedecké 

výsledky, 

- workshopy jednotlivých technológií, kde účastníci dní otvorených dverí môžu 

kontaktovať zástupcov jednotlivých katedier a ústavov a diskutovať o možnej 

spolupráci a projektoch, 

- ďalej tu môže byť informačné okienko vybudované pre záujemcov o budúce 

štúdium na univerzite, 

357

- Výber moderátorov 


- do moderovania časti všeobecnej prezentácie ako aj workshopov by mali byť 

zapojení profesionáli, tak, aby dni otvorených dverí mali dynamický priebeh, 

moderátorom môže byť napr. profesionál (konzultant), ktorí má skúsenosti 

s podobnými aktivitami, 

- Zabezpečenie organizačných záležitostí 

- miesto, strava, atď., 


- počet a forma prezentačných materiálov (plagáty...), 

- vypracovanie a distribúcia pozvánok, 

- tlač článkov v regionálnych novinách a zapojenie ďalších médií, 

- Organizácia úvodného dňa otvorených dverí 

- odporúča sa organizovať túto aktivitu ako celodennú, aby sa tým umožnilo 

účastníkom nájsť si partnerov pre spoluprácu a budúce projekty. 

11.2.2 Inovačné súťaže 

Inovačné súťaže sú nástrojom zameraným na propagáciu podnikateľskej kultúry 

medzi akademickou a V&V komunitou a na pomoc pri vytváraní High-tech start-up a spinoff 

firiem. Hlavný cieľ je zorganizovať súťaž medzi študentmi, profesormi, výskumníkmi, 

doktorandmi a ďalšími akademickými a V&V zamestnancami, ktorí týmto spôsobom budú 

mať možnosť prezentovať svoje inovatívne podnikateľské myšlienky. Rôzne inovačné 

súťaže sa môžu v jednotlivých regiónoch líšiť, pričom ich charakter závisí od cieľa, ktorý má 

byť dosiahnutý ako od dostupného financovania. Niektoré regióny (Stuttgart a Dolné 

Rakúsko) napr. organizovali súťaže podnikateľských nápadov, kým iné regióny (Mníchov) 

šli o krok ďalej a pripravili súťaže konkrétnych podnikateľských plánov. 


Skúsenosti pri príprave a implementácii rôznych schém inovačných súťaží môžeme 

zosumarizovať nasledovne: 

- Príprava aktivít zvyšovania povedomia 

- aby sme pokryli príslušné cieľové skupiny, je dôležité vybudovať 

komunikačný koncept, ktorý špecifikuje aktivity a zodpovedné osoby, 

- Zabezpečenie transparentnosti výberového procesu 

- aby bol výberový proces transparentný, je dôležité komunikovať stanovené 

kritéria a celkové podmienky účastníkom súťaže. Ďalej musí byť jasné, kto 

rozhodne o selekcii podnikateľských nápadov a plánov. Vo väčšine prípadov 

spočíva rozhodnutie o výhercoch súťaže na porote zostavenej na nezávislých 

expertoch, 

358


- Spojenie inovačných súťaží s ďalšími podpornými akciami 

- na základe skúsenosti, je dôležité spojiť inovačné súťaže s ďalšími 

podpornými akciami, ako napr. špeciálne školenia a workshopy pre 

účastníkov, pomoc expertov a konzultantov pri implementácii 

podnikateľských nápadov. 


Na základe priorít identifikovaných v regionálnej inovačnej stratégii sa javí ako 

vhodné iniciovať v Žilinskom regióne inovačné súťaže, pretože tu existuje silná akademická 

tradícia s veľkým potenciálom pre tvorbu inovatívnych start-up firiem. 

Z tohto dôvodu, v rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu 

odporúčame ako pilotnú aktivitu navrhnúť všeobecný koncept súťaže podnikateľských 

nápadov a zároveň zrealizovať úvodnú inovačnú súťaž, na ktorú by nadviazali pravidelné 

súťaže podnikateľských návrhov. Organizovanie takejto súťaže by zahŕňalo: 

- Výber implementačnej inštitúcie 

- nemala by to byť Žilinská univerzita, pretože je koordinátorom vypracovania 

regionálnej inovačnej stratégie a mohla by tu vzniknúť otázka transparentnosti 

celého procesu medzi inými regionálnymi aktérmi, 

- Definovanie cieľov akcie 

- súťaže podnikateľských nápadov alebo podnikateľských plánov, 

- cieľové skupiny, napr. iba profesori a doktorandi alebo všetci akademickí 

zamestnanci, 

- Určenie geografickej oblasti 

- súťaže podnikateľských nápadov by mali byť otvorené záujemcom zo 

všetkých inštitúcií vyššieho vzdelávania a výskumu v Žilinskom regióne, 

- Návrh formulárov žiadosti 

- buď len všeobecná štruktúra pre žiadateľov alebo vypracovanie podrobného 

formulára na podanie nápadu, 

- žiadosť môže byť podaná on-line prostredníctvom inovačného portálu, 


- treba rozhodnúť, či výber podnikateľských myšlienok bude len na základe 

informácie v on-line žiadostiach, alebo bude nasledovať aj osobná prezentácia, 

- Vypracovanie výberových kritérií pre on-line žiadosť – môže napr. obsahovať: 

- technickú kvalitu konceptu – navrhnutá metodológia, technická 

uskutočniteľnosť, stupeň inovatívnosti, stupeň rozvoja podnikateľského 

nápadu, 

- potenciál trhu – hodnotenie potenciálnych trhov, 

- kompetencii inovátorov v tíme – vedecké kompetencii (publikácie, 

referencie), ako aj podnikateľské zručnosti, 

- financovanie – finančná uskutočniteľnosť konceptu, 

359


- Vypracovanie výberových kritérií pre osobné hodnotenie nápadov pred porotou 

– môžu obsahovať: 

- podnikateľské kompetencie (obchodný duch), 

- komunikačné zručnosti, 

- prezentačné zručnosti, 

- Výber a zloženie poroty, proces rozhodnutia 

- porota by mala pozostávať z nezávislých expertov z podnikateľského sektoru 

a rozhodovanie by sa malo realizovať na základe väčšinového hlasovania, 



- adresovanie do všetkých akademických a V&V inštitúcií v Žilinskom regióne, 


- sponzorstvo, atď., 

- Organizačné záležitosti 

- miesto, strava, pozvánky pre predstaviteľov médií, atď., 

- rozhodnutie o cenách pre víťaza/víťazov súťaže, ktoré môžu mať rôzne formy, 

napr. 

1. finančné odmeny, 

2. víťazi tiež môžu získať podnikateľský úver určený na prípravu 

podnikateľského plánu, prípadne bezplatné školenia či podrobný prehľad 

trhu na vypracovanie podnikateľského plánu. 

Pre zatraktívnenie týchto súťaží (hlavne pre zástupcov podnikateľského sektoru) 

môžu byť súťaže podnikateľských nápadov súčasne organizované v spojení s ďalšími 

aktivitami napr. dňami otvorených dverí a technologickými workshopmi. Výskumníkom 

môže byť takýmto spôsobom v rovnakom čase ponúknutá príležitosť prezentovať svoje 

výskumné výsledky podnikateľskej komunite a možnosť prediskutovať možné projekty 

spolupráce. 

Treba zvážiť miesto konania takýchto súťaží, lebo ak budú organizované napr. 

Žilinskou univerzitou v jej areáloch, môže to byť považované znevýhodnenie ostatných V&V 

a akademických inštitúcií v regióne a môže tak vzniknúť otázka transparentnosti celého 

procesu. 

360


11.2.3 Inovačné ocenenia 

Inovačné ocenenia sú nástrojom zameraným na propagáciu podnikateľskej kultúry 

medzi existujúcou podnikateľskou komunitou a rast úspešných inovatívnych podnikov. 

Cieľom je organizácia súťaží, kde regionálne podniky proti sebe súťažia v rôznych 

kategóriách a sektoroch. 


Dobrými príkladmi inovačných ocenení sú tie, ktoré sú organizované napr. 

v holandskom regióne Overijssel a v Dolnom Rakúsku. 

V regióne Overijssel sa cena za inovácie stala veľmi populárnou udalosťou pre 

stimuláciu povedomia o inovácií medzi podnikateľskou komunitou. Inovatívnosť spočívala 

hlavne vo vysielaní tejto aktivity v regionálnom televíznom v programe s vedeckým 

podtextom Da Vinci. 

Vysiela sa séria 8 programov, kde majú nominované podniky príležitosť prezentovať 

svoje podnikanie hlavne po stránke inovácií a nových inovatívnych riešení v produktoch, 

službách a procesoch. Víťaz ceny za inovácie je prezentovaný v poslednom programe. 

Prieskum výsledkov ukázal jasný záujem podnikov o účasť v súťaži. 

Ďalším dobrým príkladom ceny za inovácie je Región Dolné Rakúsko. V tomto 

regióne má táto udalosť 20 ročnú tradíciu a je každoročne organizovaná Regionálnou 

obchodnou a priemyselnou komorou. Inovatívne riešenia podnikov sú nominované v rôznych 

kategóriách. Súťažiť sú oprávnené podniky zo sektoru výroby a služieb, ktoré majú sídlo 

v Dolnom Rakúsku a sú členmi Dolnorakúskej obchodnej a priemyselnej komory. O cenu sa 

tiež môžu uchádzať podniky zo sektoru obchodu a zo sektoru služieb a to v prípade, pokiaľ 

majú vypracovaný spoločný projekt s regionálnou V&V inštitúciou a pokiaľ je marketing 

realizovaný samotným podnikom. 

Nominované projekty nesmú byť staršie ako 2 roky a musia už byť na trhu. 

Rozhodnutie o víťazoch spočíva na nezávislej porote pozostávajúcej z reprezentantov médií, 

výskumných centier, podnikov, inštitúcií verejného sektoru, regionálnej obchodnej 

a priemyselnej komory a regionálnej rozvojovej agentúry. 


Na základe týchto príkladov, ako aj všeobecných záverov môžeme pri tvorbe 

inovačných ocenení v Žilinskom regióne odporučiť nasledovné aspekty: 


- regionálna samospráva, 

- podnikateľská asociácia / regionálna obchodná a priemyselná komora, 

- súkromná spoločnosť, 

- média, 

- Rozhodnutie o forme účasti regionálnej samosprávy 

- organizátor, 

- oficiálny patronát, 

361

- sponzor, 

- Definovanie cieľovej skupiny 

- všetky podniky, 

- malé a stredné podniky, 

- start-up firmy, 

- len priemysel, 

- len služby, 

- špecifický sektor, 

- Definovanie inovačných aspektov pokrytých v ocenení 

- V&V aspekt, 

- produkt, 

- proces, 

- iné alebo všetky, 

- Vypracovanie vhodných kritérií pre účastníkov, napr. 

- výrobky nie staršie ako určité časové obdobie, 


- ktoré podniky zapojiť – napr. vylúčenie obchodných firiem, 

- Definovanie rozsahu ceny 

- jeden víťaz súťaže, 

- nominácie a víťazi v rôznych kategóriách, napr. špecifická cieľová skupina, 

podnikatelia, atď., 

- Vypracovanie procesu pre ocenenia 

- vypracovanie formulárov žiadosti, 

- prihláška môže byť podaná on-line, napr. prostredníctvom inovačného portálu, 

- Vypracovanie výberových kritérií – môžu obsahovať napr. 

- stupeň inovácie, technologická novinka, 

- makro-ekonomické prínosy, 

- šance na trhu, úspechy na trhu, 

- ekonomická a environmentálna udržateľnosť, 

- stupeň kvality, 

- stupeň obchodného rizika, 

- atď., 

- Výber poroty a proces rozhodovania 

- porota by mala pozostávať z nezávislých expertov pochádzajúcich tak 

z verejného ako aj podnikateľského sektoru Žilinského regiónu a mala by 

rozhodovať o víťazoch väčšinovým hlasovaním, 

362




- adresovanie do všetkých akademických a V&V inštitúcií a podnikov 

v Žilinskom regióne, 


- sponzorstvo, atď., 


- miesto, strava, pozvánky pre predstaviteľov médií, atď., 

- rozhodnutie o cenách pre víťaza/víťazov súťaže, ktoré môže mať rôzne formy, 

napr. finančné odmeny alebo certifikáty, 

- Rozhodnutie o dostupností údajov o účastníkoch, víťazoch a ich inovačných 

riešeniach 

- plne transparentné údaje o zúčastnených podnikoch, 

- anonymné údaje o zúčastnených podnikoch, 

- transparentné údaje o víťazoch, anonymné údaje o iných podnikoch. 

11.3 Iniciácia spolupráce a transfer technológií 

11.3.1 Woskshopy 

Spolupráca medzi podnikmi a V&V inštitúciami býva často narušená faktom, že 

podnikateľská a výskumná komunita rozpráva „inými jazykmi“, majú predsudky 

o pracovných metódach druhej strany alebo jednoducho prejavujú nízky záujem a motiváciu 

spolupracovať. Pre stimuláciu technologického transferu medzi spoločnosťami a V&V 

sektorom je užitočná verejná intervencia. Táto však musí byť vykonaná systematickým 

spôsobom. 

Jedným z najviac rozšírených nástrojov pre uľahčenie priamej interakcie medzi 

výskumníkmi a regionálnymi podnikmi sú workshopy. Na jednej strane môžu byť 

organizované ako oddelené aktivity zamerané na pravidelnú interakciu a výmenu (informácií, 

projektov, atď.) medzi podnikmi a V&V inštitúciami, na druhej strane môžu byť spojené 

s ďalšími aktivitami, ako sú napr. dni otvorených dverí. 


Jedným z dobrých príkladov podpory spolupráce a technologického transferu 

projektov medzi podnikmi a V&V sektorom sú Techno-scope workshopy organizované 

v Dolnom Rakúsku. Techno-scope sú špeciálne workshopy organizované Dolnorakúskou 

obchodnou a priemyselnou komorou, zamerané na štruktúrovanú spoluprácu na vybrané 

témy. Ročne sa organizuje približne 4-5 technologických workshopov, na ktoré je pozvaný 

len limitovaný počet účastníkov (do 15, záleží na téme). 

363


Pred samotnou organizáciou týchto workshopov analyzuje regionálna obchodná 

a priemyselná komora formou pravidelných návštev a diskusií priebežne kompetencie 

podnikov. 

Všeobecné odporúčania pre organizáciu workshopov medzi V&V inštitúciami 

a podnikmi sú nasledovné: 

- Organizácia workshopu o vybraných témach, technológiách 

- ak je to možné, je potrebné venovať sa počas workshopu len jednej téme 

(napr. textilné technológie, technológie spracovania dreva, atď.), 

- Zabezpečenie profesionálov pre animáciu workshopov 

- napr. nezávislí konzultanti s dobrým prístupom k vybranému 

podnikateľskému sektoru a dobrými komunikačnými a interpersonálnymi 

zručnosťami, 

- Pozvanie len limitovaného počtu účastníkov 

- správny výber účastníkov, aby mali možnosť profitovať z efektívnej výmeny 

s príslušnou V&V inštitúciou, 

- Pozvanie len jednej V&V inštitúcie na workshop 

- napr. jedna špecifická univerzitná katedra/ústav, ktorá bude prezentovať svoje 

technológie a projekty, 

- Priebežné a systematické analýzy podnikov, realizované tak, aby boli 

zodpovedané nasledujúce otázky: 

- aké sú technologické sily podnikov? 

- aké sú technológie na rozvoj podnikateľských aktivít, o ktoré majú podniky 

záujem? 

- aké sú technologické výzvy budúcich rokov? 

- Spoznanie kompetencií a projektov regionálnych V&V inštitúcií: 

- ktoré sú špecifické technologické kompetencie relevantných V&V inštitúcií? 

- aké sú technologické trendy? 

- ktoré technologické výsledky budú reálne uskutočniteľné? 


Analýza regionálnych inovačných potrieb podnikov a dostupnej ponuky v Žilinskom 

regióne preukázala málo spolupráce medzi V&V inštitúciami a podnikmi. Preto navrhujeme 

organizovanie série špecifických tematických kooperačných workshopov ako krátkodobej 

pilotnej aktivity v rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu. 

Pri príprave workshopov spolupráce musia byť splnené nasledovné úlohy: 


- sprostredkovateľ by mal mať vo všeobecnosti dobrý prístup k podnikom, mal 

by mať vedomosti a informácie o špecifických existujúcich technológiách, ako 

aj technologických potrebách konkrétnych podnikov. Môže to byť napr. 

regionálna obchodná a priemyselná komora, vedecko-technologický park, 

združenie atď., 

364

- Rozhodnutie o téme, technológií 

- odporúča sa mať len jednu tému pre jednu aktivitu, 


- kontaktovanie príslušného V&V alebo univerzitného oddelenia / ústavu, 

- Definovanie podmienok pre účastníkov 

- ak budú tieto workshpy organizované ako samostatná aktivita pozvať len 

limitovaný počet účastníkov, aby sme umožnili vybudovanie konkrétnej 

spolupráce, 

- Výber animátorov workshopu 

- animátori môžu byť reprezentanti organizujúcej inštitúcie alebo profesionáli 

(konzultanti), 


- miesto, pohostenie, atď., 



- vytvorenie pozvánok pre podniky, 

- tlač článkov v regionálnych novinách a zapojenie ďalších médií. 

11.3.2 Interaktívny inovačný portál 

Jednou z hlavných záležitostí úspešnej implementácie a využívania regionálnych 

inovačných stratégií sa stala aktívna komunikácia. Zvýšenie množstva komunikačných 

kanálov a evolúcia komunikačných praktík modifikovala počas posledných desaťročí povahu 

bežne používaných komunikačných nástrojov. S rozvojom používania internetu a rastom 

vysokorýchlostných prístupov sa zvýšil počet informačných portálov určených pre laickú 

i odbornú verejnosť. 

Tento jav môžeme vidieť aj v oblasti verejnej správy, kde je väčšina informácií 

a množstvo služieb sprístupnených aj cez internet. Regionálne inovačné stratégie nie sú 

v tomto ohľade výnimkou. 


Komunikácia (vo všeobecnosti a obzvlášť cez internet) má niektoré princípy, ktoré sa 

musia dodržiavať. Platí to aj pri tvorbe efektívneho internetového portálu. Sú nimi: 

- Uľahčiť užívateľom kontrolu správnosti informácií (napr. linky, zdroje, atď.). 

- Ukázať, že za internetovou stránkou stojí skutočná organizácia 

s dôveryhodnými ľuďmi 

- napr. fotografie, informácie, atď. 

- Zdôraznenie skúseností organizácie 

- ukázať, že za obsahom a službami portálu stoja experti. 

365

- Uľahčiť užívateľom kontakt s organizáciou 

- napr. cez kontaktné formuláre. 

- Profesionálny dizajn internetovej stránky 


- ten by mal byť v súlade s cieľmi organizácie alebo projektu. 

- Internetová stránka by mala byť priateľská k užívateľovi 

- dôraz na obsah a jednoduchú navigáciu. 

- Pravidelne aktualizované informácie na internetovej stránke, vymazať 

neaktuálne informácie. 

- Používať reklamu tretích strán na základe vopred stanovených pravidiel. 

- Vyhnúť sa chybám, aj keď sa môžu zdať nevýznamnými 

- obsahovo a gramaticky skontrolovať prezentované texty. 


Na základe skúseností s riadením regionálnych inovačných stratégií ako aj výsledkov 

najlepších európskych praktík je dôležité zvážiť nasledujúce záležitosti: 

- Aký typ web stránky by to mal byť? Mala by mať web stránka len informačnú 

funkciu? Mala by ponúkať služby? Mala by byť interaktívna? 

Základné informácie o regionálnych inovačných stratégiách sa stali štandardom a sú 

dostupné na každej internetovej stránke. Čoraz častejšie sa na takýchto stránkach ponúkajú 

aj dodatočné služby (možnosti sťahovania žiadostí pre účasť na pilotných aktivitách, on-line 

registrácia pre rôzne aktivity, atď.) ako aj možnosť byť interaktívnymi (fóra, databázy 

spolupráce, atď.). 

Veľa interaktívnych služieb internetových stránok je neefektívnych a nepoužívaných, 

pretože často nie je vyčlenený pracovník, ktorý je zodpovedný za správu obsahu týchto 

stránok. Toto vedie k neaktuálnosti poskytovaných informácií alebo k oneskorenému 

reagovaniu na podnety užívateľov. 

