Rozhovor Ivana Gálfyho pre Jamesák z roku 2009 V horách sa ...
Rozhovor Ivana Gálfyho pre Jamesák z roku 2009 V horách sa ...
Rozhovor Ivana Gálfyho pre Jamesák z roku 2009 V horách sa ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Poliaci nám výrazne pomohli pri organizovaní prvej expedície do Hindúkušu. Od inžiniera Chwascinského,<br />
ktorý tri roky pracoval v Afganistane a ktorý viedol v <strong>roku</strong> 1962 poskú expedíciu do Hindukúšu, <strong>sa</strong> mi<br />
podarilo získa posko-afgánsky slovník s asi tisíc slovami. Sám ho zostavil. Pred expedíciou do Hindukúša<br />
som za pomoci Arna Puškáša a kolegov z poskej záchrannej služby <strong>pre</strong>ložil slovník do sloveniny. Preklad<br />
som napí<strong>sa</strong>l do stroja na blanu, dali sme to cyklostylova a každý úastník expedície dostal jeden kus.<br />
Vyrobili sme ich šestnás. Nebolo to ako dnes – napí<strong>sa</strong> slovíka do poítaa.<br />
Hoc aj v základnom tábore.<br />
Doba <strong>sa</strong> zmenila. Ke som v <strong>roku</strong> 1981 telefonoval z Káthmandú cez <strong>sa</strong>telit s manželkou, sotva som poul<br />
každé piate slovo. Poas posledných olympijských hier som volal kamarátovi do Prahy a on mi to zdvihol v<br />
Pekingu. Vraví mi, nech zavolám o týžde, bude v Prahe. Hovorím si: „Pane bože, dovolal som <strong>sa</strong> kamarátovi<br />
do íny.“ Dnes môže lovek zapnú poíta v základnom tábore a spoji <strong>sa</strong> s domovom. My sme považovali<br />
za veký úspech, ke nám poas druhej expedície na Makalu v <strong>roku</strong> 1976 eskoslovenský expert, ktorý<br />
zhodou okolností pracoval v Nepále, požial jednu z vysielaiek, ktorými mal spojené svoje nepálske<br />
pracoviská. Bola to vtedy veká debna, ale ke <strong>sa</strong> v základnom tábore ozvalo Makalu volá Káthmandú,<br />
všetky vysielaky stíchli. My sme <strong>sa</strong> s ním mohli spoji... to bolo nieo. Ak sme potrebovali posla správy<br />
domov, vždy išlo spojenie cez neho.<br />
A pošta?<br />
Pošta šla cez agentúru Tiger Tops. Anglianka slena Hawley nám dala vrecká na poštu. My sme jej za to<br />
poskytovali všetky informácie o postupe expedície, ktoré ona uverejovala v novinách po celom svete.<br />
Poštový bežec nosil vrecká na poštu na posledné možné letisko. Cesta na letisko mu zo základného tábora<br />
trvala týžde. Prišiel s poštou, v základnom tábore si oddýchol tri štyri dni, napí<strong>sa</strong>li sme listy a o dva týždne<br />
<strong>sa</strong> vrátil.<br />
Zmenila <strong>sa</strong> nielen technika, ale aj myslenie udí. Ako <strong>sa</strong> dnes pozeráte na súasné slovenské<br />
himalájske horolezectvo?<br />
Zmenilo <strong>sa</strong> vea. Na Nanga Parbat sme liezli v obleení, v ktorom by dnes udia neliezli ani v Tatrách. Od<br />
našej éry <strong>sa</strong> zmenil štýl aj filozofia. Schvaujem, ke <strong>sa</strong> chlapci rozhodnú spravi prvovýstup, ktorým budú<br />
pí<strong>sa</strong> históriu horolezectva a posúva výkonnos. Nemusí to by ani osmetisícovka. Ale v súasnosti je len<br />
málo expedícií, ktoré robia nieo nové. To, že niekto ide na Broad Peak, Cho Oju, Šišu Pangmu i Everest, už<br />
dnes nie je zaujímavé. Azda len <strong>pre</strong> jeho okolie. Už je jedno, i tam bude pästý alebo tisíci. Ako vedúci<br />
výprav som takisto vyberal ciele, ktoré by <strong>sa</strong> zapí<strong>sa</strong>li do histórie jednotlivých hôr. V Hindukúši sme napríklad<br />
ako druhí vystúpili novou cestou na z vrchol Tiri Miru vysokého 7487 metrov. Pri výstupe na Nanga Parbat<br />
sme si zvolili klasickú cestu zo severu z Rakiotského údolia. Boli sme vôbec druhá expedícia, ktorá ou<br />
vystúpila a neviem, i to niekto dodnes zopakoval. No a výstup na Makalu bol technicky nároný. Išlo vlastne<br />
o výstup na dve osemtisícovky: prvovýstup stenou na juhovýchodný vrchol Makalu vysoký 8010 metrov a<br />
hrebeom na hlavný 8463-metrový vrchol, ktorý ako prví zliezli v <strong>roku</strong> 1955 Francúzi. Pri našom prvom<br />
pokuse o výstup na vrchol v <strong>roku</strong> 1973 došlo k pádu jedného z lenov vrcholového družstva Honza<br />
Kounického. Poas asi osemdesiatmetrového pádu <strong>sa</strong> ažko zranil a zraneniam podahol v piatom tábore vo<br />
výške 7850 metrov. Znies ho z tejto výšky v ažkom skalnom teréne bolo nemožné.<br />
Druhá expedícia na Makalu o tri roky neskôr si vyžiadala alší život.<br />
Na druhej expedície vyšli na vrchol Milan Kriššák, Karel Schubert a Jorge Camprubi. Ten <strong>sa</strong> zúastnil nášho<br />
vrcholového útoku po dohode s vedúcim španielskej expedície. Karel Schubert zahynul na zostupe na<br />
hrebeni vo výške 8300 metrov.<br />
Nasledovali expedície na Kanendžongu, Jannu, Lhoce Šar a Everest. Obe úspešné a našastie<br />
už nijaká obe.<br />
Výstup na Kanendžongu si takisto cením. Po Japoncoch sme boli druhí, kto vo viac ako trojkilometrovej<br />
stene spravili prvovýstup. Vemi nároná bola dovtedy panenská trojkilometrová južná stena Lhoce Šar – na<br />
výstupe pracovalo osemnáslenov expedície. Na vrchol vystúpili v <strong>roku</strong> 1984 Zolo Demján s Petrom<br />
Božíkom, Jarýk Stejskal a Jozef Rakoncaj. Nedávno spravili Rusi novú cestu na K2. Poul som smia <strong>sa</strong><br />
horolezcov, že tam boli dva mesiace. Ale urobili nieo, o len tak rýchlo niekto nezopakuje a bude to navždy<br />
v histórii K2 zapí<strong>sa</strong>né. V tomto smere <strong>sa</strong> mi páia aj Poliaci.<br />
Keby ste si mali dnes vybra, kam a s kým by ste šli liez?<br />
Z mladých chlapcov by som musel skúma. Asi by som šiel do Karakoramu na K2. Kedysi sme nemohli liez<br />
na karakoramský Hidden Peak, <strong>pre</strong>tože táto oblas bola uzavretá. O devätnás rokov vystúpil s Ivanom
Change language