Rétoricko-fi guratívny prejav anglického politického ... - Politické vedy

Politické vedy / diskusia
sú si podobné až na malé odchýlky, uprednostňujú v medzinárodných vzťahoch
moralizmus pred realpolitikou, v ich prejavoch znejú slová s významom, čo je
správne, vhodné a morálne a tomu podriaďujú aj ich politický jazyk.
V politických prejavoch britských lídrov možno identifikovať dve základné
štýlotvorné tendencie;
1. pro-aktívny dynamický naratívny štýl koncentrovaný na prezentáciu
a dosiahnutie vlastných stanovených cieľov
2. defenzívny naratívny štýl zameraný na obhajobu a uchovanie daného
status quo.
V politických prejavoch obidvoch naratívnych štýlotvorných rovín sa realizuje
jednak „ipsocentrická štýlotvorná línia“, ktorá sleduje napĺňanie osobných
cieľov politika ako aj „allocentrická štýlotvorná línia“, zameraná na obhajobu
a presadzovanie spoločenských cieľov určitej komunity.
Politickí kandidáti, ktorí vo svojich prejavoch uplatňujú viacej allocentrické
štýlotvorné prvky pôsobia vo všeobecnosti presvedčivejšie, oveľa vierohodnejšie,
pravdivejšie, dokonca vyvolávajú dojem otvorenosti a čestnosti, zatiaľ čo vystúpenia
proaktívnych politikov sú vnímané ako účinnejšie a efektívnejšie, no menej čestné
a pravdivejšie, napriek tomu im to vytvára priestor víťaziť vo voľbách.
Záver:
Na záver možno povedať, že politický jazyk súčasných prominentných angloamerických
lídrov je starostlivo premyslenou kalkuláciou vypočítanou na efekt
a ovplyvnenie verejnej mienky. Je značne klamlivý, napriek dojmu akým pôsobí.
Za „komunikačným obalom“ slušnosti, otvorenosti, so zdanlivou ponukou na
spoluprácu a účasť občana „participation of the people and partnership for action“,
sa ukrýva autoritatívny a presvedčivo vnucujúci sa jazyk „persuasive language“
alebo „the language of conviction“, ktorý obhajuje tvrdé zásahy a nepopulárne
opatrenia, jazyk, ktorý sa snaží presvedčiť občana a verejnosť, že zmeny,
ktoré „noví lídri“ presadzujú sú súčasťou celosvetových zmien a nevyhnutného
vývojového procesu. Ich prejavy sú poznačené značným stupňom zjednodušenia
a často krát vyvolávajú atmosféru strachu a fatálnosti.
V porovnaní s prejavmi W. Churchilla, ktorých účelom bolo motivovať,
nadchnúť, mobilizovať a povzbudiť k činnosti, ich prejavy majú skôr za cieľ
informovať a vyvolať súhlas s ich rozhodnutiami a postupmi.
110