Výmena informácií a tiež nadväzovanie spolupráce nie je kompatibilné s typom 

média ako je internet. Hlavne v oblasti inovácií a výskumu je výmena údajov zakázaná, 

predovšetkým kvôli ochrane bezpečnosti. Konkrétne partnerstvá môžu byť založené na 

internetovom kontakte, avšak potom musia nasledovať konkrétne jednania. Z tohto dôvodu je 

prínos ponúk spolupráce často limitovaný a dosť ťažko merateľný. 

- Ktoré informácie by mali byť „vyvesené“ na stránke? 

Obsah regionálnych inovačných stratégií je často veľmi rozsiahly a postavený na 

veľkom množstve informácií. Nie všetky tieto údaje sú pre komunikáciu relevantné. Preto sa 

preferuje zachovanie jednoduchej komunikácie na vybrané témy (podporné služby, atď.) 

Dobrým prístupom k obsahu stránky je poskytnúť možnosť prezentácie svojich 

služieb, tak pre poskytovateľov služieb ako aj pre regionálne podniky. Tá by mohla 

obsahovať krátku prezentáciu organizácie, zoznam kompetencií a vybrané referencie 

(projekty, atď.) 

366

- Ako by mala byť stránka štruktúrovaná? 


Pri štruktúre internetovej stránky sa ukázalo byť najúspešnejším prístupom použitie 

ontológie. Je to vlastne štruktúra obsahu a použitie špecifickej terminológie pre konkrétnu 

cieľovú skupinu. 

Ontológia je hierarchická konštrukcia termínov patriacich k oblasti špecifických 

kompetencií. Dá sa to prirovnať ku kompetenčnému stromu, v ktorom môžu byť témy 

a termíny navzájom spojené logickým spôsobom a tým tvoriť širší kontext. 

Ontológia je kostrou a chrbticou znalostného portálu, pretože umožňuje zložiť 

informácie a kompetenčné profily a robí viditeľnými ich vzájomné vzťahy. Ontológia 

používa názvy familiárne konkrétnej cieľovej skupine, inými slovami užívateľ sa dostane do 

centra použitím špeciálnych názvov a výrazov, ktoré pozná. Tým sa zaisťuje to, že sa 

používateľ pri používaní portálu okamžite cíti byť doma a požadované informácie dokáže 

rýchlo nájsť. 

- Je marketing stránky nevyhnutný? 

Mnoho regionálnych inovačných stratégií limituje svoje internetové stránky na 

prezentáciu informácii. Skúsenosť ukázala, že bez marketingu nemôže byť dosiahnutý 

dostatočný účinok. V tomto prípade platí zlaté pravidlo, že na marketing by mal byť 

alokovaný dvojnásobný rozpočet v porovnaní s rozpočtom na tvorbu samotnej internetovej 

stránky (prostredníctvom reklamy, článkov a rozhovorom v tlači a médiách atď.) 

- A čo účinky a dosah? 

Internetové portály sú klasickými nástrojmi rastu povedomia. Je samozrejme možné 

merať počet návštevníkov. Samotný dosah týchto návštev však možné zmerať nie je. 

Následkom toho internetové portály nemajú na inovačné aktivity v regióne priamy dosah. Je 

to však nevyhnutná a efektívna rámcová služba, ktorá by mala byť v regióne poskytovaná. 

11.3.3 Inovačný asistent 

Rozvoj inovatívnych kompetencií je jednou z podmienok umožňujúcou aby podniky 

uspeli na regionálnych, národných a globálnych trhoch. Avšak mnoho európskych krajín a 

regiónov sa stretáva s problémom nedostatočného objemu inovatívnych aktivít a kapacít 

v podnikoch, hlavne malých a stredných. Malé a stredné podniky zvyčajne nemajú čas 

a voľné zdroje nevyhnutné na investície do rozvoja inovatívnych riešení v procesoch, 

výrobkoch alebo službách. Preto vznikla potreba inovačného manažmentu, ako aj 

koordinácie aktivít medzi malými a strednými podnikmi a výskumnou komunitou. 


Za posledné roky bolo v Európe vyvinutých viacero podporných schém, ktoré 

umožňujú rozšírenie inovačného potenciálu podnikov, hlavne malých a stredných 

prostredníctvom využívania externých inovačných kompetencií. Dobrým a úspešným 

príkladom takejto schémy je inovačný asistent, ktorý sa stal veľmi populárnym v mnohých 

európskych regiónoch. 

367


Vo všeobecnosti, schémy inovačného asistenta predvídajú umiestnenie vhodných 

absolventov do malých a stredných podnikov s cieľom implementácie konkrétnych 

inovatívnych projektov. 

Druhou alternatívou je, aby inovačné riešenia v malých a stredných podnikoch 

realizovali špecializovaní experti, konzultanti. 

Žilinský región má dlhú akademickú tradíciu, a zároveň má vo svojej ekonomickej 

štruktúre veľký počet malých a stredných podnikov. Avšak analýza potrieb podnikov 

ukázala, že je tu málo aktivít technologického transferu medzi akademickým a výskumným 

sektorom a podnikateľskou komunitou. Preto schéma inovačného asistenta sa zdá 

mimoriadne vhodná pre regionálne potreby a mohla by prispieť k lepšej 

konkurencieschopnosti regionálnych podnikov, ako aj k tvorbe väčšieho počtu 

vysokokvalitných pracovných miest pre mladých absolventov univerzít. 

Pri návrhu schémy inovačného asistenta v Žilinskom regióne je potrebné zvážiť 

nasledovné ponaučenie sa od regiónov, kde podporné schémy inovačného asistenta boli 

implementované, alebo sa ich implementácia práve ukončuje (napr. North Rhine- Westphalia, 

Rhône-Alpes, Dolné Rakúsko a Lotyšsko): 

- Dôležitosť koexistencie schémy inovačného asistenta s inými podpornými 

schémami 

- aby sme dosiahli najlepšie možné výsledky, schéma inovačného asistenta by 

mala byť časťou koherentnej inovačnej stratégie obsahujúcej tiež ďalšie 

opatrenia (schémy zamerané na zvyšovanie podnikových inovácií 

prostredníctvom spolupráce medzi výskumnou a akademickou komunitou, 

viď. iné pilotné aktivity, ako napr. dni otvorených dverí, workshopy, agentúra 

ochrany duševného vlastníctva, atď.). 

- Zameranie sa na niekoľko konkrétnych cieľov a cieľových skupín skôr ako 

skúšanie dosiahnutia mnoho cieľov a cieľových skupín v rovnakom čase, napr. 

- cieľ: vytvorenie schopností v podnikoch, cieľová skupina: menej inovatívne 

podniky, 

- cieľ: rast inovačných účinkov realizáciou úspešných inovačných projektov, 

cieľová skupina: inovatívne podniky, 

- Hodnotenie podnikov a ich schopností, či dané podniky budú skutočne schopné 

profitovať z podpory formou inovačného asistenta 

- podľa európskych skúseností je lepšie zamerať sa na podniky s rozvojovým 

potenciálom ako na tie, ktorých kompetencie sú na úrovni, že môžu sami 

definovať a realizovať inovačné projekty, 

- dôraz by mal byť kladený na malé a stredné firmy, ale nie na mikro firmy, 

pretože tieto nemajú dosť vnútorných kapacít, aby dokázali profitovať zo 

schém podpory prostredníctvom inovačného asistenta, 

- Zabezpečenie správneho zosúladenia absolventa univerzity (inovačný asistent), 

podniku a konzultanta, resp. mentora z akademického alebo podnikateľského 

sektora: 

- vo všeobecnosti, externé vedenie je zamerané na podporu absolventa 

(inovačného asistenta) skôr ako na konkrétne podniky, 

368


- je užitočné vybudovať formálne spojenie medzi podnikom a výskumnou 

inštitúciou a univerzitou (formou zmluvy), ktorá môže byť dôležitým zdrojom 

riadenia inovačného projektu a mentorstva absolventa, 

- užitočná môže byť aj externá pomoc pre inovačných asistentov vo forme 

„mentorstva z podnikateľského sveta“ (sieť konzultantov mimo univerzitného 

prostredia, ktorí budú podporovať absolventov v rozvoji ich podnikateľských 

kompetencií). 

- Definovanie výberového procesu inovačných asistentov tak, aby bola 

zabezpečená transparentnosť procesu: 

- v otvorenom konkurencieschopnom procese (výzvy na podávanie návrhov), 

- na základe princípu „kto prvý zažiada o podporu, bude prvý podporený“. 

- Zaručenie správneho výberu sprostredkovateľa a jeho financovanie: 

- väčšina schém inovačného asistenta financovaných z národnej alebo 

regionálnej vlády bola realizovaná prostredníctvom verejných agentúr na 

podporu podnikania a inovácií (aj keď existujú nejaké výnimky, kde sú 

schémy spravované špecializovanými programovými manažérmi zo 

súkromného sektoru). 

Špecifické odporúčania ZIP 

Pilotná aktivita, ktorá môže byť testovaná v rámci Regionálnej inovačnej stratégie 

Žilinského regiónu by mala pokrývať nasledujúce záležitosti : 


- verejná organizácia, 

- podnikateľská asociácia, 

- technologický inkubátor, atď., 

- Výber podnikov vhodných pre podporu v rámci schémy inovačných asistentov 

- predovšetkým malé a stredné podniky, 

- tie podniky, ktoré nemajú skúsenosti so zamestnávaním absolventov univerzít, 

- Definícia inovačných asistentov 

- absolventi univerzít, 

- práve skončené univerzitné štúdium (napr. max 2 roky po skončení), 

- musia byť plne zamestnaní ako inovační asistenti v riadnom pracovnom 

pomere, 

- Definícia konzultantov a ich úloh v projekte 

- externí experti sprevádzajúci inovačných asistentov, 

- zabezpečenie úspešného ukončenia vybraného inovačného projektu, 

- Definícia inovácie 

- produkt, služba, proces, 

- manažment, organizácia, komunikácia, informácie, V&V, atď., 

369

- Definícia nákladov pokrytých schémou 


- mzdové náklady na inovačného asistenta – môžu byť pokryté plne alebo 

čiastočne, 

- školenie inovačného asistenta – môže byť pokryté plne alebo čiastočne, 

1. základné školenie, 

2. špecifický tréning pre vybraný projekt, 

- konzultačné náklady – môžu byť pokryté plne alebo čiastočne, 

- Definícia obdobia pre poskytnutie podpory 

- Výber inovačných asistentov 

- výhradná zodpovednosť podniku, 

- zosúladenie profilu inovačného asistenta a potrieb podniku, 


- vypracovanie žiadostí, 

- stanovenie konečných termínov, 


- výber a zloženie výberovej komisie, 

- tvorba pravidiel pre rozhodovanie, 

- Podmienky vyplatenia grantu 

- vypracovanie projektových aktivít, ktoré musia byť splnené, 

- platby na základe stanovených aktivít, 



- tlač článkov do regionálnych novín a zapojenie ďalších médií, 

- Poskytnutie podpory zo schémy inovačných asistentov 

- rozhodnutie o počte podporených inovačných projektov a maximálne sumy 

pre projekty, 

- komunikácia s verejnosťou o výsledkoch tejto schémy, 

- podpísanie zmlúv s príjemcami podpory, 

- monitoring prác realizovaných príjemcami podpory (napr. vo forme 

monitorovacích správ). 

370

11.4 Práva duševného vlastníctva 


Práva duševného vlastníctva sú predpokladom úspešného využitia vedeckých 

výsledkov a inovácií, pretože reprezentujú prostriedky zabezpečenia investícií, ktoré sú 

nevyhnutné pre rozvoj trhu. Priemyselný vývoj v európskych krajinách by sa mal zlepšiť 

a zamerať sa na šírenie vedeckých výsledkov. Bolo to potvrdené štúdiou aj vykonanou 

Európskym patentovým úradom v r. 1995, ktorý odhalil, že dve tretiny európskych malých 

a stredných podnikov, ktoré tvorili vynálezy, nemajú prístup k patentovému systému a nie sú 

upovedomené o možných úžitkoch. 

Na druhej strane európske vyššie vzdelávanie a V&V inštitúcie nie sú často zahrnuté 

do procesu využívania výsledkov. Ich hlavnou úlohou v súčasnosti by nemala byť len tvorba 

znalostí, ale mali by byť aj zainteresovaní do tzv. „podnikateľskej vedy“ – komercializácie 

výsledkov výskumu. V tomto kontexte potrebujú vyvinúť nástroje na intenzifikáciu transferu 

výsledkov výskumu do podnikania. 

Preto je dôležité vytvárať priaznivé právne podmienky na úrovni verejných 

organizácií (napr. jasné vlastníctvo práv duševného vlastníctva, podmienky účasti v start-up 

firmách pre verejné výskumné organizácie, podmienky pre priemyselnú spoluprácu, atď.), 

ako aj príslušné politiky a nástroje urýchľujúce povedomie o ochrane a šírení vynálezov, tak 

aby vznikli podnety pre začatie vyššie spomenutého procesu. 

11.4.1 Dni patentov 

Dobrým nástrojom pre zvyšovania povedomia medzi malými a strednými podnikmi 

o využití a prínosoch patentového systému a právach duševného vlastníctva sú Patentové 

informačné dni. Patentové dni by mali byť v spojení s ďalšími podpornými nástrojmi 

a politikami integrálnou časťou širokej regionálnej inovačnej stratégie. 


Dni patentu ako všeobecná aktivita zvyšovania povedomia o právach duševného 

vlastníctva pre podnikateľov je silným nástrojom inovačnej politiky Dolného Rakúska. 

Napriek tomu, že sú relatívne lacným nástrojom, dni patentov ukázali, že majú veľký 

pozitívny efekt na podnikateľskú komunitu v regióne: toto môžeme vidieť v narastajúcom 

počte registrovaných patentov, ochranných známok a priemyselných vzorov medzi 

regionálnymi podnikmi. 

V Dolnom Rakúsku sú dni patentov organizované regionálnou obchodnou 

a priemyselnou komorou dvakrát do mesiaca – raz v hlavnom meste (St. Pölten) a druhý raz 

v ďalšom meste Dolného Rakúska (Mödling). Podnikatelia zaujímajúci sa o konzultácie 

o patentoch sa môžu registrovať týždenne prostredníctvom regionálnej obchodnej 

a priemyselnej komory. 

Denne sa koná 8-10 osobných konzultácií alebo bilaterálnych diskusií. Štruktúra 

konzultácií je nasledovná: 

- Prezentácia projektu podnikateľom 

- Vyjasnenie obsahu ochrany duševného vlastníctva vybranými expertmi 

371


- napr. patent, ochranná známka, copyright, priemyselné vzory, 

- Teoretický prieskum príslušného obsahu expertom 

- Vyjasnenie detailov patentovým právnikom a vyhodnotenie výsledkov 

teoretického výskumu 

- Asistencia zo strany regionálnej obchodnej a priemyselnej komory 

- napr. ďalšie konzultácie, informácie o možnom financovaní patentov, atď. 

Príprava na patentový deň sa začína vypracovaním časového plánu pre patentové dni, 

a to približne jeden rok dopredu. Treba kontaktovať príslušných expertov (patentový právnik, 

špecialista teoretického výskumu a reprezentant regionálnej obchodnej a priemyselnej 

komory alebo inej organizácie), aby sa zabezpečila ich dostupnosť pre tieto aktivity. 


V rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu môžu byť patentové dni 

vhodnými pilotnými aktivitami ako naštartovať dialóg a povedomie o príslušných otázkach 

práv duševného vlastníctva a poskytnúť tak regionálnym podnikom asistenta pre možnú 

právnu ochranu inovatívnych riešení. Počas trvania regionálnej inovačnej stratégie to môžu 

byť napr. dva patentové dni organizované pre regionálne podniky. 

Pri organizácii patentové treba zvážiť nasledovné: 


- sprostredkovateľ by mal mať dobrý prístup k podnikom. Môže to byť napr., 

univerzitný špecializovaný ústav, regionálna obchodná priemyselná komora, 

vedecko-technologický park, atď., 

- Vytvorenie tímu expertov pre rôzne témy ochrany duševného vlastníctva 

- patentoví právnici, 

- konzultanti v oblasti využívania práv duševného vlastníctva, 

- ďalší experti, 

- Príprava štruktúry, agendy bilaterálnych stretnutí s podnikmi 

- Rozhodnutie o spôsobe registrácie podnikov 

- môže byť navrhnutá registrácia na základe webu, 

- na tento účel by bolo vhodným riešením použiť inovačný portál, 

- Organizačné záležitostí 

- vyjasnenie miesta – patentový deň sa môže organizovať v rôznych mestách 

Žilinského regiónu, aby sme boli bližšie k potenciálnym účastníkom, 

- príprava a doručenie pozvánok expertom, 



- tlač článkov do regionálnych novín a zapojenie ďalších médií. 

372


11.4.2 Agentúra propagácie práv duševného vlastníctva a agentúra na 

využitie výsledkov výskumu 

Ekonomické využitie výskumu a technológií je veľmi komplexný proces, ktorý môže 

byť úspešne uskutočnený len vtedy, ak je tu dobre riadená koordinácia rôznych kompetencií 

pokrývajúcich rozličné ekonomické oblasti. Pre univerzity a výskumné inštitúcie je drahé 

spravovať komplexné komercializačné procesy v ich vlastnom zastúpení. 


Vhodný je model, kde výskumným inštitúciám, univerzitám a ich výskumníkom bude 

po stránke koordinácie a riadenia procesu využívania výskumu asistovať externá štruktúra. 

Takáto externá štruktúra by sa nemala snažiť zastúpiť rolu už existujúcich štruktúr na 

príslušnej univerzite alebo výskumnom inštitúte, ale namiesto toho by mala ponúkať 

doplnenie služieb a priniesť do podnikania pohľad komercializačného procesu. 

Úžitky dobre fungujúcej profesionálnej externej komercializačnej štruktúry môžeme 

zosumarizovať nasledovne: 

- poskytnutie pomoci pre špičkových výskumníkov, aby mohli komercionalizovať 

svoj výskum, čo im umožní koncentrovať sa výhradne na svoj výskum, 

- identifikácia potenciálnych nápadov, ktoré majú trhové využitie v spolupráci 

s výskumnými inštitúciami a univerzitami prostredníctvom ich ohodnotenia 

z komerčnej perspektívy, tzv. technologický screening (triedenie), 

- intenzifikácia získavania fondov a zdrojov z tretích strán, 

- intenzifikácia počtu a kvality spin-off firiem pochádzajúcich z výskumného 

prostredia prostredníctvom profesionálnej asistencie, 

- použitie a aplikácia úspešných prístupov, metód a nástrojov vo využívaní 

výsledkov výskumu na základe praktických skúseností, 

- prístup k medzinárodným sieťam, t.j. k subjektom z výskumu, finančným 

inštitúciám ako aj strategickým V&V projektom s partnermi s dobrou reputáciou. 

Niektoré z dobrých príkladov vysoko úspešných a flexibilných modelov pre 

vytváranie hodnôt z výsledkov výskumu boli vyvinuté v 2 nemeckých regiónoch – 

Mecklenburg Vorpommern a Karlsruhe. Obidva modely sú na založené na verejnom a 

súkromnom partnerstve a ponúkajú paletu prístupov, ktoré umožňujú rôznym aktérom 

profitovať z existujúcich a potenciálnych príležitostí v oblasti efektívnej komercializácie 

výsledkov výskumu. 


Žilinský región má silnú priemyselnú aj akademickú tradíciu, preto by malo 

vybudovanie systematického prístupu k využívaniu výsledkov výskumu priniesť veľký 

úžitok. 

Vybudovanie agentúry na propagáciu práv duševného vlastníctva a agentúry pre 

využívanie výsledkov výskumu je náročnou úlohou, tak po stránke časovej, ako aj finančnej. 

Navrhujeme preto začať s prípravnými krokmi pre vybudovanie takejto agentúry 

v strednodobom horizonte. 

373


11.5 Budovanie klastrov 

11.5.1 Štúdia uskutočniteľnosti pri budovaní klastrov v Žilinskom regióne 

Úvod 

V poslednom desaťročí dochádza k zvýšenému záujmu o budovanie klastrov, 

ako regionálneho rozvojového nástroja. V tejto časti opisujeme ako použiť klastrový prístup, 

ako analytický a strategický nástroj. 

