MAREC

MAREC 

APRÍL 

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XIV 2006 

Slávme 

Veľ kú noc 

srdcom! 

Hans Memling (1432 – 1494): Zmŕtvychvstanie 

„Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ 

a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil 

z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme 

na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.“ 

(Rim 10, 9-10) 

Srdcom celého liturgického roku sú veľkonočné dni 

požehnaného umučenia a sláv neho zmŕtvychvstania 

nášho Pána. Keď hovoríme o srdci liturgického 

roku, chcú sa tým na značiť dve veci: prvá je, že Veľká noc 

uprostred všetkých udalostí roka má taký význam ako 

srdce pre telo človeka. Veľká noc je životodárna skutočnosť, 

z nej pramení život kresťana. Nebyť na ňu napojený 

znamená smrť. Veľká noc dáva život. 

Veľkú noc spájame so symbolikou srdca ešte aj preto, že 

je a má byť záležitosťou nášho srdca, že ju treba vnímať 

a prežívať srdcom. A Veľká noc sa ani nedá ináč prežívať, 

len srd com. Daj, Bože, aby o nás cez Veľkú noc neplatilo: 

„Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo 

mňa. (Mt 15, 8) 

Na Zelený štvrtok 

Aj Veľká noc sama o sebe má svoje srdce, či ju už vnímame 

ohraničenú v čase týchto milostivých dní v kalendári, 

alebo ju vnímame v nadčasovej dimenzii ako skutočnosť 

roz prestretú cez všetky dni rokov, storočí a tisícročí. 

Srdcom Veľkej noci je umučený a vzkrie sený Kristus 

v Najsvätejšej Eucharistii. Bez nej niet Veľkej noci, bez 

Eucharistie jestvujú len malé, dlhé a temné noci ľudského 

života na zemi. Eucharistia je obsahom, darom a prítomnosťou 

Veľkej noci. 

Najsvätejšiu Eucharistiu ako plnosť svojej veľkonočnej 

obety, ako srdce svojho veľko nočného umučenia a zmŕtvychvstania, 

Pán Ježiš položil pri Poslednej večeri na stôl, 

toto srdce vložil apoštolom do dlaní a na vyvrcholenie 

všetkého im ho vložil do hlbín ich by tostí. Takto sa Veľká 

noc v Eucharistii ocitla na prvom oltári sveta – na stole 

Večeradla a v živých ľudských srdciach. 

Zelený štvrtok – pamiatka večere Pánovej, prvý deň Veľkonočného 

trojdnia nám od krýva a zvestuje pravdu 

o Eucharistii. Učí nás, že Eucharistia je Ježiš Kristus skutočne 

prí tomný medzi nami. Posolstvo pravdy o Eucharistii 

ide ďalej, hovorí, že v Eucharistii je umu čený 

a vzkriesený Kristus, že Eucharistia je Veľká noc. Keď Eucharistiu 

slávime pri každej sv. omši je tu Veľká noc, Kristovo 

umučenie a zmŕtvychvstanie. 

Nie je ťažké porozumieť a srdcom uveriť prečo Kristus 

znova a znova v našich kosto loch kladie Veľkú noc na 

oltár, prečo toto srdce Veľkej noci, ukryté v chlebe 

Pokračovanie na 4. strane

2 FARSKÝ LIST 02/2006 

Msgr. Viktor Trstenský 

(*28. marca 1908) 

Veľkonočná sviatosť 

zmierenia v našej farnosti 

Msgr. Viktor Trstenský, rímskokatolícky 

kňaz na odpočinku v Trstenej 

sa dožil 98 rokov veku života. 

Jeho osoba je priamo spájaná 

s bojom proti komunizmu 

na Slovensku. V novodobej histórii 

rodu dosiahol najvyššie a najčestnejšie 

postavenie vo sfére duchovného 

a svetského života. Do 

seminára v Spišskej Kapitule vstúpil 

roku 1926. Kňazské svätenie 

prijal z rúk otca biskupa, Jána 

Vojtaššáka, roku 1931 (29. júna). 

V roku 1935 sa stal farárom v Reľove. 

Neskôr, v roku 1938, dostal 

novú faru v Dolnom Kubíne. V časoch 

druhej svetovej vojny ho otec 

biskup Ján Vojtaššák poveril funkciou 

školského inšpektora. Pápež 

Pius XII. ocenil bohatstvo jeho viery, 

potvrdené mnohými záslužnými 

skutkami, titulom Monsignora a následne 

ho vymenoval za člena pápežskej 

Rady ostražitosti (Consilii 

et Vigilantia). V časoch komunistickej 

tyranie bol viackrát súdne trestaný 

a uväznený za svoje procirkevné 

postoje a otvorený nepriateľský 

vzťah proti komunizmu. Prešiel 

väznicou na Pankráci v Prahe, Ilavou, 

pracovnými tábormi a väznicami 

v Jáchymove, Prievidzi, Novákoch 

a na ďalších dvadsiatich štyroch 

miestach. Napísal mnoho kníh 

z prostredia väzníc alebo jeho zápasu 

o slobodu vyznania a svedo- 

mia počas komunistického režimu 

(napr. Sila viery, sila pravdy, Ako 

svedectvo, Menej ponôs, viac modlitieb 

a boja za pravdu, Fragmenty, 

ďalšie bolestné výlevy duše, Nemohol 

som mlčať ai.). 

Prezident Slovenskej republiky, Rudolf 

Schuster, ocenil jeho boj za slobodu 

myslenia a v roku 2000 mu 

prepožičal pri príležitosti výročia 

vzniku Slovenskej republiky vysoké 

štátne vyznamenanie Pribinov kríž 

I. triedy. Dňa 4. januára 1994 bol 

Msgr. Viktor Trstenský menovaný 

za honorárneho preláta a člena najvyššej 

trónnej asistencie pápeža Jána 

Pavla II., s následným právom členstva 

v Ráde meča a klobúka (Ordini 

di Cappa i Spada). K titulu pápežského 

preláta sa automaticky pripája 

funkcia tajomníka (cubicularius intimus 

adlectus supra numerum) 

a komorníka (cubicularius honorarius) 

Svätého Otca, Jána Pavla II. 

Msgr. Viktor Trstenský ako jediný 

spomedzi potomkov šľachticov na 

Slovensku môže používať kráľovský 

purpur a tak sa stal formálne najvyššie 

postaveným šľachticom na 

Slovenku. 

Spracoval Ján Kapala 

Snímka: internet 

Čo k tomu dodať? 

Poďakovať Pánovi za dar, ktorý dostali 

veriaci farností, kde pôsobil, ale 

aj svedkovia jeho mimopastoročnej 

práce, väzni väzníc, kde strávil veľkú 

časť svojho mladého života. Za dar 

jeho svätého života, ktorým svedčil 

neochvejne o pravde skrytej v Ježišovi 

Kristovi, za ním ohlasované 

evanjeliové pravdy, aktualizovaním 

ich obsahu pre každú chvíľu súčasného 

života. Za jeho otvorený boj 

proti zlu a nespravodlivosti a za to, 

že si zachoval čestný a čistý profil 

rímskokatolíckeho kňaza. 

Popriať mu hojnosť Božích milostí 

a síl pre ďalší život, plný viery, nádeje 

a lásky. 

Veriaci dolnokubínskej farnosti 

Farský kostol 

sv. Kataríny Alexandrijskej 

8. apríl v čase 

9.30 – 12.00 a 14.00 – 17.00 

Kostol Povýšenia sv. Kríža 

na Brezovci 

9. apríla v čase 14.00 – 18.00 

Bohoslužobný poriadok 

obradov Veľkonočného 

Trojdnia: 



Zelený štvrtok – 18.00 

Veľký piatok – 15.00 

Biela sobota – 19.00 


na Brezovci 




Filiálny kostol Najsvätejšej Trojice 

vo Vyšnom Kubíne 




Poďakovanie 

Rímskokatolícky farský úrad Dolný 

Kubín a hospodárska rada farnosti sa 

chce touto cestou verejne poďakovať 

pánovi Ing. Jánovi Hencovskému za 

dlhoročnú bezplatnú pomoc farnosti 

pri výkone funkcie odborného lesného 

hospodára a za príkladnú starostlivosť 

o naše farské lesy. 

Ing. Hencovský oficiálne ukončil činnosť 

odborného lesného hospodára 

ku dňu 1. apríla 2006 zo zdravotných 

dôvodov, ktoré mu bránia pri ďalšom 

výkone v tejto činnosti. Touto cestou 

sa zároveň chceme poďakovať i jeho 

manželke Zuzke, ktorá mu aktívne 

pomáhala pri tejto činnosti. 

Obom ešte raz vyslovujeme srdečné 

Pán Boh zaplať a v ďalšom spoločnom 

živote vyprosujeme hojnosť Božích 

milostí a Božieho požehnania.

FARSKÝ LIST 02/2006 

3 

Veľkonočné sviatky plné milosti, požehnania hojnosti od vzkrieseného Spasiteľa 

redakcia Farského listu všetkým našim čitateľom s láskou želá. 

Sviatosťou krstu sme v spoločenstve 

Cirkvi v mesiacoch 

február a marec privítali: 

Katarína Klimeková 

Martin Kostroš 

Branko Mahút 

Nina Luptáková 

Dávid Paluga 

Anna Majdišová 

Lucia Martvoňová 

Matej Brodňanský 

Daniel Škvarka 

Nina Mlynáriková 

Nina Murgašová 

Ema Novotná 

Kristína Tóthová 

Richard Kijac 

Jakub Pápež 

Matej Lastič 

Aneta Hajdúchová 

Samuel David 

Kevin Michal Kramár 

Alexandra Povalová 

Sviatosť manželstva uzavreli: 

Igor Babic a Katarína Kršáková 

Juraj Kvasničák a Ivana Kyšková 

Pán si z našich radov povolal: 

Vladimír Martinkovič (zosnul v januári) 

Jozef Šimek 

Jaroslav Baláž 

Peter Jelínek 

Teodor Tholt 

Mária Orčová 

Ladislav Greschner 

Štefan Laššák 

Roman Antolák 

Úmysly 

Apoštolátu modlitby 

na marec a apríl 

• V bolestiach a trápeniach nášho 

každodenného života nech nás 

posilňuje myšlienka: „Cez utrpenie 

a smrť k osláveniu.“ 

• Aby Cirkev v Číne mohla vykonávať 

svoje evanjelizačné poslanie 

pokojne a v plnej slobode. 


v týždni: 



6.00 a 18.00 hod. 

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.) 

Piatok – sv. omša za účasti mladých – 

18.00 hod. 

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec 

17.00 hod. (po Veľkej noci možná zmena) 

(sobota – 7.00 hod., večer nie je) 

Štvrtok – sv. omša za účasti detí – 

17.00 hod. 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

Piatok - 18.00 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. (vo štvrtok a v sobotu nie je) 


v nedeľu: 



6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. 

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec 

7.45, 10.00, 18.30 hod. 

(vešpery o 18.00 hod.) 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

9.15 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. 

Požehnanie mamičiek 

pred pôrodom: 

1. júla 2006 po ranných 

sv. omšiach 

Farský kostol sv. Kataríny 

Alexandrijskej – 6.30 hod. 

Kostol Povýšenia 

sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod. 

Stránkové dni na Farskom 

úrade: 

Pondelok – piatok: 

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. 

V súrnom prípade po večerných 

bohoslužbách. 

V prípade potreby (ku chorým) 

volajte katol. kňaza 0915 818 308. 

OBSAH 

Msgr. Viktor Trstenský . . . . . . . . . . . . . 2 

Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 

Veľkonoč. sviatosť zmierenia . . . . . . . . 2 


veľkonočného trojdnia . . . . . . . . . . . . 3 

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3 

Úmysly Apoštolátu modlitby. . . . . . . . 3 

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 

Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 6 

Modlitby matiek. . . . . . . . . . . . . . . 6 

Ukáž čo vieš . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 

Cez prázdniny sa naše 

deti nenudili... . . . . . . . . . . . . . . . . 6 

Vzácne víťazstvo . . . . . . . . . . . . . . 7 

Od Tatier k svätosti . . . . . . . . . . . . 7 

Máme rozviazané ruky . . . . . . . . . 8 

Dek. kolo Biblickej olympiády . . . 8 

Nikodémska noc . . . . . . . . . . . . . . 9 

Kríž. cesta za nenarodené deti . . . 9 

Ján Pavol Veľký . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 

Výzva rodinám . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 

... habemus papam ... . . . . . . . . . . . . . 11 

Prítomná sila Pravdy . . . . . . . . . . . . . 12 

Rím – živé a otvorené mesto . . . . . . . 13 

Služba Bohu a ľuďom . . . . . . . . . . . . . 14 

Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 15 

Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 16 

Od medailí nás delili len sekundy. . . 17 

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18 

Detský karneval . . . . . . . . . . . . . . 18 

Prežívanie pôstu. . . . . . . . . . . . . . 18 

„Nechajte ma chvíľu, 

ja si to premyslím“ . . . . . . . . . . . . 18 

Výstava Vedecká hračka . . . . . . . 18 

Zápis detí do mat. škôlky . . . . . . 18 

Púť dôvery na hranici. . . . . . . . . . . . . 19 

Z vašich listov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský 

úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom 

Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: 

Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. 

Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná 

rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, 

Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, 

Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna 

Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František 

Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské 

Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. 

Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 

1/2003. Náklad: 900 ks. Uzávierka budúceho 

dvojčísla je 26. 5. 2006. Svoje príspevky nám 

môžete dávať do schránky Farského úradu 

s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si 

vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.


Slávme Veľ kú noc srdcom! 

