Jana Gombíková - Naostro - bakalársky scenár.pdf - FTF VŠMU

Nevedela som, že učíš výtvarnú.
Poznamená.
Lenka s Dušom zneistejú. Duša prestúpi z nohy na nohu.
Ukáže na jeho zaprášenú siluetu v rohu.
Lenka:
Nepustíme si gramofón ?
Duša:
To ťažko. Nefunguje.
Prehodí kyslo.
Lenka tanečnou chôdzou podíde ku gramofónu. Nasadí platňu, baštrnuguje s pokrivenou ihlou tak
dlho, až sa miestnosťou rozlejú pukavé tóny hitu zo 70.rokov.
Elenka:
Milujem Gotta.
Prenesie zasnívane. Duša sa zatvári akosi prikyslo. Nakoniec galantne podíde k nej.
Duša:
Zatancujeme si ?
V očiach sa mu zalesknú zákerné ohníčky. Elenka vstane.
Elenka:
Keď myslíte.
Prehodí s rezignovanosťou starej dievky. Odlepí zadnicu od špinavého dreva, nalakovanými prstami
opráši zo sukne neviditeľnú špinku.
Duša a Elenka sa pritisnú k sebe. Ich telá sa nemotorne kolíšu nie celkom do rytmu pomalej piesne.
Lenka sleduje scénu s pobaveným úsmevom.
Lenka:
Nemáte náhodou cigaretu ?
Duša zastane. Nemotorne loví z vrecka škatuľku marsiek.
Duša:
Na.
Hodí ich smerom k Lenke. Škatuľka dopadne na podlahu, pár cigariet vykĺzne na von.
Lenka takmer štítivo uchopí jednu z nich, nešikovne si zapáli.
Gramofón zaškŕka. Spustí sa rock n roll. Elenka zavrtí pozadím. Duša s hranou rezignáciou uchopí jej
ruku do svojej.
Obaja sa teraz veselo zvŕtajú na pesničku, ktorá bola stará už v dobe ich mladosti.
Lenka dopije. Cigaretu drží ešte nešikovne, ale to jej nebráni si z nej úpenlivo poťahovať do
nepoškvrnených pľúc.
46