PARALYMPIONIK

Štvrtok • 2. 8. 2007 • Číslo 4 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru

EDITORIAL
Osobnosti slovenského športu
V Tatranskej Lomnici bola začiatkom júla
uvedená do života unikátna športová publikácia
- Osobnosti slovenského športu 1896 –
2006. „V knihe, ktorá sa vám dostáva do
rúk, chceme pripomenúť medzníky slovenského
športu od druhej polovice 19. storočia
až po dnešok. Našou snahou bolo zosumarizovať
najvýznamnejšie výsledky v olympijských
športoch tých slovenských športovcov,
ktorí významnou mierou preslávili
naše Slovensko“, povedal o nej autor, ktorým
je znalec slovenskej športovej scény,
pedagóg a publicista Anton Gajdoš. Kniha
prináša prehľadnú, bohato ilustrovanú
a pútavo napísanú encyklopédiu našich
najslávnejších športovcov, medzi ktorými
nechýbajú ani paralympionici. Okrem toho
v nej čitatelia nájdu aj historický prehľad
vývoja nášho športu. Písknutím do
píšťalky ju oficiálne vypravili medzi čitateľskú
obec predseda Slovenského paralympijského
výboru Ján Riapoš a tréner
hokejovej reprezentácie Július Šupler.
Okrem nich sa na tomto slávnostnom akte
zúčastnili aj Peter Bondra, Kamil Haťapka,
Mária Mračnová, Alžbeta Havrančíková,
Mária Jasenčáková a ďalšie významné
osobnosti nášho športu. Knihu
vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej.
PARTNERI SLOVENSKÉHO PARALYMPIJSKÉHO VÝBORU
HLAVNÝ MEDIÁLNY
PARTNER:
TELEKOMUNIKAČNÝ
PARTNER:
GENERÁLNY PARTNER:
OFICIÁLNI PARTNERI:
PARTNERI:
AUTOMOBILOVÝ
PARTNER:
MEDIÁLNI PARTNERI:
DODÁVATELIA:
PARTNERI PARALYMPIJSKÉHO CENTRA:
Vážení čitatelia,
verím, že niektorí ste si už oddýchli
a ďalších z vás dovolenkový
oddych ešte len čaká. Nezabudnite
určite dobiť svoje batérie
správnou dovolenkou, oddychom
a trávením voľného času
so svojimi najbližšími, pretože
jeseň bude pre nás všetkých
určite veľmi náročná.
Šport čaká práve na jeseň
proces predkladania návrhu zákona
o športe, ktorý by mal pomôcť
v procese jeho stabilizácie.
Šport potrebuje pozitívne
impulzy a ja dúfam, že ním bude
aj tento zákon. Pozitívnym
impulzom však môžu byť aj
malé veci, ktoré však, ako hovorievala
Matka Tereza, robíme
s veľkou láskou. Takouto
fyzicky menšou, ale duchom určite
veľkou vecou, je publikácia
Osobnosti slovenského športu,
ktorú predstavujeme na tejto
strane. Napokon, čo iné ako pozitívne
príklady alebo v novodobej
terminológii marketingoví
ťahúni, môžu priniesť po rôznych
aférach nový pohľad na
slovenský šport. A o tom, že je
o čo sa oprieť, sa presvedčíte už
vo chvíli, keď si začnete listovať
v tejto vzácnej publikácii. Aj
touto cestou by som preto rád
poďakoval autorovi Antonovi
Gajdošovi za jeho skvelú myšlienku,
ktorú sa mu napokon
podarilo dotiahnuť do úspešného
konca.
Do druhej polovice leta vám
všetkým prajem čo najviac
slnečných dní a nezabudnite
pritom držať palce slovenským
paralympionikom v prebiehajúcich
kvalifikáciách o účasť na
PH 2008 v Pekingu, ktoré sa nezadržateľne
blížia.
Ján Riapoš
predseda SPV
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva
Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor:
ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedná za prílohu: BARBORA ŽIAČI-
KOVÁ. Grafická úprava: IVAN ANTAL, ALENA BRAZDOVIČOVÁ. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín.
Uzávierka: 30. júla 2007. Foto archív SPV. Samostatne nepredajné.
3

NAŠI ČLENOVIA
V tejto rubrike predstavujeme naše organizácie,
pôsobiace v rámci Slovenského paralympijského
výboru, aby široká verejnosť získala obraz
o tom, aká veľká je vlastne paralympijská rodina,
aké aktivity vyvíja a čo všetko obnáša príprava našich
športovcov. Rubrika prináša informácie nielen
o paralympionikoch, ktorí predstavujú špičku
nášho športu, ale o všetkých športových aktivitách
zdravotne postihnutých na Slovensku.
Slovenský zväz športovcov
s mentálnym postihnutím
Rok vzniku: 1991. Rok vzniku organizovanej formy na území SR:
1991. Členstvo v telovýchovných spolkoch v SR: AŠPV, SPV. Oficiálna
skratka: SZŠMP. Predseda: Pavol Straka. Menné zloženie najvyššieho
voleného výkonného orgánu: výkonný výbor – Pavol Straka, Zdena Počarovská,
Vladimír Gargalovič, Miriam Brabcová, Ján Mazúch. Generálny
sekretár: Zdena Počarovská. Rozhodujúce orgány: valné zhromaždenie,
výkonný výbor. Adresa: Bazovského 4, 841 01 Bratislava.
Telefónne číslo: 02/645 34 834. Číslo faxu: 02/645 34 834. E-mail:
aktivano@stonline.sk. Internetová stránka: nemá. Členská základňa:
844 členov v 22 kluboch, z toho 660 športovcov. Oficiálny názov svetovej
federácie: International Sport Federation for Persons with Intellectual
Disability (INAS-FID). Počet členských krajín vo svetovej federácii:
86. Rok prijatia do svetovej federácie: 1992. Oficiálny názov európskej
federácie: European Sports Federation for Persons with Intellectual
Disability (ENAS-FID). Počet členských krajín v európskej federácii:
31. Rok prijatia do európskej federácie: 1998.
Základ celému športovaniu osôb
s mentálnym postihnutím dal vznik
medzinárodnej športovej organizácie
International Sport Federation for
Persons with Intellectual Disability
(INAS-FID), ktorá vznikla v roku 1986.
Slovenský zväz športovcov s mentálnym
postihnutím sa k nej pripojil v roku
1992, teda rok po svojom založení.
Má za sebou aj výrazné úspechy na
medzinárodnom fóre, pričom jednoznačne
najväčším je zlatá medaila
Pavla Kolačkovského z Paralympijských
hier 2000 v Sydney. Vybojoval
ju v plaveckej disciplíne 200 metrov
voľný spôsob. Z týchto hier si odniesla
striebro aj stolná tenistka Viera Kašparová.
Sydney 2000 však bola zatiaľ posledná
paralympijská stanica, na ktorej
mohli vystúpiť aj mentálne postihnutí
športovci. Následný škandál
s basketbalistami, medzi ktorými boli
aj zdraví jednotlivci, priniesol zo
strany IPC (Medzinárodný paralympijský
výbor) stop pre súboje
mentálne postihnutých
športovcov nielen na paralympijských
hrách, ale aj na
všetkých súťažiach riadených
týmto orgánom. Zákaz platí
až do definitívneho vyriešenia
novej zdravotnej klasifikácie.
V súčasnosti lekárske komisie
testujú model, ktorý by
Zlatý paralympionik Pavol Kolačkovský tesne po triumfe v sydneyskom bazéne...
mal odbúrať snahy o akékoľvek
podvody. Ale po Aténach
2004 bude s istotou aj
Peking 2008 oklieštený
o súboje mentálne postihnutých
športovcov, hoci
INAS-FID proti tomu protestuje
a označuje to za diskrimináciu
jedného z postihnutí.
Tvrdí, že má dostatočné
prostriedky na objektívnu
zdravotnú
klasifikáciu v súťažiach, kde je
hranica prípustnosti športovcov do
70 IQ. Celosvetovým problémom je aj
paralelné pôsobenie organizácie špeciálnych
olympiád, ktorá tiež pracuje
s mentálne postihnutými športovcami
a dochádza tak k triešteniu síl.
Samotné pozastavenie členstva
v medzinárodnom meradle výrazne
postihlo aj slovenský šport mentálne
postihnutých. Zákaz štartovať na paralympiáde
odradilo viacerých potenciálnych
záujemcov, a tak zväz
prechádza v súčasnosti vážnou
krízou, z ktorej sa doteraz nespamätal
a je vo fáze hľadania svojej identity.
Po odchode Martina Sadloňa (bol aj
trénerom P. Kolačkovského na PH
2000) do Austrálie prevzal
opätovne funkciu predsedu Pavol
Straka (ten ponuku SPV vyjadriť
sa v tomto článku k danej
problematike nevyužil).
... a na oceňovaní najlepších
paralympionikov
desaťročia.
4

