NOVEMBER

NOVEMBER 

DECEMBER 

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XV 2007 

Vianoce sú vždy späté s príjemnou atmosférou domova. 

Chceme byť na sviatky medzi „svojimi“, 

prežiť aspoň pár chvíľ pospolu. Sú aj takí, ktorí sa 

Vianoc boja alebo ich nemajú radi, pretože spoločenstvo, 

do ktorého patria, sa nedá nazvať rodinou. 

V kresťanstve oslavujeme príchod Ježiša na tento svet 

a jeho prijatie ľudskými rodičmi. Dieťa Ježiš, Mária a Jozef 

sú členmi svätej, no tej najobyčajnejšej rodiny. Prečo obyčajnej? 

Lebo Boh chcel, aby sa Ježiš narodil do ľudskej rodiny 

– chudobnej, skromnej, takej naozaj obyčajnej a všednej 

a aby mu nič nechýbalo. Rozdiel bol v láske a spoločenstve 

osôb. 

Boh dáva človeku možnosti a schopnosti vytvoriť dobrú 

a šťastnú rodinu. Že je to dnes už ťažké? Že sa to len málokomu 

podarí? Áno, je to, žiaľ, tak. Ale nie preto, že sme 

toho neschopní, ale preto, lebo nevieme, čo je pravé šťastie 

a čo potrebujeme k tomu, aby sme vytvorili šťastnú – obyčajnú 

rodinu. Nepotrebujeme toho veľa, len milovať a byť 

verní svojim záväzkom. 

Mária a Jozef si boli navzájom verní, hoci spolu nežili 

manželským životom, a pestún Jozef bol ochrancom Máriinho 

materstva. Každý z nich si dobre uvedomoval, 

k čomu ich Boh povolal. Svoje povinnosti si plnili svedomito, 

vo veľkej láske a pozornosti. Navzájom sa počúvali 

a pomáhali si, pretože boli rodinou. Toto bola ich hlavná 

úloha a spoločný cieľ. Keby si manželia vždy uvedomovali, 

aká je ich úloha a plnili by si zodpovedne povinnosti 

svojho povolania v manželstve i v otcovstve a materstve 

za každých okolností života, bolo by v našich rodinách 

menej nešťastia. Menej alkoholikov, ktorí mučia svoje 

manželky a deti, menej závislých na „rozkošiach“ sveta, 

menej manželskej nevery, menej depresií a nevšímavosti, 

násilia. Uvedomme si aj my, akú úlohu nám Boh v rodine 

dal. Je to tá najdôležitejšia úloha zo všetkých. 

Svätá – obyčajná 

rodina 

Je naozaj nevyhnutné chcieť pre rodinu všetko? Ježiš vyrastal 

v chudobe, ale vždy mal to, čo potreboval. Rodinné 

šťastie nezávisí od materiálneho opojenia, ale od spoločenstva 

osôb, ktoré sa milujú a v dôvere si pomáhajú na 

ceste života. Rodinu teda tvorí človek svojím prístupom 

a postojom srdca. To je všetko. A tu sa už nikto nemôže na 

nič vyhovárať. Myslime na to cez Vianoce. Nechajme sa aj 

my inšpirovať svätou – obyčajnou rodinou Ježiša, Márie 

a Jozefa. 

Cyril Hamrák, kaplán 

Snímka: internet

2 FARSKÝ LIST 06/2007 

Po 

časovo náročných reštaurátorských a konzervátorských 

prácach odborníkov v Bratislave sa v plnej 

kráse vrátil do Farského kostola ranorenesančný obraz 

zo 16. storočia s názvom – obraz Mettercie. V strede olejomaľby 

je zobrazená sediaca sv. Anna a Panna Mária s malým 

Ježišom, po stranách stoja sv. Fabián a sv. Sebastián. 

Končí sa rok... 

Opäť 

je tu koniec roka. Bol bohatý na mnohé udalosti, 

ktoré sa hlboko zapísali do sŕdc 

a ovplyvnili životy aj ľudí dolnokubínskej farnosti. Na niektorých 

z nich máme účasť aj my, vaši kňazi, preto ešte raz vyjadrujeme 

úprimnú sústrasť s tými, ktorých v tomto roku 

opustili ich blízki. Tešíme sa s tými, ktorí sa tešia z nového 

života v manželstve a prejavujeme radosť z nových členov 

našej farnosti a vašich detí, ktoré pribudli do vašich rodín. 

Chceli by sme sa tiež vrúcne poďakovať vám, ktorí sa aktívne 

zapájate do života farnosti. Organisti, žalmisti, lektori, speváci 

v detskom, mládežníckom zbore a v spevokole dospelých. 

Vám ďakujeme, že ste sa rozhodli nenechať si svoje talenty 

pre seba, ale snažíte sa ich rozvíjať a rozdávať pri svätých 

omšiach. Miništranti, mimoriadni rozdávatelia Eucharistie 

a kostolníci, ako najbližší spolupracovníci kňaza, 

veľkým dielom prispievajú k príprave a sláveniu liturgie. Ďakujeme 

ženám, ktoré sa starajú o poriadok a výzdobu kostolov 

a kaplnky v nemocnici nielen počas najdôležitejších 

sviatkov roka, ale aj počas všedných dní. Ďakujeme tiež redakčnej 

rade Farského listu, farským synodálnym bunkám, 

rehoľným spoločenstvám, ružencovým spoločenstvám, terciárom 

a všetkým ostatným dobrodincom. Veľmi často sa 

stáva, že mnohí, ktorí sa snažia o dobro spoločnej veci, ostávajú 

nepovšimnutí. Nebojte sa, Boh vidí aj v skrytosti (Mt 6, 

4b), preto ak toto všetko robíte z lásky k Nemu, o odmenu 

určite neprídete. Pán Boh zaplať. 

Vaši kňazi 

Ďakujem všetkým 

Určite ste si v rozličných zvlášť náročných situáciách 

svojho života, ktoré mali dobrý koniec viackrát šťastne 

povzdychli a povedali: Bohu vďaka! Jubilejný 15. ročník 

v roku 2007 je takisto ďalšou dobrou a obohacujúcou 

skúsenosťou pre všetkých, ktorí sa aktívne podieľali na 

jej príprave a konečnej grafickej podobe, za ktorú patrí 

vďaka predovšetkým Bohu. On dával tak potrebnú inšpiráciu, 

silu, vytrvalosť, kreativitu, ochotu a mnoho 

požehnania do našich životov, aby šesť čísel prinieslo 

kúsok svetla, nádeje a dobrej zvesti vám, milí naši čitatelia, 

do vašich domovov. Sme radi, že ste Farský list 

prijali aj tento rok a mnohí z vás ho posielali aj ďalej 

vašim príbuzným a známym. Ďakujeme vám za vašu 

veľmi potrebnú modlitbovú i finančnú podporu, vďaka 

ktorým farský časopis mohol vychádzať. 

Naše poďakovanie patrí tiež pánovi dekanovi a pánom 

kaplánom za podporu tohto dielka. Rubriky „Udalosti 

v našej farnosti“ a „Saleziánske okienko alebo nedeľa 

pre mladých a deti“ v hojnej miere zásobovali rôznymi 

veselými postrehmi z aktivít mladí nadšenci, ktorým 

ďakujeme. Vďaku chceme vyjadriť aj mládežníckemu 

zboru, ktorý veľmi ochotne vždy poskladal celý náklad 

nášho časopisu. Tiež ďakujeme pánom kostolníkom 

a miništrantom, že sa zodpovedne postarali o jeho predaj 

v našich kostoloch. 

Výborná komunikácia a spolupráca bola a je s členmi 

redakčnej rady, grafikom a tlačiarom. Bez ich zapálenia 

pre Farský list, ústretovosti a tvorivosti by bolo ťažké 

vôbec vydávať farský časopis. Ďakujem vám! 

Milí čitatelia, povzbudzuje a zároveň nás teší vaša priazeň 

a dúfame, že sme vás oslovili informačnou a tematickou 

rôznorodosťou obsahov jednotlivých čísel. Prajeme 

vám všetkým požehnanú adventnú prípravu 

a milostiplné Narodenie Pána vo vašich srdciach a rodinách. 

Za redakčnú radu Katarína Ileninová 

www.rkcdolnykubin.sk

FARSKÝ LIST 06/2007 

3 

Predvianočná 

sviatosť zmierenia 

22. 12. sobota 

Farský kostol 

9:30–12:00 / 14:00–17:00 

23. 12. nedeľa 

Kostol Povýšenia sv. Kríža 

14:00–18:00 

Sviatosťou krstu sme v spoločenstve 

Cirkvi v mesiacoch 

október a november privítali: 

Petra Kozáková 

Natália Hrdličková 

Katarína Dúhová 

Ivana Majcherová 

Filip Náhly 

Dominik Sivčo 

Daniela Mikulášová 

Eva Mikulášová 

Nikolaj Dávid Laššák 

Tamara Červeňová 

Viktória Tóthová 

Ondrej Strážovský 

Lenka Barienčíková 

Lenka Birtusová 

Adam Juhás 

Michal Pazdera 

Matej Orolím 

Dominik Hubčík 

Katarína Kováčová 

Martin Šulej 

Sviatosť manželstva prijali: 

Milan Kozák a Lenka Bátorková 

Peter Feranc a Ľubomíra Škvarková 

Peter Šroner a Katarína Jurášková 

Jaroslav Hubčík a Katarína Fačková 

Pavol Korman a Lucia Bakošová 

Ivan Tansk a Veronika Kutlíková 

Marián Sleziak a Miroslava Hutárová 

Martin Vojtek a Erika Michaláková 

Milan Bandoš a Ľubica Borončová 

Jozef Janota a Marcela Šimáková 

Michal Vass a Petronela Ustaníková 

Pán si z našich radov povolal: 

Marta Prochádzková 

Michal Šuda 

Mária Rusnáková 

Augustín Dubáň 

Amália Dobáková 

Mária Jančiarová 

Úmysly 

Apoštolátu modlitby 

na december a január 

• Aby sme čoraz lepšie chápali 

ľudskú dôstojnosť podľa Stvoriteľa. 

• Aby nás pamiatka Kristovho príchodu 

na svet upevnila vo viere, 

posilnila v nádeji a roznietila 

v nás lásku k Bohu a blížnym. 

Bohoslužobný poriadok 

v týždni: 


sv. Kataríny Alexandrijskej 

6.00 a 18.00 hod. 

(piatok – 18.00 hod. sv. omša 

za účasti mládeže) 

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.) 

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 

18.30 hod. 

(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša 

za účasti detí) 

(sobota – 7.00 hod., večer nie je) 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

Piatok – 17.00 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. (utorok, štvrtok) 

Adoračná miestnosť je otvorená 

každý deň od 7.00 do 19.00 hod. 

Bohoslužobný poriadok 

v nedeľu: 


sv. Kataríny Alexandrijskej 

6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. 

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 

7.45, 10.00, 18.30 hod. 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

9.15 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. 

Požehnanie mamičiek 

pred pôrodom: 

29. decembra 2007 po ranných 

sv. omšiach 

Farský kostol sv. Kataríny 

Alexandrijskej – 6.30 hod. 

Kostol Povýšenia 

sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod. 

Stránkové dni na Farskom 

úrade: 

Pondelok – piatok: 

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. 

V súrnom prípade po večerných 

bohoslužbách. 

V prípade potreby (ku chorým) 

volajte katol. kňaza 0915 818 308. 

OBSAH 

Končí sa rok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 

Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3 

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3 

Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 4 

XVII. ročník Mariánskeho 

výstupu na Choč . . . . . . . . . . . . . . 4 

Púť Radosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 

Na misie nielen ku Masajom. . . . . 5 

Púť do Krivej k blahosl. 

sestre Zdenke . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 

Stretnutie katechétov . . . . . . . . . . . 6 

Katarínsky ples. . . . . . . . . . . . . . . . 7 

Odpustová slávnosť 

sv. Kataríny Alexandrijskej . . . . . . 8 

Farská knižnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 

Vysielačka eRka . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 

Nepoškvrnená. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 

Vianoce – sviatky rodiny . . . . . . . . . . 10 

Vianoce – čas darovať sa . . . . . . . 10 

Darčeky – aké majú v našom 

živote miesto. . . . . . . . . . . . . . . . . 10 

Vianoce – čas dávania 

brania?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 

Dieťa ako dar . . . . . . . . . . . . . . . . 11 

„Ja som s Vami po všetky dni až do 

skončenia sveta. . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 

Ku polemike o interrupčnom 

zákone . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 

Synodálna bunka farnosti . . . . . . . . . 15 

Saleziánske okienko . . . . . . . . . . . . . . 16 

13. ročník Dobrej noviny. . . . . . . . . . 17 

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18 

Úspešní v projekte . . . . . . . . . . . . 18 

Spev a dobrá nálada. . . . . . . . . . . 18 

Zbierka na misie. . . . . . . . . . . . . . 18 

Priateľská návšteva. . . . . . . . . . . . 18 

Advent v škole . . . . . . . . . . . . . . . 18 

Na aktuálnu tému: 

O chráme, a nielen o tom z tehál . . . 19 

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský 

úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom 

Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: 

Doc. PaedDr. ThDr. PhDr. Ľubomír Pekarčík, 

PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. 

Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Mgr. Cyril 

Hamrák, Mgr. František Bebko, Ľudovít Oravec, 

Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, 

Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Nemčeková. 

Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, 

spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 

13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: 

A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. 

Uzávierka budúceho dvojčísla je 20. 1. 2008. 

Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky 

Farského úradu s označením „Pre Farský list“. 

Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy 

a krátenia textov.


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI 

XVII. ročník Mariánskeho 

výstupu na Choč 

Uskutočnil sa v nedeľu 7. októbra t.r. 

Zúčastnili sa ho nielen veriaci z našej 

farnosti, ale takisto aj zo susedných 

farností. Niesol sa v znamení 1. tajomstva 

slávnostného ruženca: 

„Zmŕtvychvstanie Ježiša.“ Hlavná 

myšlienka výstupu bola: „Život je 

všetko, čo máme. Ži život!“ 

„Život je krásna chvíľa, 

občas tak zvláštne milá, mám ho rád. 

Život je kúsok neba, 

pre mňa aj pre Teba miliónkrát. 

Život ti dáva šancu, neboj sa, 

spievaj, tancuj, pomáhaj. 

Zmeniť chcem kúsok sveta, 

to je tá správna veta, príde raj.“ 

Slová tejto piesne, vlastne hymny 

mladých z Festy 2007 pripevnené na 

stromoch nás sprevádzali počas výstupu 

na Poľanu. Pomohli nám ako aj 

celý program na vrchole Choča zamyslieť 

sa nad darom života, ktorý 

treba chrániť, rozvíjať a darovať. Život 

je pre nás dôležitý, nemôže byť 

len pomlčkou medzi dvoma dátumami. 

Obopína každú chvíľu nášho 

bytia. Teraz. Život je všetko to, čo 

máme. Kristus vstal zmŕtvych! A my, 

vzkriesení s ním, sme povolaní žiť 

ako vzkriesení. 

Keď sme sa dostali hore, pripravil sa 

oltár z našich batohov na slávenie sv. 

omše, osadil sa kríž, na ktorý sa dala 

biela látka ako symbol zmŕtvychvstania 

Pána Ježiša a svätá omša sa mohla 

začať. Celebroval ju pán kaplán Cyril. 

Naši mladí ju skrášlili hrou na gitare 

a spevom. 

Tešíme sa spolu s Vami a ďakujeme 

Pánu Bohu, že nám dal silu zvládnuť 

tento výstup, popasovať sa i s nepriaznivým 

počasím a pookriať na 

tele i na duchu. O rok sa vyberieme 

znova. 

Saleziánska rodina 

Snímky: Andrej Kuhejda 

Modlitba: Mária je Matkou Vzkrieseného, 

Víťaza nad hriechom a smrťou. 

To ona v nás udržuje živú istotu o Ježišovom 

vzkriesení, ktoré je základom 

našej viery. Modlime sa, aby nám pomáhala 

umrieť egoizmu hriechu, a tak 

aby sme žili v láske, ktorá sa darúva. 

Matka Vykupiteľa, Ukrižovaného 

a Vzkrieseného, ty si sa stala našou 

Matkou vo chvíli, keď tvoj Syn, dokonávajúc, 

dovŕšil akt lásky za nás. Ale 

Kristus vstal z mŕtvych! A my vzkriesení 

s ním sme povolaní žiť s ním ako 

vzkriesení. Ochraňuj nás od každého 

zla: od pokrytectva, závisti, vzájomného 

neporozumenia, nenávisti, zatvrdnutosti 

srdca, nečistoty a od každého 

sebectva. Posilňuj našu vôľu žiť 

ako vzkriesení. Amen. 

„Poďte ku mne všetci, 

ktorí sa namáhate 

a ste preťažení...“ 

Šesťhodinová cesta autom smerom 

na východ Slovenska...Takto sa začínala 

Púť Radosti, ktorú sme absolvovali 

12. – 14. októbra vo Vysokej nad 

Uhom. Už po 34-krát sa kresťanská 

mládež stretla v maličkej dedinke, 

aby vniesla do svojich životov novú 

nádej a posilu. Témou bola: „Poslušnosť 

ako dôvera“, o ktorej sme počúvali 

z prednášok či z príhovoroch na 

svätých omšiach. 

Hneď po príchode sme sa zaregistrovali 

a boli sme zadelení do skupín. 

Vytvorené skupiny sa skladali z ľudí, 

ktorí sa nepoznali a nikdy v živote sa 

nevideli. Toto rozdelenie umožňovalo 

slobodne si vytvárať vzájomné 

vzťahy bez akýchkoľvek predsudkov. 

Prvý večer na „ďalekom“ východe 

sme ukončili spoločnou svätou omšou, 

ktorá mala neopakovateľnú atmosféru 

plnú spevu a tlieskania. Pre 

nedostatok miesta v miestnej škole, 

sa dievčatá presúvali spávať do vedľajšej 

dediny. Keďže sme boli také vyčerpané, 

že sme ledva stáli na nohách 

musel po nás prísť autobus (bolo nás 

dosť veľa, takže to musel párkrát otočiť). 

Umyté a oblečené do pyžamka 

(na ktorom boli asi tri svetre, pretože 

v škole bola zima ako v chladničke) 

sme si konečne ľahli spať. Pravidlo, že 

šikovným patrí svet sa zase raz potvrdilo. 

Niekoľkým šťastlivcom sa 

podarilo spať na „luxusných“ molitanoch... 

Pesnička o Anke Kolesárovej 

(mladé dievča, ktoré v období druhej 

svetovej vojny obetovalo svoj život 

pre záchranu svojej čistoty) nás ráno 

zobúdzala do krásneho dňa. Celkový 

dojem z tohto rána a pesničky kazil 

fakt, že bolo šesť hodín. 

Mali sme pred sebou náročný deň, 

takže sme sa výdatne posilnili raňajkami 

a ponáhľali sme sa na prednášku 

vzácneho hosťa Púte. Bol ním 

páter Józef Augustýn, poľský kňaz 

a filozof, ktorý mal dve veľmi pekné 

prednášky o svedomí človeka. Vo 

svojom nabitom programe si našiel 

čas aj na spoločnú diskusiu s nami –


5 


odpovedal na naše zvedavé otázky. 

Poctil nás aj prítomnosťou na poobednajšej 

sv. omši, po ktorej nasledovala 

púť k hrobu Anky. Práve ona sa 

stala patrónkou Púte radosti, na ktorej 

sa zúčastňujú desiatky mladých 

z celého Slovenska. Po namáhaní našich 

mozgových buniek prišli na rad 

naše svaly. Zatancovali sme si známy 

Belgický tanec, ktorý bol pre mnohých 

odviazaním po „ťažkom“ dni. 

Uvoľnením bola aj diskusia s Pavlom 

Hudákom- spoluzakladateľom Púte, 

o vzťahoch a láske. Snažil sa nám pomôcť 

s našimi problémami formou 

odpovedí na naše otázky. Vyvrchole- 

ním večera boli svedectvá a následná 

adorácia. Mladí ľudia sa podelili 

o svoje životné príbehy spojené s návratom 

ku Kristovi. Mnohé z nich 

boli také silné, že človek mal slzy na 

krajíčku. Boli to zázraky, ktoré zapôsobili 

na každého z nás. Po hodinovej 

adorácii, sa dievčatá aj chlapci opäť 

presunuli do svojich škôl, v ktorých 

sa konali celonočné adorácie. 

V nedeľu ráno sa vstávalo veľmi ťažko 

a pomaly... Doznievala prebdená 

noc... Ukončením programu bola 

slávnostná svätá omša, ktorej hlavným 

celebrantom bol vdp. Vladimír 

Balucha. Jeho homília bola obohatená 

mnohými humornými príkladmi 

zo života. Posledné amen bolo 

bodkou záverečného dňa. Po rozlúčke 

s novými priateľmi sme sa 

všetci rozpŕchli do všetkých končín 

Slovenska, aby sme hlásali Božie 

slovo, ktoré zostalo v našich srdciach. 

Buba 

Snímka: Mária Škvarková 

Na misie nielen ku Masajom 

... spolupracuje s Trnavskou univerzitou, 

pôsobí ako lekárka na gynekológii 

v Trnave, v duchu don Bosca pracovala 

ako lekárka v Keni, Sudáne 

a v Kambodži. 

Že o kom je reč? O MUDr. Zuzke 

Havlíkovej z Trnavy. 19. októbra navštívila 

našu farnosť a podelila sa 

s nami o zážitky z ďalekých krajín. 

Svoju misijnú činnosť začala v Afrike 

– v Keni. Teraz už viem, že je tam 

plno chudobných štvrtí, v ktorých sa 

potulujú malí fetujúci „streetboy-i“ 

(chlapci z ulice), že najznámejším 

kmeňom sú Masajovia, ... a čo ma asi 

najviac prekvapilo je, že domy stavajú 

ženy. Zvládnu to za 2 týždne a používajú 

len ten najlacnejší a najbežnejší 

materiál: hlinu a kravské lajná. A že 

prečo práve ženy stavajú príbytky? 

„Lebo muži musia loviť,“ bola stručná 

odpoveď Zuzky. 

Sväté omše majú obyvatelia Kene vraj 

o niečo dlhšie ako my. Tancujú, spievajú 

5-hlasne, sv. omšu prežívajú celým 

srdcom i rozumom. Celá ich bytosť 

je zapojená do oslavy Boha. 

Sudán – hlavné mesto Chartúm 

• 36,2 mil. obyvateľov (skoro 7-krát 

viac ako Slovensko) 

• 2,5 mil. km 2 (51-krát väčší štát ako 

Slovensko) 

• 10. najväčší štát 

• 1. najchudobnejšia krajina na svete 

zničená občianskou vojnou 

• Iba 37 % detí navštevuje školu 

Smutná, ale pravdivá štatistika. Ale aj 

vďaka misionárom, rôznym zbierkam 

a našim modlitbám sa tieto čísla 

môžu meniť. Meniť k lepšiemu. Sudán 

je zem čiernych. Ako povedala 

Zuzka: „V Sudáne sú černosi černejší 

ako v Keni.“ Striedajú sa tu obdobia 

sucha a dažďa, kedy sú domy zaplavované. 

Spolu s vodou prichádza aj 

blato, špina a rôzne choroby, čo sťažuje 

prácu. Zvláštnosťou je tiež, že 

deťom dávajú meno podľa dobytka. 

Nie dobytku podľa detí, ale deťom 

podľa dobytka, ktorý je hneď na druhom 

mieste po rodine. Muži si manželku 

kupujú za kravu. Keď má otec 

veľa synov, musí mať aj veľa kráv, aby 

ich mohol oženiť. A keď má veľa dcér, 

tak bude mať veľa dobytka. Ako sa 

vraví: „Iný kraj, iný mrav.“ Aj preto je 

dosť ťažké a náročné skĺbiť kresťanstvo 

a štýl života, ktorý žijú. 

Zatiaľ poslednú ďalekú cestu Zuzka 

podnikla až do juhovýchodnej Ázie 

- do Kambodže, kde sa starala o HIV 

pozitívne deti. Spolu s ďalšími doktormi 

sa snažila skvalitniť, vylepšiť 

a predĺžiť im život. Ako povedala: 

„Deti tam mali veľmi obľúbené karaoke.“ 

Keď mohli spievať a venovala 

sa im pozornosť. Hrávali sa spolu, 

chodili na výlety, ... 

Krajinou tečie rieka Mekong. V období 

dažďov sú tu veľké záplavy 

a všade je plno špiny. A ako v každej 

ázijskej krajine s dostatkom vlahy – 

aj tu sa pestuje ryža. Ryža na raňajky, 

ryža na obed, ryža na večeru. No im 

to vôbec nevadí. Ryža jednoducho 

k Ázii patrí. 

