PARALYMPIONIK

Piatok • 8. 8. 2008 • Číslo 4 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
Paralympionici
si prevzali
menovacie dekréty
v Senci
s. 12 – 13
Viera Mikulášiková:
K narodeninám medailu
s. 4 – 5
Atény 2004:
Návrat do kolísky
s. 8 – 9
Tenis na vozíku:
Na ceste k vrcholu
s. 6 – 7

EDITORIÁL
Valné zhromaždenie SPV schválilo nomináciu
Valné zhromaždenie (VZ)
Slovenského paralympijského
výboru (SPV) schválilo v sobotu
28. júna v Dome športu v Bratislave
nomináciu na XIII. paralympijské
hry, ktoré sa v dňoch
6. – 17. septembra uskutočnia
v Pekingu. Výprava, ktorú tvorí
jej vedenie, športovci a členovia
realizačných tímov bude
mať vrátane troch náhradníkov
69 členov. Reprezentovať
SR bude v metropole Číny
35 športovcov + jeden zdravý
(R. Mitošinka), ktorý je pilotom
cyklistického tandemu. Nominácia
bola predložená na
schválenie VZ Výkonným výborom
SPV na základe predloženej
nominácie riadnych členov
– Slovenského zväzu telesne
postihnutých športovcov
(SZTPŠ) a Sekcie nevidiacich
a slabozrakých športovcov Slovenska
(SNSŠS). Celkove bude
mať Slovensko zastúpenie v 10
športoch. Jediným problematickým
bodom bolo jazdectvo,
ktoré bolo na VZ schválené
s podmienkou v dôsledku nejasností
okolo akreditácie koňa.
Napokon sa do stanoveného
termínu podarilo všetky náležitosti
doriešiť a táto disciplína
zažije na PH slovenskú premiéru.
Vedúci výpravy: Samuel Roško
Zástupca vedúceho výpravy:
Peter Hamaj Administrátori:
Juraj Štefák, Margita Homolová
Lekár výpravy: František Pisarčík
Paralympijský atašé: Peter
Čaplický Tlačový atašé: Zuzana
Wisterová.
Atletika
Športovci (5): Andrej Germič,
Adrián Vaško, Hana Kolníková,
Marek Margoč, Július
Hutka. Realizačný tím (3): Pavel
Bílik, Pavol Madár, Ján Surgáč.
Boccia
Športovci (2): Martin Strehársky,
Róbert Ďurkovič. Realizačný
tím (2): Martin Gabko,
Daniel Hamšík.
Cyklistika
Športovci (3+1): Rastislav Tureček,
Vladislav Janovjak, Patrik
Chlebo Pilot: Róbert Mitošinka.
Realizačný tím (3): Branislav
Režnák, Jaroslav Štvrtecký, Eugénia
Turečková.
Jazdectvo
Športovci (1): Katarína Jobbágyová.
Realizačný tím (3):
Viktória Ondrušová, Helena
Hanková, András Marosi.
Lukostreľba
Športovci (3): Imrich Lyócsa,
Vladimír Majerčák, Miroslav
Kačina. Realizačný tím (2): Josef
Mihalco, Ľuboš Húska.
Plávanie
Športovci (3): Margita Prokeinová,
Viera Mikulášiková, Karin
Petrikovičová. Realizačný
tím (2): Ivan Šulek, Daniela Šipošová.
Stolný tenis
Športovci (10): Alena Kánová,
Ján Riapoš, Rastislav Revúcky,
Oľga Barbušová, Ladislav
Gáspár, Richard Csejtey, Ján
Koščo, Peter Mihálik, Miroslav
Jambor, Andrej Meszáros. Realizačný
tím (4): Ján Bezecný,
Ján Lackovič, Roman Cibulka,
Peter Behul. Náhradnící (2):
Marián Bystričan, Ľuboš Dobrotka.
Streľba
Športovci (3): Veronika Vadovičová,
Jozef Široký st., Radoslav
Malenovský. Realizačný
tím (2): Jozef Široký ml., Dušan
Malenovský.
Tenis
Športovci (3): Jozef Felix, Marek
Gergely, Dávid Chabreček.
Realizačný tím (1): Peter Rusňák
Tlak na lavičke
Športovci (2): Mária Bartošová,
Ľuboš Janček. Realizačný
tím (1): Michal Čapla. Náhradník
(1): Milan Gabrhel.
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY!
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského
výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď
pošlite najneskôr do 15. septembra 2008 na adresu: Slovenský
paralympijský výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný
lístok uveďte Vašu adresu a telefonický kontakt.
Traja výhercovia získajú ceny od Slovenského paralympijského
výboru.
Vážení čitatelia,
vo chvíli, keď listujete v tejto prílohe, zostáva do
slávnostného otvorenia XIII. paralympijských hier
necelý mesiac. Posledné dni boli na Slovenskom paralympijskom
výbore naozaj hektické, nakoľko sme
uzatvárali nomináciu do Pekingu, zabezpečovali
kompletnú výbavu športovcov a nevyhnutnú administratívu.
Máme však za sebou už aj prvý zo
slávnostných predparalympijských okamihov - preberanie
menovacích dekrétov. Tento rok sa uskutočnilo
v príjemnom prostredí Slnečných jazier
v Senci (dočítate sa na s.
12 – 13). Ten druhý na nás
iba čaká. V záhrade Prezidentského
paláca zložíme
28. augusta sľub do rúk
prezidenta SR. Hneď na
druhý deň už naša 69-
členná výprava naberie
kurz Peking.
Aj keď v paralympijskom
športe nie sú medaile
to jediné, čo nás
športovcov zaujíma, predsa
len veríme, že budeme minimálne takí úspešní
ako pred štyrmi rokmi v Aténach. V kolíske športu
sme vtedy získali 12 medailí, z toho 5 zlatých. Viacerí
z nás si vybojovali právo obhajovať tieto cenné
kovy. Jednou z nich je plavkyňa Viera Mikulášiková,
o plánoch ktorej si môžete prečítať na s. 4-5. Tenis
na vozíku nepatril dosiaľ medzi športy, v ktorých by
sme si robili najvyššie ambície. Forma Jozefa Felixa,
ale i ďalších hráčov nás oprávňuje k optimizmu, že
tento šport našiel už aj na Slovensku správnu cestu
k vrcholu (s. 6-7). V seriáli spomienok na predchádzajúce
letné hry sa vraciame práve k Aténam 2004
(s. 8-9). Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej
je druhým domovom viacerých našich športovcov.
Prečo je to tak, sa okrem iného dozviete z rozhovoru
s jeho riaditeľom Myrónom Malým (s. 16-17).
V kolobehu udalostí sme stihli aj slávnostne inaugurovať
poštovú známku, prvýkrát vydanú pri príležitosti
konania PH (s. 10).
Do odchodu na paralympiádu nás čaká ešte veľké
množstvo práce. Všetci sa však už tešíme na
krásne a nezabudnuteľné okamihy, ktoré tieto hry
dobrej vôle a ľudskej spolupatričnosti každé štyri
roky prinášajú. Ďakujeme Vám za podporu a držte
nám aj naďalej palce.
Víťazíme aj vďaka vám!
Akú medailu vybojovala na PH
2004 v Aténach plavkyňa Viera
Mikulášiková?
A: zlatú
B: striebornú
C: bronzovú
SÚŤAŽ Z JÚNOVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
PhDr. Ján Riapoš
predseda SPV
Správna odpoveď na otázku, kde sa budú konať jazdecké súťaže počas XIII. paralympijských hier, je A (v Hongkongu).
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch víťazov. Prvú cenu – sadu pohárov s logom SPV - získava ALENA KOVÁROVÁ, Na Záhumní 13, 900
51 Zohor. Druhú cenu, tričko s maskotom SPD Peking 2008, vyhráva MILAN JAŠUŠÁK, Novozámocká 15, 960 01 Zvolen. Tretia cena, sada krémov
značky Daylong, poputuje na adresu: JANA VELOCHOVÁ, Hviezdoslavova 638/10, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom. Gratulujeme!
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA - PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva Šport
press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: JUDr. PAVEL ŠÍPKA. Šéfredaktor: ZDENO
SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Zodpovedná za prílohu: BARBORA ŽIAČIKOVÁ.
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Korektor: JURAJ PODOLAN. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín. Uzávierka:
6. AUGUSTA 2008. Foto archív SPV. Samostatne nepredajné.
3

