PARALYMPIONIK

ATLETIKA
ROMAN VÉGH
Na svetovom šampionáte nás reprezentovali traja atléti, priniesli dve medaily
Skvelé výkony šprintérky Hany Kolníkovej
Hana Kolníková s trénerom Jánom Surgáčom a jej medailový úlovok z Nového Zélenadu.
V dôsledku rôznych okolností sa slovenská
výprava zdravotne postihnutých atlétov
na IPC majstrovstvá sveta
v novozélandskom Christchurchi
(21. – 30. januára ) scvrkla na troch
športovcov. Dvojicu telesne postihnutých
vrhačov Miloš Bardiovský a Adrián
Matušík doplnila zrakovo postihnutá
šprintérka Hana Kolníková. Práve ona
vybojovala v behoch na 100 a 200 metrov
dve strieborné medaile!
Dejisko MS postihlo v septembri
minulého roka zemetrasenie.
Uvažovalo sa dokonca
o tom, že sa svetový šampionát
preloží na iné miesto. Organizátori
to nakoniec zvládli, aj keď
menšie otrasy sa tejto oblasti nevyhli ani počas
pobytu atletickej elity z celého sveta (Pozn.
po MS postihlo Christchurch ďalšie ničivé zemetrasenie).
Celkovo štartovalo na šampionáte
1100 športovcov zo 78 krajín a padlo tam
57 svetových rekordov. Najúspešnejšou krajinou
sa stala Čína. Druhé miesto obsadili športovci
Veľkej Británie, tretí boli Rusi.
KEĎ ZAÚRADUJE CHOROBA
Slovenskú výpravu však od začiatku sužovali
zdravotné problémy Bardiovského a Matušíka.
„Museli brať antibiotiká, respektíve dlhšie
zostať na lôžku. Najmä u Miloša Bardiovského
bol veľký problém udržať ho so zvýšenou teplotou
v posteli, lebo chcel hádzať diskom
za každú cenu. Bola to jeho premiéra a nechcel
ju zmeškať,“ uviedol jeho osobný tréner Miroslav
Vavák. Výprava pritom odletela na Nový
Zéland so značným časovým predstihom, aby
sa mohla aklimatizovať. „Cestovať 36 hodín dá
poriadne zabrať aj zdravým cestujúcim, nie to
ešte telesne postihnutým,“ uviedol reprezentačný
tréner Štefan Čuvala. Pred chorobami to
však športovcov neochránilo. M. Bardiovský
napokon na preteky nastúpil a v kategórii
Nováčik Miloš Bardiovský vybojoval napriek
chorobe pekné štvrté miesto.
F32 – 34 (vozičkári) obsadil vo svojej diskárskej
premiére v konkurencii 18 súťažiacich
cenné 4. miesto výkonom 19,52 metra.
Podobná situácia bola aj u A. Matušíka, ktorý
v kategórii F44 (stojaci) obsadil v hode diskom
5. miesto výkonom 47,40 m. Na vrh guľou však
už 30-ročný atlét nenastúpil. Podľa slov trénera
Dušana Dědečka zdravotný stav jeho zverenca
bol dôležitejší ako prípadná medaila. Aj
vtedy, keď všetci vedeli, že by ju mohol získať.
„Nechceli sme riskovať, lebo choroba sa výrazne
podpísala pod jeho kondíciu,“ objasnil dôvody,
prečo skúsený borec, ktorý pôsobil aj v Dukle
Banská Bystrica, na súťaž nenastúpil.
Najväčšiu radosť urobila našej výprave 21-
ročná šprintérka z ŠK Olymp Bratislava Hana
Kolníková spolu so svojím trénerom a navádzačom
Jánom Surgáčom. Najskôr v behu
na 200 metrov dosiahla čas 26,38 s a v najkratšom
šprinte na 100 m zastavila stopky
na 12,75 s. Od zlatej medaily ju delili dve stotiny
sekundy, čo je približne pol metra. Paradoxne,
viac zdeptaný z toho, ako im uniklo zlato,
bol tréner. Jeho zverenkyňa to už zobrala
s nadhľadom: „Samozrejme, že som chcela
vyhrať. Každý športovec chce, ale víťazka (Britka
Cleggová) bola tentoraz o tie dve stotiny
sekundy rýchlejšia. Ja sa teším, veď sú to moje
prvé dva cenné kovy z majstrovstiev sveta
zdravotne postihnutých v kariére“, priznala
úprimne Hana, ktorá po návrate z Nového Zélandu
nemá kedy oddychovať. Už v apríli ju čaká
ďalší svetový šampionát v Turecku, tentoraz
zrakovo postihnutých športovcov.
SNÍVA O MEDAILE Z LONDÝNA
Na margo nadchádzajúcich PH 2012 v Londýne,
kde by mala byť jedným z najhorúcejších
medailových želiezok Slovenska, uviedla:
„Na Novom Zélande nám povedali, že športovci
na prvých dvoch miestach v disciplíne vybojovali
miestenku pre krajinu na budúcoročnú
paralympiádu v Londýne. Lenže neviem, ako to
bude v prípade, ak tie práva štartu na paralympiáde
vybojuje jedna pretekárka, ako teraz
ja. Neviem, či budem mať právo štartovať
v dvoch disciplínach alebo som zaistila miesto
aj pre niekoho iného zo šprintérov. Ešte sme
to nemali čas zistiť. V Londýne by som nechcela
chýbať. Štartovať na paralympiáde a získať
na nej medailu je mojím veľkým snom,“ dodala
študentka špeciálnej pedagogiky na PF UK
v Bratislave.
Práve zladiť vrcholový šport so štúdiom, ktorému
sa venuje minimálne s rovnaným zápalom
ako atletike, nie je jednoduché. Aj preto
sa rozhodla prejsť z denného štúdia na externé,
čo by jej malo priniesť viac času na prípravu
pred Londýnom. Nevyhýba sa ani súťažiam
s nehendikepovanými šprintérmi. V roku 2009
získala ako finišmanka štafety Slávie UK Bratislava
na 4x100 m na majstrovstvách Slovenska
striebro, ešte o rok skôr si na juniorskom
šampionáte vybojovala bronz na 200 m.
Na rozdiel od známeho Juhoafričana Oscara
Pistoriusa však o štarte na OH nerozmýšľa.
„Súťažím s nimi čisto z pragmatických dôvodov
– špeciálnych súťaží pre zrakovo postihnutých
je minimum“, upresnila.
(S použitím materiálov SITA a denník ŠPORT)
8