PARALYMPIONIK

Štvrtok • 12. 3. 2009 • Číslo 1 • Samostatne nepredajné 

PARALYMPIONIK 

Príloha Slovenského paralympijského výboru 

Medailová 

žatva 

z MS

EDITORIAL 

2 % Z DANE PRE PARALYMPIONIKOV 

Vážení čitatelia, 

dostáva sa Vám do rúk 

prvé tohtoročné číslo prílohy 

Paralympionik, v ktorej 

Vás už štvrtý rok budeme 

s dvojmesačnou pravidelnosťou 

informovať 

o dianí v našom hnutí, 

o jeho spoločenských aktivitách, 

ale verím, že najmä o výborných športových 

výsledkoch, nakoľko sme športovou organizáciou. 

Keďže sa nachádzame v období, kedy nám do otvorenia 

X. zimných paralympijských hier vo Vancouvri zostáva 

už len 365 dní, rok 2009 sa bude niesť najmä 

v znamení kvalifikácie na tieto hry. Jej súčasťou bude 

aj finále Európskeho pohára, ktoré budeme hostiť 

v závere tohto mesiaca v Jasnej. Ja osobne verím, že 

úsilie čo najväčšieho počtu našich športovcov prinesie 

ovocie v podobe zabezpečenia si letenky na ZPH 2010, 

k čomu nás zaväzujú aj doterajšie úspechy na zimných 

hrách. K optimizmu ma nabáda okrem iného 

skvelé účinkovanie našich lyžiarov na MS v Kórei, a to 

predovšetkým J. Kraka, H. Farkašovej, M. Harausa, 

M. Franceho, ale aj ďalších. Ich výsledky v nás čoraz 

viac vzbudzujú nádej, že práve na západnom pobreží 

Kanady dôjde k splneniu nášho veľkého sna - zisku 

prvej zlatej medaily pre Slovensko na zimných hrách. 

O to smutnejší sa mi javí fakt, že Ministerstvo školstva 

SR ako gestor športu v našej krajine, sa doteraz projektom 

Vancouver 2010 ešte vôbec nezaoberalo... 

V roku 2009 však nebudú slovenskí paralympionici 

žiť iba Vancouvrom. Čaká nás vyhodnotenie obdobia 

2006 -2008, ktoré sa uskutoční 30. marca počas slávnostného 

galavečera „Prišiel náš čas stať sa legendou“ 

v Slovenskom národnom divadle, kde oceníme medailistov 

zo ZPH 2006 a PH 2008. Šesť medailí, ktoré 

sme vlani v septembri vybojovali v Pekingu, v nás ešte 

stále rezonuje a krásne spomienky nám pomôže oživiť 

aj výstava fotografií z týchto hier. Otvoríme ju pred 

spomínaným galavečerom a následne bude putovať 

po celom Slovensku. Už siedmykrát sa tiež roztočia 

kolesá v rámci celoslovenskej kampane „Na kolesách 

proti rakovine“, ktorá bude opäť obohatená o ďalšie 

novinky. 

Držte nám preto palce počas celého roka a nezabudnite, 

že „Víťazíme aj vďaka Vám!“. 

PhDr. Ján Riapoš 

predseda 

Slovenského paralympijského výboru 

HRAJTE S NAMI O VSTUPENKY NA GALAVEČER SPV! 

Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského 

výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite 

najneskôr do 20. marca 2009 na adresu: Slovenský paralympijský 

výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok 

uveďte Vašu adresu a telefonický kontakt. Traja výhercovia 

získajú po dve vstupenky na slávnostný galavečer Slovenského paralympijského 

výboru (informácia na strane 24). 

Otázka: V akej disciplíne obsadil Martin 

France na ZPH 2006 v Turíne 4. miesto? 

A: v zjazde 

B: v obrovskom slalome 

C: v slalome 

SÚŤAŽ Z DECEMBROVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK 

Správna odpoveď na otázku, v akom športe vybojoval Miroslav Jambor na PH 2008 v Pekingu dve medaily, je C, stolný tenis. 

Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch víťazov. Prvú cenu – polokošeľu s logom SPV získava ANDREA MASÁROVÁ, Halalovka 29/16, 

91108 TRENČÍN. Druhú cenu, tričko s logom SPD Peking 2008, vyhráva JURAJ IVANOV, Za kostolom 629/12, 09414 SEČOVSKÁ POLIANKA. Tretia 

cena, šiltovka s logom SPV, poputuje na adresu: LÝDIA BOŽOŇOVÁ, Lipová 1, 05201 SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Gratulujeme! 

PARALYMPIONIK 

ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva 

Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA. Šéfredaktor: 

ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedný za prílohu: ĽUDOVÍT LUČANIČ. 

Grafická úprava: IVAN ANTAL. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín. Uzávierka: 6. MARCA 2009. 

Foto archív SPV. Samostatne nepredajné. 

3

LYŽOVAN I E 

SAMUEL ROŠKO 

Deväť medailí z majstrovstiev sveta 

Slovenskí lyžiari sa rok pred ZPH 2010 predviedli v Kórei vo fantastickej forme 

V kórejskom lyžiarskom stredisku High1 v Gangwon-Do sa v dňoch 18. 

februára až 1. marca uskutočnilo najvýznamnejšie podujatie tejto zimnej 

sezóny - MS v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých športovcov. 

Svetový šampionát sa uskutočnil po piatich rokoch – naposledy ho v roku 

2004 hostil rakúsky Wildschönau – a naši lyžiari sa na ňom prezentovali 

skvelými výkonmi. Získali celkove deväť medailí, po tri z každého kovu! 

Trio medailistov – zľava Martin France, Juraj Medera a Jakub Krako. 

V otváracej disciplíne slalome obsadili naši lyžiari prvú aj tretiu priečku. 

Slovenská výprava patrila počtom pretekárov 

v Kórei medzi tri najväčšie z 25 účastníckych 

krajín. Celkovo súťažilo o medaily 159 pretekárov 

a Slovensko reprezentovalo 15 športovcov. 

Po problémoch s financiami sa nakoniec vďaka 

poukázaným štátnym prostriedkom v kombinácii 

s vlastnými SPV na MS zúčastnili traja telesne 

postihnutí lyžiari - Iveta Chlebáková, Petra 

Smaržová a Martin France a šestica zrakovo 

postihnutých s navádzačmi - Henrieta Farkašová 

(Natália Šubrtová), Jakub Krako (Juraj Medera), 

Miroslav Haraus (Martin Makovník), Norbert 

Holík (Ľuboš Bošeľa), Daniel Cintula (Michal 

Červeň) a Michal Beladič (Martin Pavlák). 

Vo výprave pre zranenie chýbal viacnásobný 

medailista zo ZPH Radomír Dudáš. 

Už pred MS si na podujatiach Európskeho 

a Svetového pohára vytvorili naši reprezentanti 

počas tejto sezóny vynikajúcu pozíciu a svojími 

výsledkami sa zaradili medzi špičku zjazdového 

lyžovania. V EP v priebežnom rebríčku 

dominovali na celkovom 2. mieste a až siedmi 

z nich boli v prvej desiatke Európskeho či Svetového 

pohára. Svoju vynikajúcu športovú formu 

preukázali aj na zjazdovkách v Kórei a z MS 

si nakoniec odviezli spomínaných deväť cenných 

kovov. 

Najúspešnejšou dvojicou boli H. Farkašová 

s navádzačkou N. Šubrtovou, ktoré vybojovali 

dve zlaté medaily (v super-G a zjazde) a jednu 

striebornú medailu (v superkombinácii). Rovnako 

tri medaily priviezli domov aj J. Krako 

s J. Mederom, ktorí zvíťazili v otváracej disciplíne 

v slalome a dve strieborné medaily vybojovali 

v obrovskom slalome a superkombinácii. 

Zbierku medailí doplnili M. Haraus s navádzačom 

M. Makovníkom ziskom dvoch bronzových 

medailí (v slalome a super-G) a Martin France 

bronzovou medailou v zjazde. Počtom medailí 

sa Slovensko v konečnom hodnotení krajín 

umiestnilo na vynikajúcom štvrtom mieste, keď 

pred nami boli len zimné veľmoci Kanada, Nemecko 

a Rakúsko. 

Je potešiteľné, že všetci naši športovci podali 

výkony na hranici svojich možností a ani jeden 

z nich neskončil v niektorej z disciplín horšie 

ako do 5. miesta (P. Smaržová 4. miesto v slalome, 

M. Beladič s navádzačom M. Pavlákom 

4. miesto v superkombinácii, I. Chlebáková 

5. miesto v super-G, N. Holík s navádzačom 

Ľ. Bošeľom 5. miesto v super-G a D. Cintula 

s navádzačom M. Červeňom 5. miesto v obrovskom 

slalome). 

Dosiahnuté výsledky sú najlepšími v celej histórii 

účasti slovenských zdravotne postihnutých 

športovcov na MS, takže im právom patrí poďakovanie 

za vynikajúcu reprezentáciu. Rok 

pred konaním zimných paralympijských hier si 

teda zverenci trénerov Dušana Šima a Branislava 

Mažguta potvrdili, že ich umiestnenia v pretekoch 

EP a SP nie sú výsledkom náhody, ale že 

do svetovej špičky jednoznačne patria a sú 

schopní to opakovane, v stále sa zvyšujúcej 

konkurencii, potvrdzovať. Veríme, že im športová 

forma vydrží aj v práve prebiehajúcom finále 

SP v kanadskom Whistleri, ako aj vo finále 

EP, ktoré organizujeme v závere marca v Jasnej, 

čím by si priblížili svoju účasť na X. ZPH vo 

Vancouvri 2010. 

Dve zlaté medaily si z Kórey priviezli Henrieta Farkašová s Natáliou Šubrtovou. 

Zabrali aj Haraus s Makovníkom a vybojovali dvakrát bronz. 

4

LYŽOVAN I E 

Jakub Krako zvíťazil nielen v Kórei, ale predtým aj v španielskej La Moline. 

Na snímke prvý zľava s trénerom Dušanom Šimom a navádzačom Jurajom 

Mederom (s trofejou za prvenstvo). 

Na prvých pretekoch tejto sezóny sme sa zúčastnili 

všetci, z dôvodu každoročnej klasifikácie, 

ktorá prebieha pravidelne pred Európskym 

pohárom v rakúskom Pitztali. Najlepšie z našich 

dopadli na tomto podujatí zrakovo postihnutí 

pretekári. Radomír Dudáš (s navádzačom 

Marošom Hudíkom) vyhral všetky disciplíny, 

Jakub Krako (s navádzačom Jurajom 

Mederom) obsadil dve tretie miesta a Henrieta 

Farkašová (s navádzačkou Natáliou Šubrtovou) 

bola vo všetkých pretekoch tretia. 

Po dvojročnej pauze sa na svahy vrátila medzi 

telesne postihnutými - stojacimi Iveta 

Chlebáková, ktorá sa hneď pri prvom štarte 

umiestnila na výbornom treťom mieste. Z Pitztalu 

sme cestovali na Európsky pohár do dalšieho 

rakúskeho strediska Kuhtai. Tu vo výborných 

výsledkoch pokračovali R. Dudáš (dvakrát 

prvé miesto), J. Krako (druhé miesto), Marek 

Kubačka s navádzačom Jozefom Cirbusom 

(tretie miesto) a Daniel Cintula s navádzačom 

Michalom Červeňom (tretie miesto). Výborne 

zajazdili telesne postihnuté pretekárky v kategórii 

stojacich – Petra Smaržová (druhé mies- 

Radomíra Dudáša pribrzdilo na začiatku sezóny zranenie. Po rekonvalescencii 

by však mal opäť zabojovať o medailové priečky (vľavo navádzač 

Maroš Hudík). 

Úspešné ťaženie aj v Európskom a Svetovom pohári 

to) a už spomínaná I. Chlebáková (druhé a tretie 

miesto). Opäť sa dostavil výborný výsledok 

aj u H. Farkašovej - druhé miesto. Takýmto 

skvelým záverom roka sa na Európskom pohári 

môže pochváliť len veľmi málo krajín. 

Po Novom roku sme sa zúčastnili na sústredení 

v našom najväčšom a najlepšom stredisku 

v Jasnej, kde sme naplno využili výborné 

podmienky na tréning krátko pred Svetovým 

pohárom. V prvom kole, ktoré sa konalo 

v španielskej La Moline, sa išli točivé disciplíny, 

v druhom kole v talianskom Sestriére zasa 

kĺzavé. Tu už nám chýbal zranený R. Dudáš, 

ktorého však výborne zastúpila jedna z našich 

najväčších nádejí J. Krako s navádzačom J. Mederom, 

ktorí vybojovali v obrovskom slalome 

dvakrát 3. miesto. Ešte lepšie sa im darilo v slalomoch, 

kde najprv skončili na 2. mieste a na 

ďalší deň sa stal Jakub (18 rokov) najmladším 

víťazom pretekov Svetového pohára medzi 

zrakovo postihnutými zjazdármi. Petra Smaržová 

v záverečnom slalome obsadila taktiež 

výborné 3. miesto. 

V kĺzavých disciplínach sme skôr zbierali skúsenosti. 