PROFIL
PAVOL KUBIŠ
K oslavám narodenín
aj medaila?
VIERA MIKULÁŠIKOVÁ uvažuje, že po Pekingu ukončí aktívnu plaveckú kariéru
Zdravotné problémy plavkyne Viery
Mikulášikovej, ktorá bude v Pekingu štartovať
na svojej tretej paralympiáde, sa
začali už po narodení. Ako novorodenec
dostala otravu krvi. Tá spôsobila, že sa
jej rozpadla hlavica bedrového kĺbu ľavej
nohy. Choroba jej zasiahla aj sánku. Ako
dvojročnú ju operovali,
ale neprinieslo
to úspech.
Napriek obmedzenej pohyblivosti,
pretože postihnutú nohu
má o sedem centimetrov kratšiu
ako pravú, sa časom vypracovala
na úspešnú paralympijskú
reprezentantku. Keď sedí, nijaký telesný
hendikep si na nej ani nevšimnete. Objaví sa až
vtedy, keď začne krívať. Pred štyrmi rokmi si
z Atén priviezla striebornú medailu a nemalé
ambície má i v Číne.
Medaily z Atén a Durbanu
„Ako dieťa som chodievala často plávať. Na
Pasienkoch si ma ako päťročnú všimla trénerka
telesne postihnutých plavcov Daniela Šipošová,
ktorá ma viedla až po paralympiádu v Sydney.
VIERA MIKULÁŠIKOVÁ
Narodená: 4. 9. 1981 v Bratislave
Prehľad úspechov:
ME 1997 a 1999 - 4. miesto na 50 m voľný spôsob
PH 2000 Sydney – 4. miesto na 100 m prsia
ME 2001 Štokholm - 3. miesto na 50 m voľný
spôsob a na 200 m polohové preteky
V roku 2003 vytvorila svetový rekord na 50 m motýlik
PH 2004 Atény - 2. miesto na 50 m voľný spôsob,
5. miesto na 100 m voľný spôsob, 7. miesto na
400 m voľný spôsob, na 100 m prsia ju diskvalifikovali
MS 2006 Durban - 3. miesto na 100 m prsia
Po nej sa mi začal venovať Martin Sadloň.
Po aténskej paralympiáde som takmer
rok netrénovala, následne sa ma trénersky
ujal Gabriel Baran,“ hovorí členka
športového klubu J&T Sportteam.
Pod Sadloňovou taktovkou sa výrazne
zlepšila už po trištvrte roku. Ovocie tejto
spolupráce zbierala v Aténach, kde skončila
druhá na 50 m voľný spôsob. „Nie
som nostalgická. Z medaily som sa tešila
pár hodín. Je to minulosť, idem ďalej, aj keď musím
priznať, že pocity na stupni víťazov boli nádherné.
Grécki diváci však boli o niečo chladnejší
ako tí austrálski. Z tohto pohľadu som mala fantastický
zážitok z finálovej účasti na 100 m prsia
na paralympiáde v Sydney. Atmosféra v hľadisku
tam bola neopísateľná,“ spomína Viera.
V Aténach ju však v súťaži na 100 m prsia čakalo
nemilé prekvapenie. Z vody jej totiž vybehla
päta, čo má na svedomí jej hendikep,
s akým bola vo svojej kategórii jediná, a rozhodcovia
ju diskvalifikovali za delfínový kop. Pre štýl
jej zobrali medailu aj dva roky predtým na majstrovstvách
Európy. V určitom sklamaní a v emóciách
sa vyjadrila, že už prsia súťažne nikdy nebude
plávať. Aký paradox. O dva roky neskôr na
svetovom šampionáte v juhoafrickom Durbane
skončila v tejto disciplíne bronzová!
Konkurencia sa rozrastá
„Pod vedením trénera Barana som zmenila
techniku, začala som technicky prakticky od začiatku.
Dosť mi to pomohlo,“ vysvetľuje zaujímavý
zvrat vo svojej športovej kariére. V Pekingu
bude štartovať v piatich súťažiach – na
100 m voľný spôsob, 100 m prsia, 100 m motýlik,
200 m polohové preteky a 50 m voľný spôsob.
„Tajne dúfam, že sa do finále prederiem vo všetkých.
Spokojná budem minimálne s troma až
štyrmi finálovými účasťami. Nechám sa však prekvapiť.
Verím si aj v prsiarskej disciplíne, i keď sa
trocha bojím, že mi noha vybehne z vody.“
4

PROFIL
Rovnako ako vo všetkých individuálnych i kolektívnych
športových odvetviach aj v plávaní
sa konkurencia a špička pred pekinskou paralympiádou
riadne rozrástla. Podľa očakávania
sa v nej objavili najmä čínski športovci, v ženskom
plávaní však vyskočili i Američanky. „Moja
skupina patrí k najslabším postihnutiam, nad
klasifikáciou niektorých ,prípadov‘ v nej však iba
možno krútiť hlavou,“ dodáva.
Bratislavská rodáčka súťažne pláva od štrnástich
rokov. „Premiérové vrcholné podujatie
som absolvovala na svetovom šampionáte na
Malte v roku 1994, na ktorom som ako benjamín
skončila najlepšie na deviatej priečke. Plávanie
ma drží nad vodou. Neviem si bez neho
predstaviť život. Po paralympiáde v Pekingu
však na deväťdesiat percent skončím so súťažnou
kariérou. Štyrikrát do týždňa som v bazéne
dvakrát denne, to sa popri práci stíhať nedá,“
zdôrazňuje absolventka odboru špeciálna
pedagogika na Pedagogickej fakulte
UK v Bratislave.
S prípravou pomohla
Martina Moravcová
Na druhej strane však
s úsmevom dodáva, že v období,
keď bola doma a netrénovala,
ju mama vyháňala
na plaváreň, pretože
bola nervózna. Štúdium na
vysokej škole ukončila vlani
v septembri a keďže paralympiáda
je prioritou, bude
otázku svojich pracovných
aktivít riešiť až po návrate
z Číny. Taktiež koketuje
s myšlienkou na operácie.
V takom prípade by
jej museli natiahnuť nohu
Viera Mikulášiková si najviac
cení striebro z aténskej
paralympiády. Rozšíri svoju
medailovú bilanciu v Pekingu?
a dať umelý kĺb. Takéto operačné zákroky v zahraničí
„koštujú“ i okolo 25-tisíc eur, hľadá
však ešte prijateľnejšie riešenie na Slovensku.
V záverečnej príprave na paralympijské hry
v Pekingu, na ktorých vytvorí plavecký tím spolu
s Margitou Prokeinovou a Karin Petrikovičovou,
strávila tri týždne v americkom Dallase. Sústredenie
jej tam pomohla vybaviť naša najúspešnejšia
plavkyňa Martina Moravcová. Keďže
na Slovensku nie je jednoduché v letných
mesiacoch nájsť vhodný bazén na prípravu, zaberala
i na sústredení v Slovinsku.
Keďže pekinská paralympiáda sa uskutoční
v skoršom termíne ako boli sydneyské či aténske
hry, v Číne ju zastihne i oslava narodenín.
Bolo by pekné, pokiaľ by si najkrajší darček v podobe
medaily dala v Pekingu sama.
STRIEBORNÁ SPOMIENKA NA ATÉNY
Pod Akropolou zachraňovala plavecké
renomé Slovenska, ktoré
predtým získalo v Atlante
i v Sydney po štyri medaily,
až v záverečný deň vo svojej
poslednej zo štyroch
aténskych
disciplín – na
50 m voľný
spôsob. Stalo
sa tak v pondelok
27. septembra
2004.
„Na medailu
som si začala veriť
už v rozplavbe,
v ktorej som si vytvorila
,osobák'. Pred
ňou som však bola
dosť nervózna. V samotnom
finále, do ktorého
som postúpila s druhým
najlepším časom, som už bola
pokojná. Povedala som si, že
už to musí prísť, že sa domov bez
medaily nemôžem vrátiť,“ podelila
sa pred necelými štyrmi rokmi
o striebornú radosť.
Počas nástupu na slávnostný ceremoniál v juhoafrickom Durbane, kde v roku 2006 vybojovala bronzovú medailu.
FOTO ROMAN BENICKÝ ARCHÍV SPV
5

PREDSTAVUJEME ŠPORTY
FRANTIŠEK PISARČÍK
Na správnej ceste k vrcholu
POSTAVENIE SLOVENSKÝCH HRÁČOV
V MEDZINÁRODNOM REBRÍČKU ITF
(k 21. júlu 2008)
34. Jozef FELIX
49. Marek GERGELY
57. Dávid CHABREČEK
Naše družstvo po triumfe v druhej skupine Svetového pohára na Novom Zélande v roku 2004.
Tenis na vozíku sa hrá na všetkých kontinentoch a jeho základy položil
v roku 1986 B. Parks v USA. Na Slovensku má už pätnásťročnú tradíciu.
Prvé kontakty s týmto športom telesne postihnutých športovcov sa u nás
udiali počas športových hier vozičkárov, organizovaných Spoločnosťou pre
pomoc paraplegikom v Bratislave, keď na pozvanie MUDr. D. Studenej
k nám prišli predviesť túto hru vtedajšie top hráčky svetového rebríčka
Chantal Vandierendoncková a Ellen de Langeová, neskoršia manažérka ITF
pre vozičkársky tenis.
Jozef Felix sa po krátkej odmlke opäť predviedol vo výbornej forme na Slovakii
Open. Naše najhorúcejšie tenisové želiezko v pekinskom ohni.
Za účasti asistenta svetovej federácie
tenisu na vozíku J. Donkera sa
počas súťaží vozičkárov v areáli Slovana
Bratislava odohral prvý turnaj
v tenise na vozíku. Bolo to v roku
1993 a jeho víťazom sa stal M.
Brychta, krorý hral finále s P. Bódym.
Zároveň svetová vozičkárska federácia
v uvedenom roku ponúkla Slovensku
účasť na prestížnom podujatí
World Team Cup, obdobe Davisovho
pohára v rakúskom Villachu. Slovensko
sa tak dostalo do veľkej rodiny
tejto nádhernej hry. Na podujati
nás vtedy reprezentovali M. Rybár
a P. Bódy. Hrali na bežných vozíkoch
a mali možnosť vidieť absolútnu
svetovú špičku. Pomoc zo strany svetovej
federácie bola nezištná a na
Slovensku sa objavuje prvý tenisový
vozík P. Bódyho – s podporou
M. Vajdu. Neskôr nám Ellen de Langeová
venovala ďalší vozík pre rozvoj
tohto športu u nás. Počas daviscupového
stretnutia Slovensko –
USA v Bratislave venovala americká
tenisová federácia tenisový vozík,
ktorý je základom pre tréning a napredovanie
neskoršieho reprezentanta
T. Masaryka.
ZO SATELITU
VYHĽADÁVANÝ TURNAJ
S tenistami na vozíku začal spolupracovať
v roku 1993 aj autor tohto
článku, ktorý neskôr v spolupráci
s vedením TJ Slávia Právnik zorganizoval
prvý medzinárodný turnaj v tenise
na vozíku v Bratislave pod názvom
Slovakia Open. Tento turnaj sa
neskôr dostal z pozície satelitného
turnaja do súčasnej ITF 2 série a je
vyhľadávaným podujatím pre najlepších
hráčov a hráčky z celého sveta.
Štartovali na ňom okrem iných aj
paralympijský víťaz z Atén v roku
2004 R. Ammerlaan, bývalá svetová
jednotka R. Mollier, hráči z Japonska,
Malajzie, USA, Čile, Brazílie, JAR,
Austrálie, N. Zélandu a z takmer
všetkých európskych krajín. V roku
2007 sa turnaj presťahoval do areálu
TJ Slávie STU Bratislava, pričom nebola
prerušená kontinuita turnaja.
Stalo sa tak vďaka promptnej a konštruktívnej
spolupráci Slovenského
zväzu telesne postihnutých športovcov
(SZTPŠ). Slovenského tenisového
zväzu (STZ) a Slávie STU.
Okrem spomínaných hráčov P. Bódyho
a M. Rybára sa postupne začalo
tomuto športu venovať čoraz viac
hráčov ako R. Soviš, V. Lednár a J. Felix,
ktorí reprezentovali Slovensko na
Svetovom pohári (SP) a zároveň posunuli
túto hru na kvalitatívne vyššie
stupienky. Svetová vozičkárska federácia
ocenila tieto skutočnosti a Slovensko
dostalo počas Svetového pohára
v Holandsku cenu za rozvoj tenisu
na vozíku. Začala sa aktívna
spolupráca so zdravými tenistami
a reprezentačný trénerom sa stal
P. Ondris, ktorý previedol našu reprezentáciu
cez kvalifikáciu na SP v New
Yorku. Neskôr s reprezentáciou spolupracovala
a reprezentačnú trénerku
robila E. Lukačovičová. V tomto
období sa naši hráči pohybovali okolo
prvej stovky svetového rebríčka.
Zásadnú zmenu priniesla aktivita
Š. Tvarožka, vďaka ktorej vznikol tenisový
oddiel tenistov-vozičkárov
TTP Reblok Bratislava. Začala sa cieľavedomá
práca s mladými tenistami,
najmä s D. Chabrečkom a J. Feli-
6

