vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...

Obrázok 19. Litorálne formy antropogénneho georeliéfu v regióne zastupuje Biskupický
kanál so sypanými hrádzami. Takýto pohľad sa naskytol návštevníkom po jeho vypustení
na jeseň r. 2005. Kanál má energetickú funkciu a perspektívne sa počíta i s jeho
splavnením. Zastavaný výbeţok Trenčianskej vrchoviny – Brezina (SDk+r) vytvára typický
obraz krajiny horských svahov v intraviláne mesta. Autor: J. Škorec (IX. 2005)
Obrázok 20. Ľavá strana sypanej hrádze mestského rybníka z r. 1577/79 v úvalinovej doline Hukovho
potoka. Nálet kriačin i vyššej vegetácie je refúgiom fauny biotopu na obrábaných pôdach. Trenčianska
vrchovina (v pozadí) vytvára charakteristický lem SV okraja územia. Autor: P. Chrastina (X. 2006)
▪ Ťaţba nerastných surovním podmienila vznik spektra montánnych foriem
antropogénneho georeliéfu. Štrkoviská leţia na váţskej nive. Ich počet a plocha
sa úmerne zvyšuje so stavebnou aktivitou v posledných desaťročiach. Najväčšie
zaplavené štrkoviská (tzv. vaţiny) sú neďaleko Krivosúd-Bodovky, Kostolnej-Záriečia,
Nozdrkoviec a pri Zamarovciach (Trenčanská, 1998). Podobnú funkciu majú ťaţobné
jamy, kde sa získava materiál na vyrovnávanie terénu. Na styku Trenčianskej kotliny
s priľahlými pohoriami vznikli hliniská tehelní (obrázok 14).
▪ Sídelné terasy a suterén sú typickým prejavom zastavaných plôch, ktoré sa v kotline
sformovali pozdĺţ Váhu. 21 Najrozvinutejšie formy vznikli v Trenčíne – dochádza
tu k expanzii obytných a výrobných areálov na doteraz nezastavané plochy na nive
Váhu (Zámostie), fluviálnych terasách (Belá) i horských svahoch (Brezina).
▪ Integrálnou súčasťou aktivít človeka v kotlinovej časti územia je tvorba odpadov. Ich
deponovaním vznikajú skládky, z ktorých najväčšia v lokalite Dolná sihoť na okraji
Trenčína je v štádiu rekultivácie (Kostelanský, 2006). Na nive Váhu v blízkosti tzv.
Fuchsových jám pri Zamarovciach sa nachádzala skládka miestneho významu. Vznikla
zasypaním štrkovísk do úrovne pôvodného terénu. Ostatné depónie komunálneho
odpadu lokalizuje Trenčanská et al. (1998) na kontakte váţskej nivy a pahorkatiny
21 Tok rieky sleduje Povaţská sídelná rozvojová os celoštátneho významu.
49
Brezina