You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vážený zákazník,<br />
veľmi Vám ďakujeme za zakúpenie počítačovej hry z ponuky vydavateľstva<br />
TopCD a veríme, že Vám prinesie hodiny kvalitnej zábavy. Zakúpením<br />
originálnej hry sa stanete nielen majiteľom legálneho softwaru s nárokom<br />
na technickú podporu, ale zároveň podporíte lokalizáciu ďalších nových<br />
a zaujímavých hier v češtine za bezkonkurenčne nízke ceny.<br />
Príjemnú zábavu praje<br />
lokalizačný tím TopCD<br />
2
Varovanie pred epilepsiou<br />
Skôr ako sa pustíte do hry, prečítajte si, prosím, toto varovanie pred<br />
epilepsiou.<br />
Niektorí ľudia sú náchylní k epileptickým záchvatom v prípadoch, kedy sú<br />
vystavení blikajúcim svetlám alebo aj bežným svetelným vzorom. Takíto<br />
ľudia môžu dostať záchvat pri sledovaní istých televíznych relácií alebo pri<br />
hraní istých počítačových hier. To sa môže stať i osobám, ktoré s epilepsiou<br />
doteraz žiadne problémy nemali. Pokiaľ ste mali vy alebo niekto z vašej rodiny<br />
akékoľvek symptómy podobné epilepsii (záchvaty alebo strata vedomia),<br />
v prípade vystavenia sa blikajúcim svetlám sa pred hraním hry poraďte<br />
s lekárom. Odporúčame, aby rodiča pozerali na deti pri hraní počítačových<br />
hier. Pokiaľ sa u vás alebo vašich detí objaví niektorý zo symptómov: závrate,<br />
rozmazané videnie, očné či svalové tiky, strata vedomia, strata orientácie<br />
alebo nechcené pohyby, PRESTAŇTE HRAŤ a poraďte sa s lekárom.<br />
Základné upozornenie pre všetkých hráčov počítačových hier:<br />
- nehrajte, ak ste unavení alebo ospalí<br />
- hrajte v dobre osvetlenej miestnosti<br />
- nastavte si monitor tak, aby obraz nebol príliš ostrý a jasný<br />
- po každej hodine hrania si dajte 10 - 15 minútovú prestávku<br />
3
OBSAH<br />
OBSAH<br />
INŠTALÁCIA A SYSTÉMOVÉ POŽIADAVKY 7<br />
Systémové požiadavky 7<br />
Inštalácia a spustenie hry 8<br />
ÚVOD 9<br />
ŤAŽENIE OSY (TALIANSKO A NEMECKO) 12<br />
ŤAŽENIE SPOJENCOV (VEĽKÁ BRITÁNIA<br />
A SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ) 16<br />
ŤAŽENIE ZA PARTIZÁNMI (JUHOSLÁVIA) 19<br />
POPIS HRY 22<br />
Hlavná ponuka 22<br />
HRA PRE JEDNÉHO HRÁČA 23<br />
Ťaženie 23<br />
Pokračovať 23<br />
Nahrať 23<br />
Bitka 24<br />
Scénář /Scenár/ 25<br />
Seznam nejlepších /Zoznam najlepších/ 25<br />
Síťová hra/sieťová hra/ 25<br />
LAN 26<br />
NASTAVENIE HRY 27<br />
Typ hry 27<br />
Přímá IP 28<br />
GameSpy 28<br />
VÝCVIK 29<br />
VOLBY 29<br />
Volby hry: 29<br />
4
OBSAH<br />
Potvrdzování rozkazů: 30<br />
Nastavení grafiky 30<br />
Nastavení zvuku 31<br />
Ovládání 31<br />
AUTOŘI 32<br />
UKONČIT 32<br />
AKO HRAŤ 32<br />
ZÁKLADY 32<br />
UKAZOVATELE 33<br />
OVLÁDANIE 34<br />
INFORMAČNÁ OBLASŤ 36<br />
OBLASŤ ROZKAZOV 37<br />
VÝSTROJ 38<br />
JEDNOTKY 39<br />
ZOZNAM SKRATIEK 40<br />
JEDNOTKY OSY/OSA/ITÁLIE 40<br />
Prieskumné vozidlá 40<br />
Samohybné delostrelectvo 41<br />
Obrnené bojové vozidlá 42<br />
Lietadlá 42<br />
OSA/NEMECKO 43<br />
Prieskumné vozidlá 43<br />
DELOSTRELECTVO 45<br />
Samohybné delostrelectvo 46<br />
Obrnené bojové vozidlá 49<br />
Nákladné a úžitkové vozidlá 54<br />
Lietadlá 55<br />
SPOJENCI / VEĽKÁ BRITÁNIA 57<br />
5
OBSAH<br />
Prieskumné vozidlá 57<br />
Obrnené bojové vozidlá 58<br />
Samohybné delostrelectvo 62<br />
Nákladné a užitkové vozidlá 63<br />
Lietadlá 64<br />
SPOJENCI/SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ 66<br />
Prieskumné vozidlá 66<br />
Samohybné delostrelectvo 66<br />
Obrnené bojové vozidlá 68<br />
Nákladné a úžitkové vozidlá 68<br />
SPOJENCI/SOVIETSKÝ ZVÄZ A PARTIZÁNI 69<br />
Prieskumné vozidlá 69<br />
Samohybné delostrelectvo 72<br />
Obrnené bojové vozidlá 74<br />
Nákladné a úžitkové vozidlá 77<br />
Lietadlá 77<br />
AUTOŘI 79<br />
TECHNICKÁ PODPORA 83<br />
6
INŠTALÁCIA<br />
INŠTALÁCIA A SYSTÉMOVÉ POŽIADAVKY<br />
Systémové požiadavky<br />
Minimálne systémové požiadavky:<br />
Operačný systém:<br />
Windows 2000/XP<br />
Procesor:<br />
Intel Pentium III/AMD 1 GHz<br />
Operačná pamäť:<br />
256 MB RAM<br />
Grafická karta:<br />
64 MB 3D karta s podporou T&L<br />
Zvuková karta:<br />
DirectX 9.0 kompatibilná<br />
Miesto na pevnom disku: 3,5 GB<br />
Príslušenstvo:<br />
mechanika DVD-ROM, myš, klávesnica<br />
Sieťová hra:<br />
internetové pripojenie 56 kbps a rychlejší<br />
DirectX: 9.0c<br />
Doporučené systémové požiadavky:<br />
Operačný systém:<br />
Windows 2000/XP<br />
Procesor:<br />
Pentium IV/AMD alebo Athlon 1,8 GHz<br />
Operačná pamäť:<br />
512 MB RAM<br />
Grafická karta:<br />
128 MB 3D karta s podporou T&L<br />
Zvuková karta:<br />
DirectX 9.0 kompatibilná<br />
Miesto na pevnom disku: 3,5 GB<br />
Príslušenstvo:<br />
mechanika DVD-ROM, myš, klávesnica<br />
Sieťová hra:<br />
internetové pripojenie 56 kbps a rychlejší<br />
DirectX: 9.0c<br />
7
INŠTALÁCIA<br />
1.1 Inštalácia a spustenie hry<br />
K spusteniu hry je nutná jej inštalácia. Vložte DVD disk Codename Panzers<br />
Phase Two do DVD-ROM mechaniky a vyčkajte, až sa spustí ponuka<br />
autorunu, v ktorej zvoľte možnosť inštalovať. Ak sa ponuka autorunu nespustí<br />
(môže to spôsobiť vypnutie funkcie automatického spúšťania), spusťte<br />
prosím súbor autorun.exe, ktorý nájdete na inštalačnom DVD Codename<br />
Panzers Phase Two. Urobíte to kliknutím na tlačítko Štart→Spustiť, potom<br />
do volného okna napíšte X:\autorun.exe (X znamená príslušné písmeno<br />
vašej DVD-ROM mechaniky, väčšinou D). Inštalátor Vás potom prevedie<br />
celým inštalačným procesom. Pozor! Program k svojmu správnemu chodu<br />
vyžaduje DirectX 9.0c. Ak máte nainštalovanú staršiu verziu, zvoľte možnosť<br />
inštalovať DirectX.<br />
Po úspešnej inštalácii môžete hru spustiť:<br />
- dvojklikom ľavého tlačítka myši na zástupcu Codename Panzers Phase Two<br />
na pracovnej ploche vášho počítača (ak ste počas inštalácie zatrhli možnosť<br />
„umístit zástupce na plochu“.<br />
- po vložení DVD Codename Panzers Phase Two do DVD-ROM mechaniky<br />
by sa mal spustiť autorun, v ktorom zvoľte možnosť „spustit“ (ak máte zapnutú<br />
funkciu automatického spúšťania).<br />
- kliknite na tlačítko Štart→Programy→TopCD→Codename Panzers Phase<br />
Two, potom kliknite na ikonu Spustiť Codename Panzers Phase Two<br />
Odinštalovanie hry:<br />
- kliknite na tlačítko Štart→Programy→TopCD→Codename Panzers Phase<br />
Two→Odinštalovať Codename Panzers Phase Two<br />
Než začnete hrať<br />
Než sa pustíte do samotnej hry, najskôr si nastavte optimálny výkon,<br />
ktorý bude zodpovedať výkonnosti vášho počítača. Ak máte grafickú kartu<br />
staršieho dátumu, doporučujeme detaily znížiť.<br />
8
ÚVOD<br />
ÚVOD<br />
Codename: Panzers Phase 2 je strategická hra, ktorá sa odohráva v reálnom<br />
čase a je zasadená do obdobia 2. svetovej vojny. Podobne ako jej predchodca<br />
Codename: Panzers Phase 1 sa aj táto hra delí do troch kapitol, pričom každá<br />
z nich pozerá na udalosti z iného uhlu pohľadu: ťaženie Osy (Taliansko<br />
a Nemecko), Spojencov (Veľká Británia a Spojené štáty) a partizánov<br />
(Juhoslávie). Ťaženia sú rozdelené do niekoľkých misií a v každom z nich<br />
sa stretnete s nejakými hrdinami. S niektorými sa stretnete prvýkrát, ale<br />
iných už určite dobre poznáte z hry Codename: Panzers Phase1. Podrobnosti<br />
nájdete v popisoch hrdinov.<br />
Ťaženie Osy popisuje operácia ktorú uskutočnili vojská Talianska a Nemecka<br />
v severnej Afrike v rokoch 1940 až 1943. Dej začína v predvečer britskej<br />
protiofenzívy pri Sidi Rezenghu, sleduje boj hrdinov Osy pri ťažení na<br />
Káhiru cez Mersa Brega, priesmyk Halfaya a „kotol“ Gazala, kde sa odohrala<br />
najúpornejšia tanková bitka na africké pôde. Ťaženie pokračuje mŕtvym<br />
bodom u Tel el Eisa počas prvej bitky o El Alamein, čo bolo najvzdialenejšie<br />
miesto, kam prenikli vojská Osy na území Egypta.<br />
9
ÚVOD<br />
Spojenecké ťaženie začína dramatickým uviaznutím britských jednotiek na<br />
hrebeňi Kidney v novembri 1942. Po kľúčových udalostiach , akými bolo<br />
oslobodenie Tobruku, bitka o priesmyk Kasserine a invázia na Sicílii, sleduje<br />
putovanie britského a amerického hrdinu talianskym vnútrozemím až<br />
k rieke Volturno a k Monte Cassinu, ktoré bolo poslednou veľkou prekážkou<br />
postavenou nacistami do cesty Spojencom.<br />
Ťaženie za partizánmi popisuje príbeh, ktorý sa odohráva po páde<br />
Mussoliniho. Potom, čo podpísali spojenci s Talianskom prímerie a talianske<br />
<strong>jednotky</strong> sa stiahli z okupovanej Juhoslávie, zahájilo miestne hnutie odporu<br />
ofenzívu za oslobodenie zeme, čo prinútilo partizánskeho hrdinu zostúpiť<br />
z Dinarianského pohoria z tajného úkrytu generála Tita a vydať sa do<br />
Belehradu a ešte ďalej – až k rieke Isonzo na západných hraniciach Juhoslávie,<br />
kde sa odohralo posledné stretnutie s utekajúcimi okupantmi.<br />
Historické a osobné udalosti sa rozvíjajú postupne misiu za misiou. V každej<br />
misii je treba splniť niekoľko úloh, bez nich sa nedá pokračovať ďalej. Počas<br />
10
ÚVOD<br />
misie môžeš naraziť na dobrovoľné úlohy, ich splnením získaš skúsenosti<br />
a body prestíže. Mapy územia a rozostavenia jednotiek v ťaženiach určených<br />
pre hru jedného hráča vychádzajú z historických skutočností. Mapy pre<br />
sieťovú hru sú vymyslené vrátane zadávaných úloh a obsahujú scenárom<br />
predpísané udalosti, ktoré ponúkajú taktiež veľmi zaujímavé herné zážitky.<br />
Pôsobíte v roli veliteľa malého vojenského oddielu. Vašou úlohou je úspešne<br />
splniť všetky misie a dokončiť všetky tri ťaženia. Vo svojom družstve sa<br />
môžete oprieť o pomoc pechoty, delostrelectva, tankov a zásobovacích<br />
jednotiek. Môžete tiež požiadať o letecký prieskum, o podporu ďalekonosného<br />
delostrelectva, o taktický úder a strategické bombardovanie.<br />
Na začiatku každej misie sa dozviete konkrétne zadanie úlohy. Útočné<br />
operácie obvykle vyžadujú napadnutie postavenia nepriateľa, obsadiť<br />
strategické pozície (mestá, mosty a železničné stanice)., poraziť vojska<br />
nepriateľa a obsadiť jeho základne. Pri obranných operáciách býva úlohou<br />
udržať opevnené pozície napadnuté presilou vojsk protivníka. Rozkazy<br />
môžete zadávať každej jednotke, ktorá spadá pod vaše velenie, alebo môžete<br />
z niekoľko jednotiek utvoriť skupinu, a tu riadiť ako jeden objekt. Misia je<br />
považovaná za úspešne splnenú, akonáhle dokončíte všetky jej úlohy. Ak<br />
prídete o všetky svoje <strong>jednotky</strong> alebo sa vám nepodarí splniť úlohy vytýčené<br />
scenárom, bude misia pokladaná za nesplnenú.<br />
11
ŤAŽENIE OSY<br />
ŤAŽENIE OSY (TALIANSKO A NEMECKO)<br />
Dario De Angelis<br />
Dario sa narodil 7. januára 1913 ako mladší<br />
syn vikomta Gaetano de Angelise, pechotného<br />
generála, ktorý zomrel v súboji muža proti<br />
mužovi s rakúsko-uhorskými jednotkami počas<br />
bitky o Caporetto 24. októbra 1917.<br />
Na svet prišiel na veľkolepom rodinnom sídle<br />
v Toskánsku. Jeho detstvo bolo plné utajovaného<br />
smútku a očakávania lepšej budúcnosti. Šiel<br />
v stopách svojho otca a staršieho brata Sergia,<br />
takže nastúpil na výberovú školu Scuola di Applicazione Militare v Turíne<br />
a roku 1930 sa stal dôstojníkom talianskej kráľovskej armády.<br />
Aj kvôli svojej nevypočítateľnej osobnosti a pochybného pôvodu (jeho<br />
dedo z otcovej strany, priemyslový barón, si zakúpil titul spoločne so sídlom<br />
v Toskánsku v 70. rokoch 19. storočia) sa Dario vďaka príjemnému, až<br />
zmyselnému vzhľadu stal obľúbeným u žien, čo mu prinášalo pocit víťazného<br />
dobyvateľa – a na ňom sa stal závislý. Spoločne s miliónmi Talianov<br />
poznamenaných vojnou a krízou bol Dario nadšeným obdivovateľom<br />
Mussoliniho myšlienky na nové usporiadanie sveta. Mal za to, že Taliansko<br />
opustili jeho spojenci, a tak bola zem pripravená o plody víťazstva. Jeho<br />
pôvodné odhodlanie navrátiť svojej zemi stratenú hrdosť postupne prerástlo<br />
v posadnutosť. Chytený do pasce Duceho sna o novej Rímskej ríše bol<br />
ochotný vydať sa na osobné krížové ťaženie… a pomstiť sa nič netušiacemu<br />
svetu za smrť svojho otca.<br />
Prvý krát prelial krv počas občianskej vojny v Španielsku. Roku 1937 bol<br />
vysadený u Aragonu spoločne s talianskym expedičným zborom. V blízkosti<br />
križovatky u Tortosy napadol a zničil niekoľko republikánskych obrnených<br />
12
ŤAŽENIE OSY<br />
vozov. Jeho jednanie urobilo veľký dojem na nemeckého styčného dôstojníka<br />
Hansa von Gröbela, ktorý Daria zasvätil do teórie „bleskovej vojny“ a jej<br />
nástrojov, novej generácie tankov.<br />
Toto priateľstvo dvoch mladých dôstojníkov, ktoré sa nieslo v štýle<br />
„protiklady sa navzájom priťahujú“, malo dlhšie trvanie než ranné tankové<br />
konštrukcie. Tí, ktorí oboch poznali, by najskôr súhlasili s tým, že Hans bol<br />
Dariovým najbližším priateľom, akého kedy mal. Úplne iný príbeh je jeho<br />
všeobecná záľuba vo všetkom, čo bolo nemecké. Pre Daria bola tretia ríša<br />
znovuzrodenou Svätou ríšou rímskou, odpoveďou na talianske túžby po<br />
silnom a šľachetnom spojencovi – a to považoval za božie schválenie Duceho<br />
myšlienok a jeho zahraničnej politiky.<br />
V auguste 1940, dvadsať šesť mesiacov potom, čo sa neochotne rozlúčil<br />
s vojnou v Španielsku, sa sny Daria De Angelisa stali skutočnosťou. Bol<br />
pridelený k oddielu motorizovanej pechoty 10. armády maršala Grazianiho<br />
a zúčastnil sa spolu so svojím bratom Sergiom invázie do Britmi obsadenej<br />
severnej Afriky. Dario bol odhodlaný vydať zo seba maximum, aby mohol<br />
byť prvým talianskym vojakom, ktorý vstúpi do Káhiry, potvrdí tak rodinnú<br />
tradíciu a po práve sa stane hrdinom.<br />
Sergio De Angelis<br />
Sergio, starší syn vikomta Gaetano de Angelise<br />
a starší brat Daria, sa narodil 22. apríla 1906.<br />
Mal to šťastie, že si mohol užiť skutočného otca<br />
a nemusel naň len s horkosťou spomínať: bolo<br />
mu jedenásť, keď vikomt Gaetano De Angelis<br />
položil svoj život v bitke o Caporetto. Jeho láska<br />
spoločne s výučbou zanechali v Sergiovi hlboké<br />
stopy, takže bol bystrým a výstredným chlapcom,<br />
ktorý sa rozvíjal v statného a inteligentného<br />
mladého muža s prirodzeným talentom pre<br />
taktiku a diplomaciu.<br />
13
ŤAŽENIE OSY<br />
Aj keď na akadémii dosahoval lepšie výsledky a o jeho odvahe nemohlo byť<br />
pochýb, nepovažoval ho Dario za perfektného vojaka podľa svojich predstáv.<br />
Povahou bol skôr samotár a na bojovníka bol až príliš vzdelaný, než aby mohol<br />
zabíjať bez výčitiek. Do človeka sa dokázal ľahko vcítiť, takže ho nemohol<br />
poslať len tak na smrť… a chýbala mu ctižiadosť potrebná k tomu, aby sa<br />
stal veliacim dôstojníkom. Sergio bol nedôverčivý k fašizmu obecne a zvlášť<br />
k osobe Mussoliniho, preto sa na začiatku svojej vojenskej kariéry držal od<br />