Existujú tri dôvody pre uskutočnenie štúdie uskutočniteľnosti budovania klastrov. Po 

prvé, aby sme lepšie pochopili kontext ekonomiky v Žilinskom regióne. Po druhé, pre 

identifikáciu „nových“ sektorov, priemyselných odvetví alebo príp. excelentných centier 

v regióne. Tieto nové priemysly sa často objavujú v prepojení na rôzne sektory. Po tretie, pre 

podporu existujúcej klastrovej iniciatívy (alebo prinajmenšom siete firiem, z ktorých by sa 

mohli vyvinúť úspešné klastre). Návrhy pre Žilinský región sú založené hlavne na 

skúsenostiach zo Švédska. 

Štyri hlavné aspekty vytvorenia klastra 

Porozumenie Plánovanie Implementácia Ukončenie 

Pochopenie 

strategickej orientácie 

pre aktérov (podniky, 

verejné inštitúcie, atď.) 

ako aj klaster ako celok 

- súčasný stav 

- žiaduci stav 

Uistiť sa, že facilitárori, 

kľúčoví hráči v klastri 

majú spoločnú víziu 

o tom: 

- čo? 

- kde? 

- prečo? 

Analýza zmeny – čo 

podporuje a čo brzdí 

zmenu 

Návrh „stratégie“ – 

definícia rozvojového 

plánu 

Mobilizácia zdrojov 

Začiatok klastra 

Zabezpečenie princípu 

partnerstva medzi členmi 

klastra 

Vytvorenie riadiacej 

štruktúry klastra (kľúčoví 

hráči, facilitátori, atď.) 

Tvorba kanálov pre 

komunikáciu a dialóg 

Mobilizácia členov 

klastra 

Návrh indikátorov na 

vyhodnotenie klastra 

(inovačný index) 

Hodnotenie činnosti 

klastra 

Reflexia, spoločné 

učenie sa a šírenie 

získaných znalostí 

(interné a externé 

Posilnenie klastra 

a pokračovanie v 

činnosti 

Vytvorenie základnej 

štruktúry klastra 

374


Porozumenie 

Ešte pred začatím klastrovej iniciatívy je dôležité analyzovať a vymedziť klaster, t.j. 

realizovať prieskum regionálnej ekonomiky a jeho priemyselnej štruktúry, vrátane analýzy už 

existujúcich štúdií. Je nevyhnutné mať jasnú predstavu o silných a slabých stránkach a určiť, 

kde by boli podporné opatrenia najviac prospešné. V podstate je to proces v piatich krokoch: 

- Zhromaždenie dostupných údajov. 

- Identifikácia kľúčových odvetví – na základe údajov o štruktúre priemyslu 

a počte zamestnancov v jednotlivých odvetviach. 

- Využitie znalostí o národných a regionálnych ekonomických štruktúrach 

s cieľom zistiť ako sa vyvíja regionálna ekonomika. 

- Využitie dostupných údajov regionálnych inštitúcií, ktoré nám pomôžu na jednej 

strane identifikovať sub-regionálne klastre a na druhej strane určiť umiestnenie 

ako i povahu regionálnych a národných klastrov. 

- Test predbežných záverov z vykonaných analýz. 

- Zviditeľnenie klastra takým spôsobom, aby rôzni kľúčoví hráči porozumeli 

klastru – z priemyslu, akademickej oblasti a verejného sektoru. 

Klaster je geografická aglomerácia určitého počtu podnikov. Z tejto geografickej 

príbuznosti môžu profitovať podniky umiestnené v určitých oblastiach, čo je pripisované 

efektom aglomerácie, ako aj urbanizačných politík. Ďalej sú dôležité aspekty ako atraktívne 

podmienky pre prácu a život a dostupnosť miest a inštitúcie pre možné nadviazanie 

spolupráce. Uvedené schémy znázorňujú silné a slabé stránky v regionálnom prostredí. 

Hybné sily inovácií 

o Priaznivá verejná podpora, 

resp. stimuly 

o Vhodná organizačná 

štruktúra a výrobné 

procesy v podniku 

o Schopnosť kapitalizovať 

intelektuálne vlastníctvo 

PODNIKOVÁ 

STRATÉGIA, 

ŠTRUKTÚRA 

o Dostatočná veľkosť trhu, 

resp. rast trhu 

o Dostupná infraštruktúra 

o Dostatok informácií 

PODMIENKY 

PODNIKU 

PODMIENKY 

DOPYTU 

o Nové spôsoby distribúcie 

o Podniková infraštruktúra 

o Podnikateľské zručnosti 

o Kvalifikovaná a zručná 

pracovná sila 

VZŤAH K INÝM 

ALEBO PRÍBUZNÝM 

ODVETVIAM 

o Prepojenie na iné sektory 

375


Bariéry inovácií 

o Nedostatok skúseností 

s riadením intelektuálneho 

vlastníctva 

o Nejasný podnikateľský 

model 

o Chýba medzinárodný 

aspektu podniku 

PODNIKOVÁ 

STRATÉGIA, 

ŠTRUKTÚRA 

o Malé podniky často 

pôsobia lokálne 

o Podporné inštitúcie 

nechápu skutočné potreby 

odvetvia a podnikov 

o Nedostatočný trh pre odbyt 

výrobkov 

PODMIENKY 

PODNIKU 

PODMIENKY 

DOPYTU 

o Nedostatok kvalifikovanej 

a zručnej pracovnej sily 

o Absencia prístupu k 

financiám 

VZŤAH K INÝM 

ALEBO PRÍBUZNÝM 

ODVETVIAM 

o Nedostatok vzťahov a 

komunikácie medzi 

podnikmi 

o Nedostatočná spolupráca 

pri vývoji, resp. spoločnej 

komercionalizácii 

produktov 

Je dôležité, aby v Žilinskom regióne boli tieto aspekty zahrnuté v štúdii 

uskutočniteľnosti a iných analýzach. 

Plánovanie 

Pri plánovaní klastrových iniciatív je potrebné identifikovať správneho facilitátora 

alebo klastroveho manažéra, inými slovami jednu alebo dve osoby, príp. organizáciu, ktoré 

budú hnacími silami klastra. 

Treba zvážiť slabé a silné stránky regionálnych podnikov a vykonať analýzu ich 

potrieb, vrátané analýzy hodnotového reťazca. Táto analýza by sa mala zamerať na inovačné 

a komercializačné schopnosti podnikov. Hlavným nástrojom pre túto analýzu je zvyčajne 

dotazník zaslaný všetkým podnikom, ktoré sú identifikované v úvodnej štúdii a po ňom by 

mali nasledovať osobné rozhovory so zástupcami podnikov. 

Implementácia 

Aby sme dosiahli vnútornú dynamiku klastra, je potrebné zapojiť viaceré kľúčové 

organizácie, aby bol klaster odolný voči interným aj externým tlakom. Nedostatok takýchto 

organizácií môže spôsobiť, že v regióne nebude dostatok potrebných zdrojov a zručností. 

Mali by sme zahrnúť celý hodnotový reťazec regionálnych podnikov. 

Pokiaľ ide o implementáciu, je dôležité analyzovať hodnotový reťazec. Môžeme 

použiť klasický podnikateľský plán, ktorý by mal zahŕňať jeho štandardné aspekty. 

Podnikateľský plán klastra by nemal byť len formálny dokument, ale mal by viac poukazovať 

na želateľné smery rozvoja. 

376


Do podnikateľského plánu by sme mali zahrnúť aj SWOT analýzu klastra 

a hodnotový reťazec. Dobrým príkladom je Škótsko, kde pri spracovaní SWOT analýzy 

vybočili z klasického hodnotového reťazca, aby identifikovali medzery, chýbajúce 

kompetencie a zdroje (t.j. aspekty, ktoré potrebujú byť vytvorené alebo podporené). Ďalej sa 

dohodli na vízii (v ich prípade v roku 2010) a dohodli sa na rôznych cieľoch, ktoré by mali 

byť dosiahnuté do tohto obdobia. 

Záver – vyhodnotenie a zefektívnenie klastra 

Pri vyhodnotení klastrových iniciatív by tieto nemali byť chápané ako ich ukončenie, 

ale ako znovu naštartovanie či proces ich zefektívnenia. Samozrejme regionálna klastrová 

iniciatíva musí byť vyhodnotená a ak nevyhovuje – tak môže byť aj ukončená. 

Potom je dôležité naformulovať ciele, indikátory pre hodnotenie klastrových iniciatív. 

11.5.2 Deväť pilierov pre vybudovanie inovatívnych klastrov v Žilinskom 

regióne 

1. Všetky klastrové projekty sú historicky začlenené v priestore a čase 

Je veľmi zložité vytvoriť regionálny klaster, ak chýbajú niektoré predpoklady, napr. 

potrebný počet podnikov, regionálne konkurenčné výhody. Toto platí hlavne vtedy, keď sa 

verejné inštitúcie snažia konať samostatne ako klastrový facilitátor a animátor. Je 

nevyhnutné, aby verejný a súkromný sektor aktívne spolupracoval, aby bol región schopný 

zatraktívniť a mobilizovať najlepšie pracovné sily a vytvárať zdroje a kapacity, ktoré 

podporia proces inovácií až po tvorbu komerčných produktov. Klastrové projekty musia byť 

iniciované podnikateľskou sférou a z tohto dôvodu by mal Žilinský región začleniť do 

tvorby klastrov čo najväčší počet podnikov. 

2. Analýza potenciálneho klastra musí byť sprevádzaná prieskumom trhu 

a benchmarkingom 

V tomto kontexte je dôležité pre Žilinský región zmapovať podobné klastre a pokúsiť 

sa spojiť, príp. vytvárať siete s ostatnými klastrami v podobných oblastiach 

3. Vytvorenie silnej klastrovej značky a spoločných vízií 

Vytvorenie silnej klastrovej značky je dôležitý pre úspech regionálneho klastra a to 

platí pre budovanie internej aj externej dôvery. Spoločná klastrová vízia na širokom základe 

sa ukázala v praxi ako veľmi dôležitá platforma pre úspešnú klastrovú stratégiu. Značky majú 

tri hlavné funkcie: 

- rozšíriť atraktívnosť klastra pre investovanie, rizikový kapitál a kvalifikovaných 

pracovníkov 

- uľahčiť aktérom zjednotiť sa v spoločnom zámere. Toto sa môže doplniť o 

spoločný marketing a marketingové aktivity. Preto je dôležité pre Žilinský región 

posilniť a prezentovať svoje silné stránky 

377


4. Kľúčové ako i menšie podniky v klastri by nemali fungovať osamotene, je potrebné 

dobré riadenie klastra 

Ak sa snažíme o formalizáciu klastrovej organizácie, je potrebné aby jeden alebo 

niekoľkí ľudia vystupovali ako „hnacie sily“ klastra. Títo môžu byť z verejného alebo 

súkromného sektoru. Mali by mať schopnosť konať ako sprostredkovatelia medzi záujmami 

celého sektoru a individuálnymi záujmami. Klastroví manažéri (môžu to byť aj organizácie) 

by mali mať tieto schopnosti: 

- mať schopnosť byť sprostredkovateľom medzi verejným a súkromným sektorom 

a 

- mali by byť aktívne zainteresovaní v jednom alebo viacerých sektoroch na 

národnej a hlavne regionálnej úrovni. Kľúčovým aspektom je zabezpečiť výmenu 

znalostí a skúseností v rámci klastra, preto by mali fungovať ako animátori 

klastra. 

5. Podpora kompetencií/znalostí 

Základný predpoklad pre úspech klastrovej iniciatívy je, že existuje systém pre 

spoločnú správu špecializovaných zručností a znalostí. Tento systém môže zahŕňať aj 

podporné neformálne podnikateľské siete pre výmenu znalostí a skúseností. Môže tiež 

obsahovať školiace programy pre podniky v klastri. Tieto zručnosti sa netýkajú len 

samotných výrobkov, služieb či výrobných procesov, ale aj oblasti, ako sú podnikateľská 

prezieravosť, marketing, pochopenie potrieb a požiadaviek konečného užívateľa, atď. Klastre 

v Žilinskom regióne by preto mali mať napojenie na inštitúcie vyššieho vzdelávania ako je 

Žilinská univerzita. 

6. Verejný sektor by mal aktívnejšiu úlohu než zabezpečiť financovanie 

Verejný sektor hrá výraznú úlohu v procese vytvorenia klastra a to nielen po stránke 

finančnej, t.j. financovaním tréningových programov a odborných školení, ale tiež 

poskytovaním fyzickej infraštruktúry súvisiacej s klastrom, ako sú priemyselné zóny. Je 

dôležité, aby verejný sektor skutočne uznával a podporoval budovanie klastrov. 

7. Udržateľnosť je dôležitá 

Rôzni hráči by mali identifikovať svoje silné stránky, ktoré by mali potom rozvíjať 

a prispievať tak k rozvoju klastra. Aby takéto rozdelenie úloh a prác fungovalo, je prirodzene 

dôležité, aby rôzni hráči v klastri cítili, že skutočne získavajú z účasti v klastri výhody. 

8. Nie je za každú cenu dôležité sformalizovať klaster 

Ak klaster slúži svojmu cieľu, jeho sformalizovanie by mohlo byť nástrojom, ktorý 

katalyzuje jeho činnosť. Ak sa však príliš zameriame na organizačné aspekty, môže to 

znamenať aj jeho koniec. 

378

9. Klastre by mali byť extrovertné 


Na základe zo skúseností zo Švédska, všetky klastre by mali byť extrovertné a nie 

zamerané len samy na seba. Žilinský región by mal preto podporovať klastre, ktoré sú alebo 

majú potenciál byť medzinárodne konkurencieschopnými. 

379


ZHRNUTIE: STRATÉGIA INOVAČNÉHO ROZVOJA ŽILINSKÉHO REGIÓNU 

CIELE 

SYSTÉMOVÉ OPATRENIA 

PROJEKTY NA PODPORU INOVAČNEJ 

INFRAŠTRUKTÚRY V ŽILINSKOM REGIÓNE 

PROSTREDNÍCTVOM ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV 

EÚ V ROKOCH 2007 - 2013 

PILOTNÉ AKTIVITY V RÁMCI REGIONÁLNEJ 

INOVAČNEJ STRATÉGIE ŽILINSKÉHO 

REGIÓNU 

1. INOVAČNÁ 

POLITIKA A 

KULTÚRA 

2. SPOLUPRÁCA 

PRI INOVÁCIÁCH – 

PRENOS 

VÝSLEDKOV VaV 

DO PRAXE 

1.1 Inovačná kultúra a rámcové 

podmienky pre inovácie 


1.2 Rozpracovanie strategických 

inovačných dokumentov do taktickej 

a operatívnej úrovne 

Opatrenie 1.3 Podpora progresívnych 

odvetví regiónu 

2.1 Tvorba efektívnych modelov 

prepojenia VaV inštitúcií s praxou 

2.2 Vytvorenie systémových pravidiel 

pre transfer technológií 

2.3 Zapojenie podnikov do 

medzinárodných programov výskumu 

a vývoja 

2.4 Vytváranie priaznivého 

podnikateľského prostredia 

Regionálny inovačný portál 

Tematické kooperačné workshopy zamerané na efektívny 

inovačný manažment podnikov a inštitúcií VaV 

Klaster pre drevospracujúci priemysel WOOD – NORD 

Klaster ložiskovej výroby 

Klaster doprava budúcnosti 

Klaster v oblasti IKT 

Vytvorenie partnerstva za účelom vytvorenia pracoviska 

spoločnosti MAR SK a Žilinskej univerzity 

Univerzitné brokerské centrum 


Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja – CEIT 

(Stredoeurópskeho technologického inštitútu) 

Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja pre 

komponenty do automobilového priemyslu - CEAPV 

Dni otvorených dverí na VaV inštitúciách Žilinského 

regiónu a na Žilinskej univerzite 

Inovačné súťaže v Žilinskom regióne 

Cena za inovácie v Žilinskom regióne 


Efektívny inovačný manažment podnikov a inštitúcií 

VaV 

Benchmarking a transfer overenej praxe na úrovni EÚ 

Vypracovanie smernice pre realizačnú štúdiu 

vybudovania klastra v Žilinskom regióne 

Workshopy spolupráce medzi priemyslom a VaV 

sektorom 


Inovačný asistent 

380


2.5 Inštitucionálna ochrana duševného 

vlastníctva 

Zriadenie Agentúry propagácie práv duševného 

vlastníctva 

Zriadenie Agentúry na využitie výsledkov výskumu 

Dni patentov 

3. 

INFARŠTRUKTRÁL 

NA PODPORA 

INOVÁCIÍ 

3.1 Tvorba efektívnej inovačnej 

infraštruktúry a poradenských služieb 

Vedecko – technologický park Žilina 

ASP centrum 

Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov 

IKT vzdelávacie centrum 

Univerzitné brokerské centrum 

Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu na vývoja – 

CEIT 

Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu na vývoja pre 

komponenty do automobilového priemyslu CEAPV 

4. FINANČNÁ 

PODPORA 

INOVÁCIÍ 

5. VEDOMOSTNÁ 

ZÁKLADŇA 

INOVÁCIÍ 

4. 1 Verejná finančná podpora pre 

inovácie, podnikanie a budovanie 

inovačnej infraštruktúry 

4.2 Stimulácia využitia komerčných 

zdrojov pre inovácie 

5.1 Vzdelávací systém pre vedomostnú 

ekonomiku 

5.2 Celoživotné vzdelávanie pre oblasť 

inovácií 

Regionálny inovačný fond 

Partnerstvá verejného a súkromného sektoru 

IKT vzdelávacie centrum 

Vzdelávacie a poradenské centrum pre podnikateľov 

Poskytovanie výhodných úverov pre mladých 

začínajúcich podnikateľov prichádzajúcich 

z akademického prostredia 

Spracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre prípravu 

finančného portfólia podnikateľskej podpory 

v Žilinskom regióne 

Spracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre prípravu 

finančného portfólia podnikateľskej podpory 

v Žilinskom regióne 

Inovačný asistent 


381


ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK 

6. RP 6. rámcový program Európskej únie na podporu výskumu a vývoj (6th Framework 

Programme) 

ASP Centrum poskytujúcu HW a SW infraštruktúru s kompletnou podporou 

centrum 

BIC Podnikateľské inovačné centrum (Business Innovation Centre) 

CAD Počítačová podpora pri vývoji výrobku (Computer Aided Development) 

CAE Počítačová podpora strojárstva (Computer Aided Engineering) 

CAM Počítačová podpora pri výrobe (Computer Aided Manufacturing) 

CEAPV Kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja pre komponenty do 

automobilového priemyslu 

CEIT Stredoeurópsky technologický inštitút 

CIP Program na zvyšovanie konkurencieschopnosti Európskej únie v rokoch 2007-2013 

(Competitiveness Improvement Programe) 

CR Cestovný ruch 

ČSFR Československá federatívna republika 

DPH Daň z pridanej hodnoty 

DV Duševné vlastníctvo 

EIB Európska investičná banka 

EIS Európske inovačné hodnotenie (European Innovation Scoreboard) 

EPO Európsky patentový úrad (European Patent Office) 

ERA Európsky výskumný priestor (European Research Area) 

ES Európske spoločenstvá 

EÚ Európska únia 

EUR Euro 

EUROSTAT Európsky štatistický úrad 

HDP Hrubý domáci produkt 

HW Hardware 

IKT (ICT) Informačné a komunikačné technológie 

ILO Kancelária pre styk s priemyslom (Industrial Liaison Office) 

INTERREG Komunitná iniciatíva Euróspkej únie zameraná na interregionálnu a transregionálnu 

spoluprácu v rámci Európy 

IPR Práva duševného vlastníctva (Intelectual Property Righst) 

IRC Centrum na prenos inovácií (Innovation Relay Centre) 

IRE Inovatívne regióny Európy (Innovating Regions Europe) 

IS 

Informačný systém 

ISCED Medzinárodná klasifikácia vzdelávania (International Standard Classification of Education) 

ISO Medzinárodná štandardizačná organizácia (International Standard Organisation) 

IT 

Informačné technológie 

MH SR Ministerstvo hospodárstva SR 

mil. Milión 

mld. Miliarda 

MSP Malý a stredný podnik 

MŠ SR Ministerstvo školstva SR 

NARMSP 

(NADSME) 

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (National Agency for 

Development of Small and Medium Enterprises) 

382


NBS 

NFP 

NSRR 

NUTS 

OECD 

OKEČ 

OP 

OP KaHR 

OSLO 

manuál 

PAXIS 

PHARE 

PĽ 

PPP 

PR 

PZI 

RIS 

RITTS 

RPIC 

RRA 

RTP 

SACR 

SARIO 

SAV 

SEA 

Sk 

SLCP 

SOP PS 

SOPK 

SR 

STI 

SVB 

SW 

SWOT 

SZRB 

ŠF 

ŠR 

TIP 

tis. 