Dokončenie z 1. strany 

Nie je ťažké porozumieť a srdcom uveriť prečo Kristus 

znova a znova v našich kosto loch kladie Veľkú noc na oltár, 

prečo toto srdce Veľkej noci, ukryté v chlebe a víne 

vkladá do dlaní kňaza. Robí to s tým istým zámerom ako 

vo Večeradle, aby vložil seba, svoje srdce, svoju celú Veľkú 

noc do hlbín nášho ja. Aby z nášho srdca urobil veľkonočné 

srdce, srdce, v ktorom je Veľká noc doma. Zmyslom 

Eucharistie je, aby pretvorila ľudské vnútro na chrám 

Najsvätejšej Trojice, aby naše srdce bolo aj svätostánkom 

aj veľkonočným obetným sto lom. Eucharistia je naozaj 

srdcom ľudského srdca. Je jeho životom, jeho bohatstvom, 

jeho záľubou, jeho všetkým. 

Na Veľ ký piatok 

Na Veľký piatok z Večeradla vystupujeme na Kalváriu 

k Pánovmu krížu, aby sme srdcom vnímali a prežívali 

jeho umučenie a smrť, ktorú podstúpil pre nás a za nás. 

Tieto dva výrazy „pre nás“ a „za nás“ treba osobitne podčiarknuť. 

Prvý hovorí, že my sme príčinou jeho umučenia 

a smrti – naše hriechy, že my sme zavinili jeho smrť. 

Výraz „za nás“ zasa znamená, že Ježiš Kristus podstúpil 

umučenie a smrť dobrovoľne a z lásky kvôli nášmu 

dobru, aby nás vykúpil a zachránil. Zomrel namiesto nás, 

aby odčinil naše krivdy a splatil dlh Otcovi. 

Keď sme v duchu vyšli ku Kristovi na Kalváriu vnímať 

jeho lásku a odkryť posolstvo tajomstva jeho výkupnej 

obeti kríža, nesmieme sa zastaviť pri výjave jeho umučenia, 

to by bolo málo, cez obraz mŕtveho Krista zohaveného 

umučením presvitá očiam nášho srdca iný obraz. 

Očami tela vnímame smrť, ale srdce objavuje život. Pozemským 

zrakom vidíme prehru a duchom hľadíme na 

víťazstvo. Zmysly pozorujú slabosť a viera hľadí do tváre 

sily. O takýto pohľad srdca na kríž nám ide, o pohľad 

viery. Veď kríž je smrť smrti. Kríž je koniec nerestí a začiatok 

čností. Kríž je porážka slabosti a víťazstvo sily. 

A hoci všetci ľudia všetkých čias majú v kríži pokušenie 

vidieť potupu a pohoršenie, apoštol národov hlása, že je 

prejavom Božej moci a Božej múdrosti. On hľadel na 

kríž vierou a preto zvolal: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím 

iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet 

ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ (Gal 6, 14) Kým pre 

iných bol kríž zahanbujúcou skutočnosťou, pre neho bol 

slávou a nevýslovnou radosťou srdca. 

Pán Ježiš všetko toto, čo vníma oko viery v jeho umučení 

a smrti kríža, svoju neko nečnú lásku, víťazstvo, moc 

a silu vložil do Najsvätejšej Eucharistie. V nej sprítomnil 

nielen svoju smrť, ale aj smrť smrti, svoju výhru, svoju 

veľkosť, hrdinstvo, svoju silu a moc. Toto všetko obsahuje 

Eucharistia. V nej viera vidí pravdivý a skutočný obraz 

ukrižovaného Krista. Nie Krista žobráka a zločinca, ktorého 

o všetko obrali, ale Kráľa, ktorému všetko patrí. Je to 

obraz Krista, ktorý má čo ponúknuť a dať. Najviac treba 

zdôrazniť pri vnímaní Kristovej smrti vtlačenej do Eucharistie 

moc jeho lásky, ktorá zomieraním neprehráva, 

ale víťazí. 

Prečo Ježiš Kristus vložil silu svojho víťazstva v smrti do 

Eucharistie? Odpoveď je jednoduchá a porozumie ju veriace 

srdce. Aby sa sila ukrižovaného Krista vliala do sŕdc 

tých, ktorí Eucharistiu budú sláviť a prijímať. V Eucharistii 

jeme Pánovo umučenie, požívame smrť smrti, akumulujeme 

sa silou Víťaza. Ježiš Kristus nás neprišiel oslobodiť 

od zápasov, ani ne prišiel zo zeme odstrániť kríž, ani 

nám nesľúbil raj na zemi. On prišiel cez kríž do Eucharistie 

a cez Eucharistiu do srdca, aby bol našou silou v zápasoch, 

skúškach, bolestiach a v zomieraní. Aby naše 

srdce naplnil mocou lásky, ktorá je silnejšia ako smrť. 

Na Svätú sobotu 

Z Kalvárie pokračuje naša cesta za Kristom do hrobu, 

v ktorom ho pochovali. Svätá sobota symbolizuje veľké 

ticho. Kristovo Telo uložené v hrobe čaká na vzkriesenie. 

V tento deň Cirkev nekoná liturgiu, je to deň určený na 

kontempláciu. V našich krajoch je zvykom konať adoráciu 

Najsvätejšej Eucharistii. Pamiatka Božieho hrobu je 

príležitosťou stretávania sa s eucharistickým Kristom. 

Podčiarkuje sa tak eucharistický ráz slávenia Veľkej 

noci. 

Kristov hrob, v ktorom ležalo jeho mŕtve Telo, privalený 

kameňom, je obrazom noci a tmy. Je znázornením sveta, 

ľudského pokolenia, z ktorého sa vytratil život po páde 

Adama do prvého hriechu ľudstva. Celá zem sa stala hrobom 

miliónov a miliónov ľudských tiel. Doteraz je jedným 

veľkým cintorínom. Takmer niet miesta na Zemi, 

kde by nebol pochovaný človek. Hriechom nastala noc 

a pre človeka prestal deň. 

Hriech zaclonil nebo a v ľuďoch, v ich srdciach, zavládla 

akoby dlhotrvajúca noc. V plnosti času Boh poslal na 

svet svojho Syna. Prišiel ako Slnko spravodlivosti a Svetlo 

vychá dzajúce z výsosti, aby vrátil život ľuďom na zemi. 

Toto Božie Slnko, čo končí ľudskú noc a odstraňuje duchovnú 

tmu, naplno zažiarilo pri Kristovom zmŕtvychvstaní. 

Skončila sa dlhá noc a nastal veľký deň. Pre 

jas Kristovho svetla sme noc, v ktorej vyšlo nové Slnko, 

začali nazývať Veľká noc. Možno by bolo lepšie volať tieto 

sviatky „Veľký deň“, lebo pre ľudstvo začal deň, ktorý už 

nebude mať západu. Je to udalosť návratu života do ľudských 

sŕdc. No vého života spoločenstva s Najsvätejšou 

Trojicou, stvorenia so svojím Stvoriteľom, Vykupi teľom 

a Posvätiteľom. 

Ježiš Kristus – Slnko spravodlivosti, premenil noc na deň, 

hrob na obydlie a ľudské srdce na chrám a svätyňu božstva.


5 

Slávme teda sviatky Pánovho zmŕtvychvstania ako synovia 

svetla a nie ako deti tmy. Ak prijmeme vierou jas Pánovho 

svetla do svojich sŕdc, my sami sa staneme svetlom 

pre svet v ktorom doznieva moc noci a tmy. Kristus 

povedal: „Vy ste svetlo sveta.... „Nech tak svieti vaše svetlo 

pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho 

Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16) Jas Zmŕtvychvstalého 

vyžaruje z nášho srdca vtedy, keď robíme dobro. Robiť 

dobro je forma i znak života, ku ktorému nás prebudil 

a prebúdza Kristus – Svetlo sveta, ktoré vyšlo na Veľkú 

noc a žiari v našich srdciach. 

Na Veľ konočnú nedeľu 

Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je dňom zvelebovania 

Najsvätejšej Trojice za dar Krista, ktorý sa pri vtelení stal 

pre nás človekom a ktorý svojím krížom a zmŕtvychvstaním 

nás pretvoril na Božích synov a dcéry. Z jeho otvoreného 

boku na kríži vyšla krv a voda. Vo dou sme boli 

v krste znovuzrodení a krvou v Eucharistii sme udržovaní 

pri živote. Sláviť Veľkú noc znamená ďakovať za 

sviatosť krstu, ktorým sme boli duchovne vzkriesení a za 

dar Eucharistie, v ktorej je záruka a zdroj trvania nového 

života v Kristovi. Pre pokrstených sú Veľkonočné sviatky 

dňami radosti srdca a vzdávania vďaky. 

Veľkonočné ráno nám odkrýva tajomstvo nevýslovného 

dobra, ktorým umučený a vzkriesený Kristus obohacuje 

naše srdcia. Toto dobro Veľkej noci má tri podoby: dobro 

viery, dobro nádeje a dobro lásky. Hlavne kvôli tomuto 

trojitému dobru bola Veľká noc. Toto troj násobné dobro 

je ovocím Veľkej noci, tej prvej, ktorá sa slávila v historickom 

čase a mieste, ale aj tej dnešnej, ktorú mysticky slávime 

tu a teraz. 

Veľká noc dáva nášmu srdcu v prvom rade dobro viery. 

Uschopňuje človeka, aby bol schopný veriť v Boha a veriť 

Bohu. Dáva mu schopnosť vstúpiť s ním do osobného 

spoločen stva a viesť s ním dialóg. V svetle viery poznávame, 

čo je dobré a čo zlé, sme schopní vyriek nuť a uskutočňovať 

áno dobru a nie zlu, ako sme to vyjadrili pri 

obnove krstného sľubu slo vami verím a zriekam. Veľká 

noc dáva chápavosť nášmu srdcu pre správnu hierarchiu 

hod nôt. Vedieť rozlíšiť, čo je viac a čo menej, čo je hlavné 

a vedľajšie. Dobro viery je najmä v tom, že nám deň čo 

deň odkrýva zmysel života a dáva nášmu životu v celku 

i v jeho jednotli vostiach správne a spásne zameranie. 

Druhým hlavným dobrom Veľkej noci je nádej. Vlieva 

do nášho srdca bezhraničnú dôveru v Boha a uschopňuje 

nás trpezlivo čakať na splnenie Božích prisľúbení, 

z ktorých najväčšie je vzkriesenie nášho tela. Nádej je pre 

človeka ako kotva v búrkach a vlnobití po zemského života. 

Ona zaručuje, že sa nestratíme ani sebe ani Bohu. 

Nádej z Veľkej noci je ako svetlo majáka, ktoré nedovolí, 

aby sme zablúdili, aby sme zišli z cesty. Spôsobuje aj to, že 

sme túžbou priťahovaní k Bohu podľa Ježišových slov: 

„A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem 

k sebe.“ (Jn 12, 32) Veľká noc je nielen posilou našej nádeje, 

ale je pre nás nádejou sama. „I keby som mal ísť tmavou 

dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 

23,4) 

Tretie a vrcholné dobro Veľkej noci je pre pokrstených 

dobro lásky. Veľkonočné tajomstvo nám dáva účasť na 

Božej láske, vťahuje nás do kolobehu a výmeny tej lásky, 

ktorá je medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým v Najsvätejšej 

Trojici. Tým, že nám Veľká noc vkladá Bo žiu 

lásku do nášho srdca, zároveň nás zažíha láskou k Bohu 

i k ľuďom. V sile Veľkej noci a jej pôsobením sme schopní 

vrhnúť sa do náručia Otca, ale zároveň sme uschopnení 

ho aj na podobňovať, otvárať náruč svojho srdca pre druhých. 

Uspôsobuje nás na to, aby sme boli prijatí, ale aj na 

to, aby sme sami prijímali. 

Viera, nádej a láska sú hlavné dary Veľkej noci a sú adresované 

ľudskému srdcu. Tieto tri dobrá Veľkej noci 

možno prijať len srdcom a len v ľudskom srdci majú 

svoje uplat nenie. Sú to zároveň vrcholné hodnoty pre 

ktoré sa oplatí žiť i zomierať. Sú poukazom – kre ditnou 

kartou, zárukou dôstojného života na zemi a sú aj naším 

vstupným vízom do neba. 

Ľubomír Pekarčík, dekan 

Milí veriaci, vo veľkonočnom období Vás chceme srdečne pozvať na tri zaujímavé akcie: 

vo štvrtok 20. apríla o 16.00 hod. sa počas svätej omše uskutoční slávnostné posvätenie kaplnky 

Sedembolestnej Panny Márie v Nemocnici s poliklinikou L. Nádaši-Jégeho, 

v stredu 26. apríla sa vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej uskutoční tradičný koncert 

v rámci medzinárodnej súťaže Talenty pre Európu. Bližšie informácie sa včas dozviete z plagátov, 

v piatok 28. apríla o 19.00 hod. sa vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej predstaví zbor 

slovenských učiteliek OZVENA. 

Vaši kňazi


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI 

Modlitby matiek 

Milé mamy, staré mamy 

a duchovné mamy! 

Takto zneli začiatky našich modlitbových 

stretnutí počas modlitbového 

trojdnia Modlitieb matiek v dňoch 

27. – 29. januára t.r. Chcem sa poďakovať 

všetkým, ktorí akýmkoľvek 

spôsobom pomohli a umožnili sa 

nám spolu stretnúť a spoločne nášho 

Pána odprosovať, chváliť, prosiť a ďakovať 

za naše deti a dar materstva. 

Nech vás Pán napĺňa svojím požehnaním. 

Vďačná mama Zdena 

Ukáž čo vieš! 