Ríma tak ďaleko, ako to len šlo. Krst ohňom prešiel pri obrane odľahlej<br />
líbyjskej pevnosti pred tubuskými nájazdcami. Neskôr sa vyznamenal pri<br />
bojoch v Etiópii, precestoval celý Stredný východ a ovládal viac ako tucet<br />
jazykov – preto bol preložený k vojenskej spravodajskej službe maršala Pietra<br />
Badogliho, priateľa a kamaráta neskôr generála De Angelisa. Aj keď Dario<br />
bezhlavo veril fašizmu, Sergio ho stále považoval za súčasť rodiny a nesnažil<br />
sa zhadzovať jeho čisté myšlienky na hrdinstvo a lásku k vlasti. Keby prejavil<br />
akékoľvek pochybnosti voči Dariovi alebo budúcnosti Talianska, donútilo<br />
by to jeho brata vybrať si iný vzor, pravdepodobne samotného Duceho…<br />
a Sergio nemal v úmysle stratiť Daria kvôli takému bezohľadnému lumpovi,<br />
za akého Mussoliniho považoval.<br />
V roku 1940 považoval kapitán Sergio De Angelis hroziacu inváziu Osy<br />
do severnej Afriky rovnako ako jeho brat za najlepšiu a poslednú nádej na<br />
záchranu. Pokiaľ by Dario prežil do tej doby, aby videl svoje sny konfrontované<br />
so surovou realitou vojny, možno by pochopil, akou špatnou cestou sa vydal<br />
– a keby k tomu došlo, bol by tu stále pripravený Sergio.<br />
14
ŤAŽENIE OSY<br />
Hans von Gröbel<br />
Narodil sa 10. mája 1910 v Bergheimu v Alsasku<br />
ako ďalší slobodný pán z Colmaru. Život mladého<br />
Hansa bol vzorom prepychu a pohody… až do<br />
osudového leta 1914, keď sa jeho rodina rozhodla<br />
opustiť alsaské sídlo (ktoré získal za francúzskopruskej<br />
vojny v roku 1980 rotmajster Helmut<br />
von Gröbel-Königsegg) a vymeniť ho za relatívne<br />
bezpečie nemeckého vnútrozemia.<br />
S príchodom Svetovej vojny prišli von Gröbelovia<br />
o všetko a žili spoločne so svojimi bratrancami<br />
v Lipsku v relatívnej chudobe. Hans vyrastal v atmosfére všadeprítomného<br />
žiaľu po stratenom raji a živote, ktorý sa už nevráti. Nemohol sa preto<br />
dočkať, až od toho všetkého utečie – stolovať v popole nenaplňovalo jeho<br />
predstavivosť, ako zahojiť a obviazať zranenie jeho Otčiny. Všetko, čo mu<br />
ostalo zo zničeného detstva, boli sny a túžba po uznaní a bezpečí, preto sa vydal<br />
na jediné miesto, o ktorom vedel, že mu poskytne oboje: šiel v stopách svojho<br />
otca a deda a roku 1925 dobrovoľne vstúpil do armády. U Reichswehru, kde<br />
bol počet mužov obmedzený na 100.000, aby sa rozširoval inými spôsobmi,<br />
patril Hans k prvým, ktorí prešli takzvaný mobilný výcvik založený na<br />
kombinácii nasadenia mechanizovanej pechoty, delostrelectva a lietadiel –<br />
to bola novátorská koncepcia, ktorá sa osvedčila do tej miery, že sa nakoniec<br />
rozvinula do nadmierne účinnej taktiky bleskovej vojny, Blitzkriegu.<br />
V roku 1930 bol Hans oficiálne prevelený k samostatnému oddeleniu<br />
vymarských Freikorps, neoficiálne však plnil úlohy za hranicami Otčiny.<br />
K jeho povereniu patrila napríklad 4 mesačná návšteva Sovietskeho zväzu<br />
(strávil ju poväčšine na cvičisku prísne tajnej tankistickej školy Kukutino)<br />
a tri po sebe idúce dovolenky v rokoch 1935 až 1937 strávil v Španielsku.<br />
Po kapitulácii Francúzska v roku 1940 bol povýšený na poručíka a teraz<br />
sa snaží o to, aby bol pridelený k Panzergruppe Afrika, a teší sa, až bude<br />
bojovať po boku svojho talianskeho priateľa, odvážneho, aj keď niekedy až<br />
príliš horlivého, Daria De Angelisa.<br />
15
ŤAŽENIE SPOJENCOV<br />
ŤAŽENIE SPOJENCOV (VEĽKÁ BRITÁNIA A<br />
SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ)<br />
Jeffrey S. Wilson prezývaný Sekáč<br />
Narodený 5. mája 1911 v západnom Memphise,<br />
v štáte Tenessee, ako štvrtý syn Emmeline von<br />
Zandt a Horace Ezekiela Wilsona, bývalého<br />
poľného kurátora 11.7 americkej jazdy, reverenda<br />
moabitánov a vyznamenaného veterána<br />
španielsko-americkej vojny z roku 1898. Stojí za<br />
to podotknúť, že jeho chlapčenské prostredné<br />
meno mu bolo v piatich rokoch zmenené zo<br />
Solomon na Samuel. Dnes sa to môže zdať<br />
podivné, ale vtedy v roku 1916, to miliónom<br />
Američanom dávalo zmysel: v priebehu<br />
verejného škandálu, ktorý nasledoval po potopení SS Luisitania, sa jednalo<br />
o bežný spôsob, ako vyjadriť podporu strýčkovi Samovi, a názor, že by bolo<br />
vhodné vstúpiť do vojny proti Nemecku.<br />
Život v dedinských oblastiach štátu Tennessee nebol len zábava a hry, ale<br />
prinášal tiež veľa ponaučenia. Jeff spoznal, čo je to tvrdá drina, kolektívny<br />
duch a zodpovednosť – v podstate prešiel rýchlo kurz vojenského veliteľa<br />
ešte skôr, ako dosiahol veku, aby mohol nosiť vlastnú zbraň.<br />
Niektoré veci sa však nikdy nenaučil. Keď sa ale do niečoho dal, neprestal<br />
s tým, kým v tom nedosiahol skutočného majstrovstva. Jeho matka, bývalá<br />
učiteľka búrske komunitnej školy v Natale, dlhodobo budovala základy jeho<br />
spoľahlivej a vnímavej povahy, zatiaľ čo jeho prirodzené sklony a záujmy sa<br />
postarali o zbytok. Okrem iného mali na formovaní Jeffovy povahy vplyv tiež<br />
príbehy jeho dedka z otcovej strany Sheltona, ktorého je možné považovať za<br />
skvelú ukážku typického amerického dobrodruha. Ten dobre vedel, že sa<br />
nedá vyžiť len z folklóru konfederácie, preto robil všetko preto, aby si jeho<br />
vnuk uvedomoval svoj skutočný pôvod a aké miesto zaujíma v spoločnosti.<br />
16
ŤAŽENIE SPOJENCOV<br />
Práve on urobil z Jeffa vlastenca z Tennessee a očami Spojených štátov. On<br />
to bol, kto Jeffovi ukázal rozdiel medzi lajdákmi a džentlmenmi z Tennessee<br />
a viedol svojho syna cestou tých druhých. Jeho lekcie svetovej politiky<br />
boli zvlášť zábavné vďaka revolučnému použitiu nedeľných poobedných<br />
predstavení a komiksov Alexeja Raymonda.<br />
Dedo Shelton zomrel skôr, ako sa nacisti v Nemecku chopili moci, ale čas,<br />
ktorý venoval Jeffovi, neprišiel nazmar. Iní možno v Hitlerovi našli zaľúbenie<br />
– on však videl len mocipána s falošným fúzom, zločinca, ktorý naháňal<br />
hrôzu a vzbudzoval vo vás túžbu niekoho zastreliť pištoľou… aj keď ste<br />
žiadnu nemali. Jeff ovládal svoje znechutenie, sledoval filmové týždenníky,<br />
hodnotil svoje záväzky a potom učinil prvý krok na svojej dlhej ceste, keď<br />
vstúpil ako dobrovoľník do radov domobrany Tennessee – to bol v tej dobe<br />
najrýchlejší spôsob, ako získať základný vojenský výcvik.<br />
V lete roku 1940 spolu so svojimi tromi bratmi u námorníctva, s niekoľkými<br />
centmi v kapsách a otcovým obľúbeným dutníkom zastrčeným v kútiku úst<br />
jedného dňa vkročil do náborovej kancelárie americkej armády v Nashville.<br />
Stal sa vojakom 752. tankového práporu, jednej z niekoľko motorizovaných<br />
jednotiek, ktorá mala byť nasadená na dosiaľ nezverejnenú misiu v zahraničí.<br />
Po nejakom čase u 2. amerického zboru Jeffrey dosiahol hodnosti čatára<br />
u delostrelectva. Pod dohľadom svojej matky podrobne prezrel mapy severnej<br />
Afriky, potiahol z cigary svojho otca a našiel podivné naplnenie svojich<br />
snov o Afrike, ktoré nikdy neprekročili hranice poobedných predstavení<br />
– udalosti, keď Weimuller predvádzal kúzlo juj, keď sa vždy vystavovali<br />
O“Harove nohy… a keď patril humor dedka Sheltona len jemu.<br />
17
ŤAŽENIE SPOJENCOV<br />
James Barnes prezývaný Džentlmen<br />
Jim, narodený 8. januára 1908 v Guilforde,<br />
sa tešil výhodám, ktoré mali k dispozícii<br />
jedináčikovia z dobre zaistených anglických<br />
rodín… a o ktoré prišiel, keď sa narodila jeho<br />
sestra Pollyanna.<br />
Británia, ktorá pre neho bola domovom, je<br />
v porovnaní so zbytkom sveta príjemné miesto<br />
a aj cez mnohé pochybnosti ním zostáva… avšak<br />
jej kráľovský lesk zahaľuje Ríšu, ktorá po Svetovej<br />
vojne viac stratila než vyťažila víťazstvom v nej.<br />
Okrem úsmevov venovaných Jimovi a Polly v nej sú zástupy sirôt, vdov<br />
a mrzákov; Británia, ktorá nikdy neprestane smútiť… a spoločne si lámať<br />
hlavu, či niekedy áno. Silný protivojnový postoj celej verejnosti donútil<br />
britskú vládu zaujať v otázkach zahraničných vecí obranný postoj a britské<br />
ozbrojené sily takmer prišli o verejnú podporu. Kedysi všeobecne uznávané<br />
a oceňované zamestnanie vojaka stratilo slávu zlatých časov: teraz to bola iba<br />
špinavá práca, ktorú niekto robiť musí. V spoločnosti, ktorá sa snažila skrotiť<br />
Hitlera potriasaním rúk a neustále tvrdila, že to je ten správny spôsob, ako<br />
s ním jednať, zatiaľ čo uhýbala jeho ranám pod pás, mala služba v armáde asi<br />
tak rovnaké vyhliadky ako krotenie rozzúrených opíc v Kalkate vlastnými<br />
zubami. Ak mal človek inú alternatívu, tak ho toto príliš netrápilo – Jim<br />
Barnes však v tej dobe nemal na výber.<br />
Jeho rodičia prišli o všetko pri krachu na Wall Streete v roku 1929, takže<br />
ak mala byť zaistená budúcnosť rodiny, bol Sandhurst jedinou možnou<br />
voľbou… a otcov ukrytý balíček dopisov z vysokej stačil k tomu, aby získal<br />
jeho súhlas.<br />
Na Sandhurste strávil roky dospievania, ale musel ho predčasne opustiť<br />
kvôli krátkej a vášnivej milostnej afére s dcérou francúzskeho diplomata.<br />
Za viktoriánskej éry by to bolo stačilo k tomu, aby skoncoval so životom<br />
– v 30. rokoch 20. storočia odišiel s nelichotivým posudkom od veliaceho<br />
18
ŤAŽENIE ZA PARTIZÁNMI<br />
dôstojníka a so zosmiešnením pred spolužiakmi. Jeho rodina ho nikdy<br />
neobviňovala a určite ani on nikdy neobviňoval seba… až do septembra<br />
1939. James Barnes opäť nastúpil do služby, aj keď prakticky nemal nádej<br />
na povýšenie, a s tisíckami ďalších vojakov sa plavil do Káhiry, aby bránili<br />
Egypt pred hroziacou inváziou Osy.<br />
Jeho bývalí spolužiaci sa snažili presvedčiť jeho nadriadených, aby lepšie<br />
využili jeho veliteľské schopnosti, avšak tradície a predsudky sa len ťažko<br />
prekonávali – v tej dobe vojak Barnes konal to, čo mu bolo prikázané, za<br />
kráľa a vlasť… a tí, ktorí ho poznali, sa ním nechali prirodzene viesť aj bez<br />
hodnosti a hviezd na výložkách.<br />
ŤAŽENIE ZA PARTIZÁNMI (JUHOSLÁVIA)<br />
Farvan „Vuk“ Pondurovic prezývaný<br />
Wolf<br />
Narodil sa z nezvyklého zväzku bosnianskeho<br />
uhliara a srbskej siláčky cestujúcej s cirkusom<br />
vo februári 1915. Bol vychovaný vzdialenými<br />
príbuznými svojej matky na dedine v Čiernej<br />
Hore a už v 12 rokoch sa z neho stal odborník<br />
na zachádzanie s nožmi, sekerami a ručnicami.<br />
Vďaka detským zbojstvám a pytliactvu sa stal<br />
tiež majstrom prežitia v divočine: jeho živočíšne<br />
pudy mu neraz zachránili holý život.<br />
Farvan vstúpil do komunistickej strany Juhoslávie počas svojich štúdií na<br />
belehradskej univerzite v roku 1933. Za nezákonnú politickú činnosť bol zo<br />
školy v roku 1935 vylúčený a krátko nato uväznený. Veľmi rýchlo zúčtoval<br />
s tými, čo ho zradili. Jeho účasť na vražde piatich policajných informátorov<br />
ho cez noc vyniesla na čelo zoznamu najhľadanejších osôb v zemi… a zároveň<br />
sa z neho stal postrach komunistického podsvetia.<br />
19
ŤAŽENIE ZA PARTIZÁNMI<br />
Farvan s veľkým úsilím presviedčal súdruhov, aká je jeho skutočná cena.<br />
Nakoniec bol preložený k bezpečnostnému oddeleniu ústredného výboru,<br />
kde si mal rozšíriť a zdokonaliť svoj ideologický rozhľad. To zahrňovalo aj<br />
šesťmesačný vojenský výcvik vo vykonávaní tajných operácií v Sovietskom<br />
zväze, po ktorom sa stal v podstate poľným dôstojníkom. 27. marec 1941<br />
zvrhol vojenský puč nacistické vedenie juhoslovanskej vlády a ustanovil<br />
nový, spojenecký kabinet. O desať dní neskôr do zeme vtrhli Nemci a celú<br />
vládu spoločne s kráľovskou rodinou prinútili odísť do emigrácie. V apríli<br />
1941 bol Farvan vyslaný do Banja Luky, aby zhromaždil príslušníkov miestneho<br />
odporu a vykonal niekoľko výpadov proti nepriateľským zásobovacím<br />
skladom. Nemci rozzúrení spôsobenými stratami zahájili v celej oblasti veľkú<br />
proti partizánsku operáciu. Záložný oddiel vedený Hansom von Gröbelom<br />
zo 6. tankovej armády vykonal prekvapivý útok proti partizánom a zajal<br />
ich vodcu. Nikdy sa im však nepodarilo dodať ho gestapu: cestou do okupovaného<br />
Belehradu bola kolóna prepadnutá žandármi Dražy Michailoviča.<br />
Vozidlo s Wolfom dostalo niekoľko zásahov, zbehlo z cesty do údolia… a vybuchlo<br />
len pár sekúnd potom, čo Wolf pomocou svojho noža prerezal plátenú<br />
strechu a stihol ho bezpečne opustiť.<br />
Neozbrojený a bez zásob prekonal stovky kilometrov nepriateľským územím<br />
a po týždni sa vrátil späť do Čiernej Hory. Chopil sa velenia miestnych<br />
partizánskych skupín a od tej doby pokračuje v boji proti okupantom svojej<br />
vlasti.<br />
20
ŤAŽENIE ZA PARTIZÁNMI<br />
Alexander Jefremovič Vladimirov<br />
Narodil sa 28. december 1921 vo veľkej<br />
roľníckej rodine neďaleko Dmitrova na<br />
Ukrajine. Alexander vyrastal ako ukážkový<br />
príklad dobromyseľného, ťažko pracujúceho<br />
sovietskeho občana. Ako dieťa sníval o tom, že<br />
sa v kolchoze stane traktoristom. Na základnej<br />
škole vynikal v kombinatorike, krátko sa<br />
venoval šachom a prejavil svoj talent vo<br />
futbale. V 17 vážne uvažoval o tom, že odíde<br />
zo strednej školy a nastúpi do Dynama Kyjev…<br />
našťastie si to rozmyslel a radšej pokračoval<br />
v štúdiu na moskovskej univerzite.<br />
Ako študent roľníckej fakulty patril k prvým dobrovoľníkom, ktorí vstúpili<br />
22. júna 1941 do Červenej armády. Bol vrhnutý do víru nemeckej invázie<br />
a budúci roľnícky inžinier rýchlo ukázal smer tvrdohlavým roľníkom,<br />
ktorých jediným cieľom bolo bojovať proti nepriateľovi… a prežiť, aby mohli<br />
bojovať aj zajtra.<br />
Alexander konal a mal úspechy. Jeho ducha nezlomila ťažká drina ani žiaľ<br />
a teraz je skutočným bojovníkom: je vzorom tých, ktorých vedie do boja. Po<br />
porážke Nemcov u Moskvy a Stalingrade ich vytlačil z vlasti a prenasleduje<br />
ich s jemu vlastným elánom na Balkán. Cesta cez Belehrad nieje možno<br />
tou najkratšou trasou do Berlína, ale raz sa tam dostane… no a Moskva<br />
túto obchádzku schválila. So všetkými Nemcami okolo to nebude žiadna<br />
jednoduchá záležitosť, ale Alexander sa aj tak teší – čo sa týka hubenia<br />
škodcov, roľnícky inžinier sa neuspokojí so žiadnym iným výsledkom než<br />
stopercentnou úspešnosťou.<br />
21
POPIS HRY<br />
POPIS HRY<br />
Hlavná ponuka<br />
Po úvodnom filme sa objaví obrazovka s hlavným menu a budete požiadaný<br />
o založenie profilu. Pretože profily obsahujú údaje o postupu jednotlivých<br />
hráčov v hre, musíte aspoň jeden založiť, aby ste mohli pokračovať ďalej.<br />
K ponuke profilov sa dostanete kedykoľvek, ak kliknete ľavým tlačítkom<br />
na záložku Profily. Tá je teraz znázornená ako prvá položka hore na pravej<br />
strane obrazovky s hlavnou ponukou.<br />
PROFIL (tu je uvedený názov<br />
práve zvoleného profilu)<br />
Kliknutím ľavým tlačítkom myši<br />