Do Sestriére, kde v marci 2006 

mali svoj domov alpské disciplíny XI. ZPH, sme 

prišli s mladým tímom, preto medailových 

umiestnení bolo menej. Na stupeň víťazov 

sa podarilo dostať len J. Krakovi, ktorý obsadil 

3. miesto v superkombinácii. Pri absencii Dudáša, 

tak nazbieral najviac bodov do celkového 

hodnotenia vo Svetovom pohári, kde sa vo 

svojej kategórii momentálne nachádza na vynikajúcom 

3. mieste. 

Zdravotne postihnutí športovci súťažia 

v tých istých disciplínach ako zdraví lyžiari. Súperia 

v slalome, obrovskom slalome, superkombinácii 

(prvé kolo sa ide superobrovský slalom 

a druhé kolo slalom), superobrovskom slalom 

a zjazde. Zdravotne postihnutí sú ďalej 

rozdelení podľa pohlavia do troch kategórií: 

1. zrakovo postihnutí, 2. telesne postihnutí – 

sediaci, 3. telesne postihnutí – stojaci. Ich čas 

sa prepočítava koeficientom, ktorý je určený 

dlhodobým sledovaním a vývojom v jednotlivých 

skupinách. 

DUŠAN ŠIMO, 

reprezentačný tréner 

5

PROFIL 

ROMAN VÉGH 

Lyžiar 

bez 

palíc 

Medailové plány na Vancouver zatiaľ hatí 

MARTINOVI FRANCEMU zhoršený koeficient 

V plnom nasadení na trati v Sestriére, kde sa konali preteky 

v alpských disciplínach ZPH 2006. 

Meno: MARTIN FRANCE 

Dátum narodenia: 20. 11. 1984 

Športové odvetvie: alpské lyžovanie, telesne postihnutý, 

skupina LW 9-1 

Povolanie: študent Ekonomickej univerzity 

Bratislava – Obchodná fakulta 

Najväčšie úspechy: - 4. miesto v obrovskom slalome 

na ZPH Turín 2006, 3. miesto v obrovskom slalome 

na MS Wildschönau 2004, celkové 3. miesto 

vo Svetovom pohári v sezóne 2005/06, 3. miesto 

v zjazde na MS Gangwon-Do 2009 

Lyžuje od svojich šiestich rokov, ale palice na 

svahu nikdy nepoužil. Narodil sa s nevyvinutými 

končatinami, ale s nezlomnou vôľou a pozitívnym 

prístupom k životu. Po tom, čo prvýkrát zišiel trať 

v Jasnej, zrodil sa spontánne nápad, aby to skúsil 

aj súťažne. „Od svojich začiatkov pôsobím medzi 

zdravými a snažím sa byť ako oni“, hovorí študent 

IV. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave, 

ktorého do turínskej paralympiády v roku 

2006 pripravoval bývalý paralympionik Peter Matiaško. 

V súčasnosti sa mu venuje reprezentačný 

tréner zdravotne postihnutých lyžiarov Dušan Šimo. 

Z Rematy do Turína 

Martin sa narodil v Nových Zámkoch, ale od 

narodenia žije v Hurbanove. Pre juhozápad Slovenska 

sú typické nedozerné lány so žltým obilím, 

najvyšším kopcom v širokom okolí býva 

miestne smetisko a chlapci z tejto oblasti sa s lyžami 

spravidla neveľmi kamarátia. Ako sa teda 

dostal k tomuto športu? Rodičia, podobne ako veľa 

Hurbanovčanov, pracujú v pivovare s bažantom 

v logu, a tak sa v rámci podnikových rekreácií 

často vyberali do vyššie položených oblastí za 

snehom. So sebou, pochopiteľne, brali aj dvojčatá 

Karola a Martina. Prvé lyžiarske kroky zvládal nádejný 

paralympionik vo svojich piatich rokoch 

v Tajove. O rok neskôr v Jasnej natrafil na sedemnásťročného 

študenta, ktorý sa mu venoval v lyžiarskej 

škôlke. Keď mal deväť rokov, všimli si ho 

práve v Jasnej počas pretekov zdravotne postihnutých 

športovcov naši paralympionici. Chlapca, 

ktorý si prišiel rekreačne zalyžovať s rodinou, sa 

ako prvý ujal neskorší viacnásobný medailista zo 

ZPH Jozef Miština. Neskôr prešiel k Matiaškovi na 

Rematu pri Handlovej. Ten sa mu intenzívne venoval 

od desiatich rokov a naučil ho súťažne lyžovať. 

Prvou vážnou súťažou, ktorú absolvoval, bol 

Memoriál Petra Ulbrika práve na Remate. A v dvanástich 

rokoch bolo druhé miesto v tejto súťaži 

tým správnym impulzom, ktorý ho naštartoval. 

Potom prišli prvé majstrovstvá Slovenska v roku 

1999, kde skončil tretí medzi dospelými v obrovskom 

slalome. V tom čase mal pätnásť. O štyri roky 

neskôr sa už stal majstrom Slovenska v obrovskom 

slalome zdravotne postihnutých a začal 

svoje úspešné športové ťaženie. Jeho prvé MS 

v rakúskom Wildschönau o rok neskôr mu pri-niesli 

bronz v slalome, vďaka čomu sa definitívne 

zaradil do slovenského lyžiarskeho top tímu a začal 

reprezentovať Slovensko v Európskom (EP) 

a Svetovom pohári (SP). Napokon v sezóne 

2005/06 skončil v celkovom poradí SP na tretej 

priečke v slalome a kvalifikoval sa na ZPH 2006 

do Turína. 

Štvrté miesto v „obráku“ 

A práve pod alpskými velikánmi urobil zatiaľ 

svoj najväčší výsledok, pričom zároveň zažil aj kus 

sklamania. Na začiatku mu zväzovala nohy 

nováčikovská nervozita, za ktorú zaplatil až 

26. miestom v super-G. Obrovský slalom však už 

bola paráda. Hoci sa na štarte zišlo až 66 pretekárov, 

chlapec lyžujúci bez palíc, ktorý bol aj na kopci 

v Sestriére raritou, sa medzi nimi nestratil 

a z miery ho nevyviedlo ani stratené štartové číslo 

pred pretekmi. Smútil iba nad horším časom 

v prvom kole. V druhom bol už najrýchlejší, ale 

od bronzu ho delili tri stotiny sekundy! „Šiel som 

čo najagresívnejšie, na doraz, veril som si, ale konkurencia 

je veľká a môj čas asi príde až na ďalšej 

paralympiáde“, zhodnotil svoje vystúpenie. 

„Martin je veľký bojovník, málokedy sa stane, 

že nepríde do cieľa. Vždy vydá zo seba všetko 

a ide na doraz. Jeho postihnutie je pritom jedným 

z najvážnejších, keďže má postihnuté všetky končatiny“, 

takto začína charakteristiku svojho zverenca 

D. Šimo a pokračuje: „Na predkolení nemá 

takmer žiadnu svalovú hmotu, preto jeho lyžiarky 

musia byť upravené tak, aby mu neboli voľné. Nemôže 

vyvíjať tlak na prednú časť lyžiarky ako by 

často potreboval a jazdí v miernom záklone. Jeho 

hendikep vidieť hlavne v strmých úsekoch trate. 

Na menej strmých úsekoch však získava napriek 

nižšej hmotnosti najviac, za čo môže jeho výborný 

cit pre lyže“. 

Boj o lepší koeficient 

Už po Turíne sa mladý Hurbanovčan netajil názorom, 

že by sa rád pokúsil naplniť sen slovenských 

paralympionikov – vybojovať prvé zlato zo 

zimných hier. Tieto jeho plány však v súčasnosti 

hatí zhoršený koeficient, čo si pýta trošku vysvetlenia. 

Paralympionici súťažia v zlúčených kategóriách 

a jednotlivým pretekárom sa prideľujú podľa 

typu postihnutia časové hendikepy, s ktorými 

štartujú z kopca. Deje sa tak na základe zdravot- 

6

PROFIL 

A BECEDA 

MARTINA FRANCEHO 

A 

H 

ako auto: Fabia (budúcnosť-Mustang). 

ako hudba: Priviedol ma k nej otec, ktorý 

robil silvestrovské diskotéky. Prvý mixážny 

pult som si kúpil za 5500 Sk, nedávno tretí už 

za 42 000 Sk. 

J 

ako Japonsko: Spolu s americkým Denverom 

sú to miesta, kam som sa zatiaľ najďalej 

dostal. Diaľavy mám, samozrejme, rád. Preto 

aj tá voľba štúdia. 

K 

ako Karol: Brat, jednovaječné dvojča. Voľakedy 

mal viac odvahy na lyžovanie, ale 

dnes som už ďaleko lepší lyžiar ja. Hráva futbal 

za B tím Hurbanova. 

O 

P 

S 

V 

Z 

ako obrovský slalom: Moja najobľúbenejšia 

disciplína. Ani rýchla, ani pomalá. 

Vyhovuje môjmu naturelu. 

ako protekcia: Žiadnu nemám. Aj keď 

musím priznať, že pedagógovia mi ako reprezentantovi 

tolerujú niektoré absencie. 

ako super-G: Tak toto mám najmenej rád. 

Príliš vyčerpávajúce, tu sa prejavuje hendikep 

mojej „mušej“ váhy. 

ako vodné lyže: Aj tie ma veľmi bavia. 

Naučil som sa na nich jazdiť v Poľsku. Výborný 

doplnok prípravy. 

ako zemiaková medaila: Pred pretekmi 

by som ju bol bral. Ale s odstupom času 

ma mrzí stále viac a viac. Je rozdiel či z paralympiády 

máte alebo nemáte medailu… 

nej klasifikácie a hádam ani netreba dodávať, že 

tá je často subjektívna, resp. zohľadňuje záujmy 

tzv. silných krajín. Bohužiaľ, aj v paralympijskom 

športe… „Asi niekomu prekážali moje časté pódiové 

umiestnenia“, trpko konštatuje M. France. 

„U Martina sme boli v predchádzajúcich sezónach 

zvyknutí na umiestnenia na špičke štartového 

poľa. Po paralympijskej z týchto priečok 

ustúpil. Nebolo to však poklesom výkonnosti, 

ktorá u neho stále rastie. Doplatil na vývoj koeficientov, 

ktoré sa mu výrazne zhoršujú z roka na 

rok. Dopláca tak na svoju výnimočnosť, keď súťaží 

v kategórii s menej postihnutými športovcami, 

ktorí na rozdiel od neho používajú aj palice. 

A tie im pomáhajú pri štarte a zrážaní bránok 

v slalome, kde naopak Martinovi unikajú cenné 

sekundy“, s ironickým podtónom v hlase rekapituluje 

D. Šimo. Zároveň dodáva, že tento problém 

už riešili aj protestom v medzinárodnej organizácii 

telesne postihnutých IPC, zatiaľ však 

neúspešne. „Martin je však skutočný bojovník 

Na slávnostnom otvorení výstavy fotografií z turínských ZPH poďakoval v mene slovenských paralympionikov 

vtedajšiemu predsedovi predstavenstva SPP Philippovi Bouclymu. 

a silná osobnosť a je len otázkou času, kedy vystúpi 

znova na najvyššie stupienky pre najlepších“, 

zakončuje optimisticky reprezentačný tréner. 

Za discom na Ibizu 

Za hnací motor, ktorý ho vedie k tomu, aby 

vydal zo seba všetko, považuje svoju rodinu, ktorá 

ho v kompletnom zložení prišla povzbudiť aj 

na zimnú paralympiádu do Turína. Okrem lyžovania 

svoj čas musí deliť medzi školu, počítač 

a mixážny diskopult. Študuje manažment cestovného 

ruchu a patrí medzi tých, ktorý nechcú 

strčiť diplom do šuflíka, ale vo svojej profesii aj 

pracovať. Rozmýšľa o cestovke, ktorá by vozila 

turistov do španielskych destinácií, ale nie iba za 

slnkom, ale hlavne na párty a diskotéky. Ako aktívneho 

diskdžokeja ho láka hlavne diskotékový 

raj v Stredozemnom mori – Ibiza. „V zime do 

kopcov na lyže, v lete za slnkom a dobrou hudbou 

k moru – to by sa mi páčilo“, poodkrýva svoje 

túžby a plány. Ktovie, možno o pár rokov sa 

budú naši dovolenkári kolísať na tomto malom 

kúsku zeme v rytme hudby, ktorú im namixuje 

ich krajan… 

Dovtedy by sa však rád presadil na športovom 

poli. Okrem lyžovania vážne uvažuje napríklad 

o letnom športe. Primäla ho k tomu debata so 

svojím kolegom Norbertom Holíkom, ktorý je 

najznámejším paralympijským obojživelníkom 

na Slovensku, keďže má medaily z PH i ZPH. 

„Uvažujem nad atletikou, konkrétne nad šprintami 

na krátke trate. Vraj mám na to potenciál“. 

My všetci však veríme, že hlavné slovo povie na 

trati v kanadskom Whistleri, kde sa na budúci 

rok v marci budú konať lyžiarske súťaže X. zimných 

paralympijských hier. 

★ ★ ★ 

Tieto nádeje začal napĺňať už na MS v kórejskom 

Gangwon-Do, kde v silnej konkurencii vyše 

40 pretekárov vybojoval bronzovú medailu 

v zjazde! 

