Rozhovor Ivana Gálfyho pre Jamesák z roku 2009 V horách sa ...

Urbanoviom na Hidden Peak môj syn Robo. Kopec zlyžovali z výšky 7600 metrov. Mrzí ma, že som v tejto
oblasti nebol.
Ktorého Slováka by ste oznaili za horolezca storoia?
Ke som poul pri vyhlasovaní výsledkov ankety Horolezec storoia meno, prestal som dýcha. „Pavúk“
Pavol Pochylý bol síce vynikajúcim lezcom, ale s komplikovanou povahou a minulosou. Ja by som hlasoval
urite za Jozefa Psotku, ktorému by som udelil cenu za celoživotné dielo – za vynikajúci prístup k horám a
jeho tvrdú prácu v nich. A rovnako by som hlasoval aj za Zola Demjána a jeho výstupy v jednom roku na
Lhoce Šar a Everest a vynikajúci výstup v roku 1988 stenou na Dhaulágirí, aký v Himalájach doteraz nebol
zopakovaný. Bol to skutone obdivuhodný výkon Zola a dvoch Kazachov v ažkej stene.
Mená a dátumy si pamätáte vemi podrobne. Spomeniete si aj na nejaký veselý zážitok?
Júj, veselý zážitok… Stále bola zábava. Mal som vždy šastie na dobrú partiu. udí si bolo treba vybra. Ke
sme šli na Lhoce, záležalo mi, aby s nami bol na expedícii Jožo Psotka. Stmeoval partiu, nikdy nepokazil
žiadnu zábavu a v horách bol drá. Bol vemi iniciatívny. Lenže sa rozhodol ís na Everest, z ktorého sa už
nevrátil. alší fantastický chlap bol Milan Kriššák a ech Mirek Šmíd.
Dnes sú všetci mtvi, Milan Kriššák zahynul pri páde vrtuníka pri záchrannej akcii v Tatrách.
Bolo to v roku 1979. V piatok sme sa vrátili z expedície na Jannu. Milan prvýkrát videl svoju dcéru, ktorá sa
mu poas expedície narodila. V pondelok letel na záchrannú akciu. Vrtuník havaroval a vtedy pod jeho
troskami zahynulo pä mojich kamarátov. Beni Jamnický, Pao Húska, Martin Hudák a Štefan Eštoko. Milan
nebol mtvy hne na mieste. Po troch doch som sa s ním v popradskej nemocnici dokonca normálne
rozprával. O týžde zomrel. Zabil ho horiaci kerasín, ktorého sa pri nehode nadýchal. Haváriu prežili dvaja.
Pilot Ne sa opä vrátil k lietaniu a „tatko“ Janiga, ktorý sa tiež zúastnil v roku 1979 expedície na Jannu,
dodnes chodí po Tatrách.
Aké je to, kelovek vidí okolo seba toko smrti?
Na smr kamarátov sa nedá zvyknú. Ani naše expedície na Makalu, poas ktorej mi zahynuli dvaja
kamaráti, nepovažujem za úspech. Podarilo sa vyliez na vrchol, ke však zahynie lovek, je to svojím
spôsobom prehra. asto som rozmýšal, o tí udia spravili zle, preo vôbec k nehode došlo. Videl som pada
horolezcov štyristo metrov a prežili a ako záchranár som znášal chlapa, ktorý sa pošmykol na troch metroch
adu. Trala z neho jediná skala, o ktorú si udrel hlavu a zomrel. Práve preto verím na osud.
Tak potom nie je náhoda ani to, že ste sa narodili 15. júla 1933, v de, kedy otvárali Chatu pod
Rysmi. Je vaším obúbeným miestom v Tatrách?
Chata pod Rysmi je mojou sestrou. Je pravdou, že tam chodím vemi asto a rád. Ako chlapci sme s
kamarátmi chodievali vea na Sliezsky dom, pretože bol podnikovou chatou. Patril podniku vo Svite. Mojimi
obúbenými však vždy boli chata pod Rysmi a chata na Popradskom plese. Rád chodím aj na miesta, kde
som ešte nebol.
Sú v Tatrách ešte také?
I ke som v nich strávil celý život, existuje ešte pár miest, ktoré nepoznám. Napríklad dolina Suchej vody.
Tá je kde?
Predstavte si Solisko, potom je Krátka, nasleduje Zahandel pod Kriváom. Práve tam leží malá nenápadná
dolinka – Dolina suchej vody. Suchej vody preto, lebo v nej naozaj nie je žiadne pleso, teda žiadna voda. Ak
mi bude zdravie pria, na budúci rok sa tam vyberiem. Zoberiem si spacák a pôjdem tam na dva dni.
Sám?
S kým už... (smiech)
Fakty a ísla
Narodil sa 15. 7. 1933 v Partizánskej upi. Od roku 1949 spravil stovky výstupov a desiatky prvovýstupov,
liezol v Tatrách, Alpách, na Kaukaze, v Hindukúši, v Andách a v Himalájach. K významným výkonom patria
prvovýstupy na hindukúšske sedemtisícovky Tiridž Mír a Dir Zoom. Zorganizoval a viedol 8 himalájskych
expedícií, na ktorých vrátane jeho pôsobilo presne 100 úastníkov. Úspešných bolo 5 výprav, vrchol sa