na záložku Profil sa dostanete<br />
k podponuke profilov. Tu vyberáte<br />
profil zo zoznamu založených<br />
profilov, zakladáte nové profily,<br />
alebo mažete profily už založené.<br />
Pamätajte prosím na to, že hra<br />
k svojej činnosti potrebuje najmenej<br />
jeden aktívny profil, preto posledný profil môžete vymazať až potom, čo<br />
vytvoríte nejaký nový.<br />
22
POPIS HRY<br />
HRA PRE JEDNÉHO HRÁČA<br />
Kliknutím ľavým tlačítkom myši<br />
na položku Hra pre jedného hráča<br />
sa dostanete k podponuke hra pre<br />
jedného hráča. Odtiaľto môžete zahájiť<br />
(pokračovať) v ťažení, nahrať skôr<br />
uloženú hru, odštartovať vybranú<br />
bitku, nahrať vlastný scenár, dostať sa<br />
k zoznamu najlepších hráčov alebo sa<br />
vrátiť do hlavnej ponuky.<br />
Ťaženie<br />
Ťaženia predstavujú radu po sebe<br />
nasledujúcich misií prepojených jednou<br />
dejovou líniou. Každú musíte postupne<br />
splniť, aby ste mohli pokračovať<br />
ďalšou v poradí. V spodnej časti okna<br />
s výberom ťaženie zvoľte vlajku podľa<br />
toho, či sa chcete pustiť do ťaženia za<br />
Osu, alebo za Spojencov. Ak chcete<br />
udalosti sledovať chronologicky, mali by ste začať ťažením za Osu. Rovnako<br />
tak je vhodné dokončiť najskôr ťaženie za Osu a za Spojencov, kým pristúpite<br />
k ťaženiu za partizánov.<br />
Pokračovať<br />
Pokračovanie ťaženia od naposledy uloženej hry.<br />
Nahrať<br />
Nahrá skôr uloženú hru.<br />
23
POPIS HRY<br />
Bitka<br />
Bitka je stretnutie s počítačom<br />
ovládaným protivníkom, ktorý<br />
nahrádza protivníka ľudského. Tento<br />
režim využite k tomu, aby ste sa<br />
zoznámili s funkciami hry Codename:<br />
Panzers Phase 2 skôr, než sa pustíte do<br />
obtiažnejších misií v režime ťaženia<br />
alebo než skúsite šťastie v sieťovej hre<br />
pre Lan alebo cez službu GameSpy.<br />
Bitky sa dajú v pomerne veľkej miere upraviť. Vyberáte z 3 typov hier<br />
– pozrite si ich a vyberte v príslušnom posúvacom okne. Hra Na družstvá<br />
je typická hra jedného hráča s možnosťou určiť si družstvá. Nadvláda má<br />
na rozdiel od predchádzajúceho typu hry zložitejšie ciele a ponúka väčšie<br />
a urputnejšie boje s možnosťou získať v priebehu hry ešte ďalšie posily.<br />
Jednotky sa vyrábajú v továrňach rozmiestnených na strategických miestach<br />
každej mapy a automaticky sa pridávajú k tomu družstvu, ktoré ovláda ich<br />
výrobný závod.<br />
Boje sa dajú upravovať niekoľkými spôsobmi. Môžete zvýšiť/znížiť<br />
počiatočné množstvo prestíže, a tak určiť, koľko jednotiek si bude môcť každá<br />
strana zakúpiť. Môžete sa pohrať s obtiažnosťou a trvaním scenárov, keď<br />
ich zasadíte do skorého/neskorého obdobia vojny. Ak určíte skoré obdobie<br />
a množstvo začiatočnej prestíže stanovíte na malé, obmedzíte dostupnosť<br />
jednotiek na pechotu a ľahko pancierované vozy – vyskúšajte toto nastavenie,<br />
ak dávate prednosť pouličným bojom pechoty pred veľkolepými stretmi<br />
tankových jednotiek. Ak túžite hneď od začiatku po ťažkých tankoch a ďalšej<br />
pokročilej výzbroji, vyberte neskoršie obdobie a nastavte v príslušnom okne<br />
veľké množstvo prestíže. Tí, ktorí dobre poznajú hru Codename: Panzers<br />
Phase 1 budú potešení, keď objavia nové možnosti jemného doladenia bitiek<br />
zapnutím/vypnutím vonkajšej podpory. To sa vykonáva zaškrtnutím/<br />
zrušením zaškrtnutia položiek v odpovedajúcom vyskakovacom okne.<br />
24
POPIS HRY<br />
Potom zmrazte nastavenie, aby ste mohli prejsť k obrazovke organizačnej<br />
miestnosti (viď. Kapitola Sieťová hra) a začať vytvárať svoju armádu.<br />
Scénář /Scenár/<br />
Pokiaľ sa zaoberáte tvorbou a úpravami<br />
máp a vymieňate si ich s priateľmi,<br />
odtiaľto sa k nim dostanete. V okne<br />
naľavo je uvedený zoznam všetkých<br />
dostupných máp (Ak sú k dispozícii).<br />
Seznam nejlepších /Zoznam<br />
najlepších/<br />
Ponúka možnosť zverejniť výsledky<br />
ťaženia a skóre misií a porovnať ich<br />
s ostatnými hráčmi na internete.<br />
Vyžaduje inštaláciu služby GameSpy.<br />
Síťová hra/sieťová hra/<br />
Dôležitou súčasťou hry Codename:<br />
Panzers je sieťový modul, ktorý<br />
umožňuje zahrať si s ľudskými<br />
protivníkmi cez internet alebo cez<br />
miestnu počítačovú sieť (LAN). Pre<br />
hru pre LAN potrebujete nainštalovaný<br />
protokol TCP/IP.<br />
25
POPIS HRY<br />
Hra Codename: Panzers Phase 2 obsahuje niekoľko režimov sieťovej hry (Na<br />
družstva, Nadvláda a Zteč), ktoré sa nastavujú obdobne, ako bolo popísané<br />
v kapitole popisujúcej hru jedného hráča. Sieťové mapy počítajú s maximálne<br />
s 8 hráčmi alebo 2 družstvami, z ktorých každé má najviac 4 členov.<br />
Obrazovka organizačnej miestnosti je<br />
miestom, kde začína každý, kto chce<br />
zahájiť hru / pripojiť sa k nej. Akonáhle<br />
všetci účastníci pripravia svoje armády<br />
a cítia sa pripravení nasadiť ich, musia<br />
stisnúť tlačítko „Jsem připraven“ a môžu<br />
pokračovať ďalej (viď. kapitola LAN).<br />
Než to urobíte, môžete kedykoľvek<br />
prepnúť medzi úvodnou miestnosťou<br />
služby GameSpy a organizačnou<br />
obrazovkou.<br />
LAN<br />
Ak sa chcete stať hostiteľom novej<br />
hry alebo sa pripojiť k hre na miestnej<br />
počítačovej sieti, vyberte povel LAN.<br />
Bežiace hry je možné vidieť v hlavnom<br />
okne. K založenej hre sa pripojíte tak,<br />
že ju vyberiete zo zoznamu a kliknete<br />
na tlačítko Připojit. Novou hru zahájite<br />
klepnutím na záložku Založit a potom<br />
napíšte názov svojej hry.<br />
26
NASTAVENIE HRY<br />
NASTAVENIE HRY<br />
Typ hry<br />
Na družstvá: Pokúste sa zvíťaziť v bitke proti až 7 ďalším hráčom riadenými<br />
počítačom alebo ľuďmi. Spoľahnite sa len na tých vojakov, ktoré si sami<br />
vyberiete. Využívať budete len výzbroj a <strong>jednotky</strong>, ktoré vyšlete na začiatku<br />
hry, pretože žiadne posily vám nedorazia.<br />
Nadvláda: Pokúste sa zvíťaziť v bitke proti až 7 ďalším hráčom riadenými<br />
počítačom alebo ľuďmi. Obsaďte a udržte základňu vyrábajúcu techniku<br />
a vojakov. Tam vznikne jadro vašich vojsk a odtiaľ budete zásobovaný<br />
novými jednotkami. Nezabudnite tiež na rádiolokačnú stanicu. Tá vám<br />
umožní organizovať letecké útoky a vysielať na bojisko letecký prieskum.<br />
Režim misií: Na niekoľkých mapách plníte úlohy misií spoločne s až 7<br />
ďalšími ľudskými hráčmi. V tomto režime sieťovej hry nie sú k dispozícii<br />
žiadni protivníci riadení počítačom.<br />
Omezení prestiže /Obmedzenie prestíže/: Nastavte maximálne množstvo<br />
na 1500, 2000 alebo 2500. Čím viac prestíže hráčom poskytnete, tým viac<br />
jednotiek môžu nakúpiť.<br />
Éra: Vyberte brzkou /skorú/ alebo pozdní /neskorú/. V skorom období nie<br />
sú k dispozícii všetky typy jednotiek, ktoré budete mať na výber v neskorom<br />
období.<br />
Nastavení: Rozhodnite sa, ktoré ďalšie možnosti budú mať hráči v sieťovej<br />
hre – napr. leteckú podporu apod.<br />
Informace/mapa: Stisnutím tohoto tlačítka zobrazíte buď mapu misie alebo<br />
jej popis.<br />
27
NASTAVENIE HRY<br />
Přímá IP<br />
Tento príkaz zvoľte, ak sa chcete pripojiť<br />
ku konkrétnej hre na miestnej sieti alebo<br />
na internete: zadajte IP adresu počítača<br />
hostiteľa. Podľa horeuvedeného popisu<br />
môžete tiež založiť hru.<br />
GameSpy<br />
Hru Codename: Panzers Phase 2 môžete<br />
hrať na internete prostredníctvom<br />
hlavného servera služby GameSpy.<br />
Než sa k serveru pripojíte, zadajte svoje<br />
užívateľské meno. Až bude spojenie<br />
naviazané a načíta sa zoznam hlavného<br />
servera, vstúpite do úvodnej miestnosti<br />
hry. Uprostred obrazovky je zoznam<br />
aktívnych hier. Každý riadok obsahuje<br />
názov hry a aktuálny počet hráčov. Stĺpec s počtom hráčov uvádza zelene<br />
(hra nebola doposiaľ odštartovaná) hry, ku ktorým sa môžete pripojiť;, hry,<br />
ktoré už začali sú znázornené červenou (k nim sa pripojiť nemôžete).<br />
S hráčmi, ktorí sú pripojení k serveru a práve nehrajú, môžete písomne<br />
konverzovať. Na ľavej strane je okno priamej konverzácie určené tým hráčom,<br />
ktorí chcú hru zahájiť; riadok pre zadávanie správy je umiestnený dole.<br />
Kliknutím na tlačítko Založit zahájite prípravu vlastnej hry. Nová hra sa<br />
zaradí do zoznamu v úvodnej miestnosti. Ak klikneš na Připojit k vybranej<br />
hre, pripojíte sa k vybranej hre. Potom, čo vytvoríte vlastnú hru alebo sa<br />
pripojíte k niektorej už založenej hre, ocitnete sa na obrazovke organizačnej<br />
miestnosti.<br />
28
NASTAVENIE HRY<br />
VÝCVIK<br />
Na špeciálne vytvorenej mape na vás čaká základný výcvik zameraný na<br />
koordináciu jednotiek, zachádzania s jednotlivými objektmi a stavbami<br />
v hre. Vrelo doporučujeme všetkým začínajúcim hráčom.<br />
VOLBY<br />
Po kliknutí môžete upraviť nastavenie hry, obrazu a zvuku alebo zmeniť<br />
ovládanie hry. Hlavné kategórie parametrov sú nasledujúce:<br />
Volby hry:<br />
Vždy lišta životov: Nad každou<br />
jednotkou v hre bude zobrazená jej lišta<br />
životov. Bezprostredne tak uvidíte, aké<br />
škody ktorá jednotka zatiaľ utrpela.<br />
Nástrojové tipy: Ak sú zapnuté, objavujú<br />
sa k nástrojom a herným postupom<br />
tipy, keď umiestnite ukazovateľ myši<br />
nad ikony v časti rozhrania určenom<br />
pre rozkazy alebo nad hernú mapu,<br />
vojska apod.<br />
Vlajky a hvězdy zkušeností u vlastních jednotek: Vaše <strong>jednotky</strong> budú mať<br />
nad sebou vlajku a hviezdy vyjadrujúce doposiaľ nahromadené skúsenosti.<br />
Vlajky a hvězdy zkušeností u spojeneckých jednotek: To isté ako<br />
u predchádzajúceho, ale platí len pre <strong>jednotky</strong> spojencov, tzn. pre tých, ktorí<br />
bojujú na vašej strane, ale nemôžete ich ovládať.<br />
Vlajky a hvězdy zkušeností u nepřátelských jednotek: To isté ako<br />
u predchádzajúceho, ale platí len pre <strong>jednotky</strong> nepriateľov.<br />
Automatické ukládání: Môžete nastaviť interval, v ktorom sa bude hra<br />
automaticky ukladať, prípadne túto funkciu úplne vypnúť.<br />
29
NASTAVENIE HRY<br />
Zobrazení oparu neznáma: Štandardne je opar neznáma zapnutý a nastavený<br />
ako normálny, takže vidíte celú mapu , na ktorej sú nepreskúmané oblasti<br />
skryté tieňom. Ak si vyberiete zelenú, je vidieť celú mapu (bez postavenia<br />
jednotiek nepriateľa) a zelená bodkovaná kružnica vyznačuje dosah<br />
viditeľnosti každej <strong>jednotky</strong>. Ak vypnete opar neznáma, uvidíte celú mapu<br />
bez nejakého ďalšieho značenia.<br />
Potvrdzování rozkazů:<br />
Ne: Jednotky nebudú rozkazy potvrdzovať hlasom.<br />
Bitva: Jednotky oznámia svoje napadnutie.<br />
Vše: Jednotky potvrdzujú hlasom rozkazy a vlastné napadnutie.<br />
Nastavení grafiky<br />
Nastavenie grafiky do značnej miery určuje, ako plynulo hra Panzers pobeží<br />
na vašom počítači. Skúste nájsť kompromis medzi plynulosťou a kvalitou<br />
zobrazenia. K dispozícii máte nasledujúce položky:<br />
Jas: Upravuje celkový jas obrazu.<br />
Rozlišení obrazovky: Úpravou rozlíšenia dosiahnete podrobnejšiu/menej<br />
podrobnú grafiku. Dostupné rozlíšenia závisia na použitom monitore<br />
a grafickej karte.<br />
30
NASTAVENIE HRY<br />
Barevná hloubka: Zlepšuje/zhoršuje kvalitu farebného znázornenia hry.<br />
Obnovovací frekvence: Vyššie frekvencie obrazu obmedzujú blikanie<br />
obrazovky a znižujú nadmerné preťažovanie zraku. Pozrite sa prosím<br />
do manuálu k vášmu monitoru, vyhľadajte ním podporované rozlíšenia<br />
a predídete tak chybnému nastaveniu, ktoré môže mať za následok poškodenie<br />
hardwaru.<br />
Vertikální synchronizace: Je možné ju vypnúť alebo zapnúť.<br />
Vyhlazování, stíny, podrobnosti textur a filtrování textur: Nastavenie<br />
vyšších hodnôt týchto volieb výrazne zvýši vzhľad hry, ale na niektorých<br />
počítačoch má značný dopad na plynulosť behu hry.<br />
Hardwarový ukazatel myši: Mal by byť povolený, aby sa zlepšila plynulosť<br />
pohybu myši.<br />
Nastavení zvuku<br />
Tu môžete upraviť hlasitosť hudby,<br />
zvukových efektov a reči. Ovládač<br />
zvuku Miles 3D: Môžete skúsiť rôzne<br />
ovládače a zistiť, ktorý vášmu hardwaru<br />
najviac vyhovuje.<br />
Ovládání<br />
Rychlost posouvání myší/rychlost posouvání klávesnicí: Určuje rýchlosť,<br />
s akou sa kamera pohybuje nad terénom.<br />
Klávesové zkratky: Vyberte klasické alebo vlastné nastavenie a určite, ktoré<br />
klávesy budete používať.<br />
31
NASTAVENIE HRY<br />
AUTOŘI<br />
Zobrazí informácie o tých, ktorí sa podieľali na vzniku hry Codename:<br />
Panzers Phase 2<br />
UKONČIT<br />
Opustí hru Codename:Panzers Phase<br />
2 a vráti vás na pracovnú plochu<br />
operačného systému Windows.<br />
AKO HRAŤ<br />
ZÁKLADY<br />
Pokiaľ so stratégiami v reálnom čase len začínate, doporučujeme prejsť<br />
najskôr výcvikom a až potom sa pustiť do novej hry. Nech už sa ale rozhodnete<br />
akokoľvek, nájdete na nasledujúcich stranách niekoľko rád do začiatku.<br />
Mapu posúvate tak, že presuniete ukazovateľ myši ku kraju obrazovky.<br />
Zorný uhol kamery ovládate stlačením a držaním prostredného tlačítka<br />
myši. Pohybom myši vľavo a vpravo kamerou otáčate, pohybom nahor a dole<br />
ju nakláňate. Priblížiť alebo oddialiť záber môžete otočením kolieska myši.<br />
Posúvať zmenšenú mapu môžete držaním ľavého tlačítka myši a súčasným<br />
pohybom.<br />
Rozkazy sa vydávajú následovne: Kliknutím ľavého tlačítka myši (ďalej len<br />
LTM) vyberte jednotku (alebo niekoľko jednotiek), LTM kliknite na ikonu<br />
činnosti v oblasti rozkazov a potom kliknite pravým tlačítkom myši (ďalej<br />
len PTM) na cieľové miesto alebo objekt.<br />
Aby ste mohli v bitke veliť jednotkám efektívnejšie, je vhodné vytvoriť<br />
32
AKO HRAŤ<br />
si skupiny. To urobíte tak, že vyberiete niekoľko jednotiek držaním LTM<br />
a natiahnutím rámčeku okolo nich. Stisnutím klávesy CTRL a číselnej<br />
klávesy jedna vytvoríte skupinu 1. Značka sa objaví v hornej časti obrazovky.<br />
Neskôr môžete túto skupinu zvoliť stisnutím klávesy 1. Dve skupiny môžete<br />
zlúčiť pretiahnutím číselných značiek jednej na druhú.<br />
Jednotky získavajú v boji body skúseností Akonáhle množstvo bodov<br />
skúseností dosiahne určitej hodnoty, jednotka postúpi na vyššiu úroveň,<br />
zvýši sa jej počet životov, palebná sila alebo predĺži dosah počuteľnosti.<br />
V oblasti rozkazov môžete počas hry zapínať ikony výstroja (skontrolujete<br />
malú bodku v pravom hornom rohu týchto ikon), takže <strong>jednotky</strong> túto výstroj<br />
používajú v prípade nutnosti samy, pokiaľ ju majú k dispozícii.<br />
FAREBNÉ ZNAČENIE<br />
Územie nikoho, neutrálny objekt, prázdne vozidlo alebo<br />
Šedá budova<br />
Zelená Ovládané hráčom<br />
Žltá Spojenec<br />
Červená Nepriateľ<br />
Modrá Dôležité pre misiu<br />
UKAZOVATELE<br />
Útok<br />
Ukazovateľ so zameriavačom<br />
Doplnenie munície<br />
Ukazovateľ s nábojmi<br />
Oprava<br />