Náš miništrantský celok sa nechal inšpirovať 

minulým rokom, kedy sme 

vám ukázali naše vedomostné a fyzické 

schopnosti a niečo podobné 

sme pripravili aj tento rok. A tak 

5. februára t.r. sa v telocvični ZCŠ 

A.Radlinského o 16.00 hod. začal bohatý 

program, a to nielen pre miništrantov, 

ale aj pre divákov. Pre 

všetkých bolo pripravené občerstvenie. 

Súťaž pozostávala z piatich veľmi zaujímavých 

kôl, ktoré dosvedčili, že 

okrem práce pri oltári zvládneme aj 

iné všestranne zamerané úlohy. Prvé 

kolo sa skladalo z dvoch častí – text 

zo Sv. písma na doplnenie a otázky 

z Nového zákona. Samozrejme, že takéto 

úlohy miništranti zvládli bravúrne, 

hoci sa sem-tam vyskytla nejaká 

chybička. 

V druhom kole naši chlapci ukázali 

divákom, akí sú zruční v nosení pingpongovej 

loptičky na lyžičke. Ešte 

sme im to sťažili, pretože úlohou bolo 

s loptičkou na lyžičke prejsť prekážkovú 

dráhu (prejsť po lavičke, popod 

lavicu a obísť zloducha, ktorého hral 

náš komparzista Laci Stolárik). 

Aby si mohli chlapci vydýchnuť, tretím 

kolom bola liturgická olympiáda. 

Pozostávala z desiatich otázok týkajúcich 

sa liturgických vecí, s ktorými 

sme v kontakte pri sv. omši. Stav bol 

stále napínavý a nerozhodný, bolo 

ťažké tipnúť si víťaza. Štvrté kolo 

malo preveriť presnosť miništrantov. 

Ich úlohou bolo hodiť tri tenisové 

loptičky cez basketbalový kôš. Ani po 

tomto kole nebolo ešte nič rozhodnuté. 

Nakoniec prišlo piate kolo. Keďže sa 

blížil pôst, dopriali sme im zopakovať 

si krížovú cestu, a to tak, že každý 

tím si vybral jedno zastavenie a pred 

všetkými im ho bez prípravy zahral. 

Najlepšie predstavenie nám ponúkol 

ochotnícky súbor skupiny č.3, ktorý 

sa stal celkovým víťazom. Ale nikto 

neodišiel naprázdno, každý si niečo 

odniesol. Traja najlepší miništranti 

za mesiac si dokonca odniesli rozprávkovo 

plné koše sladkostí. Ak sa 

aj vám páčil náš program a chceli by 

ste si to skúsiť sami, nabudúce príďte 

tiež. A kto má záujem, nech sa pridá 

k nám, miništrantom. Nebojte sa, 

prijímame každého. 

Nakoniec zazvonil zvonec a vedúci 

museli upratovať. 

Za miništrantov Juraj Pazdera 

Cez prázdniny sa naše 

deti nenudili ... 

Animátorky, animátori, starší miništranti 

a sestry Saleziánky pripravili 

pre deti počas jarných prázdnin dva 

pekné dni plné hier, dobrodružstva, 

v ktorých však nechýbala ani spoločná 

modlitba. 

Začali sme v utorok 7. marca pred 

Pastoračným centrom. Našim cieľom 

bola Vyšnokubínska skalka. Cestou 

sme mali množstvo zaujímavých aktivít, 

ktoré nám pomohli zabudnúť 

na únavu a tiež sme sa zastavili v kaplnke 

u našich sestier Saleziánok, aby 

sme poďakovali za naozaj krásny deň. 

Ani sme sa nenazdali a už sme boli 

pri kríži na Skalke. Cesta späť bola 

jednoduchšia. Keďže bolo veľa snehu, 

využili sme igelity, lopáre... a čochvíľa 

sme boli v mládežníckom stredisku 

Dominika na Banisku. Unavení, ale 

predsa veselí, sme si pozreli animovaný 

film o sv. Patrikovi, zahrali 

pingpong a pochutnali na špekačkách. 

Plní zážitkov sme odišli domov. 

Keďže sme sa spolu cítili dobre 

a prázdniny ešte ani zďaleka nekončili, 

stretli sme sa aj vo štvrtok. Pridali 

sa k nám miništranti a tak sa 

mohol začať akčný deň. Prečo akčný? 

Po meste sa pohybovali dvaja tajní 

agenti a úlohou detí bolo odhaliť ich. 

No nebolo to také ľahké, pretože 

popri tom ich čakalo ešte veľa iných 

úloh. My „starší“ sme mali dosť práce 

ustrážiť malých detektívov. Ku každému 

dobrodružstvu patrí aj poklad, 

ktorý treba nájsť. S mapami v ruke 

sme ten náš našli v okolí nášho farského 

kostola. Keďže vonku bola ešte 

zima a všetky ihriská boli zamrznuté, 

využili sme telocvičňu našej základnej 

cirkevnej školy. Vybíjaná, futbal 

a žmurkaná boli jedny z hier, ktoré 

nás zabavili a mnohých aj unavili. 

Počas týchto dní sme mali možnosť 

zažiť spolu množstvo pekných chvíľ 

a nadviazať nové priateľstvá. Za to 

patrí najväčšia vďaka nášmu nebeskému 

Otcovi. 

Mirka Stoláriková 

a Paulína Mäsiarová 

Snímka: Paulína Mäsiarová


7 


Vzácne víťazstvo 

Farnosť Okoličné usporiadala 8. marca 

t.r. Miništrantský medzifarský hokejbalový 

turnaj, ktorého sa zúčastnilo 

6 tímov (Dolný Kubín, Okoličné, 

Lisková, Liptovský Mikuláš, Bobrovec, 

Matiašovce). Hneď ráno po svätej 

omši sme sa spolu s pánom kaplánom 

Milošom Labašom vydali do 

Okoličného. Po úvodnej modlitbe 

sme sa oboznámili s pravidlami 

a systémom hry (3 hráči + 1 brankár). 

Potom sa rozlosovali skupiny 

a začala sa hra. 

Úvodný zápas sme zohrali s Liskovou, 

s ktorou sme prehrali 5:4. Po zápase 

sme mali krátku poradu, a tak 

sme sa dali do poriadku. Náš druhý 

a zároveň posledný zápas v základnej 

časti sme hrali s domácim mužstvom 

Okoličné. Už od začiatku sme si poriadne 

držali obranu a domácich sme 

nepúšťali do šancí, no hrajúci kapitán 

tímu z Okoličného miestny pán kaplán 

Miroslav alias Mikro nám ušiel 

a strelil gól. No jeden gól nás nezlomil 

a po výborných zákrokoch Tomáša 

Kočalku v bráne si do útoku 

dvakrát vybehol Rišo Čižmár a otočil 

zápas na 2:1. Nakoniec sme ich tak 

zatlačili, až sme zabudli na obranu 

a bolo vyrovnané. 

Vedeli sme, že musíme vyhrať, pretože 

duel, čo sa hral predtým, Okoličné 

- Lisková 6:1, nás vrátil nazad 

do boja o semifinále. Uvedomili sme 

si, že je ešte skoro na odchod domov 

a tak najprv Rišo Čižmár opäť zvýšil 

na 3:2. Zostávali dve minúty do konca 

duelu. Hrali sme presilovku. Do 

útoku sa postavili Rišo Čižmár a Juraj 

Pazdera a kombinačne rozrušili 

obranu Okoličného. Juraj Pazdera 

strelil najprv z presilovky na 4:2, potom 

si vybehol a ukončil gólovú nádielku 

na 5:2. Ihrisko bolo maličké 

a tak bolo ťažké udržať takýto stav, 

no podarilo sa. 

Po perfektne zohranom zápase 

s Okoličným sme sa umiestnil na prvej 

priečke a v semifinále nás čakali 

chlapci z Bobrovca s priemerným 

vekom 13 rokov. Duel sa začal veľmi 

rýchlo, už po prvých dvoch strelách 

Laco Stolárik od vlastnej brány prelomil 

strelou obranu súpera. Tomáš 

Kočalka sa nudil v bráne, zatiaľ čo sa 

formácie v útoku hrali s loptičkou. 

Súper potom inkasoval ďalšie góly, 

ktoré padali ako zo sita, až nakoniec 

sme začali zahadzovať šancu po šanci. 

Najväčšiu šancu zahodil Matej Kočalka, 

keď Juraj Pazdera prebehol celé 

ihrisko, stálym premiešavaním loptičky 

a skvelými fintami si počkal na 

neho, kým si nabehne, prihral mu, no 

on z 10 centimetrov do prázdnej 

brány najprv netrafil prázdnu bránu 

a následne netrafil ani dorážku. Ale 

našich šancí bolo dosť, vyhrali sme 

8:1 (Laco Stolárik 1 gól a Juraj Pazdera 

7 gólov). 

Nakoniec sme sa dostali až do finále, 

kde sme si zopakovali repete s tvrdými 

hráčmi z Okoličného. Hrali 

sme našou typickou taktikou, vsietili 

sme dva góly a snažili sa udržať si výsledok. 

No potom sme povolili 

a o výsledok sme prišli. Navyše, Laco 

Stolárik to už nevydržal a ukázal 

svoju horšiu stránku – zafauloval. 

Hrali sme posledné dve minúty 

v oslabení, na ktoré sme na ihrisko 

poslali Riša Čižmára a Juraja Pazderu, 

v doterajšom priebehu najaktívnejších 

hráčov. Tí dokonca vycítili 

šancu na útok (opakujem, v oslabení) 

a strelili gól na 3:2, ktorý o všetkom 

rozhodol – stali sme sa víťazmi. 

Chce me sa poďakovať nášmu pánu 

dekanovi, ktorý nás podporil nielen 

morálne, ale podporil aj naše žalúdky 

rôznymi sladkosťami, džúsmi a iným 

občerstvením. Nakoniec sme doma 

v Kubíne išli na sv.omšu, kde sme sa 

poďakovali nášmu Pánovi za pekný 

deň i za výhru. 

A čo dodať na koniec? Náš pohár 

stojí v sakristii Farského kostola. 

Juraj Pazdera 

Od Tatier k svätosti 

Keď už západné a východné Slovensko 

po jarných prázdninách opäť začalo 

„zarezávať“ v škole, my sme hodili 

školské tašky do kúta a hybaj 

okľukou cez Kraľovany do Važca pod 

Tatrami. Namiesto sánok, lyží a natrepaných 

ruksakov plných teplého 

oblečenia sme niesli len papuče, ruženec 

a Sväté písmo. Z toho vyplýva, 

že cieľom našej cesty bol nielen relax, 

vypnutie od školy, no hlavne duchovné 

obohatenie. 

Vo Važci sme strávili tri dni, počas 

ktorých sme mali štyri zaujímavé 

prednášky, no témou neboli zložité 

teologické úvahy, ale snažili sme sa 

objasniť otázky bežného duchovného 

života. 

Pôst je obdobie, keď si pripomíname 

Ježišove ukrižovanie za naše hriechy. 

Pred 2000 rokmi to neboli len skutky 

Judáša a Poncia Piláta, ktoré ho pribili 

na kríž, ale aj veľkňazov, vojakov 

a ľahostajného davu, ktorí svojim ne- 

Pokračovanie na 8. strane



Dokončenie zo 7. strany 

záujmom spôsobili to, že vyhrala 

veľká nespravodlivosť. 

Uvedomujeme si, že medzi minulosťou 

a súčasnosťou nie je vlastne až 

taký veľký rozdiel? Pretože ľudia sa 

síce menia, ale hriechy sú vždy tie 

isté. 

Ďalšou témou bola osobná modlitba. 

Mnohí z nás zistili, že to nie je len 

päťminútové odrapkanie naučených 

modlitieb a litánií, ale predovšetkým 

rozhovor môjho srdca s Božím. Veď: 

,,Dobré vidíme len srdcom. To hlavné 

je očiam neviditeľné.“ 

Alebo svätá omša. 45-minútové 

nudné sedenie v kostole a počúvanie 

nezáživných obradov. Omyl vážení!!! 

Každá časť sv. omše má svoj hlboký 

význam. Pokúsme sa uvedomiť si, že 

je to jedna z hlavných vecí, ktoré nám 

Ježiš zanechal, aby sa mohol s nami 

denne stretávať. 

Ale všetkého veľa škodí, teda aj ,,svätosti“. 

Veď si predstavte, že by sme 

tam len sedeli a duchovne sa vzdelávali. 

Asi by sme sa všetci zbláznili. No 

naši ,,pastieri“ mysleli aj na to. Preto 

nechýbal ani zábavný večer, kde si 

každý prišiel na svoje. Vtipom a humoru 

nebolo konca a z večernej 

idylky nás vytrhol až zvonec zvolávajúci 

na modlitbu. (Poznámka pre zúčastnených: 

,,Lebo lepra.“) 

Táto duchovná obnova prevýšila 

všetky naše očakávania, za čo sa chceme 

poďakovať Bohu a našim už 

spomínaným ,,pastierom“, konkrétne 

– pánu kaplánovi Petrovi, Petre Jurčákovej, 

Andrei Feckovej a Andrejovi 

Kuhejdovi. Špeciálna vďaka patrí ľuďom, 

ktorí sa postarali o to, aby sme 

nezamrzli a nepomreli od hladu (kurič 

a kuchár). Za to všetko vám posielame 

šek s vatikánskou menou: 

PBZ. 

P.s.: Milí moji... (ako hovorí p. kaplán), 

musíte uznať, nebolo nám perfektne? 

Katka Grofčíková 

a Andrea Draganová 

Máme rozviazané 

ruky... 

Chcela by som sa podeliť s dojmami 

a so zážitkami z nášho eRko výletu 

vo Švošove (9.–10.3.). Bolo nás tam 

celkom 10, z toho 9 dievčat a jediný 

chlapec (môj brat). Ubytovaní sme 

boli v priestoroch materskej školy. 