TTO 

TTO 

UNIDO 

Národná banka Slovenska 

Nenávratný finančný príspevok 

Národný strategický referenčný rámec 

Štatistická klasifikácia regiónov EÚ (Nomenclature of Territorial Units for Statistics) 

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Cooperation 

and Development) 

Odvetvová klasifikácia ekonomických činností 

Operačný program 

Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast 

Publikácia OECD - Navrhnuté usmernenia na zber a interpretáciu inovačných údajov 

Európska sieť excelentných regiónov (Pilot Action of Excellence of Innovative Start-ups) 

Predvstupový fond Európskej únie 

Poľská republika 

Partnerstvo verejného a súkromného sektora (Public-Private Partnership) 

Vzťahy s verejnosťou (Public Relations) 

Priame zahraničné investície 

Regionálna inovačná stratégia 

Regionálne stratégie pre (Regional Innovation and Technology Transfer Strategy) 

Regionálne poradenské a informačné centrum 


Regionálny technologický plán 

Slovenská agentúra pre cestovný ruch 

Slovenská agentúra pre podporu investícii a obchodu (Slovak Investment and Trade 

Development Agency) 

Slovenská akadémia vied 

Slovenská energetická agentúra 

Slovenská koruna 

Slovenské centrum produktivity 

Sektorový operačný program priemysel a služby 

Slovenská obchodná a priemyselná komora 

Slovenská republika 

Stredoeurópsky technologický inštitút 

Stavebné bytové družstvo 

Software 

Analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození (Strenghs, Weaknesses, 

Opportunities, Threats) 

Slovenská záručná a rozvojová banka 

Štrukturálne fondy 

Štátny rozpočet 

Program technologických a inovatívnych partnerov Dolného Rakúska (Technologie – und 

Innovations Partner) 

Tisíc 

Kancelária pre transfer technológie (Technology Transfer Office) 

Úrad transferu technológií (Technology Transfer Office) 

Organizácia Spojených Národov pre priemyselnú rozvoj (United Nations Industrial 

Development Organization) 

383


USA 

USD 

USPTO 

VaT 

VaV 

VŠ 

VTP 

VÚC 

www 

ŽSK 

ŽU 

Spojené Štáty Americké 

Americký dolár 

Americký úrad pre patenty a obchodné značky (United States Patent and Trademark 

Office) 

Veda a technika 

Výskum a vývoj 

Vysoké školstvo, vysoká škola 

Vedecko-technologický park 

Vyšší územný celok 

Internet (World Wide Web) 

Žilinský samosprávny kraj 


384


ZOZNAM POUŽITÝCH CUDZÍCH SLOV A VÝRAZOV 

Benchmarking 

Best practices 

Business angels 

Controlling 

Copyright 

Corporate venturing 

Digital factory 

Foresight 

High-tech 

Image 

Klaster 

Know-how 

Low-tech 

Medium-tech 

Mergers and acquisitions 

Newsletter 

Pre-seed kapitál 

Rapid Prototyping 

Regional Technology 

Foresight 

Seed kapitál 

Spin-off (spin-out) 

Start-up 

Success stories 

Technology provider 

Technology receiver 

Technology transfer 

Triple helix 

Venture kapitál 

Porovnávanie s najlepšími 

Úspešné príklady 

Subjekty investujúce do vlastného imania začínajúceho podniku, pričom táto 

osoba zároveň prináša špecifické know – how 

Kontroling – sledovanie nákladov firmy 

Autorské právo 

Strategické investície rizikového kapitálu veľkých korporácií smerom 

k malým a stredným podnikom 

Digitálny podnik 

Predvídanie 

Špičková technológia 

Obraz (napr. obraz regiónu) 

Zoskupenie, siete vzájomne závislých firiem prepojených medzi sebou. 

Často zahrňujú aj strategické partnerstvá s univerzitami, výskumnými 

ústavmi a pod. 

Znalosti 

Nízka technológia 

Stredne náročná technológia 

Fúzie a akvizície 

Informačný bulletin - infoservis 

Predzárodkový kapitál 

Rýchla výroba prototypov 

Predvídanie rozvoja regiónu v oblasti inovácií, technológií 

Zárodkový kapitál 

Firma, ktorá vznikla odčlenením z VaV inštitúcie, či inej organizácie alebo 

firmy za účelom aktívneho vyuźívania nejakého výstupu z VaV alebo iného 

know-how 

Začínajúci podnik 

Úspešné príklady 

Poskytovateľ technológií 

Prijímateľ technológií 

Transfer (prenos) technológií 

Spolupráca medzi verejnou správou, podnikateľmi a akademickou obcou 

Typ investícií do vlastného imania MSP s vyššou výnosnosťou aj 

rizikovosťou 

385


ZOZNAM LITERATÚRY 

ARNOLD E. – TEATHER S. People as Vector of Technological Cabability in Technology, 

Knowledge and Skills Transfer Schemes, Technopolis Group, 2001, 

www.sbs.gov.uk/content/analytical/technopolisreview.pdg 

COOPER, R.D. Winninig at new products. New York, Adison 1998 

ČOREJOVÁ, T. – ŠTOFKOVÁ, K. Siete a clustre ako významný faktor rozvoja 

podnikateľských aktivít. In Zborník z medzinárodnej konferencie Marketing a obchod 2004. 

Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2004. s. 17-20. 

DUSPIVA, P. Zapojení univerzit do činnosti klatrů. In Zborník z medzinárodného seminára 

Regionálny rozvoj 2005. Žilina : EDIS vydavateľstvo ŽU, 2005. s. 19-24. 

EUROPEAN COMMISSION: Green Paper on Innovation. December 1995. 

EUROPEAN COMMISSION: PAXIS Manual for Innovation Policy Makers and 

Practitioners, 2006 

INNOVATING REGIONS EUROPE SECRETARIAT: RIS + Lower Austria Final Report, 

2001, www.innovating-regions.org 

INNOVATING REGIONS EUROPE SECRETARIAT: RIS + Overijssel Final Report, 2001, 

www.innovating-regions.org 

INNOVATING REGIONS EUROPE SECRETARIAT: RIS NÖ Final Report, 1999, 

www.innovating-regions.org 

IVANIČKA, K. Slovensko Génius loci. Bratislava : Eurostav, 1999. ISBN 80-968183-3-3. 

IVANIČKA, K. Základy synergetiky. Banská Bystrica : UMB, 1997. ISBN 80-8055-076-X. 

JANOVČÍK, M. Metodológia zavádzania inovácií v podnikateľskej sfére. Žilina, 2006 

KONCEPT ZÁKON O INOVÁCIÁCH, www.economy.gov.sk 

KOŠTURIAK, J. Inovácie, www.ipaslovakia.sk 

KOVÁČ, M. Inovácie a technická tvorivosť. Košice, 2002 

MORE RESEARCH AND INNOVATION - INVESTING FOR GROWTH AND 

EMPLOYMENT: A Common Approach, Communication from the Commission to the 

Council, the European Parliament, the European Economic and Social Committee and the 

Committee of the Regions, 2005 

NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC, Ministerstvo výstavby 

a regionálneho rozvoja SR, Bratislava, 2006. Dostupné na internete [13.12.2006]: 

www.build.gov.sk 

PORTER, E. M. Clusters and the New Economics of Competition. In Harward Business 

Review. Nov-Dec 1998. s. 25-26. 

PORTER, E. M. Konkurenční výhoda. Praha : Victoria Publishing, 1994. 

POZÍCIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY K STREDNODOBÉMU HODNOTENIU 

LISABONSKEJ STRATÉGIE PRE JARNÉ ZASADNUTIE EURÓPSKEJ RADY 

PRIJAŤ VÝZVY – LISABONSKÁ STRATÉGIA RASTU A ZAMESTNANOSTI, správa 

pracovnej skupiny na vysokej úrovni pod predsedníctvom Wima Koka, November 2004. 

386


PROGNÓZA ROZVOJA A VYUŽÍVANIA VEDY A TECHNIKY DO ROKU 2015. 

Slovenská akadémia vied, Bratislava, 2003. Dostupné na internete [13.12.2006]: 

http://www.foresight.sav.sk/ 

PROJEKTANTRAG GENIUS Ideenwettbewerb 2003 

PRŮVODCE KLASTREM. Czechinvest. Dostupné na internete [03.11.2005]: 

http://www.czechinvest.cz/web/pwci.nsf/dwnl/8E0EC2272BAD5C89C1256FD3004375C8/$ 

File/pruvodce%20klastrem.pdf 

RICHTLINIEN ZUM NÖ INNOVATIONSPREIS NEU 

SAIM, A. Der Erfolg Ihrer Website: Eine Frage der Glaubwürdigkeit, 2006, 

www.contentmanager.de 

SCIENCE AND INNOVATION POLICY: KEY CHALLENGES AND OPPORTUNITIES, 

OECD Observer, Január 2004 

SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : 

Repronis, 2004. 

SOLVELL, O. – GORAN L. – KETELS, CH. The Cluster Initiative Greenbook. Stockholm : 

Brommatryck AB, 2003. ISBN 91-974783-1-8. Dostupné na internete [01.12.2005]: 

http://www.competitiveness.org/article/articleview/108/1/3/The%20Greenbook 

SOVIAR, J. Klaster ako nástroj zvyšovania konkurencieschopnosti. In Zborník zo sympózia 

s medzinárodnou účasťou Veda, výskum, inovácie. Košice : Ekonomická univerzita Bratislava 

Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach, 2005. s. 242 – 252. 

STRATÉGIA ROZVOJA KONKURENCIESCHOPNOSTI DO ROKU 2010. Lisabonská 

stratégia pre Slovensko, Ministerstvo financií SR, Bratislava, 16. 2. 2005. Dostupné na 

internete [13.12.2006]: 

http://www.iminerva.sk/dokumenty/StrategiaKonkurencieschopnostiSR.doc 

STRATÉGIA ROZVOJA KONKURENCIESCHOPNOSTI SLOVENSKA DO ROKU 2010 

- LISABONSKÁ STRATÉGIA PRE SLOVENSKO, Ministerstvo financií SR 

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Inovačná aktivita v priemysle. 

BRATISLAVA, 2005. 

TEN PRIORITY ACTIONS TO ACHIEVE A BROAD-BASED INNOVATION 

STRATEGY FOR THE EUROPEAN UNION, MEMO/06/325, Brussels, 13th September 

2006. 

THE FOUR KINDS OF CORPORATE INNOVATION, http://www.jpb.com/jenni/ 

The PAXIS Manual for Innovation Policy Makers and Practitioners, Európska komisia 2006. 

TUREKOVÁ, H., MIČIETA, B. Inovačný manažment. Žilina, EDIS 2003. 

TUREKOVÁ, H. Rozvoj podniku prostredníctvom systémových inovácií. Habilitačná práca. 

Žilina, 2006. 

UNITED STATES DEPARTMENT OF AGRICULTURE, Cooperative Feasibility Study 

Guide, 2000, http://www.rurdev.usda.gov/rbs/pub/sr58.pdf 

WIKIPEDIA, www.wikipedia.org 

ZÁKON O INOVÁCIÁCH. MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR, Bratislava, 2005. 

Dostupné na internete [13.12.2006]: http://www.economy.gov.sk/pk/780-2005-001/ma.doc 

387

Príloha č. 1 

DOTAZNÍK INOVAČNÉHO POTENCIÁLU PODNIKOV 

V ŽILINSKOM REGIÓNE 

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA 

Časť A Informácie o podniku – identifikácia respondentov 

1. Prevládajúca činnosť podľa OKEČ 

Vo vzorke respondentov prevládali obchodné organizácie (17,5%), verejný sektor (9,9%), strojárenský 

(7,5%), elektrotechnický priemysel (7,5%), stavebníctvo (6,8%) a cestovný ruch (5,5%).Tieto inštitúcie zároveň 

deklarovali v porovnaní s ostatnými aj najvyššiu intenzitu inovačných aktivít. 

Prevládajúca činnosť podľa OKEČ: 

0. žiadna odpoveď 

1. Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesné hospodárstvo, rybolov, chov rýb 

2. Ťažba nerastných surovín 

3. Potravinársky priemysel 

4. Textilný priemysel 

5. Drevospracujúci a papierenský priemysel 

6. Chemický priemysel 

7. Strojársky a automobilový priemysel 

8. Elektrotechnický priemysel 

9. Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 

10. Stavebníctvo 

11. Obchod (veľkoobchod, maloobchod, prenájom hnuteľného a nehnuteľného majetku) 

12. Finančné služby (bankovníctvo, leasing, splátkový predaj, pôžičky, poistenie) 

13. Poradenské a vzdelávacie služby 

14. Cestovný ruch, ubytovacie a stravovacie služby 

15. Doprava a skladovanie 

16. Pošty a telekomunikácie 

17. Nehnuteľnosti 

18. Výskum a vývoj 

19. Verejný sektor (verejná správa, samospráva, školstvo, zdravotníctvo) 

20. Neziskový sektor (tretí sektor) 

21. Iné (špecifikujte)

2. Pôsobnosť podnikov a inštitúcií 

Respondenti v počte 31,9% deklarovali pôsobenie na národnom trhu, 24% na medzinárodných trhoch, 17,6% 

pôsobí v Žilinskom regióne a 18,8% označilo svoju pôsobnosť ako miestnu. 

Na ktorých zemepisných trhoch predával Váš podnik výrobky alebo služby v minulých rokoch? 

0. Žiadna odpoveď 

1. Miestne (v rámci obce, okresu) 

2. Regionálne (v rámci celého Žilinského regiónu) 

3. Národné (SR) 

4. Medzinárodné - krajiny Európskej únie (EÚ) 

5. Medzinárodné - ostatné krajiny sveta 

3. Podnik ako súčasť skupiny podnikov 

Na výzvu k vyplneniu dotazníka reagovalo 76,7% podnikov, ktoré sú súčasťou dvoch alebo viacerých 

samostatných právnych subjektov v spoločnom vlastníctve.

Je Váš podnik súčasťou skupiny podnikov? 

(Skupina sa skladá z dvoch alebo viacerých samostatných právnych subjektov v spoločnom vlastníctve. 

Ústredie je tiež súčasťou skupiny.) 


1. áno 

2. nie 

4., 5. Veľkosť podniku vo väzbe na počet zamestnancov, podnik ako súčasť 

skupiny podnikov 

Prieskumu sa zúčastnilo 32,9% podnikov a inštitúcií s počtom od 6 do 25 zamestnancov (malé podniky), 34,6% 

mikropodnikov (do 5 zamestnancov) a 21,6% stredných podnikov. Veľké podniky sú zastúpené v prieskume 

4,8%-ami. Veľkosť podniku odmietlo uviesť 6,2% podnikov a inštitúcií. 

Celkový počet zamestnancov vo Vašom podniku. 


1. do 5 zamestnancov 

2. od 6 do 25 zamestnancov 

3. od 26 do 250 zamestnancov 

4. nad 251 zamestnancov

6. Vzdelanostná štruktúra zamestnancov 

Veľkosť podniku/vzdelanostná 

štruktúra v % 

Mikro 

podniky 

Malé 

podniky 

Stredné 

podniky 

Veľké 

podniky 

vysokoškolsky 0-19 34,7 49,0 54,0 50,0 

vzdelaní 20-39 9,9 16,7 15,9 21,4 

40-59 8,9 12,5 7,9 7,1 

60-79 7,9 7,3 12,7 0,0 

80-100 21,8 8,3 6,3 7,1 

stredoškolsky 0-19 15,8 14,6 11,1 0,0 

vzdelaní 20-39 7,9 17,7 28,6 28,6 

40-59 9,9 21,9 15,9 14,3 

60-79 17,8 25,0 22,2 21,4 

80-100 28,7 17,7 17,5 21,4 

so základným 0-19 22,8 39,6 50,8 57,1 

vzdelaním 20-39 1,0 9,4 19,0 14,3 

40-59 2,0 5,2 3,2 0,0 

60-79 0,0 1,0 3,2 7,1 

80-100 5,0 0,0 1,6 7,1 

Odvetvie 

činnosti/vzdelanostná 

štruktúra v % 

vysokoškol-sky 

vzdelaní 

stredoškolsky 

vzdelaní 

Drevospracujúci, 

papierenský 

priemysel 

Strojársky 

a automobilový 

priemysel 

Elektrotechnický 

priemysel 

Cestovný ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

0-19 73,3 59,1 27,3 62,5 

20-39 0,0 13,6 22,7 18,8 

40-59 6,7 0,0 22,7 0,0 

60-79 0,0 4,5 13,6 0,0 

80-100 6,7 4,5 13,6 12,5 

0-19 13,3 4,5 4,5 12,5 

20-39 26,7 22,7 27,3 6,3 

40-59 6,7 9,1 18,2 25,0 

60-79 20,0 22,7 18,2 25,0 

80-100 20,0 22,7 27,3 25,0

so základným 

vzdelaním 

0-19 26,7 31,8 50,0 31,3 

20-39 13,3 18,2 4,5 18,8 

40-59 0,0 4,5 0,0 0,0 

60-79 13,3 4,5 0,0 0,0 

80-100 6,7 0,0 0,0 0,0 

Časť B Informácie o inovačnej aktivite – inovačné stratégie 

1. Existencia inovačnej stratégie v podniku 

Inovačnú stratégiu má spracovanú 25,3% respondentov. Okrem veľkých podnikov túto skutočnosť deklarovalo 

aj 35,1% malých a rovnaké percento stredných podnikov. 52,1% podnikov inovačnú stratégiu spracovanú nemá. 

Až 22,6% podnikov na túto otázku neodpovedalo. 

Má Váš podnik vypracovanú inovačnú stratégiu? 

(Inovačná stratégia je dokument, ktorý špecifikuje ciele a spôsob zavedenia nových produktov, procesov, 

organizačných a marketingových a iných zmien v podniku.) 


1. áno 

2. nie 

2. Perspektívne spracovanie inovačnej stratégie 

Z podnikov, ktoré v súčasnosti nemajú spracovanú inovačnú stratégiu plánuje jej spracovanie 24,3% podnikov, 

ktoré vo väčšine prípadov patria do segmentu mikro a malých podnikov, predovšetkým s prevládajúcou 

obchodnou činnosťou. 

Ak ste odpovedali nie, plánujete jej spracovanie? 


1. áno 

2. nie

3. Pozícia zamestnanca alebo útvaru, ktorý riadi proces inovácií v podniku 

Respondenti deklarovali rôzne pozície a útvary, ktoré riadia proces inovácií v podniku, avšak súhrnne možno 

konštatovať, že vo veľkých podnikoch ide o riaditeľ, v stredných podnikoch majiteľ, resp. konateľ a v malých 

a mikropodnikoch túto funkciu napĺňa majiteľ. 

4. Názory respondentov v oblasti inovačných aktivít 

Veľkosť podniku/názorové portfólio 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

„Inovačný rozvoj môže napomôcť 

70,3 76,0 84,1 64,3 

k splneniu strategických cieľov našej Áno 

firmy.“ 

Nie 

8,9 2,1 3,2 0,0 

„V našom podniku existujú dostatočné 

pohnútky pre inovačný rozvoj.“ 

Áno 60,4 68,8 77,8 64,3 

Nie 

17,8 9,4 9,5 0,0 

„V našom podniku prebieha proces 

tvorivého myslenia“. 

„Podporujeme zamestnancov 

k predkladaniu nových myšlienok“. 

„Inovačné myšlienky odmeňujeme“. 

Áno 

Nie 

Áno 

Nie 

Áno 

Nie 

74,3 72,9 79,4 64,3 

6,9 7,3 7,9 0,0 

74,3 74,0 84,1 64,3 

6,9 5,2 4,8 0,0 

35,6 40,6 42,9 51,7 

42,6 38,5 44,4 0,0 

Odvetvie činnosti/názorové portfólio 

Drevospracujúci 

a papie- 

Strojársky 



priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubyto-

enský 

priemysel 

priemysel 

vacie 

a stravovacie 

služby 

„Inovačný rozvoj môže napomôcť Áno 66,7 63,6 90,9 87,5 

k splneniu strategických cieľov našej 

firmy.“ Nie 6,7 9,1 4,5 0,0 

„V našom podniku existujú dostatočné 

pohnútky pre inovačný rozvoj.“ 

„V našom podniku prebieha proces 

tvorivého myslenia“. 

