DIPLOMOVÁ PRÁCA - Diplomovka - Sme

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO 

ROZVOJA 

DIPLOMOVÁ PRÁCA 

2008 Bc. Martin Gallik

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA 

V NITRE 

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. 

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD. 

NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SR 

2007 – 2013 

A 

NADVÄZUJÚCE DOKUMENTY K NEMU 

V KONTEXTE REGIONÁLNEHO ROZVOJA 

Katedra environmentálneho manažmentu 

Vedúci katedry: Ing. Monika Daňová, PhD. 

Vedúci práce: Ing. Monika Daňová, PhD. 

Diplomová práca 

Košice 2008 

Bc. Martin Gallik

ABSTRACT 

Gallik, Martin: National Strategic Reference Framework SR 2007 – 2013 and the Documents 

Connected with It in the Context of Regional Development. (Master Thesis) / Martin Gallik – 

Slovak University of Agriculture in Nitra. Faculty of European Studies and Regional 

Development. – Department of Regional Development. – Supervisor: Ing. Monika Daňová, 

PhD. 

The master thesis provides a detailed summary of the documents related to National 

Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for the years 2007 – 2013 as the 

primary document when defending the development priorities of Slovakia during the coming 

sever-year-long planning period of EU. 

It describes the connection of National Strategic Reference Framework SR with the 

primary documents of European Parliament and European Committee and on which the 

realization of regional policy in the particular member countries of European Union depends. 

It also describes the system changes of the attitude of European regional policy toward the 

member countries in the comparison with the previous planning period 2000 – 2006. 

It briefly assesses the procedure of the production of the strategic framework from the 

position of Slovakia as a member country of EU and the process of consultations and 

defending on the ground of European Committee. 

In its content part, this master thesis is mainly aimed at a quite detailed description of 

the content part of National Strategic Reference Framework, its analyses, visions, strategic 

objectives, operating programs and precautions connected with the integrity of Slovakia in the 

particular conditions of European Union. At the same time, it provides the summary of other 

documents of a perceptive, strategic and executive character. 

It is mainly concerned of particular operating programs. There are eleven programs 

together and ten of them have a direct influence on the implementation of regional policy in 

the economic and social conditions of the regions of Slovakia. The operating program of 

Technical Help represents an independent realization manual of politically and

organizationally responsible bodies of the state administration. Its basis has no direct 

economic and development influence on the particular regions of Slovakia. 

With regard to the fact that National Strategic Reference Framework SR does not 

describe a complex attitude toward all possibilities of the implementation of financial aid of 

EU for the closest seven-year-old planning period, the content of this thesis is aimed at the 

documents which are indirectly connected with the strategic framework and do not have any 

correlation with it. However, on the ground of European Committee they have been defended 

by the Slovak Republic as programs connected with the development priorities of Slovakia 

and their realization is provided by other tools of the financial and implementation 

mechanism of EU. 

The topic of this master thesis examines a very wide sphere of connected documents 

and themes which are not possible to be analyzed detailedly within the basic extent of this 

theses. 

Due to this, in the end I focus on expressing my own opinion on the functionality of 

the whole governance system of NSRF SR and its particular operating programs and 

coordination with other forms of help of EU. At the same time I set up my own conclusions 

and recommendations for this area of study. They are based on opinions of some experts in 

this area I have gained when having discussions with them. 

With regard to the fact that it was necessary to study a lot of different sources to put 

this thesis together, it has basically an integral character. It provides a self-contained summary 

of connected documents, support programs and other possibilities of the implementation of 

regional policy of EU under the conditions of Slovakia. At the same time, it is a basis for 

another potential extensive investigation in this area.

Kľúčové slová – Key words: 

Cezhraničná spolupráca – Cross border cooperation 

Európska únia – European Union 

Európska komisia – European Committee 

Európsky parlament – European Parliament 

Iniciatíva Spoločenstva – Community Initiative 

Národný strategický referenčný rámec – National Strategic Reference Framework 

Operačné programy – Operational Programs 

Regionálna politika – Regional policy

ČESTNÉ VYHLÁSENIE 

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol 

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. 

Nitra, apríl 2008 ..................................................... 

podpis autora diplomovej práce

POĎAKOVANIE 

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Monike Daňovej, PhD., za pomoc, 

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. 

Nitra, apríl 2008 ..................................................... 

podpis autora diplomovej práce

OBSAH 

ÚVOD ..................................................................................................................... 13 

2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY ......... 16 

2.1 História regionálnej politiky EÚ .................................................................... 16 

2.2 Regionálna politika EÚ ................................................................................... 18 

2.3 Štrukturálne fondy ako nástroj regionálnej politiky EÚ ............................ 19 

2.3.1 Predvstupová pomoc EÚ kandidátskym krajinám ......................................... 19 

2.3.2 Štrukturálne fondy EÚ ................................................................................... 21 

2.3.3 Kohézny fond ................................................................................................. 22 

2.3.4 Ciele štrukturálnej politiky obsiahnuté v opatreniach ŠF .............................. 23 

2.4 Národný rozvojový plán ................................................................................. 23 

2.4.1 Národný rozvojový plán a jeho delenie ......................................................... 24 

2.5 Zmeny v štrukturálnej a kohéznej politike EÚ na roky 2007 – 2013 ........ 26 

2.5.1 Obsahové zmeny ........................................................................................... 27 

2.5.2 Iniciatívy spoločenstva .................................................................................. 28 

2.5.3 Zmeny v programovaní ................................................................................. 28 

2.6 Prechod SR od NRP 2004 – 2006 k NSRR SR 2007 – 2013 ....................... 28 

2.7 Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 – 2013 .............. 33 

2.8 Perspektívy regionálnej a kohéznej politiky EÚ pre roky 2014 – 2020 .... 35 

3 CIELE PRÁCE ................................................................................................. 36 

4 METODIKA PRÁCE ....................................................................................... 37 

4.1 Charakteristika objektu skúmania .............................................................. 37 

4.2 Pracovný postup ............................................................................................. 37 

4.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje ......................................................... 38

4.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov ............................ 38 

5 VÝSLEDKY PRÁCE ........................................................................................ 39 

5.1 Sústava dokumentov a usmernení k NSRR SK ........................................... 39 

5.2 Nariadenia EK ................................................................................................. 40 

5.2.1 Nariadenie EK č. 1080/2006 o ERDF ............................................................ 41 

5.2.2 Nariadenie EK č. 1081/2006 o ESF ............................................................... 41 

5.2.3 Nariadenie EK č. 1082/2006 o EZÚS ............................................................ 

5.2.4 Nariadenie EK č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné 

41 

ustanovenia o ERDF, ESF a KF .............................................................................. 42 

5.2.5 Nariadenie EK č. 1084/2006, ktorým sa zriaďuje KF .................................... 42 

5.2.6 Nariadenie EK č. 1828/2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá 

nariadenia rady (ES) č. 1083/2006 ........................................................................... 43 

5.3 Charakteristika NSRR SR 2007 – 2013 ......................................................... 43 

5.3.1 Partnerstvo pre národný rámec ........................................................................ 45 

5.3.2 Inovačné a kohézne póly rastu ........................................................................ 47 

5.3.3 Analytická časť NSRR .................................................................................... 49 

5.3.4 Vízia NSRR SR v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja ..................... 50 

5.3.5 Stratégia NSRR 2007 – 2013 .......................................................................... 51 

5.3.6 Súvis NSRR SR s ostatnými stratégiami ........................................................ 53 

5.3.7 Priority a ciele NSRR ..................................................................................... 54 

5.4. Operačné programy NSRR SR ..................................................................... 55 

5.4.1 Charakteristika jednotlivých operačných programov ..................................... 56 

5.4.2 Riadiace dokumenty NSRR ............................................................................ 61 

5.5 Súlad NSRR s politikami, dokumentmi a cieľmi ES .................................... 61 

5.5.1 Cieľ Európska územná spolupráca .................................................................. 62 

5.5.2 Cieľ Konvergencia .......................................................................................... 62 

5.5.3 Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť ............................... 63

5.6 Ďalšie finančné nástroje a rozvojové programy Európskeho spoločenstva ....... 63 

5.6.1 Programy pôdohospodárstva a rybného hospodárstva .................................... 63 

5.6.2 Programy cezhraničnej spolupráce .................................................................. 64 

5.6.3 Bilaterálne programy ....................................................................................... 65 

5.6.4 Iniciatívy regionálneho charakteru .................................................................. 66 

5.6.5 Výskumné programy ....................................................................................... 67 

5.6.6 Programy inovácie a energetiky ...................................................................... 68 

5.6.7 Programy vzdelávania a kultúry ...................................................................... 68 

5.6.8 Programy zdravia ............................................................................................. 70 

5.6.9 Programy sociálnej politiky ............................................................................. 71 

5.6.10 Programy zamerané na katastrofy .................................................................. 72 

5.6.11 Programy životného prostredia ....................................................................... 72 

6 ZÁVER .................................................................................................................. 74 

7 POUŽITÁ LITERATÚRA .................................................................................. 80 

8 PRÍLOHY ............................................................................................................. 85

Použité označenie 

BSK Bratislavský samosprávny kraj 

CKO Centrálny koordinačný orgán 

CSF Community Support Framework - Rámec podpory spoločenstva 

EAFRD European Agricultural Fund for Rural Development - Európsky 

poľnohospodársky fond pre podporu rozvoja vidieka 

ECB European Central Bank - Európska centrálna banka 

EFF European Fisheries Fund - Európsky fond pre rybné hospodárstvo 

EIB Európska investičná banka 

EK Európska komisia 

EP Európsky parlament 

EÚ Európska únia 

ERDF European Regional Development Fund - Európsky fond regionálneho rozvoja 

ESF European Social Fund - Európsky sociálny fond 

HDP Hrubý domáci produkt 

IKT Informačno-komunikačné technológie 

IS Iniciatíva spoločenstva 

ITMS IT monitorovací systém 

KF Kohézny fond 

MDPT SR Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky 

MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky 

MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 

MK SR Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky 

MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 

MRK Marginalizované rómske komunity 

MSP Malé a stredné podniky 

MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 

NSRR SR Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky 

MŠ SR Ministerstvo školstva Slovenskej republiky 

MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky 

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

NUTS Nomenclature des Unitées Territoriales Statistiques - klasifikačný systém 

OP 

štatistických územných jednotiek zavedených EUROSTATom v spolupráci 

s národnými štatistickými úradmi 

Operačný program 

OP BK Operačný program Bratislavský kraj 

OP D Operačný program Doprava 

OP IS Operačný program Informačná spoločnosť 

OP KaHR Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 

OP TP Operačný program Technická pomoc 

OP V Operačný program Vzdelávanie 

OP VaV Operačný program Výskum a vývoj 

OP Z Operačný program Zdravotníctvo 

OP ZaSI Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia 

OP ŽP Operačný program Životné prostredie 

PPP Public private partnership – verejno – súkromné partnerstvo 

PRV Program rozvoja vidieka 

RO Riadiaci orgán 

ROP Regionálny operačný program 

SR Slovenská republika 

SWOT Strengths/Weaknesses/Opportunities/Threats – Silné stránky, slabé stránky, 

príležitosti a ohrozenia 

ŠF Štrukturálne fondy 

TUR Trvalo udržateľný rozvoj 

VÚC Vyšší územný celok

ÚVOD 

Národný strategický referenčný rámec (NSRR) Slovenskej republiky pre roky 2007 až 

2013, je základným kameňom kohéznej politiky SR uplatňovanej v rámci teritória členských 

štátov Európskej únie, prostredníctvom ktorého obhajuje Slovenská republika svoje 

konvergenčné ambície vyjadrené v cieľoch rozvoja SR pre uvedené plánovacie obdobie. 

Nadväzuje na širšie koncipované nariadenia Európskej komisie a Európskeho 

parlamentu ako také, opiera sa o ich základ a inštitucionálne vymedzenie kompetencií 

nadnárodných orgánov a ustanovuje ich prienik do sústavy národných orgánov verejnej 

správy a koordinácie finančnej pomoci EÚ v podmienkach Slovenska. 

Národný strategický referenčný rámec pomenováva výsledky analýz vnútorného 

prostredia Slovenskej republiky, vytyčuje vízie, ciele a operačné programy a určuje im podiel 

doplnkových zdrojov sústavy verejných rozpočtov, tvorených rozpočtom EÚ a štátnym 

rozpočtom Slovenskej republiky. 

Svojim zameraním pokrýva všetky prioritné oblasti rozvoja SR a na jeho základ 

nadväzujú jednotlivé operačné programy, ktoré dané oblasti rozvoja bližšie charakterizujú, 

špecifikujú mieru konvergenčnej pomoci, okruhy podporovaných aktivít, konečných 

prijímateľov pomoci a obsah oprávnených výdavkov. 

Národný strategický referenčný rámec SR je teda spoločne s jednotlivými operačnými 

programami základným portfóliom dokumentov schválených Európskou komisiou pre 

finančné zabezpečenie realizácie kohéznej politiky v podmienkach SR. 

Pomenováva 11 operačných programov zameraných pre oblasť konkurencieschopnosti 

a hospodárskeho rastu, zdravotníctva, výskumu a vývoja, vzdelávania, zamestnanosti 

a sociálnej inklúzie, dopravy a informatizácie spoločnosti a v neposlednom rade aj v oblasti 

ochrany a rozvoja životného prostredia. Zvláštne postavenie v uvedenom dokumente majú 

dva samostatné operačné programy, ktorými sú Regionálny operačný program a operačný 

program pre Bratislavský kraj.

NSRR SR 2007 – 2013, ako aj nadväzujúce operačné programy, vo všetkých svojich 

opatreniach systematicky a paralelne sledujú koordináciu a naplnenie štyroch najhlavnejších 

priorít, ktoré majú horizontálne postavenie – ich význam je prierezový, širokospektrálny 

a najviac vyjadruje ciele kohéznej politiky EÚ. Sú nimi marginalizované komunity (v 

podmienkach SR ide o rómske komunity), zachovanie rovnosti príležitostí, trvalo udržateľný 

rozvoj a informačná spoločnosť. 

Diplomová práca je analýzou súvisiacich dokumentov NSRR SR 2007 – 2013, ako 

základného dokumentu pri obhajobe rozvojových priorít Slovenska v nadchádzajúcom 

sedemročnom plánovacom období EÚ. Popisuje nadväznosť NSRR SR 2007 – 2013 na 

základné dokumenty Európskeho parlamentu a Európskej komisie, od ktorých sa odvíja 

realizácia regionálnej politiky v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Opisuje 

systémové zmeny prístupu európskej regionálnej politiky k členským štátom oproti 

predošlému plánovaciemu obdobiu rokov 2000 až 2006. V krátkosti posudzuje postup tvorby 

strategického rámca z pozície Slovenska, ako členského štátu EÚ a proces konzultácií 

a obhajovania na pôde Európskej komisie. 

Vo svojej obsahovej časti sa táto diplomová práca zameriava hlavne na pomerne 

podrobný popis obsahovej stránky Národného strategického referenčného rámca, jeho analýz, 

vízie, strategických cieľov, operačných programov a opatrení v nadväznosti na integritu 

Slovenska v jednotných podmienkach Európskej únie. Rovnako poskytuje prehľad jeho 

súvislostí s ďalšími dokumentmi nariaďovacieho, strategického a vykonávacieho charakteru. 

Keďže NSRR SR 2007 – 2013 predstavuje základný dokument Slovenska pri 

uplatňovaní európskej filozofie regionálnej politiky, kohézie a doplnkovosti, zameriava sa 

táto práca rovnako na súvisiace národné dokumenty nižšieho stupňa nadväznosti k nemu. 

Ide predovšetkým o jednotlivé operačné programy, ktorých je spoločne jedenásť. 

Desať z nich má priamy vplyv na implementáciu regionálnej politiky EÚ v ekonomických a 

sociálnych podmienkach regiónov Slovenska. Operačný program Technická pomoc, 

predstavuje samostatný realizačný manuál politicky aj organizačne zodpovedných ústredných 

orgánov štátnej správy, ktorého podstata nemá žiaden priamy ekonomický ani rozvojový 

vplyv pre jednotlivé regióny Slovenska.

Vzhľadom ku skutočnosti, že Národný strategický referenčný rámec SR nepopisuje 

komplexný prístup ku všetkým možnostiam implementácie finančnej pomoci EÚ na najbližšie 

sedemročné plánovacie obdobie, zameriava sa obsah tejto práce aj na nepriamo súvisiace 

dokumenty, ktoré so strategickým rámcom nemajú žiadnu priamu súvzťažnosť. Boli však 

Slovenskou republikou obhájené na pôde Európskej komisie, ako programy súvisiace 

s prioritami rozvoja Slovenska a ich realizácia je zabezpečená prostredníctvom ďalších 

nástrojov finančného a implementačného mechanizmu EÚ. 

Uvedená téma diplomovej práce skúma svojim spôsobom veľmi široký okruh 

súvisiacich dokumentov a tém, ktoré nie je možné v bežnom rozsahu tejto práce podrobnejšie 

pomenovať a analyzovať. 

Z tohto dôvodu sa v jej závere zameriavame na vyjadrenie určitého vlastného názoru 

na funkčnosť celého systému riadenia NSRR SR, jednotlivých operačných programov 

a koordinácie s ostatnými formami pomoci EÚ. Zároveň konštruujeme vlastné závery 

a odporúčania pre danú oblasť skúmania, ktoré sa opierajú o názory viacerých odborníkov 

v danej oblasti, ktoré sa nám podarilo získať pri konzultáciách a diskusiách s nimi. 

Tie charakterizujú NSRR z dlhodobého hľadiska ako dokument s pozitívnym vplyvom 

v oblasti rozvoja regiónov Slovenska a konštatujú možnosti zlepšenia a to hlavne v oblastiach 

dodržiavania princípov partnerstva, zjednodušenia administratívnej náročnosti implementácie 

jednotlivých operačných programov a projektov, finančného zrovnoprávnenia verejného, 

samosprávneho a tretieho sektora a elektronizácie systému riadenia. 

Vzhľadom k tomu, že k jej zostaveniu bolo potrebné preštudovať množstvo 

rôznorodých podkladov, má táto diplomová práca vo svojej podstate integrálny charakter. 

Poskytuje ucelený prehľad súvisiacich dokumentov, podporných programov a ďalších 

možností implementácie regionálnej politiky EÚ v podmienkach Slovenska. Je zároveň 

východiskom pre prípadné ďalšie rozsiahle skúmanie v danej oblasti.

2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 

2.1 História regionálnej politiky EÚ 

V období vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva členské štáty nevenovali 

regionálnemu rozvoju takú pozornosť, ako je tomu v súčasnosti. Rímska zmluva, prijatá v 

roku 1957, zmluva na základe ktorej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, nezahŕňa 

problematiku regionálnej politiky. Hospodársky vývoj a prehlbovanie spolupráce viedlo 

medzi členmi dnešnej Európskej únie k potrebe zakotviť otázky regionálnej politiky do jej 

základných dokumentov. Základné princípy regionálnej politiky sú súčasťou Zmluvy o 

Európskej únii (Maastrichtskej zmluve) prijatej v roku 1992 a Jednotného európskeho aktu 

prijatého v roku 1985. (Schwarcz, 2006) 

Podrobnejší prehľad historického vývoja kontextov regionálnej politiky by sme teda 

mohli zhrnúť do nasledovného prehľadu: 

1957 Signatárske krajiny Rímskej zmluvy v jej preambule konštatujú, že je potrebné 

„posilniť jednotu ekonomík a zaistiť ich harmonický rozvoj znižovaním existujúcich 

rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zmierňovaním zaostalosti znevýhodnených 

regiónov“. 

1958 Založenie dvoch sektorových fondov: Európskeho sociálneho fondu (ESF) 

a Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF). 

1975 Vznik Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý slúži na 

prerozdeľovanie časti rozpočtových príspevkov členských štátov na rozvoj najchudobnejších 

regiónov. 

1986 Jednotný európsky akt vytvára podmienky pre reálnu politiku súdržnosti, ktorá 

pomáha znevýhodneným regiónom pri vyrovnávaní sa s nárokmi jednotného trhu. 

1989-1993 Európska Rada v Bruseli určuje zásadnú zmenu vo fungovaní fondov 

solidarity – budúcich štrukturálnych fondov. 

1992 V Zmluve o Európskej únii, je súdržnosť definovaná ako jeden z hlavných 

cieľov únie, spolu s hospodárskou a menovou úniou a jednotným trhom. Vzniká Kohézny 

fond určený na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v najmenej 

prosperujúcich členských štátoch.

1994-1999 Štrukturálne fondy sa rozšírili o Finančný nástroj na riadenie rybného 

hospodárstva (FIFG). Na zasadaní Európskej Rady v Berlíne (marec 1999) bola prijatá 

reforma štrukturálnych fondov a úprava fungovania Kohézneho fondu. Na podporu 

ekonomického a sociálneho rozvoja a ochranu životného prostredia v kandidátskych krajinách 

strednej a východnej Európy je určený Predvstupový nástroj štrukturálnej politiky (ISPA) a 

Špeciálny program pomoci pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD). Tieto sú 

doplnkom programu PHARE, ktorý funguje už od roku 1989. 

2000-2001 Zasadanie Európskej Rady v Lisabone (marec 2000) schvaľuje stratégiu 

zamestnanosti s cieľom premeniť úniu „do roku 2010 na najdynamickejšiu znalostnú 

ekonomiku s najvyššou schopnosťou konkurencie“. 

2002 Zasadanie Európskej Rady v Kodani prichádza s dohodou o podmienkach 

prijatia desiatich nových členských štátov, vrátane Slovenska, do únie. 

2004 Európska komisia predkladá návrh reformy politiky súdržnosti pre obdobie 2007 

- 2013: „Nové partnerstvo pre súdržnosť: konvergencia, konkurencieschopnosť a spolupráca“. 

Dňa 1. mája do Európskej únie vstupuje Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, 

Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko. (www.europskaunia.sk) 

Európska regionálna politika sa teda stala politikou solidarity. Viac ako tretina 

rozpočtu Európskej únie slúži na zmiernenie rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov a 

nerovností v postavení svojich občanov. Cieľom regionálnej politiky únie je prispievať k 

rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii úpadkových priemyselných oblastí, k 

ekonomickej diverzifikácii vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, či k 

revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí. Pomáha ľuďom nájsť prácu a zlepšiť kvalitu 

života vo vlastnej krajine, regióne, štvrti, či obci. Umožňuje spojenie okrajových regiónov s 

hlavnými centrami hospodárskeho rastu pomocou diaľnic, rýchlostných železníc, či letísk. 

Regionálna politika EÚ od roku 2000 výrazne prispievala k ekonomickému rozvoju v 

kandidátskych krajinách (teraz už nových členských štátoch EÚ). Súčasťou regionálnej 

politiky nie je iba prerozdeľovanie existujúcich, ale predovšetkým vytváranie nových zdrojov. 

Európska regionálna politika sa preto stáva nevyhnutnosťou viac ako kedykoľvek predtým. 

(Euro Info Centrum, 2004)

2.2 Regionálna politika EÚ 

Regionálna politika predstavuje jednu z najvýznamnejších politík Európskej únie. Jej 

úlohou je vyrovnávať disproporcie v dosiahnutej úrovni hospodárskeho rozvoja jednotlivých 

regiónov únie. Konečným cieľom regionálnej politiky je vytvorenie podmienok pre 

rovnomerné osídlenie jednotlivých regiónov a rovnomerný rozvoj ekonomických aktivít v 

menej rozvinutých oblastiach. Na regionálnu politiku sa využíva približne jedna tretina 

rozpočtu EÚ, čo z nej robí jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie. Pri financovaní 

projektov vychádza regionálna politika EÚ z týchto základných princípov: 

Princíp koncentrácie - koncentrácia úsilia a prostriedkov k realizácii projektov podľa 

vopred stanovených cieľov. Prostriedky sú navyše cielené do regiónov s najväčšími 

problémami a sú prideľované na projekty maximálne pomáhajúce riešiť tieto problémy. 