PREDSTAVUJEME ŠPORTY
xom, ktorí sa neskôr stali oporami
našej reprezentácie a zároveň tento
klub vychoval aj doposiaľ našu jedinú
tenistku na vozíku J. Valentovú.
Na tomto mieste je potrebné spomenúť
aj vznik ŠK Altius a začiatok
tenisovej kariéry M. Gergelyho pod
vedením M. Gabka. Výkony týchto
troch hráčov a ich postupné zlepšovanie
sa vo svetovom rebríčku sú výsledkom
dobrej spolupráce s medzinárodnou
tenisovou federáciou, ktorá
maximálne podporovala tento
šport formou juniorských tenisových
kempov.
Z NOVÉHO ZÉLANDU
MEDZI ELITU
Slovensko sa v minulosti zúčastňovalo
SP od roku 1993 nepretržite
a po ročnej pauze v roku 2003, keď
sa zmenil systém súťaže vytvorením
dvoch šestnásťčlenných svetových
skupín, sa cestou voľnej karty ITF dostalo
až do finále druhej svetovej
skupiny. V nej v roku 2004 na Novom
Zélande po nezabudnuteľnom
výkone a víťazstve nad Argentínou
postúpilo ako víťazný tím do prvej
svetovej skupiny. Odvtedy je slovenský
tenis na vozíku vďaka výborným
výkonom našich hráčov v elitnej
skupine. Tento stav sme potvrdili aj
v tomto roku v Taliansku, kde
sme zopakovali historicky najlepšie
umiestnenie – 10. miesto.
Uvedené úspechy sú spojené
s prácou Š. Tvarožka, ktorý ako reprezentačný
tréner priviedol tento
tím k spomínaným úspechom a v roku
2004 sa premiérovo predstavili
naši tenisti aj na letnej paralympiáde
v Aténach. Reprezentovali nás
J. Felix a D. Chabreček. Po PH v Aténach
sa reprezentačným trénerom
stal P. Vykukel a pod jeho vedením
naši tenisti obhájili svoje pozície na
SP v Brazílii a Švédsku. V súčasnosti
je reprezentačným trénerom P. Rusňák,
pod ktorého vedením sa slovenskí
reprezentanti M. Gergely,
D. Chabreček a J. Felix priamo kvalifikovali
na XIII. paralympijské hry
v Pekingu, čo je obrovský úspech
nášho tenisu na vozíku. Navyše, naši
hráči si postupne získavajú rešpekt
na turnajoch v zahraničí.
Uvedené skutočnosti by nebolo
možné dosiahnuť bez korektnej
a dobrej spolupráce so Slovenským
paralympijským výborom (SPV),
SZTPŠ a STZ. SZTPŠ vytvára v rámci
svojich možností adekvátne podmienky
pre tenistov formou podpory
na medzinárodných turnajoch,
každoročne organizuje majstrovstvá
SR a v tomto roku podporil aj česko –
slovenský okruh turnajov pre českých
a slovenských hráčov v Piešťanoch.
Stará sa o zabezpečenie nových
tenisových vozíkov a je hlavným
garantom nášho najväčšieho
podujatia – tenisového turnaja Slovakia
Open, zaradeného do medzinárodného
kalendára ITF NEC
Wheelchair Tennis Tour.
Tento turnaj podporuje aj STZ,
ktorý v rámci vyhlasovania tenistu
roka, vyhlasuje aj kategóriu tenistuvozičkára.
Je to výsledok filozofie ITF,
že tenis je iba jeden a práve tenis na
vozíku bol jedným z prvých športov
telesne postihnutých športovcov,
ktorý bol plne integrovaný medzi
športy zdravých športovcov. SZTPŠ
zároveň podporuje účasť nášho zástupcu
na rokovaniach Anuálneho
generálneho mítingu ITF, konaného
počas Svetového pohára, takže je
FOTO DUŠAN BARBUŠ
Paralympijskú premiéru zažije v Číne 22-ročný Marek Gergely.
stále v kontakte s vedením ITF a naše
názory sú rešpektované zo strany
medzinárodnej federácie. V súčasnosti
túto funkciu zastáva F. Pisarčík,
ktorý je zároveň aj riaditeľom
turnaja Slovakia Open.
POMOHLI AJ ZDRAVÍ
TENISTI
Spolupatričnosť zdravých a telesne
postihnutých tenistov si uvedomili
aj také osobnosti slovenského
tenisu ako K. Habšudová, ktorá aktívne
spolupracovala s našou reprezentáciou
a jej rady boli veľmi prospešné.
Ale tiež Ľ. Kurhajcová, ktorá
pomohla M. Gergelymu pri zaobstaraní
nového tenisového vozíka, podpora
D. Hrbatého J. Felixovi a v neposlednom
rade aj verejné ocenenie
a obdiv nad výkonmi tenistov
vozičkárov z úst D. Hantuchovej pri
posledom vyhlasovaní tenistu roka.
Neodmysliteľnou súčasťou tenisu
na vozíku na Slovensku je aj osoba
Doc. Ing. M. Nemca CSc., ktorý nezastupiteľne
podporuje tenistov a svojimi
aktivitami, myšlienkami a radami
výrazne prospieva k progresu
tohto športu u nás. Je dlhoročným
predsedom organizačného výboru
turnaja Slovakia Open a šíriteľom
vozičkárskeho tenisu v slovenskej tenisovej
verejnosti.
Slovensko v tenise na vozíku zatiaľ
nedosiahlo na absolútny vrchol,
ale myslím si, že sme na správnej
ceste, aby sa tak stalo. K tomu je potrebné
urobiť ešte veľa obetavej, zatiaľ
dobrovoľnej práce a úspechy sa
Tenisový vozík pre Tomáša Masaryka (vľavo dolu) odovzdali zástupcovia
americkej tenisovej federácie počas zápasu Davisovho pohára medzi Slovenskom
a USA v Bratislave.
Dávid Chabreček skončil na PH 2004 v Aténach už v prvom kole. V Pekingu
si trúfa na lepší výsledok.
určite dostavia. Je potrebné myslieť
na vyhľadávanie hlavne mladých
a perspektívnych hráčov, obnoviť
prácu v oblasti ženskej kategórie,
vytvoriť systém domácej súťaže,
aplikovať pozitívne a odskúšané
medzinárodné skúsenosti na naše
pomery. Ak sa nám to podarí, tak
nemám obavy o existenciu a úspechy
tenisu na vozíku na Slovensku
do budúcnosti. Keď sa nám podarilo
za 15 rokov dostať tam, kde sme,
a naša krajina má trojnásobné zastúpenie
na PH 2008 v Pekingu, dokážeme
urobiť pre tento šport ešte
viac a Slovensko sa dočká podobných
úspechov, ako má tenis našich
zdravých.
To sa určite nezaobíde bez podpory
našich priateľov a sponzorov, ktorým
patrí v mene našich hráčov
úprimné poďakovanie a som presvedčený,
že zostanú aj naďalej verní
myšlienke podporovať tenis na vozíku
aj v budúcnosti. Veď tenis telesne
postihnutých nie je charita, ale obdivuhodný
športový výkon, kde je
potrebné skombinovať športové
majstrovstvo, koordináciu pohybu
na vozíku s odohratím loptičky a navyše
vyrovnať sa s hendikepom. Je
to úžasná vec pre telesne postihnutých
športovcov, ktorá im vytvára
podmienky na nový plnohodnotný
život, sebarealizáciu, nové priateľstvá,
spoznávanie krajín a v neposlednom
rade aj možnosť konfrontovať
a vylepšovať svoje majstrovstvo
v súbojoch s inými hráčmi.
Je logické, že súťaže tenistov-vozičkárov
plne kopírujú súťaže zdravých
tenistov, vrátane turnajov Masters.
Je potešiteľné, že Slovensko je
medzi svetovou elitou a má možnosť
vylepšiť si svoje medzinárodné
postavenie na paralympiáde v Pekingu.
Verím, že naši mladí hráči
urobia všetko, čo bude v ich silách
a úspechy na seba nenechajú dlho
čakať. Som pri tomto športe od jeho
počiatku, poznám genézu tohto
športu u nás a potenciál našich hráčov.
Preto viem, že získať úspech
v takom športe ako je tenis, je nesmierne
ťažké. Napriek tomu som
optimista a želám našim hráčom čo
najlepšie výsledky.
AUTOR JE KOORDINÁTOROM TENISU
NA VOZÍKU NA SLOVENSKU
7

