Noviny Šurany - izamky.sk

Noviny
občanov mesta
Šurany
4. ročník 9. číslo september 2013 mesačník nepredajné!
Nájdete nás aj na webovej stránke www.watson.sk alebo www.izamky.sk
Jedno ročné obdobie strieda druhé
Horúce leto už iba v spomienkach
Vážení čitatelia! A... je tu ďalší...
“ber“, september. Ani sme sa nenazdali
ako ten čas letí. Končí sa čas
dovoleniek a prázdnin začínajú pre
väčšinu z nás povinnosti. Navyše,
pribudli ďalšie starosti, najmä
pre rodičov s deťmi, presnejšie so
školákmi. A hoci nami lomcuje
celosvetová kríza a dotýka sa bezprostredne
každého z nás či si to
uvedomujeme alebo nie, nastávajúce
obdobie, dni a mesiace, by sme
sa mali snažiť prežívať v nádeji, pokore
a najmä v láske. A aj príroda
sa nám „odvďačuje“ zlou úrodou,
počasím, živelnými pohromami.
Preto my naopak, musíme sa snažiť
prestať k nej správať macošsky,
najmä k životnému prostrediu,
ktoré vieme každý z nás akým - takým
spôsobom ovplyvňovať najmä
svojim správaním. Nuž teda, v nastávajúcom
čase, do ktorého vstupujeme,
musíme byť optimistami,
čeliť depresiám, zlým myšlienkam
i správam, ktoré sa na nás doslova
chrlia zo všetkých strán, najmä
z médií. My, v redakcii, teda naše
noviny, chceme byť na rozdiel od
bulváru nie nosičmi zlých zvestí,
ale naopak. Chceme prinášať tak
ako doteraz iba pozitívne informácie
z oblastí všetkých sfér nášho
každodenného spoločenského
života a práce. Budeme prinášať
príspevky bez vulgarizmov, morbídností
a perverzností. Aby sme
však v tom mohli pokračovať, na
to potrebujeme pomocnú ruku aj
od vás, čitateľov a najmä dopisovateľov.
A keďže sa začal nový školský
rok, uvítali by sme príspevky aj
od žiakov a študentov zo všetkých
škôl nášho regiónu. K dosiahnutiu
tejto spolupráce bude predovšetkým
smerovať, okrem iného aj naše
ďalšie úsilie a snaženie. Nuž teda,
vitaj nový školský rok! V rámci vytvorenia
národných spoločenstiev
v procese európskej integrácie sa
bude čoraz väčšmi tlačiť do popredia
nutnosť zachovania si národnej
kultúry, pretože tie spoločenstvá,
ktoré nedokážu zachovať si národné
kultúrne bohatstvo, stratia postupne
svoju historickú identitu a
sú odsúdené doslova na zánik. Aby
neboli pohltené týmto trendom,
nemôžu sa striktne dodržiavať
jednotného bruselského scenára.
Pretože kultúra, to je jedna z mála
sfér možnej identity a odlišnosti od
ostatných kultúr, je to oblasť zachovania
si svojbytnosti. Žiaľ, veľmi sa
tento názor verbálne pretraktuje,
no málo sa preň robí. A nie sú to iba
známe folklórne aktivity, tlač, tanečná,
piesňová, či filmová tvorba,
prípadne umelecké pamiatky. Ale
je to najmä tvorba nových umeleckých
hodnôt, teda - tvorba umelecky
dramatická, literárna, hudobná,
výtvarná, tanečná, architektonická.
Je to aj kultúra jazyka a reči a tiež
komplex aktivít osvetového charakteru.
U nás existuje však ešte
aj zopár ochotníkov, ktorí vyvíjajú
s dávkou entuziazmu aj nekomerčnú
činnosť za tzv. vatikánsku menu
– Pánboh zaplať! Čo tiež nie je zanedbateľný
poznatok hodný aspoň
povšimnutia. O tom, že existujú
ľudia - autori, ktorí vedia vytvoriť
aj kus umeleckej roboty bez nároku
na odmenu, prípadne za znížené
honoráre, svedčia aj aktivity zo satiricko-humoristického
prostredia,
najmä čo sa týka organizovania
výstav a prezentácie pôvodnej slovenskej
tvorby, vrátane vydávania
časopisov a novín. A hoci zatiaľ
bez adekvátneho povšimnutia, aj
Jeden z hlavných chátrajúcich objektov
A vraj kultúra...
toto všetko prispieva k potenciálu
národného bohatstva, ktoré treba
zachovať a ak sú možnosti i podporiť.
Veď napokon nie je človek živý
iba chlebom, a čosi treba vykonať
už aj kvôli spomínanej pohlcujúcej
európskej integrácii. (kup)
Veľa sa píše i hovorí o kultúre,
ktorá nie je nadstavbou ako ju
mnohí mylne vnímajú, ale doslova
životnou potrebou. Je pravda,
že v ostatných rokoch sa kultúra
v našom meste rozmáha najmä
v Synagóge vďaka jej správcovi
Miroslavovi Eliášovi, čo je však na
také mesto ako sú Šurany málo.
Pre zaujímavosť prinášame aktuálne
snímky, ktoré jasne dokumentujú
v akom stave je súčasný
šuriansky amfiteáter, na ktorom
sa kedysi prezentovali takí poprední
umelci, akým je napríklad
Karel Gott, nezabudnuteľná Tatra
revue a ďalšie významné nielen
slovenské, ale i československé
umelecké osobnosti, telesá i mnohí
ostatní umelci. Proste boli to
„dosky“, ktoré skutočne
(pokračovanie na str. 6)
Inzerujte u nás!
Využiť naše stránky môžete aj na oslovenie svojich potencionálnych
klientov! Firmy, podnikatelia, živnostníci, občania, môžete
tak urobiť priamo cez našu internetovú adresu: m.kupecky@
chello.sk. alebo aj na adrese: Redakcia Šurianske noviny, OZ
Vráťme mestu život, ulica Chalúpkova 7, 94201 Šurany.
Objednať si môžete nielen riadkovú a plošnú inzerciu, ale zvoliť
si aj inú formu reklamy a propagácie (rozhovor, reportáž, fotoreportáž
s podobne).
-tvorcovia novín-

Noviny občanov mesta Šurany 2
Podvodníci si trúfajú najmä na starších
občanov
Občianske združenie „Vráťme
mestu život“v Šuranoch,
v spolupráci s Policajným zborom
SR upozorňuje občanov
na podvodnícke praktiky a krádeže
spáchané najmä na senioroch.
Keďže neustále sa vyskytujú prípady
podvodov a krádeží, ktorých
obeťami sú predovšetkým osoby
vyššieho veku, rozhodli sme sa zaradiť
tento príspevok: „Páchatelia
zneužívajú najmä dobrosrdečnosť
starších ale i slušných, bezúhonných
ľudí a pod rôznymi zámienkami
ich pripravujú často aj o celoživotné
úspory. Podvodníci a zlodeji
si aj v tomto roku vyberajú za svoje
obete najmä dôverčivých seniorov.
