NOVEMBER

FARSKÝ LIST 06/2007
9
Nepoškvrnená
C. Harmata – Milotinský
Cez búrku k Márii …
Na počiatku bolo Slovo. … A Slovo
sa telom stalo a prebývalo medzi
nami…
Z Písma vieme, že k Bohu sa nemôže
dostať nič nečisté. A všetko, čo nám
Boh dáva, je čisté. Preto ak sa Boh
rozhodol prísť medzi ľudí vo svojej
druhej Božskej osobe, v podobe Spasiteľa
Ježiša Krista, nemohol si vybrať
nečistú cestu. Prišiel medzi nás ako
človek, v spôsobe pre nás prirodzenom
a vlastnom, narodením z Panny
Márie. Boh si ju vo svojej prozreteľnosti
vyvolil a uchránil od dedičného
hriechu. Preto o jej počatí hovoríme
ako o nepoškvrnenom.
V tomto Božom pláne však veľkú
úlohu zohrali aj rodičia Panny Márie,
Joachim a Anna. Boli to zbožní ľudia,
celkom oddaní Bohu. Jedno im však
chýbalo, nemali potomstvo. Mali však
veľkú trpezlivosť a obrovskú vieru.
Po starozákonnom príklade Abraháma
a Sáry aj oni uverili, že Bohu
nič nie je nemožné a že Boh vypočuje
ich modlitby. A keď to už nik
okrem nich nečakal, stalo sa. Narodila
sa im dcéra Mária, čistá ľudská
nádoba, ktorú si Boh vyvolil za Matku
svojho Syna, Mesiáša a Vykupiteľa.
Naplnilo sa slovo starozákonných
prorokov o pláne spásy pre ľudstvo.
Panna Mária bola naplnená Božou
milosťou. Veď aj anjel pri zvestovaní
ju pozdravuje: „Zdravas, Milosti
plná.“ Je vyznamenaná medzi ženami
a predsa pokorná. Ochotne prijíma
Božiu vôľu a ponúka spoluprácu. Vie
však, že aj keď je uchránená pre dedičným
hriechom, predsa potrebuje
spásu skrze Ježiša Krista. Vo svojom
Magnifikate pokorne a slávnostne
vyznáva: „Veľké veci mi urobil ten,
ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“
Nepoškvrnená Panna je vzorom pokory
a služby.
Svätý Ľudovít Mária Grignon z Monfortu
vo svojej knihe „O pravej úcte
k Panne Márii,“ píše: „Nesmierny Boh
má poklad a či pokladnicu plnú bohatstiev,
do ktorej ukryl všetko to, čo je
krásne, žiarivé, vzácne a drahé, dokonca
i svojho Syna ukryl do tejto pokladnice.
Touto pokladnicou nie je nik
iný ako Mária.“
Mariánsku dogmu o Nepoškvrnenom
počatí Panny Márie vyhlásil pápež
Pius IX. 8. decembra 1854 a tento
deň je sviatkom Nepoškvrneného
počatia. Vo východnej Cirkvi sa tento
sviatok slávi už od 5. storočia, v západnej
Cirkvi asi od 8. – 9.storočia.
Ľudovít Oravec
Snímka: internet
Sme vlastne ani nezačali
obzerať poľné ľalie -
a hľa, už vietor na ústraní
i dážď i sneh nám prikryje
ceľučkú krásu z božej dlane,
v ktorej sa svety zbližujú…
My poďme dneska k svätej Panne
Synáčka zas jej križujú…!
Ach neviem, neviem, čo sa stane,
len tuším, že svet zošalie,
bo tam, kde rástli ľalie,
vreteníc roj sa vypeká…
Čo bolo dobré, uteká,
a anjel smutne narieka …
Ach prečo plačeš, Mária?
My vieme, že ťa všetko bolí,
pretože zlí sme – ako zmija,
ktorej sa každý človek bojí.
Hryzieme Srdce Syna Krista,
preto je doba bôľna, hmlistá…
No v Tebe, Matka, vyjasní sa,
bo ty si Hviezda na mori,
Ty žiariš všade, kde dnes tmí sa,
kde havran lieta za hory,
Ty zlátiš kút náš boľavý,
Ty ľúbiš dietky Oravy,
lebo Ty Matka naša si,
naša si, naša, storazy!!
Hľa, Tvoje rady belejú sa,
aj nás tam vidíš, všakže, Matka?
Anjeli ruže na nás trúsia
a ruka Tvoja ústa hladká,
by chválou večne zvonili,
ku Tebe, Matka, Ruža Rajská,
ku Tebe, Kvietok spanilý!!
Ach, Tebe patriť, Matka drahá,
Len Teba ľúbiť oddane,
potom aj závisť, hriech a vojna,
potom aj pomsta prestane…
Oravské Veselé, 18. novembra 1948