Počas akcie „Európa bez bariér“ v hlavnom meste Maďarska s reprezentačnými kolegami Jurajom Mederom a Jakubom Krakom, na ZPH v Turíne s bratom Karolom. 

FOTO ROMAN BENICKÝ 

7

KAMPAŇ 

Siedmy ročník odštartuje začiatkom mája 

Projekt kampane NA KOLESÁCH PROTI 

RAKOVINE, ktorej prvý ročník sa konal 

v roku 2003, je už pomerne známy v širokej 

verejnosti. Pri jej zrode stál paralympijský 

víťaz v dráhovej cyklistike zo Sydney 2000 

Radovan Kaufman, ktorého odkaz po jeho 

smrti šíri ďalej Slovenský paralympijský 

výbor (SPV). Počas šiestich ročníkov 

sa podarilo vyzbierať na prístroje, 

ktoré slúžia na výskum rakoviny, 

vyše 5,5 milióna Sk. Štyri hlavné oblasti, 

na ktoré sa tento projekt zameriava, 

sú výskum, prevencia, kompenzácia 

a liečba rakoviny. 

Kolesá 2008 

Výťažok minuloročnej zbierky sa použil na 

všetky oblasti. Prvá časť sa poukázala na nákup 

prístroja MICROM, ktorý slúži na výskum rakoviny 

v Ústave experimentálnej onkológie na bratislavských 

Kramároch, druhá časť bola príspevkom 

k zakúpeniu prístroja Gammacell, ktorý bude 

slúžiť liečbe rakoviny v niektorom z onkologických 

ústavov na Slovensku, z tretieho príspevku 

zakúpil SPV vozík pre jedného zo športovcov 

a ďalšia časť zbierky poslúžila na čiastočné 

pokrytie nákladov na organizovanie pohybových 

aktivít pre verejnosť počas kampane ako prevencia 

pred nádorovými ochoreniami. 

VYÚČTOVANIE FINANČNEJ ZBIERKY 

ZA ROK 2008 

Kolesá 2009 

Ani napriek celosvetovej finančnej kríze slovenskí 

paralympionici neprestávajú bojovať proti rakovine, 

ktorá každoročne pripraví na Slovensku 

o život viac ako 10 000 ľudí. Práve v Deň boja proti 

rakovine SPV predstavil projekt už VII. ročníka 

tejto kampane, ktorej podstatou je prej-denie 

symbolickej trasy na nemotorovom kolieskovom 

prostriedku. Našou prioritou je však každoročne 

zapájať do športových aktivít, ktoré sú vhodnou 

prevenciou v boji proti rakovine, čo najviac obyvateľov 

Slovenska. Preto prichádzame s ďalšou inováciou 

- s heslom „Na kolesách ... TOUR“ a s „mobilným 

fitnes“ zavítame do 20 miest a obcí Slovenska. 

Toto zariadenie bude vybavené šiestimi 

spinningovými bicyklami. Účastníci sa budú môcť 

pridať k cvičiteľom, ktorí budú na hudbu v časovom 

intervale troch hodín precvičovať. Asistenti 

zaznamenajú v každom meste počet zapojených 

ľudí a vzdialenosť, ktorú počas troch hodín ľudia 

na šiestich bicykloch prešli. Výsledky z každého 

mesta budú zverejnené a víťazné mestá s najviac 

zapojenými ľuďmi a s najväčšou našliapanou 

vzdialenosťou budú ocenené. Naďalej budú 

v mestách pokračovať aktivity ako symbolická jazda 

a taktiež je v pláne i usporiadanie troch benefičných 

koncertov, ktoré už tradične tvoria kultúrnu 

časť projektu, za podpory významných osobností 

slovenskej aj zahraničnej hudobnej scény. 

Počas všetkých týchto aktivít bude v mestách 

prebiehať verejná zbierka, ktorej cieľom bude 

opäť vyzbierať finančné prostriedky na zakúpenie 

prístrojov slúžiacich k výskumu a liečbe rakoviny 

na Slovensku a taktiež pomôcok ku kompenzácii 

postihnutia následkom ochorenia rakovinou. 

Podporte aj vy boj proti rakovine a zapojte sa 

do projektu „Na kolesách proti rakovine“ vo vašom 

meste. Vyhodnotenie minuloročného projektu 

a spôsob použitia výťažku zbierky nájdete 

na http://www.spv.sk/na-kolesach/na-kolesach-2008. 

Podrobné informácie o tohtoročnom 

projekte, organizačné pokyny, prihlášku a program 

kampane nájdete na stránke www.spv.sk 

v kolónke Na kolesách. 

VYZBIERANÉ FINANČNÉ PROSTRIEDKY 

V JEDNOTLIVÝCH ROČNÍKOCH 

Časť výťažku z minuloročnej kampane bola odovzdaná 9. decembra 2008 v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave počas koncertu pre Nadáciu 

Výskum rakoviny pod názvom „Spev pre život". Symbolický šek odovzdal prezidentke nadácie Margite Klobušickej predseda SPV Ján Riapoš. 

8

NAŠI PARTNERI 

Motivujeme k ďalším 

vynikajúcim výkonom 

ĽUBOMÍR HABALA, riaditeľ MSC – Suzuki Slovensko 

Už piaty rok je vaša spoločnosť partnerom slovenských 

paralympionikov. Ako hodnotíte doterajšiu spoluprácu? 

Suzuki spolupracuje so Slovenským paralympijským 

výborom (SPV) už dlhšie obdobie, čo poukazuje na vynikajúcu 

spoluprácu. Vďaka otvorenému prístupu vedenia 

SPV profituje z nášho partnerstva celý paralympijský tím. 

Vozidlá Suzuki úspešne slúžia nielen samotnému výboru, 

športovcom (napríklad vyhlásenie Paralympionika desaťročia), 

ale aj Národnému rehabilitačnému centru v Kováčovej. 

Vyvrcholením našej niekoľkoročnej spolupráce boli 

minuloročné paralympijské hry v Pekingu. Za dosiahnuté 

vynikajúce výsledky sa spoločnosť Suzuki spolu s SPV 

rozhodla darovať vozidlá všetkým paralympijským medailistom 

a tým ich zároveň motivovať k ďalším vynikajúcim 

výkonom. 

Čo bolo hlavným motívom, že ste začali podporovať 

paralympijský šport na Slovensku? 

Suzuki a šport patria neodlučiteľne k sebe. Pôsobíme 

v motoristických športoch ako napríklad v JWRC, WRC, 

motokrose a MotoGP. Sme oficiálnym partnerom hokejového 

klubu slovenskej reprezentácie do 20 rokov a od 

septembra minulého roku aj oficiálnym partnerom futbalovej 

kvalifikácie „FIFA World Cup“ pre rok 2010. A je 

pre nás cťou byť partnerom SPV, čím môžeme aspoň malým 

dielom pomôcť zdravotne postihnutým športovcom. 

Svojimi športovými aktivitami úspešne reprezentujú Slovenskú 

republiku a som rád, že značka Suzuki môže byť 

pri tom. 

Mužské medailové trio (na snímke s riaditeľom MSC – Suzuki Slovensko 

Ľubomírom Habalom a predsedom SPV Jánom Riapošom) dostalo 

pod vianočný stromček nové swifty. 

Miroslav Jambor, ktorý okrem striebra v družstvách má aj 

bronz zo súťaže jednotlivcov, odfičal pod Tatry na tyrkysovom 

tátošovi. 

Ktoré vlastnosti na paralympionikoch najviac obdivujete? 

Odvahu, vôľu, trpezlivosť. Je toho veľmi veľa, čo by 

sa dalo menovať. Mnohých som mal možnosť poznať 

osobne a sú to naozaj úžasní ľudia. 

Vlani v septembri ste mali možnosť na vlastné oči vidieť 

zápolenia našich športovcov v Pekingu. Ktorý šport, 

prípadne športovec, vás najviac zaujal? 

Paralympiáda v Pekingu bola pre mňa obrovským zážitkom. 

Tisícky športovcov spolu s organizátormi vytvorili 

neopakovateľnú atmosféru. Ja som držal palce 

celej našej slovenskej výprave, najviac ma však 

zaujal stolný tenis. Mal som šťastie byť 

osobne pri tom, keď Janko Riapoš spolu 

s Rasťom Revúckym získali zlatú a Richard 

Csejtey s Mirom Jamborom 

striebonú medailu. 

Máte v pláne podporovať SPV aj 

v ďalšom paralympijskom cykle? 

Rozhodli sme sa pokračovať 

v spolupráci so SPV zatiaľ v roku 

2009, aj keď automobilový 

priemysel práve prechádza 

veľmi ťažkým obdobím. 

Následné predĺženie 

spolupráce budeme 

riešiť koncom 

tohto roku. 

Pekinskí 

medailisti 

už jazdia 

na Suzuki 

Automobilový 

partner Slovenského 

paralympijského 

výboru sa 

rozhodol odmeniť 

všetkých siedmych 

medailistov z XIII. 

paralympijských 

hier v Pekingu novými 

vozidlami. 

Ešte pred Vianocami 

si ich prevzali 

Richard Csejtey, 

Miroslav Jambor 

a Rastislav Tureček, 

v januári stolná 

tenistka Alena 

Kánová. Traja zlatí 

medailisti – Ján 

Riapoš, Rastislav 

Revúcky a Veronika 

Vadovičová - sa 

stanú majiteľmi 

automobilov od 

tohto japonského 

výrobcu pred slávnostným 

paralympijským 

galavečerom 

„Prišiel náš 

čas stať sa legendou“, 

ktorý sa bude 

konať 30. marca 

v novej budove 

SND v Bratislave. 

Trenčiansky rýchlik na kolesách Rastislav Tureček sa v prvom rade 

zaujímal o rýchlostné parametre a vzápätí ich porovnával so svojím 

handbikom. 

Striebornej medailistke Alene Kánovej strieborná SX 4 pristane. Kľúče 

jej odovzdáva zástupca spoločnosti MSC – Suzuki Slovensko Andrej Ilavský. 

FOTO: ROMAN BENICKÝ 

10

PARALYMPIJSKÉ CENTRUM 

Vytvárajme partnerstvá, naši 

Myšlienka výstavby Paralympijského centra 

(PC) v Piešťanoch, ktorú Slovenský paralympijský 

výbor (SPV) rieši od roku 2006, sa posunula 

v kontexte vývoja udalostí a preto som rád, že 

vás môžem informovať o ďalších krokoch SPV, 

ktorých konečným cieľom je vybudovanie a spustenie 

činnosti tohto výnimočného športového 

stánku. 

Vracať sa do minulosti asi nemá veľký zmysel, 

nakoľko sme sa jej venovali v treťom vydaní vlaňajšej 

prílohy Paralympionik z 5. júna. Cieľom tohto 

článku je hovoriť o prítomnosti a budúcnosti. Po 

problémoch s dodávateľom stavby, ktoré vyvrcholili 

zastavením prác na výstavbe PC v septembri 

2007, oslovil SPV spoločnosť A DOM, spol. s r.o., 

aby vypracovala novú štúdiu vizualizácie PC, nakoľko 

ako sa ukázalo, ani predchádzajúca projektová 

dokumentácia nespĺňala všetky náležitosti výstavby 

tohto objektu. Aj tento fakt ma utvrdil v podozrení, 

že staviteľ, ktorý bol zároveň aj dodávateľom 

projektovej dokumentácie, nemal od samotného 

začiatku v úmysle centrum dostavať, ale 

skôr sa obohatiť na úkor paralympionikov. 

Ing. arch. Katarína Viskupičová, ktorá je hlavnou 

autorkou projektu, sa tejto úlohy zhostila naozaj 

na výbornú a posunula celý projekt nielen 

vzhľadovo, ale aj najmä účelnosťou do úplne iných 

rozmerov, čo zabezpečí ešte lepšiu realizáciu 

našich myšlienok, ohľadom výstavby centra. PC je 

postavené na troch základných pilieroch. Prvou je 

SOCIÁLNA časť, resp. „bývanie na pol ceste“ (typ 

prechodného ubytovania), druhou ŠPORTOVÁ časť 

(hala) a treťou ADMINISTRATÍVA a PRÍSLUŠEN- 

STVO k PC. 

Mestské zastupiteľstvo v Piešťanoch v septembri 

2008 odsúhlasilo koncepčnú zmenu pri výstavbe 

PC a v súčasnosti spoločnosť A DOM zabezpečuje 

vypracovanie realizačných projektov s jednotlivými 

odbormi (elektroinštalácie, rozvody, vzduchotechnika, 

statika, bezpečnosť, atď), čo nám otvorí cestu 

ku konečnej realizácii tohto významného projektu. 

Keďže sa však jedná zároveň aj o jeden z najnáročnejších 

projektov SPV, rozhodli sme sa založiť akciovú 

spoločnosť Paralympijské centrum, a. s., ktorého 

úlohou je uvedené centrum dostavať a zároveň 

zabezpečiť jeho prevádzkovanie. 