„Podporujeme zamestnancov 

k predkladaniu nových myšlienok“. 

„Inovačné myšlienky odmeňujeme“. 

Áno 66,7 54,5 77,3 81,3 

Nie 6,7 13,6 18,2 6,3 

Áno 73,3 54,5 90,9 81,3 

Nie 6,7 18,2 0,0 6,3 

Áno 80,0 63,6 81,8 81,3 

Nie 0,0 9,1 13,6 6,3 

Áno 33,3 31,8 54,5 25,0 

Nie 46,7 36,4 40,9 62,5 

Časť C Inovácia produktu 

5. Uvedenie nových alebo výrazne zdokonalených produktov na trh v rokoch 

2004 a 2005 

Typ inovácie produktu/Veľkosť podniku mikro malé stredné 

veľké 

podniky podniky podniky podniky 

Nové alebo výrazne zdokonalené Áno 29,7 28,1 42,9 50,0 

výrobky 

Nie 52,5 39,6 33,3 21,4 

Nové alebo výrazne 

Áno 40,6 39,6 36,5 42,9 

zdokonalené služby 

Nie 41,6 26,0 33,3 21,4 

Typ inovácie produktu / Odvetvie činnosti 

Nové alebo výrazne zdokonalené 

výrobky 


služby 


a papierenský 

priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Áno 40,0 45,5 50,0 31,3 

Nie 40,0 18,2 31,8 50,0 

Áno 26,7 22,7 54,5 50,0 

Nie 53,3 31,8 18,2 37,5

Uviedol Váš podnik na trh v rokoch 2004 a 2005 nové alebo výrazne zdokonalené produkty? Boli to: 

Nové alebo výrazne zdokonalené výrobky (neuvádzajte priamy predaj nových výrobkov alebo služieb 

zakúpených od iných podnikov a zmeny výhradne estetického charakteru) 


1. áno 

2. nie 

Nové alebo výrazne zdokonalené služby 


1. áno 

2. nie 

6. Pôvodca inovácií 

Pôvodca inovácie produktu/Veľkosť podniku 

Prevažne vlastný podnik alebo skupina 

produktov 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

72,3 56,5 42,1 57,1

Vlastný podnik v spolupráci s inými podnikmi 

alebo domácimi inštitúciami 


alebo zahraničnými inštitúciami 

Pôvodca inovácie /odvetvie činnosti 

Prevažne vlastný podnik alebo skupina 

produktov 


alebo domácimi inštitúciami 


alebo zahraničnými inštitúciami 



priemysel 

14,9 23,9 36,8 14,3 

4,3 13,0 15,8 14,3 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

50,0 50,0 37,5 100,0 

33,3 37,5 31,3 0,0 

16,7 0,0 25,0 0,0 

6. Kto vyvinul tieto inovácie výrobkov a služieb? 

0. Prevažne Váš podnik alebo skupina podnikov 

1. Váš podnik v spolupráci s inými podnikmi alebo domácimi inštitúciami 

2. Váš podnik v spolupráci s inými podnikmi alebo zahraničnými inštitúciami 

3. Prevažne iné podniky alebo inštitúcie 

7. Druh inovácie produktov v rokoch 2004 a 2005 

Druh inovácie produktu/Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Novinka na trhu v SR 

Áno 27,7 33,3 34,9 28,6 

Nie 19,8 13,5 23,8 21,4 

Novinka iba v rámci podniku 

Áno 27,7 20,8 27,0 28,6 

Nie 15,8 17,7 25,4 7,1 

Druh inovácie produktu / Odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby



Áno 26,7 27,3 54,5 31,3 

Nie 6,7 13,6 13,6 12,5 

Áno 13,3 18,2 22,7 31,3 

Nie 13,3 13,6 22,7 12,5

Bola niektorá z Vašich inovácií výrobkov alebo služieb v rokoch 2004 a 2005: 

Novinkou na Vašom trhu - Váš podnik uviedol na trh nový alebo výrazne zdokonalený výrobok alebo službu 

skôr ako Vaši konkurenti (mohli byť už dostupné na iných trhoch). 


1. áno 

2. nie 

Novinkou len v rámci Vášho podniku - Váš podnik uviedol na trh nový alebo výrazne zdokonalený výrobok 

alebo službu, ktorú už uviedli Vaši konkurenti. 


1. áno 

2. nie 

8. Podiel inovácií produktov z celkových tržieb podniku v roku 2004 a 2005 

Podiel inovácií produktu z celkových mikro malé stredné veľké


0-19 23,8 17,7 33,3 21,4 

20-39 11,9 15,6 17,5 14,3 

40-59 5,9 9,4 0,0 7,1 

60-79 2,0 2,1 4,8 0,0 


80-100 2,0 1,0 1,6 0,0 

0-19 21,8 21,9 28,6 21,4 

20-39 9,9 8,3 17,5 14,3 

40-59 5,9 5,2 0,0 0,0 

60-79 1,0 0,0 0,0 0,0 

Nezmenené alebo minimálne 

modifikované výrobky a služby 

80-100 2,0 1,0 1,6 0,0 

0-19 8,9 8,3 7,9 14,3 

20-39 7,9 12,5 11,1 7,1 

40-59 10,9 8,3 9,5 0,0 

60-79 5,9 4,2 12,7 0,0 

80-100 5,0 6,3 7,9 7,1 

Podiel inovácií produktu z celkových tržieb / 

Odvetvie činnosti 



priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 


0-19 20,0 27,3 13,6 31,3 

20-39 13,3 13,6 31,8 6,3 

40-59 0,0 0,0 9,1 6,3 

60-79 0,0 0,0 4,5 6,3 

80-100 0,0 0,0 0,0 0,0 

Novinka iba v rámci podniku 0-19 20,0 18,2 22,7 31,3 

20-39 0,0 13,6 13,6 18,8 

40-59 6,7 0,0 4,5 0,0 

60-79 0,0 0,0 0,0 0,0 

80-100 0,0 0,0 0,0 0,0 

Nezmenené alebo minimálne 0-19 0,0 9,1 4,5 18,8 

modifikované výrobky a služby 

20-39 20,0 4,5 18,2 6,3 

40-59 0,0 4,5 9,1 12,5 

60-79 0,0 4,5 4,5 6,3 

80-100 13,3 0,0 4,5 6,3 

Časť D Inovácia procesu 

9. Typ inovácie procesu zavedeného do činnosti firmy 

Typ inovácií procesu/Veľkosť podniku mikro malé stredné veľké

Nové alebo významne 

zdokonalené metódy spracovania 

alebo produkcie výrobkov alebo 

služieb 

Áno 33,7 28,1 31,7 50,0 

Nie 46,5 32,3 44,4 14,3 


zdokonalené metódy logistiky, 

dodávky alebo distribúcie pre 

vstupy, výrobky alebo služby 

Áno 24,8 28,1 23,8 42,9 

Nie 55,4 33,3 50,8 14,3 


zdokonalené podporné činnosti pre 

procesy podniku, ako sú systémy 

údržby alebo operácie týkajúce sa 

nákupu, účtovníctva alebo 

výpočtovej techniky 

Áno 35,6 38,5 44,4 57,1 

Nie 43,6 25,0 30,2 7,1 

Podiel inovácií produktu z celkových tržieb 

/ Odvetvie činnosti 

Nové alebo významne zdokonalené 

metódy spracovania alebo produkcie 

výrobkov alebo služieb 



priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Áno 33,3 27,3 27,3 43,8 

Nie 40,0 27,3 36,4 43,8 


metódy logistiky, dodávky alebo 

distribúcie pre vstupy, výrobky alebo 

služby 

Áno 40,0 27,3 18,2 25,0 

Nie 33,3 22,7 50,0 62,5 


podporné činnosti pre procesy 

podniku, ako sú systémy údržby 

alebo operácie týkajúce sa nákupu, 

Áno 40,0 40,9 27,3 37,5

Zaviedol Váš podnik v rokoch 2004 a 2005: 

Nové alebo významne zdokonalené metódy spracovania alebo produkcie výrobkov alebo služieb. 


1. áno 

2. nie 

Nové alebo významne zdokonalené metódy logistiky, dodávky alebo distribúcie pre Vaše vstupy, výrobky alebo 

služby. 


1. áno 

2. nie

Nové alebo významne zdokonalené podporné činnosti pre Vaše procesy, ako sú systémy údržby alebo operácie 

týkajúce sa nákupu, účtovníctva alebo výpočtovej techniky. 


1. áno 

2. nie 

10. Pôvodca inovácie procesu 

Pôvodca inovácie procesu / Veľkosť podniku 

Vlastný podnik alebo skupina podnikov 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

59,1 52,4 28,1 50,0 


alebo domácimi inštitúciami 20,5 33,3 37,5 25,0 


alebo zahraničnými inštitúciami 2,3 4,8 15,6 25,0 

Pôvodca inovácie procesu / Odvetvie činnosti 

Vlastný podnik alebo skupina podnikov 



priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

42,9 0,0 25,0 62,5 


alebo domácimi inštitúciami 28,6 37,5 37,5 25,0 


alebo zahraničnými inštitúciami 28,6 12,5 25,0 0,0 

10. Kto vyvinul tieto inovácie procesu?

0. Váš podnik alebo skupina podnikov 

1. Váš podnik v spolupráci s inými podnikmi alebo domácimi inštitúciami 

2. Váš podnik v spolupráci s inými podnikmi alebo zahraničnými inštitúciami 

3. Iné podniky alebo inštitúcie 

Časť E Pokračujúce alebo neúspešne ukončené inovačné aktivity 

11. Inovačné aktivity podniku s cieľom vyvinúť inovácie produktov alebo 

procesov, od ktorých upustil podnik v rokoch 2004 a 2005, alebo ktoré na 

konci roka 2005 neboli dokončené (stále trvajú) 

Tretina respondentov deklaruje pre rok 2006 pokračujúce inovačné aktivity z predchádzajúcich rokov. 

Upustenie z inovačných aktivít, ktorými sa zaoberali v rokoch 2004 a 2005 uviedli respondenti v 30,5%. Vyše 

40% respondentov na túto otázku neodpovedalo. 

Zaoberal sa Váš podnik inovačnými aktivitami s cieľom vyvinúť inovácie produktov alebo procesov, od ktorých 

upustil v rokoch 2004 a 2005, alebo ktoré na konci roka 2005 neboli dokončené (stále trvajú)? 


1. áno 

2. nie

Časť F Inovačné aktivity a výdavky na inovácie 

12. Druhy inovačných aktivít v rokoch 2004 a 2005 

Druh inovačných aktivít / Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

Vnútorný výskum a vývoj 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Áno 25,7 31,3 36,5 50,0 

Vonkajší výskum a vývoj 

Nie 33,7 12,5 22,2 7,1 

Áno 11,9 18,8 14,3 35,7 

Nie 42,6 25,0 36,5 21,4 

Zaobstaranie strojov, zariadení 

a softvéru, nákup patentov 

Áno 32,7 34,4 41,3 28,6 

a nepatentovaných vynálezov Nie 25,7 13,5 20,6 28,6 

Školenia – vnútropodnikové alebo 

externé školenia pre zamestnancov 

Uvedenie inovácií na trh 

Áno 25,7 29,2 36,5 57,1 

Nie 31,7 16,7 22,2 0,0 

Áno 28,7 22,9 28,6 28,6 

Iné postupy a technické prípravy 

Nie 21,8 16,7 28,6 21,4 

Áno 17,8 20,8 28,6 21,4 

Nie 31,7 15,6 22,2 21,4 

Druh inovačných aktivít / Odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 


Áno 33,3 27,3 40,9 31,3


Áno 13,3 4,5 22,7 18,8 

Nie 53,3 40,9 36,4 37,5 

Zaobstaranie strojov, zariadení 

a softvéru . nákup patentov 

a nepatentovaných vynálezov 

Školenia – vnútropodnikové alebo 

externé školenia pre zamestnancov 

Áno 53,3 31,8 45,5 37,5 

Nie 20,0 22,7 22,7 25,0 

Áno 33,3 22,7 36,4 18,8 

Nie 40,0 27,3 27,3 37,5 

Uvedenie inovácií na trh 

Áno 26,7 18,2 36,4 37,5 

Nie 40,0 27,3 27,3 18,8 

Iné postupy a technické prípravy 

Áno 33,3 22,7 13,6 25,0 

Nie 26,7 18,2 36,4 18,8 

13. Odhad výdavkov na inovačné aktivity v roku 2005 

Výdavky na inovačné aktivity v Sk / Veľkosť 

podniku 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 


1 616 125 8 082 150 8 909 746 4 010 000 


65 155 3 350 801 115 162 450 000 

Zaobstaranie strojov, zariadení a softvéru, 

nákup patentov a nepatentovaných vynálezov 1 141765 45 884 430 21 954 603 1 043 000 

Školenia – vnútropodnikové alebo externé 

školenia pre zamestnancov 164 565 655 678 83 596 1 225 000 

Súčet predchádzajúcich aktivít 

2 873 550 56 061 090 21 926 472 5 435 000 

14. Verejná finančná podpora na inovačné aktivity v rokoch 2004 - 2005 

Druh finančnej podpory / Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

Podpora od miestnych alebo 

regionálnych orgánov štátnej správy 

Podpora od vlády 

veľké 

podniky 

Áno 0,0 2,1 3,2 7,1 

Nie 60,8 44,8 58,7 50,0 

Áno 1,0 3,1 11,1 21,4 

Nie 59,8 45,8 50,8 35,7 

Podpora z EÚ – štrukturálne fondy Áno 2,0 5,2 4,8 7,1

Podpora z EÚ – predvstupová pomoc 

EÚ 

Podpora z EÚ – rámcové výskumné 

programy 

Podpora z EÚ - iné 

Áno 0,0 1,0 1,6 7,1 

Nie 57,4 45,8 55,6 50,0 

Áno 0,0 0,0 3,2 0,0 

Nie 59,4 47,9 55,6 50,0 

Áno 0,0 3,1 1,6 0,0 

Nie 59,4 44,8 57,1 50,0 

Druh finančnej podpory / Odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Podpora od miestnych alebo 

regionálnych orgánov štátnej správy 

Podpora od vlády 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Áno 0,0 0,0 0,0 0,0 

Nie 73,3 54,5 68,2 75,0 

Áno 0,0 4,5 4,5 0,0 

Podpora z EÚ – štrukturálne fondy 

EÚ 

Podpora z EÚ – predvstupová pomoc 

EÚ 

Podpora z EÚ – rámcové výskumné 

programy 

Podpora z EÚ - iné 

Nie 73,3 50,0 63,6 75,0 

Áno 6,7 4,5 0,0 0,0 

Nie 66,7 50,0 68,2 75,0 

Áno 0,0 4,5 0,0 0,0 

Nie 73,3 50,0 68,2 75,0 

Áno 0,0 0,0 0,0 0,0 

Nie 73,3 50,0 68,2 75,0 

Áno 0,0 0,0 4,5 0,0 

Nie 73,3 50,0 63,6 75,0

Dostal Váš podnik v rokoch 2004-2005 verejnú finančnú podporu na inovačné aktivity? (Uveďte finančnú 

podporu vo forme daňových úľav alebo odpočtov, grantov, dotovaných pôžičiek a záruk za úvery.) 

Z Európskej únie (EÚ) - štrukturálne fondy EÚ. 


1. áno 

2. nie 

Časť G Zdroje informácií o inováciách 

15. Dôležitosť informačných zdrojov poskytujúcich podnety pre nové inovačné 

projekty alebo pre dokončenie existujúcich inovačných projektov počas 

rokov 2004 a 2005 

Dôležitosť zdrojov informácií o inováciách / 

Veľkosť podniku 

Vnútorné zdroje 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Vysoká 16,8 15,6 22,2 21,4 

Stredná 16,8 20,8 30,2 21,4 

Nízka 11,9 6,3 6,3 7,1 

Dodávatelia zariadení, 

materiálov, komponentov a 

softvéru 

Zatiaľ 

nepoužitý 

Predpokladáme 

použiť 

5,9 2,1 1,6 7,1 

3,0 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 9,9 8,3 14,3 7,1 

Stredná 20,8 27,1 31,7 21,4 

Nízka 12,9 7,3 9,5 21,4 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

5,0 2,1 4,8 7,1 

2,0 2,1 0,0 0,0

Klienti alebo zákazníci 

Vysoká 10,9 11,5 22,2 28,6 

Stredná 21,8 22,9 27,0 21,4 

Nízka 14,9 9,4 6,3 7,1 

Konkurenti alebo iné podniky 

v sektore 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

4,0 1,0 3,2 0,0 

1,0 1,0 0,0 0,0 

Vysoká 11,9 3,1 12,7 14,3 

Stredná 17,8 22,9 22,2 35,7 

Nízka 9,9 12,5 12,7 0,0 

Konzultanti, komerčné 

laboratóriá alebo VV 

inštitúcie 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

10,9 5,2 11,1 0,0 

1,0 1,0 0,0 7,1 

Vysoká 3,0 3,1 4,8 0,0 

Stredná 5,0 7,3 7,9 0,0 

Nízka 7,9 10,4 19,0 28,6 

Univerzity alebo iné inštitúcie 

vyššieho vzdelávania 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

33,7 21,9 25,4 21,4 

2,0 1,0 0,0 7,1 

Vysoká 2,0 5,2 4,8 0,0 

Stredná 3,0 6,3 9,5 21,4 

Nízka 5,0 10,4 17,5 0,0 

Vládne alebo verejné 

výskumné inštitúcie 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

37,6 20,8 27,0 35,7 

1,0 1,0 0,0 0,0 

Vysoká 1,0 2,1 3,2 0,0 

Stredná 0,0 4,2 7,9 14,3 

Nízka 5,9 8,3 20,6 7,1 

Zatiaľ 

nepoužitý 

40,6 27,1 25,4 35,7

Konferencie, veľtrhy, výstavy 


použiť 

2,0 2,1 0,0 0,0 

Vysoká 7,9 11,5 12,7 0,0 

Stredná 12,9 14,6 30,2 42,9 

Nízka 19,8 13,5 11,1 14,3 

Odborné 

časopisy 

a obchodné/technické zdroje 

informácií 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

7,9 7,3 4,8 0,0 

1,0 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 7,9 7,3 4,8 7,1 

Stredná 19,8 30,2 30,2 21,4 

Odborné 

združenia 

a odvetvové 

Nízka 15,8 7,3 19,0 28,6 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

7,9 2,1 6,3 0,0 

1,0 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 2,0 5,2 6,3 0,0 

Stredná 3,0 10,4 12,7 21,4 

Nízka 9,9 9,4 15,9 14,3 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

Dôležitosť zdrojov informácií o inováciách / 

Odvetvie činnosti 

Vnútorné zdroje 



priemysel 

32,7 18,8 22,2 14,3 

3,0 1,0 0,0 7,1 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Vysoká 20,0 9,1 27,3 31,3 

Stredná 20,0 31,8 27,3 25,0 

Nízka 20,0 4,5 9,1 6,3 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

6,7 4,5 4,5 6,3 

6,7 0,0 0,0 0,0

Dodávatelia zariadení, 

materiálov, komponentov a 

softvéru 

Vysoká 6,7 0,0 18,2 18,8 

Stredná 46,7 31,8 31,8 31,3 

Nízka 20,0 13,6 13,6 12,5 


Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

0,0 4,5 0,0 6,3 

0,0 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 20,0 13,6 22,7 6,3 

Stredná 20,0 27,3 18,2 37,5 

Nízka 20,0 4,5 27,3 18,8 

Konkurenti alebo iné podniky 

v sektore 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

0,0 4,5 0,0 6,3 

0,0 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 6,7 4,5 9,1 12,5 

Stredná 60,0 22,7 22,7 25,0 

Nízka 0,0 13,6 22,7 12,5 

Konzultanti, komerčné 

laboratóriá alebo VV 

inštitúcie 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

0,0 9,1 9,1 18,8 

0,0 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 6,7 0,0 0,0 6,3 

Stredná 13,3 4,5 4,5 0,0 

Nízka 26,7 13,6 13,6 18,8 

Univerzity alebo iné inštitúcie 

vyššieho vzdelávania 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

13,3 27,3 45,5 43,8 

6,7 0,0 0,0 0,0 

Vysoká 0,0 0,0 4,5 6,3 

Stredná 20,0 4,5 4,5 6,3 

Nízka 33,3 9,1 18,2 12,5 

Zatiaľ 

nepoužitý 

13,3 31,8 27,3 43,8

Vládne alebo verejné 

výskumné inštitúcie 


použiť 

0,0 0,0 9,1 0,0 

Vysoká 0,0 0,0 0,0 0,0 

Stredná 0,0 4,5 9,1 6,3 

Nízka 26,7 9,1 9,1 12,5 

Konferencie, veľtrhy, výstavy 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

33,3 31,8 36,4 50,0 

0,0 0,0 9,1 0,0 

Vysoká 40,0 0,0 18,2 12,5 

Stredná 26,7 27,3 27,3 18,8 

Nízka 0,0 13,6 18,2 37,5 

Odborné časopisy 

a obchodné/technické zdroje 

informácií 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

0,0 4,5 0,0 0,0 

0,0 0,0 4,5 0,0 

Vysoká 13,3 0,0 13,6 0,0 

Stredná 46,7 18,2 27,3 50,0 

Nízka 6,7 22,7 18,2 18,8 

Odborné a odvetvové 

združenia 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

0,0 9,1 4,5 0,0 

0,0 0,0 4,5 0,0 

Vysoká 0,0 0,0 9,1 0,0 

Stredná 13,3 9,1 4,5 12,5 

Nízka 20,0 4,5 9,1 12,5 

Zatiaľ 

nepoužitý 


použiť 

26,7 31,8 31,8 37,5 

0,0 0,0 9,1 6,3 

Časť H Spolupráca pri inovačných aktivitách 

16. Spolupráca na inovačných aktivitách s inými podnikmi alebo inštitúciami 

Z celkového počtu respondentov avizovalo spoluprácu na inovačných aktivitách s inými podnikmi 

a inštitúciami iba 17,1 %. Až 32,3% respondentov nespolupracovalo a až polovica respondentov na túto otázku 

neodpovedala. Medzi najčastejšie oblasti spolupráce patrí: dizajn výrobkov, veda a výskum a inovácia procesov 

v službách.