Princíp partnerstva - nadviazanie úzkej spolupráce medzi orgánmi na všetkých 

úrovniach (t.j. medzi Európskou komisiou, orgánmi na národnej, regionálnej a miestnej 

úrovni, jednotlivými podnikmi a osobami), ktoré spoločne rozhodujú o alokácii finančných 

prostriedkov z fondov. 

Princíp programovania - prostriedky fondov sú programovo vkladané do 

viacročných a viacodborových programov, ktorých vypracovaním sú poverené vlády 

jednotlivých členských štátov. 

Princíp adicionality (doplnkovosti) - prostriedky fondov majú iba dopĺňať investície 

vkladané jednotlivými členskými štátmi. Nesmie dochádzať k znižovaniu investičných 

výdavkov zo štátneho rozpočtu členského štátu do určených problémových oblastí. 

Princíp monitorovania a vyhodnocovania - pred schválením konkrétneho projektu 

musia byť podrobne vyhodnotené jeho dôsledky. Veľký dôraz sa kladie tiež na priebežné 

monitorovanie realizácie a následné zhodnotenie skutočných prínosov projektu. 

Princíp solidarity - zahŕňa zásadu spoločnej podpory vyspelejších krajín, v prospech 

financovania zvyšovania životnej úrovne a ekonomického rozvoja krajín menej vyspelých, 

prostredníctvom spoločného rozpočtu Európskej únie. 

Princíp subsidiarity - znamená nutnosť realizovať jednotlivé akcie na čo najnižšej 

možnej úrovni rozhodovania. V rámci regionálnej politiky je tento princíp uplatňovaný pri 

výbere projektov k realizácii a ich následnej kontrole príslušnými národnými a regionálnymi 

orgánmi. (Regionálna politika Európskej únie, 2001)

2.3 Štrukturálne fondy ako nástroj regionálnej politiky EÚ 

Štrukturálne fondy a Kohézny fond sú nástrojmi štrukturálnej a regionálnej politiky 

EÚ. Keďže ide o verejné fondy, musia inštitúcie zodpovedné za ich správu dbať na to, aby 

boli využívané v súlade s vopred stanovenými pravidlami a na stanovený účel. Pravidlá na 

využívanie týchto fondov určujú osobitné nariadenia Rady EÚ a sú záväzné na celé 

sedemročné rozpočtové obdobie EÚ. Zároveň sa priebežne prehodnocujú a s dostatočným 

časovým predstihom sa pripravujú pravidlá smerovania štrukturálnych fondov a Kohézneho 

fondu na ďalšie plánovacie obdobie. (Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, 2004) 

Napriek tomu, že všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje 

špecifické tematické oblasti. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale 

viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a 

Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých 

Európskou komisiou pre EÚ ako celok. (Schwarcz, 2006) 

Ak by sme mali opísať možnosti získavania finančných prostriedkov zo zdrojov 

Európskej únie pre konečných prijímateľov tejto pomoci, v ich základnom rozdelení by sme 

pomenovali tieto zdroje: 

Predvstupové fondy EÚ 

Štrukturálne fondy EÚ 

Kohézny fond 

Komunitárne programy 

Programy štátnej pomoci 

2.3.1 Predvstupová pomoc EÚ kandidátskym krajinám 

Slovenská republika bola ešte ako kandidátska krajina na vstup do EÚ, oprávnená 

čerpať finančné prostriedky z predvstupových fondov, ktorými boli fondy ISPA, SAPARD 

a fond PHARE. Menované fondy boli zriadené Európskou úniou s cieľom pomôcť pri 

príprave kandidátskych krajín na členstvo v Európskom spoločenstve a oboznámiť ich so 

svojou štrukturálnou ekonomikou. Rovnako dôležitou úlohou programov predvstupovej

pomoci bola príprava odborných kapacít Slovenska na využitie pomoci z nadchádzajúcich 

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. (Drahošová, Fáberová, Gazdová, 2004) 

Na financovanie opatrení dopravnej infraštruktúry a životného prostredia slúžil 

predvstupový fond ISPA. V oblasti dopravy išlo o konkrétne projekty umožňujúce 

obnovenie, alebo vybudovanie dopravnej infraštruktúry a zabezpečenie jej prepojenia 

s transeuróspkou dopravnou sieťou, ktorá slúži na zlepšenie mobility osôb v oblasti bez 

vnútorných hraníc. Predvstupový nástroj ISPA bol predchodcom Kohézneho fondu. Po vstupe 

SR do EÚ sa všetky existujúce projekty ISPA zmenili na projekty financované 

prostredníctvom Kohézneho fondu. 

Pre nové členské krajiny EÚ zriadila EK naviac tzv. Prechodné fondy, ktorých cieľom 

bolo podporiť rozvoj ich administratívnych kapacít potrebných na zabezpečenie 

implementácie legislatívy Európskeho spoločenstva. Prostredníctvom Prechodného fondu 

mohli byť podporované nasledovné oblasti prípravy nových členských krajín EÚ, na 

implementáciu európskej legislatívy: 

Spravodlivosť a vnútorné záležitosti 

Finančná kontrola 

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva a boj proti podvodom 

Vnútorný trh, colná únia a dane 

Životné prostredie 

Veterinárna kontrola a posilnenie administratívnych kapacít na kontrolu potravín 

Dobudovanie administratívnych a kontrolných štruktúr pre pôdohospodárstvo a rozvoj 

vidieka, vrátane Integrovaného administratívneho a kontrolného systému 

Jadrová bezpečnosť 

Štatistika 

Podpora reforiem verejnej správy. 

O vytvorení fondu PHARE rozhodla v roku 1989 Rada ministrov členských štátov 

EÚ, v snahe podporiť zmeny odohrávajúce sa v krajinách strednej a východnej Európy. 

V prvej etape sa mal projekt zamerať na pomoc kandidátskym krajinám Poľsku a Maďarsku. 

Fond PHARE bol svojou podstatou najviac orientovaný na posilnenie cezhraničnej spolupráce 

kandidátskych krajín a vychádzal z priorít spolupráce prihraničných regiónov, ktoré boli

stanovené v Spoločnom programovom dokumente na roky 2000 až 2006. (Drahošová, 

Fáberová, Gazdová, 2004) 

2.3.2 Štrukturálne fondy EÚ 

Prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ sa v plánovacom období rokov 2000 – 

2006 realizovala regionálna politika formou niekoľkých zdrojov, ktoré zabezpečovali 

realizáciu investičných a rozvojových projektov. Jedná sa hlavne o tieto fondy: 

ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development 

Fund) 

ESF – Európsky sociálny fond (European Social Fund) 

EAGGF – Európsky poľnohospodársky a garančný fond (European Agricultural 

Guidance and Guarantee Fund) 

FIFG – Finančný nástroj pre riadenie rybolovu (Financial Instrument for Fischeries 

Guidance) 

CF – Kohézny fond (Cohesion Fund) 

Existuje niekoľko dobrých dôvodov, prečo by sa verejnosť mala aktívne zaujímať, 

akým spôsobom sa využívajú a budú využívať štrukturálne fondy a Kohézny fond. Sú to 

predovšetkým verejné prostriedky, získané z daní občanov EÚ, o ktorých rozhodujú verejné 

inštitúcie. Štrukturálne fondy a Kohézny fond spoločne tvoria až tretinu celého rozpočtu EÚ, 

čo je po poľnohospodárstve druhá najväčšia položka v rozpočte únie. Základným poslaním 

fondov je podporovať ekonomický rozvoj a sociálnu súdržnosť v zaostávajúcich regiónoch a 

ochranu životného prostredia. Sú teda zároveň príležitosťou aj rizikom: ak sa použijú vhodne, 

môžu sa stať kľúčovým impulzom vyrovnávania regionálnych rozdielov, zmysluplného 

rozvíjania spoločenského aj prírodného potenciálu jednotlivých území a ich efektívneho 

využívania, ale aj zvyšovania kvality života spoločnosti ako celku. Na druhej strane ich 

netransparentné a nevhodné použitie môže dnešné problémy ešte väčšmi prehĺbiť. Konkrétny 

spôsob a účel použitia štrukturálnych fondov v praxi určujú programové dokumenty. Ak má 

verejnosť sledovať a kontrolovať využívanie fondov EÚ a ak má na ňom participovať, 

nevyhnutne musí mať možnosť aktívne sa zapájať aj do prípravy týchto dokumentov. 

(Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, 2004)

2.3.3 Kohézny fond 

Kohézny fond je špecifickým finančným nástrojom, ktorý sa orientuje na podporu 

projektov v oblasti životného prostredia a budovania transeurópskych dopravných sietí 

v členských štátoch EÚ, kde je úroveň HDP na obyvateľa pod úrovňou 90 % priemeru 

Spoločenstva. Zámery využívania finančných zdrojov Kohézneho fondu definuje národná 

Stratégia SR pre Kohézny fond. (Adamišin 2006) 

Kohézny fond sa zameriava hlavne na financovanie nasledovných oblastí: 

projekty životného prostredia, 

projekty dopravnej infraštruktúry spoločného záujmu (železnice, letiská, prístavy, 

cestná doprava), 

predbežné štúdie, ktoré súvisia s realizáciou projektov, 

štúdie, ktoré prispievajú k schvaľovaniu a implementácii ostatných projektov, 

protipovodňové opatrenia. 

Pri financovaní projektov z Kohézneho fondu musia byť splnené nasledovné 

podmienky: 

Celkové náklady projektu nemajú byť v princípe nižšie ako 10 mil. EUR. 

Celková alokácia národných zdrojov z KF musí byť rovnomerne rozdelená medzi 

rezorty životného prostredia a rezort dopravy. 

Celkové ročné príjmy každého členského štátu zo štrukturálnych fondov, spoločne 

s podporou v rámci kohézneho fondu by nemali prekročiť 4 % tvorby HDP členského 

štátu. 

Žiaden z projektov nemôže byť financovaný súčasne zo štrukturálnych fondov 

a zároveň aj z kohézneho fondu. 

Žiaden z projektov nemôže byť financovaný zároveň prostredníctvom Iniciatív 

Európskeho spoločenstva a Kohézneho fondu. 

Podpora opatrení odbornej pomoci nesmie prekročiť 0,5 % z príspevku Kohézneho 

fondu. (Romančíková, 2004)

Kohézny fond nie je zaradený medzi štrukturálne fondy, hoci tematicky sa k nim 

pridružuje. Hlavný rozdiel medzi Kohéznym fondom a štrukturálnymi fondmi je ten, že 

základnou bunkou Kohézneho fondu je štát. V prípade štrukturálnych fondov sú to regióny, 

ktorým je smerovaná finančná pomoc. (Schwarcz, 2006) 

Prehľadné rozdelenie cieľov, geografického pokrytia, kritérií nárokov na podporu 

a procedúr medzi ŠF a KF porovnáva Tabuľka 1 „Rozdiely medzi ŠF a KF“ v prílohách. 

2.3.4 Ciele štrukturálnej politiky obsiahnuté v opatreniach ŠF 

Všetky vyššie spomenuté fondy v sebe zahŕňali tri základné ciele, prostredníctvom 

ktorých sledovala EÚ napĺňanie spoločnej vízie konkurencieschopnejšieho Európskeho 

spoločenstva. Boli nimi tieto ciele: 

pomoc zaostávajúcim regiónom, 

podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónom, ktoré čelia štrukturálnym 

ťažkostiam, 

modernizácia systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti. 

Z týchto uvedený cieľov jasne vyplýva, že štrukturálna politika EÚ bola zameraná 

hlavne na potlačenie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi členských štátov spoločenstva. 

Cieľom takto nastavenej štrukturálnej pomoci bolo v prvom rade posilniť hospodársku 

a sociálnu súdržnosť. Úspešné projekty boli financované v prvom rade zo štrukturálnych 

fondov, ale keďže sa pri ich implementácii uplatňuje zásada doplnkovosti, boli tieto 

významné projekty spolufinancované aj z prostriedkov štátneho rozpočtu jednotlivých 

členských krajín spoločenstva, ako aj z vlastných kofinančných prostriedkov konečného 

prijímateľa projektu. (Euro Info Centrum, 2004) 

2.4 Národný rozvojový plán 

Národný rozvojový plán, ako základný programový dokument Slovenskej republiky 

pre oblasť čerpania štrukturálnej pomoci Európskej únie, v skrátenom plánovacom období 

rokov 2004 až 2006, definoval ciele, priority a opatrenia, ktoré sa realizovali prostredníctvom 

jednotlivých operačných programov. Bol základným strategický, programovým a plánovacím

dokumentom Slovenskej republiky v oblasti regionálneho rozvoja, pripravený vládou SR 

v spolupráci so zástupcami Európskej komisie. Bol rovnako základným dokumentom pre 

uzatvorenie zmluvy, ktorá mala podobu Rámca podpory spoločenstva a predstavovala 

zosúladenie národných zámerov so smerovaním EÚ. Rámec podpory spoločenstva popisoval 

oblasti, do ktorých bola pomoc smerovaná, výšku pridelených finančných prostriedkov 

a pravidlá prideľovanie financií zo strany Európskeho spoločenstva. Za jeho realizáciu bolo 

zodpovedné najmä Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré bolo v tom čase 

jeho riadiacim orgánom. Jeho úlohou bolo zabezpečovať prípravu a monitorovanie priebehu 

čerpania štrukturálnych fondov EÚ. (Pavlák 2005) 

2.4.1 Národný rozvojový plán a jeho delenie 

Národný rozvojový plán Slovenskej republiky pre roky 2004 – 2006 bol realizovaný 

prostredníctvom štyroch operačných programov, dvoch jednotných programových 

dokumentov, siedmych iniciatív spoločenstva a Kohézneho fondu. 

Do skupiny operačných programov NRP 2004 – 2006 zaraďujeme nasledovné: 

OP ZI – Operačný program Základná infraštruktúra: riadiacim orgánom uvedeného 

operačného programu bolo MVRR SR a svojim obsahom zahŕňalo financovanie 

dopravnej, environmentálnej a lokálnej infraštruktúry. 

SOP PaS – Sektorový operačný program Priemysel a služby: mal vo svojich 

prioritách identifikovanú podporu rastu konkurencieschopnosti priemyslu a služieb, 

s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu a rozvoja cestovného ruchu. 

Riadiacim orgánom operačného programu sa stalo MH SR. 

SOP ĽZ – Sektorový operačný program Ľudské zdroje: riadilo ho MPSVaR SR 

a svojim obsahovým zameraním sa sústredil na riešenie problematiky rozvoja aktívnej 

politiky trhu práce, posilňovanie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitosti na trhu práce, 

ako aj na zvyšovanie kvalifikácie a adaptability pracovnej sily vstupujúcej na trh 

práce. 

SOP PaRV – Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka: 

sústredil svoje priority hlavne do podpory produktívneho poľnohospodárstva 

a podpory trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Jeho riadiacom orgánom sa stalo MP 

SR.

Skupina jednotných programových dokumentov bola zastúpená: 

JPD Bratislava Cieľ 2: riešil podporu hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného 

rozvoja cieľovej oblasti, ktorou sa stal Bratislavský kraj. 

JPD Bratislava Cieľ 3: prioritným zámerom bol rozvoj aktívnej politiky trhu práce 

a sociálnej integrácie, ako aj rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja 

výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov v Bratislavskom 

kraji. 

Najväčší objem prostriedkov bol združený do programu, ktorý integroval opatrenia 

súvisiace s veľkou dopravnou infraštruktúrou, životným prostredím a lokálnou 

infraštruktúrou, tzv. operačný program Základná infraštruktúra. Ďalšia trojica programov bola 

poňatá sektorovo – Sektorový operačný program Ľudské zdroje, Priemysel a služby, ako aj 

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Bratislavské programy boli definované ako Jednotný 

programový dokument Bratislava pre Cieľ 2 a Cieľ 3. (EurActiv.sk, 2007) 

Okrem už vyššie uvedených operačných programov, sektorových operačných 

programov a jednotných programových dokumentov, sa do NRP SR 2007 – 2013 zaraďovali 

aj Iniciatívy spoločenstva, ktoré je z hľadiska jednoznačnosti potrebné rozdeliť do týchto 

základných kategórií: 

Iniciatíva spoločenstva INTERREG III. A – C: programovou podstatou tejto 

iniciatívy spoločenstva bola multisektorálna podpora spolupráce cezhraničného, 

medziregionálneho a nadnárodného charakteru v rôznych oblastiach spoločenských 

potrieb, ako aj v rôznych modeloch územnej pôsobnosti. Iniciatíva bola financovaná 

z prostriedkov ERDF. 

Iniciatíva spoločenstva EQUAL: bola zameraná na riešenie všetkých príčin 

diskriminácie a nerovnosti na trhu práce. Zmyslom 

Iniciatívy bolo doplnenie národných stratégií a politík 

zamestnanosti o inovatívne prístupy na trhu práce, výmena 

skúseností medzi partnermi z rôznych krajín a to prostredníctvom nadnárodnej 

spolupráce. Iniciatíva bola financovaná z prostriedkov ESF. 

(www.strukturalnefondy.sk, www.build.gov.sk)

Chýbali tu však iniciatívy URBAN a LEADER zamerané na mestá a vidiek. 

(EurActiv.sk, 2007) 

2.5 Zmeny v štrukturálnej a kohéznej politike EÚ na roky 2007 - 2013 

Vo februári 2004 Európska komisia zverejnila dva dôležité dokumenty, ktoré 

naznačujú ambicióznu a rozsiahlu reformu štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ v ďalšom 

programovacom období 2007 - 2013. Ide o návrh „Nová finančná perspektíva“ s návrhom 

štruktúry budúceho rozpočtu EÚ. Komisia plánuje vytvoriť špeciálne fondy na podporu 

rybolovu, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia, z ktorých posledné dva majú byť 

spravované oddelene od štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. (Centrum pre podporu 

miestneho aktivizmu, 2004) 

14. júla 2004 prijala Európska komisia legislatívne návrhy na reformu kohéznej 

politiky. S celkovou dotáciou 336,1 miliardy EUR, čo predstavuje približne tretinu rozpočtu 

EÚ, je táto reforma zameraná na zavedenie štrukturálnych akcií: 

viac cielených na strategické orientácie EÚ, akými sú udržateľná ekonomika založená 

na vedomostiach a európska stratégia zamestnanosti, 

viac sústredených na najmenej podporované regióny, ktoré dobiehajú vývoj v 

ostatných krajinách únie, 

decentralizovanejších a uplatňovaných jednoduchšie, transparentnejšie a efektívnejšie. 

Navrhovaná reforma má značný rozsah, nakoľko nanovo načrtáva priestor európskej 

solidarity v rozšírenej únii a v kontexte ekonomickej globalizácie a rastu ekonomiky 

založenej na vedomostiach. Stratégia a zdroje kohéznej politiky budú zreorganizované okolo 

troch nových prioritných Cieľov štrukturálnej pomoci. (Schwarcz, 2006) 

Oproti predchádzajúcemu plánovaciemu obdobiu 2000 až 2006, kedy sa 

prostredníctvom štrukturálnych fondov realizovala rozvojová politika EÚ v rámci deviatich 

cieľov a šiestich nástrojov, rozhodla Európska komisia, v rámci pripravovaných reforiem 

štrukturálnej politiky a fondov, o redukcii na 3 ciele a 3 finančné nástroje. Súčasťou týchto 

reformných krokov sa stala aj politika rozvoja vidieka. (Strategické usmernenia Spoločenstva 

na roky 2007–2013)

Porovnanie prehľadu cieľov a finančných nástrojov EÚ v plánovacích obdobiach 2000 

– 2006 a 2007 – 2013 znázorňuje Tabuľka 2 v prílohách. 

2.5.1 Obsahové zmeny 

Hlavnými cieľmi regionálnej a štrukturálnej politiky v ďalšom programovacom 

období sa majú stať: 

Cieľ 1: Konvergencia: Komisia plánuje na tento cieľ vyčleniť až 78 % všetkých 

prostriedkov určených na regionálnu a štrukturálnu politiku, a to z fondov ESF, ERDF 

a KF. Pomoc sa zameria hlavne na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti v 

regiónoch na úrovni NUTS II, ktorých HDP je pod úrovňou 75 % priemeru EÚ. Tiež 

sa sústredí na podporu štátov (nie regiónov), ktorých priemerný HDP nepresahuje 90 

% priemeru EÚ, a to prostredníctvom Kohézneho fondu. 

Cieľ 2: Konkurencieschopnosť a zamestnanosť: Tento cieľ chce Európska komisia 

financovať z fondov ERDF a ESF, pričom na to plánuje vyčleniť 18 % z celkového 

rozpočtu na regionálnu a štrukturálnu politiku. Zameriava sa na podporu výkonnosti a 

konkurencieschopnosti regiónov využitím inovácií a nových technológií, budovanie 

spoločnosti založenej na vedomostiach a na udržateľný rozvoj. Každý členský štát si 

bude môcť sám vybrať zo svojich oprávnených regiónov tie "regióny 

konkurencieschopnosti", ktoré budú môcť čerpať pomoc v rámci tohto cieľa. Pomoc 

bude rovnako zameraná na podporu zamestnanosti a to prostredníctvom vytvárania 

nových pracovných miest, zlepšovania prístupu na trh práce a zvyšovania adaptability. 

Cieľ 3: Územná spolupráca: Na tento cieľ majú byť vyčlenené 4 % z celkového 

rozpočtu na regionálnu a štrukturálnu politiku, a to z fondu ERDF. Nadviaže na 

predchádzajúci program INTERREG, ktorý zanikne. Sústredí sa na cezhraničnú 

spoluprácu regiónov na úrovni NUTS III a nadnárodnú spoluprácu v rámci celej EÚ. 

Zameria sa tiež na financovanie spolupráce s regiónmi pozdĺž vonkajšej hranice EÚ. 

Na tento účel vznikne tzv. Nový susedský nástroj (New Neighbourhood Instrument), 

ktorý nahradí programy TACIS a PHARE CBC.

2.5.2 Iniciatívy Spoločenstva 

V minulom programovacom období 2000 - 2006 sa zo štrukturálnych fondov 

financovali štyri iniciatívy: EQUAL, INTERREG, URBAN a LEADER. V budúcom 

programovacom období 2007 - 2013 sa s týmito iniciatívami už neráta, avšak Európska 

komisia má záujem využiť pozitívne skúsenosti z nich a uplatniť osvedčené opatrenia a 

mechanizmy v spomenutých troch hlavných cieľoch. 