Súčasná situácia na finančných trhoch síce nie je 

priaznivo naklonená realizácii podobných projektov, 

ale pevne verím, že aj napriek vonkajším nepriaznivým 

okolnostiam, sa nám podarí túto skvelú 

myšlienku, ktorá bude slúžiť nielen paralympionikom, 

dotiahnuť do úspešného konca. Okrem toho, 

že umožní zdravotne znevýhodneným ľuďom 

napĺňať ich túžby, pomôže aj regionálnemu a celému 

slovenskému športu. Zároveň môže byť silným 

impulzom pri zamestnávaní zdravotne postihnutých 

ľudí, ako aj pri rozvoji športového a kongresového 

turizmu, nakoľko lokalita Piešťan takýto impulz 

urýchlene potrebuje. PhDr. Ján Riapoš 

predseda SPV 

PARALYMPIJSKÉ CENTRUM VO FAKTOCH 

Architektonický dizajn budovy vychádza 

z asociácii, že „ak život vznikol vo vode, tak jeho 

pestrosť a variabilnosť sa ako špirála rozvíjala 

k novým hodnotám v prívale vĺn“. Zároveň 

dynamicky zastrešuje všetky funkcie objektu. 

Návrh stavby pozostáva z dvoch častí, vytvárajúcich 

jedinečný architektonický celok: 

✓ elipsovito valcovitej konštrukcie 

viacúčelovej haly 

✓ prechodného ubytovacieho zariadenia 

obe prekrýva spoločná vysunutá strecha, 

ktorá ich spája do jedného celku 

Zastavaná plocha objektu 6.965 m 2 

Spevnené plochy a parkovisko 

pre imobilných 1.833 m 2 

Priestor viacúčelovej haly a vstupu 

pre divákov 77.590 m 2 

Priestor obytnej časti, administratívy, 

zázemia 31.512 m 2 

Prekrytý priestor na 4.n.p. – technické 

zázemia, letná záhrada 4.370 m 2 

Celkový priestor 113.472 m 2 

V ŠPORTOVEJ HALE BUDÚ VYBUDOVANÉ: 

dve tenisové ihriská 

tri stolnotenisové ihriská 

jedno univerzálne ihrisko 

(hádzaná, volejbal) 

Hľadisko – športové podujatia 698 divákov 

82 vozičkárov 

Hľadisko – univerzálna sála 1.880 divákov 


Galéria – univerzálna sála 48 divákov 


12

PARALYMPIJSKÉ CENTRUM 

paralympionici si to zaslúžia 

S búraním bariér musíme začať u seba 

ING. ARCH. KATARÍNA VISKUPIČOVÁ 

Aké významnejšie projekty ste už realizovali vo svojej praxi? 

Čo do významu každý projekt, ktorý sa robí v našom ateliéri, je rovnako 

dôležitý. Na veľkosti a rozsahu nezáleží. Samozrejme, tie, ktoré sa podarilo 

zrealizovať, naplnili moju predstavu a klient je spokojný. Z tých, ktoré ocenila 

odborná verejnosť, si najviac cením napríklad rekonštrukciu Južného 

krídla v Trnave, interiér Sony centra v hoteli Carlton v Bratislave, baliareň sušeného 

ovocia Peter Veter v Hlohovci, či malometrážne byty v Trnave. Ale 

rovnako si cením aj menšie projekty, v ktorých sa nám podarilo presadiť 

niečo nové v koncepcii, resp. použití materiálov. 

Čím vás oslovila myšlienka vytvorenia Paralympijského centra v Piešťanoch? 

Paralympijské centrum, je pre nás ako kolektív, výzva. Zámer nás oslovil 

najmä tým, že centrum nebude slúžiť iba určitej skupine ľudí, ale bude mať 

viaceré využitia - nielen ako centrum rehabilitácie s ubytovaním, ale aj ako 

hala pre športové či spoločenské aktivity. Zároveň tým, že toto mesto, kde je 

nielen tradícia kúpeľníctva, ale zároveň sú tu vytvorené podmienky aj pre 

pohybovo obmedzených ľudí, je práve tým správnym miestom, kde sa bude 

takéto zariadenie nachádzať. Je to miesto, ktoré je urbanisticky vyťažené 

a náročné, žije však spoločenskými a športovými aktivitami v prírodnom 

prostredí, kde pohybovo obmedzený človek nebude izolovaný a centrum si 

svojimi pridanými hodnotami, napríklad letnou terasou, získa nielen domácich 

obyvateľov. 

Hovorí sa, že každá stavba má svoj príbeh. Čo ste chceli vyjadriť tvarom 

budovy? 

Myšlienka vzišla z toho, že život vzniká z lásky, vyvíja sa vo vode a počas 

jeho cesty ho obmývajú rôzne vlny života. Často príde vlna, ktorá nás vymrští 

hore, ale občas stiahne dole, niekedy sa stiahneme do svojej ulity, 

ktorá sa prevaľuje v týchto vlnách. Vlastne takýto úkryt a ulitu predstavuje 

aj centrum, v ktorom je ukrytý život. A to nielen život jedinca, ale ľudí, ktorí 

chcú vystúpiť zo svojej ulity a hľadajú oporu a pomoc v druhom človeku. 

Je náročné projektovať bezbariérový a ešte k tomu športový priestor? 

Určite je to pre nás oveľa náročnejšie, najmä keď človek si nevie určité zásady 

overiť v praxi a v bežnom živote zdravého človeka. Vďaka konzultáciám 

a podpore ľudí zo Slovenského paralympijského výboru či z centra Paraple 

som si veľa základných princípov overila v praxi. Verím, že sa nám podarí 

spoločne vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť bez bariér všetkým, či už k športovým 

alebo k spoločenským stretnutiam. 

Zároveň som zistila, že paralympijskí športovci sú oveľa silnejšie 

osobnosti ako „zdraví“ ľudia a majú vytvorený 

správny rebríček hodnôt, ktorý môže byť príkladom 

pre nás všetkých. Ale zároveň „maličkosť“, akou je 

napríklad zvýšený obrubník, im môže neuveriteľne 

skomplikovať život. Práve preto sa musíme 

snažiť odstraňovať tieto prekážky, a to nielen 

fyzické, a vážiť si základné hodnoty ľudského 

života. Každý z nás, ktorí tvoríme architektúru, 

by si mal uvedomiť, že kedykoľvek 

sa môže na vozíčku ocitnúť sám a bude 

potrebovať pomoc. 

Ako vnímate vo všeobecnosti bariéry 

na Slovensku a ako by ste ich chceli 

odstrániť alebo zbúrať? 

Treba si uvedomiť, že bariéry nie sú 

len fyzické, ale najmä psychické, a tie 

sú oveľa vážnejšie, pretože postihnutí 

sme nimi všetci. Aby sme ich odstránili 

v bežnom živote, musíme uviesť do 

praxe toleranciu, rešpektovať jeden 

druhého, vážiť si prácu každého človeka 

i toho jednoduchého, vytvoriť si nový 

rebríček hodnôt. Ale tomuto všetkému 

sa musíme ešte dlho učiť, a najmä každý musíme 

začať sám od seba. To bude tá najrýchlejšia 

cesta. 

13

OCENENIE 

Zlaté karty pre 

zlatých paralympionikov 

Jedenásť žijúcich šampiónov už s doživotným telefonovaním zdarma 

Bratislavský Palugyayov palác 

bol 1. decembra vďaka piatemu 

ročníku prestížnej Orange Fashion, 

domovom módy a krásy. Prekvapením 

večera bolo okrem šarmantných 

športovkýň v rolách modeliek 

aj odovzdanie zlatých SIM kariet 

od spoločnosti Orange Slovensko, 

a.s., ktoré sú vyjadrením poďakovania 

za zlaté úspechy slovenských 

športovcov na doterajších olympijských 

a paralympijských hrách. 

Symbolickú zlatú kartu prevzala od 

generálneho riaditeľa Orange Slovensko 

a.s., Pavla Lančariča za desať 

zlatých olympionikov vodná 

slalomárka Elena Kaliská a za jedenásť 

zlatých paralympionikov 

predseda Slovenského paralympijského 

výboru Ján Riapoš. 

DRŽITELIA ZLATÝCH KARIET 

Meno Paralympiáda Športové odvetvie 

Anton Sluka Atlanta 1996 atletika (maratón) 

Andrej Zaťko Atlanta 1996 plávanie 

Pavol Kolačkovský Sydney 2000 plávanie 

Alena Kánová Sydney 2000 stolný tenis 

Ján Riapoš Atény 2004 stolný tenis 

Peking 2008 

Ladislav Gáspár Atény 2004 stolný tenis 

Marek Margoč Atény 2004 stolný tenis 

Rastislav Tureček Atény 2004 cyklistika (handbike) 

Imrich Lyócsa Atény 2004 lukostreľba 

Veronika Vadovičová Peking 2008 športová streľba 

Rastislav Revúcky Peking 2008 stolný tenis 

Pozn: Dvanástym zlatým paralympionikom bol Radovan Kaufman, ktorý 

zomrel v roku 2003. Najcennejšiu medailu získal v dráhovej cyklistike na 

PH 2000 v Sydney. 

Iveta Radičová a Ján Riapoš v rozhovore s Michalom 

Martikánom. 

Zlatí medailisti z Pekingu Elena Kaliská a Ján Riapoš 

so symbolickými zlatými kartami, ktoré si prevzali 

od Pavla Lančariča. 

Ján Riapoš poďakoval za milé prekvapenie telekomunikačnému 

partnerovi slovenských paralympionikov 

– spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 

14

ROZHOVOR 

ROMAN VÉGH 

Emócie čistia dušu 

Už pár rokov člen širokej paralympijskej rodiny. Stretávame sa s ním na našich akciách, ktoré moderuje svojím typickým šarmantným a kultivovaným 

prejavom. Počas paralympiád prvý z novinárov vstáva a tlačové stredisko opúšťa spravidla až vtedy, keď sa niektorí kolegovia už obracajú v spánku 

na druhú stranu. Spolu s kameramanom nechýba na žiadnom športovisku a na trasu sa „nevyberie“ žiadna reportáž či denný sumár, pokiaľ s nimi 

nie je stopercentne spokojný. Človek bez manierov rýchlokvasených televíznych „celebrít“. Absolútny profesionál. STANO ŠČEPÁN. 

Ako sa človek stane športovým komentátorom 

v televízii? 

Možností je neúrekom, ale niektoré z nich neodporúčam. 

Univerzálna záruka nejestvuje. Niekedy 

totiž nestačí ani blonďavý preliv, ani silikóny, 

prípadne ani najlepšia tlačenka. Teda, ak si nechcete 

pokaziť náladu ani žalúdok. Ale ak máte 

skutočný vzťah k športu, k tomu dostatok trpezlivosti 

a húževnatosti, a navyše vás nesužujú sykavky 

ani piskľavý hlas, a nadôvažok netrpíte predstavou, 

že vás komentovanie privedie ku sláve a k bohatstvu, 

máte šancu... 

Bolo to práve to, čo ste vždy túžili robiť? 

Úprimne, našli by sa aj „pohodlnejšie“ profesie, 

ale v čase mojich štúdií mala politika, ekonomika, 

zahraničný obchod a čiastočne aj právo jedinú „farbu“ 

a vo vláde boli všetky miestenky nadlho dopredu 

obsadené. V športe sa však súťažilo aj vtedy 

s oduševnením a výsledky dosiahnuté na ihrisku sa 

nemenili podľa pokynov zhora. Naopak, športovcov 

som odmalička obdivoval a keďže moje platonické 

športové pokusy limitoval priskromný prídel 

talentu, snažil som sa byť aspoň blízko tých, ktorí 

sa v športe dokážu presadiť doma, aj na medzinárodnej 

scéne. A hoci som chvíľami intenzívne koketoval 

s kultúrou, šport zvíťazil. 

Najpreferovanejšie športy sú futbal a hokej. Nemrzí 

vás, že tie „vaše“ dostávajú na obrazovke 

menej priestoru? 

Áno, bolo obdobie, v ktorom akoby niektoré 

športy v televíznom priestore na Slovensku neexistovali. 

Akceptujem mieru popularity jednotlivých 

športov, sám si rád pozriem aj dobrý hokej 

a futbal, ale primeraný priestor, úmerný úspešnosti 

a atraktívnosti, by mali dostávať aj ostatné športové 

odvetvia. S nástupom vysielania na STV 3 sa 

situácia zlepšila. Žiaľ, cesta k profesionálnej dokonalosti 

je aj v tomto prípade dlhá. 

K tým druhým, menej preferovaným, určite 

patrí aj paralympionizmus. Spomeniete si ešte na 

svoj prvý kontakt s ním? 

Profesne v deväťdesiatych rokoch, keď sme 

spracovávali a zaraďovali do vysielania v STV dokumenty 

vyslaných redaktorov z Atlanty a Nagana. 

Ale užšia spolupráca, aj s tesnejším ľudským rozmerom, 

začala až pri mojej prvej účasti na paralympijských 

hrách v Aténach. Dovtedy som sa podvedome, 

ale aj zo slušnosti ku kolegom, ktorí mali 

menej príležitostí, bránil cestovať na „veľkú“ olympiádu 

a vzápätí aj na paralympijské hry. Ale v Aténach 

som pochopil, že aj paralympijské hry prinášajú 

množstvo emotívnych a ľudsky obohacujúcich 

zážitkov. 

Ako ste sa vyrovnávali so svojím prístupom 

k paralympijským športovcom? 

S rešpektom k osudu, ktorý nás sprevádza životom. 

Každý z nás má svoje sny, túžby, ambície. 

