Rétoricko-fi guratívny prejav anglického politického ... - Politické vedy

Politické vedy / diskusia
RÉTORICKO-FIGURATÍVNY PREJAV ANGLICKÉHO
POLITICKÉHO JAZYKA
Drahomíra Ondrová *
Jednoduchý, jasný alebo tiež priamy štýl, tzv. „plain style“, nazývaný tiež ako
„the windowpane theory of language“, je charakteristický v anglosaskom svete ako
teória, ktorá nabáda k jasnému, priamemu, jednoduchému, nekomplikovanému
a všetkým zrozumiteľnému jazykovému prejavu, kde jasný „clear“ a zmysluplný
text plní funkciu „okna“, cez ktoré vnímame a zobrazujeme realitu takú aká je; je
to „okno do reálneho sveta vecí“. C. Miller charakterizuje takýto druh jazykového
prejavu nasledovne: „...the windowpane theory of language is that language should
provide a view out into the real world. If language is clear, then we see reality
accurately, if language is highly decorative or opaque, we see with difficulty“. 1
Štylistická teória „okna do reálneho sveta vecí“ sa často spája s chápaním
pozitivistického pohľadu vo svete vedy, s teóriou, že pravdu možno spoznať len
na základe pozorovania a experimentu.
Ľ. Tito vo svojej štúdii: „Medzinárodná komunikácia ako jazyk politiky“
zaoberá sa otázkami medzinárodnej komunikácie, ktorú chápe ako istú formu
politickej komunikácie, zahrnujúcu v sebe bilaterálnu, multilaterálnu a globálnu
komunikáciu, ktorá sa uskutočňuje jednak medzi vládami, ale aj medzi vládami
a inými inštitúciami a organizáciami, ktoré sú priradené k štátu. 2
Za progenitóra teórie a hnutia za uprednostňovanie a využívanie jednoduchého
jazykového štýlu považujú mnohí súčasní teoretici F. Bacona. Hoci F. Bacon
považoval rétoriku za jednu z najmocnejších prejavov ľudského umu a umenia,
ostro kritizoval nasledovníkov Cicera, ktorí podľa neho viac uprednostňujú
slová pred samotnou podstatou vecí. Podľa Bacona, Cicero oddeľuje logiku od
•
Doc. PhDr. Drahomíra Ondrová, CSc. pôsobí na Katedre cudzích jazykov a medzinárodnej
komunikácie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej
Bystrici.
1 MILLER, C.A.: Humanistic Rationale for Technical Writing. North Carolina 1979, s.611-612, pozn.
opaque - nepriehľadný, nezrozumiteľný
2
TITO, Ľ.: Medzinárodná komunikácia ako jazyk politiky. In: Masmediálna komunikácia
v interdisciplinárnom výskume. Trnava 2006
103

Politické vedy / diskusia
rétoriky, čoho dôsledkom je fakt, že „rétorika sa stáva prázdnym a čisto verbálnym
umením.“
Baconovu snahu o jednoduchý a jasný štylistický prejav vo svete vedy
a spoločenských vied prijala a podporila už v 17. storočí aj Britská akadémia
vied. Nasledovníkov F. Bacona fascinovala myšlienka vytvoriť jazyk vedy
a spoločenských vied, ktorý by zobrazoval svet prírody a vedy tak priamo a exaktne
ako svet matematiky odráža vesmírne veci v matematických znakoch.
V jazyku politiky k jednoduchosti, jasnosti a zrozumiteľnosti jazykového
prejavu a štýlu nabáda už v r. 1946 G. Orwell vo svojej eseji „ Politika a anglický
jazyk“. Orwell varuje pred zneužívaním a deformovaním jazyka politiky. Orwellova
kritická analýza „deformovania a zneužívania jazyka“ je podľa zástancov „plain
style“ (jasného jazykového štýlu) aplikovateľná na všetky jazykové prejavy
spoločenských vied s výnimkou používania špecifi ckých odborných termínov.