Ukazovateľ s francúzskym kľúčom<br />
Zhromaždisko<br />
Ukazovateľ s vlajkou<br />
Nasledovať<br />
Ukazovateľ so šípkou<br />
Liečenie Ukazovateľ so značkou +<br />
Ukazovateľ s preškrtnutým<br />
Spojenie s ťažným vozidlom štvorcom<br />
Vstup do budov, vozidiel Ukazovateľ so šípkou vľavo<br />
Neplatný výber (územie, cieľ) Červená kružnica s krížom<br />
Otáčanie kamerou<br />
Dve pretínajúce sa kružnice<br />
Zvláštny útok (granát, bombardovanie,<br />
stíhacie, bombardér,<br />
vnútorná podpora)<br />
Veľký biely zameriavací kríž<br />
33
AKO HRAŤ<br />
OVLÁDANIE<br />
V nasledujúcej kapitole sa zoznámite so spôsobmi, ako viesť svoje vojská<br />
do bitky, čo je v hre Codename: Panzers Phase 2 vašou hlavnou úlohou.<br />
Naučíte sa všetko, čo je potrebné poznať na bojisku, či už sa jedná o misiu,<br />
ktorá je súčasťou ťahania, bitku proti počítači alebo proti živým súperom na<br />
počítačovej sieti.<br />
OVLÁDÁNIE KAMERY<br />
Posúvanie<br />
Keď nemáte vybratú žiadnu jednotku, stlačte a držte PTM alebo premiestnite<br />
ukazovateľ ku kraji obrazovky.<br />
Posúvanie zmenšenej mypy<br />
Držte stlačené LTM na zmenšenej mape a pohnite myšou.<br />
Otáčanie<br />
Držte prostredné tlačítko myši (ďalej en STM) a pohybujte myšou vľavo<br />
alebo vpravo.<br />
Nakláňanie<br />
Držte STM a pohybujte myšou hore a dolu.<br />
Zmena šírky záberu<br />
Otáčajte kolieskom myši dopredu alebo dozadu.<br />
34
AKO HRAŤ<br />
OVLÁDANIE KLÁVESNICOU<br />
W<br />
Zastaviť<br />
E<br />
Zaútočiť/<br />
R<br />
Premiestniť<br />
S<br />
Vozidlá: spiatočka, pohyb dozadu<br />
S<br />
Vojaci: granáty, nafukovací čln atď.<br />
D<br />
Opustiť<br />
F<br />
Zvláštne rozkazy (napr. odpojiť/pripojiť)<br />
X<br />
Voľný pohyb<br />
C<br />
Držať pozíciu<br />
V<br />
Nekonáš keď konať máš<br />
Q<br />
Vztyk<br />
A<br />
Prikrčiť<br />
Y/Z<br />
Zaľahnúť<br />
N<br />
Vybrať ďalšiu jednotku<br />
CTRL+A<br />
Vybrať všetky <strong>jednotky</strong><br />
CTRL+S<br />
Vybrať všetkých vojakov<br />
CTRL+T<br />
Vybrať všetky tanky<br />
SHIFT<br />
Vykonať všetky rozkazy (stisnúť a držať)<br />
MEDZERNÍK Pozastaviť<br />
BACKSPACE Dvojnásobná rýchlosť<br />
F6<br />
Pohotové uloženie7<br />
F9<br />
Nahrať pohotovo uloženú hru<br />
F8<br />
Celoobrazovkový režim zapnúť/vypnúť<br />
F10<br />
Ukázať úlohy<br />
Stisnutie akejkoľvek inej následky môže mať nepredvídateľné následky!<br />
;-)<br />
35
AKO HRAŤ<br />
ROZHRANIE<br />
V tejto kapitole poznáte, ako používať grafické užívateľské rozhranie hry<br />
Codename: Panzers Phase 2, ako v ňom nájdete dôležité informácie a ako<br />
jeho prostredníctvom čo najrýchlejšie vydáte rozkazy. Hlavnú časť rozhrania<br />
tvorí informačná oblasť, zmenšená mapa, oblasť rozkazov, horná lišta.<br />
INFORMAČNÁ OBLASŤ<br />
Informačná oblasť obsahuje všetky informácie týkajúce sa práve vybraných<br />
objektov v hre.<br />
Keď vyberiete jednotku, môžete vidieť jej typ, počet životov (ikona srdce),<br />
dostupnú muníciu, počet bodov skúseností (ikona pruhov) a teplotu<br />
u opancierovaných vozidiel, ktoré sa môžu zahriať, ak sú vystavené plameňom.<br />
Ak vyberiete niekoľko jednotiek, ukážu sa vám zelené štvorce, koľko jednotiek<br />
daného typu je v oddieli k dispozícií alebo, keď vyberiete vozidlo, koľko<br />
mužov je vo vnútri. Informačná oblasť zobrazuje tiež informácie týkajúce sa<br />
poškodenia, aké dokáže jednotka spôsobiť nepriateľovi, a ikony týkajúce sa<br />
schopností, vybavenia a dostupných prostriedkov vojenskej podpory, ktoré<br />
si môže každá jednotka vyžiadať (prieskumný letún, bombardér, atď.)<br />
ZMENŠENÁ MAPA<br />
Zmenšená mapa znázorňuje zjednodušený<br />
strategický pohľad na bojisko. Jednotky<br />
sú znázornené farebnými bodákmi (viď.<br />
kapitola Barevné značení) alebo neutrálne<br />
šedými ikonami. Miesta dôležité pre misie<br />
sú vytrvalo zvýraznené svetlo modrými<br />
zámernými krížikmi.<br />
36
AKO HRAŤ<br />
Na zmenšenú mapu môžete umiestňovať značky a pritiahnuť nimi<br />
pozornosť jednotiek spojencov (ikona !). Môžete tiež prepínať viditeľnosť<br />
terénu (prostredná ikona) a farby spojencov (ikona dvojité vlajky).<br />
OBLASŤ ROZKAZOV<br />
Z tejto oblasti môžete svojim jednotám vydávať rozkazy ku zmene postoja<br />
(vztyk, plíženie, plazenie), k uskutočneniu nejakej činnosti (zastaviť, zaútočiť,<br />
premiestniť sa) alebo k použitiu výstroja (hodiť granátom, poskytnúť<br />
ošetrenie). Niektoré z týchto ikon sú spoločné všetkým jednotkám, iné<br />
využívajú len určité oddiely. Spoločné rozkazy sú nasledujúce:<br />
Jednotka zabudne všetky predchádzajúce rozkazy a okamžite<br />
zastaví.<br />
Zastaviť<br />
Jednotka bude útočiť na označený cieľ, pokiaľ nedostane iný<br />
Zaútočiť povel alebo nedôjde k jeho zničeniu<br />
Premiestniť Jednotka sa premiestni na zadanú pozíciu.<br />
Jednotka bude útočiť a prenasledovateľ každý cieľ, ktorý sa<br />
Voľný pohyb jej ponúkne.<br />
Jednotka bude strieľať na nepriateľa, ktorý sa priblíží na<br />
Držať pozíciu dostrel, ale nepohne sa z miesta.<br />
Mechanizované <strong>jednotky</strong> sa nepremiestňujú, ani nestrieľajú.<br />
Netečnosti Pechota sa bráni, ak je napadnutá.<br />
K dispozícii je ďalej niekoľko rozkazov pripadajúcich len k určitej jednotke.<br />
Ich stručný popis sa objaví, keď premiestnite ukazovateľ myši nad ikonu<br />
(nechajte prosím zapnutú voľbu Nástrojové tipy v ponuke Volieb hry.)<br />
Světlomety: Ak ich nezapnete, znižuje sa v noci dohľad o 25%. Tento<br />
nedostatok skoro celý odstraňujú zapnuté svetlomety. Jednotky so zapnutými<br />
svetlometmi môže nepriateľ odhaliť i pod oparom neznáma – v takomto<br />
prípade sú znázornené ikonou „světlometů“. Svetlomety (pokiaľ je nimi<br />
jednotka vybavená) môžete zapínať a vypínať tlačítkom svetlometov vpravo<br />
dole v rozhraní.<br />
37
AKO HRAŤ<br />
HORNÁ LIŠTA<br />
Hore na obrazovke nájdete lištu s niekoľkými ovládacími prvkami. Ľavý<br />
okraj obsahuje „psí známky“ skupín jednotiek. Keď vyberiete položku<br />
Nabídka, vrátite sa do hlavne ponuky, po výbere povelu Úkoly si môžete<br />
prezrieť zoznam úloh. Rámeček P (prestiž) obsahuje aktuálny stav bodov<br />
prestíže. Ďalšie body prestíže získavate za splnenie dobrovoľných úloh a na<br />
konci úrovne za ne môžete nakúpiť ďalšie <strong>jednotky</strong>. Vedľa rámčeku prestíže<br />
nájdete stopky merajúce dobu trvania hry a 3 tlačítka, ktorými môžete hru<br />
pozastaviť, hrať normálne alebo vyššie rýchlosti.<br />
VÝSTROJ<br />
Protitanková ruční mina: najlepšia zbraň pešiaka proti<br />
nepriateľskému tanku. Magnetom sa prichytí k oceľovému trupu,<br />
časovaná rozbuška aktivuje nálož a spôsobí vážne škody i tým<br />
najťažším tankom. Jediný výbuch dokáže okamžite zničiť stredný<br />
alebo ľahký tank.<br />
Ruční granát: Vhodný k boju na krátku vzdialenosť. Pechota ich<br />
používa automaticky proti nepriateľským jednotkám v dosahu.<br />
Nálož: Používa sa k ničeniu bunkrov alebo budov. Pešiak musí<br />
dobehnúť k cieli, nastražiť nálož a vyhľadať úkryt skôr, než dôjde<br />
k výbuchu, aby nebol zranený črepinami.<br />
Zápalná bomba zvaná „Molotův koktejl“ či „Brandflasche“:<br />
Obyčajná sklenená fľaška naplnená horľavou tekutinou a zapchatá<br />
handrou. Partizáni ju pred odhodením zapália a vhodia na<br />
tank alebo vozidlo. Po náraze sa fľaša rozbije a v nej obsiahnutá<br />
tekutina začne horieť. Neskôr túto zbraň začala nemecká armáda vyrábať<br />
priemyslovo.<br />
38
AKO HRAŤ<br />
Protitanková mina: Určená k nastraženiu do cesty nepriateľskému<br />
tanku. Aktivuje sa len značnou váhou, preto neúčinkuje proti<br />
pechote. Je však schopná zastaviť tank a spôsobiť mu vážne<br />
poškodenie pásov.<br />
Detektor min: Elektronické zariadenie schopné odhaľovať<br />
podzemné ložiská kovu. Keď pechota dostane rozkaz, vyznačí<br />
zástavkami rozmiestnenia nastražených min. Hráčom ovládané<br />
vozidla sa mínam so zastávkami vyhnú. Označené míny môžete<br />
zamerať a streľbou priviesť k výbuchu.<br />
Dalekohled: Predlžuje dohľad jednotiek a umožňuje im zahliadnuť<br />
nebezpečia na väčšiu vzdialenosť.<br />
Nafukovací člun: Vyfúknutý a úhľadne zložený do štandardného<br />
batohu umožňuje pechote prekonať vodné plochy a dostať sa na<br />
inak neprístupné miesta. Ak dáme jednotke rozkaz dostať sa na<br />
druhý breh rieky, automaticky čln použije. Pokiaľ možnosť použiť<br />
čln vypneme, vyhľadá jednotka k prechodu na druhú stranu rieky most.<br />
JEDNOTKY<br />
Nasledujúci zoznam obsahuje úplný prehľad výzbroje obsiahnutý v hre<br />
Codename: Panzers Phase 2. Popisy pozbierané z rôznych zdrojov<br />
považujeme za vierohodné. Mali by vám pomôcť získať predstavu<br />
o povahe a účelu skutočných predlôh jednotiek zahrnutých v hre. Aj keď<br />
sme sa maximálne snažili o nájdenie čo možno najlepšej rovnováhy medzi<br />
historickou presnosťou a hrateľnosťou, nemôžeme zaručiť, že výkony zbraní<br />
v hre odpovedajú záznamom zbraní z dôb vojny.<br />
To však nie je nutne zlá správa. Podobne ako v skutočnej vojne tiež v hre<br />
Codename: Panzers Phase 2 záleží na nápade a uchopení sa príležitosti –<br />
takže hurá na to a dokážte, že zbraň má len také kvality ako jej obsluha.<br />
39
JEDNOTKY<br />
ZOZNAM SKRATIEK<br />
AA Protilietadlový<br />
AP Protipancierový<br />
AR Útočná puška<br />
AT Protitankový<br />
CP2 Codename: Panzers Phase 2<br />
DS Podkalibrový náboj<br />
HC S veľkou kapacitou/s dutým hrotom<br />
Flak Flieferabwehrkanone<br />
HE Vysoko výbušný<br />
HP Konská sila<br />
HQ Vrchné veliteľstvo<br />
HV Vysokorýchlostný<br />
Km/h Kilometre za hodinu<br />
MG Guľomet<br />
MP Automatická pištoľ<br />
Mph Míle za hodinu<br />
PaK Panzerabwehrkanone<br />
Pdr Liberný<br />
Pzkfw Panzerkampfwagen<br />
Sdkfz Schwere Panzerspähwagen<br />
WW2 2. svetová vojna<br />
JEDNOTKY OSY/OSA/ITÁLIE<br />
PRIESKUMNÉ VOZIDLÁ<br />
Autoblinda 41<br />
Obrnené prieskumné vozidlo s pohonom obidvoch<br />
náprav a miestom pre šoféra na obidvoch stranách<br />
vozu. Zadný šofér plnil tiež funkciu radistu a strelca<br />
z guľometu pripevneného vzadu na kapote. Vpredu<br />
bola osadená vež s 20 mm kanónom. Toto vozidlo<br />
bežne používali Taliani v severnej Afrike ako<br />
prieskumný a veliteľský voz.<br />
40
JEDNOTKY<br />
Carro Armato L6/40<br />
Obrnené prieskumné vozidlo; náhrada za zastaralý<br />
typ l.3, ktorý Taliansko používalo na začiatku vojny.<br />
Aj keď l.6/40 prešlo zásadnou modernizáciou, stále<br />
sa nemohlo merať s americkými a britskými ľahkými<br />
tankami. Tank bol malý a rýchly, takže sa hodil pre<br />
plnenie úloh obrneného prieskumu.<br />
SAMOHYBNÉ DELOSTRELECTVO<br />
Semovente 75-18<br />
Samohybné delo postavené na podvozku tanku<br />
M13/40. (Neskoršie verzie používali podvozok<br />
typu M14/41.) Po prvé sa objavilo v službe u divízie<br />
Ariete v severní Afrike. Nebolo mnoho talianskych<br />
tankov, ktoré by boli schopné prezradiť pancier<br />
spojeneckých obrnencov, ale Semovente to dokázalo.<br />
Na strane Osy to bola najúspešnejšia protitanková zbraň po bohu Faku 88.<br />
Semovente 105-25 „Basotto“<br />
Odvodená verzia samohybného dela Semovente<br />
vyzbrojená delom raže 105 mm. Osvedčila sa<br />
proti spojeneckým tankom tak, že jej konštrukciu<br />
prijali Nemci bez akýchkoľvek zmien. Basotto<br />
(u Wehrmachtu Dachsl) bola smrtiaca zbraň, jej<br />
účinnosť obmedzovala nedostatočná kapacita<br />
nákladového priestoru pre prepravu munície.<br />
41
JEDNOTKY<br />
OBRNENÉ BOJOVÉ VOZIDLÁ<br />
M13-40<br />
Stredný tank vyrobený z pancierových platov<br />
naskrutkovaných na oceľový rám. Pancier často<br />
po zásahu praskal. Tanky vyrábala firma Ansaldo-<br />
Fossati a jednalo sa o pomerne nespoľahlivú zbraň,<br />
ktorá bola náchylná k vzplanutiu. Nemohol sa síce<br />
merať s britskými tankami, ale vďaka obratnosti<br />
patril k najlepším zbraniam, ktoré mali Taliani v severnej Afrike.<br />
LIETADLÁ<br />
Macchi Mc-200 „Saetta“<br />
Piaggio P.108<br />
Jednomiestny dolnoplošník, ktorého konštrukcia<br />
pochádzala z polovice 30. rok.. Setta (blesk) firmy Regia<br />
Aeronautica tvoril spočiatku druhej svetovej vojny<br />
chrbticu talianskeho stíhacieho letectva. Po prvé bol<br />
nasadený proti Britom na Malte a postupne s objavil<br />
v Grécku, severnej Afrike, Juhoslávii a v Sovietskom<br />
zväze.<br />
Celokovový konzolový dolnoplošník so zaťahovacím<br />
podvozkom. Vo svojej dobe s jednalo o veľmi<br />
pokrokovú konštrukciu s dvoma guľometmi raže 7,7<br />
mm uprostred trupu, dvojicu guľometov 12,7 v brušnej<br />
veži a dvoma diaľkovo ovládanými guľometnými<br />
vežami nad gondolami vonkajších motorov. Vyrábal<br />
sa v niekoľkých verziách a zostal až do konce 2. svetovej vojny jediným<br />
talianskym štvormotorovým bombardérom.<br />
42
JEDNOTKY<br />
Savoi-Marchetti SM.79 „Gobbo Maleditto“<br />
Trojmotorový jednoplošný stredný bombardér<br />
s charakteristickým „hrbatým“ trupom – od<br />
toho pochádzala i jeho prezývka Proklatý mrzák.<br />
Pôvodne bol skonštruovaný ako civilné dopravné<br />
lietadlo, ale intenzívne sa využíval ako štandardný<br />
bombardér a torpédový bombardér štartujúci<br />
z pevninských základní. Ako torpédový bombardér patril k najlepším<br />
svojho druhu.<br />
OSA/NEMECKO<br />
PRIESKUMNÉ VOZIDLÁ<br />
Kübehlwagen<br />
Terénne prieskumné a veliteľské vozidlo. Do služby sa<br />
dostalo počas invázie do Poľska, kedy vyplávali na povrch<br />
mnohé konštrukčné nedostatky: vozidlo nedokázalo<br />
udržovať nižšiu rýchlosť než 4 km/h, keď doprevádzalo<br />
pochodujúcu pechotu, a nebolo ani dostatočne rýchle,<br />
keď cestovalo samostatne. Jeho kvality ešte znižovala<br />
faktická neschopnosť jazdy náročnejším terénom. Neskôr<br />
dostalo lepšiu prevodovku, takže mohlo jazdiť pomaly súčasne s pechotou.<br />
Zvýšená svetlosť podvozku zlepšila jazdní vlastnosti v terénu. Do konca<br />
vojny sa vyrobilo 55.000 kusov typu Kübelwagen – čo je nepomerne nižšie<br />
číslo v porovnaní s 600.000 Jeepy vyrobenými Spojenci. Jedinou výhodou<br />
týchto vozov bol ich vzduchom chladený motor, ktorý fungoval i za veľmi<br />
nepriaznivých podmienok. Vozidlo sa objavilo na všetkých frontoch<br />
a zvládlo prekonať väčšinu typov terénu. Ukoristené kusy používala dokonca<br />
i americká a britská vojska.<br />
43
JEDNOTKY<br />
Panzerspähwagen SdKfz 250/1<br />
Panzerspähwagen SdKfz 223<br />
Vozidlo SdKfz 250/1 bolo navrhnuté ako ľahký obrnený<br />
transportér pechoty. Najčastejšie sa využívalo k preprave<br />
až 4 vojakov a k plneniu prieskumných úloh. Akonáhle<br />
došlo ku kontaktu s nepriateľom, poskytovala mu<br />
určitou ochranu dvojice MG34 a ľahký pancier. Viezlo<br />
viac než 2000 dávok munície. Slúžilo najmä v tankových<br />
a protitankových divíziách.<br />
Prieskumník a pozorovateľ nemeckých<br />
mechanizovaných divízií. dvoj až štvorčlenná osádka<br />