PROFIL
PAVOL KUBIŠ
Reprezentantky v tlaku na lavičke ANNA OROSZOVÁ
Energiu by mohli
rozdávať
Anka a Marika. Dve večne usmiate dámy
s energiou, ktorú môžu rozdávať. Dve úspešné
športovkyne s podobným osudom. Dve dvojnásobné
paralympioničky, túžiace štartovať na
tomto vrcholnom podujatí aj do tretice v Pekingu
2008. Na majstrovstvách Európy v gréckej Kavale
v polovici júna sa nestratili a svojimi výkonmi
potvrdili, že patria do európskej špičky.
Zlákali ju činky
Anna koketovala s viacerými športovými aktivitami.
Začínala s maratónmi, ktoré ju priťahujú
stále. Od roku 1994 je však verná činkám. Aj keď
je väčšinu svojho života pripútaná na invalidný
vozík, jej lásku k pohybu a športu to neoslabilo.
V roku 1979 ako šestnásťročná brigádovala cez
prázdniny na družstve doma vo Svidníku. Pri rozvoze
z práce sa prevrátil „gazik“. Prebrala sa až
v nemocnici so zlomenou chrbticou. Nechcela si
vôbec pripustiť, že bude celý život na vozíku. Počas
maratónu liečení si potykala s činkami, ktorým
je verná dodnes. Na paralympiáde v Sydney
2000 vytlačila vo svojej kategórii do 48 kg 75-kilogramovú
činku. Stačilo jej to na šiestu priečku.
Rovnaký výkon i umiestnenie si zopakovala aj
o štyri roky neskôr v Aténach.
Na júnových majstrovstvách Európy v gréckej
Kavale obhajovala bronz spred dvoch rokov, ktorý
získala nezvykle v kategórii do 44 kg. Teraz už
vo svojej pôvodnej hmotnosti do 48 kg skončila
štvrtá za výkon 72,5 kg. „Škoda, rozhodcovia mi
neuznali tretí pokus na sedemdesiatpäťke. Mohla
som mať bronz, pretože Ukrajinka, ktorá skončila
predo mnou, bola ťažšia. V konkurencii dvanástich
pretekárok to však bol solídny výsledok.
Mala som problémy s ľavou rukou, išla som na
maximum svojich síl,“ hovorí.
Do konca januára sa dozvie, či dostane príležitosť
štartovať aj na svojej tretej paralympiáde.
Ženský powerlifting mal premiéru pred siedmimi
rokmi v Sydney, jej tretia účasť na nej by bola
skvelou odmenou za tie roky driny. „V Pekingu
bude v jednej kategórii súťažiť osem pretekárok
z celého sveta. Neviem, koľko miest dostane Európa,
ja som v nej v podstate tretia. Predo mnou
totiž na európskom šampionáte skončili dve
Ukrajinky a z každej krajiny môže v Číne štartovať
iba jedna. Dúfam, že by to mohlo stačiť na to,
aby som sa na paralympiádu kvalifikovala. V kalendárnom
roku máme iba dva preteky, na ktorých
môžeme zabojovať o miestenku“, vysvetľuje.
Vyskúšala aj handbike
Anka si uvedomuje, že so svojím postihnutím
to má v konkurencii pretekárok, ktoré prekonali
obrnu, ťažšie. Všetko si musí vydrieť. Navyše už
ANNA OROSZOVÁ
Narodená 23. marca 1963. Na paralympijských
hrách 2000 v Sydney a 2004 v Aténach
skončila šiesta. Druhé miesto na ME
1997 v Piešťanoch, ME 1999 v Budapešti, ME
2003 v Piešťanoch, tretie na ME 2005 v Portugalsku
a štvrté na ME 2007 v Grécku. Druhá
na MS 1996 v Dánsku, piata na MS 1998
v Dubaji a 2002 v Kuala Lumpure. Na MS
2006 v Kórejskej republike jej rozhodcovia
neuznali ani jeden pokus.
Anna Oroszová počas Paralympijských hier 2004 v Aténach...
6

PROFIL
a MÁRIA BARTOŠOVÁ túžia po účasti na tretej paralympiáde
Mária Bartošová s reprezentačným trénerom Michalom Čaplom.
dlhšie ju trápia problémy s ľavou rukou, ktorú
nedokáže zaťažiť na maximum. Pokiaľ si splní
sen o paralympijskom hetriku, bude to zo zdravotných
dôvodov zrejme jej posledná paralympiáda.
Blízko má i k tancu na vozíku. S ňou i s jej reprezentačnou
kolegyňou Marikou Bartošovou
priam čerti šijú, keď začujú dobrú hudbu. Prípravu
si spestruje i maratónmi. Vlani sa predstavila
ako jediná žena na Medzinárodnom maratóne
mieru v Košiciach v súťaži, v ktorej mali premiéru
handbikeri. Na známy maratón v metropole východného
Slovenska sa vrátila po trinástich rokoch.
Ešte na klasickom vozíčku absolvovala
v minulosti už päť košických maratónov. Handbike
(ručne poháňaný bicykel, v ktorom pretekár
leží) si nedávno vyskúšala i na pretekoch v nemeckom
Heidelbergu, kde skončila štvrtá. Teší
ju, že ju mohla sprevádzať i jej 15-ročná dcérka
Nikolka na kolieskových korčuliach. Tá preteky
junioriek vyhrala a medzi ženami skončila štvrtá.
Mohla mať i medailu. Hneď po štarte však spadla,
no celá odretá súťaž dokončila. Ukázala, že je
veľká bojovníčka ako jej mama.
Po dvoch operáciách
začínala odznova
Zo spomínaného šampionátu v gréckej Kavale
si o dva roky staršia Mária Bartošová priviezla
bronz v kategórii do 56 kg za výkon 70 kg. Verí,
... a na otvorení V. ročníka kampane „Na kolesách proti rakovine“ v Košiciach.
MÁRIA BARTOŠOVÁ
Narodená 18. januára 1961. Na paralympijských
hrách 2000 v Sydney šiesta,
v Aténach o štyri roky neskôr ôsma. Majsterka
Európy 1999 z Budapešti, druhá na
ME 1995 v Štrasburgu, 2001 v Budapešti
a 2003 v Piešťanoch, tretia na ME 2007
v Grécku. Prvá na MS 1996 v Dánsku, piata
na MS 1998 v Dubaji, šiesta na MS 2002
v Kuala Lumpure, siedma na MS 2006
v Kórejskej republike.
že tento výborný výsledok by jej mohol otvoriť
cestu na tretiu paralympiádu za sebou do Pekingu
2008.
„Chcela som však viac, ale pokus na sedemdesiatpäťke
mi rozhodcovia neuznali,“ hovorí
s dávkou trpkosti v hlase. Za tie roky v športe už
vie o subjektívnych verdiktoch rozhodcov svoje.
Napriek tomu je medaila veľkou satisfakciou za
to, čo si v posledných rokoch odtrpela s boľavými
ramenami.
„Predvlani mi operovali pravé, vlani ľavé. Mala
som v nich odtrhnuté šľachy. V podstate som
začínala odznova. Na majstrovstvách Európy
som sa predstavila po piatich mesiacoch od operácie.“
Mária sa usadila v Piešťanoch. Na vozík je pripútaná
od nešťastnej autohavárie v roku 1977.
Prvého septembra tomu bude presne tridsať rokov.
Entuziazmu a športového nadšenia má
však na rozdávanie. Jej srdcovkou sa stal tlak na
lavičke, z ďalších paralympijských športov by ju
možno aktívne bavila lukostreľba.
„Tlak na lavičke je vôbec jeden z najťažších
paralympijských športov. Ani zdraví nemajú také
tvrdé kritéria, aké sú v športe telesne postihnutých
a stále sa sprísňujú“, zdôrazňuje. Svoju
voľbu neľutuje. Šport ju baví. Bez neho by ten
život bol prázdny. „Športovaním si formujete telo,
jeho zásluhou si udržujete kondíciu, zdravie
a silu, ktorú ako vozičkárka potrebujem najmä
pri presunoch. Keď sa opustíte, nedokážete sa
sami presunúť ani do auta.“
7

S
PARALYMPIJSKÝM ATAŠÉ
Čína vyrazí svetu dych
Ak niečo staré stojí v ceste, je to odstránené a nahradené novým, supermoderným, jedinečným
Na začiatku bola spolupráca s jeho manželkou Annou, ktorá aj s podporou Slovenského
paralympijského výboru (SPV) zorganizovala ženskú horolezeckú paraexpedíciu. V tom
čase sa zrodila myšlienka využiť skúsenosti a kontakty Petra Čaplického (51), keďže najbližšia
paralympiáda sa koná v Číne. Absolvent žilinskej Vysokej školy dopravy a spojov,
aktívny horolezec, napokon prijal ponuku stať sa naším paralympijským atašé pre PH Peking
2008.
Už dlhší čas pôsobíte v Číne. Čo je vašou pracovnou
náplňou?
V súčasnosti pôsobím ako poradca pre českú
firmu TEDOM, ktorá sa zaoberá výrobou
a prevádzkovaním kogeneračných jednotiek.
Okrem pracovných povinností sa stále snažím
vracať do hôr a čínskej prírody, ktorá mi dodáva
silu prežiť v týchto nie celkom ľahkých podmienkach.
Nedá sa len tak ľahko zo života vymazať
niečo, s čím je človek úzko spätý. Pre
mňa je to v prvom rade rodina a potom hory
spolu s priateľmi, s ktorými som v nich zažil
nejednu krásnu, ale aj smutnú príhodu.
Koľko rokov pôsobíte v tejto krajine?
Do Číny som sa prvýkrát dostal v roku 1990,
kedy som tam pokračoval na postgraduálnom
štúdiu na Jilinskej technologickej univerzite.
Čiže je to už skoro sedemnásť rokov. Aj keď to
vyzerá strašne dlhá doba, niekedy sa mi zdá,
že to bolo len včera. Zmeny, ktoré som však
v tejto krajine zažil potvrdzujú, že to je už pomaly
druhá dekáda. Pamätám si, keď som išiel
prvý raz po uliciach Pekingu, na hlavnej triede
boli skoro len samé bicykle a ľudia boli oblečení
v modrých maovských oblekoch. Dnes sa Peking
halí do smogu a cyklistov ubudlo na úkor
áut a autobusov. O oblečení ani nechcem hovoriť,
pretože dnešné ulice Pekingu sú v podstate
výkladnou skriňou módnych návrhárov
z celého sveta.
Čo vás na Číne a jej ľuďoch
fascinuje?
Na túto otázku sa nedá
len tak ľahko odpovedať.
Čína je naozaj
iný svet a čím som tu
dlhšie, tým viac
som ňou unesený.
Prvou vecou je určite strašne stará kultúra,
ktorá je vrastená do Číňanov a dá sa povedať,
že je súčasťou ich génov. Myslia svojsky, vidia
svojsky a aj keď sa snažia už dnes prevrátiť
tradičný spôsob života, je to len navonok, pretože
vo svojom vnútri ostávajú stále rovnakí.
Pre mňa je to forma, ktorá ma neustále núti
učiť sa, aby som čo najlepšie pochopil ich podstatu
a našiel si cestu k ich dušiam.
Druhou podstatnou vecou je nádherná čínska
príroda a kultúrne pamiatky. Čína je taká
rozľahlá, že v nej nájdete od prímorských oblastí
až po najvyššie hory sveta skoro všetko. Ja
sa stále považujem za aktívneho horolezca, takže
mi prináša nádherné zážitky pri návštevách
nízkych malebných hôr, ako aj trochu dobrodružnejšie
expedície do najvyšších pohorí sveta.
Rád prichádzam do nekomerčných oblastí, ktoré
ešte len čakajú na svoje objavenie.
Na to, aby som sa mohol voľne pohybovať
po Číne, je nutná otázka komunikácie.
Čínština je naozaj zaujímavý
jazyk, s toľkými odtienkami a farebnosťami,
že sami Číňania si
niekedy ani navzájom nerozumejú.
Je to jazyk veľmi citovo zafarbený
a je zaujímavé sledovať
jeho odtiene. Takže jazyk je pre
mňa ďalšou fascinujúcou súčasťou
Číny. No a k ostatným určite
patrí aj čínska kuchyňa, pretože je
taká rozmanitá a pestrá, že aj keď
ju jem toľké roky, stále sa teším na
čínske jedlo. Od tých najjednoduchších
rezancov až po kráľovskú pekinskú
kačku.
Aký máte pocit z prípravy olympijských
a paralympijských hier
v Pekingu?
Rok 2008 bude určite jedným z najvýznamnejších
medzníkov modernej čínskej histórie,
pretože Čína sa bude môcť na verejnosti predstaviť
ako moderná krajina, ktorá je naozaj len
krôčik k tomu, aby sa začala nazývať superveľmocou.
Tomu je v podstate podriadený cely
plán prípravy olympijských a paralympijských
hier. Ak niečo staré stojí v ceste, je to odstránené
a nahradené novým, supermoderným,
jedinečným. Určite všetko však prináša pozitíva
aj negatíva. Medzi pozitíva sa určite musí
počítať riešenie verejnej dopravy, zníženie znečistenia
ovzdušia a výstavba nových športovísk.
K negatívam patrí nenávratné miznutie
sveta, ktorý už nikto nikdy nevráti. Zákutia starých
chutungov, posedenia v tieni košatých
stromov na malých námestíčkach. Tieto miesta
dnes preberajú moderné mrakodrapy a žiariace
reklamy. Nechcem pôsobiť však ako nostalgik,
pretože olympijské a paralympijské hry
v Pekingu budú určite jedinečné a Číňania sa
pokúsia vyraziť svetu dych. Akurát si prajem,
aby obe hry pomohli k zblíženiu sveta, propagovali
ich mierovú myšlienku a okrem špičkových
športových výkonov, aby priniesli svetu
krásny zážitok, ktorý mu možno pomôže uvidieť
Čínu trochu inými očami.
Ako vnímajú hry samotní
domorodci?
Je treba si uvedomiť
jednu skutočnosť: že Číňania
sa veľmi zmenili za
posledných desať rokov
a mimoriadne stúplo ich
národné uvedomenie. Sú
si vedomí ekonomickej sily
svojej krajiny a majú
8