RETRO
PAVOL KUBIŠ
Päťnásobná zlatá radosť
Spomienky na účinkovanie slovenských športovcov na letných paralympijských hrách: ČASŤ III. - ATÉNY 2004
Medailovú bilanciu krajín na XII. letnej paralympiáde v Aténach (17. - 28. septembra 2004) suverénnym spôsobom vyhrala Čína, ktorej športovci
získali 141 medailí. Pred tohtoročnými hrami v Pekingu tak všetkým súperom hodili rukavicu. Slováci si pod Akropolou vybojovali dvanásť
medailí, z toho päť zlatých.
Naši medailisti. Zľava hore: Miroslav Mitaš, Richard Csejtey, Viera Mikulášiková, Ladislav Gáspár, dole Rastislav Revúcky, Alena Kánová, Ján Riapoš,
Marek Margoč, Rastislav Tureček, Imrich Lyócsa a Július Hutka.
PREDSEDA V ČIERNOM
TRIČKU
Ako predseda Slovenského
paralympijského
výboru si
vybral voľno a v Aténach
bol raritou. Ján
Riapoš bol totiž jediným
šéfom národného
paralympijského výboru,
ktorý zbieral medaily na športovisku.
Slovenskú hymnu hrali
v Aténach prvý raz 21. septembra
2004 práve jeho zásluhou. V zápase
o postup zo skupiny s Brazílčanom
Espondolom síce prehrával
0:2 a 11:12 v treťom sete, odvrátil
však aj mečbal a otočil na
3:2! V slovenskom semifinále vyradil
rovnako najtesnejším výsledkom
Rastislava Revúckeho
a vo finále zdolal Kórejčana
Gong-Jong Kima 3:1. „Dosiahol
som svoj cieľ, pre túto chvíľu sa
oplatilo bojovať,“ povedal šťastný
J. Riapoš.
Na finálový súboj si však obliekol
čierne tričko. V Sydney 2000
sa totiž prvá hymna hrala na počesť
cyklistu Radovana Kaufmana,
ktorý o rok neskôr podľahol
rakovine. J. Riapoš venoval zlato
aj jeho pamiatke. Spolu s R. Revúckym
si vybojoval striebro v súťaži
družstiev a to by možno ako
šéf SPV najradšej dal cyklistovi
Vladislavovi Janovjakovi, ktorý oň
prišiel po pozitívnom dopingovom
teste svojho vodiča Juraja
Petroviča.
GÁSPÁR SA DOČKAL
Po víťaznom finále v kategórii
TT10 sprevádzali stolného tenistu
Ladislava Gáspára nezabudnuteľné
emócie. Po dvoch strieborných
a dvoch bronzových medailách
z Atlanty a Sydney siahol na
najcennejší kov a na Slovensku sa
stal „Paralympionikom desaťročia“.
Keď vo finále zdolal 3:1 Švéda
Anderssona, v hľadisku ho
podporovala takmer celá výprava.
Nečudo, Laci je veselá kopa a bol
v podstate maskotom výpravy.
„V semifinále proti Číňanovi
Ge i vo finále proti Švédovi Anderssonovi
som nastúpil proti súperom
s postihnutím ruky, obaja
hrali ľavou. Pre mňa ako ,nohára'
Slovenská paralympijská výprava v Aténach.
to bolo ťažšie, obaja sa ma snažili
za stolom ,rozhodiť',“ poznamenal
stolný tenista s vrodenou deformáciou
nohy. Operovali mu ju
trikrát, má nehybný členok.
V Aténach stáli pri ňom všetky
hviezdy. Vo štvrťfinále sa vyhol
Španielovi Ruizovi, proti ktorému
nevie zahrať. Nakoniec však vyhral
všetkých šesť duelov, v ktorých
stratil iba dva sety.
GULIARSKY VELIKÁN
MARGOČ
Prišiel, videl, zvíťazil. To platilo
o iba 128 cm vysokom guliarovi
Marekovi Margočovi, ktorý však
v kategórii do 145 cm bol velikánom.
Vyštudovaného ekonóma
nahovoril na vrhačské disciplíny
otec – bývalý oštepár. Paralympiádu
v hode štvorkilovou guľou
vyhral výkonom 10,13 m z tretej
série. S výnimkou druhej, v ktorej
ho na chvíľu predstihol Nemec
Langer, bol najlepší v ostatných
piatich sériách. „V Aténach som
chcel vylepšiť môj svetový rekord
10,22 m. Na tréningoch som ho
viackrát prehodil, no v súťaži som
zaostal o deväť centimetrov,“
povedal M. Margoč. Vyznal sa, že
viac mu vonia oštep, ten však
v jeho kategórii v aténskom programe
chýbal.
TUREČKOVA HANDBIKOVÁ
DUPĽA
V Aténach mali premiéru cyklistické
preteky handbikov, ktorých
prevody telesne postihnutí
športovci poháňajú rukami. Na
kopcovitej ceste vo štvrti Vouliagmeni
zvádzal náročné súboje
Rastislav Tureček. Niekdajší juniorský
majster republiky v zápasení
zostal na vozíku po autohavárii
v roku 1993. V horúčave to
v cestných pretekoch na 28 km
bola riadna zaberačka. „Tú námahu
je ťažké k niečomu prirovnať.
Radosť je však silnejšia ako
vyčerpanie a únava, splnil sa mi
sen,“ vravel R. Tureček po zisku
zlata. Skúsenejšieho Švajčiara
Webera zdolal o sekundu. Ku zlatu
pridal aj striebro v časovke na
5,5 km. Do polovice trate viedol,
ale v zákrute musel svoju rýchlu
jazdu pribrzdiť, čo využil Rakúšan
Etzlstorfer.
8

RETRO
Strieborná radosť stolnotenisového páru Riapoš-Revúcky.
LYÓCSOVO ZLATÉ OVOCIE
Vo finále lukostreleckej súťaže
v kategórii stojacich na dvanásť
výstrelov sa s Poliakom Lezanským
držali bok po boku. Obaja
dosiahli po 103 bodov. Rozhodoval
k. o. rozstrel. Poliak v ňom
napriahol luk ako prvý. Trafil
päťku. „Vedel som, že ku zlatu
mám veľmi blízko. Bol som presvedčený,
že horší výstrel ako
šestku nedám,“ vravel po súťaži
prešťastný rodák z Moldavy nad
Bodvou Imrich Lyócsa. Trafil osmičku!
„Takýto napínavý súboj
som v kariére ešte nezažil,“
zdôraznil. Ku bronzu zo Sydney
2000 tak pridal zlato. Ovocie vypestoval
vo vlastnej záhrade,
pretože na tej si vybudoval strelnicu.
V semifinále vyradil pomerom
104:92 obhajcu zlata
Tae-Sung Ana z Kórejskej republiky.
MEDAILOVÁ BILANCIA KRAJÍN
1. Čína 141 (63 – 46 – 32)
2. Veľká Británia 94 (35 – 30 – 29)
3. Kanada 72 (28 – 19 – 25)
4. USA 88 (27 – 22 – 39)
5. Austrália 100 (26 – 38 – 36)
6. Ukrajina 55 (24 – 12 – 19)
30. SLOVENSKO 12 ( 5 – 3 – 4)
Marek Margoč na stupni víťazov po triumfe vo vrhu
guľou.
Úmorné horúčavy, ktoré panovali v Grécku, kosili najmä maratóncov.
SLOVENSKÍ MEDAILISTI V ATÉNACH
ZLATO
JÁN RIAPOŠ ★ stolný tenis, vozičkár ★ dvojhra
LADISLAV GÁSPÁR ★stolný tenis, stojaci ★dvojhra
MAREK MARGOČ ★ atletika ★ vrh guľou
RASTISLAV TUREČEK ★ cyklistika, handbike ★ cestné
preteky
IMRICH LYÓCSA ★ lukostreľba, stojaci ★ súťaž jednotlivcov
STRIEBRO
JÁN RIAPOŠ, RASTISLAV REVÚCKY ★ stolný tenis, vozičkári
★ štvorhra
RASTISLAV TUREČEK ★ cyklistika, handbike ★ časovka
VIERA MIKULÁŠIKOVÁ ★ plávanie ★ 50 m voľný
spôsob
BRONZ
ALENA KÁNOVÁ ★ stolný tenis, vozičkárka ★ dvojhra
RICHARD CSEJTEY ★ stolný tenis, stojaci ★ dvojhra
RICHARD CSEJTEY, MIROSLAV MITAŠ ★ stolný tenis,
stojaci ★ štvorhra
JÚLIUS HUTKA ★ atletika ★ vrh guľou
FAKTY Z PH 2004
POČET ŠPORTOVCOV: 3 806
POČET KRAJÍN: 135
ŠPORTOVÉ ODVETVIA: 19
DIVÁCI: predaných 850.000 vstupeniek
MÉDIÁ: 3 103
FOTO ROMAN BENICKÝ
9