Mali sme veľmi pestrý program. Páčilo 

sa mi, že sme sa museli o všetko 

postarať spoločne a navzájom si pomáhať 

pri práci. Dni boli okrem práce 

vyplnené mnohými dynamikami 

a rozhovormi, cez ktoré sme sa učili, 

ako sa môžeme viac priblížiť k Bohu, 

že sa to dá len skrze Ježiša a kríž, 

ktorý vyžaduje lásku a obetu. 

Na vlastnej koži sme zažili, ako môžeme 

byť vedení Duchom Svätým, 

keď mu to dovolíme. Veľmi ma oslovila 

najmä dynamika, pri ktorej sme 

mali na hodinu zviazané ruky. Bez 

pomoci iných sme nemohli robiť 

mnohé činnosti. Podobne nás zväzuje 

aj hriech. Začala som si uvedomovať 

moju slabosť. Ani ja, zviazaná 

hriechom, nedokážem mnohé veci 

vo svojom živote zvládnuť bez pomoci. 

Teraz však viem, že Ježiš je tou 

posilou a vďaka jeho krížu som slobodná 

– mám rozviazané ruky. 

A viem, že keď ho úprimne prosím 

o silu, On mi ju dá... 

Klára Marettová 

Dekanátne kolo 

Biblickej olympiády 

Dňa 11. marca 2006 sa uskutočnilo 

v Pastoračnom centre dekanátne 

kolo biblickej olympiády - kategória 

základné školy. Súťaže sa zúčastnilo 9 

škôl: ZŠ M. Hattalu, ZŠ Nemocničná, 

ZŠ Kňažia, ZŠ A. Radlinského, Gymnázium 

POH, ZŠ M. Kukučína, ZŠ 

Zázrivá, ZŠ Istebné. Žiakov privítala 

porota v zložení: pán kaplán Mgr. Peter 

Randják, PaedDr. Mária Janáková, 

sr. Zuzana a Mgr. Katarína Ileninová, 

ktorá moderovala celú súťaž. 

Tento rok si žiaci za pomoci svojich 

katechétov naštudovali dva biblické 

spisy – druhú knihu Machabejcov 

a evanjelium podľa sv. Jána. Biblická 

olympiáda mala 5 kôl rozdelených na 

biblický test (25 otázok), vyriešenie 

krížovky, citáty zo Svätého písma (kto 

uvedené povedal komu), správnosť 

biblických tvrdení (áno – nie), biblický 

obraz (žiaci mali napísať názov 

troch udalostí, kde sa odohrali a doplniť 

citát z Písma). 

Trojčlenné družstvá boli výborne 

pripravené, preukázali dobré znalosti 

zo Svätého písma.


9 


1. miesto – ZŠ Zázrivá 

2. miesto – ZŠ A. Radlinského 

3. miesto – ZŠ J. Matúšku 

Víťazky dekanátneho kola biblickej 

olympiády 

Umiestnenie bolo nasledové: 

1. miesto: ZŠ Zázrivá – 64 bodov 

2. miesto: ZŠ A. Radlinského – 62 bodov 

3. miesto: ZŠ J. Matúšku – 58 bodov 

Počas prestávky po treťom kole 

chlapcom, dievčatám i katechétom 

dobre padlo pripravené občerstvenie. 

Na záver všetci zúčastnení dostali 

diplomy a rôzne hodnotné ceny, za 

ktoré patrí naša srdečná vďaka štedrým 

sponzorom súťaže. Poďakovanie 

patrí tiež všetkých katechétom a kňazom, 

ktorí pomohli svojim zverencom 

s prípravou na biblickú olympiádu. 

Víťazky zo Zázrivej postúpili do aprílového 

diecézneho kola v Spišskom 

Podhradí. 

M. Spišáková 

Snímky: Katarína Ileninová 

Nikodémska noc 

Tak ako pred mnohými rokmi sa Nikodém 

stretol s Ježišom hlboko 

v noci, lebo ho túžil lepšie spoznať 

a dozvedieť sa čosi nové o Božom 

kráľovstve, tak sa stretli v noci 

z piatku 17. marca na sobotu miništranti 

našej farnosti v stredisku Dominika. 

Bolo nás spolu asi 30. Prišli 

miništranti z Bysterca, Brezovca aj 

z Vyšného Kubína. 

Stretnutie sa začalo večer príhovorom 

o Nikodémovi. Na ňom sme si 

všimli hlavne jeho záujem o Ježiša 

a odvahu, ktorá sa stupňovala – až sa 

nebál otvorene prihlásiť k Ježišovi. 

Určite to nemal ľahké, veď doba, 

v ktorej žil, bola nepriaznivo naklonená 

Ježišovmu učeniu. 

Prostredie, v ktorom žijeme my 

a hlavne mladí, potrebuje počuť o Ježišovi. 

A my musíme nájsť odvahu 

Nikodéma, aby sme o ňom nerozprávali 

iba v noci, keď nás nikto nevidí 

a nikto nepočuje.... 

Ďalej nasledovali rôzne scénky z Biblie. 

Na nich sme si mohli všimnúť ako 

vnímal zradu Judáš alebo ako prežíval 

chvíle „slobody“ zločinec Barabáš. 

Zvlášť pri Barabášovi mohol 

každý z nás dokončiť jeho príbeh. 

V jednom sme sa zhodli. Tak ako 

vtedy Barabáš musel pochopiť, že 

tento nevinný muž zomrel za neho - 

a táto myšlienka ho určite zmenila, 

tak aj my sa budeme snažiť v tomto 

duchu prežívať Veľkonočné trojdnie. 

Po programe sme sa navečerali a začali 

sme hrať sériu spoločenských 

hier. Pri nich sme sa spoznali, nakoľko 

medzi nami boli aj noví miništranti. 

Nad ránom niektorí išli spať, 

iní sa rozhodli vydržať do rannej sv. 

omše. Keďže v sobotu bola vo farnosti 

celodenná poklona, každý z nás 

odchádzal do chrámu nielen kvôli 

službe, ale hlavne kvôli najdôležitejšiemu 

stretnutiu s Ježišom. 

Veríme, že takéto stretnutia pomôžu 

k vytvoreniu lepších vzťahov medzi 

nami a Ježišom. 

Miloš Labaš, kaplán 

Krížová cesta za 

nenarodené deti 

Počas tohtoročných dvoch nedieľ, 19. 

marca vo Farskom kostole a 26. 

marca v kostole na Brezovci, sa deti 

z eRka spolu s veriacimi modlili pobožnosť 

krížovej cesty za nenarodené 

deti. Týmto spôsobom sme sa chceli 

pripojiť k všetkým tým, ktorí si pripomínajú 

25. marec ako Deň počatého 

dieťaťa a majú v úcte život každého 

človeka, aj toho ešte nenarodeného. 

Pri jednotlivých zastaveniach sme 

ďakovali za našich rodičov, ktorí nám 

umožnili prísť na tento svet a zároveň 

sme prosili za tie deti, ktoré sú 

ohrozené a siaha sa im na život. Uvedomovali 

sme si, že všetci sme zodpovední 

za to, keď v našom svete zomierajú 

nevinní. Po záverečnej modlitbe 

sme rozdávali biele stužky, ako 

symbol 25. marca, aby sme aj takýmto 

viditeľným spôsobom vyjadrili svoj 

postoj k životu. 

Vaši eRkári 

Snímka: internet


Ján Pavol Veľ ký 

Od 

smrti Jána Pavla II. veľa 

duchovných z Vatikánu, 

vrátane Angela kardinála Sodana vo 

svojej písanej verzii kázne na zádušnej 

omši, hovoria o zosnulom pápežovi 

ako o Jánovi Pavlovi Veľkom. 

Titul “Veľký” doposiaľ nosia iba 

dvaja pápeži z prvého tisícročia, Lev 

Veľký a Gregor Veľký. Znalci cirkevného 

práva tvrdia, že neexistuje oficiálny 

proces pre uznanie pápeža za 

“Veľkého”; titul sa získava na základe 

všeľudového a kontinuálneho používania. 

Zároveň takmer okamžite 

po jeho smrti sa začali ozývať hlasy 

volajúce po čo najskoršom vyhlásení 

Jána Pavla II. za svätého. Už na 

jeho pohrebe v Ríme viacerí veriaci 

držali transparenty s talianskou výzvou 

“Santa Subito” (ihneď svätý). 

Joseph kardinál Ratzinger, ktorý celebroval 

svätú omšu, ukončil svoju 

homíliu slovami: „Môžeme si byť istí, 

že náš milovaný pápež teraz stojí 

v Božom okne, pozerá na nás a žehná 

nám.“ 

Toto svoje presvedčenie o tom, že 

Ján Pavol II. je už dnes v spoločenstve 

svätých u Boha, vyjadril kardinál 

Ratzinger, už ako pápež Benedikt 

XVI., veľmi rýchlo po svojom 

zvolení za nástupcu Jána Pavla II. 

Už 13. mája 2005 nariadil okamžitý 

začiatok procesu jeho svätorečenia. 

Rozhodol sa teda obísť pravidlá, nariaďujúce 

čakať najmenej päť rokov 

od úmrtia kandidáta, kým sa môže 

začať proces vedúci k jeho konečnému 

svätorečeniu. 

O prvom prípade zázraku pripisovanom 

Jánovi Pavlovi II. sa začalo 

diskutovať v Mexiku hneď po jeho 

smrti. V mexickej diecéze Zacatecas 

sa pripisuje uzdravenie dieťaťa na 

príhovor zosnulého pápeža. Diecéza 

potvrdila, že o tomto prípade existujú 

dokumenty. Ide o José Heron 

Badilla, v čase smrti Jána Pavla II. 

19-ročného. Ako štvorročného ho 

postihla mimoriadne ťažká forma 

leukémie. Keď pápež navštívil v roku 

1990 Zacatecas, išli rodičia s týmto 

dieťaťom vychudnutým na kosť na 

letisko. Pomocou známych z biskupského 

ordinariátu dostali miesto 

v prvom rade. Pápež vzal dieťa do 

rúk, pobozkal ho a povedal mu, aby 

vypustilo holubicu, ktorú držalo 

v rukách. Táto scéna je zachytená na 

fotografii, ktorú vtedajší biskup 

a súčasný kardinál Javier Lozano 

Barragán neskôr ukázal v Ríme pápežovi. 

Porozprával mu, že to chudé 

dieťa na obrázku po stretnutí s ním 

zrazu ozdravelo. Pre rodičov nebolo 

pochybností, že išlo o „zázrak pápeža“. 

Lekári im predtým nedávali 

ani najmenšiu nádej, že by ich syn 

mohol prežiť. 

Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji 

proti Parkinsonovej chorobe a ďalším 

chorobám v prvú sobotu po 

Veľkej noci, 2. apríla 2005 o 21.37 

miestneho času, 46 dní pred svojimi 

85. narodeninami vo svojom súkromnom 

apartmáne vo Vatikáne. 

Telo Jána Pavla II. bolo od 4. apríla 

až do 7. apríla vystavené v Bazilike 

sv. Petra. Pohreb začal v piatok 8. 

apríla o 10. hodine, po ňom jeho 

telo pochovali v krypte pod bazilikou 

v hrobke pápežov. 

Svoje posledné slová adresoval mladým 

ľuďom. Povedal: „Hľadal som 

vás a teraz ste vy našli mňa. Ďakujem 

Vám.“ 

Spracované podľa internetu 

Výzva rodinám 

Milí čitatelia Farského listu! 

V posledných rokoch sledujeme ako 

sa stavia naša spoločnosť k úlohe rodiny. 

Všeličomu sa možno v živote 

naučiť z kníh. Na rozličné profesie 

a životné povolania sa človek musí 

obyčajne dlho pripravovať štúdiom 

a praxou. Výchova detí patrí nesporne 

k jednému z najťažších 

umení. Pritom ide o veľmi delikátnu 

záležitosť s ďalekosiahlými dôsledkami 

nielen pre jednotlivca ale pre 

celú ľudskú spoločnosť. Stav spoločnosti 

je vždy verným obrazom výchovy 

mladej generácie. 

Každá ľudská bytosť pre svoj prirodzený 

vývoj potrebuje rodinu. Rodinu, 

ktorá ho prijíma, sprevádza, 

miluje a ktorá spolupracuje na rozvoji 

všetkých svojich ľudských rozmerov. 

Pýtame sa, aká je úloha otca 

a úloha matky v dnešnej rodine 

podľa Vás, aby rodina dosiahla tento 

cieľ? 

Vaše názory k téme, môžete vyjadriť 

písomnou formou a odovzdať do 

konca mája, do škatuliek, ktoré budú 

umiestnené v našich kostoloch, s názvom 

RODINA. Prosíme všetkých, 

ktorým rodina nie je ľahostajná: 

mladých, manželov, rodičov, starých 

rodičov a všetkých, zapojte sa 

a prispejte svojim názorom. Na túto 

tému plánujeme v mesiaci jún usporiadať 

besedu s odborníkmi. Termín 

besedy bude včas oznámený. 

Ďakujeme všetkým za ochotu podeliť 

sa so svojim názorom. Na Vaše názory 

sa tešia 

Saleziánski spolupracovníci 

Snímka: internet


11 

... habemus papam... 

19. apríla 2006 uplynie rok od zvolenia 

kardinála Josepha Ratzingera 

za hlavu Katolíckej cirkvi. Už rok je 

naším pastierom on, Benedikt XVI. 

Pokúsme sa teda zosumarizovať 

tento prvý rok jeho pontifikátu: 

• za pápeža bol kardinálskym zborom 

zvolený 19. apríla 2005. 

