05.06.2013 Views

Enhancing Stability through Sustainable Reintegration of IDPs

Enhancing Stability through Sustainable Reintegration of IDPs

Enhancing Stability through Sustainable Reintegration of IDPs

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Prefásiu<br />

Propózitu ba publika libru kiík “Mai Hari’i Uma Di’ak” ne’e la’o tuir hela ho implementasaun<br />

ba Programa Hamutuk Hari’i Futuru nia pilár ida be importante, “Mai<br />

Hamutuk Hari’i Uma”. OIM (Organizasaun Internasionál ba Migrasaun), nu’udar<br />

Ajénsia Internasionál ida, simu knaar importante ida ba elabora programa idane’e,<br />

ne’ebé Kuartu Governu Konstitusionál, be lidera hosi Primeiru-Ministru, lidér<br />

karismátiku, Xanana Gusmão, identifika tiha nanis kedas bainhira foufoun<br />

kaer ukun, atu hatán ba kestaun dezlokadu internu sira krize polítiku-militár 2006<br />

nian. Governu nia desizaun atu fó osan liuhosi transferénsia direta ba benefisiáriu/dezlokadu<br />

sira ba hari’i-hikas sira-nia uma iha kontekstu rekuperasaun,<br />

foufoun hasoru dezafiu ida makaas. Maibé, aten-brani ne’ebé Governu Konstitusionál<br />

Dahaat ne’e hatudu liuhosi hakat nafatin bá-oin ho polítika ida-ne’e maka<br />

enkoraja tiha dezlokadu sira nia desizaun vontade livre ba prosesu rekuperasaun<br />

no reintegrasaun para sira bele fila ba sira-nia bairu sira uluk.<br />

Maske iha nafatin lakuna oioin, hanesan kiak, kuran polítika urbanizasaun, sistema<br />

rejistu ba uma no ba sira-nia rezidente iha bairu idaidak no deskontrole ba<br />

komunidade sira hafoin krize 1999, sei iha nafatin ézodu no migrasaun populasaun<br />

lubun boot hosi foho mai kapitál Dili para de’it atu buka servisu no hadi’ak<br />

liután sira-nia moris loroloron desde nasaun ne’e hahú hosi ahi-kdesan; maibé<br />

prosesu rekuperasaun to’o tiha ona nia rohan maske buat barak ladauk perfeitu.<br />

Iha ámbitu ida-ne’e maka, MSS (Ministériu Solidariedade Sosiál) no OIM (Organizasaun<br />

Internasionál ba Migrasaun) ho tulun finansiamentu hosi Uniaun Europeia<br />

hakarak lansa libru ki’ik-oan ida-ne’e hodi serve hanesan Matadalan ba<br />

ema hotu-hotu, xefe-família feto eh mane ne’ebé hakarak hari’i hela-fatin ida be<br />

simples no bázika maibé saudável, tuir kbiit finanseira no moris umakain emar<br />

Timór nian.<br />

Ba umakain idaidak ne’ebé hela iha suku no knua sira iha sosiedade ida ne’ebé<br />

sei kaer nafatin ba valór solidariedade ida hanesan lisan “Fetosan-Umane”, uza<br />

ba libru ne’e ho prinsípiu ida katak “ema moris ba aprende no aprende ba moris”.<br />

Ha’u hato’o ha’u-nia agradesimentu ba Uniaun Europeia, OIM liu-liu Xefe-Misaun<br />

iha Timór-Leste, Luiz Vieira no arkiteta Maria Moita.<br />

MARIA DOMINGAS FERNANDES ALVES<br />

Ministra ba Solidariedade Sosiál<br />

IV Governu Konstitusionál Repúblika Demokrátika Timor-Leste nian<br />

1

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!