SPOLOČENSKÉ AKCIE
Paralympionici krstili poštovú známku
Prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej
republiky uzrela svetlo sveta
poštová známka, ktorá bola vydaná
pri príležitosti konania XIII. paralympijských
hier v Pekingu. Slovenský paralympijský
výbor pripravil v spolupráci
so svojím generálnym partnerom
SPP, Slovenskou poštou a Slovenskou
spoločnosťou olympijskej
a športovej filatelie jej slávnostnú
inauguráciu, ktorá sa uskutočnila
6. júna v priestoroch EXPO clubu
na bratislavskom výstavisku Incheba.
Autorom tejto známky je akademický
maliar Igor Piačka, ktorý od
roku 2002 pripravil už v poradí dvanástku
poštovú známku so športovou
tematikou. V spektre slovenskej
známkovej tvorby predstavuje
jeho grafika výraznú osobitosť, keďže
spája šport s obdivom ku krajine,
umeniu a kultúre. Dominantou
motívu paralympijskej známky je
protéza dolnej končatiny v športovej
obuvi, postavená na Veľkom
čínskom múre, ktorý symbolizuje
miesto konania tohtoročných hier.
Ide v poradí o druhú známku
s paralympijským motívom v krátkom
časovom úseku, nakoľko v roku
2005 už bola vydaná emisia
s názvom Cyklista. Známka však nebola
vydaná pri príležitosti konania
PH, ale k celkovým úspechom, ktoré
dosiahli slovenskí paralympionici
od roku 1994, kedy sa prvýkrát zúčastnili
vo farbách Slovenskej republiky
na paralympiáde. Znázorňuje
športové majstrovstvo paralympijského
víťaza zo Sydney 2000
v dráhovej cyklistike, dnes už nebohého,
Radovana Kaufmana, pričom
jeho postava na bicykli je spojená
s metaforou okrídleného jazdca.
Autorom tejto známky je tiež
I. Piačka.
Pred početným publikom sa
okrem predsedu SPV Jána Riapoša
zhostili krstu známky čínskou ryžou
predseda predstavenstva SPP Philippe
Boucly, jej autor I. Piačka, zástupca
Slovenskej pošty Martin
Vančo, radca Veľvyslanectva Čínskej
ľudovej republiky a naši športovci,
ktorí nás budú reprezentovať na
nadchádzajúcej paralympiáde –
Margita Prokeinová, Katarína Jobbágyová
a Ladislav Gáspár.
Ocenili sme najlepšie detské kresby
V bratislavskom Primaciálnom paláci sa 3. júna
udeľovali ceny za najlepšie detské kresby v súťaži
profesora Karola Ondreičku „Mesiac detskej tvorby“,
ktorú každoročne organizuje Združenie Korytnačky
v spolupráci s Nadáciou SPP a Slovenským
paralympijským výborom (SPV). Z tejto súťaže vzišiel
maskot Slovenského paralympijského družstva
na troch posledných paralympiádach, naposledy
dráčik Drago, ktorí bude slovenských športovcov
sprevádzať v Pekingu. Počas slávnostného aktu bolo
udelených viacero ocenení. Udeľovala sa aj cena
SPV, ktorú víťazovi odovzdal predseda Ján Riapoš.
FOTO ROMAN BENICKÝ
10

PH 2008 PEKING
Slávnostné chvíle
paralympionikov
Členovia Slovenského paralympijského družstva Peking 2008
zažili v nedeľu 27. júla na Slnečných jazerách v Senci rušný deň.
V priestoroch hotela Senec absolvovali v dopoludňajších hodinách
antidopingovú kontrolu, skúšku oblečenia a následne si prevzali
všetky potrebné veci, s ktorými pocestujú do metropoly Číny. Krátko
popoludní ich čakal slávnostný akt prevzatia menovacích
dekrétov, ktoré im odovzdávali zástupcovia partnerov Slovenského
paralympijského výboru (SPV) a čestní hostia tejto spoločenskej
udalosti. Nechýbal ani V.I.P. turnaj v tenise a program vyvrcholil
benefičným koncertom „Na kolesách ...Tour 2008“, ktorý je súčasťou
VI. ročníka celoslovenskej kampane „Na kolesách proti
rakovine“.
1
2
Strelec Jozef Široký st. (vpravo) sa už medzi antidopingovými a krajčírskymi skúškami pohyboval ako ostrieľaný matador (foto 1). Andrej Meszáros
a Peter Mihálik, ktorí absolvujú v Pekingu svoju paralympijskú premiéru, si radšej dali poradiť (foto 2).
3
4
Úvod slávnostného okamihu patril najvyššiemu predstaviteľovi SPV. Ján Riapoš zaželal všetkým paralympionikom, aby im forma kulminovala
práve v Pekingu a pretavili ju na cenné kovy (foto 3). Ako prvý si prevzal menovací dekrét za prítomnosti čínskeho veľvyslanca na Slovensku pána Chen
Jianfu vedúci výpravy Samuel Roško (foto 4).
5 6
Prestávky medzi preberaním menovacích dekrétov vyplnili modelky a modely z Trenčína, ktorí predviedli prítomným kompletné kolekcie slávnostného, voľnočasového
a športového oblečenia, v ktorom sa slovenská výprava predstaví na paralympijských hrách, ako aj obuv renomovaných značiek Gabor a Nike.
(foto 5,6)
12

PH 2008 PEKING
7 8
Stolnotenisový veterán Ján Koščo sa teší už na svoje štvrté hry (foto 7). Naopak, Katarína Jobbágyová cestuje na paralympiádu prvýkrát. Jej disciplína
– jazdectvo – si na rozdiel od ostatných súťaží rozloží svoj stan v Hongkongu (foto 8).
9
10
Zástupcovia partnerov ahostia SPV sa v dopoludňajších hodinách preháňali po hotelových kurtoch v rámci V.I.P. turnaja v tenise (foto 9). Víťaznú trofej
si napokon odniesol riaditeľ MSC Suzuki Slovensko Ľubomír Habala. Spoločnosť Suzuki je automobilovým partnerom slovenských paralympionikov
(foto 10).
11
Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj ďalší vzácni hostia - predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš (druhý zľava) a predseda predstavenstva
spoločnosti Zentiva Alexander Černák (tretí zľava), ktorí sú zároveň členmi Čestného predsedníctva SPV (foto 11). Na spoločnej fotke chýbajú iba boccisti
a časť tenistov a plavcov, ktorí si plnili svoje športové povinnosti na súťažiach v zahraničí (foto 12).
12
13 14
Dôstojnú bodku za úspešným paralympijským dňom v Senci dal koncert „Na kolesách ... Tour 2008“, ktorý sa konal na opačnom brehu Slnečných jazier v príjemnom
prostredí tunajšieho amfiteátra. Na koncerte opäť vystúpili bez nároku na honorár viaceré známe spevácke osobnosti (foto 13, 14).
FOTO: ROMAN BENICKÝ
13

BOLI SME PRI TOM
Pacienti v NRC Kováčová športovali
Slovenský paralympijský výbor
opäť participoval na športových
hrách pacientov v Národnom rehabilitačnom
centre (NRC) v Kováčovej,
ktoré sa uskutočnili v dňoch 12.- 13.
júna. V ústave, ktorý funguje od roku
1987 (vtedy sa uskutočnil nultý ročník),
sa tieto športové hry konajú každoročne.
Okrem pacientov, ktorí sú
v súčasnosti v odbornej starostlivosti
tunajšieho zdravotníckeho personálu,
si každoročne prichádzajú zašportovať
aj viacerí bývalí pacienti
NRC. Súťažia však v osobitných kategóriách,
aby boli dodržané objektívne
kritériá hodnotenia športových výkonov.
Pacienti sú počas hier rozdelení
nielen podľa zdravotnej dispozície,
ale i podľa veku. Súťaží sa tradične vo
viacerých atletických disciplínach, ale
aj v lukostreľbe, tenise, stolnom tenise,
vzpieraní, basketbale, slalome
vozičkárov a v ďalších druhoch športov.
Každoročne prichádzajú športujúcich
pacientov povzbudiť aj slovenskí
paralympionici, z ktorých mnohí
vďačia za svoj návrat do života práve
tomuto zdravotníckému zariadeniu.
Paralympionici medzi deťmi v Maríne
Stalo sa už peknou tradíciou, že slovenskí
paralympionici zavítajú na Medzinárodný deň
detí do liečebného ústavu Marína v Kováčovej.
Aj tohto roku potešili jeho malých pacientov
bohatým kultúrnym programom a rôznymi
súťažami. Nádejní športovci si mohli napríklad
vyskúšať svoje umenie za zeleným stolom
v konfrontácii s paralympijským víťazom
Jánom Riapošom (foto 1). Najlepších v jednotlivých
súťažiach odmeňoval generálny sekretár
Slovenského paralympijského výboru Samuel
Roško (foto 2).
FOTO ROMAN BENICKÝ
1 2
14