Niekto dokáže len snívať a niekto ich dokáže aj naplniť 

napriek svojmu zdravotnému postihnutiu. 

Občas ma zamrazí predstava, čo všetko sa skrýva 

za dosiahnutým športovým úspechom ľudí bez 

končatín alebo na vozíku, ale svojou bezprostrednosťou, 

optimizmom ale aj úprimnosťou si ma 

vždy získali. Som rád a lichotí mi, že som aj medzi 

paralympionikmi našiel niekoľko blízkych duší... 

Čo na nich najviac obdivujete? 

Je toho viac, ale ak mám byť 

stručný - tak ich vnútornú silu. 

V mnohom sú inšpirujúci, ale 

neviem, či by som našiel v sebe 

toľko sily, vôle a húževnatosti, aby 

som dokázal to, čo mnohí z nich. Občas 

je dobré si to pripomenúť, keď vás vytáčajú 

každodenné malichernosti. 

Čo považujete za najemotívnejší zážitok 

s paralympionikmi? 

Spontánnu radosť Laca Gáspára po víťazstve 

v Aténach, slzy dojatia v kútiku očí Jána 

Riapoša pri stúpaní slovenskej vlajky, uvoľnený 

smiech Imra Lyócsu po jeho zlatom rozstrele lu- 

STANISLAV ŠČEPÁN 

Narodený: 1. júna 1957 

Pracoval v denníku Šport, v Smene na nedeľu, 

v Sme a od roku 1993 je športovým komentátorom 

a publicistom v STV. 

Od roku 1992 sa zúčastnil na desiatich OH, od 

roku 2004 pracoval na troch PH. Je stálym spolupracovníkom 

prílohy SPV – Paralympionik. 

FOTO ROMAN BENICKÝ 

kostrelcov v roku 2004, šťastné objatie manželky 

Rasťa Turečka po najrýchlejšom finiši na handbiku, 

ale rovnako emotívne boli aj stretnutia s Alenou 

Kánovou a jej rodičmi na Malinom Brde, či 

dušu odhaľujúce rozhovory so všetkými, ktorí síce 

dôverne poznajú svojej 

limity, ale napriek 

tomu prekonávajú 

samých 

seba. Je 

toho veľa. 

Emotívne 

sú zážitky 

zo športovísk, 

ale aj zo 

stretnutí 

v súkromí. Silne 

na mňa 

pôsobila aj 

16

ROZHOVOR 

nezlomnosť beznohého Vlada Gajdičiara, úprimnosť 

Mariána Baláža, či odvaha nevidiaceho lyžiara 

Petra Kubačku. Obdivoval som aj srdnatosť 

Rada Kaufmana alebo Kataríny Brandoburovej, 

ktorí už nie sú medzi nami. Emóciám sa v paralympijskej 

rodine nedá vyhnúť, ale netreba ich 

skrývať. Patria k nášmu životu a verte, že občas 

čistia dušu. 

Akým vývojom prešiel podľa vás paralympijský 

šport na Slovensku od svojej prvej samostatnej 

účasti na ZPH 1994 v Lillehammeri? 

Pozitívnym, ale netrúfam si hodnotiť, či mohol 

dosiahnuť v spoločnosti vyššiu mieru uznania alebo 

nie. Nesporne sú skvelé úspechy našich paralympionikov 

motivujúce pre ďalších zdravotne 

znevýhodnených ľudí a zviditeľňujú ich svet v spoločenskom 

povedomí. Mieru ich sociálneho zabezpečenia 

v štáte však naplno začneme vnímať 

až vtedy, keď sa život na vozíku bezprostredne 

dotkne niekoho v našej rodine. 

Čo mu podľa vás chýba, aby bol ešte úspešnejší? 

Väčšia súdržnosť, lepšie tréningové zabezpečenie, 

centrálne stredisko dlhodobej komplexnej prípravy, 

alebo ak chcete aj - prípadne najmä – dostatok 

financií. Na medzinárodnej scéne sa totiž 

podmienky na prípravu zdravotne postihnutých 

športovcov za posledných desať rokov výrazne 

skvalitnili. O tom nás presviedča každá medzinárodná 

súťaž, nielen paralympijské hry. 

Osobne ste sa zúčastnili na troch posledných 

paralympiádach. Je zrejmé, že aj šport zdravotne 

postihnutých sa uberá cestou profesionalizácie 

a komercionalizácie. Neuškodí mu to? 

Môže mu to uškodiť do tej istej miery, ako vrcholovému 

športu na olympijských hrách či 

majstrovstvách sveta. Publicita, ktorá súvisí už 

aj s paralympijskými súťažami, je pre každú reprezentáciu 

aj marketingovým priestorom. 

Šport je už niekoľko rokov vo svete dobrým biznisom. 

Zhodou okolností často najlepším pre 

tých, ktorí už stratili emócie a možno sa už ani 

nedokážu tešiť z pekných výkonov. Ak honba za 

medailami zadusí nadšenie a radosť zo športu, 

postihne to čiastočne aj šport zdravotne postihnutých 

ľudí. S tým rozdielom, že pre nich 

ostáva prioritou zdolanie samého seba. Ekonomická 

motivácia je nepochybne silným stimulom 

na zlepšenie života, ale ak máte dlhé týždne 

možnosť len nevládne premýšľať nad vlastným 

osudom, potom sa pokúsite nad ním zvíťaziť 

bez ohľadu na cieľovú prémiu v dolároch či 

eurách. Samozrejme, cesta medzi najlepších na 

svete dnes už nemôže byť vydláždená len vôľou 

a nadšením. 

Ak by ste mali porovnať slovenskú spoločnosť 

so zahraničím, aký je podľa vás rozdiel vo vnímaní 

športu zdravotne postihnutých? 

Ak máte na mysli vyspelú spoločnosť, potom 

značný. Sotva sa však dočkáme radikálneho 

a rýchleho zlepšenia, pokiaľ má štát problémy so 

zdravotníctvom, dôchodkovým systémom, sociálnym 

zabezpečením, nehovoriac o dlhoročnom tápaní 

pri systematickom riešení celej problematiky 

športu na Slovensku. V zahraničí, ak sa neporovnávame 

s Grónskom alebo s Madagaskarom, sa 

šport zdravých aj zdravotne postihnutých vníma 

ako integrovaná súčasť každodenného života 

a ako potrebná zdravotná prevencia. Bezbariérové 

vstupy na voľne prístupné športoviská sú samozrejmosťou. 

Podobne, ako rôzne športové programy 

v celej svojej šírke. U nás do istej miery supluje 

funkciu štátu sponzorské zázemie. Vyspelé firmy 

so zahraničnou účasťou majú podporu paralympionikov 

vo svojom portfóliu, ale v čase ekonomickej 

krízy to bude nepochybne jedna z položiek, 

kde budú šetriť. 

Je podľa vás postavenie a začlenenie paralympionikov 

do systému slovenského športu dostatočné? 

Nie je a chápem všetky aktivity, ktoré smerujú 

k jeho zlepšeniu. Ale rovnako, ako pri iných procesoch 

a projektoch, musí byť napĺňanie úsilia podložené 

racionalitou a efektívnosťou. 

V tomto roku sa po prvýkrát objavili v ankete 

o športovca roka aj slovenskí paralympionici. Prečo 

má aj novinárska obec taký segregovaný postoj 

voči paralympionikom, ktorí si často musia 

svoje medaily vybojovať v oveľa ťažšej konkurencii 

ako olympionici? 

To je vážna otázka, určite nielen na mňa. Najskôr 

však trochu polemiky. Výsledky paralympionikov 

evidujú športoví novinári už roky, nielen 

vlani, ale pravdou je, že mnohí ich odmietajú porovnávať 

s výsledkami športovcov na vrcholných 

súťažiach. Rovnako by som polemizoval s náznakom 

porovnávania náročnosti konkurencie na OH 

a PH. 

Napriek tomu, že sú mi paralympijskí športovci 

veľmi blízki a veľmi ich obdivujem, nemyslím si, 

že sa mali usilovať o jednoznačné zrovnoprávnenie 

svojich dosahovaných výkonov so zdravými 

športovcami. Klasifikácia jednotlivých zdravotných 

postihnutí športovcov nikdy nemôže spravodlivo 

zohľadniť všetky kategórie a nuansy fyzických 

limitov. Už tam, medzi zdravotne postihnutými 

športovcami, dochádza miestami k väčším či 

menším krivdám. Stačí spomenúť prípad našej lyžiarky 

Henriety Farkašovej, ktorá nemohla kvôli 

klasifikácii štartovať na ZPH v Turíne a do reprezentácie 

sa vrátila až v decembri 2008. Zdravotná 

klasifikácia, zatrieďovanie podľa postihnutí a následné 

prepočítavanie koeficientov výkonnosti je 

problém, ktorý olympijský výbor nerieši. 

Paralympijské víťazstvo má nepochybne z celospoločenského 

hľadiska, aj v súvislosti s reprezentáciou 

krajiny, morálne rovnakú cenu ako olympijské 

zlato, ale v ankete o najúspešnejších športovcov 

roka sa to neprejaví. V dôsledku „tradície“, 

pre už spomínané slabšie začlenenie zdravotne 

postihnutých do spoločnosti, ale aj v dôsledku výkonnosti. 

Ťažko porovnávať výkony, súperov aj 

konkurenciu. Zdravotne postihnutí musia na ceste 

za úspechom prekonávať iné, neraz ťažšie prekážky, 

ale hodnota ich výkonov spočíva najmä v prekonaní 

vlastných limitov. Aj preto by bolo najlepším 

riešením vytvorenie samostatnej ankety – Paralympionik 

roka. 

Ako vnímate úsilie paralympionikov po lepšej 

sebaprezentácii? 

Sympaticky. Za „pecou“ ešte nikomu pečené 

holuby samé do lona nepadali. 

V tomto smere však majú ťažké srdce aj na vášho 

zamestnávateľa. PH v Pekingu boli zo strany 

STV nevyužitou príležitosťou ako konečne priblížiť 

slovenskému divákovi paralympijské zápolenia. 

Bežala už „trojka“, napriek tomu vládol na Slovensku 

dojem, že žiadne PH sa ani nekonajú. Nie 

je to škoda? 

Čiastočne. Máte pravdu, že „trojka“ v čase paralympijských 

hier, z rôznych dôvodov, ktoré nechcem 

komentovať, ešte len hľadala svoju tvár. Aj 

preto sa denné reportáže a polhodinové bloky 

z Pekingu mali okrem trojky objaviť aj vo vysielaní 

druhého programu, ako tomu bolo v minulosti. 

Ale to nebolo a nie je v mojej kompetencii. Na 

druhej strane prípadné prenosy či záznamy 

z niektorých súťaží súvisia s poplatkami za prenosové 

trasy a STV, ako viete, nie je už dlhšie 

v najlepšej finančnej kondícii. Po stabilizovaní 

„trojky“, po zlepšení jej pokrytia, resp. po zvážení 

S cyklistickým tandemom Vladislav Janovjak – Robert Mitošinka a s kameramanom Michalom Schniererom 

počas septembrovej paralympiády. 

všetkých možností môže dostať aj paralympijských 

šport v budúcnosti väčší priestor vo vysielaní. 

Už v tomto roku sme začali pripravovať raz 

mesačne špecializovaný Paralympijský magazín 

a pripravujeme už aj projekty vysielania ZOH 

a ZPH z Vancouvru 2010. 

Ste už stabilným členom paralympijskej rodiny. 

V predposledný marcový deň budete spolumoderovať 

galavečer „Prišiel náš čas stať sa legendou“ 

v SND, kde sa predstavia najúspešnejší slovenskí 

paralympionici posledného obdobia. Čo vám tieto 

podujatia dávajú? 

V prvom rade príjemné stretnutia s ľuďmi, 

ktorí sa na nič nehrajú a dokážu byť v každej situácii 

sami sebou. Galaprogram je malou 

skromnou poctou tým, ktorí to ani v najkritickejších 

chvíľach svojho života nezabalili. Naopak, 

dokázali presvedčiť nielen samých seba 

o zmysluplnosti svojho snaženia sa, ale dokázali 

aj potešiť všetkých, ktorí im držali palce. Nie 

vždy a nie každý si siahne na medailu. Aj v Turíne 

2006, aj v Pekingu 2008, niektorým doslova 

prekĺzla pomedzi prsty. Ale tak, ako paralympijské 

medaily nie sú jediným zmyslom celého 

hnutia, tak spomínaný program nie je určený 

len paralympionikom, ale všetkým zdravotne 

postihnutým športovcom. Som veľmi rád, že sa 

celý program uskutoční práve v novej Opere 

SND, čo je len ďalší z dôkazov, že si paralympionici 

zaslúžia svoj priestor a lesk, a že sa nezľaknú 

žiadnych výziev a prekážok... 

17

PREDSTAVUJEME DODÁVATEĽOV 

Paralympionici potrebujú väčšiu podporu 

Firma SPIRIG Eastern a.s. funguje na našom 

trhu od decembra roku 1991. V svojom portfóliu 

ponúka kvalitné švajčiarske liečivé prípravky 

na liečbu kožných chorôb (akné, ekzémy, infekcie, 

psoriáza, rôzne dermatózy a mykózy). 