• inaugurácia Sv. Otca sa konala 24. 

apríla 2005 na námestí sv. Petra pri 

slávnostnej svätej omši. Vo svojom 

príhovore vtedy Benedikt XVI. 

uviedol, že chce ako pápež plniť 

Božiu vôľu a prosil nás o modlitby 

za odvahu a silu niesť bremeno 

tohto zodpovedného úradu. 

• 7. mája 2005 slávnostne prebral katedru 

rímskeho biskupa v Lateránskej 

bazilike, ktorá je sídlom rímskeho 

biskupstva. 

• 28. júna 2005 sa začal beatifikačný 

proces Jána Pavla II. Sv. Otec Benedikt 

XVI. udelil výnimku, takže sa 

tento proces mohol začať ihneď 

a nemusel byť dodržaný predpísaný 

časový odstup od smrti kandidáta 

na blahorečenie. 

• 18. – 21. augusta 2005 sa uskutočnila 

prvá zahraničná cesta. Sv. Otec 

navštívil XX. Svetový deň mládeže 

v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. 

• 11. októbra 2005 predstavil knihu 

„Božia revolúcia“, ktorá je zbierkou 

príhovorov počas Svetového dňa 

mládeže v Kolíne. 

• 23. októbra 2005 svätorečil prvých 

svätých. 

• 24. októbra 2005 predstavil knihu 

„Benediktova Európa v kríze kultúr“. 

• 25. decembra 2005 – prvé „pápežské“ 

Vianoce; prvé vianočné posolstvo 

a požehnanie „Urbi et orbi“. 

• 25. januára 2006 predstavil svoju 

prvú encykliku „Boh je láska – 

Deus caritas est“. 

• 24. marca 2006 vymenoval pätnástich 

nových kardinálov. Medzi nimi 

je aj krakovský arcibiskup Stanisław 

Dziwisz, ktorý bol osobným tajomníkom 

pápeža Jána Pavla II. 

Toto sú najdôležitejšie udalosti prvého 

roku pápeža Benedikta XVI. Pápežských 

povinností je samozrejme 

oveľa viac: pravidelné generálne audiencie 

v stredu na námestí sv. Petra, 

pravidelná nedeľná modlitba Anjel 

Pána s príhovorom, prijímanie oficiálnych 

diplomatických návštev, starosť 

a riešenie problémov v celej 

Cirkvi, vydávanie úradných dokumentov 

a dekrétov, vymenúvanie nových 

biskupov... 

Ďakujeme Bohu za vzácny dar, ktorý 

sme dostali v osobe Svätého Otca Benedikta. 

Želáme mu Božiu pomoc 

a požehnanie v jeho zodpovednej 

apoštolskej práci a chceme ho uistiť, 

že naňho stále myslíme vo svojich 

modlitbách. Živ, Bože, Otca Svätého, 

námestníka Kristovho! 

Deus caritas est 

„Boh je láska a kto ostáva v láske, 

ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1 

Jn 4,16) Týmito slovami začína prvá 

encyklika pápeža Benedikta XVI. 

s názvom Deus caritas est. Samotný 

názov encykliky, ako aj jej prvé slová, 

sú vyjadrením ústredného posolstva 

celej kresťanskej viery. Vo svete, 

v ktorom vládne tak často nenávisť 

a násilie, je kresťanské posolstvo Boha-Lásky 

nanajvýš aktuálne. 

Predstavili ju vo Vatikáne 25. januára 

2005. Encyklika Deus caritas est má 

dve hlavné časti. Prvá ponúka teologicko-filozofické 

zamyslenie nad 

„láskou“ v jej rôznych dimenziách, 

ako eros, philia, agapé, so spresnením 

niektorých podstatných prvkov lásky 

Boha k človeku a vnútorného vzťahu, 

v akom je táto láska s ľudskou láskou. 

Druhá časť pojednáva o konkrétnom 

napĺňaní prikázania lásky vo vzťahu 

k blížnemu. 

Prefekt Kongregácie pre náuku viery, 

arcibiskup William Levada, pri prezentácii 

encykliky v tlačovom stredisku 

Svätej Stolice, uviedol: „Je to 

„silný“ text, ktorý sa stavia proti pomýlenému 

užívaniu mena Boha a proti 

nejasnému, dvojznačnému chápaniu 

pojmu láska, čo je v dnešnom svete tak 

veľmi zjavné. Svätý Otec si zvolil za 

tému svojej prvej encykliky lásku, pretože 

slovo »láska« je dnes tak veľmi 

obnosené, ošúchané, obohrané a zneužívané, 

že ho je niekedy aj ťažko čo 

len vysloviť. (...) My sa ho nemôžeme 

jednoducho vzdať. Musíme ho znovu 

prijať, očistiť a prinavrátiť mu jeho pôvodný 

lesk, aby mohlo ožiariť náš život 

a priviesť nás na správnu cestu. (...)“ 

Predseda Pápežskej rady Cor Unum, 

arcibiskup Paul Cordes, sa na prítomných 

v tlačovej sále vo Vatikáne obrátil 

slovami: „Tak, ako jeho predchodcovia, 

chce teraz aj Svätý otec týmto 

prvým dokumentom vytýčiť základné 

línie svojho práve začatého pontifikátu. 

Zároveň je treba pripomenúť, že predstavený 

dokument je absolútne prvou 

encyklikou venovanou téme lásky.“ 

Spracoval Richard Jurík, kaplán 

Snímka: internet


Prítomná sila Pravdy 

Kresťanstvo je žijúca pravda. (...) Niektorí 

o ňom hovoria ako o udalosti 

z dávnych čias, ktorá len nepriamo pôsobí 

na dnešný život. Ja však nemôžem 

pripustiť, aby sme ho odsunuli do dávnych 

dejín. Hoci má svoje korene 

v slávnej minulosti, predsa je jeho sila 

prítomnou silou. 

(J. H. Newmann) 

Citovanú skutočnosť nám predstavila 

úspešná putovná panelová didaktická 

výstava s názvom Z Jeruzalema 

ku všetkým národom, svedectvá 

o počiatkoch kresťanstva, ktorá bola 

nainštalovaná vo výstavnej sieni 

Mestského kultúrneho strediska 

a otvorená od 2. do 22. marca. Slovenskú 

verziu pripravilo hnutie Spoločenstvo 

a oslobodenie a vďaka iniciatívnym 

ľuďom z občianskeho 

združenia Orava Fénix mohla spomínaná 

výstava na chvíľu zakotviť aj 

v našom meste. Jej cieľom bolo sprístupniť 

širokej laickej i odbornej verejnosti 

zaujímavé a logicky usporiadané 

poznatky o kresťanstve posledných 

desiatich rokov archeologického 

výskumu tejto problematiky. 

Samotná výstava bola rozdelená do 

štyroch sekcií. Prvá sekcia zachytávala 

archeologické nálezy zo židovsko-palestínskeho 

prostredia v Ježišových 

časoch. Išlo o fotografie zobrazujúce 

napríklad nápis z Chrámovej 

hory, nápis s menom Poncia 

Piláta, mincu z čias vlády Herodesa 

Agrippu I., ale i kostnicu s menom 

Alexandra, syna Šimona Cyrénskeho. 

Druhá sekcia súvisela s ohlasovaním 

evanjelia pohanom, ktoré sa neodmysliteľne 

spája s apoštolom Pavlom. 

Fotografie máp spoľahlivo zachytávajú 

jeho tri misijné cesty a nakoniec 

cestu do Ríma, kde v roku 67 zomrel 

mučeníckou smrťou. Usmrtený bol 

tri míle za mestom na ceste do Ostie. 

Autor prvých Dejín Cirkvi – Eusébius 

z Cézarey píše, že apoštoli si rozdelili 

vtedajší známy svet na misijné 

zóny, kam sa rozišli (Tomáš k Partom, 

Ján do Ázie, Peter do Pontu a do 

Ríma, Ondrej ku Skýtom, Matúš do 

Etiópie, Bartolomej do Indie, Ján 

spravoval cirkev v Efeze, kde aj zomrel). 

Tretia sekcia mapovala kultúrne 

a náboženské podmienky, v ktorých 

sa kresťanstvo šírilo. Grécko – rímske 

prostredie sa vyznačovalo vierou 

v mnohých bohov, čo dokumentovali 

fotografie boha Serapida, sochy Izis, 

hlavy Heracla, malého obetného stola 

zasväteného nepremožiteľnému 

slnku. Na druhej strane však nechýbali 

ani náhrobné kamene s kresťanskými 

motívmi, symbol Dobrého 

Pastiera, sarkofágy, reliéfy zobrazujúce 

biblické postavy a udalosti, 

predmety bežnej potreby i vzácnosti 

zdobené kristologickými symbolmi. 

Štvrtá sekcia bola venovaná písomnej 

tradícii – zvlášť papyrusovým 

úlomkom z jaskyne 4 a 7 v Qumráne. 

Je známe, že práve v Qumráne išlo 

o najväčší archeologický objav storočia 

zo židovského sveta, keď tu na jar 

roku 1947 istý beduín našiel množstvo 

hlinených nádob, ktoré ako sa 

ukázalo boli schránkami vzácnych 

starobylých zvitkov papyrusu a pergamenu. 

V rokoch 1949 až 1958 sa 

uskutočnil celý rad archeologických 

prieskumov, ktorý odhalil objavenie 

ďalších rukopisov v jedenástich jaskyniach, 

z ktorých štvrtá bola najbohatšia 

na nálezy. 

Pozornému oku a uchu návštevníkov 

výstavy snáď neunikla i skrytá výzva 

– na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť sa 

nad vlastným svedectvom viery 

v prostredí, kde žijem. Kiež by aj dnes 

ľudia okolo nás, mohli povedať 

slovami listu neznámeho kresťana 

z 2. storočia po Kristovi: 

„Kresťania sa nelíšia od iných 

ľudí ani zvláštnym územím, ani 

jazykom, ani odevom. ... Žijú 

v tele, ale nie podľa tela. Žijú svoj 

život na zemi, no sú občanmi 

neba. Podriaďujú sa ustanoveným 

zákonom, ale svojím spôsobom 

života stoja nad zákonom. 

Jedným slovom, kresťania sú vo 

svete tým, čím je duša v tele.“ 

Spracovala Katarína Ileninová 

Snímky: katalóg výstavy


13 

Rím – živé a otvorené mesto 

Sprievodným podujatím výstavy Z Jeruzalema 

ku všetkým národom bola 

prednáška dr. Rosangely Libertini, 

ktorá pracuje v Talianskom kultúrnom 

inštitúte v Bratislave, s názvom – Prvé 

stopy kresťanstva v Ríme. Živé rozprávanie 

dr. Libertini veľmi dobre dopĺňala 

obrázková videoprojekcia zachytávajúca 

vzácne pamätné miesta a nápisy. 

Všetkých prítomných obohatilo ako zaujímavé 

svedectvo o počiatkoch Cirkvi 

v Ríme, tak i milá diskusia v druhej 

časti prednášky. 

Môžete nám objasniť kto a kedy bol 

iniciátorom myšlienky zorganizovať 

túto originálnu výstavu oslovujúcu 

širokú verejnosť? 

Výstava bola organizovaná cez katolícke 

hnutie „Comunione e Liberazione“ 

(Spoločenstvo a oslobodenie) 

pri príležitosti každoročného stretnutia 

Meeting di Rimini. 

Sv. Otec Ján Pavol II. povedal, že 

Kristus je centrom dejín a vesmíru. 

Teda túžba bola ukázať Krista a Cirkev 

z pohľadu dejín. Aj neveriaci nemôžu 

zaprieť, že v pevnom okamihu 

dejín sa „niečo“ stalo. Niekoľkí z nás 

ponúkli túto myšlienku vedcom zaoberajúcimi 

sa starorímskymi dejinami 

a úplne neočakávane mnohí z nich 

súhlasili s dávkou entuziazmu. Predovšetkým 

pán Carlsten Tiede, riaditeľ 

Ústavu pre základný epistemologický 

výskum v Paderborne, ktorý sa stal aj 

riaditeľom výstavy v Rimini. Výstava 

sa uskutočnila v Taliansku v roku 

1996. 

V úvode katalógu ku spomínanej 

výstave sa môžeme dočítať, že didaktickú 

verziu expozície v slovenčine 

pripravilo katolícke hnutie 

Spoločenstvo a oslobodenie na Slovensku. 

Čo bolo cieľom jej prípravy 

u nás? 

Tu na Slovensku sme už dávno snívali, 

že „importujeme“ túto výstavu. Pred 

dvoma rokmi sa nám zdalo, že už je 

na to správny čas. Pre veľa ľudí aj na 

Slovensku, Kristus nie je „centrom dejín 

a vesmíru“, „historická udalosť“ 

ako napísal Benedikt XVI. vo svojej 

encyklike, no eventuálne „nábožná 

spomienka“. Pracovali sme dva roky 

na príprave slovenskej verzie. Výstava 

v Bratislave bola otvorená v Mestskom 

múzeu v čase od 4. októbra do 

6. novembra minulého roku. 

V súvislosti s výstavou sme spoznali 

aj slečnu Martinu Stiffelovú z Nižnej 

na Orave, ktorá v súčasnosti pracuje 

v Bratislave, a vďaka ktorej, ako aj 

vďaka občianskemu združeniu Orava 

Fénix, ktorého je členkou, mohla 

„naša“ výstava putovať aj do Dolného 

Kubína. 

Pani doktorka, ako ste sa dostali 

k práci sprievodkyne vo Večnom 

meste? Čo bolo pre Vás osobne prvým 

impulzom pre začatie tejto nesporne 

zaujímavej činnosti? 