Spolupracoval Váš podnik v rokoch 2004-2005 na niektorých zo svojich inovačných aktivít s inými 

podnikmi alebo inštitúciami? 


1. áno 

2. nie 

17., 18 Druh partnera spolupráce, prínos partnera 

Druh partnera spolupráce / Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

Iné podniky v rámci vlastnej skupiny podnikov 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

7,9 10,5 10,5 23,1 

Dodávatelia zariadení, materiálov, komponentov 

a softvéru 28,9 15,8 23,7 15,4 


34,2 26,3 13,2 15,4 

Konkurenti alebo iné podniky v sektore 

13,2 13,2 5,3 0,0 

Konzultanti, komerčné laboratóriá alebo 

súkromné vedecko – výskumné inštitúcie 2,6 7,9 18,4 7,7 

Univerzity alebo iné inštitúcie vyššieho 

vzdelávania 13,2 21,1 21,1 23,1 

Vládne alebo verejné výskumné inštitúcie 

0,0 5,3 7,9 15,4 

Druh partnera spolupráce / Odvetvie činnosti 

Iné podniky v rámci vlastnej skupiny podnikov 



priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

0,0 22,2 12,5 11,1


Konkurenti alebo iné podniky v sektore 

0,0 11,1 18,8 33,3 

0,0 0,0 12,5 11,1 

Konzultanti, komerčné laboratóriá alebo 

súkromné vedecko – výskumné inštitúcie 50,0 11,1 12,5 0,0 

Univerzity alebo iné inštitúcie vyššieho 

vzdelávania 25,0 22,2 25,0 11,1 

Vládne alebo verejné výskumné inštitúcie 

0,0 11,1 0,0 0,0 

Uveďte typ partnera spolupráce. 


1. Iné podniky v rámci Vašej skupiny podnikov 

2. Dodávatelia zariadení, materiálov, komponentov alebo softvéru 

3. Klienti alebo zákazníci 

4. Konkurenti a iné podniky vo Vašom sektore 

5. Konzultanti, komerčné laboratóriá alebo súkromné VV inštitúcie 

6. Univerzity a iné inštitúcie vyššieho vzdelávania 

7.Vládne alebo verejné výskumné inštitúcie 

Časť I Vplyv inovácií 

19. Dôležitosť vplyvu inovácií na zásadné aspekty podnikania 

Druh vplyvu / Veľkosť podniku 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Rozšírenie sortimentu Vysoký 15,8 15,6 23,8 14,3 

výrobkov a služieb 

Stredný 23,8 22,9 28,6 14,3 

Nízky 5,9 1,0 1,6 21,4 

Nevýznamný 4,0 2,1 1,6 0,0 

Vstup na nové trhy alebo Vysoký 8,9 11,3 11,1 7,1 

zvýšenie podielu na trhu 

Stredný 20,8 19,6 30,2 21,4 

Nízky 11,9 8,2 9,5 14,3 

Nevýznamný 5,9 3,1 3,2 7,1

Zvýšenie kvality výrobkov a Vysoký 20,8 19,6 23,8 14,3 

služieb 

Stredný 19,8 19,6 28,6 35,7 

Nízky 5,0 1,0 0,0 0,0 

Nevýznamný 3,0 1,0 3,2 0,0 

Zvýšenie pružnosti výroby Vysoký 10,9 14,4 14,3 21,4 

alebo poskytovania služieb 

Stredný 24,8 22,7 31,7 28,6 

Nízky 5,9 2,1 0,0 0,0 

Nevýznamný 5,9 2,1 7,9 0,0 

Zvýšenie kapacity výroby Vysoký 8,9 8,2 4,8 14,3 


Stredný 22,8 22,7 34,9 28,6 

Nízky 11,9 6,2 7,9 7,1 

Nevýznamný 5,0 2,1 6,3 0,0 

Zníženie mzdových Vysoký 2,0 3,1 1,6 14,3 

nákladov na jednotku 

Stredný 17,8 14,4 20,6 14,3 

produkcie 

Nízky 14,9 12,4 11,1 21,4 

Nevýznamný 12,9 10,3 19,0 0,0 

Zníženie spotreby materiálu Vysoký 2,0 3,1 3,2 21,4 

a energie na jednotku 

Stredný 13,9 17,5 23,8 7,1 

produkcie 

Nízky 15,8 11,3 9,5 21,4 

Nevýznamný 13,9 7,2 17,5 0,0 

Zníženie dopadu na životné Vysoký 3,0 9,3 7,9 28,6 

prostredie alebo zvýšenie 

Stredný 13,9 10,3 23,8 7,1 

ochrany zdravia a 

bezpečnosti 

Nízky 5,9 10,3 3,2 7,1 

Nevýznamný 22,8 11,3 17,5 7,1 

Splnenie regulačných Vysoký 5,0 13,4 7,9 21,4 

požiadaviek (predpisov) 

Stredný 10,9 7,2 22,2 7,1 

Nízky 3,0 10,3 6,3 7,1 

Nevýznamný 24,8 9,3 15,9 14,3 

Druh vplyvu / Odvetvie činnosti 



priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Rozšírenie sortimentu 

výrobkov a služieb 

Vstup na nové trhy alebo 

zvýšenie podielu na trhu 

Zvýšenie kvality výrobkov a 

služieb 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Vysoký 13,3 18,2 31,8 37,5 

Stredný 33,3 22,7 22,7 18,8 

Nízky 0,0 0,0 9,1 12,5 

Nevýznamný 6,7 4,5 0,0 0,0 

Vysoký 26,7 4,5 13,6 17,6 

Stredný 20,0 18,2 36,4 23,5 

Nízky 6,7 13,6 13,6 29,4 

Nevýznamný 0,0 4,5 0,0 0,0 

Vysoký 33,3 18,2 27,3 35,3 

Stredný 6,7 22,7 31,8 29,4 

Nízky 13,3 0,0 0,0 5,9

Zvýšenie pružnosti výroby 


Zvýšenie kapacity výroby 


Zníženie mzdových 

nákladov na jednotku 

produkcie 

Zníženie spotreby materiálu 

a energie na jednotku 

produkcie 

Zníženie dopadu na životné 

prostredie alebo zvýšenie 

ochrany zdravia a 

bezpečnosti 

Splnenie regulačných 

požiadaviek (predpisov) 

Nevýznamný 0,0 4,5 4,5 0,0 

Vysoký 20,0 13,6 18,2 35,3 

Stredný 20,0 27,3 31,8 11,8 

Nízky 13,3 0,0 4,5 11,8 

Nevýznamný 0,0 4,5 9,1 5,9 

Vysoký 13,3 9,1 4,5 11,8 

Stredný 13,3 31,8 27,3 41,2 

Nízky 26,7 0,0 18,2 11,8 

Nevýznamný 0,0 4,5 9,1 0,0 

Vysoký 13,3 4,5 4,5 0,0 

Stredný 6,7 27,3 18,2 17,6 

Nízky 20,0 4,5 27,3 29,4 

Nevýznamný 13,3 9,1 9,1 17,6 

Vysoký 20,0 4,5 9,1 0,0 

Stredný 0,0 22,7 22,7 23,5 

Nízky 20,0 9,1 18,2 35,3 

Nevýznamný 6,7 9,1 9,1 5,9 

Vysoký 6,7 4,5 9,1 11,8 

Stredný 26,7 31,8 13,6 11,8 

Nízky 13,3 0,0 18,2 5,9 

Nevýznamný 6,7 9,1 18,2 35,3 

Vysoký 13,3 4,5 22,7 23,5 

Stredný 6,7 27,3 9,1 5,9 

Nízky 13,3 4,5 13,6 11,8 

Nevýznamný 20,0 9,1 13,6 17,6 

Časť J Faktory obmedzujúce inovačné aktivity 

20. Stav inovačných aktivít alebo projektov v rokoch 2004 a 2005 

Stav inovačných aktivít/Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

Ukončené vo fáze návrhu 

veľké 

podniky 

Áno 22,8 22,7 28,6 35,7 

Ukončené po zahájení inovačnej 

aktivity alebo projektu 

Vážne oneskorené 

Nie 34,7 29,9 33,3 14,3 

Áno 12,9 12,4 19,0 21,4 

Nie 41,6 36,1 42,9 28,6 

Áno 11,9 11,3 14,3 7,1 

Nie 41,6 39,2 46,0 42,9 

Stav inovačných aktivít /odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Ukončené vo fáze návrhu 

Áno 20,0 27,3 27,3 35,3 

Nie 40,0 18,2 40,9 41,2

Ukončené po zahájení inovačnej 

aktivity alebo projektu 

Vážne oneskorené 

Áno 13,3 13,6 13,6 17,6 

Nie 46,7 31,8 50,0 41,1 

Áno 26,7 4,5 13,6 17,6 

Nie 40,0 40,9 50,0 52,9 

Boli niektoré z Vašich inovačných aktivít alebo projektov v rokoch 2004 a 2005: 

Ukončené po zahájení inovačnej aktivity alebo projektu. 


1. áno 

2. nie 

21. Dôležitosť vybraných faktorov z hľadiska obmedzenia inovačných aktivít, 

projektov alebo vplyvu na rozhodnutie nerealizovať inováciu 

Obmedzujúce faktory/Veľkosť podniku 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Nedostatok prostriedkov Vysoký 27,7 24,5 22,2 0,0 

v rámci podniku alebo 

Stredný 


16,8 11,2 17,5 7,1 

Nízky 10,9 5,1 15,9 28,6 

Nevýznamný 6,9 12,2 7,9 14,3 

Nedostatok financií zo Vysoký 20,8 16,3 27,0 7,1 

zdrojov mimo podniku 

Stredný 10,9 8,2 7,9 7,1 

Nízky 6,9 11,2 11,1 7,1 

Nevýznamný 18,8 12,2 15,9 35,7 

Príliš vysoké náklady na Vysoký 23,8 18,4 20,6 21,4 

inováciu 

Stredný 15,8 16,3 23,8 14,3 

Nízky 12,9 4,1 11,1 7,1 

Nevýznamný 6,9 12,2 4,8 7,1 

Nedostatok kvalifikovaných Vysoký 10,9 7,2 11,1 7,1 

zamestnancov 

Stredný 13,9 21,6 25,4 14,3 

Nízky 11,9 11,3 22,2 21,4

Nedostatok informácií o 

technológiách 


trhoch 

Obtiažne hľadanie partnera 

pre spoluprácu 

Trh ovládaný etablovanými 

podnikmi 

Nevýznamný 20,8 11,3 4,8 7,1 

Vysoký 3,0 2,0 4,8 0,0 

Stredný 12,9 18,4 17,5 7,1 

Nízky 22,8 15,3 34,9 35,7 

Nevýznamný 17,8 14,3 7,9 7,1 

Vysoký 7,9 4,1 3,2 0,0 

Stredný 14,9 17,5 27,0 21,4 

Nízky 19,8 15,5 25,4 14,3 

Nevýznamný 14,9 12,4 6,3 14,3 

Vysoký 21,8 9,2 7,9 14,3 

Stredný 7,9 13,3 22,2 7,1 

Nízky 10,9 11,2 15,9 14,3 

Nevýznamný 20,8 17,3 17,5 21,4 

Vysoký 20,8 10,2 7,9 7,1 

Stredný 13,9 20,4 33,3 14,3 

Nízky 13,9 11,2 9,5 14,3 

Neistý dopyt po 

inovovaných produktoch 

Nevýznamný 8,9 9,2 12,7 14,3 

Vysoký 11,9 10,2 12,7 0,0 

Stredný 24,8 22,4 30,2 14,3 

Nízky 11,9 7,1 15,9 28,6 

Nebolo potrebné realizovať 

inovácie z dôvodu 

predchádzajúcich inovácií 


inovácie pre nedostatok 

dopytu po inováciách 

Nevýznamný 8,9 9,2 4,8 7,1 

Vysoký 1,0 5,1 1,6 0,0 

Stredný 12,9 10,2 20,6 7,1 

Nízky 18,8 12,2 22,2 28,6 

Nevýznamný 19,8 21,4 17,5 14,3 

Vysoký 6,9 7,1 6,3 0,0 

Stredný 16,8 17,3 27,0 7,1 

Nízky 14,9 11,2 22,2 14,3 

Nevýznamný 14,9 13,3 6,3 28,6 

Obmedzujúce faktory /odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Nedostatok prostriedkov 

v rámci podniku alebo 


Nedostatok financií zo 

zdrojov mimo podniku 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Vysoký 33,3 18,2 4,5 50,0 

Stredný 13,3 9,1 27,3 11,1 

Nízky 20,0 9,1 9,1 11,1 

Nevýznamný 6,7 9,1 22,7 5,6 

Vysoký 26,7 18,2 18,2 27,8 

Stredný 6,7 13,6 13,6 11,1 

Nízky 20,0 4,5 4,5 33,3 

Nevýznamný 13,3 13,6 22,7 5,6

Príliš vysoké náklady na 

inováciu 

Nedostatok kvalifikovaných 

zamestnancov 


technológiách 


trhoch 

Obtiažne hľadanie partnera 

pre spoluprácu 

Trh ovládaný etablovanými 

podnikmi 

Neistý dopyt po 

inovovaných produktoch 


inovácie z dôvodu 

predchádzajúcich inovácií 


inovácie pre nedostatok 

dopytu po inováciách 

Vysoký 33,3 27,3 0,0 38,9 

Stredný 6,7 0,0 31,8 16,7 

Nízky 20,0 9,1 9,1 11,1 

Nevýznamný 6,7 4,5 18,2 11,1 

Vysoký 20,0 22,7 9,1 0,0 

Stredný 20,0 9,1 27,3 41,2 

Nízky 20,0 4,5 18,2 11,8 

Nevýznamný 13,3 9,1 9,1 23,5 

Vysoký 0,0 9,1 4,5 0,0 

Stredný 26,7 9,1 13,6 27,8 

Nízky 26,7 22,7 31,8 38,9 

Nevýznamný 13,3 4,5 9,1 11,1 

Vysoký 13,3 0,0 0,0 0,0 

Stredný 20,0 27,3 22,7 17,6 

Nízky 26,7 13,6 27,3 29,4 

Nevýznamný 6,7 4,5 9,1 29,4 

Vysoký 13,3 18,2 9,1 16,7 

Stredný 20,0 9,1 9,1 16,7 

Nízky 26,7 4,5 13,6 27,8 

Nevýznamný 6,7 18,2 27,3 16,7 

Vysoký 6,7 9,1 13,6 16,7 

Stredný 33,3 22,7 27,3 16,7 

Nízky 13,3 9,1 22,7 38,9 

Nevýznamný 13,3 4,5 0,0 5,6 

Vysoký 6,7 4,5 18,2 16,7 

Stredný 26,7 22,7 18,2 33,3 

Nízky 20,0 13,6 13,6 27,8 

Nevýznamný 13,3 4,5 9,1 0,0 

Vysoký 6,7 0,0 4,5 0,0 

Stredný 33,3 18,2 13,6 16,7 

Nízky 0,0 18,2 18,2 11,1 

Nevýznamný 26,7 9,1 22,7 44,4 

Vysoký 6,7 0,0 13,6 0,0 

Stredný 33,3 27,3 22,7 22,2 

Nízky 26,7 13,6 4,5 16,7 

Nevýznamný 0,0 4,5 18,2 33,3

Aké dôležité boli v rokoch 2004 a 2005 nasledujúce faktory z hľadiska obmedzenia Vašich inovačných 

aktivít, projektov alebo vplyvu na rozhodnutie nerealizovať inováciu? 

Príliš vysoké náklady na inováciu. 


1. vysoký 

2. stredný 

3. nízky 

4. nevýznamný 

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. 


1. vysoký 

2. stredný 

3. nízky 

4. nevýznamný

Časť K Práva duševného vlastníctva 

22. Aktivity podniku v oblasti práv duševného vlastníctva 

Aktivity v oblasti PDV/Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Žiadosti o patent 

Áno 1,0 1,0 4,8 14,3 

Nie 58,4 50,5 60,3 28,6 

Registrácia priemyselného vzoru Áno 1,0 1,0 6,3 14,3 

Nie 58,4 50,0 57,1 28,6 

Registrácia ochrannej známky Áno 4,0 7,2 14,3 7,1 

Nie 54,5 45,4 50,8 35,7 

Uplatnenie autorského práva Áno 6,9 3,1 4,8 0,0 

Nie 53,5 47,4 58,7 42,9 

Aktivity v oblasti PDV /odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Žiadosti o patent 

Áno 0,0 0,0 0,0 0,0 

Nie 66,7 45,5 54,5 76,5 

Registrácia priemyselného vzoru Áno 0,0 4,5 0,0 0,0 

Nie 66,7 40,9 54,5 75,0 

Registrácia ochrannej známky Áno 13,3 9,1 0,0 0,0 

Nie 53,3 36,4 54,5 76,5 

Uplatnenie autorského práva Áno 6,7 0,0 4,5 0,0 

Nie 60,0 45,5 54,5 76,5 

Časť L Organizačné a marketingové inovácie 

23. Zavedenie organizačných a marketingových inovácií 

Aktivity v oblasti organizácie a mikro malé stredné veľké 

marketingu/Veľkosť podniku 

podniky podniky podniky podniky 


systémy manažérstva poznatkov, 

s cieľom lepšieho využitia alebo 

výmeny informácií, znalostí a 

schopností 

Áno 

Nie 

20,8 

38,6 

19,4 

31,6 

31,7 

34,9 

21,4 

28,6 

Významná zmena v organizácii práce 

v rámci podniku 

Áno 19,8 23,5 39,7 42,9 

Nie 38,6 26,5 27,0 7,1 

Nové a významné zmeny vo 

vzťahoch s inými podnikmi alebo 

verejnými inštitúciami 

Áno 13,9 13,3 19,0 21,4

Významné zmeny v dizajne alebo 

obaloch produktov 

Áno 15,8 13,3 20,6 7,1 

Nie 40,6 34,7 44,4 42,9 

Nové alebo významne zmenené 

metódy predaja alebo distribúcie 

produktov 

Áno 17,8 17,3 11,1 7,1 

Aktivity v oblasti organizácie a marketingu 

/odvetvie činnosti 


systémy manažérstva poznatkov, 

s cieľom lepšieho využitia alebo 

výmeny informácií, znalostí a 

schopností 

Nie 40,6 33,7 55,6 42,9 



priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Áno 33,3 18,2 22,7 55,6 

Nie 26,7 27,3 40,9 22,2 

Významná zmena v organizácii práce 

v rámci podniku 

Áno 33,3 36,4 27,3 55,6 

Nie 26,7 9,1 36,4 22,2 

Nové a významné zmeny vo 

vzťahoch s inými podnikmi alebo 

verejnými inštitúciami 

Áno 20,0 9,1 13,6 27,8 

Nie 40,0 36,4 50,0 50,0 

Významné zmeny v dizajne alebo 

obaloch produktov 

Áno 33,3 0,0 9,1 22,2 

Nie 26,7 45,5 54,5 33,3 

Nové alebo významne zmenené 

metódy predaja alebo distribúcie 

produktov 

Áno 26,7 4,5 18,2 50,0 

Nie 33,3 40,9 45,5 27,8

Zaviedol Váš podnik v rokoch 2004-2005 niektorú z nasledujúcich inovácií? 