Oslovujú ich priamo na ulici alebo
cez telefón. Rôznymi emotívnymi
príbehmi sa snažia dôchodcov chytiť
za srdce. Predstierajú nehodu a
žiadajú požičanie peňazí na ošetrenie
alebo operáciu. Inokedy sa do
telefónu predstavia ako príbuzní
a žiadajú pôžičku na kúpu auta,
či inej veci alebo z núdze. Zmenu
hlasu odôvodňujú chrípkovým
ochorením. Pre peniaze však prichádza
cudzia osoba. Aj na to majú
pripravený argument. Vyhovárajú
sa napríklad, že dotyčný nemohol
prísť kvôli pracovnej zaneprázdnenosti,
alebo že musel odcestovať na
služobnú cestu a tak nemohol prísť
osobne. Dobrosrdeční podvedení
seniori tak nectiac odovzdávajú peniaze
podvodníkom a prichádzajú
o celoživotné úspory. Páchatelia
sa tiež snažia dostať do bytu alebo
do domu obete. Neraz sa vydávajú
za podomových predajcov, plynárov,
pracovníkov elektrární alebo
vodární. Dôvod neohlásenej návštevy
je vždy rovnaký - dostať sa
do obydlia obete a pripraviť ju o peniaze
alebo cenné predmety. Preto
upozorňujeme občanov, aby nedôverovali
neznámym osobám a nepožičiavali
im pre akékoľvek dôvody
peniaze. Aby neotvárali cudzím
ľuďom a za žiadnych okolností ich
nepúšťali do bytu, ani pod zámienkou
smädu, či potreby navštíviť toaletu.
Páchatelia často oslovených
dôveryhodne predstierajú výhru
v lotérii, alebo preplatok za energie
(voda, plyn, elektrina, teplo),
prípadne fingujú odpočet meračov,
oznamujú zvýšenie dôchodkov a
podobne. Svoju dôveryhodnosť sa
často snažia dosiahnuť napríklad
falošným preukazom alebo povolením.
Takéto neohlásené „služby“
cudzích osôb odporúčame odmietnuť.
Aby sa občania nestali obeťami
podvodov, je podpisovanie dokumentov
predkladaných neznámymi
osobami vhodné najskôr konzultovať
s príbuznými alebo s právnikmi.
Bezdôvodnú a v niektorých prípadoch
až násilnú pomoc o ktorú
ste nežiadali, odmietnite. Aj toto je
jedna z foriem alebo ciest podvodu,
ako vás páchatelia môžu okradnúť.
V žiadnom prípade nevyberajte ani
hotovosť alebo cennosti v prítomnosti
neznámych osôb, napríklad
z bankomatu. Ak máte podozrenie
zo snahy cudzích osôb spáchať podvod,
krádež najmä ak vás navštívia
neznáme a podozrivé osoby, neváhajte
ihneď kontaktovať políciu
na známom čísle 158. Akékoľvek
informácie môžu polícii pomôcť
zabrániť trestnej činnosti. Udržiavanie
dobrých vzťahov so susedmi
môže tiež pomôcť. Vhodné je
poznať telefónne čísla najbližších
príbuzných, pretože do príchodu
polície sú v prípade potreby bezprostrednej
pomoci najbližšie. Preto
Občianske združenie „ Vráťme
mestu život“ radí občanom aj touto
cestou, ako sa nestať obeťou krádeže.
Napríklad, ako predísť aj vreckovej
a pouličnej krádeži? Pretože
takmer každodenne zlodeji okradnú
niekoho o peňaženku, kabelku,
doklady a iné cenné veci. Pritom
vreckári používajú veľmi rafinované
spôsoby a sú veľmi vynaliezaví.
Napríklad: Zlodej vám ukradne
peňaženku s dokladmi a za nejaký
čas za vami príde len s dokladmi
v úlohe „poctivého nálezcu“ a žiada
odmenu. Alebo, na ulici vás zastaví
človek (veľakrát aj cudzinec) a žiada
vás o rozmenenie peňazí. Odvedie
vašu pozornosť a ukradne vám
peňaženku, resp. časť jej peňažného
obsahu. Alebo neznáma osoba
sa vás opýta na cestu, tam či onam
a kým mu vy vysvetľujete správny
smer on vás okradne. Prípadne
zohraná skupinka vreckárov umelo
vytvorí tlačenicu, najčastejšie
v dopravných prostriedkoch MHD
a medzitým vás šikovné prsty vreckárov
oberú o peniaze, doklady či
iné cennosti. Preto dovoľte zopár
rád ako sa nestať obeťou vreckového
zlodeja: Nenechávajte si peňaženku
navrchu kabelky, nenoste
ju v priehľadných taškách. Nenechávajte
kabelku alebo peňaženku
pri nakupovaní v predajniach bez
dozoru. Noste kabelku tesne pri
tele s rukou na zapínaní, čím sťažíte
zlodejovi eventuálne vykonanie
krádeže. Pravidelne kontrolujte
svoju batožinu, či je poriadne uzavretá,
prípadne uzamknutá. Vreckoví
zlodeji pôsobia najmä tam, kde
Nenáročná olympiáda seniorov
Na futbalovom štadióne v Kostolnom
Seku sa konal nedávno I.
ročník Šurianskej športovo nenáročnej
olympiády. Súťažili štyri
družstva – Členovia z Denného
centra pre seniorov z Kostolného
Seku, z Nitrianskeho Hrádku,
Šurian a z Domova Jesienka. Súťažilo
sa v šiestich disciplínach
– vrhanie šípok, hod granátom
na cieľ, hod kruhov na kužele,
petanque, zhadzovanie pivových
plechoviek, slalom s vajíčkom na
lyžičke. Na dodržiavanie pravidiel
počas súž ťaží dohliadal tím rozhodcov.
Výsledky: Vrhanie šípok: 1.
Eleonóra Kramárová, 2. Jozef
Hlavatý, 3. Ján Mokráš. Hod granátom
na cieľ: 1. Zuzana Ostrožlíková,
2. Gabriel Raučina, 3.
Aktívny spolok
Miestny spolok SČK v Šuranoch
v spolupráci s Tona Beach usporiadal
nedávno kultúrno-spoločenské
podujatie s názvom „Posedenie pri
ohni s Diabolskými huslami.“ Pri
vystúpení Diabolských huslí pod
vedením Jána Berkyho Mrenicu
sa pohybuje väčšie množstvo ľudí.
Mnohí pracujú v skupinách a často
počas krádeží využívajú deti. Ak
ste v tlačenici, venujte pozornosť
najbližšiemu okoliu a kontrolujte
si svoje veci aj vo vreckách. Buďte
opatrní ak idete napríklad z banky
alebo z pošty, zlodeji tu často
čakajú na svoje obete. Zbytočne sa
nechváľte, že máte so sebou väčšie
množstvo peňazí. Veľkú hotovosť
neprenášajte sám. Peniaze a kreditné
karty si odkladajte do vnútorných
vreciek obleku, nie do zadných
vreciek nohavíc. Osvedčilo sa
nosiť v peňaženke iba minimálnu
hotovosť, väčšiu sumu si treba
uložiť mimo peňaženky, prípadne
na spodok kabelky. Peniazmi nenoste
v ruksakoch na chrbte, kde
nevidíte na ne. Občiansky preukaz
nenechávajte nikomu ako zálohu,
aj keď vás o to niekde niekto požiada.
Každú krádež, ale aj pokus o
krádež nahláste čo najskôr polícii!“
JUDr. Ján Štark,
predseda združenia
Magdaléna Hamarová. Hod kruhov
na kužele: 1. Anna Lutišanová,
2. Tibor Villém, 3. Mária Tamaškovičová.
Petanque: 1. Mária
Dianová, 2. Matúš Hlinický, 3.