mala k dispozícii úplné rasistické vybavenie, ktorého<br />
prostredníctvom sa mohla spojiť s veliteľstvom vďaka<br />
veľkej rámovej anténe umiestnenej mimo vozidla. Trup<br />
vozidla bol vybavený otočnou streleckou vežou, ktorá<br />
bola zastavaná na podvozok bežného vozidla. Veža bola<br />
zo všetkých strán uzavretá a zhora ju pred granátmi chránila mreža. Typ<br />
223 bol pôvodne vyzbrojený guľometom MG34, ktorý v roku 1942 nahradila<br />
pancierová puška 41. Vďaka veľkým kolesám a motoru Horch s výkonom 75<br />
ks vozidlo zdolalo každý terén a Wehrmachtu slúžilo až do konca vojny na<br />
všetkých bojiskách.<br />
Light Panzerspähwagen SdKfz 232<br />
360 stupňov.<br />
Stredné prieskumné vozidlo, ktoré sa líšilo<br />
od ostatných typov zvláštnym bezdrôtovým<br />
rádiovým komunikačným systémom. Viditeľným<br />
rozpoznávacím znakom tohoto vozu bola anténna<br />
konštrukcia privarená na trup. V mieste, kde sa<br />
anténa stretávala s vežou, bol nainštalovaný zvláštny<br />
spoj, ktorý dovoľoval voľné otáčanie veže v rozsahu<br />
44
JEDNOTKY<br />
SdKfz 263<br />
8 nápravové ťažké pancierové prieskumné vozidlo<br />
bolo veľké a neohrabané, ale v prvých rokoch vojny<br />
pohotovým príspevkom do nemeckého mobilného<br />
arzenálu.<br />
DELOSTRELECTVO<br />
Flak 38 (Model 88)<br />
Počas bitky o Francii Wehrmacht rýchlo zistil,<br />
že jeho špecializovaná protitankové delá nie sú<br />
dostatočne silné, aby prerazili pancier francúzskych<br />
a britských otočných tankov. Zo zúfalstva proti<br />
týmto obrnencom otočili nemecký pešiaci svoju<br />
najsilnejšiu zbraň: 88 mm protilietadlové delo. Flak<br />
88 nasadený proti podzemným cieľom zaznamenal<br />
úžasné výsledky: ľahko dokázal zlikvidovať ciele na vzdialenosť 1800 metrov.<br />
Jeho hlavnou nevýhodou však bola hmotnosť – k jeho presunu bol potrebný<br />
nákladný voz. Projektil, ktorý hlaveň zbrane opúšťal vysokou rýchlosťou,<br />
vydával charakteristický zvuk, ktorý náležite znižoval morálku nepriateľa<br />
nachádzajúceho sa po blízku. Delo dosiahlo takých úspechov, že jedna z jeho<br />
variant bola osadená v neslávne známom tanku Tiger.<br />
PaK 36 (Model 37)<br />
Stredné (37 mm) protitankové delo s účinným<br />
dostrelom 7 kilometrov. Vážilo len 450 kilogramov,<br />
takže sa s ním ľahko manipulovalo. Od roku 1941<br />
nedokázalo zničiť jediný tank, pretože nemalo<br />
dostatočnú prieraznosť a nedokázalo si poradiť<br />
s pancierom novších spojeneckých tankov.<br />
Nemci ho naďalej používali proti pechote, pretože bolo schopné páliť ako<br />
protipancierovými (AP), tak trieštivými (HE) granátmi.<br />
45
JEDNOTKY<br />
PaK 38 (Model 50)<br />
Ťažké (50 mm) protitankové delo s účinným<br />
dostrelom 9,5 kilometra. Spočiatku bola jeho<br />
schopnosť preraziť pancier dostatočná, ale skoro<br />
začala zaostávať, keď si mala zbraň poradiť<br />
s pancierom ruských ťažkých tankov. Dobre cvičená<br />
posádka dokázala vystreliť 12 až 14 projektilov za minútu. Delo PaK 50<br />
mohlo strieľať muníciu typu AP, HE a HEAT.<br />
SAMOHYBNÉ DELOSTRELECTVO<br />
siG 33 (SF)<br />
SdKfz 124 „Wespe“<br />
siG bol so 150 mm delom osadeným na podvozok<br />
Panzer I praotcom všetkých nemeckých samohybných<br />
delostreleckých jednotiek. Pri streľbe na pechotu boli<br />
jeho účinky značné, ale rovnako ako všetky rané typy<br />
samohybných diel bolo i toto značne zraniteľné v boji na<br />
krátku vzdialenosť.<br />
Samohybná delostrelecká jednotka; podvozok tanku<br />
Panzer II s ľahkou rážou 105 mm. Aj keď toto delo malo<br />
len čelnú pancierovú ochranu a nieslo nedostatočné<br />
množstvo náhradnej munície a paliva, používalo sa<br />
v nemeckých delostreleckých oddieloch až do konca<br />
vojny.<br />
SdKfz 131 „Marder II“<br />
Keď sa na východnej fronte objavili v roku 1941<br />
ruské T-34/76 a KV-I, potreboval Wehrmacht mobilné<br />
protitankové delá, ktoré by ich dokázali zastaviť.<br />
Dočasným riešením sa stal typ Marder. Zámerom bolo<br />
osadiť protitankové delo na podvozok už vyradeného<br />
tanku. Zdokonalená verzia Marder II vozila 75 mm<br />
46
JEDNOTKY<br />
protitankové delo osadené na podvozku typu Panzer II Ausf. F. Delostrelec<br />
mohol pohybovať hlavňou len v obmedzenom uhle vľavo alebo vpravo, preto<br />
musel Marder II stáť vždy čelom k protivníkovi. Ľahký pancier dokázal<br />
nepriateľ ľahko preraziť a veža mala otvorenú strechu, čo bolo lákadlo pre<br />
pešiakov, aby dovnútra vhodili granát. I cez to sa typ Marder II stal veľmi<br />
úspešnou zbraňou; jeho ťažké delo dokázalo zničiť väčšinu ruských tankov.<br />
Výroba bola zastavená, keď do služby vstúpili prvé „skutočné“ stíhače tankov,<br />
ale Marder II sa aj tak používal až do konca vojny.<br />
Panzerwerfer 42<br />
Ťažký granátometný systém osadený na podvozok<br />
Opel Maultier. Salva 150 mm granátov vypálená<br />
z desiatich trubíc sa so svišťaním rútila na cieľ<br />
vzdialený až 7 kilometrov. „Kvílející Máňa“<br />
mala v tyle nepriateľa vďaka veľkej sile granátov<br />
a značnému rozsahu zničujúce účinky. Vozidlo<br />
dosahovalo maximálnu rýchlosť len 40 km/h, ale malo výborné jazdné<br />
vlastnosti v teréne. Aj keď mali posádky Panzerwerferu 42 k dispozícii<br />
ochranu 7,92 mm guľomet, dávali prednosť nasadeniam s podporou<br />
pechoty.<br />
SdKfz 10/4 – Flak30<br />
Polo pásový transportér Demag osadený 20 mm<br />
protilietadlovým kanónom. Na rozdiel od statických<br />
protivzdušných jednotiek mohol využívať prirodzený<br />
kryt okolitého prostredia. Bočnice nákladového<br />
priestoru mohli byť zničené, takže strelec získal voľnú<br />
plošinu, z ktorej bolo možné páliť na nepriateľské<br />
lietadla i na pozemní ciele.<br />
47
JEDNOTKY<br />
Sturmgeschütz III SdKfz 142/1 Ausf. F<br />
V roku 1935 požadoval generál von Manstein vozidlo<br />
vybavené patričným delom a schopné samostatne sa<br />
brániť nepriateľským obrnencom a pritom poskytovať<br />
podporu nemeckej útočnej pechote. Na podvozku<br />
typu Panzer III vzniklo ako odpoveď na túto žiadosť<br />
samohybné delo Sturmgeschütz III (všeobecne<br />
nazývaný StuG). Keď sa do služby dostala verzia StuG<br />
F, získala pechota nie len vozidlo, ktoré ju bolo schopné podporiť pri plnení<br />
bežných úloh, ale jeho 75 mm delo s dlhou hlavňou dokázalo preraziť pancier<br />
takmer všetkých nepriateľských obrnencov tej doby. Vďaka nízkemu profilu<br />
predstavoval StuG III ťažko zasiahnuteľný cieľ. Jeho posádka mala omnoho<br />
väčšiu šancu na prežitie, ako keby sa nachádzala v type Marder II. StuG III<br />
sa vyrábal vo veľkom počte, pretože stavba nebola náročná a zároveň bola<br />
lacná. Vzhľadom k výrobným nákladom bolo vozidlo pomerne úspešné pri<br />
obrane a slúžilo v armáde až do konca 2. sv. vojny.<br />
Panzerjager Sturmgeschütz III 184 „Elefant“<br />
Samohybný stíhač tankov. Pôvodne sa nazýval<br />
„Ferdinand“ po svojom konštruktérovi, ktorým<br />
bol Ferdinandu Porsche. Dosahoval maximálnu<br />
rýchlosť 35 km/h. Výzbroj tvorilo 88 mm delo.<br />
Neskôr pre vlastnú ochranu niesla tiež guľomet<br />
– kvôli chýbajúcej proti pechotnej strelnej zbrani<br />
bolo stratených veľa kusov počiatočného modelu. Elefant sa na bojiskách<br />
objavil po prvýkrát v Kursku v roku 1943 počas operácie Citadela. Potom ho<br />
používalo najmä Taliansko. Aj keď dokázal zlikvidovať každý tank, ktorý sa<br />
mu postavil do cesty, stával sa ľahkou korisťou nepriateľskej pechoty, ktorá<br />
na neho útočila z jeho slepého miesta.<br />
48
JEDNOTKY<br />
Panzerjager SdKfz 171 „Jagdpanther“<br />
Ťažký stíhač tankov; 88 mm protitankové delo<br />
pripevnené na podvozok typu Panzer V. Motor<br />
Maybach s výkonom 700 ks dokázal 45 tonové<br />
vozidlo rozhýbať rýchlosťou až 50 km/h. Pretože<br />
rozsah otáčania hlavného dela bol značne<br />
obmedzený, bolo nutné natáčať k cieľu celé vozidlo.<br />
Silné predné plátovanie Jagdpantheru pritom znižovalo riziko kritického<br />
zásahu. Vďaka mnohým modernizáciám, ktoré sa prevádzali od roku 1943,<br />
dosiahla spoľahlivosť podvozku rozumnej úrovne: posádky Jagdpantherov<br />
sa nemuseli obávať poruchy motora či inej mechanickej závady.<br />
OBRNENÉ BOJOVÉ VOZIDLÁ<br />
Panzerkampfwagen I SdKfz 101 Ausf. B<br />
Nemecko po porážke v 1. sv. vojne nesmelo vyrábať<br />
pancierové zbrane. V roku 1933 mu bola povolená<br />
stavba obrneného cvičného vozidla s kódovým<br />
označením „poľnohospodársky traktor“. Napriek<br />
jeho oficiálnemu zaradeniu a relatívne slabému<br />
pancierovaniu a výzbroje hrala verzia B typu<br />
Panzerkampfwagen I dôležitú úlohu pri vedení „bleskovej vojny“ proti<br />
Poľsku a Francúzsku. Stroj obsluhovala dvojčlenná posádka tvorená šoférom<br />
a veliteľom, ktorý strieľal po nepriateľoch z otočnej veže vyzbrojenej dvojicou<br />
32 mm ťažkých guľometov MG 13s. Tenký pancier poskytoval ochranu iba<br />
pred ľahkými pechotnými zbraňami. Na 5 tonové vozidlo bol jeho motor<br />
s výkonom 100 ks nedostatočný, naviac spotreba paliva činila 90 litrov na<br />
100 kilometrov. Nehľadiac na nevalné bojové charakteristiky preukázal<br />
Panzer I B Nemcom nedoceniteľnú službu, keď bol náležite použitý v období<br />
vývoja silnejších tankov.<br />
49
JEDNOTKY<br />
Panzerkampfwagen I SdKfz 101 Flammpanzer<br />
Plameňometná verzia tanku Panzer I používaná vo<br />
veľkej miere v severnej Afrike u 5. Leichte Division.<br />
Mala dostrel zhruba 25 metrov a dokázala vychrliť<br />
10-12 jednosekundových dávok.<br />
Panzerkampfwagen II SdKfz 121 Ausf. C<br />
Bol navrhnutý ako náhrada Panzeru I, ľahkého<br />
a prieskumného tanku. Úspešný bol tiež ako<br />
cvičné vozidlo. Pozoruhodným zdokonalením<br />
bola prítomnosť radistu, ktorý sa staral rovnako o<br />
nabíjanie 20 mm kanónu. Ten bol stále neúčinný<br />
proti väčšine nepriateľských tankom. Pancier<br />
dostačoval iba proti ľahkej pechote. Motor Maybach<br />
s výkonom 140 ks nútil Panzer II tankom, protivníka sa skôr vyhýbať, než sa<br />
im pokúšať ujsť.<br />
Panzerkampfwagen III SdKfz 141 Ausf. F<br />
Stredný tank, ktorý sa vyrábal od roku 1938. Verzia<br />
F bola vyzbrojená 50 mm delom. Ďalšiu výzbroj<br />
tvorila dvojica guľometov MG32, jeden vo veži,<br />
druhý vpredu. Panzer III bol úspešne nasadený<br />
v Poľsku a Francúzsku, kde sa mu darilo ničiť<br />
i lepšie nepriateľské tanky. Obsluhu tvorila posádka<br />
5 mužov. 30 mm pancier chránil pred protitankovými granátmi a streľbou<br />
z ťažkého guľometu, ale priamy zásah odraziť nedokázal: behom ruského<br />
ťaženia boky vozidla ľahko prerazila sovietska protitanková puška. Boky<br />
veže a krytu pohonnej <strong>jednotky</strong> boli zosilnené pancierovými plátmi.<br />
50
JEDNOTKY<br />
Panzerkampfwagen IV SdKfz 161 Ausf. D<br />
Hlavný bojový tank, chrbtica nemeckých<br />
obrnených divízií od roku 1942. Napriek tomu, že<br />
bol pôvodne plánovaný ako podporná jednotka pre<br />
tanky Panzer III a útočnú pechotu, stal sa účinnou<br />
zbraňou v boji proti nepriateľským tankom až do<br />
samého konca vojny. Jedinou slabinou verzie D<br />
bola krátka hlaveň inak impozantného 75 mm dela. Rovnako ako u Panzera<br />
III, tiež vo vnútri Panzera IV bojovala proti nepriateľskej pechote a tankom 5<br />
členná posádka. Počnúc verziou B sa ako pohonná jednotka používal motor<br />
s výkonom 300 ks miesto pôvodných 250 ks.<br />
Panzerkampfwagen IV SdKfz 161/1 Ausf. F2<br />
Hlavný bojový tank, chrbtica nemeckých obrnených<br />
divízií od roku 1942. Verzia F2 dostala to, čo sa malo<br />
stať nočnou morou všetkých spojeneckých tankov:<br />
75 mm delo s dlhou hlavňou. Táto modernizácia<br />
sa osvedčila najmä v ruskom ťažení. Sovietske<br />
tanky boli prakticky nezraniteľné paľbou menších<br />
nemeckých diel – verzia F2 však situáciu výrazne zmenila. Vážnou hrozbou<br />
pre bočný pancier Panzeru IV naďalej predstavovali sovietske protitankové<br />
pušky. Preto boli ku krytiu motora a pásov použité pancierové pláty. Tie<br />
sa ukázali zvlášť odolné proti munícii s dutým hrotom. Rovnako ako pri<br />
Panzeri III, tiež vo vnútri Panzera IV bojovala proti nepriateľskej pechote<br />
a tankom 5 členná posádka. Začínajúc verziou B sa ako pohonná jednotka<br />
používal motor s výkonom 300 ks namiesto pôvodných 250 ks. Napriek<br />
tomu, že rýchlosťou Panzer IV nijak zvlášť nevynikal, najmä jeho neskoršie<br />
verzie boli výbornou zbraňou.<br />
51
JEDNOTKY<br />
Panzerkampfwagen V „Panther“ SdKfz 171 Ausf. A<br />
Keď sa objavil ruský stredný tank T-34, nastali<br />
Wehrmachtu ťažké časy. T-34 prevyšoval všetky<br />
nemecké tanky tej doby.: jeho sklonený pancier<br />
dokázal odrážať projektily ako tenisové loptičky.<br />
Nemci, aby sa vyrovnali s hrozbou masového<br />
nasadenia t-34, sa snažili tento tank jednoducho<br />
skopírovať. Konštruktérom ale chýbal motor a tiež dôležité palivo. Preto<br />
začali navrhovať nový tank používajúci sklonený pancier a široké pásy T-34.<br />
Výsledok, ktorý dostal pomenovanie „Panther“ sa od skorších nemeckých<br />
tankových konštrukcií výrazne líšil. Výroba verzie A začala v auguste<br />
1942. Štandardný ťažký guľomet nahradil typ MG 34 osadený do otočnej<br />
kopule. Tento typ bol tiež vybavený pancierovými krytmi pásov. Strelec<br />
mohol zameriavať ciele 75 mm delom na vzdialenosť viac než 2000 metrov.<br />
S využitím rýchlej automatizovanej streľby znamenala každá 4. rána zásah;<br />
aj cez spätný ráz dokázal Panther presne mieriť.<br />
Panzerkampfwagen V „Panther“ SdKfz 171 Ausf. D<br />
Napriek tmou, že technici upozorňovali na<br />
konštrukčné problémy, dostalo sa do služby 250<br />
kusov verzie Panther a behom bitky u Kursku<br />
došlo k vyradeniu 80% Pantherov. Výroba verzie D<br />
začala v decembri 1943. Strelec mohol zameriavať<br />
ciele 75 mm delom na vzdialenosť viac než 2000<br />
metrov. S využitím rýchlej automatizovanej<br />
streľby znamenala každá 4. rána zásah; aj cez spätný ráz dokázal Panther<br />
presne mieriť. Konštruktéri odviedli skvelú prácu na úpravách podvozku:<br />
žiadny z tankov stavaných počas vojny sa Pantheru nemohol rovnať, čo sa<br />
týka tlmičov a odpruženia. Je považovaný za najlepšiu zbraň 2. sv. vojny;<br />
vďaka dômyselnej kombinácii výzbroje, panciera a rýchlosti bol Panther<br />
veľmi nebezpečný. Dokázal zničiť každý spojenecký tank a báli sa ho dokonca<br />
aj posádky T-34.<br />
52
JEDNOTKY<br />
Panzerkampfwagen VI „Tiger“ SdKfz 181 Ausf. E<br />
Do služby vstúpil v júli 1942 ako odpoveď na hrozbu,<br />
ktorú predstavovali vo veľkých sériách vyrábané<br />
spojenecké tanky. Jeho najväčším prínosom bolo<br />
88 mm delo, ktoré vychádzalo z neslávne známeho<br />
protilietadlového dela Flak 88. Na vzdialenosť 1800<br />
metrov jeho projektil prerazil pancier každého<br />
nepriateľského vozidla., zatiaľ čo spojenecké tanky<br />
museli byť pomerne blízko Tigra, aby zdolali jeho 10 cm plátovanie. Dokonca<br />
