vývoj vyuţívania krajiny trenčianskej kotliny a jej horskej obruby ...

Z hľadiska tektoniky styk Trenčianskej kotliny s okolitými morfoštruktúrami
ohraničujú tektonické línie SZ – JV smeru. Ďalšia modelácia zodpovedá priečnym
zlomom SV – JZ. Hlavným tektonickým systémom je jastrabiansky zlom. Menší
význam má sústava povaţianskych zlomov (SSV – JJZ), formujúcich kotlinu najmä
v pliocéne.
Ph
SZD kk+ra
Obrázok 4. Georeliéf kotlinovej pahorkatiny s hnedozemami na sprašiach (Ph) denivelujú úvaliny.
Krajinná štruktúra pahorkatinového stupňa Trenčianskej kotliny s intenzívnymi TVK je výsledkom
agrárneho vyuţitia tohto priestoru. Veľkoblokové oráčiny striedajú v podhorskej zóne územia trávne
porasty s enklávami NSKV. Odstránenie väčšiny agrárnych terás s remízkami počas druhej polovice 20.
storočia spôsobilo rozvoj erózie a vznik regozemí. Kyslé kambizeme a rankre na svahoch Inoveckého
predhoria (SZD kk+ra) v pozadí sa nehodili na kultiváciu a zostali zalesnené. Autor: P. Chrastina (VIII.
2006)
5. 1. 2. 2 Podbrančsko-trenčiansky úsek bradlového pásma
Bradlové pásmo tvorí Z okraj územia. Na V sa stýka s Trenčianskou kotlinou,
na J s Čachtickými Karpatami (Vass ed., 1988).
Bradlové pásmo v skúmanej oblasti budujú vápence a dolomity, slieňovce,
rádiolarity čorštýnskej, pruskej, kysuckej, drietomskej a klapskej sekvencie, resp.
sukcesie Fodorky, zavrásnené do polôh pestrých slieňov a flyšových komplexov (Began
– Kullmanová – Zakovič, 1980, Gregor – Uher – Bezák, 2004). Salaj ed. (1987), Stráník
a Janečková (1992), Began, Salaj a Horniš (1993), Bulko (2001a) konštatujú, ţe
najrozšírenejšími sú litofácie kysuckej a drietomskej jednotky s výskytom
vrchnotriasových súvrství tzv. karpatského keuperu jadrových pohorí. Súvislý profil
pestrých ílovcov, svetlých kremencov, s vloţkami dolomitov a sadrovca sa zachoval pri
Drietome (PP Drietomské bradlo). Výskyt anhydritu je doloţený aj v doline
Chocholnice a pri Záblatí (Andrusov, 1959, Buday et al., 1967, Biely ed., 1996a, b).
Podľa Mišíka, Chlupáča a Cichu (1985) v sledovanom úseku patrí do bradlového
pásma aj manínsky príkrov (vápence spolu so súvrstviami flyšového charakteru);
vytvára výrazný reliéf Skalky pri Trenčíne (Maheľ, 1986). Na jej Z okraji vystupuje
v záreze diaľnice D1 denudačný zvyšok neogénnych zlepencov z Trenčianskej kotliny.
Vrstvy deluviálnych sedimentov s premenlivou skeletnatosťou nachádzame
v širokých úzáveroch dolín, príp. na svahoch kontaktnej zóny bradlového pásma
a doliny Váhu, kde sú sčasti prekryté eolickými sedimentami (Zaťko et al., 1988).
Fluviálne sedimenty pravostranných prítokov Váhu majú podobné zloţenie ako
niva Drietomice, ktorú podľa Porubského (1991) budujú miestami zahlinené štrky
a piesky s hrúbkou 8 – 10 m v podloţí hlinitých fácií s premenlivou skeletnatosťou.
33