ROZHOVOR
STANO ŠČEPÁN
Riaditeľ NRC v Kováčovej Myrón Malý tvrdí: „Liečime telo aj dušu“
Pokojný, vľúdny, rozvážny a vyrovnaný. Ako
človek, ktorý v živote veľa videl a kadečo zažil aj
na vlastnej koži. Ako človek, ktorý pozná hodnotu
ľudského života, intenzitu ľudskej bolesti, ale aj
silu nádejí. Ako človek, ktorý pomáha nachádzať
stratené túžby a snaží sa sceliť rozstrapkané zdravie...
MYRÓN MALÝ po celý život pomáha ľuďom
postihnutým osudom – vrátiť sa do života...
TRÉNINGY S PLACHÝM
Vaše meno Myrón evokuje starogrécku mytológiu...
Je to grécke meno, veď sochár Myrón urobil
sochu slávneho Diskobola. Ale inšpirácia rodičov
pri mojom mene vyvierala z toho, že otec bol
grécko-katolícky kňaz a Myrón bol svätec východného
obradu.
Spomenuli ste Diskobola. Mali ste k atletike
blízko?
Venoval som sa jej aktívne, ale neboli to hody
ani vrhy, behával som 800, 1000 a 1500 m.
V Bratislave som už ako stredoškolák zažil na
Mladej garde Evu Lehockú-Gleskovú, jej trénera
Pavla Gleska, Máriu Faithovú-Mračnovú, Evu
Šuranovú a ďalších, ktorí ma inšpirovali. Lenže
škola sa skončila a ja som sa nedostal na lekársku
fakultu do Bratislavy ani do Košíc. Napokon
som predsa len v Košiciach začal študovať
veterinárne lekárstvo. Plukovník Líška zo mňa
urobil sparinga Jozefovi Plachému. Ten si síce
robil so mnou na dráhe, čo chcel, ale tréner trval
na tom, že nemôže trénovať sám.
Nelákala vás športová kariéra?
Vedel som, že tadiaľ cesta nevedie. Musel som
sa rozhodnúť, či to skúsim na dráhe, alebo budem
v živote robiť niečo iné. Vybral som si štúdium.
Po roku som si znova podal prihlášku na
lekársku fakultu v Bratislave aj v Košiciach. Neprijali
ma. Ale na Karlovej univerzite v Prahe, našťastie,
áno.
VZŤAH K MEDICÍNE
Kde sa zrodil váš nezlomný záujem o medicínu?
V Bratislave, kde som študoval na strednej
zdravotníckej škole. Chodievali sme na prax do
nemocníc na Mickiewiczovu aj na Hlbokú a povedal
som si, že to je krásne povolanie. Úprimne
som obdivoval múdrych profesorov, ktorí dokázali
ľuďom pomôcť.
Zákonite to však už v mladom veku
Riaditeľ NRC Kováčová Myrón
Malý: „Viem pochopiť všetkých,
ktorým zo športových snov ostanú
nanajvýš len prechádzky s deťmi.
Ale sebaľútosť je krokom k rezignácii.
Naším poslaním je,
okrem iného, nepripustiť ju. Aj
keď ani u nás zázraky nerobíme,
často ich dokážu
vykresať samotní
pacienti“.
Cesty z beznádeje
museli byť aj každodenné stretnutia s ľudskou
bolesťou...
Samozrejme, ale aj výchova z domu ma viedla
k poslaniu pomáhať. Otca som síce stratil už
v dvanástich rokoch, ale vzhľadom na môj „kádrový“
pôvod som nemal možnosť si v štúdiu vyberať.
Ponúkali mi učňovské školy, strednú banícku,
geológiu, ale ja som si vybral strednú zdravotnícku
školu a následne medicínu.
Ste povahou húževnatý, tvrdohlavý typ?
Neverím síce na znamenia, ale som Baran. Dokážem
ísť za cieľom, ale mojím hendikepom je,
že nedokážem viac vecí robiť súčasne. Skôr sa
zameriam na splnenie jednej úlohy a po nej nasleduje
ďalšia. Dnes majú ľudia širší záber a súčasne
sa snažia splniť aj viac cieľov.
Nezlákala vás Praha natrvalo?
Po skončení školy som mal možnosť ostať
v Prahe, ale chcel som sa vrátiť na Slovensko.
Žiaľ, bol to práve rok, keď končili umiestenky.
Vďaka kádrovým spisom som začínal ako väzenský
lekár v Leopoldove. Po polroku však ideológovia
zistili, že s mojím kádrovým profilom nemôžem
žiaduco prevychovávať odsúdených
a dostal som sa na najvýchodnejší cíp republiky,
do Uliča. Tam som slúžil aj s manželkou ako obvodný
lekár tri roky.
Bolo to náročné?
Samozrejme. Najbližšia nemocnica bola odtiaľ
35 km. V zime som si bežne pripínal na nohy lyže
– bežky a ani v lete som sa všade nedostal autom.
Musel som vedieť mnoho činností, od zašívania
rán, cez pôrod, až po záchranu pri infarkte.
Ale necítil som to ako krivdu. Pobyt v Uliči mi ako
mladému lekárovi veľa dal. Prinútil ma na sebe
pracovať a stále študovať. Hovorí sa, že každý lekár
má za sebou svoj cintorín. Ani ja som nedokázal
vždy každému pomôcť. To sa, žiaľ, stáva aj
v dnešnej dobe.
NA RÁZCESTÍ OSUDU
Vy sám ste však v istej chvíli potrebovali pomoc...
Mal som na východe autohaváriu. Šoféroval
som sám. Dnes už to môžem
povedať, hoci moja mama by tomu
nikdy neverila, bol v tom aj
alkohol. Chytil som mikrospánok
a narazil som v noci do
odstaveného valca. Výsledkom
boli ťažké zranenia
bedrového aj kolenného
kĺbu. Vtedy som sa prvý
raz v živote stretol s rehabilitáciou.
Odoslali
ma na Moravu do Hrabyně,
do tamojšieho rehabilitačného
ústavu, kam chodievali aj slovenskí
pacienti. Tam som asi po mesiaci zistil, že
rehabilitácia má svoj význam, ale aj to, že ide
najmä o tvrdú prácu na sebe samom. Uzdravuje
nielen telo ale aj myseľ.
Našli ste nový priestor na sebarealizáciu?
Prišla ponuka, či by sme tam nechceli aj s manželkou,
tiež lekárkou, nastúpiť do práce. Nerozmýšľali
sme. Sľúbili sme, že prídeme. Presťahovali
sme sa na Moravu, kde sme ostali osem rokov.
Porobili sme si atestácie a vycvičili sme sa
v rehabilitácii. Mali sme dobrú školu priamo
v praxi.
Ako ste sa dostali do Kováčovej?
Náhle. Mal som už v Hrabyni funkčné miesto,
keď zrazu prišla ponuka, že je pred dokončením
rehabilitačný ústav v Kováčovej. Súdruhovia
z ministerstva zdravotníctva naznačili, že by sme
mali pôsobiť doma, že treba pripraviť ústav v Kováčovej
na činnosť. V roku 1985 sme prišli ešte
na stavbu. Ubytovali sme sa na slobodárke, „presadili“
sme deti do nového prostredia. Intenzívne
sme ich podporovali v športe. Xenia robila osem
rokov krasokorčuľovanie, bola dokonca majsterkou
Slovenska v mladších žiačkach. Igor robí
športy mne už menej sympatické a nebezpečné
– potápanie a paraglajding.
Cítili ste istú satisfakciu za roky kádrového šikanovania?
Nestíhal som to vnímať. Ústav začal prevádzku
koncom roku 1987. Dovtedy sme ho museli
pripraviť materiálne, prístrojovo a najmä personálne.
Príchod v predstihu bol výhodou, pretože
mnohé veci sme vedeli ovplyvniť. Aj architektonické
bariéry. Pacienti na vozíčkoch mali mať napríklad
pôvodne umývadlá vo výške očí. Rovnako
dôležité bolo personálne naplnenie ústavu, presviedčanie
ľudí, že má nové centrum rehabilitácie
svoj zmysel a hlavne perspektívu. Napokon
aj samotná obec spočiatku váhala, či nebude odrazu
plná invalidov. Bojovali sme aj s predsudkami.
Tie bariéry sme postupne odstraňovali
nielen v ústave, ale aj medzi ľuďmi. Trpezlivo
sme vysvetľovali a presviedčali o potrebe bezbariérových
prístupov aj do obchodov, na poštu či
do reštaurácie. Sám najlepšie viem, že na vozíku
sa môže ocitnúť každý jeden z nás. Nevieme deň
ani hodinu.
ROZVOJ CENTRA
Sotva ste sa stali riaditeľom centra, o pozíciou
ste prišli. Nebolo to deprimujúce?
Menovali ma do funkcie riaditeľa v roku 1987,
ale po trištvrte roku som bol odvolaný. Nespĺňal
som kádrový profil. Klasika. Bol som však pohltený
prácou, nevnímal som to až tak bolestne. Začalo
sa ma to viac dotýkať až vtedy, keď sa malo
Prof. MUDr. Myrón Malý, PhD.
Narodený: 15. apríla 1947 v Prešove
Vzdelanie: Lekárska fakulta Karlovej univerzity v Prahe
Počet detí: 2 (Igor a Xénia)
Profesijná dráha: Pracoval v Leopoldove, Snine, v Uliči. V rokoch
1976 až 1984 v rehabilitačnom ústave v Hrabyni. Od
roku 1985 pôsobí v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.
Jeho riaditeľom bol v roku 1987 a je ním znova
od roku 1993 až dodnes
Záľuby: opera, opereta, knihy, spánok
Životné krédo: „Dôveruj ľuďom, oplatí sa to“.
16