S
PARALYMPIJSKÝM ATAŠÉ
Olympijské a paralympijské
symboly už ovládli
metropolu najľudnatejšej
krajiny sveta.
dobrý pocit z prudkého tempa rozvoja. S tým
vlastne aj pristupujú k obidvom hrám. Ukázať
silu Číny, nielen v oblasti športu, ale aj zo
stránky ekonomickej. Určite to bude veľká záťaž,
hlavne pre obyvateľov miest, v ktorých
sa budú olympijské hry konať. Pokiaľ sa však
rozpravám s priateľmi, všetci vidia tieto hry
v pozitívnom svetle. Nechcem pôsobiť, ako
nejaký propagátor, ale v podstate doteraz
som sa nestretol s niekým, kto by mal negatívny
postoj. A to sa naozaj moji čínski priatelia
so mnou otvorene rozprávajú na hocijaké
témy, ktoré sú niekedy aj dosť pálčivé. Staršia
generácia sa niekedy sťažuje na príliš rýchle
tempo zmien, ale mladí sa opájajú šancou vidieť
úspech čínskych farieb. A olympiáda patrí
mladým.
Prijali ste funkciu nášho paralympijského
atašé. Čím vás táto práca obohacuje?
Začal by som trochu inou myšlienkou. Úrazom
mojej manželky Anky. Vtedy som pochopil,
ako rýchlo sa môže zmeniť osud ľudí a
koľko úsilia potom stojí po úraze vrátiť sa do
normálneho života. Až keď sme sa začali stýkať
s ľuďmi, ktorých osudy sú približne rovnaké
ako mojej manželky, videl som, že vlastne
títo ľudia musia vyvinúť obrovské úsilie, aby
vykonávali rovnaké činnosti tak, ako zdraví ľudia.
Videl som ich vôľu po dosiahnutí úspechu,
vôľu nestratiť optimizmus, nezatrpknúť na život,
prekonať bolesť... To, že môžem pôsobiť
ako atašé Slovenského paralympijského výboru
vidím ako určitú šancu vrátiť aspoň malou
mierou späť to, čo paralympijskí športovci
dali mojej manželke. Mať smer v živote, tešiť
sa na stretnutia s nimi a vidieť aj šancu dosiahnuť
svoje športové vyžitie. Preto by som
sa chcel skôr poďakovať Slovenskému paralympijskému
výboru, že mi dal šancu na spoluprácu.
Väčšinu času trávite mimo Slovenska. Ako
sa dá udržať na takú diaľku váš vzťah s manželkou,
ktorá je už pár rokov členkou našej
paralympijskej rodiny?
Je fakt, že sme dosť času rozdelení a určite
mi viac chýba rodina, pretože som v Číne sám.
Na druhej strane to nepomere väčšie nároky
kladie na manželku, pretože sa musí v podstate
starať o rodinu v zmysle každodenných povinností.
Dnes máme ešte stále deti vo veku, kedy
sú závislé na mieste a prostredí, v ktorom vyrastali.
Máme starých rodičov, ktorým prináša radosť
vidieť z času na čas rodinu celú. Takže urobiť
rozhodnutie, zobrať sa a presťahovať do Číny
je zatiaľ skoro nemožné. V súčasnosti mám
veľmi dobrý pracovný cyklus, keď dva mesiace
pracujem v Číne a dva mesiace na Slovensku.
A tie dva mesiace sa snažím byť čo najviac s rodinou.
Zároveň chodíme s priateľmi na hory
a snažíme sa vytvoriť si príjemnú atmosféru.
Napokon, život kladie veľa úskalí a nárokov.
Sme spolu už skoro devätnásť rokov, počas ktorých
sme zažili veľa radostných aj nesmierne
ťažkých chvíľ a ani jedno ani druhé nás nerozdelilo.
Rodina je puto, ktoré zbližuje a dnes
mám pocit, že naše rodinné putá sú skalené
všetkými skúškami za tento dlhý čas.
9

