NOVEMBER

14 FARSKÝ LIST 06/2007
Ku polemike
o interrupčnom zákone
ustanovil niektorých za
apoštolov, niektorých za
prorokov, iných za evanjelistov a iných
za pastierov a učiteľov, aby pripravovali
svätých na dielo služby, na budovanie
Kristovho tela, kým nedospejeme
všetci k jednote viery a poznania
Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere
plného Kristovho veku, aby sme už neboli
malými deťmi, ktorými sem-tam
hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého
ľudského učenia, ktorý podvodne
strháva do bludu. Ale žime podľa
pravdy a v láske všestranne vrastajme
do toho, ktorý je hlavou, do Krista.
Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané
všetkými oživujúcimi spojivami,
podľa činnosti primeranej každej
časti, rastie a buduje sa v láske.“
(Ef 4, 11-16)
• Jednota je možná len v Kristovi.
Pápež Ján Pavol II. v Apoštolskom
liste Christifideles laici vysvetľuje
jednotu na základe podobenstva
o viniči: „Ja som pravý vinič a môj
Otec je vinohradník... Ostaňte vo
mne a ja zostanem vo vás.“ (Jn
15,1-4). Tieto jednoduché slová nám
zjavujú tajomné spoločenstvo Krista
a učeníkov, Krista a všetkých pokrstených.
Na základe tohto živého a životodárneho
spoločenstva učeníci
nepatria sebe samým, ale ako ratolesti
patria sú súčasťou Viniča, patria
mu. Vzorom, prameňom a cieľom
spoločenstva kresťanov s Ježišom je
spoločenstvo Syna s Otcom v oddanosti
Svätého Ducha. Zjednotení
zväzkom lásky Kristovho Ducha sú
kresťania zjednotení s Otcom.
• Jednota bytostná a jednota činnosti.
Z podobenstva o viniči je
zrejme, že treba rozlišovať dvojakú
jednotu. Bytostná jednota v Kristovi
je základom jednoty medzi kres-
(Dokončenie z 13. strany)
znova pri začiatku. Hľadáme morálku
a jej zmysel. Mysliaci človek je akosi
povinný hľadať odpoveď na základnú
otázku: čo je náš život, aký je jeho
cieľ, jeho zmysel, jeho hodnota. Pomôžem
si myšlienkami veľkých mysliteľov,
ku ktorým sa rada utiekam.
Bl. Pascal: „Človek je zrejme tak stvorený,
aby myslel. Celá jeho zásluha
a povinnosť je myslieť tak, ako sa patrí.
Podľa poriadku myslenia máme začať
sami sebou, svojím tvorcom a svojím
cieľom.“
„Život musí mať zmysel,“ volá F. Werfel.
„Odkiaľ a kde? To chcem vedieť!
Z ničoho som povstal a v nič sa mám
ponoriť? Som len nič na dovolenke?
Nedá sa poprieť, že i tento nihilistický
svet nás častuje všelijakými mravnými
poučkami: buď dobrý, buď poctivý, nerob
nič zlého, maj sociálny cit, nevyhýbaj
sa zodpovednosti, atď. Ale prečo?
Prečo mám byť taký dobrý a poctivý,
nerobiť nič zlého a nevyhýbať sa zodpovednosti?
Som len vírom akýchsi
hlúpych elektrónov, ktoré zlepuje dohromady
kus trusu, aby po čase vyšli
nie bez zápachu. V dianí sveta nezostane
po mne stopy. Je teda celkom ľahostajné
či robím dobro alebo zlo, čo sú
nakoniec len dva antropomorfné
pojmy. Ak má mať zodpovednosť zmysel,
musí mať moje jednanie večné následky.
Svojim citom pre zodpovednosť
sa len kriticky podrobujem koristníckym
zámerom zospoločenštenia, nech
je už také či onaké, tak či onak sfarbené.
Mravnosť je podľa môjho názoru
len umenie, uplatniť svoju osobu a neprísť
do väzenia. Čo hovoríte komu
mám prinášať obete? Budúcemu pokoleniu?
Svojim deťom? Čím odôvodňujete
prosím, ak sa smiem pýtať, toto
humanitou zaváňajúce klamstvo? Žijem
tu a teraz. Priaznivá chvíľa sa už
nevráti. Neustúpim nikomu. Tie rozprávky
o deťoch a o budúcnosti sú holou
metafyzikou, nenechám zo seba
urobiť hlupáka. Keď je všetko nič, je
boj o uspokojenie mojich zmyslov jedinou
skutočnosťou. Tak by musela vyzerať
každá etika, nespočívajúca na myšlienke
závislosti na Bohu.“
Ten istý Werfel sa cíti oprávnený
k prejavu: „Tento svet, ktorý sa nazýva
civilizovaným, môže byť zachránený,
len keď nájde cestu k pravému kresťanstvu.“
V mojej praxi sa stretávam s ľuďmi.
Preto musím mať jasno aj vo filozofických
otázkach. Aj horeuvedené citáty
mi boli inšpiráciou, aby som bezradne
neblúdila v džungli nevyjasnených
otázok. Prišla som k záveru: „Bez
Boha niet pravdy ani morálky.“
Juliana Gregová st.
Snímky: internet
Synodálna bunka
farnosti (SBF)
Lineamenta – 7.
tematický okruh:
Jednota v mnohosti
„On