aj keď vzdialenosť bola dostatočná, mal nepriateľský tank šancu na úspech,<br />
iba pokiaľ na Tiger útočil pod správnym uhlom. Pokiaľ si nemecký šofér<br />
strážil uhol medzi sebou a nepriateľom, bol jeho stroj prakticky nezraniteľný.<br />
Napriek tomu, že sa veliteľ, šofér, nabíjač a radista mohli vždy spoľahnúť na<br />
značnú palebnú silu a silný pancier svojej „šelmy“, jeho motor o výkone 650<br />
ks pôsobil časté problémy. Jednak neposkytoval dostatočný výkon a jednak<br />
sa často zastavoval a vykazoval poruchy, čo nezriedka viedlo ku vzniku<br />
nebezpečných situácií. Dokonca ani u neskorších verzií neboli tieto problémy<br />
úplne odstránené. Ďalšou slabinou Tigrov bola ich závislosť na terénnych<br />
podmienkach. S hmotnosťou 57 ton sa musel vyhýbať blatistému terénu.<br />
Panzerkampfwagen VI „Tiger II/King Tiger“ SdKfz 182 Ausf. B<br />
Ťažký tank vyvinutý Henschelom v období<br />
medzi januárom a septembrom 1944. Niekoľko<br />
z 500 vyrobených jednotiek zostalo v službe až<br />
do konca vojny, prešlo operáciou Market Garden,<br />
ofenzívou v Ardénach, Maďarskom, Poľskom<br />
a obranou Berlína. Napriek tomu, že sa malo<br />
jednať o modernizáciu tanku Tiger I, líšil sa typ King Tiger dosť výrazne.<br />
Výzbroj tvorilo nové delo 88 mm KwK 43 L/71, ktoré dokázalo preraziť 28<br />
cm ocele na vzdialenosť 1 km, takže sa z neho stala najsilnejšia zbraň vojny.<br />
Ešte na vzdialenosť 2,5 km dokázal preraziť pancier každého spojeneckého<br />
tanku. Jeho pancierovanie bolo proti Tigrovi I ešte ďalej zdokonalené. Preto<br />
sa nemusel obávať stretu so žiadnym nepriateľským tankom s výnimkou<br />
53
JEDNOTKY<br />
ruských IS-2 a IS-3. Tiger II bol pýchou nemeckých obrnených síl a medzi<br />
Spojencami si okamžite vyslúžil povesť hrozivej zbrane. Jeho najväčšou<br />
nevýhodou bola jeho vlastná pokročilá technológia: väčší počet King Tigrov<br />
bol vyradený v dôsledku mechanickej závady než nepriateľským tankom.<br />
Päťčlennej posádke často krát neostávalo než nepojazdné vozidlo opustiť<br />
a zničiť.<br />
NÁKLADNÉ A ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ<br />
Krupp L2<br />
Terénny nákladný automobil schopný prepravovať<br />
až 8 vojakov. S motorom o výkone 60 ks dosahovať<br />
maximálnu rýchlosť 70 km/h. Nepoužíval sa<br />
výhradne k transportu pechoty; ťahal tiež 37 mm<br />
delo PaK.<br />
Opel Blitz<br />
SdKfz 10<br />
3 tonový nákladný automobil Opel „Blitz“ (blesk) bol<br />
najčastejšie používaným pechotným transportérom<br />
a zásobovacím vozidlom nemeckej armády. Vozidlo<br />
malo poháňané obe nápravy a vykazovalo značnú<br />
spoľahlivosť. Do konca roku 1945 bolo vyrobených<br />
viac než 400.000 kusov.<br />
Stredné polopásové vozidlo navrhnuté v polovici 30.<br />
rokov, ktoré malo slúžiť ako pechotné transportér.<br />
Malo dobré jazdné vlastnosti v teréne, a to nehľadiac<br />
na podnebné podmienky. Neskôr boli na podvozok<br />
SdKfz 10 montované všetky druhy protilietadlových<br />
a protitankových diel, takže sa z tohoto typu stala<br />
pomerne užitočná bojová jednotka.<br />
54
JEDNOTKY<br />
SdKfz 11 (Hansa-Lloyd)<br />
LIETADLÁ<br />
Strmhlavý bombardér Junkers Ju-87b „Stuka“<br />
Ťažké polopásové vozidlo, jeden z mnohých<br />
ťahúňov Wehrmachtu. SdKfz 11 bolo využívané<br />
všade tam, kde vznikla potreba ťahať húfnice,<br />
protitankové delá alebo iné prostriedky. Vozidlo<br />
mohlo prepravovať tiež veľké množstvo munície<br />
a zásob.<br />
„Stuka“ je skratkou z „Sturz-Kampf-Bomber“<br />
(strmhlavý bombardér). S dvojčlennou posádkou<br />
si lietadlo Ju-87 skoro vyslúžilo prezývku „Trúby<br />
z Jericha“ – kvôli svišťaniu vzduchu okolo<br />
neobvyklej vrtuľky na ľavej podvozkovej nohe.<br />
Len ten samotný zvuk vyvolával na zemi hrôzu a<br />
spôsoboval zmätok, keď sa rozoznel, akonáhle sa „Stuka“ spustila na cieľ.<br />
Vďaka schopnosti zvislo klesať dokázala presne zameriavať pevnosti, bunkre<br />
a tanky. Prvý krát sa objavila v Poľsku a neskôr podporovali pozemné<br />
<strong>jednotky</strong> ako lietajúce delostrelectvo.<br />
Jej žiara pohasla v bitke o Britániu. Bombardéry Ju-87 utrpeli ťažké straty,<br />
až boli nakoniec stiahnuté zo služby v predných líniách. Aj napriek tomu bol<br />
Ju-87 za správnych okolností desivo účinnou zbraňou – zvlášť na východnej<br />
fronte, kde až do samého konca vojny bojoval proti sovietskym tankom.<br />
55
JEDNOTKY<br />
Bombardér Heinkel He-111<br />
V rokoch 1939 až 1944 dodali Heinkelove továrne<br />
Lufwaffe viac než 5.000 kusov typu He-111. Prvý krát<br />
začal He-111 plniť bojové úlohy v španielskej občianskej<br />
vojne. To, že jeho obrana tvorená tromi guľometmi<br />
kalibru 7,92 mm nebola dostatočná, sa prvý krát ukázalo<br />
behom bitky o Britániu.<br />
Lietadlo sa stalo tiež lietajúcou odpaľovacou rampou pre strely V1. Jeho<br />
nezvyklá dvojtrupá verzia s 5 motormi ťahala obrie výsadkárske klzáky<br />
Me 321.<br />
Dôležitou úlohou, ktorú Heinkel plnili, boli útoky na spojenecké konvoje<br />
v okolí Murmanska v Severnom mori. Lietadlá pomáhali tiež pozemným<br />
jednotkám na východnej fronte. Pred tým boli kvôli ťažkým stratám<br />
stiahnuté zo západnej fronty. S postupom vojny dostal He-111 až osem<br />
guľometov – v poslednej verzii kalibru .20, osadzovaných po dvojici. Jeho<br />
hmotnosť sa takmer zdvojnásobila – z ôsmich na štrnásť ton. Verzia H<br />
dokázala prepravovať až dve tony bômb a stále si pritom udržiavala rýchlosť<br />
415 km/h.<br />
Henschel Hs-126<br />
Hornoplošník, ktorý sa do služby dostal v roku<br />
1936. Na začiatku 2. sv. vojny patril k najdôležitejším<br />
nemeckým lietadlám používaným k taktickému<br />
prieskumu. Niesol dvojčlennú posádku s pilotom<br />
vpredu a pozorovateľom vzadu.<br />
56
SPOJENCI<br />
SPOJENCI / VEĽKÁ BRITÁNIA<br />
PRIESKUMNÉ VOZIDLÁ<br />
Daimler „Dingo“<br />
Humber Mk. II<br />
Účelovo stavané britské prieskumné vozidlo<br />
s nezávislým odpružením náprav, hydraulickými<br />
kotúčovými brzdami a druhým volantom vzadu,<br />
takže v núdzovej situácii sa vozidlo mohlo veľmi<br />
rýchlo pohybovať aj spiatočkou. Pre vlastnú obranu<br />
bol voz vybavený ľahkým 40 mm delom.<br />
Britské pancierované obrnené vozidlo vybavené 6<br />
valcovým radovým motorom Daimler o objemu 4,5<br />
litru, prevodovkou Wilson s 5 prevodovými stupňami<br />
dopredu aj dozadu. Dosahovalo maximálnu rýchlosť<br />
50 mph. Štandardnú výzbroj tvoril 2 librový kanón<br />
a guľomet Besa kalibru 7,92 mm. V niektorých<br />
prípadoch malo vozidlo osadené ešte guľomet .303 Bren ako prostriedok<br />
protivzdušnej ochrany.<br />
DELOSTRELECTVO<br />
Poľná húfnica 25 Pdr (87,6 mm)<br />
Jedno z najobľúbenejších diel Spojencov za 2. sv.<br />
vojny. Používalo niekoľko typov munície a mohlo<br />
strieľať protipancierovými, trieštivými, dymovými<br />
granátmi a šrapnelmi. Balistické parametre boli<br />
kalibrované podľa 25 librových projektilov, preto<br />
iné strely mali mierne odlišnú trajektóriu letu.<br />
25 librové delo bolo schopné zdolávať aj obtiažny terén, a to aj cez svoju<br />
hmotnosť 1,8 tony.<br />
57
SPOJENCI<br />
Protitankové delo 6 Pdr (57 mm)<br />
Statná zbraň schopná zlikvidovať každý nemecký<br />
tank s výnimkou Tigeru. Delo pálilo zvláštnymi<br />
podkalibrovými nábojmi na vzdialenosť až 9<br />
kilometrov a na túto vzdialenosť ešte stále dokázalo<br />
preraziť 63 mm oceli. Kvality dela boli také, že ho skopírovali dokonca aj<br />
Spojené štáty.<br />
Poľné delo BL 5-palcové (140 mm)<br />
Stredné poľné delo schopné odpáliť tri projektily<br />
za minútu na vzdialenosť až 16 kilometrov. Mohlo<br />
používať tiež dymové a svetlicové granáty.<br />
Bofors L60/40 AA<br />
Švédske ľahké protilietadlové delo; jedna<br />
z najúspešnejších protilietadlových zbraní vojny.<br />
Používalo sa ako mobilná stanica protivzdušnej<br />
ochrany, a to ako na súši, tak na mori. Za minútu<br />
dokázalo vystreliť 100-150 dávok.<br />
OBRNENÉ BOJOVÉ VOZIDLÁ<br />
Churchill Mk. III<br />
Prvý nový zásadný príspevok k arzenálu britských<br />
ťažkých pechotných tankov. Upustilo sa od osadenia<br />
húfnice a miesto toho dostalo výkonnejšie 6 librové<br />
(57 mm) delo. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií<br />
malo zvarenú vežu. Tank sa prvý krát objavil u El<br />
Alameinu.<br />
58
SPOJENCI<br />
Churchill Mk. VII „Crocodile“<br />
Plameňometná verzia britského ťažkého<br />
pechotného tanku. Vo veži zostal súosý ťažký<br />
guľomet Besa a 75 mm delo. Plameňomet mal<br />
účinnú vzdialenosť streľby zhruba 120 yardov, ale<br />
obvykle sa nepoužíval na väčšiu vzdialenosť než 80<br />
yardov. Palivo sa prepravovalo v pancierovom dvojkolesovom prívese, ktorý<br />
obsahoval 400 galónov latexu a 5 fliaš dusíka, ktorý zaisťoval dostatočný<br />
tlak. Poznámka: V CP2 nezabudnite, že vozík musíte zakúpiť oddelene,<br />
inak nebude plameňomet Crocodile funkčný. V prípade, že dôjde v boji ku<br />
zničeniu prívesu, bude Crocodile fungovať ďalej len ako bežný tank.<br />
Cromwell Mk. IV<br />
Britský stredný tank triedy krížnik navrhnutý<br />
v ekonomicky neľahkých časoch polovici 30. rokov.<br />
Preto mu chýbali niektoré vlastnosti, ktoré by inak<br />
zvyšovali jeho cenu. Verzie IV nemala niektoré<br />
z exotických zbraní, ktoré nosili skoršie modeli.<br />
Dodávala sa s 76 mm pancierovaním a delom kalibru<br />
75 mm, ktoré bolo po určitú dobu dokonca lepšie, než akým boli vybavené<br />
tanky Sherman.<br />
6Crusader Mk. II<br />
Britský stredný tank triedy krížnik vyzbrojený<br />
dvojlibrovým (40 mm) delom nebol v roku 1941<br />
pre nemecké tanky súperom. Napriek tomu<br />
používal šikmý pancier, bolo plátovanie na<br />
niektorých miestach iba 7 mm silné, preto veľa<br />
týchto tankov zničili nepriateľské protitankové<br />
delá. Na druhú stranu bol Crusader šprinterom – a to bola výhoda zrejmá<br />
najmä na bojiskách severnej Afriky. Vďaka tlmičom dokázal vyvinúť<br />
rýchlosť až 65 km/h; bol teda v skutočnosti rýchlejší, než udával výrobca.<br />
Bežnou praxou u posádok Crusaderov bolo upravovať výkon motoru, avšak<br />
59
SPOJENCI<br />
za cenu zníženia ich spoľahlivosti. Crusader bol vyzbrojený tiež guľometom<br />
osadeným do malej, slabo opancierovanej veže, ktorá predstavovala ďalšie<br />
miesto, kadiaľ bolo možné pancier tanku preraziť.<br />
Matilda Mk. II<br />
Britský ťažký tank triedy krížnik. Čo sa týka<br />
pancierovania, úplný protiklad typu Crusader.<br />
V roku 1940 dokázal vďaka svojmu pancieru hrúbky<br />
takmer 78 mm odolať každému protitankovému<br />
delu – v niektorých prípadoch pancier neprerazil<br />
ani obávaný Flak 88. Na druhou stranu jeho<br />
dvojlibrové (40 mm) delo bolo nebezpečnou<br />
zbraňou proti všetkým nemeckým tankom. Kombinácia pancierovania<br />
a palebnej sily z neho na bojisku robila smrtiacu zbraň. Proti nepriateľskej<br />
pechote bol vyzbrojený ťažkým guľometom. Našťastie pre Nemcov bola<br />
výroba typu Matilda pomalá. Do bojov o Francúzsko tieto tanky prakticky<br />
nezasiahli. Matilda II sa stala nočnou morou Talianov v severnej Afrike.<br />
Pred týmto tankom ustupovalo veľa ich vozidiel, bez toho aby mali šancu<br />
vôbec typ Matilda II nejako poškodiť – preto sa prezýval „Kráľovná púšte“.<br />
Dni slávy však boli spočítané s nástupom Rommelovho Afrika Korpsu do<br />
severnej Afriky: dvojlibrové delo bolo proti nemeckým tankom príliš slabé<br />
a dokázalo nepriateľa zničiť iba z bezprostrednej blízkosti Matilda sa preto<br />
musela so svojou dvojicou zážihových motorov o výkone 95 ks priblížiť čo<br />
najtesnejšie k protivníkovi, ak chcela dosiahnuť smrtiaceho zásahu. Pretože<br />
do malej streleckej veže nebolo možné umiestniť delo väčšieho kalibru, bola<br />
výroba tohoto typu zastavená v roku 1943.<br />
M3A1 Grant<br />
Americký stredný tank upravený tak, aby mohol byť<br />
osadený 75 mm delom. Objednaný priamo z rysovacej<br />
dosky firiem Baldwin a American Locomotive<br />
Company – každá z nich vyrobila prototyp v apríli<br />
1941. Výroba začala v auguste 1941 a skončila<br />
60
SPOJENCI<br />
v decembri 1942. Tento typ mal iba vyplniť medzeru v dodávkach tanku M4<br />
Sherman. Keď bola zahájená výroba M4, stal sa M3 záložným štandardom.<br />
V apríli 1943 bol označený ako obmedzený štandard a v apríli 1944 bol<br />
oficiálne uznaný za zastaralý typ.<br />
M3A1 Stuart<br />
Americký ľahký tank označený ako štandardná<br />
výzbroj v júli 1940. Jeho výroba začala v marci 1941<br />
vo firme American Car & Foundry. Konštrukcia<br />
vychádzala z typu M2A4, voz mal však silnejšie<br />
pancierovanie a voľné koleso bolo umiestnené na zem,<br />
aby fungovalo ako cestné. Pod prezývkou „Drahúšik“,<br />
ktorú tank dostal od britských jazdných oddielov, sa<br />
používal v Barme, severozápadnej Európe, v Taliansku, severnej Afrike,<br />
v Rusku, Číne a niekoľko ich dorazilo tiež do Francúzska. Briti jej prvý po<br />
zavedení do služby mali v obľube: dosahoval rýchlosti o 10-20 mph vyššej<br />
než ich vlastné či nepriateľské tanky a mal menšie nároky na údržbu.<br />
M4 Sherman VC „Firefly“<br />
Britská poľná modernizácia sériovo vyrábaného<br />
amerického stredného tanku M4 so 17 librovým<br />
(76,2 mm) protitankovým delom. Jednou<br />
z mnohých výhod typu Sherman bolo, že sa vyrábal<br />
z odlievaných oceľových súčastí, ktoré sa dali rýchlo<br />
zostavovať – v rôznych spojeneckých továrňach<br />
sa mesačne vyrábalo zhruba 1.000 kusov týchto<br />
tankov. Ďalšou výhodou bolo vodorovne stabilizované delo. S jeho pomocou<br />
dokázala päťčlenná posádka stroja strieľať aj za pohybu. M4 vybavený 17<br />
librovým delom bol jednoznačne smrtiacou zbraňou: dokázal preraziť<br />
pancier každého nemeckého tanku tej doby, vrátane obávaného Tigeru. Tiger<br />
I nemeckého tankového esa Michaela Wittmana bol zničený tiež typom M4<br />
„Firefly“, ktorý náležal 33. obrnenej brigáde 1. northamptonshireskej jazdy.<br />
61
SPOJENCI<br />
Valentine Mk. III<br />
Britský pechotný tank vyzbrojený dvojlibrovým (45<br />
mm) delom. Prvý krát sa objavil u 8. kráľovského<br />
tankového pluku1. armádnej tankovej brigády<br />
v Capuzzo v november 1941. Spoločne s 2. južnou<br />
africkou divíziou sa zúčastnil tiež nočného<br />
prepadu pevnosti Bardia v januári 1942. Bol známy<br />
spoľahlivosťou a niekoľko kusov tankov Valentine<br />
dokázalo zdolať v rámci 8. armády 3.000 míľ od El Alameinu až do Tuniska.<br />
Niekoľko ich bolo rozmiestené na Gibraltare. Jednalo sa o najpočetnejšie<br />
zastúpený britský tank v období vojny.<br />
SAMOHYBNÉ DELOSTRELECTVO<br />
Archer<br />
Britské samohybné delo; 17 librové protitankové<br />
delo osadené na podvozok typu Valentine.<br />
Tento podvozok bol pomerne úzky a ťažké delo<br />
preťažovalo prednú časť vozidla, preto konštruktéri<br />
osadili zbraň na zadok. Mierila dozadu, zatiaľ čo<br />
tank išiel opačným smerom. Kvôli tomu sa vozidlo<br />
