vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...

z lokality synergicky pôsobí na vlhkomilné rastlinstvo a ţivočíšstvo, ktoré
je predmetom ochrany.
■ Chemogénne akumulačné formy georeliéfu horskej obruby Trenčianskej kotliny
zastupujú travertínové terasy. V koryte Hukovho potoka (JV od Soblahova) ich tvoria
sypké a spevnené penovce. Vznikli biochemicky, vyzráţaním CaCO3 zo studených
povrchových vôd za aktívnej účasti ostatných činiteľov prírodného prostredia
(Vaškovský, 1977). Ich hrúbka je premenlivá – 2 aţ 8 m (Kysela, 1978). Podľa Devána
(1985) sa menšie travertínové terasy nachádzajú aj v koryte Mníchovky.
■ Antropogénne formy georeliéfu na okrajoch pozitívnych morfoštruktúr tvoria agrárne,
litorálne, komunikačné, montánne, urbánne a vojenské formy. Nachádzame tu i skládky
odpadu.
▪ Agrárne terasy sa markantne prejavujú na svahoch horskej obruby kotliny.
Z aspektu orientácie voči svetovým stranám v Bielokarpatskom podhorí
prevaţuje teplá (V – JV – J) expozícia agrárnych terás. Svahy Trenčianskej vrchoviny
a Inoveckého predhoria zasahujú skúmané územie svojimi Z sklonmi. V Trenčíne
sa torzá agrárnych terás viaţu na svahy s JZ expozíciou. Aj na zvyšku územia prevaţuje
teplá (J – JZ) orientácia tzv. skladov (Mníchova Lehota, Trenčianske Stankovce,
Krivosúd-Bodovka, Beckov).
▪ Fragmenty nízkych rún (hroblí kamenia, kamenných valov) na temene Hrabovky
(352 m n.m.) v Bielokarpatskom podhorí vznikli zberom a ukladaním skeletu (vápence,
pieskovce, sliene) vymŕzajúceho zo skalného podloţia.
▪ Litorálne formy georeliéfu reprezentujú regulované úseky Drietomice, Chocholnice,
Hukovho, Bukovinského potoka a pod.
Sypaná hrádza malej vodnej nádrţe pretína potok z oblasti Rúbaniska v katastri
Záblatia.
▪ Komunikačné formy georeliéfu nie sú v horskej obrube kotliny veľmi rozšírené,
pretoţe hlavná komunikačná os vedie pozdĺţ Váhu, kde s výnimkou prielomových
úsekov obvykle nedochádza k stresovým javom v doprave.
Koncentrácia cestných a ţelezničných násypov je typickým javom Trenčianskej
vrchoviny (pododdiel Ostrý). Jej styk s kotlinovou pahorkatinou vymedzuje ţelezničná
trať č. 143 (Trenčín – Chynorany) regionálneho významu. V oblasti Mníchovej Lehoty
so ţeleznicou paralelne vedie cesta I/50 (Trenčín – Prievidza), ktorá, sledujúc
jastrabiansky zlom (SZ – JV) prechádza kotlinou a cez dolinu Drietomice pokračuje
na Moravu. Predmetné trasy ako i ostatné komunikácie niţšieho rádu lemujú priekopy,
miestami aj zárezy.
▪ Montánne formy zastupujú kameňolomy pri Beckove (obrázok 6), Krivosúd-Bodovke,
Mníchovej Lehote a Soblahove.
▪ Sídelné terasy obytnej štvrte Nad tehelňou v Trenčíne sú jedinou formou urbánneho
georeliéfu na okrajoch pohorí. Vznikli planáciou agrárnych terás s JZ expozíciou.
▪ Zvyšky zákopov z konca II. sv. vojny reprezentujú vojenské formy antropogénneho
georeliéfu. Nachádzajú sa v Bielokarpatskom podhorí na JV sklonoch Hrabovky
(352 m n. m.)
▪ Prevaţne neriadené skládky odpadu nachádzame najmä v kontaktnej zóne kotliny
s okolitými pohoriami. Početné depónie sa viaţu na uzávery dolín, úvaliny, výmole
a nádvoria opustených kameňolomov.
5. 2. 3 Morfogeografické pomery a vyuţitie krajiny človekom
Vlastnosti georeliéfu skúmanej oblasti (najmä nadmorská výška, sklon a expozícia
svahov) sa v zásadnej miere prejavili na rozloţení tried vyuţitia krajiny.
55