2.5.3 Zmeny v programovaní 

Základné princípy štrukturálnej politiky - viacročné programovanie, partnerstvo, 

spolufinancovanie, hodnotenie a doplnkovosť - sa nezmenia. Európska komisia však 

navrhuje, aby členské štáty predkladali svoje programové dokumenty Európskemu 

parlamentu a aby každý rok predložili Európskej rade správu o plnení cieľov regionálnej 

politiky. Zároveň zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho zapojenia miestnych aj regionálnych 

samospráv, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií do programovania, 

implementácie i monitoringu nástrojov regionálnej a štrukturálnej politiky. Komisia chce 

zaviesť zásadu tzv. monofondovosti s cieľom predísť kríženiu podpory operačných 

programov z viacerých fondov. V oblasti kontroly čerpania štrukturálnych fondov chce 

uplatniť zásadu proporcionality, t. j. zaviesť častejšie a rozsiahlejšie kontroly na veľké 

projekty. Komisia navrhuje zjednodušiť systém programových dokumentov. Chce zrušiť 

Rámec podpory Spoločenstva. Národný rozvojový plán, ktorý bol doteraz schvaľovaný 

Európskou komisiou, nahradí nový typ programového dokumentu - Strategický referenčný 

plán (Strategic Reference Plan) - o ktorom bude každý členský štát Európsku komisiu iba 

informovať. Jeho súčasťou budú operačné programy, ku ktorým už nebude treba vypracúvať 

detailné programové doplnky. Každá krajina si podľa návrhu Európskej komisie bude môcť 

sama definovať kritéria oprávnenosti žiadateľov o podporu. (Centrum pre podporu miestneho 

aktivizmu, 2004) 

2.6 Prechod SR od NRP 2004 – 2006 k NSRR SR 2007 – 2013 

Netradične v nedeľu 8. októbra 2006 zasadala vláda SR. Nosnou časťou rokovacej 

agendy boli eurofondy pre najbližšie programové obdobie 2007 - 2013. Výsledok počtom 

operačných programov pod NSRR na roky 2007 - 2013 prekonal aj predchodcu súčasného

premiéra. Dzurindova vláda navrhovala eurofondy rozdeliť do 10 operačných 

programov, premiér Róbert Fico pridal ešte jeden navyše. Finančne sa uberie z OP Doprava, 

informatizácia spoločnosti, Regionálneho operačného programu a Výskumu, vývoja 

a inovácií. (Denník SME, 09. októbra 2006) 

Vrámci prípravy nového programového obdobia 2007 – 2013 nadväzujeme na 

skúsenosti, ktoré sme získali pri čerpaní prostriedkov minulého obdobia. Čo je potrebné 

pozitívne hodnotiť v rámci predchádzajúceho obdobia, je fakt, že sa podarilo vytvoriť kvalitné 

základy systému riadenia a implementácie štrukturálnych fondov. K slabým stránkam patrila 

najmä poddimenzovanosť administratívnych kapacít a nedostatočné využívanie podpory 

informačných technológií. Výzvou pre nové programové obdobie je pripravenie takého 

systému riadenia, ktorý umožní vyššiu mieru koordinácie a koncentrácie pomoci. Na 

dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť súlad a koordináciu medzi NSRR a 

operačnými programami. Na úrovni riadiacich dokumentov vychádza z jednotného modelu 

riadenia NSRR podľa Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Uvedený 

dokument definuje štandardné postupy a procesy riadenia ŠF a KF záväzné pre všetky 

riadiace orgány. V súčasnosti pripravujeme spustenie novej verzie Informačného a 

monitorovacieho systému ITMS II. Medzi hlavné zmeny ITMS systému patrí novo 

vybudovaný portál – verejná časť ITMS. Táto časť systému umožní žiadateľom, priamo 

vytvárať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z prostriedkov ŠF. Dáta z 

portálu, prenášané priamo do ITMS, prácu riadiacich orgánov zjednodušia, keďže tí budú 

vkladané dáta už len kontrolovať a v prípade chybného zadania upravovať. Chceme tiež 

vytvoriť predpoklady, aby žiadatelia mohli podávať žiadosti bez potreby predkladania v 

papierovej forme. Týmto krokom by sa výrazne prispelo ku skráteniu času výmeny informácií 

medzi žiadateľom pomoci. V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej štruktúry výzev 

na predkladanie projektov, formulárov žiadostí o poskytnutie NFP, príručiek pre žiadateľa a 

najmä zníženie počtu povinných príloh a nemennosť podmienok výzvy vo vzťahu k 

žiadateľovi. Za účelom zvýšenia transparentnosti zavádzame do systému aj stanovenie 

minimálnej dĺžky zverejnenia výzvy, operatívnu komunikáciu žiadateľov a prijímateľov cez 

verejný portál ITMS a nastavenie dĺžky celého schvaľovacieho procesu maximálne na 70 dní. 

(Eurokompas 02/2007, krátené) 

Komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübnerová oznámila, že prípravy novej 

politiky súdržnosti sú v súčasnosti v plnom prúde s cieľom zaistiť v európskych regiónoch

väčší rast a kvalitné pracovné miesta. V súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o programoch 

predstavujúcich 90 % celkového rozpočtu na politiku súdržnosti. Vladimír Špidla, komisár 

pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, spolu s Danutou Hübnerovou 

pochválil všetky členské štáty za včasné predloženie strategických plánov a priorít na nové 

programové obdobie Európskej komisii a požiadal ich, aby krok udržali i pri zostávajúcich 

operačných programoch. Komisár Vladimír Špidla dodal: „Z môjho pohľadu je zrejmé, že 

členské štáty v plnej miere podporujú strategický prístup, na ktorom sa dohodli s Komisiou. 

Využívaním fondov v nasledujúcich rokoch budeme môcť v praxi dosiahnuť ciele rastu a 

zamestnanosti.“ Dokumenty, v ktorých sa stanovujú priority členských štátov, boli Komisii 

doručené v lehote stanovenej v predpisoch o politike súdržnosti. Komisia teraz národné rámce 

skúma. „Odkaz v stratégiách členských štátov je jasný,“ uviedla komisárka Danuta 

Hübnerová. „Programami na nové obdobie sa budú v praxi realizovať priority EÚ týkajúce sa 

rastu, tvorby pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja. Veľké investície budú plynúť aj 

do obnoviteľných zdrojov energie, do energetickej účinnosti a do infraštruktúr európskeho 

významu.“ (EU Observer, apríl 2007, krátené) 

NSRR pre roky 2007 – 2013 spĺňa všetky potrebné formálne aj obsahové náležitosti 

a EK považuje proces jeho posudzovania za ukončený“, bola správa zo stretnutia ministra 

výstavby Mariana Janušeka s riaditeľom DG REGIO Európskej komisie José Palma 

Andrésom. Pri zostavovaní svojich rámcov musia členské krajiny postupovať v súlade s 

pravidlami Únie, ktoré kladú dôraz na inovácie, výskum a technologický rozvoj, informačnú 

spoločnosť, ochranu životného prostredia, obnoviteľné energetické zdroje a tvorbu nových a 

lepších pracovných miest. NSRR musí byť tiež úzko prepojený s národnými reformnými 

programami stanovujúcimi opatrenia, ktoré súvisia s napĺňaním cieľov Lisabonskej stratégie 

pre rast a zamestnanosť. (EurActiv.sk, 07. augusta 2007) 

Samosprávne kraje si myslia, že SR je v štádiu, keď je šanca čerpať eurofondy vážne 

ohrozená. "Verejnosti je podsúvaný spor medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho 

rozvoja na strane jednej a samosprávnymi krajmi na strane druhej. Lenže nie je to spor o tom, 

kto bude ovládať viac ako 400 mld. Sk – aspoň pre nás nie", uvádzajú predsedovia 

samosprávnych krajov. Hrozia tiež, že ak sa prístup MVRR nezmení, tak sa budú dištancovať 

od eurofondov. Podľa výsledkov prvej fázy systémového auditu inštitúcii zapojených do 

nakladania s eurofondami neobstáli kraje práve najpozitívnejšie. Námietky županov:

Nespochybňujú úlohu centrálneho koordinačného orgánu, ale chcú spolupracovať v 

tom, v čom sa cítia byť prospešní, tam kde je úloha regiónov nezastupiteľná, a to žiada 

aj Brusel. 

Žiadajú dodržiavať princíp partnerstva. 

Zo zákona sa musia starať o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby jeho 

obyvateľov a to je nemožné bez spolupodieľania sa na príprave a uplatňovaní 

Národného strategického referenčného rámca. 

Odmietajú bezdôvodné spochybňovanie svojej schopnosti efektívne a objektívne 

spolupracovať pri rozdeľovaní týchto prostriedkov. 

Ak sa postup nezmení a komunikácia nezlepší, sú pripravení na pôde zastupiteľstiev 

diskutovať o dištancovaní sa samosprávnych krajov od celého procesu. 

(Denník SME, 20. augusta 2007) 

Podieľanie sa samosprávnych krajov na čerpaní zdrojov z Európskej únie v rámci 

NSRR považuje predseda Národnej rady SR Pavol Paška (SMER-SD) za „jednu zo svojich 

kľúčových priorít“. "Pri každej príležitosti sa obraciam na vládu, aj na príslušné ministerstvá, 

aby našli primeraný kľúč a podiel pre regionálne samosprávy, aby mohli implementovať 

jednotlivé projekty. Tak ako to vidia na základe ich efektívnosti a potreby práve na územiach, 

ktoré spravujú. Aj dnes by som vyslovil podporu predsedom krajských samospráv v tom 

´boji´, a v akom podiele a či vôbec sa budú podieľať na technickej asistencii a samotnom 

rozhodovacom procese a implementácii, ukáže čas," povedal dnes pre TASR predseda 

parlamentu Pavol Paška. (TASR, 24. augusta 2007) 

Najvýznamnejšou formálnou zmenou je, že schválený NSRR je skutočne iba 

rámcovým dokumentom a neobsahuje už ani vo forme príloh podrobnejšie členenie 

jednotlivých operačných programov. Keďže práve obsah viacerých operačných programov 

EK kritizovala, umožnil tento krok vláde ukončiť zložité rokovania najprv o NSRR. 

Jednotlivé OP však stále schválené neboli, takže nie je možné posúdiť, ako sa v nich premietli 

pripomienky EK. (EurActiv.sk, 17.9.2007) 

Z hľadiska MVO je schválený NSRR o čosi lepší ako jeho verzia z mája 2006, a to 

hlavne vďaka EK. MVO majú k jednotlivým OP množstvo zásadných pripomienok. Žiadajú 

väčšiu podporu pre verejnú dopravu, vytvorenie osobitnej kapitoly pre podporu 

obnoviteľných zdrojov a úspor energie, obmedzenie príjemcov dotácií do vodárenského

sektoru na verejné vodárenské spoločnosti, atď. Do operačných programov, ktoré vláda 

schválila a odovzdala na rokovania do Bruselu, sa nepremietla takmer žiadna z nich. Proces 

programovania eurofondov bol z hľadiska účasti partnerov z neziskových mimovládnych 

organizácií iný v porovnaní s rokmi 2004 - 2006. Z čisto formálneho hľadiska sa prístup 

štátnych orgánov k partnerom v procese zlepšil, no v praxi nemali MVO takmer žiadnu reálnu 

možnosť na ovplyvnenie výsledkov programovania. (CEPA, 2007) 

Slovensko má definitívne schválené všetky operačné programy. Európska komisia 

Slovenskej republike schválila Operačný program Bratislavský kraj. Slovenská republika sa 

posledným vydaným rozhodnutím o operačnom programe pripojila k 12 krajinám Európskej 

únie, ktoré majú schválené všetky operačné programy. (MVRR SR, 5.12.2007, krátené) 

Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) cez podpredsedu Ivána Farkasa podrobila 

stav v oblasti nových eurofondov konferencii ostrej kritike. SMK tvrdí, že kabinet Róberta 

Fica premárni šancu a nezíska všetky peniaze, ktoré Slovensku Únia ponúka a celý proces sa 

spomaľuje kvôli koaličným nezhodám. Podľa ministra výstavby Mariana Janušeka "slovenská 

verejnosť je zámerne zavádzaná podobnými vyhláseniami politikov. Pravda je totiž taká, že 

SR môže finančné zdroje určené pre rok 2007 čerpať až do konca roka 2010." (EurActiv.sk, 

8.1.2008) 

Neopakovateľnosť možností ktoré nám poskytujú eurofondy najmä v tomto roku a v 

najbližších piatich rokoch od nás žiada veľkú koncentráciu síl. Možnosť skutočného, vecného 

pripojenia sa k najvyspelejšej Európe je takto osobitne podporovaná len počas prvých rokov 

po vstupe do EU. Aj štáty, ktoré pred nami vstupovali do EÚ, mali takéto možnosti. Niektoré 

využili tieto možnosti z tretiny, iné vyčerpali tieto finančné možnosti takmer naplno. Ak ich 

nevyčerpáme, vrátia sa tým bohatým štátom, ktoré ich tam dodali. Eurofondy nie sú k 

dispozícii nato, aby sme ich minuli, ale nato, aby sme pomocou nich vyriešili mnohé z 

problémov ktoré máme riešiť. Len takýto prístup dáva celému tomuto konaniu zmysel. Tieto 

peniaze podporujú zásadne také riešenia na Slovensku, ktoré sú kompatibilné s 

celoeurópskymi zámermi. To znamená, že keď z nich financujeme projekty na Slovensku, 

realizujeme zároveň riešenia približujúce nás k vyspelej Európe. (Baco, 2008) 

Najmenšie slovenské obce, ktoré budú mať obmedzenia pri čerpaní peňazí z fondov 

Európskej únie, očakávajú podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pomoc od vlády.

Kabinet premiéra Róberta Fica by mal preto zvýšiť zdroje v štátnych fondoch, povedal ČTK 

predseda ZMOS-u Michal Sýkora. K eurofondom bude mať obmedzený prístup asi 1500 

spomedzi takmer 2900 slovenských miest a obcí. Ministerstvo výstavby, ktoré zastrešuje 

čerpanie peňazí z EÚ, ich totiž nezaradilo do takzvaných pólov rastu. Toto opatrenie by malo 

zabezpečiť, aby sa peniaze dostali predovšetkým do najvýznamnejších sídiel. Peniaze na 

rozvoj však podľa Sýkoru potrebujú aj menšie obce nezaradené do pólov rastu. Aj oni chcú 

mať vybudovaný vodovod či kanalizáciu. "Naša požiadavka na vládu bude, aby sa zvýšil 

objem prostriedkov v Environmentálnom fonde," dodal. Viaceré obce sa spoliehajú aj na 

čerpanie peňazí z Programu rozvoja vidieka, ktorý zastrešuje ministerstvo pôdohospodárstva. 

Ide taktiež o fond Európskej únie, ale nie je v skupine jedenástich operačných programov, nad 

ktorými prostredníctvom NSRR dohliada ministerstvo výstavby. "Európsky 

poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka nie je štrukturálny fond, a preto nebol zaradený do 

NSRR," vysvetlila hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Belická. Prvé výzvy 

na podávanie projektov budú pre obce zverejnené pravdepodobne až v septembri. Predseda 

ZMOS-u si však myslí, že obce by ešte mali mať možnosť zmeniť svoje vyradenie z pólov 

rastu. "Musí byť mechanizmus na to, aby sa obec mohla dostať do pólov rastu," poznamenal 

Sýkora. Ministerstvo výstavby sa však chystá prehodnotiť súčasné postavenie obcí až v roku 

2010, reagoval na požiadavku hovorca ministerstva Miroslav Bátovský. (ČTK, 23.3.2008) 

V súčasnosti sa nachádzame na prahu nového, 7-ročného programového obdobia 2007 

– 2013. V tomto programovom období predstavuje kľúčový prvok pri snahe zaostávajúcich 

regiónov integrovať sa do rozvojových procesov a procesov globalizácie najmä vybudovanie 

celkovej infraštruktúry a zabezpečenie dostupnosti regiónov. Slovensko bude môcť využiť z 

Európskej únie viac ako 11 miliárd eur na naplnenie stratégie stanovenej už vo schválenom 

Národom strategickom referenčnom rámci SR na roky 2007 – 2013. Prostriedky fondov EÚ 

však nemajú byť poňaté ako univerzálny liek na vyriešenie všetkých komunálnych 

problémov. Musia byť chápané len ako doplnkové zdroje, pretože pre život miest a obcí sú 

rozhodujúce najmä financie zo štátneho rozpočtu a z ich vlastných rozpočtov. (Eurokompas, 

04/2008, krátené) 

2.7 Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013 

Podľa Národného strategického referenčného rámca, Slovenská republika, ako nový 

členský štát EÚ po prvýkrát čerpala finančné prostriedky z fondov EÚ v oblasti kohéznej

politiky na základe spoločného programového dokumentu Rámec podpory Spoločenstva 

v rokoch 2004 až 2006, t.j. v skrátenom plánovacom období, keďže plánovacie obdobie pre 

staré členské krajiny EÚ sa začalo už v roku 2000. Podľa zaužívaného pravidla sedemročného 

plánovacieho cyklu EÚ teda pôvodné plánovacie obdobie trvalo do roku 2006. Programové 

obdobie rokov 2007 až 2013 je teda pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, 

v rámci ktorého bude mať Slovensko možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu 

celého jeho trvania a to na základe Národného strategického referenčného rámca SR. 

V zmysle legislatívy Európskej únie, každý členský štát predkladá pred začiatkom 

programového obdobia Európskej komisii vlastný Národný strategický referenčný rámec. 

Tento dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje 

národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 

v programovom období 2007 – 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva. 

Tie definujú rámce pre intervencie fondov na európskej úrovni. Zabezpečujú, že pomoc 

z fondov bude využitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva. Taktiež určujú 

prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem 

na strane druhej. Určenie výšky národného spolufinancovania štrukturálnych fondov tvorí 

súčasť NSRR SR, jeho jednotlivých operačných programov, ako aj programových manuálov. 

(NSRR SR, 2006) 

Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 je 

základným strategickým dokumentom Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej 

únie na roky 2007 až 2013, ktorý stanovuje národné priority spolufinancované zo 

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V súlade s novými nariadeniami EÚ k 

štrukturálnym fondom schválila vláda SR 6. decembra 2006 návrh NSRR SR na roky 2007 – 

2013, ktorý stanovuje národné priority na spolufinancovanie zo ŠF a KF v nadväznosti na 

Strategické usmernenia Spoločenstva o kohézii, ktoré definujú rámec pre príspevky z fondov 

na európskej úrovni. NSRR SR zároveň predstavuje prepojenie medzi prioritami 

Spoločenstva na jednej strane a národnými a regionálnymi prioritami štátu na druhej strane. 

Predmetom strategickej časti NSRR SR je predovšetkým stratégia na dosiahnutie priorít SR 

na roky 2007 až 2013 ako nástrojov na dosiahnutie strategického cieľa NSRR SR: „Výrazne 

zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a 

zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.“ Operačná časť stanovuje a 

stručne opisuje operačné programy, ktorých prostredníctvom sa bude NSRR SR realizovať. 

(Eurokompas 1/2007)

2.8 Perspektívy regionálnej a kohéznej politiky EÚ pre roky 2014 – 2020 

Podľa komisárky Danuty Hubner je „najvyšší čas“ na reformu rozdeľovania a 

používania regionálnych fondov EÚ. Komisárka povedala: „Je najvyšší čas začať vážnu 

diskusiu o rozdelení kompetencií medzi členské štáty a Komisiu.“ Konkrétne hovorila 

o potrebe decentralizácie finančnej zodpovednosti – silnejšieho zapojenia členských krajín do 

kontroly a auditu používania regionálnych fondov Únie. S touto oblasťou súvisia aj dve 

oznámenia zverejnené Komisiou – o revízii rozpočtu EÚ a o budúcnosti kohéznej politiky. 

Verejné konzultácie o budúcnosti kohéznej politiky v EÚ sú otvorené ešte do 31. januára 

2008. Príspevky a názory do nich môžu posielať členské krajiny, regióny, mestá, inštitúcie 

EÚ, hospodárski a sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, akademici i občania. 

(Informačný spravodaj EK, 22.1.2008, krátka tlačová správa) 

Budúcnosť Kohéznej politiky EÚ by mala stáť na subsidiarite a územnej solidarite. 

Takisto by však mala naplno využiť kritériá distribúcie finančných prostriedkov. To je hlavná 

pointa správy Rady európskych obcí a regiónov (CEMR). Správa reaguje na verejné 

konzultácie o budúcnosti kohéznej politiky. Generálny tajomník CEMR Jeremy Smith 

zdôraznil: "Pri výbere financovania toho ktorého regiónu v rámci kohéznej politiky, 

nesmieme prihliadať iba na hospodárskych ukazovatele“. „Európa potrebuje lepší spôsob 

alokácie financií. Regionálnu spokojnosť možno dosiahnuť kritériami ako napr. kvalita 

zamestnanosti, decentralizácia, kvalita dopravy a takisto sociálno-kultúrne, sociálno- 

demografické a sociálno-enviromentálne faktory“. Podľa CEMR je budúcnosť kohéznej 

politiky založená na subsidiarite a územnej solidarite. Miestne a regionálne samosprávy sú 

kľúčové pre miestny a regionálny rozvoj. Nutná je integrácia samospráv do plánovania, 

poskytovania a monitorovania politík a nástrojov regionálneho rozvoja. Regióny a mestá 

riešia mnoho otázok, či už environmentálnych, demografických, energetických a 

štrukturálnych. Podľa Smitha považujú samosprávy financovanie regionálnej politiky 2007 - 

2013 za nedostatočné. Financovanie kohéznej politiky musí byť zahrnuté do širšej diskusie o 

rozpočte EÚ. Rovnako dôležité je pre mestá a regióny brať do úvahy dopad politík EÚ na 

konkrétne územie a na jeho hospodárske špecifiká. Kohézna politika musí prepájať mestské a 

vidiecke územia. Jeremy Smith hovorí predovšetkým o posilnení kohézie medzi vidieckou a 

mestskou Európou. (CEMR, 2008)

3 CIEĽ PRÁCE 

Cieľom tejto diplomovej práce je popísať a pomenovať štruktúru dokumentov 

vyššieho a nižšieho stupňa nadväznosti na základný dokument Slovenskej republiky v oblasti 

čerpania štrukturálnych fondov, pre nové sedemročné plánovacie obdobie EÚ 2007 až 2013 

a poukázať na ich nadväznosť a prepojenie. Rovnakým cieľom je poukázať na dokumenty a 

programy, ktoré nie sú v priamej pôsobnosti NSRR SR 2007 – 2013, ale súvisia 

s implementáciou regionálnej politiky EÚ v podmienkach Slovenska a NSRR SR sa na ich 

podporu odvoláva vo všeobecných ustanoveniach. Jeho súčasťou je preskúmanie NSRR 

v kontexte jeho prípravy, schvaľovania, špecifík a dopadov na realizáciu regionálnej politiky 

EU na Slovensku. 

Pre dosiahnutie takto určeného cieľa je potrebné naplniť aj ciele čiastkové, ktorých 

zrealizovanie umožňuje v širšom kontexte poukázať na komplexnosť vzťahov nadväzujúcich 

dokumentov. Ako čiastkové ciele determinujúce dosiahnutie hlavného cieľa boli určené: 

prieskum dokumentov vyššieho vykonávacieho charakteru k NSRR SR 2007 – 2013, 

zovšeobecnenie východísk k dokumentu NSRR SR, 

popis NSRR, jeho vízie, obsahových častí, cieľov a opatrení, 

popis dokumentov nižšieho vykonávacieho charakteru k NSRR, 

prieskum a popis dokumentov rovnocenného vykonávacieho charakteru k NSRR, 

ktoré nie sú súčasťou NSRR, ale platia samostatne a nezávisle na NSRR a 

formulovanie vlastných názorov, postojov a odporúčaní týkajúcich sa predmetu 

skúmania diplomovej práce, sledujúcich možné zlepšenia a zefektívnenie procesu 

implementácie ŠF a KF v podmienkach Slovenska. 

Splnenie tohto cieľa si vyžadovalo zozbieranie a preštudovanie množstva podkladov, 

ktorých dostupnosť, vzhľadom na aktuálnosť a verejný charakter, bola pomerne 

bezproblémová. Takmer väčšina potrebných podkladov je zverejnená prostredníctvom 

rezortných inštitúcií verejnej správy SR v internetovom prostredí. Rovnako je množstvo 

potrebných dokumentov a podkladov dostupných vo forme brožúr a odborných publikácií, 

distribuovaných inštitúciami EP, EK a SR.

4 METODIKA PRÁCE 

4.1 Charakteristika objektu skúmania 

Objektom skúmania diplomovej práce je Národný strategický referenčný rámec SR 

2007 – 2013 a dokumenty súvisiace s obsahovou a realizačnou náplňou regionálnej politiky 

v podmienkach Slovenska. Rovnako je objektom skúmania sústava dokumentov a programov, 

priamo nesúvisiacich s NSRR SR, umožňujúcich však implementáciu princípov regionálnej 

politiky EÚ na Slovensku, na ktoré sa NSRR odvoláva vo svojich všeobecných 

ustanoveniach. Zovšeobecnením je preto možné konštatovať, že predmetom skúmania je 

široká paleta strategických a programových dokumentov EÚ, vytvárajúcich spoločné 

prostredie pre napĺňanie princípov regionálnej pomoci jej členským štátom. Tú načrtáva aj 

Obrázok 1 príloh tejto diplomovej práce. 