V jazyku politiky, podľa tejto teórie, by sa mali politici obracať na poslucháčov
a celú občiansku verejnosť priamym, jasným a vecným jazykom, bez akýchkoľvek
eufemizmov, vágnych a kamuflážnych prenesených významov, ktoré slúžia len na
zakrytie a prekrytie vlastných chýb a nedostatkov, predstavujú únik pred vlastnou
zodpovednosťou a verejnou mienkou.
„Znásilňovanie anglického jazyka“ politickými lídrami pomocou rétorického
klišé, mŕtvych a nič nehovoriacich metafor, za asistencie bezduchej predstavivosti
s cieľom vedome klamať a dezorientovať, vedie v konečnom dôsledku k celkovému
úpadku jazykovej kultúry a nezrozumiteľnosti jazykového prejavu. Orwell nabáda
vo svojej eseji ku „...greater clarity and complete honesty in our language and
maintains that there should be absolutely no intention to deceive the reader.“ 3
Lanham z Washingtonskej univerzity vyjadruje svoj názor v duchu kritiky
používania nezrozumiteľných symbolov a jazykových fi gúr. Považuje ich za
zavádzajúce a pre poslucháča a čitateľa za zmätočné. 4 Odvolávajúc sa na
anglického filozofa T. Hobbesa, ktorý prirovnával metafory k výrazom nič
neznamenajúcim a slovám pýtickým a nejednoznačným „senseless and ambiguous
words“, Lanham presadzuje viac ako používanie figuratívno – ornamentálnych
štylistických prvkov v odbornom a politickom jazyku taký jazykový štýl, ktorý
3
ORWELL, G.: Politics and the English Language. New York 1986, s. 333-334
4
POLLIO, H. R., SMITH, M. K., POLLIO M.R.:: Figurative Language and Cognitive Psychology. 1990,
s. 144
104

Politické vedy / diskusia
evokuje očakávané reakcie u poslucháčov „...evokes an expected response in
the listener rather than fi gurative language...“ 5
Svoju podporu jednoduchému a zrozumiteľnému jazykovému štýlu vyjadril aj
bývalý americký prezident B. Clinton v memorande s názvom „Plain Language
Action Network“, vydanom 1. júna v r. 1998. V memorande zaviazal všetky vládne
úrady a agentúry k použitiu jasného a zrozumiteľného jazyka v komunikácii
s verejnosťou; „...make the Government more responsive, accessible, and
understable in its communications with the public...“ 6 , zároveň nariadil používať
vo všetkých vládnych dokumentoch výrazy bežné, slová každodenného života,
s výnimkou nevyhnutných technických termínov.
Podobného znenia je aj štylistická príručka „The BBC News Styleguide“ od
J. Allena, vydaná redakciou rádia BBC. Riadi sa heslom „Keep it plain and Keep
it simple“. (Drž sa jednoduchosti a jasnosti). Obsahuje odporúčania, ktoré je
potrebné, ba priam nevyhnutné dodržiavať v hovorenej i písomnej komunikácii.
Sú to odporúčania, ktoré majú byť akýmsi majákom; „beacon of Standard English
Language“ - správnej a štandardnej podoby anglického jazyka. BBC počúvajú na
celom svete a práve preto je dôležité, aby sprostredkovávala „correct English“
správnu podobu anglického jazyka. „...It is our job to communicate clearly and
effectively, to be understood without diffi culty, and to offer viewers and listeners
an intelligent use of language which thay can enjoy. Good writing is not a luxury,
it is an obligation...“ 7
Štylistika politického jazyka
Heslom jasného a jednoduchého jazykového štýlu sú slová, ktoré sú podľa
strážcov anglického štandardného jazyka kľúčom k dobrému písomnému
a ústnemu prejavu; je to schopnosť vyjadriť jednoduché myšlienky jednoducho
a jasne. Cieľom efektívnej komunikácie má byť vyjadrovanie plynulé a zrozumiteľné
pre poslucháča – prijímateľa jazykového prejavu.