Nové alebo výrazne zdokonalené systémy manažérstva poznatkov s cieľom lepšieho využitia alebo výmeny 

informácií, znalostí a schopností v rámci Vášho podniku. 


1. áno 

2. nie 

Významné zmeny v dizajne alebo obaloch produktov. 


1. áno 

2. nie 

24. Dôležitosť vplyvov organizačných inovácií v rokoch 2004 a 2005 

Vplyvy na organizačné schopnosti firmy/Veľkosť 

podniku 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Zníženie doby reakcie na Vysoký 

t b ák ík l b 

9,9 15,3 12,7 28,6

dodávateľov 


služieb 

Zníženie nákladov na 

jednotku produkcie 

Zvýšenie spokojnosti 

zamestnancov a/alebo 

zníženie fluktuácie 

Vplyvy na organizačné schopnosti firmy 

/odvetvie činnosti 

Zníženie doby reakcie na 

potreby zákazníkov alebo 

dodávateľov 


služieb 

Zníženie nákladov na 

jednotku produkcie 

Zvýšenie spokojnosti 

zamestnancov a/alebo 

zníženie fluktuácie 

Nízky 5,9 3,1 7,9 0,0 

Nevýznamný 6,9 10,2 7,9 0,0 

Vysoký 10,9 20,4 22,2 14,3 

Stredný 24,8 17,3 27,0 35,7 

Nízky 3,0 0,0 3,2 0,0 

Nevýznamný 5,9 4,1 1,6 0,0 

Vysoký 6,9 3,1 4,8 28,6 

Stredný 10,9 22,4 22,2 7,1 

Nízky 17,8 8,2 19,0 14,3 

Nevýznamný 7,9 8,2 6,3 0,0 

Vysoký 6,9 11,2 6,3 14,3 

Stredný 18,8 20,4 25,4 14,3 

Nízky 7,9 8,2 12,7 21,4 

Nevýznamný 8,9 3,1 7,9 0,0 


Strojársky Elektro- 

a automotechnický 


bilový priemysel 

priemysel 

priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Vysoký 13,3 4,5 18,2 16,7 

Stredný 33,3 31,8 9,1 50,0 

Nízky 0,0 0,0 4,5 0,0 

Nevýznamný 0,0 9,1 9,1 0,0 

Vysoký 26,7 13,6 27,3 38,9 

Stredný 20,0 22,7 9,1 22,2 

Nízky 0,0 4,5 0,0 5,6 

Nevýznamný 0,0 4,5 4,5 0,0 

Vysoký 13,3 4,5 9,1 5,6 

Stredný 20,0 13,6 13,6 50,0 

Nízky 6,7 22,7 4,5 5,6 

Nevýznamný 6,7 4,5 13,6 5,6 

Vysoký 13,3 0,0 18,2 5,6 

Stredný 26,7 27,3 9,1 50,0 

Nízky 6,7 13,6 9,1 11,1 

Nevýznamný 0,0 4,5 4,5 0,0 

Časť M Predpokladané aktivity 

25. Požiadavky na pomoc pri predpokladaných inovačných aktivitách 

Oblasti dopytu/Veľkosť podniku 

mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

Marketing /zvýšenie trhového 

podielu 

veľké 

podniky 

1- 

žiadna 

15,8 11,2 14,3 28,6 

2 10,9 13,3 14,3 7,1 

3 12,9 12,2 7,9 7,1

Podpora exportu 

Vzdelávanie 

Financovanie inovačných aktivít 

Organizačná štruktúra 

Zvýšenie produktivity- efektívnosti 

podnikových procesov 

Logistické procesy 

Zlepšovanie kvality 

Práva duševného vlastníctva 

5- veľmi 

veľká 

11,9 5,1 9,5 7,1 

1 žiadna 25,7 20,6 23,8 14,3 

2 7,9 5,2 11,1 14,3 

3 8,9 11,3 4,8 14,3 

4 4,0 4,1 4,8 0,0 

5 veľmi 

veľká 

8,9 7,2 12,7 7,1 

1 žiadna 19,8 14,3 9,5 7,1 

2 9,9 9,2 12,7 14,3 

3 7,9 12,2 17,5 21,4 

4 9,9 5,1 12,7 0,0 

5 veľmi 

veľká 

6,9 6,1 9,5 7,1 

1 žiadna 16,8 9,2 15,9 14,3 

2 5,9 6,1 14,3 7,1 

3 9,9 11,2 9,5 28,6 

4 5,9 7,1 6,3 0,0 

5 17,8 17,3 12,7 0,0 

1 26,7 20,4 30,2 14,3 

2 11,9 16,3 12,7 21,4 

3 12,9 10,2 11,1 7,1 

4 2,0 0,0 6,3 0,0 

5 veľmi 

veľká 

3,0 1,0 0,0 7,1 

1 žiadna 14,9 17,3 11,1 7,1 

2 14,9 12,2 15,9 21,4 

3 16,8 9,2 15,9 7,1 

4 4,0 5,1 6,3 7,1 

5 veľmi 

veľká 

4,0 4,1 6,3 7,1 

1 žiadna 27,7 16,3 23,8 14,3 

2 11,9 15,3 12,7 14,3 

3 8,9 12,2 11,1 7,1 

4 5,0 3,1 7,9 7,1 

5 veľmi 

veľká 

3,0 2,0 1,6 7,1 

1 žiadna 10,9 11,2 9,5 14,3 

2 15,8 9,2 22,2 7,1 

3 15,8 18,4 14,3 28,6 

4 8,9 4,1 9,5 0,0 

5 veľmi 

veľká 

4,0 6,1 1,6 0,0 

1 žiadna 23,8 24,5 28,6 28,6 

2 9,9 13,3 14,3 7,1

Oblasti dopytu/odvetvie činnosti 

Marketing /zvýšenie trhového 

podielu 

Podpora exportu 

Vzdelávanie 

Financovanie inovačných aktivít 

Organizačná štruktúra 

Zvýšenie produktivity- efektívnosti 

podnikových procesov 

Logistické procesy 

4 4,0 2,0 3,2 0,0 

5 veľmi 

veľká 

7,9 1,0 1,6 0,0 


Strojársky Elektro- 

Cestov- 

a automotechnickný 

ruch, 


bilový priemysel ubyto- 

priemysel 

vacie 

priemysel 

a stravovacie 

služby 

1 žiadna 13,3 13,6 22,7 16,7 

2 20,0 9,1 9,1 16,7 

3 6,7 9,1 9,1 27,8 

4 6,7 4,5 13,6 11,1 

5 veľmi 

veľká 

13,3 9,1 13,6 5,6 

1 žiadna 6,7 18,2 36,4 35,3 

2 20,0 9,1 4,5 11,8 

3 20,0 9,1 9,1 5,9 

4 0,0 0,0 9,1 5,9 

5 veľmi 

veľká 

13,3 9,1 9,1 11,8 

1 žiadna 20,0 9,1 31,8 22,2 

2 6,7 4,5 9,1 16,7 

3 13,3 9,1 18,2 33,3 

4 6,7 9,1 9,1 0,0 

5 veľmi 

veľká 

13,3 13,6 0,0 5,6 

1 žiadna 20,0 13,6 31,8 11,1 

2 6,7 9,1 0,0 5,6 

3 13,3 9,1 13,6 11,1 

4 6,7 4,5 13,6 5,6 

5 veľmi 

veľká 

13,3 9,1 9,1 44,4 

1 26,7 22,7 31,8 38,9 

2 13,3 13,6 22,7 16,7 

3 6,7 4,5 13,6 22,2 

4 6,7 4,5 0,0 0,0 

5 veľmi 

veľká 

0,0 0,0 0,0 0,0 

1 žiadna 20,0 9,1 18,2 33,3 

2 13,3 9,1 36,4 5,6 

3 6,7 9,1 4,5 33,3 

4 6,7 9,1 0,0 0,0 

5 13,3 4,5 4,5 0,0 

1 žiadna 26,7 22,7 22,7 38,9 

2 13,3 13,6 27,3 5,6 

3 6,7 0,0 9,1 27,8

5 0,0 4,5 0,0 0,0 

Zlepšovanie kvality 

1 žiadna 13,3 9,1 9,1 11,1 

2 20,0 13,6 22,7 16,7 

3 13,3 9,1 22,7 33,3 

4 0,0 9,1 9,1 0,0 

5 veľmi 

veľká 

13,3 4,5 0,0 5,6 

Práva duševného vlastníctva 1 žiadna 20,0 31,8 36,4 44,4 

2 20,0 0,0 18,2 11,1 

3 13,3 9,1 9,1 5,6 

4 6,7 0,0 4,5 0,0 

5 veľmi 

veľká 

0,0 4,5 0,0 5,6 

26. Záujem o spoluprácu v oblasti inovácií 

Organizácie z oblasti ponuky/Veľkosť podniku mikro 

podniky 

malé 

podniky 

stredné 

podniky 

veľké 

podniky 

Univerzity/technické školy 13,2 22,0 30,1 42,9 

Výskumné inštitúcie 8,8 12,2 9,7 21,4 

Podniky za účelom vytvárania sietí 17,5 13,4 8,6 0,0 

Tréningové centrá 7,0 7,3 9,7 7,1 

Technologické parky a inkubátory 10,5 4,9 5,4 14,3 

Poradenské firmy 16,7 14,6 12,9 0,0 

Obchodné komory 14,9 17,1 11,8 14,3 

Organizácie z oblasti ponuky/odvetvie činnosti Drevospracujúci 


priemysel 

Strojársky 


priemysel 


priemysel 

Cestovný 

ruch, 

ubytovacie 

a stravovacie 

služby 

Univerzity/technické školy 21,1 26,3 37,5 23,1 

Výskumné inštitúcie 15,8 15,8 8,3 3,8 

Podniky za účelom vytvárania sietí 5,3 5,3 12,5 15,4 

Tréningové centrá 5,3 5,3 4,2 3,8 

Technologické parky a inkubátory 10,5 10,5 12,5 3,8 

Poradenské firmy 15,8 10,5 12,5 15,4 

Obchodné komory 10,5 15,8 12,5 23,1

S ktorými inštitúciami by ste uvítali spoluprácu v oblasti inovácií a za akým účelom? (Napíšte iba tie, 

ktoré budú pre Vás zaujímavé z hľadiska využitia pre inovačné aktivity)? 


1. Univerzity/technické školy 

2. Výskumné inštitúcie 

3. Podniky za účelom vytvárania sietí 

4. Tréningové centrá 

5. Technologické parky a inkubátory 

6. Poradenské firmy 

7. Obchodné komory 

8. Iné (špecifikujte) 

27. Názor na vhodný obsah regionálnej inovačnej stratégie 

V prieskume sa prejavila značná diferenciácia názorov na obsah regionálnej inovačnej stratégie, pričom sa 

neprejavila ani jednotnosť alebo príbuznosť názorov podľa jednotlivých veľkostných kategórií podnikov a ani 

v rámci jednotlivých odvetví činnosti, ktoré respondenti predstavovali. 

S najvyššou frekvenciou odpovedí boli zaznamenané nasledujúce odporúčania pre obsah regionálnej inovačnej 

stratégie: 

Vypracovanie stratégie a politík inovácie regiónu: 

• stanovenie priorít v stratégii rozvoja regiónu: 

• spoločná koncepcia rozvoja a podpory regiónu, 

• špecifikácia odvetví, ktoré budú podporované, 

• stanovenie cieľov a priorít podpory, 

Informácie o regionálnych inováciách: 

• vybudovanie jednoduchého informačného systému o vývojových trendoch v jednotlivých sektoroch, 

• spôsob prezentovania informácií, 

• druh informácií, 

• aktivity VÚC v oblasti podpory podnikateľských aktivít, 

Finančná podpora inovácií: 

• formy finančnej podpory, 

• špecifikácia finančných zdrojov pre podporu RIS, napr. podpora inovačných tendencií mikroúvermi 

(bez byrokracie a neúmerne vysokých poplatkov), 

Poradenstvo, pomoc a podpora inovácií: 

• smerovanie verejnej podpory pre nadobudnutie práva duševného vlastníctva v podnikoch a 

inštitúciách, 

• výrazná propagácia inovačných programov podnikov a inštitúcií (jednotná, komplexná), 

• tvorba a podpora technologických a kompetenčných centier,

• vytvorenie systému vzdelávania odborníkov pre inovácie 

• podpora výmene skúseností so zahraničnými podnikmi a inštitúciami 

• podpora nákupu nových technológií, 

• možnosti prenikania na zahraničné trhy, 

• stretnutia na výmenu skúseností, 

• odstraňovanie bariér a nebezpečenstiev inovácie.

Príloha č. 2 

EXPERTNÝ DOTAZNÍK REALIZOVANÝ V RÁMCI 

REGIONAL TECHNOLOGY FORESIGHT 

A. VYHODNOTENIE EXPERTNÉHO DOTAZNÍKA 

Časť A Identifikácia respondentov 

1. Typ organizácie 

Vo vzorke respondentov prevládali vzdelávacie organizácie (50%), podniky (17%), výskumné 

organizácie (10%), verejná správa (5%), mimovládne organizácie 56%). Mnohí respondenti, ktorí 

vyplnili typ organizácie iné, mienili tým spojenie vzdelávacej a výskumnej organizácie a pre menšie 

spoločnosti nebolo prijateľné označenie podnik. 

2. Postavenie organizácie z hľadiska inovácií 

Prevládali poskytovatelia inovačných riešení (56%), sprostredkovatelia inovačných riešení (12%), 

odberatelia inovačných riešení (5%). 24% respondentov sa identifikovala v dvoch alebo aj troch 

postaveniach. 

3. Vek respondenta 

Najviac respondentov bolo vo veku 51 – 60 rokov, najmenej bola zastúpená kategória 20 – 30 rokov. 

4., 5. Stupeň skúseností respondenta 

Najviac sebahodnotení bolo v skupine oboznámený a znalý (34%), žiadny respondent neodpovedal 

ako neoboznámený 

Časť B Špecifické otázky 

1. Podľa prieskumu inovačného potenciálu v Žilinskom regióne, najväčší inovačný 

potenciál je v nižšie vymenovaných odvetviach. 

Ktoré z uvedených odvetví bude disponovať podľa Vášho názoru najväčším 

inovačným potenciálom v rokoch 2007 - 2015? Ak označíte iné, napíšte prosím 

dôvod, ktorý Vás viedol k príslušnému konštatovaniu. 

Prevládajúcim odvetvím s najväčším inovačným potenciálom sú informačno-komunikačné 

technológie (33,3%) a strojníctvo (32,1%), na treťom mieste je cestovný ruch (18,5%). Pretože podľa 

OKEČ nie sú IKT odvetvím bolo by vhodné realizovať špecifický TF zameraný na budúci vývoj 

odvetví v regióne 

2. Dopytované podniky v Žilinskom regióne uviedli ako obmedzenia inovačných 

aktivít približne rovnakou mierou nasledovné dolu uvedené faktory. 

Ak chceme mať v roku 2015 inovačný rozvoj na významne vyššej úrovni, ktoré z 

uvedených faktorov (bariér) by sa mali prednostne riešiť? 

Takmer rovnakým podielom je potrebné riešiť všetky uvedené bariéry. Nad 10 percent boli uvedené: 

• Neexistujúca proinovačná národná a regionálna politika 17,5%, 

• Nedostatok kvalifikovaných ľudských zdrojov na trhu práce 10,6%, 

• Nízky stupeň ochoty podniku znášať riziko, ktoré môže inovačná aktivita prinášať 10%

Deklarované boli ďalšie bariéry: 

• Nedostatočné prepojenie vzdelávacích a výskumných inštitúcií s praxou. 

• Podnikateľské prostredie. Hlavne však aplikácia práva, ochrana duševného vlastníctva, 

postavenie podnikateľských subjektov a pod. 

• Osveta - aktivity smerujúce k pochopeniu problematiky inovácií v plnej šírke, tj. nielen 

zameranie na inovácie produktov, ale aj význam procesných a systémových inovácií, ktoré 

prispievajú k vytvoreniu inovačného organizačného prostredia podnikov. Propagácia výsledkov 

vedy a výskumu a ich význam pre podnikateľskú prax. 

3. Prechod od inovačnej myšlienky až po jej úspešnú realizáciu vyžaduje špecifikáciu 

postupov inovačného procesu. 

Ktoré z uvedených manažérskych prístupov považujete v tomto procese za 

nevyhnutné? 

Prevládajú 3 manažérske prístupy: 

• Systém riadenia kvality zameraný aj na inovácie 23,7 % 

• Transformácia podnikov a inštitúcií na základe kontinuálneho zlepšovania 16,5 % 

• Tvorba zoskupení a klastrov 22,7 % 

Navrhovaný bol ešte hodnotový manažment a zodpovednosť za vlastný rozvoj 

4. Z analýz inovačného potenciálu v Žilinskom regióne vyplynulo, že ponuka 

inovačných riešení a dopyt po inovačných službách nie sú koordinované. 

Ako vyriešiť tento problém? 

Prevláda názor, že koordinácia je záležitosťou proinovačnej vládnej a regionálnej politiky 58,5%, ale 

približne rovnaké percento majú názory nekoordinovať, trh si to vyrieši sám 12,2% a etablovaním 

inštitúcií na koordináciu medzi podnikmi a výskumno-vývojovou základňou (14,6). 

Ďalšie názory: 

• Koordinovať môžeme len podporou a nebránením rozvoju, odstránenie politickej averzie a 

klientelizmu zo strany regionálnych a mestských predstaviteľov (VÚC, Mesto Žilina) 

• Zlepšiť podnikateľské prostredie, konkurenčné prostredie, nutnosť potreby inovácie ako potreby 

sebazáchovy. 

• Úspešná koordinácia vyžaduje záujem zainteresovaných strán. Tento je možné vyvolať 

prezentovaním pozitívnych výsledkov prepojenia vedecko-výskumnej základne a podnikov. 

Príklady tiahnu, platí i v tomto prípade. Poskytovateľ, sprostredkovateľ, odberateľ - skúsenosť 

výsledkov spolupráce (pozitívna, negatívna) hrá mimoriadnu rolu pre dopyt. 

5. Pre inovácie je veľmi dôležité vytváranie infraštruktúry podporných mechanizmov 

pre oblasť ochrany duševného vlastníctva. 

Čo je potrebné najviac zlepšiť v oblasti infraštruktúry ochrany duševného 

vlastníctva? 

Najviac je potrebné zlepšiť informovanie 29,7%, vzdelávanie 27% a inštitucionálny rámec 2169%. 

6. Realizácia procesu tvorivého rozvoja je deklarovaná v 67 % dopytovaných 

podnikov a inštitúcii. Napriek tomu Slovensko výrazne zaostáva v inováciách za 

západnou Európou. 

Ako naštartovať realizáciu zásadných inovácií, ktoré by znamenali posun ku 

európskemu štandardu? 

Najviac je potrebná efektívna národná a regionálna politika 31,5%, výrazná finančná podpora 

inovačných aktivít z rôznych zdrojov 29,2 % a presadzovanie inovačných myšlienok v podnikoch 

a inštitúciách 21,3%. 

Názory na zamyslenie: 

• V prvej fáze zistiť stav JE. Začať intenzívne v masmédiách komunikovať o realizovaných 

inováciách, vyzdvihnúť to pozitívne (ako príklad môže slúžiť projekt: České hlavy v ČR). 

Vyhľadať a komunikovať doterajšie výsledky a zvážiť reálne intelektuálny potenciál SR v 

jednotlivých oblastiach. 