NAŠI PARTNERI / SÚŤAŽ
Možnosť prepojenia projektov
Michal Borec je PR a Advertising Senior
Team Leader v Avon Cosmetics. V spoločnosti
pracuje sedem rokov. Okrem iných aktivít je
od začiatku zodpovedný spolu so svojím tímom
za projekt Avon proti rakovine prsníka.
Na pozíciách súvisiacich s public relations, reklamou,
event manažmentom a podporou predaja
pracoval aj v Českej republike, Chorvátsku
a Slovinsku.
Čo vás inšpirovalo alebo motivovalo podporovať
slovenských paralympionikov?
K spolupráci nás priviedla výnimočná žena
s obrovským srdcom, Alena Heribanová. Je tvárou
projektu boja Avonu proti rakovine prsníka
a zároveň spolupracuje dlhé roky s paralympijským
výborom. Predstavila nám činnosť výboru,
možnosti spolupráce, ktoré sa nám pozdávali.
Bolo to veľmi jasné a rýchle, vôbec sme sa dlho
nerozhodovali. Neuveriteľná sila, húževnatosť,
vytrvalosť a úspechy našich paralympijských
športovcov sú samy osebe silno motivujúce a zasluhujúce
podporu a obdiv.
Poznáte paralympijský projekt „Na kolesách
proti rakovine"? Vidíte v ňom možné spojitosti
s vašou kampaňou v boji proti rakovine prsníka?
Projekt „Na kolesách proti rakovine“ je svojou
Vystrihnite si kupón s logom AVON a nalepte ho na korešpondenčný lístok.
Odpoveď pošlite do 20. septembra 2007 na adresu: Slovenský paralympijský
výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte
vašu adresu a telefonický kontakt.
Výhercovia získajú kozmetický balíček AVON alebo propagačné predmety
spoločnosti Avon Cosmetics.
povahou výnimočný. Spája ľudí, ktorí majú ušľachtilý
cieľ – pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
V myšlienke sú oba projekty totožné. Naša spoločnosť
organizuje v niektorých krajinách behy či
pochody proti rakovine prsníka s niekoľkotisícovou
účasťou. Aj my sme sa pokúsili v roku 2001
zorganizovať beh proti rakovine, výsledok tejto
aktivity nás ale neuspokojil. Možno sme to príliš
skoro vzdali, možno sme nezvolili správnu komunikáciu
a možno u nás jednoducho takýto
typ aktivity nemá tradíciu, hlavne v ženskej časti
obyvateľstva. Projekt „Na kolesách proti rakovine“
je už zabehnutým a fungujúcim projektom.
Rozhodne budeme so zástupcami Slovenského
paralympijského výboru rokovať o možnej
spolupráci a prepojení aktivít v boji proti rakovine,
v našom prípade prsníka.
Spolupracujete s významnými osobnosťami
Slovenska, vaša kampaň je plná života. Akými
konkrétnymi výsledkami sa môžete pochváliť
v boji proti rakovine?
Spoločnosť Avon Cosmetics sa na Slovensku
zapojila do celosvetového projektu „Avon proti
rakovine prsníka” v roku 1998 spolu s krajinami
tzv. Vyšehradskej štvorky. Projekt vznikol v roku
1992 vo Veľkej Británii a odvtedy sa rozšíril už do
viac ako 50 krajín sveta, čo tvorí približne polovicu
zo všetkých krajín, kde Avon pôsobí.
Od vzniku charitatívneho projektu na Slovensku
spoločnosť Avon spolupracovala so štyrmi
neziskovými subjektmi, pričom dnes spolupracuje
s nadáciou onkologickej chirurgie Medical,
s občianskym združením pacientok Europa Donna
Slovensko a najnovšie aj s Ligou proti rakovine.
S každým z partnerov každoročne pripravujeme
projekty, ktoré su prioritne zamerané na
prevenciu, máme však za sebou aj projekty venujúce
sa vzdelávaniu zdravotného personálu,
ozdravným pobytom pacientok, či kúpe rozličných
prístrojov. V budúcnosti plánujeme poskytnúť
grant na projekt, na ktorý sa môže kvalifikovať
ktokoľvek, bude však, samozrejme,
spĺňať určité kritériá, na ktorých momentálne
pracujeme.
Za uplynulé roky sa Avonu podarilo prostredníctvom
predaja špeciálnych symbolov vyzbierať
vyše 20 miliónov korún, ktoré boli rozdelené
na spomínané projekty. V súčasnosti prebieha
mediálna kampaň na podporu predaja nových
symbolov Nádeje, ktoré reprezentujú patróni –
známe osobnosti. Výťažok z predaja týchto symbolov
venujeme Lige proti rakovine na projekt
dobudovania Národného centra pomoci pre onkologických
pacientov. V prípade, že má niekto
záujem náš projekt boja proti rakovine prsníka
podporiť, môže tak spraviť zakúpením niektorého
zo symbolov. Stačí osloviť Avon Lady/Avon
Gentlemana alebo objednať si symboly priamo
online na www.zdraveprsia.sk.
Športujete? Prípadne, ktorý šport je váš najobľúbenejší
a ktorý vás fascinuje?
Už vyše roka sa snažím pravidelne športovať
vo fitnescentre pod dohľadom profesionálneho
trénera. Povaha mojej práce je, žiaľ, najväčším
nepriateľom pravidelnosti a systému, tak sa aspoň
snažím, ak som odcestovaný využiť fitnescentrum
v hoteli, v ktorom sa v danom čase nachádzam.
V poslednom období ma veľmi zaujala
power joga, párkrát som si ju vyskúšal a uvažujem
o pravidelnej návšteve hodín tohto športu.
Od detstva mám rád aktívne stolný tenis
a volejbal, najmä plážový. V lete si doprajem plávanie,
najmä večer, keď sa s kamarátmi po práci
vyberieme na Košariská pri Bratislave ...
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE VÝROBKY AVON COSMETICS
Na koľkých paralympiádach sa
doteraz zúčastnili Anna Oroszová
a Mária Bartošová?
A: na jednej
B: na dvoch
C: na troch
SÚŤAŽ Z JÚNOVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, aká medaila ešte chýba lukostrelcovi Imrichovi Lyócsovi z paralympiády, je B (strieborná).
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali nasledovných víťazov, ktorí získavajú kozmetické balíčky AVON.
1. miesto Jozef ZÁBOĽ, Berehovská 2168, 07501 Trebišov, 2. miesto Svetozár HANES, Pohronská 17, 831 04 Bratislava,
3. miesto Angelika BUZGOVIČOVÁ, Stromová 6, 900 21 Ivanka pri Dunaji. Gratulujeme!
10

BOLI SME PRI TOM
V NRC Kováčová sa
športovalo a plnili sa sny
V Národnom rehabilitačnom centre (NRC) v Kováčovej sa
v dňoch 14. – 15. júna uskutočnili 19. športové hry pacientov
tohto zariadenia. NRC zorganizovalo tohtoročné hry pri príležitosti
20. výročia svojho založenia v spolupráci so Slovenským
paralympijským výborom (SPV), nakoľko z tohto zariadenia
vyšlo v minulosti veľa bývalých i súčasných úspešných
paralympionikov. Súčasťou osláv okrúhleho jubilea ústavu
bolo viacero sprievodných akcií, ktoré moderovali známe televízne
tváre Alena Heribanová a Stano Ščepán. Úvod prvého
dňa obstaral pozdrav od vzdušných síl Armády SR v podobe
ukážok leteckej akrobacie stíhačiek a zoskokov parašutistov.
Približne dvesto súčasných i bývalých pacientov ústavu súťažilo počas dvoch dní vo viacerých atletických disciplínách, ale aj v basketbale, slalome
vozičkárov, lukostreľbe, hode granátom a ďalších druhoch športu.
SPV prostredníctvom svojho automobilového partnera MSC Suzuki
Slovensko odovzdal ústavu dar - nový automobil SUZUKI Swift. Symbolický
kľúč prevzal z rúk výkonného riaditeľa výrobného závodu Suzuki
v Európe Isaa Ozawu riaditeľ NRC Kováčová profesor Myrón Malý.
V popoludňajších hodinách prišiel rad na krst nového DVD Atény - Turín,
ktoré SPV vydal v júni tohto roku. Nosič, ktorý je spomienkou na posledné
dve paralympiády, pokrstili speváčka Zdenka Predná a riaditeľ
sekcie pre vzťahy s verejnosťou SPP Peter Kamenický.
12

BOLI SME PRI TOM
Tanečný partner A. Heribanovej z relácie Bailando Peter Vidašič dostal pre tanečníkov zo svojho klubu Ellegance tri tanečné vozíky, nakoľko sa
venuje aj paralympijskému športu - tancu na vozíku. Práve do relácie Bailando vstupoval so snom vytancovať si takýto vozík. V televízii mu to síce
nevyšlo, ale jeho sen a hneď trojnásobne, naplnil v Kováčovej SPV. Mladí tanečníci vzápätí predviedli na improvizovanom tanečnom „parkete“
svoje umenie.
Poslednou udalosťou štvrtkového popoludnia bola symbolická jazda okolo areálu NRC v rámci V. ročníka celoslovenskej kampane Na kolesách
proti rakovine. Nechýbali ani netradičné kolieskové prostriedky, na ktorých sa aktívne bojovalo proti tejto civilizačnej chorobe.
V piatok predpoludním pokračovali súťaže pacientov. Zašportovali si aj prítomní hostia a partneri podujatia. Dvojdňové oslavy uzavrelo vyhlásenie
víťazov 19. športových hier, ktorých ocenili okrem iných aj štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR Bibiana Obrimčáková a generálny
riaditeľ SPP Miroslav Lapuník.
13

NAŠE ĎALŠIE AKTIVITY
Kolesá majú za sebou prvý polčas
Piaty ročník kampane bude pokračovať v závere augusta
V Turčianskych Tepliciach, Partizánskom a v Dunajskej Lužnej
vyvrcholila v druhej polovici júna prvá časť V. ročníka kampane
„Na kolesách proti rakovine“, ktorej hlavným organizátorom
je Slovenský paralympijský výbor (SPV). Od svojho štartu
začiatkom mája v Košiciach prešla kampaň desiatky miest
a obcí na Slovensku. Do svojej druhej časti vstúpi koncom augusta
v Novej Bani a vyvrcholí tradičným veľkým koncertom
v polovici septembra na Námestí SNP v Bratislave.
Symbolickú jazdu na kolesách odštartoval v Turčianskych Tepliciach predseda SPV Ján Riapoš. Okrem viacerých známych umelcov potešila
účastníkov koncertu svojím vystúpením aj najmladšia generácia.
V Dunajskej Lužnej má kampaň každoročne v poslednú júnovú nedeľu svoje pevné miesto. Program odštartovala tradičná jazda od kostola na
štadión, kde potom pokračoval až do neskorých nočných hodín. Medzi účastníkmi sa podarilo vyzbierať v rámci verejnej zbierky takmer 96 tisíc
korún!
Tradične silné bolo aj obsadenie umelcov, ktorí vystúpili bez nároku na honorár. Nechýbala dokonca ani československá legenda Petra Janů.
Záver koncertu si zobral pod patronát šoumen Robo Mikla.
14

