casopis 1-2-2007.indd - Politické vedy

Politické vedy / diskusia
k jeho rolám, predstaviteľom“. 4 Sociológia politiky skúma tento proces v oboch
jeho fázach, ďalej aj socializačné činitele, čiže všetky faktory ovplyvňujúce proces,
výsledky procesu politickej socializácie, prejavujúce sa v politickom myslení,
v postojoch a správaní jednotlivcov.
Systémová teória T. Parsonsa má veľa spoločného so socializáciou
a môžeme ju aplikovať aj v politológii. Z pohľadu systémovej analýzy, najmä
v teórii politiky, nemá jeho prínos konkurenciu. Usiloval sa predovšetkým uviesť
do vzájomných systémových vzťahov mikroperspektívny pohľad na spoločenskú
sociálnu štruktúru. Sociálne konanie človeka u Parsonsa nevystupuje izolovane,
ale vždy len v konštelácii a v spojení so špecifi ckými vzťahmi. Nesmieme
opomenúť G. Meada, ktorý je zakladateľom veľmi významného a značne
rozšíreného variantu konania, ktorý nadväzuje na americkú sociálno-filozofickú
tradíciu, ktorú môžeme smelo aplikovať aj v politológii. Vychádza z otvorene
sledovaného správania človeka, ale svoju analýzu koncentruje na subjektívnu
a intersubjektívnu interpretáciu a význam impulzov, popudov, predmetov a aktivity
iných ľudí. Zavádza termín „interaktívne konanie“, ktoré možno chápať ako
zmysluplné, navzájom sa vzťahujúce na aktivity minimálne dvoch ľudí.
Socializácia je teda celoživotný proces, a ako taká má dve fázy. Dôležitejšia je
pre nás práve sekundárna, lebo primárnu nadobúda človek v rodine a sekundárnu
v spoločnosti. V ľudskom procese politickej socializácie, rozhodujúcu úlohu
zohrávajú socializačné činitele ako sú rodina, rovesnícka skupina (peer group),
škola a neskôr najmä masmédia. Taktiež ju ovplyvňuje aj celková spoločenská
situácia, politický život spoločnosti, typ, vlastnosti a charakter politického systému,
v neposlednom rade aj medzinárodná politická situácia. Za dôležitý poznatok
považujeme aj zistenia v anglo-americkej literatúre, že nemalú úlohu zohráva aj
identifikácia jednotlivca s politickou stranou, resp. s rôznymi formami záujmových
skupín, príp. náboženskou organizáciou. Dôležitým je aj poznatok, že indivíduum
sa môže v procese socializácie včleňovať do legálnych, ale aj nelegálnych
sociálnych skupín. Sekundárna fáza politickej socializácie obsahuje množstvo
špecifík, ktoré ju odlišujú od fázy primárnej. Pôsobia v nej iné socializačné činitele,
taktiež sa odohráva aj v iných situáciách, pričom socializovaní jednotlivci majú už
za sebou primárnu fázu. Na jednej strane sa niektoré získané vedomosti a hodnoty
4
ALMOND, G. - COLEMAN, J.: The Politics of Developing Areas. Princeton University Press, Princeton
1960, s. 45
113