Prednáška bola zakončená krátkou 

besedou. Zuzka odpovedala na naše 

otázky a rýchlo sa ponáhľala späť domov. 

Momentálne je na Slovensku 

a vôbec nevylučuje možnosť, že ešte 

niekde do sveta pôjde. Je otvorená 

pre nápady Ducha Svätého, ktoré sú 

niekedy „crazy“, ale nakoniec sú vždy 

dobré. Nebojme sa teda aj my pomôcť 

misiám. Či už ako dobrovoľník, alebo 

modlitbami. 

Julja 

Snímka: Andrea Fecková



Púť do Krivej 

k blahoslavenej 

sestre Zdenke 

Vernosť nie je ovocím toho, čo sľubujeme, 

ale milosti, lebo vernosť je 

skúška – do krajnosti. 

12. – 17. 11. prebiehal na celom Slovensku 

Týždeň Cirkvi pre mládež. 

Počas týchto dní veriaci farností viac 

mysleli na mládež vo svojich modlitbách. 

Vyvrcholením týždňa bola 

v našej farnosti Púť k blahoslavenej 

sestre Zdenke Schelingovej do Krivej. 

Zúčastnila sa na nej mládež a ľudia, 

ktorí sa cítili byť mladí duchom. Po 

príchode do Krivej sme spoločne 

s domácimi farníkmi boli účastní na 

Kristovej obeti vo svätej omši. V príhovore 

sme boli povzbudení slovami, 

že sme deti mocného Boha a nemáme 

sa čoho báť. On je stále s nami 

a nikdy nás neopustí, len mu musíme 

zostať verní. K záveru svätej omše 

sme mali možnosť pobozkať relikvie 

blahoslavenej sestry Zdenky a tým 

získať množstvo milostí. 

Po svätej omši nám pán Habovštiak, 

rodák z Krivej, priblížil históriu farnosti 

a život sestry Zdenky. Prezradil 

nám tiež, že Zdenkina sestra Helena 

bola jeho krstnou mamou. Sestra 

Zdenka žila veľmi skromným životom 

a slúžila celým srdcom Pánovi. 

Po vstupe do rehole Milosrdných 

sestier sv. Kríža sa angažovala aj ako 

zdravotná sestra v Humennom. 

Ochotne prejavovala službu chorým 

a kňazom a bola nadšeným svedkom 

Ježiša Krista. Vždy si dokázala nájsť 

čas na stíšenie a rozhovor s Bohom. 

Zaujímavosťou je, že obrázok blahoslavenej 

sestry sa našiel aj 6 600 km 

od jej rodnej dediny, až v Nepále. 

Nám všetkým môže byť táto žena 

vzorom. Pochovaná je v Podunajských 

Biskupiciach. 

Súčasťou púte bola aj duchovná obnova, 

ktorú si pripravili sestry saleziánky. 

Témou týkajúcou sa vernosti 

sme lepšie mohli pochopiť život blahoslavenej 

sestry Zdenky, ktorá zostala 

Spasiteľovi verná až do svojej 

smrti. Tichou adoráciu pred sviatostným 

Kristom sme si mohli vyprosiť 

potrebné milosti pre náš život. Po 

sviatostnom požehnaní sme sa takto 

posilnení vrátili späť do našich domovov. 

Púť k sestre Zdenke bola veľkým 

obohatením pre každého jedného 

z nás. Získali sme množstvo milostí 

pre mládež na celom svete, zvlášť 

však pre našu farnosť. Spoločne sme 

načerpali silu do ďalších dní, utužili 

svoje vzťahy a nadviazali nové priateľstvá. 

Ďakujeme z celého srdca pánovi farárovi 

z Krivej za jeho ochotu a obetavosť. 

Veľká vďaka patrí aj Farskému 

úradu a všetkým, ktorí sa podieľali na 

pokojnom chode tejto akcie. 

Blahoslavená sestra Zdenka, oroduj 

za nás! 

Za zúčastnených Moneka 

Snímky: Jozef Šinál 

Stretnutie katechétov 

Diecézne katechetické stredisko zorganizovalo 

15. novembra stretnutie 

katechétov našej farnosti. Celé podujatie 

sa začalo o 19.00 hod. a o jeho 

priebeh sa postaral pán Mgr. Juraj 

Lakoštík. Medzi katechétov tentoraz 

zavítala MUDr. Marika Krížová, 

ktorá prednášala na tému Duševne 

chorý človek. 

Venovala sa základnému rozdeleniu 

psychických porúch, ich definovaniu 

a možnému riešeniu i odstraňovaniu. 

Prednáška bola sprevádzaná aktívnou 

diskusiou zúčastnených. 

Katechéti konštatovali, že aj pri svojej 

práci prichádzajú do kontaktu 

s deťmi, ktoré trpia týmito psychickými 

poruchami a ich počet v školách 

neustále vzrastá. 

Toto spoločné stretnutie bolo pre 

všetkých obohacujúce, pretože nám 

pomohlo zorientovať sa v problematike 

definovania psychických porúch 

a pomoci duševne chorým ľuďom. 

Cyril Hamrák, kaplán


7 

Katarínsky ples 


Písal sa 24. november 2007. Hneď 

ráno sa skupinka mladých ľudí stretla 

v cirkevnej škole, aby pripravili 

všetko potrebné na večer… A večer 

sa to všetko začalo. Dlho očakávaný 

a krátko pripravovaný Katarínsky 

ples. Mladých ľudí, ktorých bolo 

okolo 90, privítal na plese pán kaplán 

Peter krátkym vtipom a hneď po jeho 

monológu nastúpili na scénu igelitové 

vrecia, vlastne mladí dobrovoľníci, 

ktorí prítomným ukázali, že tancovať 

sa dá aj s vrecom na hlave. 

Novovytvorená skupina „Bendžo 

Band“, ktorá pozostávala zo štyroch 

členov mládežníckeho zboru – Stefa, 

Andyho, Katky Grofčíkovej a Jančiho 

Palugu, a pána kaplána Petra zahrala 

a zaspievala na úvod prvé kolo „ľudoviek“, 

ktoré roztancovalo všetkých 

prítomných. A tak sa tancovalo, jedlo 

a pilo. Dokonca nás svojou návštevou 

poctili aj naši páni kapláni – Cyril 

a František. Ale netancovalo sa len na 

ľudovky, ale aj na modernú hudbu, 

a svoje miesto si našli aj obľúbené 

spoločenské tance ako írsky tanec, 

belgický tanec, tanec priateľstva …. 

Mládežnícky zbor myslel aj na prestávky 

medzi jednotlivými kolami: 

pripravili milú scénku, ktorou nám 

priblížili ako to vlastne vyzerá na ich 

skúškach. Tiež nám pustili tzv. „intro“, 

kde predstavili najobľúbenejšie 

auto zboristov – „maľúcha“. ☺ Na koniec 

odprezentovali fotky z rôznych 

akcií mladých od leta 2007. 

Po dlhej a namáhavej prestávke 

hlavne na mimické svalstvo a bránicu 

sa zas všetko roztancovalo a tancovalo 

sa až do polnoci. Chvíľu pred 

polnocou si vzal do ruky mikrofón 

pán kaplán Cyril, ktorý sa nám 

všetkým poďakoval za účasť, dal nám 

požehnanie na cestu, zaspievali sme 

si spolu s „Bendžo Band“ pieseň 

„Čierne oči choďte spať“ a v pokoji 

sme sa rozišli do svojich domovov. 

Naša vďaka patrí nášmu nebeskému 

Otcovi za to, že nám dal toľko milostí 

a dobrých ľudí do cesty. Veď bez Neho 

by sa žiadny ples nekonal. Ďakujeme 

tiež tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom 

pričinili o radostnú atmosféru 

– mladým, ktorí obetovali svoj drahocenný 

čas pre dobro druhých, 

všetkým, ktorí prijali pozvanie. Pevne 

verím, že o rok oslávime sviatok patrónky 

našej farnosti a nášho mesta 

svätej Kataríny Alexandrijskej opäť 

na plese a ešte vo väčšom počte. 

Martina Flajsová 

Snímky: Mária Škvarková 

Farská knižnica 

Viete, že Farská knižnica dolnokubínskej 

farnosti sa nachádza 

v budove Centrum ORAVA na 1. 

poschodí, miestnosť č. 40? 

V knižnici sa nachádza takmer 

1 400 kníh, rozdelených do 14 tematických 

skupín: 1. pre deti, základy, 

2. pre pokročilých, 4. Sväté 

písmo a komentáre, 5. Panna Mária 

a životopisy svätých, 6. Modlitba 

a rozjímanie, 7. Cirkev a cirkevné 

dejiny, 8. Kresťan a svet, 9. 

Kresťan a jeho život, 10. Rodina 

a katechéza, 11. Dokumenty, 12. 

Poézia, hudba a umenie, 13. Odborná 

literatúra a 14. Literárne 

spracovanie udalostí. Navštíviť 

knižnicu môžete po dohode na t. č. 

0908 424 544. Výpožičná doba 

kníh je 1 mesiac pre deti, pre dospelých 

2 mesiace. 

Ak by ste chceli a mali možnosť 

darovať do našich fondov nejakú 

dobrú knihu, neváhajte. 

Renča Jedláková 

Vysielačka eRka 

Aj tento rok sa malí i veľkí eRkári 

z našej farnosti zúčastnia 

slávnostného vyslania koledníkov 

Dobrej noviny. Tento rok 

sa vyberieme 15. decembra 

2007 do farnosti Tvrdošín, kde 

sa stretneme my koledníci 

Oravy a Liptova, aby nám jeden 

z otcov biskupov Spišskej diecézy 

udelil svoje požehnanie 

a slávnostne nás vyslal ohlasovať 

Dobrú zvesť do tých miest, 

z ktorých prichádzame. 

Renča Jedláková



S radosťou pôjdeme 

do domu Pánovho 

Slová žalmu 122 vhodne vystihli odpustovú 

slávnosť sv. Kataríny Alexandrijskej 

vo farskom kostole v nedeľu 

25. novembra o 10.30 hod. Bola 

to zároveň nedeľa Krista Kráľa a aj 

keď počasie bolo daždivé, predsa neodradilo 

ľudí, aby na slávnosť prišli 

v hojnom počte. 

V úvode svätej omše pán dekan 

doc. Ľubomír Pekarčík, PhD. privítal 

hlavného celebranta Mons. Štefana 

Sečku, spišského pomocného biskupa, 

zástupcu z poľskej Limanowej 

pána kaplána Bogdana Wegrzyna, 

primátora mesta Ing. Ivana Budiaka 

a prednostu JUDr. Jozefa Holdoša, 

prítomných kňazov a všetkých veriacich. 

Otec biskup sa na začiatku 

svojho príhovoru obrátil s otázkou 

na deti: prečo má biskup v ruke palicu? 

Palica ako symbol pastierskej 

služby biskupa úzko súvisí aj s biblickým 

obrazom pastiera, ktorý palicou 

chránil ovečky pred nepriateľom. 

Práve nedeľa Krista Kráľa nás núti 

zamyslieť sa nad obrazom kráľa. Trónom 

nášho kráľa Ježiša Krista je kríž. 

Lukášovo evanjelium nám prináša 

svedectvo o tom, ako sa mu Židia 

i lotor z kríža posmievali. Iba druhý 

lotor uveril, že Ježiš je Boží Syn a On 

mu prisľúbil, že ešte dnes bude s ním 

v jeho kráľovstve. 

Otec biskup vyzdvihol tri základné 

podmienky patričnosti do Božieho 

kráľovstva: 1. Milovať Boha nadovšetko 

– v súčasnej dobe sa šíria 

rôzne tlaky a postoje ľudí: Boh áno, 

Cirkev nie. Láska sa však dokazuje 

hlavne vernosťou Bohu, Božiemu zákonu 

a Božiemu slovu. 2. Láska 

k blížnemu – zahŕňa tiež lásku k nepriateľom, 

susedom, rodine a ostatným. 