4.2 Pracovný postup 

Úvod praktickej časti diplomovej práce charakterizuje sústavu programových 

dokumentov a nariadení vyššieho vykonávacieho charakteru k NSRR SR 2007 – 2013. Ten 

predstavuje základný vykonávací predpis SR, pre organizačnú a finančnú implementáciu 

cieľov regionálnej politiky EÚ prostredníctvom ŠF a KF. Obsahová časť ďalej pokračuje 

pomerne podrobným opisom NSRR SR samotného. Popisuje jeho analytickú časť, 

pomenováva spoločnú víziu, strategické ciele a načrtáva opatrenia ich dosiahnutia. Vzhľadom 

na cieľ tejto diplomovej práce, ktorým je načrtnúť aj schému súvisiacich dokumentov NSRR 

nižšieho vykonávacieho charakteru, pokračuje táto práce ďalej analýzou jednotlivých 

operačných programov a ich zameraním pre strategické oblasti rozvoja kľúčových odvetví 

Slovenskej republiky. Keďže NSRR rieši len určitý, pomerne obsiahly okruh strategických 

potrieb Slovenska, zameriavam sa v pomenovaní súvisiacich strategických a programových 

dokumentov aj na operačné programy, ktoré nie sú v priamom, ale pridruženom vzťahu 

k tomuto strategickému rámcu.

4.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje 

Pomerne obsiahle množstvo podkladov potrebných pre naplnenie stanoveného cieľa 

a čiastkových cieľov tejto diplomovej práce, bolo potrebné získať z viacerých zdrojov, a to 

hlavne: 

publikácie a strategické dokumenty MVaRR SR, 

publikácie, nariadenia a predpisy EK a EP, 

manuály rezortných ministerstiev – riadiacich orgánov k jednotlivým OP, 

internetové portály venujúce sa problematike regionálnej politiky a rozvoja, 

internetové stránky: www.strukturalnefondy.sk, 

www.nsrr.sk, 

www.build.gov.sk, 

www.euractiv.sk, 

www.ropka.sk, 

www.europskaunia.sk, 

Knižničný fond RRA Tatry-Spiš. 

4.4. Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov 

Sumarizácia dostupných poznatkov a podkladov 

Konzultačná činnosť s odborníkmi v danej oblasti 

Overovanie zistených poznatkov 

Interpretácia vlastného názoru a formulovanie odporúčaní

5 VÝSLEDKY PRÁCE 

5.1 Sústava dokumentov a usmernení k NSRR 

NSRR SR 2007 – 2013 predstavuje v podmienkach SR základný programový 

dokument, prostredníctvom ktorého sa sleduje naplnenie strategickej vízie trvalo 

udržateľného rozvoja Slovenska v podmienkach európskeho členstva. Naplnenie tejto 

strategickej vízie je priamo úmerné naplneniu kľúčových cieľov NSRR, prostredníctvom 

využitia dostupných programových nástrojov predstavujúcich operačné programy 

a finančných alokácií kombinovaných z verejných zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu SR 

a vlastných zdrojov konečných prijímateľov. Na to, aby sa kľúčová vízia a ciele NSRR SR 

mohli v súčasnom programovom období napĺňať, musela SR pri príprave referenčného rámca 

vychádzať nielen z vlastných strategických a plánovacích dokumentov, ale aj zo štruktúry 

dostupných nástrojov vyššieho a zároveň aj nižšieho vykonávacieho a koordinačného 

charakteru. Ide tu predovšetkým o programy, dokumenty a nariadenia EÚ, jednotlivé 

operačné programy definované v obsahu NSRR, ich programové manuály, príručky, ale aj 

súbežne aplikovateľné pomoci, ktoré nie sú v NSRR priamo spomínané a riešené 

v identifikovaných opatreniach. 

Z hľadiska priamych dokumentov najvyššieho vykonávacieho charakteru, teda 

dokumentov EÚ, sa NSRR SR opiera o šesť základných nariadení EK a EP: 

Nariadenie EK č. 1080/2006 o ERDF, 

Nariadenie EK č. 1081/2006 o ESF, 

Nariadenie EK č. 1082/2006 o EZÚS, 

Nariadenie EK č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o ERDF, 

ESF a KF, 

Nariadenie EK č. 1084/2006, ktorým sa zriaďuje KF a 

Nariadenie EK č. 1828/2006, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia 

Rady (ES) č. 1083/2006. 

Samotný NSRR sa pre svoju implementačnú fázu odvoláva na ďalšie spektrum 

dokumentov, ktorých sústavu začína 11 operačných programov. Každý z operačných 

programov sa následne skladá z vlastných manuálov, výzvam pre jednotlivé opatrenia vrátane

harmonogramov výziev, príručkám pre žiadateľov pomoci, formulárov projektových návrhov, 

manuálov publicity, interných predpisov riadiaceho orgánu a ďalších dokumentov, ktoré 

spoločne vytvárajú základy implementácie daného operačného programu a jeho manažmentu 

na úrovni riadiaceho orgánu a konečných prijímateľov. Pre zabezpečenie jednotného riadenia 

NSRR prostredníctvom jednotlivých riadiacich orgánov, sa rámec odvoláva aj na dokumenty 

Systému riadenia ŠF a KF pre programové obdobie 2007 – 2013, Metodické pokyny 

centrálneho koordinačného orgánu a samostatný dokument Systém finančného riadenia ŠF 

a KF pre programové obdobie 2007 – 2013. Obsah NSRR je podrobnejšie rozpracovaný 

v kapitole 5.3. 

Poslednou sústavou dokumentov a usmernení je zostava priamych strategických 

programov pomoci EÚ, ktoré NSRR v priamom dôsledku nezapracoval do svojho obsahu, ale 

súvisia s naplnením jeho vízie, ako aj princípov regionálnej politiky EÚ a je možné realizovať 

ich bez priameho napojenia na referenčný rámec. Ide o: 

Programy zamerané na pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo, 

Program rozvoja vidieka, 

Programy bilaterálnej spolupráce, 

Programy cezhraničnej spolupráce, 

Regionálne iniciatívy, 

Programy zdravia a životného prostredia, 

Programy výskumu a vývoja, 

Programy zamerané na vzdelávanie a kultúru, 

Programy zamerané na inovácie a energetiku a 

Programy zamerané na sociálnu politiku. 

5.2 Nariadenia EK 

Nariadenia EK predstavujú najvyšší stupeň direktívy Európskej komisie a parlamentu 

v otázkach napĺňania cieľov regionálnej politiky členských štátov EÚ. Sú základnými 

procesnými nástrojmi, definujúcimi oblasti pomoci, rozvojové ciele, alokácie finančných 

prostriedkov a základné podmienky implementácie prostredníctvom vytvorených 

programových a finančných nástrojov.

5.2.1 Nariadenia EK č. 1080/2006 o ERDF 

Predmetom úpravy tohto nariadenia je ustanovenie úloh Európskeho fondu 

regionálneho rozvoja, rozsah jeho pomoci a pravidlá oprávnenosti na pomoc. ERDF určuje 

financovanie pomoci za účelom posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti, podpory 

rozvoja regionálnych ekonomík, premeny upadajúcich a zaostávajúcich regiónov a podpory 

cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Rozsahom finančnej pomoci sa 

zameriava na podporu investícií prispievajúcich k tvorbe pracovných miest, investícií do 

malých a stredných podnikov, do infraštruktúry, podpory služieb podnikateľského sektora, 

rozvoja kapitálových finančných nástrojov, tvorbu sietí a partnerstiev a rozvoja vnútorného 

potenciálu priemyslu a služieb. 

5.2.2 Nariadenia EK č. 1081/2006 o ESF 

Toto nariadenie ustanovuje úlohy Európskeho sociálneho fondu, rozsah jeho pomoci, 

osobitné ustanovenia a typy výdavkov, ktoré sa môžu zahrnúť do pomoci prostredníctvom 

národných strategických referenčných rámcov a ostatných programov EÚ. Úlohou ESF je 

prispievať k posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti zlepšovaním možnosti 

zamestnávania a rozvojom pracovných príležitostí, rovnako ako zvyšovanie počtu a kvality 

pracovných miest. V rámci rozsahu svojej pôsobnosti podporuje zvyšovanie prispôsobivosti 

pracovníkov, podnikov, podnikateľov, celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie investícií do 

ľudských zdrojov, odbornú prípravu a rôzne stupne kvalifikácií, zavádzanie komunikačných 

technológií a nových foriem vzdelávania, produktívnejšie a inovatívne formy organizácie 

práce, ochranu a bezpečnosť pri práci, podporné a poradenské služby, zlepšenie prístupov 

k zamestnaniu, rodovú rovnosť, nediskrimináciu a rovnosť príležitostí a mnoho ďalších 

opatrení súvisiacich s ľudským kapitálom. 

5.2.3 Nariadenia EK č. 1082/2006 o EZÚS 

V historickom kontexte nariadení EK a EP ide o zvláštny druh nariadenia, ktorý 

svojim obsahom definuje nové organizačno – správne možnosti rozvoja cezhraničnej 

spolupráce prostredníctvom možnosti založenie nového druhu organizačného subjektu pod 

názvom Európske zoskupenie územnej spolupráce. Jeho cieľom je uľahčovať a podporovať 

cezhraničnú spoluprácu medzi členmi s výhradným právom posilňovania hospodárskej 

a sociálnej súdržnosti. Zároveň má EZÚS v každom členskom štáte svoju právnu subjektivitu

a najširšiu spôsobilosť, aká sa priznáva podľa vnútroštátneho práva právnickým osobám 

obdobného charakteru. Šírkou svojej členskej základne môže EZÚS tvoriť partnerstvo 

členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj ďalších subjektov, ktoré sa riadia 

vereným právom. Uvedené nariadenie tvorí výnimku z predošlých dvoch nariadení. Aj keď 

nepomenováva oblasti financovania, či oprávnenosť výdavkov, inštitucionálne vytvára 

predpoklady pre novú formu rozvoja cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej 

spolupráce viacerých členských štátov EÚ. Aj na základe tohto odporúčania sú v ďalších, 

priamo nesúvisiacich dokumentoch NSRR, definované východiská pre financovanie aktivít 

cezhraničného charakteru. 

5.2.4 Nariadenia EK č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia 

o ERDF, ESF a KF 

Toto nariadenie predstavuje všeobecný nástroj určujúci pravidlá, ktorými sa spravujú 

fondy ERDF, ESF a KF. Vymedzuje ciele, ktoré majú byť prostredníctvom týchto troch 

finančných nástrojov dosiahnuté, určujú všeobecné kritéria oprávnenosti členských štátov 

a regiónov na podporu z týchto fondov a kritéria ich prideľovania. Toto nariadenie 

reprezentuje kontext politiky súdržnosti EÚ, vrátane stanovenia strategických usmernení pre 

zostavovanie NSRR a jeho dodatočného preskúmania z pozície EK. Ustanovuje základné 

zásady partnerstva, programovania, hodnotenia, finančného riadenia, monitorovania 

a kontroly. Z pohľadu predošlých troch nariadení č. 1080, 1081 a 1082/2006, je toto 

nariadenie základným predpokladom a východiskom pre tvorbu národných referenčných 

rámcov členských štátov EÚ. 

5.2.5 Nariadenia EK č. 1084/2006, ktorým sa zriaďuje KF 

Kohézny fond bol zriadený na účely posilňovania súdržnosti ES a v záujme podpory 

trvalo udržateľného rozvoja v rámci členských štátov Spoločenstva. Rozsah pomoci 

prostredníctvom KF sa poskytuje vyváženým spôsobom, ale hlavne na základe potrieb 

investícií a infraštruktúry tých členských štátov, ktoré majú na pomoc z KF nárok na základe 

vopred stanovených kritérií (podrobnejší opis kritérií je predmetom článku č. 2.3.3 tejto 

práce). Pomoc sa poskytuje hlavne do dvoch pomerne obsiahlych a investične náročných 

oblastí. Sú nimi dopravná dostupnosť a infraštruktúra, ako aj ochrana životného prostredia. 

Z KF sú podporované národné investície do transeurópskych dopravných sietí, oblasti

ochrany životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, zvyšovania energetickej 

efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie a ďalších oblastí. 

5.2.6 Nariadenia EK č. 1828/2006, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá 

nariadenia rady (ES) č. 1083/2006 

V tomto nariadení sa ustanovujú vykonávacie pravidlá, týkajúce sa nariadenia č. 

1083/2006 a nariadenia č. 1080/2006 a to hlavne v kľúčových oblastiach implementácie ŠF, 

ktorými sú oblasti informácií a publicity, informovanosti o možnostiach využívania fondov, 

oblasť riadenia a kontrolných systémov, nezrovnalostí, osobných údajov, finančných náprav, 

elektronickej výmeny údajov, oblasť nástrojov finančného riadenia a v neposlednom rade aj 

oblasť oprávnenosti operačných programov pre cieľ EZÚS. Toto nariadenie precizuje 

východiská jednotlivých nariadení č. 1080 a 1083/2006, ale hlavne nariadenia č. 1084/2006. 

5.3 Charakteristika NSRR SR 2007 – 2013 

NSRR SR pre programové obdobie rokov 2007 až 2013 predstavuje základný 

referenčný nástroj na prípravu programovania fondov a ich neskoršiu 

realizáciu. Samotný dokument, po dôkladnej a veľmi podrobnej 

analýze, stanovuje národné priority, ktoré sú spolufinancované 

prostredníctvom ŠF a KF a to v súlade so spoločnou politikou 

súdržnosti EÚ. Tá sa v tomto programovom období uskutočňuje 

prostredníctvom troch hlavných cieľov, ktorými sú Konvergencia, 

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a posledným cieľom je Európska územná 

spolupráca. Do cieľa Konvergencia je, pri financovaní oprávnených výdavkov pomoci ŠF 

a KF, zahrnuté celé územie SR s výnimkou Bratislavského kraja. 

Samotné územie Bratislavského kraja je samostatne špecifikované v prioritách cieľa 

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Tretí z cieľov – Európska územná 

spolupráca nie je v NSRR SR samostatne obsiahnutý a je v rámci súvisiacej štruktúry riešený 

ako samostatný dokument. NSRR SR teda pokrýva iba ciele Konvergencia a Regionálna 

konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Pre názorné zobrazenie vymedzenia oprávnených 

území Slovenskej republiky pre oba ciele, pozri Obrázok 2 – SR v členení na regióny NUTS 

2 a 3 podľa cieľov „Konvergencia“ a „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“.

Po obsahovej stránke je NSRR SR ako základný programový dokument delený na: 

analytickú časť, 

víziu, 

stratégiu, 

priority, 

členenie na operačné programy, 

systém financovania. 

Analytická časť NSRR SR opisuje súčasnú situáciu SR, ktorá vychádza z dostupných 

a doteraz dosiahnutých pozitívnych makroekonomických výsledkov. Po prvýkrát sa 

v analytickej časti venuje pozornosť aspektom územného rozvoja a identifikácií pólov rastu 

v regiónoch s cieľom zabezpečenia územnej koncentrácie príspevkov. Tento nový prístup 

k formulovaniu jednotlivých opatrení operačných programov, nebol doposiaľ v programovaní 

SR použitý. Ako každý strategický dokument, aj NSRR SR je v rámci svojej analytickej časti 

prehľadne spracovaný do foriem SWOT analýz, ktorých prehľad vyúsťuje do určenia 

kľúčových disparít a hlavných faktorov rozvoja SR. 

Strategická časť NSRR vychádza z vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

Slovenska, ktorá je formulovaná ako „celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ 

15 cestou trvalo udržateľného rozvoja“. Zámerom stratégie je prispieť k napĺňaniu 

uvedenej vízie prostredníctvom riešenia kľúčových disparít pri využití kľúčových faktorov 

rozvoja SR. Realizácia tohto zámeru vychádza z potreby výrazného zvýšenia 

konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri 

rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja, čo je strategickým cieľom NSRR. Dosiahnutie 

vízie je otázkou dlhšieho časového obdobia a zasahuje do niekoľkých programových období. 

Stratégia nadväzuje na strategické dokumenty EÚ ako aj SR. Ide predovšetkým o nasledovné 

dokumenty: 

Strategické usmernenia Spoločenstva o súdržnosti, 

Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (tzv. Lisabonská stratégia 

pre Slovensko), 

Národný program reforiem SR, 

Koncepciu územného rozvoja Slovenska (z roku 2001),

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (z roku 2001), 

Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 - 2010. 

Možno skonštatovať, že v podmienkach SR je NSRR centrálnym integrujúcim 

dokumentom, ktorý definuje a spája podstatné prvky jednotlivých stratégií s cieľom 

dosiahnuť čo najväčšiu synergiu a efektívnosť pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického 

cieľa do roku 2013. Na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti zdrojov alokovaných 

z prostriedkov rozpočtu EÚ, ako aj štátneho rozpočtu SR, využíva stratégia princíp tematickej 

a územnej koncentrácie príspevkov zo ŠF a KF, ktoré sú v rámci NSRR SR tematicky 

koncentrované na tri strategické priority: 

infraštruktúru a regionálnu dostupnosť, 

vedomostnú ekonomiku a 

ľudské zdroje. 

Priority NSRR sa implementujú prostredníctvom: 

siedmich operačných programov v cieli Konvergencia, 

troch multiplikačných operačných programov (Konvergencia, Regionálna 

konkurencieschopnosť a Zamestnanosť) a 

jedného operačného programu v cieli Regionálna konkurencieschopnosť 

a zamestnanosť. 

5.3.1 Partnerstvo pre národný rámec 

V procese prípravy NSRR SR 2007 – 2013 musela SR dodržať jeden zo základných a 

kľúčových princípov prípravy, ktorým je princíp partnerstva. Princíp partnerstva je 

definovaný aj v Nariadení Rady (ES) č. 1083/2006, podľa ktorého partnerstvo sa týka 

prípravy, implementácie, monitorovania a hodnotenia operačných programov. 

Príprava NSRR prebiehala od začiatku roku 2004 v gescii MVRR SR a podľa 

harmonogramu schváleného a aktualizovaného vládou SR. Cieľom princípu partnerstva je 

poskytnúť východiská pre širšiu diskusiu o obsahu pripravovaného strategického dokumentu 

a to na úrovni centrálnej, regionálnej a lokálnej a vytvoriť základ pre vypracovanie 

a predloženie NSRR SR do vlády SR, ktorá ho po jeho schválení predloží na odobrenie EK.

Na základe tohto princípu bolo zúčastnenými stranami prerokovaných niekoľko dielčích 

návrhov NSRR, ktoré sa na základe pripomienkovania upravovali do finálnej podoby. Tú 

schválila vláda SR dňa 21. decembra 2006 a predložila EK na schválenie. Tento princíp sa 

uplatňoval tak vo vzťahu SR a EK, ako aj vnútri SR. Pri príprave dokumentu sa využívali 

koncepčné, analytické a podkladové materiály vypracované na zainteresovaných rezortoch 

a inštitúciách a pri formulácii jednotlivých častí dokumentu sa zvažovali názory 

a pripomienky všetkých zúčastnených partnerov. Do jednotlivých etáp vypracovania NSRR 

boli zapojené subjekty v rámci rôznych pracovných skupín prostredníctvom metódy 

štruktúrovanej odbornej diskusie na viacerých úrovniach. 

V snahe dodržania tohto kľúčového pravidla programovania NSRR SR bolo na 

národnej úrovni zostavených niekoľko stupňov koordinácie prác na uvedenom dokumente: 

Pracovná skupina ministrov – s cieľom politickej koordinácie prác pri spracovávaní 

NSRR, 

Koordinátor pre NSRR – s cieľom technickej koordinácie prípravy NSRR 

a zabezpečenia medzirezortnej a expertnej výmeny poznatkov, 

Medzirezortné 

ministerstiev, 

pracovné skupiny – zostavené z odborníkov príslušných 

Expertná skupina „Partnerstvo pre národný rámec“ – široké spektrum partnerov, 

zástupcov ministerstiev, samosprávnych krajov, združení miest a obcí, odborníkov, 

podnikateľských subjektov, zamestnávateľov a odborov, mimovládnych organizácií, 

atď. 

Samostatným fórom pri uplatňovaní princípu partnerstva, ktorý bol previazaný 

s prípravou NSRR boli: 

Rady vlády pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami a 

Výbor pre ŠF a KF, 

obidva s cieľom sprostredkovania výstupov prípravy pre rokovanie vlády SR, jej vrcholnú 

politickú a verejnú zodpovednosť voči EK a jej rozhodovacie právomoci.

Členovia partnerstva sa priebežne a pravidelne oboznamovali s výstupmi 

vypracovanými v jednotlivých blokoch prác na NSRR a predkladali k nim svoje názory, 

doplnky a pripomienky. Práca expertnej skupiny Partnerstvo sa riadila princípom konsenzu, 

navrhované úpravy teda museli byť prijateľné pre všetkých alebo aspoň pre väčšinu členov 

partnerstva. 

5.3.2 Inovačné a kohézne póly rastu 

Póly rastu sú charakteristické prítomnosťou expandujúcich odvetví umiestnených 

v urbanizovanej oblasti, vyvolávajúce zmeny v ekonomických aktivitách lokalizovaných 

v zóne vplyvu, ktoré sa prejavujú vo vyššej ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti 

daného územia v porovnaní s ostatnými územiami v regióne. Najvýznamnejšie póly rastu 

determinujú vývoj výkonnosti a konkurencieschopnosti okrem úrovne regiónu aj na úrovni 

celého národného hospodárstva. Pozri Obrázok 3 – Mapa inovačných a kohéznych pólov 

rastu Prešovského samosprávneho kraja. 

Po prvýkrát v slovenskej histórii a s cieľom zabezpečiť tematickú a územnú 

koncentráciu príspevkov v rámci NSRR, boli za účelom dosiahnutia čo najvyššej efektívnosti 

vynaložených finančných zdrojov zo ŠF a KF definované a stanovené inovačné a kohézne 

póly rastu. Sú definované centrami osídlenia, ako aj ich ťažiskami a prostredníctvom nich sa 

sleduje podpora, ktorá: 

napomáha lepšej spolupráci, koordinácii a doplnkovosti zabezpečovania funkcií pre 

bývajúce obyvateľstvo, 

zvyšuje konkurencieschopnosť jednotlivých regiónov, 

napomáha vytvoriť synergiu pri posilnení kooperačných sietí a zabezpečiť 

komplementárnosť funkcií jednotlivých miest a obcí, 

napomáha prepájať viaceré hierarchické úrovne, 

prispieva k novému chápaniu vzťahov medzi mestom a jeho okolím, 

ponúka možnosť vplyvu miest a urbárnych priestorov na podporu súťaže, inovácií a 

rastu s viac vyrovnaným modelom priestorového rozvoja, 

pomáha zdokonaliť kooperáciu, koordináciu a doplnkovosť a zmierňovať tak 

nevhodnú konkurenciu medzi mestami.

Centrá osídlenia predstavujú kategorizáciu obcí podľa úrovne obsluhy ako pre 

vlastné mesto, tak aj pre jeho zázemie. Členia sa na: osobitné centrá (BA, KE), centrá prvej až 

piatej skupiny. 

Inovačné póly rastu sú tvorené centrami osídlenia národného a regionálneho 

významu. Centrami osídlenia národného významu sú krajské mestá, centrami osídlenia 

regionálneho významu sú mestá sídiel obvodných úradov, mestá sídiel bývalých okresných 

úradov a niektoré ďalšie mestá, ktoré majú regionálny hospodársky a spoločenský význam. 

Najvýznamnejšie inovačné póly rastu a ich záujmové územia sú priestory, ktoré majú najvyšší 

rozvojový potenciál, a ktoré sú „motormi“ hospodárskeho a sociálneho rozvoja a mali by 

v najvyššej miere zabezpečovať konkurencieschopnosť SR v medzinárodnom meradle. 