• Vyhodiť neschopných manažérov, najmä politicky dosadených

7. Inovácie v podnikoch sú podľa prieskumu vytvárané prevažne vo vlastnom 

podniku alebo skupine podnikov, v oveľa menšej miere v spolupráci s výskumnými 

a vývojovými inštitúciami a univerzitami. 

Čo je príčinou nízkej spolupráce? 

Najväčšou príčinou nízkej spolupráce je rozdielnosť prístupov k naliehavosti riešenia problému v 

podnikoch a v inštitúciách vedy a výskumu 33%, neexistujúci informačný systém o ponukách 

inovačných riešení a dopyte o po inovačných riešeniach 27,3%, nedostatok inštitucionálnych a 

legislatívnych foriem na podporu prenosu výsledkov výskumu a vývoja 20,5%. 

Iné názory: 

• Malá zainteresovanosť podnikov na inováciách. 

• Úzkoprsosť a strach zo spolupráce, ktorá môže viesť ku vykradnutiu myšlienok. 

• Neochota komunikovať (univerzity a podniky) - nič ich k tomu nenúti a nezaväzuje. Výskum sa 

robí - spravidla - len formálne. Výsledky sú LEN na základe dvojstrannej spolupráce 

(podnikateľská činnosť univerzít). Je zanedbaný potenciál doktorandov. 

• Deklarované inovačné centrá na univerzitách u nás skôr fungujú na prečistenie peňazí ako na 

reálnu a zaplatenú inováciu. Súvisí to s tým, že väčšina moderných technológií je na Slovensku 

závisia na obchode, málo na vývoji vlastných firiem. 

8. Mnohé výstupy výskumu a vývoja nie sú uplatnené v praxi a vynaložené úsilie a 

finančné zdroje sa tak strácajú. 

Ako by mal byť riešený prenos výstupov výskumu a vývoja označovaný ako 

transfer poznatkov a technológií ? 

Prevládajú dva prístupy k riešeniu: 

• Projekty aplikovaného výskumu a vývoja by mali byť riešené s finančnou spoluúčasťou 

podnikovej praxe 38%, 

• Projekty výskumu a vývoja by mali byť kompatibilné s rámcovými programami EÚ, ktoré 

udávajú trend európskeho vývoja a sú výrazne finančne podporované 36,6 

Iné názory: 

• Ak je výskum kvalitný, tak naša prax za ním zaostáva. 

• Ponuka prostriedkov na inovácie bez určenia a kontroly konkrétneho cieľa generuje vrstvu, 

ktorej cieľom je len prečerpať ponúkané prostriedky. 

• Inovácia predstavuje vždy riziko - nedá sa očakávať, že trh všetko akceptuje. 

• Zoskupenia a klastre môžu získať silu, potrebnú pre tvorbu a realizáciu inovácií. Osamelí bežci 

nemávajú potrebnú silu potrebnú pre vytvorenia a udržanie trhov. 

• Veľa prostriedkov sa spotrebuje na projekty odsúdené na "neuplatnenie v praxi". 

9. Pre podporu transferu poznatkov a technológií vzniká mnoho rôznych typov 

organizácií, ktorých aktivity nie sú jednoznačne špecifikované. 

Aké základné činnosti by mali tieto organizácie vykonávať? 

Medzi 10 – 16 % boli všetky aktivity s výnimkou marketingových aktivít a vytvárania strategických 

a plánovacích dokumentov. Neboli odporúčané žiadne ďalšie aktivity. 

10. Podnety inovačných riešení, ktoré vznikajú na univerzitách a výskumných 

pracoviskách sa pohybujú v USA v rozsahu 35%, v EU 5% a na Slovensku len 1%. 

Aký % podiel nových inovačných riešení z univerzít a výskumných pracovísk 

očakávate v rámci Žilinského regiónu v rokoch 2007 - 2015? 

Podľa názorov respondentov možno očakávať 5-15 % podiel 

11. Vzdelávanie v oblasti inovácií je jedným z hlavných činiteľov inovačného rastu 

podnikov a inštitúcií. 

Kto by mal byť koordinátorom vzdelávania pre oblasť inovácií? 

Koordinátorom vzdelávania by mali byť štátne a verejné vzdelávacie inštitúcie 46,2% a inštitúcie

ďalšieho vzdelávania na regionálnej úrovni 27,7%. Len 15,5% respondentov sa domnieva, že je to 

záležitosť podniku. 

Vyskytli sa aj nasledovné odporúčania: 

• Inštitúcie na vzdelávanie v zahraničí 

• napr. centrá na podporu transferu informácií 

12. V súčasnej dobe nie je v SR dostatočne etablované vzdelávanie zamerané na 

tvorbu inovácií a inovačný manažment v súlade s potrebami podnikateľskej praxe. 

Na čo by sa mali zamerať všetky stupne vzdelávacieho systému na Slovensku pri 

úspešnej výchove ľudí k inováciám a následne k ich aplikácii v praxi? 

Na výchovu k tvorivosti a invencii na všetkých úrovniach a typoch škôl 26,6%, na celoživotné 

vzdelávanie v oblasti inovácií pre zamestnancov podnikov 19,3%, na zvyšovanie záujmu mladých 

ľudí o štúdium technických odborov na stredných a vysokých školách 16,5%, na zabezpečenie 

odborných stáží v oblasti implementácie inovácií pre podnikateľské subjekty 16,5% 

Iné odpovede: 

• Problematiku malého množstva podnetov nevyrieši len zameriavanie sa na inovačný manažment. 

To je zásadná a opakujúca sa chyba, ktorá je markantná hlavne na Slovensku. Je potrebné 

zamerať sa na intenzívnu podporu tvorby inovačných riešení skvalitnením vzdelávania v oblasti 

techniky a tvorivosti, čo si vyžaduje kvalitnú infraštruktúru pre výskum a vývoj a kvalitné 

ľudské zdroje. Toto na Slovensku chýba. Pokiaľ sa to zásadným spôsobom nezlepší, môžeme o 

inováciách iba snívať. Manažment inovácií bez pretlaku pri generovaní inovačných riešení nám 

nepomôže. To je podľa môjho názoru kľúčový problém a príčina, prečo sa inováciám na 

Slovensku nedarí. 

• Vzdelávanie manažmentu podnikov. 

13. Sledovanie a vykazovanie efektov inovácií je veľmi dôležité pre porovnávanie 

(benchmarking) a zistenie stupňa inovačných aktivít. 

Považujete za dôležité zaviesť vykazovanie vybraných inovačných ukazovateľov na 

regionálnej, národnej a európskej úrovni ako sú charakterizované v nižšie 

uvedených odpovediach? Ak máte iné návrhy uveďte ich prosím v inej odpovedi. 

Nie sú veľké rozdiely v názoroch na vykazovanie vybraných ukazovateľov, národná úroveň 24,6%, 

európska 33,8%, regionálna 27,7%. 

Iné názory: 

• Sledovanie by malo byť jednotné a vychádzať z jednoduchého dokumentu, ktorý sú povinné 

robiť všetky spoločnosti - napr. účtovnej osnovy, daňové priznanie atd. Ine sledovanie formou 

dotazníkov zaťažuje spoločnosti - vypĺňajú ich často nekompetentní ľudia. "Čo je to vlastne tá 

inovácia?" Úspešné spoločnosti nemajú záujem sprostredkovávať svoj know-how. 

• Podstatné nie je hodnotenie inovačného procesu počtom noviniek, financiami a pod., ale ako 

inovácie pomohli riešiť konkrétne problémy a zvýšili efektivitu podniku, činnosti regiónu a pod. 

• Do r. 2013 sme odkázaní na zdroje z EÚ cez operačné plány Výskum a vývoj a Vzdelávanie. Sú 

VEĽMI ohraničené zdroje na "kapitálové výdavky", ale podporujú sa vzdelávacie aktivity. Malo 

by sa to veľmi efektívne využiť (najmä celoživotným vzdelávaním na). 

• Počet odberateľov inovatívnych riešení, ich postavenie a význam na trhu, spoločenská hodnota 

inovácie 

• Netreba vykazovať - treba inovovať. 

• V Európe a vo svete to viac-menej existuje. Potrebujeme to mať doma a na základe týchto 

údajov modifikovať inovačnú politiku na národnej a regionálnej úrovni. 

14. Finančná podpora inovácií je základným predpokladom rozvoja inovácií. 

Mechanizmy pre získavanie finančnej podpory sú často veľmi zložité a ich 

propagácia nízka. 

Kto by mal koordinovať prerozdeľovanie finančných prostriedkov určených na 

podporu inovácií v regióne? 

Agentúry 32,3%, regionálne orgány štátnej správy a samosprávy 24,6% bankové a finančné inštitúcie

15,4% 

Iné názory: 

• Finančná podpora inovácií má byť založená na strategických rozhodnutiach poskytovateľa 

finančnej podpory. Ten, kto poskytuje financie stanovuje i kritériá (priority) pre pridelenie. 

• Zákonom zaručené nezávislé agentúry, kde miesta vrcholových reprezentantov by boli 

obsadzované konkurzom na obmedzenú dobu. 

• Pri koordinácii je vždy subjektívna korupcia. Realizované patenty, citačné ohlasy by sami osebe 

mali ukázať, kde je vývoj. t.j. agentúry ale o dvoch a nie sto ľuďoch. 

15. Aké by mali byť konkrétne projekty podpory, ktoré by mali byť v oblasti inovácií 

prioritne riešené v Žilinskom regióne alebo vo Vašom podniku v časovom 

horizonte rokov 2007 - 2015? 

Pokyn: Uveďte prosím návrhy projektov s ich stručnou charakteristikou (max. 100 

slov). 

Uvedené sú všetky návrhy: 

• Projekt na získanie kvalifikačne vhodných kádrov: stanovenie požiadaviek na "inovátora", testy. 

• Projekt na vzdelávanie a rozvoj strojárskej výroby spojený s riešením prípadových štúdii v praxi. 

Spolupráca výrobné podniky stroj. zamerania + vzdelávacia inštitúcia + regionálny organ 

samosprávy. Gestor - vzdelávacia inštitúcia. 

• Cestovný ruch a služby -využitie prírodného bohatstva regiónu. 

• Informačno -komunikačné technológie: vzájomné prepojenie podnikov v rovnakej, podobnej 

oblasti, výmena skúsenosti formou workshopov, vytypovanie konkrétnych oblasti pre inováciu, 

určenie gestora, koordinátora a zároveň aj vyhodnocovateľa prínosu. Realizácia projektov v 

praxi. 

• Projekty by mali byť na troch úrovniach: malé - pre začínajúcich výskumníkov a malé skupiny 

do 0,5 mil. ročne, stredné - pre riešenie lokálnych problémov inovačného rastu do 5 mil. ročne a 

veľké - na komplexné inovačné zámery regiónu do 200 mil. ročne. Napr.: Inovácia technológií 

pre hraničné využitie vlastností materiálov. V rámci projektu by mali byť riešené: 1) metódy a 

postupy súvisiace s hodnotením vlastností materiálov vo vzťahu ku štruktúre, k mechanickému, 

fyzikálnemu a fyzikálno-chemickému zaťaženiu, 2) metódy a postupy pre vytváranie nových 

štruktúr materiálov (nanomateriály, kompozity, nekryštalické materiály, netastabilné štruktúry, 

monokryštály a pod.), 3) metódy a postupy pre ovplyvňovanie vlastností a kvality povrchu 

(trecie, korziivzdorné, biokompatibilné, supravodivé, nevodivé vrstvy a pod.), 4) optimalizácia 

vlastností materiálov pre konkrétne zaťaženie. 

• Zásadne sa musíme zamerať na projekty, ktorých cieľom je výrazné skvalitnenie infraštruktúry 

pre vedu, výskum a inovácie, pripraviť a realizovať projekty na skvalitnenie vzdelávania v 

oblasti techniky a informatiky a hlavne projekty, ktoré budú podporovať a stimulovať vytváranie 

nových miest a zamestnávanie mladých ľudí v oblasti vedy a výskumu. 

• Pilotné maximálne využitie biomasy na vykurovanie v regióne v malých a stredných 

zariadeniach. 

• Výrazné smerovanie fondov EU do vzdelanostnej ekonomiky a nie do poľnohospodárstva. 

• Projekt smerujúci k zvýšeniu informovanosti - čo sú to inovácie - v rôznych oblastiach - veľa sa 

o nich hovorí a píše, otázka je, koľko ľudí tuší, čo sa pod tým skrýva. Ak vieme, o čom 

hovoríme, potom je možné analyzovať našu situáciu a nasmerovať sa podľa potreby, žiadať 

finančné prostriedky na podporu inovácií - teda podávať inovatívne projekty. 

• Vytvorenie informačného systému pre podporu inovatívnej politiky (väzba na IS pre vedu a 

výskum. Podpora celoživotného vzdelávania s využitím IKT. 

• Nové technológie a technologické postupy a ich uplatnenie v stavebnej praxi. 

• Ppodpora doktorandov pre inovatívnu politiku - sieť doktorandských centier na báze centier 

excelentnosti (špičkový výskum + doktorandi) - napr. VYCEN 

• Realizácia centier transferu technológií - očakávaná aktivita pre r. 2007-2013. 

• Zvýšenie podpory aplikovaného výskumu s priamou spoluúčasťou podnikateľského prostredia. 

• Zriaďovanie a podpora vedecko-technologických centier, klastrov, kompetenčných centier. 

• Vytvorenie informačnej infraštruktúry regiónu

• Techniky molekulovej biológie - Žilinský kraj je nie proti svetu, ale už napr. len proti bratislave 

v plienkach. 

• Projekty so zameraním na využitie geotermálnych vôd 

- projekty na vytváranie klastrov (cestovného ruchu, strojárenstva pre aut. priem.) 

- projekty na využívanie domácej surovinovej základne a alternatívnych zdrojov energie. 

• Regionálna širokopásmová metropolitná sieť s tvrdým a neformálnym prechodom všetkých 

inštitúcií na služby typu e-gov, e-health, e-... Problém nevidím ani tak v technickom riešení ako 

v ochote a legislatívnych možnostiach podpory týchto aktivít. S tým súvisí aj elektronický 

podpis, jeho vydávanie, akceptácia,... 

• V rámci žil. regiónu vidíme potrebu prioritného riešenia 4 oblastí: 

1) v horizonte do r. 2010, kedy sa do plnej kapacity plánuje prevádzka firmy KIA, nastane krit. 

situácia v dopravnom riešení trasy Žilina-Martin. Plánovaná výstavba tunelu Višňové-Dubná 

skala sa predpokladala ukončiť v r. 2012, ale na príklade budovania tunela Branisko možno už 

dnes s určitosťou povedať, že tento termín nebude dodržaný. Bolo by potrebné už dnes uvažovať 

nad projektom odľahčenia tohto stavu, napr. kontajnerizáciou dodávok z východného smeru. 

2) Zber plastového odpadu. Aj keď komunálnemu odpadu je venovaná značná pozornosť, 

skutočný výsledok triedenia, zberu a následnej recyklácie je vidno na prítokoch všetkých 

potokov a riečok z okolitých dedín a výsledok tohto neporiadku na Hričovskej priehrade. V 

tomto smere by rozhodujúcu úlohu mali zohrať starostovia obcí, hlavne využitím fondu 

pracovnej doby nezamestnaných. 

3)v r. 2010 podľa nášho názoru nastane kritická situácia v energetickom hospodárstve, z titulu 

odstavenia plánovaných blokov v jadrových elektrárňach a elektrárni Nováky a Vojany. 

Liberalizácia trhu s energiou nie je všeliek, čoho dôkazom bola aj obrovská havária v časti 

Nemecka, Francúzska a Talianska. 

4) Zaujímavým a moderným pilotným projektom pre všetky obce nášho regiónu by bol pilotný 

projekt verejnej komunikačnej siete, v ktorej by obec pre svojich občanov zabezpečila prístup k 

telefónnej, internetovej, televíznej a miestnej komunikačnej sieti. Tieto služby sú dnes ponúkané 

individuálne rôznymi spoločnosťami, t.j. v rôznej kvalite a prevedení. 

• Vnútroštátna politika vo vzťahu k mikrosfére. Konkurenčne prostredie a snaha pokryť dopyt 

vyvolá potrebu inovácie i charakteru inovačných služieb. 

• Orgány štátnej správy a samosprávy musia pri verejných zákazkách už do podmienok súťaži 

zadávať podmienky nutne vyžadujúce inovatívne riešenia. 

• Jednou z hlavných podmienok úspešnej inovačnej politiky je vedomostná a vzdelanostná úroveň 

priamych účastníkov procesu. Navrhujem preto podporu a organizovanie systému 

postgraduálneho štúdia na univerzitách, kde by prednášali profesori a docenti univerzít ako aj 

špičkový odborníci z výskumu a priemyslu. 

• Vzdelávanie 

Podpora informovanosti o existujúcim inovačnom potenciáli v jednotlivých vedných odboroch. 

• Obecne: zvyšovať kvalitu vzdelávania; 

oceňovať schopných a iniciatívnych ľudí aj spoločensky a propagovať dobré príklady; podporiť 

efektívne inovačné aktivity a projekty. 

• Rozvoj infraštruktúry vedecko - výskumnej základne budovaním špičkových laboratórií s 

prístrojovou technikou na experimentálnu analýzu strojov a technológii s cieľom zvyšovania 

parametrov ich kvality.

B- GRAFICKÉ VYHODNOTENIE ODPOVEDÍ 

Identifikácia respondenta

Špecifické otázky 

Inovačná politika

Vedomostná základňa inovácií

Podpora inovácií

C. MENNÝ ZOZNAM PANELOV V RÁMCI REGIONAL TECHNOLOGY FORESIGHT 

Mená členov expertného panela 

1. Blanár Juraj, Ing. 

2. Bosík Milan 

3. Bujňák Ján, prof. Ing. CSc. 

4. Cenek Peter, prof. Ing. CSc. 

5. Čelko Ján, prof. Ing. CSc. 

6. Fabián Peter, Doc. Ing. CSc. 

7. František Schlosser, prof. Ing. CSc. 

8. Herian Karol, Ing. CSc. 

9. Hrebeňárová Lucia, Ing. 

10 Hric Vladimír, Ing. 

11. Jambrich Ľudo 

12. Janiga Marián, Doc. RNDr. CSc. 

13. Kavecký Juraj, Mgr. 

14. Kazda Antonín, prof. Ing. CSc. 

15. Kevický Florián, Ing. PhD. 

16. Klimo Martin, Doc. Ing. PhD. 

17. Kováčiková Tatiana, Doc. Ing. 

18. Kraus Václav, Ing. 

19. Kulla Robert, Ing. 

20. Matiáško Karol, doc. Ing. PhD. 

21. Medvecký Štefan, prof. Ing. PhD. 

22. Miček Juraj, Doc. Ing. PhD. 

23. Mihok Peter, Ing. CSc. Doc. 

24. Mišura Ján, Ing. 

25. Murár Jaroslav 

26. Mužík Jozef, Ing. 

27. Palčák Ľubomír, Ing. 

28. Palček Peter, prof. Ing. PhD. 

29. Pokorný Michal, prof. Ing. PhD. 

30. Prekopová Milena, Ing. 

31. Prostredná Margita, Ing. 

32. Raffajová Eva, Ing. 

33. Seč Martin, Ing. 

34. Sivová Elena, Bc. 

35. Spalek Juraj, Doc. Ing. CSc. 

36. Tureková Helena, Ing. PhD. 

37. Turská Radoslava, PhDr. CSc. 

38. Vaculík Martin, Doc. Ing. PhD. 

39 Zahraník Jiří, prof. Ing. PhD. 

40. Zvolenský Peter, prof. Ing. CS 

41. Šenkár Štefan 

42. Ševčík Ivan, Ing. 

43. Štefanec Marián, Ing. 

44. Židek Ladislav, Ing.

Mená členov pracovného panela 

1. Dado Milan, prof. Ing. CSc. 

2. Ďuriník Pavol, Ing. 

3. Florián Kevický, Ing. PhD. 

4. Grega Ján, Ing. 

5. Gregor Milan, prof. Ing. PhD. 

6. Kováčová Eva, Ing. 

7. Král Pavol, Ing. 

8. Lamačková Erika, Ing. 

9. Šesták Jozef, Ing. 

10. Tereková Viera, RNDr. 

Mená členov referenčného panela 

1. Nussboeck Philip 

2. Strelecký Ján, Ing. 

3. Sabaka Juraj, Ing. 

4. Weck Roman, Ing. 

5. Zuzkinová Iveta, Ing.

OBSAH

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?