S ČLENOM PARALYMPIJSKEJ RODINY
STANO ŠČEPÁN
Výkonný riaditeľ MSC – Suzuki Slovensko Ľubomír Habala hľadá v každej spolupráci:
Napĺňanie zmysluplnosti
Spoločenský večer v bratislavskej Redute gradoval. Športovci, hostia
aj diváci už spoznali najúspešnejšieho slovenského paralympionika desaťročia.
Ladislav Gáspár už prijal desiatky blahoželaní, vážnych aj poloúsmevných
slovných bonmotov, ale aj on sám bol zvedavý, kto vydraží
jeho zlatý paralympijský dres z Atén. Kandidátov bolo neúrekom,
vážnych záujemcov takisto. Napokon ho získal vzrastom statnejší, ale
ľudským prejavom skromnejší a na prvý pohľad nenápadný výkonný
riaditeľ MSC – Suzuki Slovensko Ľubomír Habala.
Ľubomír Habala (vľavo) počas odovzdávania symbolického kľúča od automobilu Suzuki Ignis paralympionikovi desaťročia Ladislavovi Gáspárovi.
RÝCHLOSŤ
Zbierate podobné športové trofeje?
Len tie, ktoré stoja za to.
Profesne aj súkromne sa neustále
pohybujete okolo dobrých
áut – máte radi rýchlu jazdu?
Áno, mám rád rýchlu jazdu, ale
v poslednej dobe, keďže mám
peknú rodinu s dvoma malými
deťmi, dávam si viac pozor
a k rýchlej jazde sa dostávam pomenej.
Viac dodržiavam dopravné
predpisy a bezpečnostné pravidlá
na ceste, aby sa náhodou niečo nestalo.
Platí aj u vás, že čím je človek
starší, tým je opatrnejší?
V mojom prípade je to skôr kvôli
rodine. Keby som ju nemal, asi by
som žil tým istým životom ako dovtedy.
Ale teraz už platí - opatrnosť
nadovšetko.
Možno aj preto, že ste spoznali
hendikepovaných športovcov, ku
ktorým nebol osud dvakrát žičlivý?
Určite áno.
V čom, prípadne v akej činnosti
ste ešte rýchly?
Hlavne v práci. Moja funkcia
je kumulatívom viacerých pozícií.
Ak chcem všetko stíhať, musím
byť rýchly. Základom je
rýchlosť, ale súčasne aj kvalita.
Aby môj výkon stál za to. Samozrejme,
napriek rýchlosti je
dôležitá najmä presnosť a správnosť
rozhodnutí. Často treba konať
rýchlo, pretože niekedy
môže aj malé meškanie vyvolávať
veľké straty.
Prežili ste už nejakú dopravnú
kolíziu, pri ktorej vám bolo naozaj
úzko?
Nejaké sa už „podarili“, ale našťastie
boli to len menšie ťukance,
takže som nemal ešte ťažšiu haváriu.
Dúfam, že sa mi budú aj naďalej
vyhýbať.
SPOLUPRÁCA
Spomeniete si na váš prvý kontakt
s hendikepovanými športovcami?
To bolo už veľmi dávno. V rámci
športov, ktoré som sám aktívne robil,
som spoznal aj hendikepovaných
športovcov. Ale tie vážnejšie
kontakty začali pred štyrmi rokmi.
Čo bolo hlavným motívom, že
vaša spoločnosť začala podporovať
slovenský paralympijský
šport?
Na jednej strane prozaická snaha
využiť určitý balík prostriedkov
na formu prezentácie našej značky
na Slovensku. Na druhej strane
sme hľadali zmysluplné využitie
tých peňazí. Čiastočne to bola náhoda,
ale o to som radšej, že sa naša
spolupráca rozvinula.
Bolo obdobie, keď ste váhali, či
spoluprácu neprerušíte? Či sa neuberiete
v propagácii spoločnosti
inou cestou?
Už na začiatku sme deklarovali,
že z našej strany bude spolupráca
trvať minimálne do paralympijských
hier v Pekingu. Nešlo o krátkodobú
záležitosť, ani o jednorazové
zviditeľnenie sa. Pre nás mala
podpora SPV význam v rámci dlhodobej
spolupráce. Dúfam, že budeme
spolupracovať aj naďalej a že
si aj po Pekingu dohodneme ďalší
horizont.
Nebolo by zo strategicko-komerčných
zámerov pre vás lepšie
orientovať sa na mediálne ostrejšie
sledované športové „hviezdy“?
Snažíme sa to nejakým spôsobom
vyvážiť. Určite má pre niektoré
spoločnosti z hľadiska marketingu
význam orientovať sa na komerčnú
stránku propagácie, ale
náš pohľad je trochu iný. Určite je
mnoho oblastí v rámci Slovenska,
kde chýbajú peniaze a ktoré by sa
patrilo podporiť. My sme na Slovensku
relatívne malá spoločnosť,
takže nemôžeme ísť do všetkých
oblastí. Ale rozhodli sme sa pre
podporu športu. Podpora paralympionikov
navyše zvyšuje kredit
16

S ČLENOM PARALYMPIJSKEJ RODINY
zmysluplnosti našich investícií. Aj
vďaka tejto spolupráci možno
mnohí Slováci vnímajú Suzuki aj
v inom svetle, nielen ako výrobcu
automobilov.
Vaše postavenie v rámci spolupráce
už nie je také dominantné,
partnerov SPV pribúda...
Keď sme začínali, tak tam bol
generálny partner a my sme patrili
do trojice oficiálnych partnerov.
Postupne sa ich počet rozrastá, ale
to je len dobre, že čoraz viac spoločností
si uvedomuje tento iný
priestor na spoluprácu. Stále viac
a viac spoločností je ochotných
podporovať SPV a v súčasnosti má
SPV viac ako desať partnerov. Naše
postavenie v rámci sponzorstva sa
zmenilo na automobilového partnera,
ale pozitívne vnímam, že viac
spoločností je ochotných dávať peniaze
do tejto oblasti.
Uvažujete o ďalších perspektívach
aktívneho partnerstva?
Je tam záujem spolupracovať aj
ďalej, aj po letných paralympijských
hrách v Pekingu. Budú prebiehať
rokovania. Dúfam, že sa dohodneme.
Okrem iného aj preto,
že sme spokojní s korektnosťou
spolupráce a teší nás, že vidno ako
paralympijský šport na Slovensku
rastie.
Prezradíte konkrétnejšie obrysy
podpory SPV zo strany vašej spoločnosti?
Je tam dohodnutý ročný objem
v slovenských korunách, na ktorý
sa zaväzujeme prispieť. Väčšinou
sa to snažíme orientovať na dodávku
automobilov, ktoré potom
SPV prideľuje podľa potreby. Myslím,
že vedenie SPV je na vysokej
profesionálnej úrovni a ďalej hľadá
spôsoby ako prostredníctvom
týchto našich príspevkov
pomôcť čo najviac ľuďom.
Posledný príklad
je spojený s Národným
rehabilitačným
centrom v Kováčovej.
„Je to obohatenie človeka. Ten svet, pre
nich plný limitov, vás vnútorne posúva na
vyššiu úroveň, dokážete si viac ceniť veci,
ktoré sú zdanlivo na prvý pohľad všedné.
Veci, ktoré som predtým bral ako úplnú samozrejmosť“.
OBDIV
Čím vás zaujal svet paralympijských
športovcov?
Sú tam viaceré aspekty. Na jednej
strane ma nadchli samotní ľudia.
Mal som možnosť s nimi byť
na rôznych športových aj spoločenských
podujatiach a väčšinou
ide o naozaj fantastických ľudí,
akých medzi zdravými ťažko nájdete.
To je jeden aspekt. Druhý je
ten, že je až neuveriteľné, akým
spôsobom dokážu reprezentovať
Slovenskú republiku. To zviditeľnenie
sa Slovenska cez ich úspechy
je navyše aj emotívne silné. To ma
takisto upútalo. Každý ľudský úspech
je cenný a tie ich sú podložené
navyše neuveriteľnou vôľou
a húževnatosťou.
Objavili ste ju aj v sebe?
Ste športový typ
alebo snáď pohybový
antitalent?
Športujem
odmalička a držím
sa toho doteraz,
aj keď už
nie je dostatok
času. Bohužiaľ,
som veľmi rozcestovaný
a aj keď
mám pravidelné
termíny na tenis
a na squash, neraz
ich musím odrieknuť.
Ale
keď mám možnosť, vždy si rád zahrám.
V zime k tomu pridávam lyžovanie.
Pravdou však je, že všetko
podriaďujem práci a rodine. Až
za nimi je šport. S ním však úzko
súvisí boj proti stresu a to je pre
mňa veľmi dôležité. Ak nie som
služobne mimo Bratislavy, vždy si
idem zahrať.
Vy sám sa dokážete pri športovaní
„vyžmýkať“ na maximum?
Áno, ale je to skôr výnimočné.
Mám svojho stáleho partnera,
s ktorým chodievam na tenis a na
squash, ale hoci sme vyrovnaní súperi,
psychicky má vždy jeden navrch.
A vtedy musím zabojovať na
doraz. Následne sa to zasa otočí
a všetko ide akosi ľahšie.
Ste dôsledný športovec s výdatnou
rozcvičkou a strečingom pred
zápasmi?
Zďaleka nie. Aj preto som mal
asi pred tromi rokmi problémy
s rukou. Na štyri mesiace som musel
prestať hrať.
Viete sa aj vďaka tomu aspoň
trochu vžiť do situácie, že telo nie
je stopercentne fit, že sa musí podriadiť
istému limitu?
Čiastočne áno, hoci sa to nedá
porovnávať. Hlavne však vďaka
mnohým kontaktom, ktoré mám
s paralympijskými športovcami
vnímam svet okolo seba, ale aj seba
v ňom inak ako v minulosti.
Mali ste na začiatku komunikácie
s nimi rešpekt, prípadne určitý
ostych?
Naozaj som na začiatku nevedel,
ako sa správať, čo môžem očakávať.
Tá neistota z mojej strany
tam bola. Aj keď som zvyknutý
na komunikáciu s ľuďmi. Až
kým som zistil, že sú to super
ľudia.
Čím vás odzbrojili?
Keď si spomínam, tak
myslím, že prvotný
ostych padol potom,
čo som sa
zoznámil so Štefanom
Kopčíkom.
Vďaka
nemu moja
vnútorná neistota
padla. Je neuveriteľné, že aj
v jeho rokoch človek dokáže byť taký
vitálny, bezprostredný, s takou
dobrou náladou.
INŠPIRÁCIA
Aj vy ste už členom paralympijskej
rodiny. Čo to pre vás osobne
znamená?
Je to obohatenie človeka. Ten
svet, pre nich plný limitov, vás
vnútorne posúva na vyššiu úroveň,
dokážete si viac ceniť veci, ktoré
sú zdanlivo na prvý pohľad všedné.
Veci, ktoré som predtým bral
ako úplnú samozrejmosť. Či to je
moje zdravie alebo zdravie mojej
rodiny. Uvedomujem si to takmer
denne a som šťastný, že je všetko
v poriadku.
Aké vlastnosti na paralympionikoch,
resp. na hendikepovaných
športovcoch najviac obdivujete?
Ide tam určite hlavne o cieľavedomosť,
keď dokážu často prekonať
zdanlivo neprekonateľné, svoje
prvotné problémy, šok, ktorý
spôsobili zmeny ich zdravotného
stavu, ak ide o úraz. Je naozaj obdivuhodné,
ako sa mnohí ľudia dokážu
vyrovnať s novou situáciou
a nájsť si nový zmysel života. A byť
následne opäť plnohodnotný či už
v rámci svojich pracovných profesií
alebo na športovom poli. Navyše tí
najlepší dokážu ešte aj úspešne reprezentovať.
Prežili ste atmosféru zimných
paralympijských hier v Turíne, navyše
chodievate na mnohé podujatia
paralympionikov. Ktoré športy
v ich podaní sú vám najbližšie?
Najskôr zjazdové lyžovanie. Odmalička
rád lyžujem. Mal som
možnosť vidieť našich reprezentantov
v plnom nasadení na olympijskej
zjazdovke, ale chodievam
občas s paralympionikmi aj na iné
podujatia, napríklad na MS v Rakúsku,
ale aj na malé lokálne preteky.
Je to naozaj šport, ktorý ma
upútal. Chodievam medzi nich tak
často, ako môžem. S rodinou som
bol aj na paralympijských športových
dňoch v Piešťanoch a vždy to
bolo veľmi príjemné.
17