Pre štandardnú a zrozumiteľnú angličtinu doporučujú autori štylistickej
príručky BBC, podobne ako G. Orwell, P. Moore a teoretik J. Hagge používanie
5
Ibid, s. 144-145
6
CLINTON, W. J.: A Presidential Memorandum. Washington 1998, par. I.
7
ALLEN, J.: The BBC News Styleguide, London 2003, s.7
105

Politické vedy / diskusia
inštrumentálnej formy jazykového prejavu zameraného na praktický profesijný
jazyk a na jasný a zrozumiteľný jazykový štýl.
Odporúčajú vyhýbať sa používaniu vedľajších viet, ktoré podľa nich vytvárajú
bariéry v porozumení kontextu. Viac sa koncentrovať na používanie činného
rodu namiesto pasíva. Činný rod, podľa teoretikov čistej štandardnej angličtiny,
dodáva jazykovému prejavu život a vitalitu, v politickom prejave navodzuje priamu
účasť a zaangažovanosť politika ako aj jeho schopnosť brať na seba priamu
zodpovednosť. Jeho použitie v anglickom jazyku, na rozdiel od pasívnych tvarov,
dodáva vetám použitým v kontexte väčšiu emocionalitu a dynamiku, ale aj väčšiu
adresnosť a údernosť.
Pasívne tvary v politických prejavoch naopak zastierajú osobnú zodpovednosť,
dodávajú obsahu nádych vágnosti a neurčitosti, ako aj presúvanie zodpovednosti
za prípadné osobné zlyhania a neúspech na neurčité osoby, alebo na celý
kolektív. Namiesto „my sme urobili chyby“ (we made mistakes) sa v politickom
prejave objavuje pasívna zastierajúca konštrukcia „chyby sa urobili“ (mistakes
were made).
Bežné sú v politických prejavoch pasívne konštrukcie typu:
− in the circumstances it was considered
− it will be recognised that
− it was felt necessary that
Používanie pasívnych väzieb „...takes the life out of the action and distances
it from any identifi able source...“ 8
Prikláňajú sa tiež za obmedzené používanie najrozličnejších skratiek
a akronymov v texte. Je vždy lepšie a vhodnejšie najprv pomenovať plným názvom
určitú organizáciu a až potom uvádzať jej skrátenú podobu.
Správny štandardný jazykový prejav by nemal byť zaplavený cudzími slovami,
frázovitými slovesami, číslami a latinizmami. Mnohé cudzie ekvivalenty často
zbytočne nahrádzajú pôvodné domáce slová anglosaského pôvodu v politickom
jazyku anglo-amerických lídrov, napr.
− utilize namiesto use
− fi ll in namiesto complete
− faced up to namiesto face
8
ALLEN, J.: The BBC Styleguide, London 2007, s.18
106

Politické vedy / diskusia
Časté je aj neadekvátne používanie osobných zámen. Ak sa v politických
rozhodnutiach nevyskytujú žiadne problémy, politici siahajú po prvej osobe
jednotného čísla, napr. „I decided on their course of action“. (Ja sám som rozhodol
o tomto postupe). Ak sa však vyskytnú nejaké problémy, siahajú po pasívnych
konštrukciách a neosobnej a neurčitej tretej osobe jednotného čísla, napr. „It was
thought to be the right thing to do at the time“ (V tom čase sa predpokladalo, že
tento postup je správny).
V snahe zachovať a obrániť čistotu „Britishness“ (britskosti) je podľa rádia
BBC a určitej skupiny britských jazykovedcov potrebné obmedziť používanie
amerikanizmov v textoch a prejavoch významných osobností.
Za neopodstatnené sa považuje pridávanie predložiek k slovesám, tendencia
typická pre súčasnú americkú angličtinu, napr. deliver on, check out, free up,
consult with, win out, check up on; podobne aj používanie nominálnych fráz
a spojení namiesto pôvodných anglosaských slovies.