V poslednom období sa komplexne sústreďuje 

aj na problematiku ochrany pred slnečným UV 

žiarením. Vďaka odborným aktivitám firmy 

SPIRIG Eastern a.s. sa podarilo úspešne etablovať 

produkty radu Daylong, ktoré sú v súčasnosti 

najpredávanejšími prípravkami slnečnej 

ochrany v slovenských lekárňach. 

V tomto smere je ponuka dostatočne široká 

- od ochrany pre dojčatá (Daylong Baby) 

a deti (Daylong Kids) až po prípravky slnečnej 

ochrany pre dospelých (Daylong 15, 

25, 50+). Ich ochranné vlastnosti oceňujú aj 

naši (nie len) olympijskí a paralympijskí 

športovci, ktorí ich pravidelne používajú. 

Aktivity SPIRIG Eastern a.s. neustávajú 

a snaží sa pomáhať ľuďom pri liečbe a prevencii 

kožných chorôb, aby ostala verná 

svojmu mottu – „SPIRIG - Cesta k zdravej 

koži“. 

MUDr. Peter Lipovský, marketingový riaditeľ 

Kedy ste prišli prvýkrát do kontaktu 

s paralympijským športom? 

Slovenskí paralympionici sú veľmi 

úspešní. Prvý kontakt si nepamätám, 

ale viem, že môj záujem 

vzbudili práve ich medzinárodné 

úspechy. 

Ako vnímate jeho postavenie 

v našej spoločnosti? Má podľa vás 

adekvátnu podporu? 

Paralympijský šport by mal byť 

viac mediálne prezentovaný! Napríklad 

informácia v médiách o úspechoch 

našich paralympionikov 

v Pekingu zďaleka nerezonovala 

tak intenzívne ako úspechy našich 

olympionikov. Pritom vyhrať zlato 

v kolíske stolného tenisu, ako sa 

to podarilo nášmu družstvu, je 

niečo mimoriadne! Lepšia prezentácia 

znamená aj väčšiu podporu 

a na tomto poli by mali pridať 

všetci, počnúc štátnymi inštitúciami. 

Ktorý z paralympijských športov 

je vám najbližší a chceli by ste si 

ho vyskúšať? 

Veľmi rád lyžujem a viem, aké 

náročné je pretekať pri plnom 

zdraví. Preto obdivujem paralympijských 

lyžiarov. 

Veľa spoločností na Slovensku 

orientuje svoju podporu iba do 

najpopulárnejších športov, ktoré 

sú najviditeľnejšie na obrazovkách 

televízií a tak aj v širokej verejnosti. 

Čo prináša vašej spoločnosti 

partnerstvo so Slovenským paralympijským 

výborom? 

Sme stále poznačení minulosťou, 

keď boli postihnutí ľudia viac 

postavení mimo spoločnosť s minimom 

príležitostí sebarealizácie. 

Väčšia prezentácia príbehov a úspechov 

našich paralympionikov by 

priniesla akési samozrejmé vnímanie 

ich existencie, s prilákaním divákov 

ako cieľovej skupiny. Mnohí 

sa o postihnutých začnú zaujímať 

až vtedy, keď sa sami alebo niekto 

z ich blízkych dostane do pozície 

postihnutého. Naše partnerstvo so 

Slovenským paralympijským výborom 

nás udržiava v záujme o týchto 

ľudí a veríme, že svojou troškou 

prispievame na dobrú vec. Už aj 

tým, že o tom referujeme svojim 

blízkym a známym... 

Budete podporovať našich športovcov 

aj v ďalšom paralympijskom 

cykle – ZPH 2010 Vancouver 

a PH 2012 Londýn? 

Veľmi radi! 

18

PREDSTAVUJEME DODÁVATEĽOV 

Kúpeľný relax pomáha paralympionikom 

Slovenské liečebné kúpele, a.s., Piešťany sú už niekoľko rokov 

partnerom slovenských paralympionikov. Jedinečná termálna 

voda, viac ako 60 liečebných a relaxačných procedúr, ako 

aj široké možnosti ubytovania sú hlavnými dôvodmi, prečo sa 

naši reprezentanti sem vždy radi vracajú a načerpávajú tu nové 

sily pred ďalšou sezónou. 

JÁN RIAPOŠ, predseda Slovenského 

paralympijského 

výboru a držiteľ dvoch zlatých 

medailí z PH 2004 

a 2008 

Čo vás do Piešťan privádza? 

Piešťany majú pre slovenských paralympionikov, 

ako aj pre mňa osobne nesmierny význam. Nielen 

svojou vynikajúcou polohou, ale aj históriou športu 

zdravotne postihnutých, ktorá nadväzuje na úzku 

spoluprácu s mestom, ale najmä so Slovenskými 

liečebnými kúpeľmi, a.s. Piešťany (SLK). Nie je to 

iba o formálnom podpísaní zmluvy, ide o konkrétnu 

spoluprácu, za ktorou treba vidieť obojstranne 

obohacujúce partnerstvo. Niekoľko desiatok našich 

športovcov každoročne využíva zariadenia SLK 

pred a po vrcholných súťažiach, aby tu zregenerovali 

svoj organizmus, nabrali silu a energiu, ktoré 

potom pretavujú do úspešnej reprezentácie 

nielen na Slovensku, ale najmä v zahraničí. Služby 

kúpeľov využil napríklad tím našich lukostrelcov 

v príprave na PH 2008 Peking či zimní športovci na 

regeneráciu po náročnej sezóne a pred kvalifikáciou 

na ZPH 2010 Vancouver. 

Aká procedúra v Kúpeľoch Piešťany vám najviac 

pomáha? 

Ako ja, tak aj všetci športovci si pochvaľujeme 

najmä balneoterapiu a vodu, ktorá sa v Piešťanoch 

nachádza. Myslím si, že to nie je len slogan, ktorý 

Piešťany preslávil. Je to jednoducho realita, ktorá 

pomohla všetkým, ktorí do Piešťan zavítali. 

Aký je váš najpríjemnejší zážitok z Piešťan? 

Môj najpríjemnejší zážitok, ktorý je spojený 

s týmto kúpeľným mestom, je zisk prvého titulu 

európskeho šampióna v stolnom tenise z roku 

1999, ktorý odštartoval moju sériu doteraz siedmych 

víťazstiev na majstrovstvách Európy. Dodnes 

mám vryté v pamäti tóny slovenskej hymny, ktorá 

vtedy znela na piešťanskom zimnom štadióne počas 

slávnostného ceremoniálu. Príjemný pocit 

v spojitosti s Piešťanmi mám však počas celého 

roka vďaka dlhodobo vynikajúcej spolupráci s mestom 

a kúpeľmi, za ktorú v mene slovenských 

paralympionikov úprimne ďakujem. 

IMRICH LYÓCSA, lukostrelec, 

zlatý medailista z PH 

2004 

Vlani som sa spolu s reprezentáciou SR v lukostreľbe 

zúčastnil sústredenia v liečebnom hoteli 

Balnea Splendid v Piešťanoch. Cítil som sa tam 

vynikajúco. Využili sme aj procedúry, ktoré ponúkali 

kúpele a bol som veľmi spokojný s tým, 

že je všetko umiestnené pod jednou strechou 

a telesne postihnutí ľudia tak nemusia vychádzať 

z objektu von. Čo sa týka stravy, boli sme 

s ňou všetci veľmi spokojní. Mali sme možnosť 

vybrať si každý deň z viacerých jedál, pričom sa 

myslelo aj na tých, ktorí mali diétu. Jedlá boli nadmieru 

chutné a vkusne servírované. Čo sa týka 

hotela, dokonca aj jeho bezbariérovosti, môžem 

iba chváliť. Počas mojej športovej kariéry som 

pochodil rôzne hotely v rôznych krajinách 

a môžem povedať, že hotelový komplex v Kúpeľoch 

Piešťany môže spokojne konkurovať najlepším 

hotelom na svete. 

DUŠAN ŠIMO, reprezentačný 

tréner lyžiarov 

V Kúpeľoch Piešťany pravidelne končíme sezónu 

- posezónnou regeneráciou a rehabilitáciou. Je to 

jediné sústredenie, kde si skutočne oddýchneme. 

Využívame čo najviac procedúr, ktorých je v kúpeľoch 

veľmi veľa. Počas dňa ich absolvujeme niekoľko 

a každý športovec má svoje obľúbené. Najviac 

využívame však tie, ktoré sú zamerané na dolné 

končatiny a chrbát. Rovnako ubytovanie 

a prostredie kúpeľov je krásne, kuchyňa výborná, 

takže sa tam veľmi radi vraciame. 

20

Na MS okrem dvoch vyššie spomenutých 

lyžiarov odcestovali aj 

Peter Makovník, Michal Makovnik, 

Peter Iľanovský (navádzač), Martin 

Bialek (servisman), Vladimír Gogolák 

(tréner biatlonu) a Juraj Brugoš 

(reprezentačný tréner a navádzač 

M. Baláža). Dňa 25. januára bola na 

programe klasifikácia zrakovo postihnutých 

športovcov, ktorou, žiaľ, 

neprešli naši dvaja perspektívni lyžiari, 

bratia Makovníkovci. Po rozsiahlej 

kontrole ich zraku sa švédsky 

klasifikátor rozhodol nezaradiť 

ich do kategórie B3 a obaja aj s navádzačom 

P. Iľanovským následne 

od-cestovali domov. Vo Vuokatti 

nás napokon reprezentovali iba 

V. Gajdičiar (telesne postihnutý, 

sediaci, kategória LW 10-12) 

a M. Baláž (zrakovo postihnutý, kategória 

B1-3). 

Svetový šampionát začal úvodnou 

disciplínou biatlon pursuit na 3,6 km, 

v ktorej nás všetkých, ale najmä sám 

seba, príjemne prekvapil V. Gajdičiar 

a v silnej konkurencii ruských a ukrajinských 

súperov obsadil vynikajúce 

štvrté miesto. Tieto preteky mali 

nadmieru rýchlostný charakter a výborné 

umiestnenie ešte zvýrazňuje 

fakt, že to nie je jeho najsilnejšia disciplína. 

Za zmienku tiež stojí, že sme 

technicky výborne zvládli streľbu aj 

vďaka V. Gogolákovi, keďže v mrazoch 

dokáže puška narobiť veľa 

problémov, na čo doplatili niektorí 

pretekári. V kategórii B1-3 skončil 

M. Baláž – takisto v silnej konkurencii 

ruských a ukrajinských pretekárov 

– na solídnom šiestom mieste. 

Bohužiaľ, po tomto preteku sa 

u neho dostavili zdravotné problémy, 

ktoré pretrvali počas celých majstrovstiev. 

Vzhľadom na to, že sme 

nemali so sebou lekára výpravy, museli 

sme sa spoliehať na názor nešportového 

lekára z miestnej nemocnice, 

ktorý nedokázal určiť presnú 

diagnózu. Napokon bolesti hrdla 

a očí nedovolili Mariánovi nastúpiť 

na jeho obľúbenú disciplínu - 20 km 

klasickou technikou. Namiesto toho 

sa musel liečiť, aby mohol absolvovať 

aspoň ďalšie disciplíny. 

V ďalšom preteku na dlhých 

15 km nás reprezentoval iba V. Gajdičiar. 

A opäť v silnom zastúpení lyžiarov 

z krajín bývalého Sovietskeho 

zväzu obsadil 9. miesto, čím si v porovnaní 

so ZPH 2006 polepšil o štyri 

miesta. V programe MS nasledovali 

štafety a preteky na 10 km, ktoré 

sme vynechali a sústredili sme sa na 

záverečné podujatia - biatlon na 

ZIMNÉ ŠPORTY 

Naši bežci sa vo fínskom Vuokatti nestratili 

12, 5 km a šprint. V prvej z nich sa 

o drámu postaral V. Gajdičiar, ktorý 

strieľal a bežal na striebornú medailu, 

avšak na poslednej streľbe minul 

štyri strely, čo ho posunulo 

na 6. miesto. Najviac to mrzelo samotného 

Vlada, ktorý šiel fenomenálne 

a bol blízko k vytúženej medaile. 

M. Baláž, po dňoch strávených 

v posteli, mal neľahkú úlohu, a tak 

11. miesto treba považovať za maximum, 

aké mohol vo svojom zdravotnom 

stave dosiahnuť. Záverečnou 

disciplínou šampionátu bol 

šprint, ktorý je optimálnym pretekom 

práve pre M. Baláža a 7. miesto 

bolo v dôsledku stále pretrvávajúcej 

choroby vynikajúce. V. Gajdičiar zakončil 

svoje účinkovanie vo Vuokatti 

13. miestom. 

Ako tréner hodnotím vystúpenie 

našich reprezentantov na MS veľmi 

pozitívne. Aj keď sa nám nepodarilo 

priviezť na Slovensko medailu, v jednej 

disciplíne sme ju mali na dosah 

a chlapci urobili absolútne maximum. 

Nemôžem byť však spokojný 

s prípravou nášho výjazdu a najmä 

so spôsobom dopravy. Naša výprava 

musela cestovať kombinovane, 

pretože nepostačovali finančné prostriedky. 

Dvaja pretekári preto museli 

ísť spolu s realizačným tímom 

najskôr autom a potom trajektom 

nonstop takmer 36 hodín. Po dlhej 

a namáhavej ceste naprieč Poľskom, 

Litvou, Lotyšskom a Estónskom nás 

čakalo ďalších 600 km po Fínsku, do 

samotného dejiska šampionátu. 