PREDSTAVUJEME
Posúvame sa stále vyššie
Slovenský systém je k najťažšie postihnutým ľuďom mimoriadne krutý
Miroslav Zeman (v oranžovom tričku) počas „plnenia snov“ tanečníkom
z Bailanda v NRC Kováčová.
Ako ste sa dostali k tomuto druhu
podnikania a kedy?
Môj spoločník vo firme Vojto Vašíček
je otcom môjho kamaráta Michala,
s ktorým som odmalička vyrastal.
Keď mi v roku 2000 rozprával
o „šialenstvách“, ktoré sa odohrávajú
v odbore pomôcok pre hendikepovaných
ľudí, neveril som, že je
to vôbec možné. V tom čase som
pracoval u popredného dodávateľa
kancelárskych potrieb, kde bola
štandardom bezplatná linka 0800,
call centrum, perfektná logistika, dodávky
do 24 hodín a podobne. Vtedy
som si povedal, že keby sme čo
i len polovicu týchto princípov preniesli
do segmentu pomôcok pre
hendikepovaných, musíme jednoznačne
zažiariť. Keď preskočím pár
rokov, v súčasnosti máme päť pobočiek
v Česku, dve na Slovensku,
v oboch krajinách máme štatút
chránenej dielne, v Česku už funguje
bezplatná linka 800 a na Slovensku
sa pripravuje, máme 30 zamestnancov
a chuť posúvať sa stále
vyššie. Okrem viacerých ocenení za
výrobok sme tiež získali druhé miesto
v súťaži Zamestnávateľ roku
2006, v kategórii Zamestnávateľ bez
bariér. Na rozdiel od konkurencie
nedodávame len „debňu s vozíkom“,
ale ponúkame komplexné
riešenie pre hendikepovaných. Naším
cieľom totiž je, aby pacient, ktorý
sa ocitne napríklad po úraze v Národnom
rehabilitačnom centre v Kováčovej,
bol schopný s nami konzultovať
komplexnú zmenu svojho zázemia
tak, aby mohol po návrate
domov samostatne existovať.
V každom podnikaní je dôležité
získať si zákazníkov. Napriek tomu,
že pôsobíte v špecifickom segmente,
ani vy sa tomu nevyhnete. Ako ich
teda získavate?
Nie som si celkom istý, či je náš
odbor až tak špecifický. Samozrejme,
stretávame sa s väčšou koncentráciou
ľudského nešťastia než
ktorákoľvek iná firma. V tom určite
rozdiel je. Som však dosť „vysadený“
na vyhlásenia mnohých našich konkurentov,
ktorí sa prezentujú ako
chápaví a súcitní, ale ich slovám chýba
náplň v podobe každodenného
fungovania, ktoré musí byť založené
na poctivej práci, dobrom servise,
plnení sľubov a snahe maximálne
vyhovieť klientovi. Vozičkár od nás
neočakáva súcit, ale dobre fungujúce
partnerstvo. Potrebuje sa spoľahnúť
a vedieť že sme mu vždy na blízku.
Stratégiou našej firmy je budovať
dlhodobý vzťah. Tento princíp sa
nám darí realizovať a dôkazom toho
sú aj telefonáty klientov, ktorí
nás berú ako konzultantov pre sociálne
dávky, nákup auta, stavebné
úpravy a podobne.
Aj vyššie zmienené získavanie nových
klientov u nás prebieha trochu
inak. Ďaleko viac než na inzeráty
v médiách sa spoliehame na referencie,
rýchly servis a odovzdávanie
skúseností medzi ľuďmi, v kombinácii
s predvádzacími akciami v rehabilitačných
centrách. Veľa sa tiež
sústreďujeme na športové aktivity
našich klientov. Šport je z hľadiska
propagácie mimoriadne účinný nástroj.
O ktoré produkty z vašej ponuky
je na Slovensku najväčší záujem? Sú
požiadavky slovenských klientov odlišné
od českých?
V tomto čase je hitom rodina
MEDICCO, s r.o.,
predaj a servis
zdravotníckych pomôcok,
Jegorovova 29,
974 01 Banská Bystrica,
tel. 048/ 414 29 28, mobil: 0915 603 244,
www.medicco.sk
Miroslav Zeman sa narodil
8. 2. 1980 v Brne. Spoločne s bývalým
úspešným paralympionikom
Vojtěchom Vašíčkom založil v roku
2000 v Českej republike a v roku
2005 na Slovensku firmu
MEDICCO. Tá je popredným dodávateľom
pomôcok pre hendikepovaných
a je zástupcom nadnárodnej
spoločnosti SUNRISE MEDICAL
pre český a slovenský trh. Zákazníkom
na Slovensku viac povedia
názvy vozíkov SOPUR a QUICKIE,
prípadne antidekubitných sedačiek
JAY z portfólia vyššie zmienenej
firmy.
elektrických vozíkov QUICKIE Groove
a nový ultraľahký mechanický
vozík QUICKIE Argon Ti. Elektrický
vozík Groove je nový v jednej podstatnej
veci: nepreváža vás z bodu
A do bodu B, ale rieši vašu mobilitu
komplexne. Dosiaľ bol hlavným benefitom
elektrického vozíka fakt, že
„sa mu točia kolesá“. V súčasnosti
má užívateľ možnosť prostredníctvom
vstavaného infraportu ovládať
počítač, televíziu, DVD, klimatizáciu,
otvárať okná a dvere, teda všetko,
na čo „chodiaca“ populácia používa
diaľkové ovládanie. Vozík sa dá ovládať
klasickým joystickom, ale tiež
bradou, dychom, hlavovou opierkou
a podobne.
Dokonca sme už schopní umožniť
ovládanie vozíka vrátane menu
a polohovania len jedným jediným
tlačidlom. Samozrejmosťou je možnosť
akéhokoľvek elektrického polohovania.
U titanového Argonu je
hlavným benefitom extrémne nízka
hmotnosť, ale pri zachovaní maximálnej
nastaviteľnosti pre potreby
klienta.
A čo sa týka požiadaviek, sú
v Českej i Slovenskej republike podobné.
Veľa vozičkárov cestuje za
športom, ale aj za zdravím do susedného
štátu, a veľmi vítajú, že je
MEDICCO z československého pohľadu
„firmou bez hraníc“.
Aká je spolupráca so zdravotnými
poisťovňami? Prípadne v čom vidíte
najväčšie rozdiely medzi Českom
a Slovenskom vo vašom odbore?
Problém nie je so samotnými
zdravotnými poisťovňami, ale
s princípom zaraďovania a hradenia
pomôcok. Na jednej strane
s výškou úhrady konkrétnej pomôcky,
ale hlavne s úhradou individuálneho
príslušenstva. Inými slovami -
slovenský trh je v súčasnosti mimoriadne
neférový k najhoršie postihnutým
ľuďom. Nakoľko je úhrada
v podstate rovnaká pri ochrnutí
dolných končatín (paraplegia), ako
aj pri ochrnutí horných i dolných
končatín (tetraplegia), môžem povedať,
že štát je k tým druhým
klientom mimoriadne krutý. O to
horšie to je, ak si predstavíme, že
ťažšie postihnutý človek má ešte
ďaleko menšiu šancu na pracovné
uplatnenie, t. j. na zháňanie doplatku
na svoj vozík. Takže pokiaľ by
sme chceli v krátkosti povedať, aký
je rozdiel medzi českým a slovenským
systémom, dá sa to zhrnúť
nasledovne: český vozičkár si nedokáže
predstaviť, že by na svoj aktívny
vozík mal doplácať povedzme
70 000 korún, ale na druhej strane
by sa mu nemohlo stať, že by s ním
niekto diskutoval o druhom vozíku
cez sociálnu sféru, čo je na Slovensku
ešte stále možné.
18