S týmito názormi nie je možné v plnej miere súhlasiť, nakoľko nominálna
tendencia súčasného anglického jazyka, používanie frázovitých slovies
a posilňovanie mena ako takého a zároveň oslabovanie slovesa, ako aj prechod
z jedného slovného druhu do druhého sú výsledkom postupného a neustáleho
vývoja angličtiny od syntetického vyjadrovania k vyjadrovaniu analytickému, od
značne chudobných výrazových foriem, ktoré sú funkčne preťažené, k väčšiemu
bohatstvu foriem funkčne diferencovaných.
Staršia generácia teoretikov anglickej syntaxe bola presvedčená, že tento
proces nastal pod vplyvom normanskej francúzštiny v 11. st., avšak novšie
syntaktické výskumy zdôrazňujú, že zárodky tohto vývoja sa nachádzajú ešte
skôr a to už v raných obdobiach anglického jazyka, kedy o vplyve normanských
prvkov nemožno hovoriť.
Je zjavné, že vývoj od syntézy k analýze a všetko čo s tým súvisí, bol a je
motivovaný živým organizmom samotného jazykového systému a jeho potrebami,
dá sa predpokladať, že i bez vplyvu francúzštiny by sa bol tento vývoj uberal tým
istým smerom, môžeme pripustiť tú skutočnosť, že pod vplyvom normanskofrancúzskym
sa tieto vývojové tendencie urýchlili a naplno rozvinuli. 9
9
K tejto problematike pozri VACHEK, J.: „Historický vývoj angličtiny“, FF Brno 1978; „Linguistic
characterology of Modern English“; UK Bratislava 1975
107

Politické vedy / diskusia
Súčasné jazykové trendy nie sú teda ničím novým a nevznikajú ani pod
vplyvom americkej angličtiny, americká angličtina môže len tieto vnútorné vývinové
smerovania anglického jazyka ešte viac umocňovať a urýchľovať.
Vplyv americkej angličtiny je najviac evidentný a najmarkantnejší v slovnej
zásobe a je do istej miery aj nežiadúci, pokiaľ existuje domáce názvoslovie pre
určité veci a javy.
Voči teórii „plain style“, alebo „window pane theory of writing“ zaznievajú aj
kritické hlasy teoretikov, výskumníkov a lingvistov. C. Miller ju nazýva chybnou
a nesprávnou, F. Reynolds ochudobňujúcou o mnohé nové rétoricko-štylistické
prvky, podobného názoru je aj R. Rutter. E. A. Thrush vo svojej štúdii „A Study
of Plain English Vocabulary and International Audiences“ prichádza k záveru,
že jednoduchý a čistý jazykový prejav nie je vždy taký jasný a zrozumiteľný pre
všetkých prijímateľov informácií, ktoré sa sprostredkovávajú britskými médiami,
je to predovšetkým široká medzinárodná obec, ktorá tvorí dnes už väčšinu
v porovnaní s rodnými Angličanmi a ktorá používa anglický jazyk ako prvý cudzí
jazyk, teda ako druhý v poradí po rodnom jazyku. Pre nich, v profesijnom, ako aj
politickom jazyku sú zrozumiteľnejšie cudzie slová medzinárodného charakteru,
nevynímajúc slová latinsko-gréckeho pôvodu a latinizmy, v porovnaní s domácou
slovnou zásobou anglosaského pôvodu a väzbami, ktoré sú prepojené na
britskú realitu. Je to jedna z mnohých štúdii, ktorá potvrdila, že je veľa aspektov
„Plain English Style“, ktoré sú len ťažko aplikovateľné pre cudzincov hovoriacich
anglickým jazykom. V tejto súvislosti niektorí lingvisti hovoria o novom formujúcom
sa variante anglického jazyka, je to typ európskej podoby angličtiny, ktorá má
do určitej miery charakter profesijného jazyka, vrátane skratkových termínov. Je
poznačená určitou jednotou vonkajších faktorov, zblížením národných abreviácií
v oblasti vedy, techniky a politiky, ktoré v konečnom dôsledku vplývajú na anglický
štandardný jazyk.