Inovačné póly rastu tvorené centrami regionálneho významu plnia vo všeobecnosti úlohu 

„stabilizátorov“ regionálneho rozvoja, kde sa pomocou ich rozvoja zabezpečuje znižovanie 

nežiaducich regionálnych disparít. Inovačné póly rastu automaticky plnia v území aj funkciu 

kohéznych pólov rastu. 

Záujmové územia inovačných pólov rastu sa vytvárajú spravidla okolo 

najvýznamnejších centier (inovačných pólov rastu) a to hlavne v dôsledku ich atraktivít. 

Vytvorili sa tak územia, ktoré sú jednoznačne zviazané s centrami a vytvárajú spolu určité 

komplexné funkčné územia. 

Kohézne póly rastu sú centrami osídlenia mikroregionálneho významu. Základnou 

funkciou kohézneho pólu rastu je zabezpečiť komplexnú základnú vybavenosť pre 

obyvateľov obce, tak aj pre obyvateľov priľahlých obcí v izochróne dennej dochádzky. Tým 

sa vytvára predpoklad celoplošnej dobrej dennej dostupnosti ku všetkým základným potrebám 

všetkých obyvateľov štátu. Kohéznymi pólami rastu sú tie obce, pri ktorých je najlepší 

predpoklad vyššej efektívnosti využitia finančných prostriedkov vložených do rozvoja 

lokálnej infraštruktúry v dlhodobejších časových horizontoch. Ide o obce, ktoré už majú 

vybudovanú, resp. čiastočne vybudovanú, základnú občiansku infraštruktúru a majú 

predpoklad jej ďalšieho rozvoja.

5.3.3 Analytická časť NSRR 

Jednou z najzákladnejších častí NSRR ako strategického dokumentu je samostatná 

analytická časť, ktorá opisuje súčasnú situáciu SR z pohľadu makroekonomických faktorov. 

Vo svojej obsahovej stránke sa koncentruje na dve kľúčové oblasti, ktorými sú 

makroekonomická analýza a sociálno – ekonomická analýza SR. Oblasť sociálno – 

ekonomickej analýza rozoberá analytická časť NSRR podrobnejšie, a to v nasledovných 

šestnástich oblastiach: 

Ľudské zdroje, 

Demografický vývoj, 

Vzdelávanie a odborná príprava, 

Zamestnanosť a rozvoj ľudských zdrojov, 

Trh práce, 

Sociálny exklúzia, 

Inštitucionálne kapacity, 

Infraštruktúra a regionálne dostupnosť, 

Dopravná infraštruktúra, 

Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného prostredia, 

Regionálna infraštruktúra, 

Modernizácia zdravotníckej infraštruktúry, 

Vedomostná ekonomika, 

Konkurencieschopnosť podnikov a služieb, 

Informatizácia spoločnosti a 

Výskum, vývoj a inovácie. 

Analytická časť NSRR vychádza z rozsiahleho počtu dokumentov, štúdií, hodnotení 

a výstupov, ktorých poznatky a zistenia kompilačným charakterom sumarizuje do základných 

a vyššie spomenutých oblastí. Je doplnená množstvom tabuliek a grafov, ktoré poznatky 

kvalifikujú a kvantifikujú do prehľadnej podoby. Na ich základe pokračuje analytická časť 

NSRR v určovaní silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození prostredníctvom SWOT 

analýz v troch najkľúčovejších oblastiach, ktorými sú: 

Ľudské zdroje,

Infraštruktúra a regionálna dostupnosť a 

Vedomostná ekonomika. 

Tretia a štvrtá časť analýzy súčasného stavu SR v rámci NSRR pomenováva, na 

základe predošlých analytických zistení a SWOT analýz, hlavné disparity a rozvojové faktory 

SR a konštruuje všeobecné závery k tejto časti obsahu referenčného rámca. V oblasti 

hlavných disparít a faktorov rozvoja SR do najbližšieho plánovacieho obdobia rokov 2007 – 

2013 predznačuje tri hlavné oblasti, ktorými sú makroekonomické východiská, hospodárska 

politika a sektorové a regionálne východiská SR. Tretia podskupina východísk (sektorové 

a regionálne) je zároveň najhlavnejšou sumarizačnou podskupinou priorít NSRR SR pre 

definovanie finančnej pomoci a jednotlivých operačných programov. Sú nimi ciele podpory 

ľudských zdrojov, infraštruktúry a regionálnej dostupnosti území a vedomostnej ekonomiky. 

Pozri Tabuľku 3 – Hlavné sektorové disparity a faktory rozvoja. 

Záverečná časť konštatuje, že predchádzajúce plánovacie obdobie rokov 2004 – 2006 

bolo pre SR charakteristické minimálnou skúsenosťou v strategickom plánovaní ŠF a ich 

koordináciou, a preto je na základe týchto faktov nevyhnutné zamerať sa na zlepšenie 

koordinácie relevantných politík a koncentráciu verejných zdrojov na priority stanovené 

v NSRR. 

5.3.4 Vízia NSRR SR v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

Prirodzene nadväznou časťou NSRR po časti analytickej, je formulovanie vízie 

v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR. Vízia NSRR predstavuje koncepčné 

smerovanie krajiny a určuje pozície, ktoré chce z dlhodobého hľadiska dosiahnuť. Svojim 

obsahom sa neorientuje len na určené plánovacie obdobie rokov 2007 až 2013, ale presahuje 

ich rámec. Odráža celospoločenskú zhodu potrieb, vyjadrenú vo výstupoch analytickej časti 

a formulovanú na základe princípu partnerstva. 

Vízia stanovená v NSRR SR 2007 – 2013 predpokladá, že rozvoj vedomostnej 

ekonomiky a zvyšovanie jej významu v spoločnosti zabezpečí pre obyvateľov Slovenska 

vyššiu kvalitu života a životný štandard na úrovni porovnateľnej s najvyspelejšími krajinami 

EÚ. Predpokladá, že Slovensko sa stane atraktívnou krajinou pre svojich obyvateľov 

i návštevníkov, ako aj pre budúce generácie. Hlavnou úlohou NSRR SR v tejto oblasti je tieto

zmeny vyvolávať s využitím pomoci ŠF a KF a urýchliť tak proces celkovej konvergencie – 

približovania ekonomiky SR k úrovni dosiahnutej v najrozvinutejších krajinách a to za 

podmienky zabezpečenia trvalej udržateľnosti. Preto bola vízia hospodárskeho a sociálneho 

rozvoja SR v NSRR SR 2007 – 2013 formulovaná ako: 

Celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou 

trvalo udržateľného rozvoja. 

NSRR SR predpokladá, že obdobie potrebné na dosiahnutie vízie možno predpokladať 

iba orientačne. Je veľmi pravdepodobné, že bude trvať dlhšie, ako samotné sedemročné 

plánovacie obdobie 2007 – 2013 a bude si zároveň vyžadovať kontinuálne rozdelenie jej 

realizácie do viacerých programových období. Na víziu opäť prirodzene nadväzuje ďalšia, 

tentokrát už strategická časť, prostredníctvom ktorej má byť táto vízia vo vymedzenom 

časovom období napĺňaná. 

5.3.5 Stratégia NSRR 2007 – 2013 

Strategická časť NSRR SR 2007 – 2013 sa vo svojej podstate opiera nielen o výsledky 

analytickej časti rámca, identifikované disparity a určené faktory rozvoja, ale aj o strategické 

dokumenty formulované na úrovni EÚ. Do úvahy sú vzaté 

aj rezortné, resp. nadradené strategické dokumenty SR. 

Kľúčové disparity definujú prekážky, ktoré je potrebné 

prekonať, aby bolo možné naplniť víziu a dosiahnuť určené 

ciele. Faktory rozvoja naopak určujú, ktoré impulzy 

rozvoja sa majú použiť, alebo vytvoriť, na zmiernenie 

identifikovaných disparít. Pri definovaní stratégie boli 

východiskom aj strategické dokumenty EÚ, z ktorých 

disparity faktory rozvoja 

NSRR vychádza a prostredníctvom implementačného systému zabezpečuje naplnenie ich 

cieľov. Monitoruje tiež pokrok v ich naplnení, a to prostredníctvom projektov 

spolufinancovaných z KF a ŠF. Samotný NSRR je svojou podstatou centrálne integrujúcim 

strategickým dokumentom, ktorý definuje a spája relevantné prvky jednotlivých autonómnych 

a koherentných stratégií EÚ, štátu samotného, sektorov, rezortov a regiónov. Svojimi 

opatreniami a prostredníctvom kombinovaného financovania zo ŠF, KF a národných 

vízia 

stratégia

kofinančných zdrojov, sleduje dosiahnutie stanovenej vízie a cieľov s čo najväčšou synergiou 

a efektívnosťou. 

Na základe stanovenej stratégie bol v NSRR určený spoločný strategický cieľ pre 

obdobie súčasného plánovacieho obdobia, ktorý je definovaný nasledovne: 

Do roku 2013 výrazne výšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej 

ekonomiky a zamestnanosť, pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. 

Stratégia NSRR sa orientuje na podporu vytvárania podmienok a prechodu SR na 

vedomostne orientovanú spoločnosť a ekonomiku, a to cestou podpory existujúcich pólov 

rastu, vytvárania nových pólov rastu, napojenie a integráciu zaostávajúcich regiónov. 

Stratégia pri napĺňaní strategického cieľa sústreďuje príspevky na vybrané témy a územia, aby 

sa dosiahla maximálna synergia a vytvoril predpoklad pre dosiahnutie najvyššej efektívnosti 

a účinnosti príspevkov ŠF a KF. Vo svojej principiálnej podstatne sa orientuje na 

koncentráciu dostupných prostriedkov na témy a územia. 

Z pohľadu tematickej koncentrácie sa stratégia orientuje na zodpovedanie otázok, čo 

sa bude prostredníctvom dostupných prostriedkov podporovať. Cieľom tohto prístupu je určiť 

najefektívnejšie a najúčinnejšie tematické oblasti a sektory, 

ktorých podpora prispeje k najlepšiemu dosiahnutiu 

strategického cieľa. V tejto súvislosti ide hlavne 

o zabezpečenie koncentrácie do: 

Infraštruktúra 

Ľudské zdroje 

stratégia 

infraštruktúry a dostupnosti zvyšujúcej atraktívnosť 

územia pre investovanie a život obyvateľov, 

vedomostnej ekonomiky zvyšujúcej konkurencieschopnosť produkčnej sféry 

prostredníctvom kvalitnejších technológií a procesov v produkčnej sfére, 

ľudských zdrojov schopných uskutočňovať zmeny vedúce k rastu významu poznatkov 

v spoločnosti. 

Z pohľadu územnej koncentrácie odpovedá stratégia na otázky, kde sa budú projekty 

realizovať. V nadväznosti na identifikované disparity a faktory rozvoja NSRR, koncentrujú sa 

príspevky do tých geografických území SR, v ktorých budú vplyvy príspevkov najväčšou 

Technológie a 

procesy

mierou prispievať k naplneniu cieľov NSRR. Z pohľadu regionálneho prístupu sa bude 

strategický cieľ napĺňať prostredníctvom projektov implementovaných: 

prioritne do inovačných a kohéznych pólov rastu, 

v špecifických prípadoch do území mimo pólov rastu. 

5.3.6 Súvis NSRR SR s ostatnými stratégiami 

Národný strategický referenčný rámec SR sa pri definovaní strategickej časti vlastného 

obsahu sa opiera o osem súvisiacich a základných dokumentov strategického charakteru 

národného a nadnárodného významu, ktorými sú: 

Strategické usmernenia Spoločenstva, 

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ, 

Lisabonská stratégia pre Slovensko, 

Národný program reforiem, 

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, 

Akčný plán TUR rozvoja na roky 2005 – 2010, 

Koncepcia územného rozvoja Slovenska a 

Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov. 

Strategické usmernenia spoločenstva definujú základný rámec pre národné 

strategické rámce členských krajín EÚ. Sú teda akýmisi návodmi pre tvorbu národných 

rámcov a ich tvorcov, ktorými sú väčšinou politicky zodpovedné a poverené rezortné 

ministerstvá, resp. exekutívne orgány vlády členských štátov. Ich cieľom je presadiť 

harmonizovaný, vyrovnaný a udržateľný rozvoj Spoločenstva, ktorý zároveň prispieva 

k napĺňaniu opatrení a priorít Lisabonskej stratégie, formulovaných v roku 2005. Stanovujú 

rámce pre všetky ciele kohéznej politiky EÚ a priority Spoločenstva. Ide o dokument 

vypracovaný EK. Podrobnejšie členenie usmernení je v kapitole 5.2 Nariadenia EK. 

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ stanovuje jedinú, súvislú stratégiu o tom, 

ako má EÚ naplniť efektívnejším spôsobom svoje záväzky v oblasti trvalo udržateľného 

rozvoja. Jej zámerom je podporovať nevyhnutné štrukturálne zmeny, ktoré umožnia členským 

štátom vysporiadať sa s globalizačnými výzvami, vytvorením rovnakých podmienok,

v ktorých je možný vyvážený a kontinuálny rozvoj dynamizmu, inovácií a kreatívneho 

podnikania s oblasťou sociálneho zabezpečenia, rovnosti a zdravého životného prostredia. 

Lisabonská stratégia pre Slovensko a Národný program reforiem - vzhľadom na 

odlišnú východiskovú situáciu krajín EÚ, sú navrhované strategické oblasti v nich definované 

všeobecne a umožňujú uplatnenie širokého spektra prístupov a vplyvov. Sú postavené na 

troch základných strategických princípoch udržateľnosti ekonomických, sociálnych 

a environmentálnych procesov a prístupov, ktorých ciele kladú dôraz na trvalo udržateľný rast 

a konkurencieschopnosť hospodárstva a reakcie na zmeny vyvolané na globálnych trhoch. 

Jednotlivé členské štáty EÚ si na ich základoch môžu stanoviť vlastné strategické vízie, ciele, 

priority a operačné programy. 

Za spoločnú skupinu rovnako tematicky orientovaných dokumentov môžeme označiť 

skupinu Národnej stratégie TUR SR, Akčného plánu TUR na roky 2005 – 2010, 

Koncepciu územného rozvoja SR 2001 a Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

samosprávnych krajov. Tieto dokumenty predstavujú základné strategické dokumenty SR 

a určujú rámce pre NSRR na národnej úrovni. Sledujú ciele vedúce k rastu 

konkurencieschopnosti regiónov a ich TUR. V porovnaní so strategickými dokumentmi 

Spoločenstva, vo väčšej miere zohľadňujú špecifiká SR a jej regiónov. V koncepcii územného 

rozvoja Slovenska 2001 ide o vyjadrenie vízie priestorového usporiadania a funkčného 

využívania územia Slovenska. Úlohou tejto koncepcie je vyjadriť predstavy na optimálne 

priestorové súvislosti na celoštátnej a medzinárodnej úrovni. Okrem všeobecných 

strategických dokumentov boli východiskom definovania stratégie NSRR i ďalšie dokumenty 

SR, špecifické pre jednotlivé priority NSRR. 

5.3.7 Priority a ciele NSRR 

Stratégia NSRR, stavia svoj zámer na napĺňaní hierarchickej sústavy strategických 

a špecifických priorít platných pre celé územie SR. Táto sústava je doplnená o ciele a 

ukazovatele vypracované v rámci Národného systému ukazovateľov pre NSRR .V grafickom 

vyjadrení je možné túto sústavu znázorniť tak, ako ju v prílohách popisuje Obrázok 4, 

načrtávajúci schému sústavy strategických a špecifických priorít NSRR SR.

Na základe východísk stratégie a v nadväznosti na vytýčený strategický cieľ SR, je 

stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách a ich troch cieľoch, ktoré sa bude 

snažiť prostredníctvom financovania projektov v programovom období 2007 – 2013 naplniť. 

Pozri Tabuľku 4 – Rozdelenie stratégie NSRR do strategických priorít a cieľov. 

Okrem toho všetky strategické priority a ciele musia byť tiež v súlade s nasledovnými 

horizontálnymi prioritami: 

Marginalizované rómske komunity: sledujúca zlepšenie životných podmienok 

marginalizovaných rómskych komunít v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, 

bývania, chudoby, diskriminácie a rodovej rovnosti. 

Rovnosť príležitostí: orientujúca sa na oblasti podpory základných ľudských práv, 

nediskriminácie a rovnosti príležitostí, vrátane rodovej rovnosti. 

Trvalo udržateľný rozvoj: jej cieľom je zabezpečiť aby výsledný efekt intervencií 

financovaných NSRR podporoval synergickým spôsobom trvalo udržateľný rozvoj 

medzi oblasťou ekonomickou, sociálnou a environmentálnou. 

Informačná spoločnosť: cieľom tejto horizontálnej priority je podpora čo najvyššej 

efektívnosti, transparentnosti a kvality implementácie priorít NSRR a využívania 

dostupných prostriedkov informačných a komunikačných technológií. 

Zhrnutím týchto strategických cieľov možno konštatovať, že SR chce prostredníctvom 

ŠF a KF v najbližších siedmich rokoch a v masívnej miere podporovať vyvážený rozvoj troch 

hlavných oblastí a to infraštruktúry, vzdelávania a zamestnanosti. 

5.4 Operačné programy NSRR SR 

Operačný program predstavuje dokument predložený členským štátom a prijatý 

Komisiou. Určuje stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru priorít, na ktorých 

dosiahnutie sa bude žiadať pomoc z niektorého fondu rozvojových politík EÚ. Národný 

strategický referenčný rámec SR 2007 až 2103, jeho stratégia, priority a stanovené ciele, sú 

prostredníctvom ŠF a KF implementované prostredníctvom jedenástich operačných 

programov. Z toho šesť operačných programov je svojim zameraním orientované na plnenie 

cieľa Konvergencia a tri operačné programy majú spoločné zameranie cieľov Konvergencia 

a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Graficky znázorňujú prepojenie

jednotlivých operačných programov NSRR SR na ciele Konvergencia a Regionálna 

konkurencieschopnosť a zamestnanosť aj Obrázky 5 a 6 v prílohách. 

Samostatným operačným programom pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť 

a zamestnanosť je OP Bratislavský kraj. Špeciálne a samostatne postaveným je taktiež OP 

Technická pomoc pre cieľ Konvergencia, ktorý má vo svojej obsahovej náplni zabezpečenie 

finančného a personálneho riadenia, monitorovania, hodnotenia, publicity a manažmentu ŠF 

a KF v podmienkach NSRR SR. V súvislosti s OP Technická pomoc je potrebné tiež 

podotknúť, že rovnako v každom samostatnom operačnom programe je zároveň vyčlenená 

určitá finančná alokácia technickej pomoci pre špecifické aktivity príslušného programu 

a jeho riadiaceho orgánu. Jednotlivé operačné programy sú zároveň priamo nadväzujúcimi 

dokumentmi k NSRR SR. Vo svojom obsahu bližšie a podrobnejšie špecifikujú oblasť svojho 

pôsobenia, zoznam podporovaných priorít a opatrení, systém administratívneho a finančného 

riadenia, monitoringu a publicity, mieru sledovania stanovených ukazovateľov, 

horizontálnych priorít a pomenovávajú skupiny oprávnených výdavkov v rámci 

implementácie schválených projektov. Prehľad operačných programov NSRR SR znázorňuje 

Tabuľka 5 v prílohách. 

5.4.1 Charakteristika jednotlivých operačných programov 

Regionálny operačný program (ROP) sa zameriava na jednotlivé oblasti podpory 

dostupnej a kvalitnej občianskej infraštruktúry, zvyšovanie úrovne vybavenosti území 

prvkami dopravnej a sídelnej infraštruktúry, ako aj infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu. 

Hlavným cieľom ROP je zvýšenie dostupnosti a kvality 

občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch. Ide 

hlavne o intervencie do stavebných objektov za účelom 

zvyšovania kvality poskytovaných služieb občianskej 

infraštruktúry v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb, kultúry, ako aj intervencie do oblasti 

miestnych a regionálnych komunikácií za účelom zlepšenia dopravnej obslužnosti regiónov, 

vidieckych a mestských sídiel, ako aj integrovaných projektov dopravnej dostupnosti. 

Program je financovaný z ERDF.

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) sa zameriava hlavne na 

dobudovanie environmentálnej infraštruktúry podľa štandardov EÚ a to pre najviac 

problémové, priorizované a finančne najnáročnejšie aktivity 

z pohľadu environmentálneho acquis v oblasti vôd, odpadu, 

ovzdušia a ochrany prírody. Nástrojom na dosiahnutie cieľa OP 

ŽP je dôsledná implementácia stanovených opatrení, ktoré sú súčasťou záväzkov SR 

vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k EÚ. Program je financovaný z prostriedkov ERDF 

a KF. 

Operačný program Doprava (OPD) podporuje investície do rozvoja trvalo 

udržateľnej mobility zabezpečenej prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, verejnej 

osobnej dopravy, modernizácie hlavných železničných koridorov a výstavby 

cestnej infraštruktúry v rámci transeurópskych sietí, výstavby nových 

úsekov diaľnic, rýchlostných ciest I. triedy, terminálov intermodálnej 

prepravy, integrovaných dopravných systémov a subvencií do verejnej 

železničnej osobnej dopravy s cieľom začleniť ju do mestských dopravných systémov. 

Program je financovaný z prostriedkov ERDF a KF. 

Operačný program Zdravotníctvo (OPZ) sleduje zlepšenie podmienok 

ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva v produktívnom, ako aj 

neproduktívnom veku, prostredníctvom zvyšovania kvality, efektívnosti 

a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia, v rámci zdravotnej 

infraštruktúry. Operačný program Zdravotníctvo je financovaný z prostriedkov 

ERDF. 

Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) – prostredníctvom tohto 

operačného programu, bude smerovaná podpora na aktivity spojené s elektronizáciou verejnej 

správy a rozvojom elektronických služieb. Predpokladá zavedenie navzájom prepojených 

a dobre spolupracujúcich informačných 

a organizačných systémov verejnej správy, 

ktoré budú schopné trvalo zvyšovať svoju 

kvalitu a prinášať pridanú hodnotu prijímateľom týchto služieb. Aktivity majú byť zamerané 

na integráciu služieb na jedno miesto dostupné cez internet a prostredníctvom integrovaných 

obslužných miest. Z tohto dôvodu budú sprístupňované integrované obslužné miesta, ktoré

udú poskytovať elektronické služby a umožnia kvalitnejšie fyzické zabezpečenie služieb. 

Ďalšou oblasťou, na ktorú sa OPIS bude orientovať, je podpora rozvoja pamäťových fondov 

a inštitúcií, ako aj obnova ich infraštruktúry. Podpora má byť zameraná aj na vytváranie 

a sprístupňovanie digitálneho obsahu pamäťových fondov, archívov, knižníc, múzeí, galérií 

a odborných pracovísk v oblasti kultúry. V centre záujmu OPIS sú rovnako aktivity zamerané 

na sprístupňovanie internetu v najmenej osídlených častiach územia SR v cieli Konvergencia. 

Operačný program je financovaný z prostriedkov ERDF. 

Operačný program Výskum a vývoj (OP VaV) je ťažiskovým operačným 

programom, prostredníctvom ktorého sa má realizovať zlepšenie podmienok výskumu 

a vývoja rovnakým spôsobom, ako zvýšenie konkurencieschopnosti a vybavenosti 

výskumných a vývojových pracovísk modernou technickou 

infraštruktúrou. Ťažiskovým územím realizácie tohto operačného 

programu je Bratislavský kraj a to hlavne z dôvodu vysokej 

koncentrácie výskumného a vývojového potenciálu, ktorými 

disponujú hlavne vysokoškolské strediská v spolupráci 

s významnými predstaviteľmi výroby v moderných strojárenských 

a iných podnikoch. Za účelom zlepšenia podmienok v rámci vzdelávacieho procesu, budú 

v rámci OP VaV finančne podporované aktivity spojené s rekonštrukciou, rozširovaním 

a modernizáciou vybavenia vysokých škôl. Aj preto je tento operačný program úzko 

prepojený s operačným programom Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ako aj OP 

Bratislavský kraj. Program je financovaný z prostriedkov ERDF. 