K práci sprievodkyne som sa dostala 

neobyčajnou cestou: ako študentka 

som bola v Poľsku. Bolo to v ťažkých 

rokoch 1983-84 a pre mnohých bolo 

jedinou životnou túžbou byť v Ríme 

pri Sv. Otcovi. No v Ríme vtedy veľmi 

málo ľudí hovorilo po poľsky a zároveň 

malo doklady, aby mohlo sprevádzať. 

Akurát som sa učila poľštinu 

a Jeho Eminencia kardinál Macharski 

sa ma spýtal, či nechcem pracovať 

s Poliakmi, ktorí prídu do Ríma. 

Vždy som veľmi ľúbila svoje mesto 

a preto som sa podujala na túto neľahkú 

úlohu. Pripravila som sa na 

skúšky mesta Rím (ktoré sú obyčajne 

veľmi ťažké) a potom som začala pracovať. 

Moja túžba vždy bola ukázať Rím nie 

ako mesto mŕtvych kameňov, ale ako 

živé a otvorené mesto, ktoré obohatí 

každého, kto ho navštívi. 

Ktoré miesta v Ríme považujete za 

také, ktoré by návštevníci rozhodne 

nemali obísť a prečo? 

Určite, všetci Slovania a predovšetkým 

Slováci by nemali obísť Baziliku sv. 

Klementa. Je to veľmi blízko Kolosea. 

Okrem súčasnej Baziliky (pochádza 

z 12. storočia) sa dole cez schody 

možno dostať do prvej Baziliky z 8. 

storočia, kde sú fresky znázorňujúce 

ako sv. Cyril a sv. Metod niesli do 

Ríma relikvie sv. Klementa I. Tam je aj 

hrob sv. Cyrila a o jedno poschodie 

nižšie je pohanské Mitreum a dom 

rodiny Klementa. Kto bol na mojej 

prednáške v Pastoračnom centre, mohol 

vidieť aj fotografie. 

Pripravujete aj nejaké ďalšie podujatia 

(putovné výstavy alebo prednášky), 

ktoré ponúknu verejnosti 

hodnotné a aktuálne svedectvo o živote 

kresťanov? 

V týchto dňoch sa uvedená výstava 

nachádza v Dome kultúry v Námestove 

(27.3. – 13. 4. 2006), potom v máji 

bude putovať do Žiliny a od októbra 

by mala byť sprístupnená aj v iných 

slovenských mestách. 

Ako Hnutie chceme pripraviť verejné 

stretnutie o výchove. V Bratislave, kde 

učím na Cirkevnom konzervatóriu 

a v Talianskom inštitúte, vidím, že 

mládež má často ako hlavné životné 

príklady len hrdinov z televízie. Rodičia 

ich nechávajú samých, aby mohli 

zarábať a dopriať im blahobyt, ale 

mladí ľudia bez výchovy rastú ako siroty 

v moci módy a citov. Zakladateľ 

nášho Hnutia, Don Luigi Giussani, 

napísal: Vychovávať znamená sprevádzať 

mladých, aby poznali a žili 

realitu a hľadali jej zmysel so snahou 

zúžitkovať vlastnú tradíciu. 

Chcela by som, aby sa tu stretávali ľudia 

z oblasti výchovy, školy a kultúry 

a rozprávali o dnešnej situácii. Ďalej 

túžime pripraviť výstavu o sv. Benediktovi. 

Pápež hovorí „o spoločnom 

korení Európy“. Sv. Benedikt je to korenie. 

Na prípravu budú potrebné 

dva, tri roky, keďže ide o náročný projekt. 

Srdečná vďaka za rozhovor. Nech Boh 

naďalej požehnáva snahy a dielka, ktoré 

napĺňajú Vaše poslanie. 

Katarína Ileninová 

Snímka: autorka


Služba Bohu a ľuďom 

Milí čitatelia Farských listov. 

Som veľmi rád, že sa Vám 

touto cestou opäť môžem 

po nejakom čase prihovoriť. Niekedy 

sa mi zdá, že čas letí akosi prirýchlo 

a popri všetkom ostatnom mám len 

veľmi málo príležitostí na to, aby som 

sa počas krátkych návštev Dolného 

Kubína mohol trochu pozastaviť 

a stráviť viac času medzi Vami. Pokúsim 

sa tak učiniť aspoň prostredníctvom 

týchto niekoľkých riadkov. 

Od jesene roku 2004 až doteraz pôsobím 

v dominikánskej komunite v Bratislave 

Na Kalvárii. Tí z Vás, ktorí naše 

hlavné mesto poznajú lepšie, mi dajú 

určite za pravdu, že Kalvária je jedna 

z najkrajších lokalít mesta. Celé miesto 

je vyvýšené na malom vŕšku. Nachádza 

sa tu množstvo zelene, Horský 

park s horárňou a jedna z najstarších 

Lurdských jaskýň na Slovensku, ktorá 

vznikla už v roku 1889. Návštevníci 

v nej okrem pokoja a priestoru na 

modlitbu či meditáciu nájdu úctyhodných 

4212 votívnych tabuliek 

v dvanástich jazykoch. Priamo nad 

týmto požehnaným miestom sa nachádza 

budova nášho konventu, ktorá 

je súčasne aj farskou budovou Farnosti 

Panny Márie Snežnej, ktorú 

spravujeme. Žijeme tu šiesti bratia, 

piati kňazi a jeden diakon. Okrem 

toho k nám patrí aj otec Akvinas (držiteľ 

titulu čestného občana mesta 

Dolný Kubín), ktorý zatiaľ ešte stále 

býva v rodičovskom dome na Zvolenskej 

ulici a pastoračne nám vypomáha. 

Popri farskej pastorácii, ktorej 

sa primárne venujú traja bratia (jeden 

ako administrátor a dvaja ako kaplani) 

je náš konvent miestom, kde sa 

stretávajú spoločenstvá Chaire, Anem, 

dospelí pracujúci a vysokoškoláci 

z neďalekých internátov Ekonomickej 

univerzity v Horskom parku. Pre tieto 

skupiny mávame zvlášť sväté omše 

a s vysokoškolákmi sa raz týždenne 

stretávame aj na ich internátoch. 

Nepravidelne sa zúčastňujeme aj na 

akciách usporiadaných tunajším Univerzitným 

pastoračným centrom 

v Mlynskej doline, kde sa stretávam 

s ďalším dolnokubínčanom Štefanom 

Priesolom. Počas roka nezabúdame 

ani na zdravý pohyb a pobyt v prírode 

a tak pre mládež vedieme víkendové 

duchovné obnovy a v zime spolu 

chodievame na týždennú lyžovačku. 

Tá tohtoročná bola v Zuberci od 11. 

do 18. februára. Súčasťou našich každodenných 

aktivít je aj duchovná 

služba pre chorých a zomierajúcich 

v nemocniciach Kramáre, Národný 

onkologický ústav, Slovenský ústav 

srdcovo-cievnych a kardiovaskulárnych 

chorôb a domov dôchodcov Archa. 

Špecifický rámec má aj naše pastoračné 

angažovanie sa medzi deťmi 

s rôznymi stupňami telesných a mentálnych 

postihov na bratislavskej Patrónke 

a na Mokrohájskej ulici. Obe 

špecializované pracoviská patria v odbore 

medzi slovenskú špičku a z vlastnej 

skúsenosti môžem povedať, že 

práca s týmito deťmi je veľmi veselá, 

neopakovateľná a plná spontánnych 

prejavov lásky a vďačnosti. 

Ako rehoľníci sme sľubmi chudoby, 

čistoty a poslušnosti zaviazaný dodržiavať 

aj isté pravidlá a stanovy. Prejavuje 

sa to napríklad spoločnou chórovou 

modlitbou ranných chvál o 6.15, 

konventnou (komunitnou) sv. omšou 

o 7.00 a večernými chválami modlenými 

spolu s ostatnými veriacimi 

v našom kostole po večernej sv. omši 

o 18.00. Pokiaľ nám to povinnosti dovolia, 

tak sa stretávame ešte aj na spoločnej 

modlitbe na poludnie o 12.15 

v našej vlastnej kaplnke a následne na 

to na spoločnom obede. Plníme aj 

mnohé iné úlohy na úrovni konventov 

a provincie, za ktoré sme zodpovední. 

Tak napríklad mne sa z týchto 

úloh „ušlo“ poverenie byť provinčným 

promótorom pre povolania. 

V praxi to znamená, že vediem kontakt 

so záujemcami o zoznámenie sa 

s našou rehoľou a v prípade ich záujmu 

o vstup medzi nás koordinujem 

tento „prístupový proces“, ktorí spočíva 

v kandidatúre, postuláte a potom 

prechádza do ročného noviciátu. S ľútosťou 

však musím skonštatovať, že už 

dva roky sme nemali žiadneho novica... 

Naša rehoľa má už po stáročia 

aj tzv. laické bratstvá sv. Dominika, 

ktoré boli v minulosti známe skôr pod 

názvom terciárske spoločenstvá. Od 

nás spravujeme bratstvá tu v Bratislave, 

Dunajskej Lužnej, Senci, Skalici 

a Trnave. Keďže sme dominikáni 

a štúdium je súčasťou našich stanov, 

observancií a spirituality, robíme 

všetko čo je v našich silách a možnostiach, 

aby sme sa neustále rozvíjali aj 

v tejto oblasti. Jeden spolubrat z našej 

komunity pracuje súčasne aj v Botanickom 

ústave SAV ako odborný pracovník 

a ja od septembra pôsobím na 

Katedre histórie FF TU ako interný 

doktorand. V rámci týchto činností sa 

môžeme ešte viac priblížiť ku každodennému 

životu najmä mladej inteligencie 

z čoho následne vyplývajú naše 

ďalšie kontakty medzi veriacimi, hľadajúcimi 

i neveriacimi. Neraz sa takto 

zúčastňujeme aj na kultúrnych či spoločenských 

podujatiach, o ktoré v Bratislave 

našťastie nie je núdza. 

Nádych domova pre mňa nadobúdajú 

tieto aktivity vtedy, keď sa počas nich 

stretnem s niekým z Oravy, alebo 

priamo z Dolného Kubína. Potom si 

ešte viac uvedomím odkiaľ som 

a akých skvelých rodákov som zatiaľ 

stihol spoznať. Bez vašich modlitieb, 

skrytých obetí a tichých skutkov lásky 

by totiž nič z toho čo tu v Bratislave 

robíme nebolo možné realizovať tak, 

ako sa o to zo všetkých síl a čo najlepšie 

usilujeme. Za celú našu komunitu 

Vám chcem týmto za všetko poďakovať 

a prosiac Vás aj naďalej o Vašu duchovnú 

podporu Vás zároveň ubezpečujem 

o tej našej. S prianím hojného 

Božieho požehnania Vás 

všetkých vo sv. Dominikovi zdraví 

fra Gabriel Hunčaga, OP. 

Snímka: archív autora


15 


Krása v skle zaliata 

Svätý Alfonz 

Mária de Liguori 

Alfonz sa narodil 27.septembra 1696 

v Marianelle pri Neapole ako prvorodený 

syn šľachtica. Pri krste dostal 20 

krstných patrónov. Tak si to prial otec, 

lebo podľa jeho predstáv syn Alfonz 

bude potrebovať silnú podporu neba. 

Nad jeho kolískou mu svätý jezuita 

František Hieronym predpovedal, že 

bude biskupom a vykoná veľké dielo 

na slávu Božiu. 

Praktický kresťanský život bol v tejto 

rodine samozrejmosťou. Bol veľmi nadaný 

a už ako 16-ročný dosiahol doktorát 

z občianskeho a cirkevného práva. 

Okrem toho sa učil básnictvu, staviteľstvu, 

venoval sa hudbe, ba ovládal i rytierske 

umenie – šerm mečom. Zdalo by 

sa, že jeho denný program je vyťažený 

na maximum. Nebolo to však tak. Uzobranosť 

duše pestoval Alfonz prostredníctvom 

úcty k Panne Márii. Navykol si 

pri každom bití hodín pozdraviť svoju 

Matku vrúcnym Zdravas Mária. 

Mladý právnik Alfonz bol známy široko 

– ďaleko ako neprekonateľný. 

A predsa Prozreteľnosť mu práve tu 

nachystala obrat v jeho živote. Pri istom 

pojednávani jeho obhajoba neobstála. 

Táto prehra ho pokorila do špiku 

kostí, až na dno srdca. Tri dni nevyšiel 

z izby, nejedol, nepil. Vtedy na neho zapôsobila 

Božia milosť. Vzdal sa svojej 

praxe a rozhodol sa pre kňazský stav. 

V roku 1726 bol vysvätený za kňaza. 

Svoj apoštolát rozvinul v spovednici, 

na kazateľni i v súkromnom vyučovaní. 

Spoznal veľkú morálnu biedu 

i zaostalosť ľudí na vidieku a chcel to 

zmeniť Aj preto v roku 1732 zakladá 

Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa 

– redemptoristov, ktorých činnosť sa 

viazala práve na ľudové misie. Napísal 

pre nich i rehoľné pravidlá, ktoré boli 

schválené v Ríme v roku 1749. Pre svoj 

ľud, malých i veľkých, zložil katechizmus. 

Napísal vynikajúcu morálku pre 

duchovenstvo a množstvo duchovných 

spisov. Najznámejšie sú azda jeho Návštevy 

Prevelebnej Sviatosti, Chvály mariánske, 

Cesta spásy či O modlitbe. 