Má prelomiť našu ľudskú slabosť 

a egoizmus. Znamená v živote 

nie lásku deklarovanú, ale žitú. Sami 

vieme, že často láska preukazovaná 

každý deň našim najbližším je oveľa 

náročnejšia, ako láska voči chudobným 

a trpiacim, ktorým sa ju snažíme 

preukazovať. 3. Bezo mňa nič 

nemôžete urobiť – poznáme situácie 

kedy napriek dobrému úmyslu a snahám, 

sa nám veci nepodaria. Jedine 

Boh nám dáva svoju milosť prostredníctvom 

Božieho slova a sviatostí pre 

náš každodenný život. Samotný 

známy životný príbeh a mučenícka 

smrť patrónky sv. Kataríny Alexandrijskej 

dosvedčuje, že patrí do Božieho 

kráľovstva. Do našich životov 

si od nej môžeme vziať príklad, čo sa 

týka poznania Písma a poznania 

Cirkvi. 

Na záver nám otec biskup pripomenul 

spisovateľa Jána Nerudu a jeho 

Malostranské povídky, konkrétne 

jednu z nich: Priviedla žobráka na 

mizinu. Chudobného slušného pána 

Vojtíška mali susedia radi, lebo si zarobil 

prácou a s prebytkom sa vždy 

vedel rozdeliť. Jedného dňa sa však 

všetko zmenilo, keď ľudia uverili rôznym 

nepravdivým klebetám o ňom, 

ktoré šírila miestna klebetnica. Aj 

dnes sa dozvedáme rozličné ľahkovážne 

tvrdenia, ktorým sme náchylní 

hneď uveriť. Veríme však Božiemu 

slovu? Zdôraznil, že svätá Katarína je 

v tomto našim vzorom i orodovnicou, 

aby sme sa snažili svojim osobným 

príkladom privádzať iných 

k poznaniu Krista Kráľa. 

K sviatočnej atmosfére odpustovej 

slávnosti prispel svojím spevom tiež 

spevokol dospelých pod vedením 

pána organistu Mgr. Miloša Nováka. 

Na záver sv. omše poďakoval v mene 

veriacich pán Ing. Ľudovít Behula otcovi 

biskupovi Mons. Štefanovi Sečkovi 

za dôstojné slávenie nášho odpustu. 

Všetkým kňazom boli na znak 

vďaky odovzdané kvetinové dary. Po 

ďakovnej pobožnosti ku Kristovi 

Kráľovi na záver liturgického roku 

a mohutnom speve – Živ, Bože, Otče, 

Otca Svätého sa prítomní povzbudení 

Božím slovom rozišli do svojich 

domovov. 

Katarína Ileninová 

Snímka: Ladislav Pagáčik


9 

Nepoškvrnená 

C. Harmata – Milotinský 

Cez búrku k Márii … 

Na počiatku bolo Slovo. … A Slovo 

sa telom stalo a prebývalo medzi 

nami… 

Z Písma vieme, že k Bohu sa nemôže 

dostať nič nečisté. A všetko, čo nám 

Boh dáva, je čisté. Preto ak sa Boh 

rozhodol prísť medzi ľudí vo svojej 

druhej Božskej osobe, v podobe Spasiteľa 

Ježiša Krista, nemohol si vybrať 

nečistú cestu. Prišiel medzi nás ako 

človek, v spôsobe pre nás prirodzenom 

a vlastnom, narodením z Panny 

Márie. Boh si ju vo svojej prozreteľnosti 

vyvolil a uchránil od dedičného 

hriechu. Preto o jej počatí hovoríme 

ako o nepoškvrnenom. 

V tomto Božom pláne však veľkú 

úlohu zohrali aj rodičia Panny Márie, 

Joachim a Anna. Boli to zbožní ľudia, 

celkom oddaní Bohu. Jedno im však 

chýbalo, nemali potomstvo. Mali však 

veľkú trpezlivosť a obrovskú vieru. 

Po starozákonnom príklade Abraháma 

a Sáry aj oni uverili, že Bohu 

nič nie je nemožné a že Boh vypočuje 

ich modlitby. A keď to už nik 

okrem nich nečakal, stalo sa. Narodila 

sa im dcéra Mária, čistá ľudská 

nádoba, ktorú si Boh vyvolil za Matku 

svojho Syna, Mesiáša a Vykupiteľa. 

Naplnilo sa slovo starozákonných 

prorokov o pláne spásy pre ľudstvo. 

Panna Mária bola naplnená Božou 

milosťou. Veď aj anjel pri zvestovaní 

ju pozdravuje: „Zdravas, Milosti 

plná.“ Je vyznamenaná medzi ženami 

a predsa pokorná. Ochotne prijíma 

Božiu vôľu a ponúka spoluprácu. Vie 

však, že aj keď je uchránená pre dedičným 

hriechom, predsa potrebuje 

spásu skrze Ježiša Krista. Vo svojom 

Magnifikate pokorne a slávnostne 

vyznáva: „Veľké veci mi urobil ten, 

ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“ 

Nepoškvrnená Panna je vzorom pokory 

a služby. 

Svätý Ľudovít Mária Grignon z Monfortu 

vo svojej knihe „O pravej úcte 

k Panne Márii,“ píše: „Nesmierny Boh 

má poklad a či pokladnicu plnú bohatstiev, 

do ktorej ukryl všetko to, čo je 

krásne, žiarivé, vzácne a drahé, dokonca 

i svojho Syna ukryl do tejto pokladnice. 

Touto pokladnicou nie je nik 

iný ako Mária.“ 

Mariánsku dogmu o Nepoškvrnenom 

počatí Panny Márie vyhlásil pápež 

Pius IX. 8. decembra 1854 a tento 

deň je sviatkom Nepoškvrneného 

počatia. Vo východnej Cirkvi sa tento 

sviatok slávi už od 5. storočia, v západnej 

Cirkvi asi od 8. – 9.storočia. 

Ľudovít Oravec 

Snímka: internet 

Sme vlastne ani nezačali 

obzerať poľné ľalie - 

a hľa, už vietor na ústraní 

i dážď i sneh nám prikryje 

ceľučkú krásu z božej dlane, 

v ktorej sa svety zbližujú… 

My poďme dneska k svätej Panne 

Synáčka zas jej križujú…! 

Ach neviem, neviem, čo sa stane, 

len tuším, že svet zošalie, 

bo tam, kde rástli ľalie, 

vreteníc roj sa vypeká… 

Čo bolo dobré, uteká, 

a anjel smutne narieka … 

Ach prečo plačeš, Mária? 

My vieme, že ťa všetko bolí, 

pretože zlí sme – ako zmija, 

ktorej sa každý človek bojí. 

Hryzieme Srdce Syna Krista, 

preto je doba bôľna, hmlistá… 

No v Tebe, Matka, vyjasní sa, 

bo ty si Hviezda na mori, 

Ty žiariš všade, kde dnes tmí sa, 

kde havran lieta za hory, 

Ty zlátiš kút náš boľavý, 

Ty ľúbiš dietky Oravy, 

lebo Ty Matka naša si, 

naša si, naša, storazy!! 

Hľa, Tvoje rady belejú sa, 

aj nás tam vidíš, všakže, Matka? 

Anjeli ruže na nás trúsia 

a ruka Tvoja ústa hladká, 

by chválou večne zvonili, 

ku Tebe, Matka, Ruža Rajská, 

ku Tebe, Kvietok spanilý!! 

Ach, Tebe patriť, Matka drahá, 

Len Teba ľúbiť oddane, 

potom aj závisť, hriech a vojna, 

potom aj pomsta prestane… 

Oravské Veselé, 18. novembra 1948


Vianoce – sviatky rodiny 

Vianoce – čas darovať sa 

Darčeková sezóna je už v plnom 

prúde. Zima je ročným obdobím, 

ktoré so sebou prináša jeden 

charakteristický jav, nemyslím tým 

sneh, ale to, že naše dni sa nám vďaka 

rýchlejšiemu súmraku zdajú byť 

o čosi kratšie, než v skutočnosti sú. 

Má to však ale aj svoje čaro, keď sa 

ulice rozžiaria tisíckami farebných 

svetielok, ktorých blikotanie sa odráža 

na kryštálikoch snehu a my si 

uvedomíme, že opäť je to tu. 

Pre niekoho to znamená, že prichádza 

najkrajšie obdobie roka, pre 

iných, že opäť začne stresový kolotoč, 

ktorý možno skončí až štedrou večerou. 

Pre naše deti je to jednoznačný 

signál, že o pár dní nastane konečne 

ten vytúžený okamih, kedy odhalia, 

Darčeky – aké majú v našom živote miesto? 

Vianoce sú už od nepamäti spájané 

s rôznymi formami obdarovania 

a na druhej strane prijímania 

darčekov. Mnohí z nás, si bez toho 

správneho darčeka Vianoce neviem 

ani predstaviť. Čo je však ten správny 

dar, to je naozaj zložitá otázka a pravdepodobne 

by sme nikdy nenašli tú 

správnu odpoveď, keďže pre každého 

to môže niečo iné. 

A viete čo si pod stromček želajú 

vaše deti? Po akých darčekoch túžia? 

Nie? Tak sa na to poďme spolu 

pozrieť: 

• Najlepší darček je mikrofón, aj vianočný 

stromček a balík pod stromčekom. 

Pre tatinka by som kúpila 

dom a pre maminku dáky vrtuľník 

vianočný. (Tánička, 3 roky) 

• Pod stromček by som chcel vláčik, 

jedno auto a kamión s nákladom. 

A Vianoce by boli najlepšie, keby 

bolo dobre. (Krištof, 4 roky) 

• Chcel by som MP4 prehrávač – ale 

nemusí byť, notebook, mobil, ale 

chcem aj zdravie a vedomosti. 

(Laco, 12 rokov) 

či ich tajné želania a predstavy boli 

v podobe darčekov splnené. 

Myslím, že nielen deti sa na Vianoce 

tešia. Aj my máme svoje očakávania 

a predstavy, nielen o štedrovečernom 

jedálničku, ale aj o pokoji, tichom 

plynutí času v harmonickom objatí 

svojej rodiny, či blízkych. A samozrejme 

aj o darčekoch. 

Keď som uvažovala nad nosnou témou 

celej série príspevkov, uvedomila 

som si, že to jednoznačne musí 

byť nielen od dostávaní, ale aj o darovaní. 

Vianoce, ktoré sú ako stvorené 

na to, aby sme darovali seba, úplne, 

bez obalu, až do hĺbky a najmä zo 

srdca. A možno práve takýto dar ocenia 

vaši najbližší zo všetkého najviac. 

Zuzana Machajová 

• Ja by som chcela psa, lebo mám 

strašne rada psy a potešil by ma. 

(Simona, 12 rokov) 

• Pre mňa je najlepší dar život, láska, 

priateľstvo. Život, lebo by som neskúsila 

to, čo teraz. Láska, lebo je 

lepšie byť s niekým a priateľstvo, 

lebo by som nechcela nemať priateľov. 

(Marika, 12 rokov) 

Áno, detské priania sa často líšia od 

tých našich, „dospeláckych“. Hoci nie 

vždy je tomu tak. Aj my často túžime 

po veciach, ktoré sú skôr materiálneho 

charakteru a sem tam sme v prvom 

momente zaskočení darom 

iného druhu, hoci potom si uvedomíme 

ako niektoré nehmotné, či duchovné 

veci potrebujme v oveľa väčšej 

miere a hlavne častejšie. A na druhej 

strane, aj samotné deti nás občas 

zaskočia svojim vyspelým pohľadom 

na svet a a svojou schopnosťou rozlíšiť 

to podstatné od pozlátka. 

• Pre mňa osobne je najväčším darom 

narodenie dieťaťa. A v súvislosti 

s Vianocami, tak to je asi rodina 

a posedenie spolu, hoci aj pri 

stromčeku. (Marek, 37 rokov) 

• Pre mňa je najväčším darom pokoj 

(sviatky bez nervozity), radosť 

v detských očkách a zdravie. (Žaneta, 

30 rokov) 

• Pre mňa je na Vianoce najkrajším 

darom, keď sme ako rodina spolu 

pokope. A tiež sú pre mňa darom 

moji priatelia, ktorých mi Boh poslal 

do cesty. Každý človek je pre 

mňa neoceniteľným Božím darom 

a vďaka nim sa necítim sama. Nechcela 

som hovoriť o materiálnych 

daroch, lebo myslím, že v živote sú 

podstatné iné veci. (Julka, 23 rokov) 

• Pre mňa sú 3 naj: život, manželka 

a naše deti. (Stanislav, 33 rokov) 


Snímky: autorka, internet


11 

Vianoce – čas dávania 

alebo brania? 

Keď 

sa povie Vianoce, myslína 

stromček, 

sviečky, dovolenku, darčeky, 

nákupy, zhon v supermarkeromanticktoch. 