Mgr. Eva Dobrotová. Zhadzovanie
pivových plechoviek: 1. Vilma
Gúcka, 2. Helena Kolláriková,
3. Mária Žlkovanová. Slalom
s vajíčkom na lyžičke: 1. Darina
Koláriková, 2. Otília Mokrášová,
3. Mária Rybárová. Umiestnenie
družstiev: 1. Denné centrum pre
seniorov Kostolný Sek, 2. Denné
centrum pre seniorov Nitriansky
Hrádok , 3. Denné centrum
pre seniorov Šurany, 4. Domov
Jesienka Šurany. Organizátorom
podujatia bolo Denné centrum
pre seniorov v Kostolnom Seku.
(int)
mladšieho im naskakovala od dojatia
husia koža. Ich vystúpenie
v nich zanechalo hlboký umelecký
zážitok. Milovníci ľudovej hudby
si prišli na svoje aj pri vystúpení
folklórnej skupiny Zámčan.
-red-

3
Noviny občanov mesta Šurany
ANKETA
Občania nie sú k problémom mesta ľahostajní
Veci treba posunúť dopredu
Šurany očami jej obyvateľov, aj tak by sme mohli nazvať anketu, ktorú sme
urobili v uliciach mesta. Oslovili sme zopár občanov, ktorí boli ochotní odpovedať
na našu otázku, ktorá znela: Ako vidíte súčasný rozvoj mesta a jeho problémy?
Samozrejme stretli sme sa aj s takými, čo odmietli z takých, či onakých
príčin s nami hovoriť. Mnohí aj z toho dôvodu, že nechcú sebe robiť problémy,
pretože, ako sa vraví za kritiku aj z voza zhodia. Alebo nechceli hovoriť preto,
že vraj aj tak to nepomôže a že ako občania si to s členmi mestského zastupiteľstva
nechcú rozhádzať. Navyše s niektorými sa vraj poznajú osobne. My sme
sa zasa na vlastnej koži presvedčili, aké ťažké je dnes, kvázi v intenciách tzv.
demokracie osloviť vôbec občanov, nieto ešte presvedčiť ich aby vyslovili svoj
názor respektíve zaujali k niektorej problematike svoje stanovisko. Prinášame
však zopár odpovedí, ktoré sa nám podarilo získať a zaznamenať.
Ján Močkor
„V priestoroch MDŽ-tky bolo kedysi
miesto, kde sa mohli deti do sýtosti
vyšantiť. Dnes si z toho niekto
urobil biznis a zriadili tam platené
parkovisko. Mesto nič neurobilo pre
záchranu kúpaliska Tona, ktoré súži
takpovediac ako smetisko. Aj to ma
trápi, že ľudia nemajú zamestnanie a
odchádzajú za prácou z mesta, čo sa
ospravedlňuje celkovou krízou. Alebo
si pozrite priestory za poliklinikou.
Schádzajú sa tam neprispôsobiví ľudia
a robia tam neporiadok, Navyše
prespávajú tam bezdomovci. A tak by
som mohol pokračovať ďalej.“
Štefan Figa
„Ja mám zatiaľ chvála Bohu robotu
a nezaoberám sa takýmito problémami.
Mojim cieľom je v prvom rade
pomôcť vlastnej rodine prežiť.“
Peter Slažanský
„O problémoch nechcem hovoriť a
vracať sa do minulosti. V súčasnosti
všetko riešim súdnou cestou.“
Otto Banás
„Ja bývam na Kopci a veľmi ťažko sa
mi vyjadruje k problematike mesta.“
Michal Šaláta
„Nie som priamo zo Šurian, ale
chodím sem často nakupovať. Mesto
by malo byť skutočne krajšie a najmä
čistejšie. Všimnite si tie odpadky,
ktoré sú hneď tu pri vchode pred obchodom.
Ľudia sú nedisciplinovaní,
je to všetko v nás a nič preto nerobíme,
naopak, sme ku všetkému ľahostajní.
Podľa mňa, akí občania taký
mestský úrad.“
Július Miček
„Mňa tieto problémy nezaujímajú,
pretože politici, vrátane tých pozašívaných
v úradoch nemajú záujem a ani
schopnosť niečo posunúť dopredu,
niečo navyše urobiť pre občanov. Ja sa
venujem výlučne práci v záhrade“.
nú ruku, stará sa iba sám o seba.
Mladým sa pracovať nechce ani príležitostne,
chýbajú im pracovné návyky.
Žiaľ také sú dnes časy. Mamon
vytláča duchovno, ľudia prestali mať
úctu k Bohu a šíriť jeho slovo. Tak raz
aj dopadneme.“
Ing. Ivan Molnár
„Problémy mesta nebudem pretraktovať
cez médiá. Radšej si niekedy
pohovoríme o tom osobne.“
Alžbeta Matúšová
„Jój veľa sa toho zmenilo a nielen
v Šuranoch. Žiaľ ale iba k horšiemu.
Nuž čo k tomu dodať?“
Jozef Barta
„Mňa najviac trápi, že mesto nedokázalo
„zachrániť“ futbal v Nitrianskom
Hrádku, kde som sa naro-
dil a bývam.“
Jozef Klučka
„Samozrejme pre mesto sa mohlo
za ostatné roky urobiť viac. Ja ako
podnikateľ si myslím, že by zo strany
vedenia mesta mala byť väčšia snaha
a podpora najmä pri vytváraní pracovných
miest prilákaním zahraničných
investorov a vôbec vytvoriť lepšie
podmienky na podnikanie. Ja ako
podnikateľ cítim tento nedostatok na
vlastnej koži, najmä čo sa týka slabej
kúpnej sily občanov.“
Jozef Kováčik
„Ako porovnávam Šurany s inými
mestami, prípadne i obcami je v tom
veľký rozdiel. Po bývalom primátorovi
Jozefovi Šutkovi akoby „zem ľahla“
Za ostatné roky nie je v meste nič, čo
by upútalo, Jedine čo treba uvítať a
najviac slúži občanom sú obchodné
reťazce, kde možno nakúpiť. Samozrejme
ak sú peniaze.“
Margita Tokolyová
„Nechcem kritizovať mesto ako
také, lebo je to anonymný pohľad
pretože problémy sú všade. Všetko
je to však v nás v ľuďoch. Žiaľ, dnes
nikto nechce podať nikomu pomoc-
Ján Habaj
„Za ostatné roky, čo sa pohybujem
v meste nevidím žiaden výrazný pokrok.“
Zostavil (kup), snímky autor

Noviny občanov mesta Šurany 4
Ďalší mesiac bohatý na udalosti
V mesiaci plodov a jesennej rovnodennosti
ľudia spomínajú
na leto, na dovolenkové zážitky,
na príjemné slnečné chvíle. Deti
píšu domáce úlohy o prázdninách,
dospelí ešte využívajú lacnejšie zájazdy
typu „Last Minute“ a všetci si
vychutnávajú mesiac, ktorému nárečovo
hovoria „hrudeň“ alebo „jaseň“.