V roku 1762 ho pápež Klement XIII. 

vymenoval za biskupa v Neapole. Ani 

jeho však neobišlo trápenie. Na základe 

nepravdivého obvinenia, že zmenil 

pravidlá Kongregácie bez cirkevného 

súhlasu, ho pápež Pius VI. zbavil 

všetkých právomocí v Kongregácii 

a vrcholom pokorenia bolo, že ho odmietli 

i vlastní členovia. Alfonz prijal 

i túto poslednú vôľu neba. Útechou mu 

bol len kríž v ruke a obrázok Panny 

Márie. Takto skonal 1.augusta 1787. 

Keď sa pápež Pius dopočul o jeho 

smrti, bolestne povzdychol : „Prenasledovali 

sme svätca!“ 

Panna Mária 

Pri ceste stála žena, ktorá veľmi ľúbila 

Ježiša a on miloval ju. Bola to jeho 

matka Mária. Ó, aké bolestné to bolo 

stretnutie, ale aké povzbudivé pre Ježiša. 

Vlialo do jeho tela ďalšiu silu, aby 

dokončil to, čo pre spásu človeka chcel 

urobiť. Tento text zo zastavenia krížovej 

cesty mi napovedal, čo si často ani 

neuvedomujeme. Panna Mária je nielen 

Matkou Cirkvi, ale aj Matkou nádeje 

a povzbudenia. 

„Hľa, tvoja matka,“ povedal Ježiš 

svojmu milovanému učeníkovi pred 

svojou smrťou. Ako keby mu chcel naznačiť, 

že ona bude ich posilou, ona ich 

bude povzbudzovať a vlievať nádej, 

kým sa znovu neuvidia. Ktovie, čo by 

bolo s ustráchanými Ježišovými učeníkmi, 

nebyť Márie. Ale ona vedela, čo 

má robiť „a učeníci zotrvávali na modlitbách 

spolu s Ježišovou matkou Máriou...“ 

Verila a tým aj nám dáva príklad, 

ako máme postupovať, keď sa 

nám zdá, že kríž, ktorý nesieme, je priťažký. 

Panna Mária je pre nás univerzálnym 

vzorom, pretože: 

• riadiť sa môže podľa nej rovnako 

muž i žena, mladík i starec, 

• je modelom pre chudobných i bohatých, 

vzdelaných i nevzdelaných, 

zdravých i chorých, 

• je Kráľovnou všetkých čias a vekov, 

všetkých národov i všetkých sŕdc, 

• jej medailu pozná Irokéz i Eskimák, 

Ind i Číňan, africký černoch i biely 

Európan, 

• ruženec je v rukách chemikov a fyzikov 

rovnako ako skúmavka, u maliarov 

ako štetec, u hudobníkov ako sláčik. 

Podľa sv. Bernarda Mária svojou pokorou 

pritiahla Boha, čistotou ho počala 

a my dodajme: láskou ho navždy objala. 

Skúsme aj my uveriť, tak ako učeníci 

vo Večeradle, že s Máriou prídeme 

k Ježišovi. Skúsme jej to povedať v krásnom 

májovom mesiaci. 

Podľa knihy Celý rok so svätými 

spracoval Ľudovít Oravec 

Snímky: autor


Vaše otázky – naše odpovede 

Po čase odriekania nadišiel čas radosti zo vzkriesenia 

Súčasný mladý dospelý človek a prežívanie pôstu ako príprava na Veľkonočné sviatky 

„V priebehu liturgického roka prechádzame 

Vianocami, Veľkou nocou 

a svätodušnými sviatkami bez podstatných 

viditeľných zmien. Možno by 

nastali, keby to bolo naopak a všetky 

sviatky by prechádzali cez nás.“ 

(Max Kašparů) 

Možno by bolo na mieste položiť si 

otázku, či je v dnešnom svete vôbec 

normálne, aby bol pôst a odriekanie 

súčasťou každodenného života bežného 

mladého dospelého človeka. 

Dnes, keď nás reklama oblieha z každej 

strany, keď vianočné koledy znejú 

pomaly už od septembra, aby sme 

nezabudli na nákup tých najúžasnejších 

a cenovo najvýhodnejších darčekov. 

A predsa by bolo veľmi jednoduché 

povedať si, že na nás vplýva len to, čo 

je okolo nás, čo nás bezprostredne 

deň čo deň obklopuje. Ešte sme tu 

my. So svojimi vlastnými myšlienkami 

a rozhodnutiami. A svojím pohľadom 

na dnešný svet so všetkým, 

čo prináša. 

Ako mladí ľudia v našej farnosti vnímajú 

pôstne obdobie a čo je pre nich 

na prichádzajúcich sviatkoch to najpodstatnejšie 

sa môžete dozvedeť 

spolu s nami v nasledujúcich svedectvách. 

„Pre mňa sú tieto dni samozrejme 

iné ako ostatné. Chodievam do práce 

ako každý deň, ale snažím sa, aby to 

nebolo všedné. Mám niekoľko predsavzatí, 

hlavne menej jem, menej počúvam 

hudbu a samozrejme menej 

pozerám telku. Častejšie do kostola 

nechodím, lebo popri práci na to nemám 

čas. Ale viacej myslím „na toho 

tam hore“ a prežívam náš vzťah inak 

ako po všedné dni.“ (Dušan, 28 rokov) 

„Veľkonočné sviatky sú pre mňa 

osobne symbolizované najmä sobotou, 

začína to všetko vo štvrtok, ale 

najviac sa teším na sobotu, preto má 

pre mňa taký význam, vtedy sa do 

toho najviac vcítim, do celej podstaty 

veľkonočného tajomstva. Počas pôstu 

nie je pre mňa ľahké nájsť si viacej 

času na prípravu. Občas sú pôstne 

dni úplne také isté, ako tie ostatné. 

Pokúšala som si dať predsavzatie, ale 

nepodarilo sa mi ho dodržiavať. Je 

ale pravda, že sa snažím byť každý 

deň lepšia. To však platí po všetky 

dni v roku, nielen počas pôstu. Cez 

deň mám v práci veľa starostí a dni 

veľmi rýchlo utekajú, ale uvedomujem 

si to všetko. Ráno si zájdem na 

krížik a dostanem posilu na celý ceň. 

Počas pôstu si viac uvedomujem ako 

sa teším na Veľkonočné trojdnie, pretože 

to je pre mňa ten najhlbší zážitok.“ 

(Nika, 26 rokov) 

„Pôst je pre mňa zvláštny tým, že viacej 

rozmýšľam o tom, čo bude, čo sa 

chystá na Trojdnie. Snažím sa chodievať 

na krížové cesty a hlavne si 

zariadiť celodenný program tak, aby 

som sa do kostola dostala. Určite využijem 

spoveď na to, aby som si pripravila 

svoje vnútro, na to čo sa bude 

počas Veľkej noci odohrávať. Teším 

sa hlavne na obrady, pretože počas 

nich môžeme prežívať všetko spoločne 

s Ježišom. Spolu s ním bdieť 

v Getsemanskej záhrade počas nočného 

bdenia v kostole, prejsť s ním 

krížovú cestu na Veľký piatok a v sobotu 

si zaspievať hlasné Aleluja za 

zvuku zvonov. Veľmi sa mi páči, keď 

bývajú na Bielu sobotu krsty dospelých, 

musí to byť veľmi pekné, keď si 

sami uvedomujú akú sviatosť prijímajú.“ 

(Ola, 24 rokov) 

Zuzana Machajová 

Snímka: autorka 

Poznámka: V minulom čísle FL sme vám pod hlavičkou „Otázky, odpovede...“ 

predstavili rubriku, ktorej názov dobre poznáte z predchádzajúcich 

čísel. Podstata tejto vynovenej rubriky je však v tom, že my si kladieme 

rôzne otázky a odpovede hľadáme medzi vami – našimi čitateľmi. 

Stále však radi privítame vaše otázky, na ktoré budeme spoločne hľadať 

odpovede prostredníctvom kompetentných ľudí. 

Priestor, ktorý sme pre túto rubriku vytvorili, by sa mal stať priestorom pre 

aktívny dialóg a tešíme sa, že sa budete svojimi postrehmi a postojmi spolupodieľať 

na tvorbe a obsahu tejto rubriky. 

Milí čitatelia Farského listu, v minulom čísle ste mali poslednú možnosť prečítať si rubriku „Recenzia“, pretože 

tvorba tejto rubriky po niekoľkoročnej tradícii končí. To však ale neznamená, že sa nemôžete s nami podeliť 

o svoje zážitky a postrehy, pokiaľ ste čítali nejakú zaujímavú knihu a chceli by ste ju odporučiť aj ostatným. Tešíme 

sa na vaše príspevky. 

Redakcia


17 

Od medailí nás delili len sekundy 

Dejiskom deviatych zimných paralympijských hier bolo tentoraz severotalianske 

mesto Turín. Naša výprava sa zúčastnila tohto podujatia už po štvrtýkrát. 

Členom štyridsaťjedenčlennej slovenskej výpravy bol aj dolnokubínčan 

Vladimír Gogolák, tréner bežeckého lyžovania, ktorého sme po 

návrate z Talianska poprosili, aby nám priblížil tamojšiu atmosféru a úspechy 

nášho tímu. 

Pred pár dňami sa slovenský tím 

vrátil z paralympijských hier v Turíne, 

aká atmosféra sprevádzala 

toto celosvetové podujatie? 

Na deviatych zimných paralympijských 

hrách sa predstavilo 1300 zástupcov 

zo štyridsiatich krajín sveta, 

z toho 650 športovcov, zvyšok tvorili 

tréneri a zástupcovia národných paralympijských 

výborov. Otvárací ceremoniál 

sa uskutočnil na štadióne 

Comunale a sledovalo ho 35 000 divákov. 

Počas desiatich súťažných dní 

sa súťažilo v piatich disciplínach o 58 

medailových sád. Slovenskí paralympionici 

súťažili v bežeckom lyžovaní, 

biatlone a zjazdovom lyžovaní. Turínska 

paralympiáda prebiehala 

v štyroch športových centrách: Turín, 

Sestriere, Pragelato Plan a Pinerolo. 

V porovnaní s poslednou zimnou 

paralympiádou, ktorá sa konala 

v roku 2002 v Salt Lake City, pribudli 

medzi súťažné disciplíny curling na 

vozíku a vytrvalostný biatlon. 

Je to už vaša štvrtá účasť na zimných 

paralympijských hrách, v čom 

je podľa vás paralympiáda v Turíne 

oproti predchádzajúcim odlišná? 

Šport zdravotne oslabených sa postupne 

profesionalizuje, čo sa odráža 

na výkonoch športovcov. Táto paralympiáda 

bola od ostatných odlišná 

v tom, že jednotlivé národné tímy začínajú 

pracovať na profesionálnej 

úrovni. 

Spomeniete si na nejaký „naj-zážitok“, 

ktorý sa vám bezprostredne 

spája s paralympiádou? 

„Naj-zážitok?“ Na prvej našej paralympiáde 

v roku 1994 v Lillehammeri. 

Bola pre mňa jedinečná, pretože 

sa uskutočnila v „Mekke“ bežeckého 

lyžovania v Nórsku a aj atmosféra 

na týchto hrách bola pre mňa 

najlepšia. 

V Turíne sme získali zatiaľ najmenej 

medailových umiestnení v porovnaní 

s predchádzajúcimi. Najväčšie 

úspechy mala naša výprava 

v Nagane v roku 1998, kedy získala 

desať medailí. Je to otázkou športového 

šťastia a tréningu, alebo je to 

aj v niečom inom? 

Oproti paralympiáde v Salt Lake City 

sa súťažilo v spojených disciplínach, 

a teda možnosť získať medailu sa zúžila. 

Tentoraz sa podarilo získať medaily 

športovcom v zjazdových disciplínach. 

Iveta Chlebáková získala 

bronz v zjazde stojacich a Radomír 

Dudáš striebro v kategórii slabozrakých 

a nevidiacich. 

V Salt Lake City ste pôsobili v slovenskom 

tíme ako trasér pre lyžiarov 

bežcov – sprevádzali ste nevidiacich 

športovcov. Aká bola vaša 

súčasná pozícia v Slovenskom paralympijskom 

družstve? 

Na týchto hrách som pôsobil ako tréner 

bežeckého lyžovania a biatlonu. 

Moji športovci získali umiestnenia 

v prvej desiatke. Vladimír Gojdičiar 

sa v kategórii sediacich umiestnil na 

piatej a ôsmej pozícii a Marián Baláž 

v kategórii slabozrakých a nevidiacich 

na štvrtom a piatom mieste. Od 

medailí nás delili len sekundy a taktiež 

dávka športového šťastia, na 

ktoré musíme počkať ďalšie štyri 

roky. 

Ďakujeme za rozhovor a našim športovcom 

želáme veľa úspechov a šťastie 

nielen na svetových fórach, ale aj pri 

príprave na ďalšie zimné paralympijské 

hry, aby doplnili do slovenskej medailovej 

zbierky chýbajúci zlatý kov. 

Zuzana Machajová 

Snímky: Vladimír Gogolák


Detský karneval 

Poslednú fašiangovú sobotu trávili 

mnohé deti netradične v škole. Zabávali 

sa na karnevale, ktorý pre ne pripravili 

vychovávatelia a učitelia školy. 

O dobrú hudbu sa postarali žiaci 

9. ročníka. Do tanca a súťaží sa nezapojili 

len deti, ale aj ich rodičia. Odmenou 

im bola nielen drobná sladkosť, 

ale hlavne veľa pohody a dobrej 

nálady. 

Katarína Škvarková 

Snímky: autorka 

Prežívanie pôstu 

Žiaci našej školy sa modlili počas 

pôstnej doby každé ráno krížovú 

cestu spolu so svojimi triednymi učiteľmi. 

Chlapci a dievčatá už od 1. ročníka 

kreslili zastavenia krížovej cesty. 