Začalo to a končí sa starosťami, namiesto 

vianočnej sviatočnej nálady 

mám stres, či to všetko za tých pár 

dní stihnem, či upracem, pim, zoženiem, navarím... Veľmi 

nakú- 

chcem, aby všetko bolo ako má 

byť? Ale, ako to má vlastne 

byť? Tak veľmi chceme ceme Vianoce 

so všetkým, čo k tomu patrí. 

Tak veľmi chceme e to všetko 

do Vianoc stihnúť, pre 

okamih darovania a – 

rozbaľovania dar- 

čekov pod vianočným stromčekom, 

zoberieme a strácame viac... viac času 

pre svojich blízkych, ktorý míňame 

na prehnané nákupy či upratovanie, 

dobrú náladu a pohodu, ktorú strácame 

nervozitou z preplnených 

obchodov, čakania pri pokladniach, 

či horiacimi termínmi 

v práci. 

A čo naše želania? Už sme vyrástli 

z tých detských a zostávame pri 

všedných veciach – stihnúť vyžehliť, 

nakúpiť, domáce úlohy s deťmi, 

poupratovať. Úlohy alebo želania? 

Bez toho sviatočného pocitu 

z ich naplnenia. 

...skúsme si želať niečo iné, viac 

pravé, viac osobné, zasnívajme 

sa na chvíľu a buďme náročnejší, 

želajme si viac! 

Alena 

Dieťa ako dar 

Myslím si, že mi dáte za pravdu, 

keď podotknem, že jedným 

z najfascinujúcejších zázrakov na 

svete je určite zázrak života. Krehkosť 

a nevinnosť dieťaťa mení, dokonca by 

som povedala, že roztápa naše srdcia 

a napĺňa ich radosťou, pokojom, ale 

najmä láskou. O tom, že to tak nie je 

len v románoch, a že deti majú úžasnú 

moc veci meniť a dávať do pohybu 

udalosti u ľudí, hovoria životné príbehy 

našich mamičiek: 

TOTO je ten 

skutočný život 

Dá sa porovnať život s dieťatkom so 

životom bez neho? Na tie časy minulé 

sa mi vynára spomienka na finančnú 

stabilitu, časovú nezávislosť 

a pohodlný život. Keď sa prenesiem 

do súčasnosti, vynoria sa mi prebdené 

noci, zrátané peniaze do výplaty, 

varenie za pochodu alebo dookola 

sa krútiace CD-éčko Čanakyho 

„Kolo, kolo mlynské“. A potom sa na 

mňa pozrú modré oči a malé pery 

vyslovia: „mamička, ty si moja láska.“ 

A je úplne jasné, že „TOTO“ je ten 

skutočný život, ktorý má svoju hĺbku 

a nekonečnú krásu, ktorá vyviera 

z Božej lásky. (Petra) 

Nezabúdame 

ani na nášho anjelika 

v nebíčku 

Pre nás s manželom bolo a je každé 

dieťatko veľký Boží dar. Máme dievčatko 

a chlapčeka, ktorých sme s veľkou 

radosťou čakali a aj prijali. Potom 

Pán zoslal skúšku, získala som 

lukratívne zamestnanie, ktoré ma 

síce napĺňalo, ale ako matku odďaľovalo 

od rodiny. Veľmi som prosila 

Pána, aby niečo zmenil v našom živote, 

hoci som dobre vedela aké je 

riešenie – že by sa zišlo v práci ubrať, 

pretože sa objavili prvé zdravotné 

problémy. A Pán nám požehnal ďalšie 

dieťatko. 

Naďalej som pracovala. Aj keď som 

potom na radu lekára zostala doma, 

naše dieťatko sa narodilo príliš predčasne 

a žiaľ neprežilo. Bol to hrozný 

šok a nesmierna bolesť pre nás 

všetkých. Teraz nám ale Pán Boh dal 

novú šancu a pod prísnym lekárskym 

dozorom čakáme ďalšie dieťatko. Na 

začiatku to bola obrovská bojazlivosť, 

ale postupne sa mení na očakávanie 

a veľkú radosť. Každým pohybom 

bábätka, ktorý pociťujem, sa stupňuje 

aj radosť a láska v našej rodine. Naše 

detičky už naše bábätko hladkajú po 

brušku a prihovárajú sa mu. 

V dôvere v Pána sa tešíme na zázrak, 

ktorý sa každým dňom a týždňom 

mení na skutočnosť. 

Nezabúdame ani na nášho anjelika 

v nebíčku, modlíme sa k nemu všetci 

spolu. (Ž.)


„Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20b) 

Vieme, že každý človek znáša 

vo svojom živote utrpenie 

spojené s bolesťou. Obe 

tieto skutočnosti, ktoré môžeme 

sami pociťovať, tvoria integrálnu 

súčasť nášho ľudského života. Spolu 

so smrťou často predstavujú dialóg 

či biologickú, psychologickú alebo 

sociálnu realitu, ktorá je neuniknuteľnou 

skutočnosťou ľudského rodu 

a nášho života. 

V priebehu dejín sa postoj k bolesti, 

utrpeniu i smrti stáva najzákladnejšou 

požiadavkou poslania medicíny. 

V súčasnom svete plnom neistoty, 

úzkosti a strachu, ako i násilia 

a zločinu, sa objavujú tendencie 

voči utrpeniu a bolesti. Vznikajú 

otázky: Ako to prijať? Ako sa 

s týmto všetkým vyrovnať? 

Veľmi dobre vieme, že nik z nás sa 

rád nepozerá na umierajúceho človeka. 

Na človeka, ktorý trpí, prežíva 

bolesti, ktorý odchádza z tohto 

sveta. Úlohou lekárov, ale i nás, je 

poskytnúť lieky chorému, ale zároveň 

mu poskytnúť aj psychickú 

podporu i vtedy keď je vidieť, že 

úsilie o vyliečenie je nulové. Podpora, 

to je to najcennejšie, čo môžeme 

dať chorému človeku. No tá 

najcennejšia podpora je vo forme 

modlitby (duchovná podpora). Nik 

z nás nie je pánom nad svojím životom 

i smrťou. Ani lekár, ani človek 

nemajú v rukách život. Bojovať 

proti utrpeniu a bolesti je jedným 

z najšľachetnejších poslaní človeka, 

a to každého, ktorý má k tomu príležitosť 

a možnosť. 

Aj my často poukazujeme na to, čo 

je neznesiteľné, že nielen trpíme, ale 

sa utrpenia aj bojíme. Neraz sme 

všetci svedkami, že choroba mení 

život človeka, ktorý potom mení 

svoj systém hodnôt, ich poradie 

a dostáva sa bližšie k tomu, čo je 

preňho, teraz, v tejto chvíli, najpotrebnejšie 

či najnevyhnutnejšie. 

Neraz počujeme z úst pacienta: „Ak 

budem znovu zdravý, zmením svoj 

život, budem sa venovať viac niekomu 

alebo niečomu užitočnejšiemu. 

Budem ďakovať Bohu za to, 

že mi znovu prinavrátil zdravie. 

Ako prejav vďaky budem dennodenne 

prijímať Ježiša Krista, budem 

účastný(á) na svätej omši.“ Pokiaľ 

je chorý na lôžku, nemá moc uskutočniť, 

čo si zaumienil a keď je skutočne 

opäť zdravý, zabúda na to, čo 

si presvedčivo zaumienil. 

Ktosi raz povedal: „Hrdinstvo človeka 

nie je len niečo veľké vykonať, 

ale i niečo vydržať a prekonať, čiže 

zvíťaziť nad sebou a svojím utrpením, 

ba dokonca utrpenie využiť ako 

novú motiváciu k aktivite smerom 

von od seba, k iným a svetu.“ 

Utrpenie nás spevňuje. V utrpení 

sa i Ježiš stával pevným. Ježiš Kristus 

prichádza, aby nám pomohol, aby 

nás utrpenie, choroba i kríže nezlomili. 

Pevnosť človek je prijať utrpenie 

a opierať sa o silu Boha. Denne 

milovať Krista, slúžiť mu s láskou 

a v dôvere prijímať to, čo prichádza, 

dobre i zlé. 

Iba tomu, kto znáša utrpenie s Ježišom 

prichádza víťazstvo, lebo iba 

tak môžeme chápať, že utrpenie 

môže byť, ale zriedka aj je, školou 

charakteru, ale v prvom rade je 

skúškou charakteru. Ono nás môže 

rovnako zlomiť, ako urobiť pevnejšími 

a silnejšími. Veľmi dobre vieme, 

že naša viera nám v utrpení a bolestiach 

vlieva nádej. K neseniu 

kríža a znášaniu utrpenia nás vyzýva 

Ježiš svojimi slovami: „Kto 

chce ísť za mnou, nech zaprie sám 

seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje 

ma.“ (Lk 9, 23) Nikdy nemôžeme 

v chorobe strácať nádej. V Ježišovi 

Kristovi máme návod ako 

prežívať svoje utrpenie, svoje bolesti 

a za čo ich máme obetovať. 

V blahej pamäti Svätý Otec Ján Pavol 

II. o kríži a utrpení povedal: 

„Ten, kto sa aj v utrpení snaží plniť 

Božiu vôľu, je užitočný aj pre blížneho. 

Aj keď je ochromený vo vonkajšej 

činnosti, aj keď je uzavretý vo svojej 

samote, vyžaruje okolo seba vlnu 

duchovného svetla, z ktorého môžu 

mnohí čerpať. Odkedy si Ježiš vybral 

kríž a zomrel na Golgote, všetci, čo 

trpia, zvlášť tí, čo trpia nevinne, sa 

môžu stretnúť s tvárou trpiaceho služobníka, 

a nájsť v jeho utrpení plnú 

pravdu o bolesti, o jej plnom zmysle 

a o jej dôležitosti.“ 

Aj keď náš život nie je jednoduchý, 

ukazujme, že nám záleží na Bohu, 

na našom posväcovaní i na našich 

blížnych. Buďme silní pri nesení 

našich krížov. Tak ako nám Ježiš 

hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo 

a učte sa odo mňa, lebo som tichý 

a pokorný srdcom a nájdete odpočinok 

pre svoju dušu. Moje jarmo je 

príjemné a moje bremeno ľahké.“ 

(Mt 11, 29 - 30) 

Všetci pamätajme, že Ježiš Kristus 

nie je receptom ako sa vyhnúť utrpeniu, 

službe, trápeniu, sužovaniu 

či krížu, ale Pán Ježiš je posila v mojom 

sužovaní, trápení, v mojej biednej 

situácii, v mojom dennodennom 

živote. 

František Bebko, kaplán 

Snímka: internet

§ 

Ku polemike o interrupčnom zákone 

Som 

jednou z mnohých, 

pre ktorých je táto 

problematika otázkou viery v Boha. 

V ostatnom čase niektorí politici hovoria, 

že je to umelo vytvorený problém. 

Možno je to medzi politikmi 

pravda, ale otázka je na svete a odborná 

diskusia o ňom je nanajvýš potrebná. 

Predovšetkým sú tu isté rezervy 

v oblasti vedomostí o vzniku 

a vývoji človeka, ale sú aj rezervy 

v oblasti myslenia – nedôslednosť 

v myslení, nejasné, alebo nijaké predstavy 

o Bohu ako Stvoriteľovi a Zákonodarcovi 

stvorených vecí. 

Výsledky vedeckých bádaní ostatných 

desaťročí v rôznych oblastiach 

vedy sú ako načasované výbuchy 

bômb: také prekvapujúce a také nové. 

V biológii živá bunka a jej skladba, 

chromozómy v jadre bunky a ich zloženie, 

DNA a jej prísna individuálna 

zákonitosť. V skutočnosti je bunka 

zložitejšia ako celý organizmus, ktorý 

je súborom rôznych buniek, rôzne 

usporiadaných. Všetko sú to objavy, 

nad ktorými treba chvíľu s úctivým 

obdivom postáť a vysloviť vďaku, ani 

nie tak ich objaviteľom ako ich Darcovi. 

Život na zemi je daný. Nie je dielo 

človeka. Živú bunku nevieme utvoriť. 

Človek môže život podľa daných zákonov 

iba reprodukovať. V zákonoch 

života a jeho reprodukcie je zakódované 

celé naše bytie do najmenších 

podrobností. 

Ako vzniká človek? 

Spojením dvoch zárodočných buniek, 

mužskej a ženskej, vzniká 

oplodnené vajíčko. To sa vyvíja tak, 

že sa postupne delí na 2, 4, 8, 16 atď. 

buniek, z ktorých vzniká embryo. 