Hovorí sa, že aké je počasie
v prvých dňoch septembra, také
bude celý mesiac alebo: Keď je
na Egida (1. 9.) jasný deň, môžeme
predpovedať peknú jeseň. Deň
Ústavy SR je aj Medzinárodným
dňom ochrany stvorenia. Začína
akoby nový rok: nový školský rok,
ktorý prichádza v mesiaci začínajúceho
ďalšieho ročného obdobia...
Hoci sa o septembri vo všeobecnosti
vraví, že je to mesiac sucha,
existuje v slovenskej frazeológii
pranostika: Septembrový dážď, poliam
potrava, vinohradom otrava.
V tomto mesiaci úrody je veľmi aktuálna
veta: September – z poľa ber.
Naše pálenice, napr. Dolnoohajská,
fungujú na plný plyn, aby si neskôr
všetci – pestovatelia i konzumenti
– mohli pripiť o. i. aj na dobrú úrodu
a na meninové oslávenkyne,
napr. Marianny (7. 9.), Martiny (9.
9.), Márie (12. 9.), Zdenky (23. 9.),
Edity (26. 9.), Michaely (29. 9.)... A
kamaráti si napr. z burčiaku budú
odpíjať aj 20. – 21. 9. na Šurianskom
jarmoku. Rybári zas majú
možnosť pretekať sa v rybárčení
na tzv. Carp Maratóne 6. – 8. 9. Tak
ako aj v iných mesiacoch, aj v tomto
sa narodilo veľa významných
osobností: napr. 19. 9. 1924 v Čiernom
Balogu spisovateľ Ladislav
Ťažký († 2O. 1. 2011 v Bratislave);
27. 9. 1864 v Černovej katolícky
kňaz Andrej Hlinka (†16. 8. 1938
v Ružomberku), 17. 9. 1947 v Zelenči
režisér Jozef Bednárik († 22.
8. 2013 v Bratislave), ktorý by si v
septembri pripomenul nedožité 66.
narodeniny. Aj v tomto roku sa sestry
Božského Vykupiteľa – Vykupiteľky
– pripravujú na pripomenutie
si 200. výročia od narodenia svojej
zakladateľky sestry Alfonzy Márie,
rodným menom Alžbety Eppinger
(*9. 9. 1814 - † 31. 7. 1867 Niederbronn,
Alsassko, Francúzsko). 27.
septembra 1696 sa narodil sv. Alfonz
Mária de Liguori, biskup a
učiteľ Cirkvi, zakladateľ Kongregácie
najsvätejšieho Spasiteľa, redemptoristov;
12. septembra 1797 prišla
na svet v mestečku Gaillac
v južnom Francúzsku sv. Emília de
Vialar, zakladateľka misijnej rehole.
29. 9. si pripomíname meniny známeho
Šuranca Michal Matunáka,
rímskokatolíckeho kňaza, historika,
archivára (*17. 7. 1866 - †5. 12.
1932 Kremnica). Po Slovensku sú v
tomto mesiaci obľúbené dožinky a
hody. V Bratislave sú tradičné korunovačné
slávnosti, v Kráľovskom
Chlmci 20. – 22. 9. festival s názvom
Koštovka jesene 2013, ktorým
oslavujú jesennú úrodu a vinobranie,
v Nitre 8. 9. Podzoborské
vinobranie, v Trnave 12. 9. – 15. 9.
Tradičný trnavský jarmok, v Hlohovci
21. 9. pôjde historický sprievod
mestom... Nebude chýbať ani
pohyb fyzický spojený s duchovnom,
a to pri akciách s názvami
Národný maratón Bratislava – Devín
(1. 9. 2013) a Národný pochod
za život v Košiciach (22. 9. 2013).
Členovia Cykloklubu Tatra-bike
Maňa sa 26. – 29. zúčastnia pešej
turistiky na Liptove, putujúc v piatok
na vrch Poludnica a v sobotu na
vrch Baranec. Ubytovaní budú
v Liptovskom Jáne. Dalo by sa povedať,
že tak ako sú máj a október
mesiacmi Panny Márie, takým je aj
september. O tom svedčia tri jej
sviatky: 8. 9. Narodenie Panny Márie,
12. 9. Najsvätejšie meno Mária,
15. 9. Sedembolestná Panna Mária,
patrónka SR. Počas všetkých troch
sviatkov sa konajú po celom Slovensku
tradičné púte, samozrejme
aj púť do Šaštína. Bazilika Sedembolestnej
Panny Márie očakáva
každý rok množstvo pútnikov.
Meno Mária pochádza z egyptského
Mirjam, má hebrejský pôvod, čo
znamená „milovaná Bohom alebo
milovaná bohom Jahvem“. Svet nezabúda
ani na dátum 11. september,
kedy v New Yorku v roku 2001
spadli Dvojíčky, sídlo Medzinárodného
obchodného centra. Po celom
svete sa v tento deň konajú sv. omše
za obete hrozného činu a na osudnom
mieste stojí pamätník v tvare
základov stavieb, obmývaný fontánami.
V ten istý deň pripomenutia
si tejto tragédie majú v cirkevnom
kalendári sviatok aj sv. Móric
(Maurícius), mučeník, a spoločníci,
ktorí boli v roku 302 popravení
za odmietnutie obety bohom.
V kresťanskej légii bolo asi 6000
osôb, sídlo mala v Agaunum
(dnešnom St. Maurice vo Švajčiarsku).
Na mieste pochovania mučeníkov
bol postavený kláštor, pri
ktorom neskôr v opátstve žilo až
900 mníchov a vzniklo mesto. V 9.
mesiaci v roku je čas odletu sťahovavých
vtákov, a o tom hovorí pranostika
„Panny Márie narodenie,
lastovičiek rozlúčenie.“ Prichádzajúca
jeseň sa komentuje už 14. 9.:
Po svätom Kríži jeseň sa blíži. Hoci
v niektorých predchádzajúcich rokoch,
napr. v roku 2001 slniečko
hrialo až do konca októbra, predpokladá
sa, že „od Panny Marie
Sedmibolestné (15. 9.) teplota
rychleji poklesne“ a „po Matúši
(21. 9.) čiapku na uši“. O chladnom
počasí sú aj ďalšie pranostiky: 23. 9.
Svatá Tekla posledné jablko zjedla.
26. 9. Na svätého Cypriána chladno
býva často zrána. 27. 9. Na Kosmu a
Damiána studeno býva zrána. 28. 9.
Na svätého Václava býva blata záplava.
30. 9. O svatém Jeronýmu
připravuj se už na zimu. Najviac
pranostík je na Michala i Michaelu
(29. 9.), kedy je v cirkevnom kalendári
sviatok archanjelov: sv. Michala,
patróna rádia Lumen, chorých a
policajtov, sv. Gabriela, patróna vatikánskeho
rozhlasu a sv. Rafaela,
patróna cestujúcich. Ak sa do Michala
hrozno nedovarí, nebudeš
mať z neho vína súdok starý. Ak sú
do Michala vtáci doma, nebude
tuhá zima. Ak sú na Michala lastovičky
tuná ešte, tak sa tuhej zimy,
ľudia, viac netešte. Akže na Michala
padajú žalude, veru dlhé leto trvať
už nebude. Čo svätý Michal zakazuje,
to svätý Mikuláš rozkazuje.