Štýlotvorné tendencie v prejavoch súčasných anglo-amerických politických
lídrov
Anglický jazyk dnes vyvíja silný vplyv na ostatné európske jazyky a to
v najrozličnejších oblastiach, počnúc od vedy, techniky, masmédií, bežný
každodenný život, až po oblasť politiky a novodobej ideológie.
108

Politické vedy / diskusia
Nová terminológia ľudských práv, oslobodenie národov spod tyranských
režimov, vývoz demokracie vytvárajú nový scenár novodobej zahraničnej politiky
B. Clintona, T. Blaira, G. Busha. 10 Je to scenár novodobých humanitárnych
intervencií a ich autorom boli práve bývalý americký prezident B.
Clinton a bývalý britský premiér T. Blair. Blair je morálnym tvorcom „etickej
podoby zahraničnej politiky“, kde „dobré vojny sú vedené proti zlým štátom a zlým
ľuďom“.
Dnes nebojujeme za získanie nových území alebo získanie väčšieho vplyvu vo
svete, bojujeme za hodnoty, za to, čo je správne: „We are fighting for values“. 11
Zápas o Kosovo je boj dobra a zla, boj medzi civilizáciou a barbarstvom; „....
a battle between good and evil; between civilisation and barbarity ...“ 12 , boj medzi
tyraniou a demokraciou.
Bushovo chápanie zahraničnej politiky sa nesie v podobnom Blairovom
morálnom chápaní, ktoré vyúsťuje až do naivne pseudo- religiózneho pohľadu na
celosvetové dianie. Takéto čierno-biele chápanie zahranično-politického diania sa
v plnej miere odráža v jeho politickom jazyku napr. „tí, čo sú s nami a tí, čo sú proti
nám (with us or against us). Autor knihy „ Prezident Dobra a Zla“ (The President
of Good and Evil) P. Singer uvádza presný počet najčastejšie spomínaných
výrazov v jeho prejavoch, medzi ne patrí slovo „zlo“ a jeho kombinácie (nachádza
sa v rozličných podobách v 319 prejavoch G. Busha); – evil; evil deeds, evil
people, evil force a pod.
S pojmom „zlo“ pracujú často aj Clinton a Blair. Podľa nich je najhorším zlom
a najväčšou hrozbou v zahranično-politickom dianí nezasahovanie.
„...Whatever the dangers of the action we take, the dangers of inaction are
far, far greater.“ 13
Zároveň možno povedať, že u všetkých troch významných politických
lídroch svetového diania, Clintona, Blaira i Busha dominujú pojmy glorifikovania
morálneho charakteru vojny a hodnoty Západného sveta. Sú pripravení ich
schvaľovať a brániť a za ne aj bojovať, Blair ako stredoveký rytier v brnení,
Bush ako odvážny texaský kovboj. Ich politické myslenie a verbálna rétorika
10
Upholding human rights, liberating people from tyrranical regimes, delivering democracy
11
BLAIR, T.: Prejav „Speech by the Prime Minister on foreign affairs“, London: 15 december 1998
12
BUSH, G.: Prejav „On terrorism“ .Washington 2002
13
BLAIR, T. 1. prejav „Clash about civilisations“ prednesený 21. marca 2006
2. prejav „Global alliance for global values“ prednesený 27. marca 2006
109

Politické vedy / diskusia
sú si podobné až na malé odchýlky, uprednostňujú v medzinárodných vzťahoch
moralizmus pred realpolitikou, v ich prejavoch znejú slová s významom, čo je
správne, vhodné a morálne a tomu podriaďujú aj ich politický jazyk.
V politických prejavoch britských lídrov možno identifikovať dve základné
štýlotvorné tendencie;
1. pro-aktívny dynamický naratívny štýl koncentrovaný na prezentáciu
a dosiahnutie vlastných stanovených cieľov
2. defenzívny naratívny štýl zameraný na obhajobu a uchovanie daného
status quo.