Medzitým sme ešte vyzdvihli ostatných 

členov výpravy na letisku... 

Zväz (Pozn. Slovenský lyžiarsky 

zväz zdravotne postihnutých, predseda 

Karol Mihok) nezabezpečil 

a nenavrhol členom realizačného tímu 

žiadne finančné garancie a podmienky 

na spoluprácu počas podujatia, 

čo považujem za neakceptovateľné 

a vysoko neprofesionálne. Nakoniec 

celú garanciu za financovanie 

realizačného tímu prevzal na seba 

SPV, za čo sa chcem poďakovať. 

Rovnako kriticky hodnotím aj laxný 

prístup zväzu k našim potrebám 

voskovacieho materiálu, pričom naše 

požiadavky boli adekvátne predložené 

v rozpočte. Nedostatok voskov 

spôsobil niekoľko dramatických 

okamihov a neustále výrazne redukoval 

našu škálu možností pri príprave 

kvalitných lyži na tak dôležité 

podujatie, akým sú MS. 

JURAJ BRUGOŠ 

reprezentačný tréner 

bežeckého lyžovania 

Po rokoch čakania konečne v domácom prostredí 

Herné systémy turnajov nám zaručovali 

absolvovanie minimálne 

štyroch zápasov. V Nemecku sme 

tesne po príchode odohrali úvodný 

zápas s nemeckým klubom Lilllenthal. 

Bohužiaľ, konečný výlsedok 

1:8 neodráža úplne priebeh zápasu. 

V sobotu sme nastupovali v skorých 

ranných hodinách proti favorizovanému 

tímu Českej republiky. Po vyrovnanom 

priebehu sme sa rozlúčili 

so súperom remízou 3:3, keď sme 

sa záverečnou nesústredenosťou 

pripravili posledným kameňom 

o takmer isté víťazstvo. Popoludňajší 

zápas so švajčiarskym tímom 

Wetzikon oživoval naše nádeje na 

lepší výsledok do polovice zápasu, 

no v druhej časti sme vlastnými 

chybami pustili súpera k skórovaniu 

väčším počtom kameňov, najmä 

v poslednom ende. Výsledok 

1:12 je preto neuspokojivý. 

V nedeľu nás opäť čakal duel so 

švajčiarskym zástupcom, tentoraz 

Lausanne - Olympique, ktorý sme 

Štvrté a šieste miesto Vladimíra Gajdičiara, šieste a siedme miesto 

Mariána Baláža – to je bilancia najlepších umiestnení slovenských reprezentantov 

na IPC Majstrovstvách sveta v biatlone a bežeckom lyžovaní, 

ktoré sa konali v dňoch 23. januára až 1. februára vo fínskom 

zimnom stredisku Vuokatti. 

VÝSLEDKY SLOVENSKÝCH REPREZENTANTOV 

Meno Biatlon Biatlon Šprint 15/ 

na 3,6 km na 12,5 km 20 km 

Vladimir Gajdičiar 4. 6. 13. 9. 

Marián Baláž 6. 11. 7. - 

Reprezentačné družstvo Slovenska v curlingu vozičkárov sa zúčastnilo 

začiatkom roka na dvoch medzinárodných turnajoch. V dňoch 9. - 11. januára 

štartovalo v Nemecku na podujatí IDENTA CUP 2009 a 15. februára 

na pretekoch FAUTEUILS ROULANTS 2009 vo Švajčiarsku. 

začali získaním úvodného endu ako 

v predošlom dueli. Herná i taktická 

vyspelosť súpera nám spolu 

s množstvom našich technických 

chýb v hre neumožnilo uhrať lepší 

výsledok ako 1:11. Získaný 1 bod za 

remízu, 6 uhratých endov a 6 kameňov 

nám stačili na 10. miesto. 

Do Švajčiarska sme odchádzali 

s jednodňovým predstihom. Stihli 

sme predzápasový tréning a otestovali 

sme švajčiarsky curlingový 

ľad. Prvé dva zápasy sme po dobrom 

výkone prehrali až v závere. So 

švajčiarskym družstvom Wetzikon 

3:8 a s francúzskym Haute-Savoie 

3:9. Náš najlepší výkon sme predviedli 

v treťom zápase proti neskoršiemu 

víťazovi celého turnaja Lausanne 

- Olympique. Zvíťazili sme 

10:5. V tomto zápase sme podali 

bezchybný výkon a miestami zápas 

pripomínal exhibíciu slovenských 

hráčov. Celkové štvrté miesto odráža 

možnosti nášho reprezentačného 

tímu v súčasnosti. Nesmieme 

pritom zabudnúť na skutočnosť, že 

naše družstvo je ešte v samom 

za-čiatku budovania, v porovnaní 

s 5 až 10 ročnou existenciou curlingu 

na vozíčku v krajinách našich súperov. 

Veľkým plusom je na druhej 

strane fakt, že staviame na skúsených 

športovcoch, ktorých fyzický 

základ, ako aj psychická a herná 

odolnosť, už boli preverené 

v iných druhoch športu. 

Na konci februára sa po dlhých 

rokoch konečne začala spúšťať prevádzka 

prvej curlingovej haly na 

Slovensku, ktorá sa nachádza v bratislavskej 

mestskej časti Ružinov. Po 

naliatí ľadu, nakreslení čiar a kruhov 

bude fungovať len v skúšobnej 

prevádzke, ale v priebehu ďalšieho 

mesiaca by sme konečne mohli začať 

s tréningom v domácom prostredí. 

Budeme radi, ak na tréningoch 

privítame aj ďalších záujemcov 

o tento krásny šport. 

FRANTIŠEK PITOŇÁK 

predseda ŠTK curling na vozíku 

21

INFOSERVIS 

Napísali, povedali o nás 

22 

Stolná tenistka Alena Kánová sa z paralympiády ešte nikdy nevrátila bez 

medaily. Hneď na svojej prvej, v Sydney v roku 2000 získala vo dvojhre zlato. 

O štyri roky bola v Aténach bronzová. A vlaňajšie paralympijské striebro z Pekingu 

malo pre ňu cenu zlata. Vyštudovaná právnička popri stolnom tenise aj 

lyžuje, pláva a najnovšie začala hrať curling na vozíku. Prečo bolo v slovenskej 

paralympijskej výprave z 35 športovcov až desať stolných tenistov? Stolný tenis 

môžu hrať ľudia so všetkými stupňami telesného postihnutia vrátane najťažších. 

Hrá sa v halách a dá sa trénovať takmer všade na Slovensku. Najväčší 

problém je nájsť bezbariérovú halu a kvalitných sparingpartnerov. Stolný tenis 

má však veľmi dobré zázemie, naša maličká krajina konkuruje veľmociam ako 

Čína, Kórea, Francúzsko či Nemecko. V počte medailí z majstrovstiev sveta či 

paralympiády Slovensko končieva na štvrtom či piatom mieste, čo je veľmi 

dobré. Má na tom zásluhu aj Janko Riapoš, predseda Slovenského paralympijského 

výboru, ktorý drží stolný tenis na vysokej úrovni. Máme vybudované vynikajúce 

centrá v Ružomberku, Žarnovici, Pezinku, Hlohovci. Navyše sa na Slovensku 

hrá stolnotenisová liga vozičkárov i stojacich telesne postihnutých. 

PRAVDA, 28. 2. 2009 

Mnohí sa denne sťažujeme na nepriazeň osudu, nadávame na to, že sme sa 

narodili do zlej doby a keď náhodou pripustíme, že až taká zlá nie je, tak nie 

sme fešáci alebo nemáme peniaze, a keď náhodou sme aj fešáci, aj peniaze 

máme, tak nemáme tú pravú lásku, skrátka, vždy je dôvod nadávať na šťastenu. 

A potom spoznáme ľudský osud, pri ktorom nám ovisne sánka. Marián Ligda 

bol zjazdovým lyžiarom, reprezentoval Slovensko. No jeho život bol freeride, 

ktorý nazývajú aj extrémne lyžovanie. Ako jediný Slovák sa nominoval na 

majstrovstvá sveta Red Bull Snowthrill. Jazdil po svete, stváral na svahu kúsky, 

ktoré sa vzpierali logike. Padol veľakrát a boli to tvrdé pády. Vždy vyviazol len 

s odreninami. V januári 2005 mal nehodu na úplne nevinnom svahu, ktorý nenazve 

inak než lúka. Skončilo sa to porušenou miechou. Dnes tridsiatnik z Liptovského 

Mikuláša odmietol prijať pasívny osud invalida. Ešte v tom istom roku 

sedel na monolyži. Pri návrate na svahy mu pomohol Peter Matiaško, ktorý 

v Handlovej založil klub telesne postihnutých Remata. „Podal mi pomocnú 

ruku, poskytol mi monolyžu, aby som sa na nej naučil jazdiť. Jazdím už štvrtý 

rok, dal som si urobiť vlastný prototyp lyže“. SME, 3. 1. 2009 

Telocvičňa ZŠ v Huncovciach bola dejiskom dvoch významných podujatí lukostreleckej 

halovej sezóny. V sobotu sa športovci zo šiestich slovenských klubov 

popasovali o čo najlepšie umiestnenia v treťom kole Tatranského pohára, 

v nedeľu bojovali o tituly majstrov Slovenska telesne postihnutí lukostrelci. 

V Tatranskom pohári v súťaži dospelých olympijským lukom dominoval dvojnásobný 

paralympijský víťaz Imrich Lyócsa z Moldavy nad Bodvou. Aj nedeľné 

súboje o tituly slovenských šampiónov medzi telesne postihnutými športovcami 

mali dramatický nádych. Napokon sa z víťazstva v olympijskom luku radoval 

I. Lyócsa, pred Marcelom Pavlíkom z Kežmarku a Jánosom Peresom 

z Maďarska. Titul majstra Slovenska v kladkovom luku získal Peter Kaščák, 

druhý skončil Vladimír Majerčák st. (obaja MŠK Kežmarok) a tretí František 

Velčic z Nitry. PODTATRANSKÉ NOVINY, 3. 3. 2009 

Majiteľ futbalového klubu sa rozhodol 

slovenskému športu pomáhať 

aj inak. Jeho produkčný dom Forza je 

hlavným mediálnym partnerom Slovenského 

paralympijského výboru. 

„Zabezpečujeme mediálnu podporu 

pre paralympijské hnutie. Riešime 

hlavne tie médiá, ktoré nakupujeme, 

ako napríklad priestor v televízii Markíza," 

povedal Kováčik. Ako sa zrodila 

takáto spolupráca? „Pred rokmi, keď 

prevzal pozíciu šéfa paralympijského 

hnutia Ján Riapoš a oslovil ma. Okrem 

neho som poznal aj členov čestného 

prezídia. Videl som, že sa tam urobil 

poriadok a usúdil som, že sa paralympijské 

hnutie uberá dobrým smerom 

a v tom období som do neho vstúpil,“ 

doplnil. Jeho dôvod, prečo chce pomáhať 

aj zdravotne postihnutým 

športovcom, je jasný. „Je mi to veľmi 

sympatické a čo je najdôležitejšie, títo športovci si zaslúžia neskonalý obdiv za 

to, aké výkony sú schopní dosiahnuť. Mám pocit, že 95 percent ľudí na Slovensku 

by si povedalo, že toto by nedokázali,“ tvrdí Kováčik. Podľa neho títo 

športovci majú v sebe oveľa viac entuziazmu ako niektorí slovenskí futbalisti. 

„Poviem to tak. Keby naši futbalisti mali 30 percent odhodlania, presvedčenia 

a vnútornej sily ako paralympionici, tak by sme boli na každých majstrovstvách 

sveta či Európy, a možno by sme už mali aj medailu,“ zakončil šéf banskobystrického 

futbalu. HN, 2. 12. 2008 

Fotograf Roman Benický mapuje 

úspechy športovcov tak výrečne, 

že už s nimi dva razy bodoval 

na prestížnej novinárskej 

súťaži Czech Press Photo. Tento 

rok zaujal porotu zábermi, 

ktoré vystihujú radosť paralympionikov. 

Roman je už inventár 

nášho paralympijského tímu. 

Na vlastné oči sleduje, ako sa 

športovanie telesne postihnutých 

vyvíja. „Každú paralympiádu 

je fotografovanie ťažšie 

a ťažšie. Aj tu pribúdajú obmedzenia,“ 

konštatuje. „Kolegovia 

si myslia, že tu by predsa 

malo byť jednoduchšie dostať 

sa bližšie k reprezentantom 

a fotiť kontaktnejšie. Lenže aj tu 

je to vec teleobjektívov. Bližšie 

ma nepustia. S tým sa nedá nič 

robiť. Aj napriek tomu, že som 

sa rozhodol robiť to inak, o chvíľu 

som musel nasadiť teleobjektív. 

" Roman sa v Pekingu sústredil 

na radosť. „Zaujali ma 

samotní Číňania, ktorí sa na tejto 

paralympiáde rozhodli vybojovať čo najviac. Doslova som zostával šokovaný, 

keď som sa po ich úspechu na nich sústredil a čakal som emócie. Väčšinou 

si zachovávali kamennú tvár. Len sa uklonili a odišli. Bolo vidno, že ich vnútorná 

radosť bola potlačená. Rovnako si kamenné tváre zachovávali aj Severokórejčania. 