Jasné nebo v noci pred Michalom
zvestuje, že po ňom treskúca zima
nasleduje. Koľko mravcov pred Michalom,
toľko studených dní bude
po Ďure (24. 4.). Michal – snehom
kýchal. Michal – zimu dýchal. Michalovo
žito a Urbanov ovos (25.
5.) znesú i slabší podnos. Svätému
proroku verte Michalovi, ten vám
o budúcej zime pohovorí. Aj v septembri
je veľa medzinárodných dní:
1. Európsky deň židovskej kultúry a
dedičstva; 8. Svetový deň fyzikálnej
terapie, Medzinárodný deň gramotnosti
(UNESCO); 10. Svetový
deň prevencie samovrážd; 13. Deň
pozitívneho myslenia, Medzinárodný
deň čokolády; 14. Dni európskeho
kultúrneho dedičstva,
Svetový deň prvej pomoci; 15. Medzinárodný
deň demokracie; 16.
Medzinárodný deň ochrany ozónovej
vrstvy; 21. Svetový deň Alzheimerovej
choroby, Svetový deň
vďačnosti, Medzinárodný deň mieru,
Deň softvérovej slobody; 22.
Európsky / svetový deň bez áut,
Medzinárodný deň nepočujúcich;
23. Medzinárodný deň proti sexuálnemu
zneužívaniu a obchodu
so ženami a deťmi; 24. Európsky
deň agrobiodiverzity; 25. Svetový
deň mlieka v školách; 26. Európsky
deň jazykov; 27. Svetový deň cestovného
ruchu, Deň železničiarov;
28. Svetový deň besnoty, Svetový
deň za právo vedieť, Medzinárodný
námorný deň (IMO); 29. Sviatok
sv. Michala, patróna chorých, Svetový
deň srdca; Medzinárodný deň
prekladateľov. Na Sliači sa 2. 9.
budú konať Medzinárodné letecké
dni. V Cirkevnom kalendári má
sviatok viacero osobností: Napr. 3.
9. sv. Gregor I. Veľký, pápež a učiteľ
Cirkvi; 5. 9. bl. Matka Terézia z Kalkaty,
rehoľníčka; 7. 9. sv. košickí
mučeníci; 10. 9. sv. Hildegarda
z Bingenu, opátka a mystička; 13. 9.
sv. Ján Chryzostom, biskup a učiteľ
Cirkvi; 21. 9. sv. Matúš, apoštol a
evanjelista; 23. 9. sv. Pio z Pietrelciny,
rehoľník; 24. 9. sv. Bystrík, biskup
a mučeník; 26. 9. sv. Kozma a
Damián, mučeníci; 27. 9. sv. Vincent
de Paul, kňaz; 30. 9. sv. Hieronym,
kňaz a učiteľ Cirkvi. Na záver
ešte jedna pranostika: V septembri
sa má jesť a piť všetko, čo Pán Boh
požehnal. A popri telesnej obžive
nezabúdajme ani na tú duchovnú.
Čítajme Loretánske litánie, kde je
Panna Mária ozdobená mnohými
titulmi. Vyslovujme mariánsky
chválospev Magnifikat – Velebí
moja duša Pána – najstaršiu modlitbu,
najkrajší liturgický hymnus.
Modlime sa modlitbu Pod tvoju
ochranu, pochádzajúcu z 3. storočia
a nezabúdajme ani na Zdravas´,
Mária a na Posvätný ruženec. Poprosme
našu Matičku známou
prosbou: „Mária, Panna bolestná,
patrónka nášho Slovenska, ty poznáš
všetky úzkosti, buď s nami
v žiali, v radosti.“
Jana Slobodníková

5
Z LISTOV ČITATEĽOV
Zákony by mali platiť pre všetkých
Aj takto sa dnes gazduje...
Nedá mi, aby som sa nevyjadril
ešte raz k súčasným neprávom užívajúcim
podnikavcom (nie podnikateľom)
„ukradnutej“ pôdy. I
napriek tomu, že po uverejnení
článku v predchádzajúcom čísle
Šurianskych novín som dostal zopár
anonymných telefonátov. Ja sa
však, i napriek mnohým vyhrážkam
zastrašiť nedám. Najmä preto,
že obhajujem a hľadám pravdu,
spravodlivosť a krivdu nielen pre
seba, ale hájim aj záujmy mnohých
vlastníkov, či už urbárskej, alebo
inej pôdy. Mnohí z nich ma pochvalne
oslovujú, povzbudzujú a
aj anonymne ďakujú, pričom konštatujú,
že sa aj tak pravdy len tak
ľahko nedovolajú a ďalší rezignujú
s odôvodnením, že za relatívne
kúsok pôdy zbytočne stratia nielen
veľa času, ale i nervov. Avšak príspevok
v ktorom som kritizoval
najmä to, že doteraz za dvadsať
rokov im súčasní užívatelia pôdy
nezaplatili ani cent, kvitovali všetci.
A tak spoločne s niektorými
vlastníkmi sme sa dohodli, že to
budeme riešiť súdnou cestou a
žiadať navyše nielen dodatočné
uhradenie, ale aj penále. Viem,
veľa vecí treba dokázať. Napríklad
i to, že jeden z užívateľov pôdy pán
Tibor Vrba má údajne odkupovať
rodinné domy a podobne. Za čo?
Aj takéto podozrenia by sa mali
prešetriť, ako to často počúvame
v médiách na poslaneckej a vládnej
úrovni.
Alebo nedávno. Ďalší z podnikavcov
pán Rybár odkúpil od mojej
švagrinej dcéry približne vyše
hektára pôdy, pričom vyše dvadsať
(SERIÁL NA POKRAČOVANIE)
(Pokračovanie z predch. čísla)
Major Karol Hlavatý, príslušník
čs. armády v zahraničí. Narodil sa
12. 4. 1912 v Šuranoch. V mladosti
sa venoval športu, hlavne futbalu.
Pracovať začal v cukrovare Šurany,
ako úradník. V r.1935 sa oženil a
s manželkou sa presťahovali do Nitry,
kde prijal zamestnanie vo funkcii
župného tajomníka. V r. 1938 na
jar sa im narodila dcéra a na jeseň
v tom istom roku bol povolaný
do vojenskej služby. Z Trnavy bol
odvelený do Francúzska a Alžírska.
V zahraničnom odboji bojoval v
Anglicku v posádke letcov celých 5
rokov. Dosiahol hodnosť – majora.
V r. 1944 bol ťažko zranený.
Noviny občanov mesta Šurany
rokov užíval jej pôdu a nedostala
od neho za tie roky ani cent. Ak
sa tak logicky nad tým zamyslíme,
tak mu ju dala po zakúpení vlastne
zadarmo.
Vieme, že každá pôda má vlastníka
a tak by súčasní užívatelia
pôdy mali vedieť, koho pôdu vlastne
obrábajú a zhodnocujú. Nie naopak.
Pritom, uviedol som to aj
v predošlom príspevku, že čerpajú
na privlastnenú pôdu aj dotácie
z únie.
František Miček,
jeden z mnohých poškodených
Pripomíname si historické zapojenie sa
Šurancov do protifašistického odboja
Liečbu absolvoval v anglickom sanatóriu
v Cambridgi. Život by mu
bola zachránila operácia, ale lekári
ju nakoniec odmietli previesť pre
silné oslabenie organizmu. V novembri
1945 ho dopravili sanitným
lietadlom späť do vlasti, ako 100
percentného invalida.