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) 

Cieľom OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je zachovať a ďalej rozvíjať 

konkurencieschopný a efektívne vyrábajúci potenciál 

priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál 

cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb v 

podmienkach trvaloudržateľného rozvoja, a tak účinne 

prispievať k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti 

Slovenska ako celku a znižovaniu disparít ekonomickej 

výkonnosti v regiónoch SR. Svojou intervenciou sa 

orientuje na podporu inovatívnych procesov, transfer nových technológií a poznatkovo 

náročných výrob a rozvoj spoločných služieb pre podnikateľov. Podporované budú tiež

aktivity zamerané na zavádzanie systémov kvality, ochrany duševného vlastníctva, 

vybudovanie akreditačného a certifikačného systému, zvyšovanie energetickej efektívnosti, 

znižovanie energetickej náročnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V oblasti 

cestovného ruchu bude OP KaHR zameriavať svoju podporu do investícií zvyšujúcich kvalitu 

ponuky cestovného ruchu a kúpeľníctva, s dôrazom na zabezpečenie komplexnosti 

a celoročnej ponuky služieb, využívanie geotermálnych zdrojov, rozvoj letnej a zimnej 

turistiky, rozvoj informačných služieb CR ako aj propagačných a prezentačných aktivít na 

regionálnej a národnej úrovni. OP KaHR je financovaný z prostriedkov ERDF. 

Operačný program Vzdelávanie (OPV) bude financovať projekty formovania 

a podpory ľudských zdrojov a to formou nadobudnutia základných zručností a kľúčových 

kompetencií potrebných v oblasti trhu práce. Pokrýva všetky stupne 

vzdelávacieho systému. Cieľom tohto operačného programu je 

uskutočniť reformu vzdelávania na základných a stredných školách, 

podporovať zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a 

adaptáciu pedagogických zamestnancov. Zvyšovanie kvalifikácií sa 

má uskutočňovať v súlade s potrebami vedomostnej spoločnosti 

a prostredníctvom efektívneho systému celoživotného vzdelávania. Podpora bude rovnako 

zameraná na budovanie inštitúcií a administratívnych kapacít v zdravotníctve, či 

podporovanie zvyšovania vzdelanostnej úrovne osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami so 

zreteľom na marginalizované rómske komunity. Program je financovaný prostredníctvom 

ESF. 

Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (OP ZaSI) – tento obsahovo 

komplexný operačný program bude orientovaný na podporu aktivít 

orientovaných v oblasti zvyšovania zamestnanosti, znižovania 

nezamestnanosti a podporu tvorby a udržania pracovných miest, 

podporu mobility a zvyšovanie adaptability pracovníkov a firiem 

v meniacom sa prostredí trhu práce. V oblasti inklúzie bude 

podpora orientovaná pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva 

a zvyšovanie ich zamestnateľnosti. Dôraz je rovnako kladený aj na 

zvyšovanie kvality služieb pre rizikové skupiny, ohrozené a marginalizované skupiny. 

Aktivity podporované prostredníctvom OP ZaSI majú prispievať k riešeniu vysokej miery 

rizika chudoby a sociálneho vylúčenia rizikových skupín. Podpora sa preto koncentruje

hlavne na problematiku zosúladenia rodinného a pracovného života a to hlavne 

prostredníctvom vytvárania rodinne priateľského pracovného prostredia a prorodinnej 

sociálnej podnikovej politiky. V oblasti budovania príslušných kapacít sa v rámci operačného 

programu zvažuje vytvorenie centra pre sociálny dialóg, ktoré by zastrešovalo 

zamestnávateľov, odbory a vládu na všetkých úrovniach ich aktivít. Program je financovaný 

z prostriedkov ESF. 

Operačný program Bratislavský kraj (OP BK) je svojou prioritou zameraný na 

posilnenie konkurenčnej schopnosti regiónu rozvojom inovatívneho podnikania a budovania 

regiónu atraktívneho pre život. Vzhľadom na charakter 

Bratislavského regiónu, budú podporované aktivity zamerané 

na zvyšovanie konkurencieschopnosti a politikou urbárneho 

rozvoja. Finančná alokácia je, vzhľadom na nadpriemerný 

pomer rozvoja oproti ostatnému územiu SR, obmedzená do 

značnej miery a zohľadňuje obmedzenú finančnú alokáciu pre najväčšie potreby 

Bratislavského kraja. Program je financovaný z prostriedkov ERDF. 

Operačný program Technická pomoc (OP TP) bude financovať zabezpečovanie 

horizontálnych priorít všetkých operačných programov, ktoré je potrebné realizovať 

celoplošne pre všetky orgány zapojené do riadenia a implementácie OP. Tento operačný 

program kladie dôraz na budovanie dostatočných kapacít na 

národnej, regionálnej a lokálnej úrovni s cieľom efektívne 

spravovať riadenie pomoci zo ŠF a KF. OP TP však 

nevylučuje samostatné prostriedky technickej pomoci 

v ostatných desiatich operačných programoch. Každý operačný 

program obsahuje vlastné prostriedky technickej pomoci na 

financovanie oprávnených aktivít špecifických pre daný 

program. Sú nimi hlavne administratívne kapacity a ich posilňovanie v oblasti riadenia 

daného operačného programu. Cieľom aktivít spojených s prípravou, riadením, 

monitorovaním, hodnotením, informovaním a posilňovaním administratívnych kapacít 

v týchto oblastiach je zefektívniť riadenie ŠF a KF na všetkých úrovniach programovej 

štruktúry NSRR podporou efektívneho výkonu úloh riadiacich orgánov a posilniť kvalitu 

finančného riadenia, kontroly a auditu finančného riadenia fondov. Súčasťou aktivít bude 

zabezpečovanie prevádzky informačných systémov potrebných na realizáciu implementácie

ŠF a KF a zabezpečenie ich vzájomných prepojení. Program je financovaný z prostriedkov 

ERDF. 

5.4.2 Riadiace dokumenty NSRR 

Systém riadenia NSRR pozostáva z troch hlavných komponentov riadenia, medzi 

ktorými sa dva komponenty opierajú o nadväzujúce dokumenty nižšieho riadiaceho stupňa 

a jeden stupeň riadenia informačných systémov. Ide o nasledovné komponenty: 

Strategické dokumenty: sú nimi NSRR samotný, nadväzujúce operačné programy, 

ostatné strategické dokumenty a schémy štátnej pomoci. Ich úlohou je zabezpečiť 

súlad a koordináciu medzi stratégiou NSRR a stratégiami jednotlivých operačných 

programov, ako aj súladu s ostatnými strategickými dokumentmi SR, na ktoré NSRR 

nadväzuje. 

Riadiace dokumenty: patria medzi ne programové manuály, formuláre projektových 

žiadostí, interné manuály, vnútorné smernice a príručky pre žiadateľov, vrátane 

všetkých informácií pre verejnosť. Úlohou riadiacich dokumentov je zabezpečiť 

zjednodušenie, sprehľadnenie a zefektívnenie systému riadenia a procesov 

v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím členstva SR v EÚ 2004 – 

2006. 

Informačné systémy: pre zabezpečenie informačnej podpory riadiacich 

a sprostredkovateľských procesov. Ich úlohou je vytvorenie prostredia manažmentu 

a riadenia procesov NSRR v prostredí informačných technológií. 

5.5 Súlad NSRR s politikami, dokumentmi a cieľmi ES 

Stratégia NSRR, ako aj samotný NSRR vychádza a nadväzuje na strategické 

dokumenty vyššieho stupňa, teda dokumenty SR a EÚ. Patria medzi ne strategické 

usmernenia Spoločenstva, Lisabonská stratégia adaptovaná na podmienky Slovenska – teda 

Lisabonská stratégia pre Slovensko, resp. Národný program reforiem pre roky 2006 – 2008, 

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ a Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001. 

Okrem týchto všeobecných strategických dokumentov, berie NSRR SR do úvahy i ostatné 

strategické dokumenty EÚ a Slovenska, špecifické pre jednotlivé priority referenčného rámca.

NSRR je teda centrálnym integrujúcim strategickým dokumentom, ktorý definuje a spája 

relevantné prvky jednotlivých autonómnych, avšak koherentných stratégií EÚ, Slovenska, 

ekonomických sektorov a regiónov s cieľom dosiahnutia čo najväčšej synergie a efektívnosti 

pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického cieľa NSRR do roku 2013. Znamená to, že 

NSRR je v súlade so všetkými relevantnými politikami a strategickými dokumentmi EÚ a SR. 

Pri implementácii NSRR, alebo jednotlivých operačných programoch sú plne rešpektované 

pravidlá EÚ a SR v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany 

a zlepšovania životného prostredia, rovnosti príležitostí, rodovej rovnosti a nediskriminácie. 

Grafické znázornenie súladu cieľov NSRR SR so Strategickými usmerneniami spoločenstva 

a Národného programu reforiem (Lisabonskej stratégie pre Slovensko) je zobrazené 

v prílohách, Obrázok 7 a 8. 

5.5.1 Cieľ Európska územná spolupráca 

Cieľ Európska územná spolupráca predstavuje jeden z troch cieľov kohéznej politiky 

EÚ na programové obdobie 2007 – 2013 financovaný z ERDF. Tento cieľ je zameraný na 

posilnenie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych 

iniciatív, posilnenie nadnárodnej spolupráce prostredníctvom činností prispievajúcich k 

integrovanému územnému rozvoju napĺňajúcemu priority Spoločenstva a posilnenie 

medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností na príslušnej územnej úrovni Cieľ 

Európska územná spolupráca je v prípade cezhraničnej spolupráce oprávnený pre pohraničné 

regióny NUTS 3; v prípade nadnárodnej spolupráce – nadnárodné oblasti v prípade 

medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností – územie celého Európskeho spoločenstva. 

5.5.2 Cieľ Konvergencia 

Cieľ Konvergencia financovaný z ERDF a ESF sa sústredí na regióny NUTS 2, 

ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily, vypočítaný na základe 

údajov Spoločenstva za obdobie 2000-2002 nedosiahne 75 % priemeru rozšírenej EÚ za 

rovnaké referenčné obdobie – čo je v prípade SR celé jej územie s výnimkou Bratislavského 

kraja. Cieľ Konvergencia financovaný z KF pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný 

dôchodok (HND) v parite kúpnej sily, vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie 

rokov 2001 - 2003, nedosiahne 90 % priemeru HND rozšírenej EÚ, a ktoré majú 

Konvergenčný program – tieto kritériá SR spĺňa.

5.5.3 Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 

Oblasti oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Regionálna 

konkurencieschopnosť a zamestnanosť, sú tie oblasti, na ktoré sa nevzťahuje cieľ 

Konvergencia, čo je v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Tento cieľ je zameraný na 

urýchlenie štrukturálnej konvergencie oprávnených regiónov a koncentruje sa na skvalitnenie 

podmienok rastu a zamestnanosti vďaka investíciám do fyzických a ľudských zdrojov, 

inovácií a spoločnosti založenej na vedomostiach, adaptabilnosti na hospodárske a sociálne 

zmeny, ochranu životného prostredia a administratívnu efektívnosť. 

5.6 Ďalšie finančné nástroje a rozvojové programy Európskeho spoločenstva 

Vo vzťahu k ostatným nástrojom Spoločenstva, je možné pri príprave a implementácii 

jednotlivých operačných programov zabezpečiť prepojenie s ďalšími finančnými nástrojmi 

spoločenstva. Ide o nasledovných jedenásť kategórií rozvojových programov, ktoré táto 

diplomová práca nebude vyčerpávajúco analyzovať, ale zameria sa skôr na charakteristiku ich 

poslania: 

Programy zameraná na pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo, 

Programy cezhraničnej spolupráce, 

Bilaterálne programy, 

Iniciatívy regionálneho charakteru, 

Výskumné programy, 

Programy inovácie a energetiky, 

Programy vzdelania a kultúry, 

Programy zdravia, 

Programy sociálnej politiky, 

Programy zamerané na katastrofy a 

Programy životného prostredia. 

5.6.1 Programy pôdohospodárstva a rybného hospodárstva 

Medzi najvýznamnejšie zdroje štrukturálnej pomoci regionálnej politiky EÚ mimo 

NSRR patrí, pre obce a mestá nezaradené medzi inovatívne a kohézne póly rastu, najmä

Program rozvoja vidieka SR (PRV SR). Svojim obsahom sa zameriava na zvyšovanie 

konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, lesníctva a zlepšovanie životného prostredia 

formou zavádzania vhodných postupov na vidieku. Podpora programu je orientovaná do 

modernizácie fariem, inovácií poľnohospodárskych 

produktov a produktov lesného hospodárstva, 

zvyšovania hodnoty lesov, odbytových organizácií 

poľnohospodárskych výrobcov, odborného vzdelávania 

a informačných aktivít, platieb pre producentov 

v znevýhodnených oblastiach, platieb pre vytváranie 

životných podmienok zvierat, zavádzanie preventívnych opatrení, diverzifikáciu vidieka a 

podporu vidieckeho cestovného ruchu. Vymenované oblasti sú štrukturálne začlenené do 

troch prioritných osí PRV. Samostatne významnou časťou PRV SR je prioritná os 4, 

prostredníctvom ktorej sa realizuje prístup LEADER. Uvedený prístup je založený na princípe 

stratégie mikroregiónov, zostavených postupom zdola nahor a implementovaný 

prostredníctvom miestnych akčných skupín. 

Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) tvorí ďalšiu súčasť verejného 

rozpočtu EÚ, avšak jeho podpora nie je charakteristická projektovou činnosťou. EPZF 

podporuje financovanie náhrad vývozu poľnohospodárskych produktov do tretích krajín, 

reguláciu poľnohospodárskych trhov, priame poľnohospodárske platby, reštrukturalizáciu 

cukrovarníckeho priemyslu, osobitné a preventívne veterinárne činnosti, používanie 

genetických zdrojov v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s trhmi rybného hospodárstva. 

Operačný program rybné hospodárstvo (OP RH) finančne podporuje spracovanie 

a uvádzanie produktov rybolovu na trh, rozširovanie, rekonštrukciu, modernizáciu, prípadne 

technické vybavenie zariadení rybného hospodárstva, starostlivosť o rybničné plochy, 

vzdelávacie aktivity, spracovateľské jednotky, akvakultúry, organizovanie výrobcov , rozvoj 

nových trhov a celoživotné vzdelávanie. 

5.6.2 Programy cezhraničnej spolupráce 

Programy cezhraničnej spolupráce sú zamerané na podporu prihraničných regiónov 

členských štátov EÚ a prihraničných regiónov pristupujúcich krajín. Svojou podporou sa 

orientujú na vybudovanie ekonomických prostredí týchto regiónov, ich sociálne

a environmentálne pozdvihnutie, trvalo udržateľný rozvoj a mäkké projekty typu „ľudia – 

ľuďom“. Priority programov pre jednotlivé prihraničné oblasti nie sú navzájom totožné a pri 

ich strategickom plánovaní je rešpektovaná špecifickosť daného prihraničného regiónu. 

Európskym zdrojom financovania aktivít a projektov cezhraničnej spolupráce je ERDF 

a v podmienkach SR je v tomto programovom období realizovaných päť programov 

cezhraničnej spolupráce. Sú nimi: 

Program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko, 

Program cezhraničnej spolupráce SR – Česká republika, 

Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – SR, 

Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – SR, 

Program cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarsko – SR – Rumunsko – Ukrajina. 

V oblasti podpory cezhraničnej spolupráce nastolila legislatíva ES nový 

inštitucionálny nástroj, ktorým je Európske združenie územnej spolupráce (EZÚS). Pokiaľ 

doteraz sa do výziev pre projekty cezhraničnej spolupráce mohli zapájať vyššie územné celky, 

obce, mestá a ich združenia, ostatné združenia právnických osôb, či špecializované 

cezhraničné združenia tzv. euroregionálne združenia, je podľa novej legislatívy ES možné 

zapojiť do tejto spolupráce aj novovytvorené EZÚS-y. Tie predstavujú v súčasných 

podmienkach uvedených programov možnosti rozšírenia právnej a územnej pôsobnosti, ktoré 

v doterajších programoch neboli aplikované. Rovnako bol v nových programov cezhraničnej 

spolupráce po prvý krát zavedený princíp lead partnera a partnerov projektu, čo v praktickom 

zmysle znamená skutočnosť, že konečným prijímateľom pomoci je len jeden z cezhraničných 

subjektov. Ten zároveň v plnej miere zodpovedá za správnosť a transparentnosť použitých 

a medzi partnerov prerozdelených finančných prostriedkov, ktoré sú pre implementáciu 

projektov schválené. 

5.6.3 Bilaterálne programy 

Bilaterálne programy predstavujú dôležitý podporný mechanizmus nečlenských štátov 

ES, ktoré sú svojimi ekonomikami a trhom prepojené s Európskym hospodárskym priestorom 

a tieto štáty z tejto integrácie požívajú hospodárske výhody. Sú nimi Nórske kráľovstvo, 

Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarska konfederácia. Štruktúra bilaterálnych programov je 

veľmi jednoduchá a rozdeľuje sa do dvoch podporných bilaterálnych programov:

Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus, 

Švajčiarsky finančný mechanizmus. 

Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus je svojou filozofiou 

orientovaný na finančnú pomoc pre zmierňovanie hospodárskych a sociálnych nerovností 

v EHP, prostredníctvom grantov na investičné a rozvojové projekty v oblastiach ochrany 

životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja a 

ochrany ŽP, zlepšovania manažmentu prírodných 

zdrojov, ochrany kultúrneho dedičstva, obnovy miest, 

rozvoj ĽZ vzdelávaním, podpory starostlivosti o zdravie 

a deti, aplikovaný výskum, posilňovania súdnictva, 

prípadne v oblasti regionálnych politík a cezhraničných 

aktivít. Finančná pomoc je realizovaná prostredníctvom dvoch základných foriem. Prvou 

formou sú individuálne projekty, ktoré môžu pozostávať aj z viacerých podprojektov. 

Druhou formou sú blokové granty. Poskytujú finančnú pomoc jednotlivcom, organizáciám, 

alebo aj inštitúciám vo forme blokových grantov. Takáto finančná pomoc je určená 

predovšetkým malým konečným prijímateľom, ktorí nedokážu splniť požadované kritéria pre 

zaradenie do prvej skupiny pomoci, predstavujúcej individuálne projekty. 

Švajčiarsky finančný mechanizmus (EFM) – hlavným cieľom tohto programu je, 

podobne ako v predchádzajúcom programe, znižovanie ekonomických a sociálnych 

nerovností v rámci ES. Rovnakým cieľom je 

podpora trvalo udržateľného rozvoja. 

Finančná pomoc EFM je realizovaná 

prostredníctvom individuálnych projektov, čiastočných blokových grantov a technickej 

asistencie v oblastiach bezpečnosti a stability, infraštruktúry životného prostredia, 

súkromného sektora, sociálneho rozvoja a rozvoja ĽZ formou štipendijných fondov. 

5.6.4 Iniciatívy regionálneho charakteru 

Európske regionálne iniciatívy vo forme finančnej podpory programov JASPERS, 

JEREMIE a JESSICA predstavujú inovatívny prístup ES v oblastiach podpory

špecializovaných potrieb orgánov verejnej správy, malých a stredných podnikov a národných 

riadiacich programov ŠF. 

JASPERS – cieľom uvedenej iniciatívy je zvyšovanie spolupráce medzi Komisiou, 

Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v projekte Spoločnej 

pomoci podpory projektov v európskych regiónoch. Pomoc 

z prostriedkov iniciatívy JASPERS je dostupná pre členské 

štáty EÚ a zameriava sa na väčšie projekty členských 

štátov v oblastiach technickej asistencie orgánov verejnej 

správy pri príprave projektov transeurópskych dopravných 

sietí, riadenia pozemnej a leteckej dopravy, hromadnej a ekologickej dopravy, obnoviteľných 

zdrojov a modernizácie energetiky. Oprávnenými žiadateľmi v iniciatíve JASPERS sú 

výlučne orgány miestnej a rezortnej štátnej správy. 

Regionálna iniciatíva JEREMIE podporuje financovanie zakladania a rozvoja 

malých a stredných podnikov vo formách technickej pomoci, pôžičiek, grantov a 

poskytovania kapitálu pre špecifické potreby regiónov v oblastiach vysoko inovatívnych 

aktivít. Iniciatíva JEREMIE predstavuje samostatný projekt Spoločných európskych zdrojov 

pre malé a stredné podniky, ktoré sú zároveň oprávnenými žiadateľmi. 

JESSICA – samostatná iniciatíva Európskej investičnej banky, Rozvojovej banky 

Rady Európy a Európskej komisie, ktorá je zameraná na pomoc pre získavanie pôžičiek 

a tvorbu projektov zameraných do trvalých investícií do mestských území. Oprávnenými 

prijímateľmi pomoci sú výlučne orgány zodpovedné za riadenie implementácie operačných 

programov NSRR. 

5.6.5 Výskumné programy 

Jediným samostatným európskym programom podpory vedy a výskumu je Siedmy 

rámcový program pre vedu a výskum. Jeho predchodcom bol Šiesty 

rámcový program, ktorý realizovala EÚ v predošlom sedemročnom 

plánovacom období rokov 2000 – 2006. Rámcový program financuje 

projekty výskumu v oblasti biotechnológií, potravín, poľnohospodárstva, 

nanotechnológií, zdravia a informačných technológií. Podporuje rovnako výskum a vývoj

v oblasti energetiky, životného prostredia, dopravy, bezpečnosti a európskeho programu 

vesmírneho výskumu. Podstatou siedmeho rámcového programu je iniciovanie spolupráce 

a prepojenia priemyslu s výskumnými inštitúciami. Projekty v oblasti vedy a výskumu 

predkladajú žiadatelia priamo Európskej komisii. Oprávnenými žiadateľmi môžu byť fyzické, 

právnické osoby, malé a stredné podniky. Podmienkou podania projektov je partnerstvo osôb, 

resp. inštitúcií z minimálne troch členských štátov. V projektovom partnerstve môžu byť aj 

pridružené členské štáty EÚ. 

5.6.6 Programy inovácie a energetiky 

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu predstavuje rovnako ako 

Siedmy rámcový program pre vedu a výskum jediný celoeurópsky podporný v oblasti 

podpory inovácií a energetiky. Cieľom programu je podpora konkurencieschopnosti 

a zavádzanie inovácií prostredníctvom troch samostatných 

podprogramov. Sú nimi: 

Program pre podnikanie a inovácie, 

Program na podporu politiky ICT, 

Program Inteligentná energia – Európa. 

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu umožňuje sprostredkovanie 

prístupu k financovaniu rozvoja podnikov prostredníctvom zdrojov Európskeho investičného 

fondu v oblastiach zavádzania a podpory využívania obnoviteľných zdrojov energie. 

Oprávnenými žiadateľmi rámcového programu sú malé a stredné podniky. 

5.6.7 Programy vzdelávania a kultúry 

V oblasti celoeurópskych programov zameraných na podporu aktivít a projektov 

v oblastiach vzdelávania a kultúry, ponúka ES pomerne širokú paletu vlastných podporných 

programov: 

Program Mládež v akcii, 

Program občania pre Európu, 

Program celoživotného vzdelávania,

Program Médiá, 

Program Kultúra. 

Mládež v akcii – program podporuje projektové aktivity mladých ľudí v oblastiach 

povzbudzovania tolerancie medzi mladými ľuďmi a ich aktívneho európskeho občianstva 

v podobe grantov, štipendií a podpory ľudského kapitálu. Oprávnenými žiadateľmi 

v programe Mládež v akcii sú mládežnícke organizácie. 

