NOVEMBER

More documents

Recommendations

Info

12 FARSKÝ LIST 06/2007 „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20b) Vieme, že každý človek znáša vo svojom živote utrpenie spojené s bolesťou. Obe tieto skutočnosti, ktoré môžeme sami pociťovať, tvoria integrálnu súčasť nášho ľudského života. Spolu so smrťou často predstavujú dialóg či biologickú, psychologickú alebo sociálnu realitu, ktorá je neuniknuteľnou skutočnosťou ľudského rodu a nášho života. V priebehu dejín sa postoj k bolesti, utrpeniu i smrti stáva najzákladnejšou požiadavkou poslania medicíny. V súčasnom svete plnom neistoty, úzkosti a strachu, ako i násilia a zločinu, sa objavujú tendencie voči utrpeniu a bolesti. Vznikajú otázky: Ako to prijať? Ako sa s týmto všetkým vyrovnať? Veľmi dobre vieme, že nik z nás sa rád nepozerá na umierajúceho človeka. Na človeka, ktorý trpí, prežíva bolesti, ktorý odchádza z tohto sveta. Úlohou lekárov, ale i nás, je poskytnúť lieky chorému, ale zároveň mu poskytnúť aj psychickú podporu i vtedy keď je vidieť, že úsilie o vyliečenie je nulové. Podpora, to je to najcennejšie, čo môžeme dať chorému človeku. No tá najcennejšia podpora je vo forme modlitby (duchovná podpora). Nik z nás nie je pánom nad svojím životom i smrťou. Ani lekár, ani človek nemajú v rukách život. Bojovať proti utrpeniu a bolesti je jedným z najšľachetnejších poslaní človeka, a to každého, ktorý má k tomu príležitosť a možnosť. Aj my často poukazujeme na to, čo je neznesiteľné, že nielen trpíme, ale sa utrpenia aj bojíme. Neraz sme všetci svedkami, že choroba mení život človeka, ktorý potom mení svoj systém hodnôt, ich poradie a dostáva sa bližšie k tomu, čo je preňho, teraz, v tejto chvíli, najpotrebnejšie či najnevyhnutnejšie. Neraz počujeme z úst pacienta: „Ak budem znovu zdravý, zmením svoj život, budem sa venovať viac niekomu alebo niečomu užitočnejšiemu. Budem ďakovať Bohu za to, že mi znovu prinavrátil zdravie. Ako prejav vďaky budem dennodenne prijímať Ježiša Krista, budem účastný(á) na svätej omši.“ Pokiaľ je chorý na lôžku, nemá moc uskutočniť, čo si zaumienil a keď je skutočne opäť zdravý, zabúda na to, čo si presvedčivo zaumienil. Ktosi raz povedal: „Hrdinstvo človeka nie je len niečo veľké vykonať, ale i niečo vydržať a prekonať, čiže zvíťaziť nad sebou a svojím utrpením, ba dokonca utrpenie využiť ako novú motiváciu k aktivite smerom von od seba, k iným a svetu.“ Utrpenie nás spevňuje. V utrpení sa i Ježiš stával pevným. Ježiš Kristus prichádza, aby nám pomohol, aby nás utrpenie, choroba i kríže nezlomili. Pevnosť človek je prijať utrpenie a opierať sa o silu Boha. Denne milovať Krista, slúžiť mu s láskou a v dôvere prijímať to, čo prichádza, dobre i zlé. Iba tomu, kto znáša utrpenie s Ježišom prichádza víťazstvo, lebo iba tak môžeme chápať, že utrpenie môže byť, ale zriedka aj je, školou charakteru, ale v prvom rade je skúškou charakteru. Ono nás môže rovnako zlomiť, ako urobiť pevnejšími a silnejšími. Veľmi dobre vieme, že naša viera nám v utrpení a bolestiach vlieva nádej. K neseniu