Posledné pokusy o záchranu
jeho života previedla jeho manželka
tým, že vybavila viaceré pobyty
v sanatóriách na Slovensku i v Čechách.
Všetko sa ukázalo neúčinné,
pretože vo februári 1947 na následky
svojich zranení zomrel. Po smrti
bol povýšený medailou za hrdinstvo
v boji.
(pokračovanie v budúcom čísle)
Nájdete nás na adrese:
P. Blahu 19, Nové Zámky
na rohu pri reštaurácii Ajax
Tel.: 035/640 8840
Mobil: 0908 713 576
e-mail: novezamky@slovaktual.sk

Noviny občanov mesta Šurany 6
Jeden z hlavných chátrajúcich objektov
A vraj kultúra...
(dokončenie zo str. 1)
znamenali obrazne povedané
„svet“. Navyše ešte nie tak dávno
amfiteáter slúžil aj ako letné kino.
Podobný je aj osud spoločenskej
haly, ktorá sa stáva predajným
stánkom a neslúži na to, na čo
bola postavená. Nebudeme sa
rozsiahlejšie venovať tejto téme,
pretože ako vidíte, smutným konštatovaním
sú veľavravné snímky
dokumentujúce chátrajúci amfiteáter
a povzdych, ako ďaleko,
do akého stavu nechalo mesto
tento niekdajší kultúrno-spoločenský
stánok a jeho objekty
padnúť. Žiaľ, je to smutné, ale ako
vidíte, je to fakt. (redakcia)
Happy Summer Camp 2013
Končí sa čas prázdnin. Pre
mnohých, najmä poľnohospodárov
čas intenzívnej a usilovnej
práce, naopak, pre niekoho čas
ničnerobenia, čas trávenia voľných
chvíľ s kamarátmi pri vode,
čas venovať sa záľubám, ale aj čas
získať viac vedomostí a zručností
v cudzom jazyku. Tú poslednú
možnosť získať a precvičiť si
vedomosti v anglickom jazyku
a samozrejme aj vidieť a zažiť
veľa nových vecí mali deti a žiaci
v už 3. ročníku Happy Summer
Campu 2013 v Šuranoch počas
prázdnin. „Cieľom Veselého letného
jazykového tábora 2013
bolo skĺbiť vyučovanie anglického
jazyka hravou a zážitkovou
formou s aktivitami športového,
kultúrneho a spoločenského charakteru“,
povedala nám riaditeľka
súkromnej jazykovej školy Enigma
Mgr. K. Mentelová. Program
HSC 2013 bol pestrý a zaujímavý.
Mnohé z detí absolvovali niektoré
aktivity po prvýkrát. Napríklad
cestovanie vlakom do Nitry, kde
si mali možnosť prezrieť výstavu
detských hračiek, alebo po prvý
raz cestovali autobusom do Nových
Zámkov, kde sa vyšantili
na kúpalisku, prvýkrát jedli
v reštauračnom zariadení. Všetky
deti obdivovali pôsobivé vystúpenie
psíka so svojou trénerkou
Ivankou, v miestnej synagóge
obdivovali výstavku umeleckých
prác absolventov ZUŠ T. Sládkoviča
a vypočuli si krátku
prednášku o synagóge od jej
správcu. Okrem spomínaných aktivít
nechýbal pohyb na ihrisku a
v telocvični. Záver kurzu strávili
deti opekaním slaninky a neodmysliteľnou
bodkou za celým
HSC 2013 bolo hľadanie „zlatého
pokladu“. Všetci účastníci jazykového
tábora získali diplomy a
vecné a sladké odmeny.
„Rada som spolu so svojimi
kolegyňami organizovala už tretí
ročník celodenného letného jazykového
tábora, pretože som chcela
pomôcť nielen žiakom a deťom
zdokonaliť sa v angličtine, ale
pomôcť tak aj ich rodičom, ktorí
mali o deti na celý týždeň dobre
postarané a pokojne sa mohli venovať
svojej práci“, povedala K.
Mentelová a dodala „ keďže sa do
HSC 2013 prihlásili deti nielen
zo Šurian, ale aj z okolitých obcí
(Bánov, Kostolný Sek, Úľany nad
Žitavou, Lipová), mali možnosť
bližšie sa navzájom zoznámiť a
vytvoriť si tak nové kamarátske
vzťahy“. Opýtali sme sa aj detí na
ich názor na pobyt v jazykovom
tábore:
Sabinka : V tábore sa mi páčilo,
bola som tu po prvý raz a našla
som si nových kamarátov. Pani
učiteľka ma pochválila za moje
vedomosti z angličtiny. Olívia: Ja
som v tábore už tretíkrát. Okrem
učenia sa angličtiny, ktorá mi išla
dobre, sa mi páčilo na kúpalisku.
Marek: V tábore bolo veľa zábavy,
zaujala ma výstava hračiek
v Nitre. Timotej: Najviac sa mi
páčilo, že sme cez prestávky mohli
hrať na ihrisku futbal. Matej: Nebol
som ešte v takomto type letného
tábora, ale páčilo sa mi tu,
bol som tak krátky čas mimo domova.
Lukáš: Mám rád počítače a
bolo dobre, že sme mohli počas
tábora pracovať aj s nimi. Veľa
anglických slovíčok som sa naučil
počas hrania hier na počítači.
Happy Summer Camp 2013 bol
úspešný a organizátori i deti sa
už teraz tešia na jeho nový ročník
2014.
Prevzaté (int), autorka: E. Juríková

7
OKIENKO ZDRAVIA
Preventívny cesnak a cibuľa
Každý z nás chce ísť do práce
zdravý, žiak do školy, dôchodca
do kolektívu svojich rovesníkov.
Pritom je ale dôležité zachovať si
zároveň dobré zdravie, ktorému
by niekedy pomohla predchádzajúca
imunita. Tú možno podporiť,
okrem iného aj správnym stravovaním,
- veľa sa proklamuje ako prevencia
- jesť veľa ovocia a zeleniny.
A to nielen teraz v prichádzajúcom
jarnom období, keď spravidla prechádzame
z ostávajúcich zásob
ovocia na konzumáciu zeleniny,
ale po celý rok. Viac by o tom vedeli
rozprávať lekári, prípadne aj
záhradkári, drobnopestovatelia zeleniny.
Vieme, že imunitu znižujú
mastné jedlá, údeniny, sladkosti a
tiež nedostatok spánku. Ale i toľko
pretraktované - stres a nedostatok
pohybu. Naopak, imunitu veľmi
pomáha posilniť práve šport a fyzická
aktivita vôbec...a...na to chceme
zvlášť upozorniť konzumácia
cibule a cesnaku! Cesnak obsahuje
probiotiká, ktoré sú špeciálnou skupinou
„dobrých“ baktérií žijúcich
v našom tráviacom systéme a chránia
nás pred tými druhmi baktérií,
ktoré vyvolávajú ochorenia. Najmä
vírusové. Chránia nás aj pred alergickými
prejavmi, napríklad pri
atopickom ekzéme a astme. Preto
je žiaduce jesť nielen veľa ovocia a
zeleniny, ale zvlášť cibule a cesnaku.
