PR1-2010 - Pedagogické rozhľady - Metodicko-pedagogické centrum

4
PEDAGOGICKÉ ROZH¼ADY 1/2010
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
BUDIL, I. T.: Zakladatelé západu a poslední člověk. Esej o zrodu a zániku západní civilizace. Ústí and Labem : Dryada, 2007. ISBN 978-80-87025-08-6
KOSOVÁ, B.: Podstata edukácie, edukácia ako proces. In: KOSOVÁ, B., KASÁČOVÁ, B.: Základné pojmy a vzťahy v edukácii. Banská Bystrica: PF UMB,
2007. ISBN 978-80-8083-525-5
KOTÁSEK, J.: Budoucnost školy a vzdělávání. In: WALTEROVÁ, E. a kol.: Úloha školy v rozvoji vzdělanosti. Brno: Paido, 2004. ISBN 80-7315-083-2
Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda, 1987.
OECD: Education Policy Analysys: 2001 Edition. Paris : OECD, 2001.
OECD: Networks of Innovation. Paris : OECD, 2003.
PELCOVÁ, N.: O krizi pojmu humanismus. http://www.czp.cuni.cz/filv/phprs/rservice.php?akce=tiskZcisloclanku=2004020109 - 18. 2. 2009 14:01:57.
PRŮCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-631-4
PUPALA, B., KAŠČÁK, O., HUMAJOVÁ, Z.: Rub a líce kurikulárnej transformácie. In: KAŠČÁK, O., ŽOLDOŠOVÁ, K. (eds.): Námety na reformu
počiatočného vzdelávania. Bratislava : Renesans, 2007. ISBN 978-80-696777-6-5
ŠTECH, S.: Pedagogika mezi vědou a ideológií - pokrok nebo úpadek vědeckosti? In: Pedagogický výskum jako podpora proměny současné školy. Hradec
Králové : Gaudeamus UHK, 2008. ISBN 978-80-7041-287-9
ŠVEC, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava : IRIS, 1995. ISBN 80-88778-15-8
Summary: The article is dealing with some questions concerning developmental trends of education from a position of contemporary
school crisis, which could have a variety of reasons and interpretations. The author, allowing for developmental scenarios
of schooling prepared by OECD, defines four educational doctrines influencing a development of these trends.
AKO POZNÁVA (SKÚMA) GRAMOTNOS ŽIAKOV
(2. ÈAS)
Eva Sihelská, Boris Sihelsky, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Žilina
Anotácia: V tejto časti chceme našim čitateľom priblížiť metodológiu poznávania (skúmania) gramotnosti žiakov, ktorej
východiskom je pozitivizmus.
Kľúčové slová: základné metódy poznávania, metóda tradície, metóda autority, metóda intuície, metóda vedy, dosadzovací
skript, zužovanie problematiky poznávania (skúmania), výskumné otázky, hypotézy skúmania, metódy pedagogického skúmania.
Akými metódami je možné spoznávať pedagogickú
skutočnosť?
Na sklonku 19. storočia porovnával americký filozof
Charles Sanders Peirce rôzne spôsoby poznávania sveta.
Kategorizáciou množstva individuálnych metód poznávania
podľa zdroja poznania dospel k štyrom základným metódam
ľudského poznávania (Kerlinger, 1972):
•Metóda tradície. Človek, ktorý uplatňuje metódu si
poznanie vytvára z neoverených a neuvážlivo zovšeobecnených
skúseností iných ľudí. Skúsenosti nekriticky príjme
a uchováva. Napr.: „Priemer známok je hlavné kritérium
hodnotenia školskej úspešnosti žiaka”. Metóda tradície
určite nie je vhodnou metódou poznávania skutočnosti a orientovania
sa vo svete. Môže však ľudí chrániť pred stresom
z neistoty a premenlivosti súčasného sveta. Svojou prispôsobovacou
funkciou môže ľuďom poskytnúť istú mieru stability
a istoty. Jej poznávacia hodnota, z hľadiska pravdivého
poznania pedagogickej skutočnosti, je však minimálna.
•Metóda autority. Podstatou metódy je prijatie hotového
poznatku od niekoho, komu človek dôveruje, alebo od niekoho,
od koho „musí” poznanie prijať. To, čo je pravdou, a čo pravdou
nie je, povie autorita (moc). Napríklad:„Slovné
hodnotenie je hodnotenie štyrmi stupňami: dosiahol veľmi
dobré výsledky; dosiahol dobré výsledky; dosiahol
uspokojivé výsledky; dosiahol neuspokojivé výsledky.”
Metóda je najjednoduchším spôsobom, akým je možné získať
poznanie, že pravda je taká a nie iná. Pre človeka, ktorý verí,
nie je vlastné, aby pochyboval o pravdivosti toho, čomu verí.
Metóda autority nie je vhodná na pravdivé poznávanie
pedagogickej skutočnosti.
•Metóda intuície (A priori metóda). Metóda vychádza z
názoru, že ľudia môžu dosiahnuť pravdu tak, že sa na pravde
dohodnú. Hlavným kritériom pravdivosti poznania je zhoda
s rozumom - nie však zhoda so skutočnosťou (realitou). Napr.:
„Slovenské deti vedia často viac než napríklad fínske,
nie sú však pripravované na to, aby vedomosti dokázali
využívať.” Problematickosť metódy spočíva v tom, že je
nemožné určiť, čo to znamená „zhodovať sa s rozumom”.
Metóda je založená skôr na dojmoch a intuícii, než na kritickom
preskúmaní a posúdení toho, ako sa veci v skutočnosti majú.
Poznanie vytvorené metódou intuície poskytuje iba základnú
orientáciu. Umožňuje adaptovať sa na prostredie a podmienky,
v ktorých človek žije. Táto orientácia však nie je vždy platná
a ani spoľahlivá.
•Poznávanie metódou vedy je spojené s prístupmi, ktoré
dovoľujú poznávať nezávisle od názorov a prianí ľudí. Prístupy
odrážajú tri základné princípy vedeckej racionality (Filkorn,
1998):
- princíp všeobecnosti poznania,
- princíp systémovej jednoty poznania,
- princíp zdôvodnenia poznania.
Ide o princípy, ktoré sformovala antická veda. Princípy
charakterizujú podstatu epistémé (pravdivé poznanie), ktoré
je rozdielne od doxa (subjektívne, nezdôvodnené poznanie).
Pre vedecký prístup poznávania je príznačná desubjektivizácia.
Činnosť bádateľa je tu zbavená subjektívnych poznávacích
návykov. Znamená to, že proces poznávania je systematický,
riadený, objektívny, verejne overiteľný a sebakorektívny.
Vedecké poznávanie a jeho produkt (poznanie) sú
intersubjektívne interpretovateľné a intersubjektívne
www.rozhlady.pedagog.sk