kríža a znášaniu utrpenia nás vyzýva Ježiš svojimi slovami: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9, 23) Nikdy nemôžeme v chorobe strácať nádej. V Ježišovi Kristovi máme návod ako prežívať svoje utrpenie, svoje bolesti a za čo ich máme obetovať. V blahej pamäti Svätý Otec Ján Pavol II. o kríži a utrpení povedal: „Ten, kto sa aj v utrpení snaží plniť Božiu vôľu, je užitočný aj pre blížneho. Aj keď je ochromený vo vonkajšej činnosti, aj keď je uzavretý vo svojej samote, vyžaruje okolo seba vlnu duchovného svetla, z ktorého môžu mnohí čerpať. Odkedy si Ježiš vybral kríž a zomrel na Golgote, všetci, čo trpia, zvlášť tí, čo trpia nevinne, sa môžu stretnúť s tvárou trpiaceho služobníka, a nájsť v jeho utrpení plnú pravdu o bolesti, o jej plnom zmysle a o jej dôležitosti.“ Aj keď náš život nie je jednoduchý, ukazujme, že nám záleží na Bohu, na našom posväcovaní i na našich blížnych. Buďme silní pri nesení našich krížov. Tak ako nám Ježiš hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11, 29 - 30) Všetci pamätajme, že Ježiš Kristus nie je receptom ako sa vyhnúť utrpeniu, službe, trápeniu, sužovaniu či krížu, ale Pán Ježiš je posila v mojom sužovaní, trápení, v mojej biednej situácii, v mojom dennodennom živote. František Bebko, kaplán Snímka: internet
§ Ku polemike o interrupčnom zákone Som jednou z mnohých, pre ktorých je táto problematika otázkou viery v Boha. V ostatnom čase niektorí politici hovoria, že je to umelo vytvorený problém. Možno je to medzi politikmi pravda, ale otázka je na svete a odborná diskusia o ňom je nanajvýš potrebná. Predovšetkým sú tu isté rezervy v oblasti vedomostí o vzniku a vývoji človeka, ale sú aj rezervy v oblasti myslenia – nedôslednosť v myslení, nejasné, alebo nijaké predstavy o Bohu ako Stvoriteľovi a Zákonodarcovi stvorených vecí. Výsledky vedeckých bádaní ostatných desaťročí v rôznych oblastiach vedy sú ako načasované výbuchy bômb: také prekvapujúce a také nové. V biológii živá bunka a jej skladba, chromozómy v jadre bunky a ich zloženie, DNA a jej prísna individuálna zákonitosť. V skutočnosti je bunka zložitejšia ako celý organizmus, ktorý je súborom rôznych buniek, rôzne usporiadaných. Všetko sú to objavy, nad ktorými treba chvíľu s úctivým obdivom postáť a vysloviť vďaku, ani nie tak ich objaviteľom ako ich Darcovi. Život na zemi je daný. Nie je dielo človeka. Živú bunku nevieme utvoriť. Človek môže život podľa daných zákonov iba reprodukovať. V zákonoch života a jeho reprodukcie je zakódované celé naše bytie do najmenších podrobností. Ako vzniká človek? Spojením dvoch zárodočných buniek, mužskej a ženskej, vzniká oplodnené vajíčko. To sa vyvíja tak, že sa postupne delí na 2, 4, 8, 16 atď. buniek, z ktorých vzniká embryo. Oplodnené vajíčko o priemere 1/5 mm je nový jedinec a sú v ňom už všetky zákonitosti ďalšieho života, vnútromaternicového ako aj po narodení. Približne siedmy deň sa začne usadzovať na sliznici maternice. Spočiatku rastie veľmi rýchlo. Čím je staršie, tým rastie pomalšie. V čase keď sa niduje do maternicovej