Cieľom Programu občania pre Európu je podpora príležitostí spolupráce 

a spolupodieľania občanov EÚ na budovaní vzájomne prepojenej Európy. Napomáha rozvoju 

povedomia európskej identity založenej na spoločných hodnotách, kultúre a histórii 

v kontexte jazykovej rozmanitosti. Program napomáha vzájomnému porozumeniu a dialógu 

medzi občanmi a kultúrami Európy samotnej. Delí sa na štyri samostatné akcie: 

Akcia 1 – Aktívny občania pre Európu: podporuje vytváranie partnerstiev miest vo 

forme tzv. twinningu a samostatných občianskych projektov. 

Akcia 2 – Aktívna občianska spoločnosť v Európe: podporuje výskum európskej 

verejnej politiky prostredníctvom tzv. „think-tankov“, organizácie občianskej 

spoločnosti na európskej úrovni a ich projekty. 

Akcia 3 – Spoločne pre Európu: zabezpečuje podujatia významného charakteru, 

spomienkové akcie, udeľovanie vyznamenaní, celoeurópske konferencie, umelecké 

podujatia, štúdie a prieskumy verejnej mienky. 

Akcia 4 – Aktívna európska pamiatka: podporuje zachovanie hlavných pamiatok 

a archívnych podkladov dokumentujúcich deportácie a pripomína si ich obete. 

Program celoživotného vzdelávania rovnako zahŕňa štyri podprogramy v oblasti 

školského vzdelávania (Comenius), vyššieho 

vzdelávania (Erasmus), odborného vzdelávania 

(Leonardo da Vinci) v vzdelávania dospelých 

prostredníctvom podprogramu Grundtvig. Tieto štyri 

podprogramy dopĺňajú transverzálny program 

podporujúci politickú spoluprácu, jazyky a komunikačné technológie s cieľom šírenia 

výstupov a výsledkov jednotlivých projektov a program Jean Monnet zameraný na európsku

integráciu a podporu kľúčových združení pôsobiacich v tejto oblasti. Oprávnenými žiadateľmi 

sú školy, univerzity, vzdelávacie inštitúcie a centrá. 

Program Médiá podporuje uchovávanie a rozširovanie európskej kultúrnej 

rozmanitosti, audiovizuálneho dedičstva a umožňovanie prístupu k nemu, propagovanie 

medzikulturálneho dialógu, výmenu audiovizuálnych diel a 

posilňovanie konkurencieschopnosti audiovizuálneho 

sektora v európskom priestore. O finančné prostriedky 

žiadajú konečný prijímatelia priamo v Európskej komisii 

a môžu byť nimi nezávislí producenti, distribútori a organizátori festivalov v oblasti 

audiovízie. 

Program Kultúra – cieľom programu je zlepšovanie európskeho kultúrneho 

priestoru, založeného na spoločnom kultúrnom dedičstve prostredníctvom rozvoja kultúrnej 

spolupráce tvorcov, aktérov a inštitúcií členských krajín EÚ, ktoré sa na programe zúčastňujú. 

Program Kultúra 2007 – 2013 podporuje aktivity viacročných projektov spolupráce, 

kooperačných činností, literárnych prekladov, kultúrnych organizácii pôsobiacich na 

európskej úrovni, zber a šírenie informácií v oblasti kultúrnej spolupráce. Žiadateľmi môžu 

byť výlučne verejné alebo súkromné organizácie s právnym postavením, ktoré orientujú svoju 

činnosť do kultúry, sú zaradené v členskej krajine programu a disponujú finančnou 

a operačnou kapacitou na realizáciu predkladaného projektu. 

5.6.8 Programy zdravia 

Akčný program spoločenstva pre verejné zdravie financuje projekty spojené so 

špecifickou oblasťou zdravia, ktorou je výmena informácií v situáciách a prípadoch, kedy je 

ohrozené verejné zdravie, ako napríklad pandémie, alebo virózy. Podporuje rovnako projekty 

orientujúce sa na determinanty zdravia človeka, zdravý životný štýl, zodpovednosť za prístup 

k osobnému zdraviu, publicitou v oblasti zdravia, či ďalšie oblasti zdravotníctva.. Projekty 

v oblasti ochrany zdravia sú predkladané priamo EK a po roku 2008 sa Akčný program 

spoločenstva pre verejné zdravie pretransformuje na Program akcie Spoločenstva v oblasti 

zdravia 2008 – 2013. Do výziev na predkladanie projektov sa môžu zapájať mimovládne 

organizácie, inštitúcie a organizácie pôsobiace v oblasti verejného zdravia.

5.6.9 Programy sociálnej politiky 

Medzi programy orientované v oblasti sociálnej politiky EÚ zaraďujeme tri hlavné 

nástroje, ktorými sú: 

Program spoločenstva zameraný na zamestnanosť a sociálnu solidaritu „Progres“, 

Európsky fond pre prispôsobovanie sa globalizácii, 

DAPHNE III. 

Hlavným cieľom programu PROGRES je napomáhať vytváraniu a realizácii 

sociálnych politík a politík zamestnanosti členským štátom EÚ. Neorientuje sa priamo na 

vytváranie pracovných miest, napomáha vytvárať podmienky pre uplatnenie nových 

prístupov, systémov zamestnanosti a sociálnych politík. Zameriava sa na dodržiavanie 

a podporu rozvoja horizontálne priority rovnosť príležitostí, rovnako ako na skvalitňovanie 

pracovného prostredia. Žiadatelia, ktorými môžu byť vlády členských štátov, regionálne 

a miestne úrady práce, štatistické úrady, univerzity, vysoké školy, výskumné ústavy, sociálni 

partneri, mimovládne organizácie a ďalšie špecializované subjekty, môžu žiadať o finančnú 

podporu prostredníctvom programu PROGRES priamo EK. 

Európsky fond pre prispôsobovanie sa globalizácii (EGF) zameriava svoju pomoc 

cieľovej skupine prepustených pracovníkov. Financuje služby individuálneho prístupu k tejto 

cieľovej skupine, akými sú poradenstvo pri profesijnom raste, asistencia pri hľadaní 

zamestnania, odborná príprava a pomoc pri samozamestnaní. Oprávnenými žiadateľmi 

pomoci z fondu EGF sú výlučne členské štáty EÚ a finančná pomoc nie je vyplácaná priamo 

spoločnostiam, ale dotknutým jednotlivcom. 

Program DAPHNE III prispieva k boju proti domácemu násiliu a zmrzačovaniu, 

prispieva k ochrane detí, mladých ľudí a žien, zdravia, pohody a sociálnej súdržnosti. 

Rovnako prispieva k prevencii a boju proti všetkým druhom násilia, ku ktorému dochádza na 

verejnosti, alebo v súkromí voči deťom, mladým a ženám, vrátane sexuálneho zneužívania 

a obchodovania s ľuďmi. Prijíma v týchto oblastiach svojej činnosti preventívne opatrenia 

a poskytuje ochranu a podporu obetiam a ohrozeným skupinám. Pomáha mimovládnym 

organizáciám, prispieva k zvyšovaniu povedomia, presadzuje podporu obetí a oznamovanie 

násilných činov orgánom činným v trestnom konaní, šíri vlastné výsledky činnosti,

zdokonaľuje aktivity prispievajúce k pozitívnemu zaobchádzaniu s ľuďmi ohrozenými 

násilím, rozvíja a zdokonaľuje podporné programy pre obete a programy intervencií pre 

páchateľov. Oprávnenými žiadateľmi pomoci sú súkromné a verejné inštitúcie, vysoké školy 

a univerzity, výskumné ústavy a centrá, miestne úrady. 

5.6.10 Programy zamerané na katastrofy 

Regionálna politika EÚ zameraná na ochranu a prevenciu pred katastrofami je pre 

členské štáty únie realizovaná dvoma finančnými a programovými nástrojmi. Sú nimi: 

Fond solidarity EÚ (EUSF), 

Finančný nástroj pre civilnú ochranu. 

Prostredníctvom Fondu solidarity EÚ sa napomáha financovaniu prírodných 

a živelných katastrof, ktoré sa udiali v členskom štáte únie. Poškodený členský štát deklaruje 

do desiatich dní od vypuknutia katastrofy celkové náklady škôd a požiada EK o finančnú 

pomoc. Oprávnenými žiadateľmi príspevkov z EUSF sú výlučne vlády členských štátov. 

Slovenská republika takto čerpala z Fondu solidarity EÚ finančnú pomoc na likvidáciu 

následkov veternej kalamity, ktorá postihla Vysoké Tatry v novembri 2004. 

Cieľmi Finančného nástroja pre civilnú ochranu sú podpora úsilia pri ochrane 

obyvateľstva, životného prostredia, majetku a kultúrneho dedičstva v prípade katastrof, 

teroristických činov, technologických, rádiologických, alebo ekologických havárií a podpora 

spolupráce členských štátov v oblasti civilnej ochrany. Oprávnenými osobami pre pomoc sú 

právnické a fyzické osoby. 

5.6.11 Programy životného prostredia 

Jediným celoeurópskym programom orientujúcim sa na problematiku ochrany 

a udržateľnosti životného prostredia EÚ je Program LIFE+, ktorý 

ako finančný nástroj v rámci Šiesteho environmentálneho akčného 

programu podporuje projekty ochrany prírody a životného prostredia. 

V oblasti prírody sa špecificky zameriava na ochranu celkovej fauny 

a flóry a v oblasti ochrany životného prostredia program financuje projekty nakladania

s bioodpadom, biopalivami, recyklácie, výskumu a vývoja ekoproduktov a ďalších aktivít 

prispievajúcich k napĺňaniu celkovej stratégie EÚ v tejto oblasti, ktorou je trvalo udržateľný 

rozvoj a ochrana ŽP. Oprávnenými žiadateľmi môžu byť právnické osoby, verejné a privátne 

organizácie, ako aj jednotlivé ochranárske inštitúcie či subjekty. Projekty sú predkladané 

priamo EK na základe vypísaných výziev.

6 ZÁVER 

Hlavným spoločným cieľom uplatňovania princípov regionálnej politiky EÚ je 

znižovanie existujúcich rozdielov ekonomík silných a zaostávajúcich regiónov v priestore jej 

členských štátov. Vyznačuje sa vývojom programových a finančných nástrojov pre 

odstraňovanie regionálnych disparít, dosahovaním trvalo udržateľného rozvoja pri 

zachovávaní ochrany a zveľaďovania životného prostredia, podporu konkurencieschopnosti 

a vedných oblastí. Krokov na dosiahnutie spoločného cieľa je, v kontexte politiky 

regionálneho rozvoja, nespočetne veľa. Preto je ich koordinácia, pre dosiahnutie 

zmysluplných výsledkov, do značnej miery komplikovaná, tak na úrovni nadnárodnej, ako aj 

na úrovniach národných, či regionálnych. 

Cieľom diplomovej práce bol prieskum a znázornenie obsahovo veľmi širokej 

a komplikovanej štruktúry dokumentov, na základe ktorých Európska únia a jednotlivé 

členské štáty realizujú princípy európskej regionálnej politiky, sledujúce spoločné ciele 

rozvoja Európskeho spoločenstva. Dosiahnutie stanoveného cieľa, si vyžadovalo 

preštudovanie množstva súvisiacich dokumentov, schém a programov, z ktorých sú v tejto 

diplomovej práci zachytené podstatné časti tak, aby bolo možné prehľadným spôsobom 

vygenerovať štruktúry nadväznosti týchto dokumentov na európske regionálne politiky. Na 

ich základe bolo následne možné overenie získaných poznatkov v expertnom prostredí 

odbornej verejnosti. Tie sa v tejto práci stali cenným zdrojom pre formulácie vlastných 

názorov, postojov a odporúčaní možného zefektívnenia procesu implementácie ŠF a KF 

v podmienkach Slovenska. Z nich bolo možné sformulovať nasledovné závery: 

Slovenská republika sa do procesu implementácie ŠF a KF mohla po prvýkrát zapojiť 

v predchádzajúcom „skrátenom“ plánovacom období rokov 2004 – 2006, kedy sa stala 

plnohodnotným prijímateľom štrukturálnej pomoci a realizovala projekty prostredníctvom 

dostupných operačných programov, zastrešených v Národnom rozvojovom pláne. V tomto 

období sa SR opierala o čiastočné skúsenosti z implementácie regionálnej politiky EÚ, ktoré 

získala už v predvstupovom období. Táto predvstupová fáza mala SR pripraviť pre technické, 

odborné a personálne zvládnutie koordinácie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Vstup SR 

do „skráteného“ plánovacieho obdobia 2004 – 2006 bol teda prechodom od prípravy 

k realizácii pomoci EÚ. V tomto čase získalo Slovensko prvé skúsenosti, s ktorými sa začalo 

pripravovať na nové, tentokrát plnohodnotné čerpanie pomoci EÚ pre plánovacie obdobie 

2007 – 2013. Toto obdobie prinieslo SR množstvo pozitívnych zmien.

Možno však skonštatovať, že Slovensko malo zároveň nedostatočný časový priestor na 

prechod medzi dvoma plánovacími obdobiami 2004 – 2006 a 2007 – 2013 na overenie 

a prehodnotenie adaptability svojich kapacít. V čase prvých výziev na podávanie projektov 

v rámci NRP a prvých implementačných skúseností z čerpania prostriedkov ŠF a KF muselo 

Slovensko zároveň začať s prípravou prvých koncepčných návrhov NSRR. Táto časová 

nevýhoda SR, bude mať určite nie celkom pozitívny dopad v oblasti koordinácie pomoci, 

v súčasnom plánovacom období 2007 – 2013. 

Pri porovnávaní náročnosti procesov tvorby národných dokumentov 

v predchádzajúcom a terajšom plánovacom období možno tiež skonštatovať pozitívny posun 

v prístupe Európskej komisie k vládam členských štátov. Tvorba NSRR sa do značnej miery 

zjednodušila a administratívny proces schvaľovania sa viac otvoril špecifickým potrebám 

jednotlivých členov ES. Štruktúra spoločných cieľov ES sa sprehľadnila tým, že z pôvodných 

deviatich cieľov a šiestich finančných nástrojov, sa koncentráciou spojili priority do troch 

cieľov a troch finančných nástrojov. Komisia zjednodušila systém prípravy programových 

dokumentov. Zrušila Rámec podpory Spoločenstva, ktorý Národné rozvojové plány nahradil 

Národnými strategickými referenčnými rámcami. K existujúcim operačným programom už 

nebolo potrebné vypracovávať detailné programové doplnky a kritériá oprávnenosti 

žiadateľov o podporu zo ŠF si mohla každá členská krajina definovať podľa vlastných 

zámerov. Znížením počtu finančných nástrojov sa podarilo EK zamedziť nežiaducim efektom 

prípadného kríženia pomoci na realizáciu projektov. 

Zmeny v zjednodušení programovania pripravuje EK aj do ďalšieho programového 

obdobia 2014 – 2020. Už v súčasnosti pripravuje sériu odborných konferencií a verejných 

vypočutí na tému reforiem, či prispôsobovania cieľov regionálnej politiky EÚ a zefektívnenia 

ich implementácie pre nadchádzajúce obdobie. 

Pomerne často a rozsiahle kritizovanou časťou NSRR SR je časť venujúca sa 

problematike dodržiavania princípov partnerstva pri programovaní národného dokumentu, 

ako aj pri jeho implementácii. Princíp partnerstva sa vyžaduje nielen pri implementácii 

projektov, ale aj pri tvorbe plánu samotného. Zodpovednými orgánmi za držiavanie 

partnerského princípu tvorby NSRR sú v podmienkach Slovenka v prvom rade Ministerstvo 

výstavby a regionálneho rozvoja SR ako CKO a Úrad vlády SR. Tie boli v čase prípravy 

referenčného rámca, ako aj v procese schvaľovania jednotlivých operačných programov

vystavené značnej kritike zo strany prizvaných členov partnerstva. Boli to v prvom rade 

zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), zástupcovia samosprávnych krajov 

Slovenka – Klub 8, rovnako aj zástupcovia Grémia tretieho sektora (G3S). Jednotliví 

zástupcovia mimo iného kritizovali veľký počet jednotlivých operačných programov (11), 

prerozdelenie územia SR do inovačných, kohéznych a záujmových pólov rastu a tým 

znemožnenie malým obciam uchádzať sa o finančnú pomoc, prílišnú koncentráciu 

implementačných kompetencií na rezortných ministerstvách a nedostatočné zapájanie 

samosprávnych krajov do procesov riadenia finančnej pomoci. Aj napriek skutočnosti, že 

ZMOS akceptuje koncepciu pólov rastu, skutočnosťou ostáva to, že tie neboli s miestnymi 

samosprávami v prípravnom období dostatočne dokomunikované. 

V oblasti dodržiavania princípov partnerstva možno v kritickom uhle pohľadu 

poukázať aj na nepripravenosť MVRR SR ako CKO, využiť už existujúci technický, odborný 

a ľudský potenciál na realizáciu aktivít publicity a technickej pomoci v jednotlivých 

regiónoch Slovenska. Aj napriek tomu, že MVRR SR z vlastných rozpočtových prostriedkov 

každoročne dotuje činnosť pomerne rozsiahlej Integrovanej siete Regionálnych rozvojových 

agentúr (pozri Obrázok 9 – Integrovaná sieť RRA), nedokáže využiť túto odbornú 

infraštruktúru na hlbšiu spoluprácu pri publicite ŠF, NSRR a jednotlivých OP. Finančné 

prostriedky daného rezortu, určené na dotovanie ich činnosti, tak mohli tvoriť národnú časť 

spolufinancovania OP TP a význam existujúcej site RRA by získal efektívnejšie postavenie 

v regiónoch samotných. 

Rovnaké konštatovanie sa týka aj existujúcich euroregionálnych združení. Tie 

orientujú svoju činnosť na podporu cezhraničnej spolupráce a sú rovnako významnými 

inštitúciami, prinášajúcimi rozvoj prihraničných regiónov Slovenska so susednými štátmi. Pre 

príkladné poukázanie dôsledného, efektívneho a subsidiárneho dodržiavania princípov 

partnerstva spomedzi nových členských štátov EÚ, možno poukázať na systém riadenia 

a implementácie programov cezhraničnej spolupráce v Poľsku. To sa rozhodlo presunúť 

určitú časť riadiacich a rozhodovacích kompetencií v programoch cezhraničnej spolupráce na 

jednotlivé existujúce euroregionálne združenia. Takto naplneným partnerstvom, presunuli 

orgány verejnej správy časť svojich kompetencií do rúk združení právnických osôb, 

odbremenili časť administratívnej náročnosti vo vlastných úradoch a ponúkli možnosť 

zodpovedného riadenia časti kompetencií jednotlivým regiónom, zastúpeným v daných 

združeniach. Dnes sú tieto euroregionálne združenia považované za dôležitý a významný

inštitucionálny prvok, členstvo v nich sa obciam a mestám zúročuje a poľské riadiace orgány, 

v spolupráci s maršalkovskými úradmi a vojvodstvami, koordinujú a dohliadajú nad výkonom 

časti prenesených kompetencií k plnej spokojnosti všetkých zúčastnených partnerov. 

V podmienkach Slovenska sa však aj napriek značnej snahe takýto systém riadenia nepodarilo 

presadiť a tak MVRR SR, rovnako ako pri IS RRA, finančne dotuje činnosť slovenských 

euroregionálnych združení z vlastných rezortných prostriedkov, namiesto využitia možností 

ich financovania z prostriedkov technickej pomoci jednotlivých programov cezhraničnej 

spolupráce. 

Kritika z oblasti tretieho sektora bola a je koncentrovaná hlavne do administratívnej 

a finančnej náročnosti realizácie schválených projektov zo strany neziskových organizácií. 

Zavedený systém refundácií je pre malé a stredné neziskové organizácie diskriminačný, 

keďže nedisponujú vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré si musia žiadať v bankách. Tie 

od týchto organizácií vyžadujú záruky, ktoré sú pre neziskové organizácie najväčším 

problémom, keďže väčšina z nich nedisponuje vlastníctvom nehnuteľností, či iných foriem 

akceptovateľných záruk. 

Rovnako kritizovaným je aj problém pomalého schvaľovania a certifikácie finančných 

výdavkov zo strany riadiacich orgánov. V niektorých prípadoch dochádza k preplateniu – 

refundácii výdavkov zo strany ministerstiev až po dvanástich a viac mesiacoch. Takýto 

postup je nežiadúci a pre konečných prijímateľov s obmedzenou disponibilitou voľných 

finančných prostriedkov likvidačný. Riadiace orgány takýmto prístupom prvé porušujú 

vzájomné zmluvné podmienky a napriek celkovej pomerne priaznivej publicite, dokazujú tým 

svoju odbornú a personálnu poddimenzovanosť a nepripravenosť na procesy riadenia. 

V čase schvaľovania NSRR SR na pôde EK a prípravy jednotlivých operačných 

programov, prezentovali predstavitelia komisie kritiku aj k samotnému počtu jedenástich 

operačných programov. Túto špecifickosť NSRR SR kritizovala aj slovenská odborná 

verejnosť. Vo všeobecnosti panuje názorová zhoda, že poniektoré menšie operačné programy 

mohli byť obsahovo aj implementačne integrované do tematicky príbuzných operačných 

programov. Schéma riadenia by tak bola prehľadnejšia a zachovala by sa tak sieť existujúcich 

sprostredkovateľských orgánov rezortných ministerstiev. Ide tu hlavne o operačné programy 

orientujúce svoju pomoc v oblasti ľudských zdrojov (OP ZaSI, OPV a OPZ), či programy

podporujúce integráciu synergických efektov v oblasti konkurencieschopnosti ekonomík 

a aplikovanie výsledkov inovácií (OP KaHR a OP VaV). 

V tejto súvislosti je však potrebné pozitívne vyzdvihnúť skutočnosť, že miera celkovej 

pomoci v rámci NSRR SR 2007 – 2013 je vyvážene prerozdelená do oblasti investícii 

a oblasti podpory ľudských zdrojov. Táto skutočnosť veľmi pozitívnym spôsobom vplýva na 

stabilizáciu budúcej technickej a personálnej základne Slovenska. Je preto potrebné dokázať 

využiť maximálny podiel pomoci z verejných prostriedkov EÚ pre čo najefektívnejšie 

prerozdelenie v obidvoch kľúčových oblastiach. Mieru takéhoto prínosu bude možné 

kvalifikovať až na konci súčasného plánovacieho obdobia. 

Pozitívne možno vnímať aj snahu CKO o čo najkomplexnejšiu elektronizáciu procesu 

riadenia ŠF v podmienkach Slovenska. Tá bola doteraz riadená prostredníctvom ITMS 

systému a prístupná bola výlučne pre riadiace, certifikačné a kontrolné orgány verejnej správy 

zodpovednej za implementáciu operačných programov. V novom plánovacom období 2007 – 

2013 sa však prostredie aplikácie ITMS systému otvára aj pre špecifický okruh konečných 

prijímateľov finančnej pomoci. MVRR SR ako CKO uvažuje o sprístupnení časti systému pre 

elektronické podávanie projektových návrhov, priebežných a záverečných monitorovacích 

správ, žiadostí o refundáciu a žiadostí o zálohové platby. Nová aplikácia ITMS II. taktiež 

sprístupní konečným prijímateľom možnosť sledovať stav vybavenia týchto dokumentov 

v prostredí príslušného riadiaceho orgánu, tomu ITMS umožní flexibilnejšiu komunikáciu 

s konečným prijímateľom pomoci. Prvým dôkazom informatizácie systému riadenia ŠF 

v podmienkach MVaRR SR je aj Regionálny operačný program, ktorý prostredníctvom 

internetového portálu www.ropka.sk umožňuje konečným prijímateľom pomoci prihlasovať 

odovzdanie projektových zámerov pre dvojstupňovú kontrolu prostredníctvom rezervačného 

systému ROP (Obrázok 10 – Rezervačný systém ROP). Takýto elektronický prístup ocenila 

väčšina konečných prijímateľov aj napriek tomu, že v prvom kole sa tento prístup stretol 

s pomerne značným negatívnym ohlasom zo stany miest a obcí. 