Oplodnené vajíčko o priemere 

1/5 mm je nový jedinec a sú v ňom už 

všetky zákonitosti ďalšieho života, 

vnútromaternicového ako aj po narodení. 

Približne siedmy deň sa začne 

usadzovať na sliznici maternice. Spočiatku 

rastie veľmi rýchlo. Čím je 

staršie, tým rastie pomalšie. V čase 

keď sa niduje do maternicovej sliznice 

je veľkosti makového zrnka, po 4 

týždňoch je veľkosti holubieho vajíčka, 

na konci druhého mesiaca je 

veľkosti kuracieho vajíčka, na začiatku 

tretieho mesiaca veľkosti husacieho 

vajíčka a na konci tehotenstva 

má v priemere asi 30 cm a váži 

asi 5 kg. Súčasťou plodového vajca sú 

vajcové blany, plodový koláč, plodová 

voda, pupočník a plod. Samotný plod 

v priebehu prvého mesiaca má dĺžku 

7,5 mm a má už hlavový a panvový 

koniec. Na konci druhého mesiaca 

meria 4 cm a môžeme na ňom rozoznať 

hlavu, obličaj a končatiny. Na 

konci tretieho mesiaca meria 9 cm, 

na končatinách už rozoznávame 

prsty. Na konci štvrtého mesiaca meria 

16 cm, na koži sú už jemné chĺpky, 

pohlavné ústroje sú už diferencované. 

V piatom mesiaci meria 25 cm, 

na hlave má už vlásky a úder srdca sa 

stáva zreteľným. V šiestom mesiaci 

má 30 cm, očné viečka sú už otvorené. 

V siedmom mesiaci je dlhý 

35 cm a je schopný samostatného mimomaternicového 

života. 

Postupnosť tohto procesu musí každý 

nezaujatý človek registrovať ako proces, 

ktorý je sám v sebe plný života. 

Človek je teda od samého začiatku 

kompletný. Už v prvej bunke, a potom 

vo všetkých ostatných má 23 

chromozómov od otca a 23 chromozómov 

od matky. Čo na tom, že v prvých 

dňoch od počatia je taký malý, 

že je voľným okom neviditeľný? Veď 

baktérie a ešte menšie vírusy sú také 

malé, že ich môžeme vidieť len po 

niekoľko sto až tisícnásobnom zväčšení, 

a predsa sú plné života až tak, že 

sú schopné zabiť človeka, ak je rovnováha 

medzi makro a mikroorganizmom 

z rôznych dôvodov porušená. 

Nový svet je od počiatku samostatný, 

nedeliteľný celok a to tak v stavbe 

ako aj v činnosti, vyvíja sa podľa 

plánu, ktorý je daný už v oplodnenej 

bunke. Organizmus matky je nevyhnutnou 

podmienkou, aby sa vývoj 

uskutočnil, uľahčuje ho, alebo mu 

prekáža, ale neriadi ho. 

Po konštatovaní týchto skutočností 

sú na mieste otázky: má žena právo 

na odobratie života svojmu plodu? 


13 

A má vôbec právo aj na svoje telo? 

Kto jej ho dal? Nevznikla a nenarodila 

sa aj ona práve tak ako jej plod? 

Pýtal sa jej niekto či sa chce narodiť 

a potom žiť? 

Predpokladám, že ženy, ktoré v súvislosti 

s prerušením tehotenstva hovoria, 

že majú právo na svoje telo, hovoria 

tak preto, že majú o veciach len 

povrchné znalosti alebo žiadne. Uvedomelá 

trúfalosť takéhoto tvrdenia 

by pramenila z pýchy, čo nerada pripúšťam. 

Keď sa teda teraz sama rozhoduje 

k interrupcii, rozhoduje sa 

k zabitiu svojho plodu. To je neodškriepiteľná 

pravda, ktorá sa nedá nijakým 

spôsobom zatĺcť. A tu sme 

(Pokračovanie na 14. strane)


Ku polemike 

o interrupčnom zákone 

ustanovil niektorých za 

apoštolov, niektorých za 

prorokov, iných za evanjelistov a iných 

za pastierov a učiteľov, aby pripravovali 

svätých na dielo služby, na budovanie 

Kristovho tela, kým nedospejeme 

všetci k jednote viery a poznania 

Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere 

plného Kristovho veku, aby sme už neboli 

malými deťmi, ktorými sem-tam 

hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého 

ľudského učenia, ktorý podvodne 

strháva do bludu. Ale žime podľa 

pravdy a v láske všestranne vrastajme 

do toho, ktorý je hlavou, do Krista. 

Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané 

všetkými oživujúcimi spojivami, 

podľa činnosti primeranej každej 

časti, rastie a buduje sa v láske.“ 

(Ef 4, 11-16) 

• Jednota je možná len v Kristovi. 

Pápež Ján Pavol II. v Apoštolskom 

liste Christifideles laici vysvetľuje 

jednotu na základe podobenstva 

o viniči: „Ja som pravý vinič a môj 

Otec je vinohradník... Ostaňte vo 

mne a ja zostanem vo vás.“ (Jn 

15,1-4). Tieto jednoduché slová nám 

zjavujú tajomné spoločenstvo Krista 

a učeníkov, Krista a všetkých pokrstených. 

Na základe tohto živého a životodárneho 

spoločenstva učeníci 

nepatria sebe samým, ale ako ratolesti 

patria sú súčasťou Viniča, patria 

mu. Vzorom, prameňom a cieľom 

spoločenstva kresťanov s Ježišom je 

spoločenstvo Syna s Otcom v oddanosti 

Svätého Ducha. Zjednotení 

zväzkom lásky Kristovho Ducha sú 

kresťania zjednotení s Otcom. 

• Jednota bytostná a jednota činnosti. 

Z podobenstva o viniči je 

zrejme, že treba rozlišovať dvojakú 

jednotu. Bytostná jednota v Kristovi 

je základom jednoty medzi kres- 

(Dokončenie z 13. strany) 

znova pri začiatku. Hľadáme morálku 

a jej zmysel. Mysliaci človek je akosi 

povinný hľadať odpoveď na základnú 

otázku: čo je náš život, aký je jeho 

cieľ, jeho zmysel, jeho hodnota. Pomôžem 

si myšlienkami veľkých mysliteľov, 

ku ktorým sa rada utiekam. 

Bl. Pascal: „Človek je zrejme tak stvorený, 

aby myslel. Celá jeho zásluha 

a povinnosť je myslieť tak, ako sa patrí. 

Podľa poriadku myslenia máme začať 

sami sebou, svojím tvorcom a svojím 

cieľom.“ 

„Život musí mať zmysel,“ volá F. Werfel. 

„Odkiaľ a kde? To chcem vedieť! 

Z ničoho som povstal a v nič sa mám 

ponoriť? Som len nič na dovolenke? 

Nedá sa poprieť, že i tento nihilistický 

svet nás častuje všelijakými mravnými 

poučkami: buď dobrý, buď poctivý, nerob 

nič zlého, maj sociálny cit, nevyhýbaj 

sa zodpovednosti, atď. Ale prečo? 

Prečo mám byť taký dobrý a poctivý, 

nerobiť nič zlého a nevyhýbať sa zodpovednosti? 

Som len vírom akýchsi 

hlúpych elektrónov, ktoré zlepuje dohromady 

kus trusu, aby po čase vyšli 

nie bez zápachu. V dianí sveta nezostane 

po mne stopy. Je teda celkom ľahostajné 

či robím dobro alebo zlo, čo sú 

nakoniec len dva antropomorfné 

pojmy. Ak má mať zodpovednosť zmysel, 

musí mať moje jednanie večné následky. 

Svojim citom pre zodpovednosť 

sa len kriticky podrobujem koristníckym 

zámerom zospoločenštenia, nech 

je už také či onaké, tak či onak sfarbené. 

Mravnosť je podľa môjho názoru 

len umenie, uplatniť svoju osobu a neprísť 

do väzenia. Čo hovoríte komu 

mám prinášať obete? Budúcemu pokoleniu? 

Svojim deťom? Čím odôvodňujete 

prosím, ak sa smiem pýtať, toto 

humanitou zaváňajúce klamstvo? Žijem 

tu a teraz. Priaznivá chvíľa sa už 

nevráti. Neustúpim nikomu. Tie rozprávky 

o deťoch a o budúcnosti sú holou 

metafyzikou, nenechám zo seba 

urobiť hlupáka. Keď je všetko nič, je 

boj o uspokojenie mojich zmyslov jedinou 

skutočnosťou. Tak by musela vyzerať 

každá etika, nespočívajúca na myšlienke 

závislosti na Bohu.“ 

Ten istý Werfel sa cíti oprávnený 

k prejavu: „Tento svet, ktorý sa nazýva 

civilizovaným, môže byť zachránený, 

len keď nájde cestu k pravému kresťanstvu.“ 

V mojej praxi sa stretávam s ľuďmi. 

Preto musím mať jasno aj vo filozofických 

otázkach. Aj horeuvedené citáty 

mi boli inšpiráciou, aby som bezradne 

neblúdila v džungli nevyjasnených 

otázok. Prišla som k záveru: „Bez 

Boha niet pravdy ani morálky.“ 

Juliana Gregová st. 

Snímky: internet 

Synodálna bunka 

farnosti (SBF) 

Lineamenta – 7. 

tematický okruh: 

Jednota v mnohosti 

„On


15 

ťanmi; je to jednota v činnosti (operatívna 

jednota). Ratolesti sú spojené 

s viničom preto, aby prinášali ovocie 

- produkovali. Keď hovoríme o jednote 

spoločenstva (diecézy, farnosti, 

rodiny) myslíme najmä túto jednotu 

v činnosti (operatívnu jednotu) – 

spoluprácu členov spoločenstva. 

• Mnohosť v jednote a jednota 

v mnohosti. V diecéze žijú rôzne 

typy kresťanov. „On ustanovil niektorých 

za apoštolov, niektorých za prorokov, 

iných za evanjelistov a iných 

za pastierov a učiteľov, aby pripravovali 

svätých na dielo služby, na budovanie 

Kristovho tela...“ V čele diecézneho 

spoločenstva stojí biskup ako 

viditeľný znak a princíp jednoty partikulárnej 

cirkvi. S ním sú spojení 

kňazi a diakoni – jeho najbližší spolupracovníci, 

ktorí mu pomáhajú budovať 

kresťanské spoločenstvo ľudu 

Božieho kráľovstva. V diecéze pôsobia 

aj rehoľné spoločenstva, rôzne 

zoskupenia veriacich laikov, malé 

spoločenstvá a spolky. 

• Vzťahy veriacich rímskeho a byzantského 

obradu. V našej partikulárnej 

Cirkvi, najmä na Spiši, sú aj 

farské spoločenstvá katolíkov byzantského 

obradu. Spája nás s nimi jedna 

viera, nádej, láska a puto spoločenstva 

so Svätým Otcom. Gréckokatolíci 

majú odlišný rítus – spôsob slávenia 

posvätnej liturgie, ale spolu 

s nami tvoria jednu Katolícku cirkev. 

Majú vlastný klérus (biskupov a duchovných 

pastierov), vlastnú pôstnu 

disciplínu a vlastné cirkevné právo. 

Sú však údmi toho istého Tela, ratolesťami 

toho istého Viniča a – v Kristovi 

- bratmi a sestrami. Spolu s nami 

pracujú na výstavbe jedného Božieho 

kráľovstva na zemi. 

• Rehoľné spoločenstvá. Rehoľníci 

sú mužovia a ženy, ktorí svoj život zasvätili 

Bohu sľubmi čistoty, chudoby 

a poslušnosti. „Zasvätený život je životný 

stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná 

odpoveď na Kristovo osobitné 

volanie, ktorou sa zasvätené osoby 

úplne oddávajú Bohu a pohýnané 

Duchom Svätým usilujú sa o dosiahnutie 

dokonalosti lásky. Toto zasvätenie 

charakterizuje život podľa evanjeliových 

rád. Zasvätený život má 

účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním 

sa zasvätených osôb Kristovi 

a blížnym a tým vydáva svedectvo 

o nádeji na nebeské kráľovstvo.“ 

• Laickí spolupracovníci reholí. 

Rehoľné spoločenstvá môžu byť vo 

farnostiach prítomné aj nepriamo, 

v osobách laických rehoľných spolupracovníkov, 

napr. tzv. „terciárov“. Sú 

to najmä zoskupenia laikov v tzv. tretích 

rádoch: Tretí rád sv. Františka, 

Tretí rád v Dominika, Združenie saleziánskych 

spolupracovníkov a iné. 