v boji nešikovne ovládalo, ale pri ochrane pechoty behom ústupu bolo<br />
nebezpečným protivníkom. Silné delo sa s výhodou používalo tiež z dobre<br />
krytého miesta.<br />
62
SPOJENCI<br />
Bishop<br />
Britské samohybné delo; 25 librové (87,6 mm) delo<br />
osadené na podvozok z tanku Valentine. Delo sa<br />
nemohlo pohybovať príliš rýchlo a hlaveň nebolo<br />
možné nakloniť pod veľkým uhlom. Keď chcela<br />
posádka vystreliť na väčšiu vzdialenosť, musela<br />
vysadnúť a pripraviť pod vozidlo rampu. Stroj tiež<br />
neuviezol dostatočné množstvo munície a potreboval zvláštny muniční<br />
vozík. V trupe vozidla nebolo dosť miest pre všetkých členov posádky – jeden<br />
z mužov preto musel cestovať na kapote motoru.<br />
Protilietadlový M15A1<br />
Americký polopásový transportér M3 vyzbrojený<br />
37 mm protilietadlovým delom a dvojicou<br />
guľometov kalibru .50. Vyrábal sa od august<br />
1943. Tento typ bol ľahší a mal nižší profil než<br />
pôvodný M2T28, ale rovnako ako jemu chýbalo<br />
aj M3 pancierovanie. Vďaka vysokej kadencii<br />
paľby, značnej presnosti a skvelým jazdným vlastnostiam v teréne používali<br />
Spojenci M15A1 v Tunisku proti rôznym pozemným a vzdušným cieľom.<br />
NÁKLADNÉ A UŽITKOVÉ VOZIDLÁ<br />
Bedford QL<br />
Britský protiklad nákladného Opelu Blitz používaný<br />
k plneniu rozličných úloh:nosič zbraní, transport<br />
munície, bežné nákladné auto, ťažné vozidlo alebo<br />
palivová cisterna. Vďaka mnohým úlohám, ktoré<br />
vozidlo plnilo, sa používalo po celom svete. S 52.000<br />
vyrobenými kusmi sa jednalo o najmasovejšie vyrábané<br />
trojtonové nákladné auto použité britskými jednotkami<br />
behom 2. sv. vojny. Vďaka pohonu oboch náprav mal tiež výborné jazdné<br />
vlastnosti v teréne.<br />
63
SPOJENCI<br />
Guľometný transportér Bren<br />
Latexový vozík<br />
Rýchle, ľahké obrnené úžitkové vozidlo určené<br />
k preprave pechoty a družstiev s ľahkým<br />
guľometom Bren – odtiaľ názov „guľometný<br />
transportér Bren“. Vyrábal sa v Británii, Kanade<br />
a Austrálii; slúžil na všetkých frontoch a plnil<br />
všemožné úlohy, od prepravy pechoty až po ťahanie<br />
diel alebo logistickými a spojovacími misiami.<br />
Dobre pancierovaná latexová nádoba určená pre<br />
tank Churchill „Crocodile“. V núdzovej situácii<br />
dokázala posádka tanku vozík odpojiť behom<br />
niekoľkých sekúnd.<br />
Poznámka: V hre CP2 musíte vozík zvlášť kúpiť<br />
a na začiatku misie ručne pripojiť za tank.<br />
LIETADLÁ<br />
Supermarine Spitfire Mk Vb<br />
Zdokonalená verzia typického britského stíhacieho<br />
lietadla; jedno z najúspešnejších „núdzových<br />
riešení“, ktoré sa kedy dostalo do služby<br />
u Kráľovských vzdušných síl. Miesto štandardného<br />
motoru Merlin XX dostal ľahko upravený drak<br />
verzie Mk. Aj dokonalejší motor Rols-Royce Merlin<br />
45. Verzie Mk. V slúžila na všetkých frontoch a dodávala sa do niekoľkých<br />
zemí, vrátane Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.<br />
64
SPOJENCI<br />
Bristol Blenheim<br />
Nákladné lietadlo štandardná konštrukcia. Aj<br />
keď bolo pôvodne určené k preprave cestujúcich,<br />
dosahovalo vyššiu rýchlosť než väčšina stíhacích<br />
lietadiel RAF na počiatku druhej svetovej<br />
vojny. Napriek tomu, že bolo veľmi zraniteľné<br />
nepriateľskou paľbou, našlo hojné využitie ako<br />
bombardér, stíhač, nočný stíhač, prieskumný stroj a tiež ako lietadlo úzkej<br />
pozemnej podpory.<br />
Westland Lysander<br />
Hornoplošník predvojnovej konštrukcie. Do služby<br />
u RAF sa dostal v roku 1938. Jeho pomerne nízka<br />
letová rýchlosť bola príčinou zraniteľnosti stroja,<br />
ktorá sa prejavila behom bitky o Franciu. Potom<br />
bol stiahnutý z predných línií a preslávil sa svojimi<br />
nočnými preletmi nad okupovanou Európou,<br />
zhadzovaním zásob a vysadzovaním agentov na územie nepriateľa. Slúžil tiež<br />
ako lietadlo pre vlečenie vzdušných terčov a neoceniteľné služby preukázal<br />
pri záchranných operáciách nad kanálom La Manche.<br />
DeHavilland Mosquito<br />
Rýchly, celodrevené útočné lietadlo revolučnej<br />
konštrukcie. Vyrábal sa vo veľa variantoch a bol<br />
nasadzovaný pri mnohých príležitostiach – ako cvičné<br />
lietadlo, fotoprieskumný stroj, stíhač a niekoľko kuso<br />
ako nočný bombardér. Bez debaty najúspešnejšie<br />
a najmenej konvenčné britské lietadlo vojny.<br />
65
SPOJENCI<br />
SPOJENCI/SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ<br />
PRIESKUMNÉ VOZIDLÁ<br />
Wyllis Jeep<br />
Terénne prieskumné a veliteľské vozidlo s náhonom<br />
oboch náprav; pravdepodobne najslávnejšie vozidlo<br />
Spojencov používané behom vojny. S vodou chladeným<br />
motorom o výkonu 54 ks dokázal vyšplhať do<br />
svahu o sklonu 60o alebo prejsť plytkou vodou. Nemal<br />
žiadne problémy ani v púšti alebo džungli. Niektoré<br />
autá dostali výzbroj v podobe jedného otočného<br />
guľometu, ďalšiu palivovú nádrž alebo pancierovanie.<br />
Dodge WC 57<br />
Americký veliteľský automobil s pohonom oboch<br />
náprav používaný najmä ako mobilná rádiostanica<br />
jednotkami frontovej línie. Výborne zvládol jazdu<br />
terénom a vďaka pomerne výkonnému motoru (76<br />
ks) mal dobrú stúpavosť. Pre pomoc ďalším vozidlám<br />
v obtiažnom teréne ho konštruktéri vybavili<br />
navijakom.<br />
SAMOHYBNÉ DELOSTRELECTVO<br />
M7 Priest<br />
Americké samohybné delo; 105 mm húfnica osadená<br />
na podvozok typu M3, používaná najmä ako delo<br />
so stredným dostrelom pre podporu útočiacej<br />
pechoty. Vyrábalo sa od začiatku roka 1942 a dopyt<br />
po ňom vzrástol, keď britské sily potrebovali behom<br />
severoafrického ťaženia náhradu za ich samohybné<br />
delo Bishop.<br />
66
SPOJENCI<br />
M16 MGC Quad AA<br />
Verzia amerického úžitkového vozidla M16 vybavená<br />
viachlavňovým guľometom. Hovorilo sa jej tiež<br />
„Sekáčik na mäso“. Na elektricky ovládanej veži<br />
Maxson mala pripevnenú štvoricu súosých ťažkých<br />
guľometov kalibru .50 cal. Maximálna kadencia činila<br />
2.200 dávok za minútu, čo bolo nebezpečné pre nízko<br />
letiace lietadlá a zničujúce, pokiaľ sa namierila proti<br />
pechote. K ďalším variantom zbrane patrila T30 HMC s húfnicou kalibru<br />
75 mm, T19 HMC s húfnicou kalibru 105 mm, M15A1 MGMC s 37 mm<br />
protilietadlovým kanónom a dvoma súosými guľomety kalibru .50 cal.<br />
M36 Slugger<br />
Americký stíhač tankov, ktorý nahradil nemecký<br />
Flak 88 v jeho úlohe „hlavného tankového<br />
zabijaka“. Podvozok pochádzal z typu M10,<br />
potreboval ale kompletnú rekonštrukciu kvôli veži,<br />
ktorá mala pojať ťažké 90 mm delo. Vďaka sile tejto<br />
zbrane a vďaka špecializovanej munícii dokázal<br />
z veľkej vzdialenosti ničiť tanky typu Panther aj Tiger. Posádky často<br />
využívali taktiku „vystreľ a zmizni“, takže bolo potvrdené veľa zničených<br />
nepriateľských vozidiel bez straty jediného kusu M-36. V rokoch 1944 a 1945<br />
slúžilo v spojeneckých armádach na 1.400 kusov M-36.<br />
67
SPOJENCI<br />
OBRNENÉ BOJOVÉ VOZIDLÁ<br />
M4 Sherman<br />
Americký stredný tank; všestranná zbraň v radách<br />
spojeneckých obrnených divízií. Do služby sa dostal<br />
s 75 mm protitankovým delom, ale používal sa tiež<br />
ako odmíňovacie a ťažné vozidlo. Okrem obojživelnej<br />
a plameňometnej verzie sa objavila tiež verzia<br />
s raketometom. Prvé kusy mali nepríjemný zvyk začať<br />
horieť, bez toho, žeby došlo ku kontaktu s nepriateľom.<br />
Dôvodom bol benzínový motor o výkone 425 ks značky Chrysler. Neskoršie<br />
verzie už boli mechanicky odolnejšie, takže ich mali v obľube aj Rusi, ktorí<br />
oceňovali ich spoľahlivosť. Sherman zostáva jedným z najznámejších tankov<br />
na svete – v neposlednej rade preto, že ho USA po vojne vyvážali do mnohých<br />
zemí.<br />
M26 Pershing<br />
Americký stredný tank vybavený 110 mm<br />
pancierovaním a vyzbrojený 90 mm delom – odtiaľ<br />
pramení jeho prezývka „krotiteľ tigrov“. Delo pálilo<br />
z liatej veže; jeho vysokorýchlostný projektil dokázal<br />
zlikvidovať ako Panthera, tak Tigera. Pretože bola<br />
hlaveň naviac stabilizovaná, bolo z nej možné páliť<br />
aj za jazdy. Do služby sa však tento tank dostal príliš neskoro a na európsky<br />
kontinent sa v januári 1945 dostalo iba 20 kusov.<br />
NÁKLADNÉ A ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ<br />
M2A1<br />
Pechotný transportér vyrábaný vo veľa verziách<br />
vrátane polopásovej. Poskytoval miesto desiatim<br />
mužom v plnej poľnej a intenzívne sa využíval ako<br />
hlavný ťahač húfnic kalibru 105 mm.<br />
68
SPOJENCI<br />
LIETADLÁ<br />
Curtiss C-46<br />
Lockheed P-38 Lighting<br />
Sériovo vyrábané dopravné lietadlo americkej<br />
konštrukcie. Podľa usporiadania vnútorných<br />
priestorov dokázalo prepraviť 38 až 50 vojakov.<br />
Vďaka rozmerným dverám nákladového priestoru<br />
a nosnosti 5 ton mohlo prepravovať džípy a ľahké<br />
nákladné vozy alebo dokonca menšie lietadlá.<br />
Dvojtrupové dvojmotorové lietadlo americkej<br />
konštrukcie. S takmer dvojnásobným výkonom<br />
motorov a dvojnásobnou veľkosťou oproti svojim<br />
predchodcom patrilo k jednému z najväčších<br />
úspechov amerického leteckého priemyslu. Nieslo<br />
výzbroj tvorenú najmenej štyrmi guľometmi<br />
kalibru .50 cal a 20 mm kanónom, takže disponoval značne palebnou silou,<br />
aby potopil aj loď… čo sa občas aj stalo.<br />
SPOJENCI/SOVIETSKÝ ZVÄZ A PARTIZÁNI<br />
PRIESKUMNÉ VOZIDLÁ<br />
BA 12<br />
Obrnené vozidlo s 2 zadnými nápravami zdvojených<br />
kolies, nápravou s jednoduchými kolesami vpredu<br />
a ďalšou sadou náhradných kolies po stranách. Napriek<br />
tomu, že plnilo najmä prieskumné úlohy, malo BA-<br />
12 vzadu vežu so 45 mm delom, ktoré bolo pomerne<br />
účinné proti ľahkým tankom., vozidlám a pechote.<br />
Delo bolo jeho najväčším prínosom, avšak vozidlo nedosahovalo príliš<br />
vysokej rýchlosti a neodolalo útoku nepriateľských tankov ani sústredenému<br />
69
SPOJENCI<br />
náporu pechoty. Podobne ako u iných sovietskych vozidiel bola aj konštrukcia<br />
tohoto typu taká, aby umožnila rýchlo pripraviť hromadnú výrobu a dostať<br />
tak v krátkom čase čo možno najviac zbraní na bojisko.<br />
BA 64<br />
Ľahké obrnené prieskumné vozidlo používané najmä<br />
sovietskou pechotou. Nieslo výzbroj guľometu 7,62 mm<br />
obsadeného do malej veže. Vozidlo bolo pomerne malé<br />
a pojalo iba dvojčlennú posádku.<br />
Wyllis Jeep<br />
Americké úžitkové vozidlo získané v rámci zmluvy<br />
o pôžičke a prenájmu.<br />
DELOSTRELECTVO<br />
M1910/30 (122 mm)<br />
Stredná poľná húfnica schopná páliť 22 kg výbušné<br />
projektily na vzdialenosť až 12 km. Posádka bola<br />
chránená pancierovaním len proti črepinám. Ako<br />
bolo u všetkých ruských diel obvyklé, pneumatiky<br />
boli naplnené penou, takže sa aj v prípade priameho<br />
zásahu mohlo delo pohybovať.<br />
70
SPOJENCI<br />
M1909/30 (152 mm)<br />
Stredná poľná húfnica schopná páliť 40 kg výbušné<br />
projektily na vzdialenosť 9 km. Pri hmotnosti 2,7<br />
tony bola príprava palebnej pozície namáhavá. Ako<br />
bolo u všetkých ruských diel obvyklé, pneumatiky<br />
boli naplnené penou, takže sa aj v prípade priameho<br />
zásahu mohlo delo pohybovať.<br />
M1932 (45 mm)<br />
Zdokonalená ruská kópia nemeckého<br />
protitankového dela Rheinmetall 37 mm.<br />
ZIS-2 (57 mm)<br />
ZIS-3 (76 mm)<br />
Veľmi účinná a ľahko ovládateľná protitanková<br />
zbraň, ktorá pálila vysokorýchlostné projektily na<br />
vzdialenosť 8.400 metrov. Na 500 metrov dokázala<br />
preraziť 10 cm oceľ.<br />
pôvodným majiteľom.<br />
Táto zbraň mala byť pôvodne poľným delom, ale<br />
osvedčila sa v boji proti tankom. Projektily pálila<br />
na vzdialenosť viac než 10.000 metrov a na 500 m<br />
dokázala preraziť 14 cm oceľ. Veľa ich ukoristili<br />
Nemci, ktorí ich potom používali proti ich<br />
71
SPOJENCI<br />
SAMOHYBNÉ DELOSTRELECTVO<br />
Gaz AA Quad MX<br />
Mobilný prostriedok protivzdušnej obrany postavený<br />
zo slávneho nákladného vozidla „Polutorka“. Štvorica<br />
kanónov kalibru 25 mm bola smrteľne nebezpečná ako<br />
pre nízko letiace lietadlá, tak pre útočiacu pechotu.<br />
SU-76<br />
Samohybné protitankové delo postavené na podvozku<br />
ľahkého tanku T-70. Po roku 1943 chýbala jeho<br />
delu kalibru 76,2 mm prieraznosť. Horná časť bola<br />
naviac nekrytá, takže pechota dovnútra s obľubou<br />
vhadzovala granáty. Rusi tomuto nedostatku čelili<br />
počtom vyrobených kusov. V rokoch 1940 až 1945<br />
bolo vyrobené 12.000 diel SU-76.<br />
SU-85<br />
Samohybný stíhač tankov s 85 mm delom bol<br />
pôvodne skonštruovaný pre účely protilietadlovej<br />
ochrany. Kvôli chýbajúcemu pevnému guľometu<br />
bol veľmi zraniteľný nepriateľskou pechotou.<br />
Neotočná veža bola ďalším nedostatkom, pretože<br />
posádka musela mieriť na cieľ celým strojom. Na<br />
cestu sa mohol SU-85 s motorom o výkone 500 ks pohybovať rýchlosťou 55<br />
km/h – rovnako ako nemecký Jagdpanther. Akonáhle Rusi zistili, že sa delo<br />
hodí lepšie pre T-34, bol tento typ nahradený SU-100.<br />
72
SPOJENCI<br />
SU-122<br />
Sériovo vyrábané útočné delo vyrobené obsadením<br />
122 mm húfnice na podvozok t-34. Malo výborné<br />
jazdné vlastnosti v teréne a dobrú rýchlosť.<br />
Nemcami ukoristené vozidlá upravené tak, aby<br />
mohli používať nemeckú muníciu kalibru 122 mm,<br />
často používal Wehrmacht.<br />
ISU-152<br />
Útočné delo postavené na podvozku IS-2. Jeho<br />
húfnice kalibru 152 mm s dlhou hlavňou mala<br />
značnú palebnú silu. Hore obsadený guľomet<br />
kalibru 12,7 mm bol určený k boju s nepriateľskými<br />
lietadlami. Strelec sa však pri jeho obsluhe musel<br />
premiestniť na vrchol veže, takže sa stal ľahkým terčom nepriateľskej<br />
pechoty.<br />
BM13N „Kaťuša“<br />
Raketometný systém obsadený na nákladný<br />
automobil ZIS-6. Mohol odpáliť 16 20 mm rakiet na<br />
vzdialenosť až 9 kilometrov. Každá raketa dokázala<br />
v okamžiku roztrhať obrnené vozidlo a zlikvidovať<br />
veľkú skupinu pechoty. Nemci dali tejto zbrani<br />
prezývku „Stalinove varhany“, a to vďaka švistu,<br />
ktorý vydávali vystrelené rakety, zatiaľ čo Rusi jej<br />
hovorili „Kaťuša“ (Katka) podľa v tej dobe populárnej piesne.<br />
73
SPOJENCI<br />
OBRNENÉ BOJOVÉ VOZIDLÁ<br />
BT-7<br />
Stredný bojový tank, jadro sovietskych obrnených<br />
divízií v prvých fázach Veľkej vlasteneckej vojny.<br />
So zážihovým motorom o výkone 500 ks dosahoval<br />
maximálnu rýchlosť 86 km/h. Napriek tomu, že<br />
pohyblivosť bola dostatočná, značnou nevýhodou<br />
bol nevyhovujúci pancier – nemohol sa merať s oveľa vyspelejšími nemeckými<br />
tankami. Posádku tvorili traja muži, ktorí mali k dispozícii protitankové<br />
delo 76,2 mm a tri guľomety kalibru 7,62 mm. Plánovaný nástupca BT-IS<br />
sa na bojisku nikdy nedostal: ruský konštruktéri pristúpili k razantnejším<br />