VÝSLEDKOVÝ SERVIS
Z našich najlepší Marek Gergely
Štrnásty ročník turnaja Slovakia
Open v tenise vozičkárov dostal v
kalendári ITF na rok 2007 termín,
ktorý kolidoval s turnajom vo
Wimbledone. V dôsledku toho absentovali
v Bratislave najlepší svetoví
hráči, ktorí štartovali v Londýne.
Napokon sa však premiéra v
novom prechodnom domove turnaja
na dvorcoch Slávie Agrofert
STU vydarila aj vďaka účasti 73 tenistov
a tenistiek z 21 krajín sveta.
Turnaj bol v medzinárodnom kalendári
ITF zaradený do NEC
Wheelchair Tennis Tour série ITF –
2 s celkovou dotáciou 11 000 USD.
Atraktivitu súťaže zvýraznila účasť
tenistov USA, Izraela, Malajzie
a Argentíny.
Medzi mužmi, kde bolo osem
nasadených do 17. miesta svetového
rebríčka, postúpil z našich do
druhého kola iba Marek Gergely.
Kúpeľné mesto privítalo v dňoch 29. mája - 3. júna 2007 rekordných
262 hráčov z 29 krajín sveta na X. ročníku medzinárodného stolnotenisového
turnaja telesne postihnutých športovcov pod názvom Slovakia
Open 2007. Jubilejný ročník bol zároveň memoriálom našej úspešnej
paralympioničky Márie Pillárovej, ktorá na vľaňajšom ešte štartovala,
ale na jeseň náhle skonala. V súťaži Open sa z mužov najďalej prebojoval
Peter Mihálik (na snímke vpravo), ale ani on na medailu nedosiahol. Alena
Kánová prehrala vo štvrťfinále a podobný osud stihol aj Ladislava
Gáspára. V súťaži jednotlivcov sa naši nestratili a dosiahli veľmi cenné
umiestnenia. Najďalej sa dostali Alena Kánová, ktorá skončila až vo finále
na rakete Číňanky Qian Li a Richard Csejtey, ktorý v súboji o bronz porazil
Zhou Man Liho. Vyvrcholením Slovakia Open 2007 bola súťaž družstiev.
Nás potešilo, že zlatú medailu v kategórii TT8 získali Richard Csejtey
a Miroslav Jámbor, keď vo finále boli jasne lepším družstvom. Ďalší
ročník turnaja sa už bude niesť v znamení očakávania Paralympijských
hier 2008 v Pekingu.
V ňom hral vyrovnaný zápas s Maďarom
Farkasom, ale napokon nestačil
na svetovú sedemnástku a
prehral v troch setoch. Víťazstvo si
odniesol Francúz S. Houdet, súťaž
vo štvorhrách vyhrali Švédi Olsson
- Wikström. Dobrý turnajový výkon
Gergelyho sa odrazil aj vo štvorhre,
keď sa spolu s Masarykom dostal
až do semifinále druhej súťaže (second
draw), kde nestačili na taliansko-argentínsky
pár Gatelli - Camuss.
V hlavnej súťaži žien, na čele
so svetovou dvojkou a neskoršou
víťazkou, Holanďankou Sharon
Walravenovou, a deviatou hráčkou
sveta, Kórejčankou Hong Young-
Suk, štartovalo 16 tenistiek. Slovensko
v tejto súťaži nemalo zastúpenie.
Turnaj sa niesol v znamení
nástupu novej tenisovej generácie,
ktorá sa postupne dostáva do
absolútnej špičky.
Rekordná účasť v Piešťanoch
★ V sobotu 23. júna sa v Bratislave na štadióne
Andreja Kuchena (Lafranconi) uskutočnil šiesty
ročník otvorených Majstrovstiev Slovenska paralympionikov
a deaflympionikov v atletike. Na
štart sa v horúcom dopoludní postavilo 108 sluchovo,
telesne, mentálne a zrakovo postihnutých
atlétov zo SR, ČR, Rakúska, Chorvátska, Čiernej
Hory a Srbska. Výkony, ktoré dosiahli, boli pre
mnohých míľnikom na ceste za vytúženými PH
2008 v Prekingu, nakoľko jednou z podmienok
účasti je aj prekonanie limitov, čo sa v Bratislave
viacerým športovcom podarilo. Jeden z najzaujímavejších
momentov mohli prítomní zažiť v skoku
do diaľky, kde súťažila unikátne zlúčená skupina
telesne a zrakovo postihnutých diaľkariek. Ich
súboj skončil jednocentimetrovým rozdielom v
prospech telesne postihnutej Lenky Gajarskej
(564 cm), pričom po použití špeciálneho porovnávacieho
systému (Point score) zvíťazila o niekoľko
bodov zrakovo postihnutá Chorvátka Maria
Ivekovićová. Organizátori tak chceli prezentovať a
v praxi overiť myšlienku spájania skupín s rozdielnym
postihnutím. Výborne si počínali aj ďalší
naši reprezentanti Marek Margoč a Hana Kolníková,
ktorí ako jediní z našich ďalších reprezentantov
prekonali účastnícke limity stanovené IPC
Ďalšie výsledky
s veľkou rezervou a potvrdili výbornú formu.
H. Kolníková štartovala len v šprintérskych disciplínach
(100 m, 200 m), ale obe vyhrala s časmi
12,8 s a 26,9 s, i keď boli merané bez elektronického
časomeru. Vzhľadom na bolestivý členok vynechala
svoju hlavnú paralympijskú disciplínu -
skok do diaľky. Výkon M. Margoča vo vrhu guľou
bol organizátorom vyhodnotený ako najlepší
mužský na podujatí, a tak prevzal pohár riaditeľa
odboru športu MŠ SR.
★ Posledné dva júnové dni sa na starom futbalovom
štadióne v Kežmarku konali 15. Majstrovstvá
Slovenska telesne postihnutých športovcov v
terčovej lukostreľbe (M-SR TPŠ). Tí majú v tomto
roku na programe v Kórei svetový šampionát, kde
budú mať poslednú možnosť kvalifikovať sa na
letné paralympijské hry 2008. Na pekinskú paralympiádu
si už miestenky vybojovali Vladimír
Majerčák st. a Imrich Lyócsa, Miroslav Kačina, Peter
Kaščák, Peter Kiník a Jaroslav Lazo mali možnosť
uchádzať sa o účasť v Kórei práve na kežmarskom
podujatí. Medzi stojacimi v olympijskom
luku zvíťazil I. Lyócsa z Moldavy pred
V. Majerčákom st. z Kežmarku, tretí skončil J. Lazo
z Rematy. V kladkovom luku sa najviac darilo domácemu
Petrovi Kaščákovi, druhý skončil František
Velčic z Nitry a tretí Ján Štefanek z Kežmarku.
Na M-SR mali premiérové vystúpenie aj ďalší dvaja
pretekári z Kežmarku - Peter Kiník (kladkový
luk, postih rúk aj nôh), ktorý má stále veľkú nádej
splniť limit na účasť na MS, rovnako ako Trnavčan
Šaban Halilagič, ktorý preteká za podtatranský
klub.
★ V Košiciach sa na strelnici SŠK Podhradová
konali 23. júna 2007 6. Majstrovstvá Slovenska
v streľbe nevidiacich a slabozrakých športovcov
zo vzduchovej pušky na 10 m v ľahu na pištoľový
terč. Šampionátu sa zúčastnilo iba osem strelcov
a strelkýň, medzi ktorými dominoval Popradčan
Štefan Kopčík. Majster Slovenska zaostal za svojím
svetovým rekordom (705,3) iba o 0,8 bodu!
Na medailových pozíciách skončili: 1. Štefan Kopčík,
ŠK Lučivná s asistentom Róbertom Kopčíkom
(základ 599 + finále 105,5 bodu, celkom 704,5),
2. Pavol Kováč, ŠK NS Očko Levice, asistentka Drahomíra
Moravská (586 + 102,4 celkom 688,4),
3. Emil Garaj, TJ Lokomotíva Vrútky, asistent Ivan
Neméthy (583 + 99,5 celkom 682,5).
20

PODPORILI SME/KAMPAŇ
Vďaka ľuďom
s veľkým srdcom
Slovenský paralympijský výbor (SPV) pripravil podobne
ako v predošlých nepárnych rokoch imidžovú
kampaň, zameranú na posilnenie povedomia o paralympijských
športovcoch a ich úspechoch. V tohtoročnej
reklamnej kampani už rezonuje odkaz na PH
2008 v Pekingu, na ktoré sa slovenskí športovci intenzívne
pripravujú. Už od augusta tohto roku až do
začiatku paralympijských hier bude SPV propagovať
Slovenské paralympijské družstvo Peking 2008 ako
nosnú značku celého predparalympijského obdobia.
Imidžová kampaň
2007 štartuje
Podobne, ako po iné roky, bude reklamná kampaň
prebiehať v televíziách, rádiách, printoch, na bilbordoch
a niektorých internetových portáloch. V 30-
sekundovom televíznom spote, ktorý bude nasadený
v TV Markíza, STV, JOJ a TVA-obchodná televízia,
bude dominovať atlét s protézou, na ktorý následne
nadväzuje printový vizuál „Protéza na tartane“
v denníkoch SME a ŠPORT, ako aj v týždenníkoch
Markíza a Žurnál. Rozhlasové spoty si budú môcť
vypočuť poslucháči nielen v Rádiu OKEY, ale aj
v Slovenskom rozhlase, s ktorým po dlhšom čase SPV
obnovuje úzku spoluprácu. Sedemdesiat veľkoplošných
bilbordov spoločnosti Gryf – reklamné štúdio
a internetové bannery na www.zoznam.sk
a www.osobnosti.sk dopĺňajú reklamnú stratégiu
SPV, ktorý aj v tomto roku intenzívne spolupracuje
so svojím hlavným mediálnym partnerom Produkčným
domom FORZA.
Košičan Peter Vidašič (26) sa stal populárnym
vďaka tanečnej šou Bailando, ktorú nedávno
vysielala TV Markíza. Podstatou tejto
súťaže bolo, že každý tanečník, ktorému bola
pridelená ako partner známa osobnosť, vstupoval
do nej so svojím snom a súťažil o jeho
naplnenie. Hoci Peter s partnerkou Alenou
Heribanovou na parkete nezvíťazili, jeho sen
o tanečnom vozíku sa mu napokon aj vďaka
Slovenskému paralympijskému výboru (SPV)
splnil.
Čo bolo podnetom, že ste sa prihlásili do
Bailanda?
Do Bailanda ma prihlásila moja priateľka
Bea. Ja nie som veľký zástanca reality šou,
tak som aj pred Bailandom mal určitý rešpekt.
Prihlášku sme posielali 23:55, teda
5 minút pred uzávierkou posielania prihlášok.
Dnes to beriem ako znamenie osudu...
Ako ste sa dostali k svojej tanečnej partnerke?
Bola to náhoda alebo výber podľa
nejakých kriterií?
Myslím si, že to určite nebola náhoda.
V podstatnej miere rozhodovali kastingy,
kde podľa mňa vyberali vhodné typy ľudí pre
celebrity či už z tanečnej alebo povahovej
stránky. Som veľmi rád, že som mohol v Bailande
tancovať s Alenkou, ktorá je nielen
skvelá tanečnica, ale hlavne je to žena s obrovským
srdcom.
Čo je vaším zamestnaním?
Mám ukončenú vysokú školu ekonomickú.
Momentálne pracujem na daňovom úrade
ako správca počítačových sietí. Okrem toho
vyučujem spoločenské tance v tanečnom
klube Ellegance Košice, zdravých aj telesne
postihnutých, so špecializáciou na latinskoamerické
tance.
Čo nám prezradíte o svojej priateľke?
Je pre mňa zároveň aj mojou najlepšou
kamarátkou, ktorá pri mne stála od začiatku,
keď sme sa rozhodli, že do toho ideme
a verila, že sa nám to podarí. Študuje fyzioterapiu
na lekárskej fakulte, má licenciu trénera
pre fitnes a kulturistiku. Takže k športu
má tiež veľmi blízko, čo sa snažíme využiť aj
pri trénovaní vozičkárov.
Čomu sa venujete po skončení Bailanda?
Po Bailande sa snažím dohnať všetky pracovné
povinnosti, ktoré na mňa doma
počkali. Intenzívnejšie sa venujem tancu,
trénujeme skoro každý deň, či už s telesne
postihnutými, ale aj so zdravými, a pripravujeme
sa na nasledujúcu sezónu.
Splnil sa vám sen?
Som veľmi šťastný, že môžem odpovedať
áno. Za to vďačím hlavne Alenke Heribanovej,
ktorá sa od začiatku stotožnila s naším
snom, verila nám, bojovala ako lev a zároveň
prispela na zakúpenie vozíkov sumou
100 000 Sk. S pomocou Alenky, SPV na čele
s Jankom Riapošom, pána Miroslava Zemana
z firmy Medicco, máme momentálne dva
špeciálne vozíčky značky Sopur a tretí tréningový,
čo nám v podstatnej miere uľahčilo
tréningový proces a prípravu na súťaže.
V týchto dňoch sme objednali ďalšie dva vozíky,
na ktoré nám prispeli sponzori v rámci
galavečera „Noc splnených prianí“. Všetkým,
ktorí nám pomohli naplniť náš sen, zo
srdca ďakujem a verím, že my sa zasa budeme
môcť odvďačiť naším tancom.
Vystúpenie v sledovanej televíznej relácii
prináša aj popularitu. Spoznávaju vás ľudia
na ulici? Prípadne, aké sú ich reakcie?
V tomto projekte nešlo o zviditeľnenie seba
samého, ale daného sna. To sa nám podarilo,
a som veľmi rád, že ľudia nielen v Košiciach,
ale na celom Slovensku vedia, že
niečo také robíme a držia nám palce. Inak,
reakcie sú veľmi pozitívne, niektorí sa prvýkrát
stretli s pojmom tanečný šport na vozíčku
a vôbec si nevedeli predstaviť, ako sa
dá tancovať s vozičkárom. Prostrednictvom
Bailanda sa nám podarilo spoznať skvelých
ľudí, ľudí s veľkým srdcom, ale aj takých,
ktorí majú aj horšie osudy ako my a dokážu
s nimi bojovať a posúvať sa ďalej.
21

