casopis 1-2-2007.indd - Politické vedy

Politické vedy / diskusia
predmetom pozornosti. Autori teórie politickej podpory vychádzali z hypotézy,
že zmienený „stres politického systému“, ktorý môže v určitých prípadoch
vyústiť do krízy, môže byť zmenšený, keď občania prijmú pravidlá hry bez
odporu a dobrovoľne. Nasledovala téza, že hodnoty získané v detstve určujú
politické správanie a jednanie dospelého občana. A nielen to. Základné hodnoty,
získané v detstve sa podľa týchto autorov ťažšie vytláčajú ako hodnoty, získané
v dospelom veku. Pritom je v čase krízy očividné, že občan, ale aj politik, sa
vracajú k základným predstavám.
Behavioralizmus síce stál pri kolíske definovania tejto oblasti výskumu, nikdy
ale nemal monopol na interpretáciu politickej socializácie. Psychoanalytický
prístup nebol nikdy vytlačený a navyše pojednával o socializácii ešte v dobách,
keď nemala vlastné terminologické označenie. Psychoanalýza postupovala
v duchu hlavného prúdu euro- či atlanticko-centristickej psychológie, ktorému
snáď nepodľahol len Jung – výskum v tomto smere vždy venoval veľkú pozornosť
otázkam, ako sa pred dosiahnutím dospelosti vytvárali stranícke identifikácie,
rasové predsudky či rebelantstvo a podobne. Tak napríklad podľa Lasswella,
prenos a racionalizácia osobných motívov v politike závisia na „vzoroch, ktoré sú
ponúknuté osobným prostredím jednotlivca v kritickej fáze rastu“. 7
Medzi základné činitele politickej socializácie zaraďujeme hlavne rodinu,
školu, konkrétnu generáciu, a nesmieme opomenúť ani masmédiá. Rodinu
a školu považujeme za základné, ale v tejto práci im nebudeme venovať väčšiu
pozornosť. Stručne sa zameriame hlavne na posledný faktor, a to na masmédiá.
Informačné prostriedky rôznych typov vždy zohrávali a i naďalej budú zohrávať
dôležitú funkciu v spoločnosti. Musíme však potvrdiť, že pri socializácii človeka
majú nenahraditeľnú úlohu. V súčasnosti rozlišujeme hlavne medzi papierovými
a elektronickými, ktoré získavajú stále dominantnejší vplyv. Sú základným
predpokladom nielen samotnej socializácie, ale aj pre fungovanie demokratického
politického systému. „Vlastným moralistickým prístupom môžu masmediálne
prostriedky pôsobiť ako vplyvný strážca etických a právnych noriem“. 8 Veľmi veľké
množstvo výskumov v politickej vede hlavne v 60-tych rokoch 20. storočia však
nepotvrdilo fakt: že masmédia sú dominantným faktorom pri formovaní osobných
7
LASSWELL, H. D.: Psychopathology and Politics. The University of Chicago Press, Chicago and
London 1960
8
KREJČÍ, O.: Politická psychologie. Ekopress, Praha 2004, s. 123
115