Vychádzajúc z vyššie publikovaných záverov, berúc do úvahy pozitívne a rovnako 

negatívne ohlasy na súčasný stav implementácie princípov regionálnej politiky EÚ 

v podmienkach SR a predpokladajúc, že sa Slovensku podarí priebežne a flexibilne riešiť 

problémy vzniknuté počas súčasného plánovacieho obdobia, možno skonštatovať, že NSRR 

bude mať pre Slovensko v kontexte regionálneho rozvoja jednoznačne pozitívny prínos.

Vzhľadom k tomu, že je dnes len v začiatkoch plnohodnotného programového obdobia, ako aj 

vzhľadom na rozsiahlosť témy, budú prvé hmatateľné prínosy dostupné až o niekoľko rokov. 

Preto má téma tejto diplomovej práce dlhodobé perspektívy ďalšieho výskumu a hodnotenia, 

pri možnosti pokračovania štúdia danej problematiky na ďalšom stupni vysokoškolského 

vzdelávania.

7 POUŽITÁ LITERATÚRA 

1. ADAMIŠIN, P.: Riadenie a financovanie environmentálnych projektov, 

Royal Unicorn, 2006, ISBN 80-969181-5-X. 

2. BACO, P.: Ani Euro nazmar – sprievodca európskymi fondami 2007 – 

2013, Obviam regio o.z., 2008. 

3. BÁTOVSKÝ, M.: hovorca MVRR SR, tlačová správa, 05.12.2007. 

4. BELAJOVÁ, A., FÁZIKOVÁ, M.: Regionálna ekonomika. SPU Nitra, 

2005, 254 s., ISBN 80-8069-513-X. 

5. BULLA, P.: Eurokompas 02/2007, MVRR SR. 

6. CENTRÁLNY KOORDINAČNÝ ORGÁN: Regionálna konferencia 

„Národný strategický referenčný rámec SR v programovom období 2007 

– 2013“ – Zborník prezentácií, Bratislava, 03.12.2007. 

7. CENTRUM PRE PODPORU MIESTNEHO AKTIVIZMU: Smerom 

k udržateľnej ekonomike - regionálna politika EÚ a štrukturálne fondy po 

roku 2006, Banská Bystrica 2004, ISBN 80-968918-3-9. 

8. ČESKÁ TLAČOVÁ KANCELÁŘ: Na eurofondy nedosiahnu všetky 

obce, tlačová správa, 23.03.2008. 

9. DRAHOŚOVÁ, A.: FÁBEROVÁ, I.: GAZDOVÁ, Ľ.: Slovensko 

a európska únia, Grafis, 2004, ISBN 80-89180-00-0. 

10. EU OBSERVER: Regionálny rozvoj, Sektorové správy, Podnikateľská 

aliancia Slovenska, zastúpenie PAS v Bruseli, 2007. 

11. EURACTIV.SK: Slovenské banky a fondy EÚ, prieskum, 2007. 

12. EURACTIVE.SK: tlačová správa, 07.08.2007. 

13. EURO INFO CENTRUM: Slovensko a Európska únia – Čo nám prinesú 

štrukturálne fondy a Kohézny fond, Bratislava, 2004. 

14. EURÓSPKA KOMISIA: Európska susedská politika – Spolupracujeme, 

Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych 

spoločenstiev, ISBN 92-894-8361-X.

15. EURÓSPKA KOMISIA: Informačný spravodaj EK, krátka tlačová 

správa, 22.01.2008. 

16. EURÓSPKA KOMISIA: Kohézna politika na podporu rastu 

a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 

2013, Rozhodnutie Rady Európskej únie (2006/702/CE), Luxemburg: 

Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, ISBN 

92-79-03489-8. 

17. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1080/2006 

o Európskom fonde regionálneho rozvoja. 


o Európskom sociálnom fonde. 


o Európskych zoskupeniach územnej spolupráce. 

20. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1083/2006, 

ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o ERDF, ESF a KF. 


o Európskom fonde regionálneho rozvoja. 

22. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1828/2006, 

ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) 

1083/2006. 

23. EURÓSPKA KOMISIA: Nové finančné prostriedky, lepšie pravidlá 

Prehľad nových finančných pravidiel a možností financovania na roky 

2007 - 2013, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií 

Európskych spoločenstiev, ISBN 978-92-79-05633-8. 

24. EURÓSPKA KOMISIA: Odpovede regionálnej politiky na demografické 

výzvy, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych 

spoločenstiev, ISBN 92-79-03192-9. 

25. EURÓSPKA KOMISIA: Oznámenie Komisie 299/2005, Kohézna 

politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia

Spoločenstva na roky 2007 – 2013. 

26. EURÓSPKA KOMISIA: Politika súdržnosti 2007 - 2013 – Komentáre 

a oficiálne texty, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií 

Európskych spoločenstiev, ISBN 92-79-03819-2. 

27. EURÓSPKA KOMISIA: Politika súdržnosti a mestá – Prínos miest 

a aglomerácií k rastu zamestnanosti v rámci regiónov – Oznámenie 

Komisie Rade a Európskemu Parlamentu – KOM (2006) 385, 

Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych 

spoločenstiev, ISBN 92-79-02556-2. 

28. EURÓPSKA KOMISIA: Regionálna politika Európskej únie, 

Luxemburg 2001. 

29. EURÓSPKA ÚNIA: internetová stránka www.europskaunia.sk 

30. MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔŠT A TELEKOMUNIKÁCÍ SR: 

Operačný program Doprava, Bratislava, 2007. 

31. MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR: Operačný program 

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Bratislava, 2007. 

32. MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR: 

Operačný program Zamestnanosť a sociálny inklúzia, Bratislava, 2007. 

33. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR: Operačný program Výskum a vývoj, 

Bratislava, 2007. 

34. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR: Operačný program Vzdelávanie, 


35. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR: 

Centrálny kontraktačný orgán, internetová stránka www.nsrr.sk 


internetová stránka www.build.gov 


Národný rozvojový plán, Bratislava, 2003. 

38. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:

Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky 2007 – 2013, 



Operačný program Bratislavský kraj, Bratislava, 2007. 


Operačný program Technická pomoc, Bratislava, 2007. 


Riadiaci orgán pre CSF, internetová stránka www.strukturalnefondy.sk 


Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program, internetová stránka 

www.ropka.sk 


Regionálny operačný program, Bratislava, 2007. 

44. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Operačný program 

Zdravotníctvo, Bratislava, 2007. 

45. MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR: Operačný program 

Životné prostredie, Bratislava, 2007. 

46. PAVLÁK, M.: Ľudské zdroje a fondy EÚ, Aspi Praha, 2005, ISBN 80- 

7357-139-0. 

47. PRIATELIA ZEME – CEPA: Analýzy programovania eurofondov, 2007. 

48. SÁNTAI, M.: Eurokompas, MVRR SR, 2008. 

49. RADA EURÓPSKYCH OBCÍ A REGIÓNOV: Správa Rady európskych 

obcí a regiónov – CEMAR k budúcnosti Kohéznej politiky EÚ, 2008. 

50. SCHWARCZ, P.: Finančné nástroje regionálneho rozvoja, SPU, Nitra, 

2006. 

51. SME: Denník, tlačová správa, 09.10.2006 

52. TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: tlačová správa, 

24.08.2007. 

53. ÚRAD VLÁDY SR: Operačný program Informatizácia spoločnosti,


54. ÚRAD VLÁDY SR: Koncepcia systému finančného riadenia 

štrukturálnych fondov, Uznesenia Vlády SR, 1030/2002, Bratislava, 

2002.

8 PRÍLOHY

Obrázok 1: Schéma objektu skúmania 

Legislatívne prostredie EÚ Národné prostredie riadenia pomoci ES Prostredie implementácie ŠF a KF 

Operačné programy NSRR SR 2007 - 2013 

Národné programy 

reforiem 

Národné strategické 

usmernenia 

Nariadenia EK pre oblasť 

ŠF a KF 

Národné koncepcie rozvoja Národné akčné 

plány 

Ciele ES v oblasti regionálnej 

politiky: 

- Konvergencia 

- Regionálna konkurencieschopnosť 

a zamestnanosť 

- Európska územná spolupráca 

- programové manuály 

- príručky pre žiadateľov 

- výzvy na podávanie projektov 

- formuláre projektových žiadostí 

- interné smernice k žiadostiam 

- informačné systémy (ITMS) 

- interné nariadenia RO 

- publicita 

Ďalšie programy a finančné 

nástroje regionálnej politiky ES: 

- pôdohospodárstvo a rybné hosp. 

- cezhraničná spolupráca 

- bilaterálne programy 

- regionálne iniciatívy 

- inovácie a energetika 

- vzdelávanie, kultúra a zdravie 

- sociálne politiky 

- životné prostredie a katastrofy 

Verejní 

prijímatelia 

pomoci 

Národní 

prijímatelia 

pomoci 

Inovačné a kohézne póly 

rastu 

Princíp 

partnerstva 

Implementácia cieľov reg. politík EÚ 

Zdroj: Vlastná interpretácia

Obrázok 2: SR v členení na regióny NUTS 2 a 3 podľa cieľov „Konvergencia“ a „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“. 

Zdroj: NSRR SR 2007 – 2013

Obrázok 3: Mapa inovačných a kohéznych pólov rastu Prešovského samosprávneho kraja 

Zdroj: AUREX a.s.

Obrázok 4: Schéma sústavy strategických a špecifických priorít NSRR 

Obrázok 5: Prepojenie priorít NSRR na OP cieľa Konvergencia 

strategické priority 

NSRR 

špecifické priority NSRR 

STRATEGICKÝ CIEĽ SR 

UKAZOVATELE 

cieľ 

ukazovatele 

cieľ 

strategická priorita 1 

špecifická 

priorita 1.1 

1.1 regionálna infraštruktúra 

ROP 

cieľ 

ukazovatele ukazovatele 

1. Infraštruktúra 

a regionálna dostupnosť 

1.2 environmentálna infraštruktúra 

a ochrana ŽP 

OP ŽP 

špecifická 

priorita 1.n 

1.3 dopravná infraštruktúra a verejná 

osobná doprava 

OP 

Doprava 

Zdroj: NSRR SR 2007 - 2013 

1.4 modernizácia zdravotníckej 

infraštrujktúry 

VÍZIA 

strategická priorita 2 strategická priorita 3 

cieľ cieľ 

ukazovatele ukazovatele 

V Í Z I A 

2. Vedomostná ekonomika 

2.1 informatizácia spoločnosti 

2.2 výskum a vývoj 

2.3 infraštruktúra vysokých škôl 

2.4 podpora konkurencieschopnosti podnikov 

a služieb najmä prostredníctvom inovácií 

3. Ľudské zdroje 

3.1 moderné vzdelávanie pre 

vedomostnú spoločnosť 

3.2 podpora zamestnanosti, sociálnej 

inklúzie a budovanie kapacít 

OP 

OP Z OP IS OP VaV 

KHaR 

OP V OP ZaSI

Obrázok 6: Prepojenie priorít NSRR na OP cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a 

zamestnanosť 

strategické priority 

NSRR 

špecifické priority NSRR 


a reg. 

dostupnosť 


V Í Z I A 

2. Vedomostná 

ekonomika 

2.2 výskum a vývoj 

OP Bratislavský kraj OP VaV OP V 


3.1 moderné vzdelávanie 

pre vedomostnú spoločnosť 

3.2 podpora zamestnanosti, sociálnej 


OP ZaSI

Obrázok 7: Súlad strategických a špecifických priorít NSRR so Strategickými usmerneniami 

Spoločenstva 

Strategické a špecifické priority NSRR sú plne v súlade so Strategickými 

usmerneniami Spoločenstva pre ekonomickú, sociálnu a územnú kohéziu definujúce 

základný rámec pre národné strategické referenčné rámce členských krajín s cieľom 

presadiť harmonický, vyrovnaný a udržateľný rozvoj Spoločenstva (čl. 25 všeobecného 

nariadenia). V súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť boli 

stanovené tri priority, resp. usmernenia: 

1. zlepšenie atraktivity členských štátov, regiónov a miest prostredníctvom zlepšenia 

dostupnosti, zabezpečenia primeranej kvality a úrovne služieb a zachovania ich 

environmentálneho potenciálu, 

2. podpora inovácií, podnikania a rastu hospodárstva založeného na vedomostiach 

prostredníctvom výskumných a inovačných kapacít vrátane nových informačných 

a komunikačných technológií a 

atraktívnejším 

3. vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest získavaním väčšieho počtu 

ľudí pre pracovný pomer alebo podnikateľskú činnosť, zlepšovaním prispôsobivosti 

pracovníkov a podnikov a zvyšovaním investícií do ľudského kapitálu. 

regióny 

Strategická priorita „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“ odráža prevažne prvé 

jej 

usmernenie, strategická priorita „Vedomostná ekonomika“ sa sústreďuje prevažne na témy a 

v rámci druhého usmernenia. Tretie usmernenie sa odráža v najväčšej miere v strategickej 

priorite „Ľudské zdroje“. 

Európu 

Detailnejšie je tento súlad viditeľný v operačných programoch na úrovni definovaných 

oprávnených skupín aktivít, ktoré sú prepojené na kategorizáciu pomoci 2007 – 2013 – 

v rámci dimenzie prioritných tém. Urobiť 

N S R R 


a regionálna 

dostupnosť 


ekonomika 



1.1 Regionálna infraštruktúra 

1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana 

životného prostredia 

1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná 

doprava 

1.4 Modernizácia zdravotníckej infraštruktúry 

2.1 Informatizácia spoločnosti 

2.2 Výskum a vývoj 

2.3 Infraštruktúra vysokých škôl 

2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov 

a služieb najmä prostredníctvom inovácií 

3.1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú 

spoločnosť 

3.2 Podpora rastu zamestnanosti, sociálnej 


priestorom pre investície a prácu 

S U S 

Zlepšenie poznatkov a inovácie pre rast 

Väčšie množstvo a kvalitnejšie pracovné miesta

Obrázok 8: Súlad strategických a špecifických priorít NSRR s prioritami Národného programu reforiem 

N P R / L S S 

Strategické a špecifické priority NSRR sú plne v súlade s prioritami Národného programu reforiem SR na roky 2006 – 2008 („NPR“). Stratégia 

konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, tzv. Lisabonská stratégia pre Slovensko („LSS“), vychádza zo základnej filozofie lisabonskej stratégie EÚ, 

ktorou je rozvoj ekonomickej konkurencieschopnosti. Dlhodobá konkurencieschopnosť SR sa dá zabezpečiť jedine rozvojom tzv. vedomostnej ekonomiky. 

Preto sa NRP 2006 – 2008, ktorý vychádza z LSS a konkretizuje vízie, ciele a politiky na najbližšie 3 roky, prioritne sústreďuje na nasledujúce oblasti: 

podnikateľské prostredie, veda, výskum a inovácie, informačná spoločnosť, vzdelávanie a zamestnanosť, prispievajúce k inovatívnemu potenciálu 

slovenskej ekonomiky, rozvoju vedomostnej ekonomiky a zamestnanosti. 

Základné ciele LSS/NPR sa v NSRR odrážajú (a) v strategickom cieli SR, ktorý chce SR za pomoci kohéznej politiky EÚ v rokoch 2007 − 2013 dosiahnuť 

a (b) v uplatnení štyroch prioritných oblastí LSS/NPR vo vytýčených strategických a špecifických prioritách NSRR. 

Veda, výskum a inovácie 

Vzdelanie a zamestnanosť 

Podnikateľské prostredie 

Ad a) Strategický cieľ SR „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri 

rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“ v plnej miere zodpovedá cieľom implicitne obsiahnutých v LSS/NPR. Ide o mimoriadne náročný cieľ, ktorý sa dá 

dosiahnuť len za predpokladu, že sa podarí rozvinúť a vzájomne zladiť všetky základné procesy súvisiace s formovaním vedomostnej ekonomiky − počnúc 

tvorbou a osvojením nových poznatkov až po ich efektívne ekonomické uplatnenie. 

Ad b) Potreba sústrediť sa na budovanie konkurencieschopnej ekonomiky založenej na vedomostiach a inovačných aktivitách, čiže smerovať investície do 

aktivít NPR/LSS, sa v sústave priorít NSRR odrazila prevažne v rámci druhej a tretej strategickej priority „Vedomostná ekonomika“ a „Ľudské zdroje“. 

V nadväznosti na SUS sa NSRR sústreďuje okrem rozvoja vedomostnej ekonomiky i na dobudovanie základných podmienok pre vedomostnú ekonomiku a 

aktivity tradičnej kohéznej politiky, ktoré sú nevyhnutné pre naštartovanie vedomostnej ekonomiky a vyvážený regionálny rozvoj, a to prevažne v rámci prvej 

strategickej priority „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“. 

Detailnejšie je previazanosť týchto NSRR a NPR a ich priorít zreteľná v rámci sústavy cieľov a ukazovateľov v operačných programoch. Informačná spoločnosť 

1.1 Regionálna infraštruktúra 

1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného prostredia 

1. Infraštruktúra a regionálna 

dostupnosť 

1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava 

1.4 Modernizácia zdravotníckej infraštruktúry 

2.1 Informatizácia spoločnosti 

N S R R 

2.2 Výskum a vývoj 

2. Vedomostná ekonomika 

2.3 Infraštruktúra vysokých škôl 

2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä 

prostredníctvom inovácií 

3. Ľudské zdroje 3.1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť

N P R / L S S 

Strategické a špecifické priority NSRR sú plne v súlade s prioritami Národného programu reforiem SR na roky 2006 – 2008 („NPR“). Stratégia 

konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, tzv. Lisabonská stratégia pre Slovensko („LSS“), vychádza zo základnej filozofie lisabonskej stratégie EÚ, 

ktorou je rozvoj ekonomickej konkurencieschopnosti. Dlhodobá konkurencieschopnosť SR sa dá zabezpečiť jedine rozvojom tzv. vedomostnej ekonomiky. 

Preto sa NRP 2006 – 2008, ktorý vychádza z LSS a konkretizuje vízie, ciele a politiky na najbližšie 3 roky, prioritne sústreďuje na nasledujúce oblasti: 

podnikateľské prostredie, veda, výskum a inovácie, informačná spoločnosť, vzdelávanie a zamestnanosť, prispievajúce k inovatívnemu potenciálu 

slovenskej ekonomiky, rozvoju vedomostnej ekonomiky a zamestnanosti. 

Základné ciele LSS/NPR sa v NSRR odrážajú (a) v strategickom cieli SR, ktorý chce SR za pomoci kohéznej politiky EÚ v rokoch 2007 − 2013 dosiahnuť 

a (b) v uplatnení štyroch prioritných oblastí LSS/NPR vo vytýčených strategických a špecifických prioritách NSRR. 

Veda, výskum a inovácie 

Vzdelanie a zamestnanosť 

Podnikateľské prostredie 

Ad a) Strategický cieľ SR „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri 

rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“ v plnej miere zodpovedá cieľom implicitne obsiahnutých v LSS/NPR. Ide o mimoriadne náročný cieľ, ktorý sa dá 

dosiahnuť len za predpokladu, že sa podarí rozvinúť a vzájomne zladiť všetky základné procesy súvisiace s formovaním vedomostnej ekonomiky − počnúc 

tvorbou a osvojením nových poznatkov až po ich efektívne ekonomické uplatnenie. 

Ad b) Potreba sústrediť sa na budovanie konkurencieschopnej ekonomiky založenej na vedomostiach a inovačných aktivitách, čiže smerovať investície do 

aktivít NPR/LSS, sa v sústave priorít NSRR odrazila prevažne v rámci druhej a tretej strategickej priority „Vedomostná ekonomika“ a „Ľudské zdroje“. 

V nadväznosti na SUS sa NSRR sústreďuje okrem rozvoja vedomostnej ekonomiky i na dobudovanie základných podmienok pre vedomostnú ekonomiku a 

aktivity tradičnej kohéznej politiky, ktoré sú nevyhnutné pre naštartovanie vedomostnej ekonomiky a vyvážený regionálny rozvoj, a to prevažne v rámci prvej 

strategickej priority „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“. 

Detailnejšie je previazanosť týchto NSRR a NPR a ich priorít zreteľná v rámci sústavy cieľov a ukazovateľov v operačných programoch. Informačná spoločnosť 

3.2 Podpora rastu zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít 

Zdroj: NSRR SR 2007 - 2013

Obrázok 9: Integrovaná sieť Regionálnych rozvojových agentúr 

Zdroj: www.isrra.sk

Obrázok 10: Rezervačný systém ROP 

Zdroj: www.ropka.sk

Tabuľka 1: Rozdiely medzi štrukturálnymi fondmi a kohéznym fondom 

Ciele 

Štrukturálne fondy Kohézny fond 

Znižovať regionálne rozdiely v 

rámci štátu 

Znižovať ekonomické rozdiely 

medzi členskými 

Geografické pokrytie Regióny Členské štáty EÚ 

Kritériá nároku na V princípe nie je žiadny sektor Iba životné prostredie a doprava 

podporu 

vylúčený 

Procedúry 

Založené 

plánovaní 

na viacročnom Financovanie je udelené 

každý projekt zvlášť 

na 

Tabuľka 2: Ciele a finančné nástroja EÚ v plánovacích obdobiach 2000 – 2006 a 2007 - 

2013 

2000 - 2006 2007 - 2013 

Ciele Finančné nástroje Ciele 

Kohézny fond Kohézny fond 

EFRD 

ESF 

EAGGF – 

Cieľ 1 

usmerňovacia a 

garančná sekcia 

FIFG 

Cieľ 2 

EFRD 

ESF 

Cieľ 3 ESF 

Interreg EFRD 

Urban EFRD 

Equal ESF 

Leader+ 

Rozvoj vidieka a 

reštrukturalizácia 

odvetvia rybolovu 

mimo Cieľa 1 

EAGGF- 

usmerňovacia 

sekcia 

EAGGF - garančná 

sekcia 

FIFG 

Konvergencia 

Regionálna 

konkurencieschopnosť 

a 

zamestnanosť 

Európska 

stratégia zamestnanosti 

Európska územná 

spolupráca 

Finančné 

nástroje 

Kohézny fond 

EFRD 

ESF 

EFRD 

ESF 

EFRD 

9 cieľov 6 nástrojov 3 ciele 3 nástroje 

Zdroj: Národný rozvojový plán SR

Tabuľka 3: Hlavné sektorové disparity a faktory rozvoja 

Disparity: 

Faktory 

rozvoja: 

Tabuľka 4: Rozdelenie stratégie NSRR do strategických priorít a cieľov 

Strategická priorita Cieľ strategickej priority 


a regionálna 

dostupnosť 


ekonomika 


Tabuľka 5: Operačné programy NSRR SR 

Zvýšenie vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti 

s ňou súvisiacich verejných služieb 

Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu 

a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb 

Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby 

vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových 

skupín 

Operačný program RO Fond 

1. Regionálny operačný program MVRR SR ERDF 

2. Životné prostredie MŽP SR ERDF, KF 

3. Doprava MDPT SR ERDF, KF 

4. Informatizácia spoločnosti ÚV SR ERDF 

5. Výskum a vývoj MŠ SR ERDF 

6. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast MH SR ERDF 

7. Vzdelávanie MŠ SR ESF 

8. Zamestnanosť a sociálna inklúzia MPSVR SR ESF 

9. Zdravotníctvo MZ SR ERDF 

10. Bratislavský kraj MVRR SR ERDF 

11. Technická pomoc MVRR SR ERDF 


nízka konkurencieschopnosť materiálovej výroby a služieb 

nedostatočná kvalita ľudských zdrojov 

nedostatočná kvalita a dostupnosť verejnej infraštruktúry 

technológie a procesy zabezpečujúce lepšie využitie produkčného 

potenciálu, jeho rozvoj a zvyšovanie inovačnej kapacity regiónov 

rozvoj ľudského potenciálu a efektívne využitie pracovných síl 

infraštruktúra, zabezpečujúca zlepšenie dostupnosti regiónov a kvality 

životného prostredia a verejných služieb

DIPLOMOVÁ PRÁCA - Diplomovka - Sme

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?