ROZHOVOR
centrum rozvíjať. Chcel som, aby sa Kováčová dostala
do povedomia vzdelávacích inštitúcií, lenže
kým nemáš niečo pred menom a za menom,
mnohí s tebou rokujú s dešpektom. Začal som
pracovať na kandidatúre. V duchu doby vtedy
o mojom záujme rozhodovala stranícka bunka –
zložená z údržbára, sanitára a robotníčky. Našťastie,
dali mi odporúčanie a aj okresný výbor
strany súhlasil. Potom to už bolo našťastie len
na mne, aj keď som na obhajobách dostal okrem
iného otázku, načo vám tie tituly budú na dedine?
Malo to však význam, dnes vyučujeme u nás
fyzioterapeutov a aj lekári chodia k nám na stáže
a sústredenia.
Kde ste sa prvý raz stretli s paralympionikmi?
Bolo to ešte na Morave. Mali sme tam v ústave
športové hry, ktoré založil veľký propagátor športu
telesne postihnutých, primár Viliam Knapek.
Patril k najlepším odborníkom v Európe, prijala
ho aj anglická kráľovná. Skutočne žil pre tento
šport. Inšpiroval ma aj prístup riaditeľa v Kladruboch,
MUDr. Kříža. Keď som prišiel do Kováčovej,
presadzoval som okrem liečenia pacientov
aj ďalší rozmer rehabilitácie. Šport a rekreačnú
výchovu. Je to nová vízia pre ľudí, ktorí sa náhle
ocitnú na rázcestí svojho života. Začiatky boli
ťažké. Neveril mi ani personál, ani pacienti, ba
ani domorodci.
Napokon ste uspeli. Možno aj vďaka manželke,
hoci to bolo zložitejšie, ako si vieme predstaviť.
Napokon ako takmer všetko vo vašom živote...
Manželka Eva sa významne podieľala na programe
otvorenia Národného rehabilitačného
centra. Po opakovaných operáciách mozgu je od
roku 1990 invalidnou dôchodkyňou. Sama však
nikdy neabsolvovala rehabilitačnú liečbu v Kováčovej,
ale vždy ma podporovala. Keď sme pripravovali
nultý ročník našich športových hier, zapojilo
sa desať pacientov. Na dvadsiatom ich už
bolo 150, plus ďalší, ktorí sa prichádzajú s nami
podeliť o skúsenosti zo svojho „nového“ života.
NOVÝ ROZMER ŽIVOTA
Čím „infikujete“ pacientov v poúrazových stavoch,
aby športovali?
Prichádza k nám veľa mladých ľudí, ktorí predtým
športovali. Mali prirodzenú túžbu vrátiť sa
na športoviská, len nevedeli ako. Často to už nebolo
možné vo svojom športe. Ponúkali sme im
atletiku, tenis, basketbal, lukostreľbu, volejbal
a stolný tenis, ktorý sa stal dominantným. Je totiž
najviac dostupný pre tréningové možnosti. Ja
sa však neviem napríklad vynadívať na basketbal
Počas vlaňajších športových hier, keď preberal symbolický kľúč od automobilu Suzuki Swift.
vozičkárov. Pacientov neustále povzbudzujeme:
Tebe to dobre ide, mohol by si to skúsiť aktívnejšie.
V minulosti sme zháňali kontakty na jednotlivé
športové zväzy. Organizácia pre hendikepovaných
športovcov u nás nebola. Začali sme vysielať
našich postihnutých športovcov na Hrabynské
športové hry. Prvý rok sa išli pozrieť, potom
sa vrátili s diplomom, a na ďalší rok už aj s medailou.
Najviac rezonovali osobné príklady takých
nadšencov ako Ján Riapoš a v zimných športoch
svojho času Karol Mihok, ktorý bol mojím
pacientom ešte na Morave.
Lenže nie vždy sa podarí naplniť túžby postihnutých
športovcov. Majú svoje limity aj neúspechy.
Dokážete vo vnútri akceptovať ich sklamania?
S každým človekom sa u nás pracuje individuálne.
Niekedy je to nesmierne ťažké. Je nezmyslom
každého tlačiť do športovej aktivity, ale snažíme
sa nájsť im nový rozmer života. Najlepšie
v kombinácii práce, aj niečoho navyše. Napríklad
športu. Potvrdzuje sa, že najlepšie výsledky dosahujú
ľudia, ktorí sú úspešní vo svojich profesiách
a zamestnaniach – Gitka Prokeinová, Alenka
Kánová, Ján Riapoš a mnohí ďalší. Viacerí riadia
svoje vlastné malé firmy a aj vďaka tomu
majú iný postoj a inú zodpovednosť k životu aj
k sebe. Väčšina úrazov súvisí s vlastným pričinením.
Menej je takých, ktoré zapríčinil niekto iný.
Čo je ťažšie? Renovovať psychiku alebo telo?
S priateľom Jánom Riapošom, predsedom Slovenského paralympijského výboru, ktorého NRC Kováčová
vrátilo po havárii v roku 1993 späť do života.
FOTO ROMAN BENICKÝ a ARCHÍV SPV
Samozrejme, je to individuálne. S telom je to
možno niekedy ľahšie. Najbližší zvyčajne majú
iný názor. Skôr hodnotia telesnú schránku pacienta.
Predstavte si krásneho mladého človeka,
ktorý sa ocitne zo dňa na deň na lôžku - nehybný.
Skákal do vody a ostal na vozíku. Všetky plány,
ktoré mal, sa zrazu zrútia. Nikdy nie je ľahké sa
s tým vyrovnať. Mnohí sa nadlho uzavrú do svojej
bolesti. Napokon sa však predsa len niekomu
aspoň trochu otvoria a začíname liečiť okrem tela
aj dušu. Najlepším pomocníkom sú „starí“ paraplegici,
človek od nich lepšie prijíma informáciu,
než od zdravých. Sú navyše živým dôkazom,
že sa dá žiť aj s hendikepom.
NA PRIEDOMÍ ZÁZRAKOV
Vy sám poznáte čas strávený na vozíku aj trápenie
vo svojom vnútri. Bol to čas nepoddajnosti,
vzdoru alebo sebaľútosti?
Po autonehode mi chýbali pohybové aktivity.
Nedokázal som už zabehnúť žiadnu trať. Hendikep
tam bol, nasledovali operácie, až po výmenu
kĺbov. Je to veľmi ťažké. Viem pochopiť všetkých,
ktorým zo športových snov ostanú nanajvýš len
prechádzky s deťmi. Ale sebaľútosť je krokom
k rezignácii. Naším poslaním je, okrem iného, nepripustiť
ju. Aj keď ani u nás zázraky nerobíme,
často ich dokážu vykresať samotní pacienti.
Patríte k oduševneným fanúšikom slovenských
paralympionikov. Imponujú vám?
Sledujem ich výkony na súťažiach. Žičím im
a obdivujem ich. Som nesmierne rád, keď ich cesty
z vrcholných súťaží, z majstrovstiev sveta či
Európy, vedú do Kováčovej. O návratoch z paralympijských
hier ani nehovorím. Vtedy sa preruší
náš liečebný proces a vítame ich ako víťazov, ktorí
prekonali predovšetkým samých seba. Keď pri
nich sledujem našich pacientov, neraz vidím
zvlhnuté oči. U mnohých cítiť, že v nich niečo
drieme a práve po emotívnych stretnutiach s paralympionikmi
sa ich zatrpknutie zlomí. Je to často
nielen veľmi emotívne, ale aj burcujúce.
Neľutujete, že ste tak veľmi priľnuli práve k rehabilitácii?
Naopak. Liečebná rehabilitácia lieči nielen telo,
ale aj dušu. V tom je krása tohto medicínskeho
odboru, ktorý ma celkom pohltil. Je to tímová
práca. Inak je neefektívna. Okrem odborníkov
v rehabilitácii sú našimi rovnocennými partnermi
príbuzní, priatelia, ich spolužiaci alebo spolupracovníci.
Snažíme sa podchytiť ľudí po úrazoch
a nasmerovať ich k rekreačnej, športovej činnosti.
V Kováčovej začínajú s prvými športovými
krokmi a naši odborníci ich odovzdávajú ďalej do
rúk trénerov, ktorí z najhúževnatejších vykrešú
reprezentantov, úspešných paralympionikov. Je
to dlhá cesta, ale mnohí sa na nej prepracujú ku
skutočným osobnostiam...
17

KAMPAŇ
... a kolesá sa točia ďalej
Celoslovenská kampaň „Na kolesách proti
rakovine“, ktorej hlavným organizátorom je
Slovenský paralympijský výbor, zavítala do
ďalších miest. V Turčianskych Tepliciach, kde
sa akcia konala 15. júna pod záštitou primátora
mesta, vytiahlo kolieskové nemotorové
prostriedky veľké množstvo ľudí, aby touto
aktívnou formou bojovali proti zákernej civilizačnej
chorobe. Na následnom benefičnom
koncerte vystúpili viaceré známe spevácke
hviezdy a skupiny, medzi inými aj Metalinda
(foto 1,2,3). V Dunajskej Lužnej sa v nedeľu
22. júna okrem iného aj spomínalo na speváčku
Evu Máriu Uhríkovú, ktorá bývala v tejto
obci a každý rok akciu obetavo organizovala.
Vlani v decembri podľahla rakovine. Všetkých
účastníkov privítali na futbalovom štadióne,
kde tradične končí symbolická jazda a prebieha
koncert, starosta obce Ladislav Cingel
a predseda SPV Ján Riapoš. Zlatým klincom
programu bolo vystúpenie Jána Kurica a skupiny
Vidiek (foto, 4,5,6). O tri dni neskôr sa
v rodisku zakladateľa kampane a paralympijského
víťaza Radovana Kaufmana v Partizánskom,
„obuli“ do kolies malí i veľkí, aby si takto
uctili jeho pamiatku. Niekoľkými skladbami
prispel k dobrej nálade aj pesničkár Pavel
Elgyütt (foto 7,8). Ako každý rok sa v rámci
športových hier pacientov v NRC Kováčová
uskutočnila aj symbolická jazda okolo areálu
(foto 9). Súčasťou všetkých akcií bola aj
verejná zbierka na histopatologický prístroj
MICROM-mikrodisekčná genomika.
1 2 3
TURČIANSKE TEPLICE
VYZBIERANÁ SUMA: 27 860, 50 Sk
4 5 6
DUNAJSKÁ LUŽNÁ
VYZBIERANÁ SUMA: 61 958, 50 Sk
7 8 9
PARTIZÁNSKE VYZBIERANÁ SUMA: 24 310 Sk KOVÁČOVÁ 2192 Sk
18