INFOSERVIS
Napísali, povedali o nás...
Medzi takýchto motivátorov určite
patrí aj Ján Riapoš. Človek s veľkou
charizmou prežil v centre, ako
sám hovorí, štrnásť rokov, do Kováčovej
sa stále vracia rád a často. „Je
to môj domov, " pošepne dojímavo.
Okrem ľudí, ktorí do úrazu aktívne
športovali, v Kováčovej prebúdzajú
lásku k športu i u tých, ktorí dovtedy
nemali s ním nič spoločné. „Aj
preto vznikla myšlienka, aby NRC
bolo po Žarnovici už druhým satelitným
strediskom paralympijskej
prípravy. Jeho areál poskytuje naozaj
širokú škálu športových možností.
Slovenský paralympijský výbor
zase zabezpečí odborníkov, ktorí
budú s pacientmi trénersky pracovať,
" dodal.
ŠPORT, 19. júna
Počas tohtoročných Dní mesta
Turčianske Teplice, ktoré sa uskutočnili
od piatka 15. do nedele
17. júna, dominovala najmä hudba
a spev. Každá generácia si mohla
nájsť koncert podľa svojho vkusu.
(…) Popoludňajší program pokračoval
podujatím Na kolesách proti rakovine,
ktoré je súčasťou celoslovenskej
kampane Slovenského paralympijského
výboru zameraného
na boj proti rakovine. Mnohí Tepličania
finančne podporili výskum rakoviny
a symbolickou jazdou na
rôznych bezmotorových kolieskových
dopravných prostriedkoch v
centre mesta si zároveň uctili pamiatku
nebohého slovenského paralympionika
Radovana Kaufmana,
zakladateľa spomínanej kampane.
NOVÝ ŽIVOT TURCA, 26. júna
Na zabezpečenie príprav a účasti
slovenských športovcov na olympijských
hrách a paralympijských
hrách 2008 v Pekingu by malo ísť
zo štátneho rozpočtu prostredníctvom
kapitoly Ministerstva školstva
SR 99,3 milióna korún. Vyplýva to z
návrhu zabezpečenia prípravy a
účasti výprav Slovenskej republiky
na Hrách XXIX. olympiády a XIII. paralympijských
hrách v Pekingu
2008, ktoré predložilo Ministerstvo
školstva SR na medzirezortné pripomienkové
konanie. Celkovo by
mali byť slovenské výdavky na prípravu
a účasť na OH 2008 vo výške
75,3 mil. Sk, pričom SOV poskytuje
z vlastných zdrojov podľa návrhu
8,5 mil. Sk, MŠ SR by malo dať 66, 8
mil. Sk. Na paralympijské hry by
malo byť vyčlenených od štátu 32,5
mil. Sk, ďalších 10 miliónov získa z
vlastných zdrojov SPV.
ŠPORT, 4. júla
Hendikepovaní občania na invalidných
vozíkoch, matky s deťmi v
kočíkoch si od minulého týždňa
môžu vychutnať prvú zo štvorice
trás, ktoré Štátne lesy Tatranského
národného parku sprístupnili aj
týmto skupinám obyvateľov. „Hlasy
o sprístupnenie vyšli hlavne z domácich
zdrojov, kde je niekoľko
hendikepovaných občanov, ktorí
utrpeli úraz hlavne pri športových
aktivitách, a to najmä pri lyžovaní
alebo pri paraglajdingu," uviedol po
slávnostnom otvorení prvého chodníka,
z Hrebienka k Rainerovej chate,
riaditeľ ŠL TANAP-u Peter Líška.
Viac ako štvorkilometrovú trasu z
Hrebienka k Rainerovej chate si minulý
pondelok prešlo so sprievodcom
aj niekoľko vozičkárov, medzi
nimi napr. aj bývalý profesionálny
člen horskej služby z Veľkej Fatry
Peter Šútor. „Naposledy som tu bol
pred 11 rokmi ako turista, dnes
som sa sem vrátil prvýkrát na vozíčku.
Je to super, že sa čosi takéto
začína budovať na Slovensku a že
nie sme odkázaní stále na niekoho,
ak chceme kamsi ísť," povedal Peter
Šútor.
PODTATRANSKÉ NOVINY, 10. júla
Prvá časť V. ročníka kampane Na
kolesách proti rakovine vyvrcholila
už tradične v poslednú júnovú nedeľu
v Dunajskej Lužnej. Po symbolickej
jazde na čomkoľvek, čo má
kolesá, pokračovala akcia veľkým
koncertom na zaplnenom miestnom
štadióne do neskorých nočných
hodín. Súčasťou kampane je
aj finančná zbierka, ktorej výťažok
pôjde na prístroj pulzná elektroforéza,
na liečbu a nákup vozíkov,
protéz a ortéz. V Dunajskej Lužnej
sa počas jediného večera vyzbieralo
96 tisíc korún. Druhá časť tejto celoslovenskej
charitatívnej akcie bude
pokračovať po prázdninách v
ďalších mestách a obciach Slovenská.
Hlavným organizátorom kampane
je Slovenský paralympijský výbor
(SPV), ktorý zároveň touto cestou
šíri odkaz svojho zosnulého
medailistu v dráhovej cyklistike Radovana
Kaufmana.
TREND, 12. júla
Nielen zábava a radosť, ktorá
sprevádzala celé podujatie, ale predovšetkým
výrazný dobročinný
podtón sa niesol celou Steel arénou.
Výťažok z podujatia putoval
na dva projekty. Prvú časť venovali
hokejisti Krajskej neonatologickej
organizácii Košice. Druhá polovica
potešila klub Hokejové sane Kežmarok,
ktorý združuje nádejných
paralympionikov v ľadovom hokeji
na sánkach. Oba projekty podporili
sumou 100 tisíc korún. Organizátori
chceli pôvodne podporiť oba subjekty
čiastkou 50 tisíc korún, dočkali
sa však skvelej pomoci od samotných
hráčov, ktorí na oba projekty
venovali rovnakú čiastku, takže dokopy
sa vyzbieralo 200 tisíc korún!
Zimomriavky po chrbte museli behať
každému, kto videl, ako hokejisti
priniesli na hraciu plochu na
sánkach Martinka Joppu a Danielu
Babjakovú (na obr.), ktorí v streleckom
súboji proti brankárom Jánovi
Lašákovi a Rastislavovi Staňovi
predviedli modifikovanú ukážku
hokeja na sánkach. ŠPORT, 17. júla
Ako ženu vás očarí plachým
chlapčenským pohľadom. Ján Riapoš
(39), predseda Slovenského paralympijského
výboru. (…) Pred časom
ste sa posťažovali na novinárov,
že v prípade telesne postihnutých
športovcov si médiá viac všímajú
ich postih ako športový výkon.
„Čo je podľa vás dôležitejšie?
Že som štyri roky pred aténskou paralympiádou
tvrdo trénoval a získal
zlatú medailu, alebo že som vozičkár?
Predstavte si správu napríklad
o Martine Moravcovej: Najprv by
ste opísali z akého sociálneho
prostredia pochádza, či prípadne
prekonala nejakú chorobu a na
konci by ste dodali, že vyhrala plavecké
preteky a je vlastne skvelá
plavkyňa. Jednou z kľúčových úloh
Slovenského paralympijského výboru
je otočiť takéto vnímanie telesne
postihnutých športovcov“.
DOMINO EFEKT, 18. júla
Milí čitatelia a paralympijskí priatelia,
zaujímajú nás vaše názory a pripomienky na prílohu
PARALYMPIONIK i vaše postrehy na život paralympijskej rodiny.
Najzaujímavejšie príspevky uverejníme. Napíšte nám tiež, o čom
alebo o kom by ste sa radi v našej prílohe dočítali na adresu:
pms@paralympic.sk.
22