vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...
vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...
vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
napoleonských vojen. Táto informácia má zrejme racionálny základ; skúmaným<br />
územím, resp. po cisársko-kráľovskej poštovej ceste na pravobreţí Váhu totiţ<br />
v decembri 1805 prešli dva pochodové prúdy cárskej gardy (Amort, 1971).<br />
Tektonická línia SV – JZ smeru (oddeľuje Čachtické Karpaty od <strong>kotliny</strong>)<br />
umoţňuje výstup podzemných vôd na povrch. Zlom SZ – JV zasa podmienil vznik<br />
doliny Bošáčky, ktorú chápeme ako priestor sprostredkujúci výmenu informácií medzi<br />
stredným Povaţím a priľahlou časťou Moravy.<br />
5. 2 Morfogeografické pomery<br />
Minár a Tremboš (1994a) a Tremboš (1994) zhodne konštatujú, ţe georeliéf<br />
je hlavným diferenciačným činiteľom všetkých geoekologických procesov. Priestorová<br />
distribúcia nadmorských výšok a závislých premenných georeliéfu (stavové veličiny,<br />
morfometrické parametre) v rozhodujúcej miere spätne ovplyvňuje modelačné procesy<br />
ako aj ostatné prvky geosystému. Georeliéf definuje primárne črty krajinnej štruktúry,<br />
ktorá určuje základné trendy vyuţitia zeme a v rozhodujúcej miere vplýva na rozloţenie<br />
TVK v území (Ţigrai, 1983, Drdoš, 1988, Boltiţiar – Petrovič, 2005a, Jančura, 1997,<br />
Jančura – Kollár, 1996).<br />
5. 2. 1 Geomofologické členenie a morfogenéza územia<br />
Najväčšiu plochu skúmaného územia zaberá Povaţské podolie, konkrétne oddiely<br />
Trenčianska kotlina a Bielokarpatské podhorie. Zo SV kotlinu lemujú Stráţovské vrchy,<br />
oddiel Trenčianska vrchovina (oddiel) s pododdielmi Teplická vrchovina a Ostrý. Podľa<br />
mapy 1 zvyšok V hranice tvorí Povaţský Inovec, oddiel Inovecké predhorie (Mazúr –<br />
Lukniš, 1980).<br />
Morfogenéza územia sa odvíja od jeho pozície v medzi<strong>horskej</strong> kotlinovej<br />
zníţenine, ktorá na J komunikuje s výbeţkom Podunajskej níţiny. Pre <strong>vývoj</strong> georeliéfu<br />
skúmanej oblasti je významnou neotektonická etapa so vznikom zarovnaných povrchov<br />
(Vaškovský, 1977, Kramárik, 1992, Bizubová, 1998). Predkvartérny <strong>vývoj</strong> regiónu<br />
končí vytvorením základnej morfológie doliny Váhu, ktorá nadväzovala na tektonické<br />
zníţeniny sladkovodných jazier postupne izolovaných v dôsledku dvíhajúcich<br />
sa okrajov pohorí. Vzhľadom na pokračujúci výzdvih okrajov územia sa Váh zarezal<br />
do plochého vrchnopliocénneho povrchu – tak vznikli morfologicky výrazné<br />
prielomové úseky (Trenčianska a Beckovská brána) spolu so systémom eróznoakumulačných<br />
terás. Výsledkom periglaciálnej modelácie terénu v ústiach prítokov<br />
do váţskej nivy je systém náplavových kuţeľov, na Z okraji <strong>kotliny</strong> pretkaných<br />
fluviálnymi terasami. Posledná fáza zaľadnenia sa v georeliéfe Trenčianskej <strong>kotliny</strong><br />
a <strong>jej</strong> <strong>horskej</strong> <strong>obruby</strong> odrazila aj vo formovaní pokrovov spraší a sprašových hlín.<br />
Na základe hrúbky dnovej výplne riečnej nivy Váhu, Halada et al. (1998) predpokladá<br />
nielen intenzívnu eróznu činnosť toku, ale aj relatívne poklesávanie <strong>kotliny</strong><br />
grabenového typu. Hlinité a piesočnato-hlinité povodňové sedimenty nepriamo svedčia<br />
o dlhodobom antropogénnom impakte na krajinu, ktorý o. i. podmienil rozvoj erózie.<br />
Aj súčasný <strong>vývoj</strong> georeliéfu najintenzívnejšie mení človek výstavbou infraštruktúry<br />
a poľnohospodárskou činnosťou.<br />
43
Change language