Najkrajšie práce sú umiestnené na 

paneli na chodbe. Okrem toho žiaci 

zdobia kríž za dobré skutky a pôstne 

odriekania červenými srdiečkami. 

M. Spišáková 

Snímka: autorka 

„Nechajte ma chvíľu, 

ja si to premyslím...“ 

Dňa 21. marca 2006 o 19.00 hod sa 

v spoločenskej miestnosti ZŠ A. Radlinského 

uskutočnil večer pre rodičov 

na tému „Nechajte ma chvíľu, ja 

si to premyslím...“ Stretnutie viedla 

Mgr. Lenka Kalužová ( špeciálny pedagóg 

školy), ktorá najprv oboznámila 

rodičov a učiteľov s novým 

prgramom „INŠTRUMENTÁLNE 

OBOHATENIE“ R. Feuersteina. Ide 

o program zameraný na modifikáciu 

emocionálnych a kognitívnych podmienok 

učenia. 

Po prezentácii teoretickej časti si prítomní 

vyskúšali praktickú časť – 

jednu z lekcií, prácu s pracovným 

listom – usporiadanie bodov. Presvedčili 

sa, že každý pracovný zošit – 

inštrument, je zameraný na špecifický 

kognitívny deficit, sám je však určený 

na získanie mnohých ďalších predpokladov 

učenia. Cieľom cvičení je 

rozvinutie učebného potenciálu dieťaťa. 

Program je určený pre všetky deti od 

8 rokov, pre nadané deti, ale aj pre 

dospelých jedincov. 

Pri práci s Feuersteinovou metódou 

sa kladie dôraz na rozvoj reči, podporuje 

sa vnútorná motivácia detí, pričom 

učiteľ vystupuje ako sprostredkovateľ 

informácií. Sprostredkované 

vyučovanie sa snaží o premostenie 

informácií (poznatkov) do bežného 

života. 

Cieľom programu je rozvinutie 

schopností učiť sa v najširšom slova 

zmysle. Teda, nielen v škole, ale naučiť 

sa stratégiám a postojom k učeniu, 

ktoré potom pomáhajú deťom 

orientovať sa vo vlastnom živote i vo 

svete. 

Rodičia i učitelia boli nadšení možnosťami, 

ktoré nová metóda poskytuje, 

škoda len, že nás bolo málo. 

V budúcom školskom roku má škola 

záujem pokusne spustiť tento 

program, aby sme deťom poskytovali 

to najlepšie. 

Anna Šochová 

Výstava 

Vedecká hračka 

V dňoch od 20. – 24. marca t.r. sa 

v ZŠ A. Radlinského uskutočnila výstava 

„Vedecká hračka“. Výstavu navštívilo 

v priebehu tohto týždňa 685 

žiakov z našej školy a ďalších základných 

škôl. 

Táto výstava bola pre deti zvlášť zaujímavá, 

lebo všetky, ktoré na výstavu 

prišli, mali príležitosť zahrať sa s vystavenými 

hračkami. Bolo úžasné vidieť 

rozžiarené detské tváre, keď sa 

hrali s hračkami, ktoré videli väčšinou 

po prvý raz. Na svoje si prišli 

nielen prváci, ktorí vymýšľali tvorivé 

hry, ale aj starší, ktorí popri hre skúmali 

rôzne fyzikálne javy, vďaka ktorým 

môžu hračky fungovať. Mnohí 

z nich určite lepšie pochopili učivo 

fyziky, kde sa väčšina týchto javov 

preberá teoreticky, lebo tu boli v akcii. 

Bolo by super, keby sa takéto hračky 

znova vrátili deťom a nahradili televízor 

a počítač, ktorými dnešné deti 

žijú. Veď hračky sú na hranie a všetky 

deti sa rady hrajú. 

Zuzana Kormaňáková 

žiačka 9. ročníka 

Zápis detí do 

materskej školy 

V priebehu mesiaca marca sa uskutočnil 

zápis do materskej školy pri ZŠ 

A. Radlinského, ktorá začne svoju 

činnosť od 1. septembra 2006. Prihlásiť 

dieťa do MŠ nie je limitované zápisom 

– zapísať ho možno kedykoľvek 

v priebehu školského roka. Prijatie 

dieťaťa je limitované kapacitou 

zariadenia a tá je už takmer naplnená. 

Milí rodičia, ak zvažujete zapísať vaše 

dieťa do cirkevnej materskej školy aj 

v priebehu školského roka, neodkladajte 

si prihlásenie vášho dieťaťa na 

poslednú chvíľu 

Gustáv Turčina, riaditeľ školy


19 

Púť dôvery na hranici 

Mosty majú neoceniteľné poslanie 

v živote – spájajú brehy, mestá, 

krajiny, ľudí. Tie duchovné dokážu prekonať 

akékoľvek prekážky a vzdialenosti. 

Jeden taký skutočný a zároveň 

i duchovný sme mali možnosť prejsť 

24. marca zo Štúrova do maďarského 

Ostrihomu. Na začiatku jeho prechodu 

nás čakalo srdečné zvítanie sa s bratom 

Cyrilom z Taizé, aby sme potom spoločne 

vykročili do Dní dôvery. Tamojšia 

katolícka farnosť sv. Petra a Pavla 

v spolupráci s komunitou bratov z Taizé 

pozvala mladých ľudí zo Slovenska 

a Maďarska, aby sme spolu znovu objavili 

pramene dôvery v zdieľaní s ostatnými 

a v modlitbe. 

Dobrodružstvo dôvery trvalo pre mňa 

a Anku síce len 43 hodín, no stálo za to. 

Program stretnutia tvorili pravidelné 

Do 

našej redakcie sme dostali tri 

príspevky od našich stálych 

čitateľov. Týmto spôsobom by sme sa 

im chceli poďakovať, že sa aktívne zapájajú 

do tvorby nášho Farského listu. 

Zároveň sa im chce me za celú redakciu 

ospravedlniť, že z priestorových dôvodov 

nie je možné uverejniť tieto príspevky 

v takom rozsahu, v akom boli 

do našej redakcie doručené. 

Opäť sa nám ozvala naša čitateľka 

z Plzne, ktorá pravidelne číta náš Farský 

list a priebežne nás informuje 

o dianí Slovenského katolíckeho centra 

v Plzni. Z jej príspevku vyberáme: 

Milí čitatelia dolnokubínskeho Farského 

listu, najskôr Vám posielam pozdrav 

zo Slovenského katolíckeho centra 

v Plzni a zároveň mi dovoľte, aby 

som vám znovu napísala pár riadkov 

o dianí v našom SKC v Plzni. Už rok 

u nás funguje misijný klub, ktorým sa 

pripájame k pápežskému misijnému 

dielu. Stretávame sa pravidelne každý 

utorok a chceme svojou modlitbou sv. 

ruženca prispieť aspoň kvapôčkou do 

modlitby všetkých účastníkov (okolo 

400) v telocvični základnej školy (v kostole 

bola totiž neuveriteľná zima) s neodmysliteľnými 

meditatívnymi piesňami 

z Taizé, hlboká biblická prednáška 

o podstate zraniteľnosti, živé rozhovory 

v malých skupinkách, návšteva Baziliky, 

možnosť vybrať si zo širokej škály 

workshopov, sväté omše, záverečný radostný 

spoločenský program. Milé prijatie, 

starostlivosť a pohostinnosť rodín, 

u ktorých sme bývali bolo ďalším svedectvom 

živej viery. Popri tom všetkom 

sme mali možnosť stretnúť našich známych 

„verných Taizakov“ z predchádzajúcich 

Dní dôvery (Dolný Kubín, 

Levice) a zároveň spoznať nových ľudí. 

Nedeľná sv. omša bola vyvrcholením 

a zároveň rozlúčkou s domácimi organizátormi. 

Odchádzalo sa nám veru 

ťažko – k cestovným balíčkom, pozdravom, 

adresám a spoločným fotografiám 

pribudla aj jedna neobyčajná pohľadnica: 

každý mal na nej napísanú myšlienku 

na cestu dôvery od neznámeho 

darcu vo svojom rodnom jazyku. Povedané 

slovami brata Cyrila – nezabudnite, 

že dni dôvery začínajú zajtra... 

Katarína Ileninová 

Snímky: Anna Mikušová 

Z vašich listov... 

tej, dnes už veľkej skupiny, ktorú založila 

mladá Francúzka Marie Jaricot. 

Modlíme sa za seba, ale i za celý svet. 

Od bielej Európy, cez žltú Áziu, zelenú 

Afriku, červenú Ameriku až po modrú 

Austráliu a Oceániu, pretože takto farebne 

sú na ruženci označené desiatky 

piatich kontinentov našej planéty. Srdečný 

pozdrav z Plzne Vám zasiela Vaša 

krajanka Veronika Pechová, ktorú niektorí 

poznajú ako Veroniku Macekovú. 

Ďalší list nám poslala pani JUDr. Mária 

Lehotská z Košíc, ktorá by sa 

chcela poďakovať za to, že sme uverejnili 

v niekoľkých číslach FL článok na 

pokračovanie „Z dejín chrámového 

spevokolu sv. Kataríny Alexandrijskej“, 

pretože sa tam spomínajú rodiny, ktoré 

v zbore pôsobili, a medzi nimi je spomenutá 

aj jej rodina, rodina Šimkovcov, 

ktorá v ňom účinkovala spolu 

s ostatnými rodinami za čias totality. 

Z jej listu vyberáme: 

Prostredníctvom môjho syna sa mi dostalo 

do rúk niekoľko čísel „Farského 

listu“ z môjho rodiska, Dolného Kubína. 

Som veľmi prekvapená obsahom 

každého listu. Vždy ho podrobne prečítam 

od prvej až po poslednú stranu. 

Dozviem sa tak o svojich rodákoch, aj 

to, že odišli do večnosti. Takto som 

prostredníctvom Vášho časopisu milo 

spojená so svojim rodiskom, a tým 

spomínam na svoje prežité roky v Dolnom 

Kubíne. K Vašej práci Vám želám 

z úprimného srdca veľa tvorivých síl, 

veľa Božieho požehnania a darov Ducha 

Svätého. 

Posledný príspevok, ktorý sa nám 

nepodarilo uverejniť, je báseň „Pokánie“, 

ktorej autorom je náš stály čitateľ, 

pán Viliam Krupáš. Vo svojom pôstnom 

zamyslení nás všetkých vyzýva ku 

pravému pokániu a zároveň apeluje na 

to, aby sme sa nechali osloviť duchom 

evanjelia a začali nový život. 

Za všetky Vaše listy a príspevky Vám 

všetkým ďakujeme. 

Spracovala Zuzana Machajová


Ahojte deti! 

Koľkokrát, keď ste sa ráno zobudili, ste si pomysleli, čo 

mi tento dnešný deň zase prinesie. Skoro ako to ráno, do 

ktorého sa zobudili apoštoli, keď Ježiš vstal zmŕtvych. 

Báli sa Židov a boli zmätení z toho všetkého, čo sa 

stalo v ten veľký piatok, ako umučili Mesiáša. Skrývali sa a neboli si istí, 

čo s nimi teraz bude. 

Milé deti, ak sa náhodou dostanete do kostola na Veľký piatok a Bielu 

sobotu, veľmi dobre si všimnite ako sa apoštoli najskôr báli priznať 

sa k Ježišovi, a potom akú veľkú radosť a odvahu prežívali, keď vyšlo 

najavo, že Ježiš vstal zmŕtvych. 

Všimnite si, každučké ráno môžete začať dvoma spôsobmi: 

• dnes to bude zase o ničom, lebo toto bude treba, tamto 

budem musieť, na toto nesmiem zabudnúť. Alebo 

• konečne nový deň! Dnes môžem napraviť to, čo som včera 

zbabral. 

Jednoducho, vždy máte na výber. Tí z vás, čo sa učíte anglicky alebo nemecky, 

iste porozumiete, že you can choose, du kannst dich entscheiden. Alebo sa budete 

trápiť hneď od rána, alebo hneď ráno naštartujete s vedomím, že dnes 

môžete urobiť tento svet aspoň o kúsok krajší a lepší. 

Čo sme chceli povedať? 

To sa dozviete, keď 

vylúštite našu osemsmerovku: 

omša, život, múdrosť, tráva, 

klasy, sieť, ďakovanie, kríž, 

pokoj, koráb, nedeľa, vodopád, 

modlitba, kázeň, domovina, 

machuľa, úsmev, 

láska, obeta, žaba, zrno, 

duše, deti, polia, Ábel, ľudstvo, 

slnko, stromy, krása, 

Samuel 

Malý Vincko hádže sliepkam na dvore 

čokoládu. 

„Prečo to robíš?“ pýta sa stará mama. 

„Chcem, aby mi znášali veľkonočné 

kindervajíčka!“ 

Želáme Vám príjemné hla vič kolámanie, 

ale hlavne úprimnú 

radosť z Veľkonočného rána. My 

s radosťou čakáme na vaše 

správne odpovede do štvrtka 27. 

apríla 2006. Môžete ich vhodiť do 

škatuliek v oboch kostoloch. No 

a s radosťou môžete očakávať aj 

zaujímavé odmeny. Tak hor’ sa 

do radosti! 

pán kaplán Peter Randják 

a Renča Jedláková 

Aby ste mali krajšie a lepšie dni, 

pridáme aj dve „krajšie a lepšie 

úlohy“. Tu sú: 

2 

1 

Na Bielu sobotu kňaz prináša do 

chrámu veľkonočnú sviecu, ktorá 

sa nazýva... Keď dosadíte 

namiesto obrázkov písmenká, 

vyriešite rébus. 

Prichádza tak do 

tmy našich dní 

Kristus... Dosaďte 

do políčok slová 

namiesto obrázkov 

a vylúštite tajničku.

MAREC

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?