• Náboženské spoločenstvá. Zrod 

kresťanských spoločenstiev a hnutí 

považujeme za vanutie Ducha Svätého, 

ktorým omladzuje Cirkev našich 

čias. Tomuto javu venovala osobitnú 

pozornosť synoda biskupov 

v r. 1987. Na základe jej práce pp. Ján 

Pavol II. napísal apoštolský list Christifideles 

laici. V ňom uvádza štyri 

typy spolupráce laikov: náboženské 

združenia, skupiny, spoločenstvá 

a hnutia. 

• Farnosť – miesto uplatňovania 

jednoty v mnohosti. Mnohosť kresťanského 

spoločenstva sa v plnom 

svetle a konkrétnym spôsobom prejavuje 

najmä vo farnosti. Farnosť - 

ako sprítomnenie Cirkvi v meste či 

obci – má byť spoločenstvom spoločenstiev, 

nie anonymných jednotlivcov. 

Skupiny veriacich zapojené do 

života farnosti ju robia tým, čím – so 

všetkými vitálnymi prejavmi – byť 

má: miestom slávenia liturgie – posväcovania 

ľudí a oslavovania Boha; 

miestom evanjelizácie – ohlasovania 

Božieho slova a katechézy; miestom 

apoštolátu laikov – posväcovania 

časného poriadku; miestom dialógu 

s Bohom – spoločnej modlitby Cirkvi. 

Dôležité je, aby si všetci veriaci uvedomovali 

príslušnosť k svojej farnosti, 

aby sa s ňou stotožňovali 

a utvárali jednotu všetkých so 

všetkými. 

• Združenia, skupiny, spoločenstvá 

a hnutia. Vo farnostiach pôsobia 

rôzne zoskupenia veriacich. Na 

prvom mieste je to združenie „Živého 

ruženca“. Je to voľné združenie 

veriacich, apoštolujúce nepretržitou 

modlitbou posvätného ruženca. Rozšírený 

je aj „Spolok svätého Vojtecha“, 

založený na šírenie náboženskej literatúry 

a kresťanskej osvety. Okrem 

nich sú tu združenia na báze úcty 

k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu, 

združenie „Rodina Nepoškvrnenej“ 

a mnohé iné. 

Vo farnostiach našej diecézy sú najmä 

tieto hnutia: Neokatechumenát, hnutie 

Svetlo – Život, Fokolare, Obnova 

v Duchu Svätom, Hnutie kresťanských 

rodín (HKR), Hnutie kresťanských 

spoločenstiev detí – eRko, Mariánske 

kňazské hnutie „Večeradlo“, 

Hnutie „Kruciata“ a ďalšie. 

• Ohrozenia jednoty spoločenstva. 

Prapríčinou každého rozdelenia a nejednoty 

je hriech. Na prvom mieste je 

to „rajský“ hriech pýchy, prejavujúci 

sa neposlušnosťou voči cirkevnej autorite, 

resp. panovačnosťou, ale aj neznášanlivosť, 

sebectvo, karierizmus. 

Kvôli jednote spoločenstva je nutné 

„premáhať egoistické pokušenia, 

ktoré nás neustále napádajú a budia 

rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť.“ 

Apoštol Pavol už prvým kresťanským 

spoločenstvám adresoval 

varovanie pred rozdelením a nejednotou: 

„Ale ak sa medzi sebou hryziete 

a žeriete, dajte si pozor, aby ste 

sa navzájom neponičili.“ (Gal 5, 15) 

Podľa www.synoda.kapitula.sk 

spracovala Petra Jurčáková


Saleziánske okienko 

alebo nedeľa pre deti a mladých 

Štyri naše animátorky spolu so sr. Mirkou sa zapojili do 1. ročníka 

celoslovenskej Školy animácie ktorú zorganizovali bratia SDB a sestry FMA. 

V dňoch 19. – 21. 10. mali svoje prvé sústredenie v Bobrovci 

17. – 18. novembra bolo v stredisku 

Dominika sústredenie Detského 

zboru 

ŽiWhat v stredisku 

Nedávno sa nám začal december, prvý zimný a zároveň posledný 

kalendárny mesiac a všetko svedčí, že zima je už tu. 

Raz je plno snehu, všetko biele, až sa to pýta ísť von. Inokedy zas 

čľapkanica a počasie, v ktorom by ste ani psa von nevyhnali. 

V mládežníckom stredisku Dominika na Banisku to žije v lete 

i zime. Či sneží a či je čľapkanica. A teraz v decembri obzvlášť, 

veď začal nový cirkevný rok. Týždenné oratká i stretnutia mladých 

sa budú niesť v duchu príprav na stretnutie s Ježišom. 

7. decembra bude mať stretko Prameeí spoločný výlet – nocovačku 

v Dominike spolu so sestrou Elvi a o týždeň po nich hneď 

ďalšia nocovačka mladých animátorov, v rámci ktorej sa zúčastnia 

duchovnej obnovy v pastoračnom centre (PaC) 15.12., ktorá 

bude o 9.00 hod. a po nej u sestier animátorské stretko. 

Vianoce sa oslavujú v kruhu blízkych. Tam, kde sa cítime dobre, 

kde sa cítime byť prijatí, kam často a radi chodíme. Tradične, aj 

tento rok bude na Banisku Vianočný večierok. A to v piatok 

21.12. 19.30 v Dominike. 

Na posledný deň v roku (31.12.) je prichystaná Silvestrovská oldies-párty. 

Nie zábava, nie disco, nie ples, ale oldies-párty, ktorá 

je inšpirovaná 50.– 80. rokmi. Nielen v hudbe, ale aj v štýle obliekania. 

Pre viac info sledujte plagát na nástenke vo farskom kostole. 

Prvá novoročná duchovná obnova bude 19. januára v PaC a po 

nej animko na Banisku. 

Ďalší víkend 26.–27. januára bude Dominika obsadená malými 

spevákmi z detského zboru, ktorí budú mať sústredenie. Posledný 

januárový deň, ako inak, patrí donovi Boscovi. 31. januára 

bude svätá omša na jeho počesť. 

Julja 

december 

1. – 2. 12. 

Pomedzi riadky (víkendové novinárske 

školenie pre mladých) 

Bratislava – Mamateyova 

1. 12. 

Animátorské – 2. ročník – skúšky 

9.30 / FMA – sestry saleziánky 

1. 12. 

Veľké upratko Dominiky 

10.00 / FMA – sestry saleziánky 

1. – 2. 12. 

Nocovačka Ksichtiky 

16.00 / FMA 

2. 12. 

Výroba adventných vencov 

14.30 / FMA 

14. – 15. 12. 

Nocovačka MIX 

22.00 / FMA 

15. 12. 

Duchovná obnova pre mladých 

9.00 / Pastoračné centrum 

15. 12. 

Animátorské – 1. ročník 

po DO / FMA – sestry saleziánky 

21. 12. 

Vianočný večierok 

FMA 

31. 12. 

Silvestrovský ples


17 

Jubilejný 15. ročník Farského listu 

Milí čitatelia, 

a zvlášť tí z vás, ktorí ste si našli čas 

a zapojili ste sa do celoročnej súťaže 

venovanej jubilejnému 15. ročníku 

Farského listu. Naozaj úspešne ste zvládli 

štyri súťažné kolá zamerané na nedávnu 

históriu nášho farského časopisu. 

Výborne vám k tomu poslúžili či 

už odložené staršie čísla Farského listu 

vo vašich domovoch, ale aj farská webová 

stránka, kde ste si trpezlivo vyhľadávali 

odpovede na naše úlohy. Väčšina 

z vás ich potom poslala mailovou 

poštou na zverejnenú adresu, no niektorí 

nám ich vhodili aj do označených 

škatuliek v oboch kostoloch. 

Celkovo sme pre vás pripravili 12 zvedavých 

otázok z diania v dolnokubínskej 

farnosti v rokoch 2005 a 2006. 

Všetky odpovede boli správne. A koľko 

sme ich dostali? Nechajme prehovoriť 

trochu štatistiky: 

• Do 1. kola prišiel rekordný počet odpovedí 

– bolo ich 23. 

• 2. kola sa zúčastnili deviati súťažiaci. 

• V 3. kole sme dostali 8 odpovedí. 

• V poslednom 4. kole bolo 11 odpovedí. 

Spolu sa teda do súťaže zapojilo 51 

nadšencov ako z Dolného Kubína, tak 

aj z filiálky Vyšný Kubín, z čoho sme 

mali v redakčnej rade veľkú radosť. ☺ 

Radosť mali aj výhercovia ako nám to 

osobne tlmočili. Nuž a to bolo jedným 

z cieľov – rozdávať radosť alebo inak 

známe: radosť rozdávaním rastie. ☺ 

V každom kole sa nám podarilo vďaka 

dobrým srdciam štedrých sponzorov, 

ktorí si želali zostať v anonymite, odmeniť 

troch výhercov hodnotnými 

13. ročník Dobrej noviny 

„Pane, urob nás hodnými slúžiť iným na celom svete: slúžiť tým, čo žijú a umierajú 

v chudobe, chorobe a o hlade. V ten deň im daj našimi rukami ich chlieb 

každodenný a našou súcitnou láskou in daj radosť a pokoj.“ 

(bl. Matka Terézia) 

Už 

po trinástykrát prichádzajú 

poslovia Dobrej noviny do rodín, 

aby ohlásili radostnú zvesť o narodení 

Pána Ježiša. Stávajú sa symbolmi 

nádeje pre mnohých ľudí v afrických 

krajinách, ktorí sa nám stali blízkymi cez 

projekty podporované Dobrou novinou. 

Z výťažku Dobrej noviny sú podporované 

konkrétne projekty pomoci deťom 

a ľuďom v núdzi v oblasti vzdelávania, 

zdravotníctva, zabezpečenia pitnej vody 

atď. V 12. ročníku Dobrej noviny sa do 

koledovania zapojilo 25 511 detí a dospelých 

v 1 096 obciach a spolu s individuálnymi 

darmi vyzbierali 16 934 012 Sk. 

Z výťažku zbierky bolo podporených 25 

rozvojových projektov v Keni, Sudáne, 

Ugande, Juhoafrickej republike a na 

Madagaskare. 

Výťažok 13. ročníka Dobrej noviny 

smeruje i tentoraz k ľuďom v Afrike 

(Keňa a Južný Sudán), ktorí trpia krajnou 

núdzou a zároveň nedostatočným 

prístupom k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, 

pitnej vode a iným základným 

potrebám. 

Trinásty ročník Dobrej noviny sa nesie 

v duchu témy Výnimočný život s postihnutím. 

Deti s telesným či psychickým 

postihnutím sú omnoho zraniteľnejšie 

než ich zdraví rovesníci. Často zostávajú 

na okraji spoločnosti bez akejkoľvek pomoci. 

Ich telesný či psychický hendikep 

je často považovaný za znak prekliatia 

a nešťastia pre celú komunitu, v ktorej 

žijú. Hoci obrovská časť ľudí s postihnutím 

žije práve v rozvojových krajinách, 

existuje len málo zariadení a inštitúcií, 

ktoré sa zaoberajú zlepšením ich životných 

podmienok. 

Aj my, koledníci dolnokubínskej farnosti 

chceme pridať ruku k dielu a ra- 

vecnými cenami. V tomto poslednom 

4. kole sme urobili výnimku a vyžrebovali 

sme viacerých: pani Margita Hrabalová, 

Andrej Kuhejda, Zuzana a Mária 

Škvarkové, Petra a Kristínka Slamkové, 

Anna Michalíková a Tomáš Kočalka. 

Srdečne gratulujeme! V priebehu 

decembra sa vám ozveme telefonicky 

a dohodneme odovzdanie cien. 

Zároveň sa chceme srdečne poďakovať 

všetkým verným súťažiacim – každý 

z vás postúpil do konečného žrebovania, 

ktoré pripravujeme počas januára 

2008. Budeme vás o ňom informovať 

prostredníctvom kontaktov, ktoré ste 

nám nechali pri vašich odpovediach. 

Súťaž síce skončila, no veríme, že Farskému 

listu zostanete milí čitatelia naďalej 

verní. Prajeme vám hojnosť Božích 

milostí a pomoci každý deň vo 

vašich rodinách, v práci, v školách i vo 

voľnom čase. 