zmenám a vytvorili T-34, jeden z najznámejších a najdôležitejších tankov<br />
histórie.<br />
IS-2<br />
Ťažký bojový tank pomenovaný po Josifu Stalinovi;<br />
v porovnaní s nahradzovanou radou KV skutočný<br />
obor. Posádka štyroch mužov mala k dispozícii 122<br />
mm delo, ktoré dokázalo preraziť pancier všetkých<br />
obrnencov tej doby – dokonca aj nemecký King<br />
Tiger sa musel mať napozore, keď útočil IS-2. Rusi<br />
nasadili IS-2 v záverečnej bitke o Berlín, a to s zničujúcimi výsledkami.<br />
Pozorovateľ boja medzi IS-2 a Pantherom hlásil, že ruský projektil dokázal<br />
preraziť predný pancier tanku, opustil tank zadom a až potom explodoval.<br />
Krátko po nasadení tanku na bojisko si konštruktéri povšimli, že nemecké 75<br />
mm delo dokáže preraziť pancier IS-2 zo všetkých strán. Vznikla tak verzia<br />
IS-2M so zosilneným čelným pancierom skloneným pod uhlom 60stupňov<br />
– projektil sa tak často odrazil preč. V rokoch 1944 a 1945 sa vyrobilo 3.475<br />
kusov typu IS-2.<br />
74
SPOJENCI<br />
KV-2<br />
Ťažký bojový tank pomenovaný po zakladateľovi<br />
červenej armády Klementovi Voršilovovi. Nočná<br />
mora Nemcov v priebehu celého ruského ťaženia.<br />
Vďaka neúmerne objemnej veži a 152 mm húfnici<br />
bolo toto viac než 50 tonové monštrum ťažkým<br />
orieškom pre nepriateľské protitankové delá. Ľahšie<br />
bolo vozidlo zasiahnuť než poškodiť. Občas ani<br />
niekoľko priamych zásahov neznamenalo zničenie stroja. Niekoľko KV-<br />
2 dokázalo zadržať celú nemeckú divíziu behom jej invázie na Ukrajinu.<br />
Tanky sa rozmiestnili pozdĺž hlavnej cesty vedúcej močiarmi, ničili jedno<br />
nepriateľské vozidlo za druhým a vyradili tak pol tuctu batérie a zablokovali<br />
nemecký postup na viac než 48 hodín, než posádkam došlo strelivo a rozhodli<br />
sa nepojazdné tanky opustiť. V rokoch 1940 a 1941 bolo vyrobených iba 330<br />
kusov KV-2, pretože výrobné závody obsadili Nemci.<br />
T-26<br />
Ľahký tank pre podporu pechoty bol prvý krát<br />
nasadený behom Zimnej vojny proti Fínsku v rokoch<br />
1939-1940. V zásade sa jednalo o repliku britského<br />
tanku Vickers s maximálnou rýchlosťou 30 km/h –<br />
čo na prieskumné vozidlo rozhodne nedostačovalo.<br />
Vďaka tomuto obmedzeniu sa tank behom Veľkej<br />
vlasteneckej vojny používal iba na prieskumné misie.<br />
Ďalším obmedzením bolo nedostatočné pancierovanie, ktoré však viac<br />
než kompenzovalo 45 mm delo a dva pevné guľomety. T-26 s trojčlennou<br />
posádkou predstavoval skutočné nebezpečie pre nemecké Panzery III a IV,<br />
avšak sám bol ich ľahkou korisťou.<br />
75
SPOJENCI<br />
T-34 M40<br />
Sériovo vyrábaný stredný tank revolučnej<br />
konštrukcie. Prvé verzie boli charakteristické<br />
malou vežou a podivne tvarovaným krytom<br />
dela. Tank mal úžasnú palebnú silu: delo 76L35<br />
kalibru 76,2 mm bolo dvakrát tak veľké ako delá<br />
nemeckých protivníkov a dokázalo preraziť každý<br />
tank, ktorý sa mu postavil do cesty. S motorom o výkone 500 k s dosahoval<br />
v teréne rýchlosť 40 km/h. Pre jeho široké pásy neznamenalo bahno ani<br />
sneh žiadnu prekážku. Napriek tomu, že bol nemecký Panther technicky<br />
vyspelejším tankom rovnakej triedy, množstvo, v akom sa T-34 (10.760<br />
kusov) dostal na bojisko, hralo nezanedbateľnú úlohu. T-34 bol pre spojencov<br />
pravdepodobne najvýznamnejším tankom a jeho konštrukcia mala priamy<br />
vplyv na neskoršie typy tankov.<br />
T-34 M42<br />
Ďalšia verzia sériovo vyrábaného stredného tanku,<br />
charakteristická mierne zväčšenou liatou oceľovou<br />
vežou. Nemcov prekvapila tým, že dokázala zničiť<br />
každého protivníka, zatiaľ čo jej sklonený pancier<br />
odrážal protitankové strely.<br />
T-34/85<br />
Zásadná modernizácia sériovo vyrábaného<br />
stredného tanku; sovietska reakcia na zdokonalenie<br />
panciera a výzbroje nemeckých tankov, ktoré sa<br />
na bojisku objavili v roku 1943. T-34/85 dostal<br />
upravenú vežu z typu KV-85 na podvozok T-34/76<br />
a bol vyzbrojený 85 mm delom. S týmito úpravami<br />
dokázal zničiť nemecký Tiger zo vzdialenosti 1.500 metrov, avšak iba pokiaľ<br />
ho zasiahol zo strany.<br />
76
SPOJENCI<br />
NÁKLADNÉ A ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ<br />
Gaz AA<br />
Legendárne nákladné auto „Plutorka“ Gaz AA bolo<br />
vozidlo, ktoré sa v Rusku vyrábalo v najväčšom<br />
počte kusov. Medzi rokmi 1930 až 1950 vznikol viac<br />
než milión týchto automobilov. Gaz-AA sa používal<br />
pre všetky druhy úloh: bežné nákladné vozidlo,<br />
muničný transportér, cisternový voz, sanitka, mobilná<br />
rádiostanica a tiež nosič protivzdušnej výzbroje. Gaz-AA mohol používať<br />
niekoľko druhov benzínu. Do jeho palivových nádrží bolo možné plniť<br />
dokonca aj petrolej, pokiaľ bolo dostatočne teplé počasie. Náklad o hmotnosti<br />
až 1,7 tony dokázal prepravovať rýchlosťou 75 km/h.<br />
ZIS 6<br />
Ruská kópia úžitkového vozu U. S. Automotive,<br />
ktorý sa dovážal do Sovietskeho zväzu v 20. rokoch<br />
20. storočia.<br />
LIETADLÁ<br />
Iljušin Il-2 „Šturmovik“<br />
Nízko lietajúce bojové lietadlo; v zásade lietajúci tank:<br />
celý jeho predok bol plátovaný 14 mm pancierom.<br />
Čelný štít kabíny bol vyrobený z 56 mm silného<br />
nepriestrelného skla. V koreňoch krídiel boli vsadené<br />
štyri guľomety, ktoré boli neskôr nahradené oveľa<br />
účinnejšími zbraňami.<br />
77
SPOJENCI<br />
Iljušin Il-4 DB-3F<br />
Sériovo vyrábaný stredný bombardér. S tromi<br />
guľometmi, veľkým doletom a nosnosťou takmer<br />
jednej tony bômb bol považovaný za veľmi<br />
vydarenú konštrukciu. V roku 1942 bol pôvodný<br />
motor nahradený výkonnejším M-88B a lietadlo tak<br />
dosahovalo ešte lepších výkonov. Bolo tak dobré, že<br />
slúžilo v armáde ešte dlho po skončení vojny.<br />
Iljušin Il-12<br />
Sériovo vyrábané ruské viacmotorové dopravné<br />
lietadlo v službách juhoslovanských partizánov.<br />
78
AUTORI<br />
AUTORI<br />
Vedúci projektu<br />
Tamás „Havoc“ Szerémy<br />
Vedúci návrhár<br />
Péter „Nyesi“ Nyester<br />
Hlavný návrhár úrovní<br />
Gyula „Gyula bá“ Nagy<br />
Návrhári úrovní<br />
Zoltán „Bassman“ Gonda<br />
Gábor „Tass“ Komor<br />
Kamilla Kubisch<br />
Péter Kurdi<br />
Zsolt „Sikló“ Lakatos<br />
Csilla Veréb<br />
Scenáre misií<br />
János „Ibrahim“ Ibrányi<br />
Péter „OCC“ Ligeti<br />
József „Mocsy“ Mocsáry<br />
László „Pellus“ Peller<br />
Scenáre/dialógy<br />
András „Skrull“ Gáspár<br />
Péter „Nyesi“ Nyester<br />
Predelové scény<br />
Dániel „BaTo“ Bati<strong>cz</strong><br />
Jánosz „Ibrahim“ Ibrányi<br />
József „Mocsy“ Mocsáry<br />
Ďalšie návrhy<br />
András „Csumi“ Deierl<br />
Krisztián „Krax“ Kiss<br />
László „Pellus“ Peller<br />
Hudba/zvukové efekty<br />
Péter „Maze“ Tolnay<br />
Ákos „Valerio“ Ambrus<br />
Vedúci programátor<br />
Lajos „Lala“ Nádasi<br />
Programovanie umelej<br />
inteligencie<br />
István „EXA“ Cseh<br />
Programovanie hry<br />
Zoltán „Empire“ Tóth<br />
Zsolt „Dottie“ Molnár<br />
Programovanie 3D<br />
enginu<br />
Tamás „MB“ Rábel<br />
András „Hypnos“ Acsai<br />
Ďalšie programovanie<br />
János „Jan_OS“ Galántai<br />
Vedúci lokalizácie<br />
László „Edge“ Noszlopi<br />
Vedúci výtvarník/dohľad<br />
nad snímaním pohybu<br />
Szabolcs „Kutya“ Józsa<br />
2D výtvarník<br />
Gergely !skylow“ Buttinger<br />
Animácia<br />
Tamás Molnár<br />
3D výtvarníci<br />
Endre „End“ Számel<br />
Zoltán Attila „Mozo“<br />
Molnár<br />
Péter „Nock“ Szegedi<br />
Zoltán „S1“ Kecskeméti<br />
Tamás PetCE<br />
Patrice Creusot<br />
István „Szala“ Szalai<br />
Péter „Lipton“ Majer<br />
Ďalšia grafika<br />
Zoltán „Bruzsy“ Ruzsányi<br />
Csaba „Floyd“ Gyulai<br />
Gábor „Gábesz“ Csipke<br />
Herci snímania pohybu<br />
Ádám „Csiga“ Csillag<br />
Gyula „Gyula bá“ Nagy<br />
Gábor „Tass“ Komor<br />
79
AUTORI<br />
Hlavný dohľad nad<br />
kvalitou<br />
István „Kipu“ Krippl<br />
Testeri<br />
Tamás „Topi“ Pán<strong>cz</strong>él<br />
Balázs „Trust“ Havasi<br />
Ivan „Mad_Boy“ Nicoara<br />
Balázs „Dice“ Weibel<br />
Ďalší testeri<br />
Ákos Pazár<br />
Attila Gergely Velki<br />
Tamás Faludi<br />
Ferenc „Freeman“ Nagy<br />
Gyula „Gyulus“ Rá<strong>cz</strong><br />
Gábor „Gabesz“ Kiss<br />
Csanád Nagy<br />
István „Trasher“ nagy<br />
Gábor Pápai<br />
Tibor Mészáros<br />
Imre Gábor<br />
Zoltán Mányi<br />
Zvláštne poďakovanie<br />
Automex<br />
Lajos „Princo“ Gó<strong>cz</strong>i<br />
Brainfactor<br />
Miklos „Miki“ Szabó<br />
ATI<br />
Agnes So<br />
Kevin Strange<br />
GameSpy<br />
Tom Hitchcock<br />
Leif Klokkevold<br />
Joost Schuur<br />
Intel<br />
Holly D. Kreie<br />
Nazeeh Khajah<br />
Nvidia<br />
Isabelle Massa<br />
Eric Reichley<br />
RAD Game Tools<br />
Mitch Soule<br />
XGI<br />
Jeryuan Yan<br />
Ágota „Ági“ Vajda<br />
Anita Kiss<br />
Zsolt „Bozso“ Havasi<br />
a dalším…<br />
Riaditeľ vývoja<br />
Dirk Weber<br />
Hlavný producent<br />
Achim Heidelauf<br />
Vedúci lokalizácie<br />
Thomas Kröll<br />
Johannes Bickle<br />
Christoph Weinstein<br />
Riaditeľ dohľadu nad<br />
kvalitou<br />
Peter Oehler<br />
Hlavný vedúci pre<br />
dohľad nad kvalitou<br />
Thomas Heil<br />
Hlavný koordinátor pre<br />
dohľad nad kvalitou<br />
Andre Dordel<br />
Zástupca vedúceho<br />
testovania<br />
Daniel Schömperlen<br />
Testeri dohľadu nad<br />
kvalitou<br />
Alexandr Zeiß<br />
Bernd Heumann<br />
Bogdan Trifan<br />
Christian Schaffer<br />
Christoph Seel<br />
Daniel Pathmaperuma<br />
Eric Schreiber<br />
Hanno Schneider<br />
Michael Fochler<br />
Pascal Renschler<br />
Pedro Pinto<br />
Roland Thimister<br />
Sebastian Merkel<br />
Stefan Pröll<br />
Stefan Schreiber<br />
Thomas Heilbronner<br />
Thorsten Of<br />
Thorsten Zastrow<br />
80
AUTORI<br />
Tihomit Tomanic<br />
Torsten Biller<br />
Werner Aron<br />
Yasmin Mueller<br />
Riaditeľ oddelenia<br />
marketingu a styku<br />
s verejnosťou<br />
Eric Standop<br />
Koordinátor skupiny<br />
Evelyn Reina<br />
Vedúci pre styk<br />
s verejnosťou<br />
Michel Judt<br />
Asistent pre styk<br />
s verejnosťou<br />
Christine Richter<br />
Vedúci marketingu<br />
Randy Dohack<br />
Starší grafický návrhár<br />
A. Adrian Alonso<br />
Grafický návrhár<br />
Monika Gola<br />
Silvija Svetec<br />
Ďalšia Grafika<br />
Oliver Krainhöfner<br />
Vývojári webu<br />
Stefan Schwoebel<br />
Christian Stieber<br />
Dialógy<br />
Joe Reinkemeyer<br />
A David Freeman ze<br />
společnosti The Freeman<br />
Group<br />
Preklad a úprava dialógov<br />
Sonja Bühring<br />
STUDIOPOLIS, INC.<br />
Technik záznamu dialógov<br />
Eric Lewis<br />
Asistent technika záznamu<br />
dialógov<br />
Joe Moeller<br />
Strih dialógov<br />
Eric Lewis<br />
Vedúci výroby<br />
Laura Lopez<br />
Vedúci štúdia<br />
Jamie Simone<br />
Technický konzultant<br />
Richard W. Densmore<br />
Réžia dabing<br />
Dean Orion za<br />
společnosti The Freeman<br />
Group<br />
OSOBY A OBSADENIE<br />
Peter Weller<br />
„Jeffrey S. Willson“<br />
Dave Cowgill<br />
„Hans von Gröbel“<br />
„Sergi De Angelis“<br />
„Brit #1“<br />
„Nemecký hlas vo<br />
vysielačke“<br />
„Nemecký pilot“<br />
„Američan #2“<br />
„Sedliak #2“<br />
„Vladimirov“<br />
Kirk Thornton<br />
„Dario „De Angelis“<br />
„Wolf “<br />
„Brit #2“<br />
„Vyprávač“<br />
„Mustafa“<br />
Steve Blum<br />
„Randolph“<br />
„Juhoslovan #1“<br />
„Ital #1“<br />
„Brit #3“<br />
„Ibrahim“<br />
Steve Bulen<br />
„James Barnes“<br />
„Talian #2“<br />
„Nemec #1“<br />
„Tito“<br />
„Američan #1“<br />
„Bozzi“<br />
„Sedliak #1“<br />
„Nemecký pilot“<br />
„Anglický pilot“<br />
81
AUTORI<br />
TopCD tým<br />
Vedoucí projektu<br />
Robert Major<br />
DTP<br />
Tereza Pravdová<br />
Instalace<br />
Martin Kocourek<br />
82
TECHNICKÁ PODPORA<br />
Technická podpora<br />
Zárukou maximálnej spoľahlivosti hier TopCD je tiež dôkladný betatesting.<br />
Každá hra je pred svojim vydaním testovaná na niekoľkých počítačových<br />
zostavách s rôznymi systémami. Pokiaľ sa Vám bude hra chovať nekorektne<br />
( počítač zamrzne, zlé zobrazovanie textúr, chybové hlášky a pod.), navštívte<br />
prosím naše internetové stránky<br />
www.topcd.<strong>cz</strong> sekcia POMOC,<br />
kde sa nachádzajú návrhy riešenia prípadných problémov. Tieto stránky sú<br />
pravidelne aktualizované a okrem návrhov riešenia prípadných problémov<br />
tu nájdete aktuálne patche, jednotlivé CD kľúče a tiež obsiahlu kapitolu<br />
riešenia najčastejších dotazov. Než sa na oddelení technickej podpory<br />
obrátite, odporúčame najprv navštíviť práve tieto stránky.<br />
Tu uvádzame niekoľko tipov, ktoré predlžujú životnosť počítača a<br />
stabilitu operačného systému:<br />
Správa počítača<br />
1. nepretaktovaný procesor<br />
2. aktualizované verzie ovládačov hardwarového vybavenia (základná doska,<br />
grafická a zvuková karta a pod.)<br />
3. aktualizované verzie operačného systému zo stránok Windows update<br />
4. aktualizované verzie rozhrania DirectX<br />
Behom inštalácie sa uistite že:<br />
5. inštalácia programu prebieha s príslušnými administrátorskými právami<br />
(Windows 2000, XP)<br />
6. máte deaktivovaný antivírový program a vypnuté všetky nepotrebné aplikácie<br />
(MP3 prehrávač, diaľkové ovládanie TV tuneru a pod.)<br />
7. program nespúšťajte na prenosnom počítači/notebooku/laptope; tieto systémy<br />
nie sú primárne určené ku spúšťaniu hier a multimediálnych programov<br />
8. Vaše PC nie je nakazené vírom<br />
83
TECHNICKÁ PODPORA<br />
Pokiaľ sa Vám hru napriek tomu nepodarí správne nainštalovať alebo<br />
spustiť, obráťte sa na naše Oddelenie technickej podpory:<br />
Aby sme Vám mohli poradiť, ako hru správne spustiť a inštalovať, do emailu<br />
nezabudnite pripísať nasledujúce informácie:<br />
1. konfigurácia vášho PC; ide predovšetkým o:<br />
a) procesor b) pamäť c) grafickú kartu<br />
2. operačný systém<br />
3. presný popis toho, ako sa Vám program chová<br />
Pokiaľ nemáte prístup k internetu alebo sa vám nepodarí na stránkach<br />
technickej pomoci prípadný problém vyriešiť, oddelenie technickej podpory<br />
môžete kontaktovať tiež na telefónnom čísle +420 596 762 615 (po – pia<br />
9 – 16). Rovnako ako do emailu si prosím pripravte informácie ohľadne<br />
konfigurácie vášho počítača.<br />
84
Hru v ČR vydáva a distribuuje:<br />
US - ACTION, s.r.o.<br />
Plzeňská 466/359, 724 00 Ostrava 24<br />
Internet: www.topcd.<strong>cz</strong>,<br />
e-mail: help@topcd.<strong>cz</strong><br />
Vyvinul: Stormregion<br />
Codename Panzers Phase Two © 2005 CDV Software Entertainment AG<br />
Codename Panzers Phase Two © 2007 US - ACTION, s.r.o.<br />
CDV a logo CDV sú registrované obchodné známky spoločnosti CDV<br />
Software Entertainment AG. Ostatné logá a obchodné známky sú majetkom<br />
ich právoplatných vlastníkov. Nepovolené kopírovanie, prenajímanie,<br />
požičiavanie, verejné prevádzkovanie a šírenie je bez písomného súhlasu<br />
vydavateľa zakázané.<br />
85