NOTA BENE, 3. 12. 2008 

Zlatá paralympijská strelkyňa Veronika Vadovičová sa narodila s diagnózou 

spina bifida, čo je rázštep chrbtice. Zle zrastená chrbtica jej prerušila 

miechu a spôsobila ochrnutie od pása dole. Hneď po narodení ju previezli 

z trnavskej nemocnice do Bratislavy, kde ju operovali. V detstve si vytrpela 

svoje. Jedna operácia striedala druhú. Väčšinu času strávila v nemocnici. 

V Brne jej vyrovnávali vykrivené nohy. Rodina bola jej oporou. Rodičia s ňou 

chodili na rehabilitácie, po rôznych liečiteľoch, cvičili doma každý deň Vojtovu 

metódu. K ľútosti či sebaľútosti však vedená nebola. Aj preto už v mladom 

veku dosiahla toľko, čo sa mnohým zdravým nepodarí za celý život. Doma 

funguje bez vozíka, keď má prejsť viac ako sto-dvesto metrov, tak ho využije. 

Za povinnosťami jazdí na vlastnom aute prispôsobenom na ručné ovládanie. 

Ako dobrovoľníčka sa angažuje v občianskom združení Slovenská spoločnosť 

pre spina bifida a/alebo hydrocefalus (SBAH), ktorá pomáha ľuďom s rázštepom 

chrbtice integrovať sa do spoločnosti. „Chodievam na tábory s deťmi, na 

chatu na Rematu. Na Slovensku je asi okolo 200 ľudí s týmto postihnutím. 

Presné čísla sa však ťažko odhadujú, nie všetci sú v združení,“ zdôrazňuje. 

ŠPORT, 23. 12.2008 

Hoci už bailandový ošiaľ dávno opadol, Košičan Peter Vidašič netancuje 

o nič menej. Práve naopak. Svojej vášni obetuje celé súkromie a pracuje aj 

s telesne postihnutými. Jeho hlavnou snahou bolo od začiatku pri práci s vozičkármi 

čo najviac sa priblížiť k normálnemu zdravému tancovaniu. Sám preto 

strávil na vozíčku množstvo hodín. „Skúšal som, čo sa vlastne s ním dá robiť, 

spoznával som ho. V živote som predtým užší kontakt s telesne postihnutými 

nemal a s vozíkom už vôbec nie. Zistil som, že sa s ním dá dokázať veľmi veľa, 

v podstate vám svojím spôsobom úplne nahradí nohy.“ Ľudia u nás v podstate 

takýto tanec vôbec nepoznali. Tým, že sa objavil v médiách a toľko sa o ňom 

začalo hovoriť, prvými reakciami bola ľútosť. To je však samozrejmé. Toho roku 

sa nám už, našťastie, podarilo obrátiť to celé tak, že verejnosť začína vnímať 

aj drinu, ktorá je za tým a ľútosť vystriedala radosť z pekného kultúrneho zážitku." 

KOŠICKÝ KORZÁR, 19. 12. 2008 

V Kanade sa jednému z najdemokratickejších športov venuje viac ľudí 

ako hokeju, hovorí o curlingu jeden z jeho prvých nadšencov na Slovensku 

Pavel Kocian. Počas jedného zápasu hráč vo vysokom nasadení pozametá 

asi 2,5 kilometra ľadu a pri tréningu z nás leje rovnako ako z iných športovcov. 

„Curlingu sa u nás venujú aj športovci z iných odvetví, niekedy celé 

družstvá, napríklad florbalisti či volejbalisti. V Bratislave sa nedávno 

predstavil prvý vozičkársky tím, kde hrá aj čerstvá strieborná stolná tenistka 

z paralympiády v Pekingu Alena Kánová či lukostrelec Imrich Lyócsa,“ 

hovorí Pavel Kocian. A dodáva, že ak niekoho tento šport nadchol, 

môže sa prihlásiť v jednom z desiatich registrovaných klubov na Slovensku, 

napríklad v Martine, Poprade, Trnave, Modre či Bratislave. 

ČASOPIS MARKÍZA, 11. 12. 2008

Naši tenisti na vozíku, ktorí sa v súčasnosti pripravujú 

na letný vrchol – Svetový pohár v anglickom 

Nottinghame – už majú čiastočne zabezpečené 

finančné pokrytie svojej účasti. Peniaze, 

aj v podobe symbolického šeku, im v priestoroch 

Národného tenisového centra (NTC) odovzdali 

slovenská tenisová jednotka Dominika Cibulková 

a poslankyňa Národnej rady SR Iveta 

Radičová. Obe dámy prispeli rovnakou sumou, 

a tak je náš tenisový tím bohatší o 4000 eur. 

D. Cibulková sa pre podporu tenistov - vozičkárov 

rozhodla hneď po návrate z Austrálie, kde 

sa prvý raz v kariére prebojovala v dvojhre 

do grandslamového osemfinále. Dar od dvoch 

úspešných žien prevzali slovenskí reprezentanti 

Jozef Felix a Dávid Chabreček. Zástupcom médií 

na centrálnom dvorci Sibamac arény NTC predviedli, 

ako hrajú tenis na vozíku reprezentanti, 

ktorí majú v Nottinghame ambície čo najlepšie 

obstáť v konkurencii najlepších tímov sveta. Svoj 

progres potvrdili aj v septembri v Pekingu, kde 

sa slovenským tenistom podarilo prvýkrát v histórii 

vyhrať zápas v dvojhre i vo štvorhre na paralympijských 

hrách. 

Finančná injekcia pre tenistov na vozíčku 

RÔZNE 

Na spoločnej snímke zľava Jozef Felix, Dominika Cibulková, Iveta Radičová a Dávid Chabreček. 

Kemp monoski na Donovaloch 

Športový klub (ŠK) Ďumbier Lopej zorganizoval 

pre záujemcov z radov telesne postihnutých 

športovcov kurz lyžovania na monolyži 

v zimnom stredisku na Donovaloch. Takýto 

kemp je na Slovensku prvou lastovičkou. 

Cieľom bolo ukázať mladým telesne postihnutým 

ľuďom možnosti tohto športu, ktorý je 

náročný najmä na prvú finančnú investíciu 

do výbavy a samotnej špeciálne upravenej 

lyže. ŠK Ďumbier Lopej väčšiu časť nákladov 

na ubytovanie a vleky počas výcvikového 

kempu zabezpečil sponzorsky. 

„Mrzí nás, že je nás málo takýchto vozičkárov 

v lyžovaní. Tak sme urobili takýto 

kemp, aby aj ďalší išli do lyžovania, lebo v zahraničí 

je hrozne silná kategória a na Slovensku 

je to biednejšie. A nás starších by už 

mohli vymeniť tí mladší“, skonštatoval šéftréner 

a účastník zimných paralympijských 

hier Peter Šútor. Ďalší z inštruktorov Ladislav 

Bočkor priamo počas kempu uviedol: „Máme 

štyroch aktuálnych mladých ľudí, ktorí 

majú záujem o lyžovanie. Sme tu tretí deň 

a každý deň sú veľmi pekné výsledky. Každý 

deň sa zlepšujú, máme z toho veľkú radosť.“ 

Rádio Regina oslovilo aj niektorých nádejných 

adeptov tohto športu. Vozičkárka Lucia: 

„Jednoznačne adrenalínový šport, taký akčnejší, 

strašne veľa pohybu. Tam človek vlastne 

prvýkrát asi pochopí, ako má fungovať ten 

kontakt medzi mozgom a telom, čo treba 

s tým telom robiť, aby monolyža fungovala 

tak, ako má.“ 

Aktivity ŠK Ďumbier Lopej týmto nekončia. 

Podľa L. Bočkora by radi zorganizovali v lete 

športový pobyt bicyklovania pre vozičkárov, 

čím by chceli posunúť mladých ľudí bližšie 

k športu. 

Najväčšou položkou v rozpočte sú ZPH 2010 

V polovici januára sa uskutočnilo 

úvodné tohtoročné zasadanie Výkonného 

výboru Slovenského paralympijského 

výboru (SPV). Predseda 

SPV Ján Riapoš zhodnotil paralympijský 

rok 2008, v ktorom nám najväčšiu 

radosť pripravili medailisti z Pekingu. V programe 

rokovania, však dominoval plán činnosti 

s návrhom rozpočtu na rok 2009, zabezpečenie 

prípravy zimných športovcov v prebiehajúcej sezóne, 

ako aj príprava účasti Slovenského paralympijského 

družstva (SPD) na ZPH vo Vancouvri, ktoré 

sa budú konať o rok. 

V činnosti SPV sa v úvode roka tradične sústreďuje 

pozornosť najmä na finančné zabezpečenie 

účasti zimných športovcov na podujatiach 

Svetového a Európskeho pohára, ako aj MS 

v bežeckom lyžovaní (21. 1. - 1. 2. - Vuokatti, Fínsko) 

a MS v zjazdovom lyžovaní (19. 2 - 1. 3. - 

Gangwon-Do, Kórea), kde je každoročne problém 

s prefinancovaním výjazdov (športové zväzy nedisponujú 

dostatočnými zdrojmi). V tomto roku je 

to zvýraznené významnosťou sezóny, po ktorej sa 

v apríli uzatvoria rebríčky a na základe umiestnenia 

športovcov IPC rozhodne o pridelení počtu 

miesteniek pre jednotlivé krajiny na ZPH 2010. 

Tieto hry a príprava na ne bude pre SPV prioritou 

po celý rok a v rozpočte sa plánuje, že z celkových 

výdavkov vo výške približne 1,2 mil. eur bude nutné 

zabezpečiť už v tomto roku skoro jeden milión. 

Rozpočet, ktorý zahŕňa prípravu, materiálne vybavenie 

a samotnú účasť vo Vancouvri, je súčasťou 

predloženého „Projektu ZPH Vancouver 2010“ na 

MŠ SR, ako aj žiadosti o dotáciu na rok 2009. 

V pláne na rok 2009, sú okrem tradičných športových 

podujatí organizovaných SPV alebo športovými 

zväzmi (ako napr. Paralympijský deň v Kováčovej, 

Slovakia Open v tenise na vozíku a v stolnom 

tenise, Slovakia Cup vo volejbale a v plávaní) 

aj finále EP v zjazdovom lyžovaní v Jasnej či Memoriál 

Kataríny Brandoburovej v streľbe. Okrem 

toho sú naplánované dve valné zhromaždenia 

SPV a slávnostný galavečer „Prišiel náš čas stať sa 

legendou“ 30. marca v novej budove SND v Bratislave. 

Už siedmym ročníkom bude pokračovať 

„Kampaň na kolesách proti rakovine“, ktorá sa 

tentoraz zameria na zvýraznenie pohybovo aktívnej 

časti projektu. Jeho cieľom je súťaživou formou 

pritiahnúť a zapojiť školskú mládež do pohybu 

na kolesách a kolieskách. Novým prvkom 

bude aj súťaž miest v počte zapojených obyvateľov 

a v prekonanej nasčítanej vzdialenosti, dosiahnutej 

na stacionárnych bicykloch. Súčasťou 

projektu, tak ako po minulé roky, bude organizovanie 

zbierky na podporu výskumu boja proti 

rakovine (doteraz SPV vyzbieralo a poukázalo 

5,5 mil. Sk). V návrhu rozpočtu na krytie všetkých 

aktivít SPV sa počíta s jeho vyrovnaným príjmom 

a výdavkami, kde najväčšou položkou je už spomínaná 

príprava a predbežné výdavky na účasť 

na X. ZPH. 

Výkonný výbor zobral taktiež na vedomie informáciu 

o súčasnom stave v príprave a zabezpečení 

zástupcov zimných športov a schválil návrh finančného 

zabezpečenia TOP tímu ZPH do samotných 

hier, ktorý predložil vedúci štábu. Ten zahŕňa 

priame výdavky na prípravu a tzv. sociálny program 

pre členov SPD 2010. Predpokladá sa, že SPD 

2010 bude mať 15 až 20 športovcov, ku ktorým je 

možné doplniť 10 až 15 členov realizačných tímov, 

vrátane vedenia výpravy. Podrobnejšie sa prípravou, 

zabezpečením a logistikou účasti zaoberali 

členovia Štábu ZPH Vancouver na posledných 

dvoch zasadnutiach a to 19. novembra 2008 

a 9. februára tohoto roku. Konštatovalo sa na nich, 

že v príprave pretrvávajú problémy, avšak všetko 

úsilie sa sústreďuje na dosiahnutie dobrých výsledkov 

v seriáli Európskeho a Svetového pohára, 

ale najmä na MS. Doterajšie výsledky našich športovcov 

aj ich postavenie v oficiálnych rebríčkoch 

IPCAS nasvedčujú tomu, že pri stabilizácii podmienok 

môžeme mať stále najvyššie ambície a prvé 

zimné zlato, možno už aj z najbližších ZPH, nemusí 

byť nedosiahnuteľným snom. Pre dosiahnutie 

tohto cieľa je potrebne ešte vykonať veľký kus práce. 

SAMUEL ROŠKO, 

generálny sekretár SPV a vedúci štábu ZPH 2010 

23

PARALYMPIONIK

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?