sliznice je veľkosti makového zrnka, po 4 týždňoch je veľkosti holubieho vajíčka, na konci druhého mesiaca je veľkosti kuracieho vajíčka, na začiatku tretieho mesiaca veľkosti husacieho vajíčka a na konci tehotenstva má v priemere asi 30 cm a váži asi 5 kg. Súčasťou plodového vajca sú vajcové blany, plodový koláč, plodová voda, pupočník a plod. Samotný plod v priebehu prvého mesiaca má dĺžku 7,5 mm a má už hlavový a panvový koniec. Na konci druhého mesiaca meria 4 cm a môžeme na ňom rozoznať hlavu, obličaj a končatiny. Na konci tretieho mesiaca meria 9 cm, na končatinách už rozoznávame prsty. Na konci štvrtého mesiaca meria 16 cm, na koži sú už jemné chĺpky, pohlavné ústroje sú už diferencované. V piatom mesiaci meria 25 cm, na hlave má už vlásky a úder srdca sa stáva zreteľným. V šiestom mesiaci má 30 cm, očné viečka sú už otvorené. V siedmom mesiaci je dlhý 35 cm a je schopný samostatného mimomaternicového života. Postupnosť tohto procesu musí každý nezaujatý človek registrovať ako proces, ktorý je sám v sebe plný života. Človek je teda od samého začiatku kompletný. Už v prvej bunke, a potom vo všetkých ostatných má 23 chromozómov od otca a 23 chromozómov od matky. Čo na tom, že v prvých dňoch od počatia je taký malý, že je voľným okom neviditeľný? Veď baktérie a ešte menšie vírusy sú také malé, že ich môžeme vidieť len po niekoľko sto až tisícnásobnom zväčšení, a predsa sú plné života až tak, že sú schopné zabiť človeka, ak je rovnováha medzi makro a mikroorganizmom z rôznych dôvodov porušená. Nový svet je od počiatku samostatný, nedeliteľný celok a to tak v stavbe ako aj v činnosti, vyvíja sa podľa plánu, ktorý je daný už v oplodnenej bunke. Organizmus matky je nevyhnutnou podmienkou, aby sa vývoj uskutočnil, uľahčuje ho, alebo mu prekáža, ale neriadi ho. Po konštatovaní týchto skutočností sú na mieste otázky: má žena právo na odobratie života svojmu plodu? FARSKÝ LIST 06/2007 13 A má vôbec právo aj na svoje telo? Kto jej ho dal? Nevznikla a nenarodila sa aj ona práve tak ako jej plod? Pýtal sa jej niekto či sa chce narodiť a potom žiť? Predpokladám, že ženy, ktoré v súvislosti s prerušením tehotenstva hovoria, že majú právo na svoje telo, hovoria tak preto, že majú o veciach len povrchné znalosti alebo žiadne. Uvedomelá trúfalosť takéhoto tvrdenia by pramenila z pýchy, čo nerada pripúšťam. Keď sa teda teraz sama rozhoduje k interrupcii, rozhoduje sa k zabitiu svojho plodu. To je neodškriepiteľná pravda, ktorá sa nedá nijakým spôsobom zatĺcť. A tu sme (Pokračovanie na 14. strane)
Page 1 and 2: NOVEMBER DECEMBER DVOJMESAČNÍK KU
Page 3 and 4: FARSKÝ LIST 06/2007 3 Predvianočn
Page 5 and 6: FARSKÝ LIST 06/2007 5 UDALOSTI V N
Page 7 and 8: FARSKÝ LIST 06/2007 7 Katarínsky
Page 9 and 10: FARSKÝ LIST 06/2007 9 Nepoškvrnen
Page 11: FARSKÝ LIST 06/2007 11 Vianoce -
Page 15 and 16: FARSKÝ LIST 06/2007 15 ťanmi; je
Page 17 and 18: FARSKÝ LIST 06/2007 17 Jubilejný
Page 19 and 20: FARSKÝ LIST 06/2007 19 Na aktuáln

NOVEMBER

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?