VÝSLEDKOVÝ SERVIS
Sedem medailí z Rumunska
V rámci prípravy na XIII. paralympijské hry
v Pekingu sa slovenskí reprezentanti zúčastnili
na 2. ročníku turnaja Romania Cup v stolnom
tenise telesne postihnutých, ktorý sa
uskutočnil v dňoch 12. - 16. júna
v meste Kluž-Napoca. Na
výborne obsadenom turnaji,
na ktorom okrem
Európanov štartovali
aj ázijskí hráči, najmä
z Číny, získali
Slováci spolu sedem
medailí - štyri
zlaté (tri v súťaži
jednotlivcov) a tri
bronzové.
Najúspešnejším
z našich bol Ján
Riapoš, ktorý triumfoval
nielen
v súťaži
jednotlivcov,
ale aj v družstvách
so spoluhráčom
Rastislavom
Revúckym. Zlato v súťaži jednotlivkýň
si pripísali na svoje konto Alena Kánová
a Oľga Barbušová. Tá pridala ešte bronz zo
súťaže open. Dve bronzové medaily si
z rumunského univerzitného mesta
odviezol Richard Csejtey, ktorý
podobne ako O. Barbušová
štartoval medzi stojacimi.
V súťaži družstiev vybojoval
3. miesto spolu s Miroslavom
Jamborom. Všetci
10 stolní tenisti, ktorí nás
reprezentovali na Romania
Cupe, sa predviedli v dobrej
forme pred PH v Pekingu,
kde budú hájiť slovenské
farby.
Potvrdili ju aj na ďalšom
turnaji v nemeckom Wuppertale
(25. - 29. júna), kde
si víťazstvá pripísali O. Barbušová
v súťaži jednotlivkýň
i družstiev a Ladislav Gáspár
v súťaži družstiev. Paralympijský
víťaz z Atén vybojoval aj druhé
miesto v súťaži jednotlivcov.
Bronzovú a striebornú medailu si pripísal
na svoje konto R. Csejtey.
Alena Kánová si trúfa aj Pekingu
na medailu. Pred ôsmimi
rokmi bola v Sydney prvá,
pred štyrmi v Aténach tretia.
Medailová explózia mladých plavcov
Na MS juniorov v plávaní v New
Jersey (USA) v dňoch 18. – 27. júla
vybojovala slovenská výprava 26
medailí, z toho 17 zlatých! Kvarteto
Michal Beracka, Roman Buchta, Ján
Ruml a Miroslav Šušnyák získalo po
štyri zlaté, Gabriel Izsóf pridal päť
strieborných a jednu bronzovú. Bilanciu
uzavrel Dominik Tokár s výsledkom
1-1-2.
Dvojica Roman Buchta a Miroslav
Šušnyák si v USA zopakovala medailovú
žatvu z minuloročných MS
v JAR.
Tenisti sa udržali
v elitnej skupine
Slovenskí reprezentanti v tenise na vozíku sa
v dňoch 8. - 15. júna predstavili v talianskej Cremone
na Svetovom pohári družstiev prvej a druhej
skupiny za účasti 32 krajín. Naši hráči, ktorí bojovali
v elitnej skupine, obsadili rovnako ako v predošlých
dvoch ročníkoch 10. miesto a obhájili
svoje pozície medzi najlepšími 16 tímami sveta.
Po prehre v prvom kole s najvyššie nasadeným
Holandskom 0:3 bojovali o 9. – 16. miesto, kde
porazili Brazíliu a Španielsko zhodne 2:1 a prehrali
v poslednom zápase o konečné 9. miesto s Austráliou
1:2. Zápas sa v dôsledku dažďa musel presunúť
z antuky do haly na tvrdý povrch, ktorý
napokon lepšie „sadol“ protinožcom. Jozef Felix
však dokázal zdolať v priamom súboji svetovú
dvanástku. Okrem neho nás ešte reprezentovali
Marek Gergely a Dávid Chabreček. ITF počas turnaja
potvrdila, že všetci traja si zabezpečili miestenku
na PH 2008 v Pekingu.
J. Felix zároveň triumfoval v dvojhre a štvorhre
na Albarela open v Taliansku (4. - 7. júna) a vo
štvorhre na turnaji v rakúskom Steyri (17. - 20. júla).
Memoriál
Kataríny Brandoburovej
Na streleckom podujatí vo Vištuku sa v dňoch
16. - 19. júla presadili slovenskí paralympionici,
ktorí nás budú reprezentovať v Pekingu. V kategórii
R3-vzduchovka zvíťazil Radoslav Malenovský
pred Veronikou Vadovičovou, ktorá rovnaké
umiestnenie vybojovala v R6 – malorážka ležmo.
Tá zasa zvíťazila v disciplíne R8-malorážka
3x20. R. Malenovský vyhral aj ďalšiu disciplínu
R7-malorážka
3x40. Náš tretí zástupca
v Pekingu –
Jozef Široký st. si
pripísal 2. miesto v
rovnakej disciplíne
a v R6-malorážka
ležmo skončil tretí.
Naša najhorúcejšia
kandidátka na
paralympijskú medailu
medzi strelcami
Veronika Vadovičová.
20

INFOSERVIS
Napísali, povedali o nás
Nominácia na XIII. paralympijské hry v Pekingu je
známa. Valné zhromaždenie Slovenského paralympijského
výboru v sobotu 28. júna schválilo účasť na paralympiáde
v Číne 6. - 17. septembra 35 športovcom.
Slovensko budú reprezentovať paralympionici v desiatich
športoch, predovšetkým medailisti z majstrovstiev
sveta a Európy a paralympijských hier. Najpočetnejšiu
skupinu tvorí desať stolných tenistov. V lukostreľbe
budú štartovať traja športovci a vďaka Vladimírovi
Majerčákovi (na obr.) z Kežmarku bude mať
na XIII. paralympijských hrách v Pekingu zastúpenie aj podtatranský región.
NOVINY POPRAD, 1. júla
Protagonisti akcie „Na bicykloch cez Slovensko za päť dní“.
Slnečné jazerá boli včera centrom paralympionikov. Okrem slávnostného
odovzdávania nominačných dekrétov na paralympijské hry v Senci pokračoval
ďalším koncertom 6. ročník celoslovenskej kampane Na kolesách proti
rakovine, ktorý organizuje Slovenský paralympijský výbor s Nadáciou SPP
a Nadáciou Výskum rakoviny. Tá vyvrcholí 26. septembra v Bratislave po návrate
paralympionikov z Pekingu. V Senci včera popoludní finišovali i účastníci
akcie Na bicykli cez Slovensko za päť dní. V nej na diaľku súťažili dva tímy.
V tíme zdravých nakoniec na poslednú chvíľu museli oželieť účasť
úspešného motocyklistu Jaroslava Katriňáka, a tak do pedálov tlačila iba
trojica - herci Ivan „Tuli" Vojtek a Přemysl Boublík i športový redaktor televízie
Markíza Peter Čambor. Tí absolvovali takmer 400 km po slovenských
cestách severnou trasou z Popradu cez Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Žilinu
či Trenčín. Ich vyzývatelia vozičkári v zložení Ladislav Bočkor, Peter Šútor,
Marián Ligda a Peter Štefanides putovali na handbikoch južnou trasou
cez Brezno, Banskú Bystricu, Dudince, Komárno a Dunajskú Stredu. Obe
výpravy jazdili po cestách druhej triedy a zišli sa naraz v Senci. „Hneď na začiatku
po štarte z Popradu nám pršalo, no dážď nás neodradil. Ani chvíľku
sme nemysleli na to, že by sme preteky vzdali. Od Banskej Bystrice sa už počasie
zlepšilo, na mňa osobne prišla kríza v etape z Dudiniec do Komárna.
Ľudia boli milí, počas cesty nás povzbudzovali. Verím, že akcia splnila svoj
cieľ a spropagovala šport zdravotne postihnutých, " vravel v cieli dvojnásobný
účastník zimnej paralympiády v lyžovaní Peter Šútor. Výnimočnosť
projektu bola aj v tom, že si zmerali sily telesne postihnutí a zdraví súťažiaci.
ŠPORT, 28. júla
V podchode na bratislavskej zastávke MHD Patrónka už funguje bezbariérová
plošina pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. Vyskúšal ju aj predseda
Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš. Plošina má podľa neho
veľmi dobré technické riešenie. „Plošina je technicky naozaj veľmi dobre spravená.
Kvôli bezpečnosti tá rýchlosť prepravy je trošku pomalšia, čiže pokiaľ by
prišiel v úvodzovkách zájazd 40 vozičkárov, tak by to trošku dlhšie trvalo, ale
myslím si, že na tento typ podchodu a frekvenciu vozičkárov, ktorí ju využívajú,
je dostatočným komplexným riešením.“ RÁDIO LUMEN, 13. júla
Pred štyrmi rokmi získal zlato na aténskej paralympiáde. Stal sa stolnotenisovým
šampiónom, ale doma nemal robotu. Ladislav Gáspár (38) dosiahol
v Aténach to, po čom túžil - po štyroch medailách z Atlanty a Sydney získal
svoju piatu, ale najcennejšiu - zlatú. Bol však nezamestnaný. „Dnes som ale
spokojný človek. Mám robotu. Som referentom na oddelení kultúry, mládeže
a športu na Mestskom úrade v Šahách. Robím to, čomu rozumiem a čo mám
rád," hovorí hendikepovaný stolný tenista, ktorý sa narodil s kratšou pravou
nohou. To mu nebránilo
športovať.
Je prvoligovým
hráčom Šiah medzi
zdravými, no
presadzuje sa predovšetkým
medzi
zdravotne postihnutými.
Roku 2005
Gáspára vyhlásili
za slovenského paralympionika
desaťročia.
‚V Pekingu
nemôžem chýbať!"
zaumienil si
po aténskom zlate. „V stolnotenisovej mekke bude chodiť na paralympijské
súboje desaťtisíc divákov. Už je vraj vypredané. Na to sa teším," dodal otec
dvoch detí. Obhajca titulu bude súťažiť medzi stojacimi v skupine TT10. „Najľahšie
postihnutie, najväčšia konkurencia," charakterizuje ôsmy hráč svetového
rebríčka svoju kategóriu. „Do Atlanty som pred dvanástimi rokmi šiel
ako svetová jednotka. Ani som si nepripúšťal, že by som nemohol vyhrať. Bol
som len strieborný a bronzový. V Sydney som chcel zlato v tímoch. Nevyšlo to.
Až v Aténach som skompletizoval zbierku," vravel stolný tenista. Vo včerajšiu
horúcu nedeľu pri seneckých Slnečných jazerách preberal už štvrtý raz menovací
dekrét slovenského reprezentanta na paralympiáde. Štvrtý paralympijský
štart čaká aj plavkyňu Margitu Prokeinovú a stolných tenistov Jána Košču
i Jána Riapoša, šéfa Slovenského paralympijského výboru. Suverénnym
rekordérom vo výprave, ktorá nastúpi na slávnostné otvorenie v Pekingu
6. septembra, je Juraj Štefák. „Idem na svoju ôsmu paralympiádu - pravda,
štyri boli zimné," pripomína dolnokubínsky ortopéd. Pozíciu lekára kumuluje
s postom administrátora výpravy, v ktorej bude 36 športovcov. Z nich 13 zažije
paralympijský debut. Aj jazdkyňa Katarína Jobbágyová, bronzová v drezúre na
ME, ktorej po náročnom hľadaní našli koňa až v Maďarsku.
PRAVDA, 28. júla
22