vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...
vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...
vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
pripadajú do úvahy jaseň (Fraxinus sp.), brest (Ulmus sp.), javor (Acer sp.) a dub<br />
(Quercus sp.) s biotopmi na nive Váhu (NVf, NVč), proluviálno-fluviálnej terasovej<br />
akumulácii (K+Th) alebo na risskej terase (Th) medzi Ivanovcami a Štvrtkom n /V.<br />
(obrázok 2).<br />
Počet<br />
osôb<br />
Priestor<br />
Spotreba<br />
obilia (q)<br />
Poľnohospodárska<br />
pôda (ha)<br />
Stádo<br />
(ks)<br />
Spotreba dreva (m 3 Orná<br />
pôda<br />
Úhor HD Oš<br />
)<br />
Palivové Stavebné<br />
Rodina 6 dom 12 1 5 3 2 25 12<br />
Obytný<br />
areál<br />
36<br />
osada<br />
1 ha<br />
72 7 35 18 12 144 72<br />
Sídliskový<br />
areál<br />
40 km 2<br />
Skúmané<br />
územie<br />
143<br />
158,5<br />
2<br />
km<br />
286 27,7 138,7 71 48 570,5 285,2<br />
Tabuľka 23. Potenciálne parametre spoločenstva a dobovej ekonomiky bošáckeho osídlenia územia.<br />
Zdroj: Dreslerová (1996), Wiedermann (2000a, 2003)<br />
Toto sídlisko na karbonátovom tvrdoši (TVli+r) umoţňovalo kontrolu J časti<br />
Trenčianskej <strong>kotliny</strong>; jeho opevňovanie moţno súvisí aj s prienikom cudzieho etnika<br />
so šnúrovou keramikou, ktorý koncom eneolitu prišiel na stredné Povaţie z Moravy<br />
(Cheben, 2005). Podľa Wiedermanna (1996) sídelnú zónu konkrétneho tvrdoša mohli<br />
sprevádzať dreviny s kôstkovým ovocím.<br />
Napriek skúsenostiam s výrobou a spracovaním medi a bronzu, stále veľký<br />
význam mala štiepaná industria; kamenné nástroje boli vyrábané predovšetkým<br />
z bielokarpatských rádiolaritov, ktoré sa zberali zo štrkov nivy Váhu (NVf). Z katastra<br />
Bolešova (okr. Ilava) dokonca poznáme zámernú ťaţbu silicitov v prirodzených<br />
odkryvoch (Cheben et al., 1995); na území sa takáto činnosť potenciálne realizovala<br />
v povodí Drietomice a Chocholnice (NPf, SZDrpkl). Časť rádiolaritov sa spotrebovala<br />
priamo na mieste, zvyšok transportovali napr. na Ponitrie cez Jastrabské sedlo (Bátora,<br />
1990). Kadluby na odlievanie kovových výrobkov sa zhotovovali z pieskovcov podobne<br />
ako brúsené nástroje (Točík, 1970). Aj tento druh kameňa sa mohol získať zberom<br />
z váţskych štrkov (NVf).<br />
Napriek pokračovaniu extenzívnej ťaţby lesa predpokladáme pomerne nízky<br />
stupeň skultúrnenia <strong>krajiny</strong>, ktorý odráţal celkovú spotrebu miestneho obyvateľstva.<br />
Oligohemeróbna krajina doliny Váhu sa preto neveľmi líšila od prírodnej <strong>krajiny</strong><br />
horských svahov.<br />
6. 1. 5 Vyuţívanie miestnej <strong>krajiny</strong> v dobe bronzovej<br />
Doba bronzová (2 200 – 750 r. pred n. l.) výrazne zasiahla do procesu kreovania<br />
<strong>krajiny</strong> skúmaného územia.<br />
Synergický efekt nepriaznivej klímy (subboreál) spomalil extenzívne pôsobenie<br />
kultúr staršej a strednej doby bronzovej na miestnu krajinu (Wiedermann, 2000a, 2003,<br />
Furmánek – Veliačik – Vladár, 1991). Okrem peľových rozborov Krippela (1986)<br />
a analýz malakofauny maďarovskej kulúrnej vrstvy z tzv. Ivanovskej skaly (Loţek,<br />
1949 – 1951) to potvrdzuje i nízka početnosť archeologických lokalít v regióne (tabuľka<br />
24, diagram 11).<br />
Paradoxne vďaka arídnejšej klíme došlo k sukcesii predtým odlesnených plôch<br />
v krajine horských svahov a v kuţeľovo-terasovej krajine. Niţšia zráţková činnosť,<br />
obmedzenie záplav a ústup luţných lesov do uţších pásov pozdĺţ toku Váhu (Krippel,<br />
1986, 1990) umoţňovali rozvoj antropogénnych aktivít aj v nivnej krajine skúmaného<br />
152
Change language