Hoci žartovne sa vraví, pre ich
„nešťastný“ zápach, že tam, kde sa
konzumuje cibuľu, tam nechodí
lekár a kde sa konzumuje cesnak,
tam nechodí nikto! Navyše, ak stravu
vieme obohatiť o zinok a selén
v tabletkách (ich dlhodobý nedostatok
vedie k oslabeniu imunity),
pridáme k tomu fyzickú aktivitu
namiesto vylihovania pred televízorom
či vysedávaniu pri počítači,
mali by sme hravo odolať rôznym
nežiaducim virózam, ktoré vedú ku
krátkodobej, či dlhodobejšej práceneschopnosti.
-lek-
Noviny občanov mesta Šurany
Čoho všetkého sme sa dožili a čo nás ešte čaká
Ako je to v potravinovom reťazci
Do kila mäsa jej výrobcovia
dokážu pokojne ukryť aj 250 gramov.
Bolo otestovaných niekoľko
mrazených výrobkov, výsledok
vás nepoteší. Skúsenosť s mäsom
nasiaknutým vodou má určite
každý z nás. V obchode si starostlivo
vyberieme krásne plátky
mäsa alebo ryby a po tom, keď
ich rozmrazíme a tepelne upravíme,
nám na panvici, pekáči alebo
v hrnci ostanú len scvrknuté
kúsky. Podľa odborníkov je to z
roka na rok horšie. „Kedysi nám
po uvarení mäsa ostalo tak 60 %
z jeho hmotnosti, dnes je to bežne
40 %.
Výrobcovia nás nielen okrádajú,
ale pripravujú aj o pôžitok
z chuti. „Keď dáte mäso na rozpálenú
panvicu, malo by sa stiahnuť
a vo vnútri zostať šťavnaté a krehké.
Mäso plné vody nedopečiete,
aj keď všetko urobíte správne.
Na panvici totiž pustí vodu a nebude
sa piecť, ale dusiť. Podobne
ako výrobcovia mäsa postupujú
aj údenári pri výrobe salám. Tie
by sa však po rozriedení mäsa vodou
nedali jesť. Preto sa do zmesi
na ich výrobu pridáva hromada
„éčok“, ktoré ju krásne zafarbia
a zhustia natoľko, že nakoniec aj
z vody vznikne šunka. A čo musia
výrobcovia urobiť, aby mali pred
zákonom čistý štít? Na etiketu
do zloženia výrobku len pripísať
slovko voda!
Ako sa teda legálne okráda?
Zjemňovanie - reklamné slogany
vychvaľujúce zjemnené mäso
majú nalákať zákazníkov, aby
kúpili mäso plné vody. Výrobca
ho môže „obohatiť“ pokojne aj
jednou tretinou z jeho celkovej
hmotnosti. V kile chladeného či
mrazeného mäsa tak kupujete
viac ako 300 gramov vody. Ako sa
to robí? Špeciálny stroj pomocou
drobných ihličiek do mäsa vodu
jednoducho napichá. Masírovanie
- ide o ďalší spôsob, ako urobiť
mäso ťažším. Prepichne sa ihlami
a potom sa vloží do špeciálneho
bubna, kde sa doň voda vmasíruje.
A aby bol tento postup dokonalý,
pridajú sa niektoré éčka,
ktoré zvyšujú schopnosť mäsa
viazať vodu. Napríklad kyselina
fosforečná, polysacharidy, polyfosfáty
a iné. Glazúrovanie - používa
sa najmä pri rybách, ktoré
pri zamrazovaní chráni pred vysušovaním.
V obchode tak ľahko
môžete nájsť aj ryby, ktoré chráni
také množstvo vody, že tvorí 40 %
ich celkovej hmotnosti. Znamená
to, že 1 000 gramov zmrazeného
výrobku obsahuje 600 gramov
mäsa a 400 gramov vody. Kde
je najmenej mäsa? Najhoršie sú
ryby! Bolo otestovaných niekoľko
výrobkov, ktoré bežne kúpite
v našich obchodoch. Po rozmrazení
a odvážení ich skutočnej
hmotnosti sme porovnali s
tou, ktorú výrobcovia uvádzajú
na obale. Výsledok je šokujúci.
Napríklad vo filetách kúpite až 45
% vody. -int-
Rozpis pohotovostných služieb lekární na mesiac september 2013
Deň Dátum Lekáreň Adresa Telefón
SO 1.9. U milosrdného srdca SNP 2, Šurany 035-6500 083
NE 7.9. Laudanum M. R. Štefánika 7, Šurany 035-6501 522
SO 8.9. Laudanum M. R. Štefánika 7, Šurany 035-6501 522
NE 14.9. TILIA pharm SNP 1, Šurany 035-6402 887
SO 15.9. TILIA pharm SNP 1, Šurany 035-6402 887
NE 21.9. Zdravie Družstevná 5, Šurany 035-6503 172
SO 22.9. Zdravie Družstevná 5, Šurany 035-6503 172
NE 28.9. U milosrdného srdca SNP 2, Šurany 035-6500 083
PI 29.9. U milosrdného srdca SNP 2, Šurany 035-6500 083
Lekárenská pohotovostná služba sa poskytuje v meste Šurany v sobotu, v nedeľu a vo sviatok od 8.00 hod. - 16.00 hod.
Tabuľka – futbal
IV. liga Juhovýchod
1 ČFK Nitra 5 4 0 1 14:4 12
2 Vrakúň 5 3 2 0 13:4 11
3 Vlčany 5 3 2 0 12:3 11
4 Šurany 5 3 2 0 9:2 11
5 ViOn B/V 5 3 1 1 10:5 10
6 Štúrovo 5 2 2 1 11:7 8
7 Kolárovo 5 2 1 2 8:8 7
8 Váhovce 5 2 0 3 14:11 6
9 Dvory n/Ž. 5 1 3 1 6:6 6
10 Veľké Lovce 5 2 0 3 9:10 6
11 DAC DS B 5 1 2 2 5:5 5
12 Nový Život 5 1 2 2 3:11 5
13 Tvrdošovce 5 1 1 3 5:9 4
14 Želiezovce 5 0 3 2 6:12 3
15 Imeľ 5 0 2 3 6:20 2
16 Močenok 5 0 1 4 3:17 1

Noviny občanov mesta Šurany 8
Odišiel známy autor, „roháčovec“
Humoreska
Anjel a čert
Celé generácie filozofov dokazujú,
že vesmír je bipolárny. Svetlo a
tma, láska a nenávisť sú len niektoré
z pojmov, ktoré sa uchovávajú
v ľudskej mysli ako antagonizmy.
Náboženské systémy sú založené
na súboji dobra a zla s krásnou perspektívou,
že dobro zvíťazí. Podľa
viery našich otcov ( o jej pravdivosti
nepochybujem) sú vo večnom
zápolení dve duchovné bytosti- anjel
a čert. Stalo sa raz, že sa anjel a
čert – reprezentanti dvoch nepriateľských
táborov- rozhodli navštíviť
Zem a žiť na nej z vôle Najvyššieho
po dobu päť rokov. Myslím, že bude
veľmi zaujímavé a poučné sledovať
ich osud.