V politických prejavoch obidvoch naratívnych štýlotvorných rovín sa realizuje
jednak „ipsocentrická štýlotvorná línia“, ktorá sleduje napĺňanie osobných
cieľov politika ako aj „allocentrická štýlotvorná línia“, zameraná na obhajobu
a presadzovanie spoločenských cieľov určitej komunity.
Politickí kandidáti, ktorí vo svojich prejavoch uplatňujú viacej allocentrické
štýlotvorné prvky pôsobia vo všeobecnosti presvedčivejšie, oveľa vierohodnejšie,
pravdivejšie, dokonca vyvolávajú dojem otvorenosti a čestnosti, zatiaľ čo vystúpenia
proaktívnych politikov sú vnímané ako účinnejšie a efektívnejšie, no menej čestné
a pravdivejšie, napriek tomu im to vytvára priestor víťaziť vo voľbách.
Záver:
Na záver možno povedať, že politický jazyk súčasných prominentných angloamerických
lídrov je starostlivo premyslenou kalkuláciou vypočítanou na efekt
a ovplyvnenie verejnej mienky. Je značne klamlivý, napriek dojmu akým pôsobí.
Za „komunikačným obalom“ slušnosti, otvorenosti, so zdanlivou ponukou na
spoluprácu a účasť občana „participation of the people and partnership for action“,
sa ukrýva autoritatívny a presvedčivo vnucujúci sa jazyk „persuasive language“
alebo „the language of conviction“, ktorý obhajuje tvrdé zásahy a nepopulárne
opatrenia, jazyk, ktorý sa snaží presvedčiť občana a verejnosť, že zmeny,
ktoré „noví lídri“ presadzujú sú súčasťou celosvetových zmien a nevyhnutného
vývojového procesu. Ich prejavy sú poznačené značným stupňom zjednodušenia
a často krát vyvolávajú atmosféru strachu a fatálnosti.
V porovnaní s prejavmi W. Churchilla, ktorých účelom bolo motivovať,
nadchnúť, mobilizovať a povzbudiť k činnosti, ich prejavy majú skôr za cieľ
informovať a vyvolať súhlas s ich rozhodnutiami a postupmi.
110

Politické vedy / diskusia
Na rozdiel od polemického jazykového štýlu M. Thatcherovej provokujúceho
k dialógu, je ich jazykový diškurz tvrdo autoritatívny vyvolávajúci dojem neomylnosti
a správnosti, a práve tým aj nepripúšťajúci žiaden dialóg a žiadnu diskusiu.
Literatúra
ALLEN, J.: The BBC News Styleguide. London, 12 december 2003 http://www.
bbctraining.com
BLAIR, T.: Prejavy Tonyho Blaira prednesené počas jeho funkčného obdobia
BUSH, G.: „The Global War on Terrorism“, In: American Foreign Policy by Daniel
S. Papper a kol. New York : Longman 2005 s. 471-474 ISBN 0-321-07902-7
CLINTON, W.J.: Presidential Memorandum on Plain Language. Washington, 1.
júna 1998
LASKY, M.: The Language of Journalism. London 2000, s. 467.ISBN
0-7658-0001-2
MILLER,C.R.: „A Humanistic Rationale for Technical Writing“, In: College English
40, No.6, North Carolina State University, február 1979, s. 610-17
ORWELL, G.: Politics and the English Language. In: Language Power by Dorothy
U. Seyler and Carol J. Boltz, New York 1986, s.324-335. ISBN 0-394-34139-2
POLLIO, H. R., SMITH, M. K., POLLIO M.R.: „Figurative Language and Cognitive
Psychology“, In: Language and Cognitive Processes, vol.5, No.2, 1990, s.144-
67
TITO, Ľ.: Medzinárodná komunikácia ako jazyk politiky. In: Masmediálna
komunikácia v interdisciplinárnom výskume, Trnava 2006
111