Za redakčnú radu 

Katarína Ileninová 

dostným ohlasovaním Dobrej noviny 

zavítať aj k vám. Ak chcete prijať koledníkov 

vo svojej rodine, zapíšte sa prosím 

do pripravených zoznamov do 21. decembra 

2007, ktoré nájdete vo všetkých kostoloch 

na stolíkoch s tlačou. Koledovať 

budeme v dňoch 25. a 26. decembra 

2007. 

Okrem prijatia koledníkov môžete na 

Dobrú novinu prispieť aj formou darcovskej 

SMS. V období od 1. novembra 

2007 do 31. januára 2008 môžete poslať 

v sieti Orange a T-mobile SMS s texto 

DMS DOBRANOVINA na číslo 877. Po 

jej zaslaní dostanete potvrdenie o poskytnutí 

daru Dobrej novine vo výške 

30 Sk. Viac informácií získate na webových 

stránkach www.dobranovina.sk 

alebo www.darcovskasms.sk. Ďakujeme. 

Vaši koledníci


Úspešní 

v projekte 

V tomto školskom roku Ministerstvo 

školstva opäť vyhlásilo výzvu 

na podávanie projektov – Elektronizácia 

a revitalizácia školských knižníc. 

Naša škola sa úspešne zapojila 

do spomínaného projektu a získala 

prostriedky na vybavenie knižnice, 

nákup knižničného softwaru, nákup 

literatúry a výukových programov 

v celkovej hodnote 100 000 Sk. 

Tešíme sa z toho a veríme, že takéto 

zlepšenie vybavenosti školskej 

knižnice sa prejaví aj vo väčšom záujme 

žiakov i rodičov o knižničné 

služby. 

Eva Behulová 

Priateľská návšteva 

Spev a dobrá nálada 

Dňa 11. októbra t.r. deti z Materskej 

škôlky a žiaci 1. a 2. ročníka prežili 

spoločné doobedie trochu netradične. 

Pani učiteľka D. Lakoštíková 

so svojimi žiakmi z 2. A triedy pripravili 

pre svojich kamarátov hudobné 

hádanky, pri ktorých si všetci 

potrápili svoje hlavičky. Hádanky vôbec 

neboli ľahké. No deti sa zahanbiť 

nedali a všetky úlohy rozlúskli. Za 

aktivitu a šikovnosť boli odmenení 

sladkosťou alebo malou hračkou, 

ktorým sa veľmi potešili. Ušlo sa naozaj 

každému. Žiaci 2. A triedy nám 

ukázali aj svoje nadanie v hre na detských 

hudobných nástrojoch. Žiaci 

a škôlkári si veľmi dobre počínali. 

Jana Mešková 

V pondelok 15. októbra t.r. sa niekoľko učiteľov spolu s pánom riaditeľom zúčastnili 

priateľskej návštevy v Limanovej. Medzi našou školou a tamojšou školou 

sv. Jána z Ket bola podpísaná dohoda o spolupráci v roku 2004. Samotná 

spolupráca zahŕňa nasledovné oblasti: výmenné pobyty žiakov a učiteľov, kultúru 

a šport a nechýba ani odborná problematika. Pán riaditeľ Mgr. Gustáv 

Turčina informoval, že obojstranné vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni, aktívne 

sa vymieňajú poznatky a skúsenosti z pedagogiky, výchovno-vzdelávacieho 

procesu a programu školy. Zároveň sa riešia dohodnuté spoločné projekty. 

František Bebko, kaplán 

Snímka: autor 

Zbierka na misie 

K tohtoročnej októbrovej Misijnej 

nedeli sme sa rozhodli prispieť svojou 

aktívnou pomocou. Počas dvoch 

týždňov sa naši žiaci spoločne so 

staršími kamarátmi na SOU Zemko 

snažili zrieknuť nejakej dobroty 

a ušetrené drobné mince venovať na 

Pápežské misijné diela. Celkovo sa 

nám podarilo vyzbierať 1 438 Sk. 

Všetkých nás hreje dobrý pocit 

z toho, že sme týmto konkrétnym 

skutkom naplnili Ježišove slová: „Čokoľvek 

ste urobili týmto maličkým, 

mne ste urobili.“ 

Augustín Lakoštík 

Advent v škole 

Len nedávno sa začal nový školský 

rok a už máme Vianoce predo dvermi. 

Na ne sa tešia malí i veľkí. Vianočnú 

prípravu sme zahájili spoločným 

prežívaním adventu, keď sa stretávame 

na ranných pobožnostiach pri 

adventnom venci. Adventné vence, 

ktoré pripravili žiaci aj do svojich 

tried, posvätil pán kaplán v pondelok 

3. decembra na sv. omši. 

Príprava je naozaj veľmi rozmanitá 

a bohatá – vyrábame originálnu vianočnú 

výzdobu a darčeky, nacvičujeme 

vianočný program. Ovocie našich 

snáh budete mať možnosť vidieť 

na vianočnej slávnosti našej školy, 

ktorá sa uskutoční 20. decembra 2007 

t.j. vo štvrtok o 10:00 hod. v divadelnej 

sále MsKS. Vo vestibule ponúkneme 

vianočný trh – predaj výrobkov, 

ktoré pripravujú žiaci, učitelia 

i rodičia našej školy. Výrobky bude 

možné zakúpiť si aj vo vestibule našej 

školy 18. a 19. decembra. Výťažok 

z predaja sa stane vianočným darčekom 

pre deti v hmotnej núdzi. Na 

túto slávnosť vás všetkých srdečne 

pozývame a možno nájdete malý 

darček, ktorým obdarujete blízkych 

a zároveň podporíte našu snahu pomôcť 

a potešiť. 

Eva Behulová


19 

Na aktuálnu tému 

O chráme, a nielen o tom z tehál 

Počas vianočného obdobia 

prežívame mnohí intenzívnejšie 

ako inokedy radosť 

z Ježišovho narodenia. A nielen zasnežené 

mestské ulice sa plnia 

ľuďmi, ale aj naše kostoly sa nám 

cez Vianoce zdajú, akoby sa opticky 

zmenšili, čo je ale asi dôsledok toho, 

že do nich zavíta viacej ľudí než 

inokedy. 

Keď tak nad tým rozmýšľam, až nedávno 

počas môjho krátkeho pobytu 

v Škótsku som si uvedomila 

jednu základnú vec, ba dokonca by 

som povedala, že nie základnú, ale 

priam zásadnú. Kostoly v Anglicku 

a v Škótsku sú nádherné, majestátne 

budovy často obrovských rozmerov, 

ktoré je možné s bázňou obdivovať. 

Naše malé kostolíky sú v porovnaní 

s nimi akoby ich oveľa 

mladšími súrodencami, ktorým len 

„idú prvé mliečne zuby“. 

Veľkosť, majestátnosť a vizuálny 

efekt, to však nie je všetko. Je to síce 

nádherný, nielen estetický, ale pre 

veriaceho človeka aj duchovný zážitok 

navštíviť takýto veľkolepý 

chrám. Zážitok je však podmienený 

tým, že sa musíte dostať dnu. Poviete 

si, že to je predsa samozrejmé. 

A máte pravdu. Je to samozrejmé, 

no musím dodať, že asi najskôr len 

v našich, myslím tým slovanských 

zemepisných šírkach. 

A tak sa našincom môže stať, že 

i napriek tomu, že sa riadia heslom 

„Klopte a bude vám otvorené“, zostanú 

stáť predo dvermi ako ja. Nemôžem 

povedať, že by mi nechceli 

otvoriť. Skôr by som povedala, že 

nemal kto a hlavne nebolo pre 

koho. Dômyselné a hlavne moderné 

architektonické riešenie, kedy je 

ústredný mestský chrám doslova 

obstavaný gigantickým skleneným 

nákupným centrom, pravdepodobne 

spôsobilo, že všetky davy 

smerovali práve tam. Ale nie som si 

úplne istá, či jediným dôvodom 

zam knutých dverí je prázdnota 

pred chrámovým priečelím. 

Myslím, že je to niekde hlbšie v nás. 

Možno to závisí aj od toho, ako vyzerá 

náš vnútorný, duchovný 

chrám. Chrám, ktorý je najlacnejším 

riešením čo sa týka stavebného 

materiálu, ale možno o to náročnejší, 

čo sa týka jeho takpovediac 

údržby, aby mohol plniť svoju funkciu. 

Je tu advent, to pre nás kresťanov 

znamená mnohé. Možno by to mohol 

byť čas na malú rekonštrukciu 

našich vnútorných chrámov, aby 

narodený Ježiš našiel dvere do nich 

otvorené a mohol vstúpiť dnu, do 

našich každodenných životov. 


Snímka: autorka


Ahojte deti! 

Ešte malú chvíľku a bude 

tu! Zatiaľ ešte trpezlivo 

čaká za dverami, ale už-už má ruku 

na kľučke. Že kto, že čo? No predsa 

čas VIANOC. 

Skôr, ako však otvorí dvere, našou 

veľkou úlohou počas Adventu, veľkého 

očakávania, je poupratovať celý 

náš dom. Teraz tí, čo bývajú v paneláku 

asi poriadne „vypleštili“ oči... To 

by bola riadna fuška, čo? Nemáme na 

mysli ten dom, v ktorom bývame. 

Myslíme dom nášho srdca. Snažme 

sa ho poupratovať čo najlepšie, aby 

v ňom Betlehemské Jezuliatko našlo 

svoj príbytok. Ešte je čas, tak upratujme, 

upratujme... 

Potom sa už môžeme tešiť zo snehu, 

vianočných prázdnin, sánkovačky, 

lyžovačky, na kapra vo vani, na prekrásne 

vyzdobený stromček a darčeky 

pod ním. 

Len pri tom všetkom nezabudnime, 

že tým najkrajším darom, ktorý nám 

daroval nebeský Otec je práve ten, 

ktorý nájdete v Betlehemských jasličkách. 

Je ním Pán Ježiš. 

Aby sme si navzájom spríjemnili čas 

veľkého upratovania, štartujeme pár 

našich-vašich lámajúcohlavičkovských 

úloh. Pozor, nezlomte si hlavy! 

V škole ich budete ešte potrebovať. 

Nasadať! Štartujeme! 

Pospájajte vianočné guličky 

podľa farby v tomto poradí: 

modrá, ružová, zelená, 

žltá a dozviete sa, čo spievali 

anjeli, keď sa narodil Spasiteľ. 

Pokúste sa nájsť na stromčeku 

dva rovnaké zvončeky. 

Na štedrovečernom stole 

nesmie chýbať... to sa dozviete, 

keď pospájate body od 

1 do 33. Obrázok môžete 

pekne vymaľovať. 

V tomto rébuse je ukryté 

naše želanie. Vypočítajte príklady 

a podľa výsledku dosaďte 

písmenká. Želáme vám... 

A: 36 + 3 = 

O: 97 – 6 = 

V: 42 + 5 = 

A: 60 – 7 = 

P: 57 – 7 = 

O: 46 + 2 = 

Novonarodené Jezuliatko 

prišli navštíviť traja múdri páni 

z Východu a priniesli mu dary – 

zlato, kadidlo a myrhu. Vašou 

úlohou je vylúštiť ako sa volali. 

Dosaďte do tajničiek mená podľa 

uvedených dátumov a hneď sa to 

dozviete. 

E: 25 + 3 = 

C: 74 + 4 = 

N: 44 + 5 = 

Ž: 61 + 8 = 

E: 75 – 4 = 

N: 98 – 6 = 

I: 15 – 7 = 

N: 8 + 9 = 

H: 12 – 8 = 

É: 7 + 6 = 

Dúfame, že ste si pri úlohách 

nezlomili hlavy! To nám teda 

môžete poslať výsledky svojho 

hlavičkolámania. Pridajte aj 

niečo pekné nakreslené. Napríklad, 

ako ste sa pripravovali na 

príchod Pána Ježiša počas Adventu. 

Už teraz sa na všetko 

tááááááákto tešíme. Môžete ich 

vhodiť do škatuliek Farského 

listu v oboch kostoloch. Vo štvrtok 

20. decembra 2007 po svätej 

omši za účasti detí v kostole 

na Brezovci zo všetkých odpovedí 

vyžrebujeme pár šťastných 

výhercov. Na záver pripájame 

naše srdečné vianočné želanie: 

Nech pokoj, ktorý sa šíri 

z Betlehemských jasieľ, naplní 

všet ky naše srdiečka. 

Renča Jedláková 

Kresby: autorka

NOVEMBER

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?