Jozef Schek (vlastným menom
Jozef Babušek) sa narodil 3. 9.1921
v Bratislave, zomrel 22. 8. 2013
v Piešťanoch. Od detstva obdivoval
komiksy, ale predovšetkým
ilustrácie dobrodružných kníh
od Zdeňka Buriana, s ktorým mal
v roku 1946 možnosť stráviť celý
deň v jeho ateliéri. (O šesťdesiat
rokov neskôr, v roku 2006, mali
súčasne výstavy v Slovenskom národnom
múzeu.) Po absolvovaní
klasického gymnázia začal študovať
na Vysokej škole poľnohospodárskej
v Bratislave, neskôr v Brne. Už
počas štúdia začal publikovať kreslený
humor v týždenníku Nový svet,
neskôr v časopise Šidlo, pre ktorý
vytvoril prvý slovenský komiks
o dozorcovi a väzňovi. Po Februári
1948 časopis Šidlo zanikol a Babušek
musel tesne pred štátnicami
ukončiť štúdium. V rokoch 1951 až
1960 pracoval v konštrukcii Kovotechna
Piešťany, kde okrem iného
vytvoril i logo chladničiek Calex.
Po miernom politickom uvoľnení
začal v roku 1959 publikovať v humoristickom
týždenníku Roháč už
pod pseudonymom Jozef Schek.
V rokoch 1960 až 1964 vyštudoval
na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského dejiny umenia.
Od roku 1965 začal kresliť nielen
Jožinka, ale súčasne popri ňom
vytvorí ďalších 22 kreslených seriálov
pre slovenské i české časopisy.
V roku 2003 vydalo BB/art v Prahe
publikáciu Jozef Schek: Velká kniha
komiksů, ktorá dokumentuje
rozsiahlu Schekovu realistickú seriálovú
tvorbu s podrobným zasväteným
doslovom Milana Krejčího. Jožinko
– dieťa svojich rodičov je tam
predstavený ôsmimi ukážkami. Pri
príležitosti výstavy v Slovenskom
národnom múzeu v roku 2006
k autorovým osemdesiatym piatym
narodeninám vyšla publikácia Jozef
Schek, ktorá sa venuje viac Schekovej
voľnej karikaturistickej tvorbe a
iným výtvarným aktivitám, z Jožinka
je v nej dvanásť ukážok. V roku
2007 vyšiel knižne po šesťdesiatich
rokoch od uverejnenia v časopise
Šidlo seriál Dozorca a väzeň, v roku
2009 vyšiel knižne kompletný seriál
Jožinko – dieťa svojich rodičov a
k deväťdesiatym narodeninám kniha
Nielen Jožinko, mapujúca všetky
oblasti Schekovej tvorby a tým
sa celé dielo. Jozef Schek sa predsa
dožil knižného vydania, čo nie je
bežným javom. Pripravil: -kup-
Anjel
Po príchode na Zem zistil, že na
svete sa nedá vyžiť iba z prítomnosti
Božej. Preto sa vybral na Pracovný
úrad. Vystál rad, kým sa na neho
dostalo: „ Som anjel“, predstavil
sa službukonajúcemu úradníkovi.
„ Nie som slepý. To vidím aj ja!“,
odvetil. „Kto bol vašim zamestnávateľom?
„ Boh“, odpovedal anjel s
hrdosťou. „ Tak Pán Boh pomáhaj“,
odvrkol a takto ponižujúco ho odbavil.
Pomoc Hospodina však bola
blízko. So svojou špecializáciou „
Strážny anjel“ sa mu podarilo nájsť
robotu v Strážnej službe. Dobre si
počínal. Ku každému sa správal
milo a priateľsky, takže sa stal rých-
lo obľúbený. Mal veľa kamarátov.
Čert
Keď sa dostal do mesta poprechodil
všetky bary a kartárske
kluby. Využil svoj nesmierny talent
ako klamať a pri hazardných hrách
si bahnil ako gróf. Zistil však, že na
Pracáku môže dostať bez námahy
peniaze. Preto sa tam odobral.
„Ako dlho ste boli zamestnaní“,
spýtala sa úradníčka. „Od pádu
zvrhlých anjelov“, reagoval na dopyt
čert. „Doneste potvrdenia!“,
pokračovala. „ Aké len chcete“ riekol
čert známy svojimi schopnosťami
falšovať. Priznali mu najvyššiu
podporu.
Vedel sa obracať. Zákulisnými
ťahmi sa dostal medzi obchodnícku
elitu. Pomocou úplatkov a vďaka
svojmu intelektu a bezohľadnosti
dosiahol závratnú kariéru. Stal
sa generálnym riaditeľom veľkej
a prosperujúcej firmy .Uchvátený
svojou mocou urážal podriadených
a oni ho nenávideli a báli sa ho. Nemal
úprimných priateľov. Uplynulo
päť rokov. Tak predsa zvíťazil anjel!
M. Paur
Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave
Motto: Každá úvaha by mala mať svoju váhu.
Nie je ťažké písať aforizmy. Oveľa ťažšie je ich vymýšľať.
O HLÚPOSTI
Niektorí ľudia demonštrujú svoju mladosť tak, že sa správajú ako
malé deti.
Hlúposť je dar. Nie však vhodný niekoho ním obdarovať.
Keby niektorí zobrali rozum do hrsti, nič by im v hlave nezostalo.
Hlúposť je jediný artikel, ktorý nezávidíme ani susedovi.
Rada je zbytočná vec. Múdry ju nepotrebuje a hlupák si poradiť
nedá.
Najväčšie úroky človek spláca pri doplácaní na vlastnú hlúposť.
Chybný krok sa robí hlavou.
Rozumného človeka sprevádza životom myslenie, hlupáka reči.
Horšie ako nepochopiť je nedovtípiť sa, že sme nepochopili.
Tam, kde sú obmedzené hlavy sú aj obmedzené možnosti.
Zviera sa od človeka líši tým, že nerozpráva hlúposti.
Múdrejší ustúpi! A háda sa z väčšej vzdialenosti.
Viac hláv, viac mudrovania!
Mýliť sa je ľudské. Pokým sme vo funkcii nadriadeného.
Vraví sa, že náhoda je vôl. No stretnúť vola nie je náhoda.
Deravé zuby bolia. O hlavách sa to žiaľ nedá povedať.
Bol hlúpy. Dokonca natoľko, že si to priznal.
Ten, kto chce urobiť dieru do sveta, nesmie ju mať v hlave.
Vidieť do veci nezáleží vždy od jej priehľadnosti, ale od rozhľadu
človeka.
Boli by sme najvzdelanejší národ, keby každý kto mudruje bol
mudrcom.
Napadla ho myšlienka! Utrpel úraz.
Opakovanie je matkou múdrosti. Nie však pri opakovaní hlúpostí.
Ľahšie sa hýbe hlavou, ako rozumom.
Veľmi ťažko sa prichádza k rozumu. Prísť o rozum je oveľa ľahšie.
Hlúposť je ako priamka - nekonečná.
Utápať sa možno aj vo svojej plytkosti.
Nie každý kto vás dobehne je športovec.
Tí čo nedokážu chytiť rozum do hrsti, mali by sa chytiť aspoň
za hlavu.
Chytrý dopláca obyčajne na svoju chytrosť, hlupák na chytračenie.
Noviny občanov mesta Šurian - Vráťme mestu život. Vydáva vydavateľstvo H+S, ul. SNP č. 42, 940 01 Nové Zámky.
Autorsky zostavili Ján Štark a Milan Kupecký, e-mail: stark.janko@gmail.com alebo milan.kupecky@chello.